(1)

Nariadením (ES) č. 1942/2004 (2) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz preglejky z tropického dreva okoumé s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Nariadením (EÚ) č. 82/2011 (3) Rada v nadväznosti na revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (ďalej len „prvé revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) predĺžila platnosť pôvodných opatrení o päť rokov. Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v nadväznosti na druhé revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (ďalej len „druhé revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) predĺžila nariadením (EÚ) 2017/648 (4) platnosť pôvodných opatrení o ďalších päť rokov.

(3)

V súčasnosti platné antidumpingové clá majú sadzby v rozpätí od 6,5 % do 23,5 % na dovoz od štyroch vyvážajúcich výrobcov a sadzbu 66,7 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností.

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (5) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložilo 16. decembra 2021 Európske združenie výrobcov dosiek (European Panel Federation, ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho preglejku z tropického dreva okoumé v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu a/alebo opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 5. apríla 2022 začala na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz preglejky z tropického dreva okoumé s pôvodom v ČĽR do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(7)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych (vyvážajúcich) výrobcov v ČĽR, orgány ČĽR, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(9)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie.

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(11)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja, prišom zohľadnila aj geografické rozloženie. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 40 % odhadovaného celkového objemu výroby v Únii a 41 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(12)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Požadované informácie nepredložili žiadni neprepojení dovozcovia. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(13)

Komisia požiadala všetkých známych výrobcov/vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, aby identifikovalo a/alebo oslovilo iných výrobcov/vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(14)

V danej lehote neposkytli požadované informácie žiadni výrobcovia/vyvážajúci výrobcovia z ČĽR a žiaden z nich nesúhlasil ani so zaradením do vzorky. Z tohto dôvodu, keďže čínski výrobcovia vôbec nespolupracovali, sa zistenia týkajúce sa dovozu z ČĽR zakladali podľa článku 18 základného nariadenia na dostupných skutočnostiach. Použité zdroje sa podrobne uvádzajú v odôvodnení 28.

(15)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(16)

Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Tie isté dotazníky, ako aj dotazníky pre neprepojených dovozcov, používateľov a čínskych vývozcov boli sprístupnené online (7) v deň začatia konania. V priebehu prešetrovania Komisia zaslala žiadateľovi dotazník so žiadosťou o makroekonomické údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie.

(17)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a žiadateľa.

(18)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie.

(19)

Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(20)

Komisia 5. apríla 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky nepredložila žiadna strana.

(21)

Prešetrovaným výrobkom je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, konkrétne preglejka z tropického dreva okoumé, ktorá je definovaná ako preglejka pozostávajúca výlučne z drevených listov, pričom žiadna vrstva nie je hrubšia ako 6 mm a minimálne jedna vonkajšia vrstva z okoumé nie je pokrytá trvalou tenkou vrstvou z iných materiálov, v súčasnosti patriaca pod číselný znak KN ex 4412 31 10 (kód TARIC 4412311010) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(22)

Existujú dva hlavné druhy preglejky z tropického dreva okoumé: preglejka vyrobená výlučne z tropického dreva okoumé („celá z okoumé“) a preglejka aspoň s jednou z vonkajších vrstiev vyrobenou z tropického dreva okoumé, pričom zvyšok je vyrobený z iného dreva („potiahnutá okoumé“, prípadne sa môže označovať aj ako „kombinovaná“ alebo „dvojaká“). Obidva hlavné druhy preglejky z tropického dreva okoumé vyzerajú na pohľad rovnako. Napriek odlišným mechanickým vlastnostiam majú oba druhy rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké základné účely.

(23)

Preglejka z tropického dreva okoumé sa používa v širokej škále použití, napríklad v stavebníctve v exteriérovom stolárstve a tesárstve na drevené obklady, okenice, debnenia, vonkajšiu izoláciu suterénov, balustrády a na spevňovanie brehov. Takisto sa používa na dekoračné účely, okrem iného v cestnej doprave (napr. autá, autobusy, karavany, obytné prívesy), v námornej doprave (jachty), pri výrobe nábytku a dverí.

(24)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(25)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní aj v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, potvrdilo sa, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(26)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(27)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa dovoz preglejky z tropického dreva okoumé s pôvodom v ČĽR z trhu Únie prakticky vytratil. Podľa Eurostatu predstavoval dovoz preglejky z tropického dreva okoumé s pôvodom v ČĽR na trhu Únie 0,04 %. V predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti bola situácia podobná. V absolútnom vyjadrení predstavoval dovoz preglejky z tropického dreva okoumé s pôvodom v ČĽR v období revízneho prešetrovania 74 m3, oproti 83 606 m3 v pôvodnom prešetrovaní, 12 620 m3 v prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a v porovnaní so žiadnym dovozom v druhom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(28)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden výrobca/vyvážajúci výrobca z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli doručené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(29)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia boli teda zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, na verejne dostupných údajoch tureckého výrobcu preglejky z tropického dreva okoumé, na informáciách poskytnutých žiadateľom a výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, informáciách od Tureckého štátneho štatistického úradu, na údajoch z databázy Eurostatu Comext, z databázy Global Trade Atlas (GTA), databázy Medzinárodného obchodného centra o prístupe na trhy MacMap a od Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.

(30)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(31)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(32)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. Komisia ďalej uviedla, že preskúma možné vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(33)

Komisia vydala 24. augusta 2022 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam o zdrojoch“). V zázname o zdrojoch Komisia takisto informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Turecko ako reprezentatívnu krajinu, a o relevantných zdrojoch, ktoré má v úmysle použiť na účely určenia normálnej hodnoty s Tureckom ako reprezentatívnou krajinou. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti Eksioglu Orman Urunleri – výrobcu v Turecku.

