23.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 74/1

1.1

Závery lisabonského predsedníctva z roku 2000 a Európskej charty pre malé podniky podčiarkli dôležitosť podnikateľskej činnosti pre trvalo udržateľný rozvoj v Európe a potrebu vytvorenia politického prostredia, ktoré prispieva k podpore podnikania.

1.2

Predseda Európskej komisie, Romano Prodi následne na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone oznámil, že Komisia predloží ešte pred jarným zasadnutím Európskej rady v roku 2003 Zelenú knihu o podnikaní. Komisia splnila túto úlohu v januári 2003, čo iniciovalo dôslednú a otvorenú konzultáciu zainteresovaných strán počas nasledujúcich mesiacov. Jarné zasadnutie Rady v roku 2003 vyzvalo Komisiu, aby predložila podnikateľský akčný plán jarnému zasadnutiu Rady v roku 2004.

1.3

Stanovisko Výboru k Zelenej knihe bolo schválené plenárnym zasadnutím v septembri 2003 (1).

1.4

Komisia následne prijala svoj akčný plán „Európska agenda pre podnikanie“ vo februári 2004 (2).

2.1

Rovnako ako pri predchádzajúcom stanovisku Výboru k Zelenej knihe o podnikaní v Európe, toto stanovisko sa snaží prispieť k prebiehajúcemu procesu pochopenia a stimulovania podnikania. Chce tak učiniť poskytnutím určitých všeobecných poznámok a presnejšej analýzy akčného plánu. Stanovisko potom bude predstavovať sériu konštruktívnych odporúčaní Výboru o tom, ako môže byť táto iniciatíva premenená na realistické, hmatateľné iniciatívy, ktoré prinesú prospech súčasnej, aj budúcim generáciám európskych podnikateľov.

3.1

Zelená kniha o podnikaní v Európe demonštrovala jasné zhodnotenie otázok a rozsahu výzvy zvýšenia úrovne podnikania v EÚ. Stanovisko Výboru to uznalo a zablahoželalo Komisii k Zelenej knihe a následnému otvorenému a dôslednému procesu konzultácie.

3.2

Stavajúc na Zelenej knihe, akčný plán poskytuje ďalšiu analýzu charakteru európskej podnikateľskej výzvy. Ciele akčného plánu sú oprávnene ambiciózne, ale sú kombinované s nedefinovateľnými cieľmi. Celkovo pôsobí dojmom nejasného a konzervatívneho dokumentu. Akčný plán prejavuje málo tvorivosti, spomínanej v Zelenej knihe a verejnej konzultácii, pričom často uprednostňuje citovanie existujúcich iniciatív. Ponúka málo výkonných mechanizmov a neprenáša zodpovednosti za ich vykonanie, ani neurčuje postupy monitorovania a hodnotenia.

3.3

Jedným z kľúčových bodov, ktoré vyplynuli z diskusií počas vypracovávania návrhu Zelenej knihy a následnej konzultácie, bol celý rad politických oblastí, ktoré ovplyvňujú podnikateľov a výsledná potreba horizontálneho prístupu k vysporiadaniu sa s identifikovanými výzvami. Akčný plán citeľne nedokazuje zainteresovaným stranám, že sa tejto iniciatíve dostalo viac, než len symbolickej podpory od oddelení Komisie mimo generálneho riaditeľstva pre podnikanie alebo od správ členských štátov. Bez získania takejto podpory bude mať akčný plán minimálny dopad.

3.4

Komisia dostala 250 reakcií na svoju konzultáciu. Hoci Výbor uznáva transparentnosť, ktorú Komisia preukázala publikovaním všetkých príspevkov prijatých na svojej webovej stránke, akčný plán uvádza len veľmi málo špecifických odvolaní sa na predložené poznámky a čitateľovi nie je jasné, ako sa reakcie analyzovali a registrovali. Vzhľadom na rozsah tejto úlohy a záujem, ktorý vznikol v EÚ, by bolo nešťastné, keby sa tieto reakcie dôkladne nezvážili. Keby tomu tak bolo, potom by to mal akčný plán dokazovať.

3.5

Akčný plán by mal potvrdiť rôznorodosť malých a stredných podnikov (MSP), uznávajúc, že táto rôznorodosť si vyžaduje sústredené a nie všeobecné politické riešenia. Napríklad nedávne oznámenie Komisie k „Propagácii družstevných podnikov v Európe“, (3) potvrdzuje dôležitosť podpory družstiev v Európe a dávanie do súvisu odkazu na špecifickú úlohu sociálno-ekonomických podnikov malo byť začlenené do akčného plánu (4). Rovnako aj potreby samostatne zárobkovo činných podnikateľov sa výrazne líšia od potrieb akciových spoločností (5). Okrem dokazovania uznania takýchto špecifických foriem vlastníctva by mal akčný plán uznávať aj potrebu cielených politických prístupov k podnikom so špecifickými potrebami a charakteristikami, ako napríklad inovačné rozbiehajúce sa alebo zavedené podniky vykonávajúce viac konvenčných činností.

3.6

Výbor argumentuje, že je tiež dôležité podporiť podnikateľského ducha vo verejnom sektore. Hoci Výbor chápe, že akčný plán sa sústreďuje na podnikanie vo forme vytvárania, prevádzkovania a rozvoja podnikateľskej činnosti, tiež opakoval potrebu simulovania podnikateľských postojov vo verejných správach.

3.7.1

Výbor vo svojom stanovisku k Zelenej knihe obhajuje, „že akčný plán delí svoj obsah na dve odlišné oblasti:

3.7.2

Výbor všeobecne súhlasí s oblasťami, ktoré pokrýva päť strategických politických oblastí, ale znepokojuje ho nedostatok špecifických opatrení načrtnutých v každej oblasti. Okrem toho sa Výbor domnieva, že dvojstupňový prístup citovaný vyššie by bol konzistentnejší než tak trochu arbitrážny charakter týchto piatich strategických politických oblastí. Týchto päť politických oblastí sa zdá byť nekonzistentnými, zdá sa, že sa prekrývajú a obsahujú štyri všeobecné výzvy a jednu špecifickú otázku (zlepšenie prístupu k financiám).

3.7.3

Bez ohľadu na uvedené sa kvôli zaisteniu konzistentnosti budú v ďalšej časti tohto stanoviska špecifické poznámky k akčnému plánu rozdelené do tých istých piatich oblastí.

3.7.4

Výbor argumentuje, že dokument Komisie načrtáva širokú agendu. Ďalším štádiom musí byť vytvorenie špecifických opatrení a politík, mechanizmov pre monitorovanie a revidovanie, ako aj podnikateľské indície a údaje, ktoré zabezpečia pokrok.

4.1

Výbor identifikuje celý rad špecifických priorít v rámci každej z piatich strategických prioritných oblastí.

4.1.1.1

Musí ísť o dlhodobý cieľ, ktorý zahŕňa mnoho orgánov a mnoho rôznych úrovní. Generálne riaditeľstvo pre podnikanie potrebuje podporu generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru, ako aj národných agentúr a agentúr na nižšej než národnej úrovni, zainteresovaných do vytvárania a vykonávania politiky vzdelávania.

4.1.1.2

Ako podčiarkla Zelená kniha, podnikatelia sú motivovaní širokou paletou ambícií, ako sú finančný zisk, nezávislosť, alebo pracovné uspokojenie. Nech je ich motivácia akákoľvek, je veľmi dôležité, aby potenciálni a existujúci podnikatelia uznali sociálne zodpovednosti, ktoré náležia k podnikateľskému vlastníctvu.

4.1.1.3

Výbor víta odporúčania akčného plánu súvisiace s mladými ľuďmi, ale rád by zdôraznil demografický posun smerom k starnúcej populácii v Európe. Bolo by nedbalosťou nezabezpečiť prostredie, ktoré umožňuje príležitosti pre podnikateľské vlastníctvo u staršej populácie, ktorá má schopnosti (zručnosti, riadenie, kapitál, atď.) na založenie a prevádzkovanie podniku.

4.1.1.4

Výbor rovnako víta dôraz, ktorý akčný plán dáva na oslovenie konkrétnych potrieb žien – podnikateliek. Ženy, ktoré sa chcú dať na podnikanie, čelia náročným praktickým, hospodárskym a kultúrnym úlohám, ktoré sú výrazne odlišné v rôznych členských štátoch. Úradníci by lepšie ocenili a pracovali s týmito úlohami, keby tieto zapojili aj úspešné a neúspešné podnikateľky do procesu tvorby koncepcie.

4.1.1.5

V niektorých členských štátoch majú podnikateľské programy v školách dlhodobú tradíciu. Nie je nutné objavovať objavené a akčný plán by mal byť založený na analyzovaní, zdieľaní a prijímaní správnej praxe. Komisia koordinovala niekoľko hodnotných projektov BEST v tejto oblasti v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a malo by sa dokázať, že ich zistenia a odporúčania sú neoceniteľné pri vytváraní politík v rámci akčného plánu.

4.1.1.6

Mechanizmy na umožnenie ďalšieho zapojenia podnikateľských členských organizácii do projektov so školami by mali byť začlenené do nového viacročného programu Komisie pre MSP na roky 2006 - 2010.

4.1.1.7

Vytváranie podnikateľskejšej spoločnosti v Európe však nie je len záležitosťou prípravy budúcich podnikateľov. Táto politika padne na neúrodnú pôdu, ak Európa nevytvorí aj prostredie, ktoré umožní potenciálnym podnikateľom uspieť. To znamená zvýšenie citlivosti u omnoho širšieho rozsahu aktérov začlenených do podnikateľskej komunity, z verejného a súkromného sektora a všeobecne zo spoločnosti, aby sa podnikanie pochopilo a ocenilo. Podnikanie by teda mali vziať za svoje funkcionári verejného sektora, ktorí sa snažia o vykonávanie svojich povinností efektívne, ako aj tí, ktorí sa zaoberajú podnikaním.

4.1.1.8

Výbor argumentuje, že politiky by sa mali snažiť o dedramatizovanie podnikania zredukovaním vnímaných a skutočných bariér medzi podnikateľmi a zvyškom spoločnosti. Moderné pracovné schémy umožňujú ľuďom vyskúšať rôzne spôsoby začlenenia sa do hospodárstva a posun od pracovnoprávneho pomeru k samostatnej zárobkovej činnosti alebo zamestnávaniu a potom znova nazad relatívne jednoducho. Na podnikanie by preto malo nazerať omnoho viac ľudí ako na dlhodobú alebo krátkodobú možnosť. To prinesie dvojitú výhodu povzbudenia väčšieho počtu ľudí, aby zvážili riadenie podniku vo svojom vlastníctve ako pozitívnu možnosť, a to za súčasného zlepšovania postojov voči podnikateľom u celej rady zainteresovaných osôb. Pri vytváraní takéhoto prostredia sa musí venovať pozornosť schopnosti registrácie a deregistrácie podniku s minimom byrokratických procedúr. Táto potreba je zvlášť akútna v niektorých nových členských štátoch, kde, ako sa hovorí, je administratíva súvisiaca s prepájaním zo samostatného podnikania do pracovno-právneho pomeru nesmierne obtiažna a byrokratické bariéry sú veľké.

4.1.1.9

Nadriadené úrady a zainteresované strany musia zároveň zaistiť, aby nebolo narušené uľahčovanie výmeny medzi týmito rozličnými pracovnými statusmi. Pri dosahovaní rovnováhy je dôležité, aby zamestnanci, alebo aj nezamestnaní neboli prehováraní alebo nútení k začatiu samostatného podnikania proti ich vôli a aby nebolo menej svedomitým zamestnávateľom dovolené, aby upustili od svojich povinností voči zamestnancom (7).

4.1.2.1

Akčný plán dobre pokrýva ústrednú otázku spravodlivej rovnováhy medzi rizikom a odmenou.

4.1.2.2

Výbor sa teší na nadchádzajúce oznámenie Komisie o prenose podnikania. Počíta sa s tým, že tento bude stavať na svojej hodnotnej správe BEST z mája 2002 a pokračovať v úlohe zvýšenia hmotného záujmu a povedomia tejto dôležitej politickej oblasti medzi funkcionármi členských štátov a finančnou komunitou. Je nutné sa vysporiadať s niekoľkými špecifickými problémami, aby sa umožnili transfery a maximalizovala sa príležitosť pre kontinuitu podnikov. Hlavne daňové režimy, dane z dedičstva, legislatíva súvisiaca s dedičstvom a zákony o spoločnostiach, toto všetko v súčasnosti odrádza od dedenia podniku, a tak je potrebné ich revidovať.

4.1.2.3

Akčný plán správne zdôrazňuje stigmu neúspechu ako významnú prekážku zvýšenej podnikateľskej činnosti. Táto výzva môže byť čiastočne riešená prostredníctvom úspešných stratégií na zabezpečenie citlivosti spoločnosti voči podnikaniu. Priamejšia pozornosť by však mala byť venovaná postoju finančných inštitúcií, ktoré musia byť pružnejšie vo svojom zaobchádzaní s jednotlivcami v súvislosti so zatváraním podnikov. Výbor by chcel odporučiť, aby sa Komisia zamerala na finančné inštitúcie s dôkazom, ktorý demonštruje, že podnikatelia s predchádzajúcimi (úspešnými alebo neúspešnými) skúsenosťami pravdepodobnejšie uspejú s novými podnikmi.

4.1.2.4

V tomto procese je dôležité, aby sa dosiahla rovnováha medzi umožnením nového začiatku „čestným“ neúspechom a zabezpečením toho, že nezákonné praktiky budú zakázané. Zákon o konkurze následne by mal byť menej kritický a transparentnejší.

4.1.2.5

Výbor pri hľadaní väčšieho množstva detailov o špecifických opatreniach, s ktorými sa počíta, víta odvolanie sa v akčnom pláne na ďalšiu prácu Komisie a členských štátov v oblasti schém sociálnej bezpečnosti pre podnikateľov.

4.1.3.1

Výskumy ukazujú, že existuje potreba vzdelávacích a podporných opatrení pre vlastníkov - manažérov, hlavne v oblasti marketingu. Tiež došlo k významnému pokroku v oblasti transferu vedomostí do MSP prostredníctvom investovania a silnejšieho prepojenia medzi výskumnými ústavmi a komunitou MSP. Programy vedenia učiteľom, prostredníctvom ktorých sa mladé spoločnosti/podnikatelia môžu učiť od skúsenejších, by sa mali ďalej rozvíjať a podporovať.

4.1.4.1

Výbor víta návrh podpory členských štátov, aby si vymieňali správne praktiky a vytvorili ďalší akčný plán pre elektronické obstarávanie.

4.1.4.2

Výbor odporúča viac holistický prístup k posudzovaniu prístupu k financiám, ktorý zahŕňa:

4.1.5.1

Stanovisko Výboru k Zelenej knihe zdôraznilo potrebu, aby politické možnosti podpory malých firiem boli „osadené horizontálne, do všetkých relevantných oblastí tvorby politiky (zamestnanosť, zdaňovanie, životné prostredie, vzdelávanie, atď.) a vertikálne, na všetkých úrovniach tvorby politiky“ (10). Napriek široko podporujúcemu balíku „lepšieho zákonodarstva“ z júna 2002 mnoho orgánov Komisie naďalej nedokáže adekvátne zhodnotiť účinky politických návrhov na MSP, alebo vlastne na iné zainteresované strany. Výbor by rád následne podporil nedávne žiadosti o podpredsedu Európskej komisie s priamejšou zodpovednosťou za dozor nad regulačnou reformou.

4.1.5.2

Všeobecnejšie povedané, ešte stále existuje významný priestor na zlepšenie postupov pre zhodnotenie regulačného dopadu nielen v rámci Komisie, ale aj Parlamentu a Rady.

4.1.5.3

Výbor ľutuje, že už nie je uvedený odkaz na prístup „myslenia najskôr v malom“. Ten uvádza, že akýkoľvek predpis alebo legislatíva by sa mal vytvárať berúc do úvahy špecifické charakteristiky a výzvy malých podnikov. V strede uvedeného sú špecifické hodnotenia dopadu celej novej a existujúcej legislatívy na podnikanie, zamerané na malé podniky a mikropodniky. Keby bol tento postup uvedený do praxe prostredníctvom EÚ zákonodarného procesu, znamenal by tento postup jednotné a najvýznamnejšie prispenie inštitúcií k väčšej podnikateľskej činnosti.

4.1.5.4

Nedávne pristúpenie 10 nových členských štátov do EÚ prinieslo so sebou omnoho väčší okruh MSP, z ktorých sa veľa usiluje, aby sa naučili žiť s existujúcou legislatívou EÚ, dokonca aj skôr, než sú schopné monitorovať potenciálne nové regulačné návrhy. Komisia musí preto stavať na izolovaných iniciatívach, pomocou ktorých sa proaktívne hľadá stanovisko komunity MSP. Čo je významnejšie, Komisia musí tiež dokázať, že berie do úvahy aj spätnú väzbu, ak sa má predísť nelojálnosti a kultúrnej priepasti medzi inštitúciami a politikmi EÚ a malými firmami.

4.1.5.5

Výbor zdôrazňuje dôležitosť efektívneho dialógu medzi Komisiou a zástupcami MSP. Radenie sa s MSP prostredníctvom ich zmocnených organizácií by malo byť v strede všetkých postupov konzultácií Komisie. Aby sa to umožnilo, a aby sa zabezpečilo, že všetky orgány Komisie si budú naďalej vedomé názorov komunity MSP, Výbor odporúča, aby sa stavalo na úlohe vyslanca MSP prostredníctvom menovania komisára pre MSP v rámci novej Komisie. Hlavným v tejto úlohe by malo byť dohliadanie na aplikáciu princípu 'myslenia najskôr v malom' v Komisii.

4.1.5.6

Tie isté princípy dialógu sa vzťahujú na sociálnych partnerov, ktorí sa zaoberajú mnohými otázkami veľkej dôležitosti pre budúcich a existujúcich podnikateľov. Výbor odporúča revidovanie sociálneho dialógu, - hlavne na úrovni EÚ, ale v niektorých prípadoch aj na národnej úrovni - aby sa zvážilo, ako sa dá vytvoriť úmernejšia úroveň participácie stále viac významnejšej a rozmanitejšej komunity MSP.

4.1.5.7

So špecifickým odvolaním sa na pravidlá štátnej pomoci, Výbor srdečne víta vytvorenie nástroja na identifikáciu pomoci, ktorá pravdepodobne nebude mať významný vplyv na hospodársku súťaž. Je napríklad dôležité, aby proces štátnej pomoci nebránil malým firmám pri využívaní a realizácii inovačných spôsobov prekonávania akýchkoľvek finančných priepastí.

5.1

Výbor žiada o nasledovné procedurálne objasnenia a/alebo zlepšenia:

5.1.1

Prístupy súdržnej podnikateľskej politiky: v rámci Komisie generálne riaditeľstvo pre podnikanie hrá jasne kľúčovú úlohu pri riadení pokroku. Akčný plán sa dotýka všetkých oblastí podnikateľskej politiky Komisie a ako Výbor odporúčal vo svojom stanovisku k Zelenej knihe (11), uvedené musia odrážať jednotlivé politické iniciatívy generálneho riaditeľstva. Hlavne viacročný program pre MSP na roky 2006-2010 musí demonštrovať jasnú súvislosť s podnikateľským akčným plánom a následne zabezpečiť mechanizmus na reagovanie na celý rad jeho priorít.

5.1.2

Zhodnotenie: hoci nedávno bolo vykonaných niekoľko zlepšení, podnikateľská komunita nebola spokojná s prístupom použitým pri hodnotení Európskej charty pre malé podniky. V súčasnosti to umožňuje verejným funkcionárom na úrovni EÚ a národnej úrovni konať aj „ako sudca aj ako porota“. Je veľmi dôležité, aby zástupcovia podnikov boli viac zainteresovaní na hodnotení akčného plánu.

5.1.3

Musí byť definovaný rámec pre budúce hodnotenie ex-post, aby sa umožnilo pokračujúce zlepšovanie politiky. Mal by zahŕňať funkcionárov Komisie a členských štátov a uznaných zástupcov podnikov na úrovni EÚ a národnej úrovni.

5.1.4

Vhodné indikátory výkonu sú veľmi dôležitým nástrojom pri určovaní a meraní cieľov pre zvýšenú podnikateľskú aktivitu. Toto odporúčal Výbor vo svojom predchádzajúcom stanovisku (12) a podčiarkol to v záveroch zo zasadnutia Rady pre hospodársku súťaž zo dňa 20. februára. Takéto údaje tiež umožnia porovnávaciu štúdiu politík členských štátov a podnikateľských prostredí.

5.1.5

Jasné časové rámce: Závery zasadnutia Rady pre hospodársku súťaž zo dňa 20. februára vyzývajú Komisiu, aby stanovila ambicióznejší harmonogram. Aby bol harmonogram účinný, musí byť presný a sústredený, pokiaľ ide o ciele. Výbor chápe, že Komisia od publikovania akčného plánu vypracovala série pracovných výkazov, precíznejších cieľov a harmonogramov pre špecifické kroky. V tom istom duchu, aký prevládal počas konzultácií, Výbor urguje Komisiu, aby propagovala existenciu týchto pracovných výkazov a dala ich ochotne k dispozícii zainteresovaným stranám.

5.1.6

Monitorovanie procesu a delegovanie zodpovedností: Komisia nemôže a nemala by realizovať množstvo potrebných krokov, ale musí dôsledne dohliadať na pokrok pri realizácii akčného plánu a monitorovať ho. Analogicky je preto veľmi dôležité, aby bola zodpovednosť za vykonanie rôznych krokov delegovaná na relevantnú úroveň, a aby bol oznámený a všetkými zainteresovanými stranami dohodnutý harmonogram. Vyžaduje si to mimoriadne zapojenie sa rôznych činiteľov a Výbor odporúča nasledovné iniciatívy, aby sa zabezpečilo ich zapojenie sa do práce, ktorá je pred nimi.

5.1.7

Aby sa rozšírila účasť Komisie na procese, mala by sa zriadiť nejaká forma výboru pre monitorovanie akčného plánu , a to v rámci revidovanej štruktúry Komisie po 4. novembri. Mali by v ňom byť zástupcovia z každého príslušného generálneho riaditeľstva, z ktorého pochádzajú legislatívne návrhy ovplyvňujúce podnikanie, ako aj tých generálnych riaditeľstiev, ktoré sú zodpovedné za dozor nad programami Spoločenstva vychádzajúcimi z akčného plánu.

5.1.8

Vytvorenie pracovnej skupiny funkcionárov z významných členských štátov by zvýšilo ich účasť na procese. Mali by sa pravidelne stretávať, aby prediskutovali špecifické aspekty odporúčaní akčného plánu, postupový diagram a identifikovali nedostatky.

5.1.9

Je veľmi dôležité, že podnikateľská komunita je úzko zainteresovaná na realizácii, monitorovaní a hodnotení akčného plánu. Takto Výbor predstavuje podnikateľskú komunitu v jej najširšom zmysle, zahŕňajúc podniky všetkých tvarov a veľkostí, od samostatne zárobkovo činných osôb po nadnárodné korporácie a od sociálnych podnikov po verejné spoločnosti s ručením obmedzeným. Akýkoľvek neúspech pri dosahovaní tohto širokého zapojenia riskuje vzdialenie sa podnikateľskej komunity od pokračujúceho procesu, čo naopak minimalizuje jeho účinok. Výbor preto odporúča systematický prístup ku konzultáciám v priebehu daného procesu s podnikateľskou komunitou prostredníctvom ich uznaných zástupcov na úrovni EÚ a úrovni členských štátov.

5.1.10

Ako ilustrovali odozvy na Zelenú knihu, rastúci počet činiteľov mimo komunitu MSP sa zaujíma o podnikanie. Napríklad, odborové zväzy všeobecne uznávajú dôležitosť podnikateľskej politiky. Všetky takéto zainteresované strany by mali mať príležitosť prispieť k vykonávaniu akčného plánu.

5.1.11

Vo všeobecnosti by chcel Výbor odporučiť mimoriadnu snahu Komisie na udržanie akčného plánu v strede záujmu, a to tak medzi zákonodarcami, ako aj širšie v celom Spoločenstve. Existujúce propagačné činnosti a kampane na pozdvihnutie povedomia prepojené na špecifické ciele v rámci celkového plánu pomôžu udržať hybnú silu a zapojenie sa množstva rôznych činiteľov, ktorí sú potrební na zabezpečenie toho, že táto veľmi dôležitá iniciatíva uspeje.

6.1

Výbor víta akčný plán Komisie a opakuje svoje uznanie snáh generálneho riaditeľstva pre podnikanie, pretože tento proces sa začal začiatkom roka 2002. Výbor uznáva, že politici musia vykonať množstvo pokračujúcich krokov mimo generálneho riaditeľstva pre podnikanie.

6.2

Akčný plán je len východzí bod pre pokračujúci dlhodobý proces. Tento proces bude úspešný, len ak spojí celý rad politických oblastí horizontálne a politikov na mnohých úrovniach vertikálne. Akčný plán a ostatné súvisiace nadchádzajúce iniciatívy Komisie musia vyvolať pozitívnu odozvu politikov. Výbor žiada hlavne ostatné generálne riaditeľstvá Komisie a orgány členských štátov, aby hrali aktívnu úlohu.