23.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 74/57

1.1

Problematika, ktorá sa týka integrácie environmentálnych aspektov do procesu európskej normalizácie je jednou z priorít, popísaných v stratégii Európskej únie v prospech trvalo udržateľného rozvoja, ktorú prijala Komisia v roku 2001 (1), a ku ktorej mal Výbor príležitosť vydať stanovisko v novembri 2001 a nedávno vykonať bilanciu (2). Táto stratégia smeruje k nastoleniu rovnováhy medzi ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi aspektmi a posilneniu princípu stanovenému v Zmluve o založení ES (3), ktorá sa snaží o zahrnutie environmentálnych požiadaviek do ďalších komumitárnych politík. Šiesty komunitárny akčný program pre životné prostredie (4) k tejto téme zdôrazňuje, že požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia musia byť zohľadnené v aktivitách v oblasti technickej normalizácie.

1.2

Okrem toho, proces technickej normalizácie má charakter, ktorý podstatne prispieva k dotváraniu vnútorného európskeho trhu, plne integrovaného do perspektívy značného pokroku v oblasti životného prostredia: v skutočnosti dáva do súladu zámer stať sa najkonkurencieschopnejšou ekonomickou zónou na svete do roku 2010 s rozvojom trvalo udržateľnej ekonomiky, vytvárajúcej nové a lepšie pracovné miesta, v kontexte rozšírenej Európy charakterizovanej stále väčšou ekonomickou a sociálnou kohéziou, ako je to špecifikované v stratégii prijatej vedúcimi predstaviteľmi štátov a vlád Únie v Lisabone v roku 2000.

1.3

Navyše, technická normalizácia, ktorá sa zakladá na konsenze všetkých zainteresovaných strán je podstatným prvkom implementácie komunitárnych politík a najmä Integrovanej politiky produktov, ku ktorej sa už Výbor viackrát (5) vyjadril a ktorá považuje samotnú normalizáciu za potenciálny nástroj pre zníženie vplyvu produktov a služieb na životné prostredie.

1.4

Zasadnutie Rady pre normalizáciu (le Conseil Normalisation) z 1. marca 2002 opätovne potvrdilo vhodný charakter noriem zosúladených v sektoroch, ktoré v súčasnosti pokrýva „Nový prístup“, zdôraznilo význam efektívnej participácie všetkých dotyčných sociálnych aktérov v normalizačnom procese a nakoniec sa teší z úmyslu Komisie vypracovať dokument k normalizácii a ochrane životného prostredia.

1.5

Po tomto zasadnutí Rady Komisia v pracovnom dokumente na tému „Úloha normalizácie v podpore legislatívy a európskej politiky“ identifikovala sériu kľúčových oblastí a najmä tieto:

1.5.1

rozšírenejšia európska normalizácia v politike a v legislatíve Únie, za účelom posilnenia (v súlade s potrebami spoločnosti ako aj podnikov) expanzie technickej normalizácie v nových oblastiach akými sú služby, informačné technológie a komunikácia, doprava, ochrana spotrebiteľov a životné prostredie;

1.5.2

zvýšená informovanosť, medzi významnými podnikateľmi a ďalšími zainteresovanými stranami, o kladných vplyvoch normalizácie v obchodných kruhoch, najmä vďaka akciám s cieľom zlepšiť a zjednodušiť ich participáciu v procese vypracovávania noriem, najmä v spolupráci so zástupcami stredných a malých podnikov;

1.5.3

revízia platného legislatívneho rámca k normalizácii, tak aby čo možno najlepšie zodpovedal nedávnemu vývoju a výzvam v oblasti európskych technických noriem, zjednodušenia legislatívy a konceptu „lepšie určovať pravidlá“ (6) v súlade s orientáciami priemyselnej politiky v rozšírenej Európe (7) a prioritami 2003/2006 Stratégie pre vnútorný trh (8);

1.5.4

prijatie stabilného finančného rámca, aby bola európska normalizácia postavená na solídne právne základy, garantujúc spolufinancovanie (Komisia/členské štáty) aktivít európskej normalizácie, európskej infraštruktúry a prehĺbenej synergie medzi CEN, CENELEC a ETSI;

1.5.5

podpora európskych organizácií pre normalizáciu, za účelom zvýšenia ich účinnosti v procese tvorby technických noriem a podpory vypracovávania a aplikácie medzinárodných štandardov, zjednodušujúc prístup na trhy a medzinárodný obchod, zabraňujúc vytváraniu zbytočných prekážok vo výmenách (komunikácii) a dávajúc normalizácii globálnu dimenziu.