(34)

V zázname o zdrojoch Komisia takisto vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k zdrojom a vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a navrhli aj iné krajiny, ak predložia dostatočné informácie o príslušných kritériách. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(35)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(36)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(37)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov alebo výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(38)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(39)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(40)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(41)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (8) (ďalej len „správa“), v ktorej sa poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových faktorov výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Žiadosť takisto obsahovala určité relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(42)

V žiadosti sa s odvolaním sa na správu konkrétnejšie uvádzalo, že štrukturálne deformácie v mnohých čínskych priemyselných odvetviach prispeli k nadmernej kapacite v čínskom odvetví výrobky preglejky vrátane preglejky z tropického dreva okoumé. Okrem toho sa v žiadosti poukazovalo na to, že politiky čínskej vlády, napríklad politiky podrobne rozvedené v 13. päťročnom pláne pre lesné hospodárstvo, presadzovali používanie dreva ako suroviny za pomoci zasahovania štátu. V nasledujúcom 14. päťročnom pláne, ktorý sa vzťahuje na roky 2021 – 2026, čínska vláda vyjadrila svoj zámer „zlepšiť infraštruktúru štátom vlastnených lesných fariem a zalesnených zón“. Opäť s odvolaním sa na správu sa žiadosť zmieňovala aj o existencii deformácií v prístupe ku kapitálu, v chemickom odvetví a odvetví práce, ako aj o deformáciách na trhoch s energiou. Podľa žiadosti je pravdepodobné, že tieto deformácie majú na odvetvie výroby preglejky z tropického dreva okoumé značný vplyv. V žiadosti sa navyše pripomenulo, že v roku 2017 orgány Spojených štátov amerických uložili antidumpingové a vyrovnávacie clá na dovoz určitých preglejok z dreva listnatých stromov z Číny do USA v nadväznosti na vyvodený záver, podľa ktorého zasahovanie čínskej vlády v podobe rôznych štátnych programov, subvencií, politicky riadených úverov s preferenčnými podmienkami atď. priamo zvýhodňovalo čínskych výrobcov a vývozcov určitých výrobkov z preglejky z dreva listnatých stromov.

(43)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade. Komisii neboli doručené ani žiadne pripomienky od čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(44)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je alebo nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR.

(45)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (9). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom sú čínske zákony o vlastníctve: odkazujú na prvotné štádium socializmu a štát poverujú podporovaním základného ekonomického systému, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (10).

(46)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (11). Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(47)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (12). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(48)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.3.1.5 ďalej) (13).

(49)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné a politicky orientované banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.1.8 ďalej) (14). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (15).

(50)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (16). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (17).

(51)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (18).

(52)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(53)

Hoci miera štátneho vlastníctva v odvetví výroby preglejky z tropického dreva okoumé sa nezdá významná, čínska vláda má naďalej akcionársky podiel vo viacerých výrobcoch, napríklad vyše 40 % podiel v spoločnosti Jiangsu High Hope Arser Co., Ltd (19). Okrem formálneho vlastníctva môžu štátne orgány ovládať spoločnosti a vykonávať nad nimi dohľad neformálnymi kanálmi, čoho názorným príkladom je skupina Luli Group v súkromnom vlastníctve, ktorú podľa verejných zdrojov „zveľaďuje“ vláda provincie Šan-tung (20). Vzhľadom na to, že zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa stali normou aj v súkromných spoločnostiach (21) (pozri aj oddiel 3.3.1.4), pričom strana si nárokuje vedúcu úlohu v podstate vo všetkých aspektoch hospodárstva krajiny, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr komunistickej strany v spoločnostiach prakticky znamená, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády, keďže štátne a stranícke štruktúry v ČĽR sú do veľkej miery prepojené.

(54)

To je zjavné aj na úrovni Čínskeho združenia drevospracujúceho priemyslu (CNFPIA), ktoré združuje dané priemyselné odvetvia. Podľa článku 4 stanov uvedeného združenia organizácia „súhlasí s profesijným usmernením, dohľadom a riadením […] zo strany štátnej správy lesov a trávnatých porastov a ministerstva pre občianske veci“ (22).

(55)

V dôsledku toho sa aj tým výrobcom v odvetví prešetrovaného výrobku, ktorí sú v súkromnom vlastníctve, bráni v prevádzke za trhových podmienok. Politickému dohľadu a usmerneniu totiž podliehajú tak verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví, ako sa uvádza aj ďalej v oddiele 3.3.1.5.

(56)

Popri kontrole, ktorú má čínska vláda nad hospodárstvom prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov, je schopná zasahovať aj do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (23), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (24)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Komunistická strana Číny si však najmenej od roku 2016 uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v spoločnostiach s tým, že ide o politickú zásadu (25), vrátane vyvíjania tlaku na súkromné spoločnosti, aby na prvé miesto kládli „patriotizmus“ a dodržiavali stranícku disciplínu (26). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (27). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov prešetrovaného výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(57)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (ďalej len „usmernenia“) (28), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch. V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti v oblasti predvoja a priekopníctva.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (29).

(58)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že prieniky medzi manažérskymi pozíciami a členstvom v Komunistickej strane Číny/straníckymi funkciami sú v odvetví preglejky bežné. Generálny riaditeľ spoločnosti Jiangsu High Hope Arser Co., Ltd. zastáva napríklad súbežne pozíciu tajomníka straníckej organizácie, zatiaľ čo predseda materskej spoločnosti skupiny Jiangsu High Hope Group je aj tajomníkom straníckeho výboru skupiny (30).

(59)

Na trh má takisto dodatočný rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.1.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (31). Prítomnosť štátu vo firmách v odvetví preglejky z tropického dreva okoumé a v iných odvetviach (ako je finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(60)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (32).

