(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 30. septembra 2020 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena (ďalej aj „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Indii a Indonézii (ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 17. augusta 2020 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich viac ako 25 % celkovej výroby plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena v Únii.

(3)

Dňa 17. februára 2021 Komisia začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v Indii a Indonézii (ďalej len antisubvenčné prešetrovanie) (3).

(4)

V nadväznosti na žiadosť navrhovateľa podloženú požadovanými dôkazmi Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/370 (4) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(5)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 30. apríla 2021 stranám poskytla súhrn navrhovaných predbežných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 210 predbežného nariadenia, Komisia zohľadnila pripomienky, ktoré sa považovali za chyby v písaní, a v prípade potreby rozpätia náležite upravila.

(6)

Komisia 28. mája 2021 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/854 (5) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clo.

(7)

Po poskytnutí informácií o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovateľ, konzorcium dovozcov a distribútorov (ďalej len „Euranimi“ (6)), jeden neprepojený dovozca, jeden používateľ, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a vláda Indie a vláda Indonézie predložili k týmto predbežným zisteniam svoje písomné podania.

(8)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnili sa vypočutia navrhovateľa, konzorcia dovozcov a distribútorov, jedného neprepojeného dovozcu, jedného používateľa a dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(9)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v prípade potreby zrevidovala svoje predbežné závery.

(10)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií predložili združenie Eurofer, výrobca z Únie a používateľ Arinox, konzorcium dovozcov a distribútorov Euranimi, neprepojený dovozca LSI a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Spoločnosť IRNC (spolupracujúci vyvážajúci výrobca) okrem toho poskytla pripomienky k pripomienkam, ktoré predložilo združenie Eurofer v súvislosti s prístupom Komisie k jej nákupom (pozri odôvodnenia 71 až 74).

(11)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Uskutočnili sa vypočutia navrhovateľa, konzorcia Euranimi, jedného neprepojeného dovozcu, jedného používateľa, ktorý sa preukázal aj ako výrobca z Únie, a jedného vyvážajúceho výrobcu. Vzhľadom na pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií sa uskutočnilo dodatočné konečné poskytnutie informácií vyvážajúcemu výrobcovi IRNC obmedzené na úpravy niektorých jeho cien predaja na vývoz. Komisia spoločnosti IRNC poskytla príležitosť predložiť pripomienky k tomuto dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií, spoločnosť IRNC však neodpovedala.

(12)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení.

(13)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa výberu vzorky, potvrdili sa odôvodnenia 6 až 14 predbežného nariadenia.

(14)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že je potrebné dôsledne preskúmať účinky pandémie COVID-19, pretože obdobie prešetrovania (ďalej len „OP“) zahŕňalo mimoriadne obdobie pandémie.

(15)

Komisia zohľadnila skutočnosť, že obdobie prešetrovania zahŕňalo niekoľko mesiacov, počas ktorých prebiehala pandémia COVID-19. Komisia dôkladne identifikovala a analyzovala účinky pandémie COVID-19 a dospela k záveru, že na trhu Únie dochádza k dumpingu spôsobujúcemu ujmu, ktorý nie je dôsledkom účinkov pandémie.

(16)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia, potvrdilo sa odôvodnenie 21 predbežného nariadenia.

(17)

V predbežnej fáze jeden používateľ z Únie, spoločnosť Arinox, požiadal o vylúčenie výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z ocele triedy 200 a 201 z vymedzenia výrobku. Komisia túto žiadosť predbežne zamietla, ako je vysvetlené v odôvodneniach 25 až 27 predbežného nariadenia.

(18)

Po predbežnom poskytnutí informácií strana zúžila svoju žiadosť o vylúčenie na výrobky z ocele triedy 200 zodpovedajúce triede Jindal J4 alebo JSLU DD (trieda s 1 % niklu) s hrúbkou 0,90 + 0/-0,060 mm na použitie pri výrobe tenkých pásov z nehrdzavejúcej ocele. Spoločnosť uviedla, že výrobok sa dá ľahko identifikovať, takže nehrozí riziko obchádzania, neexistuje vzájomná zameniteľnosť s inými druhmi výrobku a výrobné odvetvie Únie tento výrobok nevyrába. Okrem toho je podľa spoločnosti konečné použitie ľahko overiteľné.

(19)

Navrhovateľ namietal proti aktualizovanej žiadosti o vylúčenie z vymedzenia výrobku. Združenie Eurofer tvrdilo, že triedy, ktoré uviedol používateľ z Únie, predstavujú obchodné označenie a nie sú vymedzené žiadnou medzinárodnou normou. Colné orgány preto nemôžu stanoviť žiadnu referenčnú hodnotu a presadzovať kontrolu chemického zloženia vylúčeného výrobku. Kontrola konečného použitia by navyše pre colné orgány predstavovala neprimeranú záťaž. Výnimka pre tieto výrobky, ktoré vyrába iba spoločnosť Jindal, by navyše viedla k riziku krížovej kompenzácie, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila nápravný účinok opatrení.

(20)

Prešetrovaním sa zistilo, že takéto výrobky sú vzájomne zameniteľné, pokiaľ ide o vlastnosti. Komisia takisto dospela k záveru, že vyhovenie tejto žiadosti o vylúčenie by skutočne predstavovalo neprimeranú záťaž pre colné orgány, ktoré by museli vykonať laboratórny test a skontrolovať konečné použitie pri každej zásielke. Okrem toho, keďže výrobok je spojený s jedným konkrétnym vyvážajúcim výrobcom, riziko krížovej kompenzácie nemožno vylúčiť.

(21)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Arinox zopakovala svoju pôvodnú žiadosť o vylúčenie z vymedzenia výrobku, a to pokiaľ ide o výrobky z ocele triedy 200 s nízkym obsahom niklu a výrobky z ocele triedy 201. Spoločnosť Arinox tvrdila, že výrobky z ocele triedy 200 s nízkym obsahom niklu a výrobky z ocele triedy 201 sú na trhu Únie v zásade nedostupné a zo strany výrobcov z Únie nie je záujem o výrobu týchto výrobkov. Spoločnosť vysvetlila, že po predbežnom poskytnutí informácií sa nákup výrobkov z ocele triedy 201 od výrobného odvetvia Únie stal ekonomicky nerentabilným a že iba jeden výrobca v Únii dokáže vyrábať tenké pásy z nehrdzavejúcej ocele triedy 200 s nízkym obsahom niklu. Ďalej tvrdila, že v dôsledku zahrnutia týchto výrobkov do súčasného prešetrovania už utrpela hospodársku ujmu, pretože z dôvodu citlivosti výrobku na cenu nemôže preniesť antidumpingové clo na svojich zákazníkov a že Komisia nedávno udelila v podobnej situácii vylúčenie výrobku.

(22)

Spoločnosť ďalej zopakovala, že medzi výrobkami z ocele triedy 200 a 201 a z iných druhov ocele, ktoré patria k prešetrovanému výrobku, najmä výrobky z ocele triedy 300, sú významné rozdiely z hľadiska fyzikálnych, chemických a technických vlastností a že chemické zloženie výrobkov z ocele triedy 200 a 201 môžu colné orgány jednoducho overiť pomocou ľahko dostupných nástrojov a osvedčení o skúške mechanických vlastností ocele. Spoločnosť ďalej tvrdila, že žiadosť o vylúčenie je viazaná na jedno konečné použitie a spoločnosť by bola pravdepodobne jediným používateľom žiadosti o vylúčenie.

(23)

Spoločnosť tvrdila, že riziko krížovej kompenzácie je obmedzené, pretože od dotknutých krajín nakupuje najmä oceľ triedy 200 a 201 a svoje dodávky získava od rôznych výrobcov v týchto krajinách.

(24)

Spoločnosť Arinox neposkytla ďalšie dôkazy o nemožnosti zámeny výrobkov z ocele triedy 200 a 201 za iné druhy ocele, okrem tvrdenia o ekonomickej iracionalite takejto zámeny. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 20, na overenie chemického zloženia musia colné orgány vykonať laboratórny test, čo pre ne predstavuje veľkú záťaž, najmä preto, že bude potrebný pre každú zásielku výrobku, o ktorého vylúčenie sa žiada. Riziko krížovej kompenzácie je objektívnym posúdením a z údajov, ktoré spoločnosť poskytla v súvislosti s nákupmi výrobkov z ocele triedy 200 a 201 a iných výrobkov z dotknutých krajín, vyplýva, že z týchto krajín kúpila aj iné výrobky patriace do vymedzenia výrobku súčasného prešetrovania, čo vo svojej podstate prináša riziko krížovej kompenzácie. Navyše, hoci spoločnosť tvrdí, že tieto triedy ocele majú iba jedno konečné použitie, nemožno vylúčiť, že môžu mať aj iné použitia.

(25)

Komisia preto dospela k záveru, že by nebolo vhodné vyhovieť tejto žiadosti o vylúčenie výrobku, a preto bola zamietnutá.

(26)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 22 až 27 predbežného nariadenia.

(27)

V odôvodneniach 29 až 57 predbežného nariadenia sú indické subjekty spoločnosti Jindal, ktoré sa podieľajú na výrobe a predaji prešetrovaného výrobku, uvádzané ako „Jindal Group“. V tomto nariadení sa tieto subjekty budú uvádzať ako „Jindal India“, zatiaľ čo skupina „Jindal Group“ sa vzťahuje na spoločnosti Jindal India, Jindal Indonesia a príslušné subjekty spoločnosti Jindal v tretích krajinách.

(28)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 32 až 35 predbežného nariadenia, Komisia sa rozhodla uplatniť článok 18 základného nariadenia v predbežnej fáze a použiť dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o informácie, ktoré neboli poskytnuté v súvislosti s úlohou prepojenej spoločnosti skupiny Jindal Group.

(29)

Po predbežnom poskytnutí informácií Jindal Group spochybnila uplatnenie článku 18. Domnievala sa, že neodmietla prístup k relevantným informáciám, resp. relevantné informácie poskytla, a že konala v rámci svojich možností. Komisia by preto mala použiť informácie, ktoré spoločnosť poskytla. Komisia tieto pripomienky náležite posúdila. Ako sa uvádza v odôvodnení 33 predbežného nariadenia, Jindal Group bola vypočutá úradníkom pre vypočutie v tejto veci už 16. apríla 2021. V súlade s odporúčaniami úradníka pre vypočutie Komisia po tomto vypočutí takisto v plnej miere posúdila informácie, ktoré dostala od Jindal Group 29. marca 2021 v odpovedi na list podľa článku 18.

(30)

V dôsledku toho Komisia použila informácie, ktoré poskytol tento vyvážajúci výrobca, a tvrdenie čiastočne prijala. Okrem toho sa vzhľadom na ďalšiu analýzu informácií poskytnutých 29. marca 2021 považovalo za vhodné vykonať ďalšiu úpravu. Keďže pripomienky od Jindal Group boli označené ako dôverné, podrobné posúdenie tvrdenia bolo poskytnuté iba dotknutej strane.

(31)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 36 až 47 predbežného nariadenia.

(32)

Po predbežnom poskytnutí informácií Jindal India a Jindal Indonesia zopakovali svoje tvrdenia s odvolaním sa na článok 2 ods. 5 tretí a štvrtý pododsek a článok 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, že Komisia by mala upraviť normálnu hodnotu o náklady súvisiace so zákazmi vychádzania počas pandémie COVID-19 uplatňovanými v Indii a Indonézii počas časti obdobia prešetrovania.

(33)

Tieto tvrdenia sa museli zamietnuť.

(34)

Pokiaľ ide o tvrdenia podľa článku 2 ods. 5 tretieho pododseku, Komisia po prvé poznamenáva, že tretí pododsek sa týka správneho rozdelenia nákladov a doterajšieho využitia tohto rozdelenia, pričom uprednostňuje rozdelenie nákladov na základe obratu. V pododseku sa dodáva, že „pokiaľ to už nebolo zohľadnené v rámci rozdelenia nákladov podľa tohto pododseku, náklady sa vhodne upravia pri tých neopakovaných položkách nákladov, ktoré sú prospešné pre budúcu a/alebo súčasnú výrobu“. V tomto prípade však nárokované „náklady súvisiace s pandémiou COVID-19“ nepredstavujú oddelenú nákladovú položku, ktorá by sa dala upraviť s ohľadom na obdobie prešetrovania. Tieto nárokované náklady sú bežné fixné náklady, ktoré spoločnosti Jindal vznikajú pravidelne a opakovane. Z dôvodu pandémie COVID-19 sa však vzťahujú len na nižší objem výroby. Na tento scenár sa však nevzťahuje citovaná posledná veta tretieho pododseku. Preto nie je možné vykonať žiadnu úpravu podľa článku 2 ods. 5 tretieho pododseku.

(35)

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia podľa článku 2 ods. 5 štvrtého pododseku, Komisia poznamenáva, že podľa článku 2 ods. 5 štvrtého pododseku sa výnimka z jednotkových nákladov, ktoré bežne vznikajú spoločnosti, môže udeliť len v prípade, ak si využívanie nových výrobných zariadení vyžaduje značné dodatočné investície a ak následné nízke miery využitia kapacít sú výsledkom operácií súvisiacich so zavádzaním výroby, ktoré sa uskutočňujú počas obdobia prešetrovania alebo jeho časti. V tomto prípade sú prípadné nízke miery využitia kapacity výsledkom dočasného odstavenia výroby z dôvodu pandémie COVID-19. Článok 2 ods. 5 štvrtý pododsek sa preto neuplatňuje.

(36)

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia podľa článku 2 ods. 10 písm. k), Komisia poznamenáva, že podľa článku 2 ods. 10 písm. k) sa úprava môže vykonať z dôvodu „rozdielo[v] vo faktoroch […], ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku, najmä ak spotrebitelia sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch“. Jindal India a Jindal Indonesia tvrdili, že sa mala vykonať úprava z dôvodu vplyvu, ktorý mali zákazy vychádzania počas pandémie COVID-19 na výrobné náklady, ale nepreukázali žiaden vplyv na porovnateľnosť cien. Tvrdenie týkajúce sa článku 2 ods. 10 písm. k) preto nemožno prijať.

(37)

Po konečnom poskytnutí informácií Jindal Group zopakovala tvrdenia o úprave nákladov súvisiacich s pandémiou Covid-19. V súvislosti s možnou úpravou podľa článku 2 ods. 5 tretieho a štvrtého pododseku Jindal Group poukázala na „neobvykle vysoké“ (7) náklady, ktoré by sa nemali úplne pripisovať výrobe a predaju prešetrovaného výrobku počas obdobia prešetrovania, ale Komisia by namiesto toho mala vypočítať reprezentatívne výrobné náklady počas obdobia prešetrovania.

(38)

Tvrdenie sa muselo zamietnuť. Predmetné náklady vznikli počas obdobia prešetrovania a týkajú sa výroby a predaja prešetrovaného výrobku. Na základe správy poroty vo veci losos, ktorú Jindal Group citovala, a v súlade s článkom 2 ods. 5 tretím pododsekom treťou vetou základného nariadenia sa náklady vhodne upravia pri tých neopakovaných položkách nákladov, ktoré sú prospešné pre budúcu a/alebo súčasnú výrobu. Komisia uznala, že nárokované náklady súvisiace so zákazom vychádzania počas pandémie Covid-19 sú neopakované. Konkrétne náklady, ktoré vznikli počas zákazu vychádzania počas pandémie Covid-19, sú však iba fixné náklady a jednoducho vyplývajú z nedostatočného využívania dostupnej a inak využívanej kapacity. Podľa vymedzenia nemôžu byť prospešné pre budúcu výrobu, ako by mohli byť napríklad investičné náklady. Nemôžu byť prospešné ani pre súčasnú výrobu, pretože sú skôr dôsledkom jednorazovej udalosti vyššej moci, a to zákazu vychádzania počas pandémie Covid-19.

(39)

Pokiaľ ide o tvrdenie podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia, skupina Jindal Group sa odvolala na vyhlásenie Komisie podľa odôvodnenia 36 a dodala, že z úvodného ustanovenia článku 2 ods. 10 je zrejmé, že odkaz na porovnateľnosť cien sa týka porovnateľnosti medzi normálnou hodnotou (bez ohľadu na to, ako je stanovená) a vývoznou cenou.

(40)

Komisia uznala, že úvodné ustanovenie článku 2 ods. 10 odkazuje na porovnateľnosť cien. Rovnako platí, že niektoré úpravy uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a) až k) možno rovnako uplatniť na normálnu hodnotu založenú na cenách na domácom trhu a na vytvorenú normálnu hodnotu. Článok 2 ods. 10 písm. k) však obsahuje výslovnú podmienku týkajúcu sa rozdielov v cenách platených na domácom trhu, ktorú je potrebné splniť pred vykonaním úpravy. Jindal Group nebola schopná tieto rozdiely odôvodniť, ale mohla preukázať iba vplyv na náklady. Akékoľvek zvýšenie nákladov by v každom prípade rovnako ovplyvnilo domáce aj vývozné ceny. Nové tvrdenie podľa článku 2 ods. 10 písm. k) sa preto muselo zamietnuť.

(41)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Chromeni spochybnila úpravy nákladov na suroviny, ktoré vykonala Komisia. Pri predbežnom stanovení Komisia z tabuľky jednotlivých transakcií týkajúcej sa nákupov zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla zistila, že nákupné ceny zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla od prepojených strán boli výrazne nižšie ako ceny toho istého materiálu od neprepojených strán. Preto ich nebolo možné považovať za nezávislé trhové ceny a Komisia vykonala úpravu týchto cien. Spoločnosť Chromeni vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií tvrdila, že kvalita zvitkov použitých na porovnanie nebola vždy rovnaká a že by sa to malo pri porovnávaní zohľadniť. Toto tvrdenie bolo podložené nákupnými zmluvami, zmluvou o zľave za nižšiu kvalitu, dobropismi, správou o kontrole kvality, ako aj účtovnými položkami týkajúcimi sa požiadaviek na kvalitu. Komisia tvrdenie náležite posúdila a považovala ho za odôvodnené. V dôsledku toho Komisia nahradila priemernú nákupnú cenu zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla od prepojených strán v záznamoch spoločnosti váženou priemernou nákupnou cenou od neprepojených dodávateľov vynásobenou použitými množstvami.

(42)

V predbežnej fáze Komisia prepočítala náklady na odpisy v prípade normálnej hodnoty spoločnosti Chromeni, keďže sa zistilo, že odpisy určitých výrobných zariadení ešte neboli vykázané, keď sa už používali na komerčnú výrobu. Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Chromeni spochybnila túto úpravu vykázaných nákladov na odpisy, pričom tvrdila, že tieto náklady boli účtované v úplnom súlade s indickými všeobecne uznávanými účtovnými postupmi, a preto by sa mali akceptovať. Komisia trvala na tom, že je vhodné a primerané, aby sa začiatok obdobia odpisovania strojov zhodoval so začiatkom skutočnej výroby a predaja prešetrovaného výrobku. V tejto súvislosti záznamy spoločnosti Chromeni primerane neodrážali náklady spojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku, a preto ich bolo treba upraviť.

