(1)

Vanuatská republika je v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 uvedená medzi tretími krajinami, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od povinnosti mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, ak pôjde o pobyty nepresahujúce spolu 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Oslobodenie štátnych príslušníkov Vanuatu od vízovej povinnosti sa uplatňuje od 28. mája 2015, keď bola podpísaná Dohoda medzi Európskou úniou a Vanuatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (2) (ďalej len „dohoda“) a keď sa táto dohoda začala predbežne vykonávať v súlade s článkom 8 ods. 1 dohody. Dohoda nadobudla platnosť 1. apríla 2017.

(2)

Rada 3. marca 2022 prijala v súlade s článkom 8 ods. 4 dohody rozhodnutie 2022/366 (3) o čiastočnom pozastavení vykonávania Dohody medzi Európskou úniou a Vanuatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch. Pozastavenie vykonávania dohody je obmedzené na bežné pasy vydávané od 25. mája 2015, keď sa výrazne začal zvyšovať počet úspešných žiadateľov v rámci systémov udeľovania občianstva investorom vo Vanuatu.

(3)

Hoci sa rozhodnutím 2022/366 pozastavila Dohoda medzi Európskou úniou a Vanuatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch, pozastavenie je takisto potrebné stanoviť na úrovni práva Únie.

(4)

Podľa článku 8 ods. 3 a 6 nariadenia (EÚ) 2018/1806, ak má Komisia konkrétne a spoľahlivé informácie o tom, že existujú okolnosti uvedené v článku 8 ods. 2 písm. d), konkrétne zvýšenie rizika pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť členských štátov alebo ich bezprostredné ohrozenie, ktoré potvrdia objektívne, konkrétne a relevantné informácie a údaje poskytnuté príslušnými orgánmi, Komisia má prijať vykonávací akt, ktorým sa dočasne a čiastočne pozastaví oslobodenie od vízovej povinnosti na obdobie deviatich mesiacov.

(5)

Prostredníctvom systémov udeľovania občianstva investorom vo Vanuatu, ktoré Vanuatu prevádzkuje od 25. mája 2015, majú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí inak podliehajú vízovej povinnosti, možnosť získať občianstvo Vanuatu výmenou za investície, a získať tak bezvízový vstup do Únie.

(6)

Uvedené systémy neobsahujú žiadnu požiadavku, aby žiadatelia mali vo Vanuatu skutočný pobyt alebo boli v uvedenej krajine fyzicky prítomní. Proces podávania žiadostí riadia špecializované agentúry so sídlom mimo Vanuatu (napr. v Dubaji, Thajsku a Malajzii), takže žiadateľ nemusí mať s orgánmi Vanuatu žiaden priamy kontakt. Keďže neexistuje požiadavka na osobný pohovor, orgány Vanuatu majú menej možností žiadateľa riadne posúdiť alebo overiť informácie uvedené v žiadosti vrátane ich pravdivosti a dôveryhodnosti. Tieto systémy sa bežne propagujú ako spôsob, ako obísť postup udeľovania schengenských víz a ľahko získať bezvízový vstup do EÚ (4). Atraktívnosť systémov z Vanuatu je ekonomicky založená na zrýchlených postupoch preverovania a laxných kontrolách pôvodu finančných prostriedkov.

(7)

Ako potvrdili orgány Vanuatu, žiadosti sa spracúvajú vo veľmi krátkych lehotách (5). Takéto krátke lehoty na spracovanie neumožňujú riadne bezpečnostné vyšetrovanie a výmenu informácií s krajinou pôvodu žiadateľa alebo s krajinou, v ktorej mal žiadateľ obvyklý pobyt predtým, ako mu bolo udelené občianstvo. Z dôvodu krátkeho času spracovania a chýbajúcej systematickej výmeny informácií s krajinou pôvodu žiadateľa Vanuatu udelilo svoje občianstvo osobám, voči ktorým sa vedie trestné vyšetrovanie vrátane tých, ktoré sú uvedené v databázach Interpolu.

(8)

Miera zamietnutých žiadostí je mimoriadne nízka, čo len potvrdzuje odhad Komisie, pokiaľ ide o nedostatky v oblasti bezpečnosti a nízkej spoľahlivosti procesu preverovania. Podľa informácií, ktoré Pasový úrad Vanuatu poskytol 14. júna 2021, Vanuatu do marca 2021 vydalo v rámci týchto systémov výmenou za investície viac ako 10 500 pasov a do konca roka 2020 zamietli orgány Vanuatu iba jednu žiadosť.

(9)

Okrem toho krajiny pôvodu úspešných žiadateľov zahŕňajú aj také krajiny, ktoré sú zvyčajne vylúčené z iných systémov udeľovania občianstva, ako napríklad Irán a Afganistan, a iné krajiny, ktorých štátni príslušníci potrebujú vízum na krátkodobý pobyt v EÚ, ako sú napríklad Nigéria, Jemen, Sýria, Pakistan a Líbya.

(10)

Bezpečnostné riziká sa ešte zhoršujú laxnými právnymi predpismi o zmenách mien. Ako orgány Vanuatu potvrdili na technickom stretnutí, ktoré sa konalo 15. apríla 2021, úspešní žiadatelia o občianstvo za investície môžu požiadať aj o zmenu totožnosti.

(11)

Tieto okolnosti vedú k záveru, že systémy udeľovania občianstva investorom vo Vanuatu sú vo svojej súčasnej forme a fungovaní v rozpore s cieľmi vízovej politiky Únie, v ktorej sa stanovuje, že štátni príslušníci tretích krajín podliehajúcich vízovej povinnosti sú preverovaní na základe kritérií stanovených v článku 21 nariadenia (ES) č. 810/2009 (6) a zodpovedajúcich vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov, v ktorých sa nariadenie (ES) č. 810/2009 ešte neuplatňuje v plnom rozsahu. Toto individuálne overovanie sa vykonáva na základe kritérií týkajúcich sa okrem iného verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Spôsob, akým sa uvedené systémy vykonávajú, predstavuje obchádzanie postupu Únie týkajúceho sa udeľovania krátkodobého víza a súvisiaceho posúdenia bezpečnostných a migračných rizík.

(12)

V rámci výmen medzi Komisiou a orgánmi Vanuatu v októbri 2017, novembri 2019, júni 2020 a marci 2021 Komisia vyjadrila vážne obavy, pokiaľ ide o udelenie občianstva osobám uvedeným v databázach Interpolu, neexistenciu požiadaviek týkajúcich sa fyzickej prítomnosti alebo pobytu vo Vanuatu, krátke lehoty spracovania v rámci týchto systémov a nedostatočnú systematickú výmenu informácií s krajinou pôvodu žiadateľa alebo krajinou predchádzajúceho obvyklého pobytu, a varovala vládu Vanuatu, že vízová povinnosť by sa mohla obnoviť. Vysvetlenia, ktoré Vanuatu poskytlo, nestačili na zmiernenie uvedených obáv.

(13)

Vzhľadom na uvedené informácie a údaje, správy a štatistiky a v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. d), ods. 3 a 6 nariadenia (EÚ) 2018/1806 Komisia dospela k záveru, že udelenie občianstva Vanuatu v rámci jeho systémov udeľovania občianstva investorom predstavuje zvýšené riziko pre vnútornú bezpečnosť a verejný poriadok členských štátov, a rozhodla, že je potrebné prijať opatrenia.

(14)

Zvýšené riziko pre verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť spojené so štátnymi príslušníkmi Vanuatu, ktorí získali občianstvo v rámci systémov udeľovania občianstva investorom, možno zmierniť len čiastočným pozastavením oslobodenia od vízovej povinnosti.

(15)

V súlade s článkom 8 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2018/1806 by Komisia mala na základe dostupných informácií zahrnúť kategórie, ktoré sú dostatočne široké na to, aby účinne prispeli k náprave okolností, a aby sa zároveň dodržala zásada proporcionality. Keďže Vanuatu nerozlišuje medzi pasmi vydanými v rámci systémov udeľovania občianstva investorom a inými pasmi, pozastavenie by sa malo uplatňovať na všetky bežné pasy vydané od 25. mája 2015, t. j. od okamihu, keď Vanuatu začalo vydávať značný počet pasov výmenou za investície.

(16)

Štátnym príslušníkom Vanuatu, ktorí do EÚ vstúpili pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, by sa malo umožniť pokračovať v ich pobyte v EÚ a opustiť ju bez víz. To by sa nemalo vzťahovať na prekračovanie dočasných vonkajších hraníc medzi členskými štátmi, ako sa vymedzuje v článku 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 (7).

(17)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (8).

(18)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (9).

(19)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(20)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (11); Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(21)

Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011.

(22)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1806,