(1)

Účinnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 (4) uplynie 31. decembra 2020. V záujme zachovania efektívnosti Únie v oblasti vonkajšej činnosti by sa mal zachovať rámec na plánovanie a poskytovanie vonkajšej pomoci na roky 2021 – 2027.

(2)

Cieľom nástroja predvstupovej pomoci je pripraviť prijímateľov na budúce členstvo v Únii a podporiť ich proces pristúpenia. Je preto nevyhnutné mať k dispozícii špecializovaný nástroj predvstupovej pomoci pre prijímateľov uvedených v prílohe I na roky 2021 – 2027 (IPA III) na podporu rozširovania a zároveň zabezpečiť, aby boli jeho ciele a fungovanie v súlade so všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti Únie a dopĺňali ich, ako sa stanovuje v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), vrátane dodržiavania základných práv a zásad, ako aj ochrany a presadzovania ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Tento nástroj by mal tiež dopĺňať Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (ďalej len „NDICI“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (5).

(3)

V článku 49 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a zaviaže sa uvedené hodnoty podporovať, môže požiadať o členstvo v Únii. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

(4)

Európsky štát, ktorý požiadal o pristúpenie k Únii, sa môže stať členským štátom Únie, len keď sa potvrdí, že úplne spĺňa kritériá pristúpenia stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v júni 1993 (ďalej len „kodanské kritériá“), a za predpokladu, že Únia má kapacitu integrovať nového člena. Kodanské kritériá sa týkajú stability inštitúcií, ktoré sú zárukou demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rešpektovania a ochrany menšín, existencie fungujúceho trhového hospodárstva a schopnosti čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci Únie a schopnosti prevziať na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmlúv vrátane dodržiavania cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.

(5)

Politika rozširovania Únie je strategickou investíciou do mieru, bezpečnosti, stability a prosperity v Európe a umožňuje Únii lepšie reagovať na globálne výzvy. Poskytuje aj väčšie hospodárske a obchodné príležitosti k vzájomnému prospechu Únie a štátov, ktoré sa o členstvo usilujú, a zároveň zabezpečuje postupnú transformáciu prijímateľov. Perspektíva členstva v Únii má silný transformačný účinok, ktorý prináša pozitívne demokratické, politické, ekonomické a spoločenské zmeny.

(6)

Proces rozširovania vychádza zo stanovených kritérií a spravodlivej a dôslednej podmienenosti. Každý prijímateľ sa posudzuje na základe vlastných zásluh. Cieľom posudzovania dosiahnutého pokroku a identifikácie nedostatkov je poskytnúť prijímateľom uvedeným v prílohe I stimuly a usmernenia na vykonávanie potrebných ďalekosiahlych reforiem. Na to, aby sa perspektíva rozšírenia stala realitou, je naďalej nevyhnutné dodržiavať pevný záväzok „najskôr základné otázky“. Prístup „najskôr základné otázky“ prepája právny štát a základné práva s dvoma inými kľúčovými oblasťami prístupového procesu: jednou je správa hospodárskych záležitostí – výraznejšie zameranie sa na hospodársky rozvoj a zlepšenie konkurencieschopnosti – a druhou posilnenie demokratických inštitúcií a reforma verejnej správy. Každá z týchto troch základných otázok je nesmierne dôležitá pre procesy reforiem u prijímateľov uvedených v prílohe I a riešia sa ňou kľúčové obavy ľudí. Pokrok smerom k pristúpeniu závisí od dodržiavania hodnôt Únie zo strany žiadateľa a jeho schopnosti uskutočňovať a vykonávať potrebné reformy na zosúladenie jeho politického, inštitucionálneho, právneho, administratívneho a hospodárskeho systému s pravidlami, normami, politikami a postupmi Únie.

(7)

Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca sú základnými prvkami procesu rozširovania a sú rozhodujúce pre bezpečnosť a stabilitu Únie ako celku. Dôležité je aj definitívne, inkluzívne a záväzné riešenie dvojstranných sporov.

(8)

Osvojenie si základných európskych hodnôt a zaviazanie sa k nim je voľba, ktorá má zásadný význam pre všetkých partnerov usilujúcich sa o členstvo v Únii. V súlade s tým by partneri mali prevziať zodpovednosť a plne sa zaviazať k európskym hodnotám, ako aj presadzovať globálny poriadok založený na pravidlách a hodnotách a dôrazne vykonávať potrebné reformy v záujme svojich občanov. To zahŕňa postupné zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie, a to najmä pokiaľ ide o otázky, ktoré sa týkajú významných spoločných záujmov, ako sú napríklad reštriktívne opatrenia a boj proti dezinformáciám a iným hybridným hrozbám.

