(1)

S cieľom odstrániť prekážky účasti žien na trhu práce stanovila Európska rada v roku 2002 v Barcelone ciele v oblasti starostlivosti o deti, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2010: a to zabezpečiť, aby sa vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (ďalej len „VSRD“) poskytovala najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov a 90 % detí v Únii vo veku od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky (1). Hoci sa tieto ciele ako priemer na úrovni Európskej únie dosiahli, medzi jednotlivými členskými štátmi a v ich rámci pretrvávajú značné rozdiely, a to najmä v prípade detí z domácností s nižšími príjmami a v skupine najmladších detí.

(2)

Cieľom tohto odporúčania je povzbudiť členské štáty, aby zvýšili účasť na prístupnom, cenovo dostupnom a vysokokvalitnom VSRD, a pritom zohľadňovali dopyt po službách VSRD a v súlade s vnútroštátnymi modelmi ich poskytovania, s cieľom uľahčiť ženám účasť na trhu práce a posilniť sociálny a kognitívny rozvoj všetkých detí, najmä detí v zraniteľných situáciách alebo detí zo znevýhodneného prostredia.

(3)

Povinnosti vyplývajúce zo starostlivosti o deti, a to najmä o veľmi malé deti, predstavujú významnú prekážku účasti žien na trhu práce. V roku 2021 vo výberovom zisťovaní pracovných síl 27,9 % nepracujúcich žien, v porovnaní len s 8,0 % mužov, uviedlo, že hlavným dôvodom, pre ktorý si nehľadajú zamestnanie, je starostlivosť o deti alebo dospelých odkázaných na starostlivosť; pred pandémiou, v roku 2019, takýto dôvod uvádzalo 32,6 % žien a 7,6 % mužov (2). Zároveň miera zamestnanosti osôb s deťmi vo veku do šesť rokov predstavovala 90,1 % v prípade mužov a 67,2 % v prípade žien. Neplatené opatrovateľské povinnosti bránia v Európe približne 7,7 milióna žien a len 450 000 mužom v účasti na trhu práce. Neúmerný podiel žien na opatrovateľskej práci je takisto jednou z hlavných príčin rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (3).

(4)

Ženy takisto častejšie prispôsobujú svoje pracovné režimy opatrovateľským povinnostiam. To má trvalý vplyv na ich kariéru a prispieva k rozdielu v odmeňovaní a k rozdielu v dôchodkoch žien a mužov. Zamestnané ženy strávia denne priemerne o 90 minút viac ako zamestnaní muži domácimi prácami a opatrovateľskými činnosťami. Riešenie rodových rozdielov v oblasti zamestnanosti prináša zjavné hospodárske výhody, keďže prispieva k rastu a s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať pozitívny vplyv na produktivitu. Okrem toho má riešenie rodových rozdielov už preukázané pozitívne vplyvy na zníženie chudoby a sociálne začlenenie a je jednou z možností, ako reagovať na problém ubúdajúcej pracovnej sily.

(5)

Prístupnosť cenovo dostupných a vysokokvalitných služieb starostlivosti má významný pozitívny vplyv na situáciu v oblasti zamestnanosti osôb s opatrovateľskými povinnosťami, najmä žien. Keďže sa dostupnosť VSRD v Únii zvýšila, rozdiel v zamestnanosti žien a mužov sa znížil zo 17,7 percentuálneho bodu v roku 2002 na 10,8 percentuálneho bodu v roku 2021. V posledných rokoch sa však pokrok pribrzdil.

(6)

V Európskom pilieri sociálnych práv (ďalej len „pilier“) sa zdôrazňuje dôležitosť rodovej rovnosti, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a VSRD ako kľúčových cieľov Únie. V pilieri sa uvádza, že rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí v prípade mužov a žien musia byť zaručené a podporované vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, pracovných podmienok a kariérneho rastu. Uznáva sa v ňom aj právo detí na cenovo dostupné a kvalitné VSRD, ochranu pred chudobou a právo detí zo znevýhodneného prostredia na osobitné opatrenia na podporu rovnosti príležitostí.

(7)

V akčnom pláne na realizáciu piliera sa navrhuje, aby do roku 2030 bolo zamestnaných aspoň 78 % obyvateľstva vo veku od 20 do 64 rokov. Na dosiahnutie tejto hodnoty sa v akčnom pláne stanovuje cieľ znížiť rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v porovnaní s rokom 2019 aspoň o polovicu, a to aj zvýšením miery poskytovania VSRD. V akčnom pláne sa uznáva, že zvýšením miery poskytovania formálneho VSRD sa podporí väčšia účasť žien na trhu práce a lepšie sa zosúladí pracovný, rodinný a súkromný život.

(8)

Medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely v spôsobe, akým rodičom poskytujú podporu. V niektorých členských štátoch sa kladie väčší dôraz na poskytovanie primerane platenej alebo kompenzovanej rodičovskej dovolenky aspoň počas prvých 12 mesiacov života dieťaťa, čo vedie k veľmi vysokej miere jej čerpania. Iné členské štáty sa viac zameriavajú na poskytovanie služieb VSRD deťom od veľmi nízkeho veku. V tejto skupine členských štátov sa deti zvyčajne zúčastňujú VSRD už v prvom roku života a platená alebo kompenzovaná rodičovská dovolenka nepresahuje minimum požadované právom Únie. Nový cieľ pre deti mladšie ako tri roky stanovený v tomto odporúčaní je zameraný na dosiahnutie rovnováhy medzi týmito rozdielnymi prístupmi. Vzhľadom na uvedené je pre skupinu detí mladších ako tri roky celkovým cieľom 45 % miera účasti, o ktorú by sa mali usilovať všetky členské štáty.

(9)

Od členských štátov, ktoré nedosahujú predchádzajúci cieľ 33 %, sa však nevyhnutne neočakáva, že predchádzajúci alebo nový cieľ dosiahnu do roku 2030. Namiesto toho sa odporúča, aby zvýšili svoju mieru účasti aspoň o konkrétny percentuálny podiel, ktorý odráža východiskovú situáciu každého dotknutého členského štátu a jeho model čerpania rodičovskej dovolenky. To by malo reálne týmto členským štátom umožniť priblížiť sa k cieľu 45 %. Očakáva sa, že členské štáty, ktoré sú od dosiahnutia tohto cieľa ďalej, sa budú viac usilovať o dostihnutie ostatných.

(10)

Vzhľadom na výrazné kolísanie miery účasti na VSRD z jedného roka na druhý a na skutočnosť, že údaje za rok 2021 v niektorých členských štátoch stále odrážajú vplyv pandémie COVID-19, sa priemerná miera účasti na VSRD za posledných päť rokov pred prijatím tohto odporúčania (podľa údajov EU SILC) zvolila za základ na určenie minimálneho zvýšenia účasti na VSRD v prípade členských štátov, ktoré ešte nedosiahli predchádzajúci cieľ.

(11)

Na úrovni Únie sa riešia určité otázky relevantné pre barcelonské ciele vo viacerých odporúčaniach a smerniciach v oblasti rodovej rovnosti a pracovných podmienok. Napríklad v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 (4) sa vytvára rámec rodovo vyváženého čerpania rodičovskej dovolenky a flexibilných foriem organizácie práce, ako aj opatrovateľskej dovolenky.

(12)

Dôležitosť VSRD pre deti sa zdôrazňuje vo viacerých iniciatívach Únie. Toto odporúčanie nadväzuje na uvedené politické iniciatívy, a to uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (5), ktoré obsahuje cieľovú hodnotu na úrovni Únie, a to, aby sa najmenej 96 % detí vo veku od troch rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky zúčastňovalo na VSRD; odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (6), ktoré pomáha členským štátom zlepšovať služby VSRD, pričom sa v ňom zdôrazňuje, že tieto služby musia byť inkluzívne, prístupné, cenovo dostupné a vysokokvalitné; oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (7), ktoré obsahuje súbor kľúčových opatrení, ktoré má Komisia prijať na podporu a ochranu práv detí, pričom sa v ňom uznáva, že VSRD má priaznivý vplyvu na kognitívny a sociálny vývoj detí; a odporúčanie Rady zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti (8), ktoré sa zameriava na zabezpečenie bezplatného a účinného prístupu detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením ku kľúčovým službám vrátane VSRD vo všetkých regiónoch vrátane odľahlých a vidieckych oblastí.

(13)

Pri investovaní do služieb VSRD by mali členské štáty okrem samotnej dostupnosti miest prihliadnuť na viacero rozmerov, akými sú časová intenzita účasti, podiel účasti detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, ako aj prístupnosť, cenová dostupnosť a kvalita poskytovaných služieb. V tomto odporúčaní sa preto stanovujú opatrenia na riešenie týchto aspektov.

(14)

V záujme uľahčenia účasti primárnych opatrovateľov, predovšetkým žien, na pracovnom trhu by mal počet hodín VSRD postačovať na to, aby mohli rodičia zmysluplne vykonávať platenú prácu. Účasť by sa mala podporovať, pričom by sa mali zohľadniť najlepšie záujmy dieťaťa a zároveň by sa malo rodičom umožniť rodovo rovnocenným spôsobom rozhodovať o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom a využívaním služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Ak sa deti zatiaľ nezúčastňujú na VSRD na plný počet hodín, obaja rodičia by mali využiť právo na rodičovskú dovolenku a flexibilné formy organizácie práce poskytované v smernici (EÚ) 2019/1158, ako sú práca na kratší pracovný čas, pružný pracovný čas a telepráca, aby sa zabezpečilo rovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností, pričom účasť by sa mala s vekom dieťaťa postupne zvyšovať. Vzhľadom na význam tohto rozmeru je dôležité monitorovať časovú intenzitu účasti detí na VSRD spolu s účasťou na VSRD vo všeobecnosti.

(15)

Ďalej platí, že ženy s nízkou úrovňou odborných zručností, migrantky a ženy z nízkopríjmových domácností s deťmi a osamelé matky čelia viacerým prekážkam v odbornej príprave a hľadaní zamestnania a v (opätovnom) nástupe do zamestnania z dôvodu finančných aj nefinančných obmedzení účasti svojich detí na VSRD. Podpora vyššej účasti detí v zraniteľných situáciách a detí zo znevýhodneného prostredia na inkluzívnom VSRD by mala priaznivý vplyv aj na šance ich matiek na návrat do práce. Zároveň by to ženám pomohlo lepšie zosúladiť ich pracovný, rodinný a súkromný život.

(16)

Rodičia so zdravotným postihnutím a rodičia s deťmi so zdravotným postihnutím čelia osobitným prekážkam a výzvam, pokiaľ ide o prístup na trh práce. Uľahčenie účasti detí so zdravotným postihnutím na VSRD hlavného vzdelávacieho prúdu, pri ktorom sa prihliadne na druh a stupeň postihnutia, odborný posudok a na najlepšie záujmy dieťaťa, môže vo vhodných prípadoch pomôcť ich rodičom lepšie zosúladiť ich pracovný, rodinný a súkromný život.

(17)

Účasť na VSRD je pre deti prínosná viacerými spôsobmi. Z dôkazov vyplýva, že poskytovanie kvalitného VSRD zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri zlepšovaní kognitívneho, sociálneho a vzdelanostného vývoja detí od raného detstva. Podľa odporúčania Rady týkajúceho sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve môže byť účasť na VSRD účinným nástrojom na dosiahnutie spravodlivosti vo vzdelávaní detí v znevýhodnených situáciách, v akej sú napríklad deti so zdravotným postihnutím alebo so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, deti z domácností ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vrátane domácností s osamelým rodičom, deti s migrantským pôvodom, deti utečencov, rómske deti a deti z iných minoritných skupín, deti žijúce vo vidieckych alebo odľahlých oblastiach s nedostatočnou infraštruktúrou starostlivosti a deti v alternatívnej starostlivosti.

