18.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/38

1)

princíp solidarity a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi v prípade živelných pohrôm alebo katastrof zavinených ľudským pričinením, ku ktorým môže dôjsť v rámci Európskej únie, predstavuje základnú morálnu povinnosť a nosný a charakteristický princíp medzinárodného spoločenstva;

2)

najvyššie hodnoty solidarity musí EÚ uplatňovať aj voči tretím krajinám postihnutým hore uvedenými udalosťami v rámci medzinárodnej pomoci;

3)

v ostatných rokoch možno vybadať citeľný nárast hrozby rizika kalamitných udalostí tak v rámci EÚ ako i mimo jej hraníc, a preto treba pristúpiť k posilneniu schopnosti koordinácie a rýchleho zásahu orgánov a útvarov Komisie;

4)

moderná a výkonná organizácia civilnej obrany spočíva na dvoch základných pilieroch, akými sú výrazná schopnosť koordinácie a široko rozvetvená organizačná sieť operačných prostriedkov a vysoko špecializovaných jednotiek rýchleho zásahu zastúpená na celom území Spoločenstva;

5)

široko rozvetvená štruktúra prostriedkov a zdrojov spadajúca pod kontrolu členských štátov a regiónov predstavuje dôležitú a základnú záruku pre okamžitý zásah prvej pomoci obyvateľom postihnutým katastrofami a je schopná usmerňovať a koordinovať operačné prostriedky a zdroje na mieste činu ako i pomoci prichádzajúce zvonku do postihnutej oblasti;

6)

po posilnení organizácie civilnej obrany Európskej únie je potrebné s veľkým nasadením a rozhodnosťou zaoberať sa problematikou prevencie za účelom obmedziť pokiaľ je to možné počet kalamitných katastrofických udalostí a negatívnych následkov nimi spôsobených v prípadoch, keď prekonajú bariéry postavené im do cesty v rámci prevencie;

1.1

oceňuje akčný plán načrtnutý v Oznámení Komisie na posilnenie operačnej schopnosti civilnej obrany Európskej únie v duchu solidarity a spolupráce, ktoré Európsky parlament presadzuje ako základný prvok medzinárodného spoločenstva;

1.2

sa nazdáva, že treba k veci treba zaujať holistický prístup, t.j. zahrnúť všetky aspekty civilnej obrany pred nešťastiami, ako preventívne opatrenia, záchranné služby a následné opatrenia;

1.3

sa nazdáva, že miestna a regionálne správy tvoria dôležitý štruktúrny a organizačný modelový rámec pre modernú a účinnú civilnú obranu v Európe a to vďaka ich legislatívnym a administratívnym právomociam a ich priamemu kontaktu s občanmi a vďaka ich zodpovednosti za bezpečnosť svojich občanov a regionálneho dedičstva;

1.4

sa nazdáva, že organizačné a operačné schopnosti preukázané v týchto rokoch regiónmi pri čelení živelným pohromám, lesným požiarom, náhodným požiarom vo výrobných prevádzkach a v doprave, môžu predstavovať dôležitý model pre vytvorenie modernej a výkonnej európskej civilnej obrany schopnej zasiahnuť tak v rámci ako i mimo Európskej únie;

1.5

je presvedčený, že v členských štátoch, regiónoch a na lokálnej úrovni sa medzičasom presadila osvedčená kultúra a aktívna politika civilnej obrany, ktorá sa zakladá na široko rozvetvenej organizačnej sieti a opiera sa o miestne zastupiteľstvá, a ktorá nachádza svoju integračnú silu v inštitucionálnych orgánoch na vyššej úrovni. Takéto orgány, v prvom rade regióny, musia mať veľmi dobrú schopnosť varovania (vyhlasovania poplachu) a koordinácie v prípade núdze, možnosť pohotovo používať špeciálne prostriedky širšie rozmiestnené na území a možnosť pohotovo usmerňovať na miesta pohrôm dodatočné sily, prostriedky a zdroje z územia spadajúceho pod ich správu a koordinovať sily a zdroje prichádzajúce zvonku;

