(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1429 z 26. augusta 2015 (3) konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a na Taiwane (ďalej len „pôvodné opatrenia“).

(2)

Dňa 11. augusta 2016 Komisia informovala o opätovnom začatí antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa Taiwanu (4) podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Predmetné antiabsorpčné prešetrovanie bolo ukončené 11. apríla 2017 bez zmeny platných opatrení (5).

(3)

Sadzby antidumpingových ciel na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v ČĽR, ktoré sú v súčasnosti platné, sú 24,4 % pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, 24,6 % pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky a 25,3 % pre všetky ostatné spoločnosti.

(4)

V súčasnosti platné sadzby antidumpingových ciel na dovoz s pôvodom na Taiwane sú 6,8 %. Platné opatrenia sa uplatňujú na všetky dovozy plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom na Taiwane, s výnimkou výrobkov vyrobených spoločnosťou Taiwan Chia Far Industrial Factory Co., Ltd. Pre uvedenú spoločnosť bola pôvodne stanovená nulová colná sadzba, keďže sa nezistil žiadny dumping.

(5)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (6) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložilo 27. mája 2020 Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „žiadateľ“), ktorého výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena v Únii. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(7)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 25. augusta 2020 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v ČĽR a na Taiwane (ďalej len „dotknuté krajiny“), na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (7) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(8)

Dňa 30. septembra 2020 Komisia začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Indii a Indonézii v súlade s článkom 5 základného nariadenia (8). Uvedené prešetrovanie stále prebieha.

(9)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v ČĽR a na Taiwane a orgány týchto krajín, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(11)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(12)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe objemu výroby a predaja prešetrovaného výrobku, čím zabezpečila dobré geografické rozloženie. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac než 60 % odhadovanej celkovej výroby v Únii a približne 70 % odhadovaného celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku v Únii.

(14)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Komisii k vzorke neboli predložené žiadne pripomienky. Vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Traja neprepojení dovozcovia sa prihlásili ako zainteresované strany a poskytli požadované informácie. Vzhľadom na malý počet doručených odpovedí výber vzorky nebol potrebný. K tomuto rozhodnutiu neboli predložené žiadne pripomienky. Dovozcovia boli vyzvaní, aby vyplnili dotazník.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a na Taiwane, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala misiu Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii a tchajpejský zastupiteľský úrad v Európskej únii, aby určili a/alebo kontaktovali ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(18)

Prihlásil sa jeden vyvážajúci výrobca z Taiwanu, ktorý vyjadril ochotu zúčastniť sa na prešetrovaní. Vzhľadom na nižší počet výrobcov, ktorí sa prihlásili, Komisia nepovažovala výber vzorky za potrebný. Vyvážajúci výrobca bol požiadaný, aby vyplnil dotazník určený pre vyvážajúcich výrobcov.

(19)

Požadované informácie neposkytli a so zaradením do vzorky nesúhlasili žiadni výrobcovia z ČĽR. Komisia oznámila zastúpeniu ČĽR, že vzhľadom na nespoluprácu zo strany vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zamýšľa uplatniť článok 18 základného nariadenia, a teda založí svoje zistenia o pokračovaní alebo opätovnom výskyte dumpingu a ujmy v súvislosti s ČĽR na dostupných skutočnostiach. V reakcii na toto oznámenie neboli doručené žiadne pripomienky. Čínski výrobcovia teda vôbec nespolupracovali a zistenia vo vzťahu k dovozu z ČĽR sa podľa článku 18 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach.

(20)

Po začatí konania v tejto veci Komisia sprístupnila dotazníky pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky, neprepojených dovozcov a vyvážajúcich výrobcov na webovom sídle GR pre obchod. Ďalší dotazník bol zaslaný žiadateľovi.

(21)

Komisia takisto zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(22)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov v Únii zaradených do vzorky a od združenia EUROFER.

(23)

Dotazník nevyplnil žiaden z neprepojených dovozcov.

(24)

Vyvážajúci výrobca na Taiwane, ktorý sa prihlásil a pôvodne súhlasil so spoluprácou, dotazník nevyplnil. Komisia informovala dotknutú spoločnosť, že ju už nepovažuje za spolupracujúcu a že uplatní článok 18 základného nariadenia. Tchajpejský zastupiteľský úrad v Európskej únii bol o tejto záležitosti informovaný. Na tieto listy nereagovala dotknutá spoločnosť ani tchajpejský zastupiteľský úrad v Európskej únii. Taiwanskí vyvážajúci výrobcovia teda vôbec nespolupracovali, a tak ako v prípade Číny (pozri odôvodnenie 19), zistenia o pokračovaní alebo opätovnom výskyte dumpingu a ujmy v súvislosti s Taiwanom sa podľa článku 18 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach.

(25)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje rozhodnutie (9).

(26)

Komisia vykonala krížovú kontrolu na diaľku týchto spoločností/strán:

(27)

Komisia 2. júla 2021 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať platné antidumpingové clá na dovoz z dotknutých krajín. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(28)

Pripomienky konzorcia dovozcov a distribútorov (ďalej len „Euranimi“ (10)) a dvoch neprepojených dovozcov (ďalej len „LSI“ (11) a „MFT“ (12)) Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Všetky dotknuté strany takisto požiadali o vypočutie a ich žiadosti bolo vyhovené.

(29)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, a to ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena (úberom za studena), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7219 31 00, 7219 32 10, 7219 32 90, 7219 33 10, 7219 33 90, 7219 34 10, 7219 34 90, 7219 35 10, 7219 35 90, 7219 90 20, 7219 90 80, 7220 20 21, 7220 20 29, 7220 20 41, 7220 20 49, 7220 20 81, 7220 20 89, 7220 90 20 a 7220 90 80 (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(30)

V Únii vyrábajú prešetrovaný výrobok najmä integrovaní výrobcovia, ktorí šrot z nehrdzavejúcej ocele s legujúcimi prvkami tavením, valcovaním za tepla a valcovaním za studena spracúvajú do podoby prešetrovaného výrobku. V ČĽR a v narastajúcej miere aj na Taiwane výrobcovia prešetrovaného výrobku podľa všetkého používajú najmä pôvodné suroviny, ktoré sa transformujú na niklové surové železo, ktoré sa potom taví, valcuje za tepla a valcuje za studena.

(31)

Prešetrovaný výrobok sa používa v širokom spektre odberateľských odvetví, napríklad v stavebníctve a v energetických zariadeniach, infraštruktúre, spotrebnom tovare a vozidlách.

(32)

Ako sa už zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(33)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(34)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Euranimi a dvaja dovozcovia tvrdili, že Komisia rozšírila vymedzenie výrobku pridaním určitých číselných znakov KN k definícii prešetrovaného výrobku, na ktoré sa pôvodné opatrenia nevzťahovali. Podľa strán je toto rozšírenie vymedzenia výrobku v rozpore s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(35)

V pôvodných opatreniach je príslušný výrobok vymedzený takto:

„Dotknutý výrobok sú ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena (úberom za studena), ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7219 31 00, 7219 32 10, 7219 32 90, 7219 33 10, 7219 33 90, 7219 34 10, 7219 34 90, 7219 35 10, 7219 35 90, 7220 20 21, 7220 20 29, 7220 20 41, 7220 20 49, 7220 20 81 a 7220 20 89.“

(36)

V zázname do spisu v deň začatia konania (13) Komisia vysvetlila, že určité druhy výrobkov, ktoré po valcovaní za studena prešli určitými špecifickými konečnými úpravami, najmä povrchovou úpravou, sú zahrnuté do definície výrobku, ale príslušné číselné znaky KN (7219 90 20, 7219 90 80, 7220 90 20 a 7220 90 80) boli chybne z definície výrobku vynechané, hoci druhy výrobkov, na ktoré sa vzťahujú tieto číselné znaky KN, boli súčasťou pôvodného prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu opatrení.

(37)

Zatiaľ čo väčšina druhov výrobkov, ktoré prešli konečnými úpravami, nepatrí do definície výrobku [pretože ich nemožno považovať za výrobky, „ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena (úberom za studena)“], a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti opatrení, druhy výrobkov, ktoré prešli konečnými úpravami „leštenia“, „brúsenia“ a „dierovania“, patria pod číselné znaky KN 7219 90 20, 7220 90 20, 7219 90 80 a podkategória 7220 90 80„ostatné“ je súčasťou vymedzenia výrobku. Tieto druhy výrobkov patria do podkategórie KN „ostatné“ a boli súčasťou pôvodného prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu opatrení. Základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti, výrobné procesy okrem niektorých konečných úprav a konečné použitie týchto druhov výrobkov sa nelíšia od tých, ktoré patria do podkategórie KN „výrobky, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena“.

(38)

Keďže tieto dodatočné číselné znaky KN boli súčasťou dotknutého výrobku pri pôvodnom prešetrovaní a pri súčasnom revíznom prešetrovaní, Komisia preto zodpovedajúcim spôsobom objasnila definíciu výrobku v zázname uvedenom v odôvodnení 36.

(39)

Vymedzenie výrobku pôvodného prešetrovania nebolo rozšírené a jeho definícia sa nezmenila, ale len objasnila. Je potrebné pripomenúť, že číselné znaky KN sa uvádzajú len pre informáciu a nemajú žiadny záväzný účinok na nomenklatúrne zatriedenie tovaru prešetrovaného výrobku. Tvrdenie strán sa preto zamietlo.

(40)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR alebo Taiwanu.

(41)

Dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR počas posudzovaného obdobia pokračoval, aj keď na oveľa nižších úrovniach ako počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013). Podľa štatistík z databázy Eurostat zodpovedal dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR v období revízneho prešetrovania približne 0,4 % trhu Únie. V absolútnom vyjadrení predstavoval dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR 14 111 ton v období revízneho prešetrovania v porovnaní so 143 420 tonami počas pôvodného prešetrovania.

(42)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR. Vyvážajúci výrobcovia teda nepredložili vyplnené dotazníky ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, cenách a nákladoch na domácom trhu, spotrebe vstupov vo výrobnom procese, režijných nákladoch spojených s výrobou, kapacite, výrobe, investíciách atď. Rovnako sa čínska vláda či vyvážajúci výrobcovia nevyjadrili k dôkazom uvedeným v spise vrátane pracovného dokumentu útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (14) (ďalej len „správa“).

(43)

Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže v prípade zistení vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii neboli predložené žiadne pripomienky.

(44)

Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu vo vzťahu k ČĽR teda v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia vychádzajú z dostupných skutočností, najmä z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a z podaní predložených zainteresovanými stranami v spojení s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky týkajúce sa dovozu a vývozu (Eurostat a databáza GTA), štatistické údaje z čínskych webových sídiel daňovej a colnej správy (15), zo správ Svetovej banky a OECD a od nezávislých poskytovateľov informácií o cenách, správ, údajov, analýz a organizátorov konferencií pre železiarsky a oceliarsky priemysel.

(45)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy svedčiace o existencii výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie týkajúce sa tejto krajiny na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(46)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník vláde Číny (ďalej len „čínska vláda“). V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(47)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne vybrala Brazíliu. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(48)

Komisia 30. septembra 2020 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré môžu byť použité pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala možné reprezentatívne krajiny (konkrétne Argentínu, Brazíliu, Mexiko, Rusko, Južnú Afriku a Turecko). Komisii boli k prvému záznamu predložené pripomienky od žiadateľa, ktorý vyjadril pochybnosti o výrobe plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena v Argentíne, Mexiku, Rusku, Južnej Afrike a Turecku.

(49)

Komisia 23. decembra 2020 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty pri použití Brazílie ako reprezentatívnej krajiny (16). Zainteresované strany takisto informovala, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií od výrobcu v reprezentatívnej krajine, teda od spoločnosti Aperam Inox America do Sul S.A. K druhému záznamu neboli predložené žiadne pripomienky.

(50)

Komisia v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR (17) zistila, že existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia v tomto prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia takisto primerané.

(51)

V uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že v ČĽR dochádza k značnému zasahovaniu vlád, v dôsledku čoho sa deformuje účinné rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (18). Komisia dospela najmä k záveru, že v oceliarskom odvetví, ktoré produkuje hlavnú surovinu na výrobu prešetrovaného výrobku, nielenže pretrváva podstatný stupeň vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (19), ale čínska vláda takisto môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (20). Komisia ďalej zistila, že na trh má rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR naozaj vedie k tomu, že sa zdroje sústreďujú v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (21). Komisia navyše dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (22). V tom istom duchu Komisia zistila deformácie mzdových nákladov v oceliarskom odvetví v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (23), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (24).

(52)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR, ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(53)

Okrem tejto správy sa v podnete uvádza, že nedávne zistenia uvedené v nariadení, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla z Číny a iných krajín (25), sa v plnej miere vzťahujú na prešetrovaný výrobok, keďže prešetrovaný výrobok aj plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sú v podstate podobné výrobky, pretože plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla sú skoršou etapou výrobného procesu prešetrovaného výrobku. V podnete sa ďalej uvádza, že keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku sú aj výrobcami plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla (ak sú integrovaní) alebo nakupujú plechy a zvitky z nehrdzavejúcej ocele valcované za tepla miestnej výroby (výrobcovia, ktorí vykonávajú opätovné valcovanie), všetky faktory, v prípade ktorých Komisia zistila, že ovplyvňujú výrobu a predaj plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla v Číne, takisto priamo ovplyvňujú výrobu a predaj prešetrovaného výrobku v tejto krajine. V tomto prípade žiadosť obsahovala informácie o rušivom vplyve 13. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel, ako aj informácie o ustanovení 13. päťročného plánu pre nerastné suroviny a 13. päťročného plánu pre odvetvie neželezných kovov. V podnete sa zdôrazňuje, že oceliarstvo je v Číne privilegovaným odvetvím, čo dokazuje skutočnosť, že je zahrnuté do Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu a v Usmerneniach k podpore spolupráce v oblasti medzinárodnej kapacity a výroby zariadení. Okrem toho sa v ňom uvádza ministerská správa globálneho fóra G20 o nadmernej kapacite ocele, v ktorej sa za prosperujúce pod záštitou čínskej vlády označili tieto osobitné subvencie pre jednotlivé odvetvia: preferenčné financovanie v rozpore s trhovými podmienkami, kapitálové injekcie a konverzie v rozpore s trhovými podmienkami, udeľovanie grantov a zadávanie zákaziek, oslobodenie od dane, zníženie dane, vrátenie dane, poskytovanie tovarov a služieb, vstupov z nehrdzavejúcej ocele za nižšie ceny, ako sú trhové ceny vrátane železného šrotu, surového železa, koksovateľného uhlia, niklu a ferochrómu/chrómu, a napokon, podpora podnikom, ktoré sa dostali do konkurzu (26).

(54)

Ako sa uvádza v odôvodnení 42, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(55)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR, ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(56)

Značná miera vlastníctva čínskej vlády pretrváva najmä v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku. Mnohí z najväčších výrobcov sú vo vlastníctve štátu. Niektorí z nich sa konkrétne uvádzajú v Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020. Čínska štátom vlastnená spoločnosť Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. (ďalej len „Tisco“) na svojom webovom sídle napríklad uvádza, že je „obrovským železiarskym a oceliarskym gigantom“, z ktorého „sa stal výnimočne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je prepojený s podnikaním v oblasti ťažby železnej rudy, výroby, spracúvania, dodávok železa a ocele a obchodovania so železom a s oceľou (27)“. Spoločnosť BaoSteel je ďalším významným čínskym štátom vlastneným podnikom, ktorý sa zaoberá výrobou ocele a je súčasťou nedávno konsolidovanej skupiny China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group and Wuhan Iron & Steel) (28) ... Napriek tomu, že podľa odhadov je počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (29). Zatiaľ čo podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (30). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho odvetvia (31). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (32). Keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov prešetrovaného výrobku nebolo možné určiť. Na zozname čínskych výrobcov prešetrovaného výrobku, ktorý poskytol navrhovateľ, je však viacero z nich štátom vlastnenými podnikmi vrátane Tisco Shanxi Taigang Stainless Steel Co. Ltd, Baosteel Baoshan Iron and Steel Co. Ltd, Lisco Lianzhong Stainless Steel Corporation, Beihai Chengde Stainless Steel Co. Ltd, Jisco Jiuquan Iron a Steel Group Co. Ltd, Shougang Kaixi Stainless Steel, Baosteel Desheng Stainless Steel a Tangshan Stainless Steel Co. Ltd.

(57)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, prešetrovaním sa zistila existencia osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny, napríklad členovia Komunistickej strany sú členmi vrcholového manažmentu alebo predstavenstva vo viacerých spoločnostiach, ktoré vyrábajú prešetrovaný výrobok. V odvetví výroby prešetrovaného výrobku sú hlavnými štátom vlastnenými vyvážajúcimi výrobcami často poprední svetoví výrobcovia plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla a prešetrovaného výrobku, či už integrovaní alebo nie. Napríklad čínska štátna spoločnosť Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. (ďalej len „Tisco“) na svojom webovom sídle uvádza, že je „obrovským oceliarskym a železiarskym gigantom a zároveň vedúcou spoločnosťou v globálnom priemysle s nehrdzavejúcou oceľou“, „najväčším podnikom s nehrdzavejúcou oceľou vybaveným celosvetovo najväčšou kapacitou a najmodernejšou technológiou a vybavením“. V súlade s tým sa z „Tisco stal mimoriadne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je integrovaný s činnosťou ťažby železa, výroby, spracovania, dodávky a obchodovania so železom a oceľou“ (33). Spoločnosť Tisco je príkladom výrobcu prešetrovaného výrobku, v ktorom je čínska vláda prítomná menovaním osôb do funkcií. Napríklad menovaný zástupca tajomníka výboru Komunistickej strany Číny bol na základe rozhodnutia výboru Komunistickej strany Číny v provincii Shanxi a vlády vymenovaný aj za prezidenta spoločnosti TISCO (34).

(58)

Verejné aj súkromné podniky v odvetví prešetrovaného výrobku totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu. Nasledujúce príklady ilustrujú opísaný trend rastúcej miery zasahovania čínskej vlády do prešetrovaného výrobku. Mnohí výrobcovia prešetrovaného výrobku výslovne zdôrazňujú činnosti budovania strany na svojich webových sídlach, majú vo vedení spoločnosti členov strany a vyzdvihujú svoje spojenie s Komunistickou stranou Číny. Prešetrovaním sa zistili činnosti budovania strany v prípade viacerých výrobcov prešetrovaného výrobku vrátane spoločností Tisco, Baosteel a Lisco.

(59)

Okrem toho sa v odvetví prešetrovaného výrobku uplatňujú diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(60)

Hoci je odvetvie prešetrovaného výrobku špecializovaným odvetvím a počas prešetrovania nebolo možné identifikovať žiadne osobitné politické dokumenty, ktoré by usmerňovali osobitne rozvoj odvetvia prešetrovaného výrobku ako takého, využíva vládne usmernenia a zasahovanie, pokiaľ ide o hlavnú surovinu na výrobu prešetrovaného výrobku, ktorou je oceľ.

(61)

Oceliarsky priemysel považuje čínska vláda za kľúčový (35). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, napríklad Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020 platný počas obdobia prešetrovania. V tomto pláne sa uviedlo, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (36). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne sa vzťahujú na všetky aspekty rozvoja tohto priemyselného odvetvia (37). V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (38), ktorý sa uplatňuje počas OP, sa plánuje podpora podnikom vyrábajúcim druhy oceľových výrobkov vyššej kategórie (39). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (40). V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (41) (ďalej len „katalóg“) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(62)

Ako vyplýva z uvedených príkladov týkajúcich sa ocele, ktorá je dôležitou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia prešetrovaného výrobku v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia. Odvetvie prešetrovaného výrobku profituje z vládnych usmernení a intervencií, pokiaľ ide o hlavnú surovinu na výrobu prešetrovaného výrobku, ktorou je oceľ.

(63)

Okrem toho sú výrobcovia prešetrovaného výrobku takisto príjemcami štátnych subvencií, čo jasne naznačuje záujem štátu o toto odvetvie. Počas prešetrovania Komisia zistila, že viacerí výrobcovia prešetrovaného výrobku využívajú priame štátne subvencie, a to vrátane spoločností Tisco, Baosteel a Tangsteel.

(64)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie podporovaných odvetví vrátane výroby ocele, železa a ferozliatin ako hlavnej suroviny na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(65)

Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne dôkazy o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví prešetrovaného výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 51, nemalo vplyv na výrobcov prešetrovaného výrobku.

(66)

Odvetvie prešetrovaného výrobku je takisto ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 51. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (42).

(67)

Okrem toho v tomto prešetrovaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že odvetvie prešetrovaného výrobku nie je ovplyvnené zasahovaním vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 51. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(68)

A napokon, Komisia pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(69)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(70)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(71)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplýva, že ceny alebo náklady prešetrovaného výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(72)

Pri konečnom poskytnutí informácií Komisia dostala dve podania od spoločnosti LSI a združenia Euranimi týkajúce sa uplatňovania článku 2 ods. 6a. LSI a Euranimi zhodne tvrdili, že zistenia týkajúce sa výrazných deformácií sú vo veľkej miere založené na zisteniach uvedených v správe o Číne, ktorej však podľa LSI a Euranimi chýbajú formálne a vecné charakteristiky potrebné na to, aby sa mohla považovať za formálnu správu Európskej komisie a nemožno ju použiť ako dôkaz na účely zistenia existencie výrazných deformácií. Je to preto, že po prvé, správa je uverejnená ako pracovný dokument útvarov Komisie, čo podľa LSI a Euranimi nestačí na to, aby jej dal formálnu povahu, a po druhé, nebola uverejnená ani aktualizovaná v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 6a základného antidumpingového nariadenia.

(73)

Komisia pripomína, že v ustanoveniach článku 2 ods. 6a písm. c) sa nepredpisuje konkrétny formát, v ktorom správa o krajine musí byť uverejnená, ani spôsob jej uverejnenia. Uverejnenie správy o Číne ako pracovného dokumentu útvarov Komisie, čiže typu dokumentu, ktorý si nevyžaduje preklad do všetkých európskych jazykov ani formálne uverejnenie v úradnom vestníku, je teda v súlade s príslušnými pravidlami. Komisia ďalej poznamenáva, že správa je verejne prístupná od decembra 2017 na webovom sídle Komisie, a teda všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Spoločnosť LSI ani Euranimi a ani žiadna iná zainteresovaná strana neposkytli žiadny dôkaz o tom, že je správa zastaraná. V skutočnosti správa vychádza najmä z 13. päťročných plánov na roky 2016 – 2020, ktoré sa uplatňovali počas OP. Tento argument sa preto zamieta.

(74)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(75)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 48 a 49, Komisia 30. septembra a 23. decembra 2020 vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov určenia normálnej hodnoty a výrobných faktorov (ďalej len „prvý záznam“ a „druhý záznam“). V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom závere, že v predmetnom prípade je vhodnou reprezentatívnou krajinou Brazília.

(76)

V prvom zázname Komisia identifikovala Argentínu, Brazíliu, Mexiko, Rusko, Južnú Afriku a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, čo znamená, že všetky tieto krajiny Svetová banka klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku.

(77)

Po vydaní uvedeného záznamu neboli k úrovni hospodárskeho rozvoja predložené žiadne pripomienky.

(78)

V prvom zázname Komisia uviedla, že výroba prešetrovaného výrobku sa zistila v Argentíne, Brazílii, Mexiku, Rusku, Južnej Afrike a Turecku. Južná Afrika však bola ako potenciálna reprezentatívna krajina vylúčená, keďže sa zistil iba jeden výrobca prešetrovaného výrobku, pričom neboli verejne dostupné žiadne finančné výkazy za obdobie revízneho prešetrovania.

(79)

V nadväznosti na prvý záznam žiadateľ predložil pripomienky vo vzťahu k výrobe prešetrovaného výrobku v možných reprezentatívnych krajinách. Žiadateľ tvrdil, že spoločnosti uvedené v prvom zázname s výnimkou jednej spoločnosti v Brazílii nevyrábajú prešetrovaný výrobok a pre každú spoločnosť predložil podrobné vysvetlenie. Žiadateľ preto tvrdil, že v Argentíne, Mexiku, Rusku a Turecku neexistuje žiadna výroba prešetrovaného výrobku.

(80)

Po analýze a, keď to bolo možné, krížovej kontrole vyššie uvedených informácií, ktoré poskytol žiadateľ, Komisia zistila, že spoločnosti v Argentíne, Mexiku, Rusku a Turecku označené v prvom zázname za potenciálnych výrobcov, nevyrábali prešetrovaný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania, ale skôr iné druhy výrobkov z ocele, na ktoré sa súčasné revízne prešetrovanie nevzťahuje.

(81)

Pokiaľ ide o Južnú Afriku, nebolo možné zistiť žiadne spoločnosti s verejne dostupnými finančnými výkazmi, ktoré vyrábajú prešetrovaný výrobok. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne pripomienky.

(82)

Komisia teda už nepovažovala Argentínu, Mexiko, Rusko, Južnú Afriku a Turecko za možné reprezentatívne krajiny. Komisia preto v druhom zázname uviedla záver, že Brazília je jedinou krajinou s úrovňou hospodárskeho rozvoja podobnou ČĽR, v ktorej sa počas obdobia revízneho prešetrovania prešetrovaný výrobok vyrábal.

(83)

Komisia ďalej overovala dostupnosť verejných údajov v Brazílii, a najmä verejných finančných údajov od výrobcov prešetrovaného výrobku.

(84)

Komisia hľadala výrobcov prešetrovaného výrobku s verejne dostupnými finančnými údajmi, ktoré by bolo možné použiť na stanovenie nedeformovaných a primeraných súm na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Komisia obmedzila vyhľadávanie na spoločnosti s verejne dostupnými výkazmi ziskov a strát za ORP, ktoré v tomto období dosahovali zisk. Navyše sa uprednostnili výrobcovia prešetrovaného výrobku, ktorí majú verejne dostupné finančné výkazy na úrovni spoločnosti, nie na konsolidovanej úrovni pre celú príslušnú skupinu. Na základe uvedených skutočností bola v druhom zázname uvedená jedna spoločnosť v Brazílii, konkrétne Aperam Inox America do Sul S.A.

(85)

Na základe kvality a úrovne podrobností verejne dostupných finančných údajov, ktoré boli k dispozícii v Brazílii, ako aj vzhľadom na dostupnosť a reprezentatívnosť referenčných hodnôt pre jednotlivé výrobné faktory Komisia usúdila, že vhodnou reprezentatívnou krajinou je Brazília.

(86)

Komisia dôkladne analyzovala všetky príslušné údaje dostupné v spise k výrobným faktorom v Brazílii a skonštatovala tieto skutočnosti:

(87)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Ako sa uvádza v odôvodnení 112, Komisia konštatovala, že o spoločnosti Aperam Inox America do Sul S.A. boli verejne dostupné finančné výkazy, ktoré bolo možné použiť ako náhradu na určenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(88)

Po určení Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe týchto prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

(89)

Podľa predchádzajúcej analýzy Brazília vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Brazília predovšetkým disponovala produkciou prešetrovaného výrobku a úplným súborom údajov, ktoré sú k dispozícii v súvislosti so všetkými výrobnými faktormi, predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi a ziskom.

(90)

V druhom zázname Komisia uviedla, že pri vytvorení normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov v prípade väčšiny výrobných faktorov v reprezentatívnej krajine.

(91)

Komisia ďalej uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce v reprezentatívnej krajine použije štatistiky MOP, zatiaľ čo na stanovenie nedeformovaných nákladov na energiu sa použijú národné štatistiky, ako sa uvádza v odôvodnení 86.

(92)

Komisia do výpočtu zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou na účely pokrytia nákladov, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Na stanovenie tejto sumy použila finančné údaje jedného z výrobcov z Únie, konkrétne spoločnosti Aperam Stainless Europe, ktoré poskytol žiadateľ (pozri odôvodnenie 111).

(93)

Ako sa napokon uvádza v druhom zázname, Komisia použila finančné údaje vybranej brazílskej spoločnosti uvedenej v odôvodnení 112 na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(94)

V dvoch záznamoch o výrobných faktoroch sa Komisia snažila zostaviť zoznam výrobných faktorov a zdrojov, ktorý sa mal použiť pre všetky výrobné faktory, ako je materiál, energia a práca, ktoré výrobcovia v ČĽR používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(95)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia počas postupu revízneho prešetrovania nespolupracovali, Komisia musela pri určení výrobných faktorov použitých pri výrobe prešetrovaného výrobku vychádzať z informácií žiadateľa.

(96)

V žiadosti a v pripomienkach k prvému záznamu žiadateľ upozornil, že výrobný proces v Číne je zásadne odlišný od výrobného procesu v Únii. To platí najmä vo fáze tavenia, keď čínski výrobcovia prevažne používajú niklové surové železo, zatiaľ čo hlavnou surovinou výrobcov z Únie je šrot z nehrdzavejúcej ocele. Žiadateľ vyzval Komisiu, aby tento rozdiel vo výrobnom procese zohľadnila, a odporučil Komisii, aby vypočítala hodnotu niklového surového železa na základe priemernej ceny niklu za rok 2019 na Londýnskej burze kovov (LME Nickel cash settlement) dostupnej z verejných zdrojov (47). Iné zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky.

(97)

Komisia v druhom zázname vysvetlila, že výpočet normálnej hodnoty a zodpovedajúci zoznam výrobných faktorov vychádzal len z triedy ocele, ktorá sa prevažne predávala v Únii a vyvážala do Únie, a to podľa informácií predložených v žiadosti a takisto s prihliadnutím na pripomienky žiadateľa k prvému záznamu. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne pripomienky.

(98)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia nemala podrobnejšie colné kódy pre jednotlivé výrobné faktory ako šesťmiestne kódy HS, ktoré v plnej miere zodpovedali brazílskym colným kódom.

(99)

Vzhľadom na všetky informácie predložené žiadateľom a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky k dvom záznamom o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty výrobných faktorov, boli identifikované tieto výrobné faktory a colné kódy:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade prešetrovaného výrobku

(100)

S cieľom stanoviť nedeformované ceny materiálov dodaných k bránam závodu výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou a vzhľadom na to, že v ČĽR nespolupracovali žiadni výrobcovia, Komisia použila dovozné ceny do reprezentatívnej krajiny uvedené v databáze GTA podľa článku pre každý materiál používaný pri výrobe prešetrovaného výrobku s výnimkou niklu.

(101)

Nikel sa použil na výpočet vstupných hodnôt feroniklu a niklového surového železa, ktoré sa do Brazílie počas obdobia revízneho prešetrovania nedovážali a ktoré predstavujú približne jednu tretinu normálnej hodnoty na úrovni ceny zo závodu. Okrem toho sa objem dovozu niklu v Brazílii považoval za nereprezentatívny. Preto sa s cieľom vypočítať neskreslené referenčné hodnoty pre feronikel a niklové surové železo v súlade s informáciami uvedenými v žiadosti zohľadnili tieto predpoklady:

(102)

Táto metodika bola vysvetlená v druhom zázname (pozri odôvodnenie 49) a neboli doručené žiadne pripomienky.

(103)

Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 71 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny.

(104)

Boli vylúčené aj objemy dovozu do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (49). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(105)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila priemer dovozného cla reprezentatívnej krajiny na príslušnej úrovni. Komisia ďalej pripočítala náklady na vnútroštátnu dopravu prepočítané na kg na základe informácií poskytnutých žiadateľom.

(106)

Na účely stanovenia referenčnej hodnoty pre náklady práce Komisia použila štatistiky MOP (50) spolu s verejne dostupnými informáciami o dodatočných nákladoch práce, ktoré vznikli zamestnávateľom v Brazílii (51).

(107)

V štatistikách MOP sa uvádzali údaje o priemernom počte hodín za týždeň, ktoré zamestnanec skutočne odpracoval vo výrobnom odvetví v Brazílii počas ORP (52).

(108)

Pomocou týchto údajov Komisia vypočítala hodinovú mzdu vo výrobe, ku ktorej pripočítala dodatočné náklady súvisiace s prácou, ktoré znáša zamestnávateľ.

(109)

Cena za elektrinu účtovaná jedným z najväčších dodávateľov elektriny v Brazílii, spoločnosťou EDP Brasil, bola ľahko dostupná (53). Informácie boli dostatočne podrobné, aby sa dala určiť cena za elektrinu a za využívanie distribučnej sústavy (modalidade tarifaria azul), ktorú platia priemyselní užívatelia.

(110)

Je potrebné uviesť, že v Brazílii ukladá regulačný orgán Agência Nacional de Energia Elétrica (54) (ďalej len „ANEEL“) dodávateľom elektriny povinnosť zvyšovať sadzby o určitú percentuálnu hodnotu s cieľom regulovať spotrebu elektriny v krajine. Spoločnosť ANEEL používa systém farebných upozornení (55) (zelená, žltá, červená 1, červená 2), ktorými oznamuje, či má cena elektriny zostať na úrovni navrhovanej dodávateľom (zelená), alebo sa má zvýšiť o 0,01343 BRL/kWh (žltá), 0,04169 BRL/kWh (červená 1) alebo 0,06243 BRL/kWh (červená 2). Tieto upozornenia uverejňuje spoločnosť ANEEL každý mesiac a za obdobie prešetrovania sa dali ľahko dohľadať na webovom sídle spoločnosti EDP Brasil (56). Pri určovaní nedeformovaných nákladov na elektrinu Komisia zohľadnila farebné upozornenia platné počas obdobia prešetrovania a podľa toho upravila cenu.

(111)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(112)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskych výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Okrem výrobných faktorov zhrnutých v odôvodnení 99 sa vypočítali aj režijné náklady spojené s výrobou. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce čínskych výrobcov vychádzal výpočet týchto režijných nákladov spojených s výrobou z pomeru režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom, za ktoré sa podľa informácii vyrobila jedna tona triedy ocele, ktorá sa prevažne vyrábala a predávala v Únii. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(113)

Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, Komisia použila finančné údaje brazílskeho výrobcu Aperam Inox America do Sul S.A. (57). Komisia vypočítala percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku z nákladov na predaný tovar. Verejne dostupné audítorsky overené účtovné závierky tejto spoločnosti boli zainteresovaným stranám sprístupnené ako príloha k druhému záznamu.

(114)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre základný druh výrobku na základe ceny zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(115)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia vychádzala z informácií o spotrebe každého výrobného faktora (surovín, práce a elektriny) pri výrobe prešetrovaného výrobku, ktoré jej v žiadosti poskytol žiadateľ, ako sa uvádza v odôvodneniach 100 až 109. Komisia vynásobila jednotkové spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi stanovenými v Brazílii, ako sa opisuje v písmene d).

(116)

Výpočet sa vykonal pre jeden základný druh prešetrovaného výrobku, t. j. pre triedu 304, ktorá predstavovala triedu ocele, ktorá sa prevažne predávala v Únii a vyvážala do Únie, pozri odôvodnenie 97.

(117)

Po druhé, Komisia navýšila nedeformované priame výrobné náklady o percentuálny podiel režijných nákladov spojených s výrobou určený v súlade s opisom v odôvodnení 111, aby získala nedeformované výrobné náklady.

(118)

Napokon Komisia na výrobné náklady stanovené v súlade s opisom v odôvodneniach 115 až 116 navyše uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnej krajine, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 112. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 7,5 % v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a 14,5 % v prípade zisku.

(119)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe ceny zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia, normálna hodnota sa stanovila pre celú krajinu.

(120)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa určila podľa údajov Eurostatu o cene CIF upravených na úroveň ceny zo závodu. Vývozná cena CIF sa teda znížila o náklady na námornú nákladnú dopravu a poistenie (58) a o náklady na vnútroštátnu dopravu v Číne (59).

(121)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu pre jeden druh výrobku (pozri odôvodnenie 115) stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza vyššie.

(122)

Na tomto základe predstavoval vážený priemer dumpingového rozpätia pre dovoz z Číny vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 17,9 %.

(123)

Komisia dospela k záveru, že dovoz prešetrovaného výrobku z Číny počas ORP bol dumpingový. Objem príslušného dovozu bol však obmedzený, pričom predstavoval 1,8 % celkového dovozu a zodpovedal 0,4 % podielu na trhu. Komisia preto prešetrovala aj pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(124)

V nadväznosti na zistenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by uplynula platnosť opatrení v prípade zrušenia opatrení v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii.

(125)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskej vlády a čínskych výrobcov sa výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR stanovili v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií poskytnutých žiadateľom.

(126)

Podľa žiadateľa výrobná kapacita v ČĽR výrazne prekračuje súčasný objem výroby a domáci dopyt na čínskom trhu. Komisia teda dospela k záveru, že nesúlad medzi výrobnou kapacitou a skutočnou výrobou a dopytom na čínskom trhu, ako sa uvádza v ďalšom texte, je reprezentatívny pre prešetrovaný výrobok.

(127)

Podľa údajov uvedených v žiadosti predstavovala výroba prešetrovaného výrobku v ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania 16 miliónov ton, zatiaľ čo zrejmá spotreba predstavovala 14,8 milióna ton a výrobná kapacita 18 miliónov ton. Podľa žiadateľa teda predstavovala voľná výrobná kapacita prešetrovaného výrobku v ČĽR 2 milióny ton, čo predstavovalo 62,5 % spotreby prešetrovaného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania, a výrobná kapacita sa zvýšila o 64 % z 11,0 milióna ton v predchádzajúcom konaní (2013) na 18 miliónov ton v ORP.

(128)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú značné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie.

(129)

Vo vzťahu k vývozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR je zavedený celý rad opatrení na ochranu obchodu a iných obmedzení dovozu. Podľa systému Global Trade Alert sa antidumpingové opatrenia uplatňujú v Brazílii, Kanade, Malajzii, Mexiku, na Taiwane, v Thajsku, Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch a Vietname a vyrovnávacie clá sa uplatňujú v USA. Týmito opatreniami sa nielen preukazuje, že nekalé obchodné praktiky čínskych výrobcov prešetrovaného výrobku pokračujú, ale takisto sa obmedzuje prístup čínskych výrobcov na vyššie uvedené trhy.

(130)

Okrem toho je trh Únie veľmi veľkým trhom s celkovou ročnou spotrebou viac ako 3,2 milióna ton počas obdobia revízneho prešetrovania, čo predstavuje 62,5 % voľnej kapacity Číny.

(131)

Komisia preto dospela k záveru, že vzhľadom na opatrenia na ochranu obchodu na iných trhoch a veľkosť trhu Únie, je trh Únie atraktívnym trhom pre čínskych výrobcov prešetrovaného výrobku a že je pravdepodobné, že ak uplynula platnosť súčasných opatrení, presmerovali by (opäť) vývoz do Únie.

(132)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia na analýzu čínskych vývozných cien do Únie a do tretích krajín použila príslušné dovozné štatistiky z databázy GTA (60) špecifické pre príslušnú krajinu.

(133)

Komisia určila šiestich najväčších dovozcov prešetrovaného výrobku z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorými sú: Južná Kórea, Rusko, Vietnam, Turecko, India a Indonézia. Predstavovali 36 % čínskeho vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania.

(134)

Komisia porovnala tieto príslušné vývozné ceny s čínskou vývoznou cenou do Únie na základe ceny zo závodu. Komisia zistila, že čínske vývozné ceny do týchto šiestich krajín boli v priemere o [19 % – 37 %] nižšie ako priemerné čínske predajné ceny do Európskej únie.

(135)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že rozdiel v cenovej úrovni medzi čínskymi vývoznými cenami do Únie na jednej strane a čínskymi vývoznými cenami na ich ostatné hlavné vývozné trhy je jasným stimulom pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby zintenzívnili dumpingové praktiky na trhu Únie.

(136)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval čínsky dovoz na trh Únie za dumpingové ceny.

(137)

Komisia okrem toho zistila, že predaj čínskych vyvážajúcich výrobcov na ich najdôležitejších vývozných trhoch sa uskutočňuje za značne nižšie ceny ako v Únii a že veľký počet iných krajín zaviedol opatrenia na ochranu obchodu proti čínskemu vývozu prešetrovaného výrobku.

(138)

Na dôvažok k uvedeným skutočnostiam Komisia dospela k záveru, že samotná voľná kapacita v Číne predstavuje viac ako 60 % spotreby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania a že trh Únie je vzhľadom na svoju veľkosť a ceny pre čínskych vyvážajúcich výrobcov veľmi atraktívny.

(139)

Preto vzhľadom na pokračovanie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania, cenové správanie čínskych vývozcov na tretích trhoch, existujúcu voľnú kapacitu v ČĽR, veľkosť trhu Únie a prevažujúce ceny na uvedenom trhu a opatrenia na ochranu obchodu a iné platné dovozné obmedzenia proti vývozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR na iné dôležité trhy Komisia dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že dumping z ČĽR bude pokračovať a bude sa v každom prípade po uplynutí platnosti opatrení opätovne vyskytovať s výrazným zvýšením objemu.

(140)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Taiwanu počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval približne na rovnakých úrovniach ako počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013). Podľa štatistík z databázy Eurostat zodpovedal dovoz prešetrovaného výrobku z Taiwanu v období revízneho prešetrovania približne 5,3 % trhu Únie v porovnaní s podielom na trhu 5,1 % počas pôvodného prešetrovania. V absolútnom vyjadrení úroveň dovozu z Taiwanu mierne klesla zo 169 097 ton v období prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania na 165 540 ton v ORP.

(141)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, ani jeden vývozca/výrobca z Taiwanu pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. Vyvážajúci výrobcovia teda nepredložili vyplnené dotazníky ani údaje o vývozných cenách a nákladoch, cenách a nákladoch na domácom trhu, spotrebe vstupov vo výrobnom procese, režijných nákladoch spojených s výrobou, kapacite, výrobe, investíciách, atď.

(142)

Komisia preto informovala orgány Taiwanu, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže v prípade zistení vo vzťahu k Taiwanu uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii neboli predložené žiadne pripomienky.

(143)

V dôsledku toho zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v súvislosti s Taiwanom preto vychádzajú v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v spojení s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky týkajúce sa dovozu a vývozu (Eurostat a databáza GTA).

(144)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 140 až 142, nespolupráca vyvážajúcich výrobcov v Taiwane donútila Komisiu použiť pri stanovení normálnej hodnoty dostupné skutočnosti. Na tento účel sa použili informácie predložené žiadateľom.

(145)

Na stanovenie normálnej hodnoty Komisia použila upravené priemerné taiwanské predajné ceny rôznych tried a rozmerov prešetrovaného výrobku uplatňované na domácom trhu v roku 2019, ako ich poskytol žiadateľ na základe informácií o trhu. Podľa žiadateľa bolo potrebné uvedené ceny upraviť na ziskovú úroveň, keďže sa predajné ceny uplatňované na domácom trhu na Taiwane považovali za stratové vzhľadom na tlak na ceny v dôsledku významného objemu dovozu prenikajúceho na taiwanský trh.

(146)

Komisia zistila, že predpoklad žiadateľa, že predajné ceny uplatňované na domácom trhu na Taiwane boli stratové, a preto ich bolo potrebné upraviť, je odôvodnený, keďže o tom svedčí nielen skutočnosť, že dovoz stále viac prenikal na taiwanský trh, ale aj skutočnosť, že najväčší taiwanský výrobca prešetrovaného výrobku vykázal vo svojej výročnej správe za rok 2019 celkovú stratu (61).

(147)

V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa preto normálna hodnota vypočítala tak, že sa k nerentabilnej predajnej cene, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje náklady na výrobu a predaj, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vznikli nespolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri predaji podobného výrobku na domácom trhu, pripočítal primeraný zisk. Pri neexistencii žiadnych iných spoľahlivých a overených údajov o zisku Komisia použila zisk podľa tvrdenia žiadateľa, t. j. 6 %. Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o tom, že by tento zisk prekračoval normálne ziskové rozpätie dosahované vyvážajúcim výrobcom.

(148)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov na Taiwane Komisia musela pri stanovení vývoznej ceny použiť dostupné skutočnosti.

(149)

Vývozná cena sa preto stanovila na základe cien taiwanského vývozu prešetrovaného výrobku podľa údajov Eurostatu. Vývoz spoločnosti Chia Far Industrial Factory Co., Ltd, jediného taiwanského výrobcu s 0 % antidumpingovým clom, a teda formálne vylúčený z konania, sa vylúčil z tohto výpočtu. Z hľadiska objemu tento dovoz predstavoval menej ako 10 % dovozu z Taiwanu. Takto získané údaje Eurostatu o cene CIF boli upravené na úroveň ceny zo závodu, prostredníctvom odpočtu nákladov na nákladnú dopravu a poistenie a nákladov na vnútroštátnu dopravu v Taiwane (62).

(150)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu prešetrovaného výrobku na základe ceny zo závodu.

(151)

Z uvedeného porovnania vyplynulo dumpingové rozpätie pre celú krajinu, pokiaľ ide o vývoz z Taiwanu do Únie, vyjadrené ako percentuálny podiel hodnoty CIF na úrovni 12 %. Dospelo sa tak k záveru, že dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval.

(152)

Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping z Taiwanu pokračoval. Komisia ďalej poznamenáva, že dumpingový vývoz sa počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočnil v značných objemoch, ktoré predstavovali 5,3 % trhu Únie.

(153)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita na Taiwane, atraktívnosť trhu Únie a vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou úrovňou v Únii.

(154)

Podľa údajov, ktoré poskytol žiadateľ, voľné kapacity taiwanských výrobcov v roku 2019 predstavovali 638 000 ton, čo zodpovedá podielu na trhu v Únii vo výške 18,5 %.

(155)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že taiwanskí vyvážajúci výrobcovia majú značné voľné kapacity, ktoré by v prípade uplynutia platnosti opatrení mohli použiť na vývoz prešetrovaného výrobku do Únie.

(156)

Prešetrovaním sa zistilo, že z hľadiska veľkosti je Únia s celkovou spotrebou viac ako 3,2 milióna ton počas obdobia revízneho prešetrovania (pozri odôvodnenie 172) druhým najväčším jednotným trhom pre prešetrovaný výrobok, a to po Číne. Jeho veľkosť významne prispieva k jeho atraktívnosti.

(157)

Napriek zavedeným antidumpingovým opatreniam taiwanskí vyvážajúci výrobcovia pokračovali v predaji značných objemov prešetrovaného výrobku na trhu Únie, čím sa stal zďaleka jeho najdôležitejším vývozným trhom (pozri odôvodnenie 160). Táto skutočnosť takisto svedčí o tom, že trh Únie je pre taiwanské výrobné odvetvie dôležitým a zaujímavým cieľom.

(158)

Tieto okolnosti dokazujú, že Únia je pre taiwanských vyvážajúcich výrobcov atraktívnym vývozným trhom.

(159)

Vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu taiwanských vyvážajúcich výrobcov bolo porovnanie taiwanských vývozných cien do Únie s taiwanskými vývoznými cenami na iné vývozné trhy počas obdobia revízneho prešetrovania založené na údajoch z databázy GTA.

(160)

V období revízneho prešetrovania bola podľa databázy GTA Únia najvýznamnejším vývozným trhom Taiwanu (22 % vývozu). Druhým dôležitým miestom určenia vývozu pre Taiwan bolo Turecko (7 % vývozu), za ktorým nasledovalo 11 krajín, z ktorých každá predstavovala 3 % až 6 % taiwanského vývozu. Komisia zistila, že taiwanské vývozné ceny do Turecka, ako aj do niektorých z týchto 11 krajín boli (niekedy významne) nižšie ako vývozné ceny do Únie.

(161)

Stály a stále významný podiel taiwanského vývozu do Únie počas ORP potvrdzuje, že cenové úrovne pri vývoze do Únie sú atraktívne.

(162)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že rozdiel v cenovej úrovni medzi taiwanskými vývoznými cenami do Únie na jednej strane a taiwanskými vývoznými cenami na ich ostatné hlavné vývozné trhy je jasným stimulom pre taiwanských vyvážajúcich výrobcov, aby ešte zvýšili dumpingové praktiky na trhu Únie v období revízneho prešetrovania.

(163)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania taiwanský vývoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny.

(164)

Komisia okrem toho zistila, že voľná kapacita na Taiwane je pomerne významná a zodpovedá 18,5 % celkovej spotreby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(165)

Okrem toho atraktívnosť trhu Únie dokazuje skutočnosť, že je jedným z najväčších trhov na svete a že taiwanskí vyvážajúci výrobcovia pokračovali v predaji značných objemov na uvedenom trhu napriek platným opatreniam.

(166)

Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že ceny taiwanského vývozu na niekoľko dôležitých trhov tretích krajín boli výrazne nižšie ako taiwanské predajné ceny do Únie.

(167)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že ak by uplynula platnosť opatrení, existuje vysoká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu z Taiwanu a významného nárastu dovozu z Taiwanu za dumpingové ceny.

(168)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade, že by sa platnosť opatrení nepredĺžila.

(169)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo v Únii podobný výrobok 13 známych výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(170)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 3,1 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, a to vyplnených dotazníkov doručených od konfederácie Eurofer a od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré boli krížovo skontrolované na diaľku.

(171)

Ako sa uvádza v odôvodnení 13, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú vyše 60 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Všetci sú vertikálne integrovaní výrobcovia.

(172)

Komisia stanovila spotrebu Únie na základe: a) krížovo skontrolovaných údajov združenia Eurofer týkajúcich sa predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom, či už ide o priamy alebo nepriamy predaj, čiastočne krížovo skontrolovaných s výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a b) dovozu prešetrovaného výrobku zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu.

(173)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(174)

Počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii klesla o 13 %.

(175)

Komisia stanovila objem dovozu z dotknutých krajín na základe štatistík Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe spotreby v Únii uvedenej v odôvodnení 171.

(176)

Dovoz z dotknutých krajín sa v dotknutom období vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(177)

Dovoz z ČĽR bol počas posudzovaného obdobia veľmi nízky, hoci sa v posudzovanom období zvýšil o 66 % a zdvojnásobil sa jeho podiel na trhu.

