(1)

Jednotný dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 (ďalej len „dohovor o omamných látkach“) nadobudol platnosť 8. augusta 1975.

(2)

Podľa článku 3 dohovoru o omamných látkach môže Komisia pre omamné látky rozhodnúť o zaradení látok do zoznamov pripojených k uvedenému dohovoru. Zmeny v zoznamoch môže vykonať len v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), môže však tiež rozhodnúť, že zmeny odporúčané WHO nevykoná.

(3)

Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971 (ďalej len „dohovor o psychotropných látkach“) nadobudol platnosť 16. augusta 1976.

(4)

Podľa článku 2 Dohovoru o psychotropných látkach môže Komisia pre omamné látky na základe odporúčaní WHO rozhodnúť o zaradení látok do zoznamov k uvedenému dohovoru alebo o ich vypustení. Má rozsiahle diskrečné právomoci s cieľom zohľadniť hospodárske, sociálne, právne, administratívne a iné faktory, ale nemôže konať svojvoľne.

(5)

Zmeny v zoznamoch k dohovoru o omamných látkach a k dohovoru o psychotropných látkach majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania práva Únie v oblasti kontroly drog. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV (1) sa vzťahuje na látky uvedené v zoznamoch k uvedeným dohovorom. Preto sa akákoľvek zmena v zoznamoch pripojených k uvedeným dohovorom priamo začleňuje do spoločných pravidiel Únie.

(6)

Komisia pre omamné látky má na svojom 65. zasadnutí, ktoré je naplánované na 14. až 18. marca 2022 vo Viedni, rozhodnúť o zaradení troch nových látok do zoznamov k dohovoru o omamných látkach a k dohovoru o psychotropných látkach.

(7)

Únia nie je zmluvnou stranou dohovoru o omamných látkach ani dohovoru o psychotropných látkach. Má štatút pozorovateľa bez hlasovacieho práva v Komisii pre omamné látky, v ktorej je 12 členských štátov členmi s hlasovacím právom na jej 65. zasadnutí (2). Je nevyhnutné, aby Rada poverila tieto členské štáty vyjadriť pozíciu Únie v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k uvedeným dohovorom, pretože takéto rozhodnutia o zaradení nových látok do zoznamov patria do právomoci Únie.

(8)

WHO odporučila zaradiť do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach dve nové látky a do Zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach jednu novú látku.

(9)

Všetky látky preskúmané odborným výborom WHO pre drogovú závislosť (ďalej len „odborný výbor“) a odporúčané WHO na zaradenie do príslušných zoznamov monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť ako nové psychoaktívne látky podľa podmienok nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006 (3).

(10)

Podľa posúdenia odborného výboru je látka brorfín (chemický názov: 1-{1-[1-(4-brómfenyl)etyl]-piperidin-4-yl}-1,3-dihydro-2H-benzimidazol-2-ón) syntetický opioid podobný iným syntetickým opioidom, ako je morfín a fentanyl. Látka brorfín môže byť konvertovateľná na bezitramid, ktorý je opioidom uvedeným v Zozname I k dohovoru o omamných látkach. Látka brorfín nemá terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existujú dostatočné dôkazy, že látka brorfín sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje jej zaradenie pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku brorfín do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(11)

Látka brorfín bola zistená v štyroch členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch. Spája sa s jednou intoxikáciou bez smrteľných následkov a v súčasnosti ju intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť.

(12)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky brorfín do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(13)

Podľa posúdenia odborného výboru je látka metonitazén (chemický názov: N,N-dietyl-2-(2-(4-metoxybenzyl)-5-nitro-1H-benzo[d]imidazol-1-yl)etán-1-amín) syntetický opioid, ktorý je štruktúrou podobný izotenitazénu a etonitazénu, ktoré sú uvedené v Zozname I dohovoru o omamných látkach. Látka metonitazén sa skúmala v predklinických modeloch pre svoje analgetické účinky, nie je však známe, že by mala terapeutické použitie. Existujú dostatočné dôkazy, že látka metonitazén sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje jej zaradenie pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku metonitazén do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(14)

Látka metonitazén bola zistená v troch členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch. Spája sa s jedným prípadom úmrtia a v súčasnosti ju intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť.

(15)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky metonitazén do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(16)

Podľa posúdenia odborného výboru je látka eutylón (chemický názov: 1-(1,3-benzodioxol-5-yl)-2-(etylamino)bután-1-ón) syntetický katinón, ktorý je chemickou štruktúrou a farmakologicky podobný amfetamínom a katiónom, ktoré sú už pod medzinárodnou kontrolou. Príbuzné katinóny, ako napríklad metylón a N-etylnorpentylón, sú uvedené v Zozname II k dohovoru o psychotropných látkach. Látka eutylón nemá žiadne známe terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existujú dostatočné dôkazy, že látka eutylón sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje jej zaradenie pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku eutylón do Zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach.

(17)

Látka eutylón bola zistená v 20 členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej dvoch členských štátoch. Spája sa s jednou intoxikáciou bez smrteľných následkov a zistila sa v troch biologických vzorkách súvisiacich so závažnými nežiaducimi udalosťami. Látku eutylón v súčasnosti intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť.

(18)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky eutylón do Zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach.

(19)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Komisii pre omamné látky, pretože rozhodnutia týkajúce sa zaradenia týchto troch látok do zoznamov k príslušným dohovorom OSN priamo ovplyvnia obsah práva Únie, konkrétne rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV.

(20)

Pozíciu Únie vyjadria členské štáty, ktoré sú členmi Komisie pre omamné látky, konajúc spoločne v záujme Únie.

(21)

Dánsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2004/757/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(22)

Írsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2004/757/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia,