(1)

Dohovor o uznávaní a výkone cudzích rozsudkov v občianskych alebo obchodných veciach (ďalej len „dohovor“) bol uzavretý pod záštitou Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného 2. júla 2019.

(2)

Cieľom dohovoru je podporiť prístup k spravodlivosti globálne prostredníctvom posilnenej medzinárodnej justičnej spolupráce. Dohovorom sa má predovšetkým zmenšiť riziko a znížiť náklady spojené s cezhraničnými spormi a urovnávaním sporov a v dôsledku toho uľahčiť medzinárodný obchod, investície a mobilitu.

(3)

Únia sa aktívne zúčastňovala na rokovaniach, ktoré viedli k prijatiu dohovoru, a stotožňuje sa s jeho cieľmi.

(4)

Občania a podniky Únie, ktorí(-é) sa v súčasnosti usilujú o to, aby rozsudok vydaný v Únii bol uznaný a vykonaný v krajine mimo Únie, sú vystavení nejednotnému právnemu prostrediu, keďže neexistuje komplexný medzinárodný rámec v oblasti uznávania a vykonávania cudzích rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rast medzinárodného obchodu a investičných tokov zvýšil právne riziká pre občanov a podniky Únie.

(5)

Táto situácia by sa preto mala riešiť vytvorením predvídateľného systému cezhraničného uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych alebo obchodných veciach. Uvedené ciele možno dosiahnuť len dodržiavaním systému vzájomného uznávania a výkonu rozsudkov medzi štátmi, ako je systém prijatý v dohovore. Dohovor by zároveň umožňoval uznávanie a výkon rozsudkov tretích krajín v Únii len vtedy, ak sú dodržané základné zásady práva Únie.

(6)

Podľa článku 26 dohovoru organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré majú právomoc v niektorých alebo vo všetkých veciach upravených dohovorom, ako napríklad Únia, môžu podpísať, prijať, schváliť dohovor alebo k nemu pristúpiť.

(7)

Podľa článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) má Únia výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak jej uzavretím môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti. Dohovor má vplyv na právne predpisy Únie, najmä na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (2). Únia má preto výlučnú právomoc vo všetkých veciach, na ktoré sa dohovor vzťahuje.

(8)

Podľa článku 24 ods. 3 a článku 28 dohovoru sa pristúpenie k dohovoru môže uskutočniť pred nadobudnutím jeho platnosti.

(9)

Únia by preto mala pristúpiť k dohovoru.

(10)

Pri pristúpení k dohovoru by Únia mala v súlade s článkom 27 dohovoru vyhlásiť, že vykonáva právomoc vo všetkých veciach, na ktoré sa dohovor vzťahuje. V dôsledku toho by členské štáty boli viazané dohovorom na základe pristúpenia Únie k nemu.

(11)

V prípadoch týkajúcich sa nerezidenčných nájmov nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 priznáva výlučnú právomoc súdom v členskom štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Dohovor nezahŕňa takéto pravidlá upravujúce výlučnú právomoc v oblasti nerezidenčných nájmov. Pri pristúpení k dohovoru by preto Únia mala vyhlásiť v súlade s článkom 18 dohovoru, že dohovor nebude uplatňovať na nerezidenčné nájmy nehnuteľností nachádzajúcich sa v Únii.

(12)

Írsko je viazané nariadením (EÚ) č. 1215/2012 a preto sa zúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia.

(13)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,