DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1668

z 25. mája 2023,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa spresňuje meranie rizík alebo prvkov rizík, ktoré nie sú kryté alebo dostatočne kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a štvrtej časti nariadenia Európskeho parlamentu Rady (EÚ) 2019/2033, a orientačné kvalitatívne ukazovatele pre sumy dodatočných vlastných zdrojov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (1), a najmä jej článok 40 ods. 6 štvrtý pododsek,

keďže:

(1)

V snahe zabezpečiť harmonizované uplatňovanie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje v celej Únii je nevyhnutné stanoviť jednotný prístup k meraniu rizík a prvkov rizík, ktorý by podporil určenie úrovne kapitálu primeranej na riešenie všetkých závažných rizík, ktorým môžu byť investičné spoločnosti vystavené. Príslušné orgány by preto mali zabezpečiť, aby investičné spoločnosti mali primerané dodatočné vlastné zdroje na krytie každej kategórie rizika (riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom, riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou a riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom), ako aj všetkých ostatných závažných rizík.

(2)

Na to, aby príslušné orgány dokázali primerane monitorovať rizikový profil investičných spoločností a identifikovať, posudzovať a kvantifikovať závažné riziká, je nevyhnutné stanoviť podrobnú a komplexnú metodiku primeranú povahe, rozsahu a zložitosti činností investičných spoločností na základe všetkých dostupných zdrojov informácií vrátane informácií zhromaždených na účely článku 36 smernice (EÚ) 2019/2034.

(3)

Úroveň dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje sa považuje za primeranú, keď znižuje pravdepodobnosť zlyhania investičnej spoločnosti a obmedzuje riziko neriadeného ukončenia činnosti, ktoré by predstavovalo ohrozenie klientov investičnej spoločnosti a širšieho trhu vrátane iných finančných inštitúcií, trhových infraštruktúr alebo trhu ako celku. Vzhľadom na tento dvojaký cieľ dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a v súlade so štruktúrou požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tretej a štvrtej časti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (2) by príslušné orgány mali osobitne zvažovať riziká súvisiace s prebiehajúcimi činnosťami investičných spoločností a riziko neriadeného ukončenia činnosti investičnej spoločnosti.

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby boli všetky riziká alebo prvky rizík, ktorým je investičná spoločnosť vystavená alebo ktoré investičná spoločnosť predstavuje pre iných, riadne kryté, by investičná spoločnosť mala mať v držbe dostatočné vlastné zdroje s prihliadnutím na obchodný model, rozsah a zložitosť činností vykonávaných investičnou spoločnosťou, aby zniesla dodatočné prevádzkové náklady súvisiace s riadnym procesom ukončenia činnosti. V záujme zabezpečenia, aby takéto vlastné zdroje boli primerané za konkrétnych hospodárskych okolností, by príslušné orgány mali počas procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu vykonávaného v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034 zvážiť rôzne realistické hospodárske scenáre. Počas procesu ukončenia činnosti sa nesmie ohroziť najmä kontinuita činností, ochrana investorov a integrita trhu. Na tento účel by investičná spoločnosť mala aj počas tohto procesu dokázať absorbovať náklady a straty, ktoré nie sú vyvážené dostatočným objemom ziskov. Vzhľadom na to, že dĺžka procesu ukončenia činnosti by sa mohla výrazne líšiť v závislosti od konkrétnych okolností, by to príslušné orgány mali zohľadniť pri stanovovaní dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje. Vzhľadom na potenciálne rozmanité právne formy, ktoré môžu mať investičné spoločnosti, by príslušné orgány mali okrem toho zohľadňovať uplatniteľné vnútroštátne insolvenčné, podnikové a obchodné právo, ktoré by mohlo ovplyvniť dĺžku procesov ukončenia činnosti, ako aj súvisiace náklady a riziká.