(9)

Komisia vo svojom oznámení zo 6. februára 2018 s názvom „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti“ zdôraznila pevnú perspektívu členstva v Únii pre západný Balkán založenú na zásluhách. Komisia 5. februára 2020 predložila revidovanú metodiku procesu pristúpenia vo svojom oznámení s názvom „Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán“, ktoré schválila Rada. Komisia predložila aj hospodársky a investičný plán pre západný Balkán na jeho dlhodobejšiu obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

(10)

Únia a jej členské štáty vo vyhlásení zo Sofie zo 17. mája 2018 a vo vyhlásení zo Záhrebu zo 6. mája 2020 opätovne potvrdili svoju jednoznačnú podporu európskej perspektíve západného Balkánu, ako aj svoju angažovanosť na všetkých úrovniach s cieľom podporiť politickú, hospodársku a sociálnu transformáciu regiónu. Únia a jej členské štáty vo vyhlásení zo Záhrebu opätovne zdôraznili svoju pevnú solidaritu s partnermi zo západného Balkánu, najmä v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19.

(11)

Európska rada udelila štatút kandidátskej krajiny Albánskej republike, Islandu, Čiernej Hore, Severomacedónskej republike, Srbskej republike a Tureckej republike. Potvrdila európsku perspektívu západného Balkánu na základe procesu stabilizácie a pridruženia, ktorý zostáva spoločným rámcom pre vzťahy so západným Balkánom. Bez toho, aby boli dotknuté pozície týkajúce sa štatútu alebo akýchkoľvek budúcich rozhodnutí prijatých Európskou radou alebo Radou, krajiny, ktoré požívajú výhody plynúce z takejto európskej perspektívy a ktorým sa neudelil štatút kandidátskej krajiny, možno výhradne na účely tohto nariadenia považovať za potenciálnych kandidátov. V marci 2015 vláda Islandu požiadala Úniu, aby Island viac nepovažovala za kandidátsku krajinu, avšak bez toho, aby žiadosť Islandu o členstvo oficiálne stiahla.

(12)

Pomoc by sa mala poskytovať aj v súlade s dohodami, ktoré uzatvorila Únia s prijímateľmi uvedenými v prílohe I. Pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala zameriavať najmä na pomoc prijímateľom uvedeným v prílohe I na účely posilnenia demokratických inštitúcií a právneho štátu, reformy súdnictva a verejnej správy, dodržiavania základných práv vrátane základných práv osôb patriacich k menšinám a podpory rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia a nediskriminácie vrátane týkajúcej sa osôb v zraniteľných situáciách, detí alebo osôb so zdravotným postihnutím. Mala by podporovať aj rozvoj sociálneho trhového hospodárstva v súlade s kľúčovými zásadami a právami uvedenými v Európskom pilieri sociálnych práv, ktorý 17. novembra 2017 slávnostne vyhlásili a podpísali Európsky parlament, Rada a Komisia (6). Nemala by podporovať žiadne opatrenia, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie alebo sociálneho vylúčenia..

(13)

Keďže dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca sú základnými prvkami procesu rozširovania, prostredníctvom pomoci by sa malo tiež naďalej podporovať úsilie prijímateľov uvedených v prílohe I o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce a posilnenie územného rozvoja, a to aj vykonávaním makroregionálnych stratégií Únie. Tieto programy by mali ďalej prispievať k vysokej viditeľnosti pomoci v Únii a u prijímateľov uvedených v prílohe I. Pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala využívať aj na posilňovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja prijímateľov a ich správy hospodárskych záležitostí, podporu hospodárskej integrácie s jednotným trhom Únie vrátane colnej spolupráce, podporu otvoreného a spravodlivého obchodu podporujúceho agendu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to aj realizáciou politík regionálneho rozvoja a súdržnosti, politík rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, sociálnych politík a politík zamestnanosti vrátane mobility pracovnej sily, rozvoja digitálnej ekonomiky a spoločnosti, a mala by podporovať výskum a inovácie, a to aj v kontexte hlavnej iniciatívy z roku 2018 s názvom Digitálna agenda pre západný Balkán.