1.6

Vývoj európskej kultúry technickej normalizácie je podstatný pre garantovanie účinného a vyváženého fungovania vnútorného trhu v Únii s 25 krajinami. Tiež je dôležité, najmä z pohľadu životného prostredia, prijať opatrenia pre vzdelávanie expertov a vypracovávanie a používanie vhodných databáz tak, aby bola zaručená integrácia environmentálnych aspektov do európskeho normalizačného systému, ako aj úplná integrácia nových členských štátov do tohoto systému vďaka participácii ich úradov pre normalizáciu. Za týmto účelom, vzhľadom na štruktúru a dimenzie podnikov týchto posledne uvedených krajín, Výbor považuje za nevyhnutné aktívne podporiť úplnú participáciu malých a stredných podnikov všetkých krajín rozšírenej Európy na prácach v oblasti normalizácie, ako aj na používaní existujúcich európskych technických noriem.

1.7

Európsky systém technickej normalizácie, založený na konsenze medzi všetkými stranami, zainteresovanými vo vypracovávaní nových štandardov a ich dobrovoľnému pristúpeniu k prijatým normám, dokázal svoju platnosť, ako aj úroveň účinnosti a flexibilnosti umožňujúcej zvýšený nárast tvorby noriem. Celkový počet európskych noriem dosiahol v roku 2003 obdivuhodný počet približne 13.500, čo hrá extrémne pozitívnu úlohu pre ekonomiku, znižujúc náklady na transakcie, uľahčujúc obchod a výmeny, zvyšujúc konkurencieschopnosť a posilňujúc inováciu. Ďalším dôležitým aspektom normalizácie je znižovanie prekážok pre výmeny na vnútornom trhu a dokonca často aj na trhu globálnom.

1.8

Tieto úspešné charakteristiky musia byť podľa Výboru nielen celkovo chránené, ale dokonca zintenzívnené, ako to zdôraznili aj závery zasadnutia Rady pre normalizáciu z marca 2002. Každé zohľadnenie vhodných ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov v procese normalizácie podľa Výboru v žiadnom prípade nesmie narušiť povahu a základné charakteristiky tohto procesu, ktorý musí zostať voľný, dobrovoľný a založený na konsenze. Také sú vlastne charakteristiky, ktoré z neho robia úspešný nástroj na vnútornej a medzinárodnej úrovni.

2.1

Ciele komunikácie Komisie sa môžu zhrnúť takto:

2.2

Za účelom realizácie týchto cieľov Komisia navrhuje nasledujúce akcie:

3.1

Výbor sa teší z iniciatívy Komisie začať prehĺbenú úvahu o možnostiach, príležitostiach a spôsoboch integrácie úvah do definície európskych technických noriem, inšpirovaných nielen environmentálnou ochranou, ale aj trvalo udržateľným využívaním prírodných zdrojov a surovín, potrebných pre výrobu, balenie, distribúciu, údržbu produktov a spracovanie po ukončení ich používania.

3.2

V tomto ohľade Výbor zdôrazňuje dôležitosť zavedenia skutočnej európskej kultúry technickej normalizácie, aby bolo garantované účinné a vyvážené fungovanie vnútorného trhu Európskej únie a pre zavedenie (najmä v oblasti životného prostredia) opatrení, určených pre vzdelávanie expertov a tvorbu vhodných databáz, tak aby bolo možné hodnotiť možnosti a príležitosti pre integráciu environmentálnych aspektov do európskeho systému normalizácie, tiež v nových členských štátoch.

3.3

V každom prípade je podľa Výboru podstatné, že dobrovoľný charakter a charakteristiky vyplývajúce z konsenzu, otvorenosti a transparentnosti postupov realizovaných slobodne a pre samotných zainteresovaných, ktoré vytvárajú tromfy procesu európskej technickej normalizácie, nestrácajú na význame, ale naopak, sú posilnené, aj pri zohľadňovaní socio-ekonomických a environmentálnych aspektov.

3.3.1

Výbor pozoruje, že už teraz existuje veľký počet európskych technických noriem, ktoré sa priamo zaoberajú environmentálnymi otázkami, alebo ktoré ich berú do úvahy. Osobitne máme na zreteli normy k podstatným aspektom životného cyklu výrobkov, k normalizovaným metódam v oblasti meraní a skúšok, alebo technické normy k environmentálnym technológiám alebo technológiám environmentálneho riadenia ako napríklad riadenie EMAS, vychádzajúce z normy EN/ISO série 14001.