(43)

Napokon, po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Chromeni spochybnila zaobchádzanie Komisie s požadovanými úpravami nákladov súvisiacich so zavádzaním výroby, ktoré sa týkali nákladov na odpisy a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia obmedzila obdobie, za ktoré sa mohla vykonať úprava nákladov na odpisy, na tri mesiace a zamietla úpravu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov súvisiacich so zavádzaním výroby. Spoločnosť Chromeni uviedla, že úvodná fáza na zavedenie linky na výrobu ocele trvá oveľa dlhšie ako tri mesiace, a poukázala tu na dátum vydania konečného potvrdenia o prevzatí. Komisia však zistila, že komerčná výroba sa začala už dávno pred týmto dátumom. Okrem toho v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia, v ktorom sa okrem iného stanovuje, že dĺžka úvodnej fázy nepresiahne primeranú počiatočnú časť obdobia na náhradu nákladov, je bežnou praxou Komisie obmedziť trvanie úvodnej fázy na tri mesiace. Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci teda Komisia určila, že tri mesiace predstavovali primerané obdobie. Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady, spoločnosť Chromeni neposkytla žiadny dôkaz o tom, že tieto náklady súvisia s výrobou, a preto nie sú ovplyvnené využívaním nových výrobných zariadení, ktoré si vyžiadali značné dodatočné investície, a ani nízkou mierou využitia kapacity, ktorá je výsledkom operácií súvisiacich so zavádzaním výroby, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 5 štvrtom pododseku základného nariadenia.

(44)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Chromeni len zopakovala rovnaké tvrdenia a argumenty bez toho, aby poskytla akékoľvek nové dôkazy alebo argumenty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli tvrdenia spoločnosti Chromeni týkajúce sa úpravy nákladov na odpisy a nákladov súvisiacich so zavádzaním výroby zamietnuté.

(45)

V odôvodnení 175 predbežného nariadenia Komisia potvrdila deformácie trhu so surovinami v Indii a Indonézii uvedené v podnete. Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že vzhľadom na existenciu vládou vyvolaných deformácií trhu so surovinami v Indii a Indonézii by sa náklady spoločností mali upraviť podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Združenie Eurofer tvrdilo, že vzhľadom na deformácie náklady v záznamoch vyvážajúcich výrobcov primerane neodrážajú náklady spojené s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku, a že okrem toho deformácie trhu so surovinami viedli k nezvyčajnej situácii.

(46)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože zistila, že združenie Eurofer v tomto prípade nepredložilo dostatočné dôkazy na úplné uplatnenie úpravy podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer nesúhlasilo a trvalo na tom, že v podnete a vo viacerých podaniach pred predbežným poskytnutím informácií a po ňom poskytlo dostatočné dôkazy na podporu tvrdenia v podnete. Komisia nepovažovala za vhodné ďalej skúmať možnú úpravu podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Bez ohľadu na to, či dôkazy predložené v priebehu tohto konania predstavovali dostatočné podporné dôkazy na vecnú analýzu tvrdenia, Komisia konštatovala, že podobné tvrdenie o vplyve deformácií trhu so surovinami pri poskytovaní tovaru sa skúmalo v kontexte antisubvenčného prešetrovania.

(47)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 48 až 50 predbežného nariadenia.

(48)

Po predbežnom poskytnutí informácií, ako aj po konečnom poskytnutí informácií Jindal India a Jindal Indonesia spochybnili prístup, ktorý Komisia uplatnila na stanovenie vývoznej ceny niektorých ich predajov prostredníctvom Iberjindal S.L. (ďalej len IBJ), prepojeného obchodníka v Španielsku. Toto tvrdenie bolo z väčšej časti zamietnuté. Keďže tieto pripomienky boli označené ako dôverné, dôvody, ktoré viedli k zisteniam Komisie v súvislosti s tvrdením, boli poskytnuté iba dotknutej strane.

(49)

Po konečnom poskytnutí informácií Jindal Group tvrdila, že vo výpočte vývoznej ceny je chyba vo vzorci, pokiaľ ide o náklady na dopravu, čo ovplyvnilo ceny určitých predajov v Únii. Komisia problém overila a skutočne zistila, že vo vzorci došlo k chybe v písaní, ktorú opravila.

(50)

Neboli prijaté žiadne ďalšie tvrdenia týkajúce sa výpočtu vývoznej ceny. Preto sa potvrdzujú odôvodnenia 48 až 50 predbežného nariadenia.

(51)

Podrobnosti týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 51 až 54 predbežného nariadenia.

(52)

Po predbežnom poskytnutí informácií Jindal India a Jindal Indonesia tvrdili, že Komisia nemala odpočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk (ďalej len „teoretická provízia“) od vývoznej ceny predaja v EÚ smerovaného cez ich prepojeného obchodníka v tretej krajine, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 52 a 81 predbežného nariadenia. Tvrdenie sa zamietlo. Keďže tieto pripomienky boli označené ako dôverné, dôvody zamietnutia boli poskytnuté iba dotknutej strane.

(53)

Po konečnom poskytnutí informácií predložila Jindal Group dodatočné tvrdenia o posúdení vývoznej ceny v súvislosti s týmto prepojeným obchodníkom. Tieto pripomienky boli opäť označené ako dôverné, a preto bola Jindal Group informovaná o stanovisku Komisie k týmto tvrdeniam na individuálnom základe.

(54)

Po konečnom poskytnutí informácií Jindal Group tvrdila, že úprava vývoznej ceny pre predaj v EÚ smerovaný cez JSL Global Commodities Pte. Ltd. (ďalej len „JGC“) by nemala prekročiť predajné, všeobecné a administratívne náklady, pretože podľa praxe inštitúcií v minulosti a ako potvrdil Súd prvého stupňa, bolo by primerané odpočítať iba predajné, všeobecné a administratívne náklady (8). Ak Komisia trvá na zahrnutí zisku (čo by nemala), tento zisk by mal vychádzať z údajov JGC. Podľa Jindal Group by to bolo v súlade s nedávnou praxou Komisie a s konštatovaním Súdu prvého stupňa, že je „primerané“ používať „reálne údaje“. (9)

(55)

Tvrdenia sa museli zamietnuť. Po prvé, pri odpočítaní iba predajných, všeobecných a administratívnych nákladov by sa nezohľadnila plná hodnota prirážky, ktorá zvyčajne pozostáva z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Pokiaľ ide o posúdenie takéhoto zisku, Komisia trvá na tom, že tento zisk sa musí dosiahnuť za nezávislých podmienok, a nemôže sa preto opierať o zisk, ktorý vyplýva z odmeny dohodnutej medzi prepojenými stranami. Pokiaľ ide o rozsudok Súdu prvého stupňa, v tomto rozhodnutí sa schválilo odpočítanie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ale zjavne sa neodmietlo súčasné odpočítanie zisku, o ktoré v tomto prípade nejde. V súlade s týmto prípadom sa navyše v tomto prešetrovaní predajné, všeobecné a administratívne náklady odpočítali na základe skutočných údajov prepojeného obchodníka, pretože nahlásené predajné, všeobecné a administratívne náklady neboli ovplyvnené vzťahom medzi týmito dvomi subjektmi. Pokiaľ ide o prax Komisie, keď sa zdá, že rozpätie zisku je ovplyvnené vzťahom medzi obchodníkom a vyvážajúcim výrobcom, bežným postupom je, ako primeraná náhrada, odpočítať nominálne rozpätie zisku na základe údajov od neprepojených dovozcov spolupracujúcich na tom istom prešetrovaní. V nedávnom prípade, na ktorý sa Jindal Group odvoláva, sa však skutočné rozpätie zisku považovalo za primerané vzhľadom na skutočnosti v uvedenom prípade a funkcie, ktoré vykonával prepojený obchodník. Odpočítalo sa preto skutočné rozpätie zisku.

(56)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal India zopakovala svoje tvrdenie, že normálna hodnota by sa mala upraviť o vrátené clo. Tvrdila najmä, že v článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia sa stanovuje, že by sa mali zohľadniť všetky rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien, a preto by sa malo tvrdenie prijať.

(57)

Toto tvrdenie sa zamietlo. Spoločnosť Jindal India nepreukázala, že údajné vrátenie cla ovplyvnilo porovnateľnosť cien. Spoločnosť Jindal India najmä nedokázala preukázať, že vrátenie cla viedlo k sústavne vyšším cenám na domácom trhu.

(58)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal India tvrdila, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa vrátenie cla nezapočítavalo dvakrát, a že započítanie tej istej subvencie uložením súbežných antidumpingových a antisubvenčných ciel (najmä v prípade vývozných subvencií) je rozpore s právom Svetovej obchodnej organizácie (10). Keďže sa niektoré vrátenia cla subjektov skupiny Jindal Group prešetrujú v rámci antisubvenčného prešetrovania ako potenciálne napadnuteľné subvencie, Komisia by mala zabezpečiť, aby sa tieto vrátenia cla v tomto prípade upravili alebo aby neboli napadnuté v antisubvenčnom konaní.

(59)

V súvislosti s týmto tvrdením Komisia objasnila, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 53 predbežného nariadenia a v odôvodnení 57 súčasného nariadenia systém, ktorý spoločnosť Jindal India používa na svoj predaj na vývoz do Únie, nespĺňa podmienky žiadnej úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. b) alebo k) základného nariadenia. Spoločnosť Jindal India predovšetkým nepreukázala, že zákazníci na domácom trhu platili vzhľadom na základný režim konzistentne odlišné ceny. Komisia preto považovala tvrdenia o úprave za nepodložené a následne ich zamietla.

(60)

Neboli prijaté žiadne ďalšie tvrdenia týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Preto sa potvrdzujú odôvodnenia 51 až 54 predbežného nariadenia.

(61)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Jindal tvrdila, že Komisia pri výpočte dumpingu použila nesprávne hodnoty CIF pre niektoré z jej predajov v Únii. Komisia však zistila, že údajnej chyby v písaní sa dopustila samotná Jindal Group vo svojom vyplnenom dotazníku a Komisia o tom nebola informovaná pred krížovou kontrolou na diaľku ani počas nej. Rovnako Jindal Group na tento problém nepoukázala v pripomienkach k skorému predbežnému oznámeniu ani v pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií. Komisia preto usúdila, že v čase, keď bolo tvrdenie predložené, ho už nebolo možné krížovo skontrolovať na diaľku a tvrdenie o údajnej chybe bolo preto zamietnuté.

(62)

Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 27 až 60, Komisia zohľadnila pripomienky zainteresovaných strán predložené po predbežnom a konečnom poskytnutí informácií. Výpočet spoločnosti Jindal India bol takisto aktualizovaný s cieľom opraviť chybu v písaní týkajúcu sa vývoznej ceny (pozri odôvodnenie 49).

(63)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(64)

V odôvodneniach 58 až 86 predbežného nariadenia sú indonézske subjekty spoločnosti Jindal, ktoré sa podieľajú na výrobe a predaji prešetrovaného výrobku, uvádzané ako „Jindal Indonesia Group“ alebo „Jindal Group“. V tomto nariadení sa tieto subjekty budú uvádzať ako „Jindal Indonesia“, zatiaľ čo „Jindal Group“ sa vzťahuje na spoločnosti Jindal India, Jindal Indonesia a príslušné subjekty spoločnosti Jindal v tretích krajinách.

(65)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 65 až 76 predbežného nariadenia.

(66)

Vo svojom podaní z 11. júna 2021 vláda Indonézie pripomenula, že indonézski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky plne spolupracovali a že Komisia musí pri výpočte normálnej hodnoty použiť ich skutočné údaje.

(67)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal Indonesia zopakovala svoje tvrdenie spolu so spoločnosťou Jindal India, že Komisia by mala upraviť normálnu hodnotu o náklady súvisiace so zákazmi vychádzania počas pandémie COVID-19. Toto tvrdenie sa zamietlo. Je predmetom odôvodnení 32 až 36.

(68)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť IRNC spochybnila prístup Komisie, ktorá nahradila nákupnú cenu bielych zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla vytvorenou trhovou cenou, ak bol tento dôležitý medziprodukt nakúpený od prepojených dodávateľov. Vo vyplnenom dotazníku spoločnosti a počas krížovej kontroly na diaľku Komisia zistila, že tieto výrobky boli získané od prepojených dodávateľov za transferovú cenu nižšiu ako výrobné náklady. Komisia preto v predbežnom výpočte nahradila tieto ceny vytvorenou trhovou cenou pozostávajúcou pre dané výrobky z výrobných nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Spoločnosť tvrdila, že transferové ceny boli nezávislými trhovými cenami, a kritizovala nedostatočnú analýzu v tejto súvislosti.

(69)

Komisia analyzovala poskytnuté vysvetlenia a podporné dokumenty a dospela k záveru, že prvotný prístup, pokiaľ ide o nákup bielych zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla od prepojených dodávateľov, je potrebné upraviť. Predajné ceny prepojených dodávateľov bielych zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla pre spoločnosť IRNC boli v skutočnosti porovnateľné s ich predajnými cenami týchto zvitkov pre neprepojených zákazníkov. Komisia preto považovala za vhodné uznať nákupnú cenu týchto výrobkov spoločnosti IRNC, ak bola táto cena rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady týchto dodávateľov, a nahradiť ju ich výrobnými nákladmi, keď sa zistilo, že transferová nákupná cena je nižšia.

(70)

Združenie Eurofer vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií spochybnilo zrevidovaný prístup Komisie k nákladom na biele zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla spoločnosti IRNC, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 69. Združenie Eurofer najskôr tvrdilo, že Komisia nemala používať nákupné ceny zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla spoločnosti IRNC od prepojených strán, pretože tieto ceny neboli nezávislými cenami. Po druhé, združenie Eurofer zistilo, že prístup Komisie je v rozpore so zisteniami nedávno skončeného prešetrovania, ktoré sa týkalo rovnakej skupiny spoločností (11). Komisia v rámci uvedeného prešetrovania zamietla výrobné náklady kľúčového komponentu na výrobu dotknutého výrobku. Po tretie, tvrdilo, že ak by Komisia pokračovala vo svojom prístupe, mala by buď pri úprave hodnoty transakcie medzi prepojenými stranami podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia k nákupnej cene zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla pripočítať primeraný zisk, alebo zvýšiť zisk spoločnosti IRNC z plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena použitý na výpočet normálnej hodnoty na kompenzáciu transakcií s obstarávacou cenou alebo neobvykle nízkym ziskom v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(71)

Komisia tvrdenia preskúmala. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia zistila, že informácie poskytnuté prepojenými dodávateľmi zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla pre spoločnosť IRNC boli úplné a dostatočné na posúdenie, či vzťah medzi spoločnosťou IRNC a týmito dodávateľmi ovplyvnil nákupné ceny zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla. Komisia zistila, že prepojení dodávatelia počas obdobia prešetrovania predávali zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla nielen svojmu prepojenému zákazníkovi IRNC, ale aj viacerým neprepojeným domácim zákazníkom a že predajné ceny pre spoločnosť IRNC a predajné ceny pre neprepojených zákazníkov boli nezávislé. Tieto ceny sa preto považovali za ceny neovplyvnené vzťahom medzi spoločnosťou IRNC a jej prepojeným dodávateľom podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia a neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa celkovo nezohľadnili. Po druhé, bez toho, aby zaujala stanovisko k skutočnostiam a záverom, ku ktorým sa dospelo pri prešetrovaní zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla, na ktoré sa odvoláva združenie Eurofer, Komisia pripomenula, že každý prípad sa posudzuje a analyzuje samostatne, a ak sa skutočnosti zistené počas jedného prešetrovania líšia od skutočností zistených v predchádzajúcom prešetrovaní, aj keď ide o nedávne prešetrovanie, ktoré sa týka tej istej skupiny spoločností, možno dospieť k inému záveru.

(72)

Žiadosť o pridanie primeraného zisku k nákupnej cene zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla bola zamietnutá, pretože článok 2 ods. 5 skutočne umožňuje takúto úpravu, ak náklady súvisiace s výrobou prešetrovaného výrobku nie sú primerane zohľadnené v záznamoch dotknutej strany. V súčasnom prešetrovaní však Komisia nezistila, že ide o tento prípad. Pokiaľ ide o druhú časť tretieho tvrdenia, Komisia pripomenula, že prešetrovaný výrobok sa vyrába iba zo zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla získaných od prepojených dodávateľov v tej istej priemyselnej zóne a dokončovací krok výroby vykonáva spoločnosť IRNC. V článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa jasne uvádza, že zisky „sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode výrobcom alebo vývozcom, ktorý podlieha prešetrovaniu“. Toto ustanovenie sa preto vzťahuje iba na určenie rozpätia zisku pri predaji podobného výrobku a nevzťahuje sa na stanovenie nezávislej ceny pri predaji surovín.

(73)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli tvrdenia združenia Eurofer zamietnuté.

(74)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že by sa mala vykonať úprava normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia z dôvodu deformácií trhu so surovinami zistených v Indonézii. Táto otázka je predmetom odôvodnení 45 a 46.

(75)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 77 až 79 predbežného nariadenia.

(76)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 79 predbežného nariadenia, v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich ako dovozca, sa vývozná cena stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 64 predbežného nariadenia, spoločnosť Jindal Indonesia uskutočňovala určitý objem predaja prostredníctvom IBJ v Španielsku.

(77)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal Indonesia predložila v súvislosti s týmto predajom rovnaké pripomienky, ako boli pripomienky spoločnosti Jindal India, ktoré sú uvedené v odôvodnení 48. Tvrdenie sa zamietlo. Dôvody zamietnutia tohto tvrdenia boli poskytnuté len dotknutej strane z dôvodov uvedených v odôvodnení 48.

(78)

Podrobnosti týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 80 až 83 predbežného nariadenia.

(79)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Jindal Indonesia predložila v súvislosti s úpravou teoretickej provízie rovnaké pripomienky, ako boli pripomienky spoločnosti Jindal India uvedené v odôvodnení 52. Tvrdenie sa zamietlo. Dôvody zamietnutia tohto tvrdenia boli poskytnuté len dotknutej strane z dôvodov uvedených v odôvodnení 52.

(80)

Spoločnosť Jindal Indonesia tvrdila, že Komisia mala použiť na výpočet úverových nákladov krátkodobé úrokové sadzby Indonézskej banky pre úvery v USD a IDR namiesto medzibankových krátkodobých úrokových sadzieb, ktoré uverejňuje CEIC.

(81)

Komisia analyzovala poskytnuté vysvetlenia a podporné dokumenty a usúdila, že je opodstatnené zmeniť zdroj údajov, ako tvrdila spoločnosť Jindal Indonesia. Pokiaľ však ide o uplatňovanie odlišných úrokových sadzieb na predaj na domácom trhu a na predaj na vývoz, v článku 2 ods. 10 písm. g) základného nariadenia sa predpokladá možnosť úpravy z dôvodu rozdielov v nákladoch na ľubovoľný úver poskytnutý na zamýšľaný predaj za predpokladu, že ide o faktor, ktorý bol zohľadnený pri stanovení účtovaných cien. Komisia počas krížovej kontroly na diaľku zistila, že spoločnosť financuje svoje domáce a vývozné operácie najmä prostredníctvom krátkodobých úverov a súhrnných obchodných nástrojov v USD. Komisia nenašla dôkazy v záznamoch spoločnosti, ktoré by odôvodňovali použitie odlišnej úrokovej sadzby v prípade úveru v IDR pre predaj na domácom trhu. Komisia preto zamietla tvrdenie, že na financovanie predaja na domácom trhu by sa mala použiť úroková sadzba pre úvery v IDR.

(82)

Skupina IRNC zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia nepostupovala koherentne, keď upravila vývoznú cenu podľa článku 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia o určité prepravné náklady, zatiaľ čo žiadosti o úpravu predajných cien na domácom trhu o určité prepravné náklady a iné súvisiace náklady, najmä náklady vynaložené na prepravu dotknutého výrobku zo závodu do domáceho skladu, boli zamietnuté.

(83)

Komisia poznamenala, že článok 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia sa uplatňuje na náklady na dopravu, ktoré vznikli po predaji pri premiestnení tovaru z priestorov vývozcu prvému nezávislému kupujúcemu. Domáci sklad spoločnosti IRNC je súčasťou jej priestorov a náklady na premiestnenie tovaru z výrobného závodu do domáceho skladu vznikli pred predajom.

(84)

Skupina IRNC takisto tvrdila, že Komisia nevysvetlila, prečo by nemali byť rovnako zamietnuté podobné súvisiace náklady na dopravu a prístavné poplatky za tovar prevážaný cez čínsku colnú zónu. Komisia analyzovala pripomienky a dôkazy v spise, najmä kúpnu zmluvu medzi výrobcom a jeho prepojenými obchodníkmi, ktorí sa podieľajú na predaji na vývoz. Komisia poznamenala, že v kúpnej zmluve je vykladací prístav jasne identifikovaný ako prístav v Únii a že prekládka tovaru je povolená. Okrem toho pri predaji na vývoz vznikajú výdavky na dopravu priamo obchodníkovi, a preto ovplyvňujú porovnateľnosť cien, zatiaľ čo v prípade nákladov na skladovanie pri predaji na domácom trhu náklady na dopravu tovaru do skladu znáša výrobca a boli vynaložené pred predajom. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(85)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť IRNC takisto tvrdila, že Komisia uplatnila nekonzistentný prístup, pretože nevykonala úpravu normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 písm. i), ktoré by odzrkadľovali úpravy, ktoré vykonala podľa článku 2 ods. 10 písm. i) v prípade predaja na vývoz uskutočneného prostredníctvom prepojených obchodníkov.

(86)

Komisia pripomenula, že v judikatúre Súdneho dvora (12) sa jasne stanovuje, že „[…] účastník konania, ktorý podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia žiada o úpravy určené na to, aby sa mohla porovnať normálna hodnota s vývoznými cenami s cieľom určiť dumpingové rozpätie, musí preukázať, že jeho žiadosť je odôvodnená […]“. Podanie, ktoré v tejto súvislosti predložila spoločnosť IRNC, je iba vyhlásením, v ktorom sa požaduje úprava normálnej hodnoty, ale chýba v nej vecné odôvodnenie alebo podrobné vysvetlenie. Komisia ďalej pripomenula, že úprava vývoznej ceny neznamená automaticky úpravu normálnej hodnoty a že takúto úpravu normálnej hodnoty musí strana, ktorá o ňu žiada, riadne odôvodniť na základe skutočností a dôkazov.

(87)

Komisia preto stanovila, že len vyhlásenie, v ktorom sa požaduje úprava bez toho, aby sa na jej podporu predložila odôvodnená žiadosť zjavne nespĺňa právnu normu stanovenú Súdnym dvorom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo ako nepodložené.

(88)

Spoločnosť IRNC takisto tvrdila, že Komisia nesie dôkazné bremeno na podloženie svojho rozhodnutia upraviť vývoznú cenu podľa článku 2 ods. 10 písm. i) a že vo svojom predbežnom a konečnom informačnom dokumente neuviedla dostatočné dôvody.

(89)

Na základe pripomienok, ktoré spoločnosť predložila po konečnom poskytnutí informácií, Komisia 16. septembra 2021 zaslala dodatočné poskytnutie informácií týkajúce sa konkrétnej spoločnosti, v ktorom podrobnejšie vysvetlila dôvody a dôkazy, na ktorých je takáto úprava vývoznej ceny založená. Spoločnosť v reakcii na toto poskytnutie osobitných informácií nepredložila žiadne pripomienky.

(90)

Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 65 až 89, Komisia vzala do úvahy pripomienky zainteresovaných strán predložené po predbežnom poskytnutí informácií a náležite prepočítala dumpingové rozpätia.

(91)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(92)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Arinox, zainteresovaná strana, ktorá bola predbežne kvalifikovaná ako používateľ, tvrdila, že by sa mala považovať za výrobcu z Únie. Treba poznamenať, že údaje spoločnosti boli zahrnuté v makroekonomických ukazovateľoch, ktoré predložilo združenie Eurofer a ktoré Komisia krížovo skontrolovala, a preto Komisia považovala túto spoločnosť za súčasť výrobného odvetvia Únie opísaného v odôvodnení 87 predbežného nariadenia. Komisia však poznamenala, že spoločnosť Arinox sa vo svojej pôvodnej žiadosti o vylúčenie výrobku označila za koncového používateľa a dovozcu a že tvrdenia spoločnosti vznesené v predbežnej fáze súviseli s činnosťami, ktoré vykonávala ako používateľ na trhu Únie.

(93)

Spoločnosť Arinox, konzorcium Euranimi a jeden neprepojený dovozca požiadali o totožnosť 13 výrobcov z Únie, ktorí tvorili výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania. Okrem troch výrobcov zaradených do vzorky a spoločností podporujúcich podnet (t. j. Acerinox, Outokumpu Nirosta GmbH, Outokumpu Stainless AB) ide o spoločnosti Marcegaglia, Acroni, Arinox, Otelinox a tri prevalcovne so sídlom v Nemecku (t. j. SAP Precision Metal, BWS a Waelzholz).

(94)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa definície výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 87 až 89 predbežného nariadenia.

(95)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 90 až 92 predbežného nariadenia.

(96)

Konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca spochybnili súhrnné vyhodnotenie účinkov indického a indonézskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie. Zainteresované strany tvrdili, že objemy dovozu z oboch krajín sú nízke, trend dovozu z Indie (mierne klesajúci) a Indonézie (rýchlo narastajúci) počas dotknutého obdobia je odlišný a nebolo vykonané žiadne riadne vyhodnotenie podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami z Únie, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 4 základného nariadenia.

(97)

Vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ namietal proti tvrdeniu konzorcia a neprepojeného dovozcu a konštatoval, že dovozné trendy nie sú relevantné pre uplatňovanie článku 3 ods. 4 základného nariadenia, že podmienky hospodárskej súťaže boli riadne vyhodnotené a že súhrnné vyhodnotenie zabezpečuje nediskriminačné uplatňovanie ciel.

(98)

Komisia zistila, že požiadavky na súhrnné vyhodnotenie dovozu boli splnené. Objem dovozu z oboch dotknutých krajín nebol zanedbateľný, t. j. každá krajina dosahovala viac než 1 % podielu na trhu, a podmienky hospodárskej súťaže oprávňovali na súhrnné vyhodnotenie, keďže dovážané výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti ako výrobky predávané výrobcami z Únie a majú aj tých istých základných používateľov. Odráža sa to vo vysokej úrovni zhody druhov výrobku dovážaných z Indie a Indonézie s druhmi výrobku predávanými výrobcami z Únie.

(99)

Okrem toho sa zistilo, že druhy výrobku dovážané z Indie a Indonézie sú si do veľkej miery navzájom podobné a úroveň ich príslušných cien je porovnateľná.

(100)

Okrem toho, ako uviedol navrhovateľ, článok 3 ods. 4 základného nariadenia nevyžaduje porovnanie dovozných trendov medzi dotknutými krajinami.

(101)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium a jeden neprepojený dovozca požiadali o zverejnenie teoretických modelov použitých na posúdenie podmienok hospodárskej súťaže na trhu Únie, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok a dotknuté krajiny, a potvrdenie toho, že tieto podmienky hospodárskej súťaže boli konzultované s útvarmi Komisie pre hospodársku súťaž a ekonomickú analýzu.

(102)

Ďalej tvrdili, že na podporu zistení v odôvodneniach 99 a 100 nebola poskytnutá žiadna štatistická analýza a že objem podielu dovozu z Indie a Indonézie na trhu bol nízky v porovnaní s trhovým podielom výrobného odvetvia Únie. Pokiaľ ide o Indiu, objem dovozu počas obdobia prešetrovania bol nižší ako dovoz v rokoch 2017 a 2018 a podobný ako dovoz v roku 2019. Objem dovozu dotknutého výrobku z Indie je navyše obmedzený kvótou krajiny stanovenou ochrannými opatreniami pre oceľ. Podľa konzorcia a neprepojeného dovozcu uplatniť článok 3 ods. 4 základného nariadenia teda nie je primerané.

(103)

Komisia vykonala teoretickú analýzu, v ktorej na základe kontrolných čísel výrobku (PCN), ktoré jej poskytli spoločnosti zaradenými do vzorky, porovnala druhy výrobku predávané vyvážajúcimi výrobcami na trhu Únie a výrobok predávaný výrobcami z Únie. Táto analýza preukázala vysokú úroveň zhody. Úroveň zhody medzi každým z vyvážajúcich výrobcov a predajom výrobného odvetvia Únie sa vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky poskytuje v poskytnutí osobitných informácií. Komisia ďalej zistila aj značnú úroveň podobnosti, pokiaľ ide o druhy výrobku, ktoré predávajú vyvážajúci výrobcovia z Indonézie, s druhmi výrobku, ktoré predávajú vyvážajúci výrobcovia z Indie. Komisia preto dospela k záveru, že dovážané výrobky z dotknutých krajín a výrobky z Únie si navzájom jasne konkurujú a súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané. Konzorcium ani neprepojený dovozca neposkytli žiadne opodstatnené dôkazy, prečo by analýza vykonaná Komisiou nebola správna alebo dostatočná. Skutočnosť, že India má v rámci ochranných opatrení kvótu týkajúcu sa konkrétnej krajiny, nemá vplyv na túto analýzu vzhľadom na podmienky uvedené v článku 3 ods. 4 Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(104)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia účinkov dovozu z dotknutých krajín, Komisia potvrdila všetky ostatné závery uvedené v odôvodneniach 93 až 98 predbežného nariadenia.

(105)

Konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že dovoz z Indonézie sa zvýšil, pretože táto krajina je novým vývozcom prešetrovaného výrobku do Únie, a že dovoz z Indie sa počas posudzovaného obdobia nezvýšil, a preto potenciálny nárast podielu dotknutých krajín na trhu nemal žiadny vplyv na podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, ale nahradil dovoz z iných tretích krajín.

(106)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 97 až 105, Komisia analyzovala dovoz súhrnne a dovoz z dotknutých krajín vykazoval počas posudzovaného obdobia rastúci trend. Skutočnosť, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil a že Indonézia začala vyvážať do Únie až na začiatku posudzovaného obdobia, nemení nič na tom, že dovoz z dotknutých krajín sa uskutočňoval za dumpingové ceny, čo výrobnému odvetviu Únie spôsobilo značnú ujmu. Tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(107)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa objemov dovozu z dotknutých krajín a ich podielov na trhu, Komisia potvrdila všetky ostatné závery uvedené v odôvodneniach 99 až 101 predbežného nariadenia.

(108)

V odôvodnení 105 predbežného nariadenia Komisia uviedla, že v prípade vyvážajúcich výrobcov z Indie zistila rozpätia podhodnotenia ceny vo výške 4,8 % a 13,4 %.

(109)

Tieto rozpätia však obsahovali chybu v písaní a mali by sa opraviť na rozpätia podhodnotenia ceny vo výške 5,8 % a 13,4 %.

(110)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium Euranimi a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že nemôžu zrekonštruovať spôsob stanovenia dovozných cien dotknutého výrobku a spôsob výpočtu rozpätia podhodnotenia ceny vrátane jeho úprav.

(111)

Ceny dovozu z dotknutých krajín uvedené v tabuľke 3 predbežného nariadenia vychádzajú z údajov Eurostatu. Tieto informácie sú verejne dostupné. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 104 predbežného nariadenia, rozpätie podhodnotenia ceny bolo založené na porovnaní predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie a zodpovedajúcich cien vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, diferencované podľa druhu výrobku a upravené tak, aby mali rovnaké predajné podmienky. Keďže podrobné predajné ceny jednotlivých spoločností sú zo zásady obchodným tajomstvom, dotknutým spoločnostiam sa poskytli iba v ich príslušných poskytnutiach osobitných informácií.

(112)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa cien dovozu z dotknutých krajín a podhodnotenia ceny, Komisia potvrdila všetky závery uvedené v odôvodneniach 102 až 105 predbežného nariadenia, pričom vykonala opravu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 71.

(113)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 106 až 110 predbežného nariadenia.

(114)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil, a nie zvýšil, ako sa uvádza v odôvodnení 116 predbežného nariadenia.

(115)

Toto tvrdenie by však bolo správne len vtedy, ak by pripomienka Euroferu týkajúca sa údajne zvýšených objemov dovozu z tretích krajín bola vecne správna. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 135, predbežné nariadenie poskytlo správne údaje týkajúce sa objemu dovozu. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu bol teda takisto uvedený správne.

(116)

Po predbežnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca poukázali na to, že predbežné nariadenie vykazovalo medzi údajmi o výrobe výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období, uvedenými v odôvodnení 111 predbežného nariadenia, a zodpovedajúcimi údajmi o predaji, zásobách a vývoze, uvedenými v odôvodneniach 114, 126 a 152 predbežného nariadenia, nezrovnalosť v objeme predstavujúcu približne 300 000 až 400 000 ton. Po konečnom poskytnutí informácií spochybnili úroveň kapacity výrobného odvetvia Únie a požiadali o dôkaz o nominálnej, skutočnej a účinne využívanej výrobnej kapacite a skutočne vyrobenom množstve každého jednotlivého výrobcu, údaje o objemoch predaja a cenách jednotlivých európskych výrobcov a objemy dovozu každého výrobcu z Únie z dotknutých krajín.

(117)

Uvedené údaje sa však nemôžu úplne zhodovať, keďže objem výroby, predaja a vývozu sa vzťahuje na celé výrobné odvetvie Únie, zatiaľ čo údaje o zásobách uvedené v odôvodnení 126 predbežného nariadenia sú mikroekonomickým ukazovateľom, ktorý sa vzťahuje len na výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia všetky údaje krížovo skontrolovala a zistila, že sú spoľahlivé. Keďže jednotlivé údaje každého výrobcu sú obchodným tajomstvom, Komisia poskytla v predbežnom nariadení iba súhrnné informácie.

(118)

Okrem toho takmer polovica údajného rozdielu súvisí s predajom výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu prepojeným používateľom. Tieto objemy boli zahrnuté do údajov o výrobe uvedených v odôvodnení 111 predbežného nariadenia, ale neboli zahrnuté do objemu predaja výrobného odvetvia Únie uvedeného v odôvodnení 114 predbežného nariadenia. Predaj výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu predstavoval približne 5 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie a tento pomer bol počas celého posudzovaného obdobia stabilný.

(119)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že nárast podielu výrobného odvetvia Únie na trhu naznačuje absenciu ujmy a že nárast podielu dotknutých krajín na trhu nemal nepriaznivý vplyv na podiel výrobného odvetvia Únie na trhu.

(120)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 107, mierny nárast podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia nezmenil nič na tom, že dovoz z dotknutých krajín vykazoval nárast o 86 % a uskutočňoval sa za dumpingové ceny, čo spôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(121)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 111 až 121 predbežného nariadenia.

(122)

Po konečnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že negatívny trend ziskovosti výrobného odvetvia Únie nemožno spájať s dovozom z dotknutých krajín, pretože ich objemy sú nízke a nemôžu ovplyvniť trh v takom výraznom rozsahu. Konzorcium dovozcov a distribútorov a neprepojený dovozca tvrdili, že zisk výrobného odvetvia Únie sa od obdobia prešetrovania zvýšil.

(123)

Objemy dovozu z krajín boli nad úrovňou de minimis a ich nízke ceny, ktoré sa preukázali ako dumpingové, spôsobili tlak na ceny na trhu Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 141 predbežného nariadenia. Komisia preto dospela k záveru, že nárast dumpingového dovozu z dotknutých krajín môže súvisieť s negatívnym trendom ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Prípadné zvýšenie úrovne ziskovosti výrobcov z Únie po období prešetrovania nemení tento záver, pretože prešetrovanie sa týka iba obdobia prešetrovania.

(124)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 122 až 133 predbežného nariadenia.

(125)

Po predbežnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov, jeden neprepojený dovozca, ako aj vláda Indonézie tvrdili, že niektoré ukazovatele ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne, pričom kládli dôraz na zvýšenie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, zvýšenie zamestnanosti a zníženie zásob.

(126)

Úroveň zásob zostala ako percentuálny podiel objemu predaja konštantná, a preto nepredstavovala jasný ukazovateľ ujmy. Ďalšie dva predmetné ukazovatele sa počas posudzovaného obdobia skutočne vyvíjali pozitívne. K zvýšeniu podielu na trhu však došlo na úkor ziskovosti výrobcov z Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 134 predbežného nariadenia. Zamestnanosť sa mierne zvýšila, hoci náklady práce sa napriek tomu znížili. Tieto zistenia však nevyvrátili hlavné zistenia týkajúce sa ujmy, t. j. negatívny vývoj ziskovosti a všetkých finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Únie.

(127)

Konzorcium dovozcov a distribútorov a neprepojený dovozca ďalej tvrdili, že podľa údajov dostupných za prvý štvrťrok 2021 sa finančná situácia výrobcov z Únie zaradených do vzorky zlepšovala, a preto výrobné odvetvie nepotrebuje ďalšiu ochranu.

(128)

Analýza hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie vychádzala z posudzovaného obdobia, ktoré sa skončilo v júni 2020. Ako sa uvádza v odôvodneniach 128 až 133 predbežného nariadenia, všetky finančné ukazovatele výrobcov z Únie sa v posudzovanom období zhoršili. Záver v tejto súvislosti nemôže byť vyvrátený na základe tvrdenia o krátkodobom zlepšení situácie výrobcov z Únie po posudzovanom období podporeného neauditovanými správami za prvý štvrťrok 2021.

(129)

Na základe uvedeného Komisia s konečnou platnosťou dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(130)

Po predbežnom poskytnutí informácií vláda Indonézie tvrdila, že ujmu nemohol spôsobiť dovoz z Indonézie z dôvodu jeho nízkeho podielu na trhu a skutočnosti, že jeho ceny sa počas posudzovaného obdobia zvyšovali.

(131)

Komisia najprv pripomenula, že indonézsky dovoz a jeho podiel na trhu sa posudzoval súhrnne s indickým dovozom. Komisia okrem toho poznamenala, že podiel Indonézie na trhu sa v posudzovanom období v každom prípade rýchlo zvyšoval z 0,4 % v roku 2017 na 2,8 % v období prešetrovania. Pokiaľ ide o ceny, hoci sa počas posudzovaného obdobia zvyšovali, indonézske ceny boli vždy nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(132)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi z Indie a Indonézie a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 141 až 143 predbežného nariadenia.

(133)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer naznačilo nesúlad medzi údajmi týkajúcimi sa objemov dovozu z tretích krajín uvedenými v tabuľke 11 predbežného nariadenia a údajmi Eurostatu.

(134)

Údaje, na ktoré sa odvoláva Eurofer, však neobsahujú dovozy vykázané Eurostatom v rámci colných režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk, ktoré boli zohľadnené v tabuľke 11 predbežného nariadenia.

(135)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer spochybnilo presnosť objemov dovozu, ktoré použila Komisia, a tvrdilo, že prístup stanovený v odôvodnení 99 sa líši od bežnej praxe Komisie a nie je v súlade s cieľom posúdenia ujmy a príčinnej súvislosti počas prešetrovania. Združenie Eurofer tvrdilo, že dovoz v rámci colných režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk nepodlieha antidumpingovému clu a nekonkuruje tovaru výrobného odvetvia Únie.

(136)

Komisia usúdila, že tovar dovážaný v rámci režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk Úniou nielen prechádza, ale je v Únii aj predmetom operácií spracovania s pridanou hodnotou, ako je montáž a transformácia. Tento dovoz preto jednoznačne konkuruje výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Únie. Napríklad spoločnosť so sídlom v Únii, ktorej činnosťou by bolo presne vykonávať tieto spracovateľské operácie, má možnosť buď kúpiť výrobok od výrobného odvetvia Únie, alebo ho doviezť v rámci režimu aktívny zušľachťovací styk. Pri posudzovaní ujmy by sa preto mal zohľadňovať dovoz v rámci týchto osobitných colných režimov. Tento dovoz totiž podlieha výberu ciel v súlade s článkom 76 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 (13).

(137)

Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že objemy dovozu z rôznych krajín neboli konzistentné, pretože objemy dovozu z určitých tretích krajín nezahŕňali colné režimy aktívny a pasívny zušľachťovací styk.

(138)

Objemy dovozu boli oficiálnymi údajmi Eurostatu a pre dotknuté krajiny aj všetky ostatné tretie krajiny zahŕňali bežný colný režim a colné režimy aktívny a pasívny zušľachťovací styk.

(139)

Združenie Eurofer navyše odkazovalo na objemy dovozu v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týkajúceho sa dovozu rovnakého výrobku z Číny a Taiwanu s rovnakým obdobím prešetrovania a posudzovaným obdobím, v ktorom Komisia posúdila spotrebu v Únii a podiely na trhu bez toho, aby zohľadnila dovoz v rámci colných režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk. Údaje medzi revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti a súčasným prešetrovaním dovozu, spotreby a podielu na trhu sa preto líšia, čo má za následok zjavnú chybu v jednom z týchto dvoch prešetrovaní.

(140)

Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z Číny a Taiwanu má naozaj rovnaké obdobie prešetrovania a posudzované obdobie pre analýzu ujmy. Analýza vykonaná v rámci uvedeného prešetrovania má však inú povahu, t. j. pokračovanie alebo pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a ujmy, a akýkoľvek záver vyvodený v rámci neho nie je automaticky platný v tomto prešetrovaní. Hoci teda údaje o dovoze v uvedenom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nezahŕňali dovoz v rámci režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk, závery zistené v uvedenom prešetrovaní stále platia. Komisia preto nepovažovala tieto rozdielne údaje za zjavnú chybu.

(141)

Po predbežnom poskytnutí informácií konzorcium dovozcov a distribútorov a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že finančné ukazovatele výrobného odvetvia Únie sa nezhoršovali v dôsledku dumpingového dovozu, ale v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19. Vo svojich pripomienkach predložených po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ namietal proti tomuto tvrdeniu, pričom uviedol, že vývoj ujmy počas posudzovaného obdobia vykazoval opačný trend.

(142)

Komisia zistila, že ceny dovozu z dotknutých krajín výrazne ovplyvnili ceny výrobného odvetvia Únie a jeho finančné ukazovatele. Ako sa uvádza v odôvodnení 103 predbežného nariadenia, priemerné dovozné ceny z oboch dotknutých krajín boli počas celého posudzovaného obdobia, a teda pred pandémiou COVID-19, stále nižšie ako ceny výrobcov z Únie. Pandémia mohla potenciálne ovplyvniť spotrebu na trhu Únie, ale takýto vplyv sa mohol prejaviť až v poslednom štvrťroku obdobia prešetrovania (apríl – jún 2020), zatiaľ čo výrazný pokles spotreby bol zaznamenaný už v roku 2019.

(143)

Komisia okrem toho v odôvodneniach 150 až 151 predbežného nariadenia analyzovala pokles spotreby (či už čiastočne súvisel s pandémiou COVID-19 alebo nie) ako možný ďalší faktor, ktorý mohol spôsobiť ujmu, a predbežne dospela k záveru, že tento pokles spotreby neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tento záver sa potvrdzuje.

(144)

Na základe uvedeného a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia dospela k záveru, že žiadny z faktorov analyzovaných jednotlivo alebo spoločne neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, do tej miery, že by takáto súvislosť už nebola reálna a podstatná, čím sa potvrdzuje záver uvedený v odôvodneniach 160 až 163 predbežného nariadenia.

(145)

Po uložení predbežných opatrení navrhovateľ nastolil dve otázky v súvislosti s výpočtom rozpätia ujmy týkajúce sa odpisovania odhadovaných ušlých investícií a budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky. Pri výpočte ušlých investícií Komisia považovala za primerané vychádzať z odpisovania ušlých investícií počas obdobia prešetrovania, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Navrhovateľ neposkytol žiadne podporné dôkazy, prečo by bol takýto prístup neprimeraný. Na základe podporných údajov a informácií, ktoré predložil navrhovateľ, Komisia akceptovala tvrdenie týkajúce sa budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, čo viedlo k miernemu zvýšeniu konečných rozpätí ujmy.

(146)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna skupina vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že pri výpočte ceny nespôsobujúcej ujmu na určenie rozpätia ujmy by sa nemali brať do úvahy náklady spôsobené zákazom vychádzania počas pandémie COVID-19, ktoré vznikli výrobnému odvetviu Únie, pretože tieto náklady výnimočne zvýšili náklady výrobného odvetvia Únie na jednotku a neodrážajú bežné výrobné náklady výrobcov z Únie.

(147)

Komisia požiadala výrobné odvetvie Únie, aby v odpovediach na dotazník rozdelilo všetky požadované údaje na dva semestre v období prešetrovania, aby sa zistili akékoľvek možné účinky pandémie COVID-19 na údaje o ich predaji a nákladoch. Z krížovo skontrolovaných údajov však nevyplynuli žiadne dodatočné náklady spôsobené zákazom vychádzania počas pandémie COVID-19, ktoré by opodstatňovali požadovanú úpravu. Komisia toto tvrdenie preto zamietla.

(148)

Konzorcium Euranimi a jeden neprepojený dovozca namietali proti vyššiemu rozpätiu ujmy uplatňovanému na vyvážajúcich výrobcov z Indie, pričom mali vyššie predajné ceny na trhu Únie.

(149)

Rozpätie ujmy sa počíta na základe druhov výrobku predávaných vyvážajúcimi výrobcami. Keďže sa cena druhov výrobku medzi výrobcami môže líšiť, nemusí existovať korelácia medzi všeobecnou úrovňou dovozných cien a úrovňou rozpätia ujmy vypočítanou pre každého vyvážajúceho výrobcu osobitne.

(150)

Výsledok týchto revidovaných výpočtov je uvedený v tejto tabuľke:

(151)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa úrovne opatrení, Komisia potvrdila svoje zistenia a závery uvedené v odôvodneniach 165 až 173 predbežného nariadenia upravené v tabuľke v predchádzajúcom texte.

(152)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že spoločnosť Chromeni nepoužívala suroviny, ktorých sa týkajú deformácie. Uviedlo, že je „úplne jasné“, že Chromeni sa spolieha na medzivstupy ovplyvnené deformáciami trhu so surovinami či už v Indii, alebo v Indonézii, a že by sa to preto malo zohľadniť. Združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia by na tento účel mala v tomto prešetrovaní využiť spoluprácu údajného dodávateľa nehrdzavejúcej ocele valcovanej za tepla v Indonézii alebo nedávne zistenia o surovinách v súvislosti s touto surovinou (14).

(153)

Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že výklad Komisie týkajúci sa článku 7 ods. 2a výrazne obmedzuje možnosť zaoberať sa vplyvom deformácií trhu so surovinami na nadväzujúce odvetvia a že Komisii údajne bráni v posudzovaní vplyvu deformácií trhu so surovinami v rámci skupiny podnikov (ako je Jindal Group). V podobnom duchu združenie poukázalo aj na riziko obchádzania prostredníctvom spoločnosti s nižším clom (v tomto prípade buď so sídlom v Indii, alebo v Indonézii), a preto tvrdilo, že Komisia by mala rozšíriť najvyššiu úroveň uplatniteľného cla na všetky spoločnosti skupiny bez ohľadu na krajinu výroby dotknutého výrobku.

(154)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 176 predbežného nariadenia, spoločnosť Chromeni nepoužívala suroviny, ktorých sa týkajú deformácie zistené v Indii, t. j. chrómovú rudu a šrot z nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho v súvislosti s uložením konečného antidumpingového cla nie je možné riešiť možné budúce obchádzanie prostredníctvom rozšírenia antidumpingových opatrení zavedených v súvislosti s dumpingom zisteným u jedného prepojeného výrobcu na prepojených výrobcov v inej krajine. Komisia v tomto ohľade odkazuje aj na odôvodnenia 175 až 177.

(155)

Tvrdenia združenia Eurofer preto bolo treba zamietnuť.

(156)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 174 až 178 predbežného nariadenia.

(157)

Na základe uvedeného posúdenia Komisia dospela k záveru, že je vhodné určiť výšku konečných ciel v súlade s pravidlom nižšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 4 druhom pododseku základného nariadenia. V dôsledku toho by konečné antidumpingové clá mali byť stanovené takto:

(158)

Žiadna strana nespochybnila, že opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Únie. Závery uvedené v odôvodneniach 181 až 183 predbežného nariadenia boli preto potvrdené.

(159)

Po predbežnom poskytnutí informácií Euranimi a jeden neprepojený dovozca tvrdili, že uloženie opatrení zo strany Únie Indii a Indonézii by spôsobilo nedostatok plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena na trhu Únie, keďže výroba v Únii by nebola dostatočná na zásobovanie trhu v plnom rozsahu a iné zdroje dodávok sú obmedzené, najmä v dôsledku antidumpingových opatrení na dovoz z Číny a Taiwanu. Podľa strán tento nedostatok a oneskorenia v dodávkach už možno na trhu Únie pozorovať.

(160)

Strany tvrdili, že niektoré ďalšie potenciálne zdroje dovozu, konkrétne Brazília, Malajzia a Južná Afrika, sú kontrolované výrobcami z Únie, ktorí vlastnia spoločnosti v týchto krajinách vyrábajúce ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena. Podľa strán to viedlo k zneužívaniu ochrany zo strany výrobcov z Únie a za následok to bude mať vysoké ceny na trhu Únie.

(161)

Strany okrem toho tvrdili, že nemajú možnosť preniesť ceny na svojich zákazníkov, a preto by ich ziskovosť bola nepriaznivo ovplyvnená.

(162)

Konzorcium Euranimi a neprepojený dovozca tieto tvrdenia po konečnom poskytnutí informácií zopakovali.

(163)

Združenie Eurofer namietalo proti týmto tvrdeniam, pričom tvrdilo, že predĺženie dodacích lehôt bolo výsledkom zmien v dopyte a narušenia globálnych dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie COVID-19, ktoré nie sú špecifické pre dodávateľský reťazec plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Združenie Eurofer uviedlo, že za normálnych podmienok má výrobné odvetvie Únie dostatočnú kapacitu na to, aby v období prešetrovania uspokojilo takmer 150 % spotreby v Únii. Združenie Eurofer okrem toho tvrdilo, že zvýšenie cien surovín, ku ktorému došlo po období prešetrovania, bolo odrazom významného celosvetového zvýšenia nákladov na suroviny, čo malo vplyv nielen na ceny v Únii. Okrem toho združenie Eurofer tvrdilo, že ploché výrobky z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena by sa mohli odoberať z tretích krajín, ktoré majú významné kapacity na ich výrobu a ktoré neboli obmedzené ochrannými opatreniami týkajúcimi sa ocele.

(164)

Ako sa uvádza v predbežnom nariadení, skutočne existujú zdroje dodávok plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena z iných tretích krajín, z ktorých najväčšie sú Taiwan a Kórea. Dovoz z Taiwanu stále vstupoval do Únie s relatívne nízkymi antidumpingovými clami. Kórea dokázala v posudzovanom období zvýšiť svoj vývoz do Únie v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Na trhu Únie je aj naďalej prítomná Južná Afrika, a to aj napriek údajnej kontrole zo strany európskych spoločností nad jej výrobou plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Okrem toho cieľom antidumpingových ciel uložených Indii a Indonézii nie je uzavrieť trh Únie pre dotknuté krajiny, ale zvýšiť ceny na spravodlivú úroveň.

(165)

Rast cien je zvyčajne spôsobený nárastom nákladov na suroviny a bol zaznamenaný aj na trhoch tretích krajín. Preto neexistuje žiadny prvok zneužívania ochrany trhu zo strany výrobcov z Únie. Okrem toho, medzi 13 výrobcami z Únie vyrábajúcimi prešetrovaný výrobok existuje silná vnútorná hospodárska súťaž na trhu Únie.

(166)

Okrem toho tvrdenia zainteresovaných strán týkajúce sa chýbajúcej možnosti preniesť nárast cien na svojich zákazníkov a chýbajúcej možnosti nahradiť dovážané výrobky nemôže Komisia riadne posúdiť vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu predmetných strán v tomto prešetrovaní. Na rozdiel od dvoch neprepojených dovozcov uvedených v odôvodneniach 184 až 193 predbežného nariadenia predmetné strany prišli so svojimi tvrdeniami po poskytnutí informácií bez toho, aby predložili vyplnený dotazník. To Komisii znemožnilo vykonať dôkladnejšie posúdenie tým, že by overila ich nákupné a predajné kanály, druhy obchodovaných výrobkov, náklady a finančnú situáciu.

(167)

Na základe toho Komisia potvrdila záver, že účinky prípadného uloženia ciel na dovozcov a používateľov neprevážia nad pozitívnymi účinkami, ktoré by opatrenia mali na výrobné odvetvie Únie.

(168)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, pokiaľ ide o záujem neprepojených dovozcov a používateľov, závery uvedené v odôvodneniach 184 až 195 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(169)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodnení 196 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(170)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu. Z dôvodov uvedených v oddiele 6, a najmä v pododdiele 6.2 tohto nariadenia by sa antidumpingové clá mali stanoviť v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(171)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby ciel, ktoré budú uložené, stanovené takto:

(172)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

(173)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (15). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(174)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(175)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(176)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V uvedenom prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(177)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(178)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou.

(179)

Keďže niektoré sadzby konečného cla sú nižšie ako sadzby predbežného cla, sumy, ktoré boli zabezpečené nad rámec sadzieb konečného antidumpingového cla, by sa mali uvoľniť.

(180)

Ako sa uvádza v oddiele 1.2, Komisia na základe žiadosti navrhovateľa zaviedla registráciu dovozu prešetrovaného výrobku podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(181)

Počas konečnej fázy prešetrovania sa posúdili údaje, ktoré boli zhromaždené v rámci registrácie. Komisia analyzovala, či boli splnené kritériá podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia, pokiaľ ide o retroaktívny výber konečných ciel.

(182)

Na základe analýzy Komisie sa zistilo, že nedošlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu nad úroveň dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia. Na účely tejto analýzy Komisia porovnala priemerné mesačné objemy dovozu dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania s priemernými mesačnými objemami dovozu počas obdobia od začatia tohto prešetrovania až do uloženia predbežných opatrení, pričom žiadne ďalšie podstatné zvýšenie nebolo zistené:

(183)

Komisia preto dospela k záveru, že retroaktívny výber konečných ciel za obdobie, počas ktorého bol dovoz registrovaný, nie je v tomto prípade opodstatnený.

(184)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (16), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, úrokovou sadzbou, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(185)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (17) Komisia uložila ochranné opatrenie týkajúce sa určitých výrobkov z ocele na obdobie troch rokov. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 (18) sa platnosť ochranných opatrení predĺžila do 30. júna 2024. Prešetrovaný výrobok je jednou z kategórií výrobkov, na ktoré sa ochranné opatrenie vzťahuje. Ak sa teda prekročia colné kvóty stanovené v rámci ochranného opatrenia, bude z toho istého dovozu splatné tak clo pri prekročení kvóty, ako aj antidumpingové clo. Keďže takáto kumulácia antidumpingových opatrení a ochranných opatrení môže ovplyvniť obchod viac než je žiaduce, Komisia sa rozhodla zabrániť súbežnému uplatňovaniu antidumpingového cla a cla pri prekročení kvóty na prešetrovaný výrobok, kým je uložené ochranné clo.

(186)

To znamená, že keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na prešetrovaný výrobok a prekročí úroveň antidumpingových ciel podľa tohto nariadenia, vyberá sa len clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159. Počas obdobia súbežného uplatňovania ochranných a antidumpingových ciel sa pozastavuje výber ciel uložených podľa tohto nariadenia. Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na prešetrovaný výrobok a je pritom stanovené na nižšej úrovni ako antidumpingové clá v tomto nariadení, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberá spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyššou z úrovní antidumpingových ciel uložených podľa tohto nariadenia. Časť sumy antidumpingových ciel, ktorá sa nevyberá, sa pozastavuje.

(187)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,