30.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 313/58

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

Príloha 1 A:

Príloha 1 B:

Príloha 2:

Príloha 3:

Príloha 4:

Príloha 5:

Príloha 6:

Príloha 7:

Príloha 8:

Príloha 9:

Príloha 10:

Príloha 11:

Príloha 12:

Príloha 13:

Príloha 14:

Príloha 15:

Dodatok 1 –

Dodatok 2 –

Dodatok 3 –

Príloha 16:

Príloha 17:

Dodatok 1 –

Dodatok 2 –

Dodatok 3 –

2.2.1.

tuhých častí (pracka, upevnenia, navíjač atď.);

2.2.2.

materiálu, tkania, rozmerov a farby popruhov alebo

2.2.3.

geometrie súpravy pásov.

2.7.

„Referenčná zóna“ je priestor medzi dvoma zvislými pozdĺžnymi rovinami vzdialenými od seba 400 mm a symetricky umiestnenými vzhľadom na bod H a definovaný pootočením prístroja s nárazovou hlavicou opísaného v prílohe 1 k predpisu č. 21 z vertikálnej do horizontálnej polohy. Prístroj sa umiestni podľa opisu v prílohe k predpisu č. 21 a nastaví sa na maximálnu dĺžku 840 mm.

2.8.

„Súprava airbagu“ je zariadenie nainštalované ako doplnok k bezpečnostným pásom a zadržiavacím systémom v motorových vozidlách, t. j. zariadenie, ktoré pri prudkom náraze vozidla automaticky rozvinie pružný vankúš pomocou tlaku plynu, ktorý je v ňom obsiahnutý, tak aby sa obmedzila intenzita dotyku jednej časti tela alebo viacerých častí tela osoby vo vozidle s vnútorným povrchom priestoru pre cestujúcich.

2.9.

„Airbag cestujúceho“ je súprava airbagu určená na ochranu osoby (osôb) sediacej(-ich) na sedadlách iných ako na sedadle vodiča pri čelnom náraze vozidla.

2.10.

„Detské zadržiavacie zariadenie“ je bezpečnostné zariadenie definované v predpise č. 44.

2.11.

„Chrbtom k smeru jazdy“ znamená otočený v opačnom smere k bežnému smeru pohybu vozidla.

2.14.4.1.

spomalení vozidla (jednotlivá citlivosť);

2.14.4.2.

kombinácii spomalenia vozidla, odvíjania popruhu a akýchkoľvek iných automatických prostriedkov (viacnásobná citlivosť).

2.18.1.

„Predné sedadlo cestujúceho“ je každé sedadlo, ktorého „najviac vpredu ležiaci bod H“ je vo zvislej priečnej rovine prechádzajúcej bodom R vodiča alebo pred ňou.

2.21.1.

pozdĺžny posun;

2.21.2.

vertikálny posun;

2.21.3.

uhlový posun.

2.23.1.

tvar, rozmery a materiály konštrukcie sedadla;

2.23.2.

typy a rozmery systémov nastavenia blokovania sedadla a blokovacích systémov;

2.23.3.

typ a rozmery kotvových úchytiek pásov na sedadle, ukotvenie sedadla a príslušných častí nosnej konštrukcie vozidla.

2.29.

„Isofix“ je systém na pripojenie detských zadržiavacích systémov k vozidlám, ktorý pozostáva z dvoch pevných kotvových úchytiek, dvoch zodpovedajúcich pevných prípojok na detskom zadržiavacom systéme a z prostriedku na obmedzenie rotácie detského zadržiavacieho zariadenia v náklone.

2.30.

„Detský zadržiavací systém Isofix“ je detský zadržiavací systém spĺňajúci požiadavky predpisu č. 44, ktorý musí byť pripevnený k ukotvovaciemu systému Isofix spĺňajúcemu požiadavky predpisu č. 14.

2.31.

„Miesto upevnenia Isofixu“ je systém, ktorý umožňuje montáž:

2.32.

„Ukotvovací systém Isofix“ je systém pozostávajúci z dvoch dolných kotvových úchytiek Isofix spĺňajúcich požiadavky predpisu č. 14, ktorý je určený na pripevnenie detského zadržiavacieho systému Isofix spolu s antirotačným zariadením.

2.33.

„Dolná kotvová úchytka Isofix“ je pevná okrúhla vodorovná tyč s priemerom 6 mm, ktorá vystupuje z konštrukcie vozidla alebo sedadla a slúži na pripevnenie detského zadržiavacieho systému Isofix pomocou prípojok Isofix.

a)

Antirotačné zariadenie pre univerzálny detský zadržiavací systém Isofix pozostáva z horného popruhu Isofix.

b)

Antirotačné zariadenie pre polouniverzálny detský zadržiavací systém Isofix pozostáva z horného popruhu Isofix, prístrojovej dosky vozidla alebo podpernej nohy určenej na obmedzenie rotácie zadržiavacieho systému pri čelnom náraze.

c)

V prípade univerzálnych a polouniverzálnych detských zadržiavacích systémov neplní sedadlo vozidla samo osebe funkciu antirotačného zariadenia.

2.35.

„Kotvová úchytka horného popruhu Isofix“ je prvok, ako napr. tyč, umiestnený vo vymedzenej oblasti, na ktorý sa montuje svorka remeňa horného popruhu Isofix a prostredníctvom ktorého sa prenášajú jej zadržiavacie sily na konštrukciu vozidla.

2.36.

„Vodiace zariadenie“ slúži na pomoc osobe vykonávajúcej montáž detského zadržiavacieho systému Isofix tým, že zabezpečuje správne zarovnanie úchytiek Isofix na detskom zadržiavacom systéme Isofix s dolnými kotvovými úchytkami Isofix v záujme uľahčenia zapojenia.

2.37.

„Prostriedok označenia Isofix“ je prostriedok na poskytovanie informácií osobe, ktorá chce vykonať montáž detského zadržiavacieho systému Isofix, o miestach upevnenia Isofixu vo vozidle a umiestnení systémov kotvových úchytiek Isofixu prislúchajúcich ku každému systému Isofix.

2.38.

„Detské zadržiavacie zariadenie“ je zariadenie zodpovedajúce jednej zo siedmich veľkostných tried Isofix vymedzených v bode 4 doplnku 2 prílohy 17 k predpisu č. 16, a najmä také, ktorého rozmery sú uvedené na obrázkoch 1 až 7 v uvedenom bode 4. Detské zadržiavacie zariadenia (DZZ) sa v zmysle tohto predpisu používajú na určenie toho, pre aké veľkostné triedy detských zadržiavacích systémov Isofix sú uspôsobené miesta upevnenia Isofix vo vozidle. Detské zadržiavacie zariadenie ISO/F2 (B), ktoré je opísané na obrázku 2 v uvedenom bode 4, sa používa v zmysle predpisu č. 14 na overenie polohy a možnosti prístupu k akémukoľvek systému kotvových úchytiek Isofix.

3.1.1.

Žiadosť o homologizáciu typu vozidla vzhľadom na montáž jeho bezpečnostných pásov a zadržiavacích systémov predkladá výrobca vozidla alebo jeho riadne akreditovaný zástupca.

3.1.2.

K tejto žiadosti je potrebné pripojiť tieto dokumenty v troch vyhotoveniach s týmito údajmi:

3.1.2.1.

výkresy celkovej konštrukcie vozidla vo vhodnej mierke s vyznačením polôh bezpečnostných pásov a podrobné výkresy bezpečnostných pásov a bodov, ku ktorým sa pripevňujú;

3.1.2.2.

špecifikáciu použitých materiálov, ktoré môžu ovplyvniť pevnosť bezpečnostných pásov;

3.1.2.3.

technický opis bezpečnostných pásov;

3.1.2.4.

v prípade bezpečnostných pásov pripevňovaných ku konštrukcii sedadla:

3.1.2.5.

podrobný opis typu vozidla vzhľadom na konštrukciu sedadiel, ich ukotvení a ich nastavovacích a blokovacích systémov;

3.1.2.6.

výkresy sedadiel, ich ukotvení na vozidle a ich nastavovacích a blokovacích systémov vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné.

3.1.3.

Podľa názoru výrobcu vzorka typu vozidla, ktorý sa má homologizovať, alebo časti vozidla, ktoré sa považujú za podstatné na skúšky bezpečnostných pásov zo strany technickej služby vykonávajúcej homologizačné skúšky, sa predkladá tejto službe.

3.2.1.

Žiadosť o homologizáciu typu bezpečnostného pásu predkladá vlastník obchodnej značky alebo jeho riadne akreditovaný zástupca. V prípade zadržiavacích systémov žiadosť o homologizáciu typu zadržiavacieho systému predkladá vlastník obchodnej značky alebo jeho zástupca, alebo výrobca vozidla, do ktorého sa má inštalovať, alebo jeho zástupca.

3.2.2.

K žiadosti je potrebné pripojiť:

3.2.2.1.

technický opis typu pásu so špecifikovaním použitých popruhov a tuhých častí spolu s výkresmi častí, z ktorých sa pás skladá; vo výkresoch musí byť vyznačené miesto určené na homologizačné číslo a ďalší(-ie) symbol(-y), pokiaľ ide o kružnicu homologizačnej značky. V opise musí byť uvedená farba vzoru predkladaného na homologizáciu a špecifikovaný(-é) typ(-y) vozidla(-iel), pre ktorý(-é) je tento typ pásu určený. V prípade navíjačov sa musia poskytnúť pokyny na montáž snímacieho zariadenia; a pre predpínacie zariadenia alebo systémy úplný technický opis konštrukcie a činnosti vrátane snímania, ak existuje, s opísaním spôsobu aktivácie a akejkoľvek nevyhnutnej metódy na zamedzenie neúmyselnej aktivácie. V prípade zadržiavacieho systému musí opis obsahovať: výkresy konštrukcie vozidla a konštrukcie sedadla, nastavovacieho systému a upevňovacích prvkov vo vhodnej mierke s vyznačením miest ukotvení sedadiel a kotvových úchytiek pásov a výstužových prvkov v dostatočne podrobnej miere; spolu so špecifikáciou použitých materiálov, ktoré môžu mať vplyv na pevnosť ukotvení sedadiel a kotvových úchytiek pásov; a technický opis ukotvení sedadiel a kotvových úchytiek pásov. Ak je pás určený na upevnenie na konštrukciu vozidla cez zariadenie na výškové nastavovanie pásu, v technickom opise musí byť špecifikované, či sa takéto zariadenie považuje, alebo nepovažuje za súčasť pásu;

3.2.2.2.

šesť vzoriek daného typu pásu, z ktorých jedna slúži na referenčné účely;

3.2.2.3.

popruh s dĺžkou 10 m pre každý typ použitý v danom type pásu;

3.2.2.4.

technická služba vykonávajúca homologizačné skúšky je oprávnená požadovať ďalšie vzorky.

3.2.3.

V prípade zadržiavacích systémov dve vzorky, ktoré môžu zahŕňať dve vzorky pásov požadované podľa bodov 3.2.2.2 a 3.2.2.3 na základe rozhodnutia výrobcu, sa technickej službe predkladá buď vozidlo, ktoré reprezentuje typ vozidla, ktorý sa má homologizovať, alebo časti vozidla považované technickou službou vykonávajúcou skúšky za podstatné na skúšanie zadržiavacieho systému.

5.1.

K osvedčeniu o homologizácii sa musí pripojiť osvedčenie v súlade so vzorom špecifikovaným v bodoch 5.1.1 alebo 5.1.2:

5.1.1.

príloha 1 A pre žiadosti uvedené v bode 3.1;

5.1.2.

príloha 1 B pre žiadosti uvedené v bode 3.2.

5.2.1.

Ak vozidlo predložené na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky bodu 8 a príloh 15 a 16 k tomuto predpisu, takémuto typu vozidla sa udeľuje homologizácia.

5.2.2.

Každému homologizovanému typu sa prideľuje homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 04) označujú sériu zmien zahŕňajúcich najnovšie hlavné technické zmeny a doplnenia tohto predpisu vykonané v čase vydania homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu vozidla, ako sa definuje v bode 2.16.

5.2.3.

Oznámenie o homologizácii alebo rozšírení, alebo odmietnutí, alebo odobratí homologizácie, alebo konečnom zastavení výroby daného typu vozidla podľa tohto predpisu sa oznamuje stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, formulárom, ktorý je v súlade so vzorom uvedeným v prílohe 1 A k tomuto predpisu.

5.2.4.

Na každé vozidlo vyhovujúce typu vozidla homologizovanému podľa tohto predpisu musí byť viditeľne a na ľahko prístupnom mieste uvedenom v homologizačnom formulári pripevnená medzinárodná homologizačná značka, ktorá pozostáva z:

5.2.4.1.

kružnice opísanej okolo písmena „E“, za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá udelila homologizáciu (3);

5.2.4.2.

čísla tohto predpisu, po ktorom nasleduje písmeno „R“, pomlčka a homologizačné číslo vpravo od kružnice predpísanej v bode 5.2.4.1.

5.2.5.

Ak vozidlo vyhovuje typu vozidla homologizovanému podľa jedného predpisu alebo viacerých iných predpisov pripojených k tejto dohode, v krajine, ktorá udelila homologizáciu podľa tohto predpisu, nie je potrebné opakovať symbol predpísaný v bode 5.2.4.1; v takomto prípade sa ďalšie čísla a symboly všetkých predpisov, na základe ktorých bola homologizácia udelená v krajine, ktorá udelila homologizáciu podľa tohto predpisu, umiestňujú vo zvislých stĺpcoch napravo od symbolu predpísaného v bode 5.2.4.1.

5.2.6.

Homologizačná značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.

5.2.7.

Homologizačná značka musí byť umiestnená v blízkosti štítka, na ktorom sú uvedené údaje o vozidle, alebo na takomto štítku, ktorý tam pripevnil výrobca.

5.3.1.

Ak vzorky typu pásu, ktoré sa predkladajú v súlade s ustanoveniami bodu 3.2, spĺňajú požiadavky bodov 4, 5.3 a 6 tohto predpisu, homologizácia sa udeľuje.

5.3.2.

Každému homologizovanému typu sa prideľuje homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (v tomto prípade 04, čo zodpovedá sérii zmien 04, ktoré nadobudli platnosť 22. decembra 1985) označujú sériu zmien, do ktorej sú včlenené hlavné technické zmeny a doplnenia daného predpisu vykonané v čase udelenia homologizácie. Tá istá zmluvná strana nemôže prideliť rovnaké číslo inému typu pásu alebo zadržiavacieho systému.

5.3.3.

Oznámenie o homologizácii alebo rozšírení, alebo odmietnutí homologizácie typu pásu, alebo zadržiavacieho systému podľa tohto predpisu sa oznamuje stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára, ktorý je v súlade so vzorom uvedeným v prílohe 1 B k tomuto predpisu.

5.3.4.

Okrem značiek predpísaných v bode 4 sa ku každému pásu zhodnému s typom homologizovaným podľa tohto predpisu upevňujú na vhodnom mieste tieto údaje:

5.3.4.1.

medzinárodná homologizačná značka pozostávajúca z:

5.3.4.1.1.

kružnice opísanej okolo písmena „E“, za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá udelila homologizáciu (4);

5.3.4.1.2.

homologizačného čísla;

5.3.4.2.

týchto doplnkových symbolov:

5.3.4.2.1.

písmena „A“ pre trojbodový pás, písmena „B“ pre brušný pás a písmena „S“ pre špeciálne pásy.

5.3.4.2.2.

Symboly uvedené v bode 5.3.4.2.1 sa dopĺňajú o tieto ďalšie označenia:

5.3.4.2.2.1.

písmeno „e“ v prípade pásu so zariadením na pohlcovanie energie;

5.3.4.2.2.2.

písmeno „r“ v prípade pásu so zabudovaným navíjačom, po ktorom nasleduje symbol (1, 2, 3, 4 alebo 4N) použitého navíjača v súlade s bodom 2.14 tohto predpisu, a písmeno „m“, ak je použitý navíjač navíjačom s núdzovým blokovaním s viacnásobnou citlivosťou;

5.3.4.2.2.3.

písmeno „p“ v prípade bezpečnostných pásov s predpínacím zariadením;

5.3.4.2.2.4.

písmeno „t“ v prípade bezpečnostného pásu s navíjačom, v ktorom je zabudované zariadenie na znižovania napnutia;

5.3.4.2.2.5.

pásy s navíjačom typu 4N musia byť označené symbolom pozostávajúcim z prečiarknutého štvorca s vozidlom kategórie M1, označujúcim, že používanie takéhoto typu navíjača je vo vozidlách tejto kategórie zakázané.

5.3.4.2.2.6.

Ak je bezpečnostný pás homologizovaný podľa ustanovení bodu 6.4.1.3.3 tohto predpisu, musí byť označený slovom „AIRBAG“ vo štvorčeku.

5.3.4.2.3.

Ak je bezpečnostný pás súčasťou zadržiavacieho systému, pred symbolom uvedeným v bode 5.3.4.2.1 sa musí uviesť písmeno „Z“.

5.3.5.

V bode 2 prílohy 2 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadaní homologizačnej značky.

5.3.6.

Údaje uvedené v bode 5.3.4 musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné a môžu byť trvalo pripevnené buď pomocou štítka, alebo priameho označenia. Štítok alebo označenie musia byť odolné voči opotrebovaniu.

5.3.7.

Štítky uvedené v bode 5.3.6 môže vydať buď orgán, ktorý udelil homologizáciu, alebo výrobca na základe povolenia takéhoto orgánu.

6.1.1.

Každá vzorka predložená v súlade s bodmi 3.2.2.2, 3.2.2.3 a 3.2.2.4 musí spĺňať špecifikácie stanovené v bode 6 tohto predpisu.

6.1.2.

Pás alebo zadržiavací systém musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby v prípade, že sú správne inštalované a cestujúci ich riadne využíva, bola zabezpečená ich dobrá činnosť a aby znižovali riziko telesného poranenia v prípade nárazu.

6.1.3.

Popruhy pásu nesmú byť náchylné zaujať nebezpečnú konfiguráciu.

6.1.4.

Používanie materiálov s vlastnosťami polyamidu 6, pokiaľ ide o zadržiavanie vody, je zakázané vo všetkých mechanických častiach, v prípade ktorých je pravdepodobné, že takýto jav by mal nepriaznivý účinok na ich činnosť.

6.2.1.1.

Tuhé časti bezpečnostného pásu, ako sú pracky, nastavovacie zariadenia, upevňovacie prvky a podobné, nesmú mať ostré hrany, ktoré by mohli byť náchylné spôsobovať opotrebenie alebo roztrhnutie popruhov rozstrapkaním.

6.2.1.2.

Všetky súčasti súpravy pásu náchylné na napadnutie koróziou sa musia pred koróziou vhodne chrániť. Po podrobení sa skúške účinkov korózie predpísanej v bode 7.2 nesmú byť viditeľné pri pohľade kvalifikovaného pozorovateľa iba okom žiadne známky zhoršenia kvality ani žiadne významné korózie, čo by pravdepodobne zhoršovalo správne fungovanie zariadenia.

6.2.1.3.

Tuhé časti určené na pohlcovanie energie alebo ktoré majú byť vystavené alebo majú prenášať zaťaženie, nesmú byť krehké.

6.2.1.4.

Tuhé prvky a časti bezpečnostného pásu vyrobené z plastov musia byť umiestnené a inštalované tak, aby neboli náchylné počas každodenného používania motorového vozidla na zachytenie sa pod pohyblivým sedadlom alebo vo dverách takéhoto vozidla. Ak ktorýkoľvek z týchto prvkov alebo častí nespĺňa uvedené podmienky, musia byť podrobené nárazovej skúške za studena, ako je uvedené v bode 7.5.4. Po vykonaní skúšky, ak budú v akomkoľvek plastovom poťahu alebo držiaku tuhého prvku prítomné akékoľvek viditeľné trhliny, celá plastová časť sa musí demontovať a zostávajúca súprava sa musí znovu posúdiť z hľadiska jej trvalej bezpečnosti. Ak je zostávajúca súprava ešte bezpečná, alebo nie sú viditeľné žiadne trhliny, tak sa ďalej posudzuje z hľadiska požiadaviek skúšky špecifikovaných v bodoch 6.2.2, 6.2.3 a 6.4.

6.2.2.1.

Pracka musí byť navrhnutá tak, aby sa zabránilo akejkoľvek možnosti nesprávneho používania. To okrem iného znamená, že nie je možné, aby pracka zostala v čiastočne zatvorenom stave. Postup otvárania pracky musí byť jasný. Časti pracky, kde je pravdepodobnosť kontaktu s telom používateľa, musia vykazovať prierez najmenej 20 cm2 a šírku najmenej 46 mm, merané v rovine, ktorá je vo vzdialenosti maximálne 2,5 mm od povrchu dotyku. V prípade pracky postrojového pásu sa posledne uvedená požiadavka považuje za splnenú, ak má plocha dotyku pracky s telom používateľa hodnotu 20 cm2 až 40 cm2.

6.2.2.2.

Pracka, aj keď nie zaťažená, musí zostať zapnutá v akejkoľvek polohe vozidla. Pracka sa nesmie dať rozopnúť neúmyselne, náhodne ani silou menšou ako 1 daN. Pracka sa musí dať ľahko používať a uchopiť; keď nie je namáhaná ťahom a keď nie je namáhaná ťahom špecifikovaným v bode 7.8.2, musí existovať možnosť, aby ju používateľ rozopol jediným jednoduchým pohybom jednej ruky v jednom smere; okrem toho v prípade súprav pásov určených na používanie pre predné vonkajšie sedadlá, okrem ich postrojových pásov, musí taktiež existovať možnosť, aby ju používateľ mohol zasunúť jednoduchým pohybom jednej ruky v jednom smere. Pracka sa uvoľní stlačením tlačidla alebo podobného zariadenia. Plocha, na ktorú sa týmto tlakom pôsobí, musí mať pri uvoľnenom tlačidle v rovine kolmej na počiatočný smer pohybu tlačidla tieto rozmery: v prípade zapustených tlačidiel plochu najmenej 4,5 cm2 a šírku najmenej 15 mm; v prípade nezapustených tlačidiel plochu najmenej 2,5 cm2 a šírku najmenej 10 mm. Uvoľňovacia plocha pracky musí byť červená. Žiadna iná časť pracky nesmie mať takúto farbu.

6.2.2.3.

Pracka, pokiaľ sa skúša v súlade s bodom 7.5.3, musí fungovať normálne.

6.2.2.4.

Pracka musí odolať opakovanej manipulácii a pred dynamickou skúškou špecifikovanou v bode 7.7 musí podstúpiť 5 000 cyklov zatvárania a otvárania za normálnych podmienok používania. V prípade praciek postrojových pásov sa táto skúška môže vykonávať bez toho, aby boli zapnuté všetky jazýčky.

6.2.2.5.

Sila potrebná na rozopnutie pracky pri skúške podľa bodu 7.8 nesmie presiahnuť 6 daN.

6.2.2.6.

Pevnosť pracky sa skúša podľa bodu 7.5.1 a prípadne podľa bodu 7.5.5. Pri vystavení predpísanej záťaži sa nesmie zlomiť, závažne zdeformovať ani odpojiť.

6.2.2.7.

V prípade praciek, ktoré obsahujú prvok spoločný pre dve súpravy pásov, ak možno pracku jednej súpravy pri použití zapnúť do zodpovedajúcej časti jednej aj druhej súpravy, vykonávajú sa skúšky pevnosti a rozopínania podľa bodov 7.7 a 7.8 pri zapnutí oboma spôsobmi.

6.2.3.1.

Pás po jeho založení používateľom sa nastaví buď automaticky tak, aby používateľovi vyhovoval, alebo je taký, že ručné nastavovacie zariadenie je ľahko prístupné sediacemu používateľovi a dá sa pohodlne a ľahko používať. Taktiež umožňuje pás upevniť jednou rukou tak, aby vyhovoval telesným rozmerom používateľa a polohe sedadla vo vozidle.

6.2.3.2.

Dve vzorky každého nastavovacieho zariadenia pásu sa skúšajú v súlade s požiadavkami bodu 7.3. Preklzávanie popruhov nesmie prekročiť 25 mm v prípade žiadnej vzorky nastavovacieho zariadenia a súčet posunov všetkých nastavovacích zariadení nesmie prekročiť 40 mm.

6.2.3.3.

Pevnosť všetkých nastavovacích zariadení sa skúša spôsobom opísaným v bode 7.5.1. Pri pôsobení predpísanej záťaže sa tieto časti nesmú zlomiť ani oddeliť.

6.2.3.4.

Pri skúške podľa bodu 7.5.6 nesmie byť sila potrebná na ovládanie ktoréhokoľvek ručného nastavovacieho zariadenia väčšia ako 5 daN.

6.2.5.1.1.

Popruh súpravy bezpečnostných pásov vybavenej navíjačom s ručným odblokovaním sa nesmie posunúť o viac ako 25 mm medzi polohami blokovania navíjača.

6.2.5.1.2.

Popruh súpravy bezpečnostných pásov sa nesmie vysunúť z navíjača s ručným odblokovaním viac ako 6 mm z jeho maximálnej dĺžky, ak sa na popruh v normálnom smere vyťahovania pôsobí ťahom najmenej 1,4 daN a najviac 2,2 daN.

6.2.5.1.3.

Popruh sa z navíjača vytiahne a nechá sa opakovane navinúť spôsobom opísaným v bode 7.6.1, kým neprebehne 5 000 cyklov. Navíjač sa potom podrobí skúške korózie uvedenej v bode 7.2 a skúške odolnosti voči prachu uvedenej v bode 7.6.3. Potom musí uspokojivo absolvovať ďalších 5 000 cyklov vyťahovania a navíjania. Po uvedených skúškach musí navíjač pracovať správne a naďalej spĺňať požiadavky bodov 6.2.5.1.1 a 6.2.5.1.2.

6.2.5.2.1.

Popruh súpravy bezpečnostných pásov vybavenej navíjačom s automatickým blokovaním sa nesmie posunúť o viac ako 30 mm medzi polohami blokovania navíjača. Po pohybe pripútaného používateľa dozadu musí pás buď zostať vo svojej pôvodnej polohe, alebo sa musí do tejto polohy samočinne vrátiť pri následných pohyboch používateľa vpred.

6.2.5.2.2.

Ak je navíjač súčasťou brušného pásu, navíjacia sila popruhu meraná na voľnej dĺžke medzi figurínou a navíjačom v súlade s bodom 7.6.4 nesmie byť menšia ako 0,7 daN.

Ak je navíjač súčasťou diagonálneho popruhu, navíjacia sila popruhu nesmie byť pri meraní podobným spôsobom menšia ako 0,1 daN ani väčšia ako 0,7 daN.

6.2.5.2.3.

Popruh sa z navíjača vytiahne a nechá sa opakovane navinúť spôsobom opísaným v bode 7.6.1, kým neprebehne 5 000 cyklov. Navíjač sa potom podrobí skúške korózie uvedenej v bode 7.2 a skúške odolnosti voči prachu uvedenej v bode 7.6.3. Potom musí uspokojivo absolvovať ďalších 5 000 cyklov vyťahovania a navíjania. Po uvedených skúškach musí navíjač pracovať správne a naďalej spĺňať požiadavky bodov 6.2.5.2.1 a 6.2.5.2.2.

6.2.5.3.1.

Ak sa navíjač s núdzovým blokovaním skúša v súlade s bodom 7.6.2, musí spĺňať uvedené podmienky. V prípade jednotlivej citlivosti, v súlade s bodom 2.14.4.1, platia iba špecifikácie týkajúce sa spomalenia vozidla.

6.2.5.3.1.1.

Blokovanie musí nastať, ak spomalenie vozidla dosiahne hodnotu 0,45 g (5) v prípade navíjača typu 4 alebo 0,85 g v prípade navíjača typu 4N.

6.2.5.3.1.2.

Navíjač nesmie blokovať pri hodnotách zrýchlenia popruhu meraných v smere vyťahovania popruhu menších ako 0,8 g v prípade navíjača typu 4 alebo menších ako 1,0 g v prípade navíjača typu 4N.

6.2.5.3.1.3.

Okrem toho navíjač nesmie blokovať, keď sa snímač odkloní od montážnej polohy stanovenej jeho výrobcom v ľubovoľnom smere o uhol nepresahujúci 12o.

6.2.5.3.1.4.

Navíjač musí blokovať, ak sa snímač odkloní od montážnej polohy stanovenej výrobcom v ľubovoľnom smere o uhol presahujúci 27o v prípade navíjača typu 4 alebo o uhol presahujúci 40o v prípade navíjačov typu 4N.

6.2.5.3.1.5.

V prípadoch, keď fungovanie navíjača závisí od vonkajšieho signálu alebo zdroja energie, zariadenie musí zaručovať automatické zablokovanie navíjača pri prerušení alebo poruche signálu alebo zdroja energie. Tejto požiadavke nemusí vyhovovať navíjač s viacnásobnou citlivosťou, ak od vonkajšieho signálu alebo od zdroja energie závisí iba jedna úroveň citlivosti a porucha signálu alebo zdroja energie sa vodičovi signalizuje opticky alebo akusticky.

6.2.5.3.2.

Pri skúške podľa bodu 7.6.2 musí navíjač s núdzovým blokovaním s viacnásobnou citlivosťou vyhovovať stanoveným požiadavkám vrátane citlivosti na odvíjanie popruhu a musí taktiež blokovať, ak zrýchlenie popruhu merané v smere odvíjania popruhu je väčšie ako 2,0 g.

6.2.5.3.3.

Pri všetkých skúškach podľa bodov 6.2.5.3.1 a 6.2.5.3.2 nesmie dĺžka, o ktorú sa popruh môže posunúť pred zablokovaním navíjača, presiahnuť 50 mm, začínajúc dĺžkou uvedenou v bode 7.6.2.1. V prípade skúšky uvedenej v bode 6.2.5.3.1.2 nesmie dôjsť k blokovaniu počas 50 mm posunu popruhu, začínajúc pri dĺžke uvedenej v bode 7.6.2.1.

6.2.5.3.4.

Ak je navíjač súčasťou brušného pásu, navíjacia sila popruhu meraná na voľnej dĺžke medzi figurínou a navíjačom v súlade s bodom 7.6.4 nesmie byť menšia ako 0,7 daN.

Ak je navíjač súčasťou diagonálneho popruhu, navíjacia sila popruhu nesmie byť pri meraní podobným spôsobom menšia ako 0,1 daN ani väčšia ako 0,7 daN okrem pásu vybaveného zariadením na znižovanie napnutia, pričom v takomto prípade minimálna navíjacia sila môže byť znížená na 0,05 daN, avšak iba v prípade, že takéto zariadenie je v prevádzkovom režime. Ak popruh prechádza cez vodidlo alebo kladku, navíjacia sila sa meria na voľnej dĺžke popruhu medzi figurínou a vodidlom alebo kladkou.

Ak súprava obsahuje zariadenie, ktoré pri manuálnej alebo automatickej obsluhe zabraňuje úplnému spätnému navinutiu popruhu, takéto zariadenie nesmie byť pri posudzovaní týchto požiadaviek v činnosti.

Ak je v súprave zabudované zariadenie na znižovanie napnutia, opísaná navíjacia sila popruhu sa musí merať so zariadením v prevádzkovom režime a v neprevádzkovom režime, ak sa tieto požiadavky posudzujú pred skúškami a po skúškach životnosti podľa bodu 6.2.5.3.5.

6.2.5.3.5.

Popruh sa vytiahne z navíjača a nechá sa opakovane navinúť spôsobom opísaným v bode 7.6.1, kým neprebehne 40 000 cyklov. Navíjač sa potom podrobí skúške korózie uvedenej v bode 7.2. a skúške odolnosti voči prachu uvedenej v bode 7.6.3. Potom musí uspokojivo absolvovať ďalších 5 000 cyklov (t. j. celkove 45 000).

Ak je v súprave zabudované zariadenie na znižovanie napnutia, uvedené skúšky sa vykonávajú v stave, keď je zariadenie na znižovanie napnutia v prevádzkovom režime a mimo prevádzkového režimu.

Po uvedených skúškach musí navíjač pracovať správne a naďalej spĺňať požiadavky bodov 6.2.5.3.1, 6.2.5.3.3 a 6.2.5.3.4.

6.2.5.4.

Navíjače musia po skúške životnosti podľa bodu 6.2.5.3.5 a bezprostredne po meraní navíjacej sily podľa bodu 6.2.5.3.4 spĺňať nasledujúce dve špecifikácie:

6.2.5.4.1.

ak sa navíjače okrem navíjačov s automatickým blokovaním skúšajú podľa bodu 7.6.4.2, navíjače musia byť schopné zamedziť akémukoľvek preklzu medzi trupom a pásmi, a

6.2.5.4.2.

ak je pracka otvorená zdvihnutím západky na uvoľnenie jazýčka, samotný navíjač musí byť schopný úplne navinúť popruh.

6.2.6.1.

Po skúške odolnosti proti korózii podľa bodu 7.2 musí predpínacie zariadenie (vrátane snímača nárazu pripojeného na zariadenie pôvodnou zástrčkou, v ktorej však nesmie byť pod prúdom) fungovať normálne.

6.2.6.2.

Musí sa overiť, či pri neúmyselnom uvedení zariadenia do činnosti nevzniká nebezpečenstvo telesného poranenia používateľa.

6.2.6.3.

V prípade zariadení aktivovaných pomocou pyrotechnického prostriedku:

6.2.6.3.1.

po podrobení predpínacieho zariadenia kondicionovaniu podľa bodu 7.9.2 nesmie dôjsť k jeho aktivácii teplom a musí fungovať normálne;

6.2.6.3.2.

musia sa prijať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo vznieteniu priľahlých horľavých materiálov výronom horúcich plynov.

6.3.1.1.

Popruhy musia mať také vlastnosti, aby ich tlak na telo používateľa bol rozložený čo najrovnomernejšie na celú šírku popruhov a aby sa ani pri pôsobení ťahu neskrútili. Popruhy musia mať schopnosť pohlcovať a rozptyľovať energiu. Popruhy musia mať opracované okraje (lemy) tak, aby sa používaním nepárali.

6.3.1.2.

Šírka popruhu pri zaťažení 980 daN nesmie byť menšia ako 46 mm. Tento rozmer sa meria počas skúšky medze pevnosti opísanej v bode 7.4.2 a bez odstavenia mechanizmu.

6.4.1.1.

Súprava pásu alebo zadržiavací systém sa podrobia dynamickej skúške podľa bodu 7.7.

6.4.1.2.

Dynamická skúška sa vykonáva na dvoch súpravách pásov, ktoré predtým neboli zaťažované, okrem prípadu, keď je súprava pásu súčasťou zadržiavacích systémov a dynamická skúška sa musí vykonať na zadržiavacích systémoch určených pre jednu skupinu sedadiel, ktoré predtým neboli zaťažované. Pracky súprav pásov, ktoré sa majú skúšať, musia vyhovovať požiadavkám uvedeným v bode 6.2.2.4. V prípade bezpečnostných pásov s navíjačmi sa musí navíjač podrobiť skúške odolnosti voči prachu uvedenej v bode 7.6.3; v prípade bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov vybavených predpínacím zariadením obsahujúcim pyrotechnické prostriedky sa zariadenie musí okrem toho podrobiť aj kondicionovaniu špecifikovanému v bode 7.9.2.

6.4.1.2.1.

Pásy sa musia podrobiť skúške odolnosti voči korózii opísanej v bode 7.2, po ktorej sa pracky podrobia ďalším 500 cyklom rozopnutia a zapnutia za bežných podmienok používania.

6.4.1.2.2.

Bezpečnostné pásy s navíjačmi sa musia podrobiť buď skúškam opísaným v bode 6.2.5.2, alebo skúškam opísaným v bode 6.2.5.3. Ak však už navíjač bol podrobený skúške odolnosti voči korózii v súlade s ustanoveniami bodu 6.4.1.2.1, táto skúška sa nemusí opakovať.

6.4.1.2.3.

V prípade pásu určeného na používanie so zariadením na výškové nastavenie pásu, ako je definované v bode 2.14.6, skúška sa vykonáva so zariadením nastaveným do najmenej vhodnej(-ých) polohy (polôh), zvolenej(-ých) technickou službou zodpovednou za vykonávanie skúšky. Ak je však zariadenie na výškové nastavenie pásu tvorené kotvovou úchytkou pásu, ako je schválené v súlade s ustanoveniami predpisu č. 14, technická služba zodpovedná za vykonávanie skúšok môže podľa vlastného uváženia použiť ustanovenia bodu 7.7.1.

6.4.1.2.4.

V prípade bezpečnostného pásu s predpínacím zariadením sa hodnota minimálneho povoleného posunu podľa bodu 6.4.1.3.2 môže znížiť o polovicu. Na účely tejto skúšky musí byť predpínacie zariadenie v činnosti.

6.4.1.2.5.

V prípade bezpečnostného pásu so zariadením na znižovanie napnutia sa takéto zariadenie ešte pred dynamickou skúškou podrobí skúške životnosti podľa bodu 6.2.5.3.5 v prevádzkovom režime. Dynamická skúška sa potom vykoná so zariadením na znižovanie napnutia v prevádzkovom režime.

6.4.1.3.

Počas tejto skúšky musia byť splnené tieto požiadavky:

6.4.1.3.1.

žiadna časť súpravy pásov ani zadržiavací systém zabezpečujúci zadržanie cestujúceho sa nesmie pretrhnúť a žiadne pracky ani blokovací systém, ani posunovací systém sa nesmú rozpojiť ani odblokovať a

6.4.1.3.2.

posun figuríny vpred musí byť v prípade brušných pásov na úrovni panvy v rozmedzí od 80 do 200 mm. V prípade iných typov pásov musí byť posun vpred na úrovni panvy v rozmedzí od 80 do 200 mm a na úrovni hrudníka v rozmedzí od 100 do 300 mm. V prípade postrojového pásu môžu byť špecifikované minimálne posuny znížené o polovicu. Týmito posunmi sú posuny vzhľadom na meracie body zobrazené na obrázku 6 v prílohe 7 k tomuto predpisu.

6.4.1.3.3.

V prípade bezpečnostného pásu určeného na používanie na vonkajšom prednom sedadle chránenom airbagom umiestneným pred ním, posun hrudníkového referenčného bodu môže prekročiť hodnotu posunu špecifikovanú v bode 6.4.1.3.2, ak jeho rýchlosť pri tejto hodnote neprekračuje 24 km/h.

6.4.1.4.

V prípade zadržiavacieho systému:

6.4.1.4.1.

posun hrudníkového referenčného bodu môže prekročiť hodnotu špecifikovanú v bode 6.4.1.3.2, ak sa dá preukázať buď výpočtom, alebo ďalšou skúškou, že žiadna časť trupu ani hlavy figuríny použitej pri dynamickej skúške nepríde do kontaktu so žiadnou prednou tuhou časťou vozidla okrem hrudníka s riadiacim mechanizmom, ak posledne uvedený spĺňa požiadavky predpisu č. 12, a za predpokladu, že ku kontaktu nedôjde pri rýchlosti vyššej ako 24 km/h. Pri takomto posudzovaní sa vychádza z toho, že sedadlo je v polohe špecifikovanej v bode 7.7.1.5;

6.4.1.4.2.

vo vozidlách, v ktorých sa takéto zariadenia používajú, musia byť posunovacie a blokovacie systémy umožňujúce cestujúcim sediacim na všetkých sedadlách opustiť vozidlo aj po dynamickej skúške ovládateľné ručne.

6.4.1.5.

Odchylne od uvedeného v prípade zadržiavacieho systému môžu byť posuny väčšie, ako sú posuny špecifikované v bode 6.4.1.3.2, v prípade, ak sa pre kotviaci úchyt pripevnený k sedadlu využije výnimka uvedená v predpise č. 14 bode 7.4.

6.4.2.1.

V prípade oboch vzoriek kondicionovaných v súlade s bodom 7.4.1.6 sa medzné zaťaženie stanoví podľa bodov 7.4.2. a 7.5. Táto hodnota sa musí rovnať najmenej 75 % priemerných hodnôt medzného zaťaženia stanovených počas skúšok na nezodraných popruhoch, ale nesmie byť menšia, ako je najnižšia záťaž určená pre skúšanú položku. Rozdiel medzi hodnotami medzného zaťaženia oboch vzoriek nesmie byť väčší ako 20 % najvyššej nameranej hodnoty medzného zaťaženia. V prípade postupov typu 1 a typu 2 sa skúška medze pevnosti vykonáva iba na vzorkách popruhu (bod 7.4.2). V prípade postupu typu 3 sa skúška medze pevnosti vykonáva na popruhu v kombinácii s príslušným kovovým komponentom (bod 7.5).

6.4.2.2.

Súčasti súpravy pásov, ktoré sa majú podrobiť procesu odolnosti voči odieraniu, a postupy, ktoré sa majú dodržať, sú uvedené v tejto tabuľke a typy procesov, ktoré sú pre ne vhodné, sú označené „x“. Pre každý postup sa musí použiť nová vzorka.

7.1.1.

Na kontrolu spony, skúšku spony pri nízkej teplote, v prípade potreby na skúšku spony pri nízkej teplote opísanú v bode 7.5.4, skúšku životnosti spony, skúšku odolnosti pásu voči korózii, skúšku činnosti navíjača, na dynamickú skúšku a na skúšku uvoľnenia spony po dynamickej skúške sú potrebné dva pásy alebo dva zadržiavacie systémy. Jedna z týchto dvoch vzoriek sa použije na kontrolu pásu alebo zadržiavacieho systému.

7.1.2.

Na kontrolu spony a na skúšku pevnosti spony, skúšku pripevňovacieho zariadenia, nastavovacieho zariadenia pásov podľa potreby aj navíjačov je potrebný jeden pás alebo zadržiavací systém.

7.1.3.

Na kontrolu pracky, skúšku mikropreklzu a skúšku odolnosti proti odieraniu sú potrebné dva pásy alebo zadržiavacie systémy. Skúška činnosti zariadenia na nastavovanie pásu sa vykonáva na jednej z týchto dvoch vzoriek.

7.1.4.

Vzorka popruhu sa použije na skúšku medze pevnosti popruhu v ťahu. Časť tejto vzorky sa musí uschovať na celé obdobie platnosti homologizácie.

7.2.1.

Úplná súprava bezpečnostného pásu sa umiestni do skúšobnej komory podľa prílohy 12 k tomuto predpisu. V prípade súpravy s navíjačom sa popruh odvinie v celej dĺžke až na dĺžku 300 ± 3 mm. Až na krátke prerušenia, nevyhnutné napríklad na kontrolu a doplnenie soľného roztoku, musí skúška vystavením vplyvu prostredia prebiehať nepretržite 50 hodín.

7.2.2.

Po skončení skúšky vystavenia vplyvu prostredia sa súprava opatrne umyje alebo ponorí do čistej tečúcej vody s teplotou najviac 38 oC, aby sa odstránil prípadný soľný povlak, ktorý sa mohol vytvoriť, a pred kontrolou podľa bodu 6.2.1.2 sa nechá 24 hodín schnúť pri izbovej teplote.

7.3.1.

Vzorky, ktoré sa majú predložiť na skúšku mikropreklzu, sa musia uchovávať minimálne 24 hodín v atmosfére s teplotou 20 ± 5 oC a s relatívnou vlhkosťou 65 ± 5 %. Skúška sa musí vykonať pri teplote medzi 15 oC a 30 oC.

7.3.2.

Musí sa zabezpečiť, aby voľná časť nastavovacieho zariadenia smerovala na skúšobnej lavici buď nahor, alebo nadol, tak ako vo vozidle.

7.3.3.

Na spodnú časť sekcie popruhu sa pôsobí zaťažením 5 daN. Druhá časť sa vystaví pohybu smerom nahor a nadol, pričom celková amplitúda je 300 ± 20 mm (pozri obrázok).

7.3.4.

Pokiaľ existuje voľný koniec, ktorý slúži ako rezervný popruh, nesmie byť nijakým spôsobom upevnený alebo prisvorkovaný k zaťaženej sekcii.

7.3.5.

Musí sa zabezpečiť, aby popruh na skúšobnej lavici v nenapnutej polohe zostúpil z nastavovacieho zariadenia do konkávnej krivky, tak ako vo vozidle. Zaťaženie 5 daN, ktorým sa pôsobí na skúšobnej lavici, musí byť usmernené vertikálne, tak aby sa zamedzilo bočnému kmitaniu záťaže a skrúteniu pásu. Upevňovacie kovanie musí byť pripevnené k zaťaženiu 5 daN ako vo vozidle.

7.3.6.

Pred skutočným začatím skúšky sa musí vykonať séria 20 cyklov, tak aby sa samoupínací systém správne ustálil.

7.3.7.

Vykonáva sa 1 000 cyklov pri frekvencii 0,5 cyklu za sekundu, pričom celková amplitúda je 300 ± 20 mm. Záťažou 5 daN sa pôsobí iba počas obdobia zodpovedajúceho posunu 100 ± 20 mm pre každú polperiódu.

7.4.1.2.1.

Uplatňujú sa ustanovenia odporúčania ISO 105-BO2 (1978). Popruh sa vystaví účinkom svetla počas lehoty potrebnej na vytvorenie kontrastu, ktorý zodpovedá odtieňu číslo 4 na sivej stupnici a štandardného modrého farbiva číslo 7.

7.4.1.2.2.

Po vystavení sa popruh ponechá najmenej 24 hodín v atmosfére s teplotou 20 ± 5 oC a s relatívnou vlhkosťou 65 ± 5 %. Ak sa skúška nevykoná ihneď po skončení kondicionovania, vzorka sa až do začatia skúšky umiestni do vzduchotesne uzatvorenej nádoby. Hodnota medzného zaťaženia sa musí stanoviť do piatich minút po vybratí popruhu z kondicionovacej inštalácie.

7.4.1.3.1.

Popruh sa ponechá najmenej 24 hodín v atmosfére s teplotou 20 ± 5 oC a s relatívnou vlhkosťou 65 ± 5 %.

7.4.1.3.2.

Potom sa popruh ponechá jeden a pol hodiny na rovnej ploche v mraziacej komore pri teplote vzduchu –30 ± 5 oC. Potom sa prehne a prehyb sa zaťaží bremenom s hmotnosťou 2 kg, ktoré bolo vopred ochladené na teplotu –30 ± 5 oC. Po ponechaní zaťaženého popruhu počas 30 minút v tej istej mraziacej komore sa záťaž odstráni a do 5 minút po vybratí popruhu z mraziacej komory sa odmeria jeho medzná záťaž.

7.4.1.4.1.

Popruh sa nechá tri hodiny vo vyhrievacej komore v atmosfére s teplotou 60 ± 5 oC a s relatívnou vlhkosťou 65 ± 5 %.

7.4.1.4.2.

Hodnota medzného zaťaženia sa musí stanoviť do piatich minút po vybratí popruhu z vyhrievacej komory.

7.4.1.5.1.

Popruh sa na tri hodiny celkom ponorí do destilovanej vody s teplotou 20 ± 5 oC, do ktorej sa pridalo nepatrné množstvo zmáčadla. Použije sa ľubovoľný zmáčací prostriedok vhodný pre skúšané vlákno.

7.4.1.5.2.

Hodnota medzného zaťaženia sa musí stanoviť do 10 minút po vybratí popruhu z vody.

7.4.1.6.1.

Kondicionovanie oderom sa vykonáva na každom zariadení, v ktorom je popruh v dotyku s niektorou pevnou časťou pásov okrem všetkých nastavovacích zariadení, kde skúška mikropreklzu (7.3) preukáže, že pás prekĺzne o menej ako polovicu predpísanej hodnoty, pričom v takomto prípade nie je kondicionovanie oderom podľa postupu 1 (7.4.1.6.4.1) potrebné. Pri nastavení na kondicionovacom zariadení sa približne zachová vzájomná poloha popruhu a dotykovej plochy.

7.4.1.6.2.

Vzorky sa ponechajú najmenej 24 hodín v atmosfére s teplotou 20 ± 5 oC a s relatívnou vlhkosťou 65 ± 5 %. Teplota okolia počas postupu oderu musí byť medzi 15 oC a 30 oC.

7.4.1.6.3.

Všeobecné podmienky pre každý postup odierania sú uvedené v tejto tabuľke:

Posun uvedený v piatom stĺpci tejto tabuľky predstavuje veľkosť rozkmitu vratného pohybu pôsobiaceho na popruh.

7.4.1.6.4.

Konkrétne postupy kondicionovania

7.4.1.6.4.1.

Postup 1: pre prípady, keď popruh preklzuje cez nastavovacie zariadenie.

Vertikálne stále zaťaženie 2,5 daN sa nechá pôsobiť na jeden koniec popruhu – druhý koniec popruhu sa pripevní k zariadeniu, ktoré dodá popruhu horizontálny pohyb sem a tam.

Nastavovacie zariadenie sa umiestni na horizontálny popruh, tak aby tento popruh zostal napnutý (pozri obrázok 1 v prílohe 11 k tomuto predpisu).

7.4.1.6.4.2.

Postup 2: pre prípady, keď popruh zmení smer prechodu cez pevnú časť.

Počas skúšky sa musia uhly popruhov zachovať tak, ako je znázornené na obrázku 2 v prílohe 11 k tomuto predpisu.

Počas skúšky sa nechá pôsobiť stále zaťaženie 0,5 daN.

Ak popruh pri prechode cez pevnú časť mení smer viac než jedenkrát, môže sa zaťaženie 0,5 daN zvýšiť tak, aby sa dosiahol predpísaný 300 mm posun popruhu pri prechode cez pevnú časť.

7.4.1.6.4.3.

Postup 3: pre prípady, keď je popruh prišitý alebo podobným spôsobom prichytený k niektorej pevnej časti.

Celkový pohyb smerom sem a tam musí byť 300 ± 20 mm, pričom zaťaženie 5 daN pôsobí iba počas obdobia zodpovedajúceho posunu 100 ± 20 mm na každú polperiódu (pozri obrázok 3 v prílohe 11 k tomuto predpisu).

7.4.2.1.

Skúška sa vykonáva zakaždým na dvoch nových vzorkách popruhu s dostatočnou dĺžkou, kondicionovaných v súlade s ustanoveniami bodu 7.4.1.

7.4.2.2.

Každý popruh sa upne medzi svorky stroja na ťahové skúšky (trhací stroj). Svorky musia byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo pretrhnutiu popruhu v nich alebo v ich blízkosti. Rýchlosť posunu musí byť približne 100 mm/min. Voľná dĺžka vzorky medzi svorkami stroja musí byť na začiatku skúšky 200 mm ± 40 mm.

7.4.2.3.

Keď záťaž dosiahne 980 daN, odmeria sa šírka popruhu bez zastavenia stroja.

7.4.2.4.

Namáhanie ťahom sa zvyšuje, kým sa popruh nepretrhne, a zaznamená sa medzné zaťaženie.

7.4.2.5.

Ak popruh prekĺzne alebo sa roztrhne v niektorej zo svoriek alebo vo vzdialenosti do 10 mm od nich, skúška je neplatná a musí sa vykonať nová skúška na novej vzorke.

7.5.1.

Spona a nastavovacie zariadenie sa pripoja na prístroj na ťahové skúšky (trhací stroj) časťami súpravy pásov, ku ktorým sú normálne pripevnené, a zaťaženie sa potom zvýši na 980 daN.

V prípade postrojových pásov sa spona pripojí k skúšobnému prístroju popruhmi, ktoré sú pripevnené k spone, a jazýčkom alebo dvoma jazýčkami nachádzajúcimi sa približne symetricky od geometrického stredu spony. Ak je spona alebo nastavovacie zariadenie súčasťou pripevňovacieho kovania alebo spoločnej časti trojbodového pásu, spona alebo nastavovacie zariadenie sa skúšajú spolu s uchytením v súlade s bodom 7.5.2 okrem prípadu navíjačov, ktoré majú v hornej kotvovej úchytke pásu kladku alebo vodidlo popruhu, keď zaťaženie bude 980 daN a dĺžka popruhu, ktorý zostal navinutý na cievke, bude rovnaká ako dĺžka spôsobená zablokovaním čo možno najbližšie od miesta vo vzdialenosti 450 mm od konca popruhu.

7.5.2.

Pripevňovacie kovania a nastavovacie zariadenia pre výšku sa skúšajú spôsobom uvedeným v bode 7.5.1, ale zaťaženie bude 1 470 daN a bude sa ním podľa ustanovení druhej vety bodu 7.7.1 pôsobiť za čo najnepriaznivejších podmienok, aké len môžu nastať vo vozidle, v ktorom je správne namontovaný pás. Pri skúške navíjačov sa skúška vykoná s popruhom úplne odvinutým z cievky.

7.5.3.

Dve vzorky úplnej súpravy pásu sa umiestnia na dve hodiny do mraziacej komory s teplotou – 10 oC ± 1 oC. Ihneď po ich vybratí z komory sa navzájom zapadajúce časti spony ručne zasunú do seba.

7.5.4.

Dve vzorky úplnej súpravy pásu sa umiestnia na dve hodiny do mraziacej komory s teplotou – 10 oC ± 1 oC. Pevné skúšané časti a súčasti z plastov sa striedavo poukladajú na rovný pevný oceľový povrch (ktorý bol spoločne so vzorkami v mraziacej komore), uložený na vodorovný povrch kompaktného pevného bloku s hmotnosťou najmenej 100 kg, a do 30 sekúnd po ich vybratí z mraziacej komory sa na skúšobnú vzorku nechá voľným pádom z výšky približne 300 mm padnúť oceľové závažie s hmotnosťou 18 kg. Nárazová plocha 18 kg závažia musí nadobudnúť tvar vypuklého povrchu so stupňom tvrdosti najmenej 45 HRC a s priečnym polomerom 10 mm a s pozdĺžnym polomerom 150 mm nachádzajúcim sa nad stredovou osou závažia. Jedna skúšobná vzorka sa skúša s osou zakrivenej tyče rovnobežnou s popruhom, druhá vzorka sa skúša so zakrivenou tyčou, ktorá s popruhom zviera uhol 90o.

7.5.5.

Spony s časťami, ktoré sú spoločné pre dva bezpečnostné pásy, sa zaťažia takým spôsobom, aby simulovali podmienky používania vo vozidle so sedadlami nastavenými do strednej polohy. Na každý popruh musí súčasne pôsobiť zaťaženie 1 470 daN. Smer pôsobenia zaťaženia sa stanoví podľa bodu 7.7.1. Zariadenie vhodné na uvedenú skúšku je zobrazené v prílohe 10 k tomuto predpisu.

7.5.6.

Pri skúške ľubovoľného ručného nastavovacieho zariadenia sa popruh musí rovnomerne preťahovať cez nastavovacie zariadenia pri zohľadnení bežných podmienok bežného používania rýchlosťou približne 100 mm/s, pričom maximálna sila sa zmeria s presnosťou na 0,1 daN po prejdení počiatočných 25 mm pásu. Skúška sa vykoná v oboch smeroch pohybu popruhu cez nastavovacie zariadenie, pričom pred samotným meraním sa popruh podrobí 10 cyklom.

7.6.1.1.

Popruh sa odvíja a necháva navíjať pre požadovaný počet cyklov rýchlosťou najviac 30 cyklov za minútu. V prípade navíjačov s núdzovým blokovaním sa za popruh po každom piatom cykle trhne, aby sa navíjač zablokoval.

Rovnaký počet trhnutí sa vykoná v každej z piatich rôznych odvinutých dĺžok popruhu, a to pri 90 %, 80 %, 75 %, 70 % a 65 % z celkovej dĺžky popruhu na navíjači. Pri dĺžke väčšej než 900 mm sa tieto percentuálne podiely prepočítajú na konečnú 900 mm dĺžku popruhu, ktorá zostáva navinutá na navíjači.

7.6.1.2.

Zariadenie vhodné na skúšky uvedené v bode 7.6.1.1 je zobrazené v prílohe 3 k tomuto predpisu.

7.6.2.1.

Blokovanie navíjača sa skúša jedenkrát, keď bol popruh odvinutý na plnú dĺžku 300 ± 3 mm.

7.6.2.1.1.

V prípade navíjača aktivovaného pohybom popruhu sa popruh rozvíja rovnakým smerom, ako keď je navíjač bežne namontovaný do vozidla.

7.6.2.1.2.

Ak sa navíjače skúšajú na citlivosť na spomalenie vozidla, skúšajú sa pri uvedenom rozvinutí pozdĺž dvoch kolmých osí, ktoré sú vodorovné, ak je navíjač namontovaný vo vozidle podľa pokynov výrobcu bezpečnostných pásov. Ak táto poloha nie je špecifikovaná, skúšobný orgán konzultuje s výrobcom bezpečnostných pásov. Jedna z týchto osí musí prebiehať v smere zvolenom technickou službou vykonávajúcou homologizačnú skúšku, tak aby sa dosiahli najnepriaznivejšie podmienky, pokiaľ ide o uvedenie blokovacieho mechanizmu do činnosti.

7.6.2.2.

Zariadenie vhodné na skúšky uvedené v bode 7.6.2.1 je opísané v prílohe 4 k tomuto predpisu. Musí byť skonštruované tak, aby sa požadované zrýchlenie dosiahlo skôr, než sa z navíjača odvinie viac ako 5 mm popruhu, a aby bol pri odvíjaní zabezpečený priemerný nárast zrýchlenia, ktorý neklesne pod 25g/s (7) a nepresiahne 150 g/s (7).

7.6.2.3.

Z hľadiska kontroly splnenia požiadaviek bodov 6.2.5.3.1.3 a 6.2.5.3.1.4 sa navíjač musí namontovať na vodorovný stôl, ktorý sa nakláňa rýchlosťou nepresahujúcou 2o za sekundu, až kým nedôjde k zablokovaniu. Skúška sa opakuje v ďalších smeroch nakláňania, tak aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek.

7.6.3.1.

Navíjač sa umiestni do skúšobnej komory podľa zobrazenia v prílohe 5 k tomuto predpisu. Montuje sa podobne orientovaný ako pri namontovaní vo vozidle. Skúšobná komora musí obsahovať prach, ako je špecifikované v bode 7.6.3.2. Z navíjača sa odvinie popruh v dĺžke 500 mm a nechá sa odvinutý s výnimkou, že do jednej až dvoch minút po každom rozvírení prachu musí byť podrobený 10 úplným cyklom rozvinutia a navinutia popruhu. Počas piatich hodín sa prach každých 20 minút rozvíri na 5 sekúnd stlačeným vzduchom bez obsahu oleja a vlhkosti pri pretlaku 5,5 · 105±0,5 · 105 Pa vstupujúcim cez clonu s priemerom 1,5±0,1 mm.

7.6.3.2.

Prach použitý pri skúške podľa bodu 7.6.3.1 musí pozostávať približne z 1 kg suchého kremeňa. Granulometrické zloženie je takéto:

7.6.4.1.

Navíjacia sila sa meria so súpravou bezpečnostného pásu nasadenou na figurínu tak ako pri dynamickej skúške predpísanej v bode 7.7. Napnutie popruhu sa meria v bode dotyku s (ale bez dotyku) figurínou, zatiaľ čo pás sa navíja približnou rýchlosťou 0,6 m/min. V prípade bezpečnostného pásu so zariadením na znižovanie napínania sa navíjacia sila a napnutie popruhu merajú so zariadením na znižovanie napínania v prevádzkovom režime, ako aj mimo prevádzkového režimu.

7.6.4.2.

Pred vykonaním dynamickej skúšky opísanej v bode 7.7 sa sediaca figurína oblečená v bavlnenej košeli nakláňa smerom dopredu, až kým sa z navíjača neodvinie 350 mm popruhu, a potom sa uvoľní do pôvodnej polohy.

7.7.1.

Súprava pásov sa namontuje na vozík vybavený sedadlom a kotviacimi úchytmi definovanými v prílohe 6 k tomuto predpisu. Ak je však súprava pásu určená pre konkrétne vozidlo alebo konkrétne typy vozidla, vzdialenosti medzi figurínou a kotviacimi úchytmi určí služba vykonávajúca skúšky buď podľa montážnych pokynov dodávaných s pásom, alebo podľa údajov poskytnutých výrobcom vozidla. Ak je pás vybavený zariadením na výškové nastavovanie pásu, ako je definované v bode 2.14.6, poloha zariadenia a prípravkov na jeho upevnenie musí byť rovnaká ako v prípade konštrukcie vozidla.

V prípade, že sa dynamická skúška vykonáva pre určitý typ vozidla, nemusí sa opakovať pre iné typy vozidiel, kde vzdialenosť každého kotviaceho bodu je menšia ako 50 mm od príslušného kotviaceho bodu skúšaného pásu. Alternatívne môžu výrobcovia na skúšku stanoviť hypotetické kotviace miesto tak, aby bol zahrnutý maximálny počet skutočných kotviacich bodov.

7.7.1.1.

V prípade bezpečnostného pásu alebo zadržiavacieho systému tvoriaceho súčasť súpravy, v prípade ktorého sa požaduje homologizácia zadržiavacieho systému, bezpečnostný pás sa namontuje na tú časť konštrukcie vozidla, na ktorú sa zadržiavací systém bežne montuje, a táto časť sa tuho pripevní k skúšobnému vozíku spôsobom opísaným v bodoch 7.7.1.2 až 7.7.1.6.

V prípade bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov s predpínacími zariadeniami, spočívajúcich na iných komponentoch, ako sú komponenty zabudované v samotnej súprave pásov, súprava pásov sa namontuje na skúšobný vozík spoločne s ďalšími potrebnými dielmi vozidla spôsobom predpísaným v bodoch 7.7.1.2 až 7.7.1.6.

Alternatívne v prípade, že sa tieto zariadenia nemôžu skúšať na skúšobnom vozíku, výrobca môže preukázať bežnou skúškou čelným nárazom pri rýchlosti 50 km/h v súlade s postupom podľa normy ISO 3560 (1975), že zariadenie vyhovuje požiadavkám tohto predpisu.

7.7.1.2.

Spôsob použitý na upevnenie vozidla počas skúšky nesmie byť taký, aby sa zosilnili kotviace úchyty sedadiel alebo bezpečnostných pásov alebo aby sa znížila bežná deformácia konštrukcie. Nesmie byť prítomná žiadna predná časť vozidla, ktorá by obmedzovaním pohybu figuríny vpred, vynímajúc chodidlo, znižovala zaťaženie pôsobiace na zadržiavací systém počas skúšky. Odstránené časti konštrukcie môžu byť nahradené časťami rovnakej pevnosti za predpokladu, že nebudú brániť pohybu figuríny vpred.

7.7.1.3.

Upevňovacie zariadenie sa považuje za uspokojivé, ak nepôsobí na oblasť zasahujúcu do celej šírky konštrukcie a ak vozidlo alebo konštrukcia sú blokované alebo upevnené vpredu vo vzdialenosti najmenej 500 mm od kotvovej úchytky zadržiavacieho systému. Na zadnej časti musí byť konštrukcia upevnená v dostatočnej vzdialenosti smerom dozadu od kotvových úchytiek, tak aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek bodu 7.7.1.2.

7.7.1.4.

Sedadlá sa musia namontovať a uviesť do polohy na používanie pri riadení zvolenej technickou službou vykonávajúcou homologizačné skúšky, tak aby sa dosiahli najnepriaznivejšie podmienky vzhľadom na pevnosť, kompatibilné s inštalovaním figuríny vo vozidle. Polohy sedadiel sa musia uviesť v protokole. Operadlo sedadla, ak je jeho sklon nastaviteľný, musí byť zablokované spôsobom špecifikovaným výrobcom, alebo v prípade, že neexistuje žiadna špecifikácia na skutočný uhol operadla sedadla, čo možno najbližšie k hodnote 25o v prípade vozidiel kategórií M1 a N1 a čo možno najbližšie k hodnote 15o v prípade všetkých ostatných kategórií.

7.7.1.5.

Pre vyhodnotenie požiadaviek bodu 6.4.1.4.1 sa sedadlo posudzuje v najprednejšej jazdnej alebo cestovnej polohe, primeranej z hľadiska rozmerov figuríny.

7.7.1.6.

