(1)

V súlade s článkom 25a ods. 2 nariadenia (ES) č. 810/2009 Komisia má pravidelne posúdiť spoluprácu tretích krajín v otázkach readmisie. Na základe posúdenia vykonaného v súlade s uvedeným ustanovením, spolupráca s Gambiou v otázkach readmisie bola posúdená ako nedostatočná. Vzhľadom na kroky prijaté na zlepšenie úrovne spolupráce a celkové vzťahy Únie s Gambiou sa usúdilo, že spolupráca Gambie s Úniou v otázkach readmisie nie je dostatočná, a že je preto potrebné, aby Únia prijala opatrenia.

(2)

V súlade s článkom 25a ods. 5 písm. a) nariadenia (ES) č. 810/2009 bolo 7. októbra 2021 prijaté vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1781 (2), ktorým sa dočasne pozastavilo uplatňovanie určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 vo vzťahu k určitým štátnym príslušníkom Gambie.

(3)

V súlade s článkom 25a ods. 2 nariadenia (ES) č. 810/2009 Komisia nepretržite posudzuje spoluprácu s Gambiou v otázkach readmisie po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2021/1781. V posúdení sa poukazuje na to, že sa nedosiahlo žiadne zásadné zlepšenie, pretože spolupráca v oblasti identifikácie a návratu zostáva problematická; nedodržal sa časový rámec stanovený v readmisnej dohode EÚ-Gambia a moratórium na návraty charterovými letmi, ktoré jednostranne zaviedla Gambia, platilo do marca 2022. Napriek určitému obmedzenému vývoju, a to najmä pokiaľ ide o udelenie troch povolení na pristátie v prípade návratových operácií, ktoré sa uskutočnili po zrušení moratória zavedeného Gambiou, zostáva spolupráca v otázkach readmisie nedostatočná a je stále potrebné zásadné a trvalé zlepšenie.

(4)

Komisia vo svojom posúdení konštatuje, že napriek opatreniam prijatým vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2021/1781 je spolupráca Gambie s Úniou v otázkach readmisie nedostatočná, a preto sú potrebné ďalšie opatrenia bez vplyvu na vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/1781.

(5)

Postupné uplatňovanie vyššieho vízového poplatku pre štátnych príslušníkov Gambie by malo gambijským orgánom vyslať jasný signál, že je nevyhnutné prijať potrebné opatrenia na zlepšenie spolupráce v otázkach readmisie.

(6)

Vízový poplatok vo výške 120 EUR, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 810/2009, by sa mal preto uplatňovať na štátnych príslušníkov Gambie, ktorí podliehajú vízovej povinnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 (3). V súlade s uvedeným nariadením sa uvedený poplatok netýka detí mladších ako 12 rokov. Nemal by sa vzťahovať ani na žiadateľov, ktorí sú od vízového poplatku oslobodení alebo sa na nich vzťahuje zníženie v súlade s nariadením (ES) č. 810/2009.

(7)

Toto rozhodnutie by nemalo mať vplyv na uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (4), ktorou sa právo na voľný pohyb rozširuje na rodinných príslušníkov, ktorí sa pripájajú k občanovi Únie alebo ho sprevádzajú, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Toto rozhodnutie by sa teda nemalo vzťahovať na rodinných príslušníkov občana Únie, na ktorých sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, ani na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny požívajúceho právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie na základe dohody medzi Úniou a treťou krajinou.

(8)

Opatreniami stanovenými v tomto rozhodnutí by nemali byť dotknuté záväzky členských štátov podľa medzinárodného práva, a to ani ako hostiteľských krajín medzinárodných medzivládnych organizácií alebo medzinárodných konferencií zvolaných Organizáciou Spojených národov alebo inými medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, ktoré sú usadené v členských štátoch. Uplatňovanie zvýšeného vízového poplatku by sa preto nemalo vzťahovať na štátnych príslušníkov Gambie žiadajúcich o vízum, pokiaľ je to potrebné na to, aby si členské štáty plnili svoje záväzky ako hostiteľské krajiny takýchto organizácií alebo konferencií.

(9)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto rozhodnutí, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(10)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (5); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(11)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (6), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (7).

(12)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (9).

(13)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (11).

(14)

Toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011,