ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU (EÚ) 2022/480

z 10. marca 2022

o zriadení vyšetrovacieho výboru na vyšetrenie používania programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru a o vymedzení predmetu vyšetrovania, ako aj o pôsobnosti, počte členov a dobe trvania výboru

EURÓPSKY PARLAMENT,

—

so zreteľom na žiadosť 290 poslancov o zriadenie vyšetrovacieho výboru, ktorý by preskúmal a vyšetril údajné porušenia alebo nesprávny úradný postup pri vykonávaní práva EÚ, pokiaľ ide o používanie programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru, ktorý sa inštaluje do mobilných zariadení využívaním slabých miest IT (ďalej len „rovnocenný sledovací špionážny softvér“),

—	so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

—	so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (1),

—	so zreteľom na oddanosť EÚ hodnotám a zásadám slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a zásad právneho štátu, ako je uvedené v preambule Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä v jej článkoch 2, 6 a 21,

—	so zreteľom na článok 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorý potvrdzuje výlučnú právomoc členských štátov pri udržiavaní verejného poriadku a zabezpečovaní národnej bezpečnosti,

—	so zreteľom na články 16 a 223 ZFEÚ,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a najmä na jej články 7, 8, 11, 21 a 47, v ktorých sa uznávajú osobitné práva, slobody a zásady v nej stanovené, ako je rešpektovanie súkromného a rodinného života a ochrana osobných údajov, sloboda prejavu a informácií, právo na nediskrimináciu, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, a ktoré sa v plnej miere vzťahujú na členské štáty pri vykonávaní práva EÚ, a na jej článok 52 ods. 1, ktorý umožňuje určité obmedzenie výkonu základných práv a slobôd,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (4),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/797 zo 17. mája 2019 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty (5) v znení zmenenom rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/796 zo 17. mája 2021 (6),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím (7),

—	so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (8),

—	so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a najmä na jeho články 8, 9, 13 a 17 a protokoly k tomuto dohovoru,

—	so zreteľom na hlavné zásady Organizácie Spojených národov v oblasti podnikania a ľudských práv (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (10) a na svoje odporúčania týkajúce sa posilnenia bezpečnosti IT v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ,

—

so zreteľom na článok 208 rokovacieho poriadku,

keďže v poslednom čase došlo k odhaleniu, že viaceré krajiny vrátane členských štátov použili špionážny softvér Pegasus na sledovanie novinárov, politikov, príslušníkov orgánov presadzovania práva, diplomatov, právnikov, podnikateľov, aktérov občianskej spoločnosti a iných subjektov, a že takéto praktiky sú mimoriadne znepokojujúce a zrejme potvrdzujú nebezpečenstvo zneužívania technológie sledovania na oslabovanie ľudských práv a demokracie;

rozhodol zriadiť vyšetrovací výbor na vyšetrenie údajného porušenia práva EÚ alebo nesprávneho úradného postupu pri jeho vykonávaní, pokiaľ ide o používanie programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru, bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov alebo súdov EÚ;

rozhodol, že vyšetrovací výbor:

—

vyšetrí rozsah údajných porušení práva EÚ alebo nesprávneho úradného postupu pri jeho vykonávaní, ktoré vyplývajú z používania programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru, zhromaždí informácie o rozsahu, v akom členské štáty, okrem iného Maďarsko a Poľsko, alebo tretie krajiny využívajú rušivé sledovanie spôsobom, ktorý porušuje práva a slobody zakotvené v charte, ako aj posúdi úroveň rizika, ktoré to predstavuje pre hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, ako sú demokracia, právny štát a dodržiavanie ľudských práv;

—

na plnenie svojich povinností zhromaždí a analyzuje informácie s cieľom vyšetriť:

—	používanie a fungovanie programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru a jeho údajný negatívny vplyv na základné práva podľa charty v prípadoch, keď členské štáty vykonávali právo EÚ;

—	existujúci právny rámec, v ktorom členské štáty získali a používali program Pegasus a rovnocenný sledovací špionážny softvér;

—

či orgány členských štátov použili program Pegasus a rovnocenný sledovací špionážny softvér na politické, hospodárske alebo iné neoprávnené účely na sledovanie novinárov, politikov, príslušníkov orgánov presadzovania práva, diplomatov, právnikov, podnikateľov, aktérov občianskej spoločnosti alebo iných subjektov, čím porušili právo EÚ a hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ alebo práva zakotvené v charte;

—	či používanie programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru v rozpore s právom EÚ malo nepriaznivý vplyv na demokratické procesy v členských štátoch týkajúce sa volieb na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

—

údajné porušenia smernice 2002/58/ES alebo nesprávny úradný postup členských štátov vyplývajúce z používania programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru, najmä pokiaľ ide o zásadu dôvernosti komunikácie a zákaz odpočúvania, nahrávania, uchovávania alebo iných druhov odpočúvania alebo sledovania komunikácie a súvisiacich prevádzkových údajov osôb;

—	či používanie programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru členskými štátmi predstavovalo porušenie smernice (EÚ) 2016/680 a nariadenia (EÚ) 2016/679, viedlo k ich porušeniu alebo odhalilo ich porušovanie;

—	či Komisia mala dôkazy o používaní programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru proti osobám;

—	či členské štáty zabezpečili dostatočné inštitucionálne a právne záruky, aby sa zabránilo nezákonnému používaniu špionážneho softvéru, a či osoby, ktoré majú podozrenie, že ich práva boli porušené používaním špionážneho softvéru, majú prístup k účinným prostriedkom nápravy;

—

údajné nekonanie členských štátov v súvislosti s účasťou subjektov v EÚ na vývoji, šírení alebo financovaní programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru vrátane dodávateľského reťazca, pokiaľ ide o technológiu a jej využívanie, v rozsahu, v akom porušuje právo EÚ vrátane nariadenia (EÚ) 2021/821, a to aj v prípade, keď sa sledovací softvér uvádzaný na trh na určitý účel (napr. boj proti terorizmu) používa v inom kontexte;

—	úlohu vlády Izraela a ďalších tretích krajín pri dodávaní programu Pegasus a rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru členským štátom;

—	či používanie programu Pegasus alebo rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru orgánmi členských štátov viedlo k prenosu osobných údajov do tretích krajín, najmä, ale nielen, skupine NSO, ako aj vládam tretích krajín;

—

či používanie programu Pegasus alebo rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru, na ktorom sa priamo alebo nepriamo podieľali subjekty prepojené s EÚ, prispelo k nezákonnému sledovaniu novinárov, politikov, príslušníkov orgánov presadzovania práva, diplomatov, právnikov, podnikateľov, aktérov občianskej spoločnosti alebo iných subjektov v tretích krajinách a či viedlo k porušovaniu ľudských práv alebo zneužívaniu, ktoré vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, a či takéto použitie bolo v rozpore s hodnotami zakotvenými v článku 21 Zmluvy o EÚ a v charte, a to aj s náležitým ohľadom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a iné práva zakotvené v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv;

—

či existovali dostatočné dôvody na to, aby Rada prijala reštriktívne opatrenia alebo sankcie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ voči jednej alebo viacerým tretím krajinám, ak sa v rozhodnutí prijatom v súlade s hlavou V kapitolou 2 Zmluvy o EÚ stanovilo prerušenie alebo obmedzenie hospodárskych alebo finančných vzťahov v súlade s článkom 215 ods. 1 ZFEÚ;

—

či používanie programu Pegasus alebo rovnocenného sledovacieho špionážneho softvéru tretími krajinami malo vplyv na základné práva zaručené právom EÚ a či existovali dostatočné dôvody na to, aby Rada prehodnotila všetky dohody o medzinárodnej spolupráci v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti uzavreté s tretími krajinami podľa článku 218 ZFEÚ;

—	predloží všetky odporúčania, ktoré považuje v tejto veci za potrebné;

—	vypracuje odporúčania na ochranu inštitúcií EÚ, ich členov a zamestnancov pred takýmto sledovacím špionážnym softvérom;

3.	rozhodol, že vyšetrovací výbor predloží svoju záverečnú správu do 12 mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia;

4.	rozhodol, že vyšetrovací výbor by mal vo svojej práci zohľadniť akýkoľvek relevantný vývoj v rámci svojej pôsobnosti, ktorý sa objaví počas jeho doby trvania;

zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia dobrej spolupráce a toku informácií medzi vyšetrovacím výborom a príslušnými stálymi výbormi a podvýbormi by sa predseda a spravodajca vyšetrovacieho výboru mohli zúčastňovať na príslušných diskusiách stálych výborov a podvýborov a naopak, najmä na vypočutiach vyšetrovacieho výboru;

6.	rozhodol, že všetky odporúčania vypracované vyšetrovacím výborom by mali byť postúpené príslušným stálym výborom a podvýborom v ich príslušných oblastiach pôsobnosti, ako sú vymedzené v prílohe VI k rokovaciemu poriadku;

7.	rozhodol, že vyšetrovací výbor bude zložený z 38 členov;

8.	poveruje svoju predsedníčku, aby zabezpečila uverejnenie tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(1) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(3) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.

(5) Ú. v. EÚ L 129 I, 17.5.2019, s. 13.

(6) Ú. v. EÚ L 174 I, 18.5.2021, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021, s. 1.

(8) Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5.

(9) https://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf

(10) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 104.