(5)

V záujme zabezpečenia proporcionality pri určovaní dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje by sa riziká a prvky rizika, ktoré nie sú kryté alebo dostatočne kryté požiadavkou na základe K-faktora uvedenou v článku 15 nariadenia (EÚ) 2019/2033, mali merať len pri tých investičných spoločnostiach, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na základe K-faktora uvedená v uvedenom článku, a nie pri malých a neprepojených spoločnostiach, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia. Pri investičných spoločnostiach existujú iné riziká, na ktoré sa vôbec nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033, vrátane rizík výslovne vylúčených z uvedených požiadaviek na vlastné zdroje. Preto treba spresniť, že uvedené riziká posudzujú a merajú príslušné orgány na základe veľkosti a obchodného modelu investičnej spoločnosti, ako aj na základe rozsahu, povahy a zložitosti jej činností.

(6)

S cieľom zabezpečiť správne meranie a krytie všetkých rizík, ktoré sú uvedené v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033, ale nie sú úplne alebo primerane kryté uvedenými požiadavkami, by sa takéto riziká mali merať samostatne pre každú kategóriu rizika (riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom, riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou a riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom). Z rovnakého dôvodu by sa riziká, na ktoré sa nevzťahuje tretia a štvrtá časť uvedeného nariadenia, vrátane rizík výslovne vylúčených z uvedených požiadaviek, mali merať pre jednotlivé riziká osobitne. Ak je však osobitné meranie podľa jednotlivých kategórií rizika alebo jednotlivých rizík príliš zaťažujúce alebo nie je uskutočniteľné v prípade investičných spoločností, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál nižšia než požiadavka stanovená v článku 9 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034, meranie rizík by sa v takýchto prípadoch malo vykonávať na súhrnnej úrovni, pričom by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality.

(7)

Na to, aby bolo možné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi prudenciálnymi úvahami a primeraným uplatňovaním, by sa meranie rizík na súhrnnej úrovni nemalo uplatňovať na investičné spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál stanovená v článku 9 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034. Investičné spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú vyššie požiadavky na počiatočný kapitál, by sa mali posudzovať z hľadiska rizík meraných osobitne pre jednotlivé kategórie rizika a pre jednotlivé riziká.

(8)

V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri meraní závažných rizík, ktoré by investičné spoločnosti mohli predstavovať pre iných alebo ktorým by mohli čeliť, by sa príslušné orgány mali spoliehať na harmonizovaný súbor minimálnych orientačných kvalitatívnych ukazovateľov. Keďže riziká sa vyvíjajú počas celého obchodného cyklu spoločnosti, príslušné orgány by mali vykonať nielen statické posúdenie, ale aj historickú analýzu trendov takýchto ukazovateľov. Na riadne pokrytie všetkých relevantných rizík by sa mali pre investičné spoločnosti s rôznymi obchodnými modelmi a činnosťami použiť rôzne ukazovatele. V snahe riadne pokryť všetky relevantné riziká investičnej spoločnosti a berúc do úvahy osobitný obchodný model alebo činnosť, právnu formu a dostupnosť spoľahlivých údajov by príslušné orgány mali za určitých podmienok, ktoré sa týkajú najmä špecifík obchodného modelu alebo kvality údajov spoločnosti, upraviť ukazovatele a použiť tieto upravené ukazovatele alebo, ak to nie je možné, použiť alternatívne ukazovatele, ktoré sú primerané veľkosti, zložitosti, obchodnému modelu a prevádzkovému modelu investičnej spoločnosti a ktoré by zabezpečili primerané posúdenie rizík.

(9)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(10)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Riziko neriadeného ukončenia činnosti

1. S ohľadom na právnu formu, obchodný model, obchodnú stratégiu a stratégiu v oblasti rizík, ako aj rozsah a zložitosť činností investičnej spoločnosti počas postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu vykonávaného v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034 merajú príslušné orgány riziko neriadeného ukončenia činnosti investičnej spoločnosti určením výšky kapitálu, ktorý by sa považoval za primeraný na to, aby daná spoločnosť riadne ukončila svoju činnosť na základe realistických scenárov.

2. Meranie uvedené v odseku 1 musí byť primerané zložitosti, rizikovému profilu a rozsahu činnosti investičnej spoločnosti a potenciálnemu vplyvu ukončenia jej činnosti na klientov a trhy a musí zahŕňať:

a)	odhad realistického časového rámca na ukončenie činnosti investičnej spoločnosti;

b)	posúdenie prevádzkových a právnych úloh investičnej spoločnosti počas procesu ukončenia činnosti v realistickom časovom rámci;

c)	identifikáciu a posúdenie významných fixných a variabilných nákladov;

d)	identifikáciu a posúdenie závažných rizík alebo prvkov rizík, ktoré by sa mohli prejaviť počas procesu ukončenia činnosti;

e)	akýkoľvek iný aspekt relevantný pre proces ukončenia činnosti.

3. Ak sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4), príslušné orgány musia na účely odseku 2 písm. b) a c) zohľadňovať dostupné informácie o ozdravných opatreniach a mechanizmoch správy a riadenia v pláne ozdravenia investičnej spoločnosti alebo v pláne ozdravenia na úrovni skupiny, ak príslušné orgány považujú tieto informácie za dostatočne dôveryhodné a spoľahlivé.

4. V prípade investičných spoločností, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál stanovená v článku 9 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034, príslušné orgány musia do svojho merania zahrnúť:

a)	náklady na ukončenie vrátane nákladov na súdne konania na účely odseku 2 písm. c) tohto článku;

b)	stratu príjmov a stratu čistej realizovateľnej hodnoty aktív, ktorých vznik sa očakáva v dôsledku procesu ukončenia činnosti, na účely odseku 2 písm. d) tohto článku.

5. Príslušné orgány identifikujú a kvantifikujú významné náklady, ako aj závažné riziká alebo prvky rizík a určujú kapitál považovaný za primeraný na ich absorpciu v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku.

Príslušné orgány používajú príslušné orientačné kvalitatívne ukazovatele uvedené v článku 6 ods. 1 a kombinujú ich so statickou analýzou a historickou analýzou trendov, pričom v prípade potreby predkladajú odborné posúdenie.

6. Kapitál považovaný za primeraný na pokrytie rizika neriadeného ukončenia činnosti investičnej spoločnosti meraného v súlade s týmto článkom sa rovná aspoň požiadavke na fixné režijné náklady danej investičnej spoločnosti vypočítanej v súlade s článkom 13 nariadenia (EÚ) 2019/2033.

Článok 2

Závažné riziká alebo prvky rizík, ktoré nie sú kryté alebo v plnej miere kryté požiadavkou na základe K-faktora stanovenou v tretej časti hlave II nariadenia (EÚ) 2019/2033

1. Ak investičná spoločnosť nespĺňa podmienky na to, aby sa mohla považovať za malú a neprepojenú investičnú spoločnosť, ako sa stanovuje v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, príslušné orgány počas svojich preskúmaní vykonávaných v súlade s článkami 36 a 37 smernice (EÚ) 2019/2034 s ohľadom na obchodný model, právnu formu, obchodnú stratégiu a stratégiu v oblasti rizík, ako aj rozsah a zložitosť činností investičnej spoločnosti merajú každé závažné riziko alebo závažný prvok rizika vyplývajúce z prebiehajúcich činností investičnej spoločnosti, ktoré táto spoločnosť predstavuje pre seba, pre svojich klientov a pre trh a ktoré nie sú kryté alebo v plnej miere kryté požiadavkou na základe K-faktora stanovenou v tretej časti hlave II nariadenia (EÚ) 2019/2033.

Príslušné orgány určujú kapitál, ktorý by sa považoval za primeraný na krytie príslušných rizík súvisiacich s požiadavkou na základe K-faktora.

2. Meranie uvedené v odseku 1 sa vykonáva osobitne pre každú kategóriu rizika stanovenú ako „riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom“ (RtC), „riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom“ (RtM) a „riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou“ (RtF) v článku 15 nariadenia (EÚ) 2019/2033.

Odchylne od prvého pododseku sa v prípade investičných spoločností, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál nižšia než požiadavka stanovená v článku 9 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034, ak príslušné orgány považujú podrobnejšiu kvantifikáciu za neuskutočniteľnú alebo nadmerne zaťažujúcu, meranie vykonáva na súhrnnej úrovni.

3. Meraním uvedeným v odseku 2 sa identifikujú a kvantifikujú závažné riziká alebo prvky rizík pre každú kategóriu rizika vrátane rizík vyplývajúcich z používania alternatívneho prístupu interného modelu, ako sa uvádza v článku 22 písm. c) nariadenia (EÚ) 2019/2033, a to na základe orientačných kvalitatívnych ukazovateľov stanovených v článku 6 ods. 2, 3 a 4 tohto nariadenia a na základe odborného posúdenia, ktorý vydajú príslušné orgány.

4. Príslušné orgány zabezpečujú, aby kapitál považovaný za primeraný na krytie závažných rizík súvisiacich s požiadavkou na základe K-faktora nebol nižší než celková požiadavka na základe K-faktora.

Článok 3

Závažné riziká alebo prvky rizík, ktoré nie sú kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033

1. Ak investičná spoločnosť nespĺňa podmienky na to, aby sa mohla považovať za malú a neprepojenú investičnú spoločnosť, ako sa stanovuje v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, príslušné orgány počas postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu stanoveného v článku 36 smernice 2019/2034 s ohľadom na obchodný model, právnu formu, obchodnú stratégiu a stratégiu v oblasti rizík, ako aj rozsah a zložitosť činností investičnej spoločnosti merajú každé závažné riziko alebo závažný prvok rizika vyplývajúce z ktorejkoľvek z prebiehajúcich činností investičnej spoločnosti okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 tohto nariadenia a ktoré už nie sú kryté požiadavkami na vlastné zdroje danej spoločnosti stanovenými v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033, a to určením dodatočného kapitálu, ktorý sa považuje za primeraný na pokrytie závažných rizík alebo prvkov rizík, osobitne pre jednotlivé riziká.

2. Meranie uvedené v odseku 1 zahŕňa identifikáciu, posúdenie a v prípade potreby kvantifikáciu týchto rizikových oblastí:

a)	rizík pre bezpečnosť sietí a informačných systémov investičnej spoločnosti s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu a dostupnosť jej procesov, údajov a aktív;

b)	úrokového rizika a kreditného rizika vyplývajúceho z činností neobchodnej knihy.

V prípade investičných spoločností, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál nižšia než požiadavka stanovená v článku 9 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034, ak príslušné orgány považujú podrobnejšiu kvantifikáciu za neuskutočniteľnú alebo nadmerne zaťažujúcu, meranie vykonáva na súhrnnej úrovni.

3. Príslušné orgány používajú pri vykonávaní merania uvedeného v odsekoch 1 a 2 príslušné orientačné kvalitatívne ukazovatele uvedené v článku 6 ods. 5 a kombinujú ich so statickou analýzou a historickou analýzou trendov, pričom v prípade potreby predkladajú odborné posúdenie.

Článok 4

Celkové závažné riziko, ktoré nie je kryté alebo v plnej miere kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033

1. Príslušné orgány vypočítavajú celkovú výšku dodatočného kapitálu, ktorý sa považuje za primeraný na krytie závažných rizík alebo závažných prvkov rizika, ktoré predstavujú prebiehajúce činnosti investičnej spoločnosti, ako súčet kapitálu, ktorý sa považuje za primeraný, vypočítaný v súlade s článkami 2 a 3.

2. Príslušné orgány merajú celkové závažné riziko, ktoré nie je kryté alebo v plnej miere kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033, a to určením úrovne požadovaných dodatočných vlastných zdrojov ako rozdiel medzi vyššou zo súm vypočítaných v súlade s článkom 1 alebo odsekom 1 tohto článku a požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej alebo štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033.

Článok 5

Všeobecné kvalitatívne ukazovatele na určenie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje

1. Pri určovaní sumy dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje na účely článkov 1, 2 a 3 príslušné orgány zohľadňujú:

a)	výsledky postupu hodnotenia primeranosti interného kapitálu a postupu hodnotenia interného rizika investičnou spoločnosťou stanovených v článku 24 smernice (EÚ) 2019/2034;

b)	informácie predložené v súlade s článkami 54 a 55 nariadenia (EÚ) 2019/2033;

c)	výsledok preskúmaní vykonaných v súlade s článkami 36 a 37 smernice (EÚ) 2019/2034;

d)	výsledky akýchkoľvek iných činností dohľadu;

e)	iné relevantné vstupy vrátane posúdenia orgánom dohľadu.

2. Príslušné orgány zabezpečujú porovnateľnosť kvantifikácie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje uloženej všetkým investičným spoločnostiam, ktoré patria do ich pôsobnosti v oblasti dohľadu.

Článok 6

Orientačné kvalitatívne ukazovatele

1. Na účely článku 1 ods. 5 druhého pododseku sú orientačnými kvalitatívnymi ukazovateľmi:

a)	počet viazaných sprostredkovateľov v porovnaní s celkovým počtom zamestnancov;

b)	priemerné trvanie ukončenia činnosti v jurisdikcii s prihliadnutím na zložitosť obchodnej činnosti investičnej spoločnosti;

c)	podiel nezrušiteľných zmlúv a ich zostatkové trvanie;

d)	identifikácia trhov, na ktorých je investičná spoločnosť hlavným poskytovateľom služieb;

e)	hodnota a likvidita fixných aktív, ktoré by investičná spoločnosť musela odpredať počas ukončenia činnosti;

f)	priemerné odstupné splatné v prípade ukončenia činnosti s prihliadnutím na pracovnoprávne predpisy a zmluvy so zamestnancami.

2. Na účely článku 2, pokiaľ ide o meranie RtC, sú orientačnými kvalitatívnymi ukazovateľmi:

a)	suma peňazí klienta v držbe za predchádzajúcich päť rokov;

b)	hodnota spravovaných aktív za predchádzajúcich päť rokov;

c)	hodnota aktív v úschove a správe pre klientov za predchádzajúcich päť rokov;

výška strát alebo škôd, ktoré investičnej spoločnosti vznikli v dôsledku porušovania jej právnych alebo zmluvných záväzkov za predchádzajúcich päť rokov, vrátane strát vyplývajúcich z:

i)	nevhodného poradenstva pre investorov a s tým súvisiacich kompenzácií pre investorov;

ii)	neúspešného zavedenia, implementácie a udržiavania vhodných postupov na predchádzanie porušeniam;

iii)	chýb pri obchodovaní alebo oceňovaní;

iv)	narušenia obchodnej činnosti, systémových zlyhaní, zlyhania pri spracovávaní transakcií alebo riadení procesov;

v)	konania viazaných sprostredkovateľov investičnej spoločnosti alebo menovaných zástupcov, za ktorých je investičná spoločnosť zodpovedná;

e)	výhradne v prípade investičných spoločností, ktoré majú v držbe peniaze klientov, akákoľvek neschopnosť investičnej spoločnosti včas vrátiť peniaze klientov, keď sa to vyžaduje, a súvisiace finančné dôsledky za posledných päť rokov.

3. Na účely článku 2, pokiaľ ide o meranie RtM, sú orientačnými kvalitatívnymi ukazovateľmi:

a)	premenlivosť hodnoty pozícií, a to aj v dôsledku meniacich sa trhových podmienok;

b)	podiel komplexných a nelikvidných produktov v obchodnej knihe investičnej spoločnosti z hľadiska objemu a čistého príjmu;

c)	výhradne v prípade investičných spoločností používajúcich interné modely dostupnosť pravidelného spätného testovania modelov používaných na regulačné účely.

4. Na účely článku 2, pokiaľ ide o meranie RtF, sú orientačnými kvalitatívnymi ukazovateľmi:

a)	denný obchodný tok a priemerný denný obchodný tok za predchádzajúcich päť rokov;

b)	akékoľvek významné prevádzkové udalosti súvisiace s denným obchodným tokom a súvisiacimi finančnými stratami za predchádzajúcich päť rokov vrátane chýb súvisiacich so spracovaním;

c)	premenlivosť príjmov a výnosov investičnej spoločnosti za predchádzajúcich päť rokov;

d)	akékoľvek straty, ktoré vznikli v dôsledku výkyvov pozícií vo finančných nástrojoch, cudzích menách a komoditách za predchádzajúcich päť rokov;

