(1)

Komisia prijala 11. decembra 2019 oznámenie s názvom Európska zelená dohoda, v ktorom načrtla plán vytvorenia novej stratégie rastu pre Európu a stanovila ambiciózne ciele v boji proti zmene klímy a za ochranu životného prostredia. V Európskej zelenej dohode bolo v súlade so zámerom dosiahnuť ciele Únie v oblasti klímy do roku 2030, ako sa určujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (4), a dosiahnuť najneskôr do roku 2050 účinne a sociálne spravodlivým spôsobom klimatickú neutralitu v Únii oznámené vytvorenie Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorý má poskytnúť zdroje na riešenie výziev súvisiacich s procesom transformácie k cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľu klimatickej neutrality v Únii do roku 2050, pričom zabezpečí, aby nikto nebol opomenutý. Práve najzraniteľnejšie regióny a osoby sú najviac vystavené škodlivým účinkom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia. Transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo je zdrojom nových hospodárskych príležitostí s významným potenciálom tvorby pracovných miest, najmä na územiach, ktoré sú v súčasnosti závislé od fosílnych palív. Môže tiež prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti a odolnosti. Táto transformácia však môže vyvolať aj krátkodobé sociálne a hospodárske náklady na územiach, ktoré prechádzajú ťažkým procesom dekarbonizácie a ktoré sú už oslabené rušivými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

(2)

Riadenie tejto transformácie si bude vyžadovať významné štrukturálne zmeny na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni. Aby bola transformácia úspešná, je potrebné, aby znížila nerovnosti, priniesla viac nových pracovných miest než je zaniknutých, a to vďaka novým vysokokvalitným pracovným miestam, bola spravodlivá a sociálne prijateľná pre všetkých a zároveň posilnila konkurencieschopnosť. V uvedenej súvislosti je zásadne dôležité, aby bolo možné podporovať územia najviac postihnuté transformáciou, najmä regióny, v ktorých sa ťaží uhlie, pri diverzifikovaní a revitalizovaní ich miestnych hospodárstiev a pri vytváraní udržateľných pracovných príležitostí pre dotknutých pracovníkov.

(3)

Komisia 14. januára 2020 prijala oznámenie s názvom Investičný plán pre udržateľnú Európu – Investičný plán Európskej zelenej dohody, v ktorom navrhuje Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý sa zameriava na tie regióny a odvetvia, ktoré sú transformáciou postihnuté najviac vzhľadom na svoju závislosť od fosílnych palív ako sú uhlie, rašelina a roponosná bridlica alebo svoju závislosť od priemyselných postupov spojených s vysokými emisiami skleníkových plynov, ale ktoré majú na financovanie potrebných investícií menšiu kapacitu. Vytvorenie Mechanizmu spravodlivej transformácie sa potvrdilo aj v záveroch Európskej rady z 21. júla 2020. Mechanizmus spravodlivej transformácie pozostáva z troch pilierov: Fondu na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“) vykonávaného v rámci zdieľaného riadenia, z osobitnej schémy na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU a z úverového nástroja pre verejný sektor na mobilizáciu ďalších investícií do príslušných regiónov. Uvedené tri piliere poskytujú uvedeným regiónom doplnkovú podporu s cieľom posilniť angažovanosť pri transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050.

(4)

V záujme lepšieho programovania a vykonávania FST sa majú vypracovať plány spravodlivej transformácie územia, v ktorých sa stanovia kľúčové kroky a harmonogram procesu transformácie a identifikujú sa územia, ktoré sú najviac postihnuté transformáciou na klimaticky neutrálne hospodárstvo a majú menšiu kapacitu na riešenie výziev súvisiacich s transformáciou. Plány spravodlivej transformácie územia sa pripravujú v spolupráci s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi a zahŕňajú všetkých príslušných partnerov v súlade s článkom 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (5). Možno ich zmeniť spolu s príslušnými programami podporovanými z FST v súlade s článkom 24 uvedeného nariadenia tak, aby zahŕňali nové územia, ktoré by boli vážne zasiahnuté transformáciou, a to spôsobom, ktorý sa v čase ich počiatočného prijatia nepredpokladal.