3.3.2

Okrem toho, Výbor s uspokojením pozoruje, že európske organizácie pre normalizáciu majú k dispozícii celý súhrn dokonale prispôsobených nástrojov pre optimalizáciu a integráciu environmentálnych aspektov do procesu technickej normalizácie: napríklad, príručka IEC 109 (9) - úspešne zavedená v roku 1995 a nedávno aktualizovaná – týkajúca sa technických predpisov ohľadom elektrotechnických a elektronických produktov; ISO/TR/ 14062 (10), ratifikovaná v roku 2002, ohľadom koncepcie a vývoja produktov; viac ako 100 „Noriem kvality v oblasti emisií a imunity“ ETSI/CENELEC a na záver Kódex ISO/164, ktorý zaviedol CEN „Help Desk Environnement“.

3.4

Podľa Výboru, vyššie uvedené a zvýraznené úvahy potvrdzujú presvedčenie, že ciele, smerujúce k účinnej integrácii environmentálnych aspektov do procesu technickej normalizácie sa budú realizovať jednoduchšie – najmä v prípade malých a stredných podnikov – pomocou kódexov, technických správ a pružnejších nástrojov alebo pomocou vzdelávacích tried a praktických príručiek, ktoré môžu slúžiť k prenosu poznatkov a upriamiť pozornosť na problémy už od štádia koncepcie nových produktov, nových výrobných postupov a nových služieb. V tomto ohľade môžeme použiť zjednodušené procedúry, prijaté v rámci EMAS alebo hygienických a bezpečnostných noriem pre malé podniky, ako to bolo viackrát zvýraznené v stanovisku EHSV CESE (11).

3.5

Výbor zdôrazňuje, že v priebehu tohoto procesu treba zabrániť skomplikovaniu alebo spomaleniu normalizačného postupu. Pokiaľ by bol nákladnejší a byrokratickejší, bolo by to tiež v protiklade s komunitárnymi princípmi zjednodušovania noriem. V tomto ohľade Výbor úplne súhlasí so závermi zasadnutia Rady pre normalizáciu z 1. marca 2002, keď potvrdila, že „životaschopnosť globálneho systému normalizácie v Európe stále nie je garantovaná, vzhľadom k rýchlemu vývoju európskeho a medzinárodného životného prostredia a zmenám v tradičných zdrojoch príjmov“ (12). Podľa Výboru sa musí normalizácia stať príťažlivejšia a užitočnejšia pre podniky a ich expertov, ktorí majú technické kompetencie pre lepšiu integráciu environmentálnych aspektov do koncepcie výrobkov, s trvalo udržateľnými nákladmi.

3.6

Za účelom optimalizácie všeobecných výkonov podnikov je potrebné pokračovať vo vývoji mechanizmov, umožňujúcich zlepšovať environmentálne kompetencie všetkých aktérov, ktorí musia zabezpečovať aktívnu participáciu strán zainteresovaných od začiatku procesu vypracovávania noriem. Okrem technických, ekonomických a sociálnych aspektov treba brať tiež do úvahy aspekty, ktoré majú vzťah ku zdraviu, bezpečnosti a uspokojeniu klienta. Najmä v posledných rokoch sa ukázalo potrebné venovať zvýšenú pozornosť znižovaniu a racionalizácii spotreby prírodných zdrojov a energie, znižovaniu odpadov a emisií, a najmä kvalite samotného procesu vytvárania nových dobrovoľných technických noriem tak, aby bola garantovaná jednoduchá transpozícia týchto noriem na medzinárodnej úrovni.

3.7

Podľa Výboru, vo svetle súčasného demokratického procesu, založeného najmä na národných štruktúrach, by bolo vhodné nechať dotyčným stranám (stakeholders) zodpovednosť definovať – využijúc všetky možné expertízy alebo konzultácie – spôsoby umožňujúce integrovať environmentálne aspekty do normalizácie, čím sa zabráni prístupom typu „z hora nadol“.

3.8

Výbor zastáva názor, že proces vypracovávania technických noriem nesmie napredovať rýchlejšie ako kultúrne zmeny, ktoré potrebujú jednotlivé sektory, aby zobrali do úvahy svoju úlohu v kontexte trvalo udržateľného vývoja. Úloha Komisie je osobitne dôležitá v procese vykonávania osvety a kultúrneho „plánovania“, ktoré treba implementovať prostredníctvom šírenia poznatkov a správnych praktík.

3.9

Vysoká kvalita dobrovoľných technických noriem je podstatný prvok v ich pridanej hodnote na európskej úrovni; podľa Výboru môže byť taká kvalita len výsledkom aktívnej účasti v normotvornom procese všetkých dotyčných strán, a to expertov a predstaviteľov priemyslu rozličných sektorov, ako aj malých a stredných podnikov, pracujúcich, spotrebiteľov a MVO. Multiplicita aktérov predstavuje správnu rovnováhu medzi ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi požiadavkami, bez toho, že by sme zabudli na prioritné aspekty zdravia a bezpečnosti.

3.10

V súlade s princípom subsidiarity musí byť táto participácia zabezpečená v prvom rade na národnej úrovni, najmä čo sa týka nových členských štátov. Treba podporovať nielen MVO, aby poskytovali aktívnu a kompetentnú participáciu, ale tiež a najmä malé a stredné podniky, ktoré (najmä čo sa týka ich štruktúr a dimenzií), potvrdzujú významnú potrebu zlepšenia svojho prístupu k normotvornému procesu. V tomto ohľade je dobré pripomenúť, že európske štruktúry, vytvorené výslovne pre malé a stredné podniky, ako NORMAPME, by mali byť posilnené a optimálne využívané.

3.11

Výbor zdôrazňuje potrebu prijať prioritné opatrenia komunitárnej podpory aktivitám pre posilnenie kapacít, podporovaným organizáciami pre normalizáciu a MVO nových členských štátov, ako aj pre projekty vzdelávania expertov a navrhuje vytvoriť sieť plne interoperabilných a decentralizovaných databáz, blízkych ku konečnému používateľovi. Ide vlastne o stále garantovanie lepšieho prístupu k informáciám, ako aj vedomú participáciu všetkých podnikov v normotvornom procese.

3.12

Čo sa týka definovania priorít v normalizačných prácach, Výbor podporuje názor, že treba pokračovať v ich vytváraní v rámci dobrovoľného procesu, vychádzajúceho z konsenzu, za dobrovoľnej spoluúčasti všetkých dotyčných strán a, že treba zabrániť výberu priorít, odôvodnených len na politickej úrovni, bez zohľadnenia špecifík výrobkov a podnikov, ktoré ich vyrábajú.

3.13

Čo sa týka využívania povinných mandátov Komisiou v rámci „nového prístupu“, Výbor sa nazdáva, že používanie technických environmentálnych noriem musí byť podporované nie prostredníctvom rozhodnutí z hora nadol, ale skôr širšou akceptáciou eko-kompatibilných produktov, čo možno najlepšie orientujúc záujmy a potreby občanov a spotrebiteľov.

3.14

Podľa Výboru definovanie presne stanovených mandátov v prípade nového prístupu prispelo k úspechu európskeho vnútorného trhu a v súčasnosti tento úspech nesmie byť neutralizovaný používajúc tieto mandáty s cieľom vykonať transfer zložitých rozhodovacích procesov politickej povahy do vnútra organizácií pre technickú normalizáciu.

3.15

Transpozícia európskych technických noriem na medzinárodnej úrovni má podľa Výboru podstatný význam pre garantovanie skutočnej prezencie a úplnej konkurencieschopnosti našich produktov na globálnom trhu. V súčasnosti, vďaka dohodám z Drážďan a Viedne, viac ako 83 % noriem CENELEC a približne 40 % noriem CEN vychádza z noriem, vypracovaných medzinárodnými organizáciami pre normalizáciu ISO, CEI a UIT. Podľa Výboru tiež treba zabrániť tomu, aby boli environmentálne požiadavky na normalizáciu vnímané ako prekážky k výmenným aktivitám v rámci dohody TBT Svetovej obchodnej organizácie alebo, aby sa nevyjadrovali ako konkurenčné nevýhody pre európske podniky na globálnom trhu. V tomto ohľade treba prijať pro-aktívny postoj ako v transatlantickom dialógu (TABD), tak aj v dialógu s Japonskom (EJBD) alebo s Mercosur-om (MEBF), aby sa neprehlbovala priepasť oddeľujúca európske normy od noriem medzinárodných.

4.1

Participácia: je potrebné zabrániť tomu, aby rozšírená participácia nespomalila proces prijímania a revidovania noriem, proces ktorý vyžaduje v priemere 3 až 5 rokov. Treba úplne pristúpiť k princípu subsidiarity. Na národnej úrovni treba zabezpečiť participáciu všetkých zainteresovaných strán, a najmä zamestnávateľov a pracujúcich, zatiaľ čo na európskej úrovni predstavitelia národných úradov pre normalizáciu musia prinášať výsledky stanovísk, vychádzajúcich z konsenzu, ktorý dosiahli. Predstavitelia európskych organizácií malých a stredných podnikov a zainteresované MVO musia mať možnosť tiež participovať, na základe stanovísk, vychádzajúcich z konsenzu, ktoré vznikli v jednotlivých entitách.