(178)

Dovoz z Taiwanu sa od roku 2017 do roku 2018 zvýšil o 10 %, medzi rokom 2018 a ORP sa však znížil o 28 percentuálnych bodov, pričom si počas posudzovaného obdobia udržal približne 5,5 % podiel na trhu.

(179)

Dovoz od jedného taiwanského vyvážajúceho výrobcu, o ktorom sa pri pôvodnom prešetrovaní zistilo, že nepraktizoval dumping, ako je vysvetlené v odôvodnení 4, sa v analýze ujmy odpočítal od dumpingového dovozu. Z dôvodu zachovania dôvernosti nemožno zverejniť objem a podiel tohto dovozu na trhu, zistilo sa však, že sú veľmi nízke, pričom podiel na trhu je výrazne nižší ako 1 %, a počas posudzovaného obdobia neovplyvnili trend vývoja objemu a podielu dovozu z dotknutých krajín na trhu.

(180)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu.

(181)

Vážený priemer ceny dovozu z dotknutých krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Ceny dovozu z dotknutých krajín (v EUR/t)

(182)

Pokiaľ ide o dovoz z Taiwanu, v rokoch 2017 až 2018 sa zistilo zvýšenie priemernej jednotkovej ceny, od roku 2018 do obdobia revízneho prešetrovania sa však cena dovozu z Taiwanu vrátila na svoju úroveň z roku 2017. Priemerné ceny dovozu z Taiwanu boli počas celého posudzovaného obdobia nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Únie.

(183)

Vzhľadom na bezvýznamný objem dovozu od taiwanského vyvážajúceho výrobcu, o ktorom sa pri pôvodnom prešetrovaní zistilo, že nepraktizoval dumping, nemal tento objem žiaden vplyv na úroveň a trend priemernej jednotkovej ceny dovozu z Taiwanu.

(184)

Čínska dovozná cena vykazovala počas posudzovaného obdobia klesajúci trend, čo malo za následok cenu v období revízneho prešetrovania o 6 % nižšiu v porovnaní s cenou na začiatku posudzovaného obdobia. Priemerná jednotková cena čínskeho dovozu bola vyššia ako cena výrobného odvetvia Únie, ale objem dovozu z ČĽR bol veľmi nízky (t. j. 0,4 % podielu na trhu).

(185)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov z ČĽR a Taiwanu, Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania porovnaním::

(186)

Dovoz od taiwanského vyvážajúceho výrobcu, o ktorom sa pri pôvodnom prešetrovaní zistilo, že nepraktizoval dumping, sa z výpočtu podhodnotenia ceny vylúčil.

(187)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania.

(188)

Z porovnania vyplynulo, že pokiaľ ide o dovoz z Taiwanu, priemerné podhodnotenie na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovalo 16,9 %, a to napriek uplatneným antidumpingovým clám.

(189)

Dovoz z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania nepodhodnocoval ceny na trhu Únie, keďže ceny s antidumpingovým clom boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Z pohľadu na čínske vývozné ceny do iných tretích krajín (63) však vyplýva, že tieto ceny podhodnocovali ceny na trhu Únie o 29,3 %. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 249, súčasné dovozné ceny bez antidumpingových ciel, hoci sú stále mierne vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie (64), by viedli k rozpätiu podhodnotenia ceny vo výške 6,7 %.

(190)

V prípade dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín ako ČĽR a Taiwan išlo najmä o dovoz z Kórey, Indie a Indonézie.

(191)

Objem dovozu, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín

(192)

Dovoz z Kórey sa v posudzovanom období zvýšil, čo viedlo k zvýšeniu jeho podielu na trhu z 4,0 % v roku 2017 na 5,1 % počas ORP. Dovozné ceny kórejského dovozu boli počas celého posudzovaného obdobia o 9 % vyššie ako dovozné ceny z dotknutých krajín (65).

(193)

Dovoz z Indie sa z roku 2017 na rok 2018 zvýšil, neskôr však zaznamenal pokles. Výsledkom bolo celkové zníženie v absolútnom vyjadrení počas posudzovaného obdobia. Pokles dovozu z Indie však bol menej príkry ako celkový pokles spotreby v Únii, a teda trhový podiel Indie sa aj tak zvýšil z 3,1 % v roku 2017 na 3,4 % počas ORP.

(194)

Indonézia zvýšila objem dovozu takmer 6,5-násobne a počas posudzovaného obdobia sa jej podiel na trhu zvýšil z 0,4 % na 2,8 %.

(195)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 8, v súvislosti s dovozom prešetrovaného výrobku s pôvodom v Indii a Indonézii prebieha súbežné antidumpingové prešetrovanie (66) a predbežne sa zistilo (67), že je dumpingový a podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie.

(196)

Dovoz z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia znížil z hľadiska absolútneho objemu aj podielu na trhu. Priemerné predajné ceny dovozu z iných tretích krajín boli v posudzovanom období sústavne vyššie ako vážený priemer dovozných cien z dotknutých krajín a predajné ceny výrobcov z Únie.

(197)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(198)

Ako sa uvádza v odôvodnení (13), na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(199)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka združenia Eurofer, ktorý sa týkal všetkých výrobcov z Únie a v prípade potreby bol krížovo skontrolovaný s vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri oboch súboroch údajov sa vykonala krížová kontrola na diaľku a konštatovalo sa, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(200)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(201)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií.

(202)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(203)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období prudko znížil o 16 %. Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na skutočnú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy o čas na nastavenie, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré odvetvie považuje za normálne. Po uložení pôvodných opatrení niektorí výrobcovia z Únie začali modernizáciu svojej výrobnej kapacity. Táto modernizácia viedla počas posudzovaného obdobia k miernemu zvýšeniu výrobnej kapacity o 4 %.

(204)

V dôsledku zníženej výroby a mierne zvýšenej kapacity sa využitie kapacity v posudzovanom období znížilo o 19 % a počas ORP kleslo pod 70 %.

(205)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(206)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v príslušnom období znížil o 15 %. To malo za následok aj zníženie podielu na trhu o 1,2 percentuálneho bodu počas posudzovaného obdobia.

(207)

Z uvedených údajov týkajúcich sa výroby a objemu predaja v absolútnom vyjadrení, ktoré počas posudzovaného obdobia jasne vykazujú klesajúci trend, vyplýva, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné rastu v absolútnom vyjadrení. Mierny nárast v súvislosti so spotrebou bol možný len z dôvodu, že výrobné odvetvie Únie reagovalo na cenový tlak dumpingového dovozu znížením svojich predajných cien.

(208)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(209)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie spojenej s výrobou prešetrovaného výrobku sa medzi rokmi 2017 a 2019 zvýšila o 4 %, pričom medzi rokom 2019 a ORP poklesla o 2 percentuálne body, čo počas posudzovaného obdobia viedlo k nárastu o 2 %. Vzhľadom na prudký pokles výroby sa produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie meraná v tonách vyrobených za rok na zamestnanca (ekvivalent plného pracovného času) v posudzovanom období výrazne znížila o 18 %.

(210)

V odôvodneniach 123 a 152 Komisia dospela k záveru, že dumping z dotknutých krajín počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval. Komisia takisto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu z ČĽR a Taiwanu v prípade, že by sa platnosť opatrení nepredĺžila.

(211)

Okrem toho v súbežnom antidumpingovom konaní v súvislosti s dovozom prešetrovaného výrobku z Indie a Indonézie Komisia predbežne zistila, že situáciu výrobného odvetvia Únie výrazne ovplyvnil aj dumpingový dovoz z týchto krajín.

(212)

Z uvedených preskúmaných makroekonomických ukazovateľov vyplýva, že napriek antidumpingovým opatreniam platným od roku 2015 hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie naďalej vykazovala znaky ujmy. Nebolo teda možné konštatovať žiadne zotavenie z minulého dumpingu, pričom výrobné odvetvie Únie je naďalej veľmi zraniteľné voči škodlivému vplyvu akéhokoľvek dumpingového dovozu na trh Únie.

(213)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré sa účtovali neprepojeným zákazníkom v Únii, sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(214)

Po vykázaní mierneho nárastu o 3 % medzi rokmi 2017 a 2018 sa priemerné jednotkové predajné ceny od roku 2018 do ORP znížili o 6 percentuálnych bodov, výsledkom čoho bol počas posudzovaného obdobia pokles o 3 %. V rovnakom období vykázali výrobné náklady súbežný nárast o 5 % a následne sa ustálili na úrovni nákladov, ktorá bola o 3 % vyššia, ako bola ich úroveň na začiatku posudzovaného obdobia. Vývoj nákladov bol do veľkej miery zapríčinený významným zvýšením cien surovín, ako napríklad niklu a ferochrómu. Keďže dumpingové dovozy z Taiwanu tlačili ceny nadol, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné premietnuť toto zvýšenie nákladov do svojich predajných cien a bolo dokonca donútené znížiť svoje predajné ceny.

(215)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(216)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky na zamestnanca za posudzované obdobie klesli o 3 %. Z toho vyplýva, že výrobcovia z Únie boli schopní znížiť náklady práce v reakcii na zhoršujúcu sa situáciu na trhu v snahe obmedziť utrpenú ujmu.

(217)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(218)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob znížila o 21 %. Tento trend nastal po poklese objemu výroby. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečného stavu zásob ako percentuálneho podielu výroby. Ako vyplýva z uvedených skutočností, tento ukazovateľ sa počas posudzovaného obdobia pohyboval medzi 5 a 7 % objemu výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(219)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií

(220)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(221)

Celková ziskovosť klesla zo 7,6 % v roku 2017 na 0,4 % počas ORP. Všetky ostatné finančné ukazovatele, t. j. peňažné toky, investície a návratnosť aktív, majú jasný rovnaký klesajúci trend.

(222)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Peňažný tok vykazoval v rámci posudzovaného obdobia neustály pokles, pričom počas ORP bol na úrovni o 52 % nižšej ako na začiatku obdobia prešetrovania.

(223)

Investície predstavujú čistú účtovnú hodnotu aktív. Zatiaľ čo medzi rokmi 2017 a 2018 boli stabilné, v rokoch 2018 až 2019 možno vidieť prudký pokles o 13 percentuálnych bodov. Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií, v ktorom sa odráža úroveň odpisovania. Počas posudzovaného obdobia sa stále a výrazne znižoval o 80 %.

(224)

Slabé finančné výsledky výrobného odvetvia Únie od roku 2017 do obdobia revízneho prešetrovania obmedzovali jeho schopnosť získať kapitál. Výrobné odvetvie Únie je kapitálovo náročné a sú preň typické značné investície. Návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia nie je dostatočná nato, aby tieto značné investície pokryla.

(225)

Z vývoja mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov počas posudzovaného obdobia vyplynulo, že finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila.

(226)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie mohlo na cenový tlak dumpingového dovozu z Taiwanu reagovať jedine znížením svojich predajných cien, aby si v posudzovanom období udržalo (a dokonca mierne zvýšilo) svoj trhový podiel. Ceny výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížili o 3 %, zatiaľ čo za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže by sa očakávalo ich zvýšenie v pomere porovnateľnom so zvýšením výrobných nákladov, ktoré vzrástli o 3 %. Táto situácia mala závažný vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá sa počas posudzovaného obdobia znížila o 94 % a počas ORP sa napokon ocitla na veľmi nízkej a neudržateľnej úrovni.

(227)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížila a takisto sa znižovali objemy predaja a objemy výroby vo výrobnom odvetví Únie. Výrobná kapacita sa zvýšila okrajovo, a to vďaka pozitívnemu výhľadu pre výrobné odvetvie Únie po uložení pôvodných opatrení.

(228)

Výrobcovia z Únie však v rámci posudzovaného obdobia zaznamenali prudký pokles produktivity a využitia kapacity. Tieto zhoršujúce sa čísla možno len do určitej miery vysvetliť miernym nárastom zamestnanosti a kapacity, pričom toto zhoršenie bolo spôsobené najmä poklesom spotreby v Únii a súčasným nárastom dumpingového dovozu.

(229)

V plnej miere však utrpenú ujmu ukazujú finančné ukazovatele výrobcov z Únie. Výrobné odvetvie Únie zaznamenalo v posudzovanom období nárast svojich výrobných nákladov, čo spolu s poklesom predajných cien viedlo k poklesu ziskovosti zo 7,6 % v roku 2017 na 0,4 % počas ORP. Podobný negatívny vývoj možno vidieť aj v súvislosti s ostatnými finančnými ukazovateľmi: investície (–13 %), návratnosť investícií (–80 %) a peňažný tok (–52 %).

(230)

V súlade s tým poukazujú ukazovatele ujmy na to, že výrobné odvetvie Únie utrpelo v ORP značnú ujmu, keďže znížilo svoje predajné ceny aj napriek nárastu výrobných nákladov, čo viedlo k prepadu jeho ziskovosti, ktorý negatívne ovplyvnil investície, návratnosť investícií a peňažný tok.

(231)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(232)

Komisia v súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(233)

Pokiaľ ide o ČĽR, prešetrovaním sa zistilo, že objem dovozu zostal počas celého posudzovaného obdobia pod úrovňou de minimis. Okrem toho boli ceny čínskeho dovozu počas celého posudzovaného obdobia vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie a nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie.

(234)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že značná ujma, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, nemohla byť spôsobená dovozom z Čína.

(235)

Pokiaľ ide o Taiwan, Komisia dospela k záveru, že pokračujúce stláčanie cien v dôsledku dumpingového dovozu je rozhodujúcim faktorom, ktorý má nepriaznivý vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(236)

Okrem dumpingového dovozu z Indie a Indonézie má dumpingový dovoz z Taiwanu v dôsledku svojho objemu, podielu na trhu a nízkych cien vplyv na cenové správanie európskeho priemyslu.

(237)

V reakcii na cenovú konkurenciu taiwanských vyvážajúcich výrobcov muselo európske výrobné odvetvie znížiť svoje predajné ceny, čo nepriaznivo ovplyvnilo jeho ziskovosť a ďalšie finančné ukazovatele. Okrem toho ani pri tomto poklese cien nemohli výrobcovia z Únie naďalej konkurovať cenám taiwanských vývozcov, ktoré boli napriek platným antidumpingovým opatreniam nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia.

(238)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že značná ujma, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, bola spôsobená dovozom z Taiwan.

(239)

Po konečnom zverejnení spoločnosť LSI a združenie Euranimi tvrdili, že dovoz z Taiwanu nemohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, keďže jeho podiel na trhu bol stabilný a porovnateľný s podielom Kórey na trhu, ktorý nebol súčasťou tohto prešetrovania.

(240)

Dovoz z Taiwanu bol však napriek podobnému objemu a podielu na trhu ako dovoz z Kórey podstatne lacnejší ako dovoz z Kórey. Dovoz z Taiwanu bol aj naďalej dumpingový, podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a jeho ceny boli stanovené na úrovni spôsobujúcej ujmu dokonca aj pri súčasných platných opatreniach. V prípade uplynutia platnosti opatrení sa očakáva ďalšie zvýšenie rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu.

(241)

Tvrdenie strán sa preto zamietlo.

(242)

V odôvodnení 231 Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. V odôvodnení 238 Komisia takisto určila, že značná ujma, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, bola spôsobená dovozom z Taiwanu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posudzovala, či je v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení, pravdepodobný opätovný výskyt ujmy spôsobenej dovozom z Číny a pokračovanie ujmy spôsobenej dovozom z Taiwanu.

(243)

S cieľom určiť, či existuje pravdepodobnosť pokračovania a/alebo opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z dotknutých krajín, Komisia posudzovala tieto prvky: 1. voľnú kapacitu v dotknutých krajinách a atraktívnosť trhu Únie a 2. vplyv potenciálneho dovozu a úrovní cien takéhoto dovozu z týchto krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(244)

Ako sa uvádza v odôvodnení 126, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR majú značnú voľnú kapacitu, ktorá podstatne presahuje súčasné objemy výroby a vnútornú spotrebu v tejto krajine. Táto voľná kapacita, ktorá predstavuje 62,5 % celkovej spotreby Únie v ORP, by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení mohla využiť na vývoz do Únie.

(245)

Čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoje hlavné trhy tretích krajín za ceny, ktoré sú približne o 30 % nižšie ako ich vývozné ceny do Únie aj ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie.

(246)

Ak sa teda vezme do úvahy úroveň cien vývozu z ČĽR na trhy ostatných tretích krajín, vývoz do Únie je pre čínskych vývozcov potenciálne oveľa atraktívnejší. Okrem toho, ak sa v nadväznosti na súbežné antidumpingové prešetrovanie uložia konečné opatrenia na dovoz z Indie a Indonézie, očakáva sa, že sa ceny na trhu Únie zvýšia na spravodlivú úroveň, čím sa ešte viac zvýši atraktívnosť trhu Únie. Okrem toho by sa v tejto situácii čínski vyvážajúci výrobcovia stretávali s menšou cenovou konkurenciou zo strany indických a indonézskych vývozcov na európskom trhu.

(247)

Možno teda primerane očakávať, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia výrazne zvýšili objem dumpingového dovozu prešetrovaného výrobku do Únie. Toto očakávanie ďalej podporuje dostupnosť značnej voľnej kapacity v ČĽR.

(248)

Komisia preskúmala pravdepodobné cenové úrovne dovozu z ČĽR v prípade uplynutia platnosti opatrení na základe dovozných cien počas ORP a vývozných cien do tretích krajín a ich vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(249)

Ako sa uvádza v odôvodnení 233, ceny čínskeho dovozu počas ORP, do ktorých boli zahrnuté súčasné antidumpingové clá, boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie a ich úroveň nespôsobovala ujmu (68). Súčasné dovozné ceny bez antidumpingových ciel, hoci sú stále mierne vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie (69), by však viedli k rozpätiu podhodnotenia ceny 7,1 % v porovnaní s cieľovou cenou stanovenou na základe výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie počas ORP a cieľového zisku 8,7 %, ktorý bol stanovený v súbežnom antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa Indie a Indonézie (70).

(250)

Okrem toho sa súčasná relatívne vysoká úroveň cien čínskych vývozcov na trhu Únie týka veľmi obmedzených objemov, a to pravdepodobne špičkových špecializovaných výrobkov, ak sa môžu stále predávať na trhu, napriek antidumpingovému clu vo výške približne 25 % (71). Preto sú čínske ceny pri vývoze do tretích krajín, v ktorých ide o obrovské množstvá, zrejme reprezentatívnejšie pri posudzovaní vplyvu možného dovozu z ČĽR na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení. Priemerné čínske vývozné ceny do tretích krajín bez antidumpingových ciel na hranici Únie by viedli k rozpätiu podhodnotenia ceny vo výške 58,4 % v porovnaní s cieľovou cenou stanovenou na základe výrobných nákladov výrobného odvetvia EÚ počas ORP a cieľového zisku vo výške 8,7 %, ktorý bol stanovený počas súbežného prešetrovania týkajúceho sa Indie a Indonézie.

(251)

Vyplýva z toho, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa čínsky dovoz pravdepodobne uskutočňoval na úrovniach cien spôsobujúcich ujmu, čo by zvýšilo tlak na ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré by potom buď stratilo objem predaja, alebo by bolo nútené znížiť svoje cenové úrovne.

(252)

Vzhľadom na uvedené zistenia, najmä pokiaľ ide o prítomnosť voľnej kapacity v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a očakávané cenové úrovne dovozu z ČĽR pri neexistujúcich antidumpingových opatreniach a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie, sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by mala s vysokou pravdepodobnosťou za následok výrazný nárast dumpingového dovozu z ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobný opätovný výskyt značnej ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z ČĽR.

(253)

Po konečnom poskytnutí informácií LSI a Euranimi tvrdili, že Komisia neposkytla dostatočné dôkazy o tom, že sa dovoz z ČĽR opäť objaví za podhodnotené ceny a že pri nich v budúcnosti bude dochádzať k ujme.

(254)

Na rozdiel od tvrdenia strán Komisia vo svojej analýze vychádza zo solídnych faktov.

(255)

Po prvé, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 121, čínski vývozcovia počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovali vo svojich dumpingových praktikách, a to aj pri svojej súčasnej relatívne vysokej úrovni cien.

(256)

Po druhé, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 249, súčasná úroveň čínskych vývozných cien by pri neexistencii antidumpingových ciel už teraz spôsobovala ujmu, t. j. jej rozpätie ujmy by bolo 7,1 % v porovnaní s cieľovou cenou výrobcov z Únie.

(257)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 250, toto rozpätie ujmy by sa v prípade poklesu cenovej úrovne čínskeho vývozu do Únie na úroveň čínskej vývoznej ceny do tretích krajín zvýšilo na alarmujúcu úroveň 58,4 %. Táto cenová úroveň do tretích krajín by sa mohla považovať za oveľa reprezentatívnejšiu ako súčasná úroveň čínskej vývoznej ceny do Únie, a to vzhľadom na veľmi nízke objemy vývozu do Únie v posudzovanom období.

(258)

A napokon, z odôvodnenia 244 vyplynulo, že v ČĽR existuje značná voľná kapacita na výrobu prešetrovaného výrobku, ktorá by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení mohla použiť na vývoz do Únie.

(259)

Tvrdenie strán sa preto zamietlo.

(260)

Ako sa uvádza v odôvodnení 154, vyvážajúci výrobcovia na Taiwane majú značnú voľnú kapacitu, ktorá podstatne presahuje súčasné objemy výroby a vnútornú spotrebu na Taiwane. Táto voľná kapacita, ktorá predstavuje 18,5 % celkovej spotreby Únie v ORP, by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení mohla využiť, pokiaľ ide o vývoz do Únie.

(261)

Zistilo sa, že taiwanské vývozné ceny do tretích krajín, aj keď sú mierne vyššie ako taiwanské vývozné ceny do Únie, sú stále približne o 17 % nižšie ako ceny výrobcov z Únie na trhu Únie.

(262)

Ak teda vezmeme do úvahy cenovú úroveň na trhu Únie, vývoz do Únie je pre taiwanských vývozcov potenciálne oveľa atraktívnejší ako vývoz do ostatných krajín.

(263)

Okrem toho, ak sa uložia konečné antidumpingové opatrenia na dovoz z Indie a Indonézie, očakáva sa, že sa ceny na trhu Únie zvýšia na spravodlivú úroveň, čím sa ďalej zvýši atraktívnosť trhu Únie. Okrem toho by sa v tejto situácii taiwanskí vyvážajúci výrobcovia stretávali s menšou konkurenciou zo strany indických a indonézskych vývozcov na európskom trhu.

(264)

Možno teda primerane očakávať, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by taiwanskí vyvážajúci výrobcovia výrazne zvýšili objem dumpingového dovozu prešetrovaného výrobku do Únie. Toto očakávanie ďalej podporuje dostupnosť značnej voľnej kapacity na Taiwane.

(265)

Komisia preskúmala pravdepodobnú cenovú úroveň dovozu z Taiwanu v prípade uplynutia platnosti opatrení na základe dovozných cien počas ORP a jej vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(266)

Ako sa uvádza v odôvodnení 261, ceny taiwanského dovozu počas ORP, do ktorých boli zahrnuté súčasné antidumpingové clá, podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie o 16,9 %. Zodpovedajúce rozpätie podhodnotenia ceny bolo 36,8 % v porovnaní s cieľovou cenou stanovenou na základe výrobných nákladov výrobného odvetvia EÚ počas ORP a cieľového zisku vo výške 8,7 %, ktorý bol stanovený počas súbežného antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa Indie a Indonézie. Bez antidumpingových ciel by sa predmetné rozpätia zvýšili na 22,1 %, pokiaľ ide o podhodnotenie ceny, a 43,6 %, pokiaľ ide o predaj pod cieľovú cenu.

(267)

Vyplýva z toho, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by taiwanský dovoz pokračoval na úrovniach cien spôsobujúcich ujmu, čo by zvýšilo tlak na ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré by buď stratilo objem predaja, alebo by bolo nútené znížiť svoje cenové úrovne.

(268)

Vzhľadom na uvedené zistenia, najmä pokiaľ ide o prítomnosť voľnej kapacity na Taiwane, atraktívnosť trhu Únie a očakávané cenové úrovne dovozu z Taiwanu pri neexistujúcich antidumpingových opatreniach a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie, sa dospelo k záveru, že uplynutie platnosti súčasných opatrení by malo s vysokou pravdepodobnosťou za následok výrazný nárast dumpingového dovozu z Taiwanu za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobné pokračovanie značnej ujmy.

(269)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, distribútorov a používateľov.

(270)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(271)

Výrobné odvetvie Únie pozostáva z 13 výrobcov nachádzajúcich sa vo viacerých členských štátoch a vo vzťahu k prešetrovanému výrobku priamo zamestnáva 13 660 zamestnancov. Žiadny z výrobcov z Únie nenamietal proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza v oddiele 4 pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok zaznamenalo zhoršenie svojej situácie a bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(272)

Očakáva sa, že zachovaním antidumpingových ciel sa výrobnému odvetviu Únie umožní kryť svoje narastajúce výrobné náklady a zlepšiť svoju finančnú situáciu aj napriek stratenému predaju z dôvodu zmenšujúceho sa trhu. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úrovne, ktoré sa pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie považujú za nevyhnutné. Je potrebné pripomenúť, že viacero kľúčových ukazovateľov ujmy vykazovalo v posudzovanom období nepriaznivý trend. Výrazne ovplyvnené boli najmä ukazovatele týkajúce sa finančnej výkonnosti výrobcov z Únie.

(273)

Aj keď platné antidumpingové opatrenia do veľkej miery zabránili dumpingovému dovozu z dotknutých krajín vstúpiť na trh Únie, výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu spôsobenú dovozom z Taiwanu za dumpingové ceny. Situácia výrobného odvetvia Únie sa pravdepodobne ešte zhorší, ak sa opatrenia nepredĺžia a opätovne sa vyskytne ďalšia ujma spôsobená dumpingovým dovozom z Číny.

(274)

Komisia zistila, že stále dochádza k pokračovaniu ujmy spôsobenej taiwanským dovozom a v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje značná pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorá bola pôvodne spôsobená dovozom z Číny. Prílev značného objemu dumpingového dovozu z dotknutých krajín by spôsobil výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu. Tým by sa zhoršila situácia spôsobujúca silnú ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(275)

Komisia preto dospela k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení proti dotknutým krajinám je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(276)

Komisia kontaktovala všetkých známych neprepojených dovozcov, obchodníkov a používateľov. Žiaden z nich však neodpovedal na dotazník a nespolupracoval revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(277)

Po poskytnutí informácií združenie Euranimi a spoločnosť LSI tvrdili, že v súčasnosti čelia nedostatočným dodávkam prešetrovaného výrobku v Únii v dôsledku celosvetového nedostatku dodávok surovín. Okrem toho pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila nerovnováhu medzi ponukou a dopytom, čo spôsobilo zvýšenie cien a nedostatok surovín a prešetrovaného výrobku. Ochranné opatrenia na oceľ ešte väčšmi prehĺbili nedostatok prešetrovaného výrobku.

(278)

Narušenia dodávateľského reťazca spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 sú mimoriadnej povahy a nie sú špecifické pre dodávateľský reťazec prešetrovaného výrobku. Z tabuľky 5 vyplýva, že sa využívali rôzne zdroje dodávok a trhový podiel dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia dokonca zvýšil, zatiaľ čo ochranné opatrenia už boli zavedené. V posudzovanom období Kórea dokázala zvýšiť svoj vývoz do Únie v absolútnom aj relatívnom vyjadrení a na trhu Únie bola naďalej prítomná aj Južná Afrika. Okrem toho je napriek antidumpingovým opatreniam dovoz z Taiwanu zrejme stále konkurenčný, keďže počas posudzovaného obdobia do Únie naďalej pokračoval.

(279)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že účinky rozšírenia antidumpingových opatrení na dovozcov a používateľov neprevážia nad pozitívnymi vplyvom, ktorý by opatrenia mali na výrobné odvetvie Únie.

(280)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách.

(281)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pokračovaním dumpingu z dotknutých krajín, pokračovaním a opätovným výskytom ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z dotknutých krajín, a so záujmom Únie, Komisia skonštatovala, že antidumpingové opatrenia na dovoz plochých valcovaných výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, ktoré nie sú inak spracované než valcovaním za studena (úberom za studena) z ČĽR a Taiwanu, by sa mali zachovať.

(282)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR a na Taiwane a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(283)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť sa musí adresovať Komisii (72). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(284)

Všetky zainteresované strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporúčať zachovanie existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR a Taiwanu. V nadväznosti na toto poskytnutie informácií im bola poskytnutá aj lehota na predloženie stanovísk. Komisia zvážila všetky doručené pripomienky.

(285)

Podľa článku 109 nariadenia 2018/1046 (73), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(286)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (74) Komisia uložila ochranné opatrenie týkajúce sa určitých výrobkov z ocele na obdobie troch rokov. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 (75) sa platnosť ochranného opatrenia predĺžila do 30. júna 2024. Prešetrovaný výrobok je jednou z kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie. Preto by sa po prekročení colných kvót stanovených v rámci ochranných opatrení stalo splatné pri tom istom dovoze tak clo pri prekročení kvóty, ako aj antidumpingové clo. Keďže takáto kumulácia antidumpingových opatrení s ochrannými opatreniami môže viesť k väčšiemu účinku na obchod, ako je žiaduce, Komisia sa rozhodla zabrániť súbežnému uplatňovaniu antidumpingového cla s clom pri prekročení kvóty v prípade prešetrovaného výrobku počas trvania uloženia ochranného cla.

(287)

To znamená, že keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne na prešetrovaný výrobok uplatňovať a prekročí úroveň antidumpingových ciel podľa tohto nariadenia, vyberá sa len clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159. Počas obdobia súbežného uplatňovania ochranných a antidumpingových ciel sa výber ciel uložených podľa tohto nariadenia pozastavuje. Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na prešetrovaný výrobok a je stanovené na nižšej úrovni ako úroveň antidumpingového cla uvedená v tomto nariadení, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberá spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyššou úrovňou antidumpingového cla uloženého podľa tohto nariadenia podľa toho, ktorá z nich je vyššia. Časť sumy antidumpingového cla, ktorá sa nevyberá, sa pozastavuje.

(288)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,