(18)

V odporúčaní Rady, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti, a v odporúčaní Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov (9) sa zdôrazňuje, že rovnaký prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu VSRD má zásadný význam, pokiaľ ide o prerušenie prenosu sociálneho vylúčenia a zabezpečenie rovnakých príležitostí pre deti v znevýhodnených situáciách. V Európskej záruke pre deti sa odporúča, aby členské štáty do deviatich mesiacov od prijatia odporúčania predložili vnútroštátne plány jeho vykonávania. Miera účasti detí v znevýhodnených situáciách je však naďalej výrazne nižšia, a to najmä v prípade najmenších detí, čo môže mať neskôr za následok horšie študijné výsledky a vysokú mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky, a to najmä v prípade rómskych detí alebo detí s migrantským pôvodom, ako aj detí bez rodičovskej starostlivosti. Preto je dôležité odstrániť rozdiel medzi účasťou týchto detí na VSRD v ranom detstve a účasťou celkovej populácie detí. Pozornosť treba venovať aj zníženiu rozdielu v účasti osôb z najvyššieho a najnižšieho príjmového kvintilu. Účasť na VSRD je relevantná aj pre deti utekajúce pred vojnou na Ukrajine, ako aj pre ďalšie deti hľadajúce alebo požívajúce ochranu v Únii. Všetkým potenciálne zraniteľným deťom by sa mal zabezpečiť rovnaký prístup k inkluzívnym a nesegregovaným službám VSRD hlavného vzdelávacieho prúdu.

(19)

Podobne majú aj deti so zdravotným postihnutím právo na účasť na VSRD hlavného vzdelávacieho prúdu, a to na rovnoprávnom základe ako ostatní. O polovicu detí so zdravotným postihnutím sa starajú iba ich rodičia. Preto je dôležité zabezpečiť, aby bolo VSRD prístupné, inkluzívne a skombinované s cielenými opatreniami, ktorými sa prispieva k plneniu osobitných potrieb, a to aj opatreniami na riešenie prekážok a segregácie, zabezpečenie potrebných spôsobilostí zamestnancom alebo najímanie špecializovaných zamestnancov na riešenie individuálnych potrieb, v prípade potreby aj individualizovaných učebných plánov.

(20)

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať odstráneniu rozdielu v účasti detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, ako aj detí so zdravotným postihnutím alebo so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v systémoch VSRD, v ktorých za rôzne časti VSRD zvlášť zodpovedajú vnútroštátne orgány správy v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva a vzdelávania.

(21)

Vysokokvalitné VSRD je nevyhnutné na to, aby bola účasť na VSRD pre deti prínosná. Hoci vymedziť a vyhodnotiť koncepciu kvality v prostredí VSRD je možné rôznymi spôsobmi, jej podstata spočíva v kvalite interakcie medzi dospelými a deťmi bez ohľadu na zavedený systém VSRD. Členské štáty by mali zabezpečovať poskytovanie vysokokvalitného VSRD s prihliadnutím na rôzne rozmery stanovené v odporúčaní týkajúcom sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ako sú prístup k službám VSRD, kvalifikácia a pracovné podmienky zamestnancov, pedagogické učebné plány, monitorovanie a hodnotenie, ako aj riadenie a financovanie služieb VSRD. Mimoriadne dôležité sú prvky ako pomer zamestnancov a detí, kvalifikácia zamestnancov a ďalšie odborné vzdelávanie.

(22)

Kvalita poskytovania VSRD je dôležitým faktorom aj pri budovaní dôvery medzi rodičmi a inštitúciami poskytujúcimi vzdelávanie a starostlivosť, a preto aj dôležitým faktorom na uľahčenie zvýšenia účasti na VSRD.

(23)

Ďalším dôležitým rozmerom poskytovania VSRD je prístupnosť. Zahŕňa primeranú infraštruktúru a primerané prijímacie kapacity a otváracie hodiny, ako aj prispôsobenie sa osobitným potrebám rodičov a pomoc pri prekonávaní zložitých administratívnych postupov. Podpora pri zvládaní administratívnych postupov by sa mala poskytovať v rôznych formách vrátane jazykovej a digitálnej podpory, a to najmä skupinám osôb v zraniteľnej situácii alebo zo znevýhodneného prostredia, ktoré napríklad nevedia používať digitálne nástroje alebo k nim nemajú prístup. Zahŕňa aj prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí, rodičov a pracovníkov v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (10).

(24)

Ďalej prístupnosť zahŕňa zjednodušenie postupov a profesionalizáciu zamestnancov a špecialistov v záujme poskytovania primeranej podpory deťom so zdravotným postihnutím alebo so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a iným zraniteľným skupinám v nesegregovaných zariadeniach hlavného vzdelávacieho prúdu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa odstránili prekážky vo využívaní služieb VSRD a aby sa im predchádzalo, a to aj v prípade osôb so zdravotným postihnutím, a zaistiť, aby boli služby VSRD naozaj inkluzívne.

(25)

Pri riešení prístupnosti by sa malo prihliadať aj na územnú nerovnováhu. Prekážkami účasti môžu byť dlhé dochádzanie z veľkej vzdialenosti, chýbajúce alebo obmedzené dopravné spoje a dopravná preťaženosť, a to najmä pre deti so zdravotným postihnutím alebo so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nedostatkom vyhovujúcich služieb VSRD na miestnej úrovni sú najviac znevýhodnené odľahlé a vidiecke oblasti. Takáto územná nerovnováha môže prehlbovať problémy s cenovou dostupnosťou. Preto je dôležité v plánoch mobility prihliadať aj na rôzne profily používateľov služieb VSRD a do zberu údajov na účely hodnotenia a monitorovania zahrnúť územné pokrytie.

(26)

V mnohých členských štátoch sú stále najväčšou prekážkou účasti vysoké náklady na VSRD. Z údajov Eurostatu vyplýva, že faktor nákladov zohráva v mnohých krajinách významnú úlohu v rozhodnutí nevyužívať formálne služby starostlivosti o deti, a to najmä v prípade domácností ohrozených chudobou. Podľa štatistík Únie o príjmoch a životných podmienkach za rok 2016 13 % rodičov nevyužíva starostlivosť o deti z dôvodu nákladov na ňu a 11 % má stredne veľké až veľké ťažkosti si ju finančne dovoliť. Tieto percentuálne údaje sú v prípade domácností ohrozených chudobou viac ako dvojnásobné, konkrétne predstavujú 28 % a 27 %. Z vedeckého výskumu vyplývajú značné hospodárske, sociálne, vzdelávacie a vývojové prínosy vysokokvalitného VSRD. Zabezpečenie cenovo dostupného VSRD je prínosom pre splnenie potrieb žien v oblasti zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností, ako aj pre uľahčovanie ich účasti na trhu práce, čo má aj pozitívny dlhodobý vplyv na vzdelávanie od raného detstva, keďže buduje základy celoživotného pozitívneho prístupu k vzdelávaniu, ktorý sa netýka len zúčastnených detí, ale rozširuje sa na celú spoločnosť. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby boli náklady na VSRD primerané príjmu domácností a nepredstavovali prekážku vo využívaní VSRD. Okrem toho by mali členské štáty prihliadnuť aj na ďalšie náklady spojené s účasťou na VSRD, ako sú náklady na dopravu, oblečenie a zariadenie potrebné pri poskytovaní starostlivosti.

(27)

Jednou možnosťou, ako zabezpečiť primerané poskytovanie prístupného a cenovo dostupného vysokokvalitného VSRD, je zaviesť právny nárok na VSRD, na základe ktorého by subjekty verejného sektora zaručili miesto pre všetky deti, ktorých rodičia o to žiadajú, bez ohľadu na ich zamestnanie, sociálno-ekonomické postavenie alebo rodinný stav. Vo väčšine členských štátov už takýto právny nárok existuje, ale vek, od ktorého nárok vzniká, sa do veľkej miery líši. V ideálnom prípade by nemala nastať prestávka medzi primerane platenou alebo kompenzovanou materskou, otcovskou a rodičovskou dovolenkou a právnym nárokom na VSRD.

(28)

Očakáva sa, že zvýšenie dostupnosti vysokokvalitného, prístupného a cenovo dostupného VSRD pre rodiny a zlepšenie pracovných podmienok a miezd v sektore VSRD bude mať prínosy pre hospodárstvo. Zároveň možno optimalizovať fiškálnu udržateľnosť investovania do VSRD vyhodnotením vplyvu na verejné financie a pravidelným monitorovaním a neustálym zlepšovaním nákladovej efektívnosti, využívaním najlepších postupov vrátane efektívne navrhnutých mechanizmov financovania, ktoré sú v súlade s celkovou udržateľnosťou verejných financií.

(29)

Jednoduchý a rovnaký prístup k primeraným online a offline informáciám o VSRD bez akejkoľvek diskriminácie má kľúčový význam pre všetkých rodičov bez ohľadu na zloženie rodiny a rodinný stav vrátane registrovaných partnerstiev, ako sa uznáva vo vnútroštátnom práve. Ide o informácie o nároku na vhodné služby a o dostupnosti týchto služieb, možnostiach prístupu k nim a prípadne o oprávnenosti na finančnú podporu.

(30)

Nedostatočné informovanie o právach rodičov a detí v súvislosti s VSRD a o jeho význame pre dosiahnutie vzdelania v budúcnosti predstavuje ďalšiu prekážku využívania služieb, ktorá ovplyvňuje účasť žien na pracovnom trhu. Správne a dôkladné informovanie rodičov by malo viesť k dobre zváženým a podloženým rozhodnutiam o možnostiach starostlivosti.

(31)

Sektor VSRD trpí v mnohých krajinách nedostatkom zamestnancov. Ten možno riešiť prostredníctvom viacerých stratégií v oblastiach ako zlepšovanie pracovných podmienok, kariérne vyhliadky a odmeňovanie poskytovaním možností pravidelného zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností, vypracúvaním kreatívnych stratégií prijímania zamestnancov a snahou o zapojenie rôznych nedostatočne zastúpených skupín do pracovnej sily vo VSRD, ako napríklad mužov alebo osôb z rôznych kultúrnych prostredí, napr. migrantov a utečencov. K riešeniu nedostatku pracovnej sily môže prispieť jednoduchý a rýchly mechanizmus uznávania kvalifikácie. V odporúčaní Komisie (EÚ) 2022/554 (11) sa napríklad rieši prístup osôb utekajúcich pred vojnou na Ukrajine k regulovaným povolaniam.

(32)

Podpora spravodlivých pracovných podmienok pre zamestnancov v sektore VSRD by mala prispieť k prilákaniu nových pracovníkov a zároveň zabezpečiť, aby tí, ktorí pracujú v tomto sektore, boli ochotní vykonávať túto prácu až do dôchodku. Rovnako môže prispieť k riešeniu rodovej segregácie v sektore VSRD. V tejto súvislosti sa v politických usmerneniach Medzinárodnej organizácie práce k podpore dôstojnej práce pracovníkov v oblasti vzdelávania v ranom detstve (12) poskytujú usmernenia týkajúce sa možného vykonávania odporúčaní o profesijnom rozvoji a kariérnom raste, vhodnom odmeňovaní vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu, udržateľnom zamestnaní a pracovných podmienkach, ako aj podpore sociálneho dialógu v tomto sektore.

(33)

Starostlivosť o deti sa nekončí dňom ich nástupu na prvý stupeň základnej školy. Účasť matiek na pracovnom trhu a ich pracovný čas môžu obmedzovať aj potreby starostlivosti o deti vo veku prvého stupňa základnej školy, ak vo vnútroštátnych školských systémoch neexistujú žiadne primerané, kvalitné a cenovo dostupné riešenia v oblasti starostlivosti po skončení vyučovania a počas prázdnin. Ak nie sú dostupné možnosti starostlivosti pre staršie deti, dostupnosť VSRD pre ich mladších súrodencov neumožní rodičom účasť na pracovnom trhu, čo môže mať zasa vplyv na využívanie VSRD v prípade mladších súrodencov. Členské štáty by preto mali zabezpečovať primeranú, kvalitnú a cenovo dostupnú mimoškolskú starostlivosť. Odporúča sa, aby opatrenia prijaté členskými štátmi v relevantných prípadoch zahŕňali ponuku dohľadu a podpory pri domácich úlohách pre všetky deti vrátane detí zo znevýhodneného prostredia.

(34)

Pre mnohých rodičov, najmä ženy, je naďalej značnou výzvou rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Náročnosť vyváženia pracovných a opatrovateľských povinností je hlavnou prekážkou, ktorá spôsobuje nedostatočné zastúpenie žien na pracovnom trhu. V tejto súvislosti majú na úlohy žien a mužov v oblasti starostlivosti často vplyv rodové stereotypy. Nerovnováha medzi ženami a mužmi pri poskytovaní starostlivosti zasa posilňuje rodové stereotypy, pokiaľ ide o povolania a úlohy mužov a žien.

(35)

Tento pretrvávajúci rodový rozdiel v oblasti starostlivosti by sa mal riešiť, a to najmä povzbudzovaním otcov, aby využívali otcovskú dovolenku, rodičovskú dovolenku a flexibilné formy organizácie práce, ak je to potrebné, a zároveň sa v partnerstve rovnomernejšie podieľali na opatrovateľských povinnostiach v rámci platenej aj neplatenej práce (13). Vykonávaním smernice (EÚ) 2019/1158 by sa malo posilniť právo pracovníkov s opatrovateľskými povinnosťami na otcovskú a rodičovskú dovolenku a právo žiadať o flexibilné formy organizácie práce. Ďalšie opatrenia by sa mali zameriavať na zvyšovanie informovanosti o týchto nových právach a na monitorovanie toho, či pracovníci dokážu tieto práva plne využívať bez toho, aby boli v práci znevýhodňovaní.

(36)

Okrem iných opatrení na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života by sa podľa potreby mali podporovať flexibilné riešenia na využívanie VSRD. Napríklad pracovníci s opatrovateľskými povinnosťami by využívali prístup k doplnkovým službám starostlivosti o deti, ako je skoré otvorenie, poskytovanie jedál a neskoršie zatvorenie.

(37)

V záujme lepšieho pochopenia potrieb a obmedzení starostlivosti by mali členské štáty zabezpečiť dostupnosť primeraných dostatočne podrobne rozdelených, spoľahlivých a porovnateľných údajov. Keďže smernica (EÚ) 2019/1158 neobsahuje osobitné ustanovenia o zbere údajov, tieto údaje by mali zahŕňať aj čerpanie otcovských a rodičovských dovoleniek, a to pri zohľadnení metodickej príručky pre rámec ukazovateľov pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ktorú vypracoval Výbor pre zamestnanosť (EMCO) a Výbor pre sociálnu ochranu (SPC) na pomoc pri riadnom monitorovaní a hodnotení uvedenej smernice.

(38)

Pokrok pri vykonávaní tohto odporúčania by sa mal pravidelne monitorovať v rámci európskeho semestra, výročnej správy Komisie o rodovej rovnosti v Únii a portálu na monitorovanie stratégie pre rodovú rovnosť. Na tento účel by mali členské štáty predovšetkým podporiť Komisiu pri možnom vypracovaní a výpočte ukazovateľa na meranie rodového rozdielu v oblasti starostlivosti, teda rozdielu v čase, ktorý na starostlivosť vynakladajú ženy a muži, rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a vo vynakladaní času na platenú a neplatenú prácu, aby bolo možné lepšie pochopiť vzájomný vzťah medzi týmito prvkami a na základe toho vypracovať politiky rodovej rovnosti a sociálne politiky založené na dôkazoch. Členské štáty by okrem toho nemali poľavovať v úsilí o vypracovanie a uskutočnenie reforiem v sektore VSRD, pri ktorom by mali čo najlepšie využiť podporu Komisie, a to aj v rámci Nástroja technickej podpory, prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a využívania vhodných procesov a metodík, a prostredníctvom zberu údajov, zapojenia zainteresovaných strán a účinnejšej a efektívnejšej medziinštitucionálnej koordinácie, ako aj plánovania, prideľovania a profesijného rozvoja ľudských zdrojov v sektore VSRD.

(39)

Pojem „vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve“ by sa mal chápať tak, ako sa vymedzuje v odporúčaní Rady týkajúcom sa vysokokvalitných systémov VSRD, a to tak, že odkazuje na akýkoľvek regulovaný mechanizmus, ktorým sa poskytuje vzdelávanie a starostlivosť pre deti od narodenia až do veku povinnej školskej dochádzky, a to bez ohľadu na prostredie, financovanie, otváracie hodiny alebo obsah programu, a ktorý zahŕňa zariadenia dennej starostlivosti o deti a dennú starostlivosť o deti rodinného typu, súkromné a verejne financované poskytovanie starostlivosti, ako aj poskytovanie predškolského a predprimárneho vzdelávania a starostlivosti.

(40)

S cieľom posúdiť vplyv tohto odporúčania by Komisia v spolupráci s členskými štátmi mala monitorovať jeho pokrok a pravidelne o ňom podávať správy Rade,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.