19.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 393/20

1.

mandát EÚ vyplývajúci z článku 165 ZFEÚ, a to rozvíjať európsky rozmer v športe a podporovať európske záležitosti týkajúce sa športu;

2.

pracovný plán Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (1) prijatý 20. mája 2011, v ktorom sa vysoká priorita pripisuje práci na odborne podloženej politike v oblasti športu na úrovni EÚ a ktorým sa zriaďuje skupina odborníkov pre športové štatistiky poverená úlohou odporúčať metódy ďalšej podpory zhromažďovania údajov v oblasti športu na základe prebiehajúcej práce;

3.

Bielu knihu Komisie o športe zo 7. júla 2007 (2) a oznámenie Komisie z 18. januára 2011 o rozvíjaní európskeho rozmeru v športe (3), v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že spoľahlivé poznatky vrátane porovnateľných údajov o sociálnych a hospodárskych aspektoch športu za celú EÚ sú dôležité pre podporu politiky v oblasti športu, a zároveň sa v tomto oznámení stanovujú konkrétne kroky na riešenie tejto potreby;

4.

štruktúrovanú spoluprácu členských štátov na úrovni EÚ v oblasti športových štatistík, ktorú podporuje Komisia, pričom táto spolupráca prebieha od roku 2006 a viedla k vytvoreniu spoločnej metodiky na meranie hospodárskeho významu športu na základe odsúhlaseného vymedzenia EÚ („vilniuskej definície športu“) a vytvoreniu športových satelitných účtov (4) v niekoľkých členských štátoch;

5.

štúdie vykonávané v rámci celej EÚ, ktoré Komisia spustila v roku 2010 („o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ“) a v roku 2011 („o možnej budúcej funkcii monitorovania športu v EÚ“) (5);

6.

prvú konferenciu EÚ o športových štatistikách uskutočnenú 23. marca 2011 v Bruseli, na ktorej sa potvrdil význam lepších a porovnateľnejších údajov o športe (6).

1.

súčasná finančná a hospodárska kríza vo veľkej miere ovplyvňuje verejné výdavky v EÚ, čo vedie mnohé členské štáty k tomu, aby smerovali zdroje do oblastí politík, ktoré vytvárajú rast a zamestnanosť;

2.

hoci sa vplyv športu na hospodárstvo skúmal na rôznych úrovniach, výsledky nie sú vo všeobecnosti v krajinách porovnateľné. V súčasnosti čoraz viac informácií svedčí o tom, že šport výrazne prispieva k európskemu hospodárstvu, je dôležitým hnacím motorom v oblasti rastu a zamestnanosti (7), ovplyvňuje sociálnu súdržnosť, kvalitu života a rozvoj sociálnych zručností (8) a tak jasným spôsobom prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020;

3.

podľa nedávnej štúdie vzťahujúcej sa na celú EÚ podiel športu predstavuje 1,76 % celkovej pridanej hodnoty v EÚ (9). Ak sa zohľadnia násobiace účinky, podiel športu stúpne na 2,98 % celkovej pridanej hodnoty v EÚ. Okrem toho je rast v oblasti športu náročný na pracovnú silu, čo sa odzrkadľuje vo vyššom podiele športu na celkovej zamestnanosti v EÚ (s podielom 2,12 %) ako na jeho celkovej pridanej hodnote v EÚ. Vzhľadom na jeho neúmerne vysokú náročnosť na pracovnú silu zohráva dôležitú úlohu v oblasti zabezpečenia zamestnanosti;

4.

zber rôznych údajov súvisiacich so športom a ich využívanie pri formovaní politík môže zvýšiť kvalitu politík v oblasti športu. V tejto súvislosti sa športové satelitné účty považujú za cenné nástroje na tvorbu podkladov pre formovanie politík v oblasti športu. Niektoré členské štáty vo veľkej miere pokročili v meraní hospodárskeho významu športu zriadením športových satelitných účtov na vnútroštátnej úrovni;

5.

spoluprácu na zlepšenie úrovne znalostí o športe v EÚ možno najlepšie posilniť medziodvetvovou spoluprácou medzi akademikmi, odvetvím športu, športovými hnutiami, ako aj vnútroštátnymi a európskymi orgánmi verejnej správy vrátane štatistických úradov;

6.

prieskumy eurobarometra sa preukázali ako užitočné nástroje na porovnanie trendov v členských štátoch v čase; pokiaľ ide o výsledok rôznych politík v oblasti športu, nemôžu však nahradiť presné štatistické údaje, ktoré prostredníctvom Európskeho štatistického systému poskytuje Eurostat;

7.

skupina odborníkov pre športové štatistiky v súlade so svojím mandátom vypracovala prvý súbor ukazovateľov (10) týkajúcich sa konkrétnych aspektov kvalitnejších podkladov pre šport, ktorý obsahuje:

8.

pri rozvoji vylepšenej základne poznatkov pre tvorbu politiky v oblasti športu sa musia vziať do úvahy rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ktoré sú výsledkom finančnej a hospodárskej krízy.

1.

napredovali v dobrovoľnom rozvíjaní športových satelitných účtov využívaním dostupných metodických nástrojov a existujúcich štruktúr spolupráce na úrovni EÚ a snahou o zapojenie relevantných vládnych štruktúr vrátane národných štatistických úradov;

2.

podporovali iniciatívy zamerané na zlepšenie zberu a šírenia informácií a údajov o športe vrátane existujúcich vnútroštátnych údajov ako prostriedkov na posilnenie politík v oblasti športu vychádzajúcich z faktov.

1.

zlepšili podklady týkajúce sa sociálnych a hospodárskych aspektov športu v EÚ a jej členských štátoch napríklad aj prostredníctvom zaradenia týchto tém do európskeho štatistického programu na roky 2013 – 2017 do nasledujúcich ročných štatistických pracovných programov;

2.

sa v záujme zvyšovania povedomia o potrebe spoľahlivých a porovnateľných údajov o športe snažili zlepšiť spoluprácu medzi relevantnými inštitucionálnymi štruktúrami pre šport a štatistiku na úrovni EÚ a v členských štátoch;

3.

sa s prihliadnutím na existujúce podklady zasadzovali o väčšie pochopenie kľúčovej úlohy športu ako hnacieho motora v oblasti rastu, zamestnanosti a rozvoja zručností i v oblasti sociálnej súdržnosti v kontexte vnútroštátnej a regionálnej tvorby politík, ako aj v kontexte stratégie Európa 2020.

1.

na základe predchádzajúcej práce v tejto oblasti zvážila využitie dostupných a budúcich nástrojov financovania, ktoré má EÚ k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov o vytvorenie športových satelitných účtov;

2.

presadzovala posilnenie odborného podloženia športu, a to najmä podporou úsilia členských štátov o vytvorenie športových satelitných účtov, ako aj výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ, vychádzajúc z predchádzajúcej práce v tejto oblasti, v záujme empirického merania príspevku športu k hospodárskemu rastu a k zachovaniu a rozšíreniu zamestnanosti v Európe: