(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (3) uložila Európska komisia konečné ochranné opatrenie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (ďalej len „ochranné opatrenie“), ktoré pozostáva z colných kvót na určité výrobky z ocele (ďalej len „dotknutý výrobok“) patriace do 26 kategórií výrobkov z ocele a je stanovené na úrovniach, ktorými sa zachovávajú tradičné obchodné toky v rámci jednotlivých kategórií výrobkov. Clo vo výške 25 % sa uplatňuje iba pri presiahnutí množstvových limitov týchto colných kvót. Dané ochranné opatrenie bolo uložené na počiatočné obdobie troch rokov, teda do 30. júna 2021 (ďalej len „konečné nariadenie“).

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 (4) (ďalej len „nariadenie o predĺžení platnosti“) predĺžila Komisia platnosť ochranného opatrenia do 30. júna 2024.

(3)

V odôvodnení 161 konečného nariadenia sa Komisia zaviazala, že bude „pravidelne posudzovať situáciu a zváži preskúmanie aspoň na konci každého roka uloženia opatrení“. V tomto duchu Komisia uskutočnila dve revízne prešetrovania fungovania v roku 2019 a 2020.

(4)

V odôvodnení 85 nariadenia o predĺžení platnosti Komisia uviedla, že „s cieľom zachovať medzitým fungovanie ochranného opatrenia prispôsobeného vývoju trhu a v súlade so záujmom všetkých zainteresovaných strán vykoná Komisia revízne prešetrovanie fungovania, aké sa uskutočnilo v rokoch 2019 a 2020. Takéto revízne prešetrovanie fungovania sa začne v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohli vykonať všetky potrebné zmeny po prvom roku predĺženia od 1. júla 2022.“

(5)

V súlade s tým Komisia začala revízne prešetrovanie fungovania prostredníctvom oznámenia o začatí prešetrovania, ktoré bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie17. decembra 2021 (5) a ktorým sa zainteresované strany vyzvali, aby oznámili svoje stanoviská a predložili dôkazy najmä v súvislosti s týmito dôvodmi revízneho prešetrovania:

(6)

Riadny proces prebehol ako dvojfázový písomný postup, v ktorom strany najskôr predložili svoje pripomienky a podporné dôkazy a následne mali príležitosť vyvrátiť prvotné podania iných strán. Komisii bolo celkovo doručených viac ako sto podaní a vyvracajúcich tvrdení.

(7)

Počas prebiehajúceho revízneho prešetrovania fungovania a pred jeho skončením sa uskutočnilo viacero zmien ochranného opatrenia. V marci 2022 EÚ prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2022/428 (6) uložila zákaz dovozu určitých výrobkov z ocele z Ruska a Bieloruska (7) ako súčasť štvrtého balíka sankcií v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. S cieľom predísť možnému výpadku dodávok na trhu Únie s oceľou v dôsledku tohto zákazu Komisia prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2022/434 (8) zmenila ochranné opatrenie tak, že pomerne prerozdelila kvóty pre jednotlivé krajiny pridelené Rusku a Bielorusku medzi ostatné dodávateľské krajiny v každej dotknutej kategórii výrobkov.

(8)

Nariadením (EÚ) 2022/664 (9) Komisia navyše od 1. mája 2022 uplatnila ochranné opatrenie na Južnú Afriku a iné krajiny Juhoafrického rozvojového spoločenstva (ďalej len „SADC“), ktoré sú stranami dohody o hospodárskom partnerstve (ďalej len „DHP“), a to po uplynutí platnosti vylúčenia, ktoré sa na tieto krajiny vzťahovalo na základe dvojstrannej DHP.

(9)

A napokon Komisia dočasne pozastavila uplatňovanie ochranného opatrenia voči Ukrajine (10). Účinkom tohto pozastavenia je, že pokiaľ je v platnosti, dovoz z Ukrajiny sa nezapočítava do žiadnej kvóty, teda ani do kvóty pridelenej konkrétnej krajine, ani do zvyškovej kvóty (11). Podobne sa objemy dovozu zo strany Ukrajiny počas referenčného obdobia pôvodného prešetrovania (2015 – 2017) (12) nezapočítavajú do výpočtu zvyškových kvót.

(10)

Po podrobnej analýze všetkých doručených podaní a údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii, dospela k ďalej uvedeným záverom. Tieto závery sú usporiadané v nasledujúcich pododdieloch v súlade so štruktúrou oznámenia o začatí prešetrovania.

(11)

Niektoré zainteresované strany (určité tretie krajiny a používatelia) požadovali, aby sa štvrťročná správa kvót nahradila ročnou správou, zatiaľ čo iné strany (výrobné odvetvie Únie) požadovali zavedenie mesačnej správy kvót. Niektoré strany (výrobné odvetvie Únie) požadovali aj obmedzenie prenosu nevyužitých kvót na úroveň 4 %, zatiaľ čo iné strany (určité tretie krajiny a používatelia) požadovali prerozdelenie podielu určitých nevyužitých kvót pre konkrétne krajiny. Niektoré zainteresované strany (určité tretie krajiny a používatelia) navyše požadovali, aby sa zrušil systém kvót pre konkrétne krajiny a namiesto toho sa kvóty spravovali globálne. A napokon iné zainteresované strany požadovali, aby sa zrušili kvóty pre určité krajiny a aby sa tieto kvóty prerozdelili medzi iné krajiny pôvodu a aby sa určitým krajinám, ktoré vyvážajú na základe zvyškovej kvóty, pridelili kvóty pre konkrétne krajiny.

(12)

Kvóty, či už kvóty pre konkrétne krajiny, alebo zvyškové kvóty, sa prideľovali na základe uskutočnenia vývozu v referenčnom období pôvodného prešetrovania (13). Systém štvrťročnej správy kvót sa preukázal ako účinný z hľadiska zabezpečenia stability trhu Únie, pričom sa ním predchádza prudkým zvýšeniam dovozu, ktoré by destabilizovali trh (14), a zaisťuje sa ním usporiadaný a predvídateľný tok dovozu v priebehu roka. Systém umožňuje aj to, aby boli povolené tradičné obchodné toky z hľadiska objemov a zdrojov bez dodatočného cla.

(13)

Tento systém zabezpečuje rovnováhu medzi protichodnými záujmami. Po prvé, pôsobí v prospech výrobného odvetvia Únie, pretože predchádza veľkému objemu dovozu v krátkom čase s následnými negatívnymi účinkami na trh. Po druhé, je prospešný aj pre určité tretie krajiny a určitých používateľov z Únie, ktorí by inak boli neoprávnene vytláčaní z trhu inými väčšími dodávateľmi a nemohli by dodávať používateľom z Únie, ktorí by tak zase nemali možnosť nakupovať potrebný materiál z týchto konkrétnych krajín pôvodu. Napokon umožňuje väčším vyvážajúcim krajinám prekročiť objemy ich tradičných obchodných tokov vo väčšine kategórií výrobkov prostredníctvom prístupu k zvyškovej kvóte v poslednom štvrťroku obdobia, keď etablovaní dodávatelia nedokázali tieto kvóty v plnej miere využiť.

(14)

Akceptovaním niektorej z požiadaviek predložených zainteresovanými stranami, ktorých zhrnutie sa uvádza v odôvodnení (11), by sa uvedená rovnováha narušila a hrozilo by zníženie účinnosti opatrenia. Strany navyše vo svojich podaniach nepodložili dôkazmi, v čom súčasný systém nie je primeraný a ako by rôzne úpravy, ktoré navrhujú, boli v celkovom záujme Únie (a nielen v ich individuálnom záujme) a zlučiteľné s logikou a správnym fungovaním opatrenia.

(15)

Z uvedených dôvodov sa Komisia domnievala, že zachovanie súčasného systému správy kvót (štvrťročná správa a kombinácia kvóty pre konkrétne krajiny a zvyškovej kvóty), zachovanie prenosu nevyužitých kvót a prístup k zvyškovej kvóte v štvrtom štvrťroku sú aj naďalej primerané a že je to spravodlivé voči všetkým zainteresovaným stranám.

(16)

Hoci je súčasný systém prideľovania a správy kvót primeraný, Komisia sa napriek tomu domnievala, že si vyžaduje určité technické úpravy s cieľom zlepšiť jeho fungovanie vzhľadom na zmenené okolnosti. Úpravy sa týkajú kategórií výrobkov 7 (dosky kvart) a 17 (uholníky, tvarovky a profily).

(17)

V týchto dvoch kategóriách výrobkov bola Ukrajina historicky významným vývozcom (15) (predstavuje približne 33 % celkových kvót v každej z týchto kategórií) a konzistentne využívala svoje kvóty na pomerne vysokých úrovniach. Komisia však konštatovala (16), že od nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine nedochádza prakticky k žiadnemu dovozu týchto dvoch kategórií z Ukrajiny do Únie. Naznačuje to, že Ukrajina v súčasnosti nedokáže vyrábať a/alebo vyvážať tieto kategórie výrobkov na trh Únie v podstatných objemoch. Za týchto okolností a po analyzovaní využívania kvót inými vyvážajúcimi krajinami, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, sa Komisia domnievala, že ak by nekonala, hrozil by potenciálny výpadok dodávok pre používateľov z Únie v týchto kategóriách.

(18)

Z tohto dôvodu Komisia považovala v záujme Únie za potrebné spravovať kvóty, ktoré zvýšia na základe opatrenia (17) v kategóriách 7 a 17, ako celkové kvóty. Inými slovami, existujúce kvóty pridelené konkrétnym krajinám sa zrušia a budú tvoriť jednu kvótu dostupnú pre všetky krajiny pôvodu, čím sa podstatne zvýši flexibilita pre používateľov, ktorí budú môcť dovážať oceľ, ktorú môžu potrebovať, z ľubovoľného dostupného zdroja v rámci objemu kvóty v týchto kategóriách.

(19)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na vývoj objemov dovozu v minulosti (využívanie kvót) a krajín pôvodu nepredstavuje táto úprava riziko zníženia účinnosti opatrenia voči výrobcom z Únie a je nepravdepodobné, že by došlo k vytláčaniu, a zachovajú sa tradičné obchodné toky. Táto úprava sa opätovne posúdi so zreteľom na vývoj obchodných tokov v týchto kategóriách a na pozastavenie uplatňovania ochranného opatrenia voči Ukrajine alebo v prípade, že sa identifikujú neprípustné účinky vytláčania.

(20)

V konečnom opatrení Komisia zaviedla mechanizmus, na základe ktorého by krajiny, ktoré vyčerpali svoju kvótu pridelenú konkrétnej krajine, mohli mať prístup (bez cla až do vyčerpania) aj k zvyškovej kvóte, ktorá bola pôvodne dostupná v poslednom štvrťroku (apríl – jún) každého ročného obdobia opatrenia.

(21)

Komisia tento mechanizmus odôvodnila záujmom dovozcov a používateľov z Únie, keďže by sa ním malo nielen zabezpečiť zachovanie tradičných obchodných tokov, ale aj predísť prípadnému nevyužitiu častí zvyškovej colnej kvóty.

(22)

Na základe prvého revízneho prešetrovania fungovania v roku 2019 Komisia konštatovala, že v dvoch kategóriách výrobkov krajiny, na ktoré sa vzťahovali colné kvóty pridelené konkrétnej krajine, využili takmer vždy celé množstvo zvyškovej kvóty v štvrtom štvrťroku v priebehu dvoch dní. V dôsledku toho historickí – menší – dodávatelia nemohli v poslednom štvrťroku obdobia vyvážať bez cla. Malo to negatívny vplyv na tradičné obchodné toky z hľadiska pôvodu, čo bolo v neprospech určitých tretích krajín a určitých používateľov z Únie. S cieľom kompenzovať tento neúmyselný negatívny účinok Komisia zaviedla strop na úrovni 30 % na krajinu, pokiaľ ide o prístup k zvyškovej kvóte v štvrtom štvrťroku v kategórii 13 (roxorové tyče) a v kategórii 16 (valcovaný drôt).

(23)

Na základe druhého revízneho prešetrovania fungovania v roku 2020 a po identifikovaní viacerých prípadov vytláčania v niekoľkých kategóriách výrobkov Komisia vytvorila systém, v ktorom prístup ku kvótam v poslednom štvrťroku závisí od pozorovaného vývoja dovozu a skutočného využívania zvyškovej kvóty zo strany menších dodávateľov, ktorí sú prirodzenými príjemcami tejto časti colných kvót (18).

(24)

S cieľom minimalizovať vytláčanie tradičných krajín pôvodu v zvyškovej kvóte, pričom by sa aj naďalej umožnil dodatočný prístup v tých kategóriách, v ktorých je potrebné zabezpečiť maximálne využitie kvóty, Komisia vytvorila systém, v ktorom každá kategória výrobkov patrí do jednej z troch rôznych skupín, ktoré zodpovedajú trom rôznym scenárom prístupu. Tento systém plní jednu z hlavných zásad a cieľov ochranného opatrenia, konkrétne zaistiť zachovanie tradičných obchodných tokov vzhľadom na ich pôvod.

(25)

V súčasnosti sa uplatňujú tieto tri režimy:

(26)

Niektoré zainteresované strany (niektoré tretie krajiny a používatelia) požadovali úplné zrušenie prístupu k zvyškovej kvóte v štvrtom štvrťroku. Iné strany požadovali určité zmeny, ktoré by boli špecifické pre určité kategórie výrobkov, zatiaľ čo ďalšie strany (vrátane niektorých tretích krajín a používateľov, ako aj výrobného odvetvia Únie) požadovali, aby sa prístup väčších vyvážajúcich krajín v určitej kategórii k zvyškovej kvóte zakázal úplne alebo aby sa uplatnil reštriktívnejší prístup.

(27)

Po preskúmaní doručených podaní a fungovania opatrenia Komisia konštatovala, že súčasný systém je aj naďalej najvhodnejší, keďže zaisťuje používateľom najvyššiu pravdepodobnosť, že dokážu vyčerpať zvyškovú kvótu, ale aj to, že sa rešpektujú tradičné obchodné toky z hľadiska pôvodu (čo je rovnako v záujme používateľov). Systém umožňujúci prístup k zvyškovej kvóte sa uplatňoval ako pravidlo vo všetkých kategóriách výrobkov okrem štyroch.

(28)

Akceptovanie požiadaviek zainteresovaných strán by znamenalo, že sa buď určitým používateľom zabráni zvýšiť ich bezcolný dovoz, keď po ňom existuje dopyt na trhu Únie, alebo sa zabráni iným používateľom v Únii nakupovať výrobky určitých pôvodov, ktoré sú takisto potrebné pre trh Únie vzhľadom na účinky vytláčania. Systém zároveň zaisťuje, že dodatočné objemy, ktoré môžu v rámci tohto systému vyvážať niektoré krajiny, zostanú v medziach, v ktorých je zaistené, že nespôsobia zníženie účinnosti opatrenia, pokiaľ ide o výrobcov z Únie. Súčasný systém je preto najvhodnejší v celkovom záujme Únie.

(29)

V prebiehajúcom revíznom prešetrovaní Komisia posudzovala, či nastali účinky vytláčania. Na tento účel Komisia na základe rovnakého typu analýzy, akú vykonala v druhom revíznom prešetrovaní, aktualizovala rôzne režimy s použitím medzičasom dostupných údajov. Znamená to, že Komisia analyzovala údaje o dovoze a využívanie kvót podľa pôvodu a kategórie od 1. apríla 2020 do 31. marca 2022.

(30)

Na základe rovnakej metodiky, aká sa použila v druhom revíznom prešetrovaní fungovania, no s aktualizovanými údajmi sa režimy prístupu podľa kategórie výrobkov aktualizujú takto (pozri konkrétne objemy v prílohe II):

(31)

V súlade so zásadami uplatnenými v prechádzajúcom revíznom prešetrovaní fungovania sa bude osobitný režim uplatňovať na tieto kategórie:

(32)

V prípade kategórií 7, 8, 17 a 25A sa bude uplatňovať celková správa. Možnosť prístupu v štvrtom štvrťroku preto nie je relevantná, keďže neexistujú žiadne krajiny, ktoré by vyvážali na základe kvóty pridelenej konkrétnej krajine.

(33)

V prípade kategórií 1 a 4B sa bude aj naďalej považovať za primeraný súčasný režim, v ktorom sa poskytuje prístup v štvrtom štvrťroku s 30 % stropom na vyvážajúcu krajinu, s cieľom zaistiť dostatočnú škálu zdrojov dodávok a zároveň zabrániť účinkom vytláčania spôsobeným nadmerným tokom dodatočných dovozov nad rámec tradičných obchodných tokov.

(34)

Celkovo bude táto vlastnosť opatrenia aj naďalej umožňovať prístup k zvyškovej kvóte v štvrtom štvrťroku vo veľkej väčšine kategórií výrobkov (vo všetkých kategóriách okrem troch).

(35)

Z uplatňovania konečného opatrenia bola vylúčená každá rozvojová členská krajina WTO, pokiaľ podiel tejto krajiny na dovozoch nepresiahne 3 % celkových dovozov v jednotlivých kategóriách výrobkov. Komisia sa zaviazala monitorovať vývoj dovozov po prijatí opatrenia a vykonávať pravidelné preskúmanie zoznamu vylúčených krajín.

(36)

Posledná aktualizácia sa uskutočnila v rámci revízneho prešetrovania v nadväznosti na dohodu o vystúpení medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom k 1. januáru 2021 a od toho dátumu sa v zozname neuskutočnili zmeny. S cieľom upraviť zoznam rozvojových krajín, na ktoré sa opatrenie vzťahuje a ktoré sú z neho vylúčené, Komisia znova uskutočnila výpočty na základe najaktuálnejších konsolidovaných údajov o dovoze, t. j. dovozných štatistík za rok 2021 (19).

(37)

Z tejto aktualizácie vyplývajú tieto zmeny (aktualizovaná tabuľka je k dispozícii v prílohe I):

(38)

Súčasná miera liberalizácie ochranného opatrenia bola stanovená na ročnej úrovni 3 %. Komisia v prešetrovaní posudzovala, či je táto úroveň liberalizácie naďalej primeraná.

(39)

Niektoré zainteresované strany (najmä vyvážajúci výrobcovia a používatelia z Únie) požadovali, aby Komisia zvýšila úroveň liberalizácie nad 3 % (mnohé z nich požadovali úroveň liberalizácie 5 %), zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie namiesto toho požadovalo, aby sa tempo liberalizácie znížilo na 1 %.

(40)

Ochranný nástroj má mať dočasnú povahu. Dňa 1. júla 2022 sa začne piaty rok uplatňovania tohto opatrenia. Cieľom liberalizácie (ktorá je právnym záväzkom na základe pravidiel WTO (21) a EÚ (22)) je postupne umožňovať na trhu väčšiu mieru súťaže v oblasti dovozu, zatiaľ čo sa domáce výrobné odvetvie prispôsobuje zvýšenej úrovni dovozu. Má sa tak predísť opatreniu, ktoré by počas svojej platnosti nemotivovalo domáce výrobné odvetvie k prispôsobovaniu sa a ktoré by viedlo k problémom z hľadiska konkurencieschopnosti, keď bude domáce výrobné odvetvie vystavené väčšej zahraničnej konkurencii v scenári po skončení platnosti ochranného opatrenia.

(41)

Vzhľadom na túto logiku sa Komisia domnievala, že v tomto momente (po štyroch rokoch uplatňovania opatrenia) by sa mala stanoviť mierne vyššia medziročná úroveň liberalizácie s cieľom podnietiť domáce výrobné odvetvie, aby pokračovalo v prispôsobovaní sa, pričom sa má dbať na to, aby sa neznížila účinnosť opatrenia.

(42)

Komisia sa domnievala, že stanovenie ročnej úrovne liberalizácie 4 % od 1. júla 2022 je primerané.

(43)

Toto zvýšenie by malo prispieť aj k zmierneniu napätia pre používateľov z Únie v určitých kategóriách výrobkov v situácii, ktorá sa vyznačuje vysokou mierou neistoty na trhu. Obmedzené dodatočné zvýšenie by na druhej strane nepredstavovalo ohrozenie výrobného odvetvia Únie a neznížilo by účinnosť opatrenia.

(44)

V marci 2018 Spojené štáty uvalili clo vo výške 25 % na dovoz určitých výrobkov z ocele na základe opatrenia Spojených štátov podľa článku 232. Toto opatrenie v súčasnosti zostáva v platnosti, hoci sa uskutočnili určité zmeny. V tomto revíznom prešetrovaní Komisia posúdila tieto zmeny s cieľom určiť, či majú účinok na ochranné opatrenie EÚ, najmä pokiaľ ide o riziko odklonenia obchodu na trh Únie.

(45)

Požiadavky, ktoré boli v tejto súvislosti prijaté, možno rozdeliť na tri typy. V rámci prvých dvoch určití používatelia a tretie krajiny tvrdili, že riziko odklonenia obchodu je malé (menšie) vzhľadom na jednotlivé úpravy opatrenia podľa článku 232. Niektoré strany okrem toho tvrdili, že vzhľadom na colné kvóty pridelené vývozcom z Únie výrobné odvetvie Únie odkloní predaj na trh USA na úkor predaja na domácom trhu, čím vznikne nedostatok na domácom trhu.

(46)

Na druhej strane oceliarske odvetvie Únie tvrdilo, že riziko odklonenia obchodu pretrváva a zlepšený prístup EÚ na trh USA neovplyvní jeho schopnosť dodávať na domáci trh (Únie).

(47)

V októbri 2021 sa Spojené štáty rozhodli, že na dovozy z EÚ podľa článku 232 sa bude vzťahovať systém colných kvót. V rámci tohto nového režimu môže EÚ bezcolne vyvážať po určitú úroveň (na základe historických objemov vývozu) (23), a len keď sa táto úroveň vyčerpá, začne sa uplatňovať 25 % clo. Toto opatrenie bolo zamerané na zlepšenie postavenia vývozcov z EÚ na trhu USA, na ktorých sa predtým vzťahovalo 25 % clo na každú vyvezenú tonu. Tento nový systém sa uplatňuje od 1. januára 2022.

(48)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vzhľadom na to, že ceny v Spojených štátoch sú zvyčajne vyššie než v Únii, výrobcovia z EÚ majú motiváciu vyvážať do Spojených štátov na úkor predaja na domácom trhu, čím vzniká riziko nedostatku na trhu Únie v niektorých kategóriách.

(49)

Komisia sa z viacerých dôvodov domnievala, že tieto tvrdenia by sa mali odmietnuť. Pojem odklonenia obchodu na trh Únie v prvom rade nemôže zahŕňať obmedzenie vývozu samotného výrobného odvetvia EÚ do Spojených štátov. Inými slovami, výrobnému odvetviu Únie nemôže nikdy hroziť odklonenie obchodu, pokiaľ ide o jeho vlastný predaj. Priečilo by sa to logike pojmu odklonenie obchodu. Skutočnosť, že EÚ môže byť schopná zlepšiť svoju prítomnosť na trhu USA, je preto neutrálna z hľadiska rizika odklonenia obchodu z vyvážajúcich krajín na trh Únie.

(50)

Po druhé tvrdenia, že výrobné odvetvie Únie by vyčerpalo svoje colné kvóty (najmä alebo dokonca výlučne) na úkor predaja na domácom trhu, nie sú podložené dôkazmi. V uvedených tvrdeniach sa nezohľadnilo, že teoreticky by aj výrobné odvetvie Únie mohlo zvýšiť objem výroby (24), čím by sa nevzdalo predaja na domácom trhu a dosiahlo dodatočné výnosy prostredníctvom vyššieho predaja na vývoz do Spojených štátov, a že by mohlo presmerovať do Spojených štátov aj objemy z iných trhov, ktoré môžu byť menej atraktívne z viacerých dôvodov vrátane úrovne cien (25).

(51)

Bez ohľadu na všetky tieto teoretické možnosti z reality vyplýva, že v prvom štvrťroku od nadobudnutia účinnosti systému colných kvót EÚ ani zďaleka nespotrebovala svoje kvóty. V skutočnosti v prvom štvrťroku spotrebovala len približne 42 % kvóty (26).

(52)

Preto sa v prvom rade preukázala ako nesprávna hlavná domnienka predložená niektorými zainteresovanými stranami a predpoklad, ktorý tvorí základ ich argumentácie, a to že vyvážajúci výrobcovia z EÚ dokážu spotrebovať všetky svoje kvóty v Spojených štátoch.

(53)

Komisia konštatovala, že skutočnosť, že na EÚ sa vzťahuje systém colných kvót na základe opatrení Spojených štátov podľa článku 232, nemá vplyv na fungovanie ochranného opatrenia z hľadiska rizika odklonenia obchodu. Žiadna strana takisto v žiadnom rozsahu nepreukázala, že vývozom v režime colných kvót podľa článku 232 ako takým by vznikalo riziko výpadku dodávok na trhu Únie.

(54)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa zmien opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 voči iným tretím krajinám, z údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii, vyplývalo, že sa uskutočnili tieto zmeny opatrenia Spojených štátov podľa článku 232:

(55)

Prešetrovaním sa dospelo k záveru, že úpravy opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 majú celkovo malý vplyv na fungovanie a odôvodnenie nášho ochranného opatrenia, a to z viacerých dôvodov. Po prvé, ako vyplýva z pohľadu na tieto zmeny v celkovom kontexte, väčšina z týchto krajín v súčasnosti do Únie nevyváža takmer (prípadne vôbec) žiadnu oceľ (27) a nie sú ani historickými dodávateľmi (28). Spomedzi malého počtu krajín so zásadnejším objemom vývozu do Únie, konkrétne Spojeného kráľovstva, Japonska a Kórey, sa na tieto tri krajiny aj naďalej vzťahuje opatrenie Spojených štátov podľa článku 232, t. j. ich bezcolný vývoz na trh USA je obmedzený. V skutočnosti je vývoz z Kórey povolený len v rámci kvóty (kvantitatívne obmedzenie) bez možnosti vývozu nad rámec objemu kvóty. Na Spojené kráľovstvo a Japonsko sa vzťahujú colné kvóty, nad rámec ktorých sa uplatňuje 25 % clo. Stanovenie colnej kvóty navyše nevyhnutne neznamená, že tieto krajiny dokážu účinne využiť objemy, ktoré sú im pridelené, ako vyplýva z príkladu colnej kvóty pridelenej EÚ. Napokon na väčšinu pôvodov, ktoré predstavujú väčšinu dovozov do Únie, sa aj naďalej vzťahuje 25 % clo pri ich vývozoch do Spojených štátov.

(56)

V tejto súvislosti riziko odklonenia obchodu vyplýva v prvom rade z hlavných krajín dodávajúcich oceľ do Únie, ktoré majú (v niektorých prípadoch pomerne veľké) voľné kapacity, a tak dokážu rýchlo zvýšiť (29) svoju prítomnosť na trhu Únie (30), ktorý je atraktívnym trhom z hľadiska ceny a veľkosti, ako sa preukázalo v predchádzajúcich prešetrovaniach (31).

(57)

Strany vo svojich podaniach navyše nepreukázali (alebo dokonca ani nezmienili), akým spôsobom sa výrazne zmenili zistenia Komisie uvedené v predchádzajúcich prešetrovaniach (32). Konkrétne ide okrem iného o celosvetovú nadmernú kapacitu v oceliarskom odvetví, ktorá aj naďalej pretrváva (33), podstatné zníženie dovozov na trh USA v porovnaní s obdobím pred uložením opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 (34) alebo nedostatok náhradných trhov pre stratené objemy (35).

(58)

V každom prípade by zlepšenie prístupu na trh USA z určitých tretích krajín uvedené v odôvodnení (54) prinajmenšom ešte viac sťažilo zvyšku krajín vývoz na trh USA, keďže majú porovnateľne horšiu konkurencieschopnosť vzhľadom na povinnosť platiť 25 % clo. V skutočnosti bolo tempo znižovania dovozu z krajín, na ktoré sa nevzťahuje preferenčný prístup na základe opatrenia Spojených štátov podľa článku 232, podstatne vyššie než priemer (36). Úpravami opatrenia Spojených štátov by sa preto mohla ešte viac zvýšiť pravdepodobnosť odklonenia obchodu z tých tretích krajín, ktoré nepožívajú žiadny druh preferenčného zaobchádzania na základe opatrenia podľa článku 232, pričom niektoré z nich sú zároveň krajinami, pri ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že spôsobia prudký nárast dovozu na trh Únie.

(59)

Z dôvodov uvedených v tomto pododdiele Komisia dospela k záveru, že zmeny opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 neovplyvňujú fungovanie ochranného opatrenia EÚ týkajúceho sa ocele a nemenia základ, z ktorého vychádza jej posúdenie týkajúce sa rizika odklonenia obchodu.

(60)

Okrem otázok riešených v oddiele 3 zainteresované strany predložili ďalšie tvrdenia, ktoré sa riešia v tomto oddiele.

(61)

V priebehu prešetrovania a po skončení písomnej fázy konania sa viaceré zainteresované strany z vlastnej iniciatívy obrátili na Komisiu s tvrdením, že ochranné opatrenie by sa malo pozastaviť alebo ukončiť vzhľadom na zvýšenie cien ocele v Únii. Tieto strany tvrdili, že ukončenie alebo pozastavenie ochranného opatrenia by bolo riešením, ktorým by sa dosiahli nižšie úrovne cien ocele.

(62)

V prvom rade rozsah revízneho prešetrovania nezahŕňal potenciálne ukončenie ani pozastavenie opatrenia. Druh zhromaždených dôkazov a analýzy vykonanej počas prešetrovania preto nebol rovnaký, aký by sa vyžadoval v súvislosti s potenciálnym ukončením ochranného opatrenia. Ukončenie ochranného opatrenia tak nepatrilo do rozsahu súčasného revízneho prešetrovania.

(63)

Napriek tomu a z dôvodu úplnosti Komisia považovala za vhodné uviesť tieto požiadavky do príslušného kontextu a poskytnúť v tomto nariadení faktickú analýzu súčasného vývoja na trhu. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že vývoj cien ocele v Únii mal v prvých mesiacoch roka 2022 stúpajúcu tendenciu, pričom vrchol sa dosiahol bezprostredne po nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej agresii Ruska proti Ukrajine. Ku koncu apríla 2022 (37) ceny postupne klesali (pokles o 21 % v porovnaní s vrcholom dosiahnutým v roku 2022 (38)).

(64)

K tomuto cenovému trendu došlo v situácii všeobecnej inflácie s vplyvom aj na suroviny a energie potrebné na výrobu ocele. Svetové oceliarske združenie (WSA) vo svojom krátkodobom výhľade (39) na roky 2022 a 2023 uviedlo, že nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruska proti Ukrajine ďalej zvýši inflačný tlak, a to na jednej strane prostredníctvom vyšších cien energií a surovín na výrobu ocele a na druhej strane prostredníctvom pretrvávajúcich narušení dodávateľského reťazca. Ďalej to potvrdzujú aj najaktuálnejšie dostupné informácie o vývoji cien surovín potrebných na výrobu ocele (vrátane energií) zo zdrojov ako OECD (40), Svetová banka (41) a S&P Platts (42), z ktorých je viditeľné prudké zvýšenie cien a celková stúpajúca tendencia, pričom dosahované úrovne sú podstatne vyššie než v predchádzajúcich obdobiach.

(65)

Aj vlastným štatistickým posúdením Komisie (43) sa potvrdilo, že vývoj cien na hlavnom celosvetovom trhu s oceľou mal podobnú tendenciu ako vývoj cien v Únii, takže vývoj cien pozorovaný na trhu Únie bol v plnej miere konzistentný s vývojom prevládajúcim na hlavných trhoch na celom svete. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že ochranné opatrenie nemohlo byť v žiadnom prípade príčinou vývoja cien v Únii.

(66)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že na trhu Únie je nedostatok ocele a že ochranné opatrenie tento nedostatok ešte zhoršuje vzhľadom na vyčerpanie určitých kvót. V súvislosti so zvýšenými cenami ocele preto tvrdili, že opatrenie by sa malo pozastaviť alebo ukončiť.

(67)

Komisia poznamenala, že miera využitia colných kvót v prvých troch štvrťrokoch štvrtého roku opatrenia (1. júl 2021 – 31. marec 2022) bola 77 %, t. j. viac ako 5,6 milióna ton kvóty zostalo nevyužitých, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Z toho vyplýva, že používatelia z Únie mali počas každého obdobia vo všeobecnosti možnosť ďalej zvýšiť bezcolný dovoz ocele. Hoci to nevylučuje, že z hľadiska používania kvót mohlo dochádzať k vyššiemu napätiu v určitých kategóriách v porovnaní s inými, pre väčšinu kategórií výrobkov bola v každom štvrťroku dostupná bezcolná kvóta.

Tabuľka 1

Vývoj využívania colných kvót v prvých troch štvrťrokoch roku 4  (44)

(68)

Komisia takisto podotkla, že úroveň dovozov v roku 2021 bola veľmi blízka vrcholu dovozov, ktorý sa dosiahol v roku 2018 (45). Navyše sa v krátkodobom výhľade Svetového oceliarskeho združenia (WSA) (46) na roky 2022 a 2023 zdôraznila neistota hospodárskeho výhľadu. Vyhliadky trhu s oceľou na rok 2022 sa v dôsledku vojny výrazne oslabili a dopyt po oceli má v roku 2022 narásť o 0,4 % a v roku 2023 o 2,2 %.

(69)

V tejto situácii a vzhľadom na to, že úroveň kvót sa ďalej zvýši o 4 % k 1. júlu 2022, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.4, sa Komisia domnievala, že akýkoľvek údajný tlak v určitých segmentoch trhu by sa v každom prípade mal zmierniť, pričom sa zachová účinnosť opatrenia.

(70)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že zákaz dovozu z Ruska a Bieloruska podstatne ovplyvňuje ich schopnosť dovážať, pričom požadovali, aby z týchto dôvodov Komisia opatrenie ukončila.

(71)

Komisia v tejto súvislosti podotkla, že nestabilita spôsobená nevyprovokovanou a neodôvodnenou vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine a vyplývajúcimi sankciami na oceľ, ktoré uložila EÚ, predstavuje neodvrátiteľné faktory, ktorým sa všetky zainteresované strany musia postupne prispôsobiť.

(72)

Komisia však napriek tomu v rámci ochranného opatrenia prijala okamžité kroky s cieľom čo najviac minimalizovať vedľajšie škody spôsobené zákazom dovozu, a to prerozdelením kvót s účinnosťou od apríla 2022. Touto úpravou opatrenia sa do veľkej miery zmiernia narušenia, ktoré určitým používateľom spôsobil zákaz dovozu uvalený na Rusko a Bielorusko, a to tým, že sa im umožní prístup k týmto bezcolným objemom z iných krajín pôvodu. Používatelia z Únie však budú nevyhnutne potrebovať určitý čas, aby sa tejto situácii prispôsobili a prešli na dodávateľov iného pôvodu (47). Komisia predovšetkým uznala, že v niektorých prípadoch bude v prípade určitých používateľov potrebná prakticky úplná zmena dodávateľov vzhľadom na ich veľmi vysokú závislosť od dovozov ocele z Ruska a/alebo Bieloruska. Existencia týchto sankcií v oblasti ocele však sama osebe nemôže spochybniť platnosť alebo potrebu ochranného opatrenia.

(73)

Niektoré zainteresované strany požadovali, aby Komisia prerozdelila kvóty pre konkrétnu krajinu pridelené Ukrajine, pretože vzhľadom na nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine nie je Ukrajina údajne schopná vyvážať do Únie v podstatných objemoch. Niektoré z týchto strán Komisii navrhovali, aby uplatnila rovnaký prístup, aký sa použil pri prerozdelení kvót pridelených Rusku a Bielorusku.

(74)

Z analýzy Komisie, pokiaľ ide o využívanie kvóty Ukrajinou pred pozastavením ochranného opatrenia, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 9, vyplynulo, že vo väčšine kategórií výrobkov, v ktorých mala pridelenú kvótu pre konkrétnu krajinu, aj naďalej tieto kvóty využívala. V prípade kategórií, v ktorých sa z Ukrajiny nezaznamenali vývozy, Komisia zmenila kvóty na celkovú kvótu zo všetkých ostatných krajín pôvodu, na ktoré sa vzťahuje dané opatrenie, v každej z týchto kategórií výrobkov, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.1.1. Komisia pripomenula, že kvóty, ktoré by patrili Ukrajine (ak by nedošlo k pozastaveniu), by neboli dostupné, pokiaľ zostáva v platnosti pozastavenie opatrenia voči tejto krajine.

(75)

Viaceré zainteresované strany predložili požiadavky týkajúce sa osobitných kategórií výrobkov (tieto kategórie sa líšili v závislosti od strany, ktorá požiadavku predložila). Súčasťou týchto požiadaviek bolo vylúčenie určitej kategórie výrobkov z pôsobnosti opatrenia, diferencované zaobchádzanie s určitým pôvodom v rámci určitej kategórie výrobkov a uplatňovanie rôznej úrovne liberalizácie v závislosti od kategórie výrobkov.

(76)

Ako Komisia vysvetlila v predchádzajúcich nariadeniach, rozsah pôsobnosti tohto opatrenia sa týka jedného výrobku, konkrétne určitých výrobkov z ocele. Komisia preto nemôže zaobchádzať s kategóriami výrobkov, z ktorých dotknutý výrobok pozostáva, ako keby boli samy osebe samostatným dotknutým výrobkom. Komisia v rámci riadenia a správy kvót a tam, kde to bolo v záujme Únie, upravila opatrenie s cieľom zaistiť splnenie cieľov ochranného opatrenia. Komisia však nemôže zmeniť základnú štruktúru opatrenia, napríklad zadefinované vymedzenie výrobku, na to, aby vyhovela požiadavkám zainteresovaných strán, ktoré by viedli k diskriminačnému zaobchádzaniu voči iným kategóriám výrobkov a zainteresovaným stranám a predovšetkým by neboli v súlade s koncepciou opatrenia a vymedzením výrobku stanoveným konečným nariadením.

(77)

Niektoré zainteresované strany požadovali, aby Komisia zrušila ochranné opatrenie pre tie kategórie výrobkov, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové a/alebo vyrovnávacie clá, keďže podľa ich tvrdenia poskytujú výrobnému odvetviu Únie dostatočnú ochranu.

(78)

Komisia pripomenula, že dôvody a cieľ ochranného nástroja sa líšia od dôvodov a cieľa iných nástrojov na ochranu obchodu, keďže neslúžia na riešenie rovnakých problémov. Zatiaľ čo ochrannými opatreniami sa rieši zvýšenie dovozov v dôsledku nepredvídaného vývoja, antidumpingovými a vyrovnávacími nástrojmi sa riešia nekalé obchodné praktiky. Možno si predstaviť situáciu, keď sa zistí, že niektorá krajina v určitom čase uplatňuje dumpingové praktiky v určitej kategórii výrobkov, a neskôr napriek tomu dôjde k prudkému zvýšeniu dovozov z kombinácie krajín pôvodu v dôsledku nepredvídaného vývoja. Navyše je rozsah pôsobnosti oboch nástrojov zvyčajne značne odlišný z hľadiska pôvodov, na ktoré sa vzťahujú, ako aj typov vykonaných prešetrovaní vrátane procesných pravidiel. Súčasné uplatnenie oboch nástrojov na určitú kategóriu výrobkov je tak v plnej miere zlučiteľné s pravidlami WTO aj EÚ (48).

(79)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že kvóty pridelené Spojenému kráľovstvu by sa mali zvýšiť, aby sa zohľadnil historický obchod medzi Veľkou Britániou a Severným Írskom.

(80)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že protokol o Írsku/Severnom Írsku (ďalej len „protokol“) (49) je relevantný právny akt, ktorým sa upravuje postavenie Severného Írska, pokiaľ ide o obchodné a colné pravidlá EÚ. Preto a v súlade s ustanoveniami protokolu sa predaj ocele do Severného Írska (z Veľkej Británie alebo inej tretej krajiny) nezapočítaval ako historický dovoz do Únie, takže nebol súčasťou výpočtu kvóty (50). Týmto prístupom sa zaistilo, že vykonávacie právne predpisy EÚ v oblasti ochranných opatrení zostávajú plne v súlade s protokolom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(81)

Niektoré strany poukázali na možné prípady obchádzania opatrenia. Niektoré strany konkrétne poukázali na údajné obchádzanie opatrenia zo strany Ruska v kategóriách 12 a 13 a vo všeobecnosti v kategórii 28.

(82)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že na Rusko sa v súčasnosti vzťahuje zákaz dovozu. Všetky pokusy o obchádzanie súčasných opatrení sú preto monitorované colnými orgánmi EÚ a vnútroštátnymi colnými orgánmi.

(83)

A napokon Komisia konštatuje, že toto revízne prešetrovanie, ktorým sa mení súčasné ochranné opatrenie, je takisto v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dvojstranných dohôd podpísaných s určitými tretími krajinami.

(84)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ochranné opatrenia zriadeného podľa článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755,