(1)

Spravodlivá a primeraná transformácia na klimaticky neutrálnu Úniu do roku 2050 je hlavným bodom Európskej zelenej dohody a cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Legislatívne balíky na realizáciu Európskej zelenej dohody predstavené v júli a decembri 2021 sú výrazne zamerané na riešenie energetickej chudoby a ochranu zraniteľných. Vlnou obnovy (1), ktorá je významnou iniciatívou na podporu štrukturálnej obnovy súkromných a verejných budov, sa navyše kladie veľký dôraz aj na riešenie energetickej chudoby. V tejto súvislosti Komisia spustila iniciatívu za cenovo dostupné bývanie na obnovu 100 vlajkových mestských štvrtí so sociálnym a cenovo dostupným bývaním a v roku 2020 prijala odporúčanie týkajúce sa energetickej chudoby (2) s cieľom pomôcť odstrániť energetickú chudobu „zameraním sa na jej hlavné príčiny“ a podporiť stratégie energeticky účinnej obnovy, ktoré zvýšia kvalitu života občanov EÚ.

(2)

Okrem toho energetická chudoba je pojem konsolidovaný v legislatívnom balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, ktorý stavia spotrebiteľov do centra spravodlivej energetickej transformácie a v ktorom sa stanovuje niekoľko cielených opatrení na riešenie osobitných zraniteľností prostredníctvom právnych predpisov v oblasti energetiky.

(3)

Prístup k energetickým službám má zásadný význam pre sociálne začlenenie. Európsky pilier sociálnych práv, ktorý spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017, zaraďuje energetiku medzi základné služby (3), ku ktorým má mať každý prístup. Ľuďom v núdzi treba poskytnúť podporu na prístup k týmto službám (4). V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (5) sa stanovujú konkrétne opatrenia na realizáciu 20 zásad piliera vrátane konkrétnych iniciatív na rok 2022, ktoré prispejú aj k boju proti energetickej chudobe.

(4)

Komisia si prostredníctvom svojho odporúčania týkajúceho sa energetickej chudoby a sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie splnila aj svoju povinnosť poskytnúť orientačné usmernenia týkajúce sa vhodných ukazovateľov na meranie energetickej chudoby a vymedzenia „značný počet energeticky chudobných domácností“, ako sa vyžaduje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (6) („nariadenie o riadení energetickej únie“) a prepracovaného znenia smernice o elektrickej energii. Odporúčaním sa zdôrazňuje aj význam politík, ktoré súvisia s národnými energetickými a klimatickými plánmi (ďalej len „NEKP“) a s dlhodobými stratégiami obnovy na riešenie týchto problémov. Skupina bude vychádzať z činnosti občianskeho energetického fóra a Strediska EÚ pre monitorovanie energetickej chudoby.

(5)

Na štandardných vymedzeniach energetickej chudoby a zraniteľných spotrebiteľov sa stále pracuje. Členské štáty preto určujú vlastné kritériá podľa vnútroštátnych a miestnych súvislostí. Úsilie členských štátov o zníženie chudoby vo všeobecnosti sa uznáva ako rovnako cenné. Pri vykonávaní a aktualizácii NEKP v súlade s nariadením o riadení energetickej únie a s opatreniami v oblasti klímy sa musí zohľadňovať usmernenie Komisie o energetickej chudobe (7).

(6)

Podľa článku 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/ (8) a článku 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (9) musia členské štáty vymedziť pojem zraniteľných odberateľov, ktorý sa môže vzťahovať na energetickú chudobu a okrem iného sa ním môže stanoviť zákaz odpojenia takýchto odberateľov od elektriny v kritických časoch. Pojem zraniteľných odberateľov môže vychádzať z úrovne príjmu, podielu výdavkov na energie z disponibilného príjmu, energetickej hospodárnosti domovov, kritickej závislosti od elektrických zariadení zo zdravotných dôvodov, veku alebo iných kritérií. Členské štáty musia prijať náležité opatrenia na ochranu odberateľov a zabezpečiť najmä, aby existovali dostatočné záruky na ochranu zraniteľných odberateľov.

(7)

Podľa článku 29 prepracovaného znenia smernice o elektrickej energii (EÚ) 2019/944 členské štáty musia takisto posúdiť počet domácností v energetickej chudobe a uvádza sa v ňom, že členské štáty musia stanoviť a uverejniť kritériá, o ktoré sa toto posúdenie opiera. Ak je počet takýchto domácností značný, členské štáty musia do svojich NEKP zahrnúť orientačný cieľ znižovania energetickej chudoby, stanoviť časový rámec a načrtnúť príslušné politiky a opatrenia. Následne sa od nich vyžaduje, aby v súlade s nariadením o riadení energetickej únie a s opatreniami v oblasti klímy predkladali Komisii správy o akomkoľvek pokroku, ktorý dosiahli pri plnení cieľa znížiť počet domácností v energetickej chudobe. Podobne podľa článku 3 ods. 4 smernice 2009/73/ES členské štáty musia prijať vhodné opatrenia na riešenie energetickej chudoby.

(8)

Všetky iniciatívy v rámci balíka „Fit for 55“ na realizáciu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 boli dôsledne navrhnuté na rozvíjanie synergií, na zmiernenie potenciálne negatívnych distribučných účinkov najmä na najzraniteľnejších a energeticky chudobných odberateľov, a to aj medzi členskými štátmi (návrh prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti, návrh Sociálno-klimatického fondu, návrh prepracovaného znenia smernice o zdaňovaní energie, návrh prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov, balík pre vodík a dekarbonizáciu plynu, návrh odporúčania Rady týkajúceho sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo). S cieľom poskytnúť čo najväčšiu podporu členským štátom Komisia prijala odporúčanie (10) s usmerneniami a príkladmi na vykonávanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti pri rozhodovaní v odvetví energetiky a mimo neho.

(9)

Výmena najlepších postupov a väčšia koordinácia politických opatrení na podporu zraniteľných, finančne slabých domácností alebo domácností postihnutých energetickou chudobou medzi členskými štátmi, inými zainteresovanými stranami a Komisiou sú zásadné na zvýšenie úsilia a záväzkov týkajúcich sa realizácie spravodlivej Európskej zelenej dohody. Preto by sa mala zriadiť koordinačná skupina pre energetickú chudobu a zraniteľných spotrebiteľov.

(10)

Hlavným poslaním koordinačnej skupiny pre energetickú chudobu a zraniteľných spotrebiteľov by malo byť poskytovanie potrebných politických odborných poznatkov Komisii a členským štátom, pokiaľ ide o iniciatívy zamerané na určenie, podporu a ochranu najzraniteľnejších spotrebiteľov, a zároveň zachovať a posilniť riadne fungovanie vnútorného trhu s energiou. Skupina by mala spolupracovať s príslušnými prípravnými orgánmi Rady, ako je Výbor pre sociálnu ochranu, najmä pokiaľ ide o vplyv politík na zraniteľné a nízkopríjmové domácnosti a o úlohu sociálnych politík pri riešení energetickej chudoby.

(11)

Skupinu by mali tvoriť príslušné orgány členských štátov. Mali by sa stanoviť pravidlá pre zverejňovanie informácií členmi skupiny,