4.2

Spolupráca: Výbor považuje za osobitne dôležité zaviesť systematickú výmenu technických poznatkov, vývoj kódexov, riadených na dobrovoľnom základe a správnych praktík. Táto výmena však musí používať nasledujúce prvky (pozri bod 3.3.2), ktoré si zasluhujú, aby boli posilnené a rozšírené, najmä pre nové členské krajiny.

4.3

Kultúra: vytvorenie európskej kultúry technickej normalizácie, ktorá zohľadňuje ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty je prioritné pre podniky a ich organizácie a najmä pre malé a stredné podniky, ako aj pre asociácie zamestnancov a operátorov. Organizácie pre ochranu spotrebiteľov a životného prostredia musia mať na národnej ako aj európskej úrovni prístup k zodpovedajúcej finančnej podpore tak, aby si mohli prehlbovať svoje vzdelanie v technickej a normotvornej oblasti a zaistiť kvalifikovanú a kompetentnú reprezentáciu.

4.4

Financovanie: potreba stanovovať viacročné, národné a komunitárne rozpočtové položky pre vedenie vzdelávacích a osvetových aktivít. Tieto kredity by mali využívať najmä štátne organizácie pre normalizáciu, sociálni partneri a organizácie zastupujúce jednotlivé zložky občianskej spoločnosti.

4.5

Priority: stanovenie priorít pre vypracovanie nových technických noriem musí byť ponechané na výber na základe konsenzu všetkých účastníkov, ktorí sú priamymi aktérmi normotvorného procesu a ktorí musia byť zaň úplne zodpovední; v žiadnom prípade však nesmú byť výsledkom procesu vynúteného zhora.

4.6

Nástroje: systematické používanie nástrojov – takých o ktorých sa pojednáva v bodoch 3.3.1 a 3.3.2 – potrebných pre integráciu environmentálnych aspektov do normalizácie musí byť vnímané ako ponúknutá príležitosť a nie ako povinnosť vnútená aktérom procesu vytvárania technických noriem na dobrovoľnom základe.

4.7

Sledovanie: sledovanie a hodnotenie dosahovaných výsledkov pomocou osvetových a vzdelávacích aktivít a posilnením medzinárodných a európskych organizácií pre normalizáciu, tiež z hľadiska kvalifikovanej účasti MVO a organizácií zastupujúcich malé a stredné podniky musí dodať Komisii, Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru základy pre vypracovanie dvojročných práv a päťročných prehľadov o opatreniach a politikách v danej oblasti.

5.1

EHSV je presvedčený o potrebe urýchlenia (avšak bez sťaženia) procesu normalizácie, za účelom zaručenia rozvoja vysokokvalitného vnútorného trhu so všetkými jeho aspektmi, vrátane environmentálnych. Cieľom je, aby proces normalizácie bol účinný, nenákladný a bez byrokracie a tiež treba predbežne prispôsobiť inštitučné kapacity členských štátov.

5.2

Podľa EHSV, proces, ktorého cieľom je integrácia environmentálnych aspektov do európskeho normalizačného systému, by mal postupovať pri celkovom dodržiavaní princípu subsidiarity, ktorý musí garantovať úplnú participáciu všetkých aktérov a najmä stredných a malých podnikov a mimovládnych organizácií, v procese, najmä na národnej/regionálnej úrovni, ktorá je zainteresovaným stranám najbližšia.

5.3

Rozvoj globálneho trhu a otvorenie nových veľkých entít akými sú Čína, India a Rusko svetovému obchodu, spôsobujú, že je prioritné vykonať transpozíciu súčasných európskych technických nariadení na medzinárodnej úrovni, podľa ustanovení dohôd z Drážďan a Viedne, s cieľom transformovať normalizačné riešenia do komerčných výhod pre európske podniky.

5.4

Podľa EHSV je cieľom nájsť rovnováhu vytvoriť optimálnu komplementaritu medzi záväznými environmentálnymi nariadeniami a dobrovoľnými technickými normami, ktoré vyplývajú so zvýšenej pozornosti venovanej životnému prostrediu a kvalite.

5.5

EHSV nalieha, aby boli posilnené platformy pre výmenu dobrých praktík a dialóg pre rozvoj poznatkov, medzi sociálnymi partnermi: európskymi a národnými organizáciami pre normalizáciu, priemyslom, malými a strednými podnikmi, zástupcami zamestnancov, spotrebiteľmi, MVO, s cieľom podporiť rozvoj procedúry normalizácie, v súlade so stratégiou z Lisabonu a s princípmi trvalo udržateľného a konkurencieschopného rastu.

5.6

Je treba najmä: