(1)

Dánsky úrad na ochranu hospodárskej súťaže a ochranu spotrebiteľa (DCCA) (ďalej len „žiadateľ“) predložil 24. septembra 2021 Komisii žiadosť podľa článku 35 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť je v súlade s článkom 1 ods. 1 vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/1804 (2).

(2)

Žiadosť sa týka výroby a veľkoobchodného predaja elektriny z konvenčných a obnoviteľných zdrojov v Dánsku.

(3)

Žiadosť sa však nevzťahuje na:

(4)

Výroba a veľkoobchodný predaj elektriny z konvenčných a obnoviteľných zdrojov predstavuje činnosť súvisiacu s dodávkou elektriny v súlade s článkom 9 smernice 2014/25/EÚ.

(5)

V súlade s bodom 1 písm. a) prílohy IV k smernici 2014/25/EÚ, ak voľný prístup k trhu možno predpokladať na základe článku 34 ods. 3 prvého pododseku uvedenej smernice, Komisia na základe žiadosti prijme vykonávacie rozhodnutie do 90 pracovných dní.

(6)

Podľa bodu 1 štvrtého pododseku prílohy IV k smernici 2014/25/EÚ môže Komisia túto lehotu po dohode so subjektmi, ktoré požiadali o výnimku, predĺžiť. Keďže úrad DCCA 4. marca 2022 predložil doplňujúce informácie, lehota, ktorú má Komisia k dispozícii na rozhodnutie o tejto žiadosti, sa týmto stanovuje na 31. júla 2022.

(7)

Smernica 2014/25/EÚ sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na vykonávanie činností týkajúcich sa dodávky elektriny do pevných sietí určených na poskytovanie služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou elektriny, pokiaľ sa na túto činnosť nevzťahuje výnimka v zmysle článku 34 uvedenej smernice.

(8)

Podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje daná smernica, nepodliehajú uvedenej smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií so zreteľom na osobitné charakteristiky príslušného odvetvia (3). Toto posúdenie je však obmedzené uplatniteľnými krátkymi lehotami a tým, že sa musí zakladať na informáciách, ktoré má Komisia k dispozícii, ktoré nie je možné doplniť časovo náročnejšími metódami, okrem iného najmä verejnými dotazníkmi určenými dotknutým hospodárskym subjektom (4). V tejto súvislosti, hoci sa o otázke, či je činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži, rozhodne na základe kritérií, ktoré sú v súlade s ustanoveniami ZFEÚ v oblasti hospodárskej súťaži, nevyžaduje sa, aby tieto kritériá boli tieto kritériá práve kritériami ustanovení právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže (5).

(9)

Prístup sa považuje za neobmedzený, ak členský štát vykonáva a uplatňuje príslušné právne predpisy Únie, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť hospodárskej súťaži. Tieto právne predpisy sú uvedené v prílohe III k smernici 2014/25/EÚ. Pokiaľ ide o výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny, v uvedenej prílohe sa odkazuje na smernicu 2009/72/ES, ktorá bola s účinnosťou od 1. januára 2021 zrušená smernicou (EÚ) 2019/944 (6). Podľa žiadateľa Dánsko transponovalo smernicu (EÚ) 2019/944 (7). V dôsledku toho možno podľa článku 34 ods. 3 smernice 2014/25/EÚ predpokladať voľný prístup na trh.

(10)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo posudzovať na základe rôznych ukazovateľov, z ktorých žiaden nie je sám osebe rozhodujúci. Pokiaľ ide o trh dotknutý týmto rozhodnutím, trhové podiely predstavujú jedno z kritérií, ktoré je potrebné zohľadniť spolu s ďalšími kritériami, ako je konkurenčný tlak vyvíjaný výrobcami zo susedných krajín alebo počet uchádzačov vo verejných súťažiach na kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov.

(11)

Cieľom tohto rozhodnutia je určiť, či sú služby, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, vystavené takej úrovni hospodárskej súťaže (na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice 2014/25/EÚ), ktorou sa dostatočne zaručí, že aj v prípade neexistencie disciplíny vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici 2014/25/EÚ sa obstarávanie na účely vykonávania príslušných činností bude vykonávať transparentným a nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré umožnia nákupcom nájsť riešenie, ktoré bude celkovo ekonomicky najvýhodnejšie.

(12)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v septembri 2021, ako to vyplýva z informácií predložených žiadateľom a verejne dostupných informácií.

(13)

Prístup na trh sa považuje za neobmedzený, ak príslušný členský štát vykonal a uplatnil príslušné právne predpisy Únie, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť hospodárskej súťaži. Dánsko podľa žiadateľa transponovalo smernicu (EÚ) 2019/944 prostredníctvom 29 vnútroštátnych opatrení. Potvrdila to Dánska agentúra pre energetiku (8). Komisia sa preto domnieva, že podmienky voľného prístupu na trh sú de jure splnené.

(14)

Pokiaľ ide o voľný prístup de facto, Komisia berie na vedomie pokrok v liberalizácii dánskeho trhu výroby elektriny od jeho otvorenia hospodárskej súťaži v roku 1999. Účasť Dánska na burze elektrickej energie Nord Pool a rozvoj prepojovacích kapacít zohrali významnú úlohu pri podpore konkurenčného tlaku. Pokiaľ ide o výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä veterných parkov na mori, verejné súťaže organizované dánskymi orgánmi lákajú čoraz väčší počet účastníkov.

(15)

Komisia dospela k záveru, že na účely tohto rozhodnutia sa prístup na trh považuje de jure a de facto za voľný na území Dánska.

(16)

Podľa praxe Komisie v oblasti fúzií (9) možno v sektore elektrickej energie rozlíšiť tieto relevantné produktové trhy: i) výroba a veľkoobchodné dodávky; ii) prenos; iii) distribúcia a iv) maloobchodné dodávky. Hoci niektoré z týchto trhov môžu byť ďalej rozdelené, podľa doterajšej praxe Komisie (10) sa odmieta rozlišovanie medzi trhom s výrobou elektriny a veľkoobchodným trhom zásobovania elektrinou, keďže výroba ako taká je len prvým krokom v hodnotovom reťazci, ale vyrobený objem elektriny sa predáva prostredníctvom veľkoobchodného trhu. Konkrétnejšie sa to potvrdilo pre severské štáty (11).

(17)

Komisia vo svojej praxi v oblasti fúzií navyše skonštatovala, že relevantný produktový trh v regióne severnej Európy zahŕňa elektrinu predávanú prostredníctvom dvojstranných zmlúv aj na platforme Nord Pool, a to na Elspote (na dennom trhu), ako aj na Elbase (v rámci dňa) (12).

(18)

Žiadateľ tvrdí, že do rozsahu relevantného trhu by mali byť zahrnuté aj podnikové zmluvy o nákupe elektriny. Tieto zmluvy sú dvojstrannými zmluvami medzi výrobcom elektriny a odberateľom (obvykle veľkým používateľom elektriny), na základe ktorých používateľ nakupuje elektrinu priamo od výrobcu. Obchodné spoločnosti uzatvárajú zmluvy o nákupe elektriny s výrobcami elektriny z konvenčných aj obnoviteľných zdrojov, pričom súťažia o uzatvorenie zmlúv o nákupe elektriny.

(19)

Pokiaľ ide o ostatné dvojstranné transakcie, odberatelia, ktorí uzatvárajú zmluvy o nákupe elektriny, musia uzavrieť zmluvu so subjektom zúčtovania na riadenie ich odchýlok. Pokiaľ ide o vyváženie výroby/produkcie, výrobcovia elektrickej energie (ako sú vlastníci veterných parkov na mori) musia prispôsobiť svoju predpokladanú produkciu elektriny v reálnom čase, t. j. prispôsobiť predpokladanú produkciu skutočnej produkcii. Na túto zodpovednosť nemá vplyv to, ako sa výrobca rozhodne predávať vyrobenú elektrinu vrátane prostredníctvom podnikových zmlúv o nákupe elektriny.

(20)

Pokiaľ ide o to, či elektrina z konvenčných zdrojov a z obnoviteľných zdrojov patrí do rovnakého produktového trhu, Komisia dospela k rôznym záverom v závislosti od skutkovej situácie. Zistila, že výroba elektriny z konvenčných a obnoviteľných zdrojov v Nemecku (13) a Taliansku (14) by sa mala považovať za odlišné produktové trhy.

(21)

V prípade Holandska (15) však Komisia zistila, že výroba elektriny a veľkoobchodné dodávky elektriny z konvenčných a obnoviteľných zdrojov sú súčasťou toho istého relevantného produktového trhu. Pokiaľ ide o región severnej Európy, Komisia vo svojej praxi v oblasti fúzií považovala zdroj elektriny za irelevantný na účely vymedzenia produktu (16).

(22)

Žiadateľ tvrdí, že situácia v Dánsku sa líši od situácie v Nemecku a Taliansku v rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcich bodoch a je podobná situácii v Holandsku. Žiadateľ predložil tabuľky s podrobnosťami o podobnostiach a rozdieloch medzi dánskym a nemeckým, talianskym a holandským prípadom. Žiadateľ poukazuje na to, že hlavné rozdiely oproti situácii v Nemecku a Taliansku spočívajú v neexistencii zákonnej sadzby odmeny, v neexistencii prednosti výkupu a v skutočnosti, že elektrina z obnoviteľných zdrojov sa predáva na veľkoobchodnom trhu za rovnakú cenu ako elektrina z konvenčných zdrojov.

(23)

Vo svojom rozhodnutí o fúzii Fortum/Uniper (17) Komisia pripomenula, že relevantný produktový trh v regióne severnej Európy zahŕňal výrobu aj veľkoobchodný predaj elektriny, a to bez ohľadu na zdroje výroby a obchodné kanály, a že zahŕňal elektrinu predávanú prostredníctvom dvojstranných zmlúv a na severskej energetickej burze Nord Pool.

(24)

Pokiaľ ide o elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, žiadosť sa týka veterných parkov na mori Horns Rev 3, Vesterhav Syd, Vesterhav Nord a Kriegers Flak, ako aj budúcich veterných parkov vrátane veterného parku na mori Thor. Všetky príslušné programy podpory podliehali rozhodnutiam Komisie, ktorými sa potvrdila ich zlučiteľnosť s pravidlami EÚ o štátnej pomoci (18).

(25)

Okrem toho sa prémie vyplácané za výrobu elektriny z vetra znížili vďaka zvýšenej hospodárskej súťaži vo výrobe na minimum. Pre všetky uvedené veterné parky zorganizovala Dánska agentúra pre energetiku verejnú súťaž na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Verejná súťaž na výrobu vo veternom parku Horns Rev 3 (400 MW), ktorá sa konala v roku 2015, mala štyroch uchádzačov, verejná súťaž týkajúca sa Kriegers Flak (600 MW), ktorá sa konala v roku 2016, sedem uchádzačov a verejná súťaž týkajúca sa Vesterhav Nord/Sud (350 MW), ktorá sa konala v roku 2016, troch uchádzačov.

(26)

Hedžing rizika sa vykonáva pred postupom verejného obstarávania a dánske orgány teraz lepšie rozumejú trhu a nadviazali skutočný dialóg o trhu.

(27)

Takisto výrazne klesli celkové náklady na technológie využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné turbíny na mori alebo solárna fotovoltika. V dôsledku toho bola cena víťaznej ponuky v roku 2010 na pobrežný veterný park Anholt 105 øre/kWh, zatiaľ čo cena víťaznej ponuky v roku 2016 na veterný park na mori Kriegers Flak bola 37 øre/kWh.

(28)

Dánsko má takisto v úmysle spustiť tri nové veľké veterné parky na mori. Prvý veterný park na mori bude mať kapacitu približne 800 MW, zatiaľ čo ostatné veterné parky na mori budú mať kapacitu najmenej 800 MW. Dánska agentúra pre energetiku vyzve na predloženie ponúk v rámci programov verejných súťaží na každý budúci veterný park na mori.

(29)

Rovnako ako vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2018/71 o výnimke pre výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny v Holandsku (19) Komisia poznamenáva, že prideľovanie dotácií podlieha hospodárskej súťaži prostredníctvom postupu predkladania ponúk, ktorým sa určujú pravidlá správania výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na ich politiku obstarávania. To stavia v Dánsku výrobu elektriny z konvenčných a obnoviteľných zdrojov (pokiaľ ide o veterné parky na mori, ktoré sú predmetom žiadosti) na rovnakú úroveň.

(30)

Na účely hodnotenia podmienok stanovených v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže, sa Komisia domnieva, že relevantným produktovým trhom je trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektriny, vrátane podnikových zmlúv o nákupe elektriny, vyrobenej z konvenčných zdrojov, ako aj z veterných parkov na mori, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o výnimku.

(31)

V roku 2006 Komisia v rozhodnutí o fúzii vymedzila (20) dva samostatné geografické trhy pre veľkoobchod s elektrickou energiou: trh východného Dánska (ďalej len „DK2“) a trh západného Dánska (ďalej len „DK1“), keďže v tom čase neexistovalo žiadne priame prepojenie medzi týmito dvomi dánskymi oblasťami ponuky (alebo ceny). Komisia dospela k rovnakému záveru v rozhodnutí vo veci DE/DK Interconnector z roku 2018 (21).

(32)

V roku 2014 Dánska rada pre hospodársku súťaž vo svojom rozhodnutí o virtuálnej elektrárni (ďalej len „VPP“) preskúmala trh výroby a veľkoobchodného predaja elektrickej energie v Dánsku (22). Týmto rozhodnutím Dánska rada pre hospodársku súťaž zrušila predchádzajúce záväzky prijaté spoločnosťou Elsam A/S pri fúzii medzi spoločnosťami Elsam A/S a Nesa A/S v roku 2004. Dánska rada pre hospodársku súťaž čiastočne podporila väčší geografický trh ako DK1. Trh DK1 je prepojený s Nórskom, Švédskom a Nemeckom prostredníctvom prenosových prepojení. Veľkoobchodná cena fyzickej elektrickej energie v DK1 sa v roku 2013 líšila od všetkých pripojených cenových zón počas menej ako 10 % hodín. Počas väčšiny času mal DK1 veľkoobchodnú cenu rovnajúcu sa aspoň jednej z pripojených cenových zón, čo podporovalo širší geografický trh ako západné Dánsko. Nedospelo sa však k záveru, či existuje širší geografický trh ako západné Dánsko. V roku 2019 Dánska rada pre hospodársku súťaž (23) uviedla, že trh výroby a veľkoobchodného predaja elektriny má vnútroštátny rozsah, ale ponechala otvorenú otázku, či určiť širšie alebo užšie vymedzenie geografického trhu. Tento záver bol založený na týchto predchádzajúcich veciach: 1. rozhodnutie M.8660 Fortum/Uniper, v ktorom Komisia dospela k záveru o existencii vnútroštátneho trhu vo Švédsku, 2. rozhodnutie M.3268 Sydkraft a Graninge, v ktorom Komisia zistila, že Švédsko predstavuje trh oddelený od Fínska a Dánska iba v nevýznamnom počte hodín, z čoho vyplávalo, že veľkoobchodný trh s elektrinou bol rozsahom širší ako vnútroštátny, a 3. rozhodnutie o VPP Dánskej rady pre hospodársku súťaž, v ktorom zistila náznaky väčšieho geografického trhu ako DK1 v dôsledku vývoja na trhu výroby a veľkoobchodného predaja elektriny v Dánsku. Kapacita prepojenia medzi Dánskom a susednými krajinami sa od roku 2006 výrazne rozšírila. Predovšetkým boli uvedené do prevádzky alebo rozšírené spojovacie vedenia Skagerrak (s Nórskom), Kontiskan (so Švédskom) a Kontek (s Nemeckom). Vedenie Cobra cable (s Holandskom) bolo uvedené do prevádzky v roku 2019. V rámci Dánska teraz Veľký Belt spája západné a východné Dánsko.

(33)

Z dôkazov, ktoré poskytol žiadateľ (24), vyplýva rastúca cenová korelácia medzi východným a západným Dánskom, ako aj so susednými cenovými zónami Švédska, Nórska a Nemecka (SE3, SE4, NO2 a DE). Napríklad oblasť DK1 mala rovnakú cenu ako jedna z ostatných oblastí (DK2, SE3, SE4, NO2 a DE) na 91,7 % v roku 2013 a 96,3 % v roku 2018; v prípade DK2 boli tieto čísla 97,8 % v roku 2013 a 98,6 % v roku 2018. Naopak, množstvo hodín, počas ktorých mala oblasť DK1 inú cenu ako ostatné oblasti, medzi rokmi 2013 a 2018 kleslo z 8,3 % na 3,7 %; v prípade DK2 sa percento hodín znížilo z 2,2 % na 1,4 %.

(34)

Podľa spoločnosti Energinet má Dánsko veľmi veľkú kapacitu na spojovacích vedeniach do susedných krajín, ktorá sa rovná približne 90 % jeho domáceho dopytu počas špičky. Úzka integrácia s krajinami susediacimi s Dánskom znamená, že Dánsko má samostatnú okamžitú cenu elektriny na spotovom trhu len približne 10 % času. V zostávajúcom čase je veľkoobchodná cena spoločná buď s Nórskom, Švédskom alebo Nemeckom.

(35)

V roku 2019 má medzinárodné pripojenie medzi východným Dánskom (DK2) a Nemeckom dostupnú obchodnú kapacitu 90 % z celkovej kapacity spojovacieho vedenia v smere vývozu a 95 % v smere dovozu. Zostávajúce zahraničné pripojenia mali dostupnú obchodnú kapacitu v smere vývozu od 60 do 88 % z celkovej kapacity spojovacieho vedenia. Obchodná kapacita medzi západným Dánskom (DK1) a Nórskom a Švédskom bola v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 nižšia. Na druhej strane bola obchodná kapacita voči Nemecku vyššia pre obe dánske oblasti ponuky. Prepojenie Cobra má v roku 2019 dostupnú obchodnú kapacitu v smere dovozu a vývozu 87 % z celkovej kapacity spojovacieho vedenia.

(36)

Komisia zvonku pozoruje existenciu cenových obmedzení v oboch oblastiach: DK1 má rovnaké ceny ako ostatné oblasti počas 89,3 % hodín a DK2 počas 98,4 % hodín. Na porovnanie, v bode 28 rozhodnutia o fúzii Fortum/Uniper Komisia dospela k záveru, že štyri švédske ponukové oblasti tvoria jeden geografický trh, pretože majú spoločnú cenu počas 89,7 % hodín. Komisia zároveň poznamenáva, že podľa žiadateľa sú štyria najväčší hráči s podielom na trhu vyšším ako 10 % prítomní v DK1 aj DK2.

(37)

Na účely hodnotenia podmienok stanovených v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže, sa Komisia domnieva, že relevantný geografický trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektriny, vrátane podnikových zmlúv o nákupe elektriny, vyrobenej z konvenčných zdrojov, ako aj z tých obnoviteľných zdrojov, ktoré sú predmetom žiadosti, možno ponechať otvorený, či už v prípade samostatného trhu pre DK1 a DK2, alebo v prípade jednotného národného dánskeho trhu.

(38)

Všetky výpočty trhových podielov a ukazovatele týkajúce sa podielu výroby elektriny sú založené na informáciách od žiadateľa.

(39)

Komisia vo svojej analýze zohľadňuje viaceré faktory. Hoci trhové podiely sú dôležitým aspektom, zohľadňuje sa aj konkurenčný tlak, ktorý vyvíjajú výrobcovia zo susedných krajín, a počet uchádzačov vo verejných súťažiach na kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov.

(40)

Na trhu s výrobou a veľkoobchodným predajom elektriny v Dánsku v súčasnosti existujú traja hlavní účastníci trhu, na ktorých sa vzťahujú pravidlá verejného obstarávania podľa smernice 2014/25/EÚ. Sú to Ørsted A/S (ďalej len „Ørsted“) (50,1 % vo vlastníctve dánskeho štátu), dánska dcérska spoločnosť Vattenfall, Vattenfall AB (ďalej len „Vattenfall“) (100 % vo vlastníctve švédskeho štátu) a HOFOR Energiproduktion A/S (ďalej len „HOFOR“), v konečnom dôsledku vo vlastníctve samosprávy Kodane.

(41)

V súčasnosti na burze Nord Pool obchoduje 18 dánskych spoločností. Väčšina týchto spoločností, ako napríklad Danske Commodities a Centrica Energy Trading, nie sú podľa smernice 2014/25/EÚ verejnými podnikmi.

(42)

V rokoch 2018 a 2019 bol trhový podiel spoločnosti Ørsted na kombinovanom trhu DK1 – DK2 (z hľadiska výroby) [20 až 30] % v roku 2018 a [10 až 20] % v roku 2019, trhový podiel spoločnosti Vattenfall bol [5 až 10] % v roku 2018 a [10 na 20] % v roku 2019 a trhový podiel spoločnosti HOFOR bol [0 až 5] % v roku 2018 a [0 až 5] % v roku 2019. Väčšími konkurentmi týchto spoločností, na ktorých sa nevzťahujú pravidlá verejného obstarávania, sú Vindenergi Danmark (trhový podiel [40 až 50] % v roku 2018 a [40 až 50] % v roku 2019) a Energi Danmark ([10 až 20] % v roku 2018 a [10 až 20] % v roku 2019). Trhové podiely na trhoch DK1 a DK2 boli v podstate v rovnakom rozsahu (Ørsted [20 až 30] % v DK1 a [10 až 20] % v DK2 v roku 2018, [20 až 30] % v DK1 a [10 až 20] % v DK2 v roku 2019, Vattenfall [5 až 10] % v DK1 a [0 až 5] % v DK2 v roku 2018, [10 až 20] % v DK1 a [0 až 5] % v DK2 v roku 2019, HOFOR [0 až 5] % v DK1 a [5 až 10] % v DK2 v roku 2019). Ak je relevantný geografický trh širší ako Dánsko, tieto trhové podiely budú menšie.

