(1)

Orgány pre riešenie krízových situácií by pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií mali zabezpečiť zohľadnenie všetkých prvkov uvedených v článku 12 ods. 7 písm. a) až s) nariadenia (EÚ) 2021/23. Predpisy týkajúce sa obsahu plánov riešenia krízových situácií by mali byť dostatočne podrobné, aby sa zabezpečilo, že tieto plány budú cielené a užitočné z hľadiska vykonávania stratégií riešenia krízových situácií a zároveň umožnia dostatočnú flexibilitu v záujme zohľadnenia vnútroštátneho právneho rámca v oblasti konkurzného práva, ako aj povahy a zložitosti zúčtovacích činností centrálnej protistrany.

(2)

Kým v pláne riešenia krízových situácií by mali byť zahrnuté všetky prvky špecifikujúce obsah plánov riešenia krízových situácií, ktoré sú upravené v článku 12 nariadenia (EÚ) 2021/23, orgán pre riešenie krízových situácií by mal zabezpečiť, aby sa tieto prvky v pláne riešenia krízových situácií vhodne zohľadnili, a to s prihliadnutím na osobitosti centrálnej protistrany, ako je povaha a zložitosť ňou vykonávaných zúčtovacích činností.

(3)

Zhrnutie kľúčových prvkov plánu riešenia krízových situácií uvedené v článku 12 ods. 7 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/23 by malo byť výstižné a cielené, no zároveň by malo obsahovať dostatočné vysvetlenia pokrývajúce kľúčové prvky plánu, ktoré sa majú sprístupniť centrálnej protistrane. Vďaka zhrnutiu by sa mali centrálne protistrany dozvedieť, ktoré kľúčové opatrenia by mali byť schopné vykonať a ktoré údaje by mali byť schopné predložiť. Zhrnutie by malo byť zamerané na oblasti, v ktorých môže mať tento plán podstatný vplyv na plánovanie centrálnej protistrany týkajúce sa ozdravenia a krízového riadenia, pričom by sa v ňom mali objasniť všetky očakávania od centrálnej protistrany, pokiaľ ide o spoluprácu vo fáze riešenia krízovej situácie, ako aj o opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť funkcie centrálnej protistrany.

(4)

Plán riešenia krízových situácií by mal v záujme zabezpečenia jeho celkovej vhodnosti a primeranosti obsahovať scenáre a stratégie riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal disponovať nástrojmi vo forme rôznych typov možných scenárov vrátane ich kombinácií s cieľom vytvoriť pre centrálnu protistranu relevantné a vhodné scenáre, ako aj zoznamom kľúčových aspektov, ktoré treba zohľadniť pri stanovovaní stratégií riešenia krízových situácií uplatniteľných pri daných scenároch riešenia krízových situácií.

(5)

V záujme zohľadnenia osobitostí uplatniteľného vnútroštátneho právneho rámca v oblasti konkurzného práva by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať flexibilitu na to, aby dokázali dôsledne posúdiť niektoré aspekty plánovania riešenia krízových situácií, ako je napríklad mechanizmus podľa článku 60 nariadenia (EÚ) 2021/23, a akékoľvek rozdiely medzi poradím veriteľov v rámci vnútroštátnych konkurzných konaní a poradím absorpcie strát zavedeným podľa nariadenia (EÚ) 2021/23. Táto celková flexibilita je zachytená v tomto nariadení, v ktorom sa stanovujú prvky, ktoré sa majú zohľadniť v pláne riešenia krízových situácií, a to bez toho, aby bola dotknutá flexibilita požadovaná podľa nariadenia (EÚ) 2021/23. Prvky špecifikované v tomto nariadení zároveň nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií v tom, aby stanovil ďalšie aspekty, ktoré sa majú zohľadniť v pláne riešenia krízových situácií.