Všetky sedadlá každej skupiny sedadiel sa musia skúšať súčasne.

7.7.1.7.

Dynamické skúšky systému postrojových pásov sa vykonávajú bez (súpravy) rozkrokových popruhov, ak existujú.

7.7.2.

Súprava pásov sa pripevní k figuríne zobrazenej v prílohe 7 k tomuto predpisu takto: medzi chrbát figuríny a operadlo sedadla sa vloží doska s hrúbkou 25 mm. Pás sa potom pevne prispôsobí figuríne. Doska sa odstráni tak, že celá dĺžka chrbtu bude v kontakte s chrbtom sedadla. Kontrola sa vykoná tak, aby sa zabezpečilo, že spôsob zapadnutia dvoch častí spony nebude vykazovať riziko zníženia spoľahlivosti uzamknutia.

7.7.3.

Voľné konce popruhov musia presahovať dostatočne ďaleko za nastavovacie zariadenia, tak aby bol možný preklz.

7.7.4.

Vozík sa musí uviesť do pohybu tak, aby v okamihu nárazu bola jeho voľná jazdná rýchlosť 50 km/h ± 1 km/h a aby figurína pritom zostala stabilná. Brzdná dráha vozíka je 40 cm ± 5 cm. Vozík musí počas celého spomaľovania zostať vo vodorovnej polohe. Spomalenie vozíka sa dosiahne použitím prístroja opísaného v prílohe 6 k tomuto predpisu alebo akéhokoľvek iného zariadenia s ekvivalentnými výsledkami. Prístroj musí vyhovovať výkonnostným požiadavkám podľa prílohy 8 k tomuto predpisu.

7.7.5.

Bezprostredne pred nárazom sa odmeria rýchlosť vozíka, posun figuríny vpred a rýchlosť hrudníka figuríny pri posunutí hrudníka o 300 mm.

7.7.6.

Po náraze sa súprava pásu alebo zadržiavací systém a jeho pevné časti musia vizuálne prekontrolovať bez rozopnutia spony, aby sa zistilo, či nedošlo k poruche alebo pretrhnutiu. V prípade zadržiavacieho systému sa po skúške zistí, či nie sú viditeľné trvalo zdeformované časti konštrukcie vozidla spojené s vozíkom. Ak nejaká deformácia existuje, musí sa to brať do úvahy pri výpočtoch podľa bodu 6.4.1.4.1.

7.8.1.

Pri tejto skúške sa použije súprava pásov alebo zadržiavacie zariadenia, ktoré už boli podrobené dynamickej skúške podľa bodu 7.7.

7.8.2.

7.8.3.

Odmeria sa sila potrebná na rozopnutie spony a zaznamená sa akákoľvek porucha spony.

7.8.4.

Po skúške rozopínania spony sa vykoná kontrola súčastí súpravy pásu alebo zadržiavacieho zariadenia, ktoré boli podrobené skúškam predpísaným v bode 7.7, a rozsah poškodenia, ktoré utrpela súprava pásov alebo zadržiavacie zariadenie počas dynamickej skúšky, sa zaznamená do protokolu o skúške.

7.10.1.

Do protokolu o skúške sa zaznamenávajú výsledky všetkých skúšok predpísaných v bode 7, najmä rýchlosť vozíka, maximálny posun figuríny dopredu, poloha, ak sa dá meniť, ktorú spona zaujíma počas skúšky, sila potrebná na otvorenie spony a akákoľvek porucha alebo pretrhnutie. Ak sa na základe uplatnenia bodu 7.7.1 nerešpektovali kotviace úchyty predpísané v prílohe 6 k tomuto predpisu, v protokole o skúške sa musí opísať spôsob namontovania súpravy pásu alebo zadržiavacieho systému a presne sa uvedú dôležité rozmery a uhly. V protokole musí byť uvedená každá deformácia alebo porušenie, ku ktorému došlo počas skúšky. V prípade zadržiavacieho systému sa v protokole o skúške uvedie takisto spôsob pripevnenia konštrukcie vozidla k vozíku, poloha sedadiel a sklon ich operadiel. Ak posun figuríny vpred presiahol hodnoty predpísané v bode 6.4.1.3.2, v protokole o skúške sa musí uviesť, či boli splnené požiadavky podľa bodu 6.4.1.4.1.

8.1.1.

S výnimkou sklápacích sedadiel (ako sa definuje v predpise č. 14) a miest na sedenie určených iba na použitie vo vozidle v stave pokoja sedadlá vozidiel kategórií M a N, ako sú definované v prílohe 7 ku konsolidovanej rezolúcii (R.E.3) (8) (okrem tých vozidiel kategórií M2 a M3, ktoré patria do triedy I alebo II podľa predpisu č. 36, do triedy A podľa predpisu č. 52 a do triedy I alebo II podľa predpisu č. 107), musia mať bezpečnostné pásy alebo zadržiavacie systémy, ktoré spĺňajú požiadavky tohto predpisu.

8.1.2.

Pre všetky miesta na sedenie, pre ktoré sa vyžaduje montáž bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov, sa musia použiť tie typy bezpečnostných pásov alebo zadržiavacích systémov, ktoré sú uvedené v prílohe 16 [s ktorými sa nemôžu použiť ani navíjače bez blokovania (bod 2.14.1), ani navíjače s ručným odblokovaním (bod 2.14.2)]. Na všetkých miestach na sedenie, pre ktoré sú v prílohe 16 predpísané brušné pásy typu B, je dovolené používať brušné pásy Br3 s výnimkou prípadov, keď sa pri bežnom zapnutí spony navinú do takej miery, že sa značne zníži pohodlie cestujúcich.

8.1.2.1.

V prípade krajných miest na sedenie, iných ako predné vo vozidlách kategórie N1, znázornených v prílohe 16 a označených symbolom Ø, je však povolená montáž brušného pásu typu Br4m alebo Br4Nm, ak existuje priechod medzi sedadlom a najbližšou bočnou stenou vozidla, ktorý umožňuje prístup cestujúcich do iných častí vozidla. Priestor medzi sedadlom a bočnou stenou sa považuje za priechod, ak v prípade, keď sú všetky dvere vozidla zatvorené, vzdialenosť medzi bočnou stenou a vertikálnou pozdĺžnou rovinou prechádzajúcou osou príslušného sedadla, ktorá sa meria v mieste bodu „R“ kolmo na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla, je väčšia ako 500 mm.

8.1.3.

V prípade vozidiel, kde nie sú predpísané bezpečnostné pásy, sa podľa voľby výrobcu môžu namontovať bezpečnostné pásy alebo zadržiavací systém akéhokoľvek typu, ktorý spĺňa požiadavky tohto predpisu. V prípade miest na sedenie, pre ktoré sú v prílohe 16 predpísané brušné pásy, sa môžu ako alternatíva k brušným pásom poskytnúť pásy typu A povolené v prílohe 16.

8.1.4.

Na trojbodových pásoch vybavených navíjačmi musí najmenej jeden navíjač pôsobiť na diagonálny popruh.

8.1.5.

Okrem vozidiel kategórie M1 sa môže povoliť navíjacie zariadenie s núdzovým blokovaním typu 4 N (bod 2.14.5) namiesto navíjača typu 4 (bod 2.14.4), ak sa k spokojnosti služieb zodpovedných za skúšky preukázalo, že montáž navíjača typu 4 nie je praktická.

8.1.6.

V prípade predných krajných a predných stredných sedadiel znázornených v prílohe 16 a označených symbolom * sa musia brušné pásy typu uvedeného v uvedenej prílohe považovať za dostatočné, ak je čelné sklo umiestnené mimo referenčnej zóny definovanej v prílohe 1 k predpisu č. 21.

Vo vzťahu k bezpečnostným pásom sa čelné sklo považuje za súčasť referenčnej zóny, ak je schopné dostať sa do statického kontaktu so skúšobným zariadením podľa postupu opísaného v prílohe 1 k predpisu č. 21.

8.1.7.

Každé miesto na sedenie označené v prílohe 16 symbolom • musí byť vybavené trojbodovým pásom typu uvedeného v prílohe 16 s výnimkou prípadu splnenia jednej z ďalej uvedených podmienok, keď možno použiť dvojbodové pásy typu uvedeného v prílohe 16:

8.1.7.1.

bezprostredne pred miestom na sedenie sa nachádza sedadlo alebo iné časti vozidla, ktoré sú v súlade s bodom 3.5 dodatku 1 k predpisu č. 80, alebo

8.1.7.2.

žiadna časť vozidla nie je v referenčnej zóne alebo sa pri pohybe vozidla nemôže dostať do referenčnej zóny, alebo

8.1.7.3.

časti vozidla v uvedenej referenčnej zóne spĺňajú požiadavky na pohltenie energie definované v dodatku 6 k predpisu č. 80.

8.1.8.

Okrem prípadu, na ktorý sa vzťahuje bod 8.1.9, musí byť každé miesto na sedenie pre cestujúceho, ktoré je vybavené airbagom, označené aj výstrahou varujúcou pred použitím dozadu smerujúceho detského zadržiavacieho systému na takomto mieste na sedenie. Výstražný štítok s piktogramom, ktorý môže obsahovať aj vysvetľujúci text, sa musí trvalo upevniť a umiestniť tak, aby bol ľahko čitateľný pre osobu, ktorá sa chystá inštalovať na dané sedadlo dozadu smerujúci detský zadržiavací systém. Vzor možného vyhotovenia tohto piktogramu je znázornený na obrázku 1. Ak výstražný štítok nie je viditeľný pri zatvorených dverách, musí byť trvalo viditeľné upozornenie na tento štítok.

Obrázok 1

Farby:

8.1.9.

Požiadavky bodu 8.1.8 neplatia, ak je vozidlo vybavené mechanizmom, ktorý sníma automaticky prítomnosť akéhokoľvek dozadu smerujúceho detského zadržiavacieho systému a zabezpečuje, aby airbag nebol aktivovaný pri namontovaní takéhoto detského zadržiavacieho systému.

8.1.10.

Pre sedadlá, ktoré sa môžu otočiť alebo prestaviť iným smerom a používať pri stojacom vozidle, platia požiadavky bodu 8.1.1 iba pre tie prestavenia sedadiel, ktoré sú podľa tohto predpisu určené na bežné použitie, keď sa vozidlo pohybuje po ceste v súlade s týmto predpisom.

8.2.1.

Bezpečnostné pásy, zadržiavacie systémy a detské zadržiavacie systémy Isofix podľa tabuľky 2 v doplnku 3 prílohy 17 sa musia uchytiť na kotvové úchytky vyhovujúce špecifikáciám podľa predpisu č. 14, ako sú konštrukčné a rozmerové charakteristiky, počet kotvových úchytiek a požiadavky na pevnosť.

8.2.2.

Bezpečnostné pásy, zadržiavacie systémy a detské zadržiavacie systémy Isofix odporúčané výrobcom podľa tabuliek 1 a 2 v doplnku 3 prílohy 17 sa musia namontovať tak, že budú spoľahlivo fungovať a znižovať riziko úrazu v prípade nárazu. Predovšetkým sa musia namontovať tak, aby:

8.2.2.1.

popruhy nemali tendenciu zaujať nebezpečnú konfiguráciu;

8.2.2.2.

sa minimalizovalo nebezpečenstvo, že správne nainštalovaný pás sa zošmykne z ramena osoby ako výsledok jeho pohybu dopredu;

8.2.2.3.

sa na minimum znížilo riziko zhoršenia kvality popruhu kontaktom s ostrými hranami konštrukcie vozidla alebo sedadla, detských zadržiavacích systémov alebo detských zadržiavacích systémov Isofix odporúčaných výrobcom podľa tabuliek 1 a 2 v doplnku 3 prílohy 17.

8.2.2.4.

Konštrukcia a inštalácia každého bezpečnostného pásu pre každé miesto na sedenie musia byť také, aby bol pás ľahko prístupný na použitie. Okrem toho v prípadoch, keď možno celé sedadlo alebo čalúnenie sedadla a/alebo operadlo sedadla poskladať tak, aby umožnilo prístup k zadnej časti vozidla alebo k nákladnému alebo batožinovému priestoru, po sklopení a vrátení sedadiel do ich sedacej polohy musia byť bezpečnostné pásy týchto sedadiel prístupné na použitie alebo na jednoduché vybratie spod sedadla alebo spoza neho jednou osobou podľa pokynov v príručke motorového vozidla bez toho, aby takáto osoba musela mať zaškolenie alebo prax.

8.2.2.5.

Technická služba overuje pri jazyku riadne zapnutom do spony a bez obsadenia sedadla cestujúcim, či:

8.2.2.5.1.

možná voľnosť pásu nebráni správnej montáži detských zadržiavacích systémov odporúčaných výrobcom a

8.2.2.5.2.

či sa dá v prípade trojbodových pásov pôsobiť ťahom aspoň 50 N v brušnej časti pásu vonkajším pôsobením ťahu v ramennej sekcii pásu.

8.3.1.

Pevné časti, ako sú spony, nastavovacie zariadenia a upevňovacie prvky, nesmú zvyšovať nebezpečenstvo úrazu pripútanej osoby ani ostatných cestujúcich vozidla v prípade nárazu.

8.3.2.

Zariadenie na uvoľnenie spony musí byť jasne viditeľné a v dosahu pripútanej osoby a musí byť konštrukčne navrhnuté tak, aby sa neotváralo neúmyselne alebo náhodne. Spona musí byť umiestnená v takej polohe, aby bola ľahko prístupná pre záchrancu, ktorý potrebuje vyslobodiť pripútanú osobu v stave núdze.

Spona sa musí namontovať tak, aby v stave bez zaťaženia aj v stave, keď na nej spočíva hmotnosť používateľa, ju mohol používateľ rozopnúť niektorou rukou jednoduchým pohybom v jednom smere.

V prípade bezpečnostného pásu alebo zadržiavacieho systému predných krajných miest na sedenie okrem postrojových pásov musí byť možné sponu zapnúť rovnakým spôsobom.

Musí sa skontrolovať, či v prípade, že spona je v kontakte s používateľom, šírka kontaktného povrchu nie je menšia ako 46 mm.

Musí sa skontrolovať, či v prípade, že je spona v kontakte s používateľom, dotyková plocha spĺňa požiadavky bodu 6.2.2.1 tohto predpisu.

8.3.3.

Ak je pás nasadený, nastaví sa automaticky tak, aby sa riadne prispôsobil používateľovi, alebo musí byť skonštruovaný tak, aby ručné nastavovacie zariadenie bolo ľahko prístupné pre sediaceho cestujúceho a dalo sa ľahko a pohodlne ovládať. Musí tiež umožňovať utiahnutie pásu iba jednou rukou, tak aby vyhovoval postave cestujúceho a polohe sedadla vo vozidle.

8.3.4.

Bezpečnostné pásy alebo zadržiavacie systémy so zabudovanými navíjačmi musia byť namontované tak, aby navíjače mohli fungovať správne a účinne navíjali popruh.

8.3.5.

Aby používatelia boli informovaní o opatreniach týkajúcich sa prepravy detí, vozidlá kategórií M1 a N1 musia spĺňať požiadavky na informácie uvedené v prílohe 17. Každé vozidlo kategórie M1 musí byť vybavené miestami upevnenia Isofix v súlade s príslušnými ustanoveniami predpisu č. 14.

Prvé miesto upevnenia Isofix musí umožňovať montáž aspoň jedného z troch dopredu orientovaných zariadení definovaných v doplnku 2 prílohy 17; druhé miesto upevnenia Isofix musí umožňovať montáž aspoň jedného z troch dozadu orientovaných zariadení definovaných v doplnku 2 prílohy 17. Ak v prípade druhého miesta upevnenia Isofix nie je možná montáž dozadu orientovaného zariadenia v druhom rade sedadiel vozidla v dôsledku konštrukcie vozidla, je povolená montáž jedného zo šiestich zariadení na ktoromkoľvek mieste vo vozidle.

9.1.

Každý typ vozidla alebo bezpečnostný pás, alebo zadržiavací systém podľa tohto predpisu musí byť vyrobený tak, aby bol v súlade s homologizovaným typom tak, že bude spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 6, 7 a 8.

9.2.

Musia byť splnené minimálne požiadavky postupov kontroly zhody výroby uvedené v prílohe 14 k tomuto predpisu.

9.3.

Príslušný orgán, ktorý udelil homologizáciu typu, môže kedykoľvek overiť spôsoby kontroly zhody uplatňované v každej výrobnej jednotke. Bežná frekvencia takýchto overovaní je dvakrát ročne.

10.1.

Homologizácia udelená vzhľadom na určité vozidlo alebo typ bezpečnostného pásu, alebo zadržiavacieho systému môže byť odobratá, ak nie je splnená požiadavka uvedená v bode 9.1 alebo ak vybraté systémy bezpečnostných pásov alebo zadržiavacie systémy neprešli úspešne kontrolami predpísanými v bode 9.2.

10.2.

Ak niektorá zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie homologizáciu, ktorú predtým udelila, bezodkladne o tom informuje ostatné zmluvné strany uplatňujúce tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára v súlade so vzorom v prílohe 1 A alebo v prílohe 1 B k tomuto predpisu (podľa vhodnosti).

11.1.

Každá úprava typu vozidla alebo pásu, alebo zadržiavacieho systému, alebo obidvoch sa musí oznámiť správnemu orgánu, ktorý homologizoval daný typ vozidla alebo bezpečnostného pásu, alebo zadržiavacieho systému. Tento orgán môže potom buď:

11.1.1.

usúdiť, že nie je pravdepodobné, aby vykonané zmeny mali mimoriadny nepriaznivý účinok, a že vozidlo alebo bezpečnostný pás, alebo zadržiavací systém v každom prípade ešte stále spĺňa požiadavky, alebo

11.1.2.

vyžadovať ďalší protokol o skúške od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok.

11.2.

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia bodu 11.1, variant vozidla, ktorého hmotnosť v pohotovostnom stave je nižšia ako hmotnosť vozidla podrobovaného homologizačnej skúške, sa nepovažuje za úpravu typu vozidla.

11.3.

Potvrdenie alebo odmietnutie homologizácie s uvedením úprav sa oznamuje postupom uvedeným v bode 5.2.3 alebo 5.3.3 zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis.

11.4.

Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie homologizácie prideľuje takémuto rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné zmluvné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára v súlade so vzorom v prílohe 1 A alebo 1 B k tomuto predpisu.

15.1.1.

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 15 k sérii zmien 04 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis nesmie odmietnuť udeliť homologizácie EHK podľa tohto predpisu v znení doplnku 15 k sérii zmien 04.

15.1.2.

Po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia platnosti doplnku 15 k sérii zmien 04 tohto predpisu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udeľujú homologizácie EHK iba vtedy, ak sú splnené požiadavky tohto predpisu v znení doplnku 15 k sérii zmien 04.

15.1.3.

Po uplynutí siedmich rokov od nadobudnutia platnosti doplnku 15 k sérii zmien 04 tohto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uznať homologizácie, ktoré neboli udelené v súlade s doplnkom 15 k sérii zmien 04 tohto predpisu. Existujúce homologizácie vozidiel iných kategórií ako M1, ktoré neboli dotknuté doplnkom 15 k sérii zmien 04 tohto predpisu, však zostávajú v platnosti a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich naďalej uznávajú.

15.1.3.1.

Od 1. októbra 2000 však v prípade vozidiel kategórií M1 a N1 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uznať homologizácie EHK, ktoré neboli udelené v súlade s doplnkom 8 k sérii zmien 04 tohto predpisu, ak nie sú splnené požiadavky na informácie uvedené v bode 8.3.5 a v prílohe 17.

15.2.1.

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 12 k sérii zmien 04 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúca tento predpis nesmie odmietnuť udeliť homologizácie EHK podľa tohto predpisu v znení doplnku 12 k sérii zmien 04.

15.2.2.

Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udeľujú po uplynutí 36 mesiacov od oficiálneho nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 15.2.1 homologizácie iba vtedy, ak daný typ vozidla spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení doplnku 12 k sérii zmien 04.

15.2.3.

Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu po uplynutí 60 mesiacov od oficiálneho nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 15.2.1 odmietnuť uznať homologizácie, ktoré neboli udelené v súlade s doplnkom 12 k sérii zmien 04 tohto predpisu.

15.2.4.

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 14 k sérii zmien 04 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis nesmie odmietnuť udeliť homologizácie EHK podľa tohto predpisu v znení doplnku 14 k sérii zmien 04.

15.2.5.

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti doplnku 16 k sérii zmien 04 žiadna zo zmluvných strán uplatňujúcich tento predpis nesmie odmietnuť udeliť homologizácie EHK podľa tohto predpisu v znení doplnku 16 k sérii zmien 04.

15.2.6.

Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu po uplynutí 36 mesiacov od oficiálneho nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 15.2.4 odmietnuť uznať homologizácie, ktoré neboli udelené v súlade s doplnkom 14 k sérii zmien 04 tohto predpisu.

15.2.7.

Zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu po uplynutí 60 mesiacov od oficiálneho nadobudnutia platnosti uvedeného v bode 15.2.4 odmietnuť uznať homologizácie, ktoré neboli udelené v súlade s doplnkom 14 k sérii zmien 04 tohto predpisu.

15.2.8.

Po 16. júli 2006 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu udeľovať homologizácie iba vtedy, ak daný typ vozidla spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení doplnku 16 k sérii zmien 04.

15.2.9.

Po 16. júli 2008 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uznať homologizácie vozidiel kategórie N1, ktoré neboli udelené v súlade s doplnkom 16 k sérii zmien 04 tohto predpisu.