(43)

Dovoz a vývoz je veľmi významnou črtou dánskeho trhu s elektrickou energiou. V rokoch 2018 a 2019 sa spotreba elektriny pohybovala na úrovni 33,5 TWh. Dovoz predstavoval približne 45,6 % celkovej spotreby v roku 2018, zatiaľ čo produkcia na vnútroštátnej úrovni pokrývala 41 % spotreby v roku 2018 a 48 % v roku 2019. Významný je aj vývoz, keďže v roku 2018 predstavoval 73 % a v roku 2019 zas 62 % dánskej produkcie elektriny.

(44)

Poukazuje to na rozsah integrácie dánskeho trhu s elektrickou energiou do širšieho geografického trhu a v dôsledku toho aj konkurenčný tlak, ktorý vyvíjajú výrobcovia elektriny predovšetkým, ale nie výlučne zo susedných krajín na dánskych výrobcov prostredníctvom cezhraničných spojovacích vedení.

(45)

Čo sa týka veľkoobchodných spotových cien, severské ceny sa stanovujú na burze Nord Pool. Priemerná hodinová cena na spotovom trhu v roku 2019 pre DK1 bola 38,50 EUR/MWh a pre DK2 39,84 EUR/MWh, čo je oproti roku 2018 pokles o 13 % v oboch oblastiach. Cena v sústave v roku 2019 bola 38,94 EUR/MWh. Cena severského systému je fiktívna spotová cena, ktorá by platila, keby bol celý región severnej Európy jednou oblasťou ponuky. DK1 má vo všeobecnosti nižšie ceny ako DK2 z dôvodu pomerne veľkej inštalovanej kapacity veterných turbín v DK1, čo pomáha tlačiť ceny nadol. Priemerná spotová cena v roku 2019 bola 39,28 EUR/MWh v Nórsku, 37,68 EUR/MWh v Nemecku a 38,79 EUR/MWh vo Švédsku, veľmi podobná cene v DK1 a DK2.

(46)

V Dánsku sa približne 6 percent elektriny obchoduje na jednotnom európskom vnútrodennom trhu Xbid. Vnútrodenný trh je založený na kontinuálnom obchodovaní, pri ktorom sa obchody realizujú vyplatením ceny ponuky („pay-as-bid“), na rozdiel od denného trhu, ktorý je založený na aukcii s jednotnou zúčtovacou cenou. Vnútrodenný trh sa používa na úpravu plánov spotreby a výroby, okrem iného s ohľadom na obnovenie zostatkov portfólia. To znamená, že cena na vnútrodennom trhu pre každú hodinu sa začne na spotovej cene a následne sa posúva nahor alebo nadol, ak počas obchodovania nastanú nepredvídané udalosti. Priemerná ročná cena na vnútrodennom trhu v DK1 v roku 2019 bola 35,1 EUR/MWh. V DK2 to bolo 36,7 EUR/MWh. V roku 2018 bola priemerná cena 40,4 EUR/MWh v DK1 a 41,9 EUR/MWh v DK2.

(47)

Z ďalších výpočtov uvedených v žiadosti (25) vyplýva, že ceny v DK1 a DK2 sú v prevažnej väčšine času rovnaké ako v jednej alebo viacerých susedných cenových zónach. Ceny v DK1 boli rovnaké ako v inej cenovej oblasti regiónu (DK2, SE3, SE4, NO2 a DE) 94,8 % času v roku 2018 a 96,3 % času v roku 2019; ceny v DK2 boli rovnaké ako v inej cenovej oblasti regiónu (DK1, SE3, SE4, NO2 a DE) 98,8 % času v roku 2018 a 98,6 % času v roku 2019. Korelácia medzi dvomi dánskymi zónami a severským systémom a nemeckými veľkoobchodnými cenami je okrem toho pomerne vysoká, v období rokov 2017 – 2018 sa pohybuje od 64 % do 83 %.

(48)

Dánsko má veľmi veľkú kapacitu na spojovacích vedeniach do susedných krajín, ktorá sa rovná približne 90 % jeho domáceho dopytu počas špičky. Úzka integrácia s krajinami susediacimi s Dánskom znamená, že Dánsko má samostatnú cenu elektriny na spotovom trhu v DK1 a DK2 len približne v 10 % času. V zostávajúcom čase je veľkoobchodná cena v DK1 a DK2 spoločná buď s Nórskom, so Švédskom, alebo s Nemeckom.

(49)

Komisia sa domnieva, že tieto prvky vykazujú veľmi silnú konvergenciu cien elektrickej energie v Dánsku s cenami v krajinách severnej Európy a v Nemecku.

(50)

Na základe žiadosti majú obstarávatelia obmedzený podiel na trhu s výrobou a veľkoobchodným predajom elektriny v Dánsku.

(51)

Z vysokej úrovne dovozu a vývozu elektriny v porovnaní s výrobou elektriny v Dánsku v kombinácii s kapacitou prepojenia so susednými krajinami vyplýva, že trh s výrobou a veľkoobchodným predajom elektriny v Dánsku je vo veľkej miere integrovaný do širšieho nadnárodného trhu. Aj keď geografický trh nie je nevyhnutne nadnárodný, dovoz elektriny do Dánska v každom prípade vyvíja počas značného počtu hodín každý rok konkurenčný tlak na dánske veľkoobchodné ceny elektriny.

(52)

Potvrdzujú to aj údaje o veľkoobchodných cenách, ktoré poskytol žiadateľ a z ktorých vyplýva, že dánske ceny sú veľmi podobné cenám platným pre celú burzu Nord Pool a cenám v Nemecku.

(53)

Cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či sú činnosti výroby a veľkoobchodného predaja elektrickej energie vystavené takej úrovni hospodárskej súťaže (na trhoch, na ktoré je voľný prístup), ktorou sa zaručí, že aj v prípade nedodržania disciplíny zavedenej pomocou podrobných pravidiel verejného obstarávania stanovených v smernici 2014/25/EÚ sa bude obstarávanie na vykonávanie dotknutých činností uskutočňovať transparentne a nediskriminačne na základe kritérií umožňujúcich obstarávateľovi nájsť riešenie, ktoré je z celkového hľadiska ekonomicky najvýhodnejšie.

(54)

Vzhľadom na preskúmané faktory môže Komisia dospieť k záveru, že činnosť výroby a veľkoobchodného predaja elektriny z konvenčných zdrojov a z veterných parkov na mori, ktorá je predmetom postupu verejného obstarávania, v Dánsku je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(55)

Na účely tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže, z odôvodnení 11 až 53 vyplýva, že výroba a veľkoobchodný predaj elektriny z konvenčných zdrojov a z veterných parkov na mori, ktoré sú predmetom postupu verejného obstarávania, v Dánsku sú vystavené hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice 2014/25/EÚ. Z toho vyplýva, že smernica 2014/25/EÚ by sa viac nemala vzťahovať na zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie uvedenej činnosti v Dánsku.

(56)

Smernica 2014/25/EÚ by sa mala naďalej vzťahovať na zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie činností, ktoré sú osobitne vylúčené zo žiadosti.

(57)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v období od októbra 2021 do marca 2022, ako to vyplýva z informácií poskytnutých žiadateľmi. Rozhodnutie sa môže preskúmať, keby vzhľadom na značné zmeny v právnej alebo skutkovej situácii už neboli splnené podmienky uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ.

(58)

Je potrebné pripomenúť, že v článku 16 smernice 2014/23/EÚ (26) sa stanovuje oslobodenie od uplatňovania uvedenej smernice na koncesie, ktoré udeľujú obstarávatelia, ak sa pre členský štát, v ktorom sa tieto koncesie majú plniť, podľa článku 35 smernice 2014/25/EÚ stanovilo, že táto činnosť je priamo vystavená hospodárskej súťaži v súlade s článkom 34 uvedenej smernice. Keďže sa dospelo k záveru, že činnosť výroby a veľkoobchodného predaja elektriny, ktorá je predmetom žiadosti, je vystavená hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup, koncesné zmluvy, ktorých účelom je umožniť vykonávanie týchto činností v Dánsku, budú vylúčené z oblasti uplatňovania smernice 2014/23/EÚ.

(59)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné obstarávanie,