(61)

Čínske orgány zaviedli viaceré politiky, ktoré usmerňujú fungovanie odvetvia prešetrovaného výrobku. Sprvu uveďme, že technológie týkajúce sa drevených dosiek sú v zozname podporovaných odvetví v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019) (33), v ktorom sa predznamenáva, že orgány majú v úmysle vytvoriť regulačné prostredie, ktoré by podnietilo rozvoj odvetvia a takisto potenciálne otvorilo odvetviu cestu na prístup k finančným prostriedkom. Okrem toho 14. päťročný plán rozvoja odvetvia lesného hospodárstva a trávnatých porastov (34) nielen vyzýva orgány, aby „podporovali komplexnú zelenú transformáciu drevospracujúceho priemyslu“ alebo „konsolidovali a zmodernizovali tradičné výhodné odvetvia, ako sú výroba drevených podláh, dreveného nábytku, drevených dverí […], a urýchlili rozvoj výroby nábytku na mieru, drevených konštrukcií a drevených stavebných materiálov“, ale zároveň stanovuje konkrétne ciele z hľadiska produkcie: „[d] o roku 2025 sa produkcia kompozitných panelov ustáli približne na 300 miliónov kubických metrov, produkcia podlahovín sa ustáli približne na 800 miliónov metrov štvorcových a hodnota produkcie dreveného nábytku prekročí 800 miliárd jüanov“ (35). Okrem toho sa v usmerňujúcom stanovisku k podpore vysokokvalitného rozvoja odvetvia lesného hospodárstva a trávnatých porastov, ktoré uverejnila Národná správa lesného hospodárstva a trávnatých porastov vo februári 2019 (36), kvantifikujú ďalšie parametre plánovaného rozvoja odvetvia: „Do roku 2025 sa vytvorí základný inštitucionálny mechanizmus pre racionálne využívanie lesných zdrojov a zdrojov pochádzajúcich z trávnatých porastov, výrazne sa zvýši podporná kapacita lesných zdrojov a zdrojov pochádzajúcich z trávnatých porastov, výrazne sa zvýši objem produkcie lesných produktov a produktov z trávy a ešte viac sa zintenzívni obchod s lesnými produktmi, a celková hodnota produkcie lesného hospodárstva na vnútroštátnej úrovni by sa mala na základe súčasnej situácie napokon zvýšiť o viac ako 50 %, produkcia hospodárskych lesných produktov s významom pre hospodárstvo dosiahne 250 miliónov ton a objem obchodu s lesnými produktmi – dovozu a vývozu – dosiahne 240 miliárd USD“ (37). Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov teda čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia.

(62)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže subjekty primať, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky týkajúcimi sa odvetvia preglejky z tropického dreva okoumé. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(63)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (38).

(64)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (39). Všetku pôdu vlastní štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu) a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (40). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (41).

(65)

Na výrobcov prešetrovaného výrobku sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v odvetví lesného hospodárstva a drevárskej prvovýroby. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(66)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví prešetrovaného výrobku.

(67)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (42). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (43). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (44). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(68)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie preglejky z tropického dreva okoumé nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(69)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(70)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (45), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (46), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala čínska vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (47). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (48).

(71)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(72)

Napríklad čínska vláda objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia (49). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (50).

(73)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (51).

(74)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (52). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(75)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(76)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (53). Oficiálne médiá v ČĽR nedávno informovali o tom, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov“ (54). Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(77)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. Výsledkom je, že sa prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov, pričom čínska vláda sa viackrát rozhodla buď vyhnúť sa úverovým zlyhaniam, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo previesť vlastníctvo dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(78)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(79)

Pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(80)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému opísané v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.5, ako aj v časti I správy platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.3.1.6 až 3.3.1.8 a v časti II správy.

(81)

Komisia pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné určité vstupy. Keď výrobcovia preglejky z tropického dreva okoumé nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(82)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(83)

Analýza uvedená v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia výroby prešetrovaného výrobku, preukázala, že ceny alebo náklady prešetrovaného výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(84)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(85)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(86)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 32, Komisia vydala záznam o zdrojoch, v ktorom sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú príslušné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o jej zámere použiť v tomto prípade ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Turecko, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(87)

V zázname o zdrojoch Komisia vysvetlila, že v dôsledku neexistencie spolupráce sa bude musieť spoliehať na dostupné skutočnosti podľa článku 18 základného nariadenia. Výber reprezentatívnej krajiny sa preto zakladal na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s inými zdrojmi informácií, ktoré sa považujú za vhodné podľa príslušných kritérií stanovených v článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a to v súlade s článkom 18 ods. 5 základného nariadenia.

(88)

Pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja, žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti preskúmal päť krajín ako potenciálne reprezentatívne krajiny, ktoré mali podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR. Skúmané krajiny boli Thajsko, Indonézia, Brazília, Malajzia a Turecko (57).

(89)

Pokiaľ ide o výrobu prešetrovaného výrobku, v žiadosti sa za krajiny, v ktorých sa vyrába preglejka z tropického dreva okoumé, označili len Turecko a Indonézia (58).

(90)

Pokiaľ ide o dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine, žiadateľ vo svojej žiadosti o revízne prešetrovanie identifikoval v Turecku tri spoločnosti vyrábajúce drevené dyhované výrobky vrátane prešetrovaného výrobku a žiadnu v Indonézii (59). Ako sa vysvetľuje v zázname o zdrojoch, Komisia vo svojej analýze dospela k záveru, že dve turecké spoločnosti nemajú dostupné dosť aktuálne finančné údaje. Tretia spoločnosť mala dostupné údaje za rok 2020, nebolo však jasné, či vyrábala prešetrovaný výrobok. Komisia však identifikovala v Turecku spoločnosť Eksioglu Orman Urunleri, ktorá vyrába prešetrovaný výrobok a má dostupné finančné údaje za rok 2020. Turecko preto spĺňalo kritérium dostupnosti príslušných finančných údajov.