1.6

sa nazdáva, že v novej organizácii Európskeho systému civilnej obrany je základným bodom včasnosť a kvalita informácií a vyrozumení, ktoré umožňujú monitorovanie a kontrolu krízových situácií, čo je základným predpokladom pre každú úspešnú akciu koordinácie a pomoci obyvateľom postihnutým živelnými pohromami alebo katastrofami;

1.7

pokladá za nevyhnutné, aby sa navzájom trvalo prepojili Európske monitorovacie centrum s národnými a regionálnymi operačnými miestnosťami civilnej obrany do jednotnej stálej siete vyrozumení v prípade núdze;

1.8

vyjadruje nádej, že sa pri konkrétnej implementácii hlavných línií Oznámenia podarí dospieť k európskej certifikácii požiadaviek a schopnosti komunikácie, riadenia a kontroly národných a regionálnych operačných miestností civilnej obrany tak, aby sa zaručila výkonnosť a spoľahlivosť týchto dôležitých a nevyhnutných krízových stredísk;

1.9

sa nazdáva, že národné a regionálne operačné miestnosti civilnej obrany musia byť základnými zdrojmi možných informácií o silách, prostriedkoch, zdrojoch a operačných skúsenostiach získaných z núdzových situácií pre vytvorenie a priebežné aktualizovanie európskej databázy civilnej obrany a garantovanie nasadenia rýchlych zásahových jednotiek prvej pomoci; Existujúce databázy národných orgánov by mali byť zosúladené s európskou databázou;

1.10

sa nazdáva, že vzhľadom na skúsenosti získané členskými štátmi a regiónmi pri čelení najbežnejším a najčastejším núdzovým situáciám musí byť strategickým cieľom na európskej úrovni v podstate sústredenie a koordinácia síl prostriedkov a zdrojov už existujúcich na území Spoločenstva;

1.11

sa nazdáva, že treba na úrovni Spoločenstva pristúpiť k vytvoreniu expertných tímov pre zriedkavé alebo málo známe núdzové situácie, aby v čo najrealistickejšej podobe vypracovali scenáre núdzových situácií a určili vhodné prostriedky a zdroje na zabezpečenie prvej pomoci a rýchleho zásahu;

1.12

sa nazdáva, že spoločné cvičenia civilnej obrany predstavujú dôležitý nástroj na overenie v praxi operačných schopností síl a prostriedkov pochádzajúcich z rôznych členských štátov, či vedia reagovať integrovane a v úzkej koordinácii s civilnými orgánmi, ktoré nesú najväčšiu zodpovednosť na miestnej úrovni v reťazi komunikácie, krízového manažmentu a kontroly riadenia núdzových situácií;

1.13

sa nazdáva, že v procese budovania a definovania európskej jednotky rýchleho zásahu treba dať čo najväčší priestor cezhraničnej spolupráci a v prvom rade spoločným cvičeniam civilnej obrany medzi hraničiacimi a susediacimi regiónmi;

2.1

odporúča, aby sa vo vzťahu k rôznym scenárom núdzových situácií - koordinovaním dostupných informácií z databáz národných orgánov - zorganizovala databáza prostriedkov a ľudských zdrojov pre rýchly zásah tak, aby čerpala základné informácie ako aj ich aktualizácie priamo zo zdrojov, ktoré disponujú týmito informáciami kvôli ich inštitucionálnemu zaradeniu a ktoré na území spadajúcom do ich kompetencie riadia krízové operačné centrá civilnej obrany fungujúce nepretržite 24 hodín denne;

2.2

navrhuje, aby sa informačné zdroje databázy týkali tak Národných operačných centier civilnej obrany - sprístupnením informácií týkajúcich sa veľkých prostriedkov, ľudských zdrojov a vysokokvalifikovaných expertov – ako aj Regionálnych operačných centier civilnej obrany - sprístupnením informácií o celkovom stave prostriedkov a špecializovaných jednotiek rýchleho zásahu so základňami pri miestnych zastupiteľstvách;

2.3

sa nazdáva, že každý subjekt, ktorý je súčasťou oboch vyše uvedených informačných zoskupení, by mal do databázy ukladať okrem informácií o prostriedkoch a zdrojoch určených na čelenie rôznych núdzových situácií aj osobitný zoznam núdzových situácií, ktorým čelí jednotlivé Operačné centrum tak v rámci ako aj mimo územia v jeho kompetencii;

