25.9.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 244/1 |
Memorandum o porozumení medzi Európskym ombudsmanom a Európskou investičnou bankou týkajúce sa informácií o politikách, normách a postupoch banky a vybavovania sťažností, vrátane sťažností od osôb, ktoré nie sú občanmi EÚ, ani nemajú na území EÚ bydlisko
(2008/C 244/01)
1. Pozadie a ciele tohto memoranda o porozumení
Európsky ombudsman („EO“) a Európska investičná banka („EIB“) sú súčasťou inštitucionálneho rámca Európskej únie a pracujú v tomto rámci.
EIB je financujúcou inštitúciou Európskej únie. Základné imanie EIB je upísané členskými štátmi EÚ. EIB má vlastnú právnu subjektivitu a požíva finančnú nezávislosť v rámci systému EÚ. EIB získava značné objemy finančných prostriedkov na kapitálových trhoch, ktoré potom požičiava za výhodných podmienok na projekty, ktoré podporujú ciele politiky EÚ. Mimo EÚ sa úverová činnosť EIB („externá úverová činnosť“) odvíja od externej spolupráce EÚ a rozvojových politík.
EO, ktorý je volený a podlieha Európskemu parlamentu, musí byť pri výkone svojich povinností úplne nezávislý. EO má právomoc viesť vyšetrovania týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa vykonávajúcich svoju súdnu funkciu. Vyšetrovania sa môžu vykonávať z vlastnej iniciatívy EO, alebo na základe sťažností. Európskemu ombudsmanovi môže podať sťažnosť každý občan Európskej únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte.
Toto memorandum o porozumení stavia na skúsenostiach s dobrou spoluprácou medzi EIB a EO v súvislosti s vyšetrovaním EO vo veciach nesprávneho úradného postupu zo strany EIB.
Spoločným cieľom EO a EIB je „posunúť latku“ v súvislosti s účasťou zainteresovaných strán a ochranou, pokiaľ ide o činnosti EIB, a predovšetkým rozšíriť túto ochranu na fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ alebo osobami s bydliskom v niektorom z členských štátov EÚ, alebo nemajú sídlo v niektorom z členských štátov EÚ. Toto memorandum je pri plnení uvedeného cieľa základom pre konštruktívnu spoluprácu.
2. Body zásadného významu
EO a EIB zdieľajú rovnaký názor na nasledujúce body zásadného významu:
I. |
EIB by mala informovať verejnosť o politikách, normách a postupoch, ktoré uplatňuje vo vzťahu k environmentálnym, spoločenským a rozvojovým aspektom svojich činností. |
II. |
Koncepcia „nesprávneho úradného postupu“, ktorú uplatňuje EO, zahrňuje nedodržiavanie ľudských práv, uplatniteľného práva, alebo zásad dobrej správy. |
III. |
Jednou z požiadaviek dobrej správy je to, že EIB by mala dodržiavať svoje stanovené politiky, normy a postupy. |
IV. |
Skôr ako sa sťažovatelia obrátia na EO, mali by využiť účinné interné postupy EIB na vybavovanie sťažností. |
Na základe uvedených bodov a skúseností nadobudnutých počas doterajšej dobrej spolupráce, EO a EIB vyhlasujú:
— |
EIB vyhlasuje, že:
|
— |
EO vyhlasuje, že:
|
3. Záverečné ustanovenia
Toto memorandum o porozumení si nekladie za cieľ stanovovať zákonné práva alebo povinnosti, či už vo vzťahu medzi EO a EIB, alebo vo vzťahu k tretím stranám.
Žiadne ustanovenie tohto memoranda o porozumení by sa nemalo vykladať tak, aby akýmkoľvek spôsobom zasahovalo do rozhodovacej nezávislosti oboch strán, pokiaľ ide o ich príslušné oblasti činnosti, ani tak, že by bolo v rozpore, alebo menilo, zákonné povinnosti ktorejkoľvek strany.
EIB a EO sa budú usilovať o pravidelné stretnutia, v zásade aspoň raz do roka, v rámci ktorých si budú vymieňať názory na implementáciu ustanovení tohto memoranda o porozumení v praktickej rovine a preberať možné zdokonalenia. Predovšetkým majú v úmysle zrevidovať toto memorandum o porozumení tak, aby zohľadnili výsledky verejnej konzultácie EIB ohľadom jej mechanizmu vybavovania sťažností.
Toto memorandum o porozumení možno preskúmať na žiadosť ktorejkoľvek strany a každá strana môže od neho kedykoľvek odstúpiť.
V Luxemburgu 9. júla 2008
P. Nikiforos DIAMANDOUROS
európsky ombudsman
Philippe MAYSTADT
prezident Európskej investičnej banky
(1) Článok 2 ods. 4 Štatútu ombudsmana stanovuje, že sťažnosti musia „predchádzať náležité administratívne úkony pred dotknutým orgánom alebo inštitúciou“.