(1)

Dňa 18. januára 2018 české orgány predbežne notifikovali náhradu Českej pošte za plnenie povinnosti poskytovať univerzálnu poštovú službu (universal postal service obligation – ďalej len „USO“) za obdobie 2018 – 2022. Dňa 8. marca 2019 české orgány po diskusiách v súvislosti s predbežnou notifikáciou vedených najmä o metodike čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť (net avoided cost – ďalej len „NAC“), túto predbežnú notifikáciu stiahli.

(2)

Dňa 20. augusta 2019 české orgány znovu predbežne notifikovali náhradu Českej pošte za plnenie USO za obdobie 2018 – 2022 (ďalej len „opatrenie“). Toto opatrenie bolo v porovnaní s predbežnou notifikáciou z 18. januára 2018 zmenené, najmä pokiaľ ide o výpočet NAC.

(3)

Komisii boli 8. a 22. novembra 2019 doručené dve formálne sťažnosti od dvoch konkurentov Českej pošty, spoločností Zásilkovna s. r. o. (ďalej len „Zásilkovna“) a První Novinová Společnost a. s. (ďalej len „PNS“, predtým „Mediaservis“). Sťažnosti boli zaevidované pod číslami SA.55686 (2019/FC) a SA.55497 (2019/FC) (1).

(4)

Sťažnosti boli odoslané českým orgánom 4. decembra 2019. České orgány odpovedali listom z 31. januára 2020.

(5)

Dňa 28. januára 2020 české orgány notifikovali náhradu, ktorá sa má poskytnúť Českej pošte za plnenie USO za obdobie 2018 – 2022.

(6)

Dňa 12. marca 2020 Komisia požiadala o dodatočné informácie od českých orgánov, ktoré odpovedali listom z 24. apríla 2020.

(7)

Rozhodnutím z 23. júna 2020 Komisia informovala české orgány, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s pomocou (2) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Komisia požiadala české orgány, aby predložili svoje pripomienky a poskytli všetky informácie, ktoré môžu prispieť k posúdeniu pomoci, a takisto vyzvala všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k pomoci.

(8)

Komisii boli doručené pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od českých orgánov a Českej pošty listom z 24. júla 2020.

(9)

Komisii boli doručené pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od spoločnosti Zásilkovna listom z 2. októbra 2020 a od spoločnosti PNS listom z 3. októbra 2020.

(10)

Komisia 9. novembra 2020 odoslala pripomienky od všetkých tretích strán českým orgánom.

(11)

České orgány poskytli svoje pripomienky k pripomienkam od tretích strán listom z 3. februára 2021.

(12)

Dňa 9. júla 2021 útvary Komisie zaslali spoločnostiam Zásilkovna a PNS list, v ktorom ich informovali, že veci SA.55686 (2019/FC) a SA.55497 (2019/FC) sa uzavrú a že formálne vyšetrovacie konanie bude vedené spoločne pod číslom veci SA.55208 (2020/C). V dôsledku toho sa pripomienky a informácie poskytnuté spolu so sťažnosťami vo veciach SA.55686 (2019/FC) a SA.55497 (2019/FC) preskúmajú v kontexte formálneho vyšetrovacieho konania SA.55208 (2020/C).

(13)

Dňa 12. novembra 2021 Komisia požiadala české orgány o dodatočné informácie. České orgány odpovedali listom z 10. decembra 2021.

(14)

Dňa 2. decembra 2021 spoločnosť Zásilkovna zaslala Komisii ďalšie pripomienky.

(15)

Komisia 17. februára 2022 a 29. marca 2022 požiadala o objasnenie informácií, ktoré české orgány predložili listom z 10. decembra 2021. České orgány odpovedali listami zo 16. marca 2022 a z 1. apríla 2022.

(16)

Česko výnimočne súhlasí s tým, že sa zriekne svojich práv vyplývajúcich z článku 342 ZFEÚ v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1/1958 (3) a že toto rozhodnutie sa prijme a oznámi v angličtine.

(17)

Jediným príjemcom opatrenia je Česká pošta, ktorá je hlavným prevádzkovateľom poštových služieb v Česku.

(18)

Česká pošta je v úplnom vlastníctve štátu a bola založená v roku 1993 Ministerstvom hospodárstva Českej republiky v súlade so zákonom o štátnych podnikoch (4). Jej právne a vlastnícke postavenie upravuje zákon o štátnych podnikoch (5).

(19)

Okrem poštových služieb Česká pošta poskytuje aj niekoľko ďalších služieb, ako sú finančné služby (bankové služby, služby manipulácie s hotovosťou a služby súvisiace s vyplácaním dôchodkov).

(20)

Napriek liberalizácii českého poštového trhu 1. januára 2013 sa hospodárska súťaž na trhu listových zásielok výrazne nerozvinula. Najvýznamnejšími konkurentmi Českej pošty na trhu listových zásielok sú spoločnosti PNS a Česká distribuční a na trhu balíkových zásielok spoločnosti PPL CZ (Professional Parcel Logistic), Direct Parcel Distribution CZ (DPD), General Logistics Systems Czech Republic (GLS) a Zásilkovna.

(21)

Rozhodnutím národného poštového regulačného orgánu, Českého telekomunikačného úradu (ďalej len „ČTÚ“) (6), z 12. decembra 2017 bola Česká pošta poverená USO od 1. januára 2018 do 31. decembra 2022.

(22)

Rozsah USO, ktorou bola poverená Česká pošta, je stanovený vo vnútroštátnych právnych predpisoch, konkrétne v § 3 ods. 1 zákona o poštových službách (7), a zahŕňa:

(23)

Česká pošta je ako poskytovateľ univerzálnej služby povinná zabezpečovať prístupnosť k všetkým univerzálnym poštovým službám za prijateľné ceny na celom území Česka a aspoň raz každý pracovný deň.

(24)

Právnym základom na plnenie USO je:

(25)

Česká pošta je poverená aj poskytovaním informačného systému dátových schránok (ďalej len „ISDS“) v období 2018 – 2022. Komisia 2. februára 2018 prijala rozhodnutie (10), v ktorom dospela k záveru, že náhrada vo výške 2,3 miliardy CZK (85,1 milióna EUR), ktorá sa má poskytnúť Českej pošte na dodanie ISDS v období 2018 – 2022, predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa rámca pre SVHZ (služby všeobecného hospodárskeho záujmu) z roku 2012 (11).

(26)

ISDS je elektronický kanál internej komunikácie v rámci verejnej správy a zabezpečenej komunikácie medzi verejnou správou a občanmi a podnikmi, ktorý v niektorých prípadoch nahrádza tradičné poštové služby, ako je doporučená zásielka.

(27)

Notifikované opatrenie sa týka verejného financovania v záujme plnenia USO Českou poštou podľa vymedzenia českých orgánov (pozri odôvodnenie 22) v období 2018 – 2022, pričom toto financovanie sa má poskytnúť na základe zákona o poštových službách. Podľa § 34e ods. 3 zákona o poštových službách ČTÚ nesmie previesť peňažné prostriedky na úhradu predbežných čistých nákladov alebo čistých nákladov predstavujúcich nespravodlivú finančnú záťaž, kým Komisia nerozhodne o zlučiteľnosti náhrady s vnútorným trhom.

(28)

Náhrada, ktorá sa má poskytnúť Českej pošte, bude závisieť od čistých nákladov na USO podľa vymedzenia českých orgánov a overenia zo strany ČTÚ, pričom je obmedzená na maximálnu sumu 1 500 miliónov CZK (55,5 milióna EUR (12)) ročne (pozri odôvodnenie 33).

(29)

Podľa § 34c zákona o poštových službách výška náhrady za USO za každý rok nie je stanovená vopred, ale vypočítava sa a vypláca sa ročne v troch krokoch.

(30)

V prípade predbežných čistých nákladov vynaložených v určitom roku môže Česká pošta v súlade s § 34c zákona o poštových službách predložiť ČTÚ žiadosť o úhradu od 1. júla do 31. decembra daného roka (rok t). V takýchto prípadoch ČTÚ vydá rozhodnutie, ktorým sa stanovia predbežné čisté náklady vo výške 50 % čistých nákladov vypočítaných (pomocou metódy opísanej v oddiele 8.2.8) za predchádzajúci rok (rok t – 1), v prípade ktorého bola suma overená. Česko prostredníctvom ČTÚ uhradí Českej pošte predbežné čisté náklady do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

(31)

V prípade skutočných čistých nákladov vynaložených v určitom roku môže Česká pošta v súlade s § 34d zákona o poštových službách predložiť ČTÚ žiadosť o úhradu do 31. augusta nasledujúceho roka (rok t + 1). ČTÚ vykoná overenie čistých nákladov vypočítaných Českou poštou pomocou metodiky NAC. ČTÚ rozhodnutím stanoví čisté náklady vo výške čistých nákladov overených v súlade s § 34b zákona o poštových službách. Na úhradu čistých nákladov ČTÚ odpočíta predbežné čisté náklady, ktoré už boli Českej pošte uhradené. Ak sú uhradené predbežne čisté náklady vyššie ako čisté náklady vynaložené v danom roku, Česká pošta vráti rozdiel štátu.

(32)

ČTÚ overuje pôvod a výšku čistých nákladov spôsobom uvedeným v § 34b zákona o poštových službách. Ak z tohto overenia vyplynie, že výpočet čistých nákladov je správny, Česká pošta bude mať zo zákona nárok na úhradu týchto čistých nákladov.

(33)

ČTÚ overuje čisté náklady na USO podľa vymedzenia českých orgánov v súlade s § 34b zákona o poštových službách. Čisté náklady sa v súlade s § 34d zákona o poštových službách uhrádzajú do maximálnej výšky 1 500 miliónov CZK ročne na základe analýzy nespravodlivej záťaže USO.

(34)

Spoločnosť Zásilkovna, konkurent Českej pošty pôsobiaci na trhu s doručovaním balíkov, tvrdí, že Česká pošta mala prospech z neoprávnenej pomoci „prinajmenšom“ od roku 2013. Sťažnosť, ktorú podala spoločnosť Zásilkovna, je zhrnutá v nasledujúcom texte.

(35)

Spoločnosť Zásilkovna sa domnieva, že poverovací akt nie je v súlade s rámcom pre SVHZ, pretože metóda stanovenia výšky náhrady pre Českú poštu nie je objektívna a transparentná. Spoločnosť Zásilkovna tvrdí, že české orgány ani Česká pošta nevysvetlili ani nezverejnili žiadne podrobnosti o výpočte čistých nákladov, na základe ktorých bola stanovená výška náhrady.

(36)

Spoločnosť Zásilkovna sa takisto domnieva, že Česká pošta dostala v rokoch 2013 až 2017 nadmerné finančné zdroje ako náhradu za USO podľa vymedzenia českých orgánov a že v období 2018 – 2022 budú „o to väčšie“. V tejto súvislosti spoločnosť Zásilkovna poukazuje na to, že ročný limit nespravodlivej záťaže na roky 2018 – 2022 sa zvýšil trojnásobne na 1 500 miliónov CZK v porovnaní so sumou prijatou v rozhodnutí Komisie, ktoré sa vzťahovalo na náhradu za USO v období 2013 – 2017 (ďalej len „rozhodnutie o USO z roku 2018“) (13). Spoločnosť Zásilkovna sa domnieva, že Česká pošta využíva túto nadmernú náhradu na krížové subvencovanie svojich služieb mimo USO, a to najmä na trhu balíkových zásielok (14).

(37)

Spoločnosť Zásilkovna sa predovšetkým domnieva, že Česká pošta získava nadmernú náhradu, pretože USO priraďuje kompletné náklady na svoju doručovaciu a prepravnú sieť, a teda časť týchto nákladov riadne nepripisuje svojej službe „Balíkovna“ (doručovanie balíkov do výdajní iných ako poštové úrady), čím túto službu krížovo subvencuje zo svojej údajne nadmernej náhrady za USO. Podľa spoločnosti Zásilkovna sa služba Balíkovna ponúka „značne pod úrovňou nákladov“. Zdá sa, že spoločnosť Zásilkovna sa domnieva, že Česká pošta nesprávne priraďuje náklady prinajmenšom od roku 2013.

(38)

Spoločnosť Zásilkovna odôvodňuje svoje tvrdenie týkajúce sa cien za službu Balíkovna odvolaním sa na vlastné ceny a ceny iných súkromných konkurentov za doručovanie balíkov na výdajné miesta (ktoré sú všetky údajne vyššie). Okrem toho spoločnosť Zásilkovna poznamenáva, že ceny Českej pošty za doručovanie balíkov na poštové úrady, čo je služba, ktorá je podľa spoločnosti Zásilkovna veľmi podobná službe Balíkovna, keďže obe majú veľké množstvo spoločných nákladov a rovnakú úroveň efektívnosti procesov, sú dvakrát až trikrát vyššie.

(39)

Spoločnosť PNS tvrdí, že Česká pošta dostane nadmernú náhradu za plnenie USO podľa vymedzenia českých orgánov. Táto spoločnosť uviedla, že kontrafaktuálny scenár NAC nie je dôveryhodný, keďže zníženie počtu poštových úradov by malo významný dosah na príjmy, ktoré Česká pošta získava zo služieb mimo USO. Spoločnosť PNS tvrdí, že kontrafaktuálny scenár zahŕňa stratu všetkých príjmov získaných prostredníctvom služieb mimo USO vo výške 4,25 miliardy CZK (157,3 milióna EUR) ročne, čo údajne nie je riadne zohľadnené vo výpočtoch českých orgánov a Českej pošty.

(40)

Spoločnosť PNS takisto tvrdí, že Česká pošta nesprávne klasifikovala určité služby ako služby mimo USO, čím umelo znížila príjmy získané prostredníctvom USO. Podľa spoločnosti PNS to vedie k umelo vyšším čistým nákladom, za ktoré sa má poskytnúť náhrada.

(41)

Spoločnosť PNS v tejto súvislosti takisto poznamenáva, že zákon o poštových službách bol zmenený tak, aby sa výrazne zvýšili limity náhrady čistých nákladov na 1 500 miliónov CZK (55,5 milióna EUR) ročne z pôvodných 500 miliónov CZK (18,5 milióna EUR) ročne. Spoločnosť PNS poukazuje na to, že v rozhodnutí o USO z roku 2018 české orgány odhadli čisté náklady na USO maximálne na 984 miliónov CZK (36,4 milióna EUR) ročne, čo je výrazne pod týmto zvýšeným stropom.

(42)

Spoločnosť PNS sa takisto domnieva, že Česká pošta porušila požiadavky na transparentnosť stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES (15), a najmä v časti C prvom pododseku prílohy I k uvedenej smernici, ako aj v jej článku 7 ods. 5 tým, že zverejnila len výšku náhrady, a nie výpočty NAC.

(43)

Spoločnosť PNS tvrdí, že výpočet čistých nákladov Českej pošty nie je v súlade s časťou B piatym pododsekom prílohy I k smernici 97/67/ES. V uvedenom ustanovení sa stanovuje, že „[v]ýpočet sa zakladá na nákladoch, ktoré možno priradiť k prvkom identifikovaných služieb, ktoré sa dajú poskytovať iba so stratou alebo za takých podmienok, čo sa týka nákladov, ktoré sa nachádzajú mimo rámca bežných komerčných štandardov“. Spoločnosť PNS sa takisto domnieva, že Česká pošta porušuje § 33 zákona o poštových službách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúkať služby v rozsahu univerzálnej služby za nákladovo orientované ceny.

(44)

Spoločnosť PNS tvrdí, že Česká pošta ponúka veľkým odosielateľom „obrovské“ zľavy do výšky až 60 %, čo vedie k „mimoriadne“ nízkym cenám pod úrovňou nákladov. Podľa spoločnosti PNS ide o výsledok vlastnej cenovej politiky Českej pošty a nemalo by sa to chápať tak, že sú mimo rámca bežných komerčných štandardov v zmysle smernice 97/67/ES, t. j. USO podľa vymedzenia českých orgánov nezaväzuje Českú poštu účtovať ceny pod úrovňou nákladov. Pri výpočte náhrady pre Českú poštu preto nemožno zohľadniť žiadne straty vyplývajúce z uvedenej praxe.

(45)

Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť PNS poskytla ďalší príklad a poznamenáva, že ceny za hybridné poštové služby (16) sa v roku 2019 zvýšili takmer o 20 %, čo podľa spoločnosti PNS znamená, že buď je nová cena privysoká a presahuje primerané rozpätie zisku, alebo predchádzajúca (nižšia) cena nebola nákladovo orientovaná, keďže by bola prinízka na pokrytie nákladov.

(46)

Komisia 23. júna 2020 pre pochybnosti o zlučiteľnosti s vnútorným trhom začala formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s náhradou za USO v prospech Českej pošty na roky 2018 – 2022.

(47)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia najprv vyjadrila svoje pochybnosti o rozsahu USO podľa vymedzenia českých orgánov. USO, ktorou je poverená Česká pošta, ako je opísané v odôvodnení 22, je totiž rozsiahlejšia ako služby opísané v článku 3 smernice 97/67/ES. Komisia predovšetkým poznamenala, že USO zahŕňa poštové peňažné poukazy, ktoré nie sú uvedené v danom článku a ktoré sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES (17) spomínajú ako dodatočné alebo doplnkové služby. Komisia sa navyše domnievala, že počas notifikovaného obdobia sa neviedli osobitné konzultácie s verejnosťou o zahrnutí poštových peňažných poukazov do rozsahu USO. V dôsledku toho dospela k záveru, že existujú pochybnosti o tom, či USO podľa vymedzenia Českom v zákone o poštových službách (alebo prinajmenšom či poštové peňažné poukazy) možno považovať za skutočnú SVHZ.

(48)

Po druhé a v súvislosti s pochybnosťami o rozsahu USO podľa vymedzenia českých orgánov Komisia takisto vyjadrila pochybnosti týkajúce sa súladu s pravidlami verejného obstarávania EÚ, pokiaľ ide o priame zadanie USO. Určenie poskytovateľa USO podľa článku 4 ods. 2 smernice 97/67/ES je totiž možné v prípade, že rozsah činností vykonávaných poskytovateľom USO možno považovať za univerzálnu službu v zmysle článku 3 uvedenej smernice.

(49)

Po tretie Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o výške náhrady, ktorá sa má poskytnúť Českej pošte. V tejto súvislosti Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o hodnovernosť koncepcie kontrafaktuálneho scenára Českej pošty. Komisia mala konkrétne pochybnosti o tom, či by Česká pošta podľa kontrafaktuálneho scenára zatvorila viac ako 1 000 úradov, ktoré dobrovoľne prevádzkovala do konca roka 2015. Komisia poznamenala, že samotné nadobudnutie účinnosti vykonávacej vyhlášky v roku 2016, ktorou sa predišlo zatvoreniu niektorých poštových úradov, samo osebe neznamená, že prevádzka týchto poštových úradov je záťažou a že Česká pošta ich mohla zatvoriť kedykoľvek pred nadobudnutím účinnosti vykonávacej vyhlášky, ale rozhodla sa tak neurobiť.

(50)

Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o kvantifikáciu vplyvu zmien, ktoré Česká pošta navrhla v kontrafaktuálnom scenári v súvislosti s jej poštovou infraštruktúrou a frekvenciou doručovania. Pokiaľ ide o kvantifikáciu účinku na dopyt v kontrafaktuálnom scenári vyplývajúceho z obmedzenia infraštruktúry (18), české orgány uskutočnili prieskum, z ktorého okrem iného vyplynulo, že 29 % respondentov by prestalo používať Českú poštu na finančné služby, ak by sa poštový úrad, ktorý v súčasnosti využívajú, zatvoril, zatiaľ čo poštové služby by boli takisto výrazne ovplyvnené, keďže 20 % respondentov by prestalo používať Českú poštu na zasielanie doporučených listov. Reakcie na strane dopytu na základe prieskumov by síce nemali nevyhnutne viesť k zodpovedajúcemu zníženiu dopytu, no podľa českých orgánov by sa v kontrafaktuálnom scenári príjmy zo služieb mimo USO znížili len o 4 %, kým dopyt po doporučených listoch by sa znížil len o 1,1 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia vyjadrila pochybnosti o správnej kvantifikácii účinkov zatvorenia poštových úradov na dopyt.