(14)

Akcie v rámci nástroja IPA III by mali podporovať zmierenie, budovanie mieru a predchádzanie konfliktom prostredníctvom sprostredkovateľského úsilia, opatrení na budovanie dôvery a procesov podporujúcich spravodlivosť, hľadanie pravdy, odškodnenie a záruky neopakovania.

(15)

Pomoc poskytovaná podľa tohto nariadenia by sa mala využívať na posilnenie zdravotnej bezpečnosti a pripravenosti na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ako aj, a to v súčinnosti s inými nástrojmi Únie, na riešenie významného hospodárskeho otrasu spôsobeného výskytom ochorenia COVID-19 a na zmiernenie jeho závažného sociálno-ekonomického vplyvu, mobilizáciou zdrojov na urýchlenie oživenia hospodárstva v regióne.

(16)

Osobitný dôraz by sa mal klásť na vytváranie ďalších príležitostí pre mládež vrátane mladých odborníkov a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby takéto príležitosti prispievali k sociálno-ekonomickému rozvoju prijímateľov uvedených v prílohe I. Cieľom pomoci podľa tohto nariadenia by malo byť aj riešenie problému úniku mozgov.

(17)

O úsilí Únie o podporu pokroku v oblasti reforiem v prípade prijímateľov uvedených v prílohe I prostredníctvom financovania z nástroja IPA III by sa malo náležite informovať tak zo strany uvedených prijímateľov, ako aj zo strany Únie. Únia by v tejto súvislosti mala posilniť úsilie v oblasti komunikácie a kampaní s cieľom zabezpečiť zviditeľnenie financovania z nástroja IPA III.

(18)

Únia by na základe skúseností členských štátov mala podporovať prechod k pristúpeniu v prospech prijímateľov uvedených v prílohe I. Takáto spolupráca by sa mala osobitne zameriavať na výmenu skúseností, ktoré členské štáty získali v procese svojich vlastných reforiem.

(19)

Posilňovanie právneho štátu vrátane nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí a organizovanej trestnej činnosti, ako aj transparentnosť, dobrá správa vecí verejných na všetkých úrovniach a reforma verejnej správy vrátane oblastí verejného obstarávania, konkurencie a štátnej pomoci sú naďalej kľúčovými výzvami, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v tom, aby sa prijímatelia priblížili k Únii a v plnej miere pripravili na prevzatie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Únii. So zreteľom na dlhodobejšiu povahu reforiem realizovaných v uvedených oblastiach a potrebu zaznamenávať dosiahnutý pokrok by sa finančnou pomocou poskytovanou podľa tohto nariadenia mali tieto otázky riešiť čo najskôr.

(20)

Komisia by v súlade so zásadou participatívnej demokracie mala podporovať posilňovanie parlamentných kapacít, parlamentný dohľad, demokratické postupy a spravodlivé zastúpenie u každého prijímateľa uvedeného v prílohe I.

(21)

Posilnená strategická a operačná spolupráca medzi Úniou a prijímateľmi uvedenými v prílohe I v oblasti bezpečnosti zohráva kľúčovú úlohu pri účinnom a efektívnom riešení bezpečnostných hrozieb, hrozieb organizovanej trestnej činnosti a teroristických hrozieb.

(22)

Spolupráca v oblasti migrácie na medzinárodnej a regionálnej úrovni vrátane ďalšej konsolidácie kapacít na riadenie hraníc a migrácie, zabezpečovania prístupu k medzinárodnej ochrane, výmeny relevantných informácií, zlepšenia kontroly hraníc a úsilia o riešenie neregulárnej migrácie, riešenie núteného vysídľovania a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu je dôležitým aspektom spolupráce medzi Úniou a prijímateľmi uvedenými v prílohe I.

(23)

Mali by sa posilniť komunikačné kapacity prijímateľov uvedených v prílohe I s cieľom zabezpečiť verejnú podporu a chápanie hodnôt Únie a výhod a povinností potenciálneho členstva v Únii a zároveň by sa mala riešiť problematika dezinformácií.

