(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa vyžaduje, aby sa prijali ochranné opatrenia s prihliadnutím na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania a v príslušných prípadoch aj na správy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo a ďalších poradných orgánov, ako aj na odporúčania poskytnuté poradnými radami zriadenými pre príslušné geografické oblasti a na spoločné odporúčania členských štátov.

(2)

Rada má prijať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností vrátane určitých podmienok, ktoré sú funkčne prepojené s týmito rybolovnými možnosťami. Podľa nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa rybolovné možnosti mali členským štátom prideľovať tak, aby sa zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností každého členského štátu v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu.

(3)

V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že cieľom spoločnej rybárskej politiky je dosiahnuť mieru využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu do roku 2015 tam, kde je to možné, a postupne a na vzostupnom základe najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie. Cieľom prechodného obdobia do roku 2020 bolo vyvážiť dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu pre všetky populácie s možnými sociálno-ekonomickými dôsledkami prípadných úprav zodpovedajúcich rybolovných možností.

(4)

Celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“) by sa mal preto v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické dôsledky pri zabezpečení spravodlivého zaobchádzania s jednotlivými odvetviami rybolovu a zohľadniť stanoviská vyjadrené počas konzultácií so zainteresovanými stranami.

(5)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 (2) sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie (ďalej len „plán“). Cieľom tohto plánu je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že rybolovné možnosti pre populácie, na ktoré sa vzťahujú osobitné viacročné plány, sa majú stanoviť v súlade s pravidlami stanovenými v týchto viacročných plánoch.

(6)

V súlade s článkom 4 ods. 1 plánu by sa rybolovné možnosti pre populácie uvedené v článku 1 plánu mali stanoviť tak, aby sa čo najskôr a postupne a na vzostupnom základe najneskôr do roku 2020 dosiahla rybolovná úmrtnosť na úrovni maximálneho udržateľného výnosu vyjadrená ako rozsahy. Obmedzenia výlovu, ktoré sa majú v roku 2022 uplatňovať na populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori, by sa preto mali stanoviť v súlade s cieľmi plánu.

(7)

Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) zverejnila 28. mája 2021 svoje ročné odporúčanie pre populácie v Baltskom mori. Uviedla, že biomasa západobaltskej populácie sleďa atlantického v poddivíziách ICES 20 – 24 predstavovala len 54 % hraničnej referenčnej hodnoty biomasy neresiacej sa populácie (Blim), pod úrovňou ktorej je možné, že sa zníži reprodukčná kapacita. Dopĺňanie populácie je aj naďalej na historicky najnižších úrovniach. ICES preto už po štvrtý rok vydala odporúčanie na nulový výlov západobaltskej populácie sleďa atlantického. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 by sa preto mali prijať všetky náležité nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie na úrovne presahujúce úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. V uvedenom ustanovení sa navyše požaduje prijatie ďalších nápravných opatrení. Ak by sa rybolovné možnosti pre západobaltskú populáciu sleďa atlantického stanovili na úrovni uvedenej v odporúčaní ICES, povinnosť vylodiť všetky úlovky v rámci zmiešaného rybolovu vrátane vedľajších úlovkov západobaltskej populácie sleďa atlantického by spôsobila fenomén tzv. blokačných druhov. S cieľom dosiahnuť ideálnu rovnováhu medzi možnosťou pokračovať v rybolove iných populácií v záujme zamedzenia závažným sociálno-ekonomickým dôsledkom na jednej strane a potrebou dosiahnuť dobrý biologický stav danej populácie na strane druhej s prihliadnutím na to, že v rámci zmiešaného rybolovu je náročné súbežne loviť vo všetkých populáciách na úrovni maximálneho udržateľného výnosu, je vhodné stanoviť osobitný TAC pre vedľajšie úlovky zo západobaltskej populácie sleďa atlantického. Rybolovné operácie zamerané na západobaltskú populáciu sleďa atlantického by sa však mali povoliť, ak sa vykonávajú výlučne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 (3), alebo ak ide o maloobjemový pobrežný rybolov s určitými druhmi pasívneho výstroja. Úroveň TAC by sa mala stanoviť tak, aby sa nezvýšila úmrtnosť a aby sa poskytla motivácia na zlepšenie selektívnosti a zamedzovania nechceným úlovkom.

(8)

Pokiaľ ide o východobaltskú populáciu tresky škvrnitej, od roku 2019 môže ICES pri vypracúvaní svojich odporúčaní vychádzať z väčšieho množstva údajov. Z odhadov ICES vyplýva, že biomasa východobaltskej populácie tresky škvrnitej je naďalej pod úrovňou Blim a od roku 2020 došlo k ďalšiemu poklesu. ICES preto už po tretí rok vydala odporúčanie na nulový výlov východobaltskej populácie tresky škvrnitej. Od roku 2019 sa v Únii prijali prísnejšie ochranné opatrenia. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 bol prijatý zákaz cieleného rybolovu vo východobaltskej populácii tresky škvrnitej a TAC pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky z východobaltskej populácie tresky škvrnitej bol stanovený na veľmi nízkej úrovni, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov pri iných druhoch rybolovu. Okrem toho boli prijaté ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme zákazov rybolovu počas obdobia neresenia a zákazu rekreačného rybolovu v hlavnej oblasti distribúcie. Vzhľadom na odporúčanie ICES a nezmenený stav populácií je vhodné zachovať doterajšiu úroveň rybolovných možností a funkčne prepojené nápravné opatrenia.

(9)

Pokiaľ ide o západobaltskú populáciu tresky škvrnitej, vedecké odhady niekoľko rokov poukazujú, že biomasa neresiacej sa populácie je pod referenčným bodom, pod ktorým sa majú prijať osobitné a vhodné riadiace opatrenia (Btrigger). V posledných rokoch sa preto prijímali čoraz prísnejšie riadiace opatrenia. ICES sa v roku 2021 rozhodla vykonať podrobnejšie posúdenie situácie tejto populácie, a preto svoje odporúčanie odložila na 10. septembra 2021. Z tohto posúdenia vyplynulo, že biomasa západobaltskej populácie tresky škvrnitej bola nižšia ako polovica predchádzajúceho odhadu a že za viac ako 10 rokov bola prevažne pod úrovňou Blim. Odhaduje sa, že súčasná biomasa dosahuje približne polovicu hodnoty Blim. Dopĺňanie populácie je od roku 2018 na historicky najnižšej úrovni. ICES odhaduje, že s 53 % pravdepodobnosťou by sa biomasa populácie mohla v roku 2023 zvýšiť mierne nad hodnotu Blim, a to aj pri určitých úlovkoch. V takejto situácii by sa podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 malo prijať nápravné opatrenie a rybolovné možnosti by sa mali stanoviť tak, aby sa zabezpečil rýchly návrat populácie nad úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. Odporúčaná úroveň úlovkov je taká nízka, že nedokáže pokryť cielený rybolov aj nezamedziteľné vedľajšie úlovky pri iných druhoch rybolovu, najmä pri rybolove platesotvarých rýb pri morskom dne. Preto je vhodné stanoviť TAC len pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky pri iných druhoch rybolovu, aby sa zabránilo fenoménu tzv. blokačných druhov, ako aj výnimku pre rybolovné operácie vykonávané výlučne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241. Okrem toho sa v minulosti prijali ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami, a to vo forme zákazu rybolovu počas neresenia a obmedzení rekreačného rybolovu. Vzhľadom na ďalšie závažné zhoršenie stavu populácie je vhodné predĺžiť zákaz rybolovu počas neresenia od 15. januára do 31. marca, aby sa pokrylo aj obdobie, keď sa treska škvrnitá zhromažďuje pred neresením. Mala by sa zaviesť dodatočná výnimka zo zákazu rybolovu počas neresenia pre rybárske plavidlá loviace lastúrniky s dredžami v poddivízii ICES 22 vo vodách s hĺbkou menej ako 20 metrov, keďže tento rybolov sa uskutočňuje mimo neresísk tresky škvrnitej a dochádza pri ňom k veľmi malým vedľajším úlovkom tresky škvrnitej. Pokiaľ ide o rekreačný rybolov, na rozdiel od predchádzajúcich rokov ICES nedokázala z dôvodu nízkej úrovne celkových odporúčaných úlovkov poskytnúť rozdelenie medzi komerčné a rekreačné úlovky. Vzhľadom na stav populácie je obmedzenie počtu úlovkov potrebné znížiť na minimum, aby sa neprekročili úrovne výlovu, ktoré odporúča ICES. Okrem toho je vhodné zrušiť výnimku pre rekreačný rybolov v súvislosti s obdobím zákazu rybolovu počas neresenia.