(5)

Mal by sa zriadiť úverový nástroj pre verejný sektor (ďalej len „nástroj“). Tento nástroj predstavuje tretí pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorého cieľom je podporovať investície subjektov verejného sektora vzhľadom na kľúčovú úlohu verejného sektora pri riešení zlyhaní trhu. Takéto investície by mali spĺňať rozvojové potreby vyplývajúce z výziev súvisiacich s transformáciou, ktoré sú opísané v plánoch spravodlivej transformácie územia schválených Komisiou. Plánované činnosti v oblasti podpory v rámci nástroja by mali byť v súlade s činnosťami podporovanými v rámci zvyšných dvoch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie a mali by ich dopĺňať. Na zosúladenie trvania nástroja s trvaním viacročného finančného rámca od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021-2027“) stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (6) by sa mal nástroj zriadiť na obdobie siedmich rokov.

(6)

S cieľom posilniť súdržnosť a hospodársku diverzifikáciu území dotknutých transformáciou by sa mal nástroj vzťahovať na širokú škálu udržateľných investícií pod podmienkou, že takéto investície prispievajú k plneniu rozvojových potrieb týchto území spôsobených transformáciou k cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030, ktorý je určený v nariadení (EÚ) 2021/1119, a k dosiahnutiu klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050, ako sa opisuje v plánoch spravodlivej transformácie územia. Na zlepšenie účinnosti nástroja malo by byť možné, aby sa z neho podporovali oprávnené projekty, ktoré začali svoju fázu vykonávania pred podaním žiadosti prijímateľmi nástroja. Nástroj by nemal podporovať investície, ktoré sa vzťahujú na činnosti vylúčené podľa článku [9] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (7), ale mohol by podporovať investície do energie z obnoviteľných zdrojov a zelenú a udržateľnú mobilitu vrátane podpory čistého vodíka, do účinných sietí diaľkového vykurovania, do verejného výskumu, do digitalizácie, do environmentálnej infraštruktúry na inteligentné nakladanie s odpadmi a hospodárenie s vodami a mohol by podporovať udržateľnú energiu, energetickú efektívnosť a integračné opatrenia vrátane obnovy a prestavby budov, obnovu a regeneráciu mestských oblastí, podporu transformácie na obehové hospodárstvo, obnovu a dekontamináciu pôdy a ekosystému, pričom sa zohľadní zásada „znečisťovateľ platí“, biodiverzita, ako aj zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, odbornú prípravu a sociálnu infraštruktúru vrátane zariadení sociálnej starostlivosti a sociálneho bývania.

(7)

Rozvoj infraštruktúry by mohol zahŕňať aj cezhraničné projekty a riešenia vedúce k zvýšenej odolnosti voči ekologickým katastrofám, najmä tým, ktoré sú zosilnené zmenou klímy. Komplexný investičný prístup by sa mal uprednostňovať najmä v prípade území, ktoré majú významné transformačné potreby. Podporovať by sa mohli aj investície do iných odvetví, pokiaľ sú v súlade so schválenými plánmi spravodlivej transformácie územia. Podporou investícií, ktoré nevytvárajú dostatočné toky príjmov na pokrytie ich investičných nákladov, by sa mal nástroj zamerať na to, aby subjekty verejného sektora dostávali dodatočné potrebné zdroje na riešenie územných, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych výziev, ktoré vyplynú z adaptácie na transformáciu. Na pomoc pri identifikácií investícií, ktoré sú oprávnené v rámci nástroja a ktoré majú vysoko pozitívny vplyv na životné prostredie vrátane investícií ovplyvňujúcich biodiverzitu, by Komisia mala pri hodnotení nástroja zohľadniť taxonómiu EÚ týkajúcu sa environmentálne udržateľných hospodárskych činností. Na zabezpečenie transparentnosti udržateľných projektov by mali všetci finanční partneri v relevantných prípadoch používať taxonómiu EÚ týkajúcu sa environmentálne udržateľných hospodárskych činností vrátane zásady „nespôsobovať významnú škodu“.

(8)

Počas celého obdobia prípravy, hodnotenia, vykonávania a monitorovania oprávnených projektov v rámci nástroja by sa malo podľa potreby zabezpečiť dodržiavanie základných práv a Charty základných práv Európskej únie, a najmä rodovej rovnosti. Rovnako prijímatelia a Komisia by mali počas celého obdobia vykonávania nástroja predchádzať akejkoľvek diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Ciele nástroja by sa mali plniť v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, Európskym pilierom sociálnych práv, zásadou „znečisťovateľ platí“, Parížskou dohodou prijatou na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (8) (ďalej len „Parížska dohoda“) a zásadou „nespôsobovať významnú škodu“.

(9)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov, a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ tiež zahŕňