(1)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné obstarávanie.

(2)

Spoločnosť OMV Petrom S.A. (ďalej len „žiadateľ“) predložila 2. novembra 2021 žiadosť podľa článku 35 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ (ďalej len „žiadosť‘). Žiadosť spĺňa formálne požiadavky stanovené v článku 1 ods. 1 vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/1804 (2) a v prílohe I k tomuto vykonávaciemu rozhodnutiu. Žiadateľ predložil dodatočné informácie 27. januára 2022 a 25. februára 2022. Komisia požiadala Rumunsko o ďalšie informácie 12. apríla 2022. Rumunsko predložilo ďalšie informácie 2. mája 2022.

(3)

Žiadateľ je v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ obstarávateľom a je oprávnený predložiť Komisii žiadosť v súlade s článkom 35 uvedenej smernice. Žiadateľ pôsobí v oblasti prieskumu a ťažby ropy a plynu. Základné imanie žiadateľa sa delí takto: 51 % vlastní spoločnosť OMV Aktiengesellschaft; 21 % vlastní rumunský štát; 10 % vlastní spoločnosť Fondul Proprietatea S.A. a 18 % vlastnia fyzické a právnické osoby.

(4)

K žiadosti je pripojené odôvodnené a podložené stanovisko z 10. februára 2021 prijaté rumunskou Radou pre hospodársku súťaž. Keď sa v žiadosti odkazuje na „názor“ rumunskej Rady pre hospodársku súťaž, treba pod tým rozumieť „stanovisko“ rumunskej Rady pre hospodársku súťaž. Na základe tejto žiadosti sa od Komisie vyžaduje, aby určila, že smernica 2014/25/EÚ sa nevzťahuje na činnosti súvisiace s ťažbou ropy a zemného plynu v Rumunsku.

(5)

Podľa článku 14 písm. a) smernice 2014/25/EÚ sa uvedená smernica vzťahuje na činnosti súvisiace s využívaním určitej zemepisnej oblasti na účely ťažby ropy alebo plynu.

(6)

Žiadosť sa vzťahuje na ťažbu ropy a zemného plynu v Rumunsku.

(7)

Podľa odôvodnenia 25 smernice 2014/25/EÚ “‚ťažba‘ by sa mala považovať za ‚produkciu‘ ropy a plynu. V súlade s osvedčenou praxou pri fúziách by ‚produkcia‘ mala tiež zahŕňať ‚rozvoj‘, t. j. vytvorenie primeranej infraštruktúry pre budúcu výrobu (ropné plošiny, ropovody, terminály atď.)“.

(8)

Podľa článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje daná smernica, nepodliehajú uvedenej smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup.

(9)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky dotknutého odvetvia. Toto posúdenie je však obmedzené uplatniteľnými krátkymi lehotami a tým, že sa musí zakladať na informáciách, ktoré má Komisia k dispozícii. Uvedené informácie pochádzajú buď z už dostupných zdrojov, alebo z informácií, ktoré sa získali v súvislosti so žiadosťou podľa článku 35 smernice 2014/25/EÚ a nemožno ich doplniť časovo náročnejšími metódami, okrem iného najmä verejnými dotazníkmi určenými dotknutým hospodárskym subjektom.

(10)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži na konkrétnom trhu by sa malo vyhodnotiť na základe rozličných kritérií, z ktorých žiadne nie je samo osebe rozhodujúce. Na účely posúdenia, či príslušné hospodárske subjekty podliehajú priamej hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, sa berie do úvahy trhový podiel hlavných aktérov a stupeň koncentrácie týchto trhov.

(11)

Cieľom tohto rozhodnutia je určiť, či sú činnosti, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice 2014/25/EÚ, vystavené takej úrovni hospodárskej súťaže, ktorou sa zaručí, že aj v prípade absencie disciplíny pri obstarávaní vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici 2014/25/EÚ sa obstarávanie na účely vykonávania príslušných činností bude vykonávať transparentným a nediskriminačným spôsobom.

(12)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii od novembra 2021 a na informáciách poskytnutých žiadateľom, rumunskými orgánmi a na verejne dostupných informáciách. Toto rozhodnutie sa môže preskúmať, ak by vzhľadom na značné zmeny právnej alebo skutkovej situácie už neboli splnené podmienky uplatniteľnosti článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(13)

Prístup na trh sa považuje za neobmedzený, ak členský štát vykonáva a uplatňuje príslušné právne akty Únie, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť. Zoznam týchto právnych aktov je uvedený v prílohe III k smernici 2014/25/EÚ.

(14)

Podľa bodu G prílohy III k smernici 2014/25/EÚ predstavuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES (3) príslušné právne predpisy Únie týkajúce sa otvorenia trhu pre ťažbu ropy alebo plynu.

(15)

Rumunsko transponovalo (4) smernicu 94/22/ES a uplatňuje ju. Z tohto dôvodu a v súlade s článkom 34 ods. 3 prvým pododsekom smernice 2014/25/EÚ sa prístup na trh ťažby ropy alebo zemného plynu považuje za neobmedzený.

(16)

Rumunská Rada pre hospodársku súťaž uznáva, že prístup na trhy ťažby ropy a zemného plynu sa v Rumunsku považuje za neobmedzený podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ (5).

(17)

Komisia už v minulosti rozhodla, že prístup na trh sa považuje za neobmedzený, ak členský štát transponoval a uplatňuje príslušné právne predpisy Únie, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť (6). V dôsledku toho sa podrobnejšie posúdenie prístupu na relevantný trh de facto a de jure nepovažuje za potrebné pre rozsah tejto žiadosti.

(18)

Vzhľadom na skutočnosti preskúmané v odôvodneniach 12 až 16 Komisia súhlasí s rumunskou Radou pre hospodársku súťaž, že prístup na trhy ťažby ropy a zemného plynu sa v Rumunsku nepovažuje za obmedzený podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ.

(19)

Na účely posúdenia, či sú príslušné činnosti priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup, sa má zohľadniť trhový podiel hlavných podnikov a stupeň koncentrácie týchto trhov vrátane osobitných charakteristík činností, ktoré sú predmetom žiadosti.

(20)

Žiadateľ uvádza, že relevantné produktové trhy sú: a) trh ťažby ropy a b) trh ťažby zemného plynu (7).

(21)

Žiadateľ ďalej uvádza, že ťažba ropy a zemného plynu zahŕňa: a) rozvoj, t. j. vybudovanie primeranej infraštruktúry, ako sú ropné plošiny, ropovody a terminály pre budúcu ťažbu; a b) ťažbu a predaj, t. j. využívanie rezerv a prvý (veľkoobchodný) predaj ropy a zemného plynu.

(22)

Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi definovala trh spočívajúci vo veľkoobchodných dodávkach ropy (horný trh) ako samostatný trh a odlíšila ho od trhu založeného na veľkoobchodných dodávkach zemného plynu (horný trh), pretože plyn a ropa majú odlišné využitie a podliehajú rozdielnemu cenovému správaniu, ako aj nákladovým obmedzeniam (8). Komisia poznamenala, že veľkoobchodné dodávky ropy (horný trh) tvoria činnosti rozvoja, ťažby a veľkoobchodného predaja ropy (9).

(23)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže alebo uplatňovanie akéhokoľvek iného práva Únie, domnieva, že relevantným produktovým trhom je trh ťažby ropy.

(24)

Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi zistila, že existuje jeden relevantný produktový trh pre veľkoobchodný predaj zemného plynu (horný trh) (10). Komisia upozornila, že veľkoobchodné dodávky zemného plynu (horný trh) tvoria činnosti rozvoja, ťažby a veľkoobchodného predaja zemného plynu (11).

(25)

Komisia takisto zvažovala, či by veľkoobchodné dodávky zemného plynu (horný trh) mali byť rozdelené do dvoch rôznych trhov, pričom jeden by bol pre skvapalnený zemný plyn (ďalej len „LNG“) a druhý pre plyn privádzaný potrubím (12). Na účely tohto rozhodnutia je uvedené rozdelenie nepodstatné, pretože v Rumunsku v súčasnosti neexistuje žiadny terminál LNG (13). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže alebo uplatňovanie akéhokoľvek iného práva Únie, domnieva, že relevantným produktovým trhom je trh ťažby zemného plynu.

(26)

Žiadateľ uvádza, že trh ťažby ropy je z hľadiska rozsahu celosvetový.

(27)

Komisia už v minulosti považovala trh veľkoobchodných dodávok ropy (horný trh) z hľadiska rozsahu za celosvetový (14). V prípade niektorých špecifických „ťažko dostupných“ odberateľov, ako sú rafinérie v niektorých vnútrozemských krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Komisia zvážila, že geografický rozsah by mohol byť obmedzený na konkrétny ropovod, napríklad ropovod Družba (15).

(28)

Na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže alebo uplatňovanie akéhokoľvek iného práva Únie, sa Komisia domnieva, že relevantný geografický trh ťažby ropy je celosvetový.

(29)

Žiadateľ uvádza, že trh ťažby zemného plynu tvorí prinajmenšom EHP spolu s Ruskom a Alžírskom. Žiadateľ sa však domnieva, že na účely tohto rozhodnutia presný rozsah nie je potrebné podrobne vymedziť, pretože trh je priamo vystavený hospodárskej súťaži, a to aj pri najužšom možnom vymedzení (16), (17).

(30)

Komisia vo svojej rozhodovacej praxi dosiaľ nezaujala konečné stanovisko v záležitosti geografického rozsahu veľkoobchodných dodávok zemného plynu (horný trh). Hoci Komisia usúdila, že z hľadiska dopytu by trh mohol potenciálne zahŕňať EHP, Alžírsko a Rusko (18), z hľadiska ponuky, v závislosti od úrovne dodávateľského reťazca (dovoz/veľkoobchod, predaj priemyselným odberateľom a výrobcom elektriny, predaj odberateľom v domácnosti), kde sa dodávky uskutočňujú, alebo z dôvodu obmedzenej prepojovacej infraštruktúry alebo nedostatku dostupnej cezhraničnej kapacity, Komisia usúdila, že v niektorých prípadoch je geografický trh užší (t. j. regionálny, pričom zahŕňa niekoľko členských štátov, alebo dokonca vnútroštátny (19)).

(31)

Na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže alebo uplatňovanie akéhokoľvek iného práva Únie, sa Komisia domnieva, že relevantný geografický trh ťažby zemného plynu môže ostať otvorený.

(32)

Podľa dostupných informácií (20)dosiahla celková denná ťažba ropy na celom svete 82 168 miliónov barelov v roku 2019 a 76 000 miliónov barelov v roku 2020. V roku 2019 spoločnosť OMV Petrom vyťažila celkovo 65,90 tisíca barelov za deň, čo predstavovalo trhový podiel predstavujúci 0,08 % (21). V roku 2020 spoločnosť OMV Petrom vyťažila celkovo 63,87 tisíca barelov za deň, čo predstavovalo rovnaký trhový podiel ako v roku 2019. Na účely tejto analýzy je dôležité prihliadať na stupeň koncentrácie a relevantný trh ako celok. Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že trh ťažby ropy je charakteristický prítomnosťou veľkých štátnych spoločností a troch ďalších medzinárodných vertikálne integrovaných súkromných podnikov (tzv. mimoriadne veľkých spoločností: BP, ExxonMobil a Shell, pričom ich jednotlivé fázy ťažby ropy v roku 2019 dosiahli podiel 1 %, 3 % a 2 %) (22), ako aj určitý počet takzvaných veľkých spoločností (23). Z uvedených skutočností vyplýva, že trh tvorí určitý počet podnikov, ktoré majú kapacitu vyvíjať na trh konkurenčný tlak. Zároveň špecifické faktory tohto trhu, konkrétne prax cien založených na medzinárodnom kótovaní, ako aj absencia významných prekážok v obchode s ropou, podporujú myšlienku trhu s nízkym stupňom koncentrácie, na ktorom pôsobí niekoľko hospodárskych subjektov, medzi ktorými možno predpokladať účinnú hospodársku súťaž.

(33)

Konkurenčný charakter relevantného trhu v Rumunsku okrem toho potvrdzuje aj skutočnosť, že v predchádzajúcom kole verejného obstarávania v rokoch 2009/2010 na prieskum, rozvoj a ťažbu ropy boli koncesné dohody o ťažbe ropy udelené nerumunským spoločnostiam prostredníctvom verejnej súťaže, ktoré uskutočnila Národná agentúra pre nerastné zdroje (24). To ďalej potvrdzuje, že trh je otvorený pre zahraničné podniky, keďže väčšina uvedených subjektov sú dcérske spoločnosti medzinárodných skupín alebo ich väčšinovými akcionármi sú medzinárodné spoločnosti.

(34)

Konkurenčný charakter rumunského trhu potvrdzuje aj skutočnosť, že ropa, ktorá sa spracováva v zariadeniach žiadateľa, nie je obmedzená na jeho vlastnú produkciu (25). Žiadateľ spracováva domácu aj dovážanú ropu. V období 2017 až 2019 predstavoval dovoz ropy 20,13 %, 9,58 % a 14,28 % celkovej ropy spracovanej v Rumunsku (26).

(35)

Pokiaľ ide o vývoz ropy, žiadateľ uvádza, že v rámci globálneho trhu neexistujú žiadne prekážky vývozu medzi Rumunskom a inými členskými štátmi, a to ani mimo Únie. Ako uvádza žiadateľ, v praxi ročná vnútroštátna produkcia ropy nepokrýva objemy, ktoré spracováva v nadväzujúcich fázach výroby (27).

(36)

Podľa dostupných informácií (28)dosiahla celková produkcia plynu v EÚ v roku 2019 objem 70 miliárd Sm3 (29) a produkcia plynu v EHP v tom istom roku dosiahla 185 miliárd Sm3. Produkcia spoločnosti OMV Petrom v roku 2019 predstavovala 4,33 miliardy Sm3, čo jej zabezpečilo trhový podiel na úrovni Únie predstavujúci 6,22 % (30). V roku 2019 produkcia v Rusku dosiahla 678 miliárd Sm3 a v Alžírsku 88 miliárd Sm3 (31). Celková produkcia EHP vrátane Ruska a Alžírska preto dosiahla celkový objem 950 miliárd Sm3, z čoho podiel spoločnosti OMV Petrom predstavoval 0,46 % (32). Toto zníženie podielu žiadateľa v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi takisto poukazuje na konkurenčný tlak, ktorý vyvíjajú viacerí konkurenti na trhu.

(37)

Stupeň koncentrácie na trhu v oblasti ťažby zemného plynu je mierny vzhľadom na prítomnosť mimoriadne veľkých spoločností (ExxonMobil s trhovým podielom 1,59 % a TotalEnergies s trhovým podielom 3,86 %), veľkých spoločností (ako Equinor s trhovým podielom 4,39 %) a dvoch štátnych spoločností Gazprom a Sonatrach (s trhovým podielom 48,80 % a 12,99 %) (33). Komisia poznamenáva, že vzhľadom na deklarovaný zámer Únie diverzifikovať zdroje dodávok plynu sa očakáva, že trhové podiely výrobcov plynu v EHP sa v nasledujúcich rokoch výrazne zmenia. Očakáva sa, že plánovaná diverzifikácia dodávok povedie k vstupu nových subjektov na trh, a tým k zníženiu jeho koncentrácie. Tieto skutočnosti takisto poukazujú na priame vystavenie hospodárskej súťaži.

(38)

Podľa žiadateľa bol vývoz zemného plynu z Rumunska v minulosti nízky z dôvodu obmedzenej kapacity infraštruktúry. Toto obmedzenie na strane vývozu vyvíjalo tlak na štátne podniky, aby si konkurovali s cieľom kapitalizovať svoju výrobu na vnútroštátnej úrovni (34). Počas posledných troch rokov však skutočne vyvezené množstvá vykazujú rastúci a pozitívny trend. Vývoz sa zvyšoval: počas prvých siedmich mesiacov roku 2021 vývoz predstavoval trojnásobok celkového objemu zemného plynu vyvezeného v roku 2020. Vývoz zemného plynu z Rumunska v roku 2020 predstavoval takmer šesťnásobok plynu vyvezeného v roku 2017 (35). K tomuto pozitívnemu vývoju vývozu prispela aj novovybudovaná infraštruktúra (36). Prebiehajúci rozvoj kapacity infraštruktúry zlepšuje vývozné toky a ďalej zvyšuje vystavenie rumunských výrobcov zemného plynu hospodárskej súťaži.

(39)

Vzhľadom na skutočnosti posudzované v odôvodneniach 4 až 37 by sa podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ mala považovať v Rumunsku za splnenú, pokiaľ ide o tieto činnosti:

(40)

Keďže podmienka neobmedzeného prístupu na trh sa považuje za splnenú, smernica 2014/25/EÚ by sa nemala uplatňovať v prípadoch, keď obstarávatelia prideľujú zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie činností, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 38 písm. a) a b) tohto rozhodnutia, v Rumunsku, a ani v prípade, keď sa v týchto geografických oblastiach organizujú súťaže návrhov na vykonávanie takejto činnosti.

(41)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a ustanovení v iných oblastiach práva Únie. Najmä kritériá a metódy používané na posúdenie priameho vystavenia hospodárskej súťaži podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ sa nemusia zhodovať s kritériami a metódami používanými na vykonanie posúdenia podľa článku 101 alebo 102 zmluvy alebo nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (37), čo potvrdil aj Všeobecný súd (38),