24.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 292/1

—

organizácia a financovanie vysokoškolského vzdelávania sú záležitosťou jednotlivých členských štátov v súlade s ich vnútroštátnymi prioritami, právnymi predpismi a postupmi,

—

v hospodárstve a spoločnosti založenej na vedomostiach by malo byť vysokoškolské vzdelávanie úzko prepojené s výskumom a inováciou.

1.

umožniť európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania zlepšiť svoje výsledky z hľadiska vzdelania, dostupnosti a výskumu v porovnaní s inými regiónmi a krajinami sveta;

2.

umožniť inštitúciám vysokoškolského vzdelávania prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, aby zvýšili svoju kvalitu, príťažlivosť a význam pre spoločnosť a hospodárstvo;

3.

napomôcť vytvoriť správu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a zabezpečiť, aby tieto mali dostatočnú autonómiu;

4.

zlepšiť trvalú udržateľnosť financovania inštitúcií vysokoškolského vzdelávania podľa potreby zvýšením a diverzifikáciou zdrojov investícií;

5.

posilniť sociálny rozmer vysokoškolského vzdelávania najmä rozšírením jeho dostupnosti pre široké spektrum socio-ekonomických skupín pri znižovaní počtu študentov, ktorí štúdium nedokončia;

6.

povzbudzovať inštitúcie, aby vytvárali silnejšie partnerstvá s okolitou spoločnosťou vrátane miestnych komunít a obchodnej sféry.

1.

prispôsobenia v prípade potreby regulačného rámca, v ktorom pôsobia inštitúcie vysokoškolského vzdelávania s cieľom vytvoriť pružnejšie vzťahy medzi jednotlivými inštitúciami a orgánmi členských štátov zodpovednými za strategické riadenie systémov vysokoškolského vzdelávania, čo im pomôže zmodernizovať sa a prispôsobiť sa meniacim sa potrebám spoločnosti, ako aj niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia;

2.

zvyšovania atraktívnosti vysokoškolského vzdelávania pre študentov prostredníctvom vysokokvalitného vybavenia, lepšej informovanosti, zvyšovania rôznorodosti výučby a učenia sa, najmä pomocou IKT, vyššej kvality a lepšej prípravy jednotlivcov, aby sa zaručila úspešnosť ich akademického vzdelávania, ich trvalo udržateľná integrácia na trhu práce a ich aktívna účasť v spoločnosti;

3.

rozširovania dostupnosti vysokoškolského vzdelávania, najmä pre osoby zo znevýhodneného prostredia, napomáhania jednotlivcom, aby naplnili svoj potenciál, a umožnenia väčšej rôznorodosti prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo skutočnosťou;

4.

podpory rôznorodosti v rámci vysokoškolských vzdelávacích systémov a inštitúcií a vytvárania centier excelentnosti, ktoré prispievajú k reformnému procesu prostredníctvom spolupráce s inými inštitúciami a orgánmi;

5.

podpory inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby vytvárali trvalo udržateľné partnerstvá so širšou komunitou a priemyslom s cieľom naspĺňať meniace sa potreby spoločnosti a trhu práce;

6.

zapájania všetkých zainteresovaných strán do prípravy a vykonávania reforiem;

6a.

vnímania investícií do vysokoškolského vzdelania ako investícií do budúcnosti spoločnosti;

7.

preskúmania výšky zdrojov, ktoré sa vynakladajú na vysokoškolské vzdelávanie, a preskúmania možností zabezpečenia ďalších finančných prostriedkov rôznymi cestami, ak je to možné, aj cestou verejnej a súkromnej podpory;

8.

vytvárania reformných stimulov, napríklad prostredníctvom nasmerovania investícií na zlepšenie kvality výučby a učenia sa, výskumu, inovácie, riadenia a služieb študentom.

—

sa venovali otázkam nastoleným v tomto uznesení a referovali o pokroku vo svojich príspevkoch do spoločnej priebežnej správy v roku 2008 o vykonávaní pracovného programu s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 201.

—

využili partnerské učenie sa a najbližšiu spoločnú priebežnú správu o vykonávaní pracovného programu s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010 na riešenie otázok nastolených v tomto uznesení;

—

riešili potreby vysokoškolského vzdelávania účinnejším využívaním programov Spoločenstva, ako sú napríklad Socrates, Leonardo a budúcich programov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj využívaním európskych nástrojov financovania skupiny Európskej investičnej banky a štrukturálnych fondov všade tam, kde je to možné;

—

podporovali medzinárodnú spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, najmä prostredníctvom ich účasti na programoch Spoločenstva, ako napríklad Tempus a Erasmus Mundus.