2.4

odporúča, aby sa do databázy vložil zoznam medzinárodných cvičení civilnej obrany organizovaných a koordinovaných Operačným centrom na jeho území;

2.5

navrhuje, aby sa informačné databázy aktualizovali každých šesť mesiacov v pevne stanovenom termíne;

2.6

odporúča, aby sa pri organizácii spoločných cvičení stále zachovala správna rovnováha medzi veľkými špecializovanými národnými prostriedkami a zbormi na jednej strane a regionálnymi jednotkami, zdrojmi a prostriedkami rýchleho zásahu na strane druhej, ktoré sú osobitne vycvičené na poskytovanie priamej pomoci občanom a v úzkom kontakte so zastupiteľstvami a inými regionálnymi a národnými zásahovými silami;

2.7

odporúča maximálne úsilie Komisie pri plánovaní a vývoji cezhraničných cvičení s aktívnou účasťou hraničiacich alebo susediacich regiónov za účelom konsolidácie pozitívnych a dôležitých poznatkov a skúseností z oblasti civilnej obrany získaných v regiónoch a vytvorenie pevnej operačnej bázy, na ktorej možno začať s budovaním európskej jednotky rýchleho zásahu v núdzových situáciách;

2.8

odporúča, aby sa definovali postupy najúčinnejšieho a najvhodnejšieho zásahu v prípadoch opakovaných živelných pohrôm a predovšetkým rýchlo sa rozširujúcich kalamít, ako napríklad lesných požiarov, porovnajúc zásahové techniky používané v jednotlivých regiónoch v rámci schopnosti včasného monitorovania a rýchleho zásahu;

2.9

odporúča, aby sa realizovali cvičenia zamerané na prehĺbenie úzkej spolupráce medzi civilnými a vojenskými jednotkami, ktoré by umožnili pohotové nasadenie tak špeciálnych prostriedkov, ktorými disponujú len ozbrojené sily ako aj špeciálnych prostriedkov, najmä helikoptér, ktoré môžu vhodne dopĺňať prostriedky, ktorými disponujú civilné jednotky zúčastňujúce sa na komplikovaných alebo veľmi rozsiahlych operáciách;

2.10

sa nazdáva, že na vyriešenie problému s včasnou komunikáciou a informáciami tak, aby sa umožnilo okamžité zhodnotenie núdzovej situácie a zaručila včasnosť, pohotovosť a kvalita pomoci, je potrebné, aby Regionálne operačné krízové centrá, činné nepretržite 24 hodín denne, v reálnom čase priamo vyrozumievali tak Národné operačné krízové centrum ako i Operačné krízové centrum EÚ tak, aby sa vyhlo zbytočným obchádzkam, ktoré by spomaľovali alebo deformovali tok informácií;

2.11

odporúča, aby sa vytvorila zvláštna európska sieť komunikácie civilnej obrany, ktorá by prepojila Operačné centrá členských štátov a regiónov s Európskym monitorovacím centrom;

2.12

navrhuje, aby bolo vyhlásené za povinné vyrozumievanie Európskeho monitorovacieho centra o vyhlásenej núdzovej situácii, keď Regionálne centrum civilnej obrany povolá do oblasti postihnutej kalamitou jednotky a prostriedky pochádzajúce zvonku. Po prekonaní núdzovej situácie Regionálne centrum civilnej obrany bude musieť vyhlásiť koniec stavu pohotovosti a núdzovej situácie.

2.13

odporúča, aby sa posilnili finančné podpory plánované pre spoločné zásahy v rámci núdzových situácií a pre realizáciu Európskej štruktúry civilnej obrany, keďže tieto finančné prostriedky predstavujú nielen požiadavku solidarity medzi členskými štátmi, ale tvoria aj veľmi užitočný nástroj pre integráciu a koordináciu vysoko špecializovaných síl a operačných jednotiek pochádzajúcich z rôznych členských štátov a regiónov Európskej únie, ktoré majú byť operatívne koordinovaným spôsobom a v jednotnom kontexte.