(6)

S cieľom uľahčiť a zabezpečiť účinné vykonávanie plánu riešenia krízových situácií je nevyhnutné, aby sa vtedy, ak orgán pre riešenie krízových situácií posúdil určité aspekty centrálnej protistrany inak, ako ich posúdila centrálna protistrana vo vlastnom posúdení v rámci plánu ozdravenia, takéto rozdiely zvážili vzhľadom na ich možný vplyv na rýchle vykonávanie plánu riešenia krízových situácií. V prípade identifikovania akýchkoľvek rozdielov by mal preto orgán pre riešenie krízových situácií tieto rozdiely zohľadniť v pláne riešenia krízových situácií a posúdiť ich s cieľom pochopiť ich prípadný vplyv na vykonávanie plánu riešenia krízových situácií.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade potreby mohli plány riešenia krízových situácií včas a účinne vykonávať, je nevyhnutné, aby orgány pre riešenie krízových situácií v maximálnej možnej miere prakticky otestovali uplatňovanie zamýšľaného plánu riešenia krízových situácií formou podrobného testovania procesov a postupov. Súčasťou takéhoto testovania by malo byť zasielanie emailov a informácií s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky vopred plánované opatrenia súvisiace so spôsobom a časom vykonania určitých krokov a spôsobom a časom zberu určitých informácií realizovateľné v stresových podmienkach a aby sa všetky identifikované prekážky odstránili v záujme maximálneho možného dodržiavania odhadovaných časových rámcov.

(8)

V záujme zabezpečenia, aby počas fázy riešenia krízovej situácie zostali kľúčoví zamestnanci v centrálnej protistrane, by sa mal orgán pre riešenie krízových situácií pokúsiť posúdiť a odhadnúť štruktúry stimulov, ktoré sa použijú, a to nielen v súvislosti s budúcimi ziskami centrálnych protistrán, ale aj s priamymi odmenami, pričom by mal posúdiť, ako zabezpečiť dostatok pracovníkov, a to zvážením prijatia zamestnancov na určitú krátku dobu či výmen pracovníkov, dočasného pridelenia pracovníkov alebo v relevantnom prípade aj dohôd o poradenstve uzavretých s pracovníkmi, čím sa zabezpečí, aby centrálne protistrany disponovali potrebnými spôsobilosťami.

(9)

S cieľom zabezpečiť rýchlu a efektívnu spoluprácu s orgánmi, ktorých oblasti pôsobnosti by boli ovplyvnené zlyhaním centrálnej protistrany a ktoré sú zastúpené v kolégiu pre riešenie krízových situácií v zmysle vymedzenia v článku 4 nariadenia (EÚ) 2021/23, by mal orgán pre riešenie krízových situácií pripraviť a pravidelne testovať mechanizmy oznamovania informácií kolégiu pre riešenie krízových situácií a oznamovania akýchkoľvek relevantných informácií.

(10)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (orgán ESMA) po konzultáciách s Európskym výborom pre systémové riziká.

(11)

Orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého toto nariadenie vychádza, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú podľa článku 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (2),

a)

kľúčové prvky stanovených stratégií riešenia krízových situácií a východiskové hlavné scenáre v rámci plánu riešenia krízových situácií, a to s rozlišovaním medzi prípadmi zlyhania, prípadmi nesúvisiacimi so zlyhaním a kombináciou oboch týchto dvoch prípadov;

b)

krátke zhrnutie kľúčových prvkov plánu riešenia krízových situácií vo vzťahu ku každému z ustanovení článku 12 ods. 7 písm. b) až s) nariadenia (EÚ) 2021/23, so zameraním na aspekty relevantné pre centrálnu protistranu:

a)

trhy, na ktorých centrálna protistrana pôsobí, oblasti obchodnej činnosti, ktoré sa považujú za hlavné oblasti obchodnej činnosti danej centrálnej protistrany, a zúčtovacie služby ponúkané touto centrálnou protistranou;

b)

dohody o interoperabilite centrálnej protistrany alebo vzájomné závislosti centrálnej protistrany vrátane poskytovateľov služieb danej centrálnej protistrany;

c)

kapitál a kapitálová štruktúra centrálnej protistrany vrátane súm predfinancovaných účelových vlastných zdrojov;

d)

prudenciálne požiadavky centrálnej protistrany vrátane zmien metodík týkajúcich sa fondov pre prípad zlyhania, rámcov pre správu marží a pre riadenie rizika likvidity, investičných politík, politík v oblasti kolaterálu a vyrovnania;

e)

iné ako prudenciálne požiadavky centrálnej protistrany vrátane organizačných aspektov, ako je organizačná štruktúra, kontinuita činností a externé zabezpečovanie činností, a podstatné zmeny pravidiel centrálnej protistrany týkajúcich sa výkonu obchodnej činnosti vrátane zloženia členstva centrálnej protistrany a zmien týkajúcich sa oddelenia a prenosnosti;

f)

vlastnícka štruktúra centrálnej protistrany a štruktúry stimulov správcov;

g)

scenáre a stratégie riešenia krízových situácií.

a)

opis funkcií, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za zásadné;

b)

ak v porovnaní so zoznamom zásadných funkcií uvedeným v pláne ozdravenia existujú podstatné rozdiely, podrobný opis hlavných dôvodov, prečo orgán pre riešenie krízových situácií posúdil zásadné funkcie odlišne, podstatné vplyvy takéhoto odlišného posúdenia a ako by to mohlo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany;

c)

opis hlavných závislostí medzi zásadnými funkciami a zásadnými vzájomnými závislosťami a opis kľúčových vnútorných a vonkajších opatrení a procesov vrátane operácií, IT postupov, zoznamu kľúčových zamestnancov a hlavných poskytovateľov služieb nevyhnutných na to, aby mohla centrálna protistrana naďalej poskytovať svoje zásadné funkcie, alebo akýchkoľvek iných aspektov, ktoré možno bude treba zvážiť vzhľadom na možný prevod niektorých alebo všetkých operácií centrálnej protistrany na inú infraštruktúru finančného trhu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, ak je to súčasťou navrhovanej stratégie riešenia krízových situácií;

d)

opis spôsobu, ako by sa mohli oddeliť zásadné funkcie od funkcií, ktoré z ekonomického, prevádzkového a právneho hľadiska nemajú zásadný charakter, a to vrátane podrobností o tom, ako orgán pre riešenie krízových situácií posúdil podstatné vplyvy takéhoto oddelenia na zainteresované strany vrátane:

e)

zhrnutie toho, ako môže navrhovaný prístup centrálnej protistrany k oddeleniu, resp. neoddeleniu zásadných funkcií centrálnej protistrany od jej ostatných funkcií ovplyvniť posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie týkajúce sa danej centrálnej protistrany;

f)

priradenie zásadných funkcií k identifikovaným právnym subjektom a hlavným oblastiam obchodnej činnosti centrálnej protistrany.

a)

závery posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie, a to aspoň vrátane informácie o tom, či sa krízová situácia centrálnej protistrany považuje podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií za riešiteľnú v zmysle článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/23;

b)

opis spôsobu, akým orgán pre riešenie krízových situácií posúdil rozsah riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany bez toho, aby sa uvažovalo o ktoromkoľvek z finančných opatrení stanovených v článku 15 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2021/23;

c)

opis odôvodnenia orgánu pre riešenie krízových situácií na účely posúdenia uskutočniteľnosti uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií spôsobom spĺňajúcim ciele riešenia krízových situácií;

d)

opis posúdení orgánu pre riešenie krízových situácií, ktoré sa týkajú informácií získaných od centrálnej protistrany podľa článku 15 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/23, s podrobnými informáciami o tom, či orgán pre riešenie krízových situácií súhlasí s posúdením centrálnej protistrany, pokiaľ ide o neexistenciu prekážok;

e)

opis obsahujúci podrobnosti o tom, kedy a ako orgán pre riešenie krízových situácií naposledy posúdil riešiteľnosť krízovej situácie;

f)

opis dostupnosti predpokladaných aktív a práv vo vzťahu k centrálnej protistrane, ako aj toho, či by takéto aktíva boli dostupné na použitie pri riešení krízovej situácie alebo či by takémuto použitiu daných aktív alebo ich prevodu mohli prekážať alebo im brániť zostávajúce podiely priamych či nepriamych účastníkov na týchto aktívach alebo právne obmedzenia, napríklad právny mechanizmus, na základe ktorého sa poskytuje kolaterál, a to vrátane informácií o tom, či sa kolaterál poskytuje v podobe záložného práva alebo prevodu vlastníckeho práva;

g)

opis každej záležitosti, ktorú má orgán pre riešenie krízových situácií zohľadniť pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany, ako sa stanovuje v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) 2021/23.

a)

v prípade identifikovania podstatnej prekážky opisný súhrn opatrení požadovaných podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2021/23 s cieľom identifikovať všetky potrebné zmeny štruktúry, operácií alebo rámcov riadenia rizík a finančných zdrojov centrálnej protistrany alebo akýchkoľvek opatrení na zlepšenie riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany a harmonogramu zavŕšenia požadovaných zmien;

b)

opis akýchkoľvek prekážok riešených alebo odstránených v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2021/23 počas obdobia dvoch rokov predchádzajúcich súčasnému preskúmaniu prekážok podľa článku 15 uvedeného nariadenia.

a)

opis metódy stanovenia hodnoty a predajnosti zásadných funkcií a aktív, ako sú hlavné oblasti obchodnej činnosti, operácie a aktíva centrálnej protistrany, so zameraním najmä na aspekty, ktoré by mohli mať vplyv na oceňovanie, ako je volatilita na trhu, nedostupnosť a/alebo neistota trhových cien, časové obmedzenia a právne otázky;

b)

ak sa metóda opísaná v písmene a) podstatne odchyľuje od metodiky oceňovania uplatňovanej v rámci plánu ozdravenia, opis hlavných dôvodov, prečo orgán pre riešenie krízových situácií posúdil danú metodiku oceňovania odlišne, ako aj opis prípadných podstatných vplyvov tohto rozdielu.

a)

opis opatrení dohodnutých medzi orgánom pre riešenie krízových situácií a centrálnou protistranou, ktorými sa zabezpečuje prístup k informáciám a ich výmena, a opis spôsobu, akým bude centrálna protistrana udržiavať informačné systémy a kontroly slúžiace na bezprostredné poskytovanie a sprístupňovanie relevantných údajov a informácií orgánu pre riešenie krízových situácií; takéto opatrenia vrátane postupov na datovanie informácií a na poskytovanie štandardizovaných aktualizácií v prípade podstatných zmien;

b)

zoznam informácií požadovaných podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2021/23 a opis spôsobu, ako centrálna protistrana plánuje zabezpečiť, aby sa takéto informácie priebežne aktualizovali a boli kedykoľvek k dispozícii orgánu pre riešenie krízových situácií.

a)

opis finančných zdrojov, ktorých potreba sa predpokladá v rámci plánu riešenia krízových situácií, s jasným oddelením platobnej schopnosti od potrieb súvisiacich s finančnými prostriedkami na posilnenie likvidity, a to vrátane celkových opisov týkajúcich sa možných finančných zdrojov, ktoré budú pravdepodobne potrebné v súvislosti s vykonávaním stratégie riešenia krízových situácií vrátane jednotlivých relevantných scenárov riešenia krízových situácií;

b)

ak sa pred vstupom centrálnej protistrany do riešenia krízovej situácie nevymohlo plnenie všetkých zmluvných záväzkov a iných dojednaní, predbežné posúdenie možných problémov s plnením takýchto záväzkov a dojednaní v súvislosti so zdrojmi na financovanie opatrení na riešenie krízových situácií, ako aj predbežné posúdenie skutočnosti, či dané identifikované problémy môžu negatívne ovplyvniť možnosť včas dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií;

c)

opis potenciálnych zdrojov financovania riešenia krízových situácií vrátane hlavných podmienok financovania, podstatných predpokladov na ich použitie, načasovania ich dostupnosti a akýchkoľvek požiadaviek na kolaterál, pokiaľ sú dostupné ex ante;

d)

opis a analýza toho, ako a kedy môže centrálna protistrana požiadať o použitie facilít centrálnej banky, v súlade s požiadavkou, aby sa v plánoch riešenia krízových situácií nepredpokladal žiadny prístup k facilitám centrálnej banky za neštandardných podmienok;

e)

opis a identifikácia aktív, ktoré by sa mohli použiť, ako aj to, či sa očakáva, že by sa mohli kvalifikovať ako kolaterál, a ako môže takéto očakávané použitie takýchto aktív vyústiť do vzniku bremena, predovšetkým v súvislosti s hodnotou a použitím daných aktív.

a)

aspoň deväť navrhnutých scenárov plánu riešenia krízových situácií vychádzajúcich z matice pre vypracovanie scenárov plánu riešenia krízových situácií, ktoré sa uvádzajú v prílohe, alebo zoznam scenárov plánu riešenia krízových situácií zahŕňajúci všetky „typy scenárov“ uvedené v prílohe, ak je to relevantné pre centrálnu protistranu, pričom tieto scenáre môžu byť navrhnuté odlišne;

b)

opis scenárov riešenia krízových situácií zvolených na základe posúdenia orgánu pre riešenie krízových situácií vzhľadom na osobitosti a úroveň zložitosti centrálnej protistrany, ako aj opis všetkých ďalších scenárov navrhnutých v pláne riešenia krízových situácií;

c)

orgán pre riešenie krízových situácií zahrnie nástroje kvantitatívneho posudzovania pre každý typ scenára, a to podľa možnosti v závislosti od prístupu k údajom, ktorý sa má použiť na stanovenie kvantitatívnych vplyvov v prípade scenárov riešenia krízových situácií; ak nie sú k dispozícii žiadne údaje a nemožno ich získať ani po vynaložení primeraného úsilia, orgán pre riešenie krízových situácií vykoná a v pláne v čo najväčšej možnej miere zohľadní kvalitatívne posúdenie nástrojov, a to vrátane podrobností o tom, do akej miery sa vykonalo kvantitatívne posúdenie pri určitom scenári;

d)

opis zvolených stratégií riešenia krízových situácií pre scenáre riešenia krízových situácií, pričom sa špecifikujú tieto body:

a)

opis všetkých identifikovaných zásadných vzájomných závislostí podľa plánu riešenia krízových situácií;

b)

ak identifikované vzájomné závislosti uvedené v písmene a) zahŕňajú akékoľvek podstatné rozdiely v porovnaní so zoznamom zásadných vzájomných závislostí uvedeným v pláne ozdravenia, podrobný opis hlavných dôvodov, prečo orgán pre riešenie krízových situácií posúdil dané zásadné vzájomné závislosti odlišne, ako aj akýchkoľvek podstatných dôsledkov pre uplatňovanie plánu riešenia krízových situácií vzhľadom na odlišné posúdenia zásadných vzájomných závislostí a vplyvu, ktorý to môže mať na riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany;

c)

opis jednotlivých druhov subjektov, ktoré majú vzájomné závislosti s centrálnou protistranou, vrátane zoznamu obsahujúceho všetky príslušné zainteresované strany vrátane priamych a nepriamych účastníkov v rámci centrálnej protistrany, ak ich možno identifikovať, vlastníkov, poskytovateľov finančných služieb, akými sú napríklad poskytovatelia likvidity, zúčtovacie banky či agenti, platformy, investiční agenti, banky, správcovia a iní poskytovatelia služieb, medzi ktorých patria poskytovatelia IT služieb a poskytovatelia údajov, a vrátane prepojených infraštruktúr finančných trhov, ako aj opis ich významu pre postup riešenia krízových situácií;

d)

opis posúdenia subjektov uvedených v písmene c) so vzájomnou závislosťou s centrálnou protistranou, a to v súvislosti s ich významom pre centrálnu protistranu, a najmä s dôvodmi, prečo by sa mali alebo nemali považovať za zásadné, ako aj v súvislosti s tým, či od týchto subjektov závisí schopnosť centrálnej protistrany pokračovať v poskytovaní svojich zásadných funkcií;

e)

opis dohôd o externom zabezpečovaní činností vo vzťahu k poskytovateľom zásadných služieb, ktoré sa vzťahujú na časť hlavnej obchodnej činnosti centrálnej protistrany, vrátane prípadov, keď iný subjekt určuje ceny a poskytuje systémy na zúčtovanie, výpočty marží alebo iné základné časti operácií centrálnej protistrany;

f)

opis spôsobu, ako sa posudzovali subjekty identifikované ako subjekty, ktoré majú zásadnú vzájomnú závislosť s centrálnou protistranou v zmysle písmena a), a ako sa zmiernili a riešili všetky identifikované riziká vrátane právnej vymáhateľnosti a regulačných obmedzení dojednaní, medzi ktoré patrí dohoda o vzájomnom započítaní či dohoda o čistom zúčtovaní, s cieľom zabezpečiť prevádzkovú kontinuitu pri riešení krízovej situácie;

g)

opis spôsobu, ako sa v pláne riešenia krízových situácií zmiernili akékoľvek podstatné problémy, ku ktorým došlo v dôsledku možného nedodržania povinností vyplývajúcich z dohôd o externom zabezpečovaní činností zo strany poskytovateľa zásadných externe zabezpečovaných služieb;

h)

opis spôsobu, ako sa v pláne riešenia krízových situácií zohľadnil potenciálny vplyv uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií na akúkoľvek interoperabilnú centrálnu protistranu, a to vrátane prenosu výziev na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií alebo zníženia ziskov z variačnej marže prostredníctvom dohody o interoperabilite;

i)

opis možných vplyvov na iné infraštruktúry finančného trhu prepojené s centrálnou protistranou, a to aj posúdením významu zaangažovania centrálnej protistrany v týchto subjektoch vrátane toho, či by riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany mohlo spôsobiť „nákazu“ prostredníctvom infraštruktúr finančných trhov, a to spustením postupov v prípade zlyhania v infraštruktúrach finančného trhu alebo ponechaním iných spoločností bez prístupu k infraštruktúram finančného trhu.

a)

opis skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, a zoznam subjektov danej skupiny, s ktorými má centrálna protistrana prepojenia, posúdenie toho, pri ktorých subjektoch skupiny treba uvažovať o zásadných vzájomných závislostiach v rámci skupiny, ako aj opis závislostí v rámci skupiny identifikovaných podľa plánu riešenia krízových situácií;

b)

ak takéto identifikované vzájomné závislosti zahŕňajú akékoľvek podstatné identifikované rozdiely v porovnaní so zoznamom zásadných vzájomných závislostí v rámci skupiny, ktorý sa uvádza v pláne ozdravenia, a ak sa vyskytnú odlišnosti, podrobný opis hlavných dôvodov, prečo orgán pre riešenie krízových situácií posúdil dané zásadné vzájomné závislosti odlišne, ako aj akýchkoľvek prípadných podstatných vplyvov vyplývajúcich z odlišného posúdenia a vplyvu, ktorý to môže mať na riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany;

c)

opis vplyvu opatrení na riešenie krízových situácií na iné oblasti obchodnej činnosti kritických subjektov v rámci skupiny a právnych subjektov, a to vrátane toho, či by opatrenia na riešenie krízových situácií ovplyvnili schopnosť iného subjektu pokračovať v činnosti;

d)

opis spôsobu, ako by boli príslušné subjekty v rámci skupiny schopné poskytovať buď vopred dohodnutú alebo dobrovoľnú finančnú podporu;

e)

opis právnej vymáhateľnosti alebo regulačných obmedzení, ktoré by mohli mať vplyv na vzájomné závislosti v rámci skupiny;

f)

opis zmierňujúcich opatrení týkajúcich sa uvedených zásadných vzájomných závislostí v rámci skupiny, ktorými sa zabezpečí prevádzková kontinuita pri riešení krízových situácií, ak je to potrebné na zachovanie kontinuity zásadných funkcií centrálnej protistrany.

a)

každá zo zásadných činností a systémov, opis spôsobu posudzovania a údržby takýchto zásadných činností a systémov poskytnutím identifikovaných možností nepretržitého prístupu k infraštruktúram, procesom a prevádzkovým opatreniam na účely zachovania nepretržitého fungovania prevádzkových procesov centrálnej protistrany uvedených v článku 12 ods. 7 písm. m) nariadenia (EÚ) 2021/23, ako aj opis kľúčových výsledkov posúdenia;

b)

možnosti identifikované v záujme zachovania finančnej odolnosti;

c)

možnosti identifikované v záujme zabezpečenia zachovania zmluvných dohôd vrátane zmluvných ustanovení týkajúcich sa odolnosti, ustanovení týkajúcich sa kompatibilnosti s riešením krízovej situácie, ako aj obmedzení práv ukončiť zmluvu počas riešenia krízovej situácie;

d)

možnosti identifikované s cieľom zabezpečiť, aby sa interné dohody mohli zachovať počas fázy riešenia krízovej situácie, vrátane nezávislých štruktúr oceňovania a nepretržitého prístupu k prevádzkovým aktívam;

e)

jednotlivé dojednania, ktoré sa už uzavreli v rámci plánu riešenia krízových situácií s cieľom zabezpečiť kontinuitu fungovania prevádzkových procesov, ktoré sa uvádzajú v článku 12 ods. 7 písm. m) nariadenia (EÚ) 2021/23, počas riešenia krízových situácií;

f)

spôsob, ako by plán riešenia krízových situácií pomocou identifikovaných možností umožnil centrálnej protistrane, aby naďalej bez prerušenia poskytovala zásadné zúčtovacie služby, a to vrátane využívania dočasných riešení, medzi ktoré patrí napríklad možnosť, aby kupujúci alebo preklenovacia inštitúcia využívali existujúcich zamestnancov a infraštruktúru, alebo, ak takéto riešenia nemožno vopred vypracovať, zoznam možností, ktoré sa môžu uplatniť pri riešení krízových situácií, a zoznam informácií potrebných na vypracovanie takýchto opatrení a dohôd v krátkom časovom horizonte.