(91)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Turecko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(92)

V zázname o zdrojoch boli zainteresované strany vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Turecka ako reprezentatívnej krajiny a navrhli aj iné krajiny, pokiaľ predložili dostatočné informácie o príslušných kritériách. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(93)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Turecko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(94)

Komisia v zázname o zdrojoch uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia v zázname o zdrojoch takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny.

(95)

Komisia informovala zainteresované strany, že zoskupí položky so zanedbateľnou váhou vo výrobných nákladoch, ako sú napríklad iné suroviny, náklady na balenie, verejnoprospešné služby a spotrebný materiál, a vyjadrí ich ako percentuálny podiel hlavných surovín. Komisia ďalej oznámila, že tento percentuálny podiel uplatní na prepočítané náklady na suroviny, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(96)

Komisia ďalej uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu a prácu mieni využiť informácie od Tureckého štatistického úradu (TURKSTAT).

(97)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Komisia stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom na základe informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie a overených údajov výrobcu z Únie, spoločnosti Joubert Plywood, ktorá poskytla na tento účel osobitné informácie. Metodika sa náležite vysvetľuje ďalej v bode 3.3.5.

(98)

Komisia napokon uviedla, že na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné údaje od tureckého výrobcu prešetrovaného výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 32.

(99)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky k zoznamu výrobných faktorov uvedenému v zázname o zdrojoch.

(100)

Na základe všetkých informácií zo žiadosti o revízne prešetrovanie a následných informácií predložených žiadateľom a overených na mieste a bez spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov a bez pripomienok k záznamu o zdrojoch boli na účely stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia určené tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade preglejky z tropického dreva okoumé

(101)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu hlavných surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (63).

(102)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v oddiele 3.3.1 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(103)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavovali skutočné náklady v období revízneho prešetrovania zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočty dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie medzi spotrebný materiál a neskôr ich zoskupí s nákladmi na ostatné suroviny, nákladmi na balenie a verejnoprospešné služby a vyjadrí ich ako percentuálny podiel hlavných surovín, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 94. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia stanovila tento percentuálny podiel na základe údajov poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie, ktoré boli následne overené na základe údajov jedného výrobcu z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní a poskytol osobitné informácie na tento účel (64) (spoločnosť Joubert Plywood).

(104)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcu Komisia uplatnila dovozné clo reprezentatívnej krajiny na príslušných úrovniach v závislosti od krajiny pôvodu dovážaného objemu (65). Komisia pripočítala náklady na vnútroštátnu dopravu vypočítané na m3 na základe informácií z emailovej korešpondencie medzi Európskym združením výrobcov dosiek a popredným výrobcom dosiek z dreva v Turecku (66).

(105)

TURKSTAT uverejňuje podrobné informácie o priemerných mesačných nákladoch práce (67) a komponentoch v Turecku rozčlenené podľa ekonomickej činnosti. Na výpočet hodinovej sadzby Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky (za rok 2020).

(106)

Ceny elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku uverejňuje TURKSTAT. Na výpočet priemerných nákladov na elektrinu Komisia použila údaje o cenách elektriny pre priemyselných odberateľov v zodpovedajúcom pásme spotreby v kWh, uverejnené 31. marca 2022 (vzťahujúce sa na obdobie revízneho prešetrovania) (68).

(107)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(108)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia vypočítala režijné náklady spojené s výrobou na základe pomeru režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom podľa informácii od spoločnosti Joubert Plywood. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou.

(109)

V prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila finančné údaje tureckého výrobcu uvedeného v odôvodnení 32.

(110)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku (konkrétne preglejky celej z okoumé a preglejky potiahnutej okoumé, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 21) na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(111)

V súlade s informáciami v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktoré boli následne overené na základe údajov jedného z výrobcov z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní a poskytol na tento účel osobitné informácie, sa preglejka celá z okoumé vyrába len s použitím dyhových listov, kým preglejka potiahnutá okoumé sa vyrába s použitím dyhových listov aj topoľovej guľatiny. Nedeformovaná hodnota guľatiny z topoľa spolu so všetkými ostatnými surovinami sa preto použila na vytvorenie normálnej hodnoty preglejky potiahnutej okoumé, nie však na vytvorenie normálnej hodnoty preglejky celej z okoumé. Metodika vysvetlená v nasledujúcich odôvodneniach je rovnaká v oboch prípadoch.

(112)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií (69) o spotrebe každého faktora (surovín, práce a elektriny) pri výrobe preglejky z tropického dreva okoumé, ktoré poskytla spoločnosť Joubert Plywood a boli overené na mieste. Komisia vynásobila objemy spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Turecku, ako sa opisuje v oddiele 3.3.4.1. Istý počet výrobných faktorov, ktoré v období revízneho prešetrovania predstavovali zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny, sa vyjadril ako percentuálny podiel hlavných surovín, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 94. Aby Komisia dosiahla nedeformovanú hodnotu, uplatnila uvedený percentuálny podiel na nedeformované náklady na hlavné suroviny.

(113)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov k nim Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa stanovili v odôvodneniach 107 a 108. Konkrétne sa na celkové nedeformované priame výrobné náklady uplatnili:

(114)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 110, na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(115)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila na základe údajov Eurostatu o dovoze na úrovni cien CIF (náklady, poistenie a prepravné). V snahe získať vývoznú cenu na úrovni zo závodu sa z ceny CIF vo výške 619 EUR za m3 odpočítali náklady na námornú nákladnú prepravu a poistenie a náklady na vnútroštátnu dopravu v Číne. Odpočítané sumy vychádzali z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (70).

(116)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala informácie o druhu vyvážaného výrobku. Komisia preto porovnala normálne hodnoty stanovené podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pre preglejku celú z okoumé a preglejku potiahnutú okoumé s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza vyššie.

(117)

Na základe toho dumpingové rozpätie pre dovoz z Číny vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavovalo viac ako 100 %, a to bez ohľadu na použitú normálnu hodnotu.

(118)

Objem predmetného dovozu bol však zanedbateľný – zodpovedal 0,2 % celkového dovozu do Únie a jeho podiel na trhu Únie predstavoval 0,04 %. Komisia nemala informácie o druhu výrobku z dôvodu neexistencie spolupráce. Tento dovoz navyše spočíval len v jednej transakcii, čo spochybňuje jeho reprezentatívnosť. Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že tieto nízke objemy neposkytujú dostatočný základ na analýzu pokračovania dumpingu. Komisia preto prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(119)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: možné úrovne dumpingu na trhu Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení, porovnanie normálnej hodnoty stanovenej v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.3.5, s cenami vývozu z Číny založenými na obchodných ponukách pre vývoz do Únie a tretích krajín uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(120)

Aby Komisia stanovila pravdepodobnú úroveň vývozných cien do Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení, pričom čínski výrobcovia nespolupracovali, vychádzala pri vývoznej cene z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, teda z informácií v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. Vývozná cena pre oba hlavné druhy výrobku opísané v odôvodnení 21 bola stanovená na základe 64 obchodných ponúk určených na trh Únie a 26 obchodných ponúk iným tretím krajinám (Blízky východ, Turecko a Spojené kráľovstvo), ktoré boli zaslané mailom počas obdobia revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(121)

Priemerné ceny uvedené v obchodných ponukách predstavovali za obdobie revízneho prešetrovania na úrovni cien CIF 686 EUR/m3 pre preglejku celú z okoumé a 458 EUR/m3 pre preglejku potiahnutú okoumé určenú na trh Únie a 371 EUR/m3 pre preglejku potiahnutú okoumé do tretích krajín. Tieto cenové úrovne sa pohybujú v rovnakom rozpätí ako cena preglejky z tropického dreva okoumé dovážanej z Číny v období revízneho prešetrovania, ako sa opisuje v odôvodnení 114. Hoci dotknuté množstvá boli nepatrné, táto cenová úroveň potvrdzuje reprezentatívnosť obchodných ponúk ako ukazovateľa možných vývozných cien preglejky z tropického dreva okoumé z Číny. V rovnakom rozpätí je podľa údajov z databázy GTA aj priemerná cena čínskeho vývozu pod podpoložkou HS 4412 31 do iných tretích krajín ako do Únie. Podpoložka HS 4412 31 však obsahuje iné výrobky než prešetrovaný výrobok, tieto údaje sa preto nepovažovali za dosť presné na to, aby poskytli užitočné informácie.

(122)

Komisia upravila ceny na úroveň zo závodu na základe prístupu opísaného v odôvodnení 114 a porovnala ich s normálnou hodnotou stanovenou v oddiele 3.3.

(123)

Ak by všetky uvedené ponuky vstúpili na trh Únie, dumpingové rozpätia v prípade tohto možného dovozu z Číny vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, by boli pre oba druhy výrobku vyše 100 %.

(124)

Keďže čínski výrobcovia/vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali a neboli dostupné ani iné informácie o čínskom odvetví výroby preglejky z tropického dreva okoumé, výroba v ČĽR sa stanovila na základe odhadov poskytnutých žiadateľom v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa jeho najlepšieho vedomia o trhu.

(125)

Žiadateľ odhadol možnú výrobu preglejky z tropického dreva okoumé v Číne na základe dovozu guľatiny z okoumé. Od roku 2017 do roku 2020 sa do Číny doviezlo približne 475 000 m3 až 1 milión m3 guľatiny z okoumé, pričom 75 % tohto objemu sa podľa odhadov mohlo použiť na výrobu preglejky z tropického dreva okoumé (71). Čínski výrobcovia by teda mohli v závislosti od vyrábaného druhu poľahky vyrobiť viac ako 400 000 m3 až 4 milióny m3 preglejky z tropického dreva okoumé. To zodpovedá prinajmenšom dvojnásobku a najviac dvadsaťnásobku spotreby v Únii.

(126)

Keďže čínski výrobcovia preglejky z tropického dreva okoumé nespolupracovali a neboli ani iné dostupné informácie o čínskom odvetví výroby preglejky z tropického dreva okoumé, preskúmala sa situácia čínskeho odvetvia výroby preglejky ako celku (bez ohľadu na typ použitých druhov dreva), ako to bolo aj v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní.

(127)

Podľa informácií v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a ako potvrdili predchádzajúce prešetrovania, preglejku vyrábajú tie isté spoločnosti na tých istých zariadeniach bez ohľadu na použité druhy dreva. V predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach sa takisto zistilo, že preglejka z tropického dreva okoumé je lukratívnejšia než iné druhy preglejky.

(128)

Na základe toho svedčia objemy výroby všetkých druhov preglejky, ktoré podľa najnovších dostupných štatistík FAO (72) predstavovali v roku 2021 76,4 milióna m3, o značnej výrobnej kapacite, ktorá je v Číne potenciálne dostupná. Podľa dôkazov zahrnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie (73) predstavuje odhadovaná výrobná kapacita preglejky na konci obdobia revízneho prešetrovania 270 miliónov m3 ročne.

(129)

Vzhľadom na veľké výrobné kapacity v ČĽR výrazne prevyšujúce dopyt v EÚ, ktorý v období revízneho prešetrovania bez ohľadu na zvolený údaj predstavoval 192 000 m3, a keďže na výrobu preglejky z tropického dreva okoumé treba len vymeniť iné druhy dreva za okoumé, existuje veľká pravdepodobnosť, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínski výrobcovia využili svoju veľkú výrobnú kapacitu na to, aby prešli z výroby iných druhov preglejky na lukratívnejšiu preglejku z tropického dreva okoumé na vývoz Únie.

(130)

Hlavným prvkom použitým na určenie atraktívnosti trhu Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, bola cenová úroveň čínskeho vývozu do iných tretích krajín v porovnaní s cenovou úrovňou čínskeho vývozu do Únie. Z obchodných ponúk zmienených v odôvodnení 119 určených na trh Únie a do iných tretích krajín vyplýva, že počas obdobia revízneho prešetrovania bol trh Únie skutočne atraktívny, pretože čínske vývozné ceny preglejky z tropického dreva okoumé pre trh Únie boli vyššie než čínske vývozné ceny pre trhy všetkých iných tretích krajín, pre ktoré boli k dispozícii obchodné ponuky. Konkrétne ponúknutá vývozná cena na úrovni cien CIF bola pre trh Únie v priemere o 23 % vyššia ako vývozné ceny do tretích krajín na úrovni cien CIF. Bez opatrení by bol teda trh Únie vďaka vyšším potenciálnym vývozným cenám do Únie atraktívnejším, keďže vývoz do Únie by vynášal väčší zisk než vývoz do iných tretích krajín.

(131)

Navyše sú zavedené opatrenia na ochranu obchodu uložené na dovoz čínskej preglejky v Kórejskej republike (antidumpingové opatrenie na preglejku aspoň s jednou vonkajšou vrstvou z tropického dreva: s hrúbkou menej ako 3,2 mm), Maroku (antidumpingové opatrenia na všetky preglejky), USA (antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia na preglejku z dreva z listnatých stromov) a v Turecku (antidumpingové opatrenia na určité druhy preglejky) (74). Tieto opatrenia sa podieľajú na vývozných obmedzeniach pre čínskych výrobcov preglejky a napomáhajú tomu, že sústavne existuje značná voľná kapacita na výrobu preglejky v Číne, čím sa trh Únie stáva pre dovoz čínskej preglejky atraktívnejším.

(132)

Ak sa teda umožní, aby platnosť opatrení v EÚ uplynula, zatiaľ čo iné krajiny si zachovajú antidumpingové opatrenia, čínski výrobcovia pravdepodobne začnú znovu vyrábať preglejku z tropického dreva okoumé v značných množstvách určených na vývoz na trh Únie.

(133)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení by došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Najmä úroveň normálnej hodnoty stanovenej v ČĽR, hladina čínskych vývozných cien pri vývoze na trhy tretích krajín a do Únie, atraktívnosť trhu Únie a dostupnosť značnej výrobnej kapacity v ČĽR svorne poukazujú na veľkú pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti súčasných opatrení.

(134)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia šestnásť výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(135)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 174 000 m3. Komisia stanovila tento údaj na základe dotazníkov vyplnených tromi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a vyplneného dotazníka o makroekonomických ukazovateľoch, ktorý predložil žiadateľ.

(136)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, na účely stanovenia možného pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa pristúpilo k výberu vzorky. Traja výrobcovia z Únie vybraní do vzorky predstavovali 40 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(137)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe: a) údajov žiadateľa týkajúcich sa predaja podobného výrobku výrobným odvetvím Únie, ktoré boli čiastočne krížovo skontrolované s objemami predaja vykázanými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, a b) dovozu prešetrovaného výrobku zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu.

(138)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v m3)

(139)

Z revízneho prešetrovania vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 12 %. Spotreba v Únii bola negatívne ovplyvnená pandémiou ochorenia COVID-19 v roku 2020, ale počas obdobia revízneho prešetrovania sa výrazne zvýšila.

(140)

Komisia stanovila objem dovozu z Číny na základe štatistík Eurostatu, ako je náležite vysvetlené v odôvodnení 136. Jeho podiel na trhu bol stanovený porovnaním dovozu so spotrebou v Únii uvedenou v tabuľke 2.

(141)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(142)

Objem dovozu z Číny bol počas celého posudzovaného obdobia zanedbateľný.

(143)

Komisia stanovila priemerné ceny dovozu z Číny na základe údajov Eurostatu.

(144)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozná cena (v EUR/m3)

(145)

Ceny z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 67 %, po celý čas sa však týkali len minimálneho objemu dovozu. Tieto minimálne objemy dovozu z ČĽR neumožňujú žiadne zmysluplné výpočty podhodnotenia ceny.

(146)

Komisia stanovila objemy a ceny dovozu z tretích krajín pomocou rovnakej metodiky ako v prípade ČĽR (pozri oddiel 5.3.1).

(147)

Objem dovozu z tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín

(148)

Spomedzi dovozu z tretích krajín bol najvýznamnejší dovoz z Gabonu a Maroka. Obe krajiny počas posudzovaného obdobia zvýšili svoj objem predaja, Gabon o 31 %, a Maroko o 59 %, a ich podiely na trhu vzrástli v prípade Gabonu o 1,7 percentuálneho bodu a v prípade Maroka o 1,6 percentuálneho bodu. Dovoz z iných tretích krajín sa v posudzovanom období podstatne zvýšil (viac ako päťnásobne), v období revízneho prešetrovania však predstavoval len 1,3 % podiel na trhu.

(149)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(150)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov a informácií uvedených vo vyplnenom dotazníku žiadateľa, ktoré boli riadne krížovo skontrolované s informáciami uvedenými v žiadosti a s vyplnenými dotazníkmi výrobcov zaradených do vzorky, a na základe štatistík z Eurostatu. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(151)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(152)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(153)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(154)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšila o 6 %. Zaznamenala rovnaký trend ako spotreba v Únii, v roku 2020 sa teda na nej odrazil negatívny vplyv pandémie ochorenia COVID-19, pričom v období revízneho prešetrovania sa citeľne zotavila.

(155)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia takisto zvýšila, a to o 7 %.

(156)

Keďže k prispôsobeniu výrobnej kapacity, aby zodpovedala vyššej miere spotreby, došlo prevažne pred posudzovaným obdobím, bola miera využitia kapacity stabilná, no na nižšej úrovni v porovnaní s mierami zistenými počas obdobia revízneho prešetrovania predchádzajúceho revízneho prešetrovania (80 %) (75).

(157)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(158)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšil o 7 %, čo bolo menej ako 13 % zvýšenie spotreby uvedené v tabuľke 2. Výrobné odvetvie Únie preto, napriek zvýšeniu objemu predaja a aj s ohľadom na súbežné zvýšenie dovozu z iných tretích krajín opísané v odôvodnení 147, stratilo zo svojho podielu na trhu 4,3 percentuálneho bodu. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu je však naďalej vysoký.

(159)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 13 %, zatiaľ čo objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa zvýšil o 7 %. V dôsledku toho výrobné odvetvie Únie rástlo v absolútnom vyjadrení, ale nie z hľadiska podielu na trhu. Nárast predaja však koreloval aj so zvýšením výroby, výrobnej kapacity a investícií.

(160)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(161)

Po miernom znížení počtu zamestnancov medzi rokmi 2018 a 2019 zostal ich počet v zvyšnej časti posudzovaného obdobia pomerne stabilný, pričom výrobné odvetvie Únie zamestnávalo okolo 660 pracovníkov. Produktivita na zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšila o 8 %.

(162)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 117, pre zanedbateľný objem dovozu z Číny nebolo možné reprezentatívne stanoviť dumping počas obdobia revízneho prešetrovania. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení.

(163)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vykazovali viaceré ukazovatele ujmy výrobného odvetvia Únie priaznivý trend. Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa z minulého dumpingu zotavilo.

(164)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii

(165)

Jednotkové predajné ceny zostali v prvej časti posudzovaného obdobia stabilné, a potom sa medzi rokom 2019 a obdobím revízneho prešetrovania zvýšili o 8 %. V tomto zvýšení cien sa plne premietlo zvýšenie výrobných nákladov počas posudzovaného obdobia.

(166)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(167)

Medzi rokom 2018 a obdobím revízneho prešetrovania boli priemerné náklady práce na zamestnanca výrobcov z Únie zaradených do vzorky pomerne stabilné a zvýšili sa celkovo o 1 %.

(168)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(169)

Preglejka z tropického dreva okoumé sa obvykle vyrába na zákazku a úrovne zásob sú preto spravidla nízke. V roku 2018 zostali na relatívne vysokej úrovni, ale počas posudzovaného obdobia klesli o 36 %, a to z 9,6 % vo vzťahu k objemu výroby v roku 2018 na 6,1 % objemu výroby v období revízneho prešetrovania.

(170)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(171)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Výrobné odvetvie Únie bolo počas celého posudzovaného obdobia ziskové a jeho ziskovosť rástla. V období revízneho prešetrovania dosiahla úroveň takmer 7 %.

(172)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Celkovo bol čistý peňažný tok v absolútnom vyjadrení počas celého posudzovaného obdobia na nízkej úrovni, pričom bol nižší než počas posudzovaného obdobia predchádzajúceho revízneho prešetrovania. Naďalej bol však kladný, výnimkou bolo obdobie revízneho prešetrovania.

(173)

Výrobcovia z Únie počas celého posudzovaného obdobia pokračovali v investíciách. Najviac investovali v roku 2019. Po poklese investícií v nasledujúcom roku, zjavne pod vplyvom pandémie COVID-19, sa v období revízneho prešetrovania investície opäť zvýšili na úroveň, ktorá bola o 29 % vyššia ako na začiatku posudzovaného obdobia.

(174)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Tento ukazovateľ sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal priaznivo. Počas obdobia revízneho prešetrovania bola návratnosť investícií výrobcov z Únie päťkrát vyššia ako v roku 2018.

(175)

Žiadny z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nenahlásil žiadne ťažkosti so svojou schopnosťou získavať kapitál.

(176)

Objem dovozu z dotknutej krajiny bol počas posudzovaného obdobia zanedbateľný.

(177)

Počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobu, výrobnú kapacitu a objem predaja. Zaznamenal sa pokles podielu na trhu, stalo sa to však v situácii celkového nárastu spotreby. Úroveň zamestnanosti nepatrne klesla, zatiaľ čo produktivita vzrástla.

(178)

Z hľadiska finančných ukazovateľov by sa malo zdôrazniť, že napriek neustálemu zvyšovaniu výrobných nákladov zostalo výrobné odvetvie Únie vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia ziskové. V období revízneho prešetrovania jeho ziskovosť dosiahla úroveň takmer 7 %. Výrobné odvetvie Únie okrem toho zvýšilo investície a dosiahlo ich veľmi dobrú návratnosť.

(179)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(180)

Komisia v odôvodnení 178 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobný opätovný výskyt ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny.