(51)

Pokiaľ ide o kvantifikáciu účinku na dopyt v kontrafaktuálnom scenári vyplývajúceho zo zníženia frekvencie doručovania (19), české orgány uskutočnili ďalší prieskum, v ktorom sa pýtali vzorky 1 002 občanov, ktorí využili Českú poštu na zaslanie listov za posledných šesť mesiacov, či by považovali za „prijateľné“, aby listy, ktoré zašlú, boli doručené do dvoch pracovných dní na rozdiel od nasledujúceho dňa. Podľa tohto prieskumu by to [70 – 95] % respondentov považovalo za prijateľné, [2,5 – 15] % respondentov by to považovalo za neprijateľné a ďalších [2,5 – 15] % by to nepovažovalo ani za prijateľné, ani za neprijateľné. Podľa českých orgánov by sa v dôsledku zníženia frekvencie doručovania objemy nedoporučených listov v kontrafaktuálnom scenári znížili o [5 – 15] %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia vyjadrila pochybnosti, po prvé, či na základe tohto prieskumu možno vyvodiť spoľahlivé závery týkajúce sa presných účinkov na dopyt vyplývajúcich zo zníženia frekvencie doručovania, pretože to, či respondent považuje zmenu rýchlosti doručovania Českou poštou za prijateľnú, alebo nie, nemusí nevyhnutne ilustrovať dosah na dopyt. Po druhé Komisia mala pochybnosti o tom, či české orgány správne kvantifikovali tento účinok na dopyt vzhľadom na nesúlad medzi výsledkami prieskumu a znížením objemov.

(52)

Napokon, pokiaľ ide o NAC súvisiace s USO, Komisia vyjadrila pochybnosti, či české orgány správne zohľadnili čisté náklady na plnenie ISDS. Pri výpočte NAC súvisiacich s USO sa totiž musí zabrániť akémukoľvek dvojitému započítaniu, pri ktorom sa započítajú NAC na ISDS, ktorého poskytovaním bola Česká pošta poverená v tom istom období (ďalej len „rozhodnutie o ISDS“) (20). V tejto veci české orgány vypočítali, že NAC (USO + ISDS) sa v rokoch 2018 – 2022 rovnajú 15,2 miliardy CZK (562,6 milióna EUR). NAC (ISDS) sa v tom istom období rovnajú 5,2 miliardy CZK (192,5 milióna EUR) (21). Výsledkom sú NAC (USO) vo výške 10,0 miliardy CZK (370,1 milióna EUR). České orgány však dospeli k záveru, že čisté NAC (USO) sú 12,3 miliardy CZK (455,3 milióna EUR) alebo v priemere 2,5 miliardy CZK (92,5 milióna EUR) ročne. V dôsledku toho sa zdá, že české orgány sa dopustili metodickej chyby.

(53)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že mala pochybnosti, pokiaľ ide o odhad NAC súvisiacich s USO v období 2018 – 2022. Komisia poznamenala, že napriek stropu 7,5 miliardy CZK (277,6 milióna EUR), kým NAC boli odhadnuté na 12,3 miliardy CZK, neistoty v rámci NAC boli príliš značné na to, aby sa vylúčilo, že NAC by mohli byť potenciálne ešte nižšie ako predpokladaný strop náhrad a že Česká pošta môže potenciálne získavať nadmerné náhrady za USO.

(54)

Po štvrté Komisia vyjadrila pochybnosti o stimule na zvýšenie efektívnosti. Maximálna suma náhrady pre Českú poštu v období 2018 – 2022 je totiž stanovená v zákone o poštových službách a táto suma je pevne stanovená na obdobie poverenia. Pokiaľ je strop náhrady pre Českú poštu nižší ako NAC, Komisia by považovala tento prístup za prijateľný na zabezpečenie existencie stimulu na zvýšenie efektívnosti. Vzhľadom na neistoty uvedené v odôvodnení 53 však Komisia vyjadrila aj pochybnosti o tom, či je USO v súlade s požiadavkou týkajúcou sa stimulov na zvyšovanie efektívnosti stanovenou v bode 39 rámca pre SVHZ z roku 2012 (22).

(55)

Po piate Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či boli splnené požiadavky na transparentnosť stanovené v bode 60 rámca pre SVHZ z roku 2012. Komisia sa totiž domnievala, že verejná konzultácia spomenutá v odôvodnení 47, ak bola potrebná, mala byť uverejnená.

(56)

Spoločnosť Zásilkovna má rovnaké pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia v rozhodnutí o začatí konania, a predložila ďalšie pripomienky týkajúce sa zlučiteľnosti opatrenia.

(57)

Spoločnosť Zásilkovna sa konkrétne domnieva, že USO podľa vymedzenia českých orgánov alebo prinajmenšom služby doručovania balíkov môžu vykonávať súkromní prevádzkovatelia, ako je to v prípade Nemecka, Holandska a Švédska, na komerčnom základe bez akejkoľvek štátnej pomoci. V tejto súvislosti tvrdí, že súčasné trhové podmienky nezodpovedajú zlyhaniu trhu pri plnení USO na komerčnom základe, a preto USO nemožno považovať za skutočnú SVHZ.

(58)

Spoločnosť Zásilkovna vysvetlila, že jej sieť pre poštové balíky spĺňa požiadavku minimálne 3 200 poštových úradov, ako sa stanovuje v nariadení vlády č. 178/2015 Zb. Takisto vysvetlila, že jej poštová sieť spĺňa všetky základné kvalitatívne kritériá na zabezpečenie dostatočnej dostupnosti a veľkú väčšinu kritérií na zabezpečenie dostatočnej hustoty. Poštová sieť spoločnosti Zásilkovna by mohla veľmi rýchlo splniť aj zvyšné kritériá, aby sa mohla považovať za celoštátnu poštovú sieť, ktoré sú potrebné na plnenie USO, ako sa stanovuje vo vyhláške č. 464/2012.

(59)

Spoločnosť Zásilkovna tvrdí, že obdobia odpisovania aktív určených na plnenie USO podľa vymedzenia českých orgánov na účely obdobia poverenia sú neopodstatnené, keďže nie je jasné: ktoré z aktív uvedených v tabuľke 1 rozhodnutia o začatí konania sa majú financovať z náhrady za USO, kedy boli kúpené, resp. kedy sa majú kúpiť, ani či uplynulo obdobie ich odpisovania. Zoznam neobsahuje ani žiadne odôvodnenie, pokiaľ ide o potrebu aktív na plnenie USO. Podľa spoločnosti Zásilkovna takýto zoznam nie je úplne transparentný a nemožno ho použiť ako dôkaz.

(60)

Podľa spoločnosti Zásilkovna náhrada za USO nie je v súlade s požiadavkami na finančnú transparentnosť stanovenými v rámci pre SVHZ. Táto spoločnosť zastáva názor, že Česká pošta už formálne zahrnula časť náhrady do výročnej správy za rok 2019 pred schválením Komisiou a vyplatením náhrady. Okrem toho spoločnosť Zásilkovna tvrdí, že Česká pošta svojvoľne službami v rámci USO subvencuje ceny pod úrovňou nákladov za svoje služby mimo USO, zvyšuje svoje straty a priraďuje ich činnostiam v rámci USO podľa vymedzenia českých orgánov.

(61)

Spoločnosť Zásilkovna ďalej tvrdí, že české orgány porušili pravidlá verejného obstarávania stanovené v článku 4 ods. 2 smernice 97/67/ES, keďže príslušné kritériá stanovil regulačný orgán (t. j. ČTÚ) diskriminačným spôsobom, keďže boli prispôsobené na mieru pre Českú poštu. Tvrdí, že: i) PPP boli úmyselne zahrnuté do rozsahu USO, čím sa poskytla výhoda Českej pošte, ktorá bola jediným prevádzkovateľom poštových služieb, ktorý mohol ponúkať takéto služby (t. j. infraštruktúru, sieť, osobitnú logistiku atď.), a ii) hodnotiace kritériá/body boli stanovené spôsobom, ktorý Českej pošte umožnil získať väčšinu bodov v rámci vyhodnocovania ponúk.

(62)

Podľa spoločnosti Zásilkovna notifikovaná výška NAC vedie k nadmernej náhrade za USO podľa vymedzenia českých orgánov, a to z viacerých dôvodov, ako napríklad:

(63)

Spoločnosť Zásilkovna napokon zastáva názor, že krížové subvencovanie činností výlučne mimo USO uvedené v odôvodnení 60 predstavuje samostatnú otázku štátnej pomoci, ktorú by Komisia mala posudzovať osobitne. Podľa tejto spoločnosti Česká pošta krížovo subvencovala ceny pod úrovňou nákladov za svoje činnosti mimo USO. Česká pošta okrem toho dokáže poskytovať tieto služby za ceny pod úrovňou nákladov vďaka tomu, že riadne nedelí náklady na prevádzku infraštruktúry a siete medzi činnosti v rámci USO a činnosti mimo USO.

(64)

Spoločnosť PNS zastáva názor, že poverenie USO podľa vymedzenia českých orgánov nie je v súlade s bodom 13 rámca pre SVHZ z roku 2012, podľa ktorého členské štáty nemôžu spájať osobitné záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme so službami, ktoré už sú alebo môžu byť poskytované v uspokojivej miere podnikmi pôsobiacimi za bežných trhových podmienok. V tejto súvislosti spoločnosť PNS tvrdí, že existuje niekoľko konkurentov, pričom spoločnosť PNS je jedným z nich, ktorí sú nielen pripravení a ochotní plniť USO v Česku, ale ktorí už v skutočnosti poskytujú služby zameniteľné so službami patriacimi do rozsahu USO v celom Česku a ktorí by mohli zabezpečiť poskytovanie týchto USO v rovnakom rozsahu a s rovnakou kvalitou ako Česká pošta a za oveľa nižšiu náhradu čistých nákladov, ak by vôbec nejaká bola potrebná.

(65)

Podľa spoločnosti PNS presahujú PPP rámec vymedzenia USO, ako sa stanovuje v článku 3 smernice 97/67/ES. Dané ustanovenie zákona o poštových službách je tak v priamom rozpore so smernicou 97/67/ES. Spoločnosť PNS takisto tvrdí, že zahrnutie PPP do USO nie je hospodársky zmysluplné, pretože služby PPP by mohli byť ľahko poskytované bankami, ako aj inými profesionálnymi finančnými inštitúciami bez akýchkoľvek dodatočných nákladov a istotne lacnejšie ako v prípade Českej pošty. Pokiaľ ide o NAC súvisiace s PPP, spoločnosť PNS sa domnieva, že musia byť vylúčené z USO, čo by znamenalo ich zníženie najmenej o 200 miliónov CZK (približne 8 miliónov EUR) ročne (23).

(66)

Spoločnosť PNS sa takisto domnieva, že poverenie Českej pošty USO podľa vymedzenia českých orgánov prostredníctvom priameho zadania je porušením pravidiel verejného obstarávania. V tejto súvislosti spoločnosť PNS tvrdí, že postup obstarávania na USO bola diskriminačná voči iným prevádzkovateľom ako Česká pošta. Podľa spoločnosti PNS boli PPP úmyselne zahrnuté do rozsahu USO, čím sa poskytla výhoda Českej pošte, ktorá je jediným prevádzkovateľom poštových služieb, ktorý mohol ponúkať takéto služby (t. j. infraštruktúru, sieť, osobitnú logistiku atď.), a hodnotiace kritériá/body boli stanovené spôsobom, ktorý Českej pošte umožnil získať väčšinu bodov v rámci vyhodnocovania ponúk.

(67)

Podľa spoločnosti PNS samotné nadobudnutie účinnosti vykonávacej vyhlášky v roku 2016, ktorou sa predišlo zatvoreniu niektorých poštových úradov, samo osebe neznamená, že tieto poštové úrady sú záťažou – Česká pošta ich mohla zatvoriť kedykoľvek pred nadobudnutím účinnosti vykonávacej vyhlášky, no rozhodla sa tak neurobiť.

(68)

Podľa spoločnosti PNS je náhrada za USO založená na nerealistickom kontrafaktuálnom scenári zatvorených poštových úradov, ktorý neodráža žiadne štandardné ani trhovo orientované správanie bežného účastníka trhu, zatiaľ čo počet zatvorených poštových úradov bol úmyselne vybraný na podporu novej náhrady čistých nákladov stanovenej od roku 2018, aby bola vyššia ako predchádzajúca náhrada v rokoch 2013 – 2017. Zatvorenie poštových úradov je v rozpore s trendom na trhu, keďže hlavní konkurenti Českej pošty, ako sú spoločnosti PNS a Zásilkovna, prevádzkujú individuálne viac ako 3 000 poštových úradov bez USO.

(69)

Podľa spoločnosti PNS sú NAC na USO zostavené a vypočítané nesprávne bez toho, aby sa vzalo do úvahy: i) riadne kvantifikovanie čistých nákladov vyplývajúcich z prevádzky úradov, ktoré sa mali zatvoriť v kontrafaktuálnom scenári; ii) úspory vyplývajúce z nového systému Českej pošty s menej častým doručovaním a iii) svojvoľné straty zo služieb Českej pošty mimo USO, ktoré sa musia odpočítať od výšky NAC.

(70)

Spoločnosť PNS takisto tvrdí, že Česká pošta riadne neoddeľuje svoje účty a že nesprávne priraďuje náklady súvisiace so službami mimo USO službám v rámci USO podľa vymedzenia českých orgánov a následne požaduje náhradu za takéto umelo zvýšené čisté náklady na USO, zatiaľ čo krížovo subvencuje straty z položiek mimo USO. Tvrdí, že regulačný orgán, ČTÚ, pravidelne konštatuje, že Česká pošta dodržiava požiadavky vnútroštátneho práva o oddelení účtov, no v skutočnosti neprešetruje, či sú kľúče na priraďovanie nákladov vecne správne. Podľa spoločnosti PNS audítor iba potvrdzuje, či Česká pošta správne vložila čísla do pripravených tabuliek, kým ČTÚ ani audítor nevykonali žiadne vecné hodnotenie metodiky oddelených účtov, a to odvtedy, čo ČTÚ túto metodiku oddelenia účtov prijal pred viac ako siedmimi rokmi.

(71)

Okrem toho spoločnosť PNS poukazuje na to, že viaceré skutočnosti naznačujú, že Česká pošta neplní USO efektívnym spôsobom ako dobre riadený podnik. Napríklad nezisková organizácia Hlídač státu, ktorej poslaním je dohliadať na fungovanie českej vlády a zabezpečovať jej transparentnosť, a to aj pokiaľ ide o akékoľvek narábanie s verejnými financiami, uvádza Českú poštu na druhom mieste v čiernom zozname údajne najmenej transparentných subjektov, z čoho vyplýva, že riziko korupcie je mimoriadne vysoké. Spoločnosť PNS sa takisto domnieva, že financie Českej pošty sa vynakladajú neprimerane, bezdôvodne a neefektívne. Všetky výdavky tohto druhu sa preto musia z výpočtu NAC zodpovedajúcim spôsobom vylúčiť, keďže tieto náklady nie sú relevantné pre poskytovanie služieb v rámci USO ani služieb mimo USO, pretože sa vynakladajú zbytočne (24).

(72)

Spoločnosť PNS napokon upozorňuje Komisiu na zákazku medzi Českou poštou a Českým štatistickým úradom týkajúcu sa sčítania obyvateľov v roku 2021, ktorá bola zadaná Českej pošte bez akéhokoľvek postupu verejného obstarávania napriek tomu, že táto zákazka má hodnotu 876 859 000 CZK (približne 33 miliónov EUR). Spoločnosť PNS naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne vyhodnotila túto zákazku zadanú Českej pošte, keďže odmena pre Českú poštu na základe tejto zákazky by v skutočnosti mohla predstavovať nenotifikovanú štátnu pomoc poskytnutú Českej pošte, čo je v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(73)

Česká pošta zastáva názor, že zaradenie PPP do USO bolo predmetom verejnej konzultácie a aj keby Komisia nepovažovala uskutočnenú konzultáciu za „riadnu verejnú konzultáciu“, Česká pošta sa domnieva, že predstavuje „[iný] vhodný nástroj“, ktorým sa overilo, že zahrnutie PPP do USO bolo potrebné vzhľadom na záujmy používateľov. Česká pošta sa domnieva, že s verejnosťou sa vo všeobecnosti viedla konzultácia o USO vrátane PPP prostredníctvom týchto nástrojov:

(74)

Podľa Českej pošty má služba PPP pozitívny dosah na výšku čistých nákladov na USO podľa vymedzenia českých orgánov (konkrétne znižuje výšku týchto nákladov). Služba PPP teda pokrýva vlastné náklady a prispieva k pokrytiu nákladov na ostatné zložky USO. Poskytovanie služby PPP Českou poštou si teda nevyžaduje žiadne platby z verejných prostriedkov. Preto nie je potrebné, aby boli v súvislosti s touto službou splnené podmienky rámca pre SVHZ (vrátane požiadavky na verejnú konzultáciu), keďže Česká pošta na ňu nedostáva žiadnu štátnu pomoc.

(75)

Česká pošta nesúhlasí s tvrdením Komisie, že uloženie dodatočnej alebo doplnkovej služby v zmysle odôvodnenia 30 smernice 2008/6/ES vylučuje priame zadanie podľa článku 4 ods. 2 smernice 97/67/ES, keďže sa predtým riadne overilo, že existuje verejný záujem na zabezpečenie toho, aby bola povinnosť poskytovať služby PPP uložená poskytovateľovi USO, a zároveň sa prostredníctvom postupu podľa zákona o poštových službách overilo, že Česká pošta je jediným subjektom schopným plniť danú USO podľa vymedzenia českých orgánov.

(76)

Pokiaľ ide o pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s kontrafaktuálnym scenárom (odôvodnenie 107 rozhodnutia o začatí konania), Česká pošta uviedla, že hoci neexistovala formálna povinnosť zachovať určitý (vyšší) počet poštových úradov do roku 2016, na základe vtedajších dostupných informácií a politickej diskusie neboli pochybnosti o tom, že teoretická možnosť zníženia počtu poštových úradov na 2 100 bola len dočasná, keďže Česká pošta by bola zo zákona povinná opätovne otvoriť všetky poštové úrady, ktoré zatvorila. Takýto postup by bol z ekonomického hľadiska absolútne iracionálny. Česká pošta ďalej tvrdí, že z toho nemožno vyvodiť nič v súvislosti s kontrafaktuálnym scenárom, v ktorom by Česká pošta nebola viazaná USO podľa vymedzenia českých orgánov, a preto zatvorenie niektorých poštových úradov nebolo len dočasné.

(77)

Česká pošta tvrdí, že pochybnosti Komisie týkajúce sa kvantifikácie účinku zatvorenia poštových úradov na dopyt v kontrafaktuálnom scenári sú neopodstatnené, pretože:

(78)

Česká pošta ďalej tvrdí, že pochybnosti Komisie týkajúce sa kvantifikácie účinku zníženia frekvencie doručovania na dopyt v kontrafaktuálnom scenári sú neopodstatnené z dvoch dôvodov. Po prvé z pohľadu zákazníka ide len o to, že sa zníži pravdepodobnosť doručenia zásielky nasledujúci deň, pričom zákazníci si, ako vo veľkej väčšine prípadov, nevšimnú zmenu spôsobu doručenia, pokiaľ o nej neboli výslovne upovedomení. Po druhé sa v kontrafaktuálnom scenári predpokladá, že v prípade poštových zásielok so zaručeným časom doručenia nie je ponúkaný žiadny iný vhodný náhradný produkt (28), čo by mohlo prispieť k príslušným stratám príjmov.

(79)

Česká pošta zastáva názor, že náhrada jej zďaleka nepokrýva celkové náklady na USO podľa vymedzenia českých orgánov, a preto je neustále motivovaná zvyšovať efektívnosť služieb v rámci USO.

(80)

Česká pošta napokon tvrdí, že bod 60 rámca pre SVHZ týkajúci sa požiadaviek na transparentnosť bol takisto splnený. Česká pošta v tejto súvislosti tvrdí, že: i) výsledky preskúmania ČTÚ z roku 2016 (29) a verejnej konzultácie, ktorú zorganizoval ČTÚ v roku 2016, boli uverejnené na webovom sídle ČTÚ (30); ii) výsledky verejných konzultácií uskutočnených v rámci prípravy a prijatia novely zákona o poštových službách v rokoch 2011 a 2012 boli uverejnené ako súčasť dôvodovej správy k novele (31) v knižnici eKLEP pre verejnosť (32) a na webovom sídle Poslaneckej snemovne a iii) výsledky jednotlivých fáz legislatívneho procesu sú k dispozícii spolu so stenografickými záznamami z každého zasadnutia Poslaneckej snemovne a Senátu, na ktorých sa diskutovalo o pozmeňujúcom návrhu zákona o poštových službách (33).

(81)

České orgány zastávajú názor, že služba PPP sa považuje za SVHZ, a preto by mala byť zahrnutá do rozsahu USO. Po prvé sa domnievajú, že neexistujú žiadne podobné služby ako PPP poskytované na komerčnom základe (34). Po druhé PPP má povahu verejnej služby v záujme uspokojenia potrieb verejnosti (najmä zraniteľných skupín obyvateľstva). Po tretie rozsah USO bol predmetom diskusií a konzultácií so širokou verejnosťou a zainteresovanými stranami pri príprave novely zákona o poštových službách v roku 2012. Napokon zámer uložiť USO vrátane PPP na obdobie 2018 – 2022 vychádzal zo záverov vyplývajúcich z rozsiahleho preskúmania kvality a spôsobu plnenia a zabezpečovania USO a jej všeobecnej dostupnosti na území Česka, ktoré vykonal regulačný orgán – ČTÚ. V preskúmaní sa dospelo k záveru, že trh nemohol poskytovať poštové služby ani služby PPP zahrnuté do rozsahu USO.

(82)

České orgány vysvetlili, že povinnosť plniť a zabezpečovať USO sa ukladá podľa § 22 zákona o poštových službách na základe postupu obstarávania. Podmienky tohto postupu obstarávania boli stanovené tak, aby sa mohla zúčastniť každá strana so záujmom o plnenie USO podľa vymedzenia českých orgánov a aby sa dodržali uplatniteľné požiadavky na transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu. Pred vyhlásením postupu obstarávania bol ČTÚ neformálne upovedomený o tom, že o účasť by mali záujem viacerí prevádzkovatelia; napokon sa však doň prihlásil len jeden uchádzač – Česká pošta. Z dôvodu nesplnenia jednej z podmienok účasti na postupe obstarávania bola jej žiadosť zamietnutá.

(83)

S cieľom zabezpečiť nepretržité plnenie USO v súlade s uplatniteľnými kvalitatívnymi požiadavkami na celom území Česka uložili české orgány USO Českej pošte, keďže najlepšie spĺňala hodnotiace kritériá. České orgány pritom uplatnili postup stanovený v § 22 ods. 9 zákona o poštových službách, v ktorom sa určuje, že ČTÚ môže rozhodnutím o udelení poštovej licencie uložiť povinnosť poskytovať a zabezpečovať univerzálne služby stanovené vo vyhlásení postupu obstarávania prevádzkovateľovi, ktorý najlepšie spĺňa hodnotiace kritériá. Z tohto dôvodu začal ČTÚ správne konanie ex officio s Českou poštou o udelení poštovej licencie na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2022, keďže Česká pošta najlepšie spĺňala kritériá stanovené vo vyhlásení postupu obstarávania. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodneniach 81 a 82 boli podľa českých orgánov pri procese uloženia povinnosti poskytovať univerzálnu poštovú službu splnené všetky uplatniteľné požiadavky na transparentnosť, proporcionalitu, rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu vyplývajúce zo smernice 97/67/ES a z pravidiel verejného obstarávania, čím boli zároveň splnené požiadavky bodu 19 rámca pre SVHZ.

(84)

Pokiaľ ide o hodnovernosť kontrafaktuálneho scenára, české orgány objasnili, že v tomto scenári by sa preberanie a doručovanie doporučených listov a balíkov poskytovalo nielen na poštových úradoch, ale aj na poštových miestach spolu s doručovaním expresných balíkov, ktoré v súčasnosti nepatria do rozsahu USO podľa vymedzenia českých orgánov (napr. služby Balík Do ruky, Balík Na poštu, Balík Do balíkovny), ako aj v rámci siete Balíkovna (t. j. siete výdajných miest ponúkajúcich len jednu službu – doručenie balíka do výdajného miesta alebo po česky „Balík do Balíkovny“) doplnením pobočiek tretích strán, čím by sa vytvorila externá sieť výdajných miest fungujúca podobne ako v prípade sietí, ktoré využívajú konkurenti na českom trhu balíkových zásielok. Česká pošta by tak poskytovala poštové služby na poštových miestach a v rámci siete Balíkovna, no na týchto miestach by neponúkala komerčné nepoštové služby (napr. bankové služby, predaj lotériových žrebov). České orgány napokon vysvetlili, že to, čo ostatní poskytovatelia považujú za „poštové úrady“ vo svojich vlastných sieťach pobočiek, sú len predajné miesta (napr. novinové stánky) a výdajné miesta (obslužné miesta založené na províziách tretích strán), ktoré nemožno považovať za rovnocenné s poštovými úradmi v zmysle zákona o poštových službách, pretože nespĺňajú príslušné požiadavky na poskytovanie celej škály služieb USO. Poštové úrady Českej pošty ponúkajú viacero služieb, v dôsledku čoho sú nákladnejšie ako predajné miesta a výdajné miesta konkurentov.

(85)

Podľa českých orgánov bola povinnosť zabezpečiť dostupnosť USO minimálne na 3 200 poštových úradoch uložená už pred určením poskytovateľa univerzálnej služby na notifikované obdobie (2018 – 2022). Táto povinnosť by sa vzťahovala na každého určeného poskytovateľa univerzálnej služby v Česku. Z tohto dôvodu české orgány považujú počet poštových úradov, na ktorých Česká pošta ponúkala svoje služby v rokoch 2013 – 2015, za irelevantný na posúdenie hodnovernosti kontrafaktuálneho scenára, pokiaľ ide o zatvorenie poštových úradov. České orgány však vysvetlili, že pre Českú poštu bolo hospodársky zmysluplné dobrovoľne zachovať 1 118 (nepovinne prevádzkovaných) stratových poštových úradov v období 2013 – 2015, keďže v tom čase sa vedelo vopred, že tieto úrady sa v roku 2016 opätovne otvoria.

(86)

České orgány takisto vysvetlili, že na základe finančných údajov by odhadované straty príjmov v dôsledku zatvorenia poštových úradov v kontrafaktuálnom scenári boli obmedzené, keďže zatvorené úrady vytvárajú len malú časť ([15 – 35] %) celkových príjmov získaných celou poštovou sieťou, zatiaľ čo niektoré príjmy z poštových úradov, ktoré sa mali zatvoriť, by sa previedli na poštové miesta. Strata príjmov vyplýva nielen z výsledkov príslušného prieskumu, ale aj z iných skutočností, ako je vzdialenosť k najbližšiemu poštovému úradu a dostupnosť podobnej služby na trhu.

(87)

Pokiaľ ide o pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia v súvislosti s použitím výsledkov prieskumu na kvantifikáciu účinku redukcie siete poštových úradov na dopyt v kontrafaktuálnom scenári, české orgány vysvetlili, že zohľadnili výsledky prieskumu (35), z ktorých vyplýva, že 23 % respondentov by prestalo používať Českú poštu na finančné služby, ktoré nepatria do rozsahu USO podľa vymedzenia českých orgánov, ak by sa poštový úrad, ktorý v súčasnosti používajú, zatvoril. Tento percentuálny podiel straty dopytu sa uplatnil len na príjmy z finančných služieb realizovaných len na zatvorených poštových úradoch v kontrafaktuálnom scenári (nie na všetky príjmy z finančných služieb realizovaných na všetkých poštových úradoch, ktoré poskytla Česká pošta). Finančné služby sú však len okrajovou obchodnou činnosťou Českej pošty, keďže príjmy z finančných služieb predstavujú menej ako [5 – 20] % celkových príjmov Českej pošty. Príslušná strata dopytu v kontrafaktuálnom scenári by preto bola takisto okrajová. Strata dopytu po doporučených listoch sa vypočítala rovnakým spôsobom. Keďže zákazníci posielajú z poštových úradov približne len [20 – 45] % doporučených listov, v kontrafaktuálnom scenári by sa v tejto súvislosti očakávala skôr obmedzená strata dopytu.

(88)

Pokiaľ ide o kvantifikáciu zvyšného dopytu, ktorý sa v kontrafaktuálnom scenári presunul zo zatvorených úradov na zostávajúce úrady, české orgány vysvetlili, že sa nedomnievali, že by zvyšný dopyt zatvorených úradov bol z percentuálneho hľadiska rovnaký v prípade všetkých zatvorených úradov a všetkých druhov poštových služieb (t. j. bez ohľadu na blízkosť k zostávajúcemu poštovému úradu a prítomnosť hospodárskej súťaže). Predovšetkým percentuálny podiel straty príjmov z listov závisí od vzdialenosti, ktorú zákazníci musia prejsť, aby sa dostali na najbližší poštový úrad (napr. v prípade bežných listov do 3 km [0,5 – 2] %, do 5 km [1 – 3] %, do 10 km [2 – 6] % a viac ako 10 km [3 – 8] %). V prípade balíkov sa uplatnil odlišný prístup, pri ktorom české orgány použili iný percentuálny podiel (t. j. [30 – 55] %) straty dopytu bez ohľadu na vzdialenosť medzi zatvoreným úradom a najbližším zostávajúcim otvoreným poštovým úradom. Tento prístup vychádzal zo skutočnosti, že trh balíkových zásielok je v Česku veľmi konkurenčný, služby konkurentov sú dostupné v celej krajine, v dôsledku čoho nezohľadnili iný vplyv na dopyt v závislosti od vzdialenosti od najbližšieho poštového úradu. Podľa ich názoru presun zvyšného dopytu na najbližšie tri poštové úrady najdôveryhodnejšie simuluje skutočný presun zákazníkov na zostávajúce poštové úrady na základe pravdepodobnosti pohybu zákazníkov. České orgány napokon vysvetlili, že vykonali cielený prieskum s cieľom kvantifikovať uvedené predpoklady.

(89)

Pokiaľ ide o vplyv redukcie siete poštových úradov v kontrafaktuálnom scenári na celkovú prevádzku Českej pošty, české orgány vysvetlili, že Česká pošta vykonáva zber z poštových schránok, triedenie a doručovanie nezávisle od poštových úradov. Zníženie počtu poštových úradov preto nespôsobuje zvýšenie nákladov na triedenie.

(90)

V rozpore s pochybnosťami Komisie vyjadrenými v odôvodnení 114 rozhodnutia o začatí konania české orgány tvrdia, že účinok zníženia frekvencie doručovania na dopyt bol kvantifikovaný správne, keďže ČTÚ zohľadnil ponuku náhradných služieb, ktoré mohli ovplyvniť zmenu dopytu, spolu s prieskumom trhu uvedeným v odôvodnení 113 rozhodnutia o začatí konania (ďalej len „prieskum trhu“). České orgány vysvetlili, že Česká pošta vo februári 2020 zmenila frekvenciu doručovania a ponúka „ekonomické zásielky“ s doručením v lehote D + n (36) a „prioritné zásielky“ s doručením v lehote D+ 1 (37). Ekonomické zásielky sú o 7 CZK lacnejšie ako prioritné zásielky (tento rozdiel sa vzťahuje tak na bežné, ako aj doporučené listy). Zdá sa, že údaje (38) zodpovedajúce obmedzenému obdobiu od februára do mája 2020 naznačujú, že účinok zníženia frekvencie doručovania na dopyt by bol v kontrafaktuálnom scenári skôr obmedzený.

(91)

České orgány ďalej vysvetlili, že odhadli pravdepodobnú dodatočnú kapacitu potrebnú na to, aby Česká pošta mohla v kontrafaktuálnom scenári pokračovať v prevádzke. Najskôr odhadli, akú veľkú kapacitu treba presunúť z každého zatvoreného poštového úradu, potom previedli presmerovaný objem (v hodinách práce) na zostávajúce poštové úrady a napokon otestovali novú kapacitu zostávajúcich poštových úradov. České orgány vysvetlili, že nadmerná kapacita komerčných (39) poštových úradov súvisí s USO, pretože dopyt po službách je rozložený v rámci všetkých povinne prevádzkovaných poštových úradov, a preto tieto poštové úrady nie sú plne využívané a ziskové (dopyt po poštových službách sa nezvyšuje úmerne s počtom poštových úradov, t. j. viac poštových úradov nemusí nevyhnutne viesť k vyšším príjmom). Nízke pracovné zaťaženie takýchto komerčných poštových úradov je zapríčinené aj maximálnym a minimálnym náporom zákazníkov počas otváracích hodín. Česká pošta pružne mení počet otvorených priehradiek s cieľom prispôsobiť sa množstvu zákazníkov, ale vzhľadom na pracovný čas zamestnancov má takéto prispôsobovanie svoje limity.

(92)

Pokiaľ ide o názor Komisie uvedený v odôvodnení 115 rozhodnutia o začatí konania, že české orgány sa mohli dopustiť metodickej chyby pri výpočte NAC, české orgány sa domnievajú, že ide o nedorozumenie, a trvajú na svojom názore, že pri výpočte NAC súvisiacich s USO riadne zohľadnili NAC súvisiace s ISDS. Podľa ich názoru sa podstatne neodchýlili od zásad výpočtu použitých v prípade obdobia 2013 – 2017, ale len nanovo vymedzili kontrafaktuálny scenár tak, aby odrážal súčasnú situáciu na českom poštovom trhu.

(93)

Pokiaľ ide o pochybnosti Komisie o tom, či je splnená požiadavka podľa bodu 39 rámca pre SVHZ, české orgány tvrdia, že stanovenie maximálnej prípustnej sumy na pokrytie čistých nákladov je bežným nástrojom na zabezpečenie efektívnosti poskytovateľa USO, ktorý je vďaka tomu motivovaný znížiť náklady a zlepšiť organizáciu práce s cieľom znížiť náklady, za ktoré nedostane náhradu. České orgány sa takisto domnievajú, že kontrolu kvality (40) USO úradom ČTÚ možno považovať za ďalší dostupný nástroj na vylúčenie nadmernej náhrady a zabezpečenie efektívneho plnenia USO.

(94)

České orgány napokon tvrdia, že rozsah USO spĺňa požiadavku na transparentnosť stanovenú v rámci pre SVHZ z roku 2012, keďže povinnosť bola uložená na základe riadnej konzultácie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 81, vrátane uverejnenia jej výsledkov.

(95)

Česko považuje argumentáciu, v rámci ktorej spoločnosť Zásilkovna využíva aktuálne údaje o situácii na trhu na zaoberanie sa závermi ČTÚ, pokiaľ ide o potrebu uložiť povinnosti USO v súvislosti s dokončením preskúmania z roku 2016, za pochybnú, keďže situácia na trhu v roku 2020 sa líši od situácie, na základe ktorej bola uložená USO. Rozhodnutie uložiť povinnosti USO vychádza z výsledku preskúmania vykonaného v roku 2016. Pri posudzovaní správnosti prístupu Česka pri rozhodovaní o potrebe uložiť tieto povinnosti treba hodnotiť situáciu v čase prijatia takéhoto rozhodnutia, a nie súčasnú situáciu.

(96)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna, že USO podľa vymedzenia českých orgánov by sa nemala považovať za skutočnú SVHZ, keďže ju môžu vykonávať súkromní prevádzkovatelia na komerčnom základe bez akejkoľvek pomoci, Česko tvrdí, že pri uložení povinnosti postupovalo v súlade s požiadavkami zákona o poštových službách, ktorým sa transponuje smernica 97/67/ES. Daným postupom sa potvrdilo, že služby USO zostávajú objektívnou verejnou potrebou, ktorá by sa mala uložiť ako povinnosť. Zámer uložiť povinnosť poskytovať službu PPP bol zahrnutý do verejnej konzultácie, ktorá bola súčasťou preskúmania, a bol predstavený aj na seminári so zainteresovanými stranami, ktorý sa konal 5. januára 2017. Spoločnosť Zásilkovna však nevyužila svoje právo na pripomienkovanie a v rámci verejnej konzultácie nevzniesla voči tomuto zámeru žiadne námietky.

(97)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna, že obdobia odpisovania aktív určených na plnenie USO podľa vymedzenia českých orgánov na účely obdobia poverenia sú neopodstatnené, Česko tvrdí, že očakávané obdobie odpisovania aktív Českej pošty bolo predložené Komisii na účely notifikácie štátnej pomoci na obdobie 2018 – 2022. Tento prehľad je v súlade s očakávanou životnosťou aktív uvedenou vo finančnej časti výročnej správy Českej pošty, ktorú overuje audítor, pričom audítorské stanovisko tvorí súčasť výročnej správy. ČTÚ považuje uvedené aktíva za potrebné na plnenie USO a ich predpokladané obdobia odpisovania považuje za primerané.

(98)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna o údajnom porušení pravidiel finančnej transparentnosti pre verejné podniky, Česko argumentuje, že účtovanie odhadovaných aktív a pasív je v súlade s účtovnými pravidlami platnými v Česku, pričom účty Českej pošty overil príslušný orgán (nezávislý audítor). Podľa Česka skutočnosť, že časť náhrady za USO bola zaznamenaná v účtoch za rok 2019, nevyvoláva podozrenie z porušenia transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi, ale skôr naznačuje, že spoločnosť Zásilkovna nesprávne pochopila informácie uvedené vo výročnej správe.

(99)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna uvedené v odôvodnení 61, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, Česko tvrdí, že: i) postup obstarávania bol zrušený z objektívnych zákonných dôvodov a spôsobom stanoveným v zákone, keďže žiadny z účastníkov nesplnil kritériá oprávnenosti na účasť na obstarávaní; ii) spoločnosť Zásilkovna nikdy neoznámila svoj záujem o účasť na postupe obstarávania; iii) pred predložením ponúk ČTÚ umožnil všetkým potenciálnym uchádzačom klásť otázky týkajúce sa podmienok a rozsahu postupu obstarávania s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť a umožniť každému získať všetky potrebné informácie na prípravu svojej ponuky a iv) ČTÚ začal vyhodnocovať ponuky po uplynutí lehoty v súlade so štandardnou praxou. Postup obstarávania bol koncipovaný spôsobom, ktorý umožňoval účasť viacerým uchádzačom, aj keď neposkytujú celé portfólio služieb USO podľa vymedzenia českých orgánov, a takisto umožňoval, aby sa odlišným poskytovateľom univerzálnej služby udelilo viacero USO licencií pre rôzne služby USO. Nebolo preto potrebné zaručiť poskytovanie všetkých požadovaných univerzálnych služieb jediným prevádzkovateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Česko domnieva, že postup obstarávania nebol diskriminačný, ale naopak, bol vypracovaný tak, aby umožňoval, že o určenie za poskytovateľa univerzálnej služby sa mohol uchádzať ktorýkoľvek prevádzkovateľ poštových služieb.

(100)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna, že kontrafaktuálny scenár je nerealistický a bol vypracovaný len na účely vytvorenia dostatočnej rezervy na odôvodnenie čistých nákladov vo výške 10 miliárd CZK na obdobie 2018 – 2022, Česko argumentuje, že: i) metodika NAC použitá na výpočet čistých nákladov nie je na vlastnom uvážení držiteľa poštovej licencie, ale je stanovená v zákone o poštových službách; ii) ceny služieb Českej pošty mimo USO sa posudzujú na rovnakej úrovni v skutkovom i kontrafaktuálnom scenári a povinnosť nákladovej orientácie sa na ne na rozdiel od cien služieb v rámci USO nevzťahuje; iii) úhrada čistých nákladov je obmedzená hospodárskou stratou vyplývajúcou z USO zaznamenanou v oddelenom účtovníctve nákladov a príjmov; iv) hoci sa na výpočet čistých nákladov v rámci skutkového scenára pred vydaním nariadenia vlády č. 178/2015 použilo len 2 108 povinne prevádzkovaných poštových úradov, od roku 2016 sa povinnosť rozšírila na 3 200 poštových úradov a v) kontrafaktuálny scenár je hodnoverný a je riadne kvantifikovaný (pozri odôvodnenia 82 až 89), pričom Česká pošta je prevádzkovaná v súlade s trendmi na trhu. Česko považuje existujúci strop náhrady za účinný stimul na dosiahnutie nákladovej efektívnosti, kým tvrdenie, že kontrafaktuálny scenár bol upravený tak, aby zodpovedal zvýšenému limitu, je z uvedených dôvodov neopodstatnené.

(101)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna, že Česká pošta nadhodnotila NAC tým, že v kontrafaktuálnom scenári riadne nezohľadnila zavedenie doručovania ekonomickej triedy v lehote D + n, Česko argumentuje, že sa v skutočnosti zohľadnilo, o čom svedčí podrobná dokumentácia predložená Komisii 18. januára 2020.

(102)

Česko napokon spochybňuje tvrdenia spoločnosti Zásilkovna, že Česká pošta krížovo subvencuje čisto obchodné činnosti zriadením 781 výdajných miest Balíkovna a následným presmerovaním balíkov a príslušných príjmov z menej ziskových poštových úradov na týchto 781 výdajných miest s cieľom umelo zvýšiť NAC, čím Česká pošta získava nadmerné náhrady. Česko tvrdí, že to nie je pravda, pretože: i) Česká pošta musí hľadať spôsoby, ako zefektívniť svoju prevádzku a zatraktívniť svoje služby pre zákazníkov, a ii) vo výpočte NAC boli riadne zohľadnené čisté náklady siete Balíkovna v skutkovom i kontrafaktuálnom scenári, čiže služby Balíkovna nevedú k nadmernej náhrade a nedochádza tak ku krížovému subvencovaniu služieb mimo USO.

(103)

Podobne ako v prípade názoru Česka v odôvodnení 95 v súvislosti s pripomienkami spoločnosti Zásilkovna sa Česko domnieva, že argumentácia, v rámci ktorej spoločnosť PNS využíva aktuálne údaje o situácii na trhu na zaoberanie sa závermi ČTÚ, pokiaľ ide o potrebu uložiť predmetnú povinnosť v súvislosti s dokončením preskúmania z roku 2016, v celom rozsahu vzbudzuje pochybnosti.

(104)

Podobne ako v prípade názoru Česka uvedeného v odôvodnení 96 o tom, či USO podľa vymedzenia českých orgánov môžu vykonávať súkromní prevádzkovatelia na komerčnom základe bez akejkoľvek pomoci, Česko tvrdí, že pri uložení povinnosti postupovalo v súlade s požiadavkami zákona o poštových službách, ktorým sa transponuje smernica 97/67/ES. Spoločnosť PNS (t. j. v tom čase Mediaservis, s. r. o.) vo verejnej konzultácii, ktorú uskutočnil ČTÚ v kontexte preskúmania z roku 2016, vyjadrila názor, že uloženie USO bolo v tom čase stále potrebné, keďže trh takéto služby nemohol poskytovať. Česko dodáva, že počas preskúmania z roku 2016 neboli určení žiadni iní prevádzkovatelia, ktorí by boli schopní zabezpečiť komerčné poskytovanie poštových služieb spôsobom, ktorý by zodpovedal plneniu USO.

(105)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti PNS, že službu PPP môžu tak isto poskytovať finančné inštitúcie, ale lacnejšie ako Česká pošta, a preto by mala byť vylúčená z rozsahu USO, Česko tvrdí, že v preskúmaní z roku 2016, v ktorom spoločnosť PNS nenamietala proti zahrnutiu PPP do rozsahu USO, sa dospelo k záveru, že: i) služba PPP predstavuje objektívnu verejnú potrebu; ii) PPP nedokáže nahradiť žiadna iná trhová služba a iii) zahrnutie tejto služby do rozsahu USO bolo potrebné. Česko ďalej vysvetlilo, že na základe informácií z oddelených záznamov o nákladoch a príjmoch nebola služba PPP stratová v roku 2018 ani 2019 (ziskovosť v oboch rokoch presiahla [5 – 25] %) a pri poskytovaní tejto služby nevznikajú žiadne dodatočné čisté náklady, ako to tvrdí aj Česká pošta vo svojom liste Komisii z 21. júla 2020 (bod [18]).

(106)

Podobne ako v prípade názoru Česka uvedeného v odôvodnení 99, pokiaľ ide o to, či boli porušené pravidlá verejného obstarávania, keďže kritériá účasti na obstarávaní na výber držiteľa poštovej licencie boli údajne koncipované diskriminačným spôsobom, Česko zastáva názor, že postup obstarávania nebol diskriminačný, ale naopak, bol koncipovaný tak, aby umožňoval, že o určenie za poskytovateľa univerzálnej služby sa mohol uchádzať ktorýkoľvek prevádzkovateľ poštových služieb.

(107)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti PNS, že Česká pošta získava nadmerné náhrady, pretože počet poštových úradov, ktoré by Česká pošta neprevádzkovala, keby sa neuložila žiadna povinnosť, bol úmyselne upravený tak, aby sa v dôsledku neho zvýšili NAC v súvislosti so zvýšeným limitom náhrad od roku 2018, Česko, ako vysvetlilo v odôvodnení 100, argumentuje, že: i) zmena počtu poštových úradov, ktoré sa mali zatvoriť v kontrafaktuálnom scenári, vyplýva zo zmeny povinnosti prevádzkovať vyšší počet poštových úradov; ii) zatvorenie poštových úradov bolo v kontrafaktuálnom scenári kvantifikované správne a iii) celková prevádzka a rozvoj siete Českej pošty sú v súlade s trendmi na trhu.

(108)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti PNS, že dvojrýchlostné doručovanie Českej pošty (prioritný model D + 1 a ekonomický model D + n) zavedené vo februári 2020 porušuje povinnosť zaručiť doručenie poštou každý pracovný deň, Česko argumentuje, že: i) Česká pošta je naďalej povinná zaručiť doručenie na akúkoľvek adresu každý pracovný deň, ak o to zákazníci požiadajú; ii) zákazníci túto žiadosť vyjadria zaplatením prioritného doručenia poštou a poštová zásielka sa doručí v režime D + 1 a iii) úprava služieb ponúkaných Českou poštou v podobe dvoch rýchlostí doručovania a výsledné úspory nákladov boli náležite zohľadnené pri stanovovaní odhadu čistých nákladov na účely tejto notifikácie.

(109)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti PNS, že Česká pošta zneužíva náhradu za USO na krížové financovanie služieb, ktoré poskytuje mimo rozsahu USO, a ponúkanie služieb mimo USO za mimoriadne nízke ceny, Česko argumentuje, že príklad porovnania cien medzi dvomi službami, „ekonomický obyčajný list“ a „obchodný list“, ktorý predložila spoločnosť PNS na ilustráciu tohto tvrdenia, nie je vhodný. Kým služba „obyčajný list“ (obyčejné psaní) je k dispozícii každému a takýto list možno zaslať podaním na ktoromkoľvek poštovom úrade Českej pošty alebo vhodením do poštovej schránky, pričom neexistuje minimálny objem jednotlivých poštových zásielok (41), služba „obchodný list“ (obchodní psaní) je určená pre odosielateľov hromadnej pošty s minimálnym objemom danej poštovej zásielky 500 kusov rovnakých rozmerov a môže sa zasielať len na základe zmluvy s Českou poštou a len z vybraných poštových úradov, zatiaľ čo poštové zásielky musia byť vopred spracované (vytriedené a zoskupené) podľa požiadaviek stanovených vopred v zmluve. Okrem toho tieto poštové zásielky môžu obsahovať len noviny, časopisy, knihy, brožúry, katalógy, letáky alebo tlačoviny výlučne propagačného charakteru, informácie určené členom zákazníckych a vernostných klubov, ako aj komunikačné materiály zamerané na získanie finančných prostriedkov alebo iných zdrojov na činnosti vykonávané vo verejnom záujme organizáciami či jednotlivcami. Rozdiel medzi cenami týchto dvoch služieb odráža uvedené rozdiely v kvalite a zdrojoch spoločnosti spotrebovaných na poskytnutie každej služby. Česko okrem toho pripomína rozsudok Všeobecného súdu vo veci První novinová společnost (42), v ktorom sa dospelo k záveru, že rámec pre SVHZ nijako nebráni tomu, aby prevádzkovateľ USO mohol slobodne priradiť náhradu vyplatenú na tento účel iným službám.

(110)

Česko odmieta tvrdenia spoločnosti PNS, že: i) náklady na služby mimo USO sú nesprávne priradené USO podľa vymedzenia českých orgánov s cieľom vytvoriť dojem, že plnenie USO predstavuje pre Českú poštu značnú finančnú záťaž; ii) pravidlá upravujúce priraďovanie nákladov a príjmov na účely vedenia oddelených účtov sú v celom rozsahu na uvážení držiteľa poštovej licencie a iii) ČTÚ žiadnym spôsobom neskúma, či sú pravidlá priraďovania (kľúče) vecne správne. Česko argumentuje, že držitelia poštových licencií v Česku sú povinní predložiť svoje pravidlá priraďovania ČTÚ na schválenie podľa § 33a ods. 4 zákona o poštových službách, v ktorom sa stanovuje aj právomoc ČTÚ preskúmať a schváliť tieto pravidlá. Schválené pravidlá priraďovania obsahujú podrobný opis zásady, ktorou sa upravuje priraďovanie nákladov a príjmov z finančného účtovníctva na úrovni podrobnosti, ktorá je potrebná v záujme oddelených záznamov o nákladoch a príjmoch, ako sa vyžaduje od držiteľov poštových licencií podľa zákona o poštových službách a v súlade s vyhláškou č. 465/2012, ktorou sa vykonáva uvedený zákon. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podľa Česka účty Českej pošty riadne oddelené na služby USO podľa vymedzenia českých orgánov a služby mimo USO.

(111)

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti PNS uvedené v odôvodnení 71, podľa ktorých Česká pošta vynakladá financie „neprimerane, bezdôvodne a neefektívne“ v kontexte „pochybných zmlúv, transakcií a okolností“, Česko argumentuje, že to, či sú výdavky Českej pošty účinné a efektívne, monitoruje jej zakladateľ, t. j. ministerstvo vnútra, kým Česká pošta zároveň zaviedla svoj vlastný interný podnikový program dodržiavania predpisov proti korupcii a ďalším formám nekalého konania (43), a v prípade, že napriek všetkým zavedeným opatreniam existujú pochybnosti o nekalých praktikách pri zadávaní konkrétnej zákazky, touto otázkou sa zaoberajú príslušné orgány, ako napríklad Mestský súd v Prahe.

(112)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(113)

Z toho vyplýva, že aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť splnené tieto štyri kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť pripísateľné členskému štátu a poskytnuté zo štátnych zdrojov; ii) musí podnikom poskytnúť hospodársku výhodu; iii) táto výhoda musí byť selektívna a iv) predmetné opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(114)

Na splnenie kritérií štátnej pomoci musí byť opatrenie pripísateľné štátu a poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov.

(115)

Náhradu za plnenie USO podľa vymedzenia českých orgánov vypláca Česko zo svojho vlastného rozpočtu a spravuje ju ČTÚ. ČTÚ určuje výšku náhrady podľa postupu stanoveného v zákone o poštových službách (pozri oddiel 8.2.2).

(116)

Náhrada poskytnutá Českej pošte za plnenie USO je preto pripísateľná štátu a poskytuje sa zo štátnych zdrojov.

(117)

Verejné prostriedky poskytnuté subjektu možno považovať za štátnu pomoc iba vtedy, keď je tento subjekt „podnikom“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Súdny dvor Európskej únie ustálene definuje podniky ako subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť (44). Označenie subjektu za podnik teda závisí od povahy činnosti, a to bez ohľadu na právne postavenie tohto subjektu alebo na spôsob jeho financovania (45). Činnosť sa vo všeobecnosti musí považovať za činnosť hospodárskej povahy, ak spočíva v poskytovaní tovaru a služieb na trhu (46). Subjekt vykonávajúci hospodárske aj nehospodárske činnosti sa pokladá za podnik, iba ak ide o vykonávanie hospodárskej činnosti (47).

(118)

V tejto veci Česká pošta ponúka poštové služby za odplatu na českom poštovom trhu a v rámci hospodárskej súťaže s inými poskytovateľmi. Ponúkanie poštových služieb na tomto trhu predstavuje hospodársku činnosť. Štát poskytuje Českej pošte náhradu za poskytovanie niektorých služieb (USO podľa vymedzenia českých orgánov), a tak kompenzuje hospodársku činnosť. Takže v súvislosti s činnosťami financovanými predmetnými opatreniami sa Česká pošta považuje za podnik.

(119)

Výhodou na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nezískal za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu (48). Relevantný je len účinok opatrenia na podnik, nie príčina ani cieľ zásahu štátu (49). Výhoda je prítomná vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku.

(120)

Náhrada za USO je určená na pokrytie všetkých alebo časti čistých nákladov, ktoré vznikli Českej pošte pri vykonávaní USO podľa vymedzenia českých orgánov. Bez zásahu štátu by musela tieto náklady znášať samotná Česká pošta. Posudzované opatrenie zbavuje Českú poštu niektorých nákladov na jej hospodárske činnosti a zlepšuje jej finančnú situáciu. V dôsledku toho a bez toho, aby tým bola dotknutá otázka, či opatrenie spĺňa podmienky stanovené Súdnym dvorom v jeho rozsudku vo veci C-280/00 Altmark (50), posudzovaným opatrením sa Českej pošte prima facie poskytuje výhoda.

(121)

Náhrada za služby vo verejnom záujme poskytnutá podniku, ktorý spĺňa štyri kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark, sa považuje za náhradu, ktorou sa neposkytuje žiadna hospodárska výhoda, a preto nepredstavuje štátnu pomoc. Ide o tieto štyri kumulatívne kritériá:

(122)

Pokiaľ ide o náhradu poskytnutú Českej pošte počas posudzovaného obdobia, české orgány uznávajú, že štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark nie je splnené. Komisia sa takisto domnieva, že štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark nie je splnené, pretože vzhľadom na nevykonanie postupu verejného obstarávania umožňujúceho výber uchádzača schopného poskytovať službu verejnosti s najnižšími nákladmi (51) české orgány nepreukázali, že výška náhrady bola stanovená na základe analýzy nákladov dobre riadeného podniku v rámci toho istého odvetvia, pričom by sa zohľadnili príjmy a primeraný zisk.

(123)

Vzhľadom na kumulatívnu povahu štyroch kritérií rozsudku vo veci Altmark, ak niektoré z týchto kritérií nie je splnené, náhrada sa bude považovať za výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Keďže aspoň jedno zo štyroch kritérií rozsudku vo veci Altmark nie je v tomto prípade splnené, Komisia dospela k záveru, že náhrada za plnenie USO poskytuje Českej pošte výhodu.

(124)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa vyžaduje, aby opatrenie, pokiaľ má byť vymedzené ako štátna pomoc, zvýhodňovalo „určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“. Komisia poznamenáva, že náhrada za USO sa poskytne len Českej pošte. Keďže sa táto vec týka opatrenia individuálnej pomoci, identifikácia hospodárskej výhody (pozri odôvodnenia 119 až 123) postačuje na doloženie predpokladu, že opatrenie je selektívne (52). V každom prípade sa nezdá, že by rovnakú výhodu mali iné podniky z toho istého alebo iného odvetvia, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Opatrenie je preto selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(125)

Verejná podpora podnikom predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak „narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže“ a v miere, v akej „ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(126)

Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, opatrenie poskytnuté štátom sa považuje za opatrenie, ktoré narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, ak sa ním môže zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcu v porovnaní s podnikmi, ktorým konkuruje (53). Z praktických dôvodov sa narušenie hospodárskej súťaže predpokladá vtedy, keď štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom odvetví, v ktorom prebieha alebo by mohla prebiehať hospodárska súťaž.

(127)

Pokiaľ ide o vplyv na obchod, v judikatúre Súdneho dvora sa určilo, že akékoľvek poskytnutie pomoci podniku, ktorý vykonáva svoje činnosti na vnútornom trhu, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (54). V oblasti štátnej pomoci nie je takýto vplyv na obchod a priori vylúčený na základe miestneho alebo regionálneho charakteru poskytovanej služby. Hoci nie je stanovená prísna hranica či percentuálny podiel, pod ktorou/ktorým sa možno domnievať, že obchod medzi členskými štátmi nie je ovplyvnený, obmedzený rozsah hospodárskej činnosti, dokázaný veľmi nízkym obratom, znižuje pravdepodobnosť vplyvu na obchod.

(128)

Pokiaľ ide o túto vec, Komisia poznamenáva, že Česká pošta pôsobí na českom poštovom trhu, ktorý je od 1. januára 2013 liberalizovaný. Česká pošta preto pôsobí v rámci hospodárskej súťaže s inými poskytovateľmi.

(129)

Niektorí konkurenti Českej pošty, najmä konkurenti poskytujúci služby doručovania balíkov, sú súčasťou medzinárodných skupín, ktoré pôsobia aj v iných členských štátoch (napr. spoločnosť DPD).

(130)

Preto existuje obchod medzi členskými štátmi v poštovom odvetví a náhrada za služby vo verejnom záujme poskytnutá Českej pošte posilňuje jej postavenie voči ostatným poštovým podnikom, ktoré si konkurujú v obchode v rámci Únie.

(131)

Komisia dospela k záveru, že náhrada poskytnutá Českej pošte za plnenie USO podľa vymedzenia českých orgánov môže ovplyvniť obchod a narušiť hospodársku súťaž.

(132)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že náhrada poskytnutá Českej pošte za plnenie USO v období 2018 – 2022 spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia.

(133)

Na základe § 34c a 34d zákona o poštových službách má Česká pošta nárok na ročnú náhradu rovnajúcu sa čistým nákladom (s hornou hranicou 1,5 miliardy CZK, ak sú čisté náklady vyššie ako 1,5 miliardy CZK) po tom, ako ČTÚ overí čisté náklady Českej pošty. V § 34c ods. 3 zákona o poštových službách sa totiž stanovuje, že „štát prostredníctvom [ČTÚ] uhradí predbežné čisté náklady držiteľovi poštovej licencie […]“. Okrem toho sa v § 34d ods. 4 zákona o poštových službách stanovuje, že „štát prostredníctvom [ČTÚ] uhradí sumu vo výške rozdielu [medzi predbežnými čistými nákladmi a konečnými čistými nákladmi predstavujúcimi nespravodlivú záťaž] držiteľovi poštovej licencie […]“.

(134)

Po overení čistých nákladov Českej pošty úradom ČTÚ Česká pošta už zaznamenala ročnú náhradu na roky 2018 – 2022 vo svojich účtoch, aj keď táto náhrada ešte zatiaľ nebola vyplatená (55).

(135)

Komisia sa preto domnieva, že náhrada za USO predstavuje neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) procesného nariadenia.

(136)

Pokiaľ náhrada za USO v prospech Českej pošty predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí sa posúdiť jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(137)

České orgány sa domnievajú, že náhrada za USO predstavuje náhradu za vykonávanie SVHZ. Zlučiteľnosť takejto náhrady s vnútorným trhom preto treba posúdiť na základe článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(138)

V článku 106 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje: „Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.“

(139)

V súlade s uvedeným ustanovením môže Komisia vyhlásiť náhradu za SVHZ za zlučiteľnú s vnútorným trhom za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Komisia stanovila podmienky, za ktorých uplatňuje článok 106 ods. 2 ZFEÚ, v rozhodnutí o SVHZ z roku 2012 (56) a v rámci pre SVHZ z roku 2012.

(140)

České orgány notifikovali náhradu do maximálnej ročnej sumy 1 500 miliónov CZK (55,5 milióna EUR). Pokiaľ náhrada, ktorá sa má poskytnúť Českej pošte, presahuje 15 miliónov EUR ročne, táto náhrada nepatrí do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2012, ako sa uvádza v jeho článku 2.

(141)

Štátnu pomoc, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2012, možno vyhlásiť za zlučiteľnú s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ, ak je nevyhnutná na poskytovanie SVHZ a neovplyvňuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie (57). V tejto súvislosti sa v rámci pre SVHZ z roku 2012 stanovujú usmernenia na posúdenie zlučiteľnosti náhrady za SVHZ.

(142)

Na účely posúdenia zlučiteľnosti náhrady za USO poskytnutej Českej pošte sú v rámci pre SVHZ z roku 2012 opísané príslušné podmienky, ktoré musia byť splnené. Tieto podmienky sú uvedené v nasledujúcom texte.

(143)

Ako sa uvádza v bode 46 oznámenia Komisie o SVHZ (58), členské štáty majú široký priestor na voľné rozhodovanie, pokiaľ ide o povahu služieb, ktoré by sa mohli klasifikovať ako SVHZ. Právomoci Komisie sú obmedzené na kontrolu toho, či sa priestor na voľné rozhodovanie uplatňuje bez zjavnej chyby, pokiaľ ide o definíciu SVHZ, a na posúdenie, či náhrada neobsahovala štátnu pomoc. V bode 56 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa potvrdzuje široký priestor členských štátov na voľné rozhodovanie pri definovaní SVHZ.

(144)

S cieľom preukázať, že náhrada sa poskytuje za skutočnú SVHZ, „členské štáty by [pri poskytovaní náhrady podľa rámca pre SVHZ (59)] mali preukázať, že riadne zvážili potrebu služieb vo verejnom záujme podporovaných prostredníctvom verejnej konzultácie alebo iných vhodných nástrojov, aby tak zohľadnili záujmy používateľov a poskytovateľov“.

(145)

USO, ako sa vymedzuje v článku 3 smernice 97/67/ES, sa uznáva ako skutočná SVHZ (60). Členské štáty preto nemusia prostredníctvom verejnej konzultácie alebo iných vhodných nástrojov preukazovať, že pri poverení poskytovateľa USO vymedzenou v uvedenom článku 3 zvážili potrebu služieb vo verejnom záujme.

(146)

USO, ktorou je poverená Česká pošta, ako sa opisuje v odôvodnení 22, je však širšia ako služby opísané v článku 3 smernice 97/67/ES. Konkrétne USO, ako ju vymedzujú české orgány, zahŕňa poštové služby (ďalej len „poštové SVHZ“), ako sa vymedzujú v uvedenom ustanovení, ako aj služby PPP, ktoré sa v danom ustanovení nespomínajú a v smernici 2008/6/ES sa uvádzajú ako dodatočné alebo doplnkové služby, ktoré môžu byť sprístupnené na vnútroštátnej úrovni.

(147)

České orgány vysvetlili, že keďže služby PPP sú ziskové, zahrnutím PPP do rozsahu USO sa nezvyšujú čisté náklady, ale, naopak, má to na výšku čistých nákladov na USO pozitívny vplyv (ich výška sa tým znižuje). České orgány takisto vysvetlili, že služby PPP nepredstavujú výhradné právo. Ide o služby, ktoré sú potrebné na uspokojenie potrieb verejnosti a orgánov v súvislosti s určitými platbami. Z pohľadu zákona o poštových službách sú služby PPP súčasťou USO, pričom povinnosť poskytovať služby PPP možno uložiť samostatne alebo spoločne s inými základnými poštovými službami.

(148)

Komisia sa domnieva, že služby PPP nie sú zahrnuté do rozsahu USO, ako sa vymedzuje v článku 3 smernice 97/67/ES. Podľa odôvodnenia 30 smernice 2008/6/ES sa však členské štáty môžu rozhodnúť sprístupniť verejnosti v rámci svojho územia dodatočné alebo doplnkové služby, napríklad PPP, s výnimkou služieb súvisiacich s povinnosťami univerzálnych služieb, ako sú vymedzené v smernici 97/67/ES. Členské štáty môžu poskytovateľovi univerzálnych služieb uložiť povinnosti poskytovať takéto služby.

(149)

Komisia poznamenáva, že ČTÚ prijal v roku 2016 v kontexte pravidelného päťročného preskúmania rozhodnutie klasifikovať poštové služby a služby PPP zahrnuté do rozsahu USO ako skutočné SVHZ, pričom prihliadal na trhové podmienky v danom čase, t. j. v roku 2016. Okrem toho spoločnosť Zásilkovna ani spoločnosť PNS v kontexte preskúmania z roku 2016 nenamietali proti verejnej potrebe takýchto poštových služieb a služieb PPP. Nenamietali ani proti rozhodnutiu ČTÚ uložiť dané SVHZ na základe zlyhania trhu.

(150)

Pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti Zásilkovna uvedené v odôvodneniach 57 a 58, ako aj o tvrdenia spoločnosti PNS uvedené v odôvodneniach 64 a 65, že vzhľadom na súčasné trhové podmienky nedochádza v súvislosti s poštovými službami ani so službami PPP k zlyhaniu trhu, Komisia poznamenáva, že české orgány majú pri organizovaní a zabezpečovaní poskytovania SVHZ diskrečnú právomoc. Na tento účel české orgány zaviedli pravidelné päťročné preskúmanie poštových služieb aj služieb PPP, na základe ktorého posudzujú verejné potreby spolu s trhovými podmienkami v čase preskúmania. Preskúmanie, v ktorom sa posudzovala potreba uložiť povinnosť týkajúcu sa oboch služieb na súčasné obdobie 2018 – 2022, sa vykonalo v roku 2016 a dospelo sa v ňom k záveru, že v prípade oboch služieb, t. j. poštových služieb aj PPP, došlo k zlyhaniu trhu. Súčasné trhové podmienky na trhu, ako aj možný budúci vývoj boli zohľadnené v preskúmaní z roku 2021 vzťahujúcom sa na obdobie 2023 – 2027.

(151)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 4 až 8 smernice 2008/6/ES, poštové univerzálne služby, ako sa vymedzujú na základe článku 3 smernice 97/67/ES, sa považujú za skutočné SVHZ (61). Keďže poštové služby zahrnuté do rozsahu USO, ako ju vymedzujú české orgány, ktorou je poverená Česká pošta, zodpovedajú požiadavkám uvedeným v smernici 97/67/ES, Komisia sa domnieva, že Česko nemusí preukázať, že zvážilo potreby služieb vo verejnom záujme prostredníctvom verejnej konzultácie alebo iných vhodných nástrojov. Komisia sa preto domnieva, že pokiaľ ide o tieto služby, bod 14 rámca pre SVHZ je dodržaný.

(152)

Pokiaľ ide o služby PPP, Komisia sa domnieva, že Česko preukázalo, že prostredníctvom verejnej konzultácie alebo iných vhodných nástrojov zvážilo potreby služieb vo verejnom záujme, ako je vysvetlené v odôvodneniach 73, 81, 95, 96 a odôvodneniach 103 až 105. Na základe informácií poskytnutých v priebehu vyšetrovacieho konania sa Komisia domnieva, že služba PPP poskytovaná Českou poštou predstavuje skutočnú SVHZ (ďalej len „SVHZ vo forme PPP“). České orgány predovšetkým vysvetlili, že podobné služby dostupné na trhu nespĺňajú požiadavky z hľadiska doručovania, územného rozsahu alebo prijateľnej ceny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že požiadavka bodu 14 rámca pre SVHZ z roku 2012, pokiaľ ide o PPP, je splnená.

(153)

Ako sa uvádza v bode 15 rámca pre SVHZ z roku 2012, dotknutý podnik sa musí poveriť poskytovaním SVHZ v zmysle článku 106 ZFEÚ prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov. Ako sa vyžaduje v bode 16 rámca pre SVHZ z roku 2012, v uvedených poverovacích aktoch sa musí špecifikovať najmä:

(154)

Česká pošta bola určená za poskytovateľa USO od 1. januára 2018 do 31. decembra 2022 na základe rozhodnutia ČTÚ (pozri odôvodnenie 21). V poverení Českej pošty sa špecifikuje obsah záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme a príslušné územie (pozri odôvodnenia 22 a 23). Mechanizmus náhrady a metodika použitá na výpočet náhrady sú stanovené v zákone o poštových službách, ako sa uvádza v oddiele 2.4.2.

(155)

České orgány potvrdili, že v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 97/67/ES neexistujú žiadne výhradné práva, pokiaľ ide o poštové služby, ktorými je poverená Česká pošta. Pokiaľ ide o opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady a na vrátenie takejto nadmernej náhrady, prostredníctvom mechanizmu náhrady sa zabezpečuje výpočet náhrady a jej preskúmanie ex post, čím sa predchádza vzniku nadmernej náhrady pre Českú poštu (pozri oddiel 8.2.10).

(156)

Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľov v odôvodneniach 35 a 42, že Česká pošta porušila požiadavky na transparentnosť stanovené v rámci pre SVHZ, ako aj v smernici 97/67/ES tým, že neuverejnila výpočty NAC, Komisia poznamenáva, že požiadavky na transparentnosť stanovené v bode 60 rámca pre SVHZ sa vzťahujú na: i) výsledky verejnej konzultácie alebo iné primerané nástroje; ii) obsah a trvanie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme; iii) príslušný podnik a prípadne príslušné územie a iv) ročné sumy pomoci poskytovanej podniku. V článku 7 ods. 5 smernice 97/67/ES sa stanovuje, že ak členský štát prijme rozhodnutie o zavedení mechanizmu na poskytovanie náhrady poskytovateľovi (poskytovateľom) univerzálnej služby z verejných prostriedkov, takéto rozhodnutie má byť založené na objektívnych a overiteľných kritériách a má sa zverejniť. V rámci pre SVHZ ani v smernici 97/96/ES sa preto nevyžaduje, aby boli verejnosti sprístupnené výpočty NAC. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 155, mechanizmus a parametre použité na výpočet náhrady sú stanovené v zákone o poštových službách, a preto sú dostupné verejnosti. Komisia sa preto domnieva, že uvedené tvrdenia sťažovateľov sú neopodstatnené.

(157)

Komisia ďalej poznamenáva, že USO, ako ju vymedzujú české orgány a ktorou je poverená Česká pošta, tvoria dve SVHZ: poštové SVHZ v zmysle smernice 97/67/ES a SVHZ vo forme PPP. Poverovací akt zahŕňa obsah a trvanie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, príslušný podnik a prípadne príslušné územie a ročné sumy pomoci poskytovanej podniku za obe SVHZ. Komisia sa domnieva, že skutočnosť, že v prípade oboch SVHZ sa poverenie uskutočňuje prostredníctvom toho istého poverovacieho aktu, nie je porušením požiadaviek na transparentnosť stanovených v rámci pre SVHZ ani požiadaviek stanovených v smernici 97/67/ES.

(158)

Na záver sa Komisia domnieva, že poverenie Českej pošty na obdobie 2018 – 2022 je v súlade s požiadavkami rámca pre SVHZ z roku 2012.

(159)

Ako sa uvádza v oddiele 2.4 rámca pre SVHZ z roku 2012: „Trvanie obdobia poverenia by malo byť odôvodnené odkazom na objektívne kritériá, ako je potreba amortizovať neprevoditeľné fixné aktíva. V zásade by trvanie obdobia poverenia nemalo byť dlhšie ako obdobie potrebné na odpísanie najviac podstatného aktíva potrebného na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.“

(160)

ČTÚ určil Českú poštu za poskytovateľa USO na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2022, teda na obdobie piatich rokov.

(161)

Podľa českých orgánov bolo obdobie poverenia stanovené v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 97/67/ES, v ktorom sa vyžaduje, aby trvanie určenia poskytovalo dostatočne dlhé obdobie na návratnosť investícií.

(162)

České orgány vysvetlili, že päťročné trvanie poverenia Českej pošty možno odôvodniť odkazom na očakávané obdobie odpisovania najviac podstatných aktív potrebných na plnenie USO. Investície Českej pošty do fixných aktív s cieľom zabezpečiť plnenie USO majú značne odlišné obdobia účtovného odpisovania (pozri tabuľku 4). České orgány takisto vysvetlili, že v Česku musí každý podnik podľa § 28 ods. 6 zákona o účtovníctve (zákon č. 563/1991 Zb.) vypracovať plán odpisovania. V zákone o účtovníctve sa nestanovuje presné obdobie odpisovania pre každý druh majetku, obdobie odpisovania by však malo zodpovedať obdobiu používania, pretože účtovné údaje musia poskytovať spoľahlivý obraz o realite. Obdobie odpisovania zároveň overuje finančný audítor. Podniky uverejňujú plán odpisovania vo svojich účtovných závierkach a tento plán by sa mal každoročne aktualizovať. Zdrojom údajov použitým na stanovenie predpokladaného obdobia odpisovania bola účtovná závierka Českej pošty. V každom prípade sa obdobie poverenia určuje pri začatí konania o udelení poštovej licencie, t. j. pred udelením poštovej licencie konkrétnemu poskytovateľovi poštových služieb. Päťročné obdobie je štandardným obdobím stanoveným českými orgánmi v rámci ich postupov organizácie a zabezpečenia poskytovania SVHZ vzhľadom na vývoj trhových a spoločenských potrieb. Nakoniec české orgány takisto tvrdia, že trvanie poverenia je v súlade s praxou v iných členských štátoch (62).

(163)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna uvedené v odôvodnení 59, že obdobia odpisovania na účely určenia obdobia poverenia sú neopodstatnené, keďže nie je jasné, ktoré z aktív uvedených v tabuľke 1 rozhodnutia o začatí konania je určené na financovanie z náhrady za USO, kedy boli zakúpené, resp. kedy sa takéto aktíva majú zakúpiť, ani to, či ich obdobie odpisovania uplynulo, Komisia poznamenáva, že trvanie poverenia bolo vopred stanovené v rámci postupov, ktoré Česko zaviedlo v záujme organizácie a zabezpečenia plnenia USO, a bolo vopred stanovené v rámci pôvodného postupu obstarávania na výber poskytovateľa poštových služieb. Bolo teda stanovené predtým, ako bol známy držiteľ poštovej licencie. Okrem toho nie je realistické, aby udeľujúci orgán s cieľom určiť trvanie poverenia vopred poznal trvanie obdobia odpisovania všetkých aktív všetkých potenciálnych poskytovateľov poštových služieb, ktorí sa prípadne môžu zúčastniť na postupe obstarávania. Obdobie odpisovania aktív sa používa ako referenčný údaj len na určenie obdobia poverenia. Náklady na odpisy sa v NAC nezohľadňujú, pretože nepredstavujú skutočné náklady, ale len nepeňažné výdavky používané na daňové účely. Podľa judikatúry (63) môže Česká pošta voľne využívať náhradu za USO na akýkoľvek účel. Investičné náklady, ako sú náklady na nákup aktív v súvislosti so zmenou prevádzky Českej pošty zo skutkového scenára na kontrafaktuálny scenár, sa však vo výpočtoch NAC nezohľadňujú, a preto nemajú na náhradu za USO žiadny vplyv.

Tabuľka 4

Obdobie odpisovania aktív Českej pošty (potrebných na plnenie USO)

(164)

Ako sa uvádza v oddiele 2.4 rámca pre SVHZ z roku 2012, trvanie obdobia poverenia by malo byť odôvodnené odkazom na objektívne kritériá a v zásade by nemalo byť dlhšie ako obdobie potrebné na odpísanie najviac podstatných aktív potrebných na poskytovanie SVHZ. Komisia sa domnieva, že poverenie USO na päťročné obdobie je odôvodnené odkazom na obdobie odpisovania najviac podstatných aktív potrebných na poskytovanie oboch SVHZ zahrnutých do USO. Z tabuľky 4 vyplýva, že obdobie odpisovania väčšiny aktív Českej pošty potrebných na plnenie USO presahuje päť rokov. Okrem toho je trvanie obdobia poverenia vopred stanovené s prihliadnutím na obdobia odpisovania, ktoré sa pri takýchto aktívach bežne používajú, bez ohľadu na výber poskytovateľa USO. Komisia sa preto domnieva, že české orgány trvanie poverenia dostatočne odôvodnili.

(165)

Podľa bodu 18 rámca pre SVHZ z roku 2012: „Pomoc sa bude pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 [ZFEÚ] iba vtedy, ak podnik dodrží ustanovenia smernice [Komisie] 2006/111/ES o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch tam, kde sa táto smernica uplatňuje“ (64).

(166)

V bode 44 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa okrem toho vyžaduje: „Ak podnik vykonáva činnosti patriace do i mimo rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu, interné účty musia vykazovať samostatne náklady a príjmy spojené so službou všeobecného hospodárskeho záujmu a tie, ktoré súvisia s ostatnými službami v súlade so zásadami stanovenými v bode 31.“

(167)

V článku 33a zákona o poštových službách sa stanovuje, že držiteľ poštovej licencie musí viesť oddelené účty nákladov a príjmov spojených s poskytovaním jednotlivých služieb zahrnutých do rozsahu USO, pre ktoré je určený (poštové SVHZ aj SVHZ vo forme PPP), a iných služieb. Ďalej sa v ňom stanovuje, že spôsob oddelenia účtov sa má stanoviť vo vykonávacej vyhláške a že oddelené účty musí každoročne kontrolovať nezávislý audítor.

(168)

ČTÚ prijal vykonávaciu vyhlášku (65), v ktorej sa v § 1 stanovuje, že priame náklady musia byť priradené k službe, ktorá s nimi priamo súvisí, zatiaľ čo nepriame alebo spoločné náklady sa priraďujú na základe príčinnej súvislosti s dotknutými procesmi, činnosťami alebo službami. Ako sa uvádza v článku 33a zákona o poštových službách, ČTÚ musí schváliť osobitné pravidlá priraďovania spoločných nákladov, ktoré navrhne Česká pošta.

(169)

Systém oddelených účtov a metóda priraďovania nákladov Českej pošty sú konkrétne založené na metóde stanovovania nákladov podľa činností (Activity Based Costing – ABC). V prvom kroku sa náklady priradia nákladovým centrám, napr. poštovému úradu, skladu, triediacemu stredisku atď. Náklady sa nákladovým centrám priradia v súvislosti s každou činnosťou, ktorú možno zaznamenať oddelene. Účtovný systém Českej pošty v súčasnosti zahŕňa približne 5 740 nákladových centier. Nákladové položky, ktoré sa nezaznamenávajú v prevádzkových nákladových centrách (napr. DPH, režijné náklady), sa priradia podľa vopred schválených pravidiel na základe výpočtu na úrovni prevádzkových nákladových centier. Priradenie takýchto nákladov je úmerné priradeniu priamych nákladov.

(170)

České orgány vysvetlili, že oddelenie účtov podlieha auditu, ktorý vykonáva nezávislá odborná spoločnosť. Audítor musí overiť, či držiteľ poštovej licencie uplatnil v účtovnej praxi schválené pravidlá a či sú ročné výsledky oddelených účtov správne. Česko okrem toho predložilo správy nezávislého audítora za roky 2018, 2019 a 2020, v ktorých sa potvrdzuje, že interné účtovníctvo Českej pošty je v súlade so smernicou 97/67/ES, s vnútroštátnymi právnymi predpismi a pravidlami schválenými ČTÚ a je preto vhodné na kvantifikáciu čistých nákladov na USO, ktorou bola Česká pošta poverená.

(171)

Spoločnosť PNS v odôvodnení 70 tvrdí, že Česká pošta riadne neoddeľuje svoje účty a náklady súvisiace so službami mimo USO nesprávne priraďuje službám v rámci USO, ako ju vymedzujú české orgány, čím dochádza ku krížovému subvencovaniu strát spojených s položkami mimo USO. Spoločnosť PNS takisto tvrdí, že ČTÚ ani audítor účinne neprešetrujú správne vykonávanie oddelenia účtov či vecnú správnosť kľúčov na priraďovanie nákladov. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že české orgány preukázali, že systém účtovníctva a priraďovania nákladov Českej pošty umožňuje priraďovať náklady a príjmy jednotlivým činnostiam s dostatočnou úrovňou primeranosti. Ako uviedli české orgány, náklady sa priraďujú na základe zásady proporcionality, pričom sa zohľadňuje využívanie jednotlivých prvkov poštovej siete. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 171, pri osvedčovaní, že interné účtovníctvo Českej pošty v rokoch 2018 – 2020 je v súlade so smernicou 97/67/ES, s vnútroštátnymi právnymi predpismi a pravidlami schválenými ČTÚ, nezávislý audítor kontroluje oddelenie účtov a kľúče na priraďovanie nákladov a dotknutý systém je teda vhodný na kvantifikáciu čistých nákladov na SVHZ (poštové služby a PPP), ktorými bola Česká pošta poverená. Komisia napokon pripomína odôvodnenie 139 rozhodnutia o začatí konania, v ktorom sa objasňuje, že údajné nesprávne priradenie nákladov je účtovnou záležitosťou a nezahŕňa prevod žiadnych štátnych zdrojov, a preto nepredstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(172)

Podobne, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodneniach 37, 38, 60 a 63, že Česká pošta svojvoľne subvencuje ceny pod úrovňou nákladov za svoje služby mimo USO, napríklad za službu Balíkovna, a priraďuje náklady a straty spojené s činnosťami mimo USO činnostiam v rámci USO, ako ju vymedzujú české orgány, Komisia sa podobne ako vo svojom závere v odôvodnení 172 domnieva, že české orgány dostatočne preukázali, že účty Českej pošty sú oddelené v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 97/67/ES, a preto je vylúčené krížové subvencovanie poštových SVHZ, ako aj SVHZ vo forme PPP prostredníctvom nesprávneho priraďovania nákladov. V každom prípade krížové subvencovanie nemožno považovať za samostatný problém, pretože môže nastať len vtedy, keď dôjde k vzniku nadmernej náhrady buď v dôsledku nesprávneho priradenia nákladov, alebo v dôsledku nevhodnej kvantifikácie kontrafaktuálneho scenára. Ani jedna z uvedených príčin v prípade tohto opatrenia nenastala, ako je vysvetlené v odôvodnení 206.

(173)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodnení 60, že náhrada za USO nie je v súlade s požiadavkami na finančnú transparentnosť stanovenými v rámci pre SVHZ z roku 2012, pretože Česká pošta už formálne zahrnula časť náhrady do výročnej správy za rok 2019, Komisia poznamenáva, že samotná skutočnosť, že táto položka bola v účtoch zaznamenaná, nesúvisí s porušením uvedených požiadaviek na finančnú transparentnosť, pokiaľ ide o oddelenie účtov.

(174)

Komisia poznamenáva, že účtovný systém Českej pošty je rovnaký ako v predchádzajúcom období poverenia. Problematiku účtovného systému nastolila aj spoločnosť PNS v rámci odvolania proti rozhodnutiu o USO z roku 2018 vo veci T-316/18 (66), v ktorej Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia vykonala dôkladnú analýzu účtovného systému, najmä jeho spoľahlivosti, a preto sa Komisia v tejto súvislosti nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

(175)

Komisia preto dospela k záveru, že oddelenie účtov na činnosti mimo SVHZ a činnosti v rámci SVHZ tak, ako bolo vykonané, je primerané. Vyplýva z toho, že Česká pošta dodržiava súlad so smernicou 2006/111/ES a s bodom 44 rámca pre SVHZ z roku 2012.

(176)

Podľa bodu 19 rámca pre SVHZ z roku 2012: „Pomoc sa bude pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 [ZFEÚ] iba vtedy, ak zodpovedný orgán pri poverovaní daného podniku poskytovaním služby dodrží alebo sa zaviaže dodržiavať uplatniteľné pravidlá Únie v oblasti verejného obstarávania. Zahŕňa to všetky požiadavky týkajúce sa transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vyplývajúce priamo zo [ZFEÚ] alebo prípadne zo sekundárnych právnych predpisov Únie. Pomoc, ktorá nedodržiava tieto pravidlá a požiadavky, sa pokladá za pomoc, ktorá ovplyvňuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore so záujmami Únie v zmysle článku 106 ods. 2 [ZFEÚ].“

(177)

V zákone o poštových službách sa stanovuje, že poskytovateľ USO sa určí prostredníctvom výberového konania. ČTÚ v súlade s § 22 zákona o poštových službách uskutočnil výberové konanie na držiteľa poštovej licencie na obdobie 2018 – 2022. ČTÚ v rámci tohto konania nevybral žiadneho poskytovateľa z dôvodu nesplnenia podmienok účasti.

(178)

České orgány vysvetlili, že po skončení neúspešného výberového konania začali správne konanie ex officio s cieľom uložiť Českej pošte povinnosť poskytovať univerzálnu poštovú službu, ako sa stanovuje v § 22 ods. 9 zákona o poštových službách.

(179)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodnení 61 a tvrdenie spoločnosti PNS v odôvodnení 65, že české orgány porušili pravidlá verejného obstarávania stanovené v článku 4 ods. 2 smernice 97/67/ES tým, že úmyselne zahrnuli službu PPP do rozsahu USO, pričom stanovili hodnotiace kritériá/kritériá na vyhodnotenie ponúk v prospech Českej pošty, Komisia poznamenáva, že, ako vysvetlili české orgány, postup obstarávania (67) bol navrhnutý tak, aby sa na ňom mohlo zúčastniť viacero uchádzačov, aj keď nedokázali poskytnúť celé portfólio služieb, a zároveň aby bolo možné udeliť viacero poštových licencií na jednotlivé služby. Preto existovala možnosť určiť rôznych poskytovateľov na poskytovanie rôznych služieb zahrnutých do rozsahu USO v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 97/67/ES. Uchádzači sa zároveň mohli uchádzať o jednotlivé poštové služby, ktoré sú súčasťou USO, ako sa vymedzuje v zákone, s výnimkou služieb PPP. Okrem toho ČTÚ umožnil všetkým potenciálnym uchádzačom klásť otázky týkajúce sa podmienok a rozsahu postupu obstarávania s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť a umožniť každému získať všetky potrebné informácie na prípravu svojej ponuky. V tejto súvislosti spoločnosť Zásilkovna neoznámila svoj záujem o účasť na postupe obstarávania. Komisia sa domnieva, že postup obstarávania nebol diskriminačný, ale, naopak, bol vypracovaný tak, aby umožňoval, že za poskytovateľa univerzálnej služby mohol byť určený ktorýkoľvek poskytovateľ poštových služieb.

(180)

Komisia sa domnieva, že pravidlá verejného obstarávania by sa uplatňovali len v prípade, keď sa členské štáty rozhodnú usporiadať postup obstarávania na výber poskytovateľa univerzálnej služby, a že vzhľadom na to by zlučiteľnosť financovania USO s vnútorným trhom závisela od toho, či sa tieto pravidlá skutočne dodržali. V tejto veci sa české orgány po neúspešnom postupe obstarávania napokon rozhodli za poskytovateľa univerzálnej služby priamo určiť terajšieho prevádzkovateľa, ako to umožňuje článok 7 ods. 2 smernice 97/67/ES. České orgány pritom uplatnili postup stanovený v § 22 ods. 9 zákona o poštových službách, v ktorom sa určuje, že ČTÚ môže rozhodnutím o udelení poštovej licencie uložiť povinnosť poskytovať a zabezpečovať univerzálne služby stanovené vo vyhlásení postupu obstarávania prevádzkovateľovi, ktorý najlepšie spĺňa hodnotiace kritériá. Z tohto dôvodu začal ČTÚ správne konanie ex officio s Českou poštou o udelení poštovej licencie na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2022, keďže Česká pošta najlepšie spĺňala kritériá stanovené vo vyhlásení postupu obstarávania. Vyplýva z toho, že priame poverenie Českej pošty ako poskytovateľa univerzálnej služby, ktorú predstavujú poštové SVHZ, je v súlade s bodom 19 rámca pre SVHZ z roku 2012. Skutočnosť, že české orgány zahrnuli SVHZ vo forme PPP do rozsahu USO, neruší zákonnosť priameho poverenia poštovými SVHZ, pretože české orgány vykonali postup obstarávania, ktorý nebol úspešný, a až následne sa rozhodli určiť Českú poštu za poskytovateľa univerzálnej služby, keďže išlo o poskytovateľa, ktorý spĺňal požiadavky na poskytovanie všetkých služieb v rámci USO, ako ju vymedzujú české orgány. Komisia v každom prípade poznamenáva, že české orgány môžu využiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia, ak v postupe obstarávania podľa článku 32 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (68) neboli predložené žiadne ponuky, resp. žiadne vhodné ponuky, ani žiadne žiadosti o účasť, resp. žiadne vhodné žiadosti o účasť.

(181)

Pokiaľ ide o priame zadanie SVHZ vo forme PPP, Komisia sa domnieva, že české orgány preskúmali existujúce siete poštových a finančných inštitúcií (pozri odôvodnenie 81) a dospeli k záveru, že na trhu neexistuje žiadny iný prevádzkovateľ, ktorý by poskytoval služby PPP na komerčnom základe na celom území Českej republiky spôsobom, ktorý sa vyžaduje v prípade univerzálnej služby a ktorý by teda spĺňal technické špecifikácie stanovené v postupe obstarávania. SVHZ vo forme PPP sú svojou povahou a spôsobom poskytovania natoľko špecifické, že v čase preskúmania USO neexistovala na trhu žiadna alternatíva na komerčnom základe. Na poskytovanie SVHZ vo forme PPP musí mať prevádzkovateľ hustú a rozsiahlu distribučnú sieť, ako aj operácie každodenného doručovania v kombinácii s vysokými bezpečnostnými zárukami. Iní prevádzkovatelia nemali také kapacity, ktoré sú potrebné na poskytovanie SVHZ vo forme PPP v súlade s požiadavkami Česka. Okrem toho by žiadny iný prevádzkovateľ nebol schopný tieto kapacity rozvinúť pred obdobím 2018 – 2022. Sieťou, ktorá sa vyznačuje hustotou, veľkosťou a kvalitou vhodnými na účely poskytovania SVHZ vo forme PPP, disponovala len Česká pošta. Hoci nemožno vylúčiť, že konkurenti budú v budúcnosti takúto sieť rozvíjať, Česká pošta je jediným poskytovateľom, ktorý môže spoľahlivo ponúkať SVHZ vo forme PPP v období 2018 – 2012. Preto Komisia uznáva, že Česká pošta má z hľadiska hustoty, veľkosti a denného doručovania jedinečnú logistickú sieť a sieť pobočiek, na základe čoho je počas tohto obdobia jediným možným poskytovateľom SVHZ vo forme PPP. Vzhľadom na to sa Komisia domnieva, že na priame zadanie SVHZ vo forme PPP možno uplatniť výnimku jediného poskytovateľa a poverenie týmito službami možno vykonať rokovacím konaním bez predchádzajúceho zverejnenia podľa článku 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ (69).

(182)

V bode 20 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa stanovuje, že „[a]k orgán poverí poskytovaním tej istej služby všeobecného hospodárskeho záujmu viacero podnikov, náhrada by sa v prípade každého podniku mala vypočítať na základe tej istej metódy“.

(183)

Keďže oboma SVHZ je poverená jedine Česká pošta, Komisia sa domnieva, že požiadavka bodu 20 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa neuplatňuje.

(184)

Podľa bodu 21 rámca pre SVHZ z roku 2012 „[v]ýška náhrady nesmie presahovať sumu potrebnú na pokrytie čistých nákladov na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme a primeraný zisk“. V bode 24 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa uvádza, že „[č]isté náklady, ktoré sú alebo podľa očakávania budú potrebné na plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme, by sa mali vypočítať podľa možnosti s použitím metodiky výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, a to tam, kde to vyžadujú právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy a v iných prípadoch, kde je možné to urobiť“.

(185)

Podľa bodu 25 rámca pre SVHZ z roku 2012 „[v] prípade metodiky výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, sa náklady, ktoré sú alebo podľa očakávania budú potrebné na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme, vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa so záväzkom poskytovať služby vo verejnom záujme a čistými nákladmi alebo ziskom toho istého poskytovateľa bez takéhoto záväzku“.

(186)

Vo vykonávacej vyhláške č. 466/2012 sa stanovuje postup, ktorý ČTÚ použil na výpočet čistých nákladov na plnenie USO, ako sa vymedzuje v zákone o poštových službách, Českou poštou.

(187)

Metodika NAC, ktorú použili české orgány, je založená na štyroch hlavných prvkoch:

(188)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodnení 62 písm. f), že na výpočet NAC je vhodnejšia metodika priradenia nákladov, Komisia poznamenáva, že podľa bodu 27 rámca pre SVHZ pokladá „metodiku výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, za najvhodnejšiu metódu stanovenia nákladov na plnenie záväzku poskytovania služieb vo verejnom záujme“ . Metodika výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, sa zároveň používa aj v prílohe I k smernici 97/67/ES na určenie čistých nákladov na plnenie USO.

(189)

V skutkovom scenári sa zohľadňujú skutočné príjmy a náklady Českej pošty spojené s rôznymi prvkami a všetky činnosti v období 2018 – 2020. Za roky 2021 a 2022 sa zohľadňuje odhad nákladov a príjmov Českej pošty. Použitie skutočných údajov za obdobie 2018 – 2020 a odhadovaných údajov za roky 2021 a 2022 sa považuje za primerané a presné, keďže za obdobie 2018 – 2020 sú k dispozícii skutočné údaje. Takéto vstupné údaje sa považujú za primerané a vhodné na vylúčenie nadmernej náhrady, pretože vyplývajú z účtovného systému Českej pošty, ktorý, ako je vysvetlené v odôvodnení 176, je v súlade so smernicou 2006/111/ES a s bodom 44 rámca pre SVHZ z roku 2012.

(190)

V kontrafaktuálnom scenári sa zohľadňuje správanie Českej pošty v prípade, že by nebola poverená plnením USO (poštových SVHZ a SVHZ vo forme PPP) ani ISDS. Česká pošta zvážila možnosti podnikovej optimalizácie a vykonala v kontrafaktuálnom scenári v porovnaní so skutkovým scenárom zmeny, pokiaľ ide o tieto štyri prvky:

(191)

Pokiaľ ide o uvedené štyri prvky, české orgány tvrdia, že Česká pošta by: i) prestala poskytovať služby ISDS; ii) zatvorila viacero poštových úradov a navyše by mnohé z nich premenila na poštové miesta (70); iii) znížila frekvenciu doručovania niektorých poštových zásielok a iv) prestala vykonávať niektoré administratívne činnosti súvisiace s požiadavkami USO alebo by ich vykonávala v menšej miere. Uvedené štyri prvky kontrafaktuálneho scenára sú bližšie opísané ďalej:

(192)

Zavedením ISDS sa zmenila forma doručovania niektorých poštových zásielok, najmä bežných a doporučených listov („kanibalizované“ zásielky), z fyzickej na elektronickú formu pre všetky typy používateľov pri komunikácii s verejnou správou. V kontrafaktuálnom scenári, v ktorom by Česká pošta prestala poskytovať služby ISDS, by sa kanibalizované poštové zásielky doručovali tradičným fyzickým spôsobom. Na jednej strane by sa príjmy a náklady Českej pošty znížili o príjmy z ISDS a o súvisiace náklady a na druhej strane by sa príjmy a náklady Českej pošty zvýšili v dôsledku obnovy fyzického doručovania kanibalizovaných poštových zásielok. V tabuľke 5 sa uvádza počet poštových zásielok v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári pri zohľadnení údajov o kanibalizovaných zásielkach, ako sa odhaduje v odôvodnení 152 rozhodnutia o ISDS:

Tabuľka 5

Počet poštových zásielok v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári pri zohľadnení kanibalizovaných zásielok podľa dátových schránok (ISDS), ako sa odhaduje v rozhodnutí o ISDS:

(193)

Česká pošta počíta na obdobie 2018 – 2022 v skutkovom scenári s 3 210 poštovými úradmi tvoriacimi súčasť siete poštových úradov. Tento počet zahŕňa 3 200 povinne prevádzkovaných poštových úradov podliehajúcich USO a desať dobrovoľne prevádzkovaných poštových úradov na osobitných turistických miestach (napr. v horách alebo skanzenoch), ktoré umožňujú turistom zasielať listy alebo pohľadnice s použitím špeciálnych známok. Ak by Česká pošta neplnila USO, prevádzkovala by menej hustú sieť a zachovala by len ziskové poštové úrady, berúc do úvahy, že držiteľ poštovej licencie je celoštátnym poskytovateľom poštových služieb a o umiestnení svojich prevádzok rozhoduje tak, aby bola zabezpečená dostupnosť jeho služieb v celej krajine. Česká pošta na základe svojho interného účtovného systému priraďuje príjmy a náklady poštovým úradom s cieľom určiť ziskovosť jednotlivých úradov. Česká pošta analyzovala tieto informácie spolu s viacerými prevádzkovými kritériami a kritériami prístupnosti s cieľom rozhodnúť o zachovaní jednotlivých poštových úradov v kontrafaktuálnom scenári. Na základe analýzy Českej pošty by jej sieť v kontrafaktuálnom scenári tvorilo 583 poštových úradov spomedzi tých, ktoré prevádzkuje povinne v rámci USO, ďalej desať poštových úradov nad rámec povinne prevádzkovaných poštových úradov a 462 poštových miest. Vzhľadom na to by sa v kontrafaktuálnom scenári približne 80 % poštových úradov zatvorilo, pričom maximálna vzdialenosť medzi väčšinou (približne 89 %) komerčných poštových úradov a poštových miest by bola síce dlhšia ako v prípade skutkového scenára, ale nepresahovala by 10 km. Podľa Českej pošty by sa v takom prípade podstatne znížila dostupnosť všetkých služieb ponúkaných na poštových úradoch (vrátane poštových služieb a služieb PPP). Počet povinne prevádzkovaných úradov, ktoré by boli v kontrafaktuálnom scenári zachované, sa považuje za konštantný počas obdobia poverenia a predstavuje rozhodnutie ex ante orientované na budúcnosť v záujme optimalizácie podnikania. V tabuľke 6 sa uvádza sieť poštových úradov (počet úradov) v skutkovom scenári a v kontrafaktuálnom scenári:

Tabuľka 6

Počet poštových úradov v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári

(194)

České orgány vysvetlili, že nižšia frekvencia doručovania listov by znamenala prechod z piatich dní v týždni na päť dní v priebehu dvoch týždňov. Trh s doručovaním balíkov je dostatočne konkurencieschopný, a preto by sa v prípade balíkov frekvencia doručovania neznížila. České orgány takisto vysvetlili, že v rokoch 2018 – 2022 sa očakávajú zmeny v doručovaní listov. V skutkovom scenári bol v roku 2020 zavedený nový režim doručovania. Existujúce doručovanie v lehote D + 1 (71) sa rozšíri o doručovanie v lehote D + n a predpokladá sa, že väčšina dopytu sa presunie na doručovanie v lehote D + n, pretože zákazníci uprednostňujú úsporu nákladov na doručenie pred rýchlosťou doručenia. V kontrafaktuálnom scenári ponuka pozostáva z doručovania v lehote D + n. Česká pošta v rámci celonárodného monitorovania preskúmala frekvenciu a počet listov doručených do jednotlivých priestorov (t. j. domácností). V tabuľke 6a a tabuľke 6b sa uvádza požadovaná pracovná sila v ekvivalentoch plného pracovného času (EPPČ), ako aj počet vozidiel požadovaných v skutkovom scenári a kontrafaktuálnom scenári na doručovanie počas piatich dní za dva týždne.

Tabuľka 7a

Doručovacia sieť v roku 2018

Tabuľka 7b

Doručovacia sieť v roku 2019

Tabuľka 7c

Doručovacia sieť v rokoch 2020, 2021 a 2022

(195)

Česká pošta by takisto prestala vykonávať určité administratívne činnosti súvisiace s plnením USO. V kontrafaktuálnom scenári by Česká pošta nevykonávala tieto administratívne činnosti súvisiace s plnením USO:

(196)

Pokiaľ ide o hodnovernosť kontrafaktuálneho scenára, podľa ktorého by sa sieť poštových úradov výrazne zmenšila, české orgány vysvetlili, že Česká pošta prevádzkuje niekoľko typov poštových prevádzok od malých poštových úradov s jedinou priehradkou v malých obciach až po veľké poštové úrady s mnohými priehradkami nachádzajúce sa vo veľkých mestách. Počet zákazníkov, ktorých konkrétny poštový úrad obslúži, závisí od jeho veľkosti. Najväčší počet zákazníkov obsluhujú veľké a stredne veľké poštové úrady nachádzajúce sa v husto osídlených oblastiach. Tieto poštové úrady sú v kontrafaktuálnom scenári zväčša zachované. Na druhej strane by sa v kontrafaktuálnom scenári nezachovali malé poštové úrady obsluhujúce menší počet zákazníkov. Podľa českých orgánov je zjednodušený predpoklad, že zatvorenie 81,5 % poštových úradov (zvyčajne menších a stratových) povedie k presunu 81,5 % dopytu na zostávajúce poštové úrady, nesprávny a nezodpovedá situácii v Česku. Z finančných údajov vyplýva, že 583 poštových úradov zachovaných v kontrafaktuálnom scenári vytvára [50 – 75] % príjmov (dopyt) z celkovej výšky príjmov zaznamenaných poštovými úradmi v roku 2018. Celkový počet 2 155 poštových úradov, ktoré sa majú zatvoriť, vytvára v roku 2018 len [15 – 35] % príjmov a podobný podiel platí aj pre ostatné roky. Časť príjmov z poštových úradov, ktoré by sa zatvorili, sa prenesie na poštové miesta, pretože tam sa presunie dopyt zákazníkov po doporučených listoch a balíkoch, pričom o zvyšnú časť dopytu Česká pošta príde, pretože niektorí zákazníci prestanú využívať jej služby vrátane PPP. Pokiaľ ide o PPP, stratilo by sa [30 – 55] % príjmov, ktoré by vytvárali zatvorené úrady. Celkový vplyv na dopyt sa napokon odhadol nielen na základe výsledkov prieskumu, ale aj na základe iných skutočností, ako je vzdialenosť k najbližšiemu poštovému úradu a dostupnosť podobnej služby na trhu.

(197)

Pokiaľ ide o účinok zníženia frekvencie doručovania na dopyt, české orgány vysvetlili, že ČTÚ nezohľadnil len prieskum trhu, ale viacero okolností, ktoré by mohli zmenu dopytu ovplyvniť (pozri odôvodnenie 90). Ďalším dôležitým prvkom bola napríklad miera dostupnosti služieb, ktoré môžu nahradiť doručovanie listov. Zatiaľ čo doručovanie expresných balíkov ponúka v Česku viacero poskytovateľov, doručovanie listov so zárukou doručenia podľa modelu D + 1 majú v ponuke len kuriérske služby. Očakáva sa, že jednotliví zákazníci, ktorí by chceli mať zásielku doručenú v lehote D + 1, vo všeobecnosti neprejdú na kuriérske služby ani na elektronickú komunikáciu. Namiesto toho by prešli na službu doručovania v lehote D + n. Jednotliví zákazníci môžu využívať kuriérske služby alebo elektronickú komunikáciu, ale po týchto službách namiesto zasielania listov pravdepodobne siahnu z odlišného dôvodu, ktorý nesúvisí so zmenou frekvencie doručovania z D + 1 na D + n, pretože z hľadiska rýchlosti a ceny nedokáže elektronickej komunikácii konkurovať ani zásielka doručená podľa modelu D + 1. Kuriérske služby sú navyše oveľa drahšie. Česká pošta vo februári 2020 zmenila frekvenciu doručovania a ponúka „ekonomické zásielky“ s doručením v lehote D + n a „prioritné zásielky“ s doručením v lehote D + 1. Ekonomické zásielky sú o 7 CZK lacnejšie ako prioritné zásielky (tento rozdiel sa vzťahuje tak na bežné, ako aj doporučené listy). Podľa údajov Českej pošty o pomere ekonomických a prioritných zásielok za obdobie od februára do mája 2020, ktoré sa uvádzajú v tabuľke 7, väčšina zákazníkov uprednostňuje nižšie ceny pred rýchlejším, ale drahším doručením (ekonomický model si pri bežných listoch zvolí približne [93 – 96] % zákazníkov a pri doporučených listoch približne [82 – 87] % zákazníkov), čo zodpovedá výsledkom prieskumu.

Tabuľka 8

Pomer prioritných a ekonomických zásielok (všetci zákazníci):

(198)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti PNS v odôvodnení 67, že Česká pošta sa rozhodla dobrovoľne prevádzkovať viacero poštových úradov do roku 2016, Komisia poznamenáva, že rozhodnutie Českej pošty dobrovoľne prevádzkovať viacero úradov v rokoch 2013 – 2015 nevyhnutne nevedie k záveru, že sa Česká pošta mala rozhodnúť pre rovnaký prístup aj v rokoch 2018 – 2020. Okrem toho, ako české orgány vysvetlili v odôvodnení 85, rozhodnutie Českej pošty dočasne zachovať tieto poštové úrady malo z ekonomického hľadiska zmysel vzhľadom na v tom čase bezprostredné politické rozhodnutie zvýšiť počet povinne prevádzkovaných úradov na 3 200. Komisia takisto poznamenáva, že členské štáty v zásade nie sú povinné použiť rovnaký kontrafaktuálny scenár pri každej notifikácii náhrady za USO, ale majú diskrečnú právomoc prispôsobiť ho podľa vývoja na trhu. Daný vývoj na trhu sa reálne odráža v nákladoch a príjmoch každého poštového úradu, keďže tieto faktory sú zohľadnené v analýze určujúcej, ktorý úrad by sa mal v kontrafaktuálnom scenári zatvoriť a ktorý by mal zostať otvorený. V každom prípade je však rozhodujúcim faktorom to, či bol vybraný kontrafaktuálny scenár riadne a realistickým spôsobom kvantifikovaný, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 205 a 206.

(199)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodnení 62 a tvrdenie spoločnosti PNS v odôvodneniach 71 a 72, že Česká pošta nie je dobre riadeným podnikom, pretože presne nevysvetľuje a neodôvodňuje potrebu všetkých nákladov potrebných na efektívne plnenie povinnosti, Komisia poznamenáva, že výdavky Českej pošty monitoruje ministerstvo vnútra, pričom Česká pošta zároveň zaviedla svoj vlastný interný podnikový program dodržiavania predpisov proti korupcii a ďalším formám nekalého konania, a že ak sa napriek všetkým zavedeným opatreniam vyskytnú pochybnosti o zadaní konkrétnej zákazky, táto otázka sa predloží príslušným orgánom, napríklad Mestskému súdu v Prahe. Komisia sa preto domnieva, že spoločnosť Zásilkovna nepreukázala, že Česká pošta nie je dobre riadeným podnikom. Komisia okrem toho opakuje svoj záver v odôvodnení 175, že implementované oddelenie účtov týkajúcich sa činností mimo SVHZ a činností v rámci SVHZ je v súlade so smernicou 2006/111/ES a s bodom 44 rámca pre SVHZ z roku 2012. Výpočet NAC teda skutočne zohľadňuje len náklady Českej pošty potrebné na plnenie povinnosti. Okrem toho v metodike výpočtu čistých nákladov sa nezohľadňujú len náklady, ktoré by vznikli bežnému podniku, ktorý by bol dobre riadený a primerane vybavený v rámci toho istého odvetvia, pretože by to znamenalo, že predmetné opatrenie by dotknutému podniku neprinieslo výhodu (bolo by splnené aj štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark – odôvodnenia 120 a 121). Komisia napokon poznamenáva, že priame zadanie sčítania obyvateľov z roku 2021 Českej pošte, ktoré sa spomína v odôvodnení 72, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia.

(200)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodnení 62 a tvrdenia spoločnosti PNS v odôvodneniach 44, 45 a 69, že Česká pošta neodpočítava od konečných NAC straty, ktoré jej svojvoľne vznikli z poskytovania služieb mimo USO za ceny pod úrovňou nákladov, Komisia poznamenáva, že zľavy možno v zásade poskytovať aj za služby v rámci USO. V článku 12 smernice 97/67/ES sa stanovuje, že ceny musia zohľadňovať náklady. Na produkty, ktoré nepatria do rozsahu univerzálnej služby, sa však povinnosť zohľadňovať náklady nevzťahuje a Česká pošta môže slobodne určovať svoje ceny na základe dopytu a ponuky. V každom prípade Komisia okrem tvrdení sťažovateľov týkajúcich sa produktov mimo USO posúdila aj zľavnené ceny produktov v rámci USO a zistila, že na základe informácií predložených českými orgánmi sú svojvoľne zľavnené ceny produktov v rámci USO vyššie ako ich príslušné priemerné variabilné náklady a ako také nemajú na NAC žiadny neprimeraný vplyv. Komisia napokon poznamenáva, že priradenie fixných alebo variabilných nákladov rôznym produktom nesúvisí s cenou jednotlivých produktov, či už sú zľavnené, alebo nie. Keďže náklady na každý produkt zohľadňujú spotrebu zdrojov a nezohľadňujú cenu, rozhodujúcimi prvkami na priradenie nákladov jednotlivým produktom sú metodika priraďovania nákladov a príslušné kľúče na priraďovanie. Ako sa však vysvetľuje v odôvodneniach 169 až 172, Komisia zistila, že metodika priraďovania nákladov a príslušné kľúče na priraďovanie sú v súlade so smernicou 97/67/ES, s vnútroštátnymi právnymi predpismi a pravidlami schválenými ČTÚ, ako za obdobie 2018 – 2020 potvrdil nezávislý audítor. Komisia preto dospela k záveru, že Česká pošta sa nedopúšťa nenáležitého priraďovania nákladov na produkty mimo USO produktom v rámci USO, aby tým zvýšila NAC.

(201)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodnení 62 a tvrdenie spoločnosti PNS v odôvodnení 69, že masívne zníženie počtu poštových úradov je úplne nereálne a v rozpore s trhovými trendmi a že nebolo riadne kvantifikované, Komisia opakuje svoje pripomienky v odôvodnení 197, že v kontrafaktuálnom scenári sa uvádza spoľahlivý odhad účinku na dopyt nielen po činnostiach v rámci USO, ako ju vymedzujú české orgány, ale aj po činnostiach mimo USO. Okrem toho v reakcii na rýchly vývoj segmentu výdajných miest (tento segment medziročne rastie o 70 – 100 % a v súčasnosti tvorí približne 20 % distribúcie tovaru z internetových obchodov) Česká pošta predstavila podobný nízkonákladový produkt s názvom Balík Do balíkovny (doručenie balíka do výdajného miesta na balíky), čo poukazuje na to, že premena poštových úradov na poštové miesta je v súlade s vývojom trhu.

(202)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodnení 66 a tvrdenie spoločnosti PNS v odôvodnení 72, že zníženie frekvencie doručovania je skutočná situácia Českej pošty, ktorá nebola zohľadnená pri kvantifikácii príslušného účinku na dopyt, Komisia poznamenáva, že aj pri novom systéme dvojrýchlostného doručovania je Česká pošta naďalej povinná doručovať každý deň, keď o to zákazníci požiadajú a zaplatia za to. V kontrafaktuálnom scenári sa takéto doručovanie už nerealizuje. V každom prípade české orgány vo výpočtoch NAC rozlišovali medzi obdobím pred zavedením dvojrýchlostného doručovania a obdobím po jeho zavedení, zatiaľ čo kvantifikácia príslušného účinku na dopyt bola založená na riadnom prieskume trhu a podporená nedávnymi pozorovaniami zákazníckych trendov.

(203)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Zásilkovna v odôvodnení 36, že Česká pošta dostávala v rokoch 2013 až 2017 nadmernú náhradu za USO, ktorú použila na krížové subvencovanie svojich komerčných činností, Komisia poznamenáva, že náhrada za USO v rokoch 2013 až 2017 bola schválená rozhodnutím o USO z roku 2018, ktoré potvrdil Všeobecný súd vo veci T-316/18 (72). Keďže proti danému rozhodnutiu nebolo podané odvolanie, zistenia Komisie, ktoré sú v ňom uvedené, sú platné a konečné.

(204)

Komisia poznamenáva, že Česko v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania preskúmalo notifikované výpočty NAC s prihliadnutím na konzervatívnejšie predpoklady v kontrafaktuálnom scenári (t. j. so znížením NAC). Česko predovšetkým predpokladalo: i) väčšie posilnenie kapacity zostávajúcich komerčných poštových úradov, ktorá by umožnila spracovať dopyt odklonený zo zatvorených úradov, a ii) vyššie straty príjmov v dôsledku konzervatívnejšieho výkladu výsledkov prieskumov trhu. Česko v skutkovom scenári takisto zohľadnilo skutočné údaje, ak ich malo k dispozícii, namiesto odhadovaných údajov, čím sa výpočty NAC stali realistickejšími; prostredníctvom náhradných výpočtov preukázalo, že Česká pošta by v rámci svojich operácií zberu/doručovania dosiahla dodatočné úspory nákladov, pričom ale takéto úspory nákladov neboli zohľadnené vo výpočtoch NAC; preukázalo, že svojvoľne zľavnené ceny zásielok v rámci USO ponúkané veľkým zákazníkom sú naďalej vyššie ako príslušné priemerné variabilné náklady, a preto nemajú na NAC žiadny neprimeraný vplyv; a pri výpočte NAC súvisiacich s USO správne zohľadnilo NAC súvisiace s ISDS, aktualizované o skutočné údaje. Vo výsledku Česko znížilo notifikovanú celkovú výšku NAC za roky 2018 – 2022 z 12 300 433 665 CZK na 9 996 852 907 CZK, teda o 18,73 %, ako sa podrobne uvádza za každý rok v tabuľke 9:

Tabuľka 9

Notifikované NAC v porovnaní s upravenými NAC

(205)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že opísaný kontrafaktuálny scenár je dôveryhodný a založený na racionálnych predpokladoch, ktoré odrážajú úsilie Českej pošty optimalizovať svoje podnikanie úsporou nákladov a zvyšovaním príjmov, pričom účinok na dopyt po službách Českej pošty bol v rozpore s tvrdeniami sťažovateľov v odôvodnení 62 písm. c) a odôvodnení 68 odhadnutý náležitým spôsobom. Komisia sa okrem toho domnieva, že vysvetlenia poskytnuté Českou poštou, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 73 až 80, a českými orgánmi, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 81 až 93 a odôvodneniach 197 až 198, sú rozumné a dostatočné na to, aby rozptýlili pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania. Za trhových podmienok je pochopiteľné, že Česká pošta by zatvorila poštové úrady, ktoré sú stratové, a zachovala by tie, ktoré sú ziskové. Komisia sa domnieva, že porovnanie poštovej siete v kontrafaktuálnom scenári so sieťami sťažovateľov nie je zmysluplné, pretože to, čo sťažovatelia označujú za „poštové úrady“, sú predovšetkým predajné miesta (napr. novinové stánky) a výdajné miesta (t. j. priestory založené na províziách tretích strán), ktoré nemožno považovať za rovnocenné s poštovými úradmi v zmysle zákona o poštových službách. Tieto predajné miesta nespĺňajú príslušné požiadavky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a nemôžu ponúkať celú škálu služieb v rámci USO. V rovnakom duchu je takisto logické, že frekvencia doručovania by sa zmenila s cieľom prispôsobiť sa trhovým podmienkam a potrebe znížiť straty. Hoci nižšia frekvencia doručovania a zredukovanie siete poštových úradov by mali negatívny vplyv na dopyt, české orgány tú skutočnosť v návrhu kontrafaktuálneho scenára zohľadňujú.

(206)

Je potrebné zistiť výšku nákladov a príjmov, ktoré zodpovedajú zrušeným činnostiam a prvkom siete. Zdrojom týchto informácií je interné účtovníctvo Českej pošty, t. j. oddelené účtovné záznamy o nákladoch a príjmoch, konkrétne o nákladoch a príjmoch vykázaných v jednotlivých nákladových skupinách (nákladových centrách). Použila sa metóda stanovovania nákladov podľa činností (ABC). Ak by sa predmetná činnosť nevykonávala alebo ak by sa neprevádzkoval určitý prvok siete, náklady súvisiace s touto činnosťou, resp. s týmto prvkom by sa ušetrili. Náklady spojené s prevádzkou jednotlivých poštových úradov sa zaznamenávajú v oddelených nákladových centrách. Každý poštový úrad má vo svojom účtovníctve individuálne záznamy o všetkých nákladoch na prevádzku budovy a jej vybavenia a na údržbu a opravy, o všetkých osobných nákladoch na zamestnancov pri priehradkách a o iných priamych nákladoch spojených s poskytovaním určitých služieb (napríklad o nákladoch spojených s používaním štítkov, filatelistickými predmetmi, poplatkami za prístup k externým databázam atď.). Príjmy z poštových a nepoštových služieb, ktoré poskytujú poštové úrady, sa takisto zaznamenávajú v účtovníctve jednotlivých poštových úradov. Okrem toho sa príjmy poštového úradu zaznamenávajú v účtovníctve jeho nákladovej skupiny (v plnom rozsahu) bez ohľadu na skutočnosť, že tieto príjmy pokrývajú aj náklady na iné časti poštového reťazca (t. j. triedenie, prepravu a doručovanie). Príjmy z poštových služieb sú do týchto častí poštového reťazca rozdelené preto, aby bolo možné porovnať náklady poštových úradov s príslušnou časťou príjmov vytvorených týmito úradmi. Účelom je vyhodnotiť, či je určitý poštový úrad ziskový alebo nie, čo je dôležité na posúdenie toho, či by daný poštový úrad ostal zachovaný v kontrafaktuálnom (alternatívnom) scenári.

(207)

V tabuľkách 10 – 14 sa porovnávajú náklady na poštové úrady v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári a identifikujú sa náklady, ktorým sa možno vyhnúť, v porovnaní s navrhovaným znížením v kontrafaktuálnom scenári na obdobie 2018 – 2022.

Tabuľka 10

Porovnanie nákladov všetkých poštových úradov v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári (rok 2018)

Tabuľka 11

Porovnanie nákladov všetkých poštových úradov v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári (rok 2019)

Tabuľka 12

Porovnanie nákladov všetkých poštových úradov v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári (rok 2020)

Tabuľka 13

Porovnanie nákladov všetkých poštových úradov v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári (rok 2021)

Tabuľka 14

Porovnanie nákladov všetkých poštových úradov v skutkovom a kontrafaktuálnom scenári (rok 2022)

(208)

Nemožno však očakávať, že všetky odhadované úspory nákladov vyplývajúce z navrhovaného zatvorenia určitých poštových úradov a ukončenia služieb ISDS v kontrafaktuálnom scenári možno dosiahnuť v plnej miere. Keď sa zatvorí poštový úrad alebo keď sa ukončí poskytovanie služby ISDS, dopyt po službách poskytovaných týmto úradom nezmizne úplne, zatiaľ čo poštové zásielky kanibalizované systémom ISDS by sa v kontrafaktuálnom scenári naďalej doručovali tradičnou poštou (t. j. v papierovej forme). Táto zmena v dopyte ovplyvňuje náklady aj príjmy, a preto sa musí zohľadniť v kontrafaktuálnom scenári. České orgány vysvetlili, že na modelovanie toho, ako by sa zmenil dopyt, použili prieskumy trhu a analýzu uvedenú v rozhodnutí o ISDS (pozri odôvodnenie 193). Podľa vykonaných prieskumov by sa niektorí zákazníci rozhodli naďalej využívať služby Českej pošty aj po zatvorení svojho poštového úradu a svoj dopyt po službách by uspokojili na inom poštovom úrade. Určitý dopyt by sa však nevyhnutne stratil, pretože niektorí zákazníci by prešli k iným konkurentom a niektorí zákazníci by sa rozhodli znížiť svoj dopyt. V dôsledku toho by Česká pošta stratila príjmy zo SVHZ a služieb mimo SVHZ. Kvantifikácia očakávaného poklesu príjmov v dôsledku zmeny dopytu po zatvorení poštových úradov sa uvádza v tabuľke 15.

Tabuľka 15

Pokles príjmov (2018 – 2022)

(209)

Česko objasnilo, že v kontrafaktuálnom scenári by nevznikli žiadne náklady spojené s poskytovaním služby ISDS (prítomné v skutkovom scenári). ISDS je prevádzkovo a technologicky oddelený od činností v tradičnej poštovej sieti a nemá žiadne spoločné procesy s poštovými ani inými procesmi zavedenými v poštových úradoch, dopravnej sieti alebo doručovacích miestach, čo znamená, že priame náklady na ISDS, ktorým sa možno vyhnúť, sa dajú presne určiť.

(210)

V nadväznosti na analýzu vplyvu na príjmy skutočnosť, že zákazníci uspokojujú svoj dopyt po poštových a nepoštových službách na inom poštovom úrade, znamená, že na tomto úrade musí byť k dispozícii dostatočná kapacita. Ak je potrebná dodatočná kapacita, zvyšujú sa náklady na ľudské zdroje a vybavenie daného poštového úradu. Náklady na vytvorenie dostatočnej (dodatočnej) kapacity na poštových úradoch, ktoré zostávajú otvorené, sú teda položkou, ktorá znižuje náklady ušetrené zatvorením ostatných poštových úradov (t. j. znižuje odhadované sumy, ktoré sa majú ušetriť, uvedené v tabuľkách 10 – 14). Výpočet tejto dodatočnej kapacity je založený na objeme služieb, ktorý by sa mal podľa predpokladu presunúť zo zatvorených poštových úradov. Objem sa premietne do hodín práce na základe noriem pracovného času pre činnosti a ďalej sa premietne do (dodatočných) nákladov. Náklady spojené s potrebou zvýšiť kapacitu zostávajúcich poštových úradov a vplyv na náklady, ktorým sa možno vyhnúť, sú uvedené v tabuľke 16.

Tabuľka 16

Úspory nákladov v sieti poštových úradov po zohľadnení zvýšenia kapacity (2018 – 2022)

(211)

Česká pošta vykonala s pomocou externého konzultanta analýzu množstva a frekvencie listov doručovaných v celej krajine. Analýza bola založená na frekvencii návštev jednotlivých priestorov zákazníkov v jednotlivých listových rajónoch, ako aj na štruktúre doručovaných zásielok.

(212)

Česká pošta nemá v pláne meniť doručovanie balíkov, pretože trh s doručovaním balíkov je dostatočne konkurencieschopný. Frekvencia doručovania balíkov preto v kontrafaktuálnom scenári nepodlieha zmenám.

(213)

Na roky 2018 – 2019 zahŕňa skutkový scenár doručovanie bežných a doporučených listov v lehote D + 1 a kontrafaktuálny scenár doručovanie v lehote D + n. Nižšia frekvencia doručovania v kontrafaktuálnom scenári vedie k úsporám v spojitosti s vozidlami a prácou (t. j. s počtom poštárov). Úspora nákladov sa odvodzuje z analýzy nákladov zaznamenaných v účtovníctve v nákladových skupinách a v špecializovaných operačných systémoch (t. j. v systéme merania produktivity doručovania). Náklady sú rozdelené do dvoch typov: fixné náklady spojené s poštovým doručovaním a variabilné náklady spojené s manipuláciou s listami [t. j. s vhadzovaním listov do schránok, odovzdávaním doporučených listov, so zápisom záznamov o doručení (podpis príjemcu)]. Náklady na vykonanie pochôdzky možno považovať za náklady, ktoré sa ušetria, ak poštový doručovateľ pochôdzku nevykoná (ušetria sa náklady na vozidlá, palivo a personál). Náklady na skutočné doručenie (odovzdanie) zásielok adresátom sa ušetria čiastočne, a to v závislosti od presného zníženia dopytu po službách.

(214)

Na roky 2020 – 2022 zahŕňa skutkový scenár doručovanie listov v lehotách D + 1 a D + n a kontrafaktuálny scenár doručovanie listov v lehote D + n. Čisté náklady na doručovanie v rokoch 2020 – 2022 sú nižšie, pretože pokrývajú len dodatočné náklady a dodatočné príjmy týkajúce sa doručovania listov v lehote D + 1. Neočakáva sa, že by zníženie frekvencie doručovania znížilo dopyt po službách. Zníženie dopytu sa očakáva len v dôsledku zmenšenia siete poštových úradov.

(215)

Predpoklady uvedené v odôvodnení 215 boli potvrdené nielen prieskumom trhu, ale aj nedávnymi pozorovaniami trhu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 203. Pri meraní nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, sa každý typ úspory nákladov kvantifikuje oddelene. Úspory nákladov sú podrobne opísané v tabuľkách 17 – 21.

Tabuľka 17

Úspory nákladov v dôsledku zníženia frekvencie doručovania so zohľadnením vplyvu zrušenia ISDS (2018)

Tabuľka 18

Úspory nákladov v dôsledku zníženia frekvencie doručovania so zohľadnením vplyvu zrušenia ISDS (2019)

Tabuľka 19

Úspory nákladov v dôsledku zníženia frekvencie doručovania so zohľadnením vplyvu zrušenia ISDS (2020)

Tabuľka 20

Úspory nákladov v dôsledku zníženia frekvencie doručovania so zohľadnením vplyvu zrušenia ISDS (2021)

Tabuľka 21

Úspory nákladov v dôsledku zníženia frekvencie doručovania so zohľadnením vplyvu zrušenia ISDS (2022)

(216)

Skutkový scenár obsahuje administratívne činnosti, ktoré priamo súvisia s plnením USO, ako ju vymedzujú české orgány. V kontrafaktuálnom scenári Česká pošta predpokladá ukončenie niektorých z týchto činností.

(217)

Existujú ďalšie administratívne činnosti, ktoré by Česká pošta v kontrafaktuálnom scenári vykonávala dobrovoľne, aj keď v menšej miere než v prípade skutkového scenára. Česká pošta by napríklad pokračovala s vedením systému nákladového účtovníctva aj v prípade, že by nebola poverená USO, ako ju vymedzujú české orgány.

(218)

V kontrafaktuálnom scenári Česká pošta predpokladá ukončenie týchto príslušných administratívnych činností:

(219)

Súvisiace úspory nákladov vyplývajúce zo zníženia týchto administratívnych činností sú uvedené v tabuľkách 22 až 26.

Tabuľka 22

Úspory nákladov v súvislosti s administratívnymi činnosťami (2018)

Tabuľka 23

Úspory nákladov v súvislosti s administratívnymi činnosťami (2019)

Tabuľka 24

Úspory nákladov v súvislosti s administratívnymi činnosťami (2020)

Tabuľka 25

Úspory nákladov v súvislosti s administratívnymi činnosťami (2021)

Tabuľka 26

Úspory nákladov v súvislosti s administratívnymi činnosťami (2022)

(220)

Nehmotné a trhové výhody sú výhody, ktoré poskytovateľ využíva z dôvodu jeho postavenia poskytovateľa USO, ktoré zvyšuje jeho ziskovosť.

(221)

Typické nehmotné aktíva v poštovom sektore uvádzané v literatúre zahŕňajú:

(222)

Ďalej sa uvádzajú nehmotné a trhové výhody súvisiace s postavením poskytovateľa USO, ktoré identifikovala Česká pošta:

(223)

Zvýšenie hodnoty značky sa chápe ako výhoda, pretože poskytovateľ univerzálnej služby dosahuje vyššie príjmy vďaka tomu, že značka je dobre známa a ľudia sú presvedčení, že zaručuje určitú kvalitu služieb. Táto výhoda sa finančne vyjadruje ako suma príjmov zodpovedajúca percentuálnemu podielu zákazníkov držiteľa licencie, ktorí by jeho poštové služby nevyužívali, ak by neplnil USO, ako ju vymedzujú české orgány. Na výpočet tejto výhody sa použil percentuálny podiel 0,4 % (73), pričom sa zohľadnili závery vypracované v dokumente Study on the principles used to calculate the net costs of the postal USO (Štúdia o zásadách používaných pri výpočte čistých nákladov na poštovú USO) (74).

(224)

Výhoda vyplývajúca z výhradného práva poskytovateľa USO predávať poštové známky a iné filatelistické predmety je založená na tom, že niektoré predávané známky a filatelistické predmety sa nikdy nepoužijú (okrem iného preto, že sa uchovávajú na filatelistické účely). Hodnota tejto výhody sa finančne vyjadruje ako súčet: i) odhadovanej hodnoty predaných a nepoužitých poštových známok a filatelistických predmetov a ii) odhadovaných príjmov z predaja poštových známok, filatelistických predmetov a iných podobných výrobkov na filatelistické účely.

(225)

Vyšší reklamný účinok sa chápe ako výhoda pre poskytovateľa USO preto, že mu umožňuje využívať vybrané časti svojho majetku (napr. vozidlá alebo budovy) na marketingové účely. Túto výhodu možno vypočítať ako úspory poskytovateľa USO na marketingových nákladoch (t. j. na nákladoch, ktoré by musel zaplatiť na trhu za marketing svojej značky a produktov na tom istom mieste) s prihliadnutím na všetky skutočné príjmy získané prenájmom reklamných plôch v jeho priestoroch iným podnikom. Napríklad na výpočet hodnoty reklamných plôch v priestoroch sa použili cenníky reklamných spoločností alebo obcí. Tieto ceny boli následne prispôsobené veľkosti reklamnej plochy v priestoroch Českej pošty. Na základe toho české orgány odhadli hodnotu vyplývajúcu z reklamy na budovách a reklamy na vozidlách.

(226)

Na poštové služby tvoriace súčasť USO, ako ju vymedzujú české orgány, sa vzťahuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Oslobodenie týchto služieb od DPH ovplyvňuje poskytovateľa v kontrafaktuálnom scenári dvoma spôsobmi: i) v oblasti jeho príjmov (výhoda závisí od pružnosti cien pre rôzne kategórie zákazníkov) a ii) v oblasti jeho nákladov (poskytovateľ USO v súčasnosti nemôže uplatňovať DPH na vstupe v prípade faktúr týkajúcich sa univerzálnych služieb).

(227)

Pri výpočte tejto nehmotnej výhody sa zohľadnili oba dôsledky súvisiace s DPH a výsledná hodnota sa rovná rozdielu týchto prvkov.

(228)

Vplyv na oblasť príjmov sa vypočíta na základe toho, ako by zákazníci využívajúci poštové služby vnímali zavedenie DPH vo výške 21 %. Na určenie výšky výhody v súvislosti s DPH je kľúčová štruktúra zákazníkov z hľadiska toho, či sú platiteľmi DPH (alebo nie). Zákazníci, ktorí si nemôžu uplatniť DPH v daňovom priznaní (podnikatelia, ktorí nie sú platcami DPH), by nárast cien v dôsledku zavedenia DPH vnímali ako absolútne zvýšenie ceny, ktoré by ich mohlo odradiť od využívania poštových služieb Českej pošty. V prípade zákazníkov, ktorí majú osobitný režim (štátne orgány), možno očakávať určité zníženie príjmov; pružnosť je nízka len v prípade doporučených listov, pretože určité druhy dokumentov sa musia zasielať doporučene. Hodnota výhody súvisiacej s DPH bola stanovená (75) na úrovni [2 – 8] % príjmov z doporučených listov od verejnej správy. Zvýšenie ceny v dôsledku uplatňovania DPH by sa mohlo vo veľkej miere premietnuť na strane konečných (maloobchodných) zákazníkov. Výhoda súvisiaca s DPH bola kvantifikovaná na úrovni [4 – 9] % príjmov zo služieb vo vzťahu k týmto zákazníkom. Zákazníci platiaci DPH si môžu v daňovom priznaní uplatniť DPH, a preto zvýšenie ceny o DPH na nich nemá negatívny vplyv a ich správanie nie je zvýšením ceny o DPH ovplyvnené. DPH preto vo vzťahu k týmto zákazníkom nepredstavuje výhodu.

(229)

České orgány vysvetlili, že zvážili aj potenciálne nehmotné výhody uvedené v odôvodnení 215 písm. e) až g), ale domnievajú sa, že v prípade Českej pošty by neboli relevantné. Podľa českých orgánov sú úspory z rozsahu v kontrafaktuálnom scenári už započítané, takže výpočet tohto typu nehmotnej výhody by viedol k dvojitému započítaniu. Pokiaľ ide o výhodu Českej pošty týkajúcu sa všadeprítomnosti a siete, české orgány zastávajú názor, že pre určeného držiteľa poštovej licencie sa tieto prvky zdajú skôr ako nevýhoda, a nie ako výhoda, pretože daný držiteľ licencie je povinný prevádzkovať poštové úrady aj na miestach s nízkym (nedostatočným) dopytom. Táto nevýhoda je len mierne kompenzovaná možnosťou komercializovať poštové úrady prostredníctvom veľkého portfólia služieb. Okrem toho konkurenti Českej pošty takisto ponúkajú doručovacie služby v celej krajine, ale bez povinnosti udržiavať takú hustú sieť poštových úradov, ktorá musí spĺňať minimálne požiadavky z hľadiska dostupných služieb. Napokon, pokiaľ ide o uplatňovanie jednotných cien, české orgány vysvetlili, že Česká pošta by ponúkala jednotné ceny aj v kontrafaktuálnom scenári, a preto z toho nevyplýva žiadna výhoda. Okrem toho jednotné ceny ponúkajú aj iní prevádzkovatelia poštových služieb.

(230)

V tabuľke 27 sa uvádza ročná odhadovaná výška nehmotných výhod podľa kategórie nehmotných výhod, ako aj súhrnná hodnota.

Tabuľka 27

Nehmotné výhody počas rokov 2018 – 2022

(231)

Ako už bolo vysvetlené, v tabuľkách 28 až 32 sa uvádza prehľad rôznych prvkov výpočtu celkových čistých nákladov na ISDS aj na USO, ako ju vymedzujú české orgány.

Tabuľka 28

Súhrn výpočtu celkovej výšky NAC súvisiacich s ISDS a s USO za rok 2018

Tabuľka 29

Súhrn výpočtu celkovej výšky NAC súvisiacich s ISDS a s USO za rok 2019

Tabuľka 30

Súhrn výpočtu celkovej výšky NAC súvisiacich s ISDS a s USO za rok 2020

Tabuľka 31

Súhrn výpočtu celkovej výšky NAC súvisiacich s ISDS a s USO za rok 2021

Tabuľka 32

Súhrn výpočtu celkovej výšky NAC súvisiacich s ISDS a s USO za rok 2022

(232)

V tabuľke 33 sa uvádza prehľad NAC Českej pošty súvisiacich s USO, ktoré sú výsledkom odčítania NAC súvisiacich s ISDS od NAC súvisiacich s USO a s ISDS, podľa prepočítania na základe metodiky schválenej s rozhodnutím o ISDS, ale so zohľadnením skutočných údajov v skutkovom scenári za obdobie 2018 – 2021.

Tabuľka 33

NAC Českej pošty súvisiace s USO počas rokov 2018 – 2022

(233)

Komisia poznamenáva, že metodika výpočtu čistých nákladov Českej pošty na plnenie USO, ako ju vymedzujú české orgány, nie je založená na metodike priraďovania nákladov, pri ktorej sa čisté náklady potrebné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme vyčísľujú ako rozdiel medzi nákladmi a príjmami určeného poskytovateľa týkajúcimi sa plnenia záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, ale na metodike NAC. Podľa metodiky NAC sa predpokladané čisté náklady potrebné na plnenie záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, v tomto prípade z USO, vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa (Českej pošty), ktorý v rámci svojich činností plní záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme, a čistými nákladmi, ktoré by daný poskytovateľ mal, ak by tento záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme v rámci svojich činností neplnil. Preto môžu Českej pošte pri plnení záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, akým je USO, naďalej vznikať čisté náklady bez ohľadu na to, že existuje cenová politika univerzálnych poštových služieb stanovená v zákone o poštových službách, ktorá sa ako taká považuje za opatrenie zaisťujúce primeranú úroveň zisku. Metodika NAC skutočne zohľadňuje dodatočné náklady, ktoré poskytovateľovi vznikajú pri plnení USO, v porovnaní s hypotetickou situáciou, v ktorej poskytovateľ nemusí poskytovať službu vo verejnom záujme.

(234)

Komisia preto dospela k záveru, že metodika NAC navrhnutá českými orgánmi je vhodná na určenie čistých nákladov, ktoré vznikli Českej pošte pri plnení USO. Metodika NAC spĺňa požiadavky rámca pre SVHZ z roku 2012. Konkrétne, kontrafaktuálny scenár je dôveryhodný rovnako ako odhad jeho finančného vplyvu na činnosti Českej pošty. Okrem toho sa primerane zvážili opravy vzhľadom na nehmotné výhody.

(235)

V bode 21 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa stanovuje, že do čistých nákladov na poskytovanie SVHZ sa zahŕňa primeraný zisk. České orgány pripočítali k výpočtu NAC primeraný zisk, ktorý bol stanovený ako rozdiel v nákladoch Českej pošty na použitý kapitál pri prechode zo skutkového na kontrafaktuálny scenár (76). Takéto kapitálové náklady vychádzali z metodiky vážených priemerných kapitálových nákladov (Weighted Average Cost of Capital – ďalej len „WACC“). ČTÚ vypočítal v druhom polroku 2018 v spolupráci s konzultantmi hodnotu WACC za obdobie poverenia 2018 – 2022 v skutkovom scenári (t. j. 8,22 %) aj v kontrafaktuálnom scenári (t. j. 8,92 %).

(236)

Podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie z roku 2015 (77) sa koncepcia kapitálových nákladov používa ako primerané ekonomické meranie ziskovosti. WACC sa bežne používajú ako koncepcia kapitálových nákladov. Vyjadrujú mieru návratnosti, ktorá sa musí dosiahnuť s cieľom zabezpečiť, aby boli investori ochotní zachovať svoje investície v podmienkach hospodárskej súťaže. WACC spojené s poskytovaním univerzálnej služby sú vhodným nástrojom na zabezpečenie toho, aby boli zohľadnené všetky príslušné náklady poskytovateľa univerzálnej služby. Komisia poznamenáva, že použitá metodika, ako sa podrobne opisuje vo výročných správach ČTÚ o overení NAC, ako aj hodnota WACC v skutkovom aj kontrafaktuálnom scenári sú vhodné na odhadnutie primeraného zisku Českej pošty pri plnení USO, ako ju vymedzujú české orgány. Na záver sa Komisia domnieva, že primeraný zisk zohľadnený vo výpočtoch NAC je prijateľný.

(237)

Česká pošta dostáva náhradu len za tú časť čistých nákladov na USO, ktorá sa považuje za nespravodlivú záťaž pre poskytovateľa. V § 34d zákona o poštových službách sa uvádza, že čisté náklady presahujúce 1 500 miliónov CZK za každý rok sa nepovažujú za nespravodlivú záťaž (78).

(238)

Podľa českých orgánov posledným krokom v správnom konaní je porovnanie čistých nákladov na USO s limitom (stropom) nespravodlivej záťaže stanoveným v zákone o poštových službách. Maximálna výška náhrady, ktorá môže byť poskytnutá Českej pošte za poskytovanie USO, je obmedzená na sumu stanovenú v odôvodnení 238. Na účely štátnej pomoci je relevantné, že Česká pošta nedostáva nadmernú náhradu (t. j. nedostáva náhradu presahujúcu výsledok výpočtu NAC). Určenie nespravodlivej záťaže a jej úrovne je regulačnou otázkou a nemá vplyv na posúdenie zlučiteľnosti podľa rámca pre SVHZ.

(239)

V bode 39 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa uvádza: „Pri stanovovaní metodiky náhrady členské štáty musia zaviesť stimuly pre efektívne poskytovanie vysokokvalitných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, pokiaľ neposkytnú odôvodnenie, že tieto stimuly nie je možné alebo vhodné zavádzať.“

(240)

České orgány vysvetlili, že mechanizmus náhrady obsahuje stimuly na zvýšenie efektívnosti:

(241)

Maximálna výška náhrady je stanovená v zákone o poštových službách (t. j. 1 500 miliónov CZK na každý rok). Táto suma je pevne stanovená a nebude upravená o infláciu. Ak čisté náklady na USO presiahnu 1 500 miliónov CZK ročne, Česká pošta musí takýto nadmerný výsledok pokryť z vlastných prostriedkov. Pre Českú poštu to predstavuje stimul, aby svoje činnosti vykonávala efektívne.

(242)

České orgány potvrdili, že je zavedený mechanizmus na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady: v súlade s § 34d zákona o poštových službách môže držiteľ poštovej licencie predložiť ČTÚ žiadosť o náhradu čistých nákladov predstavujúcich nespravodlivú finančnú záťaž. Žiadosť sa musí predložiť do 31. augusta aktuálneho roka za predchádzajúci rok (zúčtovacie obdobie). ČTÚ vykoná správny postup overenia čistých nákladov vypočítaných Českou poštou pomocou metodiky NAC. Po overení ČTÚ určí, či čisté náklady predstavujú nespravodlivú finančnú záťaž podľa limitov stanovených v § 34d zákona o poštových službách. Konkrétnejšie, náhrada nesmie presiahnuť 1 500 miliónov CZK za každý rok. Navyše Komisia poznamenáva, že maximálna výška náhrady za služby vo verejnom záujme, ktorá sa môže vyplatiť Českej pošte za obdobie 2018 – 2022, je výrazne nižšia ako vypočítané čisté náklady za dané obdobie. V tabuľke 43 sa uvádzajú odhadované NAC súvisiace s USO a porovnávajú sa s maximálnou výškou náhrady za služby vo verejnom záujme, ktorú možno vyplatiť Českej pošte za obdobie 2018 – 2022. Na základe toho a vzhľadom na to, že ČTÚ vykoná s cieľom zistiť vznik nadmernej náhrady kontroly ex post, Komisia dospela k záveru, že riziko, že Česká pošta dostane v období 2018 – 2022 nadmernú náhradu za plnenie USO, je vyvrátené.

(243)

Ako je vysvetlené v bode 51 rámca pre SVHZ z roku 2012, „[p]ožiadavky stanovené v oddieloch 2.1 a 2.8 zvyčajne postačujú na zabezpečenie toho, že pomoc nenaruší hospodársku súťaž spôsobom, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie“.

(244)

Komisia sa domnieva, že v tomto prípade neexistujú dôvody na vyžadovanie podmienok alebo záväzkov od Česka.

(245)

V bode 60 rámca pre SVHZ z roku 2012 sa uvádza: „V prípade každej náhrady za službu všeobecného hospodárskeho záujmu patriacej do rozsahu pôsobnosti tohto oznámenia musí dotknutý členský štát uverejniť na internete alebo iným vhodným spôsobom tieto informácie:

(246)

České orgány sa vo svojej notifikácii zaviazali splniť požiadavky uvedené v bode 60 rámca pre SVHZ týkajúce sa náhrady za obdobie 2018 – 2022. České orgány predovšetkým vysvetlili, že:

(247)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že náhrada za služby vo verejnom záujme poskytnutá Českej pošte za plnenie USO, ako sa vymedzuje v zákone o poštových službách, v období 2018 – 2022 predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je zlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(248)

Komisia konštatuje, že Česko v období 2018 – 2022 neoprávnene poskytlo Českej pošte náhradu za plnenie povinnosti univerzálnej poštovej služby (USO), ako ju vymedzujú české orgány, v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(249)

Komisia však Česko informuje, že vzhľadom na preskúmanie informácií, ktoré české orgány poskytli o uvedených opatreniach, predstavuje štátna náhrada poskytnutá Českej pošte za plnenie USO, ako sa vymedzuje v zákone o poštových službách, v období 2018 – 2022 štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa rámca pre SVHZ z roku 2012, v ktorom sa stanovujú podmienky, ktoré by mala pomoc spĺňať, aby bola zlučiteľná podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ,