Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 10 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní vozidiel z hľadiska elektromagnetickej kompatibility [2017/260]

Obsahuje celý platný text vrátane:

doplnku 01 k sérii zmien 05 – dátum nadobudnutia platnosti: 8. október 2016

OBSAH

PREDPIS

Rozsah pôsobnosti

Vymedzenie pojmov

Žiadosť o typové schválenie

Typové schvaľovanie

Označenia

Špecifikácie pri iných konfiguráciách, ako je „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Doplňujúce špecifikácie pre konfiguráciu „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Zmena alebo rozšírenie typového schválenia vozidla po pridaní alebo nahradení elektrickej/elektronickej podzostavy (ESA).

Zhoda výroby

10.

Sankcie v prípade nezhody výroby

11.

Definitívne zastavenie výroby

12.

Zmena a rozšírenie typového schválenia vozidla alebo ESA

13.

Prechodné ustanovenia

14.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy schvaľovacích úradov

Doplnok 1 –

Zoznam noriem, na ktoré sa odkazuje v tomto predpise

Doplnok 2 –

Širokopásmové referenčné limity vozidla – Vzdialenosť medzi anténou a vozidlom: 10 m

Doplnok 3 –

Širokopásmové referenčné limity vozidla – Vzdialenosť medzi anténou a vozidlom: 3 m

Doplnok 4 –

Úzkopásmové referenčné limity vozidla – Vzdialenosť medzi anténou a vozidlom: 10 m

Doplnok 5 –

Úzkopásmové referenčné limity vozidla – Vzdialenosť medzi anténou a vozidlom: 3 m

Doplnok 6 –

Elektrická/elektronická podzostava – Širokopásmové referenčné limity

Doplnok 7 –

Elektrická/elektronická podzostava – Úzkopásmové referenčné limity

Doplnok 8 –

Umelá sieť vysokého napätia

Prílohy

Príklady značiek typového schválenia

Informačný dokument pre typové schválenie vozidla z hľadiska elektromagnetickej kompatibility

2 B

Informačný dokument pre typové schválenie elektrickej/elektronickej podzostavy z hľadiska elektromagnetickej kompatibility

3 A

Oznámenie týkajúce sa udelenia, rozšírenia, zamietnutia alebo odňatia typového schválenia alebo definitívneho zastavenia výroby typu vozidla/komponentu/samostatnej technickej jednotky z hľadiska predpisu č. 10

3 B

Oznámenie týkajúce sa udelenia, rozšírenia, zamietnutia alebo odňatia typového schválenia alebo definitívneho zastavenia výroby typu elektrickej/elektronickej podzostavy z hľadiska predpisu č. 10

Metóda merania širokopásmových elektromagnetických emisií vyžarovaných z vozidiel

Metóda merania úzkopásmových elektromagnetických emisií vyžarovaných z vozidiel

Metóda skúšania odolnosti vozidiel voči elektromagnetickému žiareniu

Metóda merania širokopásmových elektromagnetických emisií vyžarovaných z elektrických/elektronických podzostáv (ESA)

Metóda merania úzkopásmových elektromagnetických emisií vyžarovaných z elektrických/elektronických podzostáv (ESA)

Metóda(-y) skúšania odolnosti elektrických/elektronických podzostáv voči elektromagnetickému žiareniu

Metóda(-y) skúšania prechodových rušení vysielaných elektrickými/elektronickými podzostavami a ich odolnosti voči nim

Metóda(-y) skúšania harmonických kmitov generovaných vozidlom na vedeniach striedavého prúdu

Metóda(-y) skúšania zmien napätia, kolísania napätia a blikania generovaných vozidlom na vedeniach striedavého prúdu

Metóda(-y) skúšania vysokofrekvenčných rušení generovaných vozidlom prenášaných vedeniami striedavého alebo jednosmerného prúdu

Metóda(-y) skúšania vysokofrekvenčných rušení generovaných vozidlom prenášaných sieťovými a telekomunikačnými prípojkami

Metóda skúšania odolnosti vozidiel voči rýchlym elektrickým prechodovým/rázovým rušeniam na vedeniach striedavého a jednosmerného prúdu

Metóda skúšania odolnosti vozidiel voči rázovým vlnám prenášaným vedeniami striedavého a jednosmerného prúdu

Metóda(-y) skúšania harmonických kmitov generovaných ESA na vedeniach striedavého prúdu

Metóda(-y) skúšania zmien napätia, kolísania napätia a blikania generovaných ESA na vedeniach striedavého prúdu

Metóda(-y) skúšania vysokofrekvenčných rušení generovaných ESA prenášaných vedeniami striedavého alebo jednosmerného prúdu

Metóda(-y) skúšania vysokofrekvenčných rušení generovaných ESA prenášaných sieťovými a telekomunikačnými prípojkami

Metóda skúšania odolnosti ESA voči rýchlym elektrickým prechodovým/rázovým rušeniam na vedeniach striedavého a jednosmerného prúdu

Metóda skúšania odolnosti ESA voči rázovým vlnám prenášaným vedeniami striedavého a jednosmerného prúdu

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa uplatňuje na:

1.1.	vozidlá kategórií L, M, N a O (1) z hľadiska elektromagnetickej kompatibility;

1.2.	komponenty a samostatné technické jednotky určené na montáž do týchto vozidiel, s obmedzením uvedeným v bode 3.2.1 z hľadiska elektromagnetickej kompatibility.

1.3.

Zahŕňa:

požiadavky týkajúce sa odolnosti funkcií, ktoré súvisia s priamym ovládaním vozidla, s ochranou vodiča, cestujúcich a iných účastníkov cestnej premávky, s rušeniami, ktoré by mohli zmiasť vodiča alebo iných účastníkov cestnej premávky, s funkcionalitou dátových zberníc vozidla, s rušeniami, ktoré majú vplyv na predpísané dáta vozidla, voči vyžarovaným a vedením prenášaným rušeniam;

požiadavky týkajúce sa regulácie neželaných vyžarovaných a vedením prenášaných emisií z hľadiska ochrany zamýšľaného používania elektrických alebo elektronických zariadení vo vlastnom vozidle, okolitých vozidlách alebo v blízkom okolí a potláčania rušenia príslušenstvom, ktoré sa môže dodatočne namontovať do vozidla;

c)	dodatočné požiadavky na vozidlá a ESA vybavené pripájacími zariadeniami na nabíjanie REESS, pokiaľ ide o reguláciu emisií vznikajúcich pri pripojení vozidla k elektrickej rozvodnej sieti a odolnosti voči nim.

2. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto predpisu:

2.1.	„Elektromagnetická kompatibilita“ je schopnosť vozidla, komponentu(-ov) alebo samostatnej(-ých) technickej(-ých) jednotky(-iek) uspokojivo fungovať vo svojom elektromagnetickom prostredí bez vyvolávania neprijateľných elektromagnetických rušení vo vzťahu k čomukoľvek v tomto prostredí.

2.2.

„Elektromagnetické rušenie“ je akýkoľvek elektromagnetický jav, ktorý môže zhoršiť funkcie vozidla, komponentu(-ov), samostatnej(-ých) technickej(-ých) jednotky(-iek) alebo akéhokoľvek iného zariadenia, jednotky zariadenia alebo systému, ktorý je prevádzkovaný v blízkosti vozidla. Elektromagnetickým rušením môže byť elektromagnetický šum, neželaný signál alebo zmena v samotnom prostredí šírenia.

2.3.

„Elektromagnetická odolnosť“ je schopnosť vozidla, komponentu(-ov) alebo samostatnej(-ých) technickej(-ých) jednotky(-iek) fungovať bez zhoršenia funkcií v prítomnosti (špecifikovaných) elektromagnetických rušení, medzi ktoré patria želané rádiofrekvenčné signály z rádiových vysielačov alebo vyžarované emisie priemyselno-vedecko-lekárskych (ISM) prístrojov vo vnútri povoleného pásma, vo vnútri alebo mimo vozidla.

2.4.	„Elektromagnetické prostredie“ je komplex elektromagnetických javov existujúcich v danom mieste.

2.5.	„Širokopásmové emisie“ sú emisie so šírkou pásma, ktorá je väčšia ako šírka príslušného meracieho prístroja alebo prijímača [Medzinárodný osobitný výbor pre rádiové rušenie (CISPR) 25].

2.6.	„Úzkopásmové emisie“ sú emisie so šírkou pásma, ktorá je menšia ako šírka príslušného meracieho prístroja alebo prijímača (CISPR 25).

2.7.	„Elektrický/elektronický systém“ je (sú) elektrické a/alebo elektronické zariadenie(-a) alebo skupina(-y) zariadení spolu s pridruženými elektrickými prípojkami, ktoré tvorí(-ia) súčasť vozidla, ale nie je (sú) predmetom samostatného typového schvaľovania.

2.8.

„Elektrická/elektronická podzostava“ (ESA) je elektrické a/alebo elektronické zariadenie alebo skupina(-y) zariadení, ktoré má (majú) tvoriť súčasť vozidla, spolu s pridruženými elektrickými prípojkami a vedením, ktoré plnia jednu alebo viaceré špecializované funkcie. ESA môže byť typovo schválená na žiadosť výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu buď ako „komponent“, alebo ako „samostatná technická jednotka (STU)“.

2.9.

„Typ vozidla“ vo vzťahu k elektromagnetickej kompatibilite zahŕňa všetky vozidlá, ktoré sa podstatne nelíšia z takých hľadísk ako:

2.9.1.

celkové rozmery a tvar priestoru pre motor;

2.9.2.

celkové usporiadanie elektrických a/alebo elektronických komponentov a celkové usporiadanie vedení;

2.9.3.

základný materiál, z ktorého je zhotovená karoséria, prípadne kostra vozidla (napr. kostra karosérie z ocele, hliníka alebo sklenených vláken). Prítomnosť panelov z odlišného materiálu nemení typ vozidla za predpokladu, že sa nezmení základný materiál karosérie. Takéto zmeny však treba oznámiť.

2.10.

„Typ ESA“ vo vzťahu k elektromagnetickej kompatibilite znamená, že ESA sa nelíšia z takých podstatných hľadísk, ako sú:

2.10.1.

funkcia, ktorú ESA plní;

2.10.2.

celkové usporiadanie prípadných elektrických a/alebo elektronických komponentov.

2.11.

„Káblový zväzok vozidla“ sú napäťové káble, káble zbernicového systému (napr. CAN), signálne káble alebo káble aktívnej antény, ktoré inštaluje výrobca vozidla.

2.12.

„Funkcie súvisiace s odolnosťou“ sú:

funkcie súvisiace s priamym ovládaním vozidla:

i)	zhoršením alebo zmenou: napr. motora, prevodovky, bŕzd, zavesenia, aktívneho riadenia, zariadení obmedzujúcich rýchlosť;

ii)	ovplyvnením polohy vodiča: napr. zmenou polohy sedadla alebo volantu;

iii)	ovplyvnením výhľadu vodiča: napr. stretávacie svetlo, stierač čelného skla;

b)	funkcie súvisiace s ochranou vodiča, cestujúcich a iných účastníkov cestnej premávky: napr. systémy airbagov a bezpečnostných zadržiavacích zariadení;

funkcie, prípadné narušenie ktorých zmätie vodiča alebo iných účastníkov cestnej premávky:

optické rušenia: nesprávna funkcia napr. ukazovateľov smeru, brzdových svietidiel, doplnkových obrysových svietidiel, zadného obrysového svietidla, svetelných pásov núdzového systému, chybné informácie z výstražných indikátorov, svietidiel alebo displejov súvisiacich s funkciami v písmene a) alebo b), ktoré by sa mohli pozorovať v zornom poli vodiča;

ii)	akustické rušenia: nesprávna funkcia napr. výstražného systému proti krádeži, klaksónu;

d)	funkcie súvisiace s funkčnosťou dátových zberníc vozidla: zablokovaním prenosu dát v systémoch dátových zberníc vozidla, ktoré sa používajú na prenos dát potrebných na zabezpečenie správneho fungovania iných funkcií súvisiacich s odolnosťou;

e)	funkcie, ktoré majú pri rušení vplyv na predpísané dáta vozidla: napr. tachograf, počítadlo kilometrov;

funkcie súvisiace s režimom nabíjania pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete:

i)	v prípade skúšky vozidla: vedúca k neočakávanému pohybu vozidla;

ii)	v prípade skúšky ESA: vedúca k nesprávnemu stavu pri nabíjaní (napr. k nadprúdu alebo prepätiu).

2.13.

„REESS“ je dobíjateľný zásobník energie, ktorý zabezpečuje elektrickú energiu pre elektrický pohon vozidla.

2.14.

„Pripájacie zariadenie na nabíjanie REESS“ je elektrický obvod nainštalovaný vo vozidle, používaný na nabíjanie REESS.

2.15.

„Režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je normálny nabíjací prevádzkový režim vozidla a/alebo nabíjacieho systému.

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1. Schválenie typu vozidla

3.1.1. Žiadosť o schválenie typu vozidla z hľadiska jeho elektromagnetickej kompatibility predkladá výrobca vozidla.

3.1.2. Vzor informačného dokumentu je uvedený v prílohe 2A.

3.1.3. Výrobca vozidla zostaví zoznam opisujúci všetky relevantné elektrické/elektronické systémy vozidla alebo ESA, prevedenia karosérie, rôzne materiály karosérie, celkové usporiadanie káblových zväzkov, varianty motora, verzie ľavostranného a pravostranného riadenia a verzie rázvoru náprav. Príslušné elektrické/elektronické systémy vozidla alebo ESA sú tie, ktoré môžu emitovať významné širokopásmové alebo úzkopásmové žiarenie, a/alebo tie, ktoré majú vplyv na funkcie vozidla súvisiace s odolnosťou (pozri bod 2.12), a tie, ktoré zabezpečujú pripájacie zariadenia na nabíjanie REESS.

3.1.4. Po vzájomnej dohode medzi výrobcom vozidla a schvaľovacím úradom sa z uvedeného zoznamu vyberie vozidlo reprezentujúce typ, ktorý sa má schváliť. Výber vozidla vychádza z elektrických/elektronických systémov ponúkaných výrobcom. Ak sa výrobca a schvaľovací úrad zhodnú na tom, že vo vozidle sú zabudované rôzne elektrické/elektronické systémy, ktoré môžu mať v porovnaní s prvým reprezentatívnym vozidlom významný vplyv na elektromagnetickú kompatibilitu vozidla, z tohto zoznamu sa vyberie jedno alebo viac vozidiel.

3.1.5. Výber vozidla(-iel) v súlade s bodom 3.1.4 vyššie je obmedzený na kombinácie elektrických/elektronických systémov vozidla určené pre skutočnú výrobu.

3.1.6. Výrobca môže žiadosť doplniť protokolom zo skúšok, ktoré boli vykonané. Všetky takéto poskytnuté údaje môže schvaľovací úrad použiť na účely vyhotovenia formulára oznámenia pre typové schválenie.

3.1.7. Ak technická služba zodpovedná za vykonávanie schvaľovacích skúšok vykonáva skúšku sama, poskytne sa vozidlo reprezentujúce typ, ktorý sa má schváliť, v súlade s bodom 3.1.4 vyššie.

3.1.8. V prípade vozidiel kategórií M, N a O poskytne výrobca vozidla vyhlásenie o frekvenčných pásmach, hladinách výkonu, polohách antén a opatreniach na inštaláciu vysokofrekvenčných vysielačov (vysokofrekvenčných vysielačov), aj keď vozidlo nie je v čase typového schválenia vybavené vysokofrekvenčným vysielačom. Malo by sa to vzťahovať na všetky mobilné rádiové služby, ktoré sa bežne používajú vo vozidlách. Tieto informácie sa po typovom schválení sprístupnia verejnosti.

Výrobcovia vozidiel musia predložiť dôkaz o tom, že výkon vozidla nie je nepriaznivo ovplyvnený inštaláciou takéhoto vysielača.

3.1.9. O typové schválenie vozidla sa musí žiadať tak v súvislosti s REESS, ako aj v súvislosti s pripájacím zariadením na nabíjanie REESS, keďže sa považujú za elektrické/elektronické systémy.

3.2. Typové schválenie ESA

3.2.1. Uplatniteľnosť tohto predpisu na ESA:

Je trvalo alebo dočasne pripojená ku káblovému zväzku vozidla?

Sú ESA alebo systém pasívne (napr. zapaľovacie sviečky, káble, pasívna anténa)?

Je pripojená cez rozhranie schválené podľa tohto predpisu v znení zmien?

Je vybavená pripájacím zariadením na nabíjanie REESS?

Netýka sa

Bez označenia

Bez typového schválenia

Predpis č. 10 sa neuplatňuje

Uplatnenie predpisu č. 10

Je mechanicky pripevnená k vozidlu a nemožno ju odmontovať alebo odstrániť bez použitia náradia?

Je použitie obmedzené technickými prostriedkami na znehybnené vozidlá?

Je ESA určená na montáž vo vozidle?

Nie

Áno

Klasifikácia elektrickej/elektronickej podzostavy (ESA)

3.2.2. Žiadosť o typové schválenie ESA z hľadiska jej elektromagnetickej kompatibility predkladá výrobca vozidla alebo výrobca ESA.

3.2.3. Vzor informačného dokumentu je uvedený v prílohe 2B.

3.2.4. Výrobca môže žiadosť doplniť protokolom zo skúšok, ktoré boli vykonané. Všetky takéto údaje, ktoré boli poskytnuté, môže schvaľovací úrad použiť na účely vyhotovenia formulára oznámenia pre typové schválenie.

3.2.5. Ak technická služba zodpovedná za vykonávanie schvaľovacích skúšok vykonáva skúšku sama, potom sa predkladá vzorka systému ESA reprezentatívneho pre typ, ktorý sa má schváliť, v prípade potreby po rokovaní s výrobcom napríklad o možných variantoch usporiadania, počte komponentov, počte snímačov. Ak to technická služba považuje za potrebné, môže vybrať ďalšiu vzorku.

3.2.6. Vzorka(-ky) sa čitateľne a nezmazateľne označí(-ia) obchodným názvom alebo značkou výrobcu a označením typu.

3.2.7. V prípade potreby by sa mali vyznačiť akékoľvek obmedzenia použitia. Všetky takéto obmedzenia by mali byť uvedené v prílohách 2B a/alebo 3B.

3.2.8. ESA, ktoré sa uvádzajú na trh ako náhradné diely, nemusia byť typovo schválené, ak sú jasne označené ako náhradné diely identifikačným číslom a ak sú zhodné so zodpovedajúcim dielom výrobcu pôvodného zariadenia (OEM) pre vozidlo, ktoré už bolo typovo schválené, a pochádzajú od rovnakého výrobcu.

3.2.9. Pre komponenty predávané ako zariadenia na dodatočnú výbavu a určené na inštaláciu v motorových vozidlách nie je potrebné typové schválenie, ak nesúvisia s funkciami týkajúcimi sa odolnosti (pozri bod 2.12). V takomto prípade vydá výrobca vyhlásenie, že ESA spĺňa požiadavky tohto predpisu, a najmä limity stanovené v bodoch 6.5, 6.6, 6.7, 6.8 a 6.9 tohto predpisu.

3.2.10. V prípade, že je ESA zdrojom svetla (alebo jeho súčasťou), žiadateľ:

a)	uvedie schvaľovacie číslo podľa predpisu č. 37, predpisu č. 99 alebo predpisu č. 128 udelené tejto ESA alebo

b)	predloží skúšobný protokol od technickej služby určenej schvaľovacím úradom, v ktorom sa uvádza, že daná ESA nie je mechanicky zameniteľná so žiadnym zdrojom svetla podľa predpisu č. 37, predpisu č. 99 alebo predpisu č. 128.

4. TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE

4.1. Postupy typového schvaľovania

4.1.1. Typové schvaľovanie vozidla

Podľa uváženia výrobcu vozidla sa môžu použiť nasledujúce alternatívne postupy typového schvaľovania vozidla.

4.1.1.1. Typové schválenie konfigurácie vozidla

Konfigurácia vozidla môže byť typovo schválená priamo podľa ustanovení uvedených v bode 6, prípadne v bode 7 tohto predpisu. Ak výrobca vozidla zvolí tento postup, nepožadujú sa žiadne osobitné skúšky elektrických/elektronických systémov alebo ESA.

4.1.1.2. Typové schválenie vozidla skúšaním jednotlivých ESA

Výrobca vozidla môže získať schválenie vozidla tým, že preukáže schvaľovaciemu úradu, že všetky príslušné (pozri bod 3.1.3 tohto predpisu) elektrické/elektronické systémy alebo ESA boli schválené podľa tohto predpisu a boli nainštalované v súlade so všetkými k nemu pripojenými podmienkami.

4.1.1.3. Výrobca môže získať schválenie podľa tohto predpisu, ak vozidlo nemá žiadne zariadenie typu, ktorý podlieha skúškam týkajúcim sa odolnosti alebo vyžarovania. Takéto schválenia si nevyžadujú skúšanie.

4.1.2. Typové schválenie ESA

Typové schválenie môže byť udelené ESA určenej na montáž do akéhokoľvek typu vozidla (schválenie komponentu) alebo do určitého typu alebo typov vozidla požadovaných výrobcom ESA (schválenie samostatnej technickej jednotky).

4.1.3. ESA, ktoré sú zámernými vysokofrekvenčnými vysielačmi a ktoré nezískali typové schválenie v spojení s výrobcom vozidla, sa dodajú s vhodnými inštalačnými pokynmi.

4.2. Udelenie typového schválenia

4.2.1. Vozidlo

4.2.1.1. Ak reprezentatívne vozidlo spĺňa požiadavky bodu 6 a prípadne bodu 7 tohto predpisu, typové schválenie sa udelí.

4.2.1.2. Vzor formulára oznámenia pre typové schválenie je uvedený v prílohe 3A.

4.2.2. ESA

4.2.2.1. Ak reprezentatívny systém(-y) ESA spĺňa(-jú) požiadavky bodu 6 a prípadne bodu 7 tohto predpisu, typové schválenie sa udelí.

4.2.2.2. Vzor formulára oznámenia pre typové schválenie je uvedený v prílohe 3B.

4.2.3. Na vypracovanie formulárov oznámenia uvedených v bode 4.2.1.2 alebo 4.2.2.2 vyššie môže schvaľovací úrad zmluvnej strany udeľujúci schválenie použiť protokol vypracovaný alebo schválený uznávaným laboratóriom alebo v súlade s ustanoveniami tohto predpisu.

4.2.4. V prípade, že je ESA zdrojom svetla (alebo jeho súčasťou) a ak dokumentácia stanovená v bode 3.2.10 vyššie chýba, schválenie tejto ESA podľa predpisu č. 10 sa neudelí.

4.3. Udelenie alebo zamietnutie schválenia typu vozidla alebo ESA podľa tohto predpisu sa stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamuje prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 3A alebo 3B k tomuto predpisu, ku ktorému žiadateľ prikladá fotografie a/alebo diagramy, alebo výkresy vo vhodnej mierke vo formáte maximálne A4 (210 × 297 mm) alebo poskladané na tento formát.

5. OZNAČENIA

5.1. Každému schválenému typu vozidla alebo ESA sa pridelí schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 05) označujú sériu zmien zodpovedajúcu posledným závažným technickým zmenám začleneným do predpisu v čase vydania typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie to isté schvaľovacie číslo prideliť inému typu vozidla alebo ESA.

5.2. Umiestnenie označení

5.2.1. Vozidlo

Každé vozidlo zhodné s typom schváleným podľa tohto predpisu sa označí značkou typového schválenia opísanou v bode 5.3.

5.2.2. Podzostava

Každá ESA zhodná s typom schváleným podľa tohto predpisu sa označí značkou typového schválenia opísanou v bode 5.3.

V prípade elektrických/elektronických systémov zabudovaných do vozidiel, ktoré sú schválené ako celky, sa nevyžaduje žiadne označenie.

5.3. Na každé vozidlo zhodné s typom schváleným podľa tohto predpisu sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste stanovenom vo formulári oznámenia o schválení pripevní medzinárodná značka typového schválenia. Táto značka pozostáva z:

5.3.1.

písmena „E“ v kruhu, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil schválenie (2),

5.3.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo vpravo od kruhu uvedeného v bode 5.3.1 vyššie.

5.4. Príklad značky typového schválenia je uvedený v prílohe 1 k tomuto predpisu.

5.5. Označenia ESA v súlade s bodom 5.3 vyššie nemusia byť viditeľné, keď je ESA inštalovaná vo vozidle.

6. ŠPECIFIKÁCIE PRI INÝCH KONFIGURÁCIÁCH, AKO JE „REŽIM NABÍJANIA REESS PRI PRIPOJENÍ DO ELEKTRICKEJ ROZVODNEJ SIETE“

6.1. Všeobecné špecifikácie

6.1.1. Vozidlo a jeho elektrický(-é)/elektronický(-é) systém(-y) alebo ESA musia byť navrhnuté, skonštruované a vybavené tak, aby vozidlo pri bežných podmienkach používania vyhovovalo požiadavkám tohto predpisu.

6.1.1.1. Vozidlo sa skúša z hľadiska vyžarovaných emisií a z hľadiska odolnosti voči vyžarovaným rušeniam. Na účely typového schválenia vozidla sa nevyžadujú skúšky na emisie prenášané vedením ani na odolnosť voči rušeniam prenášaným vedením.

6.1.1.2. ESA sa skúša(-jú) z hľadiska vyžarovaných a vedením prenášaných emisií a z hľadiska odolnosti voči vyžarovaným a vedením prenášaným rušeniam.

6.1.2. Technická služba musí pred skúšaním v spolupráci s výrobcom vypracovať plán skúšok, ktorý obsahuje aspoň spôsob vykonávania, stimulovanú funkciu, resp. funkcie, monitorovanú funkciu, resp. funkcie, kritérium, resp. kritériá na prijatie a zamietnutie a určené emisie.

6.2. Špecifikácie týkajúce sa širokopásmového elektromagnetického žiarenia vozidiel

6.2.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované vozidlom, ktoré reprezentuje daný typ, sa meria použitím metódy opísanej v prílohe 4. Metódu merania stanovuje výrobca vozidla po dohode s technickou službou.

6.2.2. Širokopásmové referenčné limity pre typové schválenie vozidla

6.2.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 4 so vzdialenosťou vozidla od antény 10,0 ± 0,2 m, limity sú 32 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 32 až 43 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 2 k tomuto predpisu. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 43 dBμV/m.

6.2.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 4 so vzdialenosťou vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, limity sú 42 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 42 až 53 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 3 k tomuto predpisu. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 53 dBμV/m.

6.2.2.3. Hodnoty namerané na vozidle, ktoré reprezentuje daný typ, vyjadrené v dBμV/m, musia byť nižšie ako limity pre typové schválenie.

6.3. Špecifikácie týkajúce sa úzkopásmového elektromagnetického žiarenia vozidiel

6.3.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované vozidlom, ktoré reprezentuje daný typ, sa meria použitím metódy stanovenej v prílohe 5. Výrobca vozidla ju stanovuje po dohode s technickou službou.

6.3.2. Úzkopásmové referenčné limity pre typové schválenie vozidla

6.3.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 5 so vzdialenosťou vozidla od antény 10,0 ± 0,2 m, limity sú 22 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 22 až 33 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 4 k tomuto predpisu. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 33 dBμV/m.

6.3.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 5 so vzdialenosťou vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, limit je 32 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 32 až 43 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 5 tohto predpisu. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 43 dBμV/m.

6.3.2.3. Hodnoty namerané na vozidle, ktoré reprezentuje daný typ, vyjadrené v dBμV/m, musia byť nižšie ako limit pre typové schválenie.

6.3.2.4. Ak je, bez ohľadu na limity stanovené v bodoch 6.3.2.1, 6.3.2.2 a 6.3.2.3 tohto predpisu, počas prvého kroku opísaného v bode 1.3 prílohy 5 intenzita signálu nameraná detektorom strednej hodnoty na anténe rádiového prijímača vo frekvenčnom pásme 76 až 108 MHz menšia ako 20 dBμV, vozidlo sa považuje za vozidlo spĺňajúce limity pre úzkopásmové emisie a ďalšie skúšanie sa nevyžaduje.

6.4. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti vozidiel voči elektromagnetickému žiareniu

6.4.1. Metóda skúšania

Odolnosť voči elektromagnetickému žiareniu vozidla, ktoré reprezentuje daný typ, sa skúša metódou opísanou v prílohe 6.

6.4.2. Referenčné limity odolnosti pre typové schválenie vozidla

6.4.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 6, intenzita poľa musí byť 30 V/m rms (stredná kvadratická hodnota) vo viac ako 90 % frekvenčného pásma 20 až 2 000 MHz a minimálne 25 V/m rms v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

6.4.2.2. Vozidlo, ktoré reprezentuje daný typ, sa považuje za vozidlo spĺňajúce požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 6 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“ podľa bodu 2.1 prílohy 6.

6.5. Špecifikácie týkajúce sa širokopásmového elektromagnetického rušenia generovaného ESA

6.5.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa meria metódou opísanou v prílohe 7.

6.5.2. Referenčné širokopásmové limity pre typové schválenie ESA

6.5.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 7, limity sú 62 až 52 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách vyšších ako 30 MHz logaritmicky znižuje, a 52 až 63 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách nad 75 MHz logaritmicky zvyšuje, ako sa uvádza v doplnku 6 tohto predpisu. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 63 dBμV/m.

6.5.2.2. Hodnoty namerané na ESA, ktorá reprezentuje daný typ, vyjadrené v dBμV/m, musia byť nižšie ako limity pre typové schválenie.

6.6. Špecifikácie týkajúce sa úzkopásmového elektromagnetického rušenia generovaného ESA

6.6.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa meria metódou opísanou v prílohe 8.

6.6.2. Úzkopásmové referenčné limity pre typové schválenie ESA

6.6.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 8, limity sú 52 až 42 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách vyšších ako 30 MHz logaritmicky znižuje, a 42 až 53 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách nad 75 MHz logaritmicky zvyšuje, ako sa uvádza v doplnku 7. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 53 dBμV/m.

6.6.2.2. Hodnota nameraná na ESA, ktorá reprezentuje daný typ, vyjadrená v dBμV/m, musí byť nižšia ako limity pre typové schválenie.

6.7. Špecifikácie týkajúce sa prechodových rušení prenášaných vedením generovaných ESA na napájacích vedeniach s napätím 12/24 V

6.7.1. Metóda skúšania

Vyžarovanie ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa skúša metódou (metódami) podľa normy ISO 7637-2, ako je stanovené v prílohe 10, pri úrovniach uvedených v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Maximálna povolená amplitúda impulzu

(V)
	Maximálna povolená amplitúda impulzu pre
Polarita amplitúdy impulzu	vozidlá s 12 V systémami	vozidlá s 24 V systémami
Kladná	+ 75	+ 150
Záporná	– 100	– 450

6.8. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti ESA voči elektromagnetickému žiareniu

6.8.1. Metóda(-y) skúšania

Odolnosť ESA, ktorá reprezentuje daný typ, voči elektromagnetickému žiareniu sa skúša metódou(-ami) opísanou(-ými) v prílohe 9.

6.8.2. Referenčné limity odolnosti pre typové schválenie ESA

6.8.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú metódami stanovenými v prílohe 9, referenčné hodnoty odolnosti sú 60 V/m strednej kvadratickej hodnoty (rms) pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 15 V/m rms pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 75 V/m rms pre skúšobnú metódu s TEM bunkou, 60 mA rms pre skúšobnú metódu s objemovou injektážou prúdu (BCI) a 30 V/m rms pre skúšobnú metódu s voľným poľom vo viac ako 90 % frekvenčného pásma 20 až 2 000 MHz, a minimálne 50 V/m rms pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 12,5 V/m rms pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 62,5 V/m rms pre skúšobnú metódu s TEM bunkou, 50 mA rms pre skúšobnú metódu s objemovou injektážou prúdu (BCI) a 25 V/m rms pre skúšobnú metódu s voľným poľom v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

6.8.2.2. ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa považuje za podzostavu spĺňajúcu požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 9 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“.

6.9. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti ESA voči prechodovým rušeniam prenášaným napájacími vedeniami s napätím 12/24 V

6.9.1. Metóda skúšania

Odolnosť ESA, ktorá reprezentuje tento typ, sa skúša metódou(-ami) podľa normy ISO 7637-2, ako je opísané v prílohe 10, pri skúšobných úrovniach uvedených v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Odolnosť ESA

Skúšobný impulz č.	Úroveň skúšania odolnosti	Funkčný stav systémov:
Skúšobný impulz č.	Úroveň skúšania odolnosti	Súvislosť s funkciami súvisiacimi s odolnosťou	Bez súvislosti s funkciami súvisiacimi s odolnosťou
1	III	C	D
2a	III	B	D
2b	III	C	D
3a/3b	III	A	D
4	III	B (pre ESA, ktorá musí byť funkčná počas fáz štartovania motora) C (pre ostatné ESA)	D

6.10. Výnimky

6.10.1. Ak vozidlo alebo elektrický/elektronický systém, alebo ESA neobsahujú elektronický oscilátor s prevádzkovou frekvenciou vyššou ako 9 kHz, považujú sa za spĺňajúce požiadavky bodu 6.3.2 alebo 6.6.2 a príloh 5 a 8.

6.10.2. Vozidlá, ktoré nemajú elektrické/elektronické systémy s „funkciami súvisiacimi s odolnosťou“, netreba skúšať z hľadiska odolnosti voči vyžarovaným rušeniam a považujú sa za vozidlá spĺňajúce požiadavky bodu 6.4 a prílohy 6 k tomuto predpisu.

6.10.3. ESA, ktoré nemajú funkcie súvisiace s odolnosťou, netreba skúšať z hľadiska odolnosti voči vyžarovaným rušeniam a považujú sa za podzostavy spĺňajúce požiadavky bodu 6.8 a prílohy 9 k tomuto predpisu.

6.10.4. Elektrostatický výboj

V prípade vozidiel s pneumatikami možno karosériu/podvozok považovať za elektricky izolovanú štruktúru. Významné elektrostatické sily súvisiace s vonkajším prostredím vozidla nastanú len v okamihu, keď osoba vstupuje do vozidla alebo vystupuje z vozidla. Keďže vozidlo v týchto okamihoch stojí, žiadna schvaľovacia skúška na elektrostatický výboj sa nepovažuje za nutnú.

6.10.5. Prechodové rušenia prenášané vedením generované ESA na napájacích vedeniach s napätím 12/24 V.

ESA, ktoré sa nespínajú, neobsahujú žiadne spínače alebo indukčné zaťaženie, sa nemusia skúšať z hľadiska prechodových rušení prenášaných vedením a považujú sa za ESA spĺňajúce bod 6.7.

6.10.6. Strata funkčnosti prijímačov počas skúšky odolnosti, keď je skúšobný signál v pásme prijímača (vyhradené vysokofrekvenčné pásmo) špecifikovanom pre konkrétnu rádiovú službu/produkt v harmonizovanej medzinárodnej norme elektromagnetickej kompatibility (EMC), nevedie nutne k nesplneniu kritérií.

6.10.7. Vysokofrekvenčné vysielače sa skúšajú vo vysielacom režime. Požadované emisie (napr. z vysokofrekvenčných vysielacích systémov) v požadovanom pásme a emisie mimo pásma sa na účely tohto predpisu neberú do úvahy. Rušivé emisie podliehajú tomuto predpisu.

6.10.7.1. „Požadovaná šírka pásma“: pre určitú triedu emisií je šírka frekvenčného pásma, ktorá je práve dostatočná na zabezpečenie prenosu informácií v miere a v kvalite vyžadovanej za určených podmienok [článok 1, č. 1.152 rádiokomunikačných predpisov Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU)].

6.10.7.2. „Emisie mimo pásma“: emisie na frekvencii alebo frekvenciách bezprostredne mimo požadovaného pásma, ktoré sú výsledkom procesu modulácie, ale okrem rušivých emisií (článok 1, č. 1.144 rádiokomunikačných predpisov ITU).

6.10.7.3. „Rušivé emisie“: v každom modulačnom procese existujú ďalšie neželané signály. Sú zhrnuté pod súhrnným označením „rušivé emisie“. Rušivé emisie sú emisie na frekvencii alebo frekvenciách, ktoré sú mimo požadovanej šírky pásma a ktorých úroveň možno znížiť bez vplyvu na príslušný prenos informácií. Rušivé emisie zahŕňajú harmonické emisie, parazitické emisie, produkty krížovej modulácie a produkty frekvenčnej konverzie, ale nezahŕňajú emisie mimo pásma (článok 1, č. 1.145 rádiokomunikačných predpisov ITU).

7. DOPLŇUJÚCE ŠPECIFIKÁCIE PRE KONFIGURÁCIU „REŽIM NABÍJANIA REESS PRI PRIPOJENÍ DO ELEKTRICKEJ ROZVODNEJ SIETE“

7.1. Všeobecné špecifikácie

7.1.1. Vozidlo a jeho elektrický(-é)/elektronický(-é) systém(-y) alebo ESA musia byť navrhnuté, skonštruované a vybavené tak, aby v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ vyhovovali požiadavkám tohto predpisu.

7.1.1.1. Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ sa skúša na vyžarované emisie, odolnosť voči vyžarovaným rušeniam, na emisie prenášané vedením a odolnosť voči rušeniam prenášaným vedením.

7.1.1.2. ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ sa skúšajú na vyžarované emisie a emisie prenášané vedením a odolnosť voči vyžarovaným rušeniam a rušeniam prenášaným vedením.

7.1.2. Technická služba musí pred skúšaním v spolupráci s výrobcom vypracovať plán skúšok pre konfiguráciu „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“, ktorý obsahuje aspoň spôsob vykonávania, stimulovanú funkciu, resp. funkcie, monitorovanú funkciu, resp. funkcie, kritérium, resp. kritériá na prijatie a zamietnutie a určené emisie.

7.1.3. Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ by sa malo skúšať pomocou nabíjacieho kábla dodaného výrobcom. V takom prípade sa tento kábel typovo schvaľuje ako súčasť vozidla.

7.1.4. Umelé siete

Vozidlo/ESA sa pripojí do striedavej elektrickej siete prostredníctvom 50 μH/50 W umelej(-ých) siete(-í), ako sa stanovuje v bode 4.3 normy CISPR 16-1-2.

Vozidlo/ESA sa pripojí do jednosmernej elektrickej siete prostredníctvom 5 μH/50 W umelej(-ých) siete(-í), ako sa stanovuje v norme CISPR 25.

ESA sa pripojí k vysokonapäťovému vedeniu prostredníctvom 5 μH/50 W VN umelej(-ých) siete(-í), ako sa stanovuje v doplnku 8.

7.2. Špecifikácie týkajúce sa širokopásmového elektromagnetického žiarenia vozidiel

7.2.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované vozidlom, ktoré reprezentuje daný typ, sa meria použitím metódy stanovenej v prílohe 4. Metódu merania stanovuje výrobca vozidla po dohode s technickou službou.

7.2.2. Širokopásmové referenčné limity pre typové schválenie vozidla

7.2.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 4 so vzdialenosťou vozidla od antény 10,0 ± 0,2 m, limity sú 32 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 32 až 43 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 2. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 43 dBμV/m.

7.2.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 4 so vzdialenosťou vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, limity sú 42 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz a 42 až 53 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v doplnku 3. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 53 dBμV/m.

Hodnoty namerané na vozidle, ktoré reprezentuje daný typ, vyjadrené v dBμV/m, musia byť nižšie ako limity pre typové schválenie.

7.3. Špecifikácie týkajúce sa harmonických kmitov generovaných vozidlom na vedeniach striedavého prúdu

7.3.1. Metóda merania

Harmonické kmity generované vozidlom, ktoré reprezentuje daný typ, na vedeniach striedavého prúdu sa merajú metódou opísanou v prílohe 11. Metódu merania stanovuje výrobca vozidla po dohode s technickou službou.

7.3.2. Limit pre typové schválenie vozidla

7.3.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 11, sú limitmi pre vstupný fázový prúd ≤ 16 A hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-3-2 a uvedené v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Maximálne povolené harmonické kmity (vstupný fázový prúd ≤ 16 A)

Číslo harmonického kmitu n	Maximálna povolená hodnota harmonického prúdu A
Nepárne harmonické kmity
3	2,3
5	1,14
7	0,77
9	0,40
11	0,33
13	0,21
15 ≤ n ≤ 39	0,15 × 15/n
Párne harmonické kmity
2	1,08
4	0,43
6	0,30
8 ≤ n ≤ 40	0,23 × 8/n

7.3.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 11, sú limitmi pre vstupný fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-3-12 a uvedené v tabuľke 4, tabuľke 5 a tabuľke 6.

Tabuľka 4

Maximálne povolené harmonické kmity (vstupný fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A) pre iné zariadenie ako symetrické trojfázové zariadenie

Minimálny Rsce	Prípustný individuálny harmonický prúd In/I1 %						Maximálny podiel harmonického prúdu %
Minimálny Rsce	I3	I5	I7	I9	I11	I13	THD	PWHD
33	21,6	10,7	7,2	3,8	3,1	2	23	23
66	24	13	8	5	4	3	26	26
120	27	15	10	6	5	4	30	30
250	35	20	13	9	8	6	40	40
≥ 350	41	24	15	12	10	8	47	47

Relatívne hodnoty párnych harmonických kmitov, ktoré sú nižšie alebo sa rovnajú 12, musia byť nižšie ako 16/n %. Párne harmonické kmity vyššie ako 12 sa zohľadňujú v celkovom harmonickom skreslení (THD) a vo váženom čiastkovom harmonickom skreslení (PWHD) rovnakým spôsobom ako nepárne harmonické kmity.

Lineárna interpolácia medzi za sebou nasledujúcimi hodnotami skratového pomeru zariadenia (Rsce) je povolená.

Tabuľka 5

Maximálne povolené harmonické kmity (vstupný fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A) pre symetrické trojfázové zariadenie

Minimálny Rsce	Prípustný individuálny harmonický prúd In/I1 %				Maximálny podiel harmonického prúdu %
Minimálny Rsce	I5	I7	I11	I13	THD	PWHD
33	10,7	7,2	3,1	2	13	22
66	14	9	5	3	16	25
120	19	12	7	4	22	28
250	31	20	12	7	37	38
≥ 350	40	25	15	10	48	46

Relatívne hodnoty párnych harmonických kmitov, ktoré sú nižšie alebo sa rovnajú 12, musia byť nižšie ako 16/n %. Párne harmonické kmity vyššie ako 12 sa zohľadňujú v THD a PWHD rovnakým spôsobom ako nepárne harmonické kmity.

Lineárna interpolácia medzi za sebou nasledujúcimi hodnotami Rsce je povolená.

Tabuľka 6

Maximálne povolené harmonické kmity (vstupný fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A) pre symetrické trojfázové zariadenie za špecifických podmienok

Minimálny Rsce	Prípustný individuálny harmonický prúd In/I1 %				Maximálny podiel harmonického prúdu %
Minimálny Rsce	I5	I7	I11	I13	THD	PWHD
33	10,7	7,2	3,1	2	13	22
≥ 120	40	25	15	10	48	46

7.4. Špecifikácie týkajúce sa zmien napätia, kolísania napätia a blikania generovaných vozidlom na vedeniach striedavého prúdu.

7.4.1. Metóda merania

Zmeny napätia, kolísanie napätia a blikanie generované vozidlom, ktoré reprezentuje daný typ, na vedeniach striedavého prúdu sa merajú metódou opísanou v prílohe 12. Metódu merania stanovuje výrobca vozidla po dohode s technickou službou.

7.4.2. Limit pre typové schválenie vozidla

7.4.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 12, limitmi pre menovitý fázový prúd ≤ 16 A nepodliehajúce podmienečnému pripojeniu sú hodnoty, ktoré sú definované v bode 5 normy IEC 61000-3-3.

7.4.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 12, limitmi pre menovitý fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A podliehajúce podmienečnému pripojeniu sú hodnoty, ktoré sú definované v bode 5 normy IEC 61000-3-11.

7.5. Špecifikácie týkajúce sa vysokofrekvenčných rušení generovaných vozidlami prenášaných vedeniami striedavého alebo jednosmerného prúdu

7.5.1. Metóda merania

Vysokofrekvenčné rušenia prenášané vedením generované vozidlom, ktoré reprezentuje daný typ, na vedeniach striedavého alebo jednosmerného prúdu sa merajú metódou opísanou v prílohe 13. Metódu merania stanovuje výrobca vozidla po dohode s technickou službou.

7.5.2. Limit pre typové schválenie vozidla

7.5.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 13, limitmi na vedeniach striedavého prúdu sú hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-6-3 a uvedené v tabuľke 7.

Tabuľka 7

Maximálne povolené vysokofrekvenčné rušenia prenášané vedeniami striedavého prúdu

Frekvencia (MHz)	Limity a detektor
0,15 až 0,5	66 do 56 dBμV (kvázišpičkový) 56 do 46 dBμV (strednej hodnoty) (lineárne klesajúce s logaritmom frekvencie)
0,5 až 5	56 dBμV (kvázišpičkový) 46 dBμV (strednej hodnoty)
5 až 30	60 dBμV (kvázišpičkový) 50 dBμV (strednej hodnoty)

7.5.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 13, limitmi na vedeniach jednosmerného prúdu sú hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-6-3 a uvedené v tabuľke 8.

Tabuľka 8

Maximálne povolené vysokofrekvenčné rušenia, ktoré sú generované na vedeniach jednosmerného prúdu

Frekvencia (MHz)

Limity a detektor

0,15 až 0,5

79 dBμV (kvázišpičkový)

66 dBμV (strednej hodnoty)

0,5 až 30

73 dBμV (kvázišpičkový)

60 dBμV (strednej hodnoty)

7.6. Špecifikácie týkajúce sa vysokofrekvenčných rušení generovaných vozidlami prenášaných sieťovými a telekomunikačnými prípojkami

7.6.1. Metóda merania

Vysokofrekvenčné rušenia generované vozidlom, ktoré reprezentuje daný typ, prenášané sieťovými a telekomunikačnými prípojkami, sa merajú metódou opísanou v prílohe 14. Metódu merania stanovuje výrobca vozidla po dohode s technickou službou.

7.6.2. Limit pre typové schválenie vozidla

7.6.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 14, limitmi na sieťových a telekomunikačných prípojkách (telekomunikačné prípojky podľa vymedzenia v bode 3.6 normy CISPR 22) sú hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-6-3 a uvedené v tabuľke 9.

Tabuľka 9

Maximálne povolené vysokofrekvenčné rušenia prenášané sieťovými a telekomunikačnými prípojkami

Frekvencia (MHz)

Limity napätia (detektor)

Limity prúdu (detektor)

0,15 až 0,5

84 do 74 dBμV (kvázišpičkový)

74 do 64 dBμV (strednej hodnoty)

(lineárne klesajúce s logaritmom frekvencie)

40 do 30 dBμV (kvázišpičkový)

30 do 20 dBμV (strednej hodnoty)

(lineárne klesajúce s logaritmom frekvencie)

0,5 až 30

74 dBμV (kvázišpičkový)

64 dBμV (strednej hodnoty)

30 dBμV (kvázišpičkový)

20 dBμV (strednej hodnoty)

7.7. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti vozidiel voči elektromagnetickému žiareniu

7.7.1. Metóda skúšania

Odolnosť voči elektromagnetickému žiareniu vozidla, ktoré reprezentuje daný typ, sa skúša metódou opísanou v prílohe 6.

7.7.2. Referenčné limity odolnosti pre typové schválenie vozidla

7.7.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 6, intenzita poľa musí byť 30 V/m rms (stredná kvadratická hodnota) vo viac ako 90 % frekvenčného pásma 20 až 2 000 MHz a minimálne 25 V/m rms v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

7.7.2.2. Vozidlo, ktoré reprezentuje daný typ, sa považuje za vozidlo spĺňajúce požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 6 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“ podľa bodu 2.2 prílohy 6.

7.8. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti vozidiel voči rýchlym elektrickým prechodovým/rázovým rušeniam na vedeniach striedavého a jednosmerného prúdu.

7.8.1. Metóda skúšania

7.8.1.1. Odolnosť voči rýchlym elektrickým prechodovým/rázovým rušeniam na vedeniach striedavého a jednosmerného elektrického prúdu vozidla, ktoré reprezentuje daný typ, sa skúša metódou opísanou v prílohe 15.

7.8.2. Referenčné limity odolnosti pre typové schválenie vozidla

7.8.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú metódou opísanou v prílohe 15, referenčné úrovne odolnosti pre vedenia striedavého alebo jednosmerného prúdu sú: ± 2 kV skúšobné napätie v prerušenom obvode, s časom nábehu (Tr) 5 ns a časom zdržania (Th) 50 ns a s opakovacím kmitočtom 5 kHz počas minimálne 1 minúty.

7.8.2.2. Vozidlo, ktoré reprezentuje daný typ, sa považuje za vozidlo spĺňajúce požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 15 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“ podľa bodu 2.2 prílohy 6.

7.9. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti vozidiel voči rázovým vlnám prenášaným vedeniami striedavého alebo jednosmerného prúdu

7.9.1. Metóda skúšania

7.9.1.1. Odolnosť voči rázovým vlnám prenášaným vedeniami striedavého/jednosmerného prúdu vozidla, ktoré reprezentuje daný typ, sa skúša metódou opísanou v prílohe 16.

7.9.2. Referenčné limity odolnosti pre typové schválenie vozidla

7.9.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú metódou opísanou v prílohe 16, skúšobné úrovne odolnosti sú:

pre vedenia striedavého prúdu: ± 2 kV skúšobné napätie v prerušenom obvode medzi vedením a zemou a ± 1 kV medzi jednotlivými vedeniami (impulz 1,2 μs/50 μs), s časom nábehu (Tr) 1,2 μs a časom zdržania (Th) 50 μs. Každá rázová vlna sa použije päťkrát s maximálnym oneskorením 1 minúty medzi každým impulzom. Musí sa to použiť na nasledujúce fázy: 0, 90, 180 a 270 °,

b)	pre vedenia jednosmerného prúdu: ± 0,5 kV skúšobné napätie v prerušenom obvode medzi vedením a zemou a ± 0,5 kV medzi jednotlivými vedeniami (impulz 1,2 μs/50 μs), s časom nábehu (Tr) 1,2 μs a časom zdržania (Th) 50 μs. Každá rázová vlna sa použije päťkrát s maximálnym oneskorením 1 minúty.

7.9.2.2. Vozidlo, ktoré reprezentuje daný typ, sa považuje za vozidlo spĺňajúce požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 16 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“ podľa bodu 2.2 prílohy 6.

7.10. Špecifikácie týkajúce sa širokopásmového elektromagnetického rušenia spôsobovaného ESA

7.10.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie generované ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa meria metódou opísanou v prílohe 7.

7.10.2. Referenčné širokopásmové limity pre typové schválenie ESA

7.10.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 7, limity sú 62 až 52 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 30 až 75 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách vyšších ako 30 MHz logaritmicky znižuje, a 52 až 63 dBμV/m vo frekvenčnom pásme 75 až 400 MHz, pričom tento limit sa pri frekvenciách nad 75 MHz logaritmicky zvyšuje, ako sa uvádza v doplnku 6. Vo frekvenčnom pásme 400 až 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 63 dBμV/m.

7.10.2.2. Na ESA, ktorá reprezentuje daný typ, musia byť namerané hodnoty vyjadrené v dBμV/m nižšie ako limity pre typové schválenie.

7.11. Špecifikácie týkajúce sa harmonických kmitov generovaných ESA na vedeniach striedavého prúdu

7.11.1. Metóda merania

Harmonické kmity generované ESA, ktorá reprezentuje daný typ, na vedeniach striedavého prúdu sa merajú metódou opísanou v prílohe 17. Metódu merania stanovuje výrobca po dohode s technickou službou.

7.11.2. Limit pre typové schválenie ESA

7.11.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 17, limitmi pre vstupný fázový prúd ≤ 16 A sú hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-3-2 a uvedené v tabuľke 10.

Tabuľka 10

Maximálne povolené harmonické kmity (vstupný fázový prúd ≤ 16 A)

Číslo harmonického kmitu n	Maximálna povolená hodnota harmonického prúdu A
Nepárne harmonické kmity
3	2,3
5	1,14
7	0,77
9	0,40
11	0,33
13	0,21
15 ≤ n ≤ 39	0,15 × 15/n
Párne harmonické kmity
2	1,08
4	0,43
6	0,30
8 ≤ n ≤ 40	0,23 × 8/n

7.11.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 17, limitmi pre vstupný fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A sú hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-3-12 a uvedené v tabuľke 11, tabuľke 12 a tabuľke 13.

Tabuľka 11

Maximálne povolené harmonické kmity (vstupný fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A) pre iné zariadenie ako symetrické trojfázové zariadenie

Minimálny Rsce	Prípustný individuálny harmonický prúd In/I1 %						Maximálny podiel harmonického prúdu %
Minimálny Rsce	I3	I5	I7	I9	I11	I13	THD	PWHD
33	21,6	10,7	7,2	3,8	3,1	2	23	23
66	24	13	8	5	4	3	26	26
120	27	15	10	6	5	4	30	30
250	35	20	13	9	8	6	40	40
≥ 350	41	24	15	12	10	8	47	47

Lineárna interpolácia medzi za sebou nasledujúcimi hodnotami Rsce je povolená.

Tabuľka 12

Maximálne povolené harmonické kmity (vstupný fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A) pre symetrické trojfázové zariadenie

Minimálny Rsce	Prípustný individuálny harmonický prúd In/I1 %				Maximálny podiel harmonického prúdu %
Minimálny Rsce	I5	I7	I11	I13	THD	PWHD
33	10,7	7,2	3,1	2	13	22
66	14	9	5	3	16	25
120	19	12	7	4	22	28
250	31	20	12	7	37	38
≥ 350	40	25	15	10	48	46

Lineárna interpolácia medzi za sebou nasledujúcimi hodnotami Rsce je povolená.

Tabuľka 13

Maximálne povolené harmonické kmity (vstupný fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A) pre symetrické trojfázové zariadenie za špecifických podmienok

Minimálny Rsce	Prípustný individuálny harmonický prúd In/I1 %				Maximálny podiel harmonického prúdu %
Minimálny Rsce	I5	I7	I11	I13	THD	PWHD
33	10,7	7,2	3,1	2	13	22
≥ 120	40	25	15	10	48	46

7.12. Špecifikácie týkajúce sa zmien napätia, kolísania napätia a blikania generovaných ESA na vedeniach striedavého prúdu

7.12.1. Metóda merania

Zmeny napätia, kolísanie napätia a blikanie generované ESA, ktorá reprezentuje daný typ, na vedeniach striedavého prúdu sa merajú metódou opísanou v prílohe 18. Metódu merania stanovuje výrobca ESA po dohode s technickou službou.

7.12.2. Limit pre typové schválenie ESA

7.12.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 18, limitmi pre menovitý fázový prúd ≤ 16 A nepodliehajúce podmienečnému pripojeniu sú hodnoty, ktoré sú definované v bode 5 normy IEC 61000-3-3.

7.12.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 18, limitmi pre menovitý fázový prúd > 16 A a ≤ 75 A podliehajúci podmienečnému pripojeniu sú hodnoty, ktoré sú definované v bode 5 normy IEC 61000-3-11.

7.13. Špecifikácie týkajúce sa vysokofrekvenčných rušení generovaných ESA prenášaných vedeniami striedavého alebo jednosmerného prúdu

7.13.1. Metóda merania

Vysokofrekvenčné rušenia prenášané vedením generované ESA, ktorá reprezentuje daný typ, na vedeniach striedavého alebo jednosmerného prúdu sa merajú metódou opísanou v prílohe 19. Metódu merania stanovuje výrobca ESA po dohode s technickou službou.

7.13.2. Limit pre typové schválenie ESA

7.13.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 19, limitmi na vedeniach striedavého prúdu sú hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-6-3 a uvedené v tabuľke 14.

Tabuľka 14

Maximálne povolené vysokofrekvenčné rušenia prenášané vedeniami striedavého prúdu

Frekvencia (MHz)	Limity a detektor
0,15 až 0,5	66 do 56 dBμV (kvázišpičkový) 56 do 46 dBμV (strednej hodnoty) (lineárne klesajúce s logaritmom frekvencie)
0,5 až 5	56 dBμV (kvázišpičkový) 46 dBμV (strednej hodnoty)
5 až 30	60 dBμV (kvázišpičkový) 50 dBμV (strednej hodnoty)

7.13.2.2. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 19, limitmi na vedeniach jednosmerného prúdu sú hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-6-3 a uvedené v tabuľke 15.

Tabuľka 15

Maximálne povolené vysokofrekvenčné rušenia prenášané vedeniami, ktoré sú generované na vedeniach jednosmerného prúdu

Frekvencia (MHz)

Limity a detektor

0,15 až 0,5

79 dBμV (kvázišpičkový)

66 dBμV (strednej hodnoty)

0,5 až 30

73 dBμV (kvázišpičkový)

60 dBμV (strednej hodnoty)

7.14. Špecifikácie týkajúce sa vysokofrekvenčných rušení generovaných ESA prenášaných sieťovými a telekomunikačnými prípojkami

7.14.1. Metóda merania

Vysokofrekvenčné rušenia generované ESA, ktorá reprezentuje daný typ, prenášané sieťovými a telekomunikačnými prípojkami, sa merajú metódou opísanou v prílohe 20. Metódu merania stanovuje výrobca ESA po dohode s technickou službou.

7.14.2. Limit pre typové schválenie ESA

7.14.2.1. Ak sa merania vykonávajú použitím metódy opísanej v prílohe 20, limitmi na sieťových a telekomunikačných prípojkách (telekomunikačné prípojky podľa vymedzenia v bode 3.6 normy CISPR 22) sú hodnoty, ktoré sú definované v norme IEC 61000-6-3 a uvedené v tabuľke 16.

Tabuľka 16

Maximálne povolené vysokofrekvenčné rušenia prenášané sieťovými a telekomunikačnými prípojkami

Frekvencia (MHz)

Limity napätia (detektor)

Limity prúdu (detektor)

0,15 až 0,5

84 do 74 dBμV (kvázišpičkový)

74 do 64 dBμV (strednej hodnoty)

(lineárne klesajúce s logaritmom frekvencie)

40 do 30 dBμA (kvázišpičkový)

30 do 20 dBμA (strednej hodnoty)

(lineárne klesajúce s logaritmom frekvencie)

0,5 až 30

74 dBμV (kvázišpičkový)

64 dBμV (strednej hodnoty)

30 dBμA (kvázišpičkový)

20 dBμA (strednej hodnoty)

7.15. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti ESA voči rýchlym elektrickým prechodovým/rázovým rušeniam na vedeniach striedavého a jednosmerného prúdu.

7.15.1. Metóda skúšania

7.15.1.1. Odolnosť voči rýchlym elektrickým prechodovým/rázovým rušeniam na vedeniach striedavého a jednosmerného elektrického prúdu ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa skúša metódou opísanou v prílohe 21.

7.15.2. Referenčné limity odolnosti pre typové schválenie ESA

7.15.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú metódou opísanou v prílohe 21, referenčné úrovne odolnosti pre vedenia striedavého alebo jednosmerného prúdu sú: ± 2 kV skúšobné napätie v prerušenom obvode s časom nábehu (Tr) 5 ns a časom zdržania (Th) 50 ns a s opakovacím kmitočtom 5 kHz počas minimálne 1 minúty.

7.15.2.2. ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa považuje za podzostavu spĺňajúcu požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 21 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“ podľa bodu 2.2 prílohy 9.

7.16. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti ESA voči rázovým vlnám prenášaným vedeniami striedavého alebo jednosmerného prúdu

7.16.1. Metóda skúšania

7.16.1.1. Odolnosť voči rázovým vlnám prenášaným vedeniami striedavého/jednosmerného prúdu ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa skúša metódou opísanou v prílohe 22.

7.16.2. Referenčné limity odolnosti pre typové schválenie ESA

7.16.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú metódou opísanou v prílohe 22, skúšobné úrovne odolnosti sú:

b)	pre vedenia jednosmerného prúdu: ± 0,5 kV skúšobné napätie v prerušenom obvode medzi vedením a zemou a ± 0,5 kV medzi jednotlivými vedeniami (impulz 1,2 μs/50 μs), s časom nábehu (Tr) 1,2 μs a časom zdržania (Th) 50 μs. Každá rázová vlna sa použije päťkrát s maximálnym oneskorením 1 minúty.

7.16.2.2. ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa považuje za podzostavu spĺňajúcu požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 22 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“ podľa bodu 2.2 prílohy 9.

7.17. Špecifikácie týkajúce sa prechodových rušení prenášaných vedením generovaných ESA na napájacích vedeniach s napätím 12/24 V

7.17.1. Metóda skúšania

Vyžarovanie ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa skúša metódou (-ami) podľa normy ISO 7637-2, ako je opísané v prílohe 10, pre úrovne uvedené v tabuľke 17.

Tabuľka 17

Maximálna povolená amplitúda impulzu

(V)
	Maximálna povolená amplitúda impulzu pre
Polarita amplitúdy impulzu	vozidlá s 12 V systémami	vozidlá s 24 V systémami
Kladná	+ 75	+ 150
Záporná	– 100	– 450

7.18. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti ESA voči elektromagnetickému žiareniu

7.18.1. Metóda, resp. metódy skúšania

Odolnosť ESA, ktorá reprezentuje daný typ, voči elektromagnetickému žiareniu sa skúša jednou z metód opísaných v prílohe 9.

7.18.2. Referenčné limity odolnosti pre typové schválenie ESA

7.18.2.1. Ak sa skúšky vykonávajú metódou opísanou v prílohe 9, referenčné hodnoty odolnosti sú 60 V/m rms pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 15 V/m rms pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 75 V/m rms pre skúšobnú metódu s TEM bunkou, 60 mA rms pre skúšobnú metódu s objemovou injektážou prúdu (BCI) a 30 V/m rms pre skúšobnú metódu s voľným poľom vo viac ako 90 % frekvenčného pásma 20 až 2 000 MHz a minimálne 50 V/m rms pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 12,5 V/m rms pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 62,5 V/m rms pre skúšobnú metódu s TEM bunkou, 50 mA rms pre skúšobnú metódu s objemovou injektážou prúdu (BCI) a 25 V/m rms pre skúšobnú metódu s voľným poľom v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

7.18.2.2. ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa považuje za podzostavu spĺňajúcu požiadavky na odolnosť, ak počas skúšok vykonaných v súlade s prílohou 9 nedôjde k zhoršeniu výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“.

7.19. Špecifikácie týkajúce sa odolnosti ESA voči prechodovým rušeniam prenášaným napájacími vedeniami s napätím 12/24 V.

7.19.1 Metóda skúšania

Odolnosť ESA, ktorá reprezentuje daný typ, sa skúša metódou (-ami) podľa normy ISO 7637-2, ako je opísané v prílohe 10, pri skúšobných úrovniach uvedených v tabuľke 18.

Tabuľka 18

Odolnosť ESA

Skúšobný impulz č.	Úroveň skúšania odolnosti	Funkčný stav systémov:
Skúšobný impulz č.	Úroveň skúšania odolnosti	Súvislosť s funkciami odolnosti	Bez súvislosti s funkciami odolnosti
1	III	C	D
2a	III	B	D
2b	III	C	D
3a/3b	III	A	D
4	III	B (pre ESA, ktorá musí byť funkčná počas fáz štartovania motora) C (pre ostatné ESA)	D

7.20. Výnimky

7.20.1. Keď neexistuje žiadne priame pripojenie k telekomunikačnej sieti, ktorá zahŕňa ďalšiu telekomunikačnú službu okrem nabíjacej komunikačnej služby, príloha 14 a príloha 20 sa neuplatňujú.

7.20.2. Ak sieťové a telekomunikačné prípojky vozidla využívajú na svojich vedeniach striedavého/jednosmerného prúdu PLT (Power Line Transmission), príloha 14 sa neuplatňuje.

7.20.3. Ak sieťové a telekomunikačné prípojky ESA využívajú na svojich vedeniach striedavého/jednosmerného prúdu PLT (Power Line Transmission), príloha 20 sa neuplatňuje.

7.20.4. Vozidlá a/alebo ESA, ktoré sú určené na použitie v „režime nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ v konfigurácii s pripojením k nabíjacej stanici na jednosmerný prúd s dĺžkou kábla siete jednosmerného prúdu kratšou ako 30 m, nemusia spĺňať požiadavky prílohy 13, prílohy 15, prílohy 16, prílohy 19, prílohy 21 a prílohy 22.

V takomto prípade poskytne výrobca vyhlásenie, že vozidlo a/alebo ESA možno používať v „režime nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ iba s káblami kratšími ako 30 m. Táto informácia sa po typovom schválení sprístupní verejnosti.

7.20.5. Vozidlá a/alebo ESA, ktoré sú určené na použitie v „režime nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ v konfigurácii s pripojením k miestnej/súkromnej nabíjacej stanici na jednosmerný prúd bez ďalších účastníkov, nemusia spĺňať požiadavky príloh 13, 15, 16, 19, 21 a 22.

V takomto prípade poskytne výrobca vyhlásenie, že vozidlo a/alebo ESA možno používať v „režime nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ iba s miestnou/súkromnou nabíjacou stanicou na jednosmerný prúd bez ďalších účastníkov. Tieto informácie sa po typovom schválení sprístupnia verejnosti.

8. ZMENA ALEBO ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA VOZIDLA PO PRIDANÍ ALEBO NAHRADENÍ ELEKTRICKEJ/ELEKTRONICKEJ PODZOSTAVY (ESA)

8.1. Keď výrobca vozidla získal typové schválenie na inštaláciu vozidla a chce vybaviť vozidlo dodatočným alebo náhradným elektrickým/elektronickým systémom alebo ESA, ktoré už získali typové schválenie podľa tohto predpisu a ktoré budú inštalované v súlade s akýmikoľvek súvisiacimi podmienkami, môže byť typové schválenie vozidla rozšírené bez ďalších skúšok. Dodatočný alebo náhradný elektrický/elektronický systém alebo ESA sa na účely zhody výroby považujú za časť vozidla.

8.2. Keď dodatočná(-é) alebo náhradná(-é) časť(-ti) nezískala(-i) typové schválenie podľa tohto predpisu a ak sa skúšanie považuje za nevyhnutné, celé vozidlo sa považuje za vyhovujúce, ak možno preukázať, že nová(-é) alebo upravená(-é) časť(-ti) spĺňa(-jú) príslušné požiadavky bodu 6 a, v prípade potreby, bodu 7 alebo ak v rámci komparatívnej skúšky možno preukázať, že nie je pravdepodobné, že by nová časť nepriaznivo ovplyvnila zhodu typu vozidla.

8.3. Keď výrobca vozidla doplní schválené vozidlo o štandardné vnútorné alebo komerčné zariadenie, iné ako je mobilné komunikačné zariadenie, ktoré je v súlade s inými predpismi a je namontované podľa odporúčaní výrobcu vozidla alebo zariadenia, alebo keď sa toto zariadenie vymení alebo odstráni, nemá to vplyv na platnosť schválenia vozidla. Uvedené nebráni výrobcom vozidla, aby namontovali komunikačné zariadenie v súlade s príslušnými montážnymi pokynmi vypracovanými výrobcom vozidla a/alebo výrobcami tohto komunikačného zariadenia. Výrobca vozidla poskytne dôkaz (ak o to požiada skúšobný orgán) o tom, že výkon vozidla nie je nepriaznivo ovplyvnený takýmito vysielačmi. Môže to byť vyhlásenie, že úroveň výkonu a inštalácia sú také, že úrovne odolnosti podľa tohto predpisu predstavujú dostatočnú ochranu pri samotnom prenose, t. j. vylučujú prenos v súvislosti so skúškami špecifikovanými v bode 6. Tento predpis neoprávňuje používať komunikačný vysielač, keď sa na takéto zariadenie alebo jeho používanie vzťahujú iné požiadavky.

9. ZHODA VÝROBY

Zhoda výrobných postupov musí byť v súlade s postupmi stanovenými v dohode, doplnku 2 (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) a s týmito požiadavkami:

9.1. Vozidlá alebo komponenty, alebo ESA schválené podľa tohto predpisu musia byť vyrobené tak, aby zodpovedali typu schválenému na základe splnenia požiadaviek stanovených v bode 6 a v prípade potreby v bode 7 vyššie.

9.2. Zhoda výroby vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky sa kontroluje na základe údajov uvedených vo formulári(-och) oznámenia pre typové schválenie uvedenom(-ých) v prílohe 3A a/alebo 3B k tomuto predpisu.

9.3. Ak schvaľovací úrad nie je spokojný s kontrolným postupom výrobcu, uplatňujú sa ďalej uvedené body 9.3.1, 9.3.2 a 9.3.3.

9.3.1. Ak sa overuje zhoda vozidla, komponentu alebo ESA vybraných zo série, výroba sa považuje za výrobu spĺňajúcu požiadavky tohto predpisu z hľadiska širokopásmového elektromagnetického rušenia a úzkopásmového elektromagnetického rušenia, ak namerané úrovne nie sú vyššie o viac ako 4 dB (60 %) ako referenčné limity predpísané v bodoch 6.2.2.1, 6.2.2.2, 6.3.2.1 a 6.3.2.2 a v prípade potreby v bodoch 7.2.2.1 a 7.2.2.2 pre vozidlá a v bodoch 6.5.2.1, 6.6.2.1 a v prípade potreby v bode 7.10.2.1 vyššie pre ESA (podľa potreby).

9.3.2. Ak sa overuje zhoda vozidla, komponentu alebo ESA vybraných zo série, výroba sa považuje za výrobu spĺňajúcu požiadavky tohto predpisu z hľadiska odolnosti voči elektromagnetickému žiareniu, ak vozidlo nevykazuje žiadne zhoršenie vzhľadom na jeho priame ovládanie, ktoré by mohol vodič alebo iný účastník cestnej premávky spozorovať, keď je vozidlo v stave definovanom v prílohe 6 bode 4 a je vystavené intenzite poľa vyjadrenej vo V/m až do 80 % referenčných limitov predpísaných v bode 6.4.2.1 a v prípade potreby v bode 7.7.2.1. pre vozidlá a v bode 6.8.2.1 a v prípade potreby v bode 7.18.2.1 vyššie pre ESA.

9.3.3. Ak sa overuje zhoda komponentu alebo samostatnej technickej jednotky (STU) vybraných zo série, výroba sa považuje za výrobu spĺňajúcu požiadavky tohto predpisu z hľadiska odolnosti voči rušeniu a emisiám prenášaným vedením, ak komponent alebo STU nevykazujú žiadne zhoršenie výkonu „funkcií súvisiacich s odolnosťou“ až do úrovní stanovených v bode 6.9.1 a v prípade potreby v bode 7.19.1 a neprekračujú úrovne stanovené v bode 6.7.1 a v prípade potreby v bode 7.17.1 vyššie.

10. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

10.1. Schválenie udelené vzhľadom na typ vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky podľa tohto predpisu môže byť odňaté, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v bode 6 a v prípade potreby v bode 7 vyššie alebo ak vybrané vozidlá neprešli úspešne skúškami uvedenými v bode 6 a v prípade potreby v bode 7 vyššie.

10.2. Ak zmluvná strana dohody, ktorá uplatňuje tento predpis, odníme typové schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne o tom informuje ostatné zmluvné strany uplatňujúce tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohách 3A a 3B k tomuto predpisu.

11. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ schválenia definitívne zastaví výrobu typu vozidla alebo ESA schválených v súlade s týmto predpisom, informuje o tom schvaľovací úrad, ktorý schválenie udelil; po prijatí príslušného oznámenia o tom tento úrad informuje ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára oznámenia, ktorý zodpovedá vzoru uvedenému v prílohách 3A a 3B k tomuto predpisu.

12. ZMENA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA VOZIDLA ALEBO ESA

12.1. Každá zmena typu vozidla alebo ESA sa oznamuje schvaľovaciemu úradu, ktorý udelil typové schválenie vozidla. Tento úrad môže potom buď:

12.1.1.

usúdiť, že nie je pravdepodobné, že by vykonané zmeny mali citeľné nepriaznivé účinky, a že vozidlo alebo ESA v každom prípade stále spĺňajú požiadavky, alebo

12.1.2.

vyžadovať od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok ďalší skúšobný protokol.

12.2. Potvrdenie alebo zamietnutie typového schválenia s uvedením zmien sa zmluvným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis oznamuje postupom uvedeným v bode 4 tohto predpisu.

12.3. Schvaľovací úrad vydávajúci rozšírenie typového schválenia pridelí takémuto rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis pomocou formulára oznámenia, ktorý zodpovedá vzorom uvedeným v prílohách 3A a 3B k tomuto predpisu.

13. PRECHODNÉ USTANOVENIA

13.1. Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 03 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis nesmie odmietnuť udeliť schválenie podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

13.2. Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti tohto predpisu v znení série zmien 03 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udelia typové schválenie, len ak typ vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorý sa má schváliť, spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

13.3. Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis nesmú odmietnuť udeliť rozšírenie typového schválenia podľa predchádzajúcich sérií zmien tohto predpisu.

13.4. Po uplynutí 48 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti tohto predpisu v znení série zmien 03 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť prvú vnútroštátnu registráciu (prvé uvedenie do prevádzky) vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré nespĺňajú požiadavky série zmien 03 tohto predpisu.

13.5. Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 04 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis nesmie odmietnuť udeliť schválenie podľa tohto predpisu v znení série zmien 04.

13.6. Po uplynutí 36 mesiacov od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti tohto predpisu v znení série zmien 04 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udelia typové schválenie, len ak typ vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorý sa má schváliť, spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 04.

13.7. Zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, udeľujú počas obdobia 36 mesiacov, ktoré nasleduje po dátume nadobudnutia platnosti série zmien 04, aj naďalej schválenia pre typy vozidiel, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, ktoré spĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení predchádzajúcich sérií zmien.

13.8. Do 60 mesiacov od nadobudnutia platnosti série zmien 04 nesmie žiadna zmluvná strana odmietnuť vnútroštátne ani regionálne typové schválenie vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky schválených podľa predchádzajúcich sérií zmien k tomuto predpisu.

13.9. Po uplynutí 60 mesiacov od nadobudnutia platnosti série zmien 04 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť vnútroštátne alebo regionálne typové schválenie a môžu odmietnuť prvú registráciu typu vozidla alebo prvé uvedenie do prevádzky komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré nespĺňajú požiadavky série zmien 04 k tomuto predpisu.

13.10. Bez ohľadu na ustanovenia uvedených bodov 13.8 a 13.9 schválenia udelené podľa predchádzajúcich sérií zmien k tomuto predpisu pre typy vozidiel, ktoré nie sú vybavené nabíjacím systémom na nabíjanie REESS, alebo pre komponent alebo samostatnú technickú jednotku, ktorá nezahrnuje nabíjací systém na nabíjanie REESS, zostávajú naďalej v platnosti a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich naďalej uznávajú.

13.11 Po uplynutí 36 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 05 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udeľujú typové schválenie, len ak typ vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorý sa má schváliť, spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 05.

14. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SCHVAĽOVACÍCH ÚRADOV

Strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamujú sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy schvaľovacích úradov, ktoré udeľujú typové schválenie a ktorým sa zasielajú formuláre osvedčení o udelení alebo rozšírení alebo zamietnutí alebo odňatí schválenia vydané v iných krajinách.

(1) Podľa definície v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3.), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, bod 2 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(2) Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev. 3 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

Doplnok 1

Zoznam noriem, na ktoré sa odkazuje v tomto predpise

1.	CISPR 12 „Vozidlá, motorové člny a zariadenia poháňané zážihovým motorom. Charakteristika rádiového rušenia – Limity a metódy merania“, 5. vydanie, 2001 a Amd1: 2005.

2.	CISPR 16-1-4 „Špecifikácie prístrojov a metód na meranie rádiového rušenia a odolnosti – Časť 1: Prístroje na meranie rádiového rušenia a odolnosti – Antény a skúšobné miesta pre meranie vyžarovaných rušení“. tretie vydanie 2010.

3.	CISPR 25 „Limity a metódy merania charakteristík rádiového rušenia na ochranu prijímačov používaných vo vozidlách“, 2. vydanie, 2002 a korigendum 2004.

4.	ISO 7637-1 „Cestné vozidlá – Elektrické rušenie z vedenia a väzieb – Časť 1: Definície a všeobecné aspekty“, 2. vydanie, 2002.

5.	ISO 7637-2 „Cestné vozidlá – Elektrické rušenie z vedenia a väzieb – Časť 2: Prechodové elektrické vedenie pozdĺž napájacieho vedenia len na vozidlách s menovitým napájacím napätím 12 V alebo 24 V“, 2. vydanie, 2004.

6.	ISO-EN 17025 – „Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií“, 2. vydanie, 2005, a korigendum: 2006.

ISO 11451 „Cestné vozidlá – Elektrické rušenie vyžarovanou úzkopásmovou elektromagnetickou energiou – Metódy skúšania vozidiel“:

Časť 1: Všeobecné ustanovenia a definície (ISO 11451-1, 3. vydanie, 2005 a Amd1: 2008);

Časť 2: Zdroj žiarenia mimo vozidla (ISO 11451-2, tretie vydanie, 2005);

Časť 4: Objemová injektáž prúdu (BCI) (ISO 11451-4, 1. vydanie, 1995).

ISO 11452 „Cestné vozidlá – Elektrické rušenie vyžarovanou úzkopásmovou elektromagnetickou energiou – Metódy skúšania komponentov“:

Časť 1: Všeobecné ustanovenia a definície (ISO 11452-1, 3. vydanie, 2005 a Amd1: 2008);

Časť 2: Komora s absorpčnými stenami (ISO 11452-2, 2. vydanie, 2004);

Časť 3: Bunka s priečnym elektromagnetickým vlnením (TEM) (ISO 11452-3, 3. vydanie, 2001);

Časť 4: Objemová injektáž prúdu (BCI) (ISO 11452-4, tretie vydanie, 2005 a korigendum 1:2009);

Časť 5: Páskové vedenie (ISO 11452-5, 2. vydanie, 2002).

9.	Rádiokomunikačné predpisy Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), vydanie 2008.

10.	IEC 61000-3-2 „Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 3 – 2: Medze vyžarovania harmonických zložiek prúdu (zariadenia so vstupným fázovým prúdom ≤ 16 A)“, vydanie 3.2 – 2005 + A1: 2008 + A2: 2009.

11.	IEC 61000-3-3 „Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – Časť 3 –3: Medze – Obmedzenie zmien, kolísanie napätia a blikania vo verejných rozvodných sieťach nízkeho napätia pre zariadenia s menovitým fázovým prúdom ≤ 16 A nepodliehajúcim podmienečnému pripojeniu“, vydanie 2.0 – 2008.

12.	IEC 61000-3-11 „Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – Časť 3 – 11: Medze – Obmedzenie zmien napätia, kolísanie napätia a blikania v rozvodných sieťach nízkeho napätia pre podmienečne pripájané zariadenia s menovitým fázovým prúdom ≤ 75 A“, vydanie 1.0 – 2000.

13.	IEC 61000-3-12 „Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – Časť 3 –12 – Medze harmonických zložiek prúdu vytváraných zariadeniami so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A“, ktoré sa pripájajú k verejným rozvodným sieťam nízkeho napätia, vydanie 1.0 – 2004.

14.	IEC 61000-4-4 „Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – Časť 4 – 4 – Metódy skúšania a merania – Skúška odolnosti proti rýchlym elektrickým prechodovým javom/skupinám impulzov“, vydanie 2.0 – 2004.

15.	IEC 61000-4-5 „Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – Časť 4 – 5 – Metódy skúšania a merania – Skúška odolnosti proti rázovým impulzom“, vydanie 2.0 – 2005.

16.	IEC 61000-6-2 „Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – Časť 6 –2 – Všeobecné normy – Odolnosť – priemyselné prostredia“, vydanie 2.0 – 2005.

17.	IEC 61000-6-3 „Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – Časť 6 – 3 – Všeobecné normy – Emisie – prostredia obytné, obchodné a ľahkého priemyslu“, vydanie 2.0 – 2006.

18.	CISPR 16–2–1 „Špecifikácia prístrojov a metód na meranie vysokofrekvenčných porúch a odolnosti – časť 2-1 – Metódy merania porúch a odolnosti – Meranie porúch na vedení“, vydanie 2.0 – 2008.

19.	CISPR 22 „Zariadenia informačnej techniky – Charakteristiky vysokofrekvenčných porúch – Medze a metódy merania“, vydanie 6.0 – 2008.

20.	CISPR 16–1–2 „Špecifikácia prístrojov a metód na meranie vysokofrekvenčných porúch a odolnosti – časť 1-2: Prístroje na meranie vysokofrekvenčných porúch a odolnosti – Pomocné zariadenia – Poruchy na vedení“, vydanie 1.2: 2006.

Doplnok 2

Širokopásmové referenčné limity vozidla – Vzdialenosť medzi anténou a vozidlom: 10 m

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 32	E = 32 + 15,13 log (F/75)	E = 43

F (MHz)

E (dBμV/m)

Limit emisií vyžarovaných vozidlom Širokopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 10 m Kvázišpičkový detektor – šírka pásma 120 kHz

Frekvencia – megahertz – logaritmická

(pozri body 6.2.2.1 a 7.2.2.1 tohto predpisu)

Doplnok 3

Širokopásmové referenčné limity vozidla – Vzdialenosť medzi anténou a vozidlom: 3 m

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 42	E = 42 + 15,13 log (F/75)	E = 53

F (MHz)

E (dBμV/m)

Limit emisií vyžarovaných vozidlom Širokopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 3 m Kvázišpičkový detektor – šírka pásma 120 kHz

Frekvencia – megahertz – logaritmická

(pozri body 6.2.2.2 a 7.2.2.2 tohto predpisu)

Doplnok 4

Úzkopásmové referenčné limity vozidla – Vzdialenosť medzi anténou a vozidlom: 10 m

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 22	E = 22 + 15,13 log (F/75)	E = 33

F (MHz)

E (dBμV/m)

Limit emisií vyžarovaných vozidlom Úzkopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 10 m Detektor strednej hodnoty – šírka pásma 120 kHz

Frekvencia – megahertz – logaritmická

(pozri bod 6.3.2.1 tohto predpisu)

Doplnok 5

Úzkopásmové referenčné limity vozidla – Vzdialenosť medzi anténou a vozidlom: 3 m

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 32	E = 32 + 15,13 log (F/75)	E = 43

F (MHz)

E (dBμV/m)

Limit emisií vyžarovaných vozidlom Úzkopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 3 m Detektor strednej hodnoty – šírka pásma 120 kHz

Frekvencia – megahertz – logaritmická

(pozri bod 6.3.2.2 tohto predpisu)

Doplnok 6

Elektrická/elektronická podzostava – Širokopásmové referenčné limity

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 62 – 25,13 log (F/30)	E = 52 + 15,13 log (F/75)	E = 63

F (MHz)

E (dBμV/m)

Limit emisií vyžarovaných ESA Širokopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 1 m Kvázišpičkový detektor – šírka pásma 120 kHz

Frekvencia – megahertz – logaritmická

(pozri body 6.5.2.1 a 7.10.2.1 tohto predpisu)

Doplnok 7

Elektrická/elektronická podzostava – Úzkopásmové referenčné limity

Limit E (dBμV/m) pri frekvencii F (MHz)
30 – 75 MHz	75 – 400 MHz	400 – 1 000 MHz
E = 52 – 25,13 log (F/30)	E = 42 + 15,13 log (F/75)	E = 53

F (MHz)

E (dBμV/m)

Limit emisií vyžarovaných ESA Úzkopásmový referenčný limit pre typové schválenie – 1 m Detektor strednej hodnoty – šírka pásma 120 kHz

Frekvencia – megahertz – logaritmická

(pozri bod 6.6.2.1 tohto predpisu)

Doplnok 8

Umelé siete vysokého napätia

Obrázok 1

Umelá sieť vysokého napätia

Vysvetlivky	C2: 0,1 μF
L1: 5 μH	R1: 1 kΩ
C1: 0,1 μF	R2: 1 MΩ (vybitie C2 na < 50 Vdc v priebehu 60 s)

Obrázok 2

Impedancia umelej siete vysokého napätia

Impedancia

Frekvencia/MHz

Obrázok 3

Kombinácia umelých sietí vysokého napätia

Merací port VN-

Napájacie vedenie VN-

Merací port VN+

Uzemnenie

Napájacie vedenie VN+

PRÍLOHA 1

PRÍKLADY ZNAČIEK TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

Vzor A

(pozri bod 5.2 tohto predpisu)

Uvedená značka typového schválenia pripevnená na vozidlo alebo ESA znamená, že príslušný typ vozidla bol z hľadiska elektromagnetickej kompatibility schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisu č.10 pod schvaľovacím číslom 05 2439. Schvaľovacie číslo uvádza, že schválenie bolo udelené podľa požiadaviek predpisu č. 10 v znení série zmien 05.

Vzor B

(pozri bod 5.2 tohto predpisu)

Uvedená značka typového schválenia pripevnená na vozidlo alebo ESA znamená, že príslušný typ vozidla bol z hľadiska elektromagnetickej kompatibility schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisov č. 10 a 33. (1) Schvaľovacie čísla udávajú, že v čase udelenia schválenia bol predpis č. 10 v znení série zmien 05 a predpis č. 33 bol vo svojom pôvodnom znení.

(1) Druhé číslo sa uvádza iba ako príklad.

PRÍLOHA 2A

INFORMAČNÝ DOKUMENT PRE TYPOVÉ SCHVÁLENIE VOZIDLA Z HĽADISKA ELEKTROMAGNETICKEJ KOMPATIBILITY

Nasledujúce informácie je potrebné predložiť v trojitom vyhotovení spolu s obsahom.

Všetky výkresy je potrebné predložiť vo vhodnej mierke a dostatočne podrobne vo formáte A4 alebo poskladané na formát A4.

Prípadné fotografie musia byť dostatočne podrobné.

Ak majú systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky elektronické riadenie, je potrebné poskytnúť informácie o jeho vlastnostiach.

Všeobecné informácie

1. Značka (obchodný názov výrobcu): …

2. Typ: …

3. Kategória vozidla: …

4. Názov a adresa výrobcu: …

Meno a adresa prípadného splnomocneného zástupcu: …

5. Adresa(-y) montážneho závodu(-ov): …

Všeobecné konštrukčné charakteristiky vozidla

6. Fotografia(-e) a/alebo výkres(-y) reprezentatívneho vozidla: …

7. Umiestnenie a usporiadanie motora: …

Hnacia jednotka

8. Výrobca: …

9. Kód motora od výrobcu vyznačený na motore: …

10. Spaľovací motor: …

11. Pracovný princíp: zážihový/vznetový motor, štvortaktný/dvojtaktný (1)

12. Počet a usporiadanie valcov: …

13. Palivový systém: …

14. Vstrekovaním paliva (len pre vznetový motor): áno/nie (1)

15. Elektronická riadiaca jednotka: …

16. Značka(-y): …

17. Opis systému: …

18. Vstrekovaním paliva (len pre zážihové motory): áno/nie (1)

19. Elektrický systém: …

20. Menovité napätie: …V, kladné/záporné (1) uzemnenie

21. Generátor: …

22. Typ: …

23. Zapaľovanie: …

24. Značka(-y): …

25. Typ(-y): …

26. Pracovný princíp: …

27. Palivový systém LPG: áno/nie (1)

28. Elektronická riadiaca jednotka motora pre LPG: …

29. Značka(-y): …

30. Typ(-y): …

31. Palivový systém NG: áno/nie (1)

32. Elektronická riadiaca jednotka motora pre NG: …

33. Značka(-y): …

34. Typ(-y): …

35. Elektrický motor: …

36. Typ (vinutie, budenie): …

37. Menovité napätie: …

Plynom poháňané motory (v prípade systémov usporiadaných rôznym spôsobom je potrebné poskytnúť rovnocenné informácie)

38. Elektronická riadiaca jednotka (ECU):

39. Značka(-y): …

40. Typ(-y): …

Prevod

41. Druh (mechanický, hydraulický, elektrický atď.): …

42. Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

Zavesenie

43. Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

Riadenie

44. Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

Brzdy

45. Protiblokovací brzdový systém: áno/nie/voliteľné (1)

46. V prípade vozidiel s protiblokovacím systémom opis fungovania systému (vrátane akýchkoľvek elektronických komponentov), elektrická bloková schéma, plán hydraulického alebo pneumatického obvodu: …

Karoséria

47. Typ karosérie: …

48. Použité materiály a spôsoby konštrukcie: …

49. Čelné sklo a ostatné okná:

50. Stručný opis elektrických/elektronických komponentov mechanizmu otvárania okna (ak sú): …

51. Zariadenia pre nepriamy výhľad v rozsahu pôsobnosti predpisu č. 46: …

52. Stručný opis elektrických/elektronických komponentov nastavovacieho systému (ak sú): …

53. Bezpečnostné pásy a/alebo iné zadržiavacie systémy:

54. Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

55. Rádiové odrušenie:

56. Opis a výkresy/fotografie tvarov a materiálov častí karosérie, ktoré tvoria motorový priestor a časť priestoru pre cestujúcich najbližšie k nemu: …

57. Výkresy alebo fotografie polohy kovových komponentov umiestnených v motorovom priestore (napr. vykurovacie zariadenie, rezervné koleso, vzduchový filter, mechanizmus riadenia atď.): …

58. Tabuľka a výkres odrušovacieho zariadenia: …

59. Údaje o menovitých hodnotách jednosmerného odporu a v prípade odporových káblov zapaľovania o ich menovitom odpore na 1 m: …

Zariadenie pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu

60. Stručný opis elektrických/elektronických komponentov iných ako svietidlá (ak sú): …

Rôzne

61. Prostriedky ochrany proti neoprávnenému použitiu vozidla: …

62. Stručný opis elektrických/elektronických komponentov (ak sú): …

63. Tabuľka týkajúca sa inštalácie a použitia prípadných vysokofrekvenčných vysielačov vo vozidle(-ách) (pozri bod 3.1.8 tohto predpisu): …

Frekvenčné pásma [Hz]

Maximálny výstupný výkon [W]

Poloha antény vo vozidle osobitné podmienky na inštaláciu a/alebo použitie

64. Vozidlo vybavené 24 GHz radarovým zariadením krátkeho dosahu: áno/nie/voliteľné (1).

Žiadateľ o typové schválenie podľa potreby tiež dodá:

Doplnok 1:

Zoznam spolu so značkou(-ami) a typom (typmi) všetkých elektrických a/alebo elektronických komponentov, ktorých sa týka tento predpis (pozri body 2.9 a 2.10 tohto predpisu), ktoré neboli predtým uvedené.

Doplnok 2:

Schémy alebo výkresy všeobecného usporiadania elektrických a/alebo elektronických komponentov (ktorých sa týka tento predpis) a všeobecného usporiadania káblového zväzku.

Doplnok 3:

Opis vozidla vybraného ako reprezentatívny typ:

Variant karosérie: …

Ľavostranné alebo pravostranné riadenie: …

Rázvor: …

Doplnok 4:

Príslušný(-é) skúšobný(-é) protokol(-y) dodaný(é) výrobcom zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa normy ISO 17025 a uznaného schvaľovacím úradom na účely vypracovania osvedčenia o typovom schválení.

65. Nabíjačka: zabudovaná/externá/bez nabíjačky (1):

66. Nabíjací prúd: jednosmerný prúd/striedavý prúd (počet fáz/frekvencia) (1):

67. Maximálny menovitý prúd (v prípade potreby v každom režime): …

68. Menovité nabíjacie napätie: …

69. Základné funkcie rozhrania vozidla: ex: L1/L2/L3/N/E/prepínací stĺpik: …

70. Minimálna hodnota Rsce (pozri bod 7.3)

71. Nabíjací kábel dodávaný s vozidlom: áno/nie (1)

72. Ak sa nabíjací kábel dodáva s vozidlom:

Dĺžka (m) …

Prierez (mm2) …

(1) Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA 2B

INFORMAČNÝ DOKUMENT PRE TYPOVÉ SCHVÁLENIE ELEKTRICKEJ/ELEKTRONICKEJ PODZOSTAVY Z HĽADISKA ELEKTROMAGNETICKEJ KOMPATIBILITY

Ak je to vhodné, predložia sa trojmo tieto informácie spolu s obsahom. Všetky výkresy je potrebné predložiť vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné vo formáte A4, alebo poskladané na formát A4. Prípadné fotografie musia byť dostatočne podrobné.

Ak majú systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky elektronické riadenie, je potrebné poskytnúť informácie o jeho vlastnostiach.

1. Značka (obchodný názov výrobcu): …

2. Typ: …

3. Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na komponente/samostatnej technickej jednotke (1):

3.1. Umiestnenie takého označenia: …

4. Názov a adresa výrobcu: …

Meno a adresa prípadného splnomocneného zástupcu: …

5. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek miesto a spôsob pripevnenia značky typového schválenia: …

6. Adresa(-y) montážneho závodu(-ov): …

7. Táto ESA sa schvaľuje ako komponent/STU (2)

8. Obmedzenia pri používaní a podmienky montáže: …

9. Menovité napätie elektrického systému: …V, kladné/záporné (2) uzemnenie …

Doplnok 1:

Opis ESA vybranej ako reprezentatívny typ (elektronická bloková schéma) a zoznam hlavných komponentov, z ktorých sa ESA skladá (napr. značka a typ mikroprocesora, kryštál atď.).

Doplnok 2:

Platí len pre nabíjacie systémy: …

10. Nabíjačka: zabudovaná/externá (2) …

11. Nabíjací prúd: jednosmerný prúd/striedavý prúd (počet fáz/frekvencia) (2) …

12. Maximálny menovitý prúd (v prípade potreby v každom režime) …

13. Menovité nabíjacie napätie …

14. Základné funkcie rozhrania ESA: ex. L1/L2/L3/N/PE/prepínací stĺpik …

15. Minimálna hodnota Rsce (pozri bod 7.11 tohto predpisu) …

(1) Ak prostriedky identifikácie typu obsahujú znaky, ktoré nie sú relevantné z hľadiska opisu typov komponentov alebo samostatných technických jednotiek, na ktoré sa vzťahuje tento informačný dokument, tieto znaky sú v dokumentácii zastúpené symbolom „?“ (napr. ABC??123??).

(2) Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA 3A

Text obrazu

Text obrazu

PRÍLOHA 3B

Text obrazu

Text obrazu

PRÍLOHA 4

METÓDA MERANIA ŠIROKOPÁSMOVÝCH ELEKTROMAGNETICKÝCH EMISIÍ VYŽAROVANÝCH Z VOZIDIEL

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje len na vozidlá. Táto metóda sa vzťahuje na obidve konfigurácie vozidla:

a)	iná, ako je „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“;

b)	„režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je meranie širokopásmových emisií generovaných elektrickými alebo elektronickými systémami montovanými vo vozidle (napr. systém zapaľovania alebo elektrické motory).

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy CISPR 12:

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Vozidlo v inej konfigurácii ako „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

2.1.1. Motor

Motor musí byť v prevádzke podľa normy CISPR 12

2.1.2. Ostatné systémy vozidla

Všetky zariadenia schopné generovať širokopásmové emisie, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť, musia byť v prevádzke s maximálnym zaťažením, napr. motory stieračov alebo ventilátory. Klaksón a elektrické motory okien atď. sú vylúčené, pretože sa nepoužívajú nepretržite.

2.2. Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Stav nabitia (SOC) trakčnej batérie sa počas celého merania frekvenčného pásma udržiava v rozmedzí 20 až 80 percent maximálneho SOC (môže to viesť k rozdeleniu merania na rôzne podpásma, a tým k potrebe vybiť trakčnú batériu vozidla pred začatím ďalších podpásiem). Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 80 percent svojej nominálnej hodnoty.

Skúšobné usporiadanie na pripojenie vozidla v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázkoch 3a až 3h (v závislosti od režimu nabíjania jednosmerným alebo striedavým prúdom, umiestnenia nabíjacej zástrčky a nabíjania s komunikáciou a lebo bez nej) v doplnku k tejto prílohe.

2.3. Nabíjacia stanica/elektrická sieť

Nabíjacia stanica môže byť umiestnená buď v mieste skúšania alebo mimo miesta skúšania.

Poznámka 1: Ak komunikáciu medzi vozidlom a nabíjacou stanicou možno simulovať, možno nabíjaciu stanicu nahradiť napájaním z elektrickej siete.

V obidvoch prípadoch sa duplikovaná(-é) zásuvka(-y) elektrickej siete/komunikačného vedenia umiestni(-ia) na skúšobnom mieste za nasledujúcich podmienok:

a)	umiestni sa na základnú rovinu;

b)	dĺžka káblového zväzku medzi zásuvkou elektrickej siete/komunikačného vedenia a AN/IS musí byť čo najkratšia;

c)	káblový zväzok medzi zásuvkou elektrickej siete/komunikačného vedenia a AN/IS sa umiestni čo najbližšie k základnej rovine.

Poznámka 2: Zásuvka(-y) elektrickej siete/komunikačného vedenia by sa mala(-i) filtrovať.

Ak sa nabíjacia stanica nachádza v skúšobných priestoroch, musí káblový zväzok medzi nabíjacou stanicou a zásuvkou elektrickej siete/komunikačného vedenia spĺňať tieto podmienky:

a)	káblový zväzok na strane nabíjacej stanice visí kolmo nadol na základnú rovinu;

b)	ak sú káble dlhšie, ako je potrebné, umiestni sa ich prebytočná časť čo najbližšie k základnej rovine a v prípade potreby sa poskladá „do tvaru Z“.

Poznámka 3: Nabíjacia stanica by mala byť umiestnená mimo vyžarovacieho uhla prijímacej antény.

2.4. Umelé siete

AN je(sú) umiestnená(-é) priamo na základnej rovine. Skrine AN sú spojené so základnou rovinou.

Merací port každej AN sa zakončí 50 Ω záťažou.

AN sa umiestni podľa vymedzenia na obrázkoch 3a až 3h.

2.5. Stabilizácia impedancie

Komunikačné vedenia sa k vozidlu pripoja prostredníctvom IS.

Stabilizácia impedancie (IS), ktorá sa má pripojiť k sieti a ku komunikačným káblom je vymedzená v bode 9.6.2 normy CISPR 22.

IS je(sú) umiestnená(-é) priamo na základnej rovine. Skriňa IS je spojená so základnou rovinou.

Merací port každej IS sa zakončí 50 Ω záťažou.

IS je umiestnená podľa vymedzenia na obrázkoch 3a až 3h.

2.6. Nabíjací/komunikačný kábel

Nabíjací/komunikačný kábel sa položí rovno medzi AN/IS a nabíjaciu zástrčku vozidla. Požadovaná dĺžka kábla je 0,8 m (+ 0,2/– 0 m).

Ak je kábel dlhší ako 1 m, jeho prebytočná časť sa zloží „do tvaru Z“ so šírkou menšou ako 0,5m.

Nabíjací/komunikačný kábel na strane vozidla visí kolmo vo vzdialenosti 100 mm (+ 200/– 0 mm) od karosérie vozidla.

Celý kábel je položený na nevodivom materiáli s nízkou relatívnou permitivitou (dielektrickou konštantou) (εr ≤ 1,4) vo výške 100 mm (± 25 mm) nad základnou rovinou.

3. MIESTO MERANIA

3.1. Ako alternatíva k požiadavkám normy CISPR 12 pre vozidlá kategórie L môže byť skúšobným povrchom každé miesto, ktoré spĺňa podmienky zobrazené na obrázku v doplnku k tejto prílohe. V takomto prípade je meracie zariadenie umiestnené mimo časti zobrazenej na obrázku 1 v doplnku k tejto prílohe.

3.2. Ak existuje korelácia medzi výsledkami získanými v uzavretom skúšobnom priestore a výsledkami získanými pri meraní na vonkajšej skúšobnej ploche, môže sa použiť uzavretý skúšobný priestor. Uzavretý skúšobný priestor nemusí spĺňať rozmerové požiadavky na vonkajšiu skúšobnú plochu s výnimkou vzdialenosti antény od vozidla a výšky antény.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v semianechoidnej komore alebo na vonkajšej skúšobnej ploche.