a)

spôsob, akým sa plánuje zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií a nezávislý odhadca získali informácie potrebné na vykonanie ocenenia uvedeného v článku 24 nariadenia (EÚ) 2021/23;

b)

informácie a procesy, ktorými sa zabezpečí, aby boli v primeranom čase a v náležitej podobe dostupné informácie požadované na účely oceňovania, a to predovšetkým podľa hlavy V kapitoly II nariadenia (EÚ) 2021/23, ako aj na účely predajnosti, a to predovšetkým podľa požiadaviek týkajúcich sa ponúkania na trhu v prípade nástroja odpredaja obchodnej činnosti a nástrojov preklenovacej centrálnej protistrany;

c)

spôsob, ako centrálna protistrana zbiera, uchováva, štruktúruje, organizuje a aktualizuje relevantné trhové údaje a ako sa takéto trhové údaje relevantné pre plán riešenia krízových situácií pripravujú a overujú čo najbližšie k dátumu ocenenia;

d)

spôsob, ako centrálna protistrana pripravuje a pravidelne aktualizuje účtovné závierky a regulačné výkazy, a spôsob prípravy, detailizácie a overovania takýchto finančných informácií čo najbližšie k dátumu ocenenia, ako aj spôsob preukázania úplnosti ocenení aktív a záväzkov;

e)

spôsob, akým sa plánuje zabezpečiť úroveň podrobnosti informácií, ktorá bude dostatočná na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií a nezávislý odhadca prijali opatrenia podľa plánu riešenia krízových situácií, a to stanovením požiadaviek týkajúcich sa úrovne podrobnosti potrebnej na ocenenie, vrátane spresnenia, kde musia informácie obsahovať podrobnosti o pozíciách, transakciách a kolaterále a vlastnom kapitáli centrálnej protistrany podľa jednotlivých oblastí obchodných činností a portfólií;

f)

pravidlá, kľúčové metodiky, predpoklady a posúdenia, ktoré centrálna protistrana používa pri príprave účtovnej závierky a regulačných výkazov;

g)

spôsob, akým sa informácie organizujú, označujú a štruktúrujú, ako aj spôsob, akým ich môže orgán pre riešenie krízových situácií a nezávislý odhadca účinne a bezpečne využívať a analyzovať s cieľom zabezpečiť, aby mal orgán pre riešenie krízových situácií k dispozícii informácie požadované na prijatie opatrení podľa plánu riešenia krízových situácií.

a)

opis rôznych typov zamestnancov a kategorizácií spôsobov informovania a riadenia rôznych typov zamestnancov počas riešenia krízovej situácie, ako aj opis odhadovaného vplyvu plánu na rôzne typy zamestnancov centrálnej protistrany;

b)

opis spôsobu zmiernenia straty kritických zamestnancov pred riešením krízovej situácie a spôsobu vytvárania účinných stimulov počas riešenia krízovej situácie v záujme zachovania kritických zamestnancov, ktorí sú identifikovaní na základe ich hodnoty a relevantnosti počas fázy riešenia krízovej situácie; medzi aspekty, na ktoré treba prihliadať, patria: i) akékoľvek regulačné postupy, ktoré sa musia dodržiavať pri riešení krízových situácií; ii) posúdenia predpokladanej účinnosti štruktúr stimulov; iii) možnosť vykonať zmeny v pracovných zmluvách, podmienkach a organizácii počas fázy riešenia krízovej situácie a iv) odhad všetkých súvisiacich nákladov na udržanie kritických zamestnancov alebo na nábor zamestnancov, a to vrátane posúdenia všetkých súvisiacich nákladov s prihliadnutím na príslušné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa kompenzácie a náhrad počas riešenia krízových situácií;

c)

opis plánu komunikácie so zamestnancami vrátane opisu zamýšľaných postupov konzultácií so zamestnancami počas procesu riešenia krízových situácií, s prihliadnutím na všetky vnútroštátne pravidlá a systémy dialógu so sociálnymi partnermi, manažmentom, vlastníkmi a zamestnaneckými zväzmi.

a)

plán komunikácie, v ktorom sa špecifikuje:

b)

prevádzkové opatrenia a postupy stanovené v komunikačnom pláne, kritériá uplatňovania komunikačnej stratégie, vhodnosť komunikačného plánu a spôsob, akým sa týmto plánom dosahuje cieľ zabezpečiť, aby sa vďaka plánu komunikácie a zverejňovania informácií centrálnej protistrany podarilo plniť cieľ transparentného konania;

c)

podrobnosti na rozlíšenie medzi právne požadovanými formálnymi oznámeniami a dobrovoľnou uskutočňovanou komunikáciou s opisom spôsobu, ako sa v pláne riešenia krízových situácií zohľadnili rôzne regulačné požiadavky na zverejňovanie informácií, a to najmä vtedy, ak by takéto informácie mohli ovplyvniť zásadné služby na finančnom trhu, a vtedy, ak je centrálna protistrana kótovanou spoločnosťou alebo je vo vlastníctve kótovanej spoločnosti;

d)

spôsob, akým sa v pláne riešenia krízových situácií posudzujú možné podstatné negatívne reakcie trhu na riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany, spôsob zmiernenia takýchto potenciálne negatívnych reakcií trhu pri zverejňovaní informácií, ktorý sa v danom pláne predpokladá.

a)

zásadné činnosti a systémy identifikované v pláne riešenia krízových situácií;

b)

ak sa dané identifikované zásadné činnosti a systémy podstatne líšia od zásadných činností a systémov identifikovaných v rámci plánu ozdravenia, opis hlavných dôvodov, prečo orgán pre riešenie krízových situácií posúdil zásadné činnosti a systémy odlišne, opis všetkých podstatných vplyvov vyplývajúcich z odlišného posúdenia, ako aj vplyvu, ktorý to môže mať na riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany;

c)

spôsob identifikácie takýchto zásadných činností a systémov, uplatňované kritériá a použité prahové hodnoty, ktoré slúžia na odlíšenie zásadných činností a systémov od iných činností a systémov centrálnej protistrany, ktoré sa nepovažujú za zásadné činnosti a systémy.

a)

postupy a procesy, ktoré treba dodržiavať pri oznamovaní informácií kolégiu pre riešenie krízových situácií, a to najmä pokiaľ ide o informácie o distribučných zoznamoch, vzorových dokumentoch a harmonogramoch týkajúcich sa spôsobu a času oznamovania informácií kolégiu pre riešenie krízových situácií;

b)

postupy aktualizácie distribučných zoznamov;

c)

mechanizmy testovania procesu oznamovania informácií kolégiu pre riešenie krízových situácií vrátane informácií o rozsahu a intervaloch takéhoto testovania a postupov riešenia akýchkoľvek nedostatkov, ako sú chyby, nedorozumenia či oneskorenia.

a)

posúdenie, či je možná prenosnosť pozícií a súvisiacich aktív na inú centrálnu protistranu, vrátane posúdenia týkajúceho sa jej uskutočniteľnosti a pravdepodobného výsledku, ako aj posúdenie situácie, keď prenosnosť alebo prevod v konečnom dôsledku nie sú možné;

b)

spôsob, ako centrálna protistrana uchováva príslušné údaje o pozíciách v súhrnných a oddelených klientskych účtoch v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (3), a spôsob, ako centrálna protistrana dokáže poskytovať podrobné údaje o zdrojoch a systémoch zavedených na aktualizovanie informácií, ktoré by bolo možné pri riešení krízovej situácie rýchlo poskytnúť s cieľom zabezpečiť, aby sa pozície klientov v centrálnej protistrane (ak ich možno identifikovať) dali identifikovať a potenciálne úspešne previesť;

c)

opatrenia na uľahčenie prenosnosti pozícií a súvisiacich aktív zúčtovacích členov a klientov centrálnej protistrany, ktorá zlyhala, z centrálnej protistrany, ktorá zlyhala, na inú centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu.