a)

či existujú nejaké nezrovnalosti medzi kapitálovou štruktúrou centrálnej protistrany a opatreniami na ozdravenie určenými na zabezpečenie včasnej rekapitalizácie danej centrálnej protistrany, ak by jej úroveň kapitálu klesla pod prahovú hodnotu na oznámenie alebo pod úroveň kapitálových požiadaviek;

b)

či sa v pláne ozdravenia riadne uvádza dodatočná suma predfinancovaných účelových vlastných zdrojov uvedená v článku 9 ods. 14 nariadenia (EÚ) 2021/23;

c)

či sú opatrenia v pláne ozdravenia vzhľadom na druhy zúčtovávaných produktov dobre navrhnuté, uskutočniteľné, dôveryhodné a vhodné pre danú centrálnu protistranu, aby sa nimi:

d)

či sú opatrenia v pláne ozdravenia riadne otestované s cieľom umožniť alokáciu a určovanie cien;

e)

či sú opatrenia v pláne ozdravenia a nástroje uvedené v písmene c) bode iv) dostatočne spoľahlivé a bezodkladne dostupné v prípade idiosynkratických udalostí, ako aj udalostí v oblasti ozdravenia zasahujúcich celý systém;

f)

či sa v pláne ozdravenia stanovujú opatrenia na riešenie medzier vo financovaní, ako aj dočasných likvidných medzier a či sa v ňom špecifikujú mechanizmy likvidity, ktoré má centrálna protistrana k dispozícii;

g)

či sa v opatreniach v pláne ozdravenia zohľadňuje model marže a procesy, ktoré sa týkajú maržových požiadaviek, ako aj kolaterálový rámec vrátane zoznamu akceptovaného kolaterálu a zrážok uplatňovaných na kolaterál v rámci centrálnej protistrany, a to najmä všetky tieto skutočnosti:

h)

či sa v pláne ozdravenia predpokladá používanie automatických facilít centrálnej banky a či sa v ňom jasne uvádzajú aktíva, ktoré by sa podľa podmienok facility centrálnej banky mali kvalifikovať ako kolaterál.

a)

či sú postupnosť pri zlyhaní a rôzne spôsoby šírenia strát jasne špecifikované a či sú dôsledky akýchkoľvek strát modelované v súlade s pravidlami alokácie týchto strát vrátane dohôd medzi centrálnou protistranou a jej zúčtovacími členmi a celkového rámca riadenia rizík danej centrálnej protistrany, ako je napríklad súbor pravidiel centrálnej protistrany;

b)

či sa pri zabezpečovaní vykonateľnosti tejto postupnosti posúdili a riešili príslušné právne riziká, a to aj pokiaľ ide o zúčtovacích členov so sídlom v jurisdikciách tretích krajín.

a)

či by štruktúra vlastníkov danej centrálnej protistrany mohla ovplyvniť plán ozdravenia;

b)

ako sa štruktúra vlastníkov danej centrálnej protistrany odzrkadľuje v stimulačných štruktúrach alebo rozhodovacích procesoch centrálnej protistrany;

c)

ako môžu požiadavky na vlastníkov v rámci plánu ozdravenia ovplyvniť plán ozdravenia, a to aj v prípadoch, keď zmluvne záväzné dohody o podpore zo strany materskej spoločnosti alebo skupiny tvoria súčasť plánu ozdravenia, pričom sa posudzuje najmä:

d)

to, či sú prepojenia centrálnej protistrany na akýkoľvek subjekt z tej istej skupiny dostatočne posúdené, aby sa zabezpečilo, že sa zohľadní akékoľvek riziko šírenia škodlivého vplyvu, ktoré môže vzniknúť v prípade, že ktorákoľvek spoločnosť v skupine podlieha finančným obmedzeniam alebo zlyháva, pričom sa posúdi, ako by tieto prepojenia mohli ovplyvniť uplatniteľnosť opatrení v pláne ozdravenia;

e)

či sú politiky a postupy, ktorými sa v organizácii riadi schvaľovanie plánu ozdravenia a určovanie osôb, ktoré sú zodpovedné za vypracovanie a vykonávanie plánu ozdravenia, vhodné, jasné a realizovateľné;

f)

či je plán ozdravenia v súlade s riadiacou štruktúrou centrálnej protistrany a rozhodovacími procesmi a vnútornou správou a riadením centrálnej protistrany;

g)

či zložitosť vnútornej organizácie centrálnej protistrany môže byť prekážkou pre včasné opatrenia alebo či je pravdepodobné, že procesy budú prebiehať efektívne, pričom rozhodovacie reťazce budú jasné a zodpovednosti sa jasne vymedzia;

h)

či je plán ozdravenia jasný a realizovateľný, pokiaľ ide o postupy a akčné plány vrátane postupov v prípade rozhodovacích procesov, podrobných hárkov s kontaktmi poskytnutých akoukoľvek osobou, ktorá je relevantná pre proces plánu ozdravenia, možností prístupu na diaľku a prístupu pre subjekty s rozhodovacou právomocou, a či sú v pláne ozdravenia obsiahnuté postupy na prístup ku kľúčovým osobám na mieste, ako aj mimo neho;

i)

či je plán ozdravenia v prípade potreby účinne zahrnutý do prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany;

j)

či má centrálna protistrana zavedené primerané pravidlá a postupy na pravidelné testovanie svojho plánu ozdravenia so svojimi zúčtovacími členmi, a ak je to možné, na identifikáciu ich klientov a nepriamych klientov.

a)

či sa v pláne ozdravenia zohľadnilo, či iné centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré boli uznané podľa článku 14 alebo článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (3), poskytujú niektoré alebo všetky zúčtovacie služby poskytované danou centrálnou protistranou;

b)

rozsah, v akom sa v pláne ozdravenia pomocou informácií dostupných centrálnej protistrane uvádzajú podrobnosti o tom, ako boli identifikované zúčtovacie služby poskytované inou centrálnou protistranou a či sú takéto identifikované služby iných centrálnych protistrán už zavedenými službami alebo novozriadenými zúčtovacími službami;

c)

ak sa v pláne ozdravenia predpokladá prenosnosť transakcií alebo prevod činností, ktoré nie sú zásadné, na iného poskytovateľa služieb, a to čiastočne alebo v plnom rozsahu, a:

a)

či sa v plánovanom uplatňovaní a navrhnutej stratégii plánu ozdravenia:

b)

či sa v rámci kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov zahrnutých do plánu ozdravenia identifikujú okolnosti, za ktorých sa majú prijať opatrenia v pláne ozdravenia.

a)

či sú zásadné funkcie centrálnej protistrany riadne identifikované;

b)

či sú prípravné mechanizmy na zjednodušenie odpredaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti, ako sa predpokladá v pláne ozdravenia, vhodné pre danú centrálnu protistranu, pričom sa zohľadnia všetky tieto skutočnosti:

c)

či centrálna protistrana zvážila potenciál rozdelenia predaja medzi produkty a či boli zistené nejaké prekážky v dôsledku takéhoto rozdelenia, prípadne či sa takýmto rozdelením predaja zistil akýkoľvek iný vplyv na plán ozdravenia, ak centrálna protistrana zúčtováva niekoľko produktov;

d)

či sa v pláne ozdravenia posúdil počet a význam rôznych prepojení so subjektmi vrátane poskytovateľov likvidity, zúčtovacích bánk, platforiem, správcov, investičných subjektov, bánk alebo poskytovateľov služieb a ako takéto prepojenia ovplyvňujú opatrenia na ozdravenie a účinnosť plánu ozdravenia;

e)

či sa posúdila hodnota alebo významnosť každého prepojenia, a to aj z hľadiska zúčtovaných objemov a finančných expozícií podľa daných mechanizmov;

f)

či boli akékoľvek mechanizmy externého zabezpečovania činností, ktoré sa vzťahujú na časť hlavnej obchodnej činnosti centrálnej protistrany, dostatočne posúdené a či boli identifikované riziká zmiernené;

g)

ako sa posúdila právna vykonateľnosť plánu ozdravenia voči poskytovateľom služieb, pokiaľ ide o mechanizmy externého zabezpečovania činností, ako sa uvádza v písmene f), a či bola uspokojivo posúdená akákoľvek neschopnosť poskytovateľa takýchto mechanizmov externého zabezpečenia činností splniť si povinnosti vyplývajúce z mechanizmov zabezpečovania externých činností a ako sa tieto riziká zmiernili v pláne ozdravenia.

a)

či plán komunikácie a poskytovania informácií centrálnej protistrany je v súlade s oddielom A bodom 3 prílohy k nariadeniu (EÚ) 2021/23, a najmä či sa v pláne komunikácie a poskytovania informácií centrálnej protistrany:

b)

či plán komunikácie a poskytovania informácií centrálnej protistrany obsahuje jasné postupy týkajúce sa spôsobu a času vzájomného poskytovania informácií s rôznymi subjektmi, pričom sa jasne opisuje, ako sa v týchto postupoch zohľadnili právne požiadavky a iné záväzné požiadavky.

a)

či plán ozdravenia správne odzrkadľuje zložitosť zúčtovacieho členstva centrálnej protistrany vrátane všetkých týchto skutočností:

b)

či sa v pláne ozdravenia zohľadnil celkový vplyv možného narušenia zúčtovacích služieb poskytovaných centrálnou protistranou na zúčtovacích členov a, ak sú tieto informácie k dispozícii centrálnej protistrane, na ich klientov a nepriamych klientov, vrátane možných vplyvov na prístup k zúčtovaniu a iných účinkov vyplývajúcich z prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany;

c)

či sa v pláne ozdravenia zohľadnil potenciálny účinok dohodnutých opatrení, ktoré sa majú prijať v rámci plánu ozdravenia, na zúčtovacích členov a prípadne na ich klientov a nepriamych klientov;

d)

či sú podľa prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany akékoľvek finančné alebo zmluvné záväzky odsúhlasené zúčtovacími členmi a prípadne ich klientmi a nepriamymi klientmi vrátane toho, ako sa vypočítava výška záväzku, či sa uplatňuje akákoľvek maximálna hodnota alebo limit, či ide o vopred dohodnutú sumu, alebo bude odvodená ako funkcia expozícií člena alebo klienta, a ako by sa takéto zdroje požadovali.

a)

či sa v pláne ozdravenia posudzuje potenciálny vplyv uplatňovania opatrení na ozdravenie na akúkoľvek interoperabilnú centrálnu protistranu a na akúkoľvek inú infraštruktúru finančného trhu prepojenú s centrálnou protistranou, a to posúdením významu zapojenia centrálnej protistrany v rámci daných subjektov;

b)

či sa v pláne ozdravenia riešia akékoľvek dohody o interoperabilite alebo o vzájomnom urovnávaní portfólií s inými centrálnymi protistranami a rozsah takýchto mechanizmov vrátane zúčtovaných objemov a finančných zdrojov vymieňaných v rámci daných mechanizmov;

c)

či vplyv vykonávania niektorého z opatrení v rámci plánu ozdravenia môže mať vplyv na prístup k iným infraštruktúram finančných trhov a ako sa zmierňujú prekážky alebo obmedzenia, ak sa zistia;

d)

či prepojené infraštruktúry finančných trhov a zainteresované strany, ktoré by znášali straty, ktorým by vznikli náklady alebo ktoré by prispievali k pokrytiu nedostatku likvidity v prípade, že by sa plán ozdravenia vykonával, boli zapojené do jeho vypracúvania účinným a uspokojivým spôsobom v súlade s článkom 9 ods. 16 nariadenia (EÚ) 2021/23.

a)

či sa v pláne ozdravenia posúdil potenciálny vplyv uplatňovania opatrení na ozdravenie na miesta obchodovania, ako aj akékoľvek iné zdroje obchodovania spojené s danou centrálnou protistranou vrátane posúdenia významu účasti centrálnej protistrany v daných subjektoch a či tento vplyv predstavuje hrozbu pre stabilitu dotknutých subjektov;

b)

či centrálna protistrana popri zúčtovacích službách poskytuje akékoľvek iné, prípadne doplnkové podstatné alebo významné služby spojené so zúčtovaním a či by akékoľvek opatrenie v rámci plánu ozdravenia mohlo mať vplyv na finančný trh, na ktorom centrálna protistrana poskytuje služby, ak centrálna protistrana poskytuje takéto iné, prípadne doplnkové podstatné alebo významné služby.

a)

či sa posúdil potenciálny vplyv plánu ozdravenia na:

b)

či sa v pláne ozdravenia v záujme posúdenia širšieho vplyvu plánu ozdravenia na systémové riziko berú do úvahy a zvažujú výsledky analýz, ktoré príležitostne vykonáva orgán ESMA, ak je to relevantné pre plán ozdravenia, a či sa v danom pláne v čo najväčšej miere zmierňujú akékoľvek relevantné zistenia alebo obavy;

c)

či sa zvážili významné prepojenia so subjektmi vrátane poskytovateľov likvidity, zúčtovacích bánk, platforiem, správcov, investičných subjektov, bánk alebo poskytovateľov služieb prostredníctvom posúdenia toho, ako by plán ozdravenia mohol mať vplyv na operácie prepojených subjektov, a či sú opatrenia obsiahnuté v pláne ozdravenia vhodné pre subjekty s identifikovanými významnými prepojeniami a či ich môžu uskutočniť, prípadne či by mohli mať významný negatívny vplyv na finančný systém ktoréhokoľvek členského štátu a Únie ako celku;

d)

či poskytovatelia likvidity, ak nad nimi vykonáva dohľad príslušný orgán centrálnej protistrany, prípadne v rozsahu, v akom sú k dispozícii informácie o ich expozíciách likvidity, vedú k vzniku koncentrovaných expozícií likvidity z dôvodu viacerých úloh, ktoré daní poskytovatelia likvidity môžu zohrávať vo viacerých centrálnych protistranách, vrátane úlohy zúčtovacieho člena, platobnej banky, investičnej banky, správcu alebo poskytovateľa zabezpečovacieho mechanizmu likvidity.

a)

či sa stimulmi zvyšuje pravdepodobnosť úspešného ozdravenia a či sa v pláne ozdravenia špecifikujú stimuly pre rôzne zainteresované strany, pričom sa v relevantných prípadoch uvádzajú príklady toho, ako by sa v čase krízy popri dohodnutých príspevkoch podľa prevádzkových pravidiel danej centrálnej protistrany mohli podporovať aj dobrovoľné alebo nepovinné príspevky;

b)

či žiadosti o zdroje, príspevky alebo rozdelenie nákladov spojených s plánom ozdravenia vytvárajú primerané stimuly pre centrálnu protistranu, jej zúčtovacích členov, ich klientov a nepriamych klientov, pokiaľ sú títo priami a nepriami klienti známi, akcionárov a iné subjekty v rámci tej istej skupiny, aby konali spôsobom, ktorým sa minimalizujú riziká a potenciálne náklady;

c)

či sa štruktúrou procesu riadenia zlyhania stimuluje účasť zúčtovacích členov a ich klientov na riadení zlyhania tak, že sa používajú nástroje ozdravenia a zdroje, ktoré sa majú poskytnúť centrálnej protistrane pri ozdravení, a to aj sankcií, ak sa na základe dohody neposkytnú viazané zdroje vrátane vyslania pracovníkov na pomoc pri riadení ozdravenia, prípadne aby sa zúčastnili na súťažnom ponukovom konaní na aukcii;

d)

či sa mechanizmami a opatreniami týkajúcimi sa aukcií pozícií členov, ktorí zlyhali, dostatočne stimulujú zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, aby predkladali súťažné ponuky, a či sú dobre organizované a či sa danými mechanizmami a opatreniami vytvárajú stimuly predpokladané v pláne ozdravenia;

e)

či prepojenie medzi činnosťou zúčtovacích členov a ich potenciálnymi stratami vyplývajúcimi z plánu ozdravenia vytvára primeraný stimul na zvýšenie pravdepodobnosti úspešného ozdravenia vrátane toho, či sú straty alebo limit potenciálnych strát úmerné metrike týkajúcej sa činnosti daného člena na základe variačnej marže, počiatočnej marže, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania alebo iných ukazovateľov založených na rizikách a činnostiach;

f)

či mechanizmy centrálnych protistrán na zapojenie prepojených infraštruktúr finančných trhov a zainteresovaných strán, ktoré by znášali straty, ktorým by vznikli náklady alebo ktoré by prispievali k pokrytiu nedostatku likvidity v prípade, že sa plán ozdravenia vykonával, do procesu vypracúvania plánu ozdravenia a účasti na príslušných diskusiách o riadení rizík sú dobre organizované a či vytvárajú primerané stimuly na zabezpečenie rovnováhy medzi záujmami prepojených infraštruktúr finančných trhov a zainteresovaných strán;

g)

či zapojenie zúčtovacích členov a prípadne ich klientov alebo iných subjektov prepojených s centrálnou protistranou do poskytovania služieb v záujme riešenia zmierňovania strát v prípade ozdravenia zahŕňa správne stimuly na poskytovanie vhodných služieb centrálnej protistrane vrátane konania ako protistrany v rámci repo dohody a poskytovania likvidity.