4.2. Merania možno vykonať buď s kvázišpičkovými detektormi alebo so špičkovými detektormi. Limity uvedené v bodoch 6.2 a 6.5 tohto predpisu platia pre kvázišpičkové detektory. Ak sa používajú špičkové detektory, použije sa korekčný faktor 20 dB stanovený v norme CISPR 12.

4.3. Merania sa vykonávajú so spektrálnym analyzátorom alebo snímacím prijímačom. Parametre, ktoré sa majú použiť, sú stanovené v tabuľke 1 a tabuľke 2.

Tabuľka 1

Parametre spektrálneho analyzátora

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor		Kvázišpičkový detektor		Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	RBW pri – 3 dB	Čas snímania	RBW pri – 6 dB	Čas snímania	RBW pri – 3 dB	Čas snímania
30 až 1 000	100/120 kHz	100 ms/MHz	120 kHz	20 s/MHz	100/120 kHz	100 ms/MHz
Poznámka: Ak sa spektrálny analyzátor používa na špičkové merania, šírka pásma videa musí byť najmenej trikrát väčšia ako šírka pásma rozlíšenia (RBW).

Tabuľka 2

Parametre snímacieho prijímača

Frekvenčný rozsah

MHz

Špičkový detektor

Kvázišpičkový detektor

Detektor strednej hodnoty

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

30 až 1 000

120 kHz;

50 kHz

5 ms

120 kHz

50 kHz

1 s

120 kHz

50 kHz

5 ms

4.4. Merania

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch stanovených v norme CISPR 12 vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania za celé frekvenčné pásmo, ktoré pochádzajú zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí normy ISO 17025 a uznaného schvaľovacím úradom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 14 frekvenčných pásiem 30 – 34, 34 – 45, 45 – 60, 60 – 80, 80 – 100, 100 – 130, 130 – 170, 170 – 225, 225 – 300, 300 – 400, 400 – 525, 525 – 700, 700 – 850 a 850 – 1 000 MHz a vykonať skúšky v 14 frekvenciách, ktoré poskytujú v každom pásme najvyššie úrovne emisií, aby sa potvrdilo, že vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

V prípade, že sa limit počas skúšky prekročí, overí sa, že je to z dôvodov týkajúcich sa vozidla a nie z dôvodov žiarenia v okolí.

4.5. Namerané údaje

Maximálne namerané hodnoty vztiahnuté k limitu (horizontálna a vertikálna polarizácia a umiestnenie antény na ľavej a pravej strane vozidla) v každom zo 14 frekvenčných pásiem sa považuje za charakteristickú hodnotu merania vo frekvencii, v ktorej sa robili merania.

(1) V prípade čisto širokopásmových rušení sa maximálna veľkosť frekvenčného kroku môže zväčšiť na hodnotu nie väčšiu, ako je hodnota šírky pásma.

Doplnok

Obrázok 1

Čistá vodorovná skúšobná plocha bez elektromagnetických odrazov

Vymedzenie plochy definovanej elipsou

Stred motora umiestnený na kolmici spustenej zo stredu antény

Malý priemer

F = 10,0 ± 0,2 m

(3,00 ± 0,05 m)

VOZIDLO

Anténa

Veľký priemer = 2F

Obrázok 2

Poloha antény vzhľadom na vozidlo

Obrázok 2 a

Dipólová anténa v polohe na meranie komponentov vertikálneho vyžarovania

Text obrazu

Obrázok 2b

Dipólová anténa v polohe na meranie komponentov horizontálneho vyžarovania

Text obrazu

Obrázok 3

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS“ pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na boku vozidla (napájané striedavým prúdom bez komunikácie)

Obrázok 3a

Text obrazu

Obrázok 3b

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací kábel
4	Uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS“ pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na prednej/zadnej časti vozidla (napájané striedavým prúdom bez komunikácie)

Obrázok 3c

Text obrazu

Obrázok 3d

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací kábel
4	Uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS“ pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na boku vozidla (napájané striedavým alebo jednosmerným prúdom s komunikáciou)

Obrázok 3e

Text obrazu

Obrázok 3f

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací/komunikačný kábel
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete
6	Uzemnená(-é) stabilizácia(-ie) impedancie
7	Nabíjacia stanica

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS“ pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na prednej/zadnej časti vozidla (napájané striedavým alebo jednosmerným prúdom s komunikáciou)

Obrázok 3g

Text obrazu

Obrázok 3h

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací/komunikačný kábel
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete
6	Uzemnená(-é) stabilizácia(-ie) impedancie
7	Nabíjacia stanica

PRÍLOHA 5

METÓDA MERANIA ÚZKOPÁSMOVÝCH ELEKTROMAGNETICKÝCH EMISIÍ VYŽAROVANÝCH Z VOZIDIEL

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje len na vozidlá. Táto metóda sa vzťahuje len na inú konfiguráciu vozidla ako „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úzkopásmové elektromagnetické emisie, ktoré môžu byť vyžarované zo systémov na báze mikroprocesorov alebo iného úzkopásmového zdroja.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy CISPR 12 alebo CISPR 25.

1.3. Ako prvý krok sa detektorom strednej hodnoty merajú úrovne emisií na anténe rádioprijímača vozidla v pásme frekvenčnej modulácie (FM) (76 až 108 MHz). Ak sa neprekročí úroveň stanovená v bode 6.3.2.4 tohto predpisu, vozidlo sa považuje za spĺňajúce požiadavky tejto prílohy z hľadiska uvedeného frekvenčného pásma a úplná skúška sa nemusí vykonať.

1.4. Ako alternatíva sa pre vozidlá kategórie L môže miesto merania zvoliť podľa bodov 3.1 a 3.2 prílohy 4.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Spínač zapaľovania musí byť zapnutý. Motor nesmie byť v prevádzke.

2.2. Všetky elektronické systémy vozidla musia byť v normálnom prevádzkovom režime a vozidlo musí stáť.

2.3. Všetky zariadenia s vnútornými oscilátormi > 9 kHz alebo opakovanými signálmi, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť, by mali byť v normálnej prevádzke.

3. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

3.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v semianechoidnej komore alebo na vonkajšej skúšobnej ploche.

3.2. Merania sa vykonávajú s detektorom strednej hodnoty.

3.3. Merania sa vykonávajú so spektrálnym analyzátorom alebo snímacím prijímačom. Parametre, ktoré sa majú použiť, sú stanovené v tabuľke 1 a tabuľke 2.

Tabuľka 1

Parametre spektrálneho analyzátora

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor		Kvázišpičkový detektor		Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	RBW pri – 3 dB	Čas snímania	RBW pri – 6 dB	Čas snímania	RBW pri – 3 dB	Čas snímania
30 až 1 000	100/120 kHz	100 ms/MHz	120 kHz	20 s/MHz	100/120 kHz	100 ms/MHz
Poznámka: Ak sa spektrálny analyzátor používa na špičkové merania, šírka pásma videa musí byť najmenej trikrát väčšia ako šírka pásma rozlíšenia (RBW).

Tabuľka 2

Parametre snímacieho prijímača

Frekvenčný rozsah

MHz

Špičkový detektor

Kvázišpičkový detektor

Detektor strednej hodnoty

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

30 až 1 000

120 kHz

50 kHz

5 ms

120 kHz

50 kHz

1 s

120 kHz;

50 kHz

5 ms

3.4. Merania

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch stanovených v norme CISPR 12 vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

V prípade, že sa limit počas skúšky prekročí, overí sa, že je to z dôvodov týkajúcich sa vozidla a nie z dôvodov rušenia v okolí vrátane širokopásmového žiarenia z ktorejkoľvek ESA.

3.5. Namerané údaje

(1) V prípade čisto širokopásmových rušení sa maximálna veľkosť frekvenčného kroku môže zväčšiť na hodnotu nie väčšiu, ako je hodnota šírky pásma.

PRÍLOHA 6

METÓDA SKÚŠANIA ODOLNOSTI VOZIDIEL VOČI ELEKTROMAGNETICKÉMU ŽIARENIU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje len na vozidlá. Táto metóda sa vzťahuje na obidve konfigurácie vozidla:

a)	iná, ako je „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“;

b)	„režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je preukázanie odolnosti elektronických systémov vozidla. Vozidlo sa vystaví elektromagnetickým poliam tak, ako je opísané v tejto prílohe. Vozidlo sa počas skúšok monitoruje.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy ISO 11451-2.

1.3. Alternatívne skúšobné metódy

Skúšku pre všetky vozidlá možno alternatívne vykonať na vonkajšej skúšobnej ploche. Skúšobné zariadenie musí spĺňať (vnútroštátne) právne požiadavky týkajúce sa emisie elektromagnetických polí.

Ak je vozidlo dlhšie ako 12 m a/alebo širšie ako 2,60 m a/alebo vyššie ako 4,00 m, použije sa metóda objemovej injektáže prúdu (BCI) podľa normy ISO 11451-4 vo frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz s úrovňami stanovenými v bode 6.8.2.1 tohto predpisu.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Vozidlo v inej konfigurácii ako „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

2.1.1. Vozidlo musí byť v nenaloženom stave s výnimkou zaťaženia nutným skúšobným zariadením.

2.1.1.1. Motor normálne točí hnacie kolesá pri stálej rýchlosti 50 km/h, ak vzhľadom na vozidlo nie je žiadny technický dôvod na stanovenie inej podmienky. V prípade vozidiel kategórií L1 a L2 je stálou rýchlosťou za bežných okolností rýchlosť 25 km/h. Vozidlo sa umiestni na primerane zaťaženom dynamometri alebo, ak dynamometer nie je k dispozícii, na elektricky izolovaných podperách náprav s minimálnou svetlou výškou nad zemou. V prípade potreby sa hnacie hriadele, pásy alebo reťaze môžu odpojiť (napr. nákladné automobily, dvojkolesové a trojkolesové vozidlá).

2.1.1.2. Základné podmienky vozidla

V tomto bode sú stanovené minimálne podmienky skúšky (pokiaľ sú uplatniteľné) a kritériá nesplnenia skúšky odolnosti vozidiel. Ostatné systémy vozidla, ktoré môžu mať vplyv na funkcie súvisiace s odolnosťou, sa skúšajú spôsobom, na ktorom sa dohodne výrobca s technickou službou.

Podmienky skúšky vozidla pre „cyklus 50 km/h“	Kritériá nesplnenia skúšky
Rýchlosť vozidla 50 km/h (prípadne 25 km/h pre vozidlá kategórií L1 a L2) ± 20 % (vozidlo poháňajúce valce). Ak je vozidlo vybavené automatickým systémom udržiavania rýchlosti jazdy, musí byť zapnutý.	Zmena rýchlosti vyššia ako ± 10 % nominálnej rýchlosti. V prípade automatickej prevodovky: zmena prevodového pomeru, ktorá spôsobí zmenu rýchlosti väčšiu ako ± 10 % nominálnej rýchlosti.
Stretávacie svetlá zapnuté (manuálny režim).	Osvetlenie vypnuté.
Maximálna rýchlosť (manuálny režim) zapnutého stierača čelného skla.	Úplné zastavenie stierača čelného skla.
Ukazovateľ smeru jazdy na strane vodiča zapnutý.	Zmena frekvencie (nižšia ako 0,75 Hz alebo vyššia ako 2,25 Hz). Zmena pracovného cyklu (nižšia ako 25 % alebo vyššia ako 75 %).
Nastaviteľné zavesenie v normálnej polohe.	Neočakávaná výrazná odchýlka.
Sedadlo vodiča a volant v strednej polohe.	Neočakávaná odchýlka vyššia ako 10 % celkového rozsahu.
Alarm nenastavený.	Neočakávaná aktivácia alarmu.
Klaksón vypnutý.	Neočakávaná aktivácia klaksónu.
Airbag a bezpečnostné zadržiavacie systémy v prevádzke so zablokovaným airbagom cestujúceho, ak táto funkcia existuje.	Neočakávaná aktivácia.
Automatické dvere zatvorené.	Neočakávané otvorenie.
Páka nastaviteľnej ručnej brzdy v normálnej polohe.	Neočakávaná aktivácia.

Podmienky skúšania vozidla pre „brzdný cyklus“

Kritériá nesplnenia skúšky

Musia sa stanoviť v pláne skúšky pre brzdný cyklus. Ten musí zahŕňať používanie brzdového pedálu (pokiaľ neexistujú technické dôvody, aby sa to nerobilo), ale nie nevyhnutne činnosť protiblokovacieho brzdového systému.

Brzdové svetlá prestanú počas cyklu svietiť.

Brzdové výstražné svetlo zapnuté, so stratou funkcie.

Neočakávaná aktivácia.

2.1.1.3. Všetky zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť, musia byť v normálnej prevádzke.

2.1.1.4. Všetky ostatné systémy, ktoré majú vplyv na ovládanie vozidla vodičom, musia byť v stave ako pri normálnej prevádzke vozidla (zapnuté).

2.1.2. Ak má vozidlo elektrické/elektronické systémy tvoriace neoddeliteľnú časť priameho ovládania vozidla, ktoré nebudú v činnosti za podmienok stanovených v bode 2.1, je povolené, aby výrobca poskytol technickej službe protokol alebo dodatočný dôkaz o tom, že elektrický/elektronický systém vozidla spĺňa požiadavky tohto predpisu. Takýto dôkaz sa uchováva v dokumentácii o typovom schválení.

2.1.3. Počas monitorovania vozidla sa používajú jedine zariadenia, ktoré nespôsobujú rušenie. Monitoruje sa exteriér vozidla a priestor pre cestujúcich, aby sa zistilo, či sú splnené požiadavky tejto prílohy (napr. použitím videokamery/videokamier, mikrofónu atď.).

2.2. Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

2.2.1. Vozidlo musí byť v nenaloženom stave s výnimkou zaťaženia nutným skúšobným zariadením

2.2.1.1. Vozidlo musí stáť s vypnutým motorom a musí byť v režime nabíjania.

2.2.1.2. Základné podmienky vozidla

V tomto bode sú stanovené minimálne skúšobné podmienky (pokiaľ sú uplatniteľné) a kritériá nesplnenia skúšky odolnosti vozidiel. Ostatné systémy vozidla, ktoré môžu mať vplyv na funkcie súvisiace s odolnosťou, sa skúšajú spôsobom, na ktorom sa dohodne výrobca s technickou službou.

Podmienky skúšky vozidla pre „režim nabíjania REESS“

Kritériá nesplnenia skúšky

REESS musí byť v režime nabíjania. Stav nabitia (SOC) REESS sa udržiava v rozmedzí 20 až 80 percent maximálneho SOC počas celého merania frekvenčného pásma (môže to viesť k rozdeleniu merania na rôzne podpásma, a tým k potrebe vybiť trakčnú batériu vozidla pred začatím ďalších podpásiem). Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 20 percent svojej nominálnej hodnoty.

Vozidlo sa dá do pohybu.

2.2.1.3. Všetky ostatné zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci permanentne zapínať, by mali byť vypnuté.

2.2.2. Počas monitorovania vozidla sa používajú iba zariadenia, ktoré nespôsobujú rušenie. Exteriér vozidla a priestor pre cestujúcich sa monitoruje (napr. použitím videokamery/videokamier, mikrofónu atď.), aby sa zistilo, či sú splnené požiadavky tejto prílohy.

2.2.3. Skúšobné usporiadanie na pripojenie vozidla v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázkoch 4a až 4h (v závislosti od režimu nabíjania striedavým alebo jednosmerným prúdom, umiestnenia nabíjacej zástrčky a nabíjania s komunikáciou a lebo bez nej) v doplnku k tejto prílohe.

2.3. Nabíjacia stanica/elektrická sieť

Nabíjacia stanica môže byť umiestnená buď v mieste skúšania alebo mimo miesta skúšania.

Poznámka 1: Ak komunikáciu medzi vozidlom a nabíjacou stanicou možno simulovať, možno nabíjaciu stanicu nahradiť napájaním z elektrickej siete.

V obidvoch prípadoch sa duplikovaná(-é) zásuvka(-y) elektrickej siete/komunikačného vedenia umiestni(-ia) na skúšobné miesto za nasledujúcich podmienok:

a)	umiestni sa na základnú rovinu;

b)	dĺžka káblového zväzku medzi zásuvkou elektrickej siete/komunikačného vedenia a AN/IS musí byť čo najkratšia;

c)	káblový zväzok medzi zásuvkou elektrickej siete/komunikačného vedenia a AN/IS sa umiestni čo najbližšie k základnej rovine.

Poznámka 2: Zásuvka(-y) elektrickej siete/komunikačného vedenia by sa mala(-i) filtrovať.

Ak sa nabíjacia stanica nachádza v skúšobných priestoroch, musí káblový zväzok medzi nabíjacou stanicou a zásuvkou elektrickej siete/komunikačného vedenia spĺňať tieto podmienky:

a)	káblový zväzok na strane nabíjacej stanice visí kolmo nadol na základnú rovinu;

b)	ak sú káble dlhšie, ako je potrebné, umiestni sa ich prebytočná časť čo najbližšie k základnej rovine a v prípade potreby sa poskladá „do tvaru Z“.

Poznámka 3: Nabíjacia stanica by mala byť umiestnená mimo vyžarovacieho uhla vysielacej antény.

2.4. Umelé siete

AN je(sú) umiestnená(-é) priamo na základnej rovine. Skrine AN sú spojené so základnou rovinou.

Merací port každej AN sa zakončí 50 Ω záťažou.

AN je umiestnená podľa vymedzenia na obrázkoch 4a až 4h.

2.5. Stabilizácia impedancie

Komunikačné vedenia sa k vozidlu pripoja prostredníctvom IS.

Stabilizácia impedancie (IS), ktorá sa má pripojiť k sieti a ku komunikačným káblom je vymedzená v bode 9.6.2 normy CISPR 22.

IS je(sú) umiestnená(-é) priamo na základnej rovine. Skriňa IS je spojená so základnou rovinou.

Merací port každej IS sa zakončí 50 Ω záťažou.

IS je umiestnená podľa vymedzenia na obrázkoch 4e až 4h.

2.6. Nabíjací/komunikačný kábel

Nabíjací/komunikačný kábel sa položí rovno medzi AN/IS a nabíjaciu zástrčku vozidla. Požadovaná dĺžka kábla je 0,8 m (+ 0,2/– 0 m).

Ak je kábel dlhší ako 1 m, jeho prebytočná dĺžka sa zloží „do tvaru Z“ so šírkou menšou ako 0,5 m.

Nabíjací/komunikačný kábel na strane vozidla visí kolmo vo vzdialenosti 100 mm (+ 200/– 0 mm) od karosérie vozidla.

Celý kábel je položený na nevodivom materiáli s nízkou relatívnou permitivitou (dielektrickou konštantou) (εr ≤ 1,4) vo výške 100 mm (± 25 mm) nad základnou rovinou.

3. REFERENČNÝ BOD

3.1. Na účely tejto prílohy je referenčným bodom bod, v ktorom sa určí intenzita poľa a je definovaný takto:

3.2. Pre vozidlá kategórií M, N a O podľa normy ISO 11451-2.

3.3. Pre vozidlá kategórie L:

3.3.1. aspoň 2 m horizontálne od fázového stredu antény alebo aspoň 1 m vertikálne od vyžarujúcich prvkov systému prenosového vedenia (TLS);

3.3.2. na osi vozidla (rovina pozdĺžnej symetrie);

3.3.3. vo výške 1,0 ± 0,05 m nad rovinou, na ktorej spočíva vozidlo alebo 2,0 ± 0,05 m, ak minimálna výška strechy ktoréhokoľvek vozidla v modelovom rade presahuje 3,0 m;

3.3.4. buď 1,0 ± 0,2 m za vertikálnou osou predného kolesa vozidla (bod C na obrázku 1 doplnku k tejto prílohe) v prípade trojkolesových vozidiel;

alebo 0,2 ± 0,2 m za vertikálnou osou predného kolesa vozidla (bod D na obrázku 2 v doplnku k tejto prílohe) v prípade dvojkolesových vozidiel.

3.3.5. V prípade ožiarenia zadnej časti vozidla sa referenčný bod stanoví podľa bodov 3.3.1 až 3.3.4 vyššie. Vozidlo sa potom postaví čelom od antény a umiestni sa tak, akoby sa otočilo horizontálne o 180° okolo svojho stredu, takže vzdialenosť medzi anténou a najbližšou vonkajšou častou karosérie vozidla zostáva rovnaká. Uvedené je znázornené na obrázku 3 v doplnku k tejto prílohe.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Frekvenčné pásmo, čas zotrvania, polarizácia

Vozidlo sa vystaví elektromagnetickému žiareniu vo frekvenčných pásmach 20 až 2 000 MHz pri vertikálnej polarizácii.

Modulácia skúšobného signálu musí byť:

a)	AM (amplitúdová modulácia) pri modulácii 1 kHz a 80 % hĺbke modulácie vo frekvenčnom pásme 20 až 800 MHz a

b)	PM (fázová modulácia), čas t na 577 μs, perióda 4 600 μs vo frekvenčnom pásme 800 – 2 000 MHz,

ak sa technická služba a výrobca vozidla nedohodnú inak.

Veľkosť frekvenčného kroku a čas zotrvania sa zvolia podľa normy ISO 11451-1.

4.1.1. Technická služba vykoná skúšku v intervaloch špecifikovaných v norme ISO 11451-1 v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania v celom frekvenčnom pásme, ktoré pochádzajú zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí ISO 17025 a uznaného schvaľovacím úradom, technická služba môže zvoliť menší počet ustálených frekvencií v pásme, napr. 27, 45, 65, 90, 120, 150, 190, 230, 280, 380, 450, 600, 750, 900, 1 300, a 1 800 MHz, aby sa potvrdilo, že vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

Ak vozidlo neprejde skúškou stanovenou v tejto prílohe, treba overiť, či k nesplneniu došlo za príslušných skúšobných podmienok, a nie v dôsledku generovania nekontrolovaných polí.

5. GENEROVANIE POŽADOVANEJ INTENZITY POĽA

5.1. Skúšobná metodika

5.1.1. Na vytvorenie podmienok skúšobného poľa sa použije substitučná metóda podľa normy ISO 11451-1.

5.1.2. Kalibrácia

Pre systémy prenosového vedenia (TLS) sa použije jedna sonda poľa v referenčnom bode zariadenia.

Pre antény sa použijú štyri sondy poľa v referenčnej osi zariadenia.

5.1.3. Skúšobná fáza

Vozidlo sa umiestni tak, aby os vozidla ležala na referenčnom bode alebo osi zariadenia. Vozidlo musí obvykle stáť čelom k pevnej anténe. Ak sú však elektronické riadiace jednotky a súvisiaci káblový zväzok umiestnené predovšetkým v zadnej časti vozidla, skúška by sa mala zvyčajne vykonať s vozidlom stojacim tak, že čelo smeruje od antény. V prípade dlhých vozidiel (t. j. okrem vozidiel kategórií L, M1 a N1), ktoré majú elektronické riadiace jednotky a súvisiace káblové zväzky predovšetkým smerom k stredu vozidla, sa môže referenčný bod určiť na povrchu vozidla buď z pravej, alebo z ľavej strany. Tento referenčný bod je v strede dĺžky vozidla alebo v jednom bode po strane vozidla vybranom výrobcom po dohode so schvaľovacím úradom po posúdení rozloženia elektronických systémov a usporiadania káblových zväzkov.

Takéto skúšanie sa môže vykonať len vtedy, keď to umožňuje fyzická konštrukcia skúšobnej komory. Umiestnenie antény sa musí zaznamenať v skúšobnom protokole.

Doplnok

Obrázok 1

Referenčný bod je v tejto rovine

1,0 ± 0,2 m

Vertikálna os predného kolesa (bod C)

Obrázok 2

Vertikálna os predného kolesa (bod D)

Referenčný bod je v tejto rovine

0,2 ± 0,2 m

Obrázok 3

Druhá etapa:

Otočiť vozidlo

Predná časť

Prvá etapa:

Určiť referenčný bod

Zadná časť

Referenčný bod

Anténa

Vzdialenosť udržiavaná medzi vozidlom a anténou

Vozidlo

Zadná časť

Predná časť

Vozidlo

Obrázok 4

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na boku vozidla (nabíjanie striedavým prúdom bez komunikácie)

Obrázok 4a

Text obrazu

Obrázok 4b

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací kábel
4	Uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou v prednej/zadnej časti vozidla (nabíjanie striedavým prúdom bez komunikácie)

Obrázok 4c

Text obrazu

Obrázok 4d

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací kábel
4	Uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na boku vozidla (nabíjanie striedavým alebo jednosmerným prúdom s komunikáciou)

Obrázok 4e

Text obrazu

Obrázok 4f

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací/komunikačný kábel
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete
6	Uzemnená(-é) stabilizácia(-ie) impedancie
7	Nabíjacia stanica

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou v prednej/zadnej časti vozidla (nabíjanie striedavým alebo jednosmerným prúdom s komunikáciou)

Obrázok 4g

Text obrazu

Obrázok 4h

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací/komunikačný kábel
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete
6	Uzemnená(-é) stabilizácia(-ie) impedancie
7	Nabíjacia stanica

PRÍLOHA 7

METÓDA MERANIA ŠIROKOPÁSMOVÝCH ELEKTROMAGNETICKÝCH EMISIÍ VYŽAROVANÝCH Z ELEKTRICKÝCH/ELEKTRONICKÝCH PODZOSTÁV (ESA)

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa môže použiť na ESA, ktoré sa môžu dodatočne namontovať do vozidiel, ktoré sú v súlade s prílohou 4.

Táto metóda sa vzťahuje na obidva druhy ESA:

a)	iné ESA, ako sú ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“,

b)	ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je meranie širokopásmových elektromagnetických emisií z ESA (napr. systémy zapaľovania, elektrické motory, palubná jednotka nabíjania batérie atď.).

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy CISPR 25.

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

2.1. ESA musia byť počas skúšky v normálnom prevádzkovom režime, najlepšie pri maximálnom zaťažení.

ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ musia byť v nabíjacom režime.

Ak sa skúška nevykonáva s REESS, musí sa ESA skúšať pri menovitom prúde. Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 80 percent svojej nominálnej hodnoty.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. V prípade iných ESA, ako sú ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ sa skúška vykonáva podľa metódy ALSE opísanej v bode 6.4 normy CISPR 25.

3.2. Skúšobné usporiadanie pre ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázku 2 v doplnku k tejto prílohe.

3.2.1. Konfigurácia tienenia sa riadi konfiguráciou série vozidla. Vo všeobecnosti musia byť všetky tienené vysokonapäťové (VN) časti náležite uzemnené s nízkou impedanciou (napr. AN, káble, konektory a pod.). ESA a záťaže musia byť uzemnené. Vonkajší VN zdroj napájania je pripojený prostredníctvom priechodného filtrovania.

3.2.2. Pokiaľ nie je stanovené inak, je dĺžka nízkonapäťového (NN) káblového zväzku a vysokonapäťového (VN) káblového zväzku rovnobežných s predným okrajom základnej roviny 1 500 mm (± 75 mm). Celková dĺžka skúšobného káblového zväzku vrátane konektora je 1 700 mm (+ 300/– 0 mm). Vzdialenosť medzi NN káblovým zväzkom a VN káblovým zväzkom je 100 mm (+ 100/– 0 mm).

3.2.3. Všetky káblové zväzky sú položené na nevodivom materiáli s nízkou relatívnou permitivitou (εr ≤ 1,4) vo výške 50 mm (± 5 mm) nad základnou rovinou.

3.2.4. Ako tienené napájacie vedenia pre VN+ a VN- vedenie a trojfázové vedenia sa môžu použiť koaxiálne káble alebo sa môže použiť spoločné tienenie v závislosti od použitého systému zástrčiek. Voliteľne sa môže použiť pôvodný VN-káblový zväzok z vozidla.

3.2.5. Pokiaľ nie je stanovené inak, skriňa ESA je pripojená k základnej rovine buď priamo, alebo cez stanovenú impedanciu.

3.2.6. Striedavé/jednosmerné napájacie vedenia palubných nabíjačiek sú umiestnené čo najďalej od antény (za NN a VN káblovým zväzkom). Vzdialenosť medzi striedavým/jednosmerným napájacím vedením a najbližším káblovým zväzkom (NN alebo VN) je 100 mm (+ 100/– 0 mm).

3.3. Alternatívne miesto merania

Ako alternatíva k tienenej komore s absorpčnými stenami (ALSE) sa môže použiť skúšobné miesto vo voľnom priestranstve (OATS), ktoré spĺňa požiadavky normy CISPR 16-1-4 (pozri doplnok k tejto prílohe).

3.4. Okolie

Aby bol vylúčený vonkajší hluk alebo signál dostatočne silný na to, aby významnejšie ovplyvnil merania, merania sa uskutočnia pred hlavnou skúškou alebo po hlavnej skúške. Pri tomto meraní musí byť vonkajší hluk alebo signál aspoň 6 dB pod limitmi rušenia uvedenými v bode 6.5.2.1 tohto predpisu okrem zámerného prenosu úzkopásmových signálov okolia.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v semianechoidnej komore alebo na vonkajšej skúšobnej ploche.

4.3. Merania sa vykonávajú so spektrálnym analyzátorom alebo snímacím prijímačom. Parametre, ktoré sa majú použiť, sú stanovené v tabuľke 1 a tabuľke 2.

Tabuľka 1

Parametre spektrálneho analyzátora

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor		Kvázišpičkový detektor		Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	RBW pri – 3 dB	Čas snímania	RBW pri – 6 dB	Čas snímania	RBW pri – 3 dB	Čas snímania
30 až 1 000	100/120 kHz	100 ms/MHz	120 kHz;	20 s/MHz	100/120 kHz	100 ms/MHz
Poznámka: Ak sa spektrálny analyzátor používa na špičkové merania, šírka pásma videa musí byť najmenej trikrát väčšia ako šírka pásma rozlíšenia (RBW).

Tabuľka 2

Parametre snímacieho prijímača

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor			Kvázišpičkový detektor			Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania
30 až 1 000	120 Hz	50 kHz	5 ms	120 Hz	50 kHz	1 s	120 kHz	50 kHz	5 ms
Poznámka: V prípade emisií generovaných kefovými komutátorovými motormi bez elektronickej riadiacej jednotky sa môže maximálna veľkosť kroku zvýšiť až na päťnásobok šírky pásma.

4.4. Merania

Pokiaľ nie je stanovené inak, skúša sa konfigurácia s NN káblovým zväzkom bližšie k anténe.

Pri frekvenciách do 1 000 MHz je fázový stred antény zarovnaný so stredom pozdĺžnej časti káblového zväzku.

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch stanovených v norme CISPR 12 vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

V prípade, že sa limit počas skúšky prekročí, overí sa, že je to z dôvodov týkajúcich sa ESA a nie z dôvodov rušenia v okolí.

4.5. Namerané údaje

Maximálne namerané hodnoty vztiahnuté k limitu (horizontálna a vertikálna polarizácia) v každom zo 14 frekvenčných pásiem sa považuje za charakteristickú hodnotu merania vo frekvencii, v ktorej sa robili merania.

(1) V prípade čisto širokopásmových rušení sa maximálna veľkosť frekvenčného kroku môže zväčšiť na hodnotu nie väčšiu, ako je hodnota šírky pásma.

Doplnok

Obrázok 1

Skúšobné miesto vo voľnom priestranstve: hranice skúšobnej plochy pre skúšku elektrickej/elektronickej podzostavy

Rovná čistá plocha bez povrchov odrážajúcich elektromagnetické žiarenie

Anténa

1 m

Skúšobná vzorka na základnej rovine

Minimálny polomer 15 m

Obrázok 2

Konfigurácia skúšky pre ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ (príklad pre dvojkužeľovú anténu)

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	ESA (lokálne uzemnená, ak sa to vyžaduje v pláne skúšky)	13	Materiál absorbujúci VF
2	NN skúšobný káblový zväzok	14	Stimulačný a monitorovací systém
3	Simulátor NN záťaže (umiestnenie a spojenie so zemou podľa bodu 6.4.2.5 normy CISPR 25)	15	VN káblový zväzok
4	Zdroj napájania (voliteľné umiestnenie)	16	Simulátor VN záťaže
5	NN umelá sieť (AN)	17	VN umelá sieť
6	Základná rovina (spojená s tienenou komorou)	18	VN zdroj napájania
7	Podpera s nízkou relatívnou permitivitou (εr ≤ 1,4)	19	VN priechodka
8	Dvojkužeľová anténa	25	Káblový zväzok nabíjačky AC/DC
10	Vysokokvalitný koaxiálny kábel, napr. s dvojitým tienením (50 Ω)	26	Simulátor AC/DC záťaže [napr. programovateľný logický automat (PLC)]
11	Konektor s priechodkou	27	50μH sieť stabilizácie impedancie vedenia (LISN) (AC) alebo VN AN (DC)
12	Merací prístroj	28	AC/DC zdroj napájania
		29	AC/DC priechodka

PRÍLOHA 8

METÓDA MERANIA ÚZKOPÁSMOVÝCH ELEKTROMAGNETICKÝCH EMISIÍ VYŽAROVANÝCH Z ELEKTRICKÝCH/ELEKTRONICKÝCH PODZOSTÁV (ESA)

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa môže použiť na ESA, ktoré sa môžu dodatočne namontovať do vozidiel, ktoré sú v súlade s prílohou 5.

Táto metóda sa vzťahuje len na iné ESA, ako sú ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je meranie úzkopásmových elektromagnetických emisií, ktoré môžu vyžarovať napríklad zo systémov založených na mikroprocesoroch.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy CISPR 25.

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

ESA musia byť počas skúšky v normálnom prevádzkovom režime, najlepšie pri maximálnom zaťažení.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúška sa vykoná podľa metódy ALSE opísanej v bode 6.4 normy CISPR 25.

3.2. Alternatívne miesto merania

Ako alternatíva tienenej komory s absorpčnými stenami (ALSE) sa môže použiť skúšobné miesto vo voľnom priestranstve (OATS), ktoré spĺňa požiadavky normy CISPR 16-1-4 (pozri obrázok 1 v doplnku k prílohe 7).

3.3. Okolie

Aby bol vylúčený vonkajší hluk alebo signál dostatočne silný na to, aby významnejšie ovplyvnil merania, merania sa uskutočnia pred hlavnou skúškou alebo po hlavnej skúške. Pri tomto meraní musí byť vonkajší hluk alebo signál aspoň 6 dB pod limitmi rušenia uvedenými v bode 6.6.2.1 tohto predpisu s výnimkou zámerného úzkopásmového okolitého vysielania.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz pre merania vykonávané v semianechoidnej komore alebo na vonkajšej skúšobnej ploche.

4.2. Merania sa vykonávajú s detektorom strednej hodnoty.

4.3. Merania sa vykonávajú so spektrálnym analyzátorom alebo snímacím prijímačom. Parametre, ktoré sa majú použiť, sú stanovené v tabuľkách 1 a 2.

Tabuľka 1

Parametre spektrálneho analyzátora

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor		Kvázišpičkový detektor		Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	RBW pri – 3 dB	Čas snímania	RBW pri – 6 dB	Čas snímania	RBW pri – 3 dB	Čas snímania
30 až 1 000	100/120 kHz	100 ms/MHz	120 kHz	20 s/MHz	100/120 kHz	100 ms/MHz
Poznámka: Ak sa spektrálny analyzátor používa na špičkové merania, šírka pásma videa musí byť najmenej trikrát väčšia ako šírka pásma rozlíšenia (RBW).

Tabuľka 2

Parametre snímacieho prijímača

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor			Kvázišpičkový detektor			Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania
30 až 1 000	120 kHz	50 kHz	5 ms	120 kHz	50 kHz	1 s	120 kHz	50 kHz	5 ms
Poznámka: V prípade emisií generovaných kefovými komutátorovými motormi bez elektronickej riadiacej jednotky sa môže maximálna veľkosť kroku zvýšiť až na päťnásobok šírky pásma.

4.4. Merania

Technická služba vykoná skúšku v intervaloch stanovených v norme CISPR 12 vo frekvenčnom pásme 30 až 1 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania za celé frekvenčné pásmo, ktoré pochádzajú zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí normy ISO 17025a uznaného schvaľovacím úradom, technická služba môže rozdeliť frekvenčné pásmo na 14 frekvenčných pásiem 30 – 34, 34 – 45, 45 – 60, 60 – 80, 80 – 100, 100 – 130, 130 – 170, 170 – 225, 225 – 300, 300 – 400, 400 – 525, 525 – 700, 700 – 850, 850 – 1 000 MHz a vykonať skúšky v 14 frekvenciách, ktoré poskytujú v každom pásme najvyššie úrovne emisií, aby sa potvrdilo, že ESA spĺňa požiadavky tejto prílohy. V prípade, že sa limit počas skúšky prekročí, overí sa, že je to z dôvodov týkajúcich sa ESA a nie z dôvodov rušenia v okolí vrátane širokopásmového žiarenia z ESA.

4.5. Namerané údaje

(1) V prípade čisto širokopásmových rušení sa maximálna veľkosť frekvenčného kroku môže zväčšiť na hodnotu nie väčšiu, ako je hodnota šírky pásma.

PRÍLOHA 9

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA ODOLNOSTI ELEKTRICKÝCH/ELEKTRONICKÝCH PODZOSTÁV VOČI ELEKTROMAGNETICKÉMU ŽIARENIU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná(-é) metóda(-y) opísaná(-é) v tejto prílohe sa vzťahuje(-ú) na ESA.

1.2. Skúšobné metódy

Táto metóda sa vzťahuje na obidva druhy ESA:

a)	iné ESA, ako sú ESA zapojené do „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“,

b)	ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2.1. ESA môžu spĺňať požiadavky akejkoľvek kombinácie nasledujúcich skúšobných metód podľa úvahy výrobcu, ak to vedie k úplnému pokrytiu frekvenčného pásma stanoveného v bode 3.1 tejto prílohy:

a)	skúšanie v absorpčnej komore podľa normy ISO 11452-2;

b)	skúšanie s TEM bunkou podľa normy ISO 11452-3;

c)	skúšanie objemovou injektážou prúdu podľa normy ISO 11452-4;

d)	skúšanie páskovým vedením podľa normy ISO 11452-5;

e)	skúšanie s 800 mm páskovým vedením podľa bodu 4.5 tejto prílohy.

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ musia spĺňať požiadavky kombinácie skúšky v absorpčnej komore podľa normy ISO 11452-2 a skúšania objemovou injektážou prúdu podľa normy ISO 11452-4 podľa rozhodnutia výrobcu za predpokladu, že to vedie k úplnému pokrytiu frekvenčného pásma stanoveného v bode 3.1 tejto prílohy.

(Frekvenčný rozsah a všeobecné skúšobné podmienky musia vychádzať z normy ISO 11452-1).

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

2.1. Skúšobné podmienky musia zodpovedať norme ISO 11452-1.

2.2. Skúšaná ESA je zapnutá a stimulovaná tak, aby bola v normálnom prevádzkovom stave. Musí byť usporiadaná tak, ako je stanovené v tejto prílohe, pokiaľ sa pri konkrétnych skúšobných metódach nevyžaduje inak.

ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ musia byť v nabíjacom režime.

Ak sa skúška nevykonáva s REESS, musí sa ESA skúšať pri menovitom prúde. Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 20 percent svojej nominálnej hodnoty.

2.3. Počas kalibračnej fázy nesmú byť na mieste žiadne vonkajšie zariadenia potrebné na prevádzku ESA počas skúšky. Žiadne vonkajšie zariadenia nesmú byť počas kalibrácie bližšie než 1 m od referenčného bodu.

2.4. Aby sa zabezpečili reprodukovateľné výsledky merania pri opakovaní skúšok a meraní, zariadenia generujúce skúšobný signál a ich usporiadanie musia mať rovnakú špecifikáciu, aká sa použila počas príslušnej kalibračnej fázy.

2.5. Ak sa skúšaná ESA skladá z viac ako jednej jednotky, prepojovacími káblami by pokiaľ možno mali byť káblové zväzky určené na použitie vo vozidle. Ak takéto káblové zväzky nie sú k dispozícii, vzdialenosť medzi elektronickou riadiacou jednotkou a AN musí byť taká, ako stanovuje norma. Všetky káble v káblovom zväzku musia byť ukončené tak, aby sa čo najviac približovali skutočnosti, a pokiaľ možno so skutočnými záťažami a výkonnými spínacími prvkami.

3. VŠEOBECNÉ SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

3.1. Frekvenčný rozsah, časy zotrvania

Merania sa uskutočnia vo frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz s frekvenčnými krokmi podľa normy ISO 11452-1.

Modulácia skúšobného signálu musí byť:

a)	AM (amplitúdová modulácia) pri modulácii 1 kHz a 80 % hĺbke modulácie vo frekvenčnom pásme 20 až 800 MHz a

b)	PM (fázová modulácia), čas t na 577 μs, perióda 4 600 μs vo frekvenčnom pásme 800 – 2 000 MHz,

ak sa nedohodne inak medzi technickou službou a výrobcom ESA.

Veľkosť frekvenčného kroku a čas zotrvania sa zvolia podľa normy ISO 11452-1.

3.2. Technická služba vykoná skúšku pri intervaloch špecifikovaných v norme ISO 11452-1 v celom frekvenčnom pásme 20 až 2 000 MHz.

Alternatívne, ak výrobca poskytne údaje z merania v celom frekvenčnom pásme, ktoré pochádzajú zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí normy ISO 17025 a uznaného schvaľovacím úradom, technická služba môže zvoliť menší počet ustálených frekvencií v pásme, napr. 27, 45, 65, 90, 120, 150, 190, 230, 280, 380, 450, 600, 750, 900, 1 300, a 1 800 MHz, aby sa potvrdilo, že ESA spĺňa požiadavky tejto prílohy.

3.3. Ak ESA neprejde skúškami stanovenými v tejto prílohe, treba overiť, či k nesplneniu došlo za príslušných skúšobných podmienok, a nie v dôsledku generovania nekontrolovaných polí.

4. OSOBITNÉ SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

4.1. Skúška v absorpčnej komore

4.1.1. Skúšobná metóda

Táto skúšobná metóda umožňuje skúšanie elektrických/elektronických systémov vozidiel vystavením ESA elektromagnetickému žiareniu generovanému anténou.

4.1.2. Skúšobná metodika

Na vytvorenie podmienok skúšobného poľa sa použije „substitučná metóda“ podľa normy ISO 11452-2.

Skúška sa vykoná s vertikálnou polarizáciou.

4.1.2.1. Skúšobné usporiadanie pre ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je stanovené v doplnku 3 k tejto prílohe.

4.1.2.1.1. Konfigurácia tienenia sa riadi konfiguráciou série vozidla. Vo všeobecnosti musia byť všetky tienené VN časti náležite uzemnené s nízkou impedanciou(napr. AN, káble, konektory a pod.). ESA a záťaže musia byť uzemnené. Vonkajší VN zdroj napájania je pripojený prostredníctvom priechodného filtrovania.

4.1.2.1.2. Pokiaľ nie je stanovené inak, je dĺžka NN káblového zväzku a vysokonapäťového (VN) káblového zväzku rovnobežných s predným okrajom základnej roviny 1 500 mm (± 75 mm). Celková dĺžka skúšobného káblového zväzku vrátane konektora je 1 700 mm (+ 300/– 0 mm). Vzdialenosť medzi NN káblovým zväzkom a VN káblovým zväzkom je 100 mm (+ 100/– 0 mm).

4.1.2.1.3. Všetky káblové zväzky sú položené na nevodivom materiáli s nízkou relatívnou permitivitou (εr ≤ 1,4) vo výške 50 mm (± 5 mm) nad základnou rovinou.

4.1.2.1.4. Ako tienené napájacie vedenia pre VN+ a VN- vedenie a trojfázové vedenia sa môžu použiť koaxiálne káble alebo sa môže použiť spoločné tienenie v závislosti od použitého systému zástrčiek. Voliteľne sa môže použiť pôvodný VN-káblový zväzok z vozidla.

4.1.2.1.5. Pokiaľ nie je stanovené inak, skriňa ESA je pripojená k základnej rovine buď priamo, alebo cez stanovenú impedanciu.

4.1.2.1.6. Striedavé/jednosmerné napájacie vedenia palubných nabíjačiek sú umiestnené čo najďalej od antény (za NN a VN káblovým zväzkom). Vzdialenosť medzi striedavým/jednosmerným napájacím vedením a najbližším káblovým zväzkom (NN alebo VN) je 100 mm (+ 100/– 0 mm).

4.1.2.1.7. Pokiaľ nie je stanovené inak, skúša sa konfigurácia s NN káblovým zväzkom bližšie k anténe.

4.2. Skúšanie s TEM bunkou (pozri doplnok 2 k tejto prílohe)

4.2.1. Skúšobná metóda

TEM bunka (s priečnym elektromagnetickým vlnením) generuje homogénne polia medzi vnútorným vodičom (priehradkou) a plášťom (základnou rovinou).

4.2.2. Skúšobná metodika

Skúška sa vykoná podľa normy ISO 11452-3.

V závislosti od skúšanej ESA vyberie technická služba metódu maximálnej väzby poľa k ESA alebo ku káblovému zväzku vnútri bunky TEM.

4.3. Skúšanie objemovou injektážou prúdu

4.3.1. Skúšobná metóda

Ide o metódu vykonávania skúšok odolnosti pomocou indukcie prúdov priamo do káblového zväzku s použitím sondy na injektáž prúdu.

4.3.2. Skúšobná metodika

Skúška sa vykoná podľa normy ISO 11452-4 na skúšobnej lavici. Alternatívne sa ESA môže skúšať vtedy, keď je inštalovaná vo vozidle podľa normy ISO 11451-4 s týmito charakteristikami:

a)	injekčná sonda sa umiestni do vzdialenosti 150 mm od skúšanej ESA;

b)	na výpočet injektovaných prúdov z výstupného výkonu sa použije referenčná metóda;

c)	frekvenčný rozsah tejto metódy je obmedzený špecifikáciou injekčnej sondy.

4.3.2.1. Skúšobné usporiadanie pre ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je stanovené v doplnku 4 k tejto prílohe.

4.3.2.1.1. Konfigurácia tienenia sa riadi konfiguráciou série vozidla. Vo všeobecnosti musia byť všetky tienené VN časti náležite uzemnené s nízkou impedanciou (napr. AN, káble, konektory a pod.). ESA a záťaže musia byť uzemnené. Vonkajší VN zdroj napájania je pripojený prostredníctvom priechodného filtrovania.

4.3.2.1.2. Pokiaľ nie je stanovené inak, vzdialenosť medzi NN káblovým zväzkom a VN káblovým zväzkom je 1 700 mm (+ 300/– 0 mm). Vzdialenosť medzi NN káblovým zväzkom a VN káblovým zväzkom je 100 mm (+ 100/- 0 mm).

4.3.2.1.3. Všetky káblové zväzky sú položené na nevodivom materiáli s nízkou relatívnou permitivitou (εr ≤ 1,4) vo výške 50 mm (± 5 mm) nad základnou rovinou.

4.3.2.1.4. Ako tienené napájacie vedenia pre VN+ a VN- vedenie a trojfázové vedenia sa môžu použiť koaxiálne káble alebo sa môže použiť spoločné tienenie v závislosti od použitého systému zástrčiek. Voliteľne sa môže použiť pôvodný VN-káblový zväzok z vozidla.

4.3.2.1.5. Pokiaľ nie je stanovené inak, skriňa ESA je pripojená k základnej rovine buď priamo, alebo cez stanovenú impedanciu.

4.3.2.1.6. Pokiaľ nie je stanovené inak, skúška sa vykoná s injekčnou sondou umiestnenou okolo každého z týchto káblových zväzkov:

a)	nízkonapäťový káblový zväzok;

b)	vysokonapäťový káblový zväzok;

c)	prípadne vedenia striedavého prúdu;

d)	prípadne vedenia jednosmerného prúdu.

4.4. Skúšanie páskovým vedením

4.4.1. Skúšobná metóda

Táto skúšobná metóda spočíva vo vystavení káblového zväzku spájajúceho komponenty v ESA stanoveným intenzitám poľa.

4.4.2. Skúšobná metodika

Skúška sa vykoná podľa normy ISO 11452-5.

4.5. Skúšanie s 800 mm páskovým vedením

4.5.1. Skúšobná metóda

Páskové vedenie sa skladá z dvoch rovnobežných kovových platní vzdialených od seba 800 mm. Skúšané zariadenie sa umiestni do stredu medzi platne a vystaví sa elektromagnetickému poľu (pozri doplnok 1 k tejto prílohe).

Touto metódou možno skúšať kompletné elektronické systémy vrátane snímačov a spínacích prvkov, ako aj regulátorov a káblových zväzkov. Je vhodná pre prístroje, ktorých najväčší rozmer je menší ako jedna tretina vzdialenosti medzi platňami.

4.5.2. Skúšobná metodika

4.5.2.1. Umiestnenie páskového vedenia

Páskové vedenie sa umiestni v tienenej miestnosti (na zabránenie vonkajších emisií) a 2 m od stien a akéhokoľvek kovového krytu, aby sa zabránilo elektromagnetickým odrazom. Na tlmenie týchto odrazov sa môže použiť materiál absorbujúci vysoké frekvencie. Páskové vedenie sa umiestni na nevodivé podpery aspoň 0,4 m nad podlahou.

4.5.2.2. Kalibrácia páskového vedenia

Sonda na meranie poľa sa umiestni v strednej tretine pozdĺžneho, vertikálneho a priečneho rozmeru priestoru medzi rovnobežnými platňami, bez skúšaného systému.

Pripojené meracie zariadenie sa umiestni mimo monitorovacej miestnosti. Pri každej požadovanej skúšobnej frekvencii je páskové vedenie napájané na takej úrovni, aby sa v anténe vytvorila požadovaná intenzita poľa. Tento príkon alebo iný parameter priamo spojený s príkonom potrebným na vytvorenie poľa, sa použije na schvaľovacie skúšky, pokiaľ v zariadeniach alebo vybavení nenastanú zmeny, ktoré si vyžiadajú opakovanie tohto postupu.

4.5.2.3. Inštalácia skúšanej ESA

Hlavná riadiaca jednotka sa umiestni v strednej tretine priestoru vymedzeného pozdĺžnou, vertikálnou a priečnou osou medzi rovnobežnými platňami. Musí stáť na stojane zhotovenom z nevodivého materiálu.

4.5.2.4. Hlavný káblový zväzok a káble snímačov/spínacích prvkov

Hlavný káblový zväzok a akékoľvek káble snímačov/spínacích prvkov vedú vertikálne z riadiacej jednotky do hornej uzemňovacej dosky (pomáha to maximalizovať väzbu s elektromagnetickým poľom). Potom káble vedú pozdĺž spodnej strany dosky do jedného z jej voľných rohov, kde sa vytvorí slučka, a pokračujú po povrchu uzemňovacej dosky až po spoje s napájaním páskového vedenia. Káble potom smerujú do pridruženého zariadenia, ktoré je umiestnené v oblasti mimo vplyvu elektromagnetického poľa, napr. na podlahe tienenej miestnosti 1 m od páskového vedenia v pozdĺžnom smere.

Doplnok 1

Obrázok 1

Skúšanie s 800 mm páskovým vedením

Mosadzná konzola

Napájací konektor typu N

Mosadzná konzola

Konektor monitora typu N

Mosadzná konzola

470 Ω 2 w

13 x 820 Ω 2 w

470 Ω 2 w

2 x 120 Ω 2 w

270 Ω 2 w

330 Ω 2 w

Detaily napájania páskového vedenia

1	=	Základná doska
2	=	Hlavný káblový zväzok a káble snímačov/spínacích prvkov
3	=	Drevený rám
4	=	Napájacia platňa (aktívny vodič)
5	=	Izolátor
6	=	Skúšaný predmet

Obrázok 2

Rozmery 800 mm páskového vedenia

Text obrazu

Doplnok 2

Rozmery typickej TEM bunky

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené rozmery na skonštruovanie bunky s určenými hornými frekvenčnými limitmi:

Horná frekvencia

(MHz)

Koeficient tvaru bunky

W: b

Koeficient tvaru bunky

L/W

Vzdialenosť platne

b (cm)

Priehradka

S (cm)

200

1,69

0,66

200

1,00

Doplnok 3

Skúška v absorpčnej komore

Konfigurácia skúšky pre ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“. Skúška sa vykoná podľa normy ISO 11452-2.

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	ESA (lokálne uzemnená, ak sa to vyžaduje v pláne skúšky)	13	Materiál absorbujúci VF
2	NN skúšobný káblový zväzok	14	Stimulačný a monitorovací systém
3	Simulátor NN záťaže (umiestnenie a spojenie so zemou podľa bodu 6.4.2.5 normy CISPR 25)	15	VN káblový zväzok
4	Zdroj napájania (voliteľné umiestnenie)	16	Simulátor VN záťaže
5	NN umelá sieť (AN)	17	VN umelá sieť
6	Základná rovina (spojená s tienenou komorou)	18	VN zdroj napájania
7	Podpera s nízkou relatívnou permitivitou (εr ≤ 1,4)	19	VN priechodka
8	Lieviková anténa	25	Káblový zväzok nabíjačky AC/DC
10	Vysokokvalitný koaxiálny kábel, napr. s dvojitým tienením (50 Ω)	26	Simulátor AC/DC záťaže (napr. PLC)
11	Konektor s priechodkou	27	50μH LISN (AC) alebo VN AN (DC)
12	Generátor a zosilňovač VF signálu	28	AC/DC zdroj napájania
		29	AC/DC priechodka

Doplnok 4

Skúška metódou BCI

Konfigurácia skúšky pre ESA zapojené do „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“. Skúška sa vykoná podľa normy ISO 11452-4.

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	ESA (lokálne uzemnená, ak sa to vyžaduje v pláne skúšky)	11	VN DC káblový zväzok
2	NN káblový zväzok	12	VN AN
3	NN zdroj	13	VN DC záťaž
4	NN LISN	14	VN DC priechodka
5	Simulátor NN záťaže	15	Simulátor VN DC záťaže
6	Stimulačný a monitorovací systém	16	VN káblový zväzok nabíjačky AC/DC
7	Podpera s nízkou relatívnou permitivitou	17	50μH LISN (AC) alebo VN AN (DC)
8	Základná rovina	18	VN AC/DC zdroj napájania
9	Injekčná sonda	19	VN AC/DC priechodka
10	Zosilňovač a generátor VF signálu	20	Simulátor VN AC/DC záťaže (napr. PLC)

PRÍLOHA 10

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA PRECHODOVÝCH RUŠENÍ VYSIELANÝCH ELEKTRICKÝMI/ELEKTRONICKÝMI PODZOSTAVAMI A ICH ODOLNOSTI VOČI NIM

1. Všeobecné informácie

Táto skúšobná metóda zabezpečuje odolnosť ESA voči prechodovému rušeniu prenášanému napájacím vedením vozidla a obmedzuje vedením prenášané prechodové rušenie z ESA do napájacieho vedenia vozidla.

2. Odolnosť voči prechodovým rušeniam prenášaným 12/24 V napájacími vedeniami.

Do napájacích vedení, ako aj do ostatných prípojok ESA, ktoré môžu byť počas prevádzky spojené s napájacími vedeniami, sa vysielajú skúšobné impulzy 1, 2a, 2b, 3a, 3b a 4 podľa medzinárodnej normy ISO 7637-2.

3. Prechodové rušenia prenášané vedením generované ESA na napájacích vedeniach s napätím 12/24 V

Meranie podľa medzinárodnej normy ISO 7637-2 na napájacích vedeniach, ako aj na ďalších spojeniach ESA, ktoré môžu byť počas prevádzky spojené s napájacími vedeniami.

PRÍLOHA 11

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA HARMONICKÝCH KMITOV GENEROVANÝCH VOZIDLOM NA VEDENIACH STRIEDAVÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje na vozidlá v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úroveň harmonických kmitov generovaných vozidlom v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ prostredníctvom jeho vedení striedavého prúdu s cieľom zabezpečiť, aby bola kompatibilná s obytným a obchodným prostredím a prostredím ľahkého priemyslu.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa:

a)	IEC 61000-3-2 pre vstupný fázový prúd v režime nabíjania ≤ 16 A pre vybavenie triedy A;

b)	IEC 61000-3-12 pre vstupný fázový prúd v režime nabíjania > 16 A a ≤ 75 A.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Vozidlo je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Stav nabitia (SOC) trakčnej batérie sa počas celého trvania merania udržiava v rozmedzí 20 až 80 percent maximálneho SOC (môže to viesť k rozdeleniu merania na rôzne časové úseky, a tým k potrebe vybiť trakčnú batériu vozidla pred začatím nasledujúceho časového úseku). Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 80 percent svojej nominálnej hodnoty.

Vozidlo musí stáť s vypnutým motorom.

Takisto by mali byť vypnuté všetky ostatné zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Čas pozorovania, ktorý sa má použiť na merania, musí byť rovnaký ako v prípade kvázistacionárneho zariadenia podľa definície v tabuľke 4 normy IEC 61000-3-2.

3.2. Skúšobné usporiadanie pre jednofázové vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázku 1 v doplnku k tejto prílohe.

3.3. Skúšobné usporiadanie pre trojfázové vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázku 2 v doplnku k tejto prílohe.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Merania párnych a nepárnych harmonických kmitov sa vykonajú až po štyridsiaty harmonický kmitočet.

4.2. Limity pre jednofázový alebo trojfázový „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom ≤ 16 A sú uvedené v tabuľke 3 v bode 7.3.2.1 tohto predpisu.

4.3. Limity pre jednofázový „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A sú uvedené v tabuľke 4 v bode 7.3.2.2 tohto predpisu.

4.4. Limity pre trojfázový „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A sú uvedené v tabuľke 5 v bode 7.3.2.2 tohto predpisu.

4.5. V prípade trojfázového „režimu nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A, ak je aspoň jedna z troch podmienok a), b), c) opísaných v bode 5.2 normy IEC 61000-3-12 splnená, sa môžu používať limity uvedené v tabuľke 6 v bode 7.3.2.2 tohto predpisu.

Doplnok

Obrázok 1

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – skúšobné usporiadanie jednofázového nabíjacieho zariadenia

Zdroj napájania s vnútornou impedanciou ZS a napätím v prerušenom obvode G

Ak je kábel dlhší ako 1 m, poskladá sa do tvaru Z 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 100 mm od karosérie vozidla

Maximálna dĺžka10 m

Meracie zariadenie so vstupnou impedanciou ZM

Obrázok 2

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – skúšobné usporiadanie trojfázového nabíjacieho zariadenia

Meracie zariadenie so vstupnou impedanciou ZM

Ak je kábel dlhší ako 1 m, poskladá sa do tvaru Z 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 100 mm od karosérie vozidla

Maximálna dĺžka 10 m

Zdroj napájania s vnútornou impedanciou ZS a napätím v prerušenom obvode G

PRÍLOHA 12

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA ZMIEN NAPÄTIA, KOLÍSANIA NAPÄTIA A BLIKANIA GENEROVANÝCH VOZIDLOM NA VEDENIACH STRIEDAVÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje na vozidlá v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úroveň zmien napätia, kolísania napätia a blikania generovaných vozidlom v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ prostredníctvom jeho vedení striedavého prúdu s cieľom zabezpečiť, aby bola kompatibilná s obytným a obchodným prostredím a prostredím ľahkého priemyslu.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa:

a)	IEC 61000-3-3 pre menovitý fázový prúd v konfigurácii „režim nabíjania REESS“ ≤ 16 A nepodliehajúci podmienečnému pripojeniu;

b)	IEC 61000-3-11 pre menovitý fázový prúd v konfigurácii „režim nabíjania REESS“ > 16 A a ≤ 75 A podliehajúci podmienečnému pripojeniu.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Vozidlo je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Vozidlo musí stáť s vypnutým motorom.

Takisto by mali byť vypnuté všetky ostatné zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúšky pre vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ s menovitým fázovým prúdom ≤ 16 A nepodliehajúcim podmienečnému pripojeniu sa vykonávajú podľa bodu 4 normy IEC 61000-3-3.

3.2. Skúšky pre vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ s menovitým fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A podliehajúcim podmienečnému pripojeniu sa vykonávajú podľa bodu 6 normy IEC 61000-3-11.

3.3. Skúšobné usporiadanie pre vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázkoch 1a a 1b v doplnku k tejto prílohe.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Parametre, ktoré sa majú určiť v časovej oblasti, sú „krátkodobá miera blikania“, „dlhodobá miera blikania“ a „relatívne kolísanie napätia“.

4.2. Limity pre vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom ≤ 16 A nepodliehajúcim podmienečnému pripojeniu sú uvedené v bode 7.4.2.1 tohto predpisu.

4.3. Limity pre vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A podliehajúcim podmienečnému pripojeniu sú uvedené v bode 7.4.2.2 tohto predpisu.

Doplnok

Obrázok 1a

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – jednofázové skúšobné usporiadanie

Maximálna dĺžka 10 m

Ak je kábel dlhší ako 10 m poskladá sa do tvaru Z 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 100 mm od karosérie vozidla

Zdroj napájania s napätím v prerušenom obvode G a impedanciou (RP + j XP)

Meracie zariadenie

Obrázok 1b

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – trojfázové skúšobné usporiadanie

Zdroj napájania s napätím v prerušenom obvode G a impedanciou (RP + j XP)

Meracie zariadenie

Maximálna dĺžka 10 m

Ak je kábel dlhší ako 10 m, poskladá sa do tvaru Z 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 100 mm od karosérie vozidla

PRÍLOHA 13

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA VYSOKOFREKVENČNÝCH RUŠENÍ GENEROVANÝCH VOZIDLOM PRENÁŠANÝCH VEDENIAMI STRIEDAVÉHO ALEBO JEDNOSMERNÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje na vozidlá v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úroveň vysokofrekvenčných rušení generovaných vozidlom v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ prostredníctvom jeho vedení striedavého alebo jednosmerného prúdu s cieľom zabezpečiť, aby bola kompatibilná s obytným a obchodným prostredím a prostredím ľahkého priemyslu.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy CISPR 16-2-1.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Vozidlo je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Vozidlo musí stáť s vypnutým motorom.

Takisto by mali byť vypnuté ostatné všetky zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúška sa vykoná podľa bodu 7.4.1 normy CISPR 16-2-1 pre stacionárne zariadenia.

3.2. Umelá sieť, ktorá sa má použiť na meranie na vozidle, je definovaná v bode 4.3 normy CISPR 16-1-2.

Umelé siete

AN je(sú) umiestnená(-é) priamo na základnej rovine. Skrine AN sú spojené so základnou rovinou.

Merací port každej AN sa zakončí 50 Ω záťažou.

AN je umiestnená podľa vymedzenia na obrázkoch 1a až 1d v doplnku k tejto prílohe.

3.3. Skúšobné usporiadanie na pripojenie vozidla v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázkoch 1a až 1d v doplnku k tejto prílohe.

3.4. Merania sa vykonávajú so spektrálnym analyzátorom alebo snímacím prijímačom. Parametre, ktoré sa majú použiť, sú stanovené v tabuľke 1 a tabuľke 2.

Tabuľka 1

Parametre spektrálneho analyzátora

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor		Kvázišpičkový detektor		Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	RBW pri – 3 dB	Čas snímania	RBW pri – 6 dB	Čas snímania	RBW pri – 3 dB	Čas snímania
0,15 až 30	9/10 kHz	10 s/MHz	9 kHz;	200 s/MHz	9/10 kHz	10 s/MHz
Poznámka: Ak sa spektrálny analyzátor používa na špičkové merania, šírka pásma videa musí byť najmenej trikrát väčšia ako šírka pásma rozlíšenia (RBW).

Tabuľka 2

Parametre snímacieho prijímača

Frekvenčný rozsah

MHz

Špičkový detektor

Kvázišpičkový detektor

Detektor strednej hodnoty

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

0,15 až 30

9 kHz

5 kHz

50 ms

9 kHz;

5 kHz

1 s

9 kHz;

5 kHz

50 ms

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 0,15 až 30 MHz pre merania vykonávané v semianechoidnej komore alebo na vonkajšej skúšobnej ploche.

4.2. Merania sa vykonávajú s detektormi strednej hodnoty a buď kvázišpičkovými, alebo špičkovými detektormi. Limity sú uvedené v bode 7.5 tohto predpisu.

Tabuľka 7 pre vedenia striedavého prúdu a tabuľka 8 pre vedenia jednosmerného prúdu. Ak sa používajú špičkové detektory, použije sa korekčný faktor 20 dB, ako je stanovené v norme CISPR 12.

(1) V prípade čisto širokopásmových rušení sa maximálna veľkosť frekvenčného kroku môže zväčšiť na hodnotu nie väčšiu, ako je hodnota šírky pásma.

Doplnok

Obrázok 1

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na boku vozidla (napájané striedavým prúdom bez komunikácie)

Obrázok 1a

Text obrazu

Obrázok 1b

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací kábel
4	Uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te) (pre vedenia striedavého alebo jednosmerného prúdu)
5	Zásuvka elektrickej siete
6	Merací prijímač

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou v prednej/zadnej časti vozidla (napájané striedavým prúdom bez komunikácie)

Obrázok 1c

Text obrazu

Obrázok 1d

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací kábel
4	Uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te) (pre vedenia striedavého alebo jednosmerného prúdu)
5	Zásuvka elektrickej siete
6	Merací prijímač

PRÍLOHA 14

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA VYSOKOFREKVENČNÝCH RUŠENÍ GENEROVANÝCH VOZIDLOM PRENÁŠANÝCH SIEŤOVÝMI A TELEKOMUNIKAČNÝMI PRÍPOJKAMI

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje na vozidlá v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úroveň vysokofrekvenčných rušení generovaných vozidlom v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ prenášaných sieťovými a telekomunikačnými prípojkami vozidla s cieľom zabezpečiť, aby bola kompatibilná s obytným a obchodným prostredím a prostredím ľahkého priemyslu.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy CISPR 22.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK

2.1. Vozidlo je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“. Stav nabitia (SOC) trakčnej batérie sa počas celého merania frekvenčného pásma udržiava v rozmedzí 20 až 80 percent maximálneho SOC (môže to viesť k rozdeleniu merania na rôzne podpásma, a tým k potrebe vybiť trakčnú batériu vozidla pred začatím ďalších podpásiem). Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 80 percent svojej nominálnej hodnoty.

Vozidlo musí stáť s vypnutým motorom.

Takisto by mali byť vypnuté všetky ostatné zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúšky sa vykonávajú podľa bodu 5 normy CISPR 22 pre emisie prenášané vedením.

3.2. Stabilizácia impedancie, ktorá sa má použiť na meranie na vozidle, je definovaná v bode 9.6.2 normy CISPR 22.

Stabilizácia impedancie

Komunikačné vedenia sa k vozidlu pripoja prostredníctvom IS.

IS je(sú) umiestnená(-é) priamo na základnej rovine. Skriňa IS je spojená so základnou rovinou.

Merací port každej IS je zakončený 50 záťažou. IS je umiestnená podľa vymedzenia na obrázkoch 1a až 1d v doplnku k tejto prílohe.

Ak nie je v dôsledku zavedenia IS možné zaručiť funkčnosť vozidla, použije sa alternatívna metóda opísaná v norme CISPR 22 (podľa obrázkov 2a až 2d v doplnku k tejto prílohe).

3.4. Merania sa vykonávajú so spektrálnym analyzátorom alebo snímacím prijímačom. Parametre, ktoré sa majú použiť, sú stanovené v tabuľke 1 a tabuľke 2.

Tabuľka 1

Parametre spektrálneho analyzátora

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor		Kvázišpičkový detektor		Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	RBW pri – 3 dB	Čas snímania	RBW pri – 6 dB	Čas snímania	RBW pri – 3 dB	Čas snímania
0,15 až 30	9/10 kHz	10 s/MHz	9 kHz	200 s/MHz	9/10 kHz	10 s/MHz
Poznámka: Ak sa spektrálny analyzátor používa na špičkové merania, šírka pásma videa musí byť najmenej trikrát väčšia ako šírka pásma rozlíšenia (RBW).

Tabuľka 2

Parametre snímacieho prijímača

Frekvenčný rozsah

MHz

Špičkový detektor

Kvázišpičkový detektor

Detektor strednej hodnoty

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

0,15 až 30

9 kHz

5 kHz

50 ms

9 kHz

5 kHz

1 s

9 kHz

5 kHz

50 ms

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 0,15 až 30 MHz pre merania vykonávané v semianechoidnej komore alebo na vonkajšej skúšobnej ploche.

4.2. Merania sa vykonávajú s detektormi strednej hodnoty a buď kvázišpičkovými, alebo špičkovými detektormi. Limity sú uvedené v tabuľke 9 v bode 7.6. Ak sa používajú špičkové detektory, použije sa korekčný faktor 20 dB, ako je stanovené v norme CISPR 12.

(1) V prípade čisto širokopásmových rušení sa maximálna veľkosť frekvenčného kroku môže zväčšiť na hodnotu nie väčšiu, ako je hodnota šírky pásma.

Doplnok

Obrázok 1

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na boku vozidla (napájané striedavým alebo jednosmerným prúdom s komunikáciou)

Obrázok 1a

Text obrazu

Obrázok 1b

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo	5	Zásuvka elektrickej siete
2	Izolačná podpera	6	Uzemnená(-é) stabilizácia(-e) impedancie (pre komunikačné vedenia)
3	Nabíjací/komunikačný kábel	7	Nabíjacia stanica
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te) (pre vedenia striedavého alebo jednosmerného prúdu)	8	Merací prijímač

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou v prednej/zadnej časti vozidla (napájanie striedavým alebo jednosmerným prúdom s komunikáciou)

Obrázok 1c

Text obrazu

Obrázok 1d

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo	5	Zásuvka elektrickej siete
2	Izolačná podpera	6	Uzemnená(-é) stabilizácia(-e) impedancie (pre komunikačné vedenia)
3	Nabíjací/komunikačný kábel	7	Nabíjacia stanica
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te) (pre vedenia striedavého alebo jednosmerného prúdu)	8	Merací prijímač

Obrázok 2

Alternatívne meranie pre vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REES pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou na boku vozidla (napájané striedavým alebo jednosmerným prúdom s komunikáciou)

Obrázok 2a

Text obrazu

Obrázok 2b

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo	7	Nabíjacia stanica
2	Izolačná podpera	8	Prúdová sonda
3	Nabíjací/komunikačný kábel	9	Komunikačné vedenia
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te) (pre vedenia striedavého alebo jednosmerného prúdu)	10	Merací prijímač
5	Zásuvka elektrickej siete	11	Kapacitná napäťová sonda

Alternatívne meranie pre vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REES pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Príklad skúšobného usporiadania pre vozidlo so zástrčkou umiestnenou v prednej/zadnej časti vozidla (napájanie striedavým alebo jednosmerným prúdom s komunikáciou)

Obrázok 2c

Text obrazu

Obrázok 2d

Text obrazu

Vysvetlivky:

1	Skúšané vozidlo	7	Nabíjacia stanica
2	Izolačná podpera	8	Prúdová sonda (alebo kapacitná napäťová sonda)
3	Nabíjací/komunikačný kábel	9	Komunikačné vedenia
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te) (pre vedenia striedavého alebo jednosmerného prúdu)	10	Merací prijímač
5	Zásuvka elektrickej siete	11	Kapacitná napäťová sonda

PRÍLOHA 15

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA ODOLNOSTI VOZIDIEL VOČI RÝCHLYM ELEKTRICKÝM PRECHODOVÝM/RÁZOVÝM RUŠENIAM NA VEDENIACH STRIEDAVÉHO A JEDNOSMERNÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje len na vozidlá. Táto metóda sa vzťahuje len na konfiguráciu vozidla „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je preukázanie odolnosti elektronických systémov vozidla. Vozidlo sa vystaví elektrickým rýchlym prechodovým/rázovým rušeniam na vedeniach striedavého a jednosmerného prúdu vozidla, ako je opísané v tejto prílohe. Vozidlo sa počas skúšok monitoruje.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy IEC 61000-4-4.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK V KONFIGURÁCII „REŽIM NABÍJANIA REES PRI PRIPOJENÍ DO ELEKTRICKEJ ROZVODNEJ SIETE“

2.1. Vozidlo musí byť v nenaloženom stave s výnimkou zaťaženia nutným skúšobným zariadením

2.1.1. Vozidlo musí stáť s vypnutým motorom a musí byť v režime nabíjania.

2.1.2. Základné podmienky vozidla

Podmienky skúšky vozidla pre „režim nabíjania REESS“

Kritériá nesplnenia skúšky

REESS musí byť v režime nabíjania. Stav nabitia (SOC) trakčnej batérie sa počas celého trvania merania udržiava v rozmedzí 20 až 80 percent maximálneho SOC (môže to viesť k rozdeleniu merania na rôzne časové úseky, a tým k potrebe vybiť trakčnú batériu vozidla pred začatím nasledujúceho časového úseku). Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 20 percent svojej nominálnej hodnoty.

Vozidlo sa dá do pohybu

2.1.3. Všetky ostatné zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť, by mali byť vypnuté.

2.2. Počas monitorovania vozidla sa používajú iba zariadenia, ktoré nespôsobujú rušenie. Monitoruje sa exteriér vozidla a priestor pre cestujúcich, aby sa zistilo, či sú splnené požiadavky tejto prílohy (napr. použitím videokamery/videokamier, mikrofónu atď.).

3. SKÚŠOBNÉ ZARIADENIE

3.1. Skúšobné zariadenie pozostáva z referenčnej základnej roviny (tienená miestnosť sa nevyžaduje), prechodového/rázového generátora, väzbovej/oddeľovacej siete (CDN) a svorky pre kapacitnú väzbu.

3.2. Prechodový/rázový generátor musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 6.1 normy IEC 61000-4-4.

3.3. Väzbová/oddeľovacia sieť musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 6.2 normy IEC 61000-4-4: V prípade, že sa väzbová/oddeľovacia sieť nemôže použiť na vedení striedavého alebo jednosmerného prúdu, môže sa použiť svorka pre kapacitnú väzbu definovaná v bode 6.3 normy IEC 61000-4-4.

4. SKÚŠOBNÉ USPORIADANIE

4.1. Skúšobné usporiadanie vozidla vychádza z usporiadania pre typové skúšky uskutočňované v laboratóriách opísaného v bode 7.2 normy IEC 61000-4-4.

4.2. Vozidlo sa umiestni priamo na základnú rovinu.

4.3. Technická služba vykonáva skúšku podľa špecifikácií v bode 7.7.2.1 tohto predpisu.

Alternatívne, ak výrobca poskytne namerané hodnoty zo skúšobného laboratória akreditovaného podľa príslušných častí normy ISO 17025 a uznaného schvaľovacím úradom, technická služba sa môže rozhodnúť, že nevykoná skúšku, ktorá by potvrdila, že vozidlo spĺňa požiadavky tejto prílohy.

5. GENEROVANIE POŽADOVANEJ SKÚŠOBNEJ HLADINY

5.1. Skúšobná metodika

5.1.1. Na vytvorenie požadovanej skúšobnej hladiny sa použije skúšobná metóda podľa normy IEC 61000-4-4.

5.1.2. Skúšobná fáza

Vozidlo sa umiestni na základnú rovinu. Vozidlo sa vystaví účinkom rýchleho prechodu/rázu (EFT/B) prenášaného vedením striedavého/jednosmerného prúdu v bežných režimoch pri použití väzbovej/oddeľovacej siete (CDN) podľa opisu na obrázku 1 v doplnku k tejto prílohe.

Skúšobné usporiadanie sa zaznamená v skúšobnom protokole.

Doplnok

Obrázok 1

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REES pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba do vodičov striedavého/jednosmerného prúdu

Text obrazu

PRÍLOHA 16

METÓDA SKÚŠANIA ODOLNOSTI VOZIDIEL VOČI RÁZOVÝM VLNÁM PRENÁŠANÝM VEDENIAMI STRIEDAVÉHO A JEDNOSMERNÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je preukázanie odolnosti elektronických systémov vozidla. Vozidlo sa vystaví rázovým vlnám prenášaným vedeniami striedavého a jednosmerného prúdu vozidla, ako je opísané v tejto prílohe. Vozidlo sa počas skúšok monitoruje.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy IEC 61000-4-5.

2. STAV VOZIDLA POČAS SKÚŠOK V KONFIGURÁCII „REŽIM NABÍJANIA REES PRI PRIPOJENÍ DO ELEKTRICKEJ ROZVODNEJ SIETE“

2.1. Vozidlo musí byť v nenaloženom stave s výnimkou zaťaženia nutným skúšobným zariadením.

2.1.1. Vozidlo musí stáť s vypnutým motorom a musí byť v režime nabíjania.

2.1.2. Základné podmienky vozidla

Podmienky skúšky vozidla pre „režim nabíjania REESS“

Kritériá nesplnenia skúšky

Vozidlo sa dá do pohybu

2.1.3. Všetky ostatné zariadenia, ktoré môže vodič alebo cestujúci trvale zapnúť, by mali byť vypnuté.

3. SKÚŠOBNÉ ZARIADENIE

3.1. Skúšobné zariadenie pozostáva z referenčnej základnej roviny (tienená miestnosť sa nevyžaduje), generátora rázových vĺn a väzbovej/oddeľovacej siete (CDN).

3.2. Generátor rázových vĺn musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 6.1 normy IEC 61000-4-5.

3.3. Väzbová/oddeľovacia sieť musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 6.2 normy IEC 61000-4-5.

4. SKÚŠOBNÉ USPORIADANIE

4.1. Skúšobné usporiadanie vozidla vychádza z usporiadania opísaného v bode 7.2 normy IEC 61000-4-5.

4.2. Vozidlo sa umiestni priamo na základnú rovinu.

4.3. Technická služba vykonáva skúšku podľa špecifikácií v bode 7.8.2.1 tohto predpisu.

5. GENEROVANIE POŽADOVANEJ SKÚŠOBNEJ HLADINY

5.1. Skúšobná metodika

5.1.1. Na vytvorenie požadovanej skúšobnej hladiny sa použije skúšobná metóda podľa normy IEC 61000-4-5.

5.1.2. Skúšobná fáza

Vozidlo sa umiestni na základnú rovinu. Vozidlo sa vystaví účinkom elektrických rázových vĺn šírených vedením striedavého/jednosmerného prúdu medzi každým vedením a zemou a medzi jednotlivými vedeniami s použitím CDN podľa opisu na obrázkoch 1 až 4 v doplnku k tejto prílohe.

Skúšobné usporiadanie sa zaznamená v skúšobnom protokole.

Doplnok

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Obrázok 1

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba medzi jednotlivými vedeniami pre vedenia jednosmerného alebo striedavého (jednofázového) prúdu

Text obrazu

Obrázok 2

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba medzi každým vedením a zemou pre vedenia jednosmerného alebo striedavého (jednofázového) prúdu

Text obrazu

Obrázok 3

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba medzi jednotlivými vedeniami pre vedenia striedavého (trojfázového) prúdu

Text obrazu

Obrázok 4

Vozidlo v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba medzi každým vedením a zemou pre vedenia striedavého (trojfázového) prúdu

Text obrazu

PRÍLOHA 17

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA HARMONICKÝCH KMITOV GENEROVANÝCH ESA NA VEDENIACH STRIEDAVÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje na ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úroveň harmonických kmitov generovaných ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ prostredníctvom jej vedení striedavého prúdu s cieľom zabezpečiť, aby bola kompatibilná s obytným a obchodným prostredím a prostredím ľahkého priemyslu.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa:

a)	IEC 61000-3-2 pre vstupný fázový prúd v režime nabíjania ≤ 16 A pre vybavenie triedy A;

b)	IEC 61000-3-12 pre vstupný fázový prúd v režime nabíjania > 16 A a ≤ 75 A.

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

2.1. ESA je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 80 percent svojej nominálnej hodnoty.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Čas pozorovania, ktorý sa má použiť na merania, je rovnaký ako v prípade kvázistacionárneho zariadenia podľa vymedzenia v tabuľke 4 normy IEC 61000-3-2.

3.2. Skúšobné usporiadanie pre jednofázovú ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázku 1 v doplnku k tejto prílohe.

3.3. Skúšobné usporiadanie pre trojfázovú ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázku 2 v doplnku k tejto prílohe.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Merania párnych a nepárnych harmonických kmitov sa vykonajú až po štyridsiaty harmonický kmitočet.

4.2. Limity pre jednofázovú alebo trojfázovú ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom ≤ 16 A sú uvedené v tabuľke 10 v bode 7.11.2.1 tohto predpisu.

4.3. Limity pre jednofázovú ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A sú uvedené v tabuľke 11 v bode 7.11.2.2 tohto predpisu.

4.4. Limity pre trojfázovú ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A sú uvedené v tabuľke 12 v bode 7.11.2.2 tohto predpisu.

4.5. V prípade trojfázových ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A, ak je aspoň jedna z troch podmienok a), b), c) opísaných v bode 5.2 normy IEC 61000-3-12 splnená, môžu sa používať limity uvedené v tabuľke 13 v bode 7.11.2.2 tohto predpisu.

Doplnok

Obrázok 1

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – jednofázové skúšobné usporiadanie

Zdroj napájania s vnútornou impedanciou ZS a napätím v prerušenom obvode G

Maximálna dĺžka kábla 10 m

ESA

Meracie zariadenie so vstupnou impedanciou ZM

Obrázok 2

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – trojfázové skúšobné usporiadanie

Zdroj napájania s vnútornou impedanciou ZS a napätím v prerušenom obvode G

ESA

Maximálna dĺžka kábla 10 m

Meracie zariadenie so vstupnou impedanciou ZM

PRÍLOHA 18

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA ZMIEN NAPÄTIA, KOLÍSANIA NAPÄTIA A BLIKANIA GENEROVANÝCH ESA NA VEDENIACH STRIEDAVÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje na ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úroveň zmien napätia, kolísania napätia a blikania generovaných ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ prostredníctvom jej vedení striedavého prúdu s cieľom zabezpečiť, aby bola kompatibilná s obytným a obchodným prostredím a prostredím ľahkého priemyslu.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa:

a)	IEC 61000-3-3 pre menovitý fázový prúd v konfigurácii „režim nabíjania REESS“ ≤ 16 A nepodliehajúci podmienečnému pripojeniu;

b)	IEC 61000-3-11 pre menovitý fázový prúd v konfigurácii „režim nabíjania REESS“ > 16 A a ≤ 75 A podliehajúci podmienečnému pripojeniu.

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

2.1. ESA je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 80 percent svojej nominálnej hodnoty.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúšky pre ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ s menovitým fázovým prúdom ≤ 16 A nepodliehajúcim podmienečnému pripojeniu sa vykonávajú podľa bodu 4 normy IEC 61000-3-3.

3.2. Skúšky pre ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ s menovitým fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A podliehajúcim podmienečnému pripojeniu sa vykonávajú podľa bodu 6 normy IEC 61000-3-11.

3.3. Skúšobné usporiadanie pre ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázkoch 1a a 1b v doplnku k tejto prílohe.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Parametre, ktoré sa majú určiť v časovej oblasti, sú „krátkodobá miera blikania“, „dlhodobá miera blikania“ a „relatívne kolísanie napätia“.

4.2. Limity pre ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom ≤ 16 A nepodliehajúcim podmienečnému pripojeniu sú uvedené v bode 7.12.2.1 tohto predpisu.

4.3. Limity pre ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ so vstupným fázovým prúdom > 16 A a ≤ 75 A podliehajúcim podmienečnému pripojeniu sú uvedené v bode 7.12.2.2 tohto predpisu.

Doplnok

Obrázok 1a

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – jednofázové skúšobné usporiadanie

Zdroj napájania s napätím v prerušenom obvode G a impedanciou (RP + j XP)

Meracie zariadenie

ESA

Obrázok 1b

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – trojfázové skúšobné usporiadanie

Zdroj napájania s napätím v prerušenom obvode G a impedanciou (RP + j XP)

ESA

Meracie zariadenie

PRÍLOHA 19

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA VYSOKOFREKVENČNÝCH RUŠENÍ GENEROVANÝCH ESA PRENÁŠANÝCH VEDENIAMI STRIEDAVÉHO ALEBO JEDNOSMERNÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje na ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úroveň vysokofrekvenčných rušení generovaných ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ prostredníctvom jej vedení striedavého alebo jednosmerného prúdu s cieľom zabezpečiť, aby bola kompatibilná s obytným a obchodným prostredím a prostredím ľahkého priemyslu.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy CISPR 16-2-1.

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

2.1. ESA je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Ak sa skúška nevykonáva s REESS, musí sa ESA skúšať pri menovitom prúde. Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 80 percent svojej nominálnej hodnoty.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúška sa vykoná podľa bodu 7.4.1 normy CISPR 16-2-1 ako v prípade zariadení umiestnených na stole.

3.2. Umelá sieť, ktorá sa má použiť na meranie na komponentoch vozidla, je definovaná v bode 4.3 normy CISPR 16-1-2.

Umelé siete

AN je(sú) umiestnená(-é) priamo na základnej rovine. Skrine AN sú spojené so základnou rovinou.

Emisie prenášané vedeniami striedavého a jednosmerného prúdu sa merajú následne na každom vedení pripojením meracieho prijímača na merací port príslušnej AN, pričom merací port AN zapojenej do ostatných vedení je zakončený 50 Ω záťažou.

AN je umiestnená vpredu, zarovnaná a na tej istej strane vozidla ako nabíjacia zástrčka.

3.3. Skúšobné usporiadanie na pripojenie ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázku 1 v doplnku k tejto prílohe.

3.4. Merania sa vykonávajú so spektrálnym analyzátorom alebo snímacím prijímačom. Parametre, ktoré sa majú použiť, sú stanovené v tabuľke 1 a tabuľke 2.

Tabuľka 1

Parametre spektrálneho analyzátora

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor		Kvázišpičkový detektor		Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	RBW pri – 3 dB	Čas snímania	RBW pri – 6 dB	Čas snímania	RBW pri – 3 dB	Čas snímania
0,15 až 30	9/10 kHz	10 s/MHz	9 kHz;	200 s/MHz	9/10 kHz	10 s/MHz
Poznámka: Ak sa spektrálny analyzátor používa na špičkové merania, šírka pásma videa musí byť najmenej trikrát väčšia ako šírka pásma rozlíšenia (RBW).

Tabuľka 2

Parametre snímacieho prijímača

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor			Kvázišpičkový detektor			Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania	BW pri – 6 dB	Veľkosť kroku (1)	Čas zotrvania
0,15 až 30	9 kHz	5 kHz	50 ms	9 kHz;	5 kHz	1 s	9 kHz;	5 kHz	50 ms
Poznámka: V prípade emisií generovaných kefovými komutátorovými motormi bez elektronickej riadiacej jednotky sa môže maximálna veľkosť kroku zvýšiť až na päťnásobok šírky pásma.

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1 Limity platia v celom frekvenčnom pásme 0,15 až 30 MHz pre merania vykonávané semianechoidnej komore alebo na vonkajšej skúšobnej ploche.

4.2 Merania sa vykonávajú s detektormi strednej hodnoty a buď kvázišpičkovými, alebo špičkovými detektormi. Limity sú uvedené v tabuľke 14 v bode 7.13.2.1 tohto predpisu pre vedenia striedavého prúdu a v tabuľke 15 v bode 7.13.2.2 tohto predpisu pre vedenia jednosmerného prúdu. Ak sa používajú špičkové detektory, použije sa korekčný faktor 20 dB, ako je stanovené v norme CISPR 12.

(1) V prípade čisto širokopásmových rušení sa maximálna veľkosť frekvenčného kroku môže zväčšiť na hodnotu nie väčšiu, ako je hodnota šírky pásma.

Doplnok

Obrázok 1

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Základná rovina

Ak je kábel dlhší ako 1 m, poskladá sa do tvaru Z 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 100 mm od telesa ESA

Elektrická sieť

Umelá sieť

0,8 (+0,2/-0) m

ESA

Vysvetlivky:

1	Skúšaná ESA
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací kábel
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete
6	Merací prijímač

PRÍLOHA 20

METÓDA(-Y) SKÚŠANIA VYSOKOFREKVENČNÝCH RUŠENÍ GENEROVANÝCH ESA PRENÁŠANÝCH SIEŤOVÝMI A TELEKOMUNIKAČNÝMI PRÍPOJKAMI

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje na ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je zmerať úroveň vysokofrekvenčných rušení generovaných ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ prenášaných jej sieťovými a telekomunikačnými prípojkami s cieľom zabezpečiť, aby bola kompatibilná s obytným a obchodným prostredím a prostredím ľahkého priemyslu.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy CISPR 22.

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK

2.1. ESA je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Ak sa skúška nevykonáva s REESS, mala by sa ESA skúšať pri menovitom prúde. Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 80 percent svojej nominálnej hodnoty.

3. SKÚŠOBNÝ POSTUP

3.1. Skúšky sa vykonávajú podľa bodov 8 a 9 normy CISPR 22 pre emisie prenášané vedením.

3.2. Stabilizácia impedancie

Komunikačné vedenia sa k ESA pripoja prostredníctvom stabilizácie(-í) impedancie (IS).

IS, ktorá sa má pripojiť k sieti a komunikačným káblom, je vymedzená v bode 9.6.2 normy CISPR 22.

IS je(sú) umiestnená(-é) priamo na základnej rovine. Skriňa IS je spojená so základnou rovinou.

Emisie prenášané sieťovými a telekomunikačnými vedeniami sa merajú následne na každom vedení pripojením meracieho prijímača na merací port príslušnej IS, pričom merací port IS zapojenej do ostatných vedení sa zakončí 50 Ω záťažou.

IS je umiestnená vpredu, zarovnaná a na tej istej strane vozidla ako nabíjacia zástrčka.

3.3. Skúšobné usporiadanie na pripojenie ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ je zobrazené na obrázku 1 v doplnku k tejto prílohe.

3.4. Merania sa vykonávajú so spektrálnym analyzátorom alebo snímacím prijímačom. Parametre, ktoré sa majú použiť, sú stanovené v tabuľke 1 a tabuľke 2.

Tabuľka 1

Parametre spektrálneho analyzátora

Frekvenčný rozsah MHz	Špičkový detektor		Kvázišpičkový detektor		Detektor strednej hodnoty
Frekvenčný rozsah MHz	RBW pri – 3 dB	Čas snímania	RBW pri – 6 dB	Čas snímania	RBW pri – 3 dB	Čas snímania
0,15 až 30	9/10 kHz	10 s/MHz	9 kHz;	200 s/MHz	9/10 kHz	10 s/MHz
Poznámka: Ak sa spektrálny analyzátor používa na špičkové merania, šírka pásma videa musí byť najmenej trikrát väčšia ako šírka pásma rozlíšenia (RBW).

Tabuľka 2

Parametre snímacieho prijímača

Frekvenčný rozsah

MHz

Špičkový detektor

Kvázišpičkový detektor

Detektor strednej hodnoty

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

BW pri – 6 dB

Veľkosť kroku (1)

Čas zotrvania

0,15 až 30

9 kHz

5 kHz

50 ms

9 kHz

5 kHz

1 s

9 kHz

5 kHz

50 ms

4. POŽIADAVKY NA SKÚŠKY

4.1. Limity platia v celom frekvenčnom pásme 0,15 až 30 MHz pre merania vykonávané semianechoidnej komore alebo na vonkajšej skúšobnej ploche.

4.2. Merania sa vykonávajú s detektormi strednej hodnoty a buď kvázišpičkovými, alebo špičkovými detektormi. Limity sú uvedené v tabuľke 16 v bode 7.14.2.1 tohto predpisu. Ak sa používajú špičkové detektory, použije sa korekčný faktor 20 dB, ako je stanovené v norme CISPR 12.

(1) V prípade čisto širokopásmových rušení sa maximálna veľkosť frekvenčného kroku môže zväčšiť na hodnotu nie väčšiu, ako je hodnota šírky pásma.

Doplnok

Obrázok 1

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

0,5 m max.

Základná rovina

0,8 (+0,2/-0) m

Ak je kábel dlhší ako 1 m, poskladá sa do tvaru Z 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 100 mm od telesa ESA

Pohľad zhora

ESA

Vysvetlivky:

1	Skúšaná ESA
2	Izolačná podpera
3	Nabíjací/komunikačný kábel
4	Striedavá(-é) alebo jednosmerná(-é) uzemnená(-é) umelá(-é) sieť(-te)
5	Zásuvka elektrickej siete
6	Uzemnená(-é) stabilizácia(-ie) impedancie
7	Nabíjacia stanica
8.	Merací prijímač

PRÍLOHA 21

METÓDA SKÚŠANIA ODOLNOSTI ESA VOČI RÝCHLYM ELEKTRICKÝM PRECHODOVÝM/RÁZOVÝM RUŠENIAM NA VEDENIACH STRIEDAVÉHO A JEDNOSMERNÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.1. Skúšobná metóda opísaná v tejto prílohe sa vzťahuje len na ESA. Táto metóda sa vzťahuje len na ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je preukázanie odolnosti ESA. ESA sa vystaví elektrickým rýchlym prechodovým/rázovým rušeniam prenášaným vedením striedavého a jednosmerného prúdu ESA, ako je opísané v tejto prílohe. ESA sa počas skúšok monitoruje.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy IEC 61000-4-4.

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK V KONFIGURÁCII „REŽIM NABÍJANIA REES PRI PRIPOJENÍ DO ELEKTRICKEJ ROZVODNEJ SIETE“

2.1. Základné podmienky ESA

V tomto bode sú stanovené minimálne skúšobné podmienky (pokiaľ sú uplatniteľné) a kritériá nesplnenia skúšky odolnosti ESA.

Skúšobné podmienky pre ESA v „režime nabíjania REESS“

Kritériá nesplnenia skúšky

ESA je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 20 percent svojej nominálnej hodnoty.

Nesprávny stav pri nabíjaní

(napr. nadprúd, prepätie)

2.2. Počas monitorovania ESA sa používajú iba zariadenia, ktoré nespôsobujú rušenie. ESA sa monitoruje, aby sa zistilo, či sú splnené požiadavky tejto prílohy (napr. použitím videokamery/videokamier, mikrofónu atď.).

3. SKÚŠOBNÉ ZARIADENIE

3.2. Prechodový/rázový generátor musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 6.1 normy IEC 61000-4-4.

4. SKÚŠOBNÉ USPORIADANIE

4.1. Skúšobné usporiadanie ESA vychádza z usporiadania pre typové skúšky uskutočňované v laboratóriách opísaného v bode 7.2 normy IEC 61000-4-4.

4.2. ESA sa umiestni priamo na základnú rovinu.

4.3. Technická služba vykonáva skúšku podľa špecifikácií v bode 7.15.2.1 tohto predpisu.

5. GENEROVANIE POŽADOVANEJ SKÚŠOBNEJ HLADINY

5.1. Skúšobná metodika

5.1.1. Na vytvorenie požadovanej skúšobnej hladiny sa použije skúšobná metóda podľa normy IEC 61000-4-4.

5.1.2. Skúšobná fáza

ESA sa umiestni na základnú rovinu. ESA sa vystaví účinkom elektrického rýchleho prechodu/rázu (EFT/B) prenášaného vedením striedavého/jednosmerného prúdu v spoločných režimoch použitím CDN podľa opisu na obrázku 1 v doplnku k tejto prílohe.

Skúšobné usporiadanie sa zaznamená v skúšobnom protokole.

Doplnok

Obrázok 1

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Ak je kábel dlhší ako 1 m, poskladá sa do tvaru Z 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 100 mm od telesa ESA

Filtre

Generátor EFT/B

0,5 ± 0,05 m

Elektrická sieť

CND

ESA

PRÍLOHA 22

METÓDA SKÚŠANIA ODOLNOSTI ESA VOČI RÁZOVÝM VLNÁM PRENÁŠANÝM VEDENIAMI STRIEDAVÉHO A JEDNOSMERNÉHO PRÚDU

1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

1.2. Skúšobná metóda

Cieľom tejto skúšky je preukázanie odolnosti ESA. ESA sa vystaví rázovým vlnám prenášaným vedeniami striedavého a jednosmerného prúdu ESA, ako je opísané v tejto prílohe. ESA sa počas skúšok monitoruje.

Ak nie je v tejto prílohe stanovené inak, skúška sa vykoná podľa normy IEC 61000-4-5.

2. STAV ESA POČAS SKÚŠOK V KONFIGURÁCII „REŽIM NABÍJANIA REES PRI PRIPOJENÍ DO ELEKTRICKEJ ROZVODNEJ SIETE“

2.1. ESA musí byť v režime nabíjania.

2.1.2. Základné podmienky ESA

V tomto bode sú stanovené minimálne skúšobné podmienky (pokiaľ sú uplatniteľné) a kritériá nesplnenia skúšky odolnosti ESA.

Skúšobné podmienky ESA pre „režim nabíjania REESS“

Kritériá nesplnenia skúšky

ESA je v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“.

Ak sa skúška nevykonáva s REESS, mala by sa ESA skúšať pri menovitom prúde. Ak možno spotrebu prúdu upraviť, prúd sa nastaví najmenej na 20 percent svojej nominálnej hodnoty.

Nesprávny stav pri nabíjaní

(napr. nadprúd, prepätie)

3. SKÚŠOBNÉ ZARIADENIE

3.1. Skúšobné zariadenie pozostáva z referenčnej základnej roviny (tienená miestnosť sa nevyžaduje), generátora rázových vĺn a väzbovej/oddeľovacej siete (CDN).

3.2. Generátor rázových vĺn musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 6.1 normy IEC 61000-4-5.

3.3. Väzbová/oddeľovacia sieť musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 6.3 normy IEC 61000-4-5.

4. SKÚŠOBNÉ USPORIADANIE

4.1. Skúšobné usporiadanie ESA vychádza z usporiadania opísaného v bode 7.2 normy IEC 61000-4-5.

4.2. ESA sa umiestni priamo na základnú rovinu.

4.3. Technická služba vykonáva skúšku podľa špecifikácií v bode 7.16.2.1 tohto predpisu.

5. GENEROVANIE POŽADOVANEJ SKÚŠOBNEJ HLADINY

5.1. Skúšobná metodika

5.1.1. Na vytvorenie požadovanej skúšobnej hladiny sa použije skúšobná metóda podľa normy IEC 61000-4-5.

5.1.2. Skúšobná fáza

ESA sa umiestni na základnú rovinu. ESA sa vystaví účinkom elektrických rázových vĺn šírených vedením striedavého/jednosmerného prúdu medzi každým vedením a zemou a medzi jednotlivými vedeniami s použitím CDN podľa opisu na obrázkoch 1 až 4 v doplnku k tejto prílohe.

Skúšobné usporiadanie sa zaznamená v skúšobnom protokole.

Doplnok

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“

Obrázok 1

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba medzi jednotlivými vedeniami pre vedenia jednosmerného alebo striedavého (jednofázového) prúdu

ESA

Kábel (je skrátený na primeranú dĺžku), 100 ±25 mm nad zemou a najmenej 10 cm od telesa ESA

Maximálna dĺžka 2 m

CDN

Referenčná zem

AC/DC sieť

Rázový generátor

Obrázok 2

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba medzi každým vedením a zemou pre vedenia jednosmerného alebo striedavého (jednofázového) prúdu

ESA

Maximálna dĺžka 2 m

Referenčná zem

Rázový generátor

CDN

AC/DC sieť

Kábel (je skrátený na primeranú dĺžku), 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 10 cm od telesa ESA

Obrázok 3

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba medzi jednotlivými vedeniami pre vedenia striedavého (trojfázového) prúdu

CDN

Kábel (je skrátený na primeranú dĺžku), 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 10 cm od telesa ESA

Maximálna dĺžka 2 m

ESA

Referenčná zem

AC sieť

Rázový generátor

Obrázok 4

ESA v konfigurácii „režim nabíjania REESS pri pripojení do elektrickej rozvodnej siete“ – väzba medzi každým vedením a zemou pre vedenia striedavého (trojfázového) prúdu

CDN

ESA

Maximálna dĺžka 2 m

Kábel (je skrátený na primeranú dĺžku), 100 ± 25 mm nad zemou a najmenej 10 cm od telesa ESA

Referenčná zem

Rázový generátor

AC sieť