1.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2022/2434 (2) sa do nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) zavádza diverzifikovaná stratégia financovania ako jediná metóda financovania na vykonávanie operácií vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu vykonávaných Komisiou. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ, Euratom) 2022/2434 by sa diverzifikovaná stratégia financovania mala uplatňovať na programy finančnej pomoci, ktorých základné akty nadobúdajú účinnosť 9. novembra 2022 alebo neskôr.

2.

Na vykonávanie diverzifikovanej stratégie financovania by Komisia mala stanoviť potrebné dojednania. Uplatňovanie diverzifikovanej stratégie financovania si vyžaduje prijatie súboru pravidiel na stanovenie alokácie príslušných nákladov k príslušným programom finančnej pomoci; tým by sa malo zabezpečiť, že všetky náklady, ktoré vzniknú Únii a súvisia s finančnou pomocou, sa účtujú prijímateľovi.

3.

Metodika alokovania nákladov súvisiacich s vykonávaním diverzifikovanej stratégie financovania v rámci nástroja NextGenerationEU (NGEU) bola stanovená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2021/1095 (3). Je vhodné rozšíriť tieto dojednania na operácie vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu vykonávané v rámci diverzifikovanej stratégie financovania podľa článku 220a nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.

Povinnosť splácania by mali mať prijímatelia finančnej pomoci v súlade s článkom 220 ods. 5 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v súlade s rozpočtovými zásadami správneho finančného riadenia a vyrovnanosti rozpočtu. Všetky náklady by sa mali účtovať prijímateľom na základe jednotnej metodiky alokácie nákladov, ktorou sa zabezpečí transparentná a proporcionálna alokácia nákladov.

5.

Metodika alokácie nákladov by mala zaistiť, že nebude dochádzať ku krížovému subvencovaniu nákladov jednej kategórie prijímateľov inou kategóriou. Náklady na úvery by sa mali v plnej miere pripísať prijímateľom týchto úverov a náklady na nesplatné sumy zase rozpočtu EÚ, a to na základe skutočných nákladov vynaložených na získanie a vyplatenie príslušného podielu výnosov rôznym prijímateľom. Táto metodika by mala pokrývať všetky náklady, ktoré vzniknú Únii v súvislosti s vypožičiavaním si prostriedkov a riadením dlhu vrátane všetkých administratívnych nákladov, a mala by zabezpečovať, aby sa pre každé vyplácanie prostriedkov vypočítali rôzne kategórie nákladov.

6.

Aby sa zaistilo spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s prijímateľmi, Komisia by mala zaviesť spoločnú a jednotnú metodiku pre náklady uplatniteľnú na všetky typy vyplácaní prostriedkov (tie, ktoré sú hradené z rozpočtu Únie a tie, ktoré hradia prijímatelia), ktoré pripisujú náklady prijímateľom na základe podielu získaných výnosov.

7.

V tejto metodike výpočtu a alokácie nákladov by sa mali rozlišovať tri kategórie nákladov: náklady na financovanie, náklady na riadenie likvidity a administratívne náklady. Náklady na financovanie vyplývajú z úrokovej sadzby a iných poplatkov, ktoré musí Komisia platiť za jednotlivé nástroje emitované na financovanie príslušných vyplácaní prostriedkov. Náklady na riadenie likvidity sú náklady, ktoré vznikli v dôsledku súm emitovaných a dočasne držaných na účtoch likvidity ako rezervy na krytie budúcich platieb. Tieto bežné prevádzkové režijné náklady sú neoddeliteľnou súčasťou diverzifikovanej stratégie financovania a mali by sa spravodlivo rozdeliť medzi všetkých prijímateľov. Treťou kategóriou nákladov sú administratívne náklady na budovanie technickej a prevádzkovej kapacity na vykonávanie diverzifikovanej stratégie financovania, ktoré vznikajú jasne v dôsledku vykonávania diverzifikovanej stratégie financovania.

8.

Spravodlivé a primerané rozdelenie nákladov sa vykoná priradením vyplácaní prostriedkov a súvisiacich nástrojov financovania do časových období (ďalej len „časové úseky“). Existujúce vyplácania prostriedkov a súvisiace transakcie vypožičiavania si prostriedkov vykonávané v rámci diverzifikovanej stratégie financovania, ktoré sú už pridelené do časových úsekov, nie sú dotknuté pripočítaním vyplácaní prostriedkov v rámci programov finančnej pomoci v rozsahu pôsobnosti článku 220a nariadenia o rozpočtových pravidlách. Od začiatku vyplácania takýchto úverov sa náklady na každé vyplácanie prostriedkov financované prostredníctvom diverzifikovanej stratégie financovania vypočítajú a priradia rovnakým spôsobom. Hlavnou výhodou tohto prístupu je, že náklady na financovanie sú rovnaké pre všetky vyplácania prostriedkov pridelené do toho istého časového úseku, čím sa zabezpečí, že vypožičané prostriedky budú prispôsobené potrebám týkajúcim sa vyplácania prostriedkov.

9.

Malo by sa zabezpečiť, aby v prípade žiadneho z programov, na ktoré by sa vzťahovala metodika alokácie nákladov, nedošlo k žiadnemu vplyvu na rozdelenie nákladov. Metodika alokácie nákladov by sa od jej prijatia uplatňovala na vypožičané prostriedky v rámci NGEU a na úvery podľa nariadenia (EÚ) 2022/2463 (4), ktoré majú podobnú dĺžku trvania a štruktúru. Preto je možné zahrnúť ich do tých istých časových úsekov. Ak sa vytvorí nový program finančnej pomoci s odlišným trvaním a štruktúrou a s pravdepodobným vplyvom na náklady, táto metodika by sa mala podľa potreby preskúmať.

10.

Výpočet nákladov na financovanie, ktoré vyplývajú z transakcií vypožičiavania si prostriedkov, by mal byť odvodený od nákladov vyplývajúcich zo všetkých operácií vypožičiavania si prostriedkov počas šesťmesačného obdobia, do ktorého spadá dátum vyplácania prostriedkov. Toto priradenie nákladov na financovanie do časových úsekov je potrebné na zabezpečenie toho, aby náklady na financovanie účtované v súvislosti s vyplácaním prostriedkov boli úzko spojené so sadzbami prevládajúcimi na trhu v čase, keď sa uskutočňujú. Tento prístup znamená, že presné náklady na financovanie sú stanovené až po dokončení združeného súboru financovania pri uzavretí šesťmesačného časového úseku, ale prijímatelia úverov budú mať k dispozícii orientačné ceny pred konečným stanovením nákladov. Prijímatelia úverov alebo – v prípade vonkajších pripísaných príjmov podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2020/2094 (5) – rozpočet EÚ by mali platiť rovnaký poplatok. Zabráni sa tak svojvoľnosti alebo náhodnosti, ktorá je charakteristická pre tradičnú metódu back-to-back, v rámci ktorej náklady pre každého konkrétneho prijímateľa záviseli od podmienok, ktoré bolo možné získať v konkrétny deň, v ktorom došlo k vypožičaniu si prostriedkov.

11.

Každý časový úsek by mal byť aktívny počas obdobia šiestich mesiacov, ktoré začína 1. januára alebo 1. júla. Prvý časový úsek by však mal pokrývať obdobie od 1. júna 2021 do 31. decembra 2021, ako sa uvádza v článku 4 rozhodnutia.

12.

Hoci náklady na financovanie sa môžu medzi šesťmesačnými časovými úsekmi líšiť z dôvodu rozdielov v podmienkach financovania, ktoré sú mimo kontroly Komisie, Komisia bude riadiť operácie vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu tak, aby sa zaistilo, že každý časový úsek má v čo najväčšej možnej miere podobné profily splatnosti.

13.

Stratégia financovania, ktorú uplatňuje Komisia, umožňuje lepšie riadenie úrokového rizika a iných finančných rizík. Hoci úrokové sadzby účtované prijímateľom úverov budú stabilné, bude potrebné vykonávať pravidelné a marginálne prepočítavanie sadzieb, keď bude potrebné nahradiť v združenom súbore financovania nástroje, ktoré dosiahli splatnosť. Ak to bude opodstatnené, Komisia bude rozvíjať svoju schopnosť využívať deriváty, ako sú swapy, na riadenie akéhokoľvek zostávajúceho úrokového rizika a na to, aby prijímateľovi dokázala ponúknuť možnosť úverov s pevnou úrokovou sadzbou. Náklady na tento nástroj s pevnou úrokovou sadzbou by mal v plnej miere a výlučne znášať prijímateľ využívajúci túto možnosť.

14.

Sumy vyplácaní prostriedkov v rámci časového úseku by sa mali rovnať sume nástrojov dlhodobého financovania priradenej do daného časového úseku. Vo väčšine prípadov sa vyplácanie výnosov uskutočňuje v tom istom časovom úseku, v ktorom dôjde k emisii nástrojov dlhodobého financovania použitých na získanie týchto výnosov, a do toho istého časového úseku sa aj priradia. Nepredvídané oneskorenia pri vyplácaní prostriedkov však môžu viesť k situáciám, keď sa výnosy z dlhodobého financovania získali, no nemôžu byť uhradené podľa pôvodného plánu. Podľa tohto scenára sa vyplácanie prostriedkov môže odložiť z jedného časového úseku do nasledujúceho časového úseku. Ak sa však finančné prostriedky na tieto konkrétne potreby financovania už získali a priradili do predchádzajúceho časového úseku, nemôžu sa v tomto časovom úseku použiť na iné potreby. Za týchto okolností by malo byť možné priradiť vyplácania prostriedkov do toho časového úseku, pre ktorý boli nástroje financovania emitované. Rovnako by malo byť možné priradiť nástroje dlhodobého financovania nasledujúceho časového úseku do predchádzajúceho časového úseku vtedy, keď suma nástrojov dlhodobého financovania uvedeného časového úseku nepostačuje na pokrytie sumy vyplácaní prostriedkov.

15.

Komisia bude zároveň potrebovať nejaké prostriedky na to, aby mohla v rámci predchádzajúceho časového úseku predvídať potreby týkajúce sa vyplácania prostriedkov, ktoré vzniknú v ranom štádiu nasledujúceho časového úseku. Na riešenie takýchto situácií a na zabezpečenie toho, aby Komisia mala k dispozícii zdroje za výhodných podmienok pre vyplácania prostriedkov, ktoré sa uskutočnia časovo krátko pred prechodom alebo po prechode medzi časovými úsekmi, by Komisia mala mať možnosť priradiť nástroje dlhodobého financovania do nasledujúceho časového úseku.

16.

Schopnosť riadiť likviditu operácií financovania prístupom ku krátkodobým výpožičkám a držbe hotovosti na prudenciálne účely je ústrednou a charakteristickou črtou diverzifikovanej stratégie financovania. Toto riadenie likvidity umožní Komisii uspokojiť všetky platobné potreby a prispôsobiť emisie trhovým podmienkam. Táto schopnosť vedie k nákladom na získavanie výnosov prostredníctvom emisie krátkodobých cenných papierov a k dočasnej držbe určitých výnosov na účte likvidity s cieľom zaručiť schopnosť realizovať všetky platby na požiadanie. Operácie riadenia dlhu v rámci diverzifikovanej stratégie financovania umožňujú lepšie riadenie úrokových a iných finančných rizík. Môžu zahŕňať použitie derivátov, ako sú swapy, na riadenie úrokových alebo iných finančných rizík v súvislosti s úvermi pre prijímateľov alebo vykonávanie zabezpečených alebo nezabezpečených transakcií na peňažnom trhu. Náklady vzniknuté v súvislosti so spätným odkúpením a/alebo držbou vlastných dlhopisov na účely riadenia likvidity by sa mali považovať za náklady na riadenie likvidity. Týmto rozhodnutím by sa mal stanoviť základ pre výpočet týchto nákladov na likviditu a ich účtovanie na spravodlivom a nestrannom základe všetkým relevantným prijímateľom výnosov v priebehu daného roka.

17.

Potreby týkajúce sa vyplácania prostriedkov, ktoré sú vyššie než suma nástrojov dlhodobého financovania alokovaných do príslušného časového úseku alebo platby úrokov, môžu mať za následok deficit likvidity v rámci určitého časového úseku. Potreby týkajúce sa vyplácania prostriedkov, ktoré sú nižšie než suma nástrojov dlhodobého financovania alokovaných do príslušného časového úseku alebo splátkové platby prijaté v súvislosti s ešte neuhradenými vyplácaniami prostriedkov alokovanými do časového úseku, môžu viesť k prebytku likvidity. Kompenzácia týchto prebytkov alebo deficitov likvidity je nevyhnutnou požiadavkou vykonávania diverzifikovanej stratégie financovania. Tieto náklady by nemali znášať príslušné časové úseky, ale mali by sa izolovať a riadiť ako súčasť osobitných režijných nákladov na riadenie likvidity. V tomto rozhodnutí by sa mal stanoviť mechanizmus na odčleňovanie nákladov vyplývajúcich z deficitov alebo prebytkov likvidity, aby ich mohol absorbovať širší program financovania vo forme nákladov na riadenie likvidity. Komisia by mala využívať úsek riadenia likvidity na vyrovnanie všetkých kladných alebo záporných hotovostných zostatkov v rámci časových úsekov vo vzťahu k celkovej sume vyplácaní prostriedkov.

18.

Vykonávanie diverzifikovanej stratégie financovania si vyžaduje nadobudnutie nových kapacít potrebných na získanie čo najvýhodnejšieho prístupu na kapitálové trhy a zabezpečenie nepretržitej a účinnej údržby takejto infraštruktúry. To zahŕňa náklady potrebné na vedenie účtov likvidity, na získanie kapacity na organizovanie aukcií poukážok a dlhopisov EÚ a na zavedenie nových interných kapacít na spracovanie údajov. Takéto náklady, ktoré vyplývajú priamo z vykonávania operácií vypožičiavania si a vyplácania prostriedkov, by sa mali považovať za režijné náklady, v rámci ktorých sa rozlišuje medzi nákladmi súvisiacimi so zriadením a s údržbou infraštruktúry vypožičiavania si prostriedkov a platieb. Tieto náklady by mali byť obsiahnuté v nákladoch na službu v rámci administratívnej réžie.

19.

Náklady na službu v rámci administratívnej réžie v sebe kombinujú všetky administratívne náklady, ktoré vznikli priamo pri vykonávaní diverzifikovanej stratégie financovania. Tieto náklady vznikajú buď ako náklady na zriadenie, náklady súvisiace s jednorazovými výdavkami na budovanie určitých prevádzkových kapacít alebo ako opakujúce sa náklady, ktoré sú nevyhnutnými nákladmi priamo priraditeľnými operáciám vypožičiavania si prostriedkov a riadenia dlhu v rámci diverzifikovanej stratégie financovania a ktoré vznikajú v priebehu času. Zatiaľ čo opakujúce sa náklady sú pravidelnými ročnými nákladmi účtovanými v súvislosti s vyplácaniami prostriedkov, ktoré sa uskutočňujú v danom roku, náklady na zriadenie by sa mali účtovať ako jednorazové výdavky.

20.

Náklady súvisiace so zriadením a budovaním kapacít týchto operácií vznikali od roku 2021 a už boli pripísané prijímateľom programov finančnej podpory NGEU prostredníctvom osobitných režijných nákladov na zriadenie. Prijímatelia iných programov finančnej pomoci v rozsahu pôsobnosti článku 220a nariadenia o rozpočtových pravidlách by preto nemali znášať náklady súvisiace s týmto predchádzajúcim budovaním kapacít, ale len budúce výdavky súvisiace s údržbou tejto infraštruktúry. Podiel administratívnych nákladov programov finančnej pomoci v rámci rozsahu pôsobnosti článku 220a nariadenia o rozpočtových pravidlách okrem NGEU by sa preto mal obmedziť na opakujúce sa náklady a k týmto programom by sa malo pristupovať tak, ako ku každému prijímateľovi diverzifikovanej stratégie financovania.

21.

Administratívne náklady zahrnuté do nákladov na službu v rámci administratívnej réžie by mali byť obmedzené na vyčerpávajúci zoznam oprávnených nákladov, ktoré priamo súvisia s diverzifikovanou stratégiou financovania. Do zoznamu oprávnených administratívnych výdavkov sa na základe dohôd dosiahnutých v súvislosti s ročným rozpočtom na rok 2023 pridávajú zmluvné poplatky za nábor externých konzultantov. Rozšírenie zoznamu oprávnených administratívnych výdavkov bolo oznámené orgánom členských štátov pred prijatím tohto rozhodnutia. Súhrnné náklady na službu v rámci administratívnej réžie predstavujú veľmi obmedzenú časť súhrnných nákladov na operácie diverzifikovanej stratégie financovania.

22.

Proces fakturácie ex post je navrhnutý tak, aby sa zabezpečilo, že náklady sa budú hradiť v nasledujúcom roku a až do chvíle, keď už náklady nie sú generované v dôsledku operácií vypožičiavania si prostriedkov, riadenia dlhu a platieb v rámci diverzifikovanej stratégie financovania.

23.

Výnimočne v prípade úverov finančnej pomoci Ukrajine poskytnutých podľa nariadenia (EÚ) 2022/2463 môže Únia znášať náklady na úroky a administratívne náklady súvisiace s vypožičiavaním si prostriedkov a poskytovaním úverov v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2022/2463. Potrebné zdroje by sa poskytli z príspevkov členských štátov v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2022/2463. Fakturácia týchto nákladov by sa preto mala zosúladiť s fakturáciou nákladov v súvislosti s vyplácaniami prostriedkov ako vonkajších pripísaných príjmov podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2020/2094 a mala by byť zoskupená podľa štvrťroka.

24.

Komisia by mala vydať potvrdenie o každom vyplácaní prostriedkov vrátane nenávratnej podpory v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia 2020/2094, návratnej podpory členským štátom v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia 2020/2094 a úverov poskytnutých niektorému členskému štátu alebo tretej krajine v rámci programov finančnej pomoci v rozsahu pôsobnosti článku 220a nariadenia o rozpočtových pravidlách.

25.

Úvery v rámci diverzifikovanej stratégie financovania sa majú implementovať za štandardných finančných podmienok (profil splatnosti a splácania) pre každé vyplácanie prostriedkov. V prípade nenávratnej podpory by potvrdenie malo byť hlavným podporným prvkom určujúcim tieto finančné podmienky pre rozpočet EÚ. Potvrdením sa má stanoviť nárok na úhradu nákladov na základe ním stanovených finančných podmienok. Tieto podmienky by mali zahŕňať dátum vyplácania prostriedkov, výšku finančnej podpory, dátum platieb nákladov na financovanie a dátum splatnosti. Potvrdenie predstavuje dôležitý základ rozpočtového plánovania, finančných tokov a účtovania nenávratnej podpory EÚ.

26.

Vhodnými odkazmi v dohodách o úvere sa objasní, že náklady na vyplácania prostriedkov sa určia uplatnením metodiky stanovenej v tomto rozhodnutí.

27.

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať na všetky transakcie vypožičiavania si prostriedkov a na vyplácania prostriedkov v rámci programu NGEU vrátane tých, ktoré sa uskutočnili pred nadobudnutím jeho účinnosti,