(10)

Z odhadov ICES z roku 2020 vyplýva, že biomasa stredobaltskej populácie sleďa atlantického klesla pod referenčný bod biomasy neresiacej sa populácie, pod úrovňou ktorého sa majú prijať špecifické a primerané riadiace opatrenia (Btrigger). Z odhadov ICES z roku 2021 vyplýva, že došlo k ďalšiemu poklesu biomasy, v dôsledku čoho sa približuje k Blim. Je preto vhodné stanoviť rybolovné možnosti v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139.

(11)

Podľa odporúčania ICES je treska škvrnitá vedľajším úlovkom pri rybolove platesy veľkej. Šprota severná sa loví v rámci zmiešaného rybolovu so sleďom atlantickým a je korisťou tresky škvrnitej. Pri stanovovaní rybolovných možností pre platesu veľkú a šprotu severnú je vhodné zohľadniť uvedené medzidruhové aspekty.

(12)

Pokiaľ ide o lososa atlantického v poddivíziách ICES 22 – 31, ICES už niekoľko rokov uvádza, že stav riečnych populácií je veľmi rôznorodý. S cieľom poskytnúť odborníkom viac času na lepšie zohľadnenie týchto rozdielov sa ICES rozhodla odložiť svoje odporúčanie do 15. septembra 2021. Podľa odporúčania ICES by sa mal v záujme ochrany slabých riečnych populácií zastaviť všetok komerčný a rekreačný rybolov v hlavnej oblasti, ktorý predstavuje najmä zmiešaný rybolov lososa zo zdravých a slabých riečnych populácií. ICES sa však domnieva, že existujúci cielený rybolov v pobrežných oblastiach Botnického zálivu a Alandského mora by mohol počas letnej migrácie lososa pokračovať. S cieľom dosiahnuť ideálnu rovnováhu medzi možnosťou pokračovať v rybolove v záujme zamedzenia inak potenciálne závažných sociálno-ekonomických dôsledkov na jednej strane a potrebou dosiahnuť dobrý biologický stav danej populácie na strane druhej s prihliadnutím na to, že v rámci zmiešaného rybolovu je náročné súbežne loviť vo všetkých populáciách na úrovni maximálneho udržateľného výnosu, je vhodné stanoviť osobitný TAC pre vedľajšie úlovky lososa atlantického v uvedených oblastiach s výnimkou rybolovných operácií vykonávaných výhradne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241 a s výnimkou pobrežného rybolovu severne od 59°30′ s. z. š. počas obdobia od 1. mája do 31. augusta. Vzhľadom na odporúčanie ICES je vhodné prijať ďalšie nápravné opatrenia, ktoré sú funkčne prepojené s rybolovnými možnosťami. Malo by sa zakázať používanie lovných šnúr vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle, keďže tento výstroj sa zvyčajne používa na lov lososa. Okrem toho v tých oblastiach, v ktorých nie je povolený komerčný rybolov, malo by byť umožnené ponechať si v rámci rekreačného rybolovu denne len jedného jedinca lososa atlantického označeného orezanou plutvou. Napokon, aby sa predišlo nesprávnemu nahlasovaniu, by sa všetky ponechané jedince všetkých druhov rýb mali vyloďovať v celku, aby ich bolo možné jednoznačne identifikovať.

(13)

S cieľom zabezpečiť úplné vyčerpanie rybolovných možností v pobrežných vodách sa v roku 2019 zaviedla v prípade lososa atlantického obmedzená medzioblastná flexibilita medzi poddivíziami ICES 22 – 31 a poddivíziou ICES 32. Vzhľadom na zmeny rybolovných možností pre uvedené dve populácie je vhodné túto flexibilitu obmedziť.

(14)

Zavedenie zákazu rybolovu pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle a obmedzenie vedľajších úlovkov pstruha morského na 3 % kombinovaného úlovku pstruha morského a lososa atlantického prispeli v značnom rozsahu k podstatnému zníženiu dovtedy častých prípadov nesprávneho nahlasovania úlovkov pri rybolove lososa atlantického, ktoré sa predtým nahlasovali ako úlovky pstruha morského. Preto je vhodné zachovať uvedené ustanovenie, aby bol počet prípadov neprávneho nahlasovania aj naďalej nízky.

(15)

Na využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 (4), a najmä jeho články 33 a 34, ktoré sa týkajú zaznamenávania úlovkov a rybolovného úsilia a zasielania údajov o vyčerpaní rybolovných možností Komisii. V tomto nariadení by sa preto mali špecifikovať kódy, ktoré majú členské štáty používať pri zasielaní údajov Komisii v súvislosti s vyloďovaním úlovkov z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(16)

Nariadením Rady (ES) č. 847/96 (5) sa zaviedli dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení o flexibilite podľa jeho článku 3 (preventívny TAC) a jeho článku 4 (analytický TAC). Podľa článku 2 uvedeného nariadenia Rada pri stanovovaní TAC rozhoduje o tom, na ktoré populácie sa článok 3 alebo 4 neuplatňuje, a to najmä na základe biologického stavu populácií. Relatívne nedávno sa článkom 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zaviedol mechanizmus medziročnej flexibility pre všetky populácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky. Preto by sa s cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorá by oslabila zásadu rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov, bránila dosiahnutiu cieľov spoločnej rybárskej politiky a spôsobila zhoršenie biologického stavu populácií, malo stanoviť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú na analytické TAC len vtedy, keď sa nevyužíva medziročná flexibilita stanovená v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(17)

Vzhľadom na to, že biomasa východobaltskej populácie tresky škvrnitej, západobaltskej populácie sleďa atlantického a západobaltskej populácie tresky škvrnitej je pod úrovňou Blim a v roku 2022 sú povolené len vedľajšie úlovky, rybolov na vedecké účely a v prípade západobaltskej populácie sleďa atlantického, určitý pobrežný rybolov v malom rozsahu, členské štáty majúce podiel kvót príslušného TAC sa zaviazali, že v roku 2022 nevyužijú v prípade týchto populácií medziročnú flexibilitu uvedenú v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, aby úlovky v roku 2022 neprekročili TAC stanovený pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej, západobaltskú populáciu sleďa atlantického a západobaltskú populáciu tresky škvrnitej. Okrem toho, vzhľadom na to, že biomasy riečnych populácií lososa atlantického južne od 59° 30′ s. z. š. sú takmer všetky pod hraničnou referenčnou hodnotou produkcie lososa (Rlim) a v uvedenej oblasti sú v roku 2022 povolené len vedľajšie úlovky a rybolov na vedecké účely, príslušné členské štáty sa zaviazali k podobnému záväzku, pokiaľ ide o medziročnú flexibilitu v súvislosti s úlovkami lososa v hlavnej panve v roku 2022.

(18)

Rybársky hospodársky rok pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva divízie ICES 2a a vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti ICES 4 trvá od 1. novembra do 31. októbra. S cieľom umožniť, aby sa rybolov začal 1. novembra 2021, a na základe nových vedeckých odporúčaní a po konzultáciách so Spojeným kráľovstvom je potrebné stanoviť predbežný TAC pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva divízie ICES 2a a vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti ICES 4 na obdobie od 1. novembra 2021 do 31. decembra 2021. Uvedený predbežný TAC by sa mal stanoviť v súlade s odporúčaním ICES uverejneným 8. októbra 2021.

(19)

V nariadení Rady (EÚ) 2021/92 (6) sa tabuľka rybolovných možností pre makrelu atlantickú v Severnom mori vzťahuje na vody zón 3a a 4, vody Spojeného kráľovstva zóny 2a, vody Únie zón 3b, 3c a poddivízií 22 – 32 v súlade s Dohodou o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (7). V roku 2021 však konzultácie medzi pobrežnými štátmi neviedli k dohode o podmienkach prístupu medzi Úniou, Spojeným kráľovstvom a Nórskom. Únia preto nemá prístup k lovu svojej kvóty na makrelu atlantickú v nórskych vodách Severného mora.

(20)

Únia v roku 2021 ukončila rokovania so Spojeným kráľovstvom o rybolovných možnostiach a riadiacich opatreniach pre určité TAC na rok 2021 vrátane TAC pre makrelu atlantickú, čo Únii umožňuje loviť makrelu atlantickú vo vodách Spojeného kráľovstva. V dôsledku toho by sa príslušné tabuľky rybolovných možností mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, aby odrážali skutočnosť, že rybolovná oblasť vo vodách Severného mora zahŕňa vody Spojeného kráľovstva a Únie.

(21)

Únia v roku 2021 nemá prístup k lovu svojej kvóty na makrelu atlantickú v nórskych vodách Severného mora. Nariadenie (EÚ) 2021/92 obsahuje tabuľku rybolovných možností pre makrelu atlantickú v nórskych vodách zón 2a a 4a a malo by byť možné loviť kvótu 13 359 ton pridelenú Dánsku v vo vodách Únie a Spojeného kráľovstva v Severnom mori. Do príslušnej tabuľky rybolovných možností by sa mala vložiť poznámka pod čiarou, ktorá Dánsku umožní loviť uvedenú kvótu vo vodách Únie a Spojeného kráľovstva v Severnom mori. So Spojeným kráľovstvom sa o uvedenej možnosti konzultovalo a Spojené kráľovstvo nevznieslo žiadne námietky k prístupu, ktorým sa umožňuje lov uvedenej kvóty v uvedených vodách Spojeného kráľovstva od 12. októbra 2021.

(22)

V Dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Grónska a vládou Dánska na strane druhej a vo vykonávacom protokole k tejto dohode (8), sa stanovuje, že Únia má dostať 7,7 % TAC pre korušku polárnu, ktorý sa má vyloviť v grónskych vodách podoblastí ICES 5 a 14. Orgány Grónska informovali Úniu 5. októbra 2021 o tom, že ICES vydala odporúčanie týkajúce sa TAC pre korušku polárnu na sezónu 2021/2022 na úrovni 904 200 ton. Na základe vedeckého odporúčania a dohody medzi Grónskom, Islandom a Nórskom o koruške polárnej stanovila vláda Grónska kvótu na 135 630 ton. V súlade s vykonávacím protokolom by Grónsko chcelo ponúknuť Únii 69 623 ton korušky polárnej, čo predstavuje 7,7 % celkového TAC. Uvedený TAC by sa mal teda stanoviť na uvedenom základe. Okrem toho sa Grónsko, Island a Nórsko v rámci svojho rámcového dojednania o ochrane a riadení populácií korušky polárnej dohodli na nových dojednaniach týkajúcich sa rybárskej sezóny. Preto je takisto potrebné zohľadniť zmenu rybárskej sezóny, ktorá by teraz mala trvať od 15. októbra 2021 do 15. apríla 2022.

(23)

Komisia udeľuje licencie na rybolov plavidlám, ktoré sa plavia pod venezuelskou vlajkou, s cieľom umožniť im loviť ryby čeľade Lutjanidae vo vodách Únie pri pobreží Francúzskej Guyany. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť za určitých podmienok kontinuitu rybolovných operácií počas procesu udeľovania oprávnení medzi dvoma rokmi.

(24)

Nariadenie (EÚ) 2021/92 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(25)

S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov Únie by sa ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa Baltického mora mali uplatňovať od 1. januára 2022. Obmedzenia výlovu stanovené v nariadení (EÚ) 2021/92 sa uplatňujú od 1. januára 2021. Ustanovenia zavedené týmto nariadením týkajúce sa uvedených obmedzení výlovu by sa preto tiež mali uplatňovať od 1. januára 2021. Toto nariadenie by sa však malo od 1. novembra 2021 do 31. októbra 2022 uplatňovať na tresku koruškovitú v divízii ICES 3a, vo vodách Spojeného kráľovstva a Únie podoblasti ICES 4 a vo vodách Spojeného kráľovstva v divízii ICES 2a. Vzhľadom na potrebu pokračovať v udržateľných rybolovných činnostiach a začať príslušný rybolov včas pre otvorenie rybárskych sezón, ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa obmedzení výlovu pre makrelu atlantickú v nórskych vodách Severného mora by sa mali uplatňovať od 12. októbra 2021 a pre korušku polárnu v grónskych vodách podoblastí ICES 5 a 14 od 15. októbra 2021. Keďže príslušné rybolovné možnosti buď nie sú zatiaľ vyčerpané alebo sa zvýšia týmto nariadením, princípy právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní nie sú dotknuté retroaktívnym uplatnením tohto nariadenia. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,