19.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 105/1

—

Ročný prieskum rastu na rok 2016: posilniť oživenie a upevniť konvergenciu (1), ktorý vypracovala Európska komisia,

—

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015 (2), ktorý vypracovala Európska komisia,

—

Spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (3),

1.

Vzdelávanie a odborná príprava by mali byť kľúčovým prvkom komplexného prístupu zameraného na posilnenie sociálno-ekonomického rozvoja a inkluzívnosti. Vyžaduje si to cielené reformy systémov vzdelávania s cieľom zlepšiť ich výkonnosť z hľadiska výsledkov vzdelávania ako súčasť celkového úsilia potrebného na obnovu zamestnanosti a udržateľného rastu. Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy by sa malo stať prioritou na regionálnej aj vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, pretože sa ním prispieva k rastu a podporuje sa krátkodobé oživenie, ako aj dlhodobý hospodársky rast. Nemusí to vždy znamenať zvýšenie rozpočtov, ale môže sa to namiesto toho dosiahnuť lepším zacielením výdavkov a poskytnutím správnych stimulov zameraných na zlepšenie kvality.

2.

Rozvoj zručností, kompetencií a vedomostí v rámci celoživotného vzdelávania je kľúčovým prvkom dobre fungujúceho trhu práce, ktorý bude živnou pôdou pre talent jednotlivcov. Treba nájsť spôsob, ako pripraviť mladých ľudí na meniace sa požiadavky trhu práce, a zároveň neustále aktualizovať a zlepšovať zručností tých, ktorí už na trhu práce sú. Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatok zručností by sa mali prednostne riešiť v rámci sektora vzdelávania aj sektora zamestnanosti. To okrem iného znamená, že je potrebné klásť väčší dôraz na rozvoj prierezových zručností (13) a že by sa malo podporovať učenie sa prácou, predvídanie budúcich požiadaviek na zručnosti a partnerstvá medzi sférou vzdelávania a podnikateľskou sférou.

Význam rozvoja zručností a kompetencií siaha ďaleko nad rámec trhu práce. Ide pri ňom aj o vychovávanie zodpovedných občanov schopných zohrávať aktívnu úlohu v spoločnosti a v demokratickom živote. Tieto dva ciele sa navzájom dopĺňajú, pretože spoločnosťou požadované zručnosti a kompetencie sa v mnohých ohľadoch rovnako týkajú aj oblasti práce.

3.

Štrukturálne reformy zamerané na modernizáciu našich hospodárstiev by sa mali vykonávať so zreteľom na posilňovanie rozvoja zručností, kompetencií a znalostí ľudí s cieľom podnecovať inováciu a produktivitu a zároveň podporovať inkluzívnosť. V rámci systémov vzdelávania by sa podobne malo usilovať o zvýšenie ich emancipačného účinku, zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých bez ohľadu na sociálno-ekonomické postavenie, migrantský pôvod alebo rod. To znamená otváranie systémov vzdelávania s cieľom reagovať na čoraz väčšiu rozmanitosť študentov a vytváranie väzieb so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

1.

spolupracovať s cieľom podporovať sociálno-ekonomický rozvoj a inkluzívnosť v EÚ prostredníctvom vzdelávania, a to s využitím reforiem, príslušných politík a cielených investícií. Mali by sa identifikovať a rozširovať politiky, ktoré sa ukázali ako úspešné, a mala by sa poskytnúť primeraná podpora pri ich vykonávaní v iných krajinách, ktoré sa nimi chcú inšpirovať pri vytváraní podobných politík a reforiem;

2.

monitorovať pokrok pri dosahovaní našich spoločných cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a usilovať sa o výmenu znalostí a skúseností, a to najmä v rámci nedávno zrevidovaných prioritných oblastí a štruktúr ET 2020 (14). Mal by sa pritom zabezpečiť súlad s hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020 a mechanizmami správy v rámci európskeho semestra pri súčasnom plnom rešpektovaní zásady subsidiarity, nezávislosti inštitúcií vzdelávania a pedagogickej slobody;

3.

primeraným spôsobom investovať do vzdelávania na všetkých úrovniach, a pritom v rámci neho zabezpečiť motiváciu, aby sa zvyšovala dosiahnutá úroveň vzdelania, identifikovali a riešili sa nedostatky a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zvyšoval sa emancipačný účinok vzdelávania a odbornej prípravy. Na tento účel by sa mali naplno využívať možnosti, ktoré ponúkajú európske nástroje, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, záruka pre mladých ľudí, Európsky fond pre strategické investície a program Erasmus+;

4.

poskytovať učiteľom prostredníctvom úvodnej odbornej prípravy a kontinuálneho profesijného rozvoja primerané a aktuálne pedagogické nástroje a metódy zamerané na posilnenie rozvoja zručností a kompetencií a získavanie vedomostí. Súčasťou tohto prístupu na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy by malo byť otvorenie inštitúcií vzdelávania vonkajšiemu svetu. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali podporovať partnerstvá na národnej, regionálnej a miestnej úrovni so zapojením príslušných zainteresovaných strán, ako sú napríklad sociálni partneri a zástupcovia sektora mládeže, pričom tieto partnerstvá by mali byť zamerané na riešenie osobitných problémov;

5.

aktívne oslovovať mladých ľudí so slabými vyhliadkami na vzdelanie a zamestnanie, ktoré vyplýva z ich sociálno-ekonomického postavenia, migrantského pôvodu alebo rodu, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Popri zlepšovaní sociálnych zručností mladých ľudí a ich kompetencií v oblasti občianstva by sa mala posilňovať aj ich digitálna a mediálna gramotnosť, ako aj schopnosť kriticky myslieť. Malo by sa posilniť postavenie učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl, aby boli schopní včas odhaliť znaky neúčasti a upozorniť na ne s cieľom zvýšiť dosiahnutú úroveň vzdelania a predchádzať predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, sociálnemu vylúčeniu a násilnej radikalizácii.

1.

v rámci pracovného programu Erasmus+ na rok 2017 naďalej podporovala všetky iniciatívy, ktorými sa reaguje na výzvy uvedené v tomto uznesení, pričom sa v plnej miere využijú možnosti existujúceho programu. Preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici trvania je okrem toho príležitosťou na zváženie, ako možno reakciu na tieto výzvy čo najúčinnejšie podporiť prostredníctvom rôznych existujúcich nástrojov EÚ vrátane programu Erasmus+;

2.

opätovne potvrdila význam vzdelávania a odbornej prípravy vo všetkých európskych iniciatívach na obdobie po roku 2020 v oblasti rastu, zamestnanosti a udržateľnosti, pričom sa zohľadnia aj iniciatívy so širším záberom, akými sú napríklad rozvojové ciele Organizácie Spojených národov na obdobie do roku 2030. Je to obzvlášť dôležité najmä v prípade vzdelávania – oblasti, pre ktorú je charakteristická dlhodobá perspektíva.

3.

do mája 2016 predložila Rade EYCS pripravovaný návrh nového programu v oblasti zručností pre Európu na podporu členských štátov, v rámci ktorého by sa mohli okrem iného zvážiť spôsoby zlepšenia rozvoja zručností a získavania vedomostí prostredníctvom celoživotného vzdelávania s osobitným dôrazom na tieto oblasti:

4.

v nadväznosti na Parížsku deklaráciu podporovala členské štáty pri posilňovaní úlohy, ktorú vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú pri podpore aktívneho občianstva a základných hodnôt (15); v tejto súvislosti zabezpečila synergiu a spoluprácu s Radou Európy, pokiaľ ide o demokratické občianstvo.