(181)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú kapacitu v Číne, atraktívnosť trhu Únie a vplyv možného objemu dovozu a dovozných cien na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení.

(182)

Po prvé, ako sa opisuje v odôvodneniach 125 až 128, vzhľadom na významné výrobné kapacity v Číne je pravdepodobné, že pri neexistencii opatrení by sa dovoz z Číny obnovil v značných množstvách. Potenciál čínskych vyvážajúcich výrobcov rýchlo zvýšiť svoju výrobu a vývoz preglejky z tropického dreva okoumé možno vyvodiť z pripomenutia skutočnosti, že počas pôvodného prešetrovania boli čínski vyvážajúci výrobcovia schopní zvýšiť svoj vývoz na trh Únie približne z 9 500 m3 na viac ako 83 500 m3 len za necelé tri roky (od roku 2001 do polovice roku 2003). Tento údaj by sa mal vnímať v kontexte 192 000 m3 spotreby v Únii a 174 000 m3 výroby výrobného odvetvia Únie v súčasnom období revízneho prešetrovania.

(183)

Nezistili sa žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že používanie dreva okoumé pri výrobe preglejky v Číne sa stabilne nahradilo inými druhmi dreva. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 126, čínski výrobcovia stále používajú na výrobu preglejky drevo okoumé. V dôsledku zavedených antidumpingových ciel sa počas posudzovaného obdobia dovoz z Číny takmer zastavil, ako však potvrdzuje prešetrovanie, počas tohto obdobia bol na trhu Únie značný dopyt po preglejke z tropického dreva okoumé.

(184)

Po druhé, ceny na trhu Únie sú v porovnaní s cenami, za ktoré môžu čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážať svoju výrobu, pomerne vysoké, vďaka čomu je trh Únie pre vyvážajúcich výrobcov v Číne veľmi atraktívny.

(185)

Komisia v tejto súvislosti vykonala analýzu na zistenie pravdepodobnej úrovne cien, za ktoré by čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali výrobok na trh Únie.

(186)

Keďže nespolupracoval žiadny vyvážajúci výrobca z ČĽR a Eurostat eviduje len veľmi obmedzený dovoz z Číny, Komisia použila na výpočet podhodnotenia ceny čínske ceny prevzaté z obchodných ponúk, ktoré žiadateľ poskytol v žiadosti (použili sa aj na výpočty dumpingového rozpätia opísané v odôvodnení 119) a ktoré poslúžili ako ukazovateľ možnej úrovne cien, za ktoré by čínski výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie. Tieto ceny sa upravili tak, že sa pripočítala sadzba zmluvného cla a náklady po dovoze.

(187)

Keď sa porovnali takto stanovené čínske ceny na úrovni cien CIF s predajnými cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky na úrovni cien zo závodu, skonštatovalo sa podhodnotenie ceny o 40,8 % v prípade preglejky celej z okoumé a 58,1 % v prípade preglejky potiahnutej okoumé.

(188)

Z čínskych obchodných ponúk zohľadnených v tomto výpočte navyše jasne vyplýva, že ceny vývozu do tretích krajín sú výrazne nižšie (pozri odôvodnenie 129) než ceny do Únie, čo ešte podčiarkuje atraktívnosť trhu Únie z hľadiska úrovne cien.

(189)

Pri pravdepodobnom scenári, keby dovoz dotknutého výrobku z Číny začal znovu vstupovať na trh Únie za výrazne nižšie ceny, ako sú ceny výrobného odvetvia Únie, a vo významných množstvách, výrobné odvetvie Únie by si nedokázalo zachovať svoje súčasné cenové úrovne. Toto pravdepodobné zníženie cien by totiž ohrozilo prebiehajúce zotavovanie výrobného odvetvia Únie, ktoré by sa rýchlo dostalo do strát.

(190)

Okrem toho by výrobné odvetvie Únie rýchlo prišlo o predaj a podiel na trhu Únie a následne by sa znížila aj výroba. Miera využitia kapacity by sa v dôsledku toho opäť znížila.

(191)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z Číny za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(192)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(193)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(194)

Na tomto základe Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(195)

Ako sa uvádza v odôvodnení 178, výrobné odvetvie Únie už netrpí značnou ujmou. Podľa záveru vyvodeného v odôvodnení 190 by však výrobné odvetvie Únie nedokázalo zvládnuť zaniknutie opatrení, ktoré pravdepodobne povedie k tomu, že na trh Únie budú vstupovať značné množstvá dumpingového dovozu za ceny podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Únie. Zrušenie opatrení by tak ohrozilo dlhodobú finančnú životaschopnosť výrobného odvetvia. Pokračovanie opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(196)

Všetci známi neprepojení dovozcovia a používatelia boli informovaní o začatí revízneho prešetrovania. S Komisiou však nespolupracovali žiadni neprepojení dovozcovia ani používatelia.

(197)

Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na používateľov a/alebo dovozcov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení.

(198)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz preglejky z tropického dreva okoumé s pôvodom v Číne.

(199)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pravdepodobnosťou opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosťou opätovného výskytu ujmy a so záujmom Únie, by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz preglejky z tropického dreva okoumé z Číny mali zachovať.

(200)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Číne, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(201)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (76). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie preukazujúce, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(202)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(203)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(204)

Ak by sa po pokračovaní opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku pokračovania opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) spoločnosti, ktorá je oprávnená na nižšiu individuálnu antidumpingovú colnú sadzbu, a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(205)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Všetkým stranám sa poskytla aj lehota na vyjadrenie sa k tomuto poskytnutiu informácií a na požiadanie o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Od zainteresovaných strán neboli doručené žiadne pripomienky.

(206)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (77), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(207)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko k opatreniam stanoveným v tomto nariadení,