(1)

Komisia uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/309 (2) konečné vyrovnávacie clá na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Turecku (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Komisia 4. júna 2018 po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní (ďalej len „prvé priebežné revízne prešetrovanie“) v súvislosti so subvencovaním všetkých vyvážajúcich výrobcov v súlade s článkom 19 základného nariadenia, vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/823 (3) (ďalej len „nariadenie o prvom priebežnom revíznom prešetrovaní“) rozhodla zachovať opatrenia stanovené v pôvodnom prešetrovaní.

(3)

Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní (ďalej len „druhé priebežné revízne prešetrovanie“) v súlade s článkom 19 základného nariadenia Komisia 15. mája 2020 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/658 (4) (ďalej len „nariadenie o druhom priebežnom revíznom prešetrovaní“) zmenila úroveň vyrovnávacieho cla pre jedného vyvážajúceho výrobcu.

(4)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia (ďalej len „revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) Komisia 25. mája 2021 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/823 (5) (ďalej len „nariadenie o revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti“) predĺžila platnosť opatrení stanovených v pôvodnom prešetrovaní (a zmenených vykonávacím nariadením 2020/658) o ďalších päť rokov.

(5)

V súčasnosti platné konečné vyrovnávacie clá sa pohybujú v rozmedzí od 1,5 % do 9,5 %.

(6)

Komisia sa z vlastnej iniciatívy rozhodla začať čiastočné priebežné revízne prešetrovanie, keďže mala dostatočné dôkazy o tom, že okolnosti v súvislosti so subvencovaním, na základe ktorých boli uložené existujúce opatrenia, sa zmenili a že tieto zmeny majú trvalý charakter.

(7)

Konkrétnejšie možno uviesť, že od roku 2016 došlo k významným zmenám štruktúry a podmienok vykonávania subvencií, ktoré turecká vláda poskytuje producentom pstruhov dúhových. Zdalo sa, že tieto zmeny viedli k zníženiu priamych subvencií, ktoré dostávajú tureckí producenti pstruhov dúhových.

(8)

Komisia usúdila, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že okolnosti v súvislosti so subvencovaním sa výrazne zmenili a že tieto zmeny majú trvalý charakter, a preto by sa opatrenia mali revízne prešetriť v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov.

(9)

Komisia po informovaní členských štátov určila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného priebežného revízneho prešetrovania, a 20. septembra 2021 oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (6) začatie revízneho prešetrovania podľa článku 19 základného nariadenia (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(10)

Prešetrovanie subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho o začatí prešetrovania osobitne informovala výrobné odvetvie Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a vládu Turecka (ďalej aj „turecká vláda“) a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(12)

Všetky strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany takisto mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku vyvážajúcich výrobcov.

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Turecku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(15)

Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Tureckej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(16)

Trinásti vyvážajúci výrobcovia a skupiny vyvážajúcich výrobcov v Turecku poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Celkový deklarovaný objem vývozu niektorých pstruhov dúhových do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorý uskutočnili tieto spoločnosti, predstavoval 100 % vývozu z Turecka do Únie.

(17)

V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci dostupného času. Vzorka predstavovala viac než 60 % deklarovaného predaja na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(18)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s tureckými orgánmi.

(19)

Komisii boli doručené pripomienky od spolupracujúcich vývozcov Selina Balık İşleme Tesisi İthalat İhracat ve Ticaret A.Ş, (ďalej len „Selina Balik“) a Kılıç Deniz Ürünleri Üretimi İhracat İthalat ve Ticaret A.Ş. (ďalej len „Kilic Deniz“), ktorí požiadali o zaradenie do vzorky.

(20)

Komisia sa týmito žiadosťami zaoberala v zázname, ktorý bol vložený do verejne prístupného spisu 22. októbra 2021. Ako je vysvetlené v uvedenom zázname, obe žiadosti sa zamietli, pretože vzorka bola vybraná na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci dostupného času.

(21)

Spoločnosti Selina Balik a Kilic Deniz neboli medzi najväčšími vyvážajúcimi výrobcami, a preto by sa pridaním týchto spoločností do vzorky výrazne nezvýšila reprezentatívnosť vzorky, no mohlo by to brániť včasnému ukončeniu prešetrovania.

(22)

Dánska organizácia pre akvakultúru (ďalej len „DOA“) zastupujúca producentov pstruhov dúhových z Únie zaslala 11. novembra 2021 podanie, v ktorom žiadala, aby Komisia zaradila do vzorky menších chovateľov pstruhov z Turecka, keďže schémy subvencovania sa zmenili tak, aby z nich mali menší chovatelia väčší prospech než tí väčší. DOA v tejto súvislosti poznamenala, že zmenami v schémach priamych subvencií, najmä zavedením stropov produkcie, sa prakticky zvýšilo subvencovanie menších chovateľov.

(23)

DOA preto požiadala Komisiu, aby zmenila metodiku výberu vzorky a namiesto najväčšieho množstva vývozu, ktorý mohol byť primerane prešetrený, vybrala štatisticky platnú vzorku, ktorá by podľa jej názoru presne reprezentovala rozmanitosť tureckých producentov pstruhov. DOA však nenavrhla žiadneho konkrétneho spolupracujúceho vývozcu, ktorý by mal byť zaradený do vzorky.

(24)

Komisia túto žiadosť zamietla, keďže informácie týkajúce sa výberu vzorky požadované od vývozcov neobsahovali údaje, ktoré by Komisii umožnili vybrať vzorku takýmto spôsobom.

(25)

Zmeny v schémach priamych subvencií, ako sa uvádza v oddiele 4, sa zohľadnili vo výpočte výhody.

(26)

Komisii boli po začatí prešetrovania doručené dve žiadosti o individuálnu výšku napadnuteľnej subvencie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Tieto žiadosti boli predložené vo forme úplne vyplneného dotazníka.

(27)

Prvú žiadosť predložila spoločnosť Selina Balik.

(28)

Komisia prijala jej žiadosť o individuálne preskúmanie, pretože situáciu tejto spoločnosti už prešetrovala v súbežnom priebežnom revíznom prešetrovaní týkajúcom sa toho istého výrobku. Toto priebežné revízne prešetrovanie sa začalo 5. februára 2021 (7). Spoločnosť Selina Balik však svoju žiadosť o revízne prešetrovanie stiahla a Komisia následne 10. marca 2022 dané prešetrovanie ukončila (8).

(29)

Spoločnosť Selina Balik predložila úplne vyplnený dotazník s rovnakým obdobím revízneho prešetrovania, ako je ORP (kalendárny rok 2020) tohto priebežného revízneho prešetrovania. Spoločnosť súhlasila s tým, aby sa poskytnuté informácie použili v súčasnom prešetrovaní. Komisia predložené informácie už predtým z veľkej časti skontrolovala a nebola vykonaná len krížová kontrola na diaľku.

(30)

Pri začatí tohto prešetrovania už preto boli k dispozícii úplné informácie a prešetrovanie situácie spoločnosti Selina Balik na účely súčasného revízneho prešetrovania sa nemohlo považovať za príliš zaťažujúce.

(31)

Druhú žiadosť predložila spoločnosť Kilic Deniz.

(32)

Situácia spoločnosti Kilic Deniz bola odlišná od situácie spoločnosti Selina Balik. Vopred nebol k dispozícii žiadny vyplnený dotazník, a preto by sa počas tohto prešetrovania a popri zbere a analýze údajov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky zhromažďovanie potrebných informácií a analýza poskytnutých údajov vykonali v celom rozsahu.

(33)

Komisia preto konštatovala, že prijatie tejto žiadosti by predstavovalo neprimeranú záťaž a v skutočnosti by to zabránilo včasnému ukončeniu prešetrovania. Táto žiadosť o individuálne preskúmanie preto nebola prijatá.

(34)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Kilic Deniz predložila pripomienky, že jej žiadosť o individuálne preskúmanie mala byť prijatá, pričom tvrdila, že vychádzala z rovnakých dôvodov ako v prípade spoločnosti Selina Balik. Spoločnosť Kilic Deniz takisto uviedla, že skutočnosť, že spoločnosť Selina Balik už predtým predložila informácie v súbežne prebiehajúcom prešetrovaní, by sa nemala brať do úvahy, keďže by to bolo diskriminačné, a že v prípade súčasného čiastočného priebežného revízneho prešetrovania boli Komisii doručené vyplnené dotazníky od spoločností Kılıç Deniz a Selina Balık v rovnakom čase.

(35)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 32, Komisia usúdila, že situácie týchto dvoch spoločností sa líšia a odlišný prístup k obom spoločnostiam bolo preto takisto odôvodnený.

(36)

Vďaka skutočnosti, že prebiehlo súbežné revízne prešetrovanie zamerané na individuálnu situáciu spoločnosti Selina Balik, ktoré sa vzťahovalo na rovnaké ORP ako súčasné revízne prešetrovanie, Komisia už v počiatočnej fáze disponovala rovnakým súborom údajov, ktorý by sa vyžadoval v súčasnom revíznom prešetrovaní.

(37)

Ako sa uvádza v odôvodnení 29, spoločnosť Selina Balik a jej prepojené spoločnosti už predtým predložili vyplnený dotazník v rámci svojho vlastného priebežného revízneho prešetrovania a postup uplatňovaný v prípade nedostatkov v súvislosti s poskytnutými údajmi bol dokončený. Na postup uplatňovaný v prípade nedostatkov sa vynaložili značné zdroje, keďže vyplnený dotazník bolo treba podrobne preskúmať, pričom sa zistili isté nedostatky, ktoré boli v spolupráci so spoločnosťami vyriešené.

(38)

Keďže spoločnosť Selina Balik poskytla Komisii súhlas na použitie údajov predložených v súbežnom priebežnom revíznom prešetrovaní, Komisia mohla tieto údaje v plnej miere zohľadniť v rámci tohto revízneho prešetrovania. Komisia preto tvrdenia o diskriminačnom prístupe zamietla.

(39)

Spoločnosť Kilic Deniz ďalej tvrdila, že Komisia mala vziať do úvahy, že táto spoločnosť už mala skúsenosti so spoluprácou pri antisubvenčných prešetrovaniach, keďže sa zúčastnila na pôvodnom prešetrovaní, druhom priebežnom revíznom prešetrovaní a antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu morony striebristej a zubatice zlatočelej z Turecka v roku 2015, ktoré bolo ukončené, keďže príslušná schéma subvencovania bola zrušená.

(40)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, Komisia poznamenala, že umožnenie vykonania individuálneho preskúmania súvisí so zaťažením spojeným s prešetrovaním, a nie so zaťažením ani skúsenosťami spoločnosti, ktorá žiada o takýto prístup.

(41)

Spoločnosť Kilic Deniz takisto uviedla, že počas ORP bola štvrtým najväčším vyvážajúcim výrobcom v Turecku a že mala väčší predaj na vývoz do Európskej únie ako spoločnosť Selina Balık, čo Komisia mala zohľadniť pri rozhodovaní o individuálnom preskúmaní.

(42)

Komisia túto pripomienku zamietla, keďže nejde o podmienku na umožnenie vykonania individuálneho preskúmania, ale skôr o to, či by spoločnosť mala byť zaradená do vzorky vývozcov. Ako je vysvetlené v odôvodnení 17, túto vzorku bolo treba obmedziť.

(43)

Spoločnosť Kilic Deniz takisto uviedla požiadavku, že jej zmenené clo na úrovni 1,5 % by malo byť v platnosti päť rokov od dátumu zmeny, a preto ho týmto revíznym prešetrovaním nemožno zmeniť.

(44)

Komisia poznamenala, že v článku 18 ods. 1 základného nariadenia sa stanovuje, že platnosť konečného vyrovnávacieho opatrenia uplynie päť rokov od jeho uloženia. Clo na dovoz spoločnosti Kilic Deniz bolo uložené 28. februára 2015, čiže päťročné obdobie začína plynúť od uvedeného dátumu.

(45)

Nariadením o druhom priebežnom revíznom prešetrovaní, ktorým sa aktualizovala individuálna colná sadzba spoločnosti Kilic Deniz z 9,5 % na 1,5 %, sa len zmenila tabuľka v článku 2 pôvodného nariadenia a uvedené nariadenie nemá žiadny vplyv na dĺžku opatrení, ktoré zostávajú v platnosti na danej úrovni. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(46)

Spoločnosť Kilic Deniz takisto poznamenala, že jej existujúce individuálne clo na úrovni 1,5 % vyplývajúce z druhého priebežného revízneho prešetrovania by sa malo zachovať bez ohľadu na výsledky súčasného priebežného revízneho prešetrovania, pretože dôvody na začatie oboch revíznych prešetrovaní sú rovnaké a Komisia nepreukázala, že zmenené okolnosti týkajúce sa spoločnosti Kilic Deniz v súčasnom ORP majú trvalý charakter na odôvodnenie zmeny jej úrovne cla.

(47)

Komisia zamieta aj toto tvrdenie spoločnosti Kilic Deniz, že dôvody revízneho prešetrovania v rámci tohto prešetrovania sú totožné s dôvodmi revízneho prešetrovania, ktoré viedli k nariadeniu o druhom priebežnom revíznom prešetrovaní.

(48)

Ako sa uvádza v oddiele 4 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania (9), dôvody druhého priebežného revízneho prešetrovania sú špecifické pre spoločnosť Kilic Deniz a úroveň výhody, ktorú získala. Toto preskúmanie sa začalo na základe zmien, ktoré ovplyvnili všetkých výrobcov v Turecku.

(49)

V odôvodnení 285 a nasl. Komisia vykonala analýzu trvalého charakteru zmenených okolností v súvislosti s obdobím prešetrovania pôvodného nariadenia.

(50)

Takáto analýza sa vykonáva na celoštátnom základe, čo zahŕňa aj situáciu individuálnych vyvážajúcich výrobcov, ktorí podliehajú subvenciám získaným od tureckej vlády. Tvrdenie, že Komisia nezohľadnila individuálnu situáciu spoločnosti Kilic Deniz, sa preto zamietlo.

(51)

Spoločnosť Kilic Deniz takisto tvrdila, že Komisia je povinná určiť individuálne subvenčné rozpätie pre každého známeho vyvážajúceho výrobcu, keďže Dohoda WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach neobsahuje ustanovenie o výbere vzorky.

(52)

Komisia toto tvrdenie zamieta, pretože výber vzorky je jasne stanovený v článku 27 základného nariadenia.

(53)

Počas prešetrovania Komisia okrem toho všetkým zainteresovaným stranám objasnila, že ak by sa neumožnilo vykonanie individuálneho preskúmania, všetci spolupracujúci vývozcovia nezaradení do vzorky by dostali priemerné clo.

(54)

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považovala za potrebné na prešetrovanie, zaslala dotazníky trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a tureckej vláde. Vyplnené dotazníky boli doručené od troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a tureckej vlády. Vyplnené dotazníky zaslali aj dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie.

(55)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania.

(56)

Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na túto pandémiu (10) však Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch všetkých spoločností podľa článku 26 základného nariadenia.

(57)

Namiesto toho Komisia na diaľku vykonala krížové kontroly informácií, ktoré poskytli tieto spoločnosti:

(58)

Komisia 25. augusta 2022 sprístupnila základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých mala v úmysle zmeniť platné vyrovnávacie clá (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(59)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Stranám, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

(60)

Po doručení pripomienok od zainteresovaných strán Komisia upravila určité základné skutočnosti a úvahy a 23. septembra 2022 bolo všetkým zainteresovaným stranám zaslané „dodatočné konečné poskytnutie informácií“. Stranám bola poskytnutá lehota na predloženie pripomienok.

(61)

Turecká vláda v súlade s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia požiadala o konzultácie s útvarmi Komisie, ktoré sa uskutočnili 4. októbra 2022.

(62)

V nadväznosti na doručené pripomienky od zainteresovaných strán k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií Komisia opravila dve chyby opísané v odôvodneniach 306 a 135 a výsledné zmeny vo výpočtoch boli 6. októbra 2022 sprístupnené príslušným zainteresovaným stranám. Strany dostali dodatočný čas na predloženie pripomienok k týmto zmenám vo výpočtoch ich subvencií.

(63)

Spoločnosti Gumusdoga, Fishark Ozpekler a Selina Balik vo svojich pripomienkach k druhému dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií zopakovali svoje tvrdenia, ktoré už boli uvedené v predchádzajúcich dvoch poskytnutiach informácií. Tieto tvrdenia sa riešia v tomto nariadení.

(64)

Spoločnosť Gumusdoga navyše požiadala o malú aktualizáciu svojho obratu, ktorú Komisia prijala a ktorá bola predmetom opravy opísanej v odôvodnení 306.

(65)

Prešetrovaným výrobkom sú niektoré pstruhy dúhové (Oncorhynchus mykiss):

(66)

Počas prešetrovania sa Komisia dozvedela o dovozoch koreneného údeného filé zo pstruha s pôvodom v Tureckej republike do EÚ. Niektoré z týchto filé boli dovážané ako prešetrovaný výrobok, za ktorý bolo zaplatené clo, a niektoré sa dovážali pod inou položkou colného sadzobníka (číselným znakom KN 1604 19 10), za ktorú sa nevyberali žiadne clá.

(67)

Vyvážajúci výrobcovia v Turecku aj výrobné odvetvie Únie potvrdili, že sa domnievali, že korenené údené filé zo pstruha bolo zahrnuté vo vymedzení výrobku v rámci tohto prešetrovania i predchádzajúcich prešetrovaní.

(68)

Z prešetrovania takisto vyplynulo, že samotným pridaním korenia údené filé neprichádza o svoje hlavné základné vlastnosti. Na základe toho a skutočnosti, že medzi vývozcami a výrobným odvetvím Únie existovala dohoda o vymedzení výrobku, Komisia dospela k záveru, že „korenené údené filé“ je skutočne zahrnuté vo vymedzení výrobku.

(69)

Na základe toho sa Komisia domnieva, že korenené údené filé zo pstruha je súčasťou prešetrovaného výrobku v rámci označenia „údené“. Aby sa predišlo pochybnostiam, clá sa budú vyberať za dovoz koreneného údeného filé zo pstruha, ak bude deklarovaný pod colným číselným znakom KN 1604 19 10 (TARIC 1604191011).

(70)

Vývozca Lezita Balık A.Ş, doplnkový kód TARIC B968, 9. júna 2021 informoval Komisiu, že zmenil svoj názov na Abalıoglu Balik ve Gıda Ürünleri Anonim Şirketi.

(71)

Spoločnosť požiadala Komisiu o potvrdenie, že zmena názvu nemá vplyv na jej právo využívať sadzbu vyrovnávacieho cla, ktorá sa na ňu uplatňovala pod jej predchádzajúcim názvom.

(72)

Komisia preskúmala predložené informácie a dospela k záveru, že zmena názvu bola riadne zaregistrovaná príslušnými orgánmi (11) a neviedla k vytvoreniu nových vzťahov s inými skupinami spoločností, ktoré Komisia neprešetrila.

(73)

Komisia poznamenala, že spoločnosť pri tomto revíznom prešetrovaní spolupracovala, keďže predložila formulár na výber vzorky pod svojím novým názvom Abalıoglu Balik ve Gıda Ürünleri Anonim Şirketi.

(74)

Táto zmena názvu teda nemá žiadny vplyv na zistenia z tohto prešetrovania, a konkrétne na sadzbu vyrovnávacieho cla, ktorá sa na spoločnosť uplatňuje.

(75)

Zmena názvu by mala nadobudnúť účinnosť k 7. júlu 2020, teda odo dňa, keď spoločnosť zmenila svoj názov.

(76)

Na základe subvencií prešetrovaných v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa prešetrovali tieto opatrenia, ktoré údajne zahŕňajú programy poskytovania subvencií:

(77)

Pokiaľ ide o program podpory týkajúcej sa odvodov na sociálne zabezpečenie, schému prideľovania pozemkov a spracované morské plody, Komisia zistila, že v rámci týchto schém sa počas obdobia revízneho prešetrovania skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky neposkytla žiadna výhoda, a preto sa ďalej neprešetrovali.

(78)

Dňa 11. novembra 2021 DOA predložila pripomienky k schémam subvencovania, ktoré sa majú prešetriť v rámci revízneho prešetrovania.

(79)

V podaní DOA sa uvádza, že od posledného revízneho prešetrovania sa zmenili alebo aktualizovali tieto schémy subvencovania:

(80)

Komisia poznamenala, že schémy v Turecku sa skutočne z roka na rok menia. Ak by takáto zmena v rámci schémy viedla k zmene úrovne výhody pre spoločnosti zaradené do vzorky, Komisia by sa mala uistiť, či táto zmena predstavuje trvalú zmenu okolností. Ak áno, Komisia zodpovedajúcim spôsobom upraví opatrenia s cieľom zohľadniť túto zmenu.

(81)

Ako sa však uvádza ďalej, ako aj v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, niektoré schémy uvedené v zozname DOA buď už nie sú v platnosti, alebo neposkytujú výhodu vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(82)

Počas ORP sa priama podpora producentom pstruhov poskytovala na základe prezidentského dekrétu 2020/3190 (ďalej len „dekrét č. 3190“) (12). Postupy a zásady týkajúce sa vykonávania dekrétu sa uvádzali v oznámení 2020/39 (ďalej len „oznámenie č. 39“), ktoré vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a lesného hospodárstva (13).

(83)

Schéma priamej podpory sa vzťahuje na druh pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss). Jej účelom je kompenzovať náklady na chov pstruha dúhového až do výšky stropu produkcie.

(84)

Komisia sa domnieva, že schéma priamej podpory je určená na to, aby prinášala výhody výlovu pstruhov. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vylovujú svoje vlastné chovné pstruhy a zároveň nakupujú pstruhy od iných chovateľov v Turecku a následne ich spracúvajú a vyvážajú v rôznych formách do Európskej únie. Tieto formy vrátane vypitvaných a filetovaných pstruhov tvoria prešetrovaný výrobok.

(85)

Výška podpory na výrobu „pstruha“ (akejkoľvek veľkosti) bola stanovená na 0,75 TRY/kg až po strop 350 000 kg ročne.

(86)

Výška podpory na výrobu „pstruha nad kilogram“ bola stanovená na 1,5 TRY/kg po ten istý strop 350 000 kg ročne. V oznámení z roku 2020 sa „pstruh nad kilogram“ vymedzuje ako pstruh s hmotnosťou jedného kusa nad 1,25 kg (14).

(87)

Tieto miery subvencovania pre produkciu pstruhov sú rovnaké ako tie, ktoré boli platné v roku 2019, teda v období revízneho prešetrovania v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(88)

Podpora produkcie pstruhov sa poskytuje na základe prezidentských dekrétov a oznámení, ktoré sa vydávajú každoročne podľa článku 19 zákona č. 5488 o poľnohospodárstve. Danými dekrétmi a oznámeniami sa každý rok mení charakter podpory:

Tabuľka 1

Schéma priamej podpory na pstruha

(89)

Počas pôvodného prešetrovania schéma pozostávala z platby podpory pre chovateľov pstruhov na základe vyloveného množstva všetkých pstruhov bez ohľadu na veľkosť, pričom výhoda na vylovený kilogram bola vyplatená v dvoch samostatných sadzbách na základe vyloveného množstva do 500 ton ročne.

(90)

Pokiaľ ide o rok výroby 2017, turecká vláda pridala malú platbu vo výške 0,25 TRY/kg v prípade vylovených pstruhov s hmotnosťou nad 1 kg, známych ako „pstruhy nad kilogram“. Táto dodatočná platba sa stále uplatňovala na prešetrovaný výrobok, ktorý môže pri výlove vážiť až 1,2 kg.

(91)

Po diskusii s Komisiou o vymedzení pojmu „pstruh nad kilogram“ počas prvého priebežného revízneho prešetrovania (pozri odôvodnenia 40 až 45 nariadenia o prvom priebežnom revíznom prešetrovaní) turecká vláda v roku 2018 nanovo vymedzila pojem „pstruh nad kilogram“ ako pstruh s hmotnosťou nad 1,25 kg pri výlove.

(92)

V roku 2019 turecká vláda zrušila dodatočnú platbu v prípade „pstruhov nad kilogram“ a namiesto toho rozdelila túto schému na dve časti, a to na platbu vo výške 0,75 TRY/kg v prípade „pstruha“ (akejkoľvek veľkosti) a platbu vo výške 1,5 TRY/kg v prípade „pstruha nad kilogram“.

(93)

Turecká vláda takisto znížila strop z 500 ton na 350 ton ročne a obmedzila platby subvencií na jednu licenciu za región. Strop produkcie vo výške 350 ton sa vzťahuje na produkciu všetkých pstruhov v rámci tej istej chovateľskej licencie.

(94)

V aktuálnom období revízneho prešetrovania Komisia zistila, že dve z troch spoločností zaradených do vzorky chovali pstruhy všetkých veľkostí v tých istých zariadeniach a na základe tej istej chovateľskej licencie a v dôsledku toho dostávali podporu s obidvomi sadzbami.

(95)

Počas obdobia revízneho prešetrovania mohli chovatelia pstruhov požiadať o sadzbu zodpovedajúcu „pstruhovi“ (akejkoľvek veľkosti) alebo sadzbu pre „pstruha nad kilogram“ v závislosti od hmotnosti vylovených pstruhov. Vzhľadom na vyššiu mieru podpory v prípade „pstruha nad kilogram“ vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí vylovovali pstruhy s hmotnosťou nad 1,25 kg, požiadali vo väčšine prípadov o sadzbu pre „pstruha nad kilogram“.

(96)

V dôsledku toho došlo v rámci tejto schémy v rokoch 2019 až 2020 k zdvojnásobeniu subvencovanej výroby „pstruhov nad kilogram“ v kg a výšky subvencie vyplatenej chovateľom pstruhov v TRY a k jednoznačnému prechodu na výlov pstruhov väčšej veľkosti.

(97)

Vzhľadom na vyplatené subvencie na „pstruhy“ (akejkoľvek veľkosti), ako aj na „pstruhy nad kilogram“ Komisia konštatovala, že subvencovanie zo strany tureckej vlády sa v posudzovanom období skutočne zvýšilo o 59 percentuálnych bodov:

Tabuľka 2

Zmeny množstva a výšky subvencií v rokoch 2017 – 2020

(98)

Komisia preto usúdila, že úpravou schémy sa príslušné subvencovanie nezmenilo vo svojej podstate a zmena spočívala skôr vo zvýšení jeho miery. Zdá sa, že na to neexistovalo finančné ani hospodárske zdôvodnenie.

(99)

Platby priamej podpory producentom pstruhov predstavujú napadnuteľné subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. priamy prevod finančných prostriedkov od tureckej vlády producentom pstruhov.

(100)

Dané priame subvencie sú špecifické a napadnuteľné v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže orgán poskytujúci subvencie a právne predpisy, na základe ktorých tento orgán koná, výslovne obmedzujú prístup k týmto grantom na podniky pôsobiace v odvetví akvakultúry. V rámci tejto schémy subvencovania sú výslovne uvedené podniky pôsobiace v oblasti akvakultúry a pstruh je jasne označený ako jeden z druhov, na ktoré sa táto schéma subvencovania vzťahuje.

(101)

Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky využívali počas ORP túto schému so sadzbou 0,75 TRY („pstruh“ akejkoľvek veľkosti) za kg, ako aj 1,5 TRY („pstruh nad kilogram“) za kg.

(102)

V pôvodnom prešetrovaní žiadna osobitná sadzba subvencie na výlov „pstruha nad kilogram“ neexistovala, takže táto otázka sa nevyskytla. V následných prešetrovaniach vrátane revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti Komisia nemohla skonštatovať žiadnu výhodu získanú za výlov pstruhov nad 1,25 kg, keďže spoločnosti zaradené do vzorky „pstruhy nad kilogram“ nevylovovali (15).

(103)

V tomto prešetrovaní Komisia zistila, že dvaja z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas ORP chovali pstruhy všetkých veľkostí na základe tej istej chovateľskej licencie, a využívali tak obe miery subvencovania.

(104)

Komisia poznamenala, že pstruhy sa chovajú v rovnakých výrobných zariadeniach, a to rybníkoch a klietkach v jazerách na pevnine alebo na mori. Menšie i väčšie pstruhy sa chovajú v tých istých zariadeniach, dospievajú v tých istých rybníkoch a dostávajú rovnakú potravu. Každý pstruh pod 1,25 kg sa môže stať pstruhom nad 1,25 kg. Jediný rozdiel spočíva v tom, že väčší pstruh sa vylovuje neskôr, aby sa umožnil jeho rast na požadovanú veľkosť.

(105)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 45 nariadenia o prvom priebežnom revíznom prešetrovaní, „článkom 4 písm. f) oznámenia č. 2017/38 sa subvencia udeľuje chovateľom rýb pri výlove. Ak by aj Turecko v roku 2018 zamýšľalo obmedziť subvenciu pre pstruhy s hmotnosťou nad 1,25 kg, dekrét neobsahuje žiadne právne kritérium, na základe ktorého by subvencia bola vylúčená v prípade, že pstruh sa predáva v inej forme. Podľa doručených informácií je bežnou praxou v danom odvetví spracovať niektoré z veľkých vylovených pstruhov a predať ich ako dotknutý výrobok, napríklad vo forme filé“.

(106)

Preto akákoľvek výhoda získaná pri chove väčších pstruhov automaticky súvisí aj s chovom menších pstruhov. Bez ohľadu na to, či sa pri pstruhoch uplatnila jedna alebo druhá sadzba, priama podpora sa poskytuje na výlov pstruhov, čo je prešetrovaný výrobok (živé alebo mŕtve a spracované na rôzne formy). Akákoľvek výhoda na pstruhy je prítomná aj pri predaji vo forme filé, pri ktorom nedochádza k rozlišovaniu založenému na veľkosti vylovených pstruhov.

(107)

Obe miery subvencovania sú podmienené chovom pstruhov. Výrobné kapacity chovateľskej licencie sa vzťahujú na pstruhy všetkých veľkostí a výhoda vyplývajúca z oboch sadzieb podpory sa vypláca chovateľovi jednorazovou platbou a účtuje sa vo všeobecnom príjmovom účte spoločnosti.

(108)

Komisia preto usúdila, že úhrady vyplatené chovateľom pstruhov v roku 2020 predstavujú celkovú priamu podporu získanú na chov pstruhov vrátane prešetrovaného výrobku.

(109)

Výhodu pre jednotlivé spoločnosti predstavovala výška priamej podpory získanej na základe sadzieb týkajúcich sa produkcie „pstruha“ (akejkoľvek veľkosti) a „pstruha nad kilogram“ počas obdobia revízneho prešetrovania. Spoločnosti uviedli informácie o výške získanej podpory a o tom, od koho a na akú špecifickú výrobu ju získali.

(110)

Výška priamej podpory získaná na produkciu pstruhov všetkých veľkostí s obidvomi mierami podpory sa vydelila celkovým vyloveným množstvom pstruhov s cieľom stanoviť výšku subvencie za kilogram pstruhov v TRY.

(111)

V pôvodnom prešetrovaní (16) sa zistilo, že zvýhodňovanie týmito subvenciami bolo prítomné aj pri nákupoch pstruhov vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky od neprepojených chovateľov v Turecku na účely spracovania, keďže prešetrovaný výrobok zahŕňa priamo subvencovanú surovinu, teda živé pstruhy, ako aj výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca, ako sú čerstvé alebo mrazené celé pstruhy, filé a údené pstruhy.

(112)

Výhoda v prípade zakúpených pstruhov sa v pôvodnom prešetrovaní vypočítala na základe celkovej výšky subvencií, ktoré poskytli turecké orgány, vydelenej celkovým množstvom produkcie pstruhov v Turecku.

(113)

Komisia poznamenala, že v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (17) sa potvrdilo zistenie, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky získali z nákupu pstruhov výhodu. Táto výhoda sa vypočítala na základe celkovej výšky poskytnutých subvencií vydelenej celkovým množstvom subvencovanej produkcie pstruhov v Turecku.

(114)

Zistenia z predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti však vychádzali zo všeobecných informácií za celú krajinu, ktoré poskytla turecká vláda, a nezohľadnila sa v nich osobitná situácia vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. V revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti takéto podrobné zistenie nie je potrebné, keďže revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa musí stanoviť len pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania, ale žiadne presné vyrovnávacie rozpätia.

(115)

V tomto priebežnom revíznom prešetrovaní žiadna zainteresovaná strana nespochybnila to, že vyvážajúci výrobcovia pri nákupe pstruhov od neprepojených chovateľov aj naďalej prijímajú subvencie. Turecká vláda poskytla údaje o úrovni subvencovania za rok 2020 v prípade každého chovateľa pstruhov so sadzbou 0,75 TRY („pstruh“ akejkoľvek veľkosti), ako aj 1,5 TRY (pstruh nad kilogram). Tieto údaje sa porovnali s nákupnými zoznamami troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pričom Komisia zistila, že:

(116)

Pokiaľ ide o výrobu v roku 2020, subvencia na kilogram pstruhov akejkoľvek veľkosti sa vypočítala so sadzbou 0,53 TRY/kg, ak sa zohľadňuje celá výroba, a so sadzbou 1,02 TRY/kg, ak sa zohľadňuje len subvencovaná výroba.

(117)

Po poskytnutí informácií turecká vláda, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a spoločnosti Selina Balik a Kilic Deniz predložili pripomienky k zisteniam Komisie týkajúcim sa priamej podpory producentov pstruhov.

(118)

Tieto strany namietali najmä proti zahrnutiu výhody vyplatenej výrobcom zaradeným do vzorky a spoločnosti Selina Balik za výlov „pstruhov nad kilogram“ do výpočtu subvencie, keďže táto výhoda nebola zahrnutá do výpočtov subvencií v predchádzajúcich prešetrovaniach. Takisto tvrdili, že „pstruh nad kilogram“ nie je súčasťou prešetrovaného výrobku ani nebol zahrnutý do dotazníka určeného vyvážajúcim výrobcom.

(119)

Ako sa uvádza v oddiele 4.1.3, Komisia potvrdila zmenu okolností týkajúcich sa vyplácania výhody na výlov pstruhov, najmä od pôvodného prešetrovania, ale aj od ORP predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Zatiaľ čo v minulosti sa priama podpora poskytovala na základe kilogramov produkcie bez rozlišovania veľkosti pstruhov, turecká vláda postupne prešla na systém úhrad založený na rôznych mierach podpory v závislosti od veľkosti vylovených pstruhov. Okolnosti v ORP teda jasne svedčili o tom, že chovatelia pstruhov v Turecku pri chove a výlove prešetrovaného výrobku využívali obe miery subvencie vyplácané v rámci tejto schémy.

(120)

Spoločnosť Selina Balik tvrdila, že Komisia nebola oprávnená rozšíriť vymedzenie výrobku v rámci súčasného revízneho prešetrovania zahrnutím „pstruha nad kilogram“.

(121)

Komisia poznamenáva, že vymedzenie výrobku zostalo rovnaké ako v predchádzajúcich prešetrovaniach, a to konkrétne produkcia pstruhov, živých alebo mŕtvych a vo viacerých spracovaných formách. To, či je miera subvencie podmienená špecifickou veľkosťou vylovených pstruhov, nemení jej povahu a fungovanie v tom zmysle, že poskytuje výhodu na produkciu pstruhov, ktoré sa potom predávajú v rôznych formách. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(122)

Strany takisto spochybnili zistenia Komisie, že „pstruhy nad kilogram“ sa môžu ďalej spracúvať na filé, ktoré je zahrnuté do vymedzenia prešetrovaného výrobku. Tieto strany tvrdili, že zistenia uvedené v odôvodnení 45 nariadenia o prvom priebežnom revíznom prešetrovaní, na ktoré sa Komisia odvolávala v konečnom poskytnutí informácií, neboli zainteresovaným stranám počas prvého priebežného revízneho prešetrovania sprístupnené, a preto k nim strany nemohli predložiť pripomienky. Zopakovali, že v každom prípade nebola v žiadnom z predchádzajúcich prešetrovaní vypočítaná žiadna výhoda pre „pstruhy nad kilogram“.

(123)

Strany mali po konečnom poskytnutí informácií v tomto revíznom prešetrovaní dostatok času na predloženie pripomienok k odôvodneniu 45 nariadenia o prvom priebežnom revíznom prešetrovaní. Tento argument sa preto zamietol.

(124)

Komisia ďalej poznamenala, že pomery ekvivalentu celej ryby použité v tomto prípade boli rovnaké ako pomery použité v pôvodnom prešetrovaní. Na základe nich bolo vždy jednoznačne možné, aby sa „pstruhy nad kilogram“ spracúvali na prešetrovaný výrobok, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke, pričom z jednej ryby možno vyrobiť dve filé:

(125)

Túto skutočnosť jasne poznamenal vývozca Selina Balik, ktorý vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uvádza, že „vzhľadom na samotnú povahu [prešetrovaného] výrobku sa veľké pstruhy môžu spracovať na filé, ktoré patrí do vymedzenia [prešetrovaného] výrobku.“

(126)

Tvrdenie, že v predchádzajúcich prešetrovaniach nebola vypočítaná žiadna výhoda pre „pstruhy nad kilogram“, a preto by sa nemala vypočítať žiadna výhoda ani v tomto revíznom prešetrovaní, by sa malo zamietnuť, keďže sa zmenili okolnosti. V revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nezískal žiadnu výhodu z miery subvencie 1,5 TRY na vylovený kilogram ani jeden vývozca zaradený do vzorky. V ORP tohto revízneho prešetrovania ju však získali.

(127)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky ďalej tvrdili, že počas ORP nevyrábali ani nepredávali žiadne filé pochádzajúce zo „pstruhov nad kilogram“, a preto požiadali Komisiu, aby výpočet priamej subvencie v ich prípade zodpovedajúcim spôsobom upravila vylúčením „pstruhov nad kilogram“.

(128)

Komisia poznamenala, že na podporu tohto tvrdenia neboli poskytnuté žiadne dôkazy. Naopak sa prešetrovaním zistilo, že obaja títo vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v období revízneho prešetrovania získali v rámci schémy priamych subvencií na pstruhy úhrady s obidvomi mierami. Vylovovali tak pstruhy všetkých veľkostí. Vzhľadom na pomery ekvivalentu celej ryby uvedené v tabuľke v odôvodnení 119 možno vylovené „pstruhy nad kilogram“ spracúvať na formy ako filé a vypitvané ryby. Tento argument sa preto zamietol.

(129)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky takisto tvrdili, že väčšina „pstruhov nad kilogram“ sa vyvážala do Ruska a Japonska, a preto by subvencia získaná na „pstruhy nad kilogram“ nemala byť predmetom vyrovnávacích opatrení v prípade predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie.

(130)

Komisia tento argument zamietla. Ako už bolo vysvetlené, Komisia usúdila, že úhradami získanými s obidvomi mierami subvencie na výlov pstruhov sa poskytuje výhoda na všetky pstruhy, ktoré sa potom predávajú. Výška subvencie na kilogram pstruhov akejkoľvek veľkosti vyvážaných do Ruska a Japonska je preto rovnaká ako výška subvencie na kilogram pstruhov akejkoľvek veľkosti vyvážaných do Európskej únie.

(131)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky napokon spochybnili zistenia Komisie uvedené v odôvodnení 96, že akákoľvek výhoda získaná pri chove „pstruhov nad kilogram“ automaticky súvisí aj s chovom menších pstruhov, pričom tvrdili, že

(132)

Komisia si uvedomuje, že výrobný proces je v prípade „pstruhov nad kilogram“ dlhší, čo je dôvodom, prečo je subvencia v čase výlovu 1,5 TRY/kg namiesto štandardnej sadzby 0,75 TRY/kg. Chovatelia pstruhov však prijímajú celkové úhrady uskutočnené s obidvomi mierami subvencie.

(133)

Tvrdenie, že „pstruhy nad kilogram“ a menšie pstruhy si navzájom konkurujú, sa nezdá relevantné na priradenie výhody zo schémy priamych subvencií k prešetrovanému výrobku. Hospodárska súťaž by len viedla chovateľa k rozhodnutiu využívať svoje rybníky na výlov určitej veľkosti pstruhov.

(134)

Chovatelia produkujú pstruhy v akejkoľvek veľkosti na základe tej istej chovateľskej licencie a dostávajú jednorazovú úhradu s obidvomi mierami subvencie.

(135)

Na základe pripomienok doručených od spoločnosti Selina Balik po konečnom poskytnutí informácií a po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií Komisia opravila administratívne chyby v údajoch o celkovej výrobe spoločnosti v súlade so zisteniami z krížovej kontroly na diaľku.

(136)

Spoločnosť Selina Balik však namietala, že Komisia v prípade jednej z dvoch chovateľských spoločností v tejto skupine použila inú výšku výhody vyplývajúcej z priamej subvencie, než sa uvádza v jej vyplnenom dotazníku. Selina Balik okrem toho požiadala Komisiu, aby od výšky výhody vyplývajúcej z priamej subvencie odpočítala bankové poplatky zaplatené za transakcie.

(137)

Obe tvrdenia sa zamietli. Po prvé, v prípade všetkých výrobcov, ktorí sú predmetom tohto prešetrovania (vrátane spoločnosti Selina Balik), Komisia použila overené údaje týkajúce sa uhradených výšok subvencií, ktoré poskytla turecká vláda. Spoločnosť Selina Balik neposkytla žiadne informácie ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali alebo vysvetľovali rozdiel medzi výškou deklarovanou vo vyplnenom dotazníku a výškou, ktorú poskytla turecká vláda, a preto Komisia vychádzala z údajov poskytnutých tureckou vládou. Tieto údaje Komisia overila a vo všetkých ostatných prípadoch ich priradila k údajom, ktoré vykázali spoločnosti zaradené do vzorky. Použili sa tak konzistentne ako základ na výpočet výhody vyplývajúcej z priamej subvencie. Po druhé, spoločnosť Selina Balik nepreukázala, že vzniknuté bankové poplatky boli zaplatené priamo tureckej vláde počas ORP. Komisia sa preto domnieva, že tieto poplatky boli zaplatené tretím stranám (napr. bankám) a nevzťahovali sa na žiadnu úpravu prípustnú podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia.

(138)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií turecká vláda zopakovala, že „pstruh nad kilogram“ nie je prešetrovaným výrobkom, že jeho výrobný proces sa líši od výrobného procesu v prípade menších pstruhov a že patrí pod iné číselné znaky HS a KN ako menšie pstruhy. Tieto tvrdenia boli opäť zamietnuté z dôvodov uvedených v odôvodnení 113 a nasl.

(139)

Komisia konkrétne dospela k záveru, že na úhrady za výlov „pstruhov nad kilogram“ sa vzťahuje definícia prešetrovaného výrobku. Prešetrovaným výrobkom sú pstruhy, živé alebo mŕtve, spracované na viaceré formy vrátane filé. Ak by sa výhody poskytované prostredníctvom priamej podpory na „pstruhy nad kilogram“ nezohľadnili, výsledné vyrovnávacie clá by sa nevzťahovali na celý prešetrovaný výrobok (vývoz spracovaných pstruhov do Únie).

(140)

Po konečnom poskytnutí informácií turecká vláda, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a spoločnosť Selina Balik spochybnili výpočet nepriamej výhody, ktorú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a spoločnosť Selina Balik získali na nákup pstruhov od iných chovateľov pstruhov v Turecku.

(141)

Tieto zainteresované strany takisto tvrdili, že metodika výpočtu subvencie získanej za nakúpené pstruhy sa líšila od metodiky použitej v predchádzajúcich prešetrovaniach, hoci nedošlo k zmene okolností odôvodňujúcej takúto zmenu metodiky. Tvrdili, že subvencie získané v prípade „pstruhov nad kilogram“ by sa mali vylúčiť z výpočtu výšky subvencie získanej v súčasnom ORP.

(142)

Spoločnosť Selina Balik konkrétne poznamenala, že vždy existovali chovatelia pstruhov, ktorí produkovali pod stropom produkcie, no táto skutočnosť sa v predchádzajúcich prešetrovaniach nepoužila na výpočet výhody za nakúpené pstruhy.

(143)

V predchádzajúcich prešetrovaniach sa Komisia domnievala, že všetci chovatelia v Turecku získavajú rovnakú výšku subvencie na kilogram pstruhov, ktoré potom nakúpili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. V oddiele 4.1.5 sa vysvetľuje, prečo zmenené okolnosti viedli k zmene metodiky Komisie.

(144)

Zainteresované strany konkrétne poznamenali, že Komisia mohla použiť údaje špecifické pre jednotlivých chovateľov, ktoré dostala od tureckej vlády, ale Komisia vypočítala priemer pre troch výrobcov zaradených do vzorky a tento jediný údaj v TRY/kg použila na výpočet výhody za pstruhy nakúpené týmito tromi výrobcami zaradenými do vzorky a spoločnosťou Selina Balik.

(145)

Komisia bola požiadaná, aby namiesto uplatnenia priemernej sadzby na všetky skupiny spoločností vypočítala na základe rovnakého súboru údajov individuálne výšky pre všetky štyri skupiny spoločností. Keďže Komisia mala potrebné údaje k dispozícii, toto tvrdenie prijala.

(146)

Zainteresované strany vrátane Selina Balik takisto poznamenali, že to, že Komisia delí nákupy uvedených štyroch skupín spoločností do troch kategórií („neznámy dodávateľ alebo žiadna subvencia“, „pod stropom“ alebo „nad stropom“), a jej výpočty vyplývajúce z tohto rozdelenia viedli k tomu, že niektoré sumy subvencií poskytnutých chovateľom pstruhov v Turecku ako celku sa započítali dvakrát.

(147)

Komisia toto tvrdenie prijala a po konečnom poskytnutí informácií svoju metodiku zodpovedajúcim spôsobom upravila.

(148)

Komisia pri svojej analýze vychádzala zo zoznamu chovateľov pstruhov, ktorý poskytla turecká vláda. Na základe neho Komisia určila, či mal chovateľ subvencovanú produkciu nad alebo pod stropom produkcie 350 ton. V tomto zozname sa uvádza celková subvencovaná výroba pstruhov a subvencie získané v roku 2020 na každú licenciu a každého držiteľa licencie na základe právnych subjektov.

(149)

Podľa tureckej vlády bola celková výroba a výhoda za celé Turecko vo výške 144 283 000 kg a 76 316 948 TRY.

(150)

Komisia najskôr určila chovateľov „pod stropom“, a to konkrétne chovateľov, ktorí získali subvenciu na množstvo vyrobené pod 350 ton bez ohľadu na počet chovateľských licencií počas ORP. Potom vypočítala sadzbu 0,966 TRY/kg v prípade chovateľov, ktorí boli určení pod stropom, a to tak, že ich výrobu považovala za plne subvencovanú a celkovú výšku získanej subvencie (37 441 048 TRY) vydelila celkovým subvencovaným množstvom výroby pstruhov (38 753 671 kg).

(151)

V druhom kroku sa subvencovaná výroba pod stropom a výška výhody odpočítali od celkovej výroby a výšky výhody na úrovni krajiny, čo vo výsledku predstavovalo 105 529 329 kg a subvenciu vo výške 38 875 901 TRY. Výsledkom bola priemerná subvencia na úrovni 0,368 TRY/kg produkcie v prípade všetkých ostatných chovateľov, a to konkrétne tých, ktorí boli predtým označení za chovateľov vyrábajúcich nad rámec stropu alebo chovateľov, ktorí nezískali žiadnu subvenciu.

(152)

Tieto dve miery subvencie, teda 0,966 TRY/kg a 0,368 TRY/kg, sa následne uplatnili na jednotlivých dodávateľov skupín vyvážajúcich spoločností zaradených do vzorky a spoločnosť Selina Balik, pričom sa použili uvedené kategórie a priemerná miera subvencie vypočítaná pre každú skupinu spoločností.

(153)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií turecká vláda tvrdila, že rozdelenie subvencie vyplácanej chovateľom „pod stropom“ a zvyšným chovateľom bolo nesprávne, a poskytla iné rozdelenie subvencie bez toho, aby predložila akékoľvek dôkazy o tom, z čoho pri danom rozdelení vychádzala, alebo, na základe čoho ho vypočítala. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(154)

Zainteresované strany tvrdili, že poskytnuté informácie týkajúce sa nepriamej subvencie boli nedostatočné a že by im mali byť sprístupnené informácie o subvenciách, ktoré získali jednotliví dodávatelia. Toto tvrdenie bolo zamietnuté z dôvodu dôvernej povahy informácií, ktoré poskytla turecká vláda. Komisia považovala uvedený opis upravenej metodiky spolu s dodatočnými informáciami poskytnutými spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom za dostatočné informácie na zaistenie práv strán.

(155)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že výpočet subvencie na kilogram nakúpených pstruhov bol v ich prípade nesprávny, pretože ich nákupy počas ORP v skutočnosti pozostávali hlavne alebo úplne zo pstruhov s hmotnosťou pod 1,2 kg. Navrhli, aby Komisia zohľadnila skutočnosť, že ich dodávatelia boli preto subvencovaní len so sadzbou 0,75 TRY/kg, a aby zodpovedajúcim spôsobom prepočítala výhodu vyplývajúcu z ich nakúpených pstruhov.

(156)

Toto tvrdenie sa zamietlo, keďže dôkazy jasne svedčia o tom, že produkcia pstruhov v Turecku je subvencovaná na základe celkových súm uhradených chovateľom s obidvomi mierami subvencie. Bez ohľadu na veľkosť pstruhov zakúpených vyvážajúcimi výrobcami sa miera subvencie na kilogram zakúpeného pstruha odvíja od situácie dodávajúceho chovateľa, a nie od veľkosti pstruha, ktorého si vyvážajúci výrobca zakúpi od daného chovateľa. Skutočnosť, že niektorí vyvážajúci výrobcovia neprodukujú pstruhy nad kilogram, preto neznamená, že ich dodávatelia (chovatelia) nie sú subvencovaní v súvislosti s oboma veľkosťami pstruhov. Ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodnení 160, turecká vláda v tejto súvislosti nepredložila žiadne pripomienky ani dodatočné dôkazy.

(157)

Po poskytnutí informácií niektorí vyvážajúci výrobcovia spochybnili metódu použitú Komisiou a uviedli príklady niektorých svojich dodávateľov v snahe preukázať, že dotknutý chovateľ pstruhov bol na základe použitej metódy zaradený do nesprávnej kategórie.

(158)

Komisia tieto tvrdenia zamietla, keďže príklady sa nepovažovali za dostatočne reprezentatívne, a tak nepreukazovali, že metodika Komisie bola nevhodná.

(159)

Komisia preto dospela k záveru, že jej metodika, ktorá vychádza z matematického porovnania údajov poskytnutých tureckou vládou, je najvhodnejším a najrozumnejším spôsobom rozdelenia chovateľov pstruhov do dvoch kategórií potrebných na správne určenie subvencie nakúpených pstruhov.

(160)

Metodika bola sprístupnená aj tureckej vláde spolu so všetkými výpočtami na úrovni chovateľov a turecká vláda neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali úpravu metodiky uplatňovanej Komisiou.

(161)

Komisia takisto poznamenala, že aj keby prijala tieto príklady, nemohla prijať samotné vyhlásenia vyvážajúcich výrobcov týkajúce sa stavu ich dodávateľov bez akéhokoľvek overenia alebo podporných vyhlásení dotknutého dodávateľa.

(162)

Spoločnosť Fishark ďalej tvrdila, že celkové nakúpené množstvo použité pri výpočte nepriamej subvencie bolo nesprávne, keďže Komisia nezohľadnila celkové nakúpené množstvá vrátené neprepojeným zákazníkom.

(163)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože počas krížových kontrol na diaľku spoločnosť objasnila, že transakcie vykázané ako „vrátený predaj“ sa týkali účtovných opráv nesprávne vypočítaných hodnôt nákupu, a preto sa netýkali fyzického vrátenia prešetrovaného výrobku. Spoločnosť Fishark sa po doručení správy o krížovej kontrole na diaľku k tomuto zisteniu nevyjadrila a pred konečným poskytnutím informácií nepredložila žiadne ďalšie dôkazy, a preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(164)

Spoločnosti Gumusdoga a Fishark po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií tvrdili, že Komisia by mala opätovne zaviesť kategóriu chovateľov „neznámy dodávateľ alebo žiadna subvencia“ a k nákupom od týchto chovateľov nepriradiť žiadnu výhodu.

(165)

Komisia toto tvrdenie zamietla z dôvodu, že vo všetkých predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že všetky nakúpené pstruhy sú do určitej miery subvencované a že najnovšia metodika odráža toto všeobecné tvrdenie.

(166)

Spoločnosť Selina Balik tvrdila, že metodika výpočtu nepriamej subvencie je nesprávna, pretože nezohľadňuje menovitú kapacitu uvedenú v jednotlivých chovateľských licenciách. Komisia konkrétne nezohľadnila skutočnosť, že objem výroby, ktorý možno subvencovať, je obmedzený nielen stropom ekvivalentu celej ryby 350 000 kg, ale aj menovitou kapacitou uvedenou v príslušnej chovateľskej licencii každého chovateľa.

(167)

Komisia použila metódu subvencovanej výroby z dôvodu nesúladu medzi vykázanou celoštátnou menovitou kapacitou 244 000 ton a skutočnou výrobou 144 000 ton. Subvencovaná výroba sa preto považovala za primeranejšiu metódu na výpočet mier nepriamych subvencií, ktoré sa majú priradiť k vyvážajúcim výrobcom. Podrobné zistenia vrátane klasifikácie spoločností boli predložené tureckej vláde, ktorá vo svojich pripomienkach k poskytnutým informáciám nepredložila žiadne pripomienky týkajúce sa presnosti ani žiadnu alternatívnu metódu. Komisia preto zamietla všetky alternatívne metódy, ktoré navrhli vyvážajúci výrobcovia.

(168)

Na základe toho sa dospelo k týmto výpočtom:

Tabuľka 3

Výhoda jednotlivých spoločností za nákup pstruhov v roku 2020

Tabuľka 4

Podpora na produkciu pstruhov

(169)

V dekréte 2012/3305 (18) a vo vykonávacom oznámení 2012/1 (19) sa poskytuje základ štátnej podpory investícií v odvetví akvakultúry (20), ako aj základ tureckého programu investičných stimulov. Zahŕňa dva systémy stimulov:

(170)

Spoločnosti, ktoré nedokážu splniť kritériá minimálnej sumy investícií v rámci systému regionálnych investičných stimulov, môžu využiť systém všeobecných investičných stimulov, ktorý je k dispozícii pre všetkých šesť regiónov vymedzených v dekréte 2012/3305. Intenzita pomoci sa môže líšiť podľa úrovne hospodárskeho rozvoja daných šiestich regiónov.

(171)

Dekrét aj oznámenie sú stále platné a šesť regiónov sa od pôvodného prešetrovania nezmenilo.

(172)

Počas ORP spoločnosť Gumusdoga využila úľavy na dani z príjmov.

(173)

Všetky tri spoločnosti zaradené do vzorky využili oslobodenie od DPH a cla v rámci regionálnych investičných stimulov.

(174)

Ako sa potvrdilo v pôvodnom prešetrovaní (21) a revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (22), podpora investícií sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keď má podpora formu daňového stimulu, t. j. keď sa odpustia alebo nevyberú vládne príjmy, ktoré sú inak splatné.

(175)

Subvencia je špecifická a napadnuteľná, pretože výhoda subvencie je špecificky obmedzená na spoločnosti nachádzajúce sa v jednom z regiónov uvedených v zozname. Prístup k subvencii je navyše obmedzený na určité podniky pôsobiace v určitých odvetviach. Subvencia navyše nespĺňa požiadavky nešpecifickosti podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na počet a kvalitu obmedzení uplatniteľných na určité odvetvia, a to najmä vzhľadom na tie obmedzenia, ktoré obmedzujú prístup k subvencii na určité druhy podnikov alebo ktoré úplne vylučujú určité odvetvia.

(176)

Akvakultúra je v prílohe 2A k dekrétu 2012/3305 výslovne určená za jednu z činností, pri ktorých možno využívať tento druh oslobodení od dane. V prílohe 4 k dekrétu sa uvádza zoznam odvetví, v ktorých nemožno využívať žiadny stimul v rámci tohto systému.

(177)

S cieľom stanoviť výšku napadnuteľnej subvencie v prípade oslobodení od dane sa vypočítala výhoda poskytnutá príjemcom počas obdobia revízneho prešetrovania ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou pri štandardnej sadzbe dane a celkovou daňou splatnou pri zníženej sadzbe dane.

(178)

Pokiaľ ide o oslobodenie od DPH a cla, Komisia identifikovala tie aktíva, ktoré boli zakúpené počas ORP, a výšku oslobodenia od DPH alebo cla. Výhoda peňažného toku v trvaní dvoch mesiacov sa vypočítala na základe krátkodobej úrokovej sadzby za ORP.

(179)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Gumusdoga a turecká vláda požiadali Komisiu, aby nenapadla oslobodenia od DPH.

(180)

Turecká vláda tvrdila, že orgány USA zodpovedné za prešetrovanie nepovažovali oslobodenia od DPH v rámci schémy osvedčení o investičných stimuloch v Turecku za napadnuteľné, a odvolala sa na rozhodnutie Spojených štátov s názvom Countervailing Duty Investigation of Common Alloy Aluminium Sheet from the Republic of Turkey (Prešetrovanie vyrovnávacieho cla v prípade plechu z bežného legovaného hliníka z Tureckej republiky) (23).

(181)

Komisia poznamenáva, že na strane 17 uvedeného dokumentu ministerstvo obchodu USA konštatuje, že podľa jeho zistenia táto schéma neposkytuje žiadnu výhodu, ale že práve zhromažďuje ďalšie fakty týkajúce sa fungovania schémy tureckej vlády v oblasti DPH.

(182)

Komisia takisto poznamenáva, že ministerstvo obchodu USA súhlasí s Komisiou, že oslobodené clá predstavujú v rámci tejto schémy výhodu.

(183)

Turecká vláda tvrdila, že hoci výrobcovia platia DPH na vstupe zo svojich nákupov od dodávateľov, vyberajú DPH na výstupe zo svojho predaja zákazníkom, ktorí tak znášajú konečné daňové zaťaženie, a oslobodenia od DPH preto nie sú napadnuteľné.

(184)

Spoločnosť Gumusdoga podobne tvrdila, že svoje splatné záväzky na DPH mohla vyrovnávať pohľadávkami DPH, a preto jedinou výhodou účasti na schéme bolo obídenie platieb DPH vopred, a teda administratívnej záťaže pri vyrovnávaní splatných záväzkov na DPH pohľadávkami DPH. Požiadala preto, aby sa v súlade s predchádzajúcimi prešetrovaniami nevypočítala žiadna výhoda.

(185)

V rozpore s pripomienkami spoločnosti Gumusdoga sa Komisia domnievala, že tieto oslobodenia od DPH a cla by mali byť napadnuté.

(186)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 148 až 150 Komisia v súlade s predchádzajúcimi prešetrovaniami konštatovala, že schéma oslobodení od DPH v Turecku je napadnuteľnou subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Skutočnosť, že z účtovného hľadiska sa splatné záväzky na DPH vyrovnajú pohľadávkami, neodstraňuje výhodu z hľadiska peňažného toku plynúcu z toho, že vyvážajúci výrobcovia nemusia minúť peňažné prostriedky v hotovosti vopred a potom čakať na vrátenie od daňových orgánov na základe spracovania ich mesačných priznaní k DPH, ako sa to deje v prípade spoločností, na ktoré sa táto schéma nevzťahuje.

(187)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií turecká vláda zopakovala, že schéma oslobodení od DPH v Turecku nie je napadnuteľnou subvenciou. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odôvodneniach bol tento argument zamietnutý.

(188)

Pokiaľ ide o oslobodenia od DPH, z ktorých mala výhodu spoločnosť Gumusdoga, Komisia vypočítala časový zisk v trvaní dvoch mesiacov. Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť požiadala o objasnenie spôsobu, akým Komisia stanovila dvojmesačné obdobie, pričom tvrdila, že na vyrovnanie platby DPH je len jeden mesiac. Ako je uvedené v odôvodnení 42 predbežného nariadenia, „výhody získané počas obdobia prešetrovania pozostávali iba z časového zisku dvoch mesiacov, t. j. kým spoločnostiam daňové orgány nevrátia ich DPH“. V pôvodnom prešetrovaní neboli predložené žiadne pripomienky k tomuto tvrdeniu a Komisia nemá v spise žiadne dôkazy o tom, že systém DPH v Turecku sa odvtedy zmenil.

(189)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Gumusdoga tvrdila, že Komisia by mala priradiť úľavy na dani k rôznym výrobkom uvedeným v osvedčeniach o investičnej podpore, na ktorých boli úľavy na dani založené.

(190)

Tento argument bol zamietnutý, pretože úľavy na dani z príjmov sú príjmom spoločnosti, a preto sa priraďujú k celkovému obratu skupiny.

(191)

Pokiaľ ide o napadnuteľnú subvenciu v prípade oslobodení od DPH a cla, výhoda sa vypočítala ako výhoda peňažného toku pri nákupoch počas obdobia revízneho prešetrovania.

Tabuľka 5

Ušlé príjmy

(192)

Podľa zákona č. 5363 o poistení v poľnohospodárstve (24) a dekrétu 2018/380 (25) o rizikách, plodinách a regiónoch, na ktoré sa vzťahuje Poľnohospodársky poistný pool a zvýhodnené sadzby poistného v ORP môžu výrobcovia produktov akvakultúry využiť znížené poistné na pokrytie strát, pokiaľ ide o populáciu rýb a výlov pstruha, spôsobených početnými možnými chorobami, živelnými pohromami, nehodami a pod. Podpora tureckej vlády predstavuje 50 % poistného.

(193)

Ako sa potvrdilo v pôvodnom prešetrovaní (26) a revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (27), výhoda poskytnutá touto schémou má formu zníženia finančných nákladov vzniknutých v súvislosti so životným poistením živočíchov akvakultúry.

(194)

Táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho grantu tureckej vlády pre producentov pstruhov a finančný príspevok, pretože príjemcovia subvencie využívajú zvýhodnené poistné, ktorého výška je výrazne nižšia ako úroveň poistného dostupného na trhu a pokrývajúceho porovnateľné riziká.

(195)

Prostredníctvom tejto schémy sa poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Výhoda sa rovná rozdielu medzi poistným ponúkaným v kontexte komerčných poistných zmlúv a subvencovaným poistným.

(196)

Táto podpora je špecifická, keďže orgán poskytujúci subvencie, ako aj právne predpisy, na základe ktorých tento orgán koná, výslovne obmedzujú prístup k tomuto zníženému poistnému na podniky pôsobiace v odvetví akvakultúry, pričom podpora je dokonca výslovne zameraná na riziká, ktorým sú vystavení výrobcovia v odvetví akvakultúry.

(197)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážajúci výrobca Gumusdoga zaradený do vzorky získal priame prevody finančných prostriedkov od tureckej vlády, ktoré boli zaúčtované v jeho účtoch ako príjem.

(198)

Komisia požiadala o informácie týkajúce sa všetkých záznamov v tomto príjmovom účte za rok 2020 a spoločnosť poskytla podrobnosti o každom zázname. Ako priame prevody finančných prostriedkov obmedzené na vývozcov boli označené tri záznamy:

(199)

Po prvé spoločnosť získala finančné prostriedky na účet „Podpora Egejského združenia vývozcov“, ktorý podľa spoločnosti súvisel s podporou týkajúcou sa leteckej dopravy. To je upravené dokumentom „Prezidentský dekrét o podpore výdavkov na leteckú nákladnú dopravu zo 16. mája 2020 číslo 2552“ na obdobie od mája do júla 2020 (28).

(200)

Po druhé spoločnosť získala finančné prostriedky na účet „Vývozné stimuly ministerstva hospodárstva“ (ďalej len „podpora na stimuláciu vývozu“). Spoločnosť uviedla, že „na základe dekrétu číslo 2014/8 (29) je cieľom podporiť, aby sa spoločnostiam vykonávajúcim priemyselné a/alebo obchodné činnosti v Turecku umožnilo získať osvedčenia o prístupe na trh a zabezpečiť ich zapojenie do globálneho dodávateľského reťazca“.

(201)

Po tretie spoločnosť získala finančné prostriedky na účet „Príjmy na podporu výstav“. Spoločnosť uviedla, že túto pomoc upravuje dokument „Dekrét o podpore účasti na veľtrhoch v zahraničí“ číslo 2017/4 uverejnený v úradnom vestníku dňa 7. apríla 2017 pod číslom 30031. Podľa tohto dekrétu môžu vývozcovia žiadať od Generálneho riaditeľstva pre vývoz v rámci ministerstva obchodu náhradu za účasť na obchodných veľtrhoch organizovaných v zahraničí, ktoré ministerstvo obchodu kvalifikuje ako oprávnené na podporu.

(202)

Pokiaľ ide o prvý grant, Komisia sa domnieva, že je podmienený uskutočnením vývozu, keďže ide o vrátenie nákladov na prepravu pri vývoze. Okrem toho vývozca musí podpísať záväzok o vývoze a vrátení grantu, ak sa vyvážaný tovar vráti do Turecka. Táto schéma je navyše špecifická pre vývozcov, ktorí patria do určitých odvetví, medzi ktoré patrí aj akvakultúra.

(203)

Pokiaľ ide o druhý grant, Komisia sa domnieva, že je takisto podmienený uskutočnením vývozu, keďže sa v rámci neho uhrádzajú výdavky vynaložené na vývozné transakcie s cieľom získať prístup na zahraničné trhy, ako sú náklady na certifikáciu a kontrolu kvality.

(204)

Pokiaľ ide o tretí grant, Komisia sa domnieva, že je takisto podmienený uskutočnením vývozu, keďže je určený na podporu vývozného obchodu prostredníctvom obchodných veľtrhov v zahraničí.

(205)

Táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho grantu od tureckej vlády tureckým vývozcom. Prostredníctvom tejto schémy sa poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(206)

Tieto granty sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Niektoré z nich sú špecifické aj v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže podľa dokumentov, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca, sa javí, že sú obmedzené na určité výrobné odvetvia, ako je napríklad akvakultúra. Komisia preto usudzuje, že tieto granty sú napadnuteľné a špecifické.

(207)

Výhodu predstavuje výška príjmov získaných a zaúčtovaných v období revízneho prešetrovania.

(208)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Gumusdoga spochybnila rozhodnutie Komisie týkajúce sa napadnuteľnosti týchto troch grantov.

(209)

Pokiaľ ide o „Podporu Egejského združenia vývozcov“ (prvý grant), spoločnosť Gumusdoga tvrdila, že táto schéma nesúvisí s prešetrovaným výrobkom, keďže vývoz výrobkov patriacich pod číselné znaky HS 0302, 0303, 0304 do Európskej únie nie je zahrnutý do vymedzenia podpory.

(210)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže podpora sa môže vzťahovať na výrobky patriace pod iné číselné znaky HS, ktoré sú súčasťou vymedzenia výrobku v rámci súčasného prešetrovania, a to konkrétne číselné znaky HS 0301 a 0305. Spoločnosť okrem toho Komisii neposkytla dostatočné informácie na preskúmanie toho, na ktoré skupiny výrobkov sa vzťahovala podpora získaná počas ORP.

(211)

Spoločnosť Gumusdoga takisto tvrdila, že tento prvý grant nesúvisí s predajom na vývoz určeným na trh Únie.

(212)

Komisia nespochybňuje, že táto schéma sa netýka výlučne prešetrovaného výrobku, čo je dôvodom, prečo bola výhoda, ktorú spoločnosť získala, vypočítaná z celkového obratu z vývozu skupiny a následne úmerne pridelená na prešetrovaný výrobok.

(213)

Pokiaľ ide o podporu na stimuláciu vývozu (druhý grant), spoločnosť Gumusdoga tvrdila, že len jedna z ôsmich žiadostí zahrnutých do výpočtu výhody sa týka prešetrovaného výrobku a ORP. V dôsledku toho požiadala Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom preskúmala výpočet výhody a vylúčila z neho sedem žiadostí, ktoré sa netýkajú prešetrovaného výrobku a ORP.

(214)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže výhoda sa vypočítala ako príjem zaúčtovaný v období revízneho prešetrovania a z celkového obratu z vývozu skupiny, pričom sa následne úmerne pridelila na prešetrovaný výrobok.

(215)

Spoločnosť Gumusdoga takisto požiadala Komisiu, aby nezohľadňovala výhodu vyplývajúcu z „Príjmov na podporu výstav“ (tretí grant), keďže táto schéma nie je špecifická pre dané odvetvie ani spoločnosť a ani nesúvisí s prešetrovaným výrobkom ani ORP.

(216)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože uvedený grant je podmienený uskutočneným vývozu a výhoda získaná počas ORP bola vypočítaná z celkového obratu z vývozu skupiny a následne úmerne pridelená na prešetrovaný výrobok.

Tabuľka 6

Priamy prevod finančných prostriedkov

(217)

Komisia počas pôvodného prešetrovania a revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti zistila, že producenti pstruhov využívali zvýhodnené úvery, ktoré zahŕňali:

(218)

Komisia preskúmala poskytovanie preferenčných úverov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky počas roka 2020, ktoré zahŕňali poľnohospodárske úvery, vývozné úvery a iné úverové schémy vrátane tých, ktoré zorganizovala turecká vláda v roku 2020 v reakcii na pandémiu COVID-19.

(219)

V dekréte 2020/2015 sa stanovuje, že poľnohospodárske úverové družstvá a banka T.C. Ziraat Bankasi A.S. (ďalej len „Ziraat Bankasi“) môžu poskytovať úvery s nízkym úrokom a podnikateľské úvery výrobcom v odvetví akvakultúry. Producenti pstruhov môžu dostať z uplatniteľných úrokových sadzieb zľavy od 10 % do 80 %. Horná hranica úveru je 10 000 000 TRY. Dekrét sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2022.

(220)

Poľnohospodárske úverové družstvá sú súkromnoprávne subjekty zriadené poľnohospodárskymi výrobcami (t. j. fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré pôsobia v poľnohospodárskej výrobe) v Turecku na podporu finančných potrieb spojených s ich podnikaním.

(221)

Ziraat Bankasi je poľnohospodárska banka Tureckej republiky, ktorá je v úplnom vlastníctve štátu. Počas pôvodného prešetrovania jej akcie vlastnil úrad tajomníka ministerstva financií. Jej kapitál sa však od roku 2018 previedol na Turecký investičný fond a, ako sa zistilo v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, zostáva v 100 % vlastníctve Tureckého investičného fondu (30).

(222)

V súlade s článkom 2 zákona č. 6741 o zriadení správcovskej spoločnosti Tureckého investičného fondu a zmenách niektorých zákonov je Turecký investičný fond inštitúcia pridružená k úradu prezidenta (31).

(223)

Podľa článku 13 ods. 2 dekrétu rady ministrov 2016/9429 je predsedom správnej rady fondu prezident republiky. Jedného z členov rady môže prezident republiky určiť za podpredsedu (32).

(224)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní (33), banka Ziraat Bankasi poskytuje preferenčné úvery odvetviu akvakultúry na podporu poľnohospodárskej výroby a podnikania v oblasti poľnohospodárstva. V tejto súvislosti Rada ministrov každoročne určuje trvanie, postupy a zásady programu a štátna pokladnica uhrádza banke Ziraat Bankasi zostávajúce platby úrokov (zodpovedajúce rozdielu medzi komerčnou a zníženou úrokovou sadzbou).

(225)

V pôvodnom prešetrovaní sa teda zistilo, že banke Ziraat Bankasi bola zverená vládna právomoc na základe dekrétu 2013/4271, ktorý bol na rovnakom základe nahradený dekrétom 2020/2015.

(226)

Ziraat Bankasi A.S. je teda naďalej zverená vládna právomoc a Komisia ju naďalej považuje, rovnako ako v predchádzajúcom prešetrovaní, za verejný subjekt.

(227)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali počas ORP nesplatené úvery s nízkym úrokom od banky Ziraat Bankasi.

(228)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Gumusdoga uviedla, že Komisia by nemala považovať poľnohospodárske úvery od banky Ziraat Bankasi za napadnuteľné, pretože súviseli s obstaraním poistnej zmluvy súvisiacej s výrobou iných výrobkov, a nie s prešetrovaným výrobkom.

(229)

Tento argument bol zamietnutý, pretože úver bol poskytnutý spoločnosti a neexistovali žiadne dôkazy o tom, že spoločnosti v Turecku mali vo všeobecnosti k dispozícii podobné úvery. Okrem toho úver nebol podmienený výrobou iných výrobkov, len obstaraním poistnej zmluvy na konkrétnej farme.

(230)

Ako sa určilo v pôvodnom prešetrovaní (34) a revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (35), banku Türkiye İhracat Kredi Bankası A.Ş (ďalej len „Eximbanka“) založila turecká vláda 21. augusta 1987 dekrétom 87/11914 na základe zákona č. 3332 (36) o vývozných úveroch, pričom ide o banku v úplnom vlastníctve štátu, ktorá koná ako nástroj tureckej vlády na stimuláciu vývozu v rámci tureckej vývoznej stratégie.

(231)

Vláda poverila Eximbanku podporou zahraničného obchodu a tureckých dodávateľov/investorov pôsobiacich v zahraničí s cieľom zvýšiť vývoz tureckých podnikov a posilniť ich medzinárodnú konkurencieschopnosť.

(232)

Komisia sa naďalej domnieva, že Eximbanke bola zverená vládna právomoc, a teda je verejným subjektom.

(233)

Zákon č. 3332, ako aj uznesenie 2013/4286 (37) o zriadení Eximbanky predstavujú právny základ vývozných úverov poskytovaných prostredníctvom Eximbanky.

(234)

Eximbanka poskytuje finančnú podporu (priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľských bánk pracujúcich za províziu), ako sú vývozné úvery pred odoslaním alebo po ňom podmienené uskutočnením vývozu a investičné úvery zamerané na vývoz pre vývozcov, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť tureckých vývozcov na zahraničných trhoch.

(235)

Eximbanka používa aj reeskontné úvery na poskytnutie peňažných preddavkov vývozcom na základe eskontu zmeniek a dokumentov súvisiacich s predajom na vývoz (38). Právnym základom týchto úverov je dokument „Zásady vykonávania a obežník o reeskontných úveroch na vývoz a službách devízových príjmov (program reeskontácie)“ (39) a článok 45 zákona o centrálnej banke.

(236)

Vo výročnej správe Centrálnej banky Turecka za rok 2020 sa uvádza, že cieľom reeskontných úverov je „uľahčiť prístup vývozných spoločností k úverom za priaznivé náklady a posilniť rezervy Centrálnej banky Turecka“ (40).

(237)

Reeskontné úvery financuje Centrálna banka Turecka, ale poskytujú sa prostredníctvom tureckých finančných inštitúcií (verejných aj súkromných bánk), ktoré vystupujú ako zástupcovia Centrálnej banky Turecka. Úrokové sadzby stanovuje Centrálna banka Turecka a sprostredkovateľské banky sa odmeňujú prostredníctvom provízie účtovanej príjemcom.

(238)

Počas ORP mali spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nesplatené vývozné úvery s nízkym úrokom poskytnuté priamo Eximbankou alebo prostredníctvom iných verejných alebo súkromných bánk konajúcich ako zástupcovia Eximbanky. Spoločnosti takisto využili reeskontné úvery poskytované Eximbankou alebo prostredníctvom iných verejných či súkromných bánk.

(239)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nahlásili ďalšie úvery, ktoré si vzali v roku 2020. Komisia identifikovala tri schémy, ktoré vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky využili, a požiadala tureckú vládu o informácie týkajúce sa týchto schém:

(240)

Schéma Can Suyu – Voda života je všeobecný úverový program, ktorý je k dispozícii všetkým podnikom, ktoré sa zaviazali pokračovať v činnosti a udržať (a neznižovať) počet zamestnancov evidovaných v inštitúciách sociálneho zabezpečenia ku koncu februára 2020. Program predstavuje úver na zabezpečenie kontinuity činností od tureckej vlády fondu Kredi Garanti Fonu a piatim verejným bankám, ktoré vlastnia jeho akcie.

(241)

Schéma Ise Devam – Pokračovanie v podnikaní je ďalším všeobecným úverovým programom spojeným s pretrvávajúcou podnikateľskou činnosťou rovnako, ako je to v prípade systému Can Suyu – Voda života. Program predstavuje úver na zabezpečenie kontinuity činností od tureckej vlády fondu Kredi Garanti Fonu a piatim verejným bankám, ktoré vlastnia jeho akcie.

(242)

Schéma IVME Credit – Úver „Pohyb“ je špecifickejšou schémou pre určité odvetvia hospodárstva. Vyhlásilo ju ministerstvo štátnej pokladnice a financií 23. mája 2019 spolu s tromi verejnými bankami, Ziraat Bankasi, Halkbank a Vakifbank, ako súčasť finančného balíka IVME (Urýchlenie) (41). Finančný balík „Urýchlenie“ je zase súčasťou dlhodobej hospodárskej politiky tureckej vlády pre krajinu, ktorá je stanovená v Novom hospodárskom programe (tzv. Yeni Ekonomi Programi).

(243)

V oficiálnom vyhlásení sa uvádza, že program je určený na „podporu odvetví s vysokou závislosťou od dovozu; deficitom zahraničného obchodu; vysokou mierou príspevku k zamestnanosti a vysokým vývozom alebo menovými ziskami“. Podľa inauguračného prejavu ministra štátnej pokladnice a financií „sa v rámci finančného balíka prijíma prístup k financovaniu zameraný na výrobky. Nielen hodnotením podľa jednotlivých odvetví, ale aj financovaním výrobkov s potenciálom pozitívne prispieť k deficitu zahraničného obchodu. Týmto spôsobom sa bude zameriavať na zvýšenie konkurencieschopnosti príslušných výrobkov na medzinárodných trhoch, vďaka čomu sa prejaví vývozný potenciál strategických výrobkov“ (42).

(244)

Hlavné činnosti, ktoré sa majú podporovať, sú „výroba surovín a polovýrobkov, strojárska výroba a poľnohospodárstvo“. V oblasti surovín a dovážaného tovaru boli identifikované štyri hlavné odvetvia: chemické/medicínske (farmaceutické) výrobky, plastové a gumené výrobky, umelá a syntetická priadza a odvetvia papiera a lepenky (43).

(245)

V oblasti strojárskej výroby bol vytvorený zoznam výrobcov strojov v rámci určitých kódov NACE. Finančný balík zahŕňa úvery poskytované domácim výrobcom strojov v zozname podľa kódov NACE, ktorí investujú do novej výroby alebo zvýšenia kapacity, ako aj úvery pre domácich kupujúcich, ktorí investujú do nových strojov vyrobených tými istými výrobcami. Balík sa zameriava na tieto odvetvia:

(246)

Poľnohospodárstvo zahŕňa „chov hospodárskych zvierat a pestovanie kŕmnych plodín“, pričom tieto úvery boli poskytnuté jednému vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky počas ORP v prípade akvakultúry. Úverové podmienky sú z hľadiska ponúkanej úrokovej sadzby jednoznačne preferenčné.

(247)

Pokiaľ ide o dve všeobecné úverové schémy Can Suyu – Voda života a Ise Devam – Pokračovanie v podnikaní založené na úrovni zamestnanosti v spoločnostiach vo februári 2020, Komisia nenašla žiadne dôkazy o tom, že by tieto úverové schémy boli špecifické alebo napadnuteľné.

(248)

V prípade úverovej schémy IVME však Komisia našla dôkazy o tom, že je obmedzená na špecifické odvetvia a špecifické činnosti (ako sa uvádza v predchádzajúcom texte) a že úverový balík je spojený s verejnými bankami Ziraat Bank, Halkbank a Vakifbank.

(249)

Komisia zistila, že spoločnosti zaradené do vzorky využívali len úvery IVME, ktoré poskytovali banky Ziraat Bank a Halkbank. Komisia preto v tomto prešetrovaní neskúmala postavenie banky Vakifbank.

(250)

Komisia v oddiele 4.5.1 potvrdila, že banka Ziraat Bank je verejný subjekt, ktorému bola zverená vládna právomoc.

(251)

Komisia na základe verejných informácií, ako aj informácií, ktoré samotná banka poskytla ako súčasť vyplneného dotazníka pre vládu, ktorého súčasťou boli kópie výročných správ za roky 2019 a 2020, považovala banku Türkiye Halk Bankası A.Ş (ďalej len „Halkbank“) za verejný subjekt, ktorému bola zverená vládna právomoc.

(252)

Banku Halkbank založila turecká vláda v roku 1933. Pôdu na jej vznik pripravil Mustafa Kemal Atatürk, ktorý vyhlásil: „Je mimoriadne dôležité vytvoriť organizáciu, ktorá bude poskytovať majiteľom malých podnikov a veľkým priemyselným podnikom úvery, ktoré tak zúfalo potrebujú a ktoré možno ľahko získať a za nevysokú cenu, a znížiť náklady na úver za normálnych okolností“.

(253)

Halkbank je v 77,9 % vlastníctve vlády prostredníctvom Tureckého investičného fondu (45). Komisia poznamenala, že všetci členovia riadiaceho orgánu banky sú alebo boli vládnymi úradníkmi, prípadne pôsobili v iných verejných subjektoch (46).

(254)

Komisia napríklad poukázala na prítomnosť Maksuta Serima v predstavenstve, ktorý bol v roku 2020 vysokopostaveným poradcom prezidenta Tureckej republiky a v rokoch 2003 až 2016 bol hlavným poradcom predsedu vlády Tureckej republiky.

(255)

Komisia takisto poukázala na prítomnosť Sezaia Uçarmaka v predstavenstve, ktorý bol v roku 2020 námestníkom ministra na ministerstve obchodu.

(256)

Komisia ďalej poukázala na to, že v stanovách banky Halkbank sa jasne uvádza jej špecifický cieľ, ktorým je poskytovať lacný prístup k financovaniu pre MSP, obchodníkov a remeselníkov (článok 4 ods. 4) za účasti rady ministrov Tureckej republiky.

(257)

V článku 4 ods. 5 sa rieši možnosť verejného vlastníctva pod 50 % akcií banky: „Ak percentuálny podiel verejne vlastnených akcií banky klesne pod 50 %, činnosti banky týkajúce sa poskytovania prostriedkov úverovania obchodníkom, ako aj malým a stredným priemyselným podnikom pokračujú v súlade s metódami a so zásadami, ktoré určí rada ministrov“ (47).

(258)

Banku zriadila turecká vláda a jej prioritou sú potreby malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), obchodníkov a remeselníkov.

(259)

Ako tvrdí samotná Halkbank: „Keďže prioritou banky Halkbank vždy bolo poskytovanie úverov tejto cieľovej skupine za čo najpriaznivejších podmienok, banka si zaslúži významné postavenie, ktoré získala v srdciach obchodníkov, remeselníkov a MSP“ (48). Halkbank vo svojich výročných správach za roky 2020 a 2021 takisto na viacerých miestach spomína svoju úlohu ako banky s verejnou politikou, ktorá vykonáva vládne priority.

(260)

Podľa oficiálneho vyhlásenia o poslaní banky Halkbank v jej výročných správach je úlohou banky „podporovať rozvoj a rast Turecka so zreteľom na sociálnu zodpovednosť a byť ľudovou bankou, ktorá vytvára veľkú pridanú hodnotu pre všetky zainteresované strany“.

(261)

Toto poslanie sa v praxi vykonáva takto: „Popri nasmerovaní našich zdrojov na priority hospodárstva Turecka v rámci nášho poslania ‚Sme najmä ľuďmi, až potom bankou‘ sme sa zamerali na podnikanie podľa prístupu, ktorý rešpektuje ľudí, spoločnosť a životné prostredie“.

(262)

Napríklad na strane 52 správy za rok 2021 sa uvádza: „Banka … rozšírila úvery so subvencovanými úrokmi v hodnote 12,1 miliardy TRY na ministerstve štátnej pokladnice a financií na 500 tisíc obchodníkov a remeselníkov. Okrem toho Halkbank naďalej podľa prezidentského dekrétu poskytovala odklady splátok úverov obchodníkov a remeselníkov, ktorých podniky utrpeli straty spôsobené pandémiou.“ (49)

(263)

Pokiaľ ide konkrétne o úvery IVME, generálny riaditeľ Osman Arslan ocenil „harmóniu a pevnú koordináciu medzi inštitúciami v súvislosti s hospodárskym riadením v záujme dosiahnutia úspešných výsledkov“, pričom dodal: „S naším odhodlaním dosiahnuť ciele Nového hospodárskeho programu sa tento rok budeme intenzívne venovať tejto oblasti a vynaložíme veľké úsilie na to, aby sme ponúkli čo najvhodnejšie riešenia požiadaviek našich klientov. Výška vyplácania úverov v rámci našich inovačných produktov, ako je finančný balík „Urýchlenie“, podnikový úver zameraný na zamestnanosť, úver s hospodárskou hodnotou, úver na bývanie v rámci kampane, spotrebiteľský úver v rámci kampane, indexovaný úver TLREF a úver na domácu výrobu vozidiel, dosiahla v roku 2019 hodnotu 30 miliárd TRY (50).“

(264)

Podmienky úveru IVME zahŕňajú obdobie odkladu, ako aj preferenčnú sadzbu, ktorá sa stanovuje ako percentuálny doplatok (1 – 3 % v závislosti od trvania úveru) k nízkorizikovým štátnym domácim dlhovým cenným papierom (DIBS).

(265)

Úroková sadzba pre úvery IVME sa uvádza v pokynoch vlády pre banky a je stanovená bez ohľadu na štruktúru kapitálových nákladov banky, okolnosti dlžníka alebo jeho úverovú bonitu. Banky sa preto považujú za konajúce v mene vlády a plniace pokyny vlády.

(266)

Komisia preto konštatovala, že úverový systém IVME je napadnuteľný.

(267)

Ako sa potvrdilo v pôvodnom prešetrovaní (51) a revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (52), preferenčné financovanie sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(268)

Komisia na základe zistení v rámci súčasného prešetrovania dospela k záveru, že schémami preferenčného financovania sa príjemcom poskytujú výhody, keďže takéto financovanie sa poskytuje za nižšie ako trhové sadzby, a to za podmienok, ktoré nezodpovedajú podmienkam na trhu, pokiaľ ide o financovanie s porovnateľnou splatnosťou.

(269)

Tieto schémy preferenčného financovania sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pokiaľ ide o poľnohospodárske úvery, keďže orgány, ktoré ich poskytujú, alebo právne predpisy, podľa ktorých tieto orgány konajú, výslovne obmedzujú prístup k nim len na určité podniky.

(270)

Úvery súvisiace s vývozom sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, keďže sú podmienené uskutočnením vývozu.

(271)

Po poskytnutí informácií turecká vláda a spoločnosť Gumusdoga spochybnili napadnutie výhody vypočítanej v prípade úverov súvisiacich s vývozom, ktoré sú podmienené uskutočnením vývozu, ak úver poskytla súkromná banka.

(272)

Tento argument bol predložený aj v kontexte predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v odôvodnení 87 a Komisia toto tvrdenie zamietla v odôvodneniach 88 a 89 (53).

(273)

Komisia dôkladne analyzovala dokumentáciu, ktorú poskytla spoločnosť, s cieľom získať akékoľvek dôkazy o tom, že tieto úvery poskytla súkromná banka bez akéhokoľvek zasahovania zo strany Eximbanky alebo iných verejných orgánov, keďže spoločnosť si tieto finančné prostriedky požičala na účely vývozu prešetrovaného výrobku za sadzby výrazne nižšie ako sadzby, ktoré pre úvery v eurách zverejnila Centrálna banka Turecka.

(274)

Dokumentácia, ktorú spoločnosť poskytla, neobsahovala zmluvu o úvere od dotknutej banky ani žiadny dôkaz preukazujúci, že dotknutá banka ponúkla spoločnosti osobitnú úrokovú sadzbu z osobitného dôvodu.

(275)

Nenašli sa tak žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že tieto úvery boli poskytnuté na trhovom základe, a tento argument bol zamietnutý.

(276)

Spoločnosť Gumusdoga okrem toho tvrdila, že Komisia nie je pri metodike použitej na výpočet výhody z vývozných úverov konzistentná, keďže niektoré úvery neboli zahrnuté do výpočtu celkovej výhody.

(277)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Jediný dôvod, pre ktorý niektoré úvery podmienené uskutočnením vývozu poskytnuté súkromnými bankami neboli zahrnuté do výpočtu celkovej výhody, je skutočnosť, že tieto úvery boli poskytnuté v tureckých lírach.

(278)

Spoločnosť Gumusdoga tvrdila, že vzhľadom na svoju vysokú úverovú bonitu má možnosť získať zvýhodnené nízke úrokové sadzby na svoje úvery podmienené uskutočnením vývozu od súkromných bánk, a preto by Komisia nemala do svojich výpočtov zahŕňať výhodu vyplývajúcu z takýchto úverov.

(279)

Komisia tento argument zamietla, keďže referenčné úrokové miery použité na výpočet výhody zodpovedajú priemernej úrokovej sadzbe všetkých tureckých úverov poskytnutých v určitom období a v určitej mene. Tento priemer zahŕňal všetky druhy úverovej bonity.

(280)

Toto tvrdenie spoločnosti Gumusdoga, že niektoré úvery podmienené uskutočnením vývozu boli stanovené s nízkymi úrokovými sadzbami z dôvodu jej vlastných osobitných podmienok, bolo predložené aj v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a zamietnuté z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v predchádzajúcom texte. Spoločnosť Gumusdoga nedokázala preukázať, že získala akýkoľvek úver podmienený uskutočnením vývozu s nízkou úrokovou sadzbou na základe svojho úverového ratingu alebo na základe rokovaní s bankou.

(281)

Komisia usúdila, že neexistuje žiadna súvislosť medzi napadnuteľnosťou úveru a mierou úverovej bonity spoločnosti. Referenčné úrokové miery sa použili len na určenie výšky výhody vyplývajúcej z úverov, a nie na určenie toho, či úver možno považovať za napadnuteľný alebo nie.

(282)

Všetky schémy preferenčného financovania sa preto považujú za napadnuteľné subvencie.

(283)

V súlade s článkom 6 ods. b) základného nariadenia bola výhoda z preferenčného financovania vypočítaná ako rozdiel medzi sumou uhradeného úroku a sumou, ktorá by sa uhradila za porovnateľný komerčný úver. Ako referenčnú hodnotu Komisia opäť použila váženú priemernú úrokovú sadzbu komerčných úverov na tureckom domácom trhu na základe údajov pochádzajúcich od Centrálnej banky Turecka (54). Ide o rovnakú referenčnú hodnotu, aká sa použila v pôvodnom prešetrovaní a vo všetkých predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach. Komisia priradila výhodu súvisiacu s vývoznými úvermi k predaju na vývoz, zatiaľ čo poľnohospodárske úvery boli priradené k celkovému predaju.

(284)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Gumusdoga spochybnila metodiku použitú na pripísanie výhody v prípade úverov podmienených uskutočnením vývozu. V rámci poskytnutia informácií Komisia priradila výhodu takto:

(285)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Gumusdoga uviedla, že všetky úvery v skupine b) by sa mali v skutočnosti priradiť k celkovému obratu z vývozu, keďže všetky tieto úvery boli takisto podmienené uskutočnením vývozu ostatných výrobkov. Toto tvrdenie súvisí s rovnakým tvrdením toho istého vyvážajúceho výrobcu uvedeným v odôvodnení 92 nariadenia o revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (55).

(286)

V revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti dokázala Komisia priradiť výhodu vyplývajúcu z niektorých úverov podmienených uskutočnením vývozu k celkovému obratu z vývozu, ak existovali dôkazy na podporu takéhoto kroku (56). Keďže niektoré z týchto úverov boli v tomto revíznom prešetrovaní naďalej aktuálne, Komisia mohla dospieť k rovnakému záveru.

(287)

V prípade úverov, ktoré neboli preskúmané v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, Komisia analyzovala dokumentáciu, ktorú spoločnosť Gumusdoga poskytla vo svojom vyplnenom dotazníku a následných podaniach.

(288)

V prípadoch, keď z tejto dokumentácie vyplynulo, že úver bol podmienený uskutočnením vývozu všetkých výrobkov, výhoda sa priradila k celkovému obratu z vývozu skupiny. V opačnom prípade zostala výhoda priradená k obratu z vývozu prešetrovaného výrobku. Dokumentácia poskytnutá spoločnosťou Gumusdoga po poskytnutí informácií, ktorú nebolo možné overiť, sa nezohľadnila.

(289)

Po poskytnutí informácií dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky upozornili na administratívne chyby vo výpočte výhody, ktoré boli opravené. Komisia takisto zaistila, aby sa referenčná úroková miera vzhľadom na to, že sa zverejňuje každý piatok, uplatňovala na úvery so začiatkom plynutia v nasledujúcom týždni, rovnako ako sa uplatňovala aj v odôvodnení 93 nariadenia o revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(290)

Výšky subvencií vypočítané pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v súvislosti s preferenčnými úvermi sú takéto:

Tabuľka 7

Financovanie

(291)

Komisia zistila, že celková výška napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia je takáto:

Tabuľka 8

Celkové zistené subvencie

(292)

Prešetrovaním sa potvrdili významné zmeny štruktúry a podmienok vykonávania priamych subvencií, ktoré turecká vláda poskytuje producentom pstruhov, v porovnaní s pôvodným prešetrovaním. Konkrétne, ako sa už zistilo v predchádzajúcich prešetrovaniach uvedených v odôvodneniach 2 a 3, turecká vláda dekrétom 2016/8791 (57) zaviedla legislatívnu zmenu, pokiaľ ide o poľnohospodársku podporu, ktorá sa má poskytnúť v roku 2016. V oznámení 2016/33 (58) o podpore pre akvakultúru sa určili podrobné podmienky poskytovaných subvencií.

(293)

V podstate a v rozpore s pôvodným prešetrovaním v prípade, že producent pstruhov mal viac ako jednu výrobnú licenciu (alebo viac „hospodárstiev na chov rýb“) v rovnakej možnej zóne v mori podľa vymedzenia ministerstva, v rovnakej nádrži (priehrade) alebo v rovnakých nádržiach nachádzajúcich sa v rovnakých regiónoch, ktoré patrili rovnakej osobe či rovnakému podniku/spoločnosti, tieto licencie alebo hospodárstva na chov rýb sa považovali za jednu licenciu alebo jedno hospodárstvo tejto spoločnosti a priama subvencia sa vyplácala podľa uvedeného výkladu.

(294)

Táto legislatívna zmena sa zachovala v dekrétoch z nasledujúcich rokov, ako aj v dekréte č. 3190 za ORP uvedenom v odôvodnení 57. Z toho vyplýva, že zmena štruktúry a vykonávania priamych subvencií poskytovaných tureckou vládou pretrváva už niekoľko rokov a nič nenasvedčuje tomu, že turecká vláda zamýšľa vykonať ďalšie zmeny.

(295)

Okrem toho sa zmenou schémy priamych subvencií v roku 2019 (59) obmedzilo oprávnené množstvo priamych subvencií na 350 t, t. j. znížil sa strop v porovnaní s pôvodným obdobím prešetrovania. Rovnaký strop sa dekrétom č. 3190 zachoval v roku 2020. Ako už bolo uvedené, z prešetrovania nevyplynuli žiadne náznaky toho, že táto prax nebude pokračovať.

(296)

Prešetrovaním sa takisto zistilo, ako sa uvádza v odôvodneniach 57 až 72, že turecká vláda čoraz viac subvencovala chovateľov pstruhov rozdelením mier podpory. Spoločnosti, ktoré chovajú pstruhy všetkých veľkostí na základe tej istej chovateľskej licencie, získali výhody s mierou subvencie pre „pstruhy“, ako aj „pstruhy nad kilogram“.

(297)

Prechod tureckej vlády od subvencovania všetkých pstruhov s jednou sadzbou subvencie k subvencovaniu všetkých pstruhov, ako aj „pstruhov nad kilogram“ sa považuje za prechod, ktorý má trvalý charakter. Tento trend sa v posledných rokoch rýchlo zvyšoval a turecká vláda nijako nenaznačila, že to nebude pokračovať. Toto zvýšenie výhod prostredníctvom úhrad uskutočňovaných v rámci mier podpory na „pstruhy nad kilogram“ čiastočne kompenzovalo zníženie výhod získaných na „pstruha“. Chovatelia pstruhov vo všeobecnosti naďalej získavajú priamu podporu od tureckej vlády.

(298)

Komisia poznamenala, že celková úroveň subvencie na prešetrovaný výrobok v tureckých lírach za kilogram vývozu do EÚ sa neznížila v rovnakom rozsahu ako vyrovnávacie clá vypočítané počas ORP. Dôvodom je pokles hodnoty tureckej líry voči euru od pôvodného prešetrovania a to, že clo sa vypočítalo na základe subvencie v tureckých lírach za kilogram vydelenej hodnotou CIF v tureckých lírach.

(299)

Komisia však takisto poznamenala, že súbežne s poklesom hodnoty tureckej líry voči euru malo Turecko obdobia vysokej inflácie. Hodnota tureckej líry v krajine preto takisto klesla a vyplatené sumy subvencií, ktoré zostali v tureckých lírach nezmenené, v reálnom vyjadrení klesli. Komisia preto považovala zníženie vyrovnávacieho cla z pôvodného prešetrovania za trvalú zmenu okolností.

(300)

Vo svojom podaní z 11. novembra 2021 DOA uviedla, že v schémach subvencovania v Turecku dochádza k neustálym a pravidelným zmenám, a preto akúkoľvek zmenu vo výškach subvencií nemožno považovať za trvalú. Vývoz pstruhov z Turecka naďalej podhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie a naďalej spôsobuje značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Súčasné revízne prešetrovanie by sa preto malo ukončiť a úroveň platných opatrení by sa mala zachovať.

(301)

V argumentoch DOA neboli zohľadnené významné zmeny štruktúry a vykonávania schém priamych subvencií, ktoré sa zistili počas tohto prešetrovania. Možné ročné odchýlky v mierach subvencií nemali vplyv na závery, že okolnosti v pôvodnom prešetrovaní boli podstatne odlišné a že vykonané zmeny majú trvalý charakter. Argumenty DOA v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(302)

Komisia preto usúdila, že došlo k zmene okolností a že tieto zmeny sú trvalé. Komisii neboli v tejto súvislosti po poskytnutí informácií doručené žiadne pripomienky.

(303)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia, by sa antisubvenčné opatrenia na dovoz niektorých pstruhov dúhových s pôvodom v Tureckej republike mali zmeniť, aby sa zohľadnili zmenené okolnosti.

(304)

Antisubvenčné opatrenia sa vypočítali ako percentuálny podiel hodnoty CIF vývozu prešetrovaného výrobku do Európskej únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(305)

Po dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosť Gumusdoga požiadala Komisiu, aby zrevidovala výpočet celkového obratu skupiny prešetrovaných spoločností tak, aby zahŕňal obrat prepojených spoločností – mimo tejto skupiny piatich spoločností, ktoré majú priamy vzťah s ich činnosťami, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok –, ktoré však boli súčasťou skupiny Gumusdoga.

(306)

Táto žiadosť bola prijatá a obrat dotknutých spoločností sa pripočítal k celkovému obratu skupiny.

(307)

Po poskytnutí informácií traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že Komisia nesprávne vypočítala hodnotu CIF predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Tvrdili, že Komisia by mala považovať fakturované hodnoty DAP za hodnotu CIF tohto predaja, a uviedli, že Komisia takto postupovala v predchádzajúcich prešetrovaniach.

(308)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Hodnota CIF predaja do Únie bola použitá (ako sa uvádza v odôvodnení 297) na určenie percentuálneho podielu, o ktorý by sa mala zvýšiť dovozná cena, aby sa odstránil účinok subvencovania. To si vyžaduje hodnotu CIF, keďže ide o hodnotu deklarovanú colným orgánom pri dovoze do EÚ.

(309)

Ako je bežnou praxou Komisie, ak táto hodnota CIF nebola vykázaná alebo ak sa dodanie uskutočňuje za cenu CIF na hranici Únie, základom na určenie hodnoty CIF je fakturovaná hodnota. Ak fakturovaná hodnota zahŕňa náklady po dovoze (napríklad na predaj na základe DAP a DDP), Komisia odhadne hodnotu CIF týchto transakcií pomocou dostupných dôkazov. V prípade predaja DDP a niektorých prípadov predaja DAP bola hodnota CIF známa a vo vyplnených dotazníkoch bola vykázaná osobitne, a preto sa použila. Všetky použité hodnoty CIF boli zahrnuté do informácií predložených stranami a boli overené počas krížovej kontroly na diaľku.

(310)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce pri tomto prešetrovaní Komisia považovala za vhodné stanoviť clo pre celú krajinu na úrovni najvyššieho individuálneho cla vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(311)

Individuálne sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Turecku a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi.

(312)

Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla.

(313)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla. Žiadosť musí byť adresovaná Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, zmena názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(314)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (60), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(315)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1037,