VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/996

zo 14. júna 2022

o pravidlách overovania kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a kritérií nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (1), a najmä na jej článok 30 ods. 8,

keďže:

(1)

Smernicou (EÚ) 2018/2001 sa rozširuje úloha dobrovoľných schém tak, aby zahŕňali certifikáciu súladu palív z biomasy s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a súladu kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu s príslušnými kritériami úspor emisií skleníkových plynov. Dobrovoľné schémy sa okrem toho môžu využívať na certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

(2)

Na stanovenie toho, či biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy, plynné a kvapalné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílne palivá vyrobené z odpadu spĺňajú požiadavky smernice (EÚ) 2018/2001, je zásadné správne a harmonizované fungovanie dobrovoľných schém. Preto by sa mali stanoviť harmonizované pravidlá, ktoré by sa uplatňovali v rámci celého certifikačného systému, čím by sa dosiahla potrebná právna istota, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné na hospodárske subjekty a dobrovoľné schémy.

(3)

S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž by vykonávacie pravidlá mali byť primerané a obmedzené na to, čo sa vyžaduje na zabezpečenie overovania súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a inými požiadavkami riadnym a harmonizovaným spôsobom, ktorým sa v čo najväčšej možnej miere minimalizuje riziko podvodu. Vykonávacie pravidlá by sa preto nemali považovať za absolútnu normu, ale skôr za minimálne požiadavky. Dobrovoľné schémy môžu tieto pravidlá podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom doplniť.

(4)

Hospodárske subjekty sa môžu kedykoľvek rozhodnúť, že sa zúčastnia na inej dobrovoľnej schéme. Aby sa však hospodárskemu subjektu, ktorý neprešiel auditom v rámci jednej schémy, zabránilo okamžite požiadať o certifikáciu v rámci inej schémy, všetky schémy, ktoré dostanú žiadosť od hospodárskeho subjektu, by mali od tohto subjektu vyžadovať, aby poskytol informácie o tom, či v predchádzajúcich piatich rokoch neprešiel auditom. Malo by sa to vzťahovať aj na situácie, keď hospodársky subjekt nadobudne novú právnu subjektivitu, ale zostáva v podstate rovnaký, aby tento nový hospodársky subjekt nebol oslobodený od takéhoto pravidla na základe nepodstatnej alebo čisto formálnej zmeny, napríklad v štruktúre riadenia alebo v rozsahu činností.

(5)

Cieľom systému hmotnostnej bilancie je znížiť administratívne zaťaženie pri preukazovaní súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov tým, že sa umožní miešanie surovín a palív s odlišnými vlastnosťami udržateľnosti a že sa umožní flexibilná zmena pripísania vlastností udržateľnosti dodávkam odobratým z takejto zmesi. V záujme zabezpečenia transparentnosti je miešanie v rámci systému hmotnostnej bilancie možné, ak napríklad suroviny patria do tej istej skupiny výrobkov. Skupina výrobkov môže zahŕňať napríklad rôzne druhy nepotravinového celulózového materiálu s podobnými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, podobnou výhrevnosťou a/alebo podobnými konverznými faktormi alebo druhy lignocelulózového materiálu zahrnuté v časti A písm. q) prílohy IX k smernici (EÚ) 2018/2001. Panenské rastlinné oleje používané na výrobu biopalív a biokvapalín môžu patriť do tej istej skupiny výrobkov. Suroviny, ktoré možno použiť na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, na ktoré sa vzťahujú odlišné pravidlá týkajúce sa ich podielu na dosahovaní cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, by sa však vo všeobecnosti nemali považovať za súčasť tej istej skupiny výrobkov, pretože by sa tým mohli ohroziť ciele smernice (EÚ) 2018/2001, v ktorej sa uplatňuje diferencované zaobchádzanie s biopalivami, biokvapalinami a palivami z biomasy na základe suroviny, z ktorej sa vyrábajú. V prípade plynných palív sa prepojená sieť EÚ považuje za jeden samostatný systém hmotnostnej bilancie. Plynné palivá vyrábané a spotrebúvané mimo siete alebo prostredníctvom izolovaných miestnych distribučných sietí sa majú považovať za samostatné systémy hmotnostnej bilancie. Okrem toho sa vyžadujú ochranné opatrenia na zaistenie konzistentnosti tvrdení o udržateľnosti pri vývoze palív do tretích krajín, v ktorých sa neuplatňuje systém hmotnostnej bilancie. Na tento účel by systém hmotnostnej bilancie mal zahŕňať aj informácie o množstvách palív, v prípade ktorých neboli stanovené žiadne vlastnosti udržateľnosti, a dodávky palív necertifikovaným subjektom sa zohľadnia v systéme hmotnostnej bilancie na základe fyzikálnej povahy dodaných palív.

(6)

Pri príprave počiatočného auditu na mieste, ako aj počas následného auditu dohľadu alebo auditu na opätovnú certifikáciu by mal audítor vykonať riadnu analýzu celkového rizikového profilu hospodárskych subjektov. Na základe odborných znalostí audítora a informácií, ktoré predložil hospodársky subjekt, by sa v uvedenej analýze mala zohľadniť nielen úroveň rizika konkrétneho hospodárskeho subjektu, ale aj dodávateľského reťazca [napr. v prípade hospodárskych subjektov, ktoré manipulujú s materiálmi uvedenými v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001]. Intenzita auditu, jeho rozsah alebo oboje by sa mali prispôsobiť úrovni zisteného celkového rizika, aby sa zabezpečila primeraná úroveň dôvery vo vierohodnosť informácií, ktoré poskytli hospodárske subjekty, čím sa zmierni riziko významných nesprávností.

(7)

V prípade skupinových auditov, pri ktorých sa audity na mieste nahrádzajú administratívnymi auditmi, by dobrovoľné schémy a certifikačné orgány mali zabezpečiť, aby tieto audity dokázali poskytnúť rovnaký stupeň uistenia, aký poskytuje audit na mieste (napr. dostupnosť vysokokvalitných satelitných snímok, údaje o chránených územiach a rašeliniskách, ktoré poskytujú informácie o príslušnom časovom horizonte).

(8)

V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/807 (2) sa uznáva, že za určitých okolností možno zabrániť vplyvom nepriamej zmeny využívania pôdy spôsobeným biopalivami, biokvapalinami a palivami z biomasy, ktoré sa považujú za palivá s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Na zaistenie rovnakých podmienok pri vykonávaní procesu certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy v rámci dobrovoľných schém treba stanoviť osobitné požiadavky s cieľom umožniť certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Certifikované biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy by sa mali vyňať z limitu a postupného znižovania stanoveného pre biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy pod podmienkou, že spĺňajú príslušné kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, ktoré sú stanovené v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001.

(9)

Hospodárske subjekty, ktoré žiadajú o certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy, mohli už predtým získať certifikáciu v prípade iných aspektov v rámci dobrovoľnej schémy alebo môžu požiadať o certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy súčasne so žiadosťou o certifikáciu v prípade iných aspektov, na ktoré sa dobrovoľná schéma môže vzťahovať. Žiadateľmi môžu byť poľnohospodársky podnik, skupina poľnohospodárov alebo prvý bod zhromažďovania, prípadne vedúci skupiny konajúci v mene skupiny poľnohospodárov. V prípade opatrení, ktoré sa uplatňujú na trvácne plodiny, sa začiatok desaťročného obdobia platnosti certifikácie nízkej nepriamej zmeny využívania pôdy môže odložiť z dôvodu oneskorenia medzi vykonávaným opatrením a pozorovaným zvýšením výnosu plodiny.

(10)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre udržateľnosť biopalív, biokvapalín a palív z biomasy zriadeného v súlade s článkom 34 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ÚVOD

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú vykonávacie pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa efektívnym a harmonizovaným spôsobom overovalo, že hospodárske subjekty:

a)	dodržiavajú kritériá udržateľnosti stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 smernice (EÚ) 2018/2001;

b)	poskytujú presné údaje o úsporách emisií skleníkových plynov na účely článku 25 ods. 2 a článku 29 ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001;

c)	dodržiavajú kritériá certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/807.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)	„dobrovoľná schéma“ je organizácia, ktorá potvrdzuje, že hospodárske subjekty dodržiavajú kritériá a pravidlá vrátane, okrem iného, kritérií udržateľnosti a úspor skleníkových plynov stanovených v smernici (EÚ) 2018/2001 a v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/807;

(2)	„uznaná dobrovoľná schéma“ je dobrovoľná schéma uznaná podľa článku 30 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001;

(3)	„uznaná vnútroštátna schéma“ je vnútroštátna schéma uznaná podľa článku 30 ods. 6 smernice (EÚ) 2018/2001;

(4)	„certifikát“ je vyhlásenie o zhode vydané certifikačným orgánom v rámci dobrovoľnej schémy, ktorým sa potvrdzuje, že hospodársky subjekt spĺňa požiadavky smernice (EÚ) 2018/2001;

(5)	„pozastavený certifikát“ je certifikát, ktorého platnosť bola dočasne prerušená z dôvodu prípadov nesúladu zistených certifikačným orgánom alebo na základe dobrovoľnej žiadosti hospodárskeho subjektu;

(6)	„odobratý certifikát“ je certifikát, ktorého platnosť bola certifikačným orgánom alebo dobrovoľnou schémou natrvalo zrušená;

(7)	„zrušený certifikát“ je certifikácia, ktorej platnosť bola dobrovoľne ukončená počas jej trvania;

(8)	„certifikát, ktorého platnosť sa skončila“ je certifikát, ktorý už nie je platný;

(9)

„vlastnosti, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov“, je súbor informácií opisujúcich dodávku suroviny alebo paliva, ktoré sú potrebné na preukázanie súladu danej dodávky s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov v prípade biopalív, biokvapalín a palív z biomasy alebo s požiadavkami na úspory emisií skleníkových plynov uplatniteľnými v prípade kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu;

(10)	„zmes surovín na účely ďalšieho spracovania“ je fyzické miešanie surovín výlučne na účely výroby biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy;

(11)

„hospodársky subjekt“ je výrobca surovín, zariadenie na zber odpadu a zvyškov, prevádzkovateľ zariadení spracúvajúcich suroviny na konečné palivá alebo medziprodukty, prevádzkovateľ zariadení vyrábajúcich energiu (elektrina, vykurovanie alebo chladenie) alebo akýkoľvek iný prevádzkovateľ vrátane zásobníkov alebo obchodníkov, ktorí fyzicky vlastnia suroviny alebo palivá, za predpokladu, že spracúvajú informácie o vlastnostiach týchto surovín alebo palív, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov;

(12)

„prvý bod zhromažďovania“ je zásobník alebo zariadenie na spracúvanie, ktoré priamo vedie hospodársky subjekt alebo iná protistrana na základe zmluvnej dohody a ktoré získava suroviny priamo od výrobcov poľnohospodárskej biomasy, lesnej biomasy, odpadov a zvyškov alebo v prípade palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu od zariadenia vyrábajúceho takéto palivá;

(13)	„certifikačný audit“ je počiatočný audit pred účasťou na schéme na účely vydania certifikátu v rámci dobrovoľnej schémy;

(14)

„certifikačný orgán“ je nezávislý akreditovaný alebo uznaný orgán posudzovania zhody, ktorý uzatvára dohodu s dobrovoľnou schémou na poskytovanie certifikačných služieb v prípade surovín alebo palív vykonávaním auditov hospodárskych subjektov a vydávaním certifikátov v mene dobrovoľných schém použitím certifikačného systému danej dobrovoľnej schémy;

(15)	„nesúlad“ je nedodržiavanie pravidiel a postupov zo strany hospodárskeho subjektu alebo certifikačného orgánu stanovených dobrovoľnou schémou, ktorej sú členmi alebo v rámci ktorej vykonávajú činnosť;

(16)	„audit dohľadu“ je každý nadväzujúci audit certifikátov vydaných certifikačným orgánom v rámci dobrovoľnej schémy po certifikácii a pred auditom na opätovnú certifikáciu, ktorý sa môže vykonávať každý štvrťrok, polrok alebo rok;

(17)	„audit na opätovnú certifikáciu“ je audit na účely obnovenia certifikátu vydaného certifikačným orgánom v rámci dobrovoľnej schémy;

(18)

„prepojená infraštruktúra“ je systém infraštruktúr vrátane potrubných vedení, terminálov LNG a zásobníkov, ktorým sa prepravujú plyny pozostávajúce predovšetkým z metánu a zahŕňajúce bioplyn a plyn z biomasy, najmä biometán, alebo iné druhy plynu, ktoré možno po technickej a bezpečnostnej stránke vtláčať do potrubného systému zemného plynu a prepravovať ich cezeň, vodíkové sústavy, ako aj potrubné siete a prepravné či distribučné infraštruktúry pre kvapalné palivá;

(19)	„vodíková sústava“ je systém infraštruktúry zahŕňajúci vodíkové siete, zásobníky vodíka a vodíkové terminály, ktoré obsahujú vodík s vysokým stupňom čistoty;

(20)	„právni predchodcovia“ je hospodársky subjekt, ktorý bol právne nahradený novým subjektom, no pokiaľ ide o jeho vlastníctvo, zloženie vedúcich pracovníkov, pracovné metódy alebo rozsah činnosti, neboli vykonané žiadne podstatné zmeny alebo sa vykonali len nepodstatné zmeny;

(21)

„skupina výrobkov“ sú suroviny, biopalivá, biokvapaliny, neplynné palivá z biomasy s podobnými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami a podobnou výhrevnosťou alebo plynné palivá z biomasy a LNG s podobnými chemickými vlastnosťami, z ktorých všetky podliehajú tým istým pravidlám stanoveným v článkoch 7, 26 a 27 smernice (EÚ) 2018/2001 v záujme určenia toho, v akej miere sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy podieľajú na dosahovaní cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

(22)	„miesto“ je geografická lokalita, zásobovacie zariadenia, prepravné alebo distribučné infraštruktúry s presnými hranicami, v rámci ktorých možno výrobky miešať;

(23)

„dôkaz o udržateľnosti“ je vyhlásenie hospodárskeho subjektu vydané na základe certifikátu vydaného certifikačným orgánom v rámci dobrovoľnej schémy, ktorým sa potvrdzuje súlad konkrétneho množstva surovín alebo palív s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 25 ods. 2 a v článku 29 smernice (EÚ) 2018/2001;

(24)	„suroviny“ sú látky, ktoré ešte neboli spracované na palivá, vrátane medziproduktov;

(25)	„palivá“ sú palivá pripravené na dodanie na spotrebu vrátane biopalív, biokvapalín, palív z biomasy, kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu;

(26)	„test finančnej atraktívnosti“ je výpočet čistej súčasnej hodnoty investície na základe opatrení prínosnosti v súvislosti s certifikáciou biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy;

(27)	„test nefinančných prekážok“ je posúdenie možných ďalších prekážok, v prípade ktorých sa očakáva, že hospodárskemu subjektu zabránia vo vykonávaní opatrení prínosnosti v súvislosti s certifikáciou biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy;

(28)	„databáza Únie“ je databáza stanovená v článku 28 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001;

(29)	„trávny porast“ sa vymedzuje rovnako ako v článku 1 bode 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1307/2014 (3).

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA RIADENIA, VNÚTORNÉHO MONITOROVANIA, POSTUPOV PODÁVANIA SŤAŽNOSTÍ A TRANSPARENTNOSTI DOBROVOĽNÝCH SCHÉM

Článok 3

Štruktúra riadenia dobrovoľnej schémy

1. Dobrovoľné schémy vytvoria štruktúru riadenia s cieľom zabezpečiť, aby schéma disponovala potrebnou právnou a technickou spôsobilosťou, nestrannosťou a nezávislosťou na plnenie svojich povinností. Dobrovoľná schéma v závislosti od svojho rozsahu zriadi technický výbor alebo rovnocenný systém technickej odbornej podpory, ktorý v osobitných prípadoch umožní aj zapojenie nezávislých externých odborníkov do poskytovania poradenstva v technických otázkach.

2. Dobrovoľné schémy v čo najväčšej možnej miere zahŕňajú do štruktúry riadenia a rozhodovania širokú škálu zástupcov rôznych príslušných skupín zainteresovaných strán, ako sú združenia poľnohospodárov alebo lesníkov, mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti životného prostredia, domorodé a miestne spoločenstvá, ktorých sa schéma potenciálne týka, akademická obec a výrobcovia palív. Žiadna individuálna zainteresovaná strana alebo skupina zainteresovaných strán nesmie mať v rozhodovacom procese dominantné postavenie. Rozhodnutia sa prijímajú len vtedy, ak sa dosiahne kvórum väčšiny zainteresovaných strán.

3. Dobrovoľné schémy vytvoria pravidlá a postupy na predchádzanie konfliktom záujmov pri rozhodovaní. Ako minimálny štandard presadzujú systém bŕzd a protiváh s cieľom zabezpečiť, aby žiadna individuálna zainteresovaná strana, ktorá má vlastný záujem na výsledku rozhodnutia, nemohla mať na toto konkrétne rozhodnutie rozhodujúci vplyv.

4. Certifikačné orgány vytvoria pravidlá a postupy integrity s cieľom zabezpečiť svoju úplnú nezávislosť od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa na schéme. Dobrovoľné schémy vyžadujú, aby certifikačné orgány pôsobiace v mene schémy boli akreditované podľa normy Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) 17065.

5. Systém riadenia certifikačného orgánu sa zameriava na zabezpečenie najvyššej možnej úrovne nezávislosti úsudku audítorov uplatňovaním zásad obmeny audítorov alebo iných existujúcich najlepších postupov v tejto oblasti.

6. Osoby s potenciálnym konfliktom záujmov sú vylúčené z rozhodovania v dobrovoľnej schéme aj v certifikačnom orgáne. Dobrovoľné schémy zavedú vhodné postupy a audítorský záznam na identifikáciu a zdokumentovanie takýchto prípadov a pravidelne ich preskúmavajú ako súčasť svojich vnútorných monitorovacích systémov.

Článok 4

Prípady nesúladu hospodárskych subjektov v rámci schémy

1. Dobrovoľné schémy vytvoria komplexný systém na riešenie prípadov nesúladu zo strany hospodárskych subjektov. Tento systém ako minimálny štandard zahŕňa jasnú klasifikáciu prípadov nesúladu na základe stupňa ich závažnosti v súlade s požiadavkami v článku 10. V prípade každého druhu nesúladu existuje transparentný súbor pravidiel a postupov na zabezpečenie včasného presadzovania nápravných opatrení a sankcií vrátane prípadných pozastavení. Takéto postupy presadzovania sa začnú bezodkladne v závislosti od závažnosti nesúladu a naliehavosti nápravných opatrení.

2. Hospodárske subjekty, ktorých certifikáty sú pozastavené, nemôžu vydávať tvrdenia o udržateľnosti, kým sa dané pozastavenie neodvolá. Počas tohto obdobia sa subjekty s pozastaveným certifikátom nemôžu zapojiť do inej dobrovoľnej schémy. Ak je účasť hospodárskeho subjektu alebo jeho právnych predchodcov na dobrovoľnej schéme pozastavená alebo zrušená odobratím jeho certifikátu na základe auditu, ktorým sa potvrdil kritický nesúlad, iné dobrovoľné schémy môžu odmietnuť účasť tohto hospodárskeho subjektu najmenej počas dvoch rokov od pozastavenia alebo zrušenia účasti.

3. Ak hospodársky subjekt, u ktorého sa v minulosti zistil kritický alebo závažný nesúlad, požiada o opätovnú certifikáciu, audítor na túto skutočnosť upozorní všetky dobrovoľné schémy, na ktorých sa hospodársky subjekt v súčasnosti zúčastňuje alebo ktorým zaslal žiadosť o opätovnú certifikáciu.

Článok 5

Vnútorné monitorovanie, postup podávania sťažností a systém vedenia dokumentácie

1. Dobrovoľné schémy vytvoria systém vnútorného monitorovania na overovanie toho, či hospodárske subjekty dodržiavajú pravidlá a postupy uplatňované schémou, a na zabezpečenie kvality práce vykonávanej audítormi certifikačných orgánov. Vnútorné monitorovanie sa vykonáva aspoň raz ročne a zohľadňuje sa v ňom geografické pokrytie a pokrytie surovín dobrovoľnej schémy, ako aj úroveň rizika činností vykonávaných hospodárskymi subjektmi. Ako súčasť procesu monitorovania dobrovoľné schémy od certifikačných orgánov vyžadujú, aby predkladali všetky správy o audite a prípadne výpočty skutočných hodnôt emisií skleníkových plynov. Monitorovacie činnosti sa vzťahujú na náhodnú vzorku týchto správ o audite každého certifikačného orgánu založenú na riziku.

2. Dobrovoľné schémy stanovia pravidlá a postupy na zabezpečenie účinného prijímania opatrení v nadväznosti na výsledky vnútorného monitorovania a v prípade potreby uplatňovania sankcií. Na základe výsledkov vnútorného monitorovania sa prijmú nápravné opatrenia na úrovni riadiacej štruktúry alebo procesu vnútorného monitorovania dobrovoľnej schémy s cieľom zlepšiť jej fungovanie v budúcnosti. Výsledky každoročných monitorovacích činností dobrovoľnej schémy sa zhrnú vo výročnej správe o činnosti predloženej Komisii.

3. Dobrovoľné schémy stanovia postupy podávania sťažností na hospodárske subjekty alebo certifikačné orgány. Postup podávania sťažností musí byť prístupný na webovom sídle dobrovoľnej schémy a umožňovať zasielanie sťažností elektronicky alebo poštou. Postupom podávania sťažností sa takisto zabezpečuje ochrana osôb, ktoré v dobrej viere nahlasujú porušenia pravidiel alebo podávajú sťažnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (4). Na webovom sídle sa uvádzajú aspoň všetky tieto informácie:

a)	informácie a dôkazy, ktoré sa majú poskytnúť na účely podania sťažnosti, ako aj poštová alebo e-mailová adresa, na ktorú sa majú zaslať;

b)	usmernenia o tom, ktoré sťažnosti patria do rozsahu postupu;

c)	prehľad krok za krokom, ako sa sťažnosti vybavujú, od prijatia počiatočnej sťažnosti až po vyriešenie, a súvisiace lehoty pre každý krok;

d)	proces rozhodovania o sťažnostiach a postup odvolania sa proti rozhodnutiam;

e)	čo sa stane, ak dobrovoľná schéma zistí v dôsledku sťažnosti nesúlad.

4. Dobrovoľné schémy vedú register všetkých sťažností a súhrn týchto sťažností poskytujú Komisii vo výročnej správe o činnosti. Na žiadosť Komisie alebo členského štátu poskytujú všetky dokumenty týkajúce sa sťažnosti a jej vybavovania.

5. Dobrovoľné schémy a certifikačné orgány vytvoria systém vedenia dokumentácie zameraný na každý z týchto prvkov:

a)	všeobecná dokumentácia týkajúca sa systému vedenia (napr. príručky, politiky, vymedzenie povinností);

b)	kontrola dokumentov a záznamov;

c)	preskúmanie systému vedenia vedúcim pracovníkom;

d)	vnútorný audit/vnútorné monitorovanie;

e)	postupy na identifikáciu a riešenie prípadov nesúladu a

f)	postupy na prijatie preventívnych opatrení na odstránenie príčin možných prípadov nesúladu.

Dokumentácia sa uchováva najmenej päť rokov alebo dlhšie, ak to vyžaduje príslušný vnútroštátny orgán.

Článok 6

Uverejňovanie informácií dobrovoľnými schémami

Dobrovoľné schémy na webovom sídle uverejnia a voľne sprístupnia tieto informácie:

a)	svoju riadiacu štruktúru s opisom úloh všetkých príslušných orgánov, podrobnosti o vlastníckej štruktúre, zloženie a skúsenosti správnej rady, sekretariátu a technického výboru alebo rovnocenných subjektov a podľa potreby aj zoznam členov s hlasovacími právami alebo účastníkov schémy;

zoznam hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa na schéme, ich stav certifikácie spolu s príslušným dátumom vydania, pozastavenia, odobratia, zrušenia alebo skončenia platnosti certifikátu, ako aj certifikáty alebo súhrnné správy o audite vypracované v súlade s prílohou II. Ak sa pri auditoch zistia kritické alebo závažné prípady nesúladu, dobrovoľné schémy uverejnia súhrnný zoznam týchto prípadov nesúladu spolu s príslušným akčným plánom a harmonogramom ich nápravy podľa dohody s dotknutými hospodárskymi subjektmi. Konkrétne informácie v certifikátoch alebo súhrnných správach o audite možno upraviť tak, aby boli v súlade s právnymi predpismi o ochrane osobných údajov. Hospodárske subjekty, ktorým boli certifikáty odobraté, zrušené alebo ktorých certifikátom sa skončila platnosť, sa uvedú na webovom sídle a zostanú na ňom najmenej 24 mesiacov od dátumu odobratia, zrušenia alebo skončenia platnosti. Zmeny stavu certifikácie hospodárskych subjektov sa bezodkladne uverejnia;

c)	najnovšiu verziu svojej dokumentácie o schéme a usmernenia pre audity. Dokumenty obsahujú dátum a číslo verzie a podľa potreby zhrnutie všetkých zmien vykonaných v porovnaní s predchádzajúcou verziou dokumentu;

d)	kontaktné údaje schémy vrátane telefónneho čísla, e-mailovej adresy a korešpondenčnej adresy;

zoznam certifikačných orgánov vykonávajúcich nezávislý audit v rámci schémy, v ktorom sa v prípade každého certifikačného orgánu uvedie, ktorý vnútroštátny verejný orgán alebo subjekt ho akreditoval alebo uznal a ktorý subjekt alebo vnútroštátny verejný orgán členského štátu naň dohliada v súlade s článkom 30 ods. 9 druhým pododsekom smernice (EÚ) 2018/2001. Certifikačné orgány, ktoré už nie sú oprávnené vykonávať nezávislý audit v rámci schémy, sa zapíšu do zoznamu a zostanú v ňom najmenej 12 mesiacov od posledného auditu s príslušným označením;

f)	výsledky každoročných monitorovacích činností dobrovoľnej schémy zhrnuté vo výročnej správe o činnosti.

Článok 7

Zmena schémy hospodárskymi subjektmi

1. Dobrovoľné schémy od hospodárskych subjektov vyžadujú, aby vo svojich žiadostiach o certifikáciu poskytli tieto informácie:

a)	či sa subjekt alebo jeho právny predchodca v súčasnosti zúčastňujú na inej dobrovoľnej schéme alebo či sa za posledných päť rokov zúčastnili na inej dobrovoľnej schéme;

b)	všetky relevantné informácie vrátane údajov o hmotnostnej bilancii a správ o audite a prípadne všetkých rozhodnutí o pozastavení alebo odobratí ich certifikátov za posledných päť rokov;

c)	či odstúpili zo schémy pred prvým auditom dohľadu.

2. Dobrovoľné schémy vylúčia zo schémy hospodárske subjekty v týchto prípadoch:

a)	subjekty neposkytli informácie uvedené v odseku 1 písm. a) a b);

subjekt alebo jeho právny predchodca neprešiel úspešne počiatočným auditom v rámci inej schémy, pokiaľ sa tento počiatočný audit neuskutočnil viac ako tri roky pred podaním žiadosti alebo ak druhá schéma medzitým ukončila svoje certifikačné činnosti, čo hospodárskemu subjektu zabránilo opätovne podať žiadosť. Ak dobrovoľná schéma prijme odôvodnenie hospodárskych subjektov a rozhodne sa posúdiť ich žiadosť, rozsah počiatočného auditu sa upraví tak, aby pokryl všetky relevantné otázky a osobitne sa zameral na nedostatky zistené pri počiatočnom audite, ktorým v rámci druhej schémy subjekty neprešli úspešne;

subjekt alebo jeho právny predchodca odstúpili z inej schémy pred uskutočnením prvého auditu dohľadu, pokiaľ subjekt nepreukáže, že mal na to oprávnený dôvod. Ak dobrovoľná schéma prijme odôvodnenie poskytnuté hospodárskym subjektom, rozsah počiatočného auditu sa upraví tak, aby pokryl všetky relevantné otázky auditu dohľadu.

Článok 8

Uznávanie iných dobrovoľných schém

Ak sa časť dodávateľského reťazca spolieha na iné dobrovoľné schémy, musí prijať dôkazy dobrovoľných schém uznaných v súlade s článkom 30 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001, a to len v rozsahu uznania.

Článok 9

Uznávanie vnútroštátnych schém

Dobrovoľné schémy nesmú odmietnuť uznanie uznaných vnútroštátnych schém, pokiaľ ide o overovanie súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 29 ods. 2 až 7 a článku 29 ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001, s prahovými hodnotami úspor skleníkových plynov stanovenými v článku 25 ods. 2 uvedenej smernice a s kritériami certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy stanovenými v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/807.

KAPITOLA III

PROCES AUDITU, ROZSAH AUDITU, KVALIFIKÁCIE AUDÍTOROV A DOHĽAD NAD AUDITOM

Článok 10

Proces auditu a stupne uistenia

1. Dobrovoľné schémy musia od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby úspešne absolvovali počiatočný audit pred tým, ako sa im umožní účasť na schéme. Počiatočný audit nového účastníka schémy alebo opätovná certifikácia existujúceho účastníka schémy podľa revidovaného regulačného rámca sa vždy vykonávajú na mieste a musí sa nimi zabezpečiť minimálne primerané uistenie o účinnosti jeho vnútorných procesov. V závislosti od rizikového profilu hospodárskeho subjektu sa na vierohodnosť jeho výkazov môže uplatniť limitované uistenie. Na základe výsledkov počiatočného auditu môžu hospodárske subjekty, ktoré sa považujú za nízkorizikové, podliehať následným auditom s limitovaním uistením.

2. Dobrovoľné schémy môžu poveriť certifikačný orgán, aby vykonával overovanie súladu s rôznymi rámcami certifikácie počas toho istého procesu auditu, pokiaľ certifikačný orgán potvrdzuje, že hospodárske subjekty spĺňajú požiadavky v súlade s článkom 1. Dobrovoľné schémy, ktoré umožňujú platnosť certifikátu dlhšiu ako jeden rok, zabezpečia vykonávanie výročného auditu dohľadu všetkých hospodárskych subjektov, ktoré sa zúčastňujú na schéme. V prípade skupinových auditov sa však výročný audit môže v súlade s článkom 12 vzťahovať na vzorku členov skupiny. Frekvencia auditov dohľadu sa zvýši na základe úrovne celkového rizika súvisiaceho s profilom hospodárskeho subjektu, dodávateľským reťazcom a výsledkami predchádzajúcich auditov. Za validáciu výsledkov auditov dohľadu je zodpovedný technický kontrolór.

Dobrovoľné schémy stanovia podrobné postupy, pričom určia, ako sa audity plánujú a vykonávajú a ako sa vypracúvajú správy o audite. Dobrovoľné schémy zabezpečia, aby certifikačné orgány vykonávali audity v súlade s normou ISO 19011 alebo s rovnocennou normou. Dobrovoľné schémy takisto zabezpečia efektívnu a včasnú vzájomnú výmenu informácií o audite s cieľom podporiť účinnú prípravu a vykonanie auditu. Súčasťou auditu sú minimálne tieto prvky:

a)	identifikácia činností vykonávaných hospodárskym subjektom, ktoré sú relevantné z hľadiska kritérií schémy;

b)	identifikácia relevantných systémov hospodárskeho subjektu a jeho celkovej organizácie, pokiaľ ide o kritériá schémy, a kontroly účinného vykonávania príslušných systémov kontroly;

analýza rizík, ktoré by mohli viesť k významnej nesprávnosti, na základe odborných znalostí audítora a informácií predložených hospodárskym subjektom. V uvedenej analýze sa zohľadní celkový rizikový profil činností v závislosti od úrovne rizika hospodárskeho subjektu a dodávateľského reťazca, a to predovšetkým v bezprostredných dodávateľských a odberateľských článkoch, napríklad v prípade hospodárskych subjektov, ktoré manipulujú s materiálom uvedeným v prílohe IX. Intenzita či rozsah auditu alebo oboje sa prispôsobia úrovni zisteného celkového rizika, a to aj na základe kontrol vierohodnosti výrobnej kapacity zariadenia a nahlásených množstiev vyrobených palív;

d)	plán overovania, ktorý zodpovedá analýze rizík a rozsahu a zložitosti činností hospodárskeho subjektu a v ktorom sa vymedzujú metódy odberu vzoriek, ktoré sa majú použiť v súvislosti s činnosťami tohto subjektu;

e)	vykonávanie plánu overovania získavaním dôkazov v súlade s určenými metódami odberu vzoriek a všetkých príslušných dodatočných dôkazov, z ktorých budú vychádzať závery overovateľa;

f)	žiadosť adresovaná subjektu o poskytnutie akýchkoľvek chýbajúcich prvkov audítorských záznamov, vysvetlenie odchýlok alebo revíziu tvrdení či výpočtov pred konštatovaním konečného záveru o overení;

g)	overenie presnosti údajov zaznamenaných hospodárskymi subjektmi alebo ich zástupcami v databáze Únie.

3. Prípady nesúladu zistené počas auditu sa klasifikujú ako kritické, závažné a menej závažné v súlade s druhým, tretím a štvrtým pododsekom.

Za kritický nesúlad sa považuje úmyselné porušenie noriem dobrovoľnej schémy, ako je podvod, nezvratný prípad nesúladu alebo porušenie pravidiel, ktoré ohrozuje integritu dobrovoľnej schémy. Kritické prípady nesúladu okrem iného zahŕňajú:

a)	nedodržanie povinnej požiadavky smernice (EÚ) 2018/2001, napr. zmena využívania pôdy, ktorá je v rozpore s článkom 29 ods. 3, 4 a 5 uvedenej smernice;

b)	podvodné vydanie dôkazu o udržateľnosti alebo vlastné vyhlásenia, napríklad úmyselná duplicita dôkazu o udržateľnosti s cieľom získať finančnú výhodu;

zámerná nesprávnosť opisu surovín, pozmenenie hodnôt skleníkových plynov alebo vstupných údajov, ako aj zámerná tvorba odpadov alebo zvyškov, napríklad zámerné upravenie výrobného procesu s cieľom vytvoriť dodatočný zvyškový materiál alebo zámerná kontaminácia materiálu so zámerom klasifikovať ho ako odpad.

Za závažný nesúlad sa považuje nedodržanie povinnej požiadavky smernice (EÚ) 2018/2001, ak je nesúlad potenciálne zvratný, opakovaný a odhaľuje systematické problémy, alebo aspekty, ktoré samostatne alebo v kombinácii s ďalšími prípadmi nesúladu môžu viesť k zásadnému systémovému zlyhaniu. Závažné prípady nesúladu okrem iného zahŕňajú:

a)	systematické problémy s nahlásenými údajmi týkajúcimi sa hmotnostnej bilancie alebo skleníkových plynov, napríklad zistenie chybnej dokumentácie vo viac ako 10 % tvrdení zahrnutých do reprezentatívnej vzorky;

b)	opomenutie hospodárskeho subjektu nahlásiť svoju účasť na iných dobrovoľných schémach počas procesu certifikácie;

c)	neposkytnutie relevantných informácií audítorom, napríklad údajov o hmotnostnej bilancii a správ o audite.

Za menej závažný nesúlad sa považuje nesúlad, ktorý má obmedzený vplyv, predstavuje izolované alebo dočasné pochybenie, nie je systematický a v prípade, ak nedôjde k jeho náprave, nevedie k zásadnému zlyhaniu.

4. Dôsledky prípadov nesúladu pre hospodárske subjekty sú tieto:

v prípade kritických prípadov nesúladu sa hospodárskym subjektom, ktoré žiadajú o certifikáciu, nevydá certifikát. Hospodárske subjekty môžu opätovne požiadať o certifikáciu po uplynutí stanovenej lehoty určenej dobrovoľnou schémou. Kritické prípady nesúladu zistené počas auditu dohľadu alebo auditu na opätovnú certifikáciu, alebo prostredníctvom procesu vnútorného monitorovania alebo podávania sťažností dobrovoľnej schémy vedú k okamžitému odobratiu certifikátu hospodárskeho subjektu;

v prípade závažných prípadov nesúladu sa hospodárskym subjektom, ktoré žiadajú o certifikáciu, nevydá certifikát. Závažné prípady nesúladu zistené počas auditu dohľadu alebo auditu na opätovnú certifikáciu, alebo prostredníctvom procesu vnútorného monitorovania alebo podávania sťažností dobrovoľnej schémy vedú k okamžitému pozastaveniu certifikátu hospodárskeho subjektu. Ak hospodárske subjekty v prípade závažných prípadov nesúladu nezabezpečia nápravu do 90 dní od oznámenia, certifikát sa odoberie;

c)	v prípade menej závažných prípadov nesúladu môžu dobrovoľné schémy stanoviť lehotu na ich vyriešenie nepresahujúcu 12 mesiacov od ich oznámenia a dátum ďalšieho auditu dohľadu alebo auditu na opätovnú certifikáciu.

5. Dobrovoľné schémy udelia certifikáciu hospodárskym subjektom len vtedy, ak spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)	majú systém vedenia dokumentácie;

b)	majú systém na úschovu a preskúmavanie všetkých dôkazov týkajúcich sa tvrdení, ktoré vydávajú alebo na ktoré sa spoliehajú, ktorý možno auditovať;

c)	uchovávajú všetky dôkazy potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením a so smernicou (EÚ) 2018/2001 najmenej päť rokov alebo dlhšie, ak to vyžaduje príslušný vnútroštátny orgán;

d)	prijímajú zodpovednosť za prípravu všetkých informácií týkajúcich sa audítorskej kontroly takýchto dôkazov.

6. Správy o audite a súhrnné správy o audite alebo certifikáty vypracované alebo vydané certifikačným orgánom v rámci dobrovoľnej schémy obsahujú aspoň prvky stanovené v prílohe II.

Článok 11

Spôsobilosť audítora

1. Certifikačný orgán, ktorý vykonáva audity v mene dobrovoľnej schémy, musí byť akreditovaný podľa normy ISO 17065 a v prípade, že vykonáva audity skutočných hodnôt skleníkových plynov, podľa normy ISO 14065.

Certifikačné orgány musia byť akreditované aj vnútroštátnym akreditačným orgánom a v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008 alebo uznané príslušným orgánom na pokrytie rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2018/2001 alebo osobitného rozsahu dobrovoľnej schémy. Ak sa takáto akreditácia alebo uznanie nevyužíva, členské štáty môžu povoliť, aby dobrovoľné schémy používali na území daného členského štátu systém nezávislého dohľadu, ktorý pokrýva rozsah pôsobnosti smernice (EÚ) 2018/2001 alebo osobitný rozsah dobrovoľnej schémy. Komisia preskúma účinnosť systémov opísaných v tomto odseku, pokiaľ ide o ich vhodnosť na zabezpečenie primeraného dohľadu, a v prípade potreby vydá usmernenia.

Certifikačný orgán vyberie a vymenuje audítorský tím v súlade s normou ISO 19011, pričom zohľadní spôsobilosti potrebné na dosiahnutie cieľov auditu.

2. Audítorský tím musí mať spôsobilosť, skúsenosti a všeobecné i osobitné zručnosti potrebné na vykonanie auditu s ohľadom na rozsah auditu. V prípade jedného audítora musí mať tento audítor spôsobilosť aj na vykonávanie povinností vedúceho audítorského tímu vzťahujúcich sa na daný audit. Certifikačný orgán zabezpečí, aby rozhodnutie o certifikácii prijal technický kontrolór, ktorý nebol súčasťou audítorského tímu.

3. Audítori:

a)	musia byť nezávislí od činnosti, ktorá je predmetom auditu, s výnimkou auditov týkajúcich sa článku 29 ods. 6 písm. a) a článku 29 ods. 7 písm. a) smernice (EÚ) 2018/2001, v prípade ktorých sa môže vykonať audit prvej alebo druhej strany až po prvý bod zhromažďovania;

b)	nesmú byť v konflikte záujmov;

musia mať osobitné zručnosti potrebné na vykonanie auditu týkajúceho sa kritérií schémy vrátane:

v prípade kritérií využívania pôdy stanovených v článku 29 ods. 2 až 9 smernice (EÚ) 2018/2001, ako aj metodiky certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy stanovenej v kapitole V a v prílohe VIII k tomuto vykonávaciemu nariadeniu: skúseností v oblasti poľnohospodárstva, agronómie, ekológie, prírodných vied, lesného hospodárstva, pestovania lesa alebo v súvisiacej oblasti vrátane osobitných technických zručností potrebných na overenie súladu s kritériami, ktoré sa týkajú trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou a lesov s vysokou biologickou rozmanitosťou;

ii)

v prípade kritérií úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001 alebo pri určovaní emisií skleníkových plynov z fosílnych palív vyrobených z odpadu a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v súlade s metodikou stanovenou v článku 28 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001: minimálne dvojročných skúseností s posudzovaním životného cyklu paliva a osobitných skúseností s auditom výpočtov emisií skleníkových plynov v súlade s metodikou stanovenou v prílohách V a VI k smernici (EÚ) 2018/2001, ktoré sú relevantné pre druh auditov, ktoré má vykonávať individuálny audítor. V závislosti od konkrétneho rozsahu auditu musia byť uvedené skúsenosti doplnené o skúsenosti v oblasti poľnohospodárstva, agronómie, ekológie, lesného hospodárstva, prírodných vied, pestovania lesa, inžinierstva, hospodárenia s energiou alebo v súvisiacej oblasti. Ak rozsah auditu zahŕňa overovanie úrovní organického uhlíka v pôde, na účely uplatňovania kreditu z úspor emisií za akumuláciu uhlíka v pôde sa vyžadujú aj technické vedomosti o pôdoznalectve;

iii)	v prípade kritérií týkajúcich sa spracovateľského reťazca stanovených v článku 30 ods. 1 až 2 smernice (EÚ) 2018/2001: skúseností so systémami hmotnostnej bilancie, s logistikou dodávateľských reťazcov, vedením účtovníctva, vysledovateľnosťou a so spracúvaním údajov alebo so súvisiacou oblasťou;

iv)	v prípade skupinových auditov: skúseností s vykonávaním skupinových auditov.

4. Dobrovoľné schémy vytvoria kurzy odbornej prípravy pre audítorov vzťahujúce sa na všetky aspekty relevantné pre rozsah schémy. Súčasťou kurzov je skúška na preukázanie toho, že účastníci spĺňajú požiadavky na odbornú prípravu v technickej oblasti alebo oblastiach, v ktorých pôsobia. Audítori sa musia zúčastniť na kurzoch odbornej prípravy pred vykonávaním auditov v mene dobrovoľnej schémy.

5. Audítori pravidelne absolvujú kurzy aktualizačnej odbornej prípravy. Dobrovoľné schémy zavedú systém na monitorovanie stavu odbornej prípravy aktívnych audítorov schémy. Dobrovoľné schémy takisto podľa potreby poskytujú certifikačným orgánom usmernenia týkajúce sa aspektov, ktoré sú relevantné pre proces certifikácie. Súčasťou uvedených usmernení môžu byť aktualizácie regulačného rámca alebo relevantné zistenia z procesu vnútorného monitorovania dobrovoľnej schémy.

Článok 12

Skupinové audity

1. Dobrovoľné schémy môžu vykonávať skupinové audity len v týchto prípadoch:

a)	v prípade výrobcov surovín, najmä drobných poľnohospodárov, organizácií výrobcov a družstiev, ako aj v prípade zariadení na zber odpadu;

b)	v prípade súladu s kritériami schémy týkajúcimi sa pôdy, ak sa príslušné oblasti nachádzajú blízko seba a majú podobné vlastnosti, ako sú klimatické či pôdne podmienky;

c)	na účely výpočtu úspor skleníkových plynov, ak jednotky majú podobné výrobné systémy a druhy plodín.

Hospodárske subjekty zahrnuté do skupinového auditu určia vedúceho skupiny. Ako vedúci skupiny zastupujúci hospodárske subjekty zahrnuté do skupinového auditu môžu vystupovať aj prvé body zhromažďovania, organizácie výrobcov alebo družstvá.

2. V rámci skupinových auditov možno vykonať overenie všetkých dotknutých jednotiek na základe vzorky jednotiek. Dobrovoľné schémy vytvoria usmernenia týkajúce sa vykonávania prístupu skupinových auditov, ktoré zahŕňajú aspoň tieto prvky:

a)	úlohu vedúceho skupiny, čo zahŕňa podrobnosti o systéme vnútorného vedenia a interné kontrolné postupy skupiny;

b)	stanovenie veľkosti vzorky.

3. Vzorka pozostávajúca z počtu členov skupiny rovnajúceho sa druhej odmocnine celkového počtu členov skupiny sa podrobí auditu individuálne aspoň raz ročne. Uvedený počet sa zvýši v prípade vyššej úrovne rizika. Dobrovoľné schémy stanovia kritériá na určenie všeobecnej úrovne rizika v oblastiach a dôsledkov danej úrovne rizika na audítorský prístup. Vzorka musí byť reprezentatívna pre celú skupinu a určená kombináciou výberu na základe rizika a náhodného výberu. Náhodný výber musí predstavovať aspoň 25 % vzorky. Výrobca suroviny vybraný na účely auditu sa každoročne obmieňa.

4. Skupinové audity sa vykonávajú na mieste, pokiaľ sa nedospeje k záveru, že administratívne audity dokážu poskytnúť rovnaký stupeň uistenia ako audit na mieste. Dobrovoľné schémy stanovia dôkazy potrebné na umožnenie administratívnych auditov. Vlastné vyhlásenia hospodárskych subjektov sa nepovažujú za dostatočný dôkaz. Audity vedúceho skupiny sa vždy vykonávajú na mieste.

5. Kritické alebo závažné prípady nesúladu zo strany jednotlivých členov skupiny zistené počas auditu sa riešia v súlade s postupom stanoveným v článku 10 ods. 4 písm. a) v prípade kritického nesúladu a v článku 10 ods. 4 písm. b) v prípade závažného nesúladu. Ak sa zistí kritický alebo závažný nesúlad v celej počiatočnej vzorke skupiny, audit sa následne vykoná aj na ďalšej vzorke členov skupiny rovnakej veľkosti. Systémový nesúlad väčšiny členov skupiny v rámci celej vzorky vedie k pozastaveniu, prípadne k odobratiu certifikácie celej skupiny.

Článok 13

Audit odpadu a zvyškov

1. Dobrovoľné schémy a certifikačné orgány pracujúce v ich mene uplatňujú požiadavky na overovanie dodávateľského reťazca biopalív a biokvapalín vyrobených z odpadu a zvyškov stanovené v odsekoch 2 až 7 a v prípade palív z biomasy požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 5.

2. Audit sa vzťahuje na celý dodávateľský reťazec od jeho začiatku, t. j. od hospodárskeho subjektu, ktorý vytvára odpad alebo zvyškový materiál.

3. Všetky hospodárske subjekty sa podrobujú auditu individuálne. Prístupy skupinových auditov však možno uskutočniť na začiatku dodávateľského reťazca, napríklad v reštauráciách a u výrobcov odpadu alebo zvyškov.

4. Frekvencia a intenzita audítorského postupu odráža celkovú úroveň rizika. Dobrovoľné schémy vymedzia jasné pravidlá úmerné úrovni konkrétneho rizika spojeného s druhom zvyškov alebo odpadu. Pokiaľ ide o biopalivá a biokvapaliny, miesta pôvodu, z ktorých sa za mesiac dodá päť alebo viac ton odpadu či zvyškov uvedených v častiach A a B prílohy IX k smernici (EÚ) 2018/2001, podliehajú auditu na mieste. Audit na mieste môže vychádzať zo vzorky, pri ktorej sa uplatňuje prístup skupinových auditov.

5. Od bodov zhromažďovania sa vyžaduje, aby pred auditom bodu zhromažďovania miesta predložili audítorovi zoznam všetkých miest pôvodu, ktoré podpísali vlastné vyhlásenie. Množstvo odpadu vytvoreného každý mesiac alebo rok musí byť vo vlastnom vyhlásení jasne uvedené. Dôkazy alebo dokumenty za všetky jednotlivé dodávky musia byť k dispozícii v bode zhromažďovania a overené audítorom vrátane dohody o zneškodňovaní odpadu, dodacích listov a vlastných vyhlásení.

6. Audítor overuje existenciu počtu miest pôvodu rovnajúceho sa aspoň druhej odmocnine všetkých miest pôvodu uvedených v zozname. Overenie možno vykonať na diaľku, pokiaľ nie sú pochybnosti o existencii miesta pôvodu alebo ak sú splnené kritériá pre audit na mieste podľa odseku 4. Audítori kontrolujú dodávky udržateľného materiálu príjemcom v ďalších článkoch distribučného reťazca overením kópií vyhlásenia o udržateľnosti, ktoré vystavilo zberné miesto príjemcom týchto dodávok, a to na základe náhodnej vzorky založenej na riziku.

7. Certifikačný orgán vykoná povinný audit dohľadu do šiestich mesiacov od prvej certifikácie. V prípade bodov zhromažďovania a obchodníkov, ktorí obchodujú s odpadom a so zvyškami, ako aj s pôvodnými látkami, napr. rastlinnými olejmi, sa tri mesiace po prvom certifikačnom audite vykoná dodatočný audit dohľadu, ktorý sa vzťahuje na prvé obdobie hmotnostnej bilancie. Ak sa v bode zhromažďovania nachádza viacero úložísk, audítor vykoná audit hmotnostnej bilancie každého úložiska.

8. Ak existujú odôvodnené pochybnosti o povahe nahláseného odpadu a zvyškov, audítor je oprávnený odobrať vzorky a poslať ich nezávislému laboratóriu na analýzu.

Článok 14

Audit výpočtov skutočných emisií skleníkových plynov

1. Dobrovoľné schémy od hospodárskych subjektov vyžadujú, aby poskytli audítorom všetky relevantné a aktuálne informácie týkajúce sa výpočtu skutočných emisií skleníkových plynov, a to v predstihu pred plánovaným auditom. Uvedené informácie zahŕňajú vstupné údaje a akékoľvek ďalšie relevantné dôkazy, informácie o použitých emisných a konverzných faktoroch a štandardných hodnotách a ich referenčné zdroje, výpočty emisií skleníkových plynov a dôkazy týkajúce sa uplatňovania kreditov za úspory emisií skleníkových plynov.

2. Audítor v správe o audite zaznamenáva emisie, ku ktorým dochádza v mieste auditu. Pokiaľ ide o spracovanie konečných biopalív, audítor zaznamenáva emisie po priradení a dosiahnuté úspory. Ak sa emisie výrazne odchyľujú od typických hodnôt alebo vypočítané skutočné hodnoty úspor emisií sú neobvykle vysoké, dôvody odchýlok sa uvedú v správe. Dobrovoľné schémy zavedú postupy, v rámci ktorých sa od certifikačných orgánov vyžaduje, aby ich o takýchto odchýlkach bezodkladne informovali.

3. Audítori overujú, či je odhad úspor emisií zo zachytávania a využívania CO2 obmedzený na emisie, ktorým sa zabránilo zachytávaním CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy a ktorý sa používa na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív. Uvedené overenie si vyžaduje prístup k týmto informáciám:

a)	účelu, na ktorý sa zachytený CO2 používa;

b)	pôvodu nahradeného CO2;

c)	pôvodu zachyteného CO2;

d)	informáciám o emisiách v dôsledku zachytávania a spracúvania CO2.

Hospodárske subjekty, ktoré používajú zachytený CO2, môžu na účely písmena b) uviesť, ako bol CO2, ktorý sa nahradil, predtým vytvorený, a podať písomné vyhlásenie, že v dôsledku tohto nahradenia sa zabránilo emisiám, ktoré zodpovedajú danému množstvu. Uvedené dôkazy sa považujú za dostatočné na overenie splnenia požiadaviek smernice (EÚ) 2018/2001 a zabránenia emisiám.

4. Hospodárske subjekty môžu vydávať tvrdenia o skutočných hodnotách skleníkových plynov až po tom, čo audit overí ich schopnosť uskutočňovať výpočty skutočných hodnôt.

5. Dobrovoľné schémy na požiadanie poskytujú Komisii a vnútroštátnym orgánom zodpovedným za dohľad nad certifikačnými orgánmi prístup k výpočtom skutočných skleníkových plynov certifikovaným v rámci ich dobrovoľnej schémy spolu s príslušnými správami o audite.

Článok 15

Audity systémov hmotnostnej bilancie

Dobrovoľné schémy zabezpečia, aby hospodárske subjekty poskytli audítorom všetky údaje o hmotnostnej bilancii v predstihu pred auditom.

Počas počiatočného auditu vykonaného pred tým, ako sa hospodársky subjekt môže zúčastniť na schéme, audítor skontroluje existenciu a fungovanie systému hmotnostnej bilancie.

Počas následných výročných auditov audítor skontroluje aspoň tieto prvky:

a)	zoznam všetkých miest zahrnutých do rozsahu certifikácie. Každé miesto musí mať vlastné záznamy o hmotnostnej bilancii;

b)	zoznam všetkých vstupov za miesto a opis materiálu, s ktorým sa manipuluje, a podrobnosti o všetkých dodávateľoch;

c)	zoznam všetkých výstupov za miesto a opis materiálu, s ktorým sa manipuluje, a podrobnosti o všetkých odberateľoch;

d)	použité konverzné faktory, najmä v prípade zariadení spracúvajúcich odpad alebo zvyšky, aby sa zabezpečilo, že proces nie je upravený s cieľom vytvoriť viac odpadu alebo zvyškového materiálu;

e)	akékoľvek nezrovnalosti medzi systémom vedenia účtovníctva a vstupmi, výstupmi a bilanciami;

f)	priradenie vlastností udržateľnosti;

g)	súlad údajov o udržateľnosti s fyzickými zásobami na konci obdobia hmotnostnej bilancie.

Článok 16

Audit prirodzených a poloprirodzených trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou

1. Audítori, ktorí overujú, či je pôda trávnym porastom s vysokou biologickou rozmanitosťou, ako sa uvádza v článku 29 ods. 3 písm. d) smernice (EÚ) 2018/2001, overia, či pôda je alebo kedykoľvek v čase od januára 2008 bola trávnym porastom s vysokou biologickou rozmanitosťou. Dobrovoľné schémy vo svojich systémových dokumentoch informujú hospodárske subjekty o druhu dôkazov, ktoré ich certifikačné orgány môžu akceptovať na preukázanie historického štatútu oblasti od januára 2008.

2. Ak pôda zostáva trávnym porastom alebo by bez ľudského zásahu zostala trávnym porastom a nachádza sa v ktoromkoľvek zo zemepisných rozmedzí uvedených v nariadení (EÚ) č. 1307/2014, považuje sa za prirodzený trávny porast s vysokou biologickou rozmanitosťou.

3. V prípade pôdy, ktorá sa nachádza mimo oblastí uvedených v odseku 2, audítor posúdi, či trávny porast zachováva alebo či by bez ľudského zásahu zachoval prirodzené zloženie druhov a ekologické charakteristiky a procesy. V takomto prípade sa usudzuje, že pôda je alebo bola prirodzeným trávnym porastom s vysokou biologickou rozmanitosťou. Ak sa trávne porasty už premenili na ornú pôdu a nemožno posúdiť vlastnosti samotnej pôdy na základe informácií dostupných od príslušných vnútroštátnych orgánov alebo zo satelitných snímok, audítor považuje takúto pôdu za pôdu, ktorá v čase premeny nebola trávnym porastom s vysokou biologickou rozmanitosťou.

4. Ak pôda nezostala trávnym porastom alebo by ním nezostala bez ľudského zásahu, je bohatá na druhy, nie je znehodnotená a bola príslušným orgánom identifikovaná ako pôda s vysokou biologickou rozmanitosťou, potom sa pôda považuje za poloprirodzený trávny porast s vysokou biologickou rozmanitosťou.

5. Akákoľvek pôda, ktorá v januári 2008 alebo po tomto dátume je alebo bola poloprirodzeným trávnym porastom s vysokou biologickou rozmanitosťou, sa môže použiť na výrobu palív pod podmienkou, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu ako trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou a že súčasné postupy obhospodarovania nepredstavujú riziko zapríčinenia úbytku biologickej rozmanitosti trávneho porastu.

Hospodárske subjekty poskytnú dôkazy o tom, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou a že postupy obhospodarovania nepredstavujú riziko zapríčinenia úbytku biologickej rozmanitosti trávneho porastu.

Ak hospodárske subjekty nedokážu poskytnúť dôkazy uvedené v druhom pododseku, poskytnú dôkaz o tom, že dotknutý príslušný orgán alebo určená agentúra im udelili povolenie na zber surovín s cieľom zachovať štatút trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou.

Technické posúdenie pôdy vykonáva kvalifikovaný odborník, ktorý je externý a nezávislý od činnosti, ktorá je predmetom auditu, nie je v konflikte záujmov a môže byť súčasťou audítorského tímu. Posúdenie a jeho výsledok sa preskúmajú v rámci auditu.

Článok 17

Dohľad zo strany členských štátov a Komisie

1. Dobrovoľné schémy od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa na schéme, ako aj od certifikačných orgánov vykonávajúcich audity v rámci schémy vyžadujú, aby spolupracovali s Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov vrátane poskytnutia prístupu do priestorov hospodárskych subjektov na požiadanie, ako aj sprístupnenia všetkých informácií Komisii a príslušným orgánom členských štátov potrebných na plnenie ich úloh podľa smernice (EÚ) 2018/2001. Na tieto účely sa tiež od certifikačných orgánov vyžaduje, aby:

a)	poskytovali informácie, ktoré členské štáty potrebujú na dohľad nad prevádzkou certifikačných orgánov podľa článku 30 ods. 9 smernice (EÚ) 2018/2001;

b)	poskytovali informácie požadované Komisiou na splnenie požiadavky v článku 30 ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001;

c)	overovali presnosť informácií vložených do databázy Únie alebo príslušnej vnútroštátnej databázy podľa článku 28 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001.

2. V súvislosti s dohľadom stanoveným v článku 30 ods. 9 smernice (EÚ) 2018/2001 členské štáty zavedú postupy umožňujúce certifikačným orgánom zaregistrovať sa na účely dohľadu a vykonávania dohľadu bez ohľadu na to, či sa ich ústredie nachádza v členskom štáte alebo v tretej krajine.

3. Členské štáty si vymieňajú informácie a najlepšie postupy týkajúce sa spôsobu dohľadu nad prevádzkou certifikačných orgánov v kontexte rámca formálnej spolupráce. Ak certifikačné orgány vykonávajú certifikáciu surovín, biopalív, biokvapalín, biomasy alebo iných palív vo viac ako v jednom členskom štáte, dotknuté členské štáty vytvoria spoločný rámec dohľadu nad týmito certifikačnými orgánmi vrátane vymenovania jedného členského štátu za hlavný subjekt dohľadu nad auditom.

4. Hlavný subjekt dohľadu nad auditom je v spolupráci s ostatnými dotknutými členskými štátmi zodpovedný za konsolidáciu a výmenu informácií o výsledkoch dohľadu nad certifikačnými orgánmi.

5. Členské štáty v čo najväčšej možnej miere v relevantných prípadoch vytvoria rámce spolupráce s tretími krajinami na účely dohľadu nad certifikačnými orgánmi vykonávajúcimi audit na ich území, a to s cieľom zabezpečiť rovnakú mieru toku informácií a uplatňovanie noriem dohľadu nad auditom na certifikačné orgány pôsobiace v tretích krajinách.

6. Ak má členský štát odôvodnené pochybnosti, ktoré sa týkajú schopnosti konkrétneho certifikačného orgánu so sídlom v Únii alebo v tretej krajine vykonávať jeho audítorskú prácu, poskytne tieto informácie ostatným členským štátom, Komisii a dobrovoľnej schéme, v rámci ktorej certifikačný orgán pôsobí. Dotknutá dobrovoľná schéma prípad bezodkladne vyšetrí. Po ukončení vyšetrovania dobrovoľná schéma informuje členské štáty a Komisiu o jeho výsledku a o všetkých prijatých nápravných opatreniach.

7. Hospodárske subjekty a certifikačné orgány, ktoré nespĺňajú alebo nie sú ochotné plniť požiadavky stanovené v odsekoch 1 až 6 tohto článku, sú vylúčené z účasti na dobrovoľných schémach, resp. z vykonávania auditov v rámci týchto schém. Dobrovoľné schémy podľa článku 30 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001 Komisii predkladajú výročné správy o činnosti. Štruktúra a obsah výročných správ o činnosti stanovených v článku 30 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001 musia spĺňať minimálne požiadavky stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu. Hlavná správa nesmie obsahovať dôverné informácie a musí sa uverejniť v plnom rozsahu. Údaje sa poskytujú samostatne vo formáte, ktorý určí Komisia.

8. Dobrovoľné schémy bezodkladne oznámia Komisii všetky podstatné zmeny obsahu schémy, ktoré by mohli ovplyvniť základ na uznanie schémy. Môže ísť o ktorúkoľvek z týchto zmien:

a)	zmeny povinných kritérií udržateľnosti, na ktoré sa schéma vzťahuje;

b)	rozšírenie rozsahu schémy nad rámec toho, čo je opísané vo vykonávacom akte, ktorým sa schéma uznáva;

c)	rozšírenie rozsahu surovín alebo biopalív uvedených v pôvodných dokumentoch schémy, ak sa rizikový profil doplnených surovín líši, napríklad zahrnutím odpadov alebo zvyškov, alebo ak sa uplatňujú osobitné postupy;

d)	zmeny pravidiel týkajúcich sa hmotnostnej bilancie;

e)	zmeny audítorských postupov alebo požiadaviek na audítorov;

f)	zmeny alebo rozšírenie metodiky výpočtu skleníkových plynov;

g)	akákoľvek iná zmena, ktorá by sa mohla považovať za zmenu ovplyvňujúcu základ na uznanie schémy.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SYSTÉMU HMOTNOSTNEJ BILANCIE, DATABÁZY ÚNIE A STANOVENIA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV A BIOLOGICKÝCH ČASTÍ PALÍV

Článok 18

Vysledovateľnosť a databáza Únie

1. Vlastnosti, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, a ďalšie informácie opisujúce suroviny alebo palivo požadované na účely smernice (EÚ) 2018/2001 spolu s údajmi o transakciách sa dôkladne zdokumentujú a v rámci dodávateľského reťazca sa postúpia od jedného hospodárskeho subjektu na ďalší hospodársky subjekt. Takéto informácie zahŕňajú údaje, ktoré sa majú posielať v rámci celého dodávateľského reťazca, ako aj údaje, ktoré sú špecifické pre individuálnu transakciu, ako sa uvádza v prílohe I.

2. Informácie, ktoré sa majú posielať v rámci dodávateľského reťazca, sa zahrnú do sprievodnej dokumentácie k fyzickým zásielkam surovín alebo palív. Tieto informácie sa takisto zahrnú do databázy Únie hneď po jej spustení, a to v prípade kvapalných a plynných palív v doprave, ktoré sú oprávnené na započítanie do čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2018/2001 alebo ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) uvedenej smernice.

3. Na účely sledovania dodávok kvapalných alebo plynných palív v prepojenej infraštruktúre a podliehajúc rovnakému systému hmotnostnej bilancie sa vlastnosti, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, a ďalšie informácie opísané v odseku 1 v databáze Únie zaevidujú na vstupe v prvom vstupnom bode a na výstupe s označením spotrebované v bode konečnej spotreby. Ak sa plynné palivá odoberajú z prepojenej infraštruktúry a ďalej transformujú na plynné alebo kvapalné palivá, za bod konečnej spotreby sa považuje bod konečnej spotreby konečných plynných alebo kvapalných palív. V takom prípade sa všetky medzifázy od vyťaženia plynných palív z prepojenej infraštruktúry až po bod konečnej spotreby konečných plynných alebo kvapalných palív musia zaevidovať v databáze Únie.

Článok 19

Vykonávanie systému hmotnostnej bilancie

1. Dobrovoľné schémy od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa na schéme vyžadujú, aby používali systém hmotnostnej bilancie v súlade s článkom 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorý umožňuje miešanie surovín alebo palív, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami týkajúcimi sa udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov.

2. Dobrovoľné schémy uplatňujú pri vykonávaní systému hmotnostnej bilancie tieto pravidlá:

a)	suroviny alebo palivá sa považujú za súčasť zmesi len vtedy, ak sú zmiešané v kontajneri, v spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení alebo v prepravnej a distribučnej infraštruktúre alebo mieste;

b)	rôzne suroviny sa považujú za súčasť zmesi len vtedy, ak patria do tej istej skupiny výrobkov, okrem prípadov, keď sa surovina primieša na účely ďalšieho spracovania;

suroviny alebo palivá sa považujú za súčasť zmesi len vtedy, ak sú fyzicky zmiešané, pokiaľ nie sú fyzicky identické alebo nepatria do tej istej skupiny výrobkov. Ak sú suroviny alebo palivá fyzicky identické alebo patria do tej istej skupiny výrobkov, musia sa uchovávať v tej istej prepojenej infraštruktúre, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prepravnej a distribučnej infraštruktúre alebo mieste;

palivá zavedené do zásobovacieho zariadenia alebo prepravnej či distribučnej infraštruktúry, ako je plynárenská sieť alebo potrubná sieť pre kvapalné palivá, uchovávané v zásobníkoch LNG alebo iných zásobníkoch sa podľa písmena c) považujú za súčasť zmesi len vtedy, ak je táto infraštruktúra prepojená;

od hospodárskych subjektov sa vyžaduje, aby viedli oddelené hmotnostné bilancie v prípade surovín a palív, ktoré nemožno považovať za súčasť zmesi. Prenos informácií o vlastnostiach, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, a veľkostiach medzi rôznymi hmotnostnými bilanciami nie je povolený. Podľa písmen a) až c) sa suroviny v zariadeniach na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy považujú za súčasť zmesi. Preto sa požiadavka na vedenie oddelených hmotnostných bilancií nevzťahuje na takéto zariadenia a môže sa viesť jednotná hmotnostná bilancia;

systém hmotnostnej bilancie musí obsahovať informácie o vlastnostiach týkajúcich sa udržateľnosti a emisií skleníkových plynov a množstvách surovín a palív vrátane informácií o množstvách surovín a palív, v prípade ktorých neboli určené žiadne vlastnosti týkajúce sa udržateľnosti či skleníkových plynov;

ak sa dodávka suroviny alebo paliva dodá hospodárskemu subjektu, ktorý sa nezúčastňuje na dobrovoľnej schéme alebo vnútroštátnej schéme, táto dodávka sa zohľadní v hmotnostnej bilancii odobratím rovnocenného množstva suroviny alebo paliva. Druh paliva, ktoré sa má odpísať zo záznamov, musí zodpovedať fyzikálnej povahe dodanej suroviny alebo paliva;

h)	ak sa dodávka paliva použije na splnenie povinnosti uloženej dodávateľovi paliva členským štátom, považuje sa za odobratú zo zmesi hmotnostnej bilancie;

ak sa biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy miešajú s fosílnymi palivami, informácie o vlastnostiach, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, pripísaných danej zmesi musia zodpovedať fyzickému podielu biopaliva, biokvapalín alebo palív z biomasy v zmesi. Členské štáty môžu v prípade biopalív a biokvapalín v súlade s článkom 23 ďalej skontrolovať vierohodnosť týchto informácií;

vlastnosti dodávky suroviny alebo paliva, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, sa považujú za súbor. Ak sa dodávky odoberú zo zmesi, možno im pripísať ktorýkoľvek zo súborov vlastností udržateľnosti za predpokladu, že súbory vlastností, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, nie sú rozdelené a že sa počas primeraného obdobia dosiahne hmotnostná bilancia;

k)	ak je to relevantné z dôvodu transparentnosti, systém hmotnostnej bilancie musí obsahovať informácie o tom, či bola poskytnutá podpora pri výrobe paliva alebo prekurzora paliva, a ak áno, informácie o druhu podpory;

primeraná lehota na dosiahnutie hmotnostnej bilancie je 12 mesiacov v prípade výrobcov poľnohospodárskej biomasy a lesnej biomasy a v prípade prvých bodov zhromažďovania, ktoré získavajú iba poľnohospodársku biomasu a lesnú biomasu, a 3 mesiace v prípade všetkých ostatných hospodárskych subjektov. Začiatok a koniec tohto obdobia musí byť zosúladený s kalendárnym rokom alebo prípadne so štyrmi štvrťrokmi kalendárneho roka. Ako alternatívu ku kalendárnemu roku môžu hospodárske subjekty takisto použiť buď hospodársky rok, ktorý používajú na účely účtovnej evidencie, alebo iný východiskový bod pre obdobie hmotnostnej bilancie za predpokladu, že voľba je jasne uvedená a uplatňuje sa konzistentne. Na konci obdobia hmotnostnej bilancie by prenesené údaje o udržateľnosti mali zodpovedať fyzickým zásobám v kontajneri, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prepravnej a distribučnej infraštruktúre alebo mieste;

dobrovoľné schémy určia minimálny súbor vlastností, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, v súlade s prílohou I, ktoré treba postúpiť do ďalších článkov dodávateľského reťazca, ako aj ďalšie informácie potrebné na vysledovanie dodávok. V prípade kvapalných alebo plynných palív zavedených do prepojenej infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje rovnaký systém hmotnostnej bilancie, sa dodávkam vstupujúcim do prepojenej infraštruktúry a vystupujúcim z nej pripisujú príslušné vlastnosti, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Dobrovoľné schémy takisto zabezpečujú, aby hospodárske subjekty správne zadávali všetky príslušné informácie do databázy Únie.

Článok 20

Určovanie emisií skleníkových plynov z biopalív, palív z biomasy a biokvapalín

1. Dobrovoľné schémy od hospodárskych subjektov vyžadujú, aby pri určovaní emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy uplatňovali metodiku stanovenú v článku 31 smernice (EÚ) 2018/2001.

2. Na účely určovania emisií skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy uvedených v odseku 1 sa uplatňujú tieto osobitné pravidlá:

a)	pri zohľadňovaní emisií skleníkových plynov zo vstupov sa v prípade použitia štandardných hodnôt emisných faktorov uplatňujú štandardné hodnoty stanovené v prílohe IX;

b)	pri určovaní emisií z ťažby alebo pestovania surovín sa uplatňuje metodika stanovená v prílohe VII;

c)	pri určovaní úspor emisií z akumulácie uhlíka v pôde prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia (esca) sa uplatňuje metodika stanovená v prílohe V.

3. Členské štáty EÚ môžu predložiť aktualizované hodnoty emisných faktorov svojho vnútroštátneho energetického mixu, aby ich Komisia mohla zohľadniť pri aktualizácii príslušných emisných faktorov uvedených v prílohe IX. Po posúdení týchto aktualizovaných hodnôt ich Komisia môže prijať alebo prípadne dotknutému členskému štátu poskytnúť odôvodnenie, prečo tak neurobila. Prijaté aktualizované hodnoty budú sprístupnené na webovom sídle Komisie EUROPA v časti venovanej dobrovoľným schémam a certifikácii.

4. Úspory emisií zo zachytávania a geologického ukladania CO2 (Eccs) možno zohľadniť len vtedy, ak existujú platné dôkazy o tom, že CO2 bol účinne zachytený a bezpečne uložený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (5). Ak je CO2 geologicky uložený, dobrovoľné schémy overia poskytnuté dôkazy o integrite úložiska a objeme uloženého CO2. Ak prepravu alebo geologické ukladanie vykonáva tretia strana, dôkaz o uložení možno poskytnúť prostredníctvom príslušných zmlúv s touto treťou stranou a jej faktúr.

Článok 21

Osobitné pravidlá pre odpad a zvyšky

1. Dobrovoľné schémy uplatňujú osobitné pravidlá a výnimky v prípade odpadu a zvyškov stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001 len vtedy, ak takáto surovina patrí do rozsahu pôsobnosti príslušného vymedzenia pojmov v článku 2 uvedenej smernice.

2. To, či sa má surovina považovať za odpad alebo zvyšok, sa určí v bode dodávateľského reťazca, v ktorom daný materiál vzniká. Suroviny sa nepovažujú za odpad ani zvyšky, ak sa tieto suroviny alebo proces ich výroby zámerne upravili na účely nahlásenia týchto materiálov ako odpady alebo zvyšky.

3. Odpad a zvyšky uvedené v prílohe IV sa nepovažujú za odpad ani zvyšky, ak boli zámerne upravené s cieľom nahlásiť ich ako odpad alebo zvyšok.

4. Dobrovoľné schémy poskytujú hospodárskym subjektom pokyny a podporu, pokiaľ ide o spôsob posudzovania, či sa suroviny považujú za odpad a zvyšky. Hospodárske subjekty uchovávajú a predkladajú audítorom podklady pre svoje posúdenia. Dobrovoľné schémy stanovia osobitné pravidlá pre audit takýchto podkladov.

5. Dobrovoľné schémy na účely splnenia požiadaviek v článku 29 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001 overujú, či zber poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov nemá negatívny vplyv na kvalitu pôdy a zásoby uhlíka v pôde. Takýmto overením sa zabezpečí, že sa na danú pôdu uplatňuje príslušný súbor základných postupov obhospodarovania alebo monitorovania pôdy v záujme podpory sekvestrácie uhlíka do pôdy a kvality pôdy v súlade s prílohou VI.

6. Uplatňovanie postupov uvedených v odseku 5 sa môže vyžadovať a monitorovať buď na vnútroštátnej úrovni, alebo na úrovni hospodárskych subjektov. Na vnútroštátnej úrovni dobrovoľné schémy overujú, či krajina pôvodu, či už ide o členský štát alebo tretiu krajinu, vyžaduje uplatňovanie základných postupov obhospodarovania pôdy na riešenie potenciálneho vplyvu zberu a ťažby takýchto zvyškov na kvalitu pôdy a uhlík v pôde a či má zavedené mechanizmy na monitorovanie a presadzovanie vykonávania týchto postupov. Na úrovni hospodárskych subjektov dobrovoľné schémy overujú, či sa takéto postupy obhospodarovania skutočne uplatňujú a monitorujú na úrovni poľnohospodárskych podnikov dodávajúcich biomasu. Ak sa používa skupinový audit, dobrovoľné schémy overujú, či uvedené postupy uplatňujú všetky hospodárske subjekty, na ktoré sa vzťahuje skupinový audit.

Článok 22

Osobitné pravidlá pre fosílne palivá vyrobené z odpadu a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu

Dobrovoľné schémy od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa na schéme vyžadujú, aby pri určovaní emisií skleníkových plynov z fosílnych palív vyrobených z odpadu a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu uplatňovali metodiku stanovenú v článku 28 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001.

Článok 23

Osobitné pravidlá pre spoločné spracúvanie

1. Dobrovoľné schémy od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa na schéme vyžadujú, aby pri určovaní podielu biopaliva a bioplynu pre dopravu pochádzajúceho z biomasy spracovávaných v spoločnom procese s fosílnymi palivami uplatňovali metodiku stanovenú v delegovaných aktoch prijatých na základe článku 28 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001.

2. Od hospodárskych subjektov sa vyžaduje, aby dôkladne zdokumentovali množstvá a druhy biomasy vstupujúcej do procesu, ako aj množstvá biopaliva a bioplynu, ktoré sa vyrábajú z tejto biomasy. Tvrdenia musia byť podložené dôkazmi vrátane výsledkov kontrolných testov.

3. Frekvencia vykonávania kontrolných testov uvedených v odseku 2 sa určí s ohľadom na zložitosť a premenlivosť kľúčových parametrov spoločného spracúvania takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že nahlásený podiel biopalív a bioplynu bude vždy odrážať ich skutočné podiely.

4. Pri vykonávaní auditov sa kladie osobitný dôraz na overovanie súladu medzi množstvami biomasy vstupujúcej do procesu a množstvami biopaliva a bioplynu, ktoré sú zaznamenané ako vyrobené z biomasy. Na tento účel sa dôkladne overia dôkazy predložené hospodárskymi subjektmi a skontroluje sa vierohodnosť tvrdení a porovná sa s odvetvovými normami. Pri vykonávaní takéhoto posúdenia sa venuje osobitná pozornosť testovacej metóde, ktorú uplatňuje hospodársky subjekt, zavedenému systému dodatočných kontrol a metóde výpočtu použitej na začlenenie výsledkov všetkých testov do výpočtu konečného podielu biopalív a bioplynu. Audítori za závažný nesúlad považujú každú zistenú odchýlku v testovacej metóde alebo nepresnosť pri začleňovaní výsledkov takýchto testov do konečného výpočtu zo strany hospodárskeho subjektu.

KAPITOLA V

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA SÚLADU S POŽIADAVKAMI NA CERTIFIKÁCIU NÍZKEHO RIZIKA NEPRIAMEJ ZMENY VYUŽÍVANIA PÔDY

Článok 24

Osobitné požiadavky na certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy

1. Dobrovoľné schémy od hospodárskych subjektov, ktoré chcú získať certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy, vyžadujú, aby predložili žiadosť certifikačnému orgánu, ktorý má právomoc vydávať takúto certifikáciu. Hospodársky subjekt po prijatí žiadosti predloží plán riadenia obsahujúci minimálne informácie stanovené v prílohe VIII. Ak sa uplatňuje viac ako jedno opatrenie prínosnosti, všetky opatrenia prínosnosti sa zdokumentujú v pláne riadenia.

2. Certifikačný orgán vykoná základný audit na mieste s cieľom overiť obsah plánu riadenia, ako aj stanoviť a zdokumentovať dynamický výnosový základ.

3. Certifikačný orgán v rámci základného auditu posúdi, či sa očakáva, že opatrenie (opatrenia) prínosnosti povedie k zvýšeniu výnosov v súlade s článkom 2 bodom 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/807 a k splneniu kritérií udržateľnosti stanovených v smernici (EÚ) 2018/2001.

4. Audítori, ktorí vykonávajú základný audit v mene certifikačného orgánu, v správe o základnom audite uvedú akékoľvek problémy s udržateľnosťou vyplývajúce z vykonávania opatrení prínosnosti, ktoré môžu potenciálne predstavovať porušenie vnútroštátneho alebo regionálneho právneho rámca alebo ktoré nie sú v súlade s miestnymi osobitnými podmienkami. Akékoľvek problémy s udržateľnosťou sa zahrnú do výročných auditov.

5. Dobrovoľné schémy vydávajú certifikáty nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy v súlade s požiadavkami na minimálny obsah stanovenými v bode 4 prílohy VIII a zoznam týchto certifikátov uverejňujú na svojom webovom sídle.

6. V prípade žiadostí obsahujúcich opatrenia prínosnosti, ktoré sa majú uplatňovať po certifikácii, základný audit, výsledky testu prínosnosti a dynamický výnosový základ sú platné desať rokov. V prípade trvácnych plodín sa hospodársky subjekt môže rozhodnúť odložiť začiatok desaťročného obdobia platnosti až o dva roky v prípade zavedených opatrení prínosnosti alebo až o päť rokov v prípade opätovnej výsadby.

7. Ak sa opatrenia prínosnosti už uplatnili pred certifikáciou, základný audit, výsledky testu prínosnosti a dynamický výnosový základ sú platné desať rokov od počiatočného roku vykonávania opatrenia prínosnosti. V takom prípade možno akceptovať základnú úroveň pre opatrenia prínosnosti prijaté najviac desať rokov predtým, pokiaľ sú k dispozícii dostatočné údaje a listinné dôkazy poskytujúce rovnaký stupeň uistenia v súvislosti so situáciou, keď sa základný audit vykonal pred vykonaním opatrenia (opatrení) prínosnosti.

8. Na vyhlásenie o nízkom riziku nepriamej zmeny využívania pôdy je oprávnená len dodatočná biomasa, ktorá bola vyrobená po udelení certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy. Skutočné množstvo ročnej dodatočnej biomasy nahlásené hospodárskym subjektom podlieha výročným auditom.

9. Vykonávanie plánu riadenia podlieha výročným auditom na overenie toho, že obsah plánu riadenia sa vykonáva správne a že množstvá dodatočne vyrobenej a nahlásenej biomasy na účely certifikácie nízkej nepriamej zmeny využívania pôdy v porovnaní s dynamickým výnosovým základom sú správne.

10. Hospodársky subjekt môže v priebehu rokov uplatniť viac ako jedno opatrenie prínosnosti. Ak sa v tom istom roku uplatňujú súbežne dve alebo viaceré opatrenia prínosnosti na tom istom vymedzenom pozemku, výsledná vyrobená dodatočná biomasa sa vyhodnocuje v porovnaní s tým istým dynamickým výnosovým základom. Dodatočná biomasa môže byť certifikovaná ako biomasa s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy v rámci toho istého certifikátu.

11. Ak sa na tom istom vymedzenom pozemku uplatňujú dve alebo viaceré opatrenia prínosnosti v rôznom čase, hospodársky subjekt si môže vybrať jednu z týchto možností:

a)	aktualizovať dynamický výnosový základ a test prínosnosti s cieľom vytvoriť nový základ platný ďalších desať rokov;

b)	zachovať pôvodné obdobie platnosti desať rokov pre dynamický výnosový základ a test prínosnosti po roku počiatočnej certifikácie.

Článok 25

Osobitné požiadavky na preukazovanie prínosnosti

1. Na účely certifikácie biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy ako palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy dobrovoľné schémy a certifikačné orgány pracujúce v ich mene overujú, či hospodárske subjekty uplatnili opatrenia na účinné zvýšenie produktivity surovín nad rámec bežnej produkcie. Ak sa takéto opatrenia uplatňujú v súvislosti s opustenou alebo veľmi znehodnotenou pôdou alebo drobnými poľnohospodármi, základným auditom sa overí, či hospodárske subjekty spĺňajú príslušné požiadavky delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/807. Vo všetkých ostatných situáciách sa dôkaz o prínosnosti poskytne vykonaním posúdenia finančnej atraktívnosti alebo analýzy prekážok.

2. S cieľom splniť požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/807 týkajúce sa opatrení prínosnosti musia navrhované investície vyhovieť buď testu finančnej atraktívnosti, alebo testu nefinančných prekážok v súlade s prílohou VIII.

3. Opatrenia sú oprávnené na účely certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy len vtedy, ak je test ich finančnej atraktívnosti záporný, t. j. čistá súčasná hodnota investície bez zahrnutia trhovej prémie je záporná, alebo ak sa v súvislosti s nimi preukáže prítomnosť nefinančných prekážok, ktoré možno prekonať len z dôvodu, že biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z dodatočnej suroviny možno započítať do cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov stanovených v smernici (EÚ) 2018/2001.

Článok 26

Výroba na nevyužívanej, opustenej alebo veľmi znehodnotenej pôde

1. Na účely splnenia požiadaviek týkajúcich sa výroby na nevyužívanej alebo opustenej pôde v zmysle vymedzenia v článku 2 bodoch 2 a 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/807 hospodárske subjekty poskytnú dôkazy o tom, že počas súvislého obdobia najmenej piatich rokov pred začiatkom pestovania surovín používaných na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa vymedzené oblasti nepoužívali na pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín alebo iných energetických plodín, ani na pestovanie významného množstva krmovín pre pasúce sa zvieratá.

2. Aby pôda mohla byť označená za opustenú pôdu, hospodársky subjekt poskytne dodatočné dôkazy o tom, že potravinárske alebo krmovinárske plodiny sa vo vymedzenej oblasti pestovali v minulosti pred súvislým obdobím uvedeným v odseku 1. Uvedené dôkazy musia takisto preukazovať, že výroba sa ukončila z biofyzikálnych alebo sociálno-ekonomických dôvodov.

Biofyzikálne zmeny, ktoré majú nepriaznivý vplyv na pestovanie potravinárskych a krmovinárskych plodín, môžu okrem iného zahŕňať tieto prípady:

a)	zvýšená frekvencia nepriaznivých poveternostných javov, ako sú suchá, búrky alebo záplavy;

b)	zmeny v štruktúre sezónnych teplôt, ktoré ovplyvňujú fenológiu rastlín;

c)	zvýšený výskyt škodcov a chorôb;

d)	poškodenie zavlažovacích systémov;

e)	poškodenie pôdy, napr. intenzívna salinizácia, úbytok organických látok a erózia, v dôsledku čoho sú pôdy „veľmi znehodnotené“.

3. Sociálno-ekonomické faktory, ktoré majú nepriaznivý vplyv na hospodársku životaschopnosť výroby a ktoré vedú k opusteniu pôdy, môžu okrem iného zahŕňať tieto prípady:

a)	zmeny trhových cien: (napríklad zvýšené náklady na vstupy alebo náklady práce, prípadne oboje, alebo zníženie ceny dopestovaných plodín);

b)	nedostupnosť pracovnej sily (napríklad v dôsledku migrácie);

c)	zlyhanie dodávateľského reťazca (napríklad uzavretím miestneho trhu alebo dopravného spojenia);

d)	spory týkajúce sa vlastníctva (napríklad v súvislosti s dedením);

e)	politická nestabilita (napríklad konfiškácia alebo znárodnenie pôdy).

4. K žiadosti o certifikáciu suroviny, ktorá bola vyrobená na veľmi znehodnotenej pôde v zmysle vymedzenia v časti C bode 9 prílohy V k smernici (EÚ) 2018/2001, sa podľa potreby priložia tieto výsledky pôdnych testov:

a)	v prípade salinizácie výsledky testovania elektrickej vodivosti pôdy metódou nasýtenej pasty vykonaného kvalifikovaným agronómom;

b)	v prípade nízkeho obsahu organických látok v pôde výsledky primeraného počtu vzoriek pôdy z vymedzeného pozemku, ktoré určí kvalifikovaný agronóm pomocou metódy suchého spaľovania;

c)	v prípade výraznej erózie musí byť eróziou postihnutých najmenej 25 % vymedzeného pozemku, čo určí kvalifikovaný agronóm a doloží fotografiami.

5. Ak sa vymedzená oblasť kvalifikuje ako nevyužívaná pôda, musí vyhovieť testu prínosnosti, ako sa stanovuje v bode 4 prílohy VIII, aby bola oprávnená na certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy. Vymedzené oblasti, ktoré sa kvalifikujú ako opustená alebo veľmi znehodnotená pôda, nemusia vyhovieť testu prínosnosti, aby boli oprávnené na certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy. V prípade výroby na nevyužívanej, opustenej alebo znehodnotenej pôde sa dynamický výnosový základ nastaví na nulu bez vývojovej krivky.

Článok 27

Určenie dodatočnej biomasy v prípade opatrení na zvýšenie výnosov

1. Takzvaná dodatočná biomasa oprávnená na certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy je dodatočné množstvo surovín vyrobených v jasne vymedzenej oblasti v porovnaní s dynamickým výnosovým základom ako priamy dôsledok uplatňovania opatrenia prínosnosti.

2. Dynamický výnosový základ sa určí stanovením východiskového bodu založeného na historických údajoch o výnosoch z vymedzeného pozemku a vývojovej krivky založenej na globálnych trendoch výnosov v prípade danej suroviny, čo sa určí v súlade so zásadami uvedenými v prílohe VIII.

3. Skutočný výnos za vymedzený pozemok po vykonaní opatrenia prínosnosti sa porovná so základom uvedeným v odseku 2. Rozdiel medzi skutočným výnosom a dynamickým výnosovým základom je dodatočnou surovinou, ktorá je oprávnená na nahlásenie ako surovina s nízkou mierou rizika nepriamej zmeny využívania pôdy.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa po 18 mesiacoch od nadobudnutia účinnosti.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. júna 2022

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/807 z 13. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a o certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy (Ú. v. EÚ L 133, 21.5.2019, s. 1).

(3) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1307/2014 z 8. decembra 2014 o vymedzení kritérií a zemepisných rozmedzí trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou na účely článku 7b ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív a článku 17 ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 351, 9.12.2014, s. 3).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).

PRÍLOHA VII

METODIKA NA URČOVANIE EMISIÍ Z ŤAŽBY ALEBO PESTOVANIA SUROVÍN

Na výpočet emisií z ťažby alebo pestovania surovín sa v časti C bode 5 prílohy V a v časti B bode 5 prílohy VI k smernici (EÚ) 2018/2001 uvádza, že výpočet zahŕňa súčet všetkých emisií zo samotného procesu ťažby alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní.

Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania poľnohospodárskej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe regionálnych priemerov emisií z pestovania zahrnutých do správ podľa článku 31 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001 alebo z informácií o rozčlenených určených hodnotách pre emisie z pestovania zahrnutých v tejto prílohe. Ako alternatíva skutočných hodnôt sa v prípade chýbajúcich príslušných informácií v uvedených správach môžu vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.

EMISIE ZO SAMOTNÉHO PROCESU ŤAŽBY ALEBO PESTOVANIA

Emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania zahŕňajú všetky emisie i) zo zabezpečovania palív pre používané poľnohospodárske stroje; ii) z produkcie osív na pestovanie plodín; iii) z výroby hnojív a pesticídov; iv) z okyslenia spôsobeného hnojivom a z používania vápnenia a v) z pôdnych emisií pochádzajúcich z pestovania plodín.

1.1. Používanie paliva (nafta, benzín, ťažký vykurovací olej, biopalivá alebo iné palivá) pre poľnohospodárske stroje

Emisie skleníkových plynov z pestovania plodín (príprava poľa, sejba, použitie hnojiva a pesticídov, zber úrody, zber) zahŕňajú všetky emisie z používania palív (ako je nafta, benzín, ťažký vykurovací olej, biopalivá alebo iné palivá) v poľnohospodárskych strojoch. Množstvo paliva použitého v poľnohospodárskych strojoch sa musí náležite zdokumentovať. Primerané emisné faktory palív sa musia použiť v súlade s prílohou IX. V prípade použitia biopalív sa musia použiť štandardné hodnoty emisií skleníkových plynov stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001.

1.2. Chemické hnojivá a pesticídy

Emisie z používania chemických hnojív a pesticídov (1) na účely pestovania surovín zahŕňajú všetky súvisiace emisie z výroby chemických hnojív a pesticídov. Množstvo chemických hnojív a pesticídov v závislosti od plodiny, miestnych podmienok a poľnohospodárskych postupov sa musí náležite zdokumentovať. V záujme zohľadnenia emisií z výroby chemických hnojív a pesticídov sa musia použiť primerané emisné faktory vrátane emisií z predvýrobnej fázy v súlade s prílohou IX. Ak hospodársky subjekt pozná závod vyrábajúci hnojivo a tento závod podlieha systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“), môže použiť emisie z výroby nahlásené v rámci systému EU ETS, pričom pripočíta emisie z predvýrobnej fázy v prípade zemného plynu atď. Započíta sa aj preprava hnojív, pričom sa použijú emisie z druhov dopravy uvedených v prílohe IX. Ak hospodársky subjekt nepozná závod, ktorý mu dodal hnojivo, mal by použiť štandardné hodnoty uvedené v prílohe IX.

1.3. Osivá

Výpočet emisií pochádzajúcich z pestovania z produkcie osív na pestovanie plodín vychádza zo skutočných hodnôt pre použité osivá. Emisné faktory pre výrobu a dodávku osív sa môžu použiť s cieľom zohľadniť emisie spojené s produkciou osív. Použiť sa musia štandardné hodnoty emisných faktorov stanovené v prílohe IX. V prípade ostatných osív sa musia použiť hodnoty z odbornej literatúry v tomto poradí dôležitosti:

a)	verzia 5 správy JEC-WTW;

b)	databáza ECOINVENT;

c)	„oficiálne“ zdroje, ako je Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“), Medzinárodná agentúra pre energiu (ďalej len „IEA“) alebo vlády;

d)	iné recenzované zdroje údajov, ako je databáza E3, databáza GEMIS;

e)	recenzované publikácie;

f)	riadne podložené vlastné odhady.

1.4. Emisie z okyslenia spôsobeného hnojivom a používania vápnenia

V rámci emisií z neutralizácie okyslenia spôsobeného hnojivom a z používania poľnohospodárskeho vápna sa zohľadnia emisie CO2 z neutralizácie kyslosti pôdy z dusíkatých hnojív alebo z reakcií poľnohospodárskeho vápna v pôde.

1.4.1. Emisie z neutralizácie okyslenia spôsobeného hnojivom

Emisie, ktoré sú výsledkom okyslenia spôsobeného dusíkatými hnojivami používanými na poli, sa zohľadnia vo výpočte emisií, a to na základe použitého množstva dusíkatých hnojív. V prípade dusičnanových hnojív sa emisie z neutralizácie dusíkatých hnojív v pôde rovnajú 0,783 kg CO2/kg N; v prípade hnojív na báze močoviny sa emisie z neutralizácie rovnajú 0,806 kg CO2/kg N.

1.4.2. Pôdne emisie z vápnenia (poľnohospodárske vápno)

Skutočné množstvo použitého poľnohospodárskeho vápna sa musí náležite zdokumentovať. Emisie sa vypočítajú takto:

1.	Na kyslých pôdach, ktorých hodnota pH je menej ako 6,4, sa poľnohospodárske vápno rozpúšťa v kyselinách v pôde, pri čom vzniká prevažne CO2 namiesto hydrogénuhličitanu a uvoľňuje sa takmer celý objem CO2 do poľnohospodárskeho vápna (0,44 kg CO2/kg ekvivalentu CaCO3 poľnohospodárskeho vápna).

2.	Ak sa hodnota pH pôdy rovná 6,4 alebo je vyššia, pri výpočte sa popri emisiách z neutralizácie okyslenia spôsobeného hnojivom zohľadní emisný faktor 0,98/12,44 = 0,079 kg CO2/(kg ekvivalentu CaCO3) použitého poľnohospodárskeho vápna.

Emisie z vápnenia vypočítané na základe skutočného používania vápna, vypočítané podľa bodov 1 a 2 môžu byť vyššie ako emisie z neutralizácie hnojiva vypočítané v bode 1.4.1, ak okyslenie spôsobené hnojivom bolo neutralizované použitým vápnom. V tomto prípade sa emisie z neutralizácie hnojiva (v bode 1.4.1) môžu odpočítať od vypočítaných emisií z vápnenia s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu týchto emisií.

Emisie z okyslenia spôsobeného hnojivom môžu byť vyššie ako emisie pripisované vápneniu. V takom prípade by odčítanie viedlo k očividne záporným čistým emisiám z vápnenia, pretože nie všetka kyslosť spôsobená hnojivom sa neutralizuje pomocou poľnohospodárskeho vápna, ale čiastočne aj prostredníctvom prirodzene sa vyskytujúcich uhličitanov. V tomto prípade sa čisté emisie z vápnenia počítajú ako nulové, ale emisie z okyslenia spôsobeného hnojivom, ktoré tak či onak vznikajú, sa zachovajú v súlade s oddielom 1.4.1.

Ak nie sú k dispozícii údaje o skutočnom používaní poľnohospodárskeho vápna, predpokladá sa použitie poľnohospodárskeho vápna podľa odporúčania združenia pre poľnohospodárske vápno (Agricultural Lime Association). Pôjde o funkciu druhu plodiny, zmeranej hodnoty pH pôdy, typu pôdy a typu prípravku na vápnenie. Súvisiace emisie CO2 sa vypočítajú s použitím bodov 1 a 2 tohto postupu. Odčítanie stanovené v bode 3 sa však v tomto prípade neuplatňuje, keďže odporúčané použitie poľnohospodárskeho vápna nezahŕňa poľnohospodárske vápno použité na neutralizovanie hnojiva použitého v rovnakom roku, aby nemohlo dôjsť k dvojitému započítaniu emisií z neutralizácie hnojiva.

1.5. Pôdne (oxid dusný/N2O) emisie pochádzajúce z pestovania plodín

Výpočet emisií N2O z obhospodarovanej pôdy sa riadi metodikou panela IPCC. Na výpočet emisií N2O vyplývajúcich z pestovania plodín sa použijú rozčlenené emisné faktory podľa jednotlivých plodín pre jednotlivé environmentálne stavy (zodpovedajúce metodike panela IPCC úrovne 2). Zohľadniť by sa mali osobitné emisné faktory pre jednotlivé environmentálne stavy, pôdne podmienky a jednotlivé plodiny. Hospodárske subjekty by na výpočet týchto emisných faktorov mohli použiť potvrdené modely pod podmienkou, že sa v modeloch zohľadnia tieto aspekty. V súlade s usmerneniami panela IPCC (2) sa zohľadnia priame aj nepriame emisie N2O. Použije sa nástroj GNOC (Global Nitrous Oxide Calculator – počítadlo celkového oxidu dusného), ktorý je založený na vzorcoch uvedených ďalej, pričom sa riadi pravidlami tvorby názvov podľa usmernení IPCC (2006):

N2Ototal – N = N2Odirect – N + N2Oindirect – N

kde:

V prípade minerálnych pôd: N2ODirect – N = [(FSN + FON) • EF1ij] + [FCR • EF1]

V prípade organických pôd: N 2 ODirect – N = [(FSN + FON) • EF1] + [FCR • EF1] + [(FOS,CG,Temp • EF2CG, Temp] + [FCROS,CG,Trop • E2CG,Trop]

V prípade minerálnych aj organických pôd: N 2 ODirect – N = [((FSN • FracGASF) + (FON • EracGASM) • EF4] + [(FSN +FON + FCR) • FracLeach-(H) • EF5]

1.5.1. Prísun dusíka zo zvyškov plodín

Musí sa vypočítavať:

a)	v prípade cukrovej repy, cukrovej trstiny podľa IPCC (2006), Zv. 4, kapitoly 11, rovnice 11.6, bez zohľadnenia podzemných zvyškov a s pridaním prísunu dusíka z vinasu a filtračného koláča v prípade cukrovej trstiny; FCR = výnos • SUŠINA • (1-FracBurnt • Cf) • [RAG • NAG • (1 – FracRemove)] + FVF

b)	v prípade kokosových plantáží a plantáží palmy olejnej, na ktorých sa používa pevne stanovený prísun dusíka na základe odbornej literatúry, keďže v usmerneniach IPCC (2006) sa neuvádza žiadna štandardná metóda výpočtu štandardných emisných faktorov, podľa prílohy IX;

v prípade všetkých ostatných plodín podľa usmernení IPCC (2006), Zv. 4, kapitoly 11, rovnice 11.7a, 11.11, 11.12 ako

FCR = (1-FracBurnt • Cf) • AGDM • NAG • (1-FracRemove) + (AGDM + výnos • SUŠINA) • RBG-BIO • NBG

kde:

N2Ototal – N	=	priame a nepriame ročné emisie N2O–N vznikajúce na obhospodarovaných pôdach; kg N2O–N ha-1 rok-1
N2Odirect – N	=	ročné priame emisie N2O–N vznikajúce na obhospodarovaných pôdach; kg N2O–N ha-1 rok-1
N2Oindirect – N	=	ročné nepriame emisie N2O–N (t. j. ročné množstvo N2O–N pochádzajúce z atmosférickej depozície dusíka vyprchávaného z obhospodarovaných pôd a ročné množstvo N2O–N pochádzajúce z vyplavovania a odtekania pridaného dusíka do obhospodarovaných pôd v regiónoch, v ktorých dochádza k vyplavovaniu/odtekaniu); kg N2O–N ha-1 rok-1
FSN	=	ročný prísun syntetického dusíkatého hnojiva; kg N ha-1 rok-1
FON	=	ročné množstvo dusíka z maštaľného hnoja použitého ako hnojivo; kg N ha-1 rok-1
FCR	=	ročné množstvo dusíka vo zvyškoch plodín (nad zemou a pod zemou); kg N ha-1 rok-1
FOS,CG,Temp	=	ročná plocha obhospodarovanej/odvodnenej organickej pôdy v rámci ornej pôdy v miernom podnebnom pásme; ha-1 rok-1
FOS,CG,Trop	=	ročná plocha obhospodarovanej/odvodnenej organickej pôdy v rámci ornej pôdy v tropickom podnebnom pásme; ha-1
FracGASF	=	0,10 (kg N NH3–N + NOx–N) (kg použitého dusíka)-1. Vyprchávanie z anorganického hnojiva
FracGASM	=	0,20 (kg N NH3–N + NOx–N) (kg použitého dusíka)-1. Vyprchávanie zo všetkých použitých organických dusíkatých hnojív
FracLeach-(H)	=	0,30 kg N (kg pridaného dusíka)-1. Straty dusíka v dôsledku vyplavovania/odtekania v regiónoch, v ktorých dochádza k vyplavovaniu/odtekaniu
EF1ij	=	emisné faktory špecifické pre plodiny a miesta týkajúce sa emisií N2O z anorganického hnojiva a z použitia organického dusíka na minerálnych pôdach [kg N2O–N (kg dodaného dusíka)-1];
EF1	=	0,01 [kg N2O–N (kg dodaného dusíka) -1]
EF2CG,Temp	=	8 kg N ha-1 rok-1 v prípade organických pôd na pestovanie plodín a trávnych porastov v miernom podnebnom pásme
EF2CG,Trop	=	16 kg N ha-1 rok-1 v prípade organických pôd na pestovanie plodín a trávnych porastov v tropickom podnebnom pásme
EF4	=	0,01 [kg N2O–N (kg N NH3–N + NOx–N vyprchaný dusík) -1]
EF5	=	0,0075 [kg N2O–N (kg vyplaveného/odtečeného dusíka) -1]
výnos	=	ročná čerstvá úroda plodiny (kg ha-1)
SUŠINA	=	podiel sušiny na zozbieranej úrode produktu [kg sušiny (kg čerstvej váhy)-1] (pozri tabuľku 1)
FracBurnt	=	podiel obrábanej plochy, ktorá sa každý rok vypaľuje [ha (ha)-1]
Cf	=	faktor spaľovania [bezrozmerná hodnota] (pozri tabuľku 1)
RAG	=	pomer nadzemných zvyškov, sušiny k zozbieranému výnosu sušiny, v prípade plodín [kg sušiny (kg sušiny)-1] (pozri tabuľku 3)
NAG	=	obsah dusíka v nadzemných zvyškoch [kg N (kg sušiny)-1] (pozri tabuľku 1)
FracRemove	=	podiel nadzemných zvyškov odstránených z poľa [kg sušiny (kg sušiny nadzemných zvyškov)-1]
FVF	=	ročné množstvo dusíka vo vinase a filtračných koláčoch z cukrovej trstiny vrátené na pole [kg N ha-1], vypočítané ako výnos * 0,000508.
AG	=	sušina nadzemných zvyškov [kg sušiny ha-1]

1.5.2. Emisné faktory špecifické pre plodiny a miesta týkajúce sa emisií N2O z anorganického hnojiva a z použitia organického dusíka

Emisie N2O z poľnohospodársky využívaných pôd na rôznych poľnohospodárskych poliach s odlišným environmentálnym stavom a triedami využitia poľnohospodárskej pôdy sa môžu určiť podľa Stehfestovej a Bouwmanovho (2006) štatistického modelu (ďalej len „Stehfestovej a Bouwmanov model“):

kde:

E	=	emisie N2O (v kg N2O-N ha-1 rok-1)
ev	=	hodnota účinku pre jednotlivé činitele (pozri tabuľku 2)

Hodnota emisného faktora EF1ij pre plodinu na výrobu biopalív i v lokalite j sa vypočíta (Stehfestovej a Bouwmanov model) ako:

EF1ij = (Efert,ij – Eunfert,ij)/Nappl,ij

Emisný faktor (EF1) podľa IPCC (2006) pre priame emisie N2O zo vstupu hnojiva založený na celkovom priemere sa nahrádza emisným faktorom špecifickým pre plodinu a miesto EF1ij pre priame emisie z prísunu dusíka z priemyselných hnojív a hnoja založeným na emisnom faktore špecifickom pre plodinu a miesto EF1ij, pričom sa uplatňuje Stehfestovej a Bouwmanov model.

kde:

Efert,ij	=	emisie N2O (v kg N2O-N ha-1 rok-1) založené na Stehfestovej a Bouwmanovom modeli, kde vstup hnojiva predstavuje skutočnú mieru aplikácie dusíka (z priemyselných hnojív a hnoja) na plodinu i v lokalite j
Eunfert,ij	=	emisie N2O plodiny i v lokalite j (v kg N2O-N ha-1 rok-1), založené na Stehfestovej a Bouwmanovom modeli. Miera aplikácie dusíka sa nastaví na 0, všetky ostatné parametre ostávajú bez zmeny.
Nappl,ij	=	prísun dusíka z priemyselných hnojív a hnoja (v kg N ha-1 rok-1) pre plodinu i v lokalite j

Tabuľka 1

Parametre špecifické pre plodinu na výpočet prísunu dusíka zo zvyškov plodín (3)

Tabuľka 2

Konštantná hodnota a hodnota účinku na výpočet emisií N2O z poľnohospodárskych polí založené na Stehfestovej a Bouwmanovom modeli

EMISIE ZO ZBERU, SUŠENIA A SKLADOVANIA SUROVÍN

Emisie zo zberu, sušenia a skladovania surovín zahŕňajú všetky emisie súvisiace s použitím paliva pri zbere, sušení a skladovaní surovín.

Emisie zo zberu

Emisie zo zberu surovín zahŕňajú všetky emisie vznikajúce pri zbere surovín a pri ich preprave na miesto uskladnenia. Emisie sa vypočítajú s použitím primeraných emisných faktorov pre použitý typ paliva (nafta, benzín, ťažký vykurovací olej, biopalivá alebo iné palivá).

Sušenie biomasy

Emisie z pestovania zahŕňajú emisie zo sušenia pred uskladnením, ako aj emisie vznikajúce pri skladovaní surovín pre biomasu a manipulácii s nimi. Údaje týkajúce sa spotreby energie na sušenie pred uskladnením zahŕňajú skutočné údaje o použitom procese sušenia s cieľom splniť požiadavky týkajúce sa skladovania, a to v závislosti od druhu biomasy, veľkosti častíc, obsahu vlhkosti, meteorologických podmienok atď. V záujme zohľadnenia emisií vznikajúcich pri používaní palív na výrobu tepla alebo elektrickej energie používaných na sušenie sa použijú primerané emisné faktory vrátane emisií z predvýrobnej fázy. Emisie na sušenie zahŕňajú iba emisie na proces sušenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vhodného skladovania surovín, a nezahŕňajú sušenie surovín počas spracovania.

ZAPOČÍTANIE EMISIÍ NA VÝROBU ELEKTRICKEJ ENERGIE POUŽITEJ PRI POĽNOHOSPODÁRSKYCH ČINNOSTIACH

Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov vyrobenej a distribuovanej elektriny považuje za rovnakú ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne, ktorým môže byť región na úrovni NUTS2 (4) alebo celoštátna úroveň. V prípade použitia vnútroštátnych koeficientov emisií z elektriny sa použijú hodnoty uvedené v prílohe IX. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave a že sú k dispozícii dostatočné informácie na odvodenie emisného faktora.

(1) „Pesticídy“ sú všetky prípravky na ochranu rastlín vrátane herbicídov, insekticídov, fungicídov atď.

(2) IPCC (2006), Zv. 4, kapitola 11: Emisie N2O z obhospodarovanej pôdy a emisie CO2 z používania vápna a močoviny.

(3) Zdroj údajov: Správa Spoločného výskumného centra: Definition of input data to assess GHG default emissions from biofuels in EU legislation (Vymedzenie vstupných údajov na posúdenie štandardných emisií skleníkových plynov z biopalív v právnych predpisoch EÚ), JRC 2019 (EUR 28349 EN). https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/7d6dd4ba-720a-11e9-9f05-01aa75ed71a1.

(4) Nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely.

PRÍLOHA VIII

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA PROCES A METÓDU CERTIFIKÁCIE BIOMASY S NÍZKYM RIZIKOM NEPRIAMEJ ZMENY VYUŽÍVANIA PÔDY

A. Proces certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy

Hospodársky subjekt musí na začatie procesu certifikácie podať žiadosť certifikačnému orgánu, ktorý uznala dobrovoľná schéma na účely certifikácie biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Žiadateľom môže byť poľnohospodársky podnik, prvý bod zhromažďovania alebo vedúci skupiny konajúci v mene skupiny poľnohospodárov.

Žiadosť o certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy musí obsahovať aspoň tieto informácie:

a)	meno a kontaktné údaje žiadateľa alebo žiadateľov a v relevantných prípadoch aj členov skupiny na účely skupinovej certifikácie (1);

opis plánovaných opatrení prínosnosti s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy vrátane:

podrobných informácií o vymedzenom pozemku, na ktorom sa bude realizovať opatrenie prínosnosti, vrátane súčasného využívania pôdy, súčasných postupov riadenia, súčasných údajov o poľnohospodárskych výnosoch pozemku a v prípade potreby vyhlásenie, či ide o nevyužívanú, opustenú alebo veľmi znehodnotenú pôdu;

ii)	opisu opatrení prínosnosti a odhadu dodatočnej biomasy, ktorá sa vyrobí po ich uplatnení (prostredníctvom zvýšenia výnosu alebo produkcie na nevyužívanej, opustenej alebo veľmi znehodnotenej pôde);

c)	informácie o každej existujúcej certifikácii Komisiou uznanej dobrovoľnej schémy (názov dobrovoľnej schémy, číslo certifikátu, stav a obdobie platnosti).

Ak sa žiadosť podáva po vykonaní opatrení prínosnosti, ako biomasu s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy si možno nárokovať len dodatočnú biomasu vyrobenú po dátume certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy.

1. Obsah plánu riadenia

Po prijatí žiadosti o certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy hospodársky subjekt vypracuje plán riadenia a predloží ho certifikačnému orgánu. Plán riadenia vychádza z informácií v žiadosti o certifikáciu a obsahuje:

a)	stanovenie vymedzeného pozemku;

b)	opis opatrení prínosnosti;

c)	kontrolu udržateľnosti opatrenia prínosnosti z hľadiska požiadaviek smernice (EÚ) 2018/2001;

d)	v relevantných prípadoch preukázanie posúdenia prínosnosti (buď test finančnej atraktívnosti, alebo test nefinančných prekážok);

určenie dynamického výnosového základu vrátane:

i)	v prípade opatrení na zvýšenie výnosov: aspoň tri roky historických údajov o poľnohospodárskych výnosoch súvisiacich s vymedzeným pozemkom;

ii)	v prípade pestovania na nevyužívanej, opustenej alebo veľmi znehodnotenej pôde: dôkaz o stave pôdy (základný výnos v prípade pestovania na nevyužívanej, opustenej alebo veľmi znehodnotenej pôde sa považuje za nulový);

f)	odhad výnosu dodatočnej biomasy za rok s odkazom na dynamický výnosový základ pre vymedzený pozemok.

Plán riadenia musí umožňovať porovnanie medzi použitím vymedzeného pozemku pred vykonaním opatrenia prínosnosti a po ňom.

2. Neúplný zoznam opatrení prínosnosti

Tabuľka 1

Neúplný zoznam opatrení prínosnosti na zvýšenie výnosu

Kategória prínosnosti	Opatrenie prínosnosti	Príklad
Mechanizácia	Strojové zariadenia	Osvojenie si strojových zariadení, ktorými sa znižuje/dopĺňa existujúci prínos pracovnej sily s cieľom zvýšiť produkciu alebo znížiť straty. To môže zahŕňať sejacie stroje, stroje na presné poľnohospodárstvo, na zberové práce alebo stroje na zníženie pozberových strát.
Pestovanie viacerých druhov	Postupné pestovanie plodín	Zavedenie druhej plodiny na tom istom pozemku v rovnakom roku.
Riadenie	Obhospodarovanie pôdy	Mulčovanie namiesto orby, konzervačné obrábanie pôdy.
	Hnojenie	Optimalizácia systému hnojenia, využitie presného poľnohospodárstva.
	Ochrana plodín	Zmena spôsobu kontroly buriny, škodcov a chorôb.
	Opeľovanie	Postupy pre lepšie opeľovanie.
	Iné	Ponechaný priestor pre inovácie, kombinácie opatrení a nepredvídaný vývoj.
Opätovná výsadba (v prípade trvácnych plodín) (2)	Výber odrôd plodín	Odrody s vyššou výnosnosťou, lepšia adaptácia na eko-fyziologické alebo klimatické podmienky.

Opatrenia prínosnosti sú opatrenia, ktoré presahujú rámec bežných poľnohospodárskych postupov. Tabuľka 1 obsahuje neúplný zoznam typov opatrení prínosnosti na zvýšenie výnosov, ktoré hospodárske subjekty môžu uplatniť. Opatreniami alebo ich kombináciou sa zvýši produkcia bez toho, aby sa ohrozila udržateľnosť. Opatrenia prínosnosti nesmú ohroziť budúci pestovateľský potenciál tým, že by vytvorili kompromis medzi krátkodobým zvýšením produkcie a strednodobým až dlhodobým zhoršením kvality pôdy, vody a ovzdušia a stavu populácií opeľovačov. Opatrenia prínosnosti nesmú viesť k homogenizácii poľnohospodárskej krajiny odstraňovaním krajinných prvkov a biotopov, ako sú solitérne stromy, živé ploty, kroviny, poľné medze alebo kvetinové pásy.

Ako výnos s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy si možno nárokovať len dodatočný výnos prevyšujúci dynamický výnosový základ. Opatrenie prínosnosti môže byť okrem toho certifikované iba vtedy, ak má za cieľ dosiahnuť dodatočné výnosy ako výsledok zlepšenia poľnohospodárskeho postupu. Ak sa uplatňuje opatrenie, ktorého jediným cieľom je zvýšenie udržateľnosti pozemku bez zvýšenia výnosov, toto opatrenie sa nepovažuje za opatrenie prínosnosti. Toto sa netýka pestovania na nevyužívanej, opustenej alebo veľmi znehodnotenej pôde – v takýchto prípadoch je opatrením prínosnosti samotné pestovanie.

Hospodársky subjekt bude musieť preukázať, že plán riadenia obsahuje primerané očakávania týkajúce sa zvýšenia výnosu, a to napríklad tým, že sa odvolá na vedeckú literatúru, na skúsenosti vyplývajúce z poľných pokusov, na informácie od poľnohospodárskych spoločností, výrobcov osív/hnojív alebo na jednoduché výpočty. Na udelenie certifikátu projektu je potrebné poskytnúť uspokojivý dôkaz podporujúci očakávané zvýšenie výnosu na základe použitého opatrenia prínosnosti.

V prípade poľnohospodárskych zlepšení sa v rámci plánu riadenia musia podrobne zdokumentovať použité poľnohospodárske postupy, strojové zariadenia a prostriedky pred vykonaním opatrenia prínosnosti a po ňom. Umožní sa tým porovnanie, ktorého cieľom je i) určiť, či sa opatrenie prínosnosti vykonalo; ii) vyhodnotiť, či sa toto opatrenie prínosnosti môže považovať za dodatočné v porovnaní s vývojom podľa scenára nezmeneného prístupu.

B. Posudzovanie prínosnosti: test finančnej atraktívnosti alebo analýza prekážok

1. Test finančnej atraktívnosti

Testom finančnej atraktívnosti sa preukáže, že investície, ktoré sú potrebné pre opatrenie prínosnosti, sa stanú finančne atraktívne až vtedy, keď výsledný dodatočný výnos získa certifikát ako výnos s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Túto analýzu tvorí jednoduchá finančná analýza predpokladanej investície do opatrenia prínosnosti s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Test musí obsahovať iba tie náklady a výnosy, ktoré priamo súvisia s investíciou do opatrenia prínosnosti. Súčasťou analýzy teda nie sú náklady na bežnú prevádzku celého poľnohospodárskeho podniku. Náklady a príjmy zahrnuté do testu musia súvisieť s prípravou, vykonávaním a údržbou opatrenia prínosnosti a s jeho vyradením z prevádzky a musí ísť o náklady a príjmy, ktoré by inak nevznikli.

Finančná atraktívnosť vychádza zo zdôvodnenia projektu, v ktorom je čistá súčasná hodnota (3) investície kladná, čo znamená, že investíciu môže vykonať samotný hospodársky subjekt. V dôsledku toho musia testu finančnej atraktívnosti vyhovieť iba tie opatrenia, ktorých analýza zdôvodnenia projektu má zápornú hodnotu (bez započítania prémie), a stanú sa oprávnenými na získanie certifikácie ako opatrenia s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Výsledky vyššie ako nula (kladná čistá súčasná hodnota) môžu ostať oprávnené, iba ak vyhovejú testu nefinančných prekážok.

Vzorec na výpočet čistej súčasnej hodnoty investície:

kde:

P	=	predpokladaný príjem z dodatočnej biomasy (odhad dodatočnej biomasy x predajná cena surovín bez prémie za nízke riziko nepriamej zmeny využívania pôdy)
L	=	náklady opatrenia prínosnosti (kapitálové výdavky a prevádzkové náklady)
i	=	diskontná sadzba
t	=	časové obdobie

Parametre používané vo výpočte čistej súčasnej hodnoty musia byť v súlade s údajmi uvedenými v pláne riadenia.

Do výpočtu čistej súčasnej hodnoty sa zahrnú tieto parametre:

a)	odhad objemu dodatočnej biomasy;

predajná cena suroviny [mena/tona]:

i)	predajná cena suroviny môže byť jedno číslo extrapolované za celé obdobie životnosti investície na dodatočný výnos;

ii)	toto číslo môže vychádzať z priemerných historických hodnôt skutočných predajov suroviny dosiahnutých hospodárskym subjektom. Priemerná hodnota vychádza z údajov za tie isté tri roky, za ktoré boli použité historické údaje o výnosoch na stanovenie dynamického výnosového základu;

iii)	v prípade zavedenia novej plodiny, za ktorú hospodársky subjekt nemá údaje o skutočnej cene, táto hodnota môže vychádzať z údajov o cene zo štatistiky FAOSTAT (4);

c)	diskontná sadzba, ktorá sa má použiť: 3,5 % v prípade krajín s vysokými príjmami (5) a 5,5 % v prípade všetkých ostatných krajín;

životnosť investície:

i)	životnosť do 10 rokov sa použije v súlade so životnosťou certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy (východisková platnosť);

ii)	v niektorých prípadoch môže byť maximálna životnosť investície stanovená na 25 rokov na základe obvyklej životnosti trvácnych plodín (napríklad stromu palmy olejnej v prípade opätovnej výsadby palmy olejnej);

e)	investičné náklady súvisiace s opatrením prínosnosti [kapitálové výdavky + prevádzkové náklady].

2. Test nefinančných prekážok

Analýza nefinančných prekážok sa vzťahuje len na nefinančné prekážky projektu, ktoré bránia vykonávaniu opatrení prínosnosti v prípadoch bez certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy. Akákoľvek prekážka, ktorej náklady možno odhadnúť, sa zahrnie skôr do analýzy finančnej atraktívnosti, než do analýzy nefinančných prekážok.

Hospodársky subjekt, ktorý plánuje opatrenie prínosnosti, zodpovedá za odôvodnenie existencie nefinančných prekážok. Toto odôvodnenie tvorí jasný, overiteľný opis situácie, ktorá bráni prijatiu opatrenia prínosnosti. Hospodársky subjekt poskytne všetky potrebné overiteľné dôkazy na podporu svojho tvrdenia a preukáže, ako by sa prostredníctvom certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy zabezpečilo prekonanie nefinančnej prekážky.

Platnosť jeho tvrdenia sa posúdi a potvrdí prostredníctvom základného auditu ešte pred vydaním certifikátu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy.

C. Stanovenie dynamického výnosového základu a výpočet skutočného objemu biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

Dynamický výnosový základ sa stanovuje osobitne za každý vymedzený pozemok na základe plodiny a typu alebo kombinácie uplatňovaných opatrení prínosnosti. Na výpočet východiskového bodu dynamického výnosového základu sa použijú historické údaje o poľnohospodárskych výnosoch pre konkrétny pozemok aspoň za tri roky predchádzajúce uplatňovaniu opatrenia prínosnosti. Tieto údaje sa skombinujú so súhrnnou vývojovou krivkou očakávaných výnosov špecifickou pre plodinu, ktorá vychádza z historických údajov o skutočných výnosoch v poslednom desaťročí alebo za dlhšie obdobie v prípade dostupnosti údajov. V prípade trvácnych plodín sa v dynamickom výnosovom základe zohľadní aj výnosová krivka počas životnosti plodiny.

1. Stanovenie dynamického výnosového základu pre jednoročné plodiny

Ak poľnohospodársky podnik strieda na poliach plodiny a plodina, ktorej výnos sa zvýši (ďalej len „cieľová plodina“), bola v predchádzajúcich rokoch zasadená na iných poliach toho istého poľnohospodárskeho podniku, počíta sa s dvomi možnosťami za zhromažďovanie historických údajov o výnosoch na účely výpočtu dynamického výnosového základu:

Možnosť 1: Hospodársky subjekt vypočíta priemer výnosov za posledné tri roky, počas ktorých sa cieľová plodina pestovala na konkrétnom vymedzenom pozemku pred vykonaním opatrenia prínosnosti. Keďže sa plodiny pestujú striedavo, použité údaje môžu byť staršie ako päť rokov.

Možnosť 2: Hospodársky subjekt vypočíta vážený priemer výnosov za posledné tri roky, počas ktorých sa cieľová plodina pestovala v poľnohospodárskom podniku pred vykonaním opatrenia prínosnosti, hoci sa výnosy dosiahli na rôznych pozemkoch s odlišnou veľkosťou v rovnakom poľnohospodárskom podniku.

Ak historické údaje o poľnohospodárskych výnosoch za posledné tri roky nie sú k dispozícii, či už sú nedostupné alebo podľa úsudku audítora nie sú reprezentatívne, alebo ak údaje o poľnohospodárskych výnosoch majú nedostatočnú kvalitu, môžu sa získať dodatočné údaje za skoršie roky alebo údaje zo susedného poľa, na ktorom sa pestuje rovnaká plodina podľa rovnakého plánu riadenia. Ak jeden z troch rokov, za ktoré sú historické údaje, predstavuje mimoriadne dobrú alebo zlú úrodu (napr. odchýlka najmenej o 30 % v porovnaní s ostatnými referenčnými rokmi), odľahlá hodnota poľnohospodárskeho výnosu sa nezahrnie do výpočtu, aby sa zabránilo skresleniu trojročného priemeru (6).

Audítor zodpovedá za určenie odľahlých hodnôt výnosov na základe svojho odborného úsudku, skúseností z praxe a znalostí o dlhodobých postupoch hospodárskeho subjektu. Audítor má takisto povinnosť vyhodnotiť, či majú údaje o poľnohospodárskych výnosoch neuspokojivú kvalitu, ktorá nestačí na ich zahrnutie do základného a výročného auditu, a potom rozhodnúť, či sa poľnohospodárske výnosy musia vylúčiť.

Smernica priamky dynamického výnosového základu sa chápe ako smernica vývojovej priamky zostavenej pre vývoj výnosov cieľovej plodiny za obdobie predchádzajúcich desiatich rokov alebo za dlhšie obdobie v prípade dostupnosti údajov. Vychádza z celosvetových údajov a odvodí sa zo štatistických údajov FAOSTAT World+ za príslušnú plodinu. Toto odvodenie sa uskutoční na začiatku obdobia certifikácie a smernica priamky ostane platná počas desaťročného základného referenčného obdobia platnosti certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy.

V tabuľke 2 sa uvádza smernica priamky dynamického výnosového základu v prípade najbežnejších surovinových plodín na výrobu biopalív. Tieto hodnoty sa získajú zostavením vývojovej krivky za 20 rokov celosvetových údajov o plodinách získaných zo štatistiky FAOSTAT.

Tabuľka 2

Smernica vývojovej krivky získaná na základe údajov o poľnohospodárskych výnosoch podľa štatistiky FAOSTAT World+. Priemerné ročné zvýšenie výnosov (tona/ha/rok)

Plodina	Jačmeň	Kukurica	Plody palmy olejnej	Repka olejná	Sója	Cukrová repa	Cukrová trstina	Slnečnicové semeno	Pšenica
Smernica-20	0,035	0,074	0,200	0,036	0,028	1,276	0,379	0,035	0,04
Smernica-20 je založená na údajoch za roky 2008 – 2017.

Dynamický výnosový základ pre každú plodinu v tabuľke sa určí stanovením východiskového bodu (trojročný priemer historických údajov o výnosoch pred uplatnením opatrenia prínosnosti) a pripočítaním súhrnnej vývojovej krivky (smernice) z tabuľky 2. Použije sa tento vzorec, počnúc rokom vykonania opatrenia prínosnosti:

DYBx=(starting point DYB)+(slope20)x

kde:

DYBx	=	dynamický výnosový základ v roku x po vykonaní opatrenia prínosnosti
x	=	rok (roky) po vykonaní opatrenia prínosnosti

Ak opatrenie prínosnosti spočíva v nahradení existujúcej plodiny inou plodinou (s vyšším výnosom) na vymedzenom pozemku, situáciu kontrafaktuálneho scenára predstavuje pestovanie existujúcej plodiny. Dynamický výnosový základ sa určí na základe historických údajov o výnosoch a údajov o vývojovej krivke pre existujúcu plodinu.

Východiskovým bodom základnej úrovne je trojročný priemer poľnohospodárskych výnosov získaný za existujúcu plodinu s nižšou výnosnosťou. Vývojová krivka vychádza z celosvetových údajov o vývojovej krivke podľa štatistiky FAOSTAT pre existujúcu plodinu (pozri tabuľku 2). Tento prístup sa použije iba v prípade, ak možno preukázať, že z dôvodu zmien na trhu s biopalivami by sa mohla zaviesť plodina s lepšou výnosnosťou, ako sa preukázalo v rámci posúdenia prínosnosti.

2. Stanovenie dynamického výnosového základu pre trvácne plodiny

V závislosti od kolísania výnosov pozorovaného počas životnosti jednotlivých druhov trvácnych plodín sú možné rôzne metodické prístupy.

V prípade paliem môžu hospodárske subjekty, ktoré prevádzkujú plantáže palmy olejnej, použiť tieto údaje na určenie svojho dynamického výnosového základu:

a)	historické údaje o poľnohospodárskych výnosoch získané pred vykonaním opatrenia prínosnosti;

b)	rok výsadby paliem na vymedzenom pozemku a/alebo vekový profil stromov;

c)	v náležitých prípadoch kultivary paliem na vymedzenom pozemku;

d)	v náležitých prípadoch plocha pozemku na plantáži, na ktorej sa každý rok uskutočňuje opätovná výsadba.

Tieto údaje sa kombinujú s krivkou rastu s cieľom určiť dynamický výnosový základ. Hlavnou vlastnosťou krivky rastu je jej tvar, nie veľkosť výnosov.

Krivka rastu má určitý tvar a musí sa kombinovať s historickými údajmi o výnosoch a veku stromov, ako sa uvádza v písmenách a) a b), s cieľom prispôsobiť veľkosť krivky dynamického výnosového základu konkrétnemu pozemku.

Na určenie dynamického výnosového základu pre palmy sú k dispozícii tieto tri možnosti.

Údaje potrebné na stanovenie dynamických výnosových základov musia pri každej možnosti zahŕňať:

Možnosť 1a: štandardná krivka rastu

i)	tri posledné roky historických údajov o poľnohospodárskych výnosoch v prípade paliem pestovaných na vymedzenom pozemku;

ii)	vek stromov na vymedzenom pozemku/rok výsadby.

Možnosť 1b: hospodársky subjekt poskytne krivku rastu (7)

i)	tri posledné roky historických údajov o poľnohospodárskych výnosoch v prípade paliem pestovaných na vymedzenom pozemku;

ii)	vek stromov na vymedzenom pozemku/rok výsadby;

iii)	kultivary paliem na vymedzenom pozemku;

iv)	vlastná referenčná krivka rastu hospodárskeho subjektu.

Možnosť 2: prístup skupinovej certifikácie

i)	za tri posledné roky, celková plocha v hektároch a celkový výnos v trsoch čerstvých plodov v prípade paliem pestovaných na vymedzenom pozemku/plantáži (plantážach), na ktorých sa pestujú palmy v rámci skupiny.

Možnosti 1a a 1b sa uplatňujú v prípadoch, keď sa prijme opatrenie prínosnosti pre porast stromov rovnakého veku, alebo v prípadoch, keď je známy vekový profil stromov na vymedzenom pozemku (pozemkoch) a keď medzi rokmi neostáva konštantný.

Možnosť 2 možno uplatniť, keď je vekový profil stromov na vymedzenom pozemku zmiešaný a medzi rokmi ostáva pomerne konštantný, teda v rámci prístupu skupinovej certifikácie, alebo ak každý rok dochádza k opätovnej výsadbe na pevnom percentuálnom podiele plochy plantáže, čo vedie ku konštantnému vekovému profilu stromov.

Možnosť 2 sa nesmie použiť v prípade, ak viac ako 20 % objemu v skupine pochádza z tej istej plantáže alebo ak sa v tom istom roku uskutoční opätovná výsadba na viac ako 5 % celkovej plochy v skupine. V takom prípade sa na určenie základnej úrovne použije možnosť 1a alebo 1b.

Možnosť 1a: štandardná krivka rastu

V prvej možnosti sa využíva tvar vopred určenej „štandardnej“ krivky rastu (založenej na existujúcich vedeckých dôkazoch) s cieľom určiť dynamický výnosový základ pre vymedzený pozemok. Štandardná krivka bola normalizovaná a je znázornená na obrázku 1 a opísaná v tabuľke 3 ďalej.

Dynamický výnosový základ sa určí s použitím troch posledných rokov historických údajov o poľnohospodárskych výnosoch pre konkrétny pozemok a veku paliem v čase, keď sa zaznamenal výnos, a s použitím ročnej percentuálnej zmeny výnosov odvodenej od štandardnej krivky s cieľom vytvoriť výnosovú krivku scenára nezmeneného prístupu týkajúcu sa konkrétneho pozemku.

Obrázok 1

Normalizovaná štandardná krivka rastu výnosu paliem

Tabuľka 3

Normalizovaná štandardná krivka rastu údajov o výnosoch paliem

Roky po výsadbe	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12	13
Normalizovaný výnos	0	0	0,147	0,336	0,641	0,833	0,916	0,968	0,996	1	0,999	0,980	0,965
Roky po výsadbe	14	15	16	17	18	19	20	21	22	23	24	25	≥ 26 (*1)
Normalizovaný výnos	0,945	0,926	0,910	0,906	0,888	0,870	0,858	0,842	0,836	0,815	0,806	0,793	0,793

Možnosť 1a zahŕňa tieto metodické kroky:

1.	na určenie priemerného historického poľnohospodárskeho výnosu sa zozbierajú tri najnovšie historické poľnohospodárske výnosy pozorované na vymedzenom pozemku pred vykonaním opatrenia prínosnosti a zaznamená sa príslušný vek stromov v čase zaznamenania výnosov;

2.	vypočítajú sa priemerné hodnoty (aritmetický priemer) troch historických poľnohospodárskych výnosov;

na základe veku stromov, na ktorom sú založené historické údaje o poľnohospodárskych výnosoch, sa určí, v ktorej časti štandardnej krivky rastu sa nachádza tento priemerný historický poľnohospodársky výnos (napr. ak údaje o poľnohospodárskych výnosoch pochádzajú zo stromov vo veku 7, 8 a 9 rokov, za priemerné historické údaje o poľnohospodárskych výnosoch by sa mali považovať údaje z ôsmeho roku);

na určenie ďalšieho bodu dynamického výnosového základu sa priemerný historický poľnohospodársky výnos z kroku 2 vynásobí príslušnou vypočítanou ročnou percentuálnou zmenou odvodenou od štandardnej krivky rastu (tabuľka 4). Tento krok sa zopakuje pri každom nasledujúcom bode s cieľom zostrojiť dynamický výnosový základ;

Tabuľka 4

Ročná percentuálna zmena výnosov odvodená od štandardnej krivky rastu

Roky po výsadbe	1 až 3	4	5	6	7	8	9	10	11	12	13	14
Ročná percentuálna zmena	–	128,0 %	90,6 %	30,0 %	10,0 %	5,6 %	2,9 %	0,4 %	–0,1 %	–1,9 %	–1,6 %	–2,0 %
Roky po výsadbe	15	16	17	18	19	20	21	22	23	24	25	≥ 26 (*2)
Ročná percentuálna zmena	–2,1 %	–1,7 %	–0,5 %	–1,9 %	–2,0 %	–1,4 %	–1,8 %	–0,8 %	–2,5 %	–1,1 %	–1,6 %	0 %

na začlenenie celkového vývoja výnosov do dynamického výnosového základu sa na každý bod dynamického výnosového základu uplatní kumulovaná ročná miera rastu vypočítaná na základe údajov o výnosoch podľa štatistiky FAOSTAT World+ (pozri ďalej tabuľku 5) tak, aby sa získal dynamický výnosový základ upravený o kumulovanú ročnú mieru rastu.

Tabuľka 5

Kumulovaná ročná miera rastu pre palmu (20 ročná)

Ročný nárast výnosov pre palmu – scenár nezmeneného prístupu	1,37 %
Podľa štatistiky FAOSTAT World+ za roky 2008 – 2017

Možnosť 1b: hospodársky subjekt poskytne krivku rastu

Táto možnosť sa môže použiť vo výnimočných prípadoch, ak hospodársky subjekt je schopný preukázať, že v jeho konkrétnom prípade nie je možnosť 1a vhodná. V takom prípade, ak bola krivka predpokladaného rastu hospodárskeho subjektu určená na základe dostupných údajov o sadeniciach palmy (ktoré súvisia s jeho scenárom nezmeneného prístupu), táto krivka sa môže použiť ako základ pre dynamický výnosový základ namiesto štandardnej krivky rastu. Dodržiavajú sa všetky kroky opísané pri možnosti 1a, pričom sa štandardná krivka rastu nahradí vlastnou krivkou hospodárskeho subjektu. Hospodársky subjekt teda vypočíta ročnú percentuálnu zmenu.

Krivka rastu pre konkrétny pozemok sa upraví o celkový vývoj výnosov s použitím kumulovanej ročnej miery rastu vypočítanej na základe údajov o výnosoch podľa štatistiky FAOSTAT World+ (tabuľka 5).

Možnosť 2: prístup skupinovej certifikácie

V prípade skupinovej certifikácie alebo vtedy, keď prvý bod zhromažďovania alebo továreň vystupuje ako certifikačná jednotka, dynamický výnosový základ sa môže stanoviť s použitím podobného prístupu „priamky“ dynamického výnosového základu, aký sa používa v prípade jednoročných plodín. Tento prístup sa môže použiť v prípadoch, keď vedúci skupiny, prvý bod zhromažďovania alebo továreň žiadajú o certifikáciu skupiny, ktorá prijíma rovnaké opatrenie prínosnosti, a keď sa na plantáži alebo v oblasti, ktoré zásobujú továreň, nachádzajú stromy rôzneho veku, čo znamená, že ročný výnos dodávaný do továrne ostal pomerne konštantný.

Na určenie dynamického výnosového základu musí vedúci skupiny zaznamenať celkovú plochu plantáže (ha) zásobujúcej továreň a celkový výnos (v trsoch čerstvých plodov), ktoré zodpovedajú danej oblasti, v každom z posledných troch rokov. Tieto údaje sa použijú na určenie ročného hektárového výnosu za každý z posledných troch rokov (v tonách/ha). Pre tieto údajové body sa potom vypočíta priemer a použije sa ako východiskový bod pre dynamický výnosový základ. Východiskový bod sa skombinuje so smernicou súhrnnej vývojovej krivky pre palmu olejnú zo štatistických údajov FAOSTAT World+ (tabuľka 2) s cieľom určiť dynamický výnosový základ.

K cukrovej trstine sa pri stanovovaní dynamického výnosového základu pristupuje ako k jednoročnej plodine.

3. Stanovenie dynamického výnosového základu pre postupné pestovanie plodín

V prípade používania viacdruhových postupov, ako je postupné pestovanie plodín, majú hospodárske subjekty tri možnosti, ako vypočítať dodatočnú biomasu:

1.	preukázať, že druhá plodina neznižuje výnos hlavnej plodiny;

ak druhá plodina znižuje výnos hlavnej plodiny:

a)	určiť dynamický výnosový základ pre systém, v ktorom hlavná plodina je každý rok tá istá;

b)	určiť kompenzačný koeficient pre systém, v ktorom sa hlavná plodina každý rok mení.

Možnosť 1. Preukázať, že druhá plodina neznižuje výnos hlavnej plodiny

Ak hospodársky subjekt dokáže preukázať, že zavedením druhej plodiny sa neznižuje výnos hlavnej plodiny, celý výnos druhej plodiny si možno nárokovať ako dodatočnú biomasu.

Túto skutočnosť možno preukázať napríklad porovnaním pozorovaného výnosu hlavnej plodiny pred (historický priemer za tri roky) zavedením druhej plodiny a po ňom.

Možnosť 2a. Určiť dynamický výnosový základ pre systém, v ktorom hlavná plodina je každý rok tá istá

Dynamický výnosový základ vychádza so situácie scenára nezmeneného prístupu pre vymedzený pozemok. Ak je hlavná plodina každý rok rovnaká, základ sa určí vychádzajúc z priemerných historických výnosov hlavnej plodiny na danom pozemku najmenej za tri roky v kombinácii so súhrnnou vývojovou krivkou pre hlavnú plodinu, ako sa to robí v prípade jednoročných plodín.

Tento prístup sa môže použiť aj vtedy, keď sa striedanie plodín riadi podľa jasne vymedzeného vzorca pre striedanie plodín, ktorý možno pozorovať v historických údajoch, čo umožňuje jasne určiť situáciu scenára nezmeneného prístupu. V tomto prípade môže byť nevyhnutné používať údaje staršie ako tri roky s cieľom určiť priemerný historický výnos hlavnej plodiny.

Po zavedení postupného pestovania plodín sa čistá dodatočná biomasa vypočíta ako rozdiel medzi celkovým ročným výnosom z vymedzeného pozemku (teda výnosom hlavnej plodiny plus výnosom druhej plodiny) a dynamickým výnosovým základom hlavnej plodiny.

Ak hlavná a druhá plodina predstavujú odlišné suroviny, ktoré produkujú odlišnú kombináciu zložiek plodiny (napr. olej, múčka z bielkoviny, škrob, vláknina), keď sa výnosy hlavnej a druhej plodiny sčítajú, výpočet bude vychádzať z primeraných jednotiek merania, aby bol možný výpočet jednej zástupnej hodnoty pre vyrobenú čistú dodatočnú biomasu. Prípadne metodika umožní účinnú kompenzáciu straty biomasy hlavnej plodiny. Napríklad výpočet sa môže uskutočniť na základe jednoduchej hmotnosti (v tonách) alebo na základe energetického obsahu (napr. ak sa celá druhá plodina používa na energetické účely ako v prípade bioplynu). Výber metodiky musí odôvodniť hospodársky subjekt a schváliť audítor.

Možnosť 2b. Určiť kompenzačný koeficient pre systém, v ktorom sa hlavná plodina každý rok mení

Keď je pri striedaní plodín hlavná plodina každý rok iná a jej striedanie sa neriadi podľa pravidelného vzorca, hospodársky subjekt musí posúdiť všetky straty výnosov hlavnej plodiny spôsobené druhou plodinou a zohľadniť túto stratu v objeme dodatočnej biomasy, ktorý si nárokuje.

Hospodársky subjekt musí porovnať pozorovaný výnos hlavnej plodiny po zavedení druhej plodiny s historickými výnosmi tej istej (hlavnej) plodiny. Toto porovnanie môže vychádzať z pozorovaných výnosov na susedných poliach (napr. ak sa v tom istom poľnohospodárskom podniku striedavo pestujú rovnaké plodiny, ale na rôznych poliach) alebo z podloženej vedeckej literatúry, v ktorej sa opisuje dosah postupného pestovania plodín na uvedené plodiny v danom regióne.

Dosah na výnosy hlavnej plodiny sa prevedie do kompenzačného koeficientu, ktorý sa odpočíta od objemu druhej plodiny s cieľom vypočítať dodatočnú biomasu. Pokiaľ ide o možnosť 2a, uvedený koeficient môže vychádzať z hmotnosti alebo energetického obsahu a musí umožňovať účinnú kompenzáciu straty biomasy hlavnej plodiny. Výber metodiky musí odôvodniť hospodársky subjekt a schváliť audítor.

4. Výpočet objemu dodatočnej biomasy

Po vykonaní opatrenia prínosnosti hospodársky subjekt určí objem biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, ktorý si môže nárokovať, na základe porovnania skutočných poľnohospodárskych výnosov dosiahnutých na vymedzenom pozemku s dynamickým výnosovým základom. Audítor musí vo výročnom audite overiť, že dosiahnutý objem dodatočnej biomasy je v súlade s prognózami v pláne riadenia, a musí požadovať odôvodnenie, ak sa vyskytnú odchýlky prevyšujúce 20 % v porovnaní s odhadmi v pláne riadenia.

V prípade žiadosti o certifikáciu opatrenia prínosnosti, ktoré sa už v minulosti uplatnilo, výnos dodatočnej biomasy sa môže vypočítať a zaznamenať v pláne riadenia. Hoci vďaka tomu bude možné presne vypočítať skutočný objem biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, nárokovať si biomasu s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy je možné až po udelení certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy. Biomasu dodanú v minulosti si nemožno uplatniť spätne.

Hospodársky subjekt musí na výpočet objemu dodatočnej biomasy zaznamenať celý poľnohospodársky výnos z vymedzeného pozemku za každý rok od začiatku vykonávania opatrenia prínosnosti. Hospodársky subjekt musí dokázať súvislosť medzi konkrétnym vymedzeným pozemkom a dosiahnutým poľnohospodárskym výnosom (v tonách/ha).

Ak sa objem zozbieranej úrody v prvom bode zhromažďovania, kam prichádzajú výrobky z viacerých poľnohospodárskych podnikov alebo pozemkov, len odmeria (odváži), potom sa ako dôkaz o objeme zozbieranej úrody (výnos) dotknutých poľnohospodárskych podnikov a pozemkov môže použiť dokumentácia z daného prvého bodu zhromažďovania.

Záznam obchodnej transakcie medzi hospodárskym subjektom a prvým bodom zhromažďovania sa môže použiť ako dôkaz, pokiaľ možno dokázať súvislosť s konkrétnym vymedzeným pozemkom. V tomto prípade za zber údajov o poľnohospodárskych výnosoch a za ich zaznamenanie zodpovedá prvý bod zhromažďovania. Prvý bod zhromažďovania zaznamená výnosy zozbieranej biomasy za jednotlivé poľnohospodárske podniky (a v prípade potreby za konkrétny vymedzený pozemok poľnohospodárskeho podniku) na základe vzoru, ktorý vydá dobrovoľná schéma.

V prípade skupinového auditu, ak prvý bod zhromažďovania vystupuje ako vedúci skupiny, prvý bod zhromažďovania zodpovedá za zaznamenávanie údajov o výnosoch všetkých vymedzených pozemkov.

Na účely výpočtu objemu dodatočnej biomasy sa údaje o poľnohospodárskych výnosoch za daný rok porovnajú s dynamickým výnosovým základom. Výnos dodatočnej biomasy sa rovná rozdielu medzi pozorovanými poľnohospodárskymi výnosmi a výnosmi predpokladanými na základe dynamického výnosového základu za rovnaký rok vynásobenému celkovou plochou A (v ha) predmetného vymedzeného pozemku. Tento dodatočný objem sa potom môže nárokovať ako biomasa s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Dodatočná biomasa = (Yx – DYBx) x A

kde:

Yx	=	pozorované výnosy v roku x (v tonách/ha/rok)
DYBx	=	dynamický výnosový základ v roku x (v tonách/ha/rok)
A	=	celková plocha vymedzeného pozemku (v ha)

D. Minimálny obsah certifikátu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy

Certifikáty nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy musia obsahovať všetky tieto informácie:

a)	kontaktné údaje hlavného certifikovaného subjektu (názov a adresa spoločnosti, údaje týkajúce sa určeného kontaktného miesta);

b)	rozsah certifikácie [druh opatrenia prínosnosti a použitý test prínosnosti, ako aj typ hospodárskeho subjektu (ak ide o drobných poľnohospodárov)];

c)	súradnice zemepisnej dĺžky a šírky (v prípade poľnohospodárskych podnikov a plantáží certifikovaných ako samostatné subjekty);

d)	zoznam miest, ktoré patria do rozsahu certifikácie (názov a adresa);

e)	celkový objem biomasy certifikovanej ako biomasa s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy;

f)	kontaktné údaje certifikačného orgánu (názov a adresa) a logo;

g)	(jedinečné) číslo alebo kód certifikátu;

h)	miesto a dátum vydania;

i)	dátumy začiatku/konca platnosti certifikátu (a prípadne dátum udelenia certifikácie);

j)	pečiatka a/alebo podpis vydávajúcej strany.

(1) V prípade žiadosti o skupinovú certifikáciu musí táto žiadosť obsahovať meno a kontaktné údaje vedúceho skupiny a názvy, kontaktné údaje a sídla poľnohospodárskych podnikov/plantáží, ktoré sú súčasťou skupiny.

(2) Opätovná výsadba na konci životnosti plodiny je v prípade trvácnych plodín vždy nevyhnutná. Na to, aby sa opätovná výsadba mohla považovať za opatrenie prínosnosti, musí hospodársky subjekt preukázať, že jeho opätovná výsadba ide nad rámec scenára nezmeneného prístupu.

(3) Čistá súčasná hodnota je rozdiel medzi súčasnou hodnotou príjmov peňažných prostriedkov a súčasnou hodnotou výdavkov peňažných prostriedkov počas určitého obdobia. Čistá súčasná hodnota sa používa v rámci tvorby kapitálového rozpočtu a investičného plánovania s cieľom analyzovať ziskovosť budúcich investícií alebo projektov. Zdroj: https://www.investopedia.com/terms/n/npv.asp.

(4) Produkčné ceny podľa štatistiky FAOSTAT. Zdroj: http://www.fao.org/faostat/en/#data/PP.

(5) Krajiny OECD.

(6) Výkyvy vo výnosoch by sa v súlade s článkom 2 bodom 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/807 mali vylúčiť.

(7) Na použitie tejto možnosti musia hospodárske subjekty preukázať, že korelácia medzi štandardnou krivkou rastu a ich základnou krivkou rastu je menej ako 0,8.

(*1) Po 25 rokoch sa očakáva, že výnos bude ďalej klesať. Keďže je však typická životnosť palmy olejnej približne 25 rokov, chýbajú údaje na podporu veľkosti poklesu po 25 rokoch. Prijíma sa teda konzervatívny prístup, v rámci ktorého sa predpokladá, že výnosová krivka ostane na 25-ročnej úrovni.

(*2) Po 25 rokoch sa očakáva, že výnos bude ďalej klesať. Keďže je však typická životnosť palmy olejnej približne 25 rokov, chýbajú údaje na podporu veľkosti poklesu po 25 rokoch. Prijíma sa teda konzervatívny prístup, v rámci ktorého sa predpokladá, že výnosová krivka ostane na 25-ročnej úrovni.

PRÍLOHA IX

ŠTANDARDNÉ HODNOTY EMISNÝCH FAKTOROV

	parameter:		Koeficient emisií skleníkových plynov				Vstup energie z fosílnych zdrojov
	jednotka:	g CO2,eq/g	g CO2/kg	g CH4/kg	g N2O/kg	g CO2-ekv/kg	MJfossil/kg

Potenciál globálneho otepľovania
	CO2	1
	CH4	28
	N2O	265

Poľnohospodárske vstupy:
Dusíkaté hojivo (kg N)
	Dusičnan amónny (AN)		2 671	6,9	2,1	3 469
	Síran amónny (AS)		2 560	6,5	0,0	2 724
	Zmes dusičnanu a síranu amónneho (ANS)		2 561	8,9	1,3	3 162
	Bezvodý amoniak (čpavok)		2 662	6,8	0,0	2 832
	Dusičnan amónno-vápenatý (CAN)		2 863	7,3	2,1	3 670
	Dusičnan vápenatý (KN)		2 653	7,0	5,1	4 348
	Močovina		1 703	9,3	0,0	1 935
	Roztok zmesi močoviny a dusičnanu amónneho (UAN)		2 182	7,5	1,1	2 693
Hnojivo s obsahom P2O5 (kg P2O5)
	Trojitý superfosfát (TSP)		517	0,9	0,0	544
	Fosforit, 21 % P2O5, 23 % SO3		95	0,0	0,0	95
	Fosforečnan amónny (MAP), 11 % N, 52 % P2O5		967	2,5	0,0	1 029
	Fosforečnan dvojamónny (DAP), 18 % N, 46 % P2O5		1 459	3,7	0,0	1 552
Hnojivo s obsahom K2O (kg K2O)
	Chlorid draselný (MOP), 60 % K2O		409	0,17	0,0	413
Ostatné hnojivá
	NPK 15-15-15		4 261	10,0	1,7	5 013
	MgO (kg MgO)		769	0,0	0,0	769
	Hnojivo s obsahom sodíka (Na) (kg Na)		1 620	0,0	0,0	1 620

	Osivo – jačmeň		189,5	0,08	0,4001	310,6	3,23
	Osivo – eukalyptové odrezky		0,0	0,00	0,0000	0,0
	Osivo – kukurica		189,5	0,08	0,4001	310,6	3,23
	Osivo – topoľové odrezky		0,0	0,00	0,0000	0,0
	Osivo – repka olejná		451,0	0,27	1,0024	756,5	8,33
	Osivo – raž		191,0	0,08	0,4001	312,1	3,23
	Osivo – sójové bôby		0,0	0,00	0,0000	0,0
	Osivo – cukrová repa		2 363,0	1,37	4,2096	3 651,7	38,44
	Osivo – cukrová trstina		4,97	0,00	0,0000	5,0	0,06
	Osivo – slnečnica		451,0	0,27	1,0024	756,5	8,33
	Osivo – tritikale		180,0	0,04	0,4000	300,2	3,00
	Osivo – pšenica		163,7	0,04	0,4000	283,9	2,76

	parameter:		Koeficient emisií skleníkových plynov				Vstup energie z fosílnych zdrojov
	jednotka:	g CO2,eq/g	g CO2/kg	g CH4/kg	g N2O/kg	g CO2-eq/kg	MJfossil/kg
Zvyšky (surovina alebo vstup):
	Digestát z výroby bioplynu		0,0	0,00	0,0000	0,0	0,00
	Kompost z trsov prázdnych plodov (palmový olej)		0,0	0,00	0,0000	0,0	0,00
	Filtračný koláč		0,0	0,00	0,0000	0,0	0,00

	parameter:	Koeficient emisií skleníkových plynov				Vstup energie z fosílnych zdrojov		Hustota	Dolná výhrevnosť MJ/kg
	jednotka:	g CO2/MJ	g CH4/MJ	g N2O/MJ	g CO2-ekv/MJ	MJfossil/kg	MJfossil/MJ	kg/m3	(v suchom stave)
Palivá – plynné
	Zemný plyn (EÚ mix)	66,00	0,0000	–	66,00		1,2000		49,2
	LPG	66,30	0,0000	0,0000	66,31		1,2000		46,0
	Metán								50,0
Palivá – kvapalné (aj konverzné vstupy)
	Nafta	95,1	–	–	95,10		1,2300	832	43,1
	Benzín	93,3	–	–	93,30		1,2000	745	43,2
	Ťažký vykurovací olej	94,2	–	–	94,20		1,1600	970	40,5
	Etanol							794	26,81
	Metanol	97,08	0,0001	0,0000	97,09		1,7639	793	19,95
	Dimetyléter (DME)							670	28,4
	Metylestery mastných kyselín (FAME)							890	37,2
	Hydrogenované rastlinné oleje (HVO)								44,0
	Čisté rastlinné oleje (PVO)							920	37,0
	Syntetická nafta (kvapalné palivo z biomasy)							780	44,0
	Palmový olej							920	37,0
	Repkový olej							920	37,0
	Sójový olej							920	37,0
	Slnečnicový olej							920	37,0

	parameter:	Koeficient emisií skleníkových plynov				Vstup energie z fosílnych zdrojov	Hustota	Dolná výhrevnosť MJ/kg
	jednotka:	g CO2/MJ	g CH4/MJ	g N2O/MJ	g CO2-ekv/MJ	MJfossil/MJ	kg/m3	(v suchom stave)
Palivá – tuhé (aj konverzné vstupy)
	Čierne uhlie	102,62	0,3854	0,0003	112,32	1,0909		26,5
	Lignit	116,68	0,0014	0,0001	116,73	1,0149		9,2
	Drevné štiepky						155	19,0
	Drevené pelety					0,0080	650	19,0

	parameter:	Hustota	Dolná výhrevnosť MJ/kg
	jednotka:	kg/m3	(v suchom stave)
Palivá/suroviny/vedľajšie produkty/zvyšky/odpad
	Balíky s poľnohospodárskymi zvyškami		18,0
	Živočíšny tuk (loj)		38,8
	Bagasa		17,0
	Bagasa na výstupe z drvičky (suchá)	120	17,0
	Balíky bagasy (suché)	165	17,0
	Pelety z bagasy (suché)	650	17,0
	Jačmeň		17,0
	Biobenzín		44,0
	Biologický odpad		20,7
	Sušené liehovarské mláto s rozpustnými látkami (jačmeň)		17,8
	Sušené liehovarské mláto s rozpustnými látkami (kukurica)		19,2
	Sušené liehovarské mláto s rozpustnými látkami (raž)		17,8
	Sušené liehovarské mláto s rozpustnými látkami (tritikale)		18,0
	Sušené liehovarské mláto s rozpustnými látkami (pšenica)		18,1
	Eukalyptus (rýchlorastúca drevina)		19,0
	Mastné kyseliny		37,0
	Trsy čerstvých plodov		24,0
	Zvyšky z lesníctva		19,0
	Glycerol		16,0
	Priemyselné zvyšky (drevo)		19,0
	Hnoj		12,0
	Kukurica (iba zrno)		17,3
	Celá rastlina kukurice		16,9
	Palmojadrový extrahovaný šrot	570	18,5
	Olej z palmových jadier		37,0
	Topoľ (rýchlorastúca drevina)		19,0
	Repka olejná		27,0
	Repkové výlisky		18,4
	Raž		17,1
	Piliny		19,0
	Sója		23,0
	Sójové výlisky		19,1
	Kmeňové drevo (borovicové)		19,0
	Slama		17,2
	Balíky slamy	125	17,2
	Sekaná slama	50	17,2
	Slamové pelety	600	17,2
	Cukrová repa		16,3
	Cukrovarské rezky		16,1
	Cukrová trstina		19,6
	Slnečnicové semeno		27,2
	Slnečnicové výlisky		18,2
	Tritikale		16,9
	Vinas		14,0
	Odpadový kuchynský olej		37,0
	Pšenica		17,0
	Pšeničná slama		17,2

parameter:		Koeficient emisií skleníkových plynov								Vstup energie z fosílnych zdrojov		Dolná výhrevnosť MJ/kg
jednotka:		g CO2/kg	g CH4/kg	(s obsahom 0 % vody)	g CO2-eq/kg	g CO2/MJ	g CH4/MJ	g N2O/MJ	g CO2-eq/MJ	MJfossil/kg	MJfossil/MJ	(v suchom stave)
Konverzné vstupy
	Amoniak	2 350,6	0,00	0,0022	2 351,3					42,50
	Síran amónny [(NH4)2SO4]	420,9	1,29	0,0002	453,2					7,56
	Protipeniace činidlo (považované za propylénglykol)	3 119,5	4,96	0,105	3 274,8					34,97
	ALFA-amyláza	1 000,0	0,00	0,0000	1 000,0					15,00
	Glukoamyláza	7 500,0	0,00	0,0000	7 500,0					97,00
	Chlorid vápenatý (CaCl2)	38,6	0,002	0,001	38,8					0,50
	Cyklohexán	723,0	0,00	0,0000	723,0					9,90
	Fosforečnan dvojamónny (DAP)	653,2	0,81	0,004	674,4					10,23
	Valchárska hlinka	197,0	0,04	0,0063	199,8					2,54
	n-hexán					80,08	0,0146	0,0003	80,53		0,3204	45,1
	Kyselina chlorovodíková (HCl)	977,1	2,91	0,0376	1 061,1					14,84
	Mazivá	947,0	0,00	0,0000	947,0					53,28
	Síran horečnatý (MgSO4)	191,4	0,04	–0,002	191,8					–3,24
	Dihydrogenfosforečnan draselný (KH2PO4)	238,7	0,91	0,012	264,9					4,43
	Dusík	52,6	0,12	0,0024	56,4					1,08
	Kyselina trihydrogenfosforečná (H3PO4)	2 808,9	11,36	0,1067	3 124,7					28,61
	Hydroxid draselný (KOH)	403,0	0,40	0,0208	419,1					11,47
	Čistý CaO na procesy	1 188,5	0,10	0,0080	1 193,2					7,87
	Uhličitan sodný (Na2CO3)	1 133,5	4,39	0,0060	1 245,1					14,92
	Chlorid sodný (NaCl)	12,7	0,02	0,001	13,3					0,23
	Hydroxid sodný (NaOH)	485,5	1,45	0,0271	529,7					10,16
	Nátrium-metanolát [Na(CH3O)]	2 207,7	7,56	0,0965	2 425,5					45,64
	SO2	52,0	0,03	0,001	53,3					0,78
	Kyselina sírová (H2SO4)	210,2	0,24	0,0046	217,5					4,02
	Močovina	1 790,9	1,92	0,027	1 846,6					31,71

parameter:		Palivová úspornosť	Emisie výfukových plynov z dopravy
jednotka:		MJ/t.km	g CH4/t.km	g N2O/t.km
Úspornosť dopravy – nákladné vozidlá
	Nákladné vozidlo (40 ton) na prepravu suchých produktov (nafta)	0,81	0,003	0,0015
	Nákladné vozidlo (40 ton) na prepravu štiepkov (a suchých produktov podobnej veľkosti) (nafta)	0,84	0,004	0,0016
	Nákladné vozidlo (40 ton) na prepravu kvapalín a peliet (nafta)	0,87	0,004	0,0016
	Nákladné vozidlo (40 ton) na prepravu hnoja (nafta)	0,88	0,004	0,0016
	Nákladné vozidlo (40 ton) na prepravu biologického odpadu (nafta)	0,84	0,004	0,0016
	Nákladné vozidlo (40 ton) na prepravu cukrovej trstiny	1,37	0,001	0,0039
	Nákladné vozidlo (12 ton) na prepravu trsov čerstvých plodov (nafta)	2,24	0,002	0,0015
	Vyklápacie vozidlo MB2213 na prepravu filtračného kalu	3,60	0,000	0,0000
	Cisternové vozidlo MB2318 na prepravu vinasu	2,16	0,000	0,0000
	Cisternové vozidlo MB2318 na prepravu semien cukrovej trstiny	2,61	0,000	0,0000
	Cisternové vozidlo s vodnými delami na prepravu vinasu	0,94
Úspornosť dopravy – lode
	Loď na hromadný náklad triedy Handymax (vykurovací olej) – obilniny	0,10
	Loď na hromadný náklad triedy Handysize (vykurovací olej) – drevné štiepky s objemovou hmotnosťou 221 kg/m3	0,26
	Loď na hromadný náklad triedy Supramax (vykurovací olej) – drevné štiepky s objemovou hmotnosťou 221 kg/m3	0,16
	Loď na hromadný náklad triedy Handysize (vykurovací olej) – pelety s objemovou hmotnosťou 650 kg/m3	0,10
	Loď na hromadný náklad triedy Supramax (vykurovací olej) – pelety s objemovou hmotnosťou 650 kg/m3	0,07
	Loď na hromadný náklad triedy Handysize (vykurovací olej) – zvyšky z poľnohospodárstva s nízkou objemovou hmotnosťou (125 kg/m3)	0,43
	Loď na hromadný náklad triedy Supramax (vykurovací olej) – zvyšky z poľnohospodárstva s nízkou objemovou hmotnosťou (125 kg/m3)	0,27
	Loď na hromadný náklad triedy Handysize (vykurovací olej) – zvyšky z poľnohospodárstva s vysokou objemovou hmotnosťou (300 kg/m3)	0,20
	Loď na hromadný náklad triedy Supramax (vykurovací olej) – zvyšky z poľnohospodárstva s vysokou objemovou hmotnosťou (300 kg/m3)	0,13
	Loď na hromadný náklad triedy Handysize (vykurovací olej) – palmojadrový extrahovaný šrot	0,13
	Loď na hromadný náklad triedy Supramax (vykurovací olej) – palmojadrový extrahovaný šrot	0,07
	Tanker na prepravu chemikálií/produktov, 12,617 uzla (vykurovací olej)	0,12
	Tanker na prepravu chemikálií/produktov, 15 uzlov (vykurovací olej), na prepravu etanolu	0,17
	Tanker na prepravu chemikálií/produktov, 15 uzlov (vykurovací olej), na prepravu metylesterov mastných kyselín a hydrogenovaných rastlinných olejov	0,16
	Tanker na prepravu chemikálií/produktov, 22,56 uzla (vykurovací olej)	0,10
	Vnútrozemská loď na hromadný náklad, 8,8 uzla (nafta)	0,32	0,093	0,0004
	Vnútrozemská loď na prepravu oleja, 1,2 uzla (nafta)	0,50	0,030
Úspornosť dopravy – potrubná a železničná doprava
	Miestne (10 km) potrubie	0,00	0,000	0,0000
	Nákladný vlak v USA (nafta)	0,25	0,005	0,0010
	Železnica (elektrická, MV)	0,21

Uhlíková náročnosť (UN) elektriny vyrobenej a spotrebovanej v EÚ v roku 2019[g CO2 eq/kWh]

Vrátane emisií z predvýrobnej fázy, bez emisií zo stavebníctva

	UN čistá výroba elektriny	UN spotrebovaná elektrina, veľmi vysoké napätie	UN spotrebovaná elektrina, vysoké napätie	UN spotrebovaná elektrina, nízke napätie
Rakúsko	153	238	240	245
Belgicko	204	214	215	219
Bulharsko	493	504	510	532
Cyprus	757	768	772	787
Česko	518	526	531	549
Nemecko	389	386	388	398
Dánsko	100	135	136	139
Estónsko	654	468	471	485
Grécko	577	585	590	610
Španielsko	245	248	251	263
Fínsko	105	127	128	130
Francúzsko	74	81	82	86
Chorvátsko	208	329	333	349
Maďarsko	277	307	310	322
Írsko	349	357	360	374
Taliansko	352	331	333	343
Lotyšsko	203	312	315	325
Litva	79	291	294	305
Luxembursko	93	311	312	316
Malta	455	437	441	454
Holandsko	430	415	417	426
Poľsko	742	715	720	741
Portugalsko	268	282	285	299
Rumunsko	388	421	427	454
Slovensko	168	316	319	329
Slovinsko	269	281	283	291
Švédsko	20	25	25	26
EÚ27	288	295	298	308
Island	7	7	7	7
Nórsko	12	20	20	21
Švajčiarsko	32	107	108	112
Spojené kráľovstvo	271	277	280	292
Albánsko	0	302	308	332
Bosna a Hercegovina	799	766	776	818
Kosovo	1 099	1 067	1 097	1 224
Moldavsko	246	446	453	476
Čierna Hora	472	588	599	646
Severné Macedónsko	794	760	774	831
Srbsko	807	819	833	892
Turecko	487	508	516	546
Bielorusko	449	458	462	479
Rusko	459	474	479	496
Ukrajina	407	419	423	439

	parameter:	Koeficient emisií skleníkových plynov
	jednotka:	g CH4/MJ	g N2O/MJ	g CO2-eq/MJ
Emisie z prevádzky strojov vrátane štiepkovania ( na MJ nafty)
	Emisie CH4 a N2O z používania nafty (doprava)	0,0008	0,0032	0,97
	Emisie CH4 a N2O z používania nafty (lesné hospodárstvo)	0,0008	0,0032	0,97
	Emisie CH4 a N2O z používania nafty (poľnohospodárstvo)	0,0013	0,0032	0,97
Emisie z kotla alebo zariadenia KVET ( na MJ suroviny)
	Emisie CH4 a N2O z kotla na poľnohospodárske zvyšky	0,0017	0,0007	0,24
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na poľnohospodárske zvyšky	0,0017	0,0007	0,24
	Emisie CH4 a N2O z kotla na bagasu	0,0025	0,0012	0,43
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na bagasu	0,0025	0,0012	0,43
	Emisie CH4 a N2O z plynového motora zariadenia KVET na bioplyn	0,3400	0,0014	8,92
	Emisie CH4 a N2O z kotla na bioplyn	0,0025	0,0010	0,36
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na čierne uhlie	0,0018	0,0050	1,53
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na lignit	0,0007	0,0028	0,86
	Emisie CH4 a N2O z kotla na zemný plyn	0,0025	0,0010	0,36
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na zemný plyn	0,0042	0,0008	0,36
	Emisie CH4 a N2O z plynového motora na zemný plyn	0,0030	0,0001	0,10
	Emisie CH4 a N2O z kotla na palmové škrupiny a vlákna	0,0030	0,0040	1,27
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na palmové škrupiny a vlákna	0,0030	0,0040	1,27
	Emisie CH4 a N2O z kotla na palmojadrový extrahovaný šrot	0,0017	0,0007	0,24
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na palmojadrový extrahovaný šrot	0,0017	0,0007	0,24
	Emisie CH4 a N2O z kotla na piliny	0,0049	0,0010	0,41
	Emisie CH4 a N2O z kotla na slamové pelety	0,0017	0,0007	0,24
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na slamové pelety	0,0017	0,0007	0,24
	Emisie CH4 a N2O z kotla na drevné štiepky	0,0049	0,0010	0,41
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na drevné štiepky	0,0049	0,0010	0,41
	Emisie CH4 a N2O z kotla na drevené pelety	0,0030	0,0006	0,25
	Emisie CH4 a N2O zo zariadenia KVET na drevené pelety	0,0030	0,0006	0,25
	Emisie CH4 a N2O z kotla na kvapalné palivo	0,0009	0,0004	0,14
	Emisie CH4 a N2O zo spoluspaľovania drevených peliet (uhoľná elektráreň s fluidným spaľovaním)	0,0010	0,0610	18,20
	Emisie CH4 a N2O zo spoluspaľovania drevených peliet (uhoľná elektráreň s práškovým spaľovaním)	0,0009	0,0014	0,44

Emisie zo skladovania digestátu ( na MJ bioplynu)
	Emisie CH4 a N2O z otvoreného skladovania digestátu z biologického odpadu	0,4930	0,0319	21,82
	Emisie CH4 a N2O z otvoreného skladovania digestátu z kukurice	0,4422	0,0082	13,51
	Emisie CH4 a N2O z otvoreného skladovania digestátu z hnoja	1,9917	0,0663	69,56

		Koeficient emisií skleníkových plynov
		g CO2/kg	g CH4/kg	g N2O/kg	g CO2-eq/kg	g CO2/MJ	g CH4/MJ	g N2O/MJ	g CO2-eq/MJ
Kredity za metán z hnoja ( na MJ bioplynu)
	Kredity za znižovanie emisií CH4 a N2O na hnoj						1,4700	0,0279	45,05

	Bez emisií	0,0	0,00	0,0000	0,0	0,00	0,0000	0,0000	0,00

Kategória v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001	Podkategória surovín/príklady
Časť A písm. d) prílohy IX	odpad z nápojov
Časť A písm. d) prílohy IX	zvyšky a odpad z ovocia/zeleniny (iba konce, listy, stopky, stonky a šupky)
Časť A písm. d) prílohy IX	škrupiny, šupky a prach z bôbov: kakaové bôby a kávové zrná
Časť A písm. p) prílohy IX	struky a podobné: sójové struky
Časť A písm. d) prílohy IX	zvyšky a odpad z výroby horúcich nápojov: použitá mletá káva, použité čajové lístky
Časť A písm. d) prílohy IX	odpadová pena z výroby mliečnych výrobkov
Časť A písm. d) prílohy IX	potravinový odpadový olej: olej získavaný z potravinového odpadu z priemyslu
Časť A písm. d) prílohy IX	nejedlé obilninové zvyšky a odpad z mletia a spracovania obilia: pšenica, kukurica, jačmeň, ryža
Časť A písm. d) prílohy IX	zvyšky a odpad z extrakcie olivového oleja: olivové kôstky
Časť A písm. p) prílohy IX	poľnohospodárske zvyšky po zbere úrody
Časť A písm. q) prílohy IX	palmové listy, kmeň palmy
Časť A písm. q) prílohy IX	poškodené stromy
Časť A písm. p) prílohy IX	nevyužité krmivo/krmovina z pasienkov
Časť B písm. b) prílohy IX	odpadový rybí olej zaradený do kategórií 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009
Časť A písm. d) prílohy IX	ostatný odpad z bitúnku [živočíšne zvyšky (bez tuku) kategórie 1]
Časť A písm. d) prílohy IX	priemyselná odpadová voda a deriváty
Časť A písm. g) prílohy IX	olejová frakcia získaná spracovaním odpadových vôd z výroby palmového oleja
Časť A písm. d) prílohy IX	usadeniny z priemyselného úložiska
Časť A písm. d) prílohy IX	biogénna časť pneumatík po konci životnosti
Časť A písm. q) prílohy IX	recyklované drevo/zvyšky po manipulácii s drevom
Časť A písm. d) prílohy IX	humíny
Časť A písm. d) prílohy IX	použitá bieliaca hlinka

CSR	je hmotnosť zásoby uhlíka v pôde na jednotku plochy súvisiacej s referenčnou pestovateľskou praxou v Mg uhlíka na ha.
CSA	je hmotnosť odhadovanej zásoby uhlíka v pôde na jednotku plochy súvisiacej so skutočnou pestovateľskou praxou najmenej po 10 rokoch uplatňovania v Mg uhlíka na ha.
3,664	je konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) v g CO2ekv/g uhlíka.
n	je obdobie (v rokoch) pestovania posudzovanej plodiny.
P	je produktivita plodín (meraná ako MJ energie z biopaliva alebo biokvapaliny na ha za rok).
ef	emisie z vyššej miery používania hnojív alebo herbicídov.

Požiadavka	Parameter kvality pôdy
Striedanie aspoň troch plodín vrátane strukovín alebo zeleného hnojiva v systéme pestovania s ohľadom na požiadavky agronomickej následnosti plodín typické pre každú pestovanú plodinu a klimatické podmienky. Viacdruhová výsadba krycích plodín medzi trhovými plodinami sa počíta ako jednodruhová.	Podpora úrodnosti pôdy, uhlíka v pôde, obmedzenie pôdnej erózie, podpora biodiverzity pôdy a kontroly patogénov
Siatie krycích a dočasných plodín alebo medziplodín s použitím zmesi druhov primeranej miestnym pomerom aspoň s jedným druhom strukovín. Pestovateľskou praxou by sa malo zabezpečiť minimálne pokrytie pôdy s cieľom zabrániť výskytu pôdy bez porastu v najcitlivejších obdobiach.	Podpora úrodnosti pôdy, zachovanie uhlíka v pôde, zabránenie pôdnej erózii, podpora biodiverzity pôdy
Predchádzanie zhutneniu pôdy (frekvencia a načasovanie poľných operácií by sa mali plánovať s cieľom zabrániť pohybu strojov na mokrej pôde; obrábaniu mokrej pôdy by sa malo zabrániť alebo by sa rozsah obrábania na mokrých pôdach mal značne obmedziť; použiť možno plánovanie riadeného pohybu strojov).	Zachovanie štruktúry pôdy, zabránenie pôdnej erózii, uchovanie biodiverzity pôdy
Žiadne spaľovanie strnísk na ornej pôde okrem prípadov udelenia výnimky orgánmi z dôvodov zdravia rastlín.	Zachovanie uhlíka v pôde, efektívne využívanie zdrojov
Na kyslých pôdach v prípadoch, keď sa používa vápnenie, keď je pôda postihnutá degradáciou a keď má okyslenie pôdy vplyv na výnosnosť plodín.	Lepšia štruktúra pôdy, biodiverzita pôdy, vyšší obsah uhlíka v pôde
Obmedzenie obrábania/bez obrábania – regulácia erózie – pridávanie organických zúrodňujúcich látok (biouhlie, kompost, hnoj, zvyšky z plodín) – používanie krycích plodín, opätovné zavlažovanie Obnova rastlinného porastu: výsadba (zmena druhov, ochrana s použitím nástielky zo slamy) – krajinné prvky – agrolesníctvo	Zvýšenie objemu organického uhlíka v pôde

Prístup monitorovania	Metóda overovania/preukazovania
Posúdenie rizika	Určenie oblastí s vysokým rizikom zníženia kvality pôdy pomáha predchádzať týmto rizikám a zamerať sa na oblasti s najväčším vplyvom.
Analýza pôdnej organickej hmoty	Dôsledným odberom vzoriek pôdnej organickej hmoty sa zlepšuje monitorovanie tak, aby bolo možné túto hmotu udržovať alebo zlepšiť.
Analýza organického uhlíka v pôde	Organický uhlík v pôde sa považuje za dobrý ukazovateľ všeobecnej kvality pôdy.
Odber vzoriek na účely určenia indexu úpravy pôdy	Kladná hodnota znamená predpoklad, že v systéme sa zvyšuje pôdna organická hmota.
Posúdenie pôdnej erózie	Zabezpečuje, že erózia sa udržiava pod prípustnou úrovňou, napr. na úrovni „t“ podľa služby USDA Agricultural Research Service.
Plán v oblasti hospodárenia so živinami	Plán s rozvrhnutím stratégie v oblasti živín (zameraný prevažne na dusík, fosfor a draslík) a režimov hnojív môže predchádzať nerovnováhe živín.
Pravidelná analýza pH pôdy	Monitorovanie hodnoty pH pomáha zistiť nerovnováhu týkajúcu sa pH.