e)	miera zlyhania klientov alebo protistrán a súvisiace straty za predchádzajúcich päť rokov;

f)	akékoľvek straty v dôsledku podstatných zmien účtovnej hodnoty aktív, a to aj v dôsledku zmien trhových podmienok a úverovej bonity protistrán;

g)	sumy a premenlivosť platieb alebo príspevkov v rámci dôchodkového systému so stanovenými požitkami za predchádzajúcich päť rokov;

h)	akákoľvek koncentrácia aktív investičnej spoločnosti vrátane koncentrácie klientov a protistrán, ako aj sektorová a geografická koncentrácia;

i)	podiel podsúvahovej expozície v porovnaní s celkovými investičnými aktívami a súvisiacim kreditným rizikom.

5. Na účely článku 3 sú orientačnými kvalitatívnymi ukazovateľmi:

akékoľvek náznaky významných finančných rizík, ktoré nie sú predmetom požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033, najmä:

i)	priemer celkových strát z operačného rizika vo vzťahu k hrubého príjmu za predchádzajúcich päť rokov;

ii)	akékoľvek významné prevádzkové udalosti a súvisiace finančné straty za predchádzajúcich päť rokov;

iii)	podiel čistého príjmu investičnej spoločnosti zo služieb alebo činností, ktoré nie sú uvedené v oddiele A prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (5);

akékoľvek náznaky významného rizika v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), najmä:

i)	celková zložitosť architektúry IKT vrátane podielu externe zabezpečovaných služieb IKT;

ii)	počet podstatných zmien v prostredí IKT za predchádzajúcich päť rokov;

iii)	všetky straty v dôsledku narušenia spôsobeného incidentmi ovplyvňujúcimi kritické IKT služby za predchádzajúcich päť rokov;

iv)	počet kybernetických útokov a súvisiace straty za predchádzajúcich päť rokov;

akékoľvek uvedenie významného úrokového rizika vyplývajúceho z činností neobchodnej knihy, najmä:

i)	objemu transakcií na základe úrokových sadzieb alebo inak závislých od úrokových sadzieb mimo obchodnej knihy investičnej spoločnosti;

ii)	politiky hedžingu investičnej spoločnosti a možných nezrovnalostí medzi pozíciou a hedžingom mimo obchodnej knihy investičnej spoločnosti.

6. Príslušné orgány môžu rozšíriť zoznam orientačných kvalitatívnych ukazovateľov stanovených v odsekoch 1 až 5 a zároveň zabezpečiť, aby takéto dodatočné ukazovatele boli primerané veľkosti, zložitosti, obchodnému modelu a prevádzkovému modelu investičnej spoločnosti.

7. Príslušné orgány upravujú ukazovatele stanovené v odsekoch 1 až 5 a používajú tieto upravené ukazovatele, ak platí ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)	ukazovateľ nie je vhodný vzhľadom na špecifickú právnu formu, štrukturálne zmeny, obchodný model a prevádzkový model investičnej spoločnosti;

b)	odhad ukazovateľa je príliš zaťažujúci vzhľadom na veľkosť a zložitosť činností investičnej spoločnosti;

c)	odhad ukazovateľa nie je uskutočniteľný z dôvodu nedostatku spoľahlivých údajov, ak sa na takéto údaje nevzťahujú články 54 a 55 nariadenia (EÚ) 2019/2033 alebo článok 39 ods. 2 písm. j) smernice (EÚ) 2019/2034;

odhad ukazovateľa nie je uskutočniteľný z dôvodu nedostatku spoľahlivých historických údajov, následkom čoho je obdobie historickej analýzy irelevantné. V takýchto prípadoch musia príslušné orgány obmedziť obdobie historickej analýzy na čas, ktorý uplynul od posledného postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu stanoveného v článku 36 smernice (EÚ) 2019/2034.

Ak nie je možné, aby príslušné orgány upravili ukazovatele uvedené v prvom pododseku, príslušné orgány použijú podľa potreby alternatívne ukazovatele, pričom zabezpečia, aby takéto alternatívne ukazovatele boli primerané veľkosti, zložitosti, obchodnému modelu a prevádzkovému modelu investičnej spoločnosti.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. mája 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).