(1)

Európska komisia uložila nariadením (EÚ) 2016/1328 (3) antidumpingové clá na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Antidumpingové clá, ktoré sú v súčasnosti platné pre ČĽR, sú vo výške 19,7 % na dovoz od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, 20,5 % na spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky a 22,1 % na všetky ostatné spoločnosti a v prípade Ruska sa pohybujú od 18,7 % do 34 % pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky s colnou sadzbou 36,1 % pre všetky ostatné spoločnosti.

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) bola Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložilo 3. mája 2021 Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „EUROFER“) (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho ploché výrobky z ocele valcované za studena v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by malo pravdepodobne za následok opätovný výskyt dumpingu a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 3. augusta 2021 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v ČĽR a Rusku (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(6)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2020 do 30. júna 2021 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, všetkých známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v ČĽR a Rusku a orgány ČĽR a Ruska, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(8)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Komisia dostala pripomienky od troch vyvážajúcich výrobcov v Rusku, ruskej vlády, jedného neprepojeného dovozcu a jedného používateľa.

(9)

Traja ruskí vyvážajúci výrobcovia vo svojich pripomienkach týkajúcich sa začatia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti tvrdili, že žiadateľ nepredložil dostatočné a spoľahlivé dôkazy o tom, že existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu spôsobujúceho ujmu, pokiaľ ide o dovoz z Ruska. Okrem toho ruská vláda, ruskí vyvážajúci výrobcovia, neprepojený dovozca a používateľ tvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi ujmou výrobného odvetvia Únie a dovozom plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Číny a Ruska. Jednotlivé strany argumentovali, že ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, ak existovala, spôsobili iné faktory, než je dovoz spôsobujúci ujmu z Ruska a Číny, a to v dôsledku zanedbateľného objemu dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z dotknutých krajín.

(10)

Ako sa však uvádza aj v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, žiadateľ tvrdil, že „pôvodne stanovená ujma bola odstránená najmä vďaka existencii opatrení a že ak by uplynula ich platnosť, akýkoľvek opätovný výskyt značného dovozu za dumpingové ceny z dotknutých krajín by pravdepodobne viedol k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie“ (6). Účelom revízneho prešetrovania bolo stanoviť, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení povedie k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z dotknutých krajín. Informácie, ktoré žiadateľ poskytol vo fáze začatia, boli dostatočné na preukázanie toho, že ujma spôsobená dumpingovým dovozom by sa opätovne vyskytla, ak by sa dumpingový dovoz obnovil vo väčšom objeme. Komisia preto tvrdenia strán o príčinnej súvislosti zamietla.

(11)

Ruská vláda tvrdila, že žiadateľ pri výpočte normálnej hodnoty nepredložil dostatočné dôkazy o zvýšenom dumpingu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 antidumpingovej dohody. Okrem toho tvrdila, že informácie poskytnuté vo verejne prístupnej verzii žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti nie sú dostatočne podrobné a neuvádzajú sa v nich presné údaje použité na výpočet rozpätia, pretože náklady na dopravu, vývozné náklady, ako aj ceny na ruskom trhu s plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena a samotné výpočty boli poskytnuté s približnými údajmi. Ruská vláda požiadala Komisiu, aby preskúmala výpočty uvedené v žiadosti a poskytla dôkazy o tom, že tieto výpočty sú dôveryhodné. Ruská vláda sa okrem toho odvolala na článok 6 ods. 2 antidumpingovej dohody, pričom uviedla, že bez možnosti rozumného pochopenia podstaty predložených dôverných informácií žiadateľ bráni ruskej vláde aj ruským výrobcom, ako aj iným zainteresovaným stranám, aby v plnej miere obhajovali svoje záujmy, a požiadala Komisiu a združenie Eurofer, aby poskytli podrobnejšie údaje o výpočtoch dumpingového rozpätia.

(12)

Pokiaľ ide o tvrdenie o dostatočnosti dôkazov, v žiadosti o revízne prešetrovanie sa uznalo, že ruský vývoz dotknutého výrobku do Únie sa v porovnaní s obdobím prešetrovania pôvodného prešetrovania prudko znížil. V žiadosti sa preto posúdila pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu s odkazom na vývozné ceny do iných tretích krajín ako Únia. Z analýzy dôkazov vyplynulo, že žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu.

(13)

V dumpingovom rozpätí vypočítanom v žiadosti sa zohľadnilo cenové správanie ruských vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín a nemusela sa nevyhnutne zohľadniť presná miera dumpingu, ktorá bola vypočítaná v rámci prešetrovania. Žiadateľ však v žiadosti poskytol dostatočné dôkazy o vývoznej cene a normálnej hodnote, ktoré preukazujú pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu. Žiadateľ poskytol aj dostatočne podrobný opis metodiky použitej pri svojom výpočte dumpingu, aby bolo možné primerane pochopiť podstatu predložených dôverných informácií.

(14)

S cieľom posúdiť normálnu hodnotu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena ruských vyvážajúcich výrobcov žiadateľ zhromaždil verejne dostupné informácie a informácie získané na základe predplatného o domácich predajných cenách jednej tony plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena od hlavných vývozcov na ich domácom trhu za referenčné obdobie. Komisia overila a potvrdila vývoznú cenu prostredníctvom databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“).

(15)

Keďže dovoz prešetrovaného výrobku z Ruska do Únie bol po uložení antidumpingových ciel v roku 2016 zanedbateľný, žiadateľ založil vývoznú cenu na viacerých zdrojoch informácií o cenách týkajúcich sa predaja ruských plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena na vývoz do všetkých tretích krajín v roku 2020. Tieto vývozné ceny za jednu tonu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena boli stanovené na základe informácií o trhu týkajúcich sa vývozných cien z Ruska. Vývozná cena bola overená a potvrdená priemernou cenou troch hlavných ruských cieľových krajín vývozu podľa databázy GTA.

(16)

Žiadateľ tak porovnal priemernú vývoznú cenu zo závodu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Ruska s normálnou hodnotou na základe ruských cien na domácom trhu.

(17)

Komisia vo svojej štatutárnej analýze zohľadnila len tie skutočnosti, pri ktorých boli dôkazy dostatočne primerané a presné.

(18)

Tvrdenia ruskej vlády sa preto zamietli.

(19)

Komisia usúdila, že verzia žiadosti, ktorá nemá dôverný charakter a je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, obsahuje všetky základné dôkazy a zhrnutia dôverných údajov, ktoré nemajú dôverný charakter, ktoré zainteresovaným stranám umožňujú riadne si uplatniť práva na obhajobu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(20)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(21)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti uviedla, že predbežne vybrala vzorku troch výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemov výroby a predaja podobného výrobku. Vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie, ktorí predstavovali viac ako 30 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii a viac ako 20 % odhadovaného celkového objemu predaja.

(22)

Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky, a preto sa predbežná vzorka potvrdila a považovala sa za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(23)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v prílohe k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(24)

Formulár na výber vzorky nevyplnil žiadny neprepojený dovozca. Komisia sa preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(25)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Rusku a Číne o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala čínske a ruské orgány, aby určili a/alebo oslovili prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(26)

Na začiatku konania Komisia sprístupnila kópiu dotazníkov v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod.

(27)

Žiadni čínski vyvážajúci výrobcovia neposkytli požadované informácie a/ani nesúhlasili so zaradením do vzorky. Komisia informovala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii o svojom zámere uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(28)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, zistenia týkajúce sa dovozu z ČĽR boli preto založené na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, najmä na základe obchodnej štatistiky o dovoze a vývoze [Eurostat, Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (7) a OECD (8)].

(29)

Traja ruskí vyvážajúci výrobcovia, konkrétne spoločnosť PJSC Magnitogorsk Iron and Steel Works (ďalej len „MMK“) a jej prepojené spoločnosti (ďalej len „skupina MMK“), spoločnosť PJSG Novolipetsk Steel (ďalej len „NLMK“) a jej prepojené spoločnosti (ďalej len „skupina NLMK“) a spoločnosť PJSC Severstal (ďalej len „Severstal“) a jej prepojené spoločnosti (ďalej len „skupina SEVERSTAL“), poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Títo traja vyvážajúci výrobcovia však 6. septembra 2021 informovali Komisiu, že sa rozhodli nepredložiť individuálne vyplnené dotazníky k antidumpingovému prešetrovaniu, ale budú spolupracovať s Komisiou na všetkých ostatných aspektoch revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ako sú pripomienky k žiadosti o revízne prešetrovanie, pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a záujem Únie. Následne títo traja ruskí vyvážajúci výrobcovia 13. septembra 2021 predložili pripomienky k žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, k údajnému pokračovaniu a pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu spôsobujúceho ujmu a k záujmu Únie. Vyzvali Komisiu, aby vykonala selektívne overovanie príslušných údajov týkajúcich sa jednotlivých spoločností, ako je výroba, kapacita a využitie kapacity, ktoré boli predložené spolu s pripomienkami.

(30)

V nadväznosti na toto oznámenie Komisia 21. septembra a 19. novembra 2021 informovala uvedených vyvážajúcich výrobcov, že ich považuje za nespolupracujúce strany, a informovala ich o svojom zámere uplatniť pri stanovovaní svojich zistení v prešetrovaní článok 18 základného nariadenia a využiť pri tom dostupné skutočnosti. Komisia takisto informovala orgány Ruska o svojom zámere uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(31)

Komisia dostala 30. septembra a 29. novembra 2021 od troch ruských vyvážajúcich výrobcov pripomienky týkajúce sa uplatňovania článku 18 základného nariadenia. Nesúhlasili s tým, ako Komisia posúdila ich štatút spolupráce, a zopakovali svoj zámer spolupracovať na iných aspektoch revízneho prešetrovania, ako je pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy, pravdepodobnosť ďalšieho dumpingu spôsobujúceho ujmu a záujem Únie. Opätovne vyzvali Komisiu, aby overila údaje o výrobe, kapacite a využití kapacity, ktoré predložili.

(32)

V tejto súvislosti ruskí vyvážajúci výrobcovia vo svojich vyplnených dotazníkoch nepredložili požadované potrebné informácie. Komisia usúdila, že ruskí vyvážajúci výrobcovia poskytli len čiastkové informácie obmedzené na výrobu, kapacitu a objem výroby bez podporných dôkazov. Keďže vyvážajúci výrobcovia neposkytli dostatočné a spoľahlivé informácie na to, aby Komisia dospela k dostatočne správnemu záveru, Komisia v dôsledku toho použila informácie dostupné v spise, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 30. V každom prípade Komisia v maximálnej možnej miere využila informácie, ktoré v tejto súvislosti poskytli traja ruskí výrobcovia.

(33)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(34)

Komisia zaslala dotazníky aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia revízneho prešetrovania sprístupnené aj online (9). Komisia okrem toho zaslala dotazník združeniu výrobcov z Únie EUROFER.

(35)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od združenia EUROFER.

(36)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na túto pandémiu (ďalej len „oznámenie o ochorení COVID-19“) (10) Komisia nemohla vykonať overovania na mieste v priestoroch spoločností zaradených do vzorky. Namiesto toho Komisia vykonala na diaľku krížové kontroly informácií, ktoré poskytli prostredníctvom videokonferencie tieto spoločnosti:

—

Voestalpine Stahl GmbH, Rakúsko

—

ThyssenKrupp Steel Europe AG, Nemecko,

—

ArcelorMittal Belgium, Belgicko.

(37)

Komisia 19. augusta 2022 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať platné antidumpingové clá na dovoz z ČĽR a Ruska. Všetkým stranám sa poskytla možnosť predložiť k tomuto poskytnutiu informácií pripomienky.

(38)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

(39)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele, alebo inej legovanej ocele okrem nehrdzavejúcej ocele, vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, po valcovaní za studena (úberom za studena) už ďalej neupravené, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7209 15 00 (kód TARIC 7209150090), 7209 16 90, 7209 17 90, 7209 18 91, ex 7209 18 99 (kód TARIC 7209189990), ex 7209 25 00 (kód TARIC 7209250090), 7209 26 90, 7209 27 90, 7209 28 90, 7211 23 30, ex 7211 23 80 (kódy TARIC 7211238019, 7211238095 a 7211238099), ex 7211 29 00 (kódy TARIC 7211290019 a 7211290099), 7225 50 80 a 7226 92 00 (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(40)

Z definície prešetrovaného výrobku sú vylúčené tieto druhy výrobku:

(41)

Ploché výrobky z ocele valcované za studena sa vyrábajú zo zvitkov valcovaných za tepla. Valcovanie za studena je vymedzené ako valcovanie plechov alebo pásov, ktoré boli predtým valcované za tepla a morené, studenými valcami, t. j. pod teplotou mäknutia kovov. Ploché výrobky z ocele valcované za studena sú vyrobené tak, aby spĺňali určité špecifikácie alebo vlastné špecifikácie koncových používateľov. Môžu sa dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (tiež olejované), rezané na dĺžku (plechy) alebo v úzkych pásoch. Ploché výrobky z ocele valcované za studena sú priemyselným vstupom nakupovaným koncovými používateľmi na rozličné použitie, najmä vo výrobe (priemysel všeobecne, baliarenský priemysel, automobilový priemysel atď.), ale aj v stavebníctve.

(42)

Výrobok, ktorého sa toto prešetrovanie týka, je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR a Rusku.

(43)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(44)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(45)

Dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Číny pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania, i keď na nižších úrovniach ako v období prešetrovania pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015). Podľa údajov Eurostatu predstavoval dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Číny v období revízneho prešetrovania menej ako 1 % trhu Únie v porovnaní s 10,3 % (11) podielom na trhu počas pôvodného prešetrovania. V absolútnom vyjadrení vyviezla Čína do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania približne 32 000 ton, čo je výrazný pokles v porovnaní približne so 732 000 tonami (12), ktoré vyviezla do Únie počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania.

(46)

Komisia počas pôvodného prešetrovania zistila, že vývoz dotknutého výrobku z Číny bol na trhu Únie dumpingový na významnej úrovni. Dumpingové rozpätia spolupracujúcich čínskych vývozcov sa pohybovali od 52,7 % do 59,2 %. V dôsledku uplatňovania pravidla nižšieho cla sa antidumpingové clá uložené na čínsky dovoz stanovili na oveľa nižšej úrovni, a to od 19,7 % do 22,1 %.

(47)

Ako sa uvádza v odôvodnení 27, ani jeden čínsky vývozca/výrobca pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli predložené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(48)

V dôsledku toho zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v súvislosti s ČĽR preto vychádzajú v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a v podaniach predložených zainteresovanými stranami v spojení s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky dovozu a vývozu (Eurostat, GTA (13) a OECD (14)), a od nezávislých poskytovateľov finančných údajov, ako sú Global Financials, ktoré uverejnila spoločnosť Dunn & Bradstreet (15).

(49)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(50)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne vo verbálnej nóte z 13. septembra 2021 informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(51)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt bola vzhľadom na dostupné dôkazy možnou reprezentatívnou treťou krajinou pre Čínu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia v tomto prípade Brazília. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(52)

Komisia 24. novembra 2020 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Brazíliu, Mexiko, Rusko a Turecko. Komisii neboli k prvému záznamu doručené žiadne pripomienky.

(53)

Komisia 17. marca 2022 formou druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) oznámila zainteresovaným stranám, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom za reprezentatívnu krajinu vezme Brazíliu. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(54)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(55)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(56)

Ako sa bližšie vysvetľuje v nasledujúcich pododdieloch, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(57)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (16), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(58)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že v ČĽR existovalo značné zasahovanie vlády, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (17). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (18), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (19). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (20). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (21). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (22), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (23).

(59)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (24) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(60)

V žiadosti sa tvrdilo, že čínske hospodárstvo ako celok vo veľkej miere ovplyvňujú a postihujú rôzne komplexné zásahy čínskej vlády alebo iných verejných orgánov na rôznych úrovniach verejnej správy, vzhľadom na ktoré sa v tomto prešetrovaní nemôžu použiť ceny a náklady na domácom trhu čínskeho oceliarskeho priemyslu. Na podporu uvádzaného stanoviska sa v žiadosti odkazovalo na nedávne prešetrovania Komisie týkajúce sa čínskeho oceliarskeho odvetvia (25) alebo na závery Globálneho fóra G20 pre nadmernú kapacitu ocele (26).

(61)

Konkrétnejšie sa v žiadosti poukázalo na to, že na pozadí doktríny „socialistického trhového hospodárstva“ zakotvenej v ústave ČĽR, všadeprítomnosti Komunistickej strany Číny a vládneho vplyvu na hospodárstvo prostredníctvom iniciatív strategického plánovania – ako napríklad 13. a 14. päťročný plán – má zasahovanie čínskej vlády rôznu formu, konkrétne administratívnu, finančnú a regulačnú.

(62)

V žiadosti boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia. Žiadateľ, najmä s odvolaním sa na predchádzajúce prešetrovania Komisie v oceliarskom odvetví, na správu, ako aj na správy orgánov tretích krajín (ďalej len „USTR“) a iných inštitúcií (MMF), uviedol, že:

(63)

Ako sa uvádza v odôvodnení 50, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(64)

Konkrétne v odvetví prešetrovaného výrobku, t. j. v oceliarskom odvetví, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády. Mnohí z najväčších výrobcov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena sú vo vlastníctve štátu, napríklad Hebei Iron and Steel, Handan Iron and Steel, Baoshan Iron and Steel, Shanghai Meishan Iron and Steel, BX Steel Posco Cold Rolled Sheet, WISCO International Economic and Trading, Maanshan Iron and Steel, Tianjin Rolling One Steel alebo Inner Mongolia Baotu Steel Union. Ďalší veľký čínsky podnik Baosteel, ktorý sa zaoberá výrobou ocele, je súčasťou spoločnosti China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group a Wuhan Iron & Steel), najväčšieho výrobcu ocele na svete (28), ktorý je v konečnom dôsledku v 100 % vlastníctve ústrednej Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (29). Hoci je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (30). Zatiaľ čo podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkopodnikov (31). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (32). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (33). Keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena nebolo možné určiť. Hoci konkrétne informácie nemusia byť k dispozícii pre odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, toto odvetvie predstavuje pododvetvie oceliarskeho priemyslu a zistenia týkajúce sa oceliarskeho odvetvia sa preto považujú za smerodajné aj pre prešetrovaný výrobok.

(65)

Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa oceliarskeho odvetvia potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasiahnuť do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je návrh usmerňujúceho stanoviska Ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (34), alebo 14. päťročný plán o rozvoji odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude „sa venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (35). Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví a riadiť ho možno vidieť na provinčnej úrovni, ako napríklad v Shandongu, ktorý nielenže predpokladá „vybudovanie ekológie oceliarskeho priemyslu […], založenie výrobných parkov, rozšírenie priemyselného reťazca a vytvorenie priemyselných klastrov“, ale chce, aby oceliarsky priemysel „bol názornou ukážkou transformácie a modernizácie […] v našej provincii a dokonca aj pre celú krajinu“ (36).

(66)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, z dôvodu nespolupráce zo strany výrobcov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena nebolo možné systematicky preukázať existenciu osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. Keďže ploché výrobky z ocele valcované za studena predstavujú pododvetvie oceliarskeho odvetvia, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú relevantné aj pre ploché výrobky z ocele valcované za studena. Príkladom je skutočnosť, že predseda predstavenstva spoločnosti Baowu je zároveň tajomníkom straníckeho výboru, pričom generálny riaditeľ je zástupcom tajomníka straníckeho výboru (37). Podobne predseda predstavenstva spoločnosti Baosteel zastáva funkciu tajomníka straníckeho výboru, zatiaľ čo výkonný riaditeľ je zástupcom tajomníka straníckeho výboru (38). Všeobecnejšie nemožno vzhľadom na všeobecnú uplatniteľnosť právnych predpisov o prítomnosti Komunistickej strany Číny v spoločnostiach predpokladať, že by schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách bola odlišná v porovnaní s odvetvím ocele.

(67)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v odvetví plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Nasledujúce príklady ilustrujú opísaný trend rastúcej miery zasahovania čínskej vlády do odvetvia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Mnohí výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena výslovne zdôrazňujú činnosti budovania strany na svojich webových sídlach, majú vo vedení spoločnosti členov strany a vyzdvihujú svoje väzby s Komunistickou stranou Číny. Napríklad spoločnosť Baowu uvádza, že v rámci skupiny existuje 301 straníckych výborov, pričom spomedzi zamestnancov spoločnosti Baowu je 84 571 členov Komunistickej strany (39). Skupina okrem toho o budovaní strany v podniku uvádza: „Posilnenie vedúceho postavenia strany a zlepšenie správy a riadenia spoločnosti, zlepšenie systému moderného podniku. Skupina China Baowu v plnej miere uskutočňuje požiadavky ‚stanovísk o posilňovaní vedúceho postavenia strany pri zlepšovaní správy a riadenia centrálnych podnikov‘, […] Revidovaný a zlepšený systém rozhodovania o dôležitých záležitostiach ďalej zlepšil rozhodovaciu právomoc straníckeho výboru, predstavenstva, manažérov a ostatných riadiacich orgánov, rozhodovanie predstavenstva je dôležité a formuje oprávnených predstavenstvom[…]. […] Skupina Baowu dodržiava a vykonáva súčasné plánovanie budovania strany a reformy podniku, súčasné zakladanie straníckych organizácií a pracovných inštitúcií, súčasné rozdeľovanie vedúcich straníckych organizácií a pracovníkov poverených straníckymi úlohami.“ (40)

(68)

V odvetví plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Hoci je odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena špecializovaným odvetvím a počas prešetrovania nebolo možné identifikovať žiadne osobitné politické dokumenty, ktoré by usmerňovali osobitne rozvoj tohto odvetvia, odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena profituje z vládnych usmernení a zasahovania do oceliarskeho odvetvia, keďže ploché výrobky z ocele valcované za studena predstavujú jedno z jeho pododvetví.

(69)

Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (41). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako je napríklad „Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020“ platný počas značnej časti obdobia revízneho prešetrovania. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (42). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne sa vzťahujú na všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (43). V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (44), ktorý sa uplatňoval počas obdobia revízneho prešetrovania, sa plánovala podpora pre podniky vyrábajúce druhy oceľových výrobkov vyššej kategórie (45). Tento plán sa zameriaval aj na dosiahnutie kvality, trvanlivosti a spoľahlivosti výrobkov prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (46). Podobne v rámci 14. päťročného plánu prijatého v marci 2021 čínska vláda určila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (47).

(70)

V katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019) (48) (ďalej len „katalóg“) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami. Ďalšou dôležitou surovinou používanou na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena je železná ruda. Na železnú rudu sa počas významnej časti obdobia revízneho prešetrovania vzťahoval celoštátny plán pre nerastné zdroje na roky 2016 – 2020. V pláne sa okrem iného predpokladalo „zabezpečovať koncentráciu podnikov a rozvíjať veľké a stredné bane konkurencieschopné na trhu“, „zabezpečovať usmerňovanie miestnych zdrojov tak, aby sa sústreďovali na veľké ťažobné skupiny“, „znižovať zaťaženie železorudných podnikov“, „zvyšovať konkurencieschopnosť domácich železorudných podnikov“, „vhodne kontrolovať rozvoj baní s hĺbkou 1 000 metrov a malých povrchových železorudných baní“.

(71)

Železná ruda sa spomína aj v 13. päťročnom pláne pre oceľ na roky 2016 – 2020, ktorý bol v platnosti počas významnej časti obdobia revízneho prešetrovania. V prípade železnej rudy sa podľa plánu malo: „pokračovať v podpore prieskumných prác v kľúčových domácich nerastných oblastiach […], podporovať viacero existujúcich a silne konkurencieschopných domácich železorudných podnikov, a to vďaka širšiemu a intenzívnejšiemu rozvoju […], a posilňovať úlohu domácich báz nerastných zdrojov, pokiaľ ide o bezpečnosť (dodávok)“ .

(72)

Železná ruda sa klasifikuje ako strategické rozvíjajúce sa odvetvie, a preto sa na ňu vzťahuje 13. päťročný plán pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia. Železná ruda aj ferozliatiny sú takisto uvedené v Katalógu. Ferozliatiny sú ďalej zmienené v katalógu ministerstva priemyslu a informačných technológií pre usmerňovanie rozvoja a prechodu priemyslu z roku 2018. Uvedené príklady týkajúce sa oceliarskeho odvetvia vo všeobecnosti a konkrétne obchodu so železnou rudou, ktorý je dôležitou surovinou na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, poukazujú na význam, ktorý čínska vláda týmto odvetviam pripisuje. Čínska vláda ako taká usmerňuje aj ďalší rozvoj odvetvia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc a kontroluje prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania tohto odvetvia. Odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena tak využíva vládne usmerňovanie a zasahovanie týkajúce sa hlavnej suroviny na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, ktorou je železo.

(73)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných odvetví vrátane výroby hlavnej suroviny používanej na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(74)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena uvedených v odôvodnení 55 neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(75)

Odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 55. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (49).

(76)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 55. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(77)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(78)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predajné ceny plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(79)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(80)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom oddiele.

(81)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(82)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 52 a 53, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá. Strany nedostali žiadne pripomienky k týmto skutočnostiam a k príslušným zdrojom, ako sa uvádza v dvoch uvedených záznamoch. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Brazíliu za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(83)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Brazíliu, Mexiko, Rusko a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, čo znamená, že Svetová banka všetky uvedené krajiny, o ktorých je známe, že sa v nich vyrába prešetrovaný výrobok, klasifikuje na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s vyšším stredným príjmom.

(84)

Žiadateľ vo svojej žiadosti navrhol Brazíliu ako údajne vhodnú reprezentatívnu krajinu, keďže Brazília bola domovom niekoľkých integrovaných výrobcov ocele a bola výborným príkladom konkurenčného domáceho trhu s hlavnými výrobkami z ocele vrátane prešetrovaného výrobku. Žiadateľ vo svojej žiadosti takisto uviedol, že všetky vstupy použité pri výrobe prešetrovaného výrobku v Brazílii sa bežne dovážajú z viacerých krajín pôvodu a vo veľkej miere z nedeformovaných zdrojov.

(85)

Neboli doručené žiadne pripomienky k dotknutým krajinám identifikovaným v uvedenom zázname.

(86)

V prvom zázname Komisia uviedla, že v prípade krajín identifikovaných ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. Brazília, Mexiko, Rusko a Turecko, sa dostupnosť verejných údajov ešte musí overiť, a to najmä pokiaľ ide o verejné finančné údaje výrobcov prešetrovaného výrobku.

(87)

Pokiaľ ide o Mexiko, Komisia identifikovala dve spoločnosti, ktoré boli v prvom zázname uvedené ako výrobcovia. Jedna z týchto dvoch spoločností však bola od roku 2016 vrátane roku 2020 stratová. V prípade druhej spoločnosti sa ukázalo, že jej účtovná závierka za rok 2020 nebola v súlade s jej účtovnou závierkou za predchádzajúci rok (2019): zistilo sa napríklad, že čistý predaj bol približne sedemnásobne nižší ako v roku 2019. Nenašli sa žiadne informácie odôvodňujúce takýto rozdiel v čistom predaji (ktorý má vplyv aj na čisté zisky) medzi rokmi 2020 a 2019. Tieto dve spoločnosti sa preto nepovažovali za vhodných kandidátov na stanovenie režijných nákladov spojených s výrobou, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Keďže Komisia nemala v spise k dispozícii žiadne iné informácie o prítomnosti ďalších spoločností vyrábajúcich prešetrovaný výrobok v Mexiku s ľahko dostupnými finančnými údajmi, Komisia dospela k záveru, že Mexiko už nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(88)

Pokiaľ ide o Rusko, Komisia identifikovala dve spoločnosti, ktoré boli v prvom zázname uvedené ako výrobcovia a ktoré mali verejne dostupné finančné informácie. Obe spoločnosti boli ziskové v roku 2020 a predchádzajúcich rokoch ziskové. Ako sa však uvádza v odôvodnení 91, Komisia zistila niekoľko problémov s informáciami dostupnými pre Rusko, keďže nedovážalo niekoľko dôležitých surovín, ako je skvapalnený zemný plyn, používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Okrem toho sa zdá, že ceny zemného plynu sú v Rusku deformované. Komisia preto dospela k záveru, že Rusko nebolo vhodné považovať pri tomto prešetrovaní za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(89)

Pokiaľ ide o Turecko, Komisia v prvom zázname uviedla ako výrobcov dve spoločnosti. V prípade jednej z nich však nebola k dispozícii žiadna aktuálna ľahko dostupná účtovná závierka. V prípade druhej spoločnosti Komisia napriek tomu, že bola v roku 2020 a predchádzajúcich rokoch zisková, považovala úroveň predajných a všeobecných nákladov (ďalej len „predajné, všeobecné a administratívne náklady“) tejto spoločnosti za neprimeranú, pretože jej predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percento jej výrobných nákladov boli nízke (menej ako 2 % v roku 2020) alebo dokonca záporné. Komisia preto dospela k záveru, že na stanovenie nedeformovanej normálnej hodnoty nemôže použiť údaje týchto spoločností ako nedeformovanú a primeranú sumu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia v dôsledku toho usúdila, že Turecko nebolo možné považovať pri tomto prešetrovaní za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(90)

Napokon, pokiaľ ide o Brazíliu, Komisia v prvom zázname identifikovala päť spoločností vyrábajúcich ploché výrobky z ocele valcované za studena. Dve z týchto piatich spoločností však mali záporné predajné a všeobecné náklady (ďalej len „predajné, všeobecné a administratívne náklady“) vyjadrené ako percento ich výrobných nákladov, a preto sa ich údaje na účely stanovenia nedeformovanej normálnej hodnoty nemohli použiť. Ostatné tri brazílske spoločnosti mali verejné finančné údaje za nedávne obdobie, z ktorých vyplývali zisky a primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych nákladov za rok 2020.

(91)

Komisia analyzovala aj dovoz hlavných výrobných faktorov do Brazílie, Mexika, Ruska a Turecka. Z analýzy údajov o dovoze vyplynulo, že Rusko nedovážalo niektoré dôležité výrobné faktory. Okrem toho sa zdá, že ceny zemného plynu sú v Rusku deformované. Z analýzy údajov o dovoze okrem toho vyplynulo, že Turecko nedovážalo skvapalnený zemný plyn (HS 2711 11 zemný plyn, skvapalnený) a dovážalo len obmedzené množstvo kyslíka (HS 2804 40 kyslík). Rusko ani Turecko preto nebolo možné považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(92)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a tri brazílske spoločnosti (ArcelorMittal Brazil, CSN a Usiminas) v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(93)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Brazílie ako reprezentatívnej krajiny a troch spoločností (ArcelorMittal Brazil, CSN a Usiminas) ako výrobcov v reprezentatívnej krajine. V nadväznosti na druhý záznam neboli doručené žiadne pripomienky.

(94)

Po tom, ako sa za jedinú vhodnú reprezentatívnu krajinu na základe všetkých uvedených prvkov určila Brazília, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(95)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Brazília vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(96)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor spomenutý v uvedenom zázname.

(97)

Následne v druhom zázname Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, predovšetkým surovín, databázu GTA. Komisia ďalej uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na energiu mieni použiť tieto zdroje: cenu elektrickej energie účtovanú jedným z najväčších dodávateľov elektrickej energie v Brazílii, spoločnosťou EDP Brasil (52), zatiaľ čo pre cenu zemného plynu v Brazílii mieni použiť údaje podľa podrobnejšieho vysvetlenia v odôvodnení 109. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije štatistické údaje MOP na určenie miezd v Brazílii. Štatistické údaje MOP (53) poskytujú informácie o mesačných mzdách zamestnancov (54) a priemernom čase odpracovanom v hodinách za týždeň v Brazílii vo výrobnom odvetví (55) v roku 2020.

(98)

V druhom zázname Komisia takisto informovala zainteresované strany, že vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov zoskupí zanedbateľnú váhu niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch do „spotrebných materiálov“ na základe informácií, ktoré žiadateľ predložil v žiadosti. Komisia ďalej informovala, že na určenie spotrebného materiálu použije percentuálny podiel na prepočítané náklady na suroviny na základe informácií, ktoré žiadateľ poskytol vo svojej žiadosti, pričom použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(99)

Neboli doručené žiadne pripomienky.

(100)

Komisia požiadala žiadateľa, aby objasnil relevantné výrobné faktory používané vo výrobných procesoch počnúc polotovarmi valcovanými za tepla a predložil aktuálne informácie o úrovni nákladov na dopravu za celé obdobie revízneho prešetrovania. Žiadateľ poskytol požadované informácie 17. februára 2022.

(101)

Na základe všetkých informácií zo žiadosti a následných informácií predložených žiadateľom boli určené tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory určitých plochých výrobkov valcovaných za studena

(102)

Na základe informácií, ktoré žiadateľ uviedol vo svojej žiadosti, existujú dva hlavné výrobné procesy na výrobu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena:

(103)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín (v prípade prvého výrobného procesu) a plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla (v prípade druhého výrobného procesu) na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (56). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 80 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal dovoz z iných tretích krajín reprezentatívny.

(104)

Množstvo výrobných faktorov predstavovalo zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny v období revízneho prešetrovania. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov. Ako je vysvetlené v odôvodnení 98, Komisia použila na stanovenie množstva spotrebných materiálov percentuálny podiel, ktorý uviedol žiadateľ vo svojej žiadosti, pričom použila stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(105)

Pokiaľ ide o dovozné clá, Komisia poznamenala, že Brazília dovážala svoje najdôležitejšie suroviny (železnú rudu z viac ako piatich krajín a uhlie a koks z viac ako desiatich krajín). Keďže v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nie je nutné vypočítať presné dumpingové rozpätie, ale skôr určiť pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, Komisia vypočítala dovozné clá pre každú surovinu na základe reprezentatívnych objemov dovozu z obmedzeného počtu krajín, ktoré predstavujú aspoň 80 % celkového dovozu najdôležitejších surovín (železná ruda, uhlie a koks).

(106)

Pokiaľ ide o náklady na dopravu, Komisia vzhľadom na úplne chýbajúcu spoluprácu požiadala žiadateľa, aby predložil aktuálne informácie o úrovni nákladov na vnútroštátnu dopravu za celé obdobie revízneho prešetrovania. Žiadateľ predložil požadované informácie 4. a 17. februára 2022. Komisia vyjadrila náklady na vnútroštátnu dopravu pri dodávke surovín ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodaní do závodu spoločnosti.

(107)

Na stanovenie miezd v Brazílii Komisia použila štatistické údaje MOP. Štatistické údaje MOP (57) poskytujú informácie o mesačných mzdách zamestnancov (58) a priemernom čase odpracovanom v hodinách za týždeň v Brazílii vo výrobnom odvetví (59) v roku 2020.

(108)

Na stanovenie nedeformovanej hodnoty nákladov na elektrickú energiu Komisia použila sadzbu cien za elektrickú energiu, ktorú uviedol jeden z najväčších dodávateľov elektriny v Brazílii, spoločnosť EDP Brasil (60).

(109)

Cena zemného plynu v Brazílii bola založená na údajoch, ktoré poskytujú dovozné ceny, clo zaplatené, za dovážaný plyn kombináciou množstiev dovozu a hodnôt získaných z databázy GTA s údajmi o sadzbách získanými z MacMap (61).

(110)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(111)

Komisia použila finančné údaje troch brazílskych spoločností (ArcelorMittal Brazil, CSN a Usiminas), výrobcov v reprezentatívnej krajine, ako sa uvádza v odôvodnení 90.

(112)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov, ktoré žiadateľ poskytol vo svojej žiadosti, Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou.

(113)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(114)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(115)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodnení 112. Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa určili na základe finančných údajov troch brazílskych spoločností (ArcelorMittal Brazil, CSN a Usiminas), ako sa uvádza v odôvodnení 111. Komisia k nedeformovaným výrobným nákladom pripočítala tieto položky:

(116)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vytvorená normálna hodnota sa počas obdobia revízneho prešetrovania pohybovala buď v rozmedzí od 1 200 do 1 400 EUR/t, alebo v rozmedzí od 1 500 do 1 700 EUR/t, a to v závislosti od výrobného procesu (v tejto súvislosti pozri odôvodnenie 102).

(117)

Keďže vyvážajúci výrobcovia z Číny nespolupracovali, vývozná cena sa určila na základe údajov podľa článku 14 ods. 6 (62) na úrovni ceny CIF.

(118)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza vyššie.

(119)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ, sa vývozná cena upravila o náklady na námornú a vnútroštátnu nákladnú dopravu a poplatky za vykládku vo výške 140,44 EUR/t, aby sa získala cena zo závodu.

(120)

Komisia na tomto základe stanovila, že vývozná cena bola o 29,7 % nižšia ako normálna hodnota pre prvý výrobný proces vychádzajúci zo surovín, ako je vysvetlené v odôvodnení 102, a 8,83 % pre druhý výrobný proces vychádzajúci z polotovarov.

(121)

Keďže však objem predmetného dovozu bol veľmi obmedzený a zodpovedal menej ako 0,5 % celkového dovozu do Únie a menej ako 1 % podielu na trhu Únie, ceny sa považovali za nereprezentatívne. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že tieto nízke objemy neposkytujú dostatočný základ na vyvodenie záveru o pokračovaní dumpingu. Komisia preto prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(122)

Na účely analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu sa analyzovali tieto dodatočné prvky: vývoz do tretích krajín, výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne a atraktívnosť trhu Únie.

(123)

Komisia analyzovala cenový model čínskeho vývozu do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania. Preto nahliadla do verejne dostupných informácií, ako je štatistika čínskeho vývozu podľa databázy Global Trade Atlas (ďalej len „databáza GTA“), a vybrala množstvá a hodnoty vývozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena za obdobie revízneho prešetrovania, na ktoré sa vzťahujú kódy HS 7209 15 90, 7209 16 90, 7209 17 90, 7209 18 90, 7209 25 00, 7209 26 00, 7209 27 00, 7209 28 00, 7211 23 00, 7211 29 00, 7225 50 00 a 7226 92 00. Vývozné množstvá (v tonách) do všetkých krajín (vrátane Európskej únie) predstavujú 3 253 368 ton, z čoho 31 602 ton alebo približne 1 % sa vyviezlo do Únie.

(124)

V štatistike čínskeho vývozu uvedenej v databáze GTA sa uvádzala priemerná vývozná cena CIF z Číny do iných krajín vo výške 629 EUR/t, ktorá bola upravená na cenu zo závodu (po úpravách o námornú a vnútroštátnu nákladnú dopravu a poplatky za vykládku) vo výške 585 EUR/t. Posledná uvedená cena bola dokonca nižšia ako vývozná cena do EÚ v období revízneho prešetrovania.

(125)

Preto sa považovalo za pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, čínski vyvážajúci výrobcovia by začali predávať do Únie na úrovni nižšej ako je zistená normálna hodnota.

(126)

Podľa žiadosti žiadateľa je v Číne viac ako 50 vyvážajúcich výrobcov prešetrovaného výrobku. Podľa čínskych štatistík o vývoze vykázaných v databáze GTA vyvážali čínski vyvážajúci výrobcovia aj do zvyšku sveta.

(127)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia v Číne nespolupracovali, Komisia založila svoje zistenia týkajúce sa kapacity ostatných vyvážajúcich výrobcov na dostupných skutočnostiach a opierala sa o informácie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ako aj o ďalšie dostupné zdroje, ako je vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1029 (63), dokument OECD o najnovšom vývoji (64) kapacity výroby ocele v roku 2021, zverejnený v septembri 2021, a o údaje Svetového oceliarskeho združenia za rok 2021 (65).

(128)

Po prvé, v informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa odhadla celková čínska kapacita na viac ako 120 miliónov ton, zatiaľ čo výroba a čínska spotreba sa v roku 2020 odhadovali na 100 miliónov ton. Na základe toho sa voľná kapacita v Číne odhadovala na 20 miliónov ton v roku 2020, ktorá podáva obraz o voľnej kapacite v období revízneho prešetrovania a ktorá výrazne prevyšuje celkovú spotrebu v Únii na voľnom trhu (približne 9,7 milióna ton) v období revízneho prešetrovania. Po druhé, vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/1029 sa stanovilo, že napriek mimoriadnemu nárastu spotreby zaznamenanému v Číne [pozri odôvodnenie 36 nariadenia (EÚ) 2021/1029] sa v ministerskej správe za rok 2020 z Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele na základe údajov do roku 2019 uvádzalo, že „okamžitým dôsledkom tejto prognózy v oblasti dopytu je to, že globálny rozdiel medzi kapacitou a dopytom, čiže ukazovateľ rizík nadmerných dodávok na trh s oceľou, sa v roku 2020 podstatne zvýši, a to aspoň na 606 miliónov metrických ton“. Takisto sa v nej konštatuje, že „tento zvrat v oblasti nadmernej kapacity môže viesť k narušeniam obchodu, spôsobiť prudké zníženie cien ocele a poškodiť hospodársku udržateľnosť oceliarskeho priemyslu“ . Po tretie, túto situáciu potvrdil aj dokument OECD s názvom „Najnovší vývoj kapacity výroby ocele v roku 2021“. V dokumente sa odvolávalo nielen na „množstvo nových investícií súvisiacich s opatreniami Číny na nahradenie zastaraných a malých oceliarní, najmä vo východných a južných pobrežných oblastiach Číny“, ale aj na skutočnosť, že čínska vláda „zistila prípady, keď oceliarne rozšírili svoju výrobnú kapacitu v rámci systému kapacitných výmen“. Okrem toho sa dokument OECD zmieňoval o investíciách čínskych oceliarskych spoločností v krajinách južnej Ázie, ako sú Filipíny a Indonézia. A napokon, aj keď sa údaje Svetového oceliarskeho združenia za rok 2021 týkajú iba surovej ocele, pre dotknutý výrobok ich možno považovať za smerodajné, keďže výroba ocele valcovanej za studena je v podstate druhým výrobným procesom ocele po výrobe ocele valcovanej za tepla. V tejto súvislosti z údajov o výrobe surovej ocele za rok 2021 vyplynulo, že na Čínu pripadalo 52,9 % celosvetovej svetovej výroby ocele, čo takisto svedčí o obrovskej výrobnej kapacite dotknutého výrobku v ČĽR v roku 2021.

(129)

Okrem toho sú niektoré hlavné trhy, ako napríklad USA a India, chránené antidumpingovými opatreniami týkajúcimi sa prešetrovaného výrobku, ktoré obmedzujú prístup čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(130)

Na základe uvedeného je pravdepodobné, že čínski výrobcovia v prípade uplynutia platnosti opatrení budú smerovať svoje voľné kapacity vo veľkých množstvách na trh Únie za dumpingové ceny.

(131)

Trh Únie patrí medzi najväčšie trhy s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena na celom svete.

(132)

Žiadateľ vo svojej žiadosti tvrdil, že samotné ochranné opatrenia Únie pre oceľ, ktoré sa uplatňujú na prešetrovaný výrobok, by nepostačovali na ochranu trhu Únie pred značnými množstvami dovozu za dumpingové ceny. Keďže Číne nebola pridelená žiadna kvóta pre konkrétnu krajinu na prešetrovaný výrobok, čínski vyvážajúci výrobcovia majú prístup k veľkému množstvu zvyškových objemov kvót, v rámci ktorých by mohli nasmerovať svoj vývoz na trh Únie, ak by platnosť antidumpingových opatrení uplynula. V dôsledku toho, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili, objemy čínskeho vývozu sa pravdepodobne výrazne zvýšia v rámci zvyškovej kvóty, a tým zaplavia trh Únie skôr, ako by sa začalo uplatňovať akékoľvek clo pri prekročení kvóty podľa ochranného opatrenia.

(133)

Dovozca, spoločnosť Duferco S.A., uviedol (66), že čínske orgány zrušili 13 % úľavu na dani z pridanej hodnoty na vývoz ocele vrátane dovozu prešetrovaného výrobku s cieľom obmedziť výrobu ocele v Číne (v záujme riešenia jej emisií uhlíka) a zároveň zabezpečiť čínske domáce dodávky. Spoločnosť Duferco S.A. uviedla, že v dôsledku toho sa očakáva zvýšenie cien čínskeho dovozu, čím sa oslabí atraktívnosť trhu Únie. Komisia však toto tvrdenie nemohla potvrdiť, keďže vývoj objemov a cien závisí aj od mnohých ďalších prvkov, ako je najmä existujúca nadmerná kapacita a atraktívnosť trhu Únie v porovnaní s inými tretími krajinami.

(134)

Trh Únie je veľmi atraktívny, pretože patrí medzi najväčšie na svete. Okrem toho, ako sa uvádza v tabuľke 7 v odôvodnení 202, vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na voľnom trhu v Únii dosiahli počas obdobia revízneho prešetrovania 622 EUR/t, čo je nad úrovňou priemernej vývoznej ceny z Číny upravenej na cenu zo závodu vo výške 585 EUR/t (pozri odôvodnenie 124). Je teda pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení by čínski výrobcovia využili svoju voľnú kapacitu a okrem toho by presmerovali časť svojho menej ziskového vývozného predaja z tretích krajín na trh Únie.

(135)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade, že by uplynula platnosť opatrení.

(136)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Ruska počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval, aj keď na výrazne nižších úrovniach ako počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015). Podľa štatistiky z databázy Comext (Eurostat) predstavoval dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Ruska v období revízneho prešetrovania menej ako 3 000 ton v porovnaní približne so 700 000 tonami počas pôvodného obdobia prešetrovania. Dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Ruska predstavoval v období revízneho prešetrovania takmer 0 % podiel na celkovom trhu Únie aj na voľnom trhu Únie v porovnaní s 9,8 % podielom na trhu počas pôvodného obdobia prešetrovania.

(137)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 29, vo fáze začatia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa prihlásili traja ruskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí vyjadrili ochotu spolupracovať. Neskôr však Komisiu informovali, že nemajú v úmysle vyplniť dotazník pre vyvážajúcich výrobcov.

(138)

V dôsledku toho boli v súlade s článkom 18 základného nariadenia zistenia týkajúce sa pokračovania dumpingu, ako aj pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach.

(139)

Ako sa uvádza v odôvodnení 138, z dôvodu nespolupráce vyvážajúcich výrobcov v Rusku Komisia použila pri stanovení normálnej hodnoty dostupné skutočnosti. Na tento účel Komisia použila údaje, ktoré žiadateľ poskytol za obdobie revízneho prešetrovania, založené na referenčných cenách na domácom trhu pre Rusko – ploché výrobky z ocele valcované za studena – región Volga od spoločnosti MEPS International (67). Na základe toho bola normálna hodnota počas obdobia revízneho prešetrovania 702,97 EUR/t.

(140)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v Rusku Komisia musela pri stanovení vývoznej ceny použiť dostupné skutočnosti.

(141)

Vývozná cena bola stanovená na základe údajov Eurostatu o cenách CIF. Vývozná cena teda bola 755,65 EUR/t.

(142)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu prešetrovaného výrobku na základe ceny zo závodu. Na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ, sa vývozná cena upravila o náklady na námornú a vnútroštátnu nákladnú dopravu a poplatky za vykládku vo výške 127,84 EUR/t, aby sa zrovnala na úroveň ceny zo závodu. Na základe toho bola upravená vývozná cena zo závodu do Únie 627,81 EUR/t.

(143)

Z uvedeného porovnania vyplynulo, že vývozné ceny do Únie vyjadrené ako percento hodnoty CIF boli o 10 % nižšie ako stanovená normálna hodnota.

(144)

Keďže však bol objem dotknutého dovozu veľmi obmedzený, pretože predstavoval menej ako 1 % celkového dovozu do Únie a takmer 0 % podiel na trhu Únie, Komisia prešetrila aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(145)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. V tejto súvislosti sa analyzovali tieto dodatočné prvky: vývoz do tretích krajín, výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(146)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.2.2.1.

(147)

Vývozná cena bola stanovená na základe vývozných cien prešetrovaného výrobku do iných tretích krajín. V tejto súvislosti Komisia v dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov použila databázu GTA. Priemerná vývozná cena CIF do tretích krajín bola v období revízneho prešetrovania 536 EUR/t. Vývozná cena CIF do tretích krajín sa znížila na úroveň ceny zo závodu odpočítaním nákladov na dopravu a poistenie a nákladov na vnútroštátnu dopravu v Rusku, čo predstavovalo 127,84 EUR/t, ako sa uvádza v odôvodnení 141. Na tomto základe predstavovala upravená vývozná cena zo závodu do tretích krajín 408,72 EUR/t.

(148)

Komisia porovnala normálnu hodnotu stanovenú v oddiele 3.2.2.1 a priemernú vývoznú cenu do tretích krajín na základe ceny zo závodu.

(149)

Z uvedeného porovnania vyplynulo, že ruský vývoz prešetrovaného výrobku do tretích krajín, vyjadrený ako percento hodnoty CIF, bol o 55 % nižší ako stanovená normálna hodnota.

(150)

Traja ruskí vyvážajúci výrobcovia vo svojom podaní k začatiu konania tvrdili, že vývozné ceny na tretie trhy nie sú reprezentatívnejšie ako vývozné ceny do Únie, pretože tento vývoz, najmä do Turecka, pozostáva z lacnejších druhov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, čo údajne vysvetľuje nižšie ceny. Uviedli, že vysoké ruské vývozné ceny uvádzané Eurostatom sú reprezentatívne a musia sa použiť pri posúdení.

(151)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že nebol poskytnutý žiadny dôkaz na podporu tvrdenia o rozdieloch v druhoch výrobkov. Traja ruskí vyvážajúci výrobcovia v skutočnosti neposkytli vyplnený dotazník, ktorý by Komisii umožnil vykonať posúdenie, pokiaľ ide o druhy výrobku vyvážané do Únie. Ako je teda vysvetlené v odôvodnení 138, Komisia založila svoje posúdenie na dostupných skutočnostiach. Na stanovenie ruskej vývoznej ceny do tretích krajín použila ako najvhodnejší zdroj databázu GTA. V každom prípade, aj keby sa ruské vývozné ceny do Únie použili tak, ako to navrhovali traja ruskí vývozcovia, Komisia v oddiele 3.2.2.4 stanovila, že ruské vývozné ceny do Únie, ktorých zdrojom je Eurostat, vyjadrené ako percento hodnoty CIF, boli o 10 % nižšie ako stanovená normálna hodnota. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(152)

Vzhľadom na nespoluprácu ruských vyvážajúcich výrobcov sa výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku stanovili na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií týkajúcich sa obdobia revízneho prešetrovania, ktoré poskytol žiadateľ.

(153)

Podľa informácií, ktoré poskytol žiadateľ, presiahla celková výrobná kapacita prešetrovaného výrobku v Rusku v období revízneho prešetrovania 12 000 000 ton. Podľa odhadu žiadateľa majú ruskí výrobcovia voľnú kapacitu približne 2 milióny ton, ktorú nemôže absorbovať domáci trh. Okrem toho žiadateľ uviedol, že ruskí výrobcovia zvýšili výrobnú kapacitu ocele valcovanej za studena v rokoch 2016 až 2021 približne o 1 150 000 ton.

(154)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia spochybnili odhad voľnej kapacity v Rusku, ktorý predložil žiadateľ. Vo svojom podaní k začatiu revízneho prešetrovania poskytli údaje o celkovej výrobnej kapacite odvetvia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Rusku, celkovom objeme výroby a miere využitia kapacity. Tvrdili, že v roku 2020 malo ruské odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena voľnú kapacitu [1,8 – 2,3] milióna ton, čo bolo len [4 – 8] % celkovej spotreby v Únii (32,4 milióna ton). Ďalej uviedli, že pri zohľadnení odhadovaného rastu spotreby a výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Rusku a Euroázijskej hospodárskej únii (EAHU) sa predpokladá, že voľná kapacita ruského odvetvia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena sa bude ďalej znižovať.

(155)

V tejto súvislosti, ako je vysvetlené v odôvodnení 32, ruskí vyvážajúci výrobcovia neposlali vyplnené dotazníky a Komisia usúdila, že poskytli len neúplné informácie o výrobe, kapacite a objeme výroby bez podporných dôkazov, ktoré Komisia nemohla overiť. Keďže vyvážajúci výrobcovia neposkytli dostatočné a spoľahlivé informácie, pokiaľ ide o výrobnú kapacitu a objem výroby, Komisia použila informácie dostupné v spise.

(156)

Okrem toho ruskí vyvážajúci výrobcovia poskytli údaje o výrobe, kapacite a využití kapacity len vo verzii Sensitive (dôverná verzia) bez súhrnu, ktorý nemá dôverný charakter. Ako je uvedené v oznámení o začatí konania, ak strana, ktorá poskytuje dôverné informácie, nepreukáže dostatočný dôvod na žiadosť o dôverné zaobchádzanie alebo nepredloží súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter, v požadovanom formáte a kvalite, Komisia nemusí na takéto informácie prihliadať, pokiaľ jej nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne. Vzhľadom na to, že informácie o výrobe, kapacite a využití kapacity boli poskytnuté len vo verzii Sensitive (dôverná verzia), a teda nemohli byť predmetom pripomienok iných zainteresovaných strán, nebolo možné uspokojivo preukázať, že informácie sú správne.

(157)

V každom prípade sa príslušné údaje poskytnuté ruskými vyvážajúcimi výrobcami a údaje, ktoré poskytol žiadateľ, vo veľkom rozsahu neodlišovali. Komisia preto usúdila, že posúdenie založené na údajoch poskytnutých ruskými vyvážajúcimi výrobcami by neviedlo k inému záveru. Komisia preto zamietla tieto tvrdenia.

(158)

Po poskytnutí informácií ruská vláda, ako aj vyvážajúci výrobcovia, spochybnili zistenia Komisie, že vyvážajúci výrobcovia plne nespolupracovali pri prešetrovaní a že nebola predložená žiadna zmysluplná verejne prístupná verzia (ako je vysvetlené v odôvodnení 156). Vyvážajúci výrobcovia teda tvrdili, že Komisia v tomto ohľade zneužila svoje diskrečné právomoci.

(159)

Po prvé, Komisia poznamenala, že informácie o kapacite jednotlivých spoločností poskytli vyvážajúci výrobcovia iba vo forme indexov, čo stranám neumožnilo vyjadriť sa k presnej inštalovanej kapacite (neuviedli sa žiadne rozpätia). Vo verejne prístupnej verzii sa neposkytli ani údaje o výrobe, ani údaje o využití kapacity. V dôsledku toho Komisia zopakovala svoje zistenie, že ostatné zainteresované strany nemohli preskúmať verejne prístupnú verziu informácií o výrobe, kapacite a využití kapacity. Po druhé, tieto informácie neboli poskytnuté ako súčasť vyplnených dotazníkov a nebolo možné ich krížovo skontrolovať s inými časťami dotazníkov a podkladovými dokumentmi, ktoré sú spoločnosti povinné poskytnúť ako dôkaz na podporu informácií predložených vo vyplnenom dotazníku. A napokon, ako je vysvetlené v odôvodnení 157, Komisia zistila, že aj keby sa poskytnuté údaje mali zohľadniť, jej zistenia o voľnej kapacite by sa nezmenili. Komisia v dôsledku toho tieto tvrdenia zamietla.

(160)

Voľná kapacita prešetrovaného výrobku dostupná v Rusku predstavuje približne 21 % celkovej spotreby v Únii na voľnom trhu v období revízneho prešetrovania, ak sa vychádzalo zo žiadosti, a približne 20 %, ak by sa mali zohľadniť podania ruských vyvážajúcich výrobcov.

(161)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ruskí vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena na vývoz do Únie.

(162)

Komisia zistila, že ruskí vyvážajúci výrobcovia vyvážali prešetrovaný výrobok na trhy tretích krajín za ceny približne o 14 % nižšie, ako sú priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie. Ak vezmeme do úvahy túto úroveň cien, vývoz do Únie je pre ruských vývozcov potenciálne atraktívnejší ako vývoz do všetkých ostatných krajín.

(163)

Trh Únie je atraktívny aj vzhľadom na jeho geografickú blízkosť a veľkosť s celkovou spotrebou 33 579 173 ton vrátane spotreby na voľnom trhu, ktorá v období revízneho prešetrovania predstavovala 9 677 020 ton.

(164)

Objem vývozu do tretích krajín bol v období revízneho prešetrovania 580 000 ton, čo predstavovalo 6 % spotreby na voľnom trhu Únie. To predstavuje dodatočný objem plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, ktorý by sa mohol presmerovať na trh Únie vzhľadom na jeho atraktívnosť, ak by platnosť opatrení uplynula.

(165)

Po poskytnutí informácií vyvážajúci výrobcovia a ruská vláda tvrdili, že trh Únie už nie je pre vyvážajúcich výrobcov atraktívny z dôvodu sankcií a dokonca aj v období pred sankciami „už boli obchodné toky, infraštruktúra a dodávateľské reťazce zničené“ a trvalo by roky, kým by sa obnovili.

(166)

Tvrdením o sankciách sa zaoberajú odôvodnenia 167 a 172 a v súvislosti s tvrdením, že obnovenie vývozu do Únie bude trvať roky, Komisia poznamenala, že neboli poskytnuté žiadne dôkazy. Zároveň vzhľadom na výrazne nižšie ceny, za ktoré ruskí vyvážajúci výrobcovia pokračujú vo vývoze do zvyšku sveta, geografickú blízkosť a veľkosť trhu Únie, ako aj značný objem vývozu do tretích krajín, ktorý by mohol byť presmerovaný do Únie, Komisia zopakovala svoje zistenia, že trh Únie je pre ruských vyvážajúcich výrobcov atraktívny.

(167)

Tento záver nie je spochybnený nedávnymi udalosťami. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že Únia po začatí prešetrovania uložila Rusku v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine postupne prijaté balíky sankcií, ktoré sa dotýkajú aj výrobkov z ocele a/alebo oceliarskych spoločností vyrábajúcich a vyvážajúcich prešetrovaný výrobok po období revízneho prešetrovania. Súčasťou posledného balíka sankcií, ktorý sa vzťahuje na prešetrovaný výrobok a/alebo vyvážajúcich výrobcov, je zákaz dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Tento zákaz nadobudol platnosť 16. marca 2022 (68). Keďže tieto sankcie súvisia s vojenskou agresiou a príslušnou geopolitickou situáciou, ich rozsah, moduláciu a/alebo trvanie nemožno predvídať. Antidumpingové opatrenia okrem toho majú trvanie päť rokov. Komisia vzhľadom na uvedené neistoty a na skutočnosť, že Rada môže kedykoľvek ďalej zmeniť presný rozsah pôsobnosti a trvanie sankcií, dospela k záveru, že tieto sankcie nemôžu mať vplyv na jej závery v tomto konaní.

(168)

Komisia zistila, že ruskí vyvážajúci výrobcovia predávajú do tretích krajín za ceny nižšie, ako je normálna hodnota.

(169)

Voľná kapacita v Rusku, ako je vysvetlené v odôvodnení 161, bola v období revízneho prešetrovania značná a predstavovala približne 21 % celkovej spotreby v Únii na voľnom trhu v období revízneho prešetrovania a v rokoch 2016 až 2021 sa zvýšila.

(170)

Napokon atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti, geografickej blízkosti a cien naznačuje, že ruský vývoz a voľná kapacita Ruska by boli v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne (pre)smerované do Únie.

(171)

Po poskytnutí informácií ruská vláda tvrdila, že neexistuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, keďže dovoz bol zanedbateľný a ruskí výrobcovia z dôvodu sankcií úplne zastavili vývoz do Únie na dlhé a neurčité obdobie.

(172)

Pokiaľ ide o vývoz do Únie, Komisia pripomenula, že stanovila pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu na základe prvkov opísaných vyššie, ktoré nezahŕňajú súčasnú úroveň vývozu do Únie, čo sa považuje za dočasnú situáciu, ktorá sa môže kedykoľvek zmeniť. Pokiaľ ide o zavedené sankcie, ako je vysvetlené v odôvodnení 167, vzhľadom na to, že ich rozsah, modulácia a/alebo trvanie sú nepredvídateľné a možno ich kedykoľvek zmeniť, Komisia usúdila, že nemôžu mať vplyv na závery tohto konania. Nedávne udalosti dočasne ovplyvňujúce dovoz z Ruska do Únie preto nemôžu zmeniť zistenia týkajúce sa opätovného výskytu dumpingu v tomto prípade a tieto tvrdenia boli zamietnuté.

(173)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade, keby sa platnosť opatrení nepredĺžila.

(174)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia dvadsaťjeden výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(175)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 30,5 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie, ktoré poskytol žiadateľ. Ako sa uvádza v odôvodnení 21, vybrala sa vzorka troch výrobcov z Únie, ktorí predstavujú viac ako 30 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(176)

Keďže výrobné odvetvie Únie je väčšinou vertikálne integrované a ploché výrobky z ocele valcované za studena sa považujú za základný materiál na výrobu rôznych výrobkov s pridanou hodnotou v ďalších článkoch výrobného reťazca, spotreba na trhu vlastnej spotreby a na voľnom trhu sa analyzovala samostatne.

(177)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľnými trhmi je pri analýze ujmy dôležité, lebo výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík, a preto nie sú spoľahlivé. Výroba určená na voľný trh je naopak v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú cenami na voľnom trhu.

(178)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie podobne, ako sa vykonalo v pôvodnom prešetrovaní, Komisia získala údaje o celej činnosti plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena a stanovila, či bola výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. Komisia zistila, že približne 78 % celkovej výroby výrobcov z Únie bolo určených na použitie na vlastnú spotrebu.

(179)

Komisia preskúmala určité ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie iba na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, podiel na trhu, objem vývozu, vývozné ceny a ziskovosť. Pokiaľ ide o ďalšie ukazovatele, ako sú výroba, kapacita, produktivita, zamestnanosť a mzdy, číselné údaje, ktoré sa posudzujú ďalej, sa týkajú celej činnosti, a preto sa nevyžadovalo ich rozdelenie.

(180)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe údajov poskytnutých a) združením EUROFER o predaji podobného výrobku v Únii výrobným odvetvím Únie, ktoré sa podrobili krížovej kontrole s výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, a b) dovozu prešetrovaného výrobku zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu.

(181)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(182)

Spotreba na voľnom trhu sa v porovnaní so 7 122 682 tonami spotrebovanými počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania (1. apríla 2014 až 31. marca 2015) zvýšila. Počas posudzovaného obdobia však vlastná spotreba v Únii klesla približne o 15 %, zatiaľ čo spotreba na voľnom trhu Únie klesla približne o 13 %. V rokoch 2018 až 2019 zostala spotreba na trhu vlastnej spotreby stabilná, zatiaľ čo spotreba na voľnom trhu klesla o 7 %. K hlavnému poklesu došlo v rokoch 2019 až 2020, keď výrazne klesla spotreba na voľnom trhu (o 11 %) aj vlastná spotreba (o 20 %). Tento pokles sa začal v roku 2019 v dôsledku celkového spomalenia rastu v Únii, no ešte sa prehĺbil v dôsledku celkového spomalenia hospodárstva spôsobeného pandémiou COVID-19. Spomalenie hospodárskeho rastu vo všeobecnosti a konkrétne vo výrobnom odvetví ovplyvnilo celkový dopyt po oceli. To malo vplyv najmä na automobilový priemysel, na ktorý pripadá významná časť používateľov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania sa vlastná aj voľná spotreba zvýšila o 5 %, ale aj tak sa nevrátila na úrovne z roku 2018.

(183)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe porovnania medzi objemom dovozu a spotrebou na voľnom trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(184)

Dovoz do Únie z dotknutých krajín a zo zvyšku sveta sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(185)

Hoci v pôvodnom období prešetrovania predstavoval dovoz z dotknutých krajín 20 % podiel na trhu a 1,4 milióna ton, na základe informácií od Eurostatu v podstate zmizol z trhu Únie. V skutočnosti dovoz z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia naďalej klesal – zo 14 367 na 9 713 ton. Hoci sa objemy dovozu z oboch dotknutých krajín medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania opäť o niečo zvýšili, v súlade so zvyšujúcim sa objemom spotreby v tom istom období, počas obdobia revízneho prešetrovania stále predstavovali len 0,1 % podiel na trhu.

(186)

Celkový dovoz prešetrovaného výrobku z tretích krajín iných ako dotknuté krajiny sa počas posudzovaného obdobia znížil o 5 % (z 2,28 na 2,15 milióna ton). Nasleduje tak rovnaký klesajúci trend spotreby na voľnom trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke 2, ale v menšej miere. Okrem toho si tretie krajiny počas posudzovaného obdobia udržali (a dokonca zvýšili o takmer 2 percentuálne body) svoj podiel na voľnom trhu, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie stratilo takmer 2 % podiel na trhu. Ponuka plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena na voľnom trhu však bola rozdrobená, pričom žiadna z iných tretích krajín nemala podiel na trhu Únie vyšší ako 4 % (69).

(187)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(188)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnenom dotazníku, ktorý predložilo združenie Eurofer, ktoré sa týkali predaja podobného výrobku výrobným odvetvím Únie, a porovnala ich s údajmi, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(189)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(190)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(191)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(192)

Objemy výroby sa od začiatku posudzovaného obdobia výrazne znížili. Toto zníženie má do značnej miery podobný trend a rozsah, aký bol zaznamenaný pri poklese celkovej spotreby v Únii. Objemy výroby sa počas obdobia revízneho prešetrovania znížili o 16 %.

(193)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia takisto mierne znížila a je na oveľa nižšej úrovni ako počas pôvodného prešetrovania. Čiastočne je to preto, že Spojené kráľovstvo bolo počas pôvodného prešetrovania stále členom Únie, zatiaľ čo jeho výrobná kapacita sa už v súčasnom revíznom prešetrovaní nezohľadňovala. Okrem toho výrobné odvetvie Únie podniklo kroky na prispôsobenie a optimalizáciu svojej kapacity v súlade so spotrebou na trhu. Miery využitia kapacity sa preto spočiatku v porovnaní s pôvodným prešetrovaním zlepšili. Od spomalenia rastu v Únii v roku 2019, a najmä od vypuknutia pandémie COVID-19, sa však počas posudzovaného obdobia opäť výrazne znížili, hoci sa v období revízneho prešetrovania sa mierne zotavili (pokles bol v roku 2020 nižší o takmer 20 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2018, kým v období revízneho prešetrovania to bolo – 11 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2018).

(194)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja (v tonách) a jeho podiel na trhu

(195)

Celkový predaj v Únii mal počas posudzovaného obdobia klesajúci trend a celkovo sa znížil o 15 %. Rovnaký trend je zaznamenaný v podobnom rozsahu na trhu vlastnej spotreby a na voľnom trhu v súlade s poklesom spotreby znázorneným v tabuľke 2.

(196)

Trhový podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, ale počas obdobia revízneho prešetrovania klesol takmer o 2 %. Zhoduje sa to so zvýšením podielu tretích krajín na trhu v období revízneho prešetrovania, ako je uvedené v tabuľke 3.

(197)

V súvislosti so znižujúcou sa spotrebou nestratilo výrobné odvetvie Únie len objem predaja v Únii, ale prišlo aj o trhový podiel na voľnom trhu. Počas posudzovaného obdobia preto v prípade výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnemu rastu.

(198)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(199)

Výrobnému odvetviu Únie sa nepodarilo udržať počet zamestnancov zapojených do výroby prešetrovaného výrobku, ktorý sa medzi rokom 2018 a obdobím revízneho prešetrovania znížil o 3 %.

(200)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako produkcia (v tonách) na zamestnanca mala počas posudzovaného obdobia klesajúci trend (–13 %). Značný pokles produktivity v porovnaní s menším poklesom počtu zamestnancov sa vysvetľuje vyšším poklesom objemu výroby, ktorý súvisí aj s poklesom predaja a dopytu po výrobkoch výrobného odvetvia Únie na domácom trhu aj na vývozných trhoch.

(201)

Všetky dumpingové rozpätia stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania boli výrazne nad úrovňou de minimis. Zároveň bola úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania veľmi obmedzená a predstavovala iba 0,1 % spotreby v Únii. Antidumpingové opatrenia uložené v nadväznosti na pôvodné prešetrovanie umožnili výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z minulého dumpingu, ako vyplýva z údajov za rok 2018 a ako potvrdzujú vyjadrenia žiadateľa v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(202)

Vážený priemer jednotkových predajných cien a výrobných nákladov výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

(203)

Počas celého posudzovaného obdobia sa predajné ceny na trhu Únie účtované neprepojeným stranám (voľný trh) znížili o 5 %. Z podrobnej analýzy vyplýva, že od roku 2018 do roku 2020 sa predajné ceny znížili o 15 % a následne sa v období revízneho prešetrovania opäť zvýšili o 12 %. Počas toho istého obdobia výrobné náklady kolísali, ale v období revízneho prešetrovania boli takmer o 10 % vyššie ako v roku 2018. Okrem roku 2018 boli priemerné výrobné náklady vo všetkých rokoch vyššie ako priemerná predajná cena. Hoci predajné ceny medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania výrazne vzrástli, výrobnému odvetviu Únie sa ešte nepodarilo zvýšiť predajnú cenu na úroveň dostatočnú na pokrytie výrobných nákladov.

(204)

Priemerné náklady práce jediného výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(205)

Počas posudzovaného obdobia priemerné náklady práce kolísali, ale celkovo sa zvýšili o 7 %. Ako počet zamestnancov klesol, celkové náklady práce takisto klesli, ale v menšej miere.

(206)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(207)

Počas posudzovaného obdobia zásoby výrobného odvetvia Únie neustále klesali. Za normálnych okolností akékoľvek zmeny v zásobách plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena nasledujú rovnaké trendy ako v prípade výroby, ktorá sa počas posudzovaného obdobia takisto znížila, ako je uvedené v tabuľke 4 (70). Počas posudzovaného obdobia sa však v jednej zo spoločností zaradených do vzorky uskutočnili určité reštrukturalizačné činnosti, ktoré zahŕňali čiastočné rozdelenie týkajúce sa aj zásob. Jedna zo spoločností zaradených do vzorky navyše mala v určitom čase problémy s niekoľkými zariadeniami, čo si vyžiadalo väčší predaj zo zásob, než sa predpokladalo. Ako sa však zistilo aj v pôvodnom prešetrovaní, zásoby sa nepovažujú za dôležitý ukazovateľ ujmy pre toto výrobné odvetvie, keďže väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov (71).

(208)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(209)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(210)

V dôsledku uloženia antidumpingových opatrení bolo výrobné odvetvie Únie schopné od pôvodného obdobia prešetrovania zlepšiť svoju ziskovosť a dokonca prekročiť cieľový zisk stanovený v tomto prešetrovaní (72). Po vrchole v roku 2018 mal však pokles spotreby v Únii na voľnom trhu spolu s klesajúcimi predajnými cenami v nasledujúcich rokoch, ako je uvedené v tabuľke 7, za následok, že jednotkové výrobné náklady boli vyššie než priemerná predajná cena. Zníženie spotreby plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii neumožnilo výrobnému odvetviu Únie stanoviť predajné ceny na úrovni, ktorá by pokryla aspoň výrobné náklady.

(211)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoju činnosť z vlastných zdrojov. Trend čistého peňažného toku sa do značnej miery vyvíjal v súlade so ziskovosťou, pričom vrchol dosiahol v roku 2018 a potom v rokoch 2019 a 2020 výrazne klesol, počas obdobia prešetrovania sa mierne zotavil, zostal však pod úrovňou z rokov 2018 a 2019.

(212)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Hoci sa investície počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšili, počas roku 2020 a obdobia revízneho prešetrovania zostali pod úrovňou z roku 2019. Návratnosť investícií sa vyvíjala negatívne a mala rovnaký trend ako ziskovosť.

(213)

Všetky makroekonomické ukazovatele, ako je výroba, využitie kapacity, objem predaja na trhu Únie (na trhu vlastnej spotreby aj na voľnom trhu), podiel na trhu, zamestnanosť a produktivita, vykazovali počas posudzovaného obdobia negatívny trend. Podobne vykazovala počas posudzovaného obdobia negatívny trend aj väčšina mikroekonomických ukazovateľov, ako sú predajné ceny na voľnom trhu Únie, výrobné náklady, ziskovosť, konečný stav zásob, peňažný tok a návratnosť investícií. Pozitívny trend vykazovali iba investície.

(214)

Aj keď sa výrobnému odvetviu Únie podarilo zvýšiť ceny v období revízneho prešetrovania, výrobné odvetvie Únie malo v období revízneho prešetrovania stále záporné ziskové rozpätie –3,1 %. Peňažný tok a návratnosť investícií sa takisto zhoršili, čo sťažuje výrobnému odvetviu Únie získavanie kapitálu a rast.

(215)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že do roku 2018 sa výrobné odvetvie Únie zotavilo z minulej značnej ujmy v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia spôsobenej dumpingovým dovozom z Číny a Ruska. Počas posudzovaného obdobia sa však stav ujmy zhoršil a výrobné odvetvie Únie sa počas obdobia revízneho prešetrovania dostalo späť do hospodársky nestabilnej situácie spôsobujúcej ujmu.

(216)

Po poskytnutí informácií ruská vláda nesúhlasila so záverom Komisie týkajúcim sa situácie výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Podľa ruskej vlády sa situácia počas obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s predchádzajúcim rokom zlepšila, s výnimkou jednotkových výrobných nákladov.

(217)

Aj keď je pravda, že niektoré ukazovatele ujmy sa medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania o niečo zlepšili, ako sa uvádza aj v uvedenej analýze (napríklad v odôvodnení 193 alebo 211), ukazovatele vykazovali zhoršenie počas posudzovaného obdobia. Zlepšenie zaznamenané v období revízneho prešetrovania však nebolo dostatočné na to, aby sa výrobné odvetvie Únie dostalo z hospodársky nestabilnej situácie, ktorej čelilo od roku 2018. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(218)

Vzhľadom na zanedbateľné úrovne dovozu z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia Komisia dospela k záveru, že dovoz z Číny a Ruska nemohol spôsobiť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(219)

Komisia preto ďalej skúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z Číny a Ruska, ak by sa opatrenia zrušili.

(220)

Komisia v odôvodnení 215 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania v hospodársky nestabilnej situácii. Komisia takisto v odôvodnení 218 dospela k záveru, že ujmu, ktorú výrobné odvetvie Únie zaznamenalo počas obdobia revízneho prešetrovania, nemohol spôsobiť dumpingový dovoz z Číny a Ruska vzhľadom na och veľmi obmedzený objem. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či v prípade, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú spôsobil dumpingový dovoz z Číny a Ruska.

(221)

Komisia v tejto súvislosti preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v dotknutých krajinách, vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou hladinou v Únii a vplyv možného dovozu a cenových hladín takéhoto dovozu z týchto krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(222)

Ako už bolo uvedené v oddieloch 3.1.11.2 a 3.2.3.2, vyvážajúci výrobcovia v Číne a Rusku majú značné voľné kapacity, ktoré spolu podstatne prevyšujú súčasné objemy výroby a domáci dopyt v týchto krajinách. Ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, tieto voľné kapacity by sa mohli použiť na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Množstvá, ktoré by čínski a ruskí vyvážajúci výrobcovia mohli vyvážať, sú v porovnaní s veľkosťou trhu Únie značné. Voľná kapacita skutočne predstavuje viac ako dvojnásobok celkovej spotreby v Únii na voľnom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(223)

Ako je uvedené v oddieloch 3.1.11.1 a 3.2.3.1, čínski a ruskí vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoje hlavné trhy tretích krajín za ceny výrazne nižšie ako stanovená normálna hodnota, ktoré boli navyše nižšie ako priemerné (cieľové) predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Ak sa teda vezme do úvahy cenová hladina vývozu z Číny a Ruska na trhy iných tretích krajín, vývoz do Únie je pre vývozcov z týchto krajín potenciálne oveľa atraktívnejší. V dôsledku toho možno odôvodnene očakávať, že v prípade zrušenia opatrení by ruskí a čínski vyvážajúci výrobcovia začali opäť vyvážať veľké objemy prešetrovaného výrobku do Únie. Toto očakávanie je ešte posilnené dostupnosťou značnej voľnej kapacity v Číne a Rusku. Ako sa uvádza v odôvodnení 167, hoci v súčasnosti platí zákaz dovozu určitých výrobkov z ocele vyvážaných z Ruska do Únie vrátane plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena (73), je pravdepodobné, že pôjde o dočasné opatrenie a nie je žiadny spôsob, ako by sa dalo predvídať jeho trvanie vo vzťahu k trvaniu predĺženia súčasných opatrení. Nemá preto vplyv na závery o atraktívnosti trhu Únie.

(224)

Traja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že žiadateľ vo svojej žiadosti nadhodnotil atraktívnosť trhu Únie, pokiaľ ide o Rusko. Podľa ruských spoločností, ak by zvýšili svoj vývoz do tretích krajín, takýto vývoz by bol skôr určený pre preferenčných obchodných partnerov Ruska ako pre Úniu. Ako však zdôraznil aj žiadateľ, neexistuje dôvod, prečo by sa mala ruská voľná kapacita použiť na zvýšenie vývozu určeného preferenčným obchodným partnerom Ruska. Na takýto vývoz sa už v súčasnosti vzťahuje 0 % clo, takže už teraz mohli vyvážať bez cla. Naproti tomu vývoz do Únie v súčasnosti podlieha clám a porovnanie ruských a čínskych cien do tretích krajín navýšených o antidumpingové clo Únie by neviedlo k podhodnoteniu cieľovej ceny, zatiaľ čo zrušenie antidumpingového cla áno. Preto nie je presvedčivé tvrdiť, že vývoz určený takýmto obchodným partnerom by sa zvýšil, keďže nezistili žiadnu zmenu, ktorá by mohla nastať medzi prítomnosťou a predvídateľnou budúcnosťou a ktorá by zvýšila vývoz z Ruska do takýchto krajín. Komisia preto tvrdenie ruských vývozcov zamietla.

(225)

Po poskytnutí informácií traja ruskí vyvážajúci výrobcovia a ruská vláda tvrdili, že opätovný výskyt dumpingu spôsobujúceho ujmu z Ruska nie je pravdepodobný. Podľa názoru týchto strán „právo a prax EÚ dokazujú, že sankcie EÚ sú dlhodobým nástrojom politiky“, zatiaľ čo „antidumpingové opatrenia EÚ nemajú vopred stanovené obdobie platnosti“ (74). Ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa sankcie voči Rusku zmiernili alebo zrušili. Aj keby sa však sankcie zrušili, trh EÚ nie je pre ruských vývozcov atraktívny „kvôli vysokému riziku zavedenia prísnych obchodných obmedzení“.

(226)

Ako sa uvádza aj v odôvodneniach 165 a 166, neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, prečo by bol trh Únie pre ruských vývozcov menej atraktívny v scenári bez sankcií. Okrem toho sa v odôvodneniach 172, 223 a 248 tohto nariadenia vysvetľuje, prečo Komisia zistila, že sankcie nemôžu mať vplyv na závery tohto konania. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(227)

S cieľom zistiť, ako by dovoz z Číny a Ruska v prípade ukončenia opatrení ovplyvnil výrobné odvetvie Únie, Komisia vykonala výhľadovú a porovnávaciu analýzu cien bez existencie antidumpingových opatrení.

(228)

V dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách a zároveň veľmi nízkych množstiev dovážaných do Únie z týchto krajín nebolo možné počas obdobia revízneho prešetrovania stanoviť žiadne spoľahlivé dovozné ceny. Na tomto základe preto nebolo možné vykonať výpočet cenového podhodnotenia, ktorý by mal výpovednú hodnotu. Komisia za týchto okolností s cieľom odhadnúť pravdepodobnú cenu, za ktorú by čínski a ruskí výrobcovia predávali pri vývoze na trh Únie, porovnala priemernú cenu výrobcov z Únie zaradených do vzorky (cenou zo závodu) so zodpovedajúcou váženou priemernou cenou prešetrovaného výrobku pri vývoze do tretích krajín (75) z Číny a Ruska.

(229)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípade Ruska z neho vyplynul cenový rozdiel takmer 13 %. Komisia preto zistila, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, ruské ceny by podhodnotili ceny Únie na podobnej úrovni na trhu Únie.

(230)

Rovnakým porovnaním pre Čínu sa zistilo, že vývozné ceny z Číny do tretích krajín neboli nižšie ako ceny Únie. Z ďalšej analýzy však vyplynulo, že tieto ceny boli stále nižšie ako cieľová cena Únie. Pri použití rovnakého cieľového zisku ako pri pôvodnom prešetrovaní (9,9 %) (76) sa zistilo, že dovoz z Číny na úrovni čínskych vývozných cien do tretích krajín je o 10 % nižší ako cieľová cena Únie. Je teda pravdepodobné, že dovoz z Číny by spôsobil ujmu, ak by sa opatrenia nezachovali.

(231)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že absencia opatrení by mala s vysokou pravdepodobnosťou za následok výrazný nárast dumpingového dovozu z Číny a Ruska za ceny spôsobujúce ujmu, čo by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(232)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo jednoznačne v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(233)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza v 14 členských štátoch (Nemecko, Slovenská republika, Taliansko, Slovinsko, Luxembursko, Grécko, Belgicko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Portugalsko, Maďarsko a Španielsko). V súvislosti s prešetrovaným výrobkom zamestnáva viac ako 9 000 zamestnancov.

(234)

Aj keď platné antidumpingové opatrenia do veľkej miery zabránili dumpingovému dovozu z Ruska a Číny vstúpiť na trh Únie, výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania v hospodársky nestabilnej situácii, čo potvrdzujú negatívne trendy ukazovateľov ujmy.

(235)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje veľká pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy pôvodne spôsobenej dovozom z dotknutých krajín. Prílev značných objemov dumpingového dovozu z Ruska a Číny by zhoršil už aj tak veľmi nestabilnú hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie a ohrozil jeho životaschopnosť.

(236)

Komisia preto dospela záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení voči Rusku a Číne je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(237)

Komisia sa obrátila na všetkých známych používateľov a neprepojených dovozcov. Neprihlásili sa žiadni používatelia ani neprepojení dovozcovia, ktorí by na tomto prešetrovaní spolupracovali a predložili vyplnený dotazník.

(238)

Jeden neprepojený dovozca, spoločnosť Duferco S.A., a jeden používateľ, spoločnosť ATS S.A., poskytli podanie k začatiu konania. Podľa spoločnosti Duferco S.A sa ceny ocele výrazne zvýšili, čo spôsobilo ťažkosti v dodávateľskom reťazci. Ruská vláda takisto poukázala na používateľov a spotrebiteľov v Únii, ktorí trpia prudkým zvýšením cien plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Spoločnosť ATS S.A. a traja ruskí vyvážajúci výrobcovia sa odvolávajú na zvýšenie cien v prvom polroku 2021, ktoré podľa nich poškodilo používateľov a spotrebiteľov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Okrem toho strany tvrdili, že existujúce ochranné opatrenia na dovoz výrobkov z ocele predstavujú samostatný nástroj na ochranu obchodu, ktorý prispieva k rastu cien a nerovnováhe medzi dopytom a ponukou (77).

(239)

V tejto súvislosti treba uviesť, že ochranné opatrenia majú iný dôvod a cieľ ako antidumpingové opatrenia. Ako je vysvetlené v odôvodnení 132, ochranné opatrenia nepostačujú na ochranu trhu Únie pred dovozom v značných množstvách za dumpingové ceny. Okrem toho údaje, ktoré poskytla spoločnosť Duferco S.A na podporu svojho tvrdenia, pochádzajú z apríla a júla 2021 a zahŕňajú trendy pozorované počas obdobia revízneho prešetrovania. Ako vyplynulo z analýzy v oddiele 4.4.2, využitie kapacity výrobného odvetvia Únie bolo počas toho istého obdobia len na 68 %, pričom jeho predajné ceny boli na relatívne nízkej úrovni. To naznačuje, že existuje dostatočný priestor na zvýšenie výroby za konkurenčné ceny.

(240)

Spoločnosť ATS S.A. ani ruskí vyvážajúci výrobcovia neposkytli na podporu tvrdení uvedených v ich podaniach žiadne dôkazy. Ako sa uvádza v analýze v oddiele 4.4.3, údaje za obdobie revízneho prešetrovania, ktoré zahŕňa prvú polovicu roka 2021, nepotvrdili tvrdenia spoločnosti ATS S.A. V skutočnosti ceny výrobného odvetvia Únie neboli na neobvykle vysokej úrovni. Boli nižšie ako jednotkové náklady a dokonca nižšie ako vývozné ceny niektorých tretích krajín vrátane Číny, ako aj cieľová cena výrobného odvetvia Únie.

(241)

Keďže žiadna zo zainteresovaných strán uvedených v odôvodnení 238, ani žiadny iný používateľ alebo neprepojený dovozca neposkytli vyplnený dotazník ani žiadne iné informácie okrem uvedených podaní, Komisia nemala k dispozícii dostatočné informácie na to, aby dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by poškodzovalo záujem používateľov alebo dovozcov.

(242)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Rusku a Číne.

(243)

Traja ruskí vyvážajúci výrobcovia a jeden používateľ (ATS S.A.) tvrdili, že súčasné opatrenia by sa mali pozastaviť. Okrem toho ešte pred začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti predložil podobné tvrdenie aj neprepojený dovozca so sídlom v Spojenom kráľovstve (Stemcor London Limited).

(244)

Argumenty predložené týmito jednotlivými stranami sa týkali údajného nedávneho vysokého zvýšenia cien v Únii od konca roka 2020, klesajúceho dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z dotknutých krajín a údajnej nerovnováhy medzi dopytom a ponukou. Dôkazy a údaje poskytnuté na podporu týchto argumentov, aj keď obmedzené, sa takmer výlučne týkali obdobia, na ktoré sa vzťahovalo obdobie revízneho prešetrovania. Žiadna zo strán neposkytla na podporu svojich tvrdení žiadne údaje týkajúce sa obdobia po období revízneho prešetrovania, ani údaje o budúcich prognózach, s výnimkou predajných cien v Únii v treťom štvrťroku 2021 a zmienky o miernom klesajúcom trende na konci roku 2021. Traja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že „analytická prognóza budúceho vývoja trhu v rokoch 2022 – 2023 by bola neistá a predpokladala by veľké množstvo alternatívnych, dokonca protichodných scenárov. Ani tie najkomplexnejšie ekonomické ukazovatele nedokážu objasniť budúci vývoj.“ V tejto fáze je teda ťažké vyvodiť akýkoľvek záver na tomto základe, pokiaľ ide o existenciu dočasnej zmeny trhových podmienok.

(245)

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že v článku 14 ods. 4 základného nariadenia sa ustanovuje, že v záujme Únie možno antidumpingové opatrenia pozastaviť, ak sa trhové podmienky dočasne zmenili do tej miery, že je nepravdepodobné, že v dôsledku takéhoto pozastavenia dôjde k opätovnému výskytu ujmy.

(246)

Pokiaľ ide o druhý prvok, a ako sa uvádza v oddieloch o ujme, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie (odôvodnenie 174 a ďalšie), Komisia poznamenala, že výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej v nestabilnej situácii a že v každom prípade existovala vysoká pravdepodobnosť, že značná ujma pôvodne spôsobená dumpingovým dovozom z Číny a Ruska za ceny spôsobujúce ujmu sa zopakuje, ak uplynie platnosť opatrení. Okrem toho Komisia nezistila žiadne presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu opatrení. Komisia preto na základe informácií dostupných v tomto prešetrovaní nemohla v tejto fáze dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že by sa ujma vrátila v dôsledku pozastavenia, a že by bolo v záujme Únie pozastaviť opatrenia podľa článku 14 ods. 4 základného nariadenia. Komisia preto tvrdenie zamietla. Komisia si vyhradila právo v čase na to určenom ďalej preskúmať potrebu pozastavenia opatrení v súlade s článkom 14 ods. 4 základného nariadenia.

(247)

Okrem toho skupina NLMK, skupina Severstal a skupina MMK tvrdili, že keďže ruské dodávky plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena do Únie boli úplne zastavené sankciami, neexistuje žiadny právny základ na zachovanie opatrení, či už ako výsledok prebiehajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ani počas zákonnej lehoty na uplatnenie opatrení. Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že zásadné preorientovanie obchodných tokov spôsobené týmito sankciami malo trvalý charakter. Podľa tohto argumentu by opatrenia neslúžili svojmu účelu, ktorým je ochrana výrobného odvetvia Únie a trhu pred nekalými obchodnými praktikami zahraničných vývozcov, a preto podľa článku 11 ods. 1 základného nariadenia nie sú potrebné.

(248)

Komisia poznamenala, že Únia po začatí prešetrovania uložila voči Rusku v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine postupne prijaté balíky sankcií, ktoré sa dotkli aj výrobkov z ocele a/alebo oceliarskych spoločností vyrábajúcich a vyvážajúcich prešetrovaný výrobok po období revízneho prešetrovania. V rozpore s tvrdením vyvážajúcich výrobcov však nemožno súčasnú situáciu považovať za trvalú. V skutočnosti, ako je uvedené v odôvodneniach 167 a 172, Komisia zistila, že uvedené sankcie nemôžu mať vplyv na jej závery v tomto prešetrovaní. Komisia predovšetkým zistila, že napriek súčasným sankciám sú opatrenia stále potrebné v zmysle článku 11 ods. 1 a 2 základného nariadenia.

(249)

Na základe záverov Komisie v súvislosti s opätovným výskytom dumpingu, opätovným výskytom ujmy a so záujmom Únie by sa antidumpingové opatrenia týkajúce sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Ruska a Číny mali zachovať.

(250)

Je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(251)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(252)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(253)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(254)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (78). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(255)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (79), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(256)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (80) Komisia uložila ochranné opatrenie týkajúce sa určitých výrobkov z ocele na obdobie troch rokov. Vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/1029 sa platnosť ochranného opatrenia predĺžila do 30. júna 2024. Prešetrovaný výrobok je jednou z kategórií výrobkov, na ktoré sa ochranné opatrenie vzťahuje. Ak sa teda prekročia colné kvóty stanovené v rámci ochranného opatrenia, bolo by z toho istého dovozu splatné tak clo pri prekročení kvóty, ako aj antidumpingové clo. Keďže takáto kumulácia antidumpingových opatrení a ochranných opatrení môže ovplyvniť obchod viac než je žiaduce, Komisia sa rozhodla zabrániť súbežnému uplatňovaniu antidumpingového cla a cla pri prekročení kvóty na prešetrovaný výrobok, kým je uložené ochranné clo.

(257)

To znamená, že keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 stane uplatniteľným na prešetrovaný výrobok a prekročí úroveň antidumpingových ciel podľa tohto nariadenia, vyberie sa iba clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159. Počas obdobia súbežného uplatňovania ochranných a antidumpingových ciel sa pozastaví výber ciel uložených podľa tohto nariadenia. Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na prešetrovaný výrobok a je pritom stanovené na nižšej úrovni než antidumpingové clá v tomto nariadení, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberie spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyššími antidumpingovými clami uloženými podľa tohto nariadenia. Tá časť sumy antidumpingových ciel, ktorá sa nevyberá, sa pozastaví.

(258)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,