(24)

Je potrebné, aby Únia stála na čele prechodu smerom k zdravej planéte a prepojenejšiemu svetu. V Európskej zelenej dohode uvedenej v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 sa stanovuje obnovený záväzok a nový strategický rámec na dosiahnutie tohto globálneho cieľa. Únia by mala využiť svoj vplyv, odborné znalosti a finančnú pomoc na mobilizáciu prijímateľov uvedených v prílohe I, aby spolu s ňou nastúpili na cestu udržateľnosti. Týmto nariadením by sa preto mala podporovať zelená agenda, a to posilňovaním ochrany životného prostredia, prispievaním k zmierňovaniu zmeny klímy a zvyšovaniu odolnosti voči zmene klímy a urýchlením prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

(25)

Prijímatelia uvedení v prílohe I musia byť lepšie pripravení na riešenie globálnych výziev, ako sú napríklad udržateľný rozvoj a zmena klímy, a na zosúladenie s úsilím Únie na riešenie týchto otázok. Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (7) a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by mal nástroj IPA III prispieť k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy v politikách Únie a k dosiahnutiu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie, a k ambícii, aby v roku 2024 odrážalo výdavky na biodiverzitu 7,5 % rozpočtu a v rokoch 2026 a 2027 10 %, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Očakáva sa, že prostredníctvom akcií v rámci nástroja IPA III sa prispeje na ciele v oblasti klímy prostriedkami vo výške 18 % celkového finančného krytia nástroja IPA III, pričom cieľom je toto percento zvýšiť do roku 2027 na 20 %. Relevantné akcie sa majú určiť počas prípravy a vykonávania nástroja IPA III, pričom celkový prínos nástroja IPA III by sa mal zvážiť v príslušných hodnoteniach a procesoch preskúmania.

(26)

Akcie v rámci nástroja IPA III by mali podporovať vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej Organizáciou Spojených národov v septembri 2015 ako univerzálneho programu, ku ktorému sa v plnej miere zaviazala Únia a jej členské štáty a ktorý podporili všetci prijímatelia uvedení v prílohe I. V záujme dosiahnutia týchto cieľov by popri akciách, pri ktorých je klíma jedným z hlavných cieľov, mali akcie v rámci nástroja IPA III vždy, keď je to možné, začleňovať ciele environmentálnej udržateľnosti a zmeny klímy vo všetkých sektoroch s osobitným dôrazom na ochranu životného prostredia a boj proti cezhraničnému znečisťovaniu a mali by presadzovať ekologický rast vo vnútroštátnych a miestnych stratégiách vrátane podpory kritérií udržateľnosti vo verejnom obstarávaní. Akcie v rámci nástroja IPA III by mali byť konzistentné so zásadou „nespôsobovať škodu“ a mali by byť v čo najväčšej miere v súlade s taxonómiou Únie, a to najmä s cieľom zabezpečiť udržateľnosť investícií na západnom Balkáne a v Turecku.

(27)

Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo riadiť zásadami rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a dievčat, pričom by sa malo snažiť o ochranu a presadzovanie práv žien a dievčat v súlade s akčnými plánmi EÚ pre rodovú rovnosť a príslušnými závermi Rady a medzinárodnými dohovormi vrátane záverov Rady o ženách, mieri a bezpečnosti z 10. decembra 2018. Posilnenie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien a dievčat vo vonkajšej činnosti Únie a zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie minimálnych noriem výkonnosti uvedených v akčných plánoch EÚ pre rodovú rovnosť by mali viesť k rodovo citlivému a transformatívnemu prístupu v rámci spolupráce medzi Úniou a prijímateľmi uvedenými v prílohe I. Rodová rovnosť by sa mala zohľadňovať a uplatňovať počas vykonávania tohto nariadenia.

(28)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania nástroja IPA III stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (8).

(29)

Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť súlad, súdržnosť, konzistentnosť a komplementárnosť svojej pomoci, a to najmä prostredníctvom pravidelných konzultácií a častých výmen informácií v priebehu rôznych etáp cyklu pomoci, a to aj na miestnej úrovni. Mali by sa tiež vykonať potrebné kroky na zaistenie lepšej koordinácie a komplementárnosti s inými darcami, a to aj prostredníctvom pravidelných konzultácií. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa uskutočnili riadne konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami prijímateľov uvedených v prílohe I vrátane organizácií občianskej spoločnosti a podľa vhodnosti miestnych a regionálnych orgánov a aby všetky tieto zainteresované strany mali včas prístup k relevantným informáciám, ktoré im umožnia počas procesu návrhu a vykonávania programov a súvisiacich procesov monitorovania zohrávať zmysluplnú úlohu. Mala by sa posilniť úloha občianskej spoločnosti v rámci programov, ktoré sa implementujú prostredníctvom vládnych orgánov, ako aj v pozícii priameho prijímateľa pomoci Únie. Podobne by sa pomocou Únie mali podporovať aj obhajcovia ľudských práv.

(30)

Priority činností zameraných na dosiahnutie cieľov v príslušných oblastiach politiky podporovaných podľa tohto nariadenia by sa mali stanoviť v programovacom rámci, ktorý Komisia ustanovila pre trvanie viacročného finančného rámca Únie na roky 2021 – 2027 (ďalej len „programovací rámec IPA“). Programovací rámec IPA by sa mal ustanoviť v partnerstve s prijímateľmi uvedenými v prílohe I v súlade s celkovým politickým rámcom a zásadami, ako aj so všeobecnými a špecifickými cieľmi stanovenými v tomto nariadení, a mal by zohľadňovať príslušné vnútroštátne stratégie. V programovacom rámci IPA by sa mali určiť oblasti, na ktorých podporu sa má pomoc poskytovať, spolu s orientačným pridelením na jednotlivé oblasti podpory vrátane odhadovaných výdavkov súvisiacich s klímou.

(31)

Zvýšenie úsilia prijímateľov uvedených v prílohe I pri reforme politických, právnych a hospodárskych systémov s ohľadom na členstvo v Únii je v spoločnom záujme Únie a uvedených prijímateľov. Pomoc by sa mala zakladať na prístupe založenom na výkonnosti a na zásade spravodlivého podielu, pričom by sa mal zabezpečiť pokrok u všetkých prijímateľov uvedených v prílohe I. Pomoc by mala byť cielená a prispôsobená ich konkrétnej situácii, pričom by sa malo zohľadňovať ďalšie úsilie potrebné na splnenie cieľov tohto nariadenia. Potreby a kapacity prijímateľov uvedených v prílohe I by sa mali zohľadniť v súlade so zásadou spravodlivého podielu s cieľom vyhnúť sa neprimerane nízkej úrovni pomoci v porovnaní s inými prijímateľmi. Rozsah a intenzita pomoci podľa tohto nariadenia by sa mali líšiť podľa výkonnosti prijímateľov uvedených v prílohe I, najmä ich odhodlania vykonávať reformy a dosahovať v ich vykonávaní pokrok, predovšetkým v oblasti právneho štátu a základných práv, demokratických inštitúcií a reformy verejnej správy, hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti.

(32)

Ak príslušné ukazovatele preukážu významné zhoršenie alebo pretrvávajúci nedostatočný pokrok zo strany prijímateľa uvedeného v prílohe I v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje prístup „najskôr základné otázky“, rozsah a intenzita pomoci by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady prijímať reštriktívne opatrenia v nadväznosti na rozhodnutie o čiastočnom alebo úplnom prerušení alebo obmedzení hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami v súlade s článkom 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a bez toho, aby bola dotknutá právomoc Komisie pozastaviť platby alebo plnenie dohôd o financovaní v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Náležite by sa malo zvážiť dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva zo strany prijímateľov.

(33)

Komisia by mala každoročne posudzovať vykonávanie programovacieho rámca IPA a poskytnúť pritom opis spôsobu, akým sa vykonal prístup založený na výkonnosti a uplatnila zásada spravodlivého podielu. Toto posúdenie by malo zahŕňať aj aktuálny stav, pokiaľ ide o výšku financovania v prípade každého cieľa, ako aj každého prijímateľa uvedeného v prílohe I. Malo by sa ním tiež umožniť výboru zriadenému týmto nariadením disponovať primeranými informáciami s cieľom pomáhať Komisii.

(34)

S cieľom zaistiť účinnú zodpovednosť a transparentnosť pri plnení rozpočtu Únie a zabezpečiť účinné posudzovanie pokroku smerom k dosahovaniu cieľov tohto nariadenia by Komisia mala zabezpečiť, aby boli zavedené jasné mechanizmy monitorovania a hodnotenia. Ak je to možné a vhodné, výsledky činnosti Únie by sa mali monitorovať a hodnotiť na základe vopred vymedzených, transparentných a merateľných ukazovateľov špecifických pre jednotlivé krajiny, ktoré by boli prispôsobené osobitnému charakteru a cieľom nástroja IPA III.

(35)

Prechod z priameho riadenia finančných prostriedkov predvstupovej pomoci zo strany Komisie na nepriame riadenie zo strany prijímateľov by mal byť postupný a v súlade s príslušnými kapacitami uvedených prijímateľov s ohľadom na zásady dobrej správy vecí verejných. Komisia by mala prijať vhodné opatrenia dohľadu na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie a v prípade potreby by mala byť schopná uvedený prechod zvrátiť. Pomoc by naďalej mala využívať štruktúry a nástroje, ktoré sa osvedčili v predvstupovom procese.

(36)

Únia by sa mala snažiť o najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov tak, aby optimalizovala účinok svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou, konzistentnosťou a komplementárnosťou s nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti, ako aj synergiami s inými politikami a programami Únie, ako sú Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (10), Erasmus+ zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 (11), program Kreatívna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/818 (12), Európska zelená dohoda, Fond na spravodlivú transformáciu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (13) a Nástroj na prepájanie Európy zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (14), a to v relevantnom prípade vrátane súdržnosti a komplementárnosti s makrofinančnou pomocou.

(37)

V záujme maximalizácie vplyvu kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by nástrojom IPA III malo byť možné prispievať na akcie v rámci iných programov, ak sa príspevkami neuhrádzajú tie isté náklady.

(38)

Finančné prostriedky Únie poskytované v rámci nástroja IPA III by sa mali použiť na financovanie akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu Erasmus+, ktorý by sa mal vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) 2021/817.

(39)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania a nepriameho riadenia a stanovujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(40)

Keďže dodržiavanie zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu je nevyhnutné pre správne finančné riadenie a účinné financovanie z prostriedkov Únie, ako sa uvádza v nariadení o rozpočtových pravidlách, pomoc by mohla byť pozastavená, ak u prijímateľa uvedeného v prílohe I dôjde k zhoršeniu situácie v oblasti demokracie, ľudských práv alebo právneho štátu.

(41)

Typy financovania a spôsoby vykonávania podľa tohto nariadenia by sa mali voliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, a to najmä pri zohľadnení nákladov na kontroly, administratívne zaťaženie a rizika nedodržiavania predpisov. Pri tejto voľbe by sa malo zvážiť aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi v zmysle článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(42)

Únia by mala aj naďalej uplatňovať spoločné pravidlá vykonávania svojej vonkajšej činnosti. Pravidlá a postupy vykonávania nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti sú stanovené v nariadení (EÚ) 2021/947. Na riešenie konkrétnych situácií, najmä v oblastiach politiky cezhraničnej spolupráce, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, by sa mali zaviesť dodatočné podrobné ustanovenia.

(43)

Vonkajšia činnosť sa často vykonáva v mimoriadne nestálom prostredí, v ktorom je nevyhnutné neustále a rýchlo sa prispôsobovať vyvíjajúcim sa potrebám partnerov Únie a globálnym výzvam, ako sú ľudské práva, demokracia a dobrá správa vecí verejných, bezpečnosť a stabilita, zmena klímy a životné prostredie, neregulárna migrácia a nútené vysídľovanie a ich hlavné príčiny. Zosúladenie zásady predvídateľnosti s potrebou rýchlo reagovať na nové potreby si preto vyžaduje prispôsobenie finančného vykonávania programov. Toto nariadenie by v záujme zvýšenia schopnosti Únie reagovať na nepredvídané potreby a zároveň v súlade so zásadou, že rozpočet Únie sa stanovuje raz ročne, malo zachovať flexibilitu, ktorá je už povolená podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách pre iné politiky, konkrétne prenos finančných prostriedkov a opätovné viazanie už viazaných finančných prostriedkov, a to pri dodržiavaní zámerov a cieľov stanovených v tomto nariadení. Týmto sa zabezpečí efektívne využitie finančných prostriedkov Únie pre občanov Únie aj pre prijímateľov uvedených v prílohe I, čím sa maximalizujú finančné prostriedky Únie dostupné na intervencie v rámci vonkajšej činnosti Únie.

(44)

Nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (ďalej len „EFSD+“) zriadený nariadením (EÚ) 2021/947, ktorý nadväzuje na svojho predchodcu, by mal tvoriť integrovaný finančný balík na poskytovanie kapacity financovania vo forme grantov, rozpočtových záruk a iných finančných nástrojov na celosvetovej úrovni, a to aj prijímateľom uvedeným v prílohe I. Riadenie operácií EFSD+ vzťahujúcich sa na západný Balkán a vykonávaných podľa tohto nariadenia by mal naďalej zabezpečovať Investičný rámec pre západný Balkán (ďalej len „WBIF“). Riadiaci výbor WBIF zahŕňa prijímateľov zo západného Balkánu uvedených v prílohe I, prispievateľov do spoločného európskeho fondu pre západný Balkán, príslušné finančné inštitúcie a v náležitých prípadoch príslušné regionálne organizácie. Osobitná strategická rada pre operácie EFSD+ vzťahujúce sa na západný Balkán by mala byť naďalej takto inkluzívna.

(45)

Záruka pre vonkajšiu činnosť zriadená nariadením (EÚ) 2021/947 podporuje operácie EFSD+, a nástroj IPA III by mal prispieť k pokrytiu potrieb v oblasti tvorby rezerv, pokiaľ ide o operácie v prospech prijímateľov uvedených v prílohe I, a to aj v prípade rezerv a záväzkov, ktoré vznikajú v súvislosti s úvermi v rámci makrofinančnej pomoci.

(46)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa programy cezhraničnej spolupráce vykonávali v súlade s rámcom stanoveným v programoch vonkajšej činnosti a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 (15). V tomto nariadení by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o spolufinancovaní.

(47)

Ročné alebo viacročné akčné plány a opatrenia uvedené v tomto nariadení predstavujú pracovné programy podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ročné alebo viacročné akčné plány sa skladajú zo súboru opatrení zoskupených do jedného dokumentu.

(48)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (17), (Euratom, ES) č. 2185/96 (18) a (EÚ) 2017/1939 (19) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (20). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Prijímatelia uvedení v prílohe I by takisto mali bezodkladne nahlasovať Komisii nezrovnalosti, ktoré boli predmetom primárneho správneho alebo súdneho zistenia, vrátane podvodov, a naďalej ju informovať o napredovaní správnych a súdnych konaní. V záujme zosúladenia osvedčených postupov v členských štátoch by sa toto nahlasovanie malo uskutočňovať elektronicky prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí, ktorý zriadila Komisia.

(49)

Pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala vykonávať transparentným, zodpovedným a odpolitizovaným spôsobom. Komisia by to mala dôkladne monitorovať, a to aj na miestnej úrovni.

(50)

Komunikácia podporuje demokratickú diskusiu, posilňuje inštitucionálnu kontrolu a kontrolu nad financovaním, ktoré poskytuje Únia, a prispieva k posilneniu dôveryhodnosti Únie. Únia a prijímatelia finančných prostriedkov Únie by mali zvýšiť zviditeľnenie činnosti Únie a primerane komunikovať o pridanej hodnote podpory poskytovanej Úniou. V tejto súvislosti by v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách mali dohody uzavreté s prijímateľmi finančných prostriedkov Únie obsahovať povinnosti zabezpečujúce primerané zviditeľnenie, a ak tieto povinnosti nie sú splnené, Komisia by mala konať vhodne a včas.

(51)

S cieľom zohľadniť všetky zmeny v rámci politiky rozširovania alebo významný vývoj týkajúci sa prijímateľov uvedených v prílohe I by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravu a aktualizáciu tematických priorít pomoci uvedených v prílohách II a III, ako aj prijať delegovaný akt s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením určitých špecifických cieľov a tematických priorít pomoci. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (21). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(52)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, a to najmä pokiaľ ide o osobitné podmienky a štruktúry nepriameho riadenia v prípade prijímateľov uvedených v prílohe I a o vykonávanie pomoci pre rozvoj vidieka, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (22). Pri určovaní jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali zohľadniť skúsenosti získané pri riadení a vykonávaní predvstupovej pomoci v minulosti. Ak si to vývoj situácie vyžaduje, uvedené jednotné podmienky by sa mali zmeniť.

(53)

Pôsobnosť výboru zriadeného podľa tohto nariadenia by sa mala vzťahovať aj na právne akty a záväzky podľa nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006 (23) a nariadenia (EÚ) č. 231/2014, ako aj na vykonávanie článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 389/2006 (24).

(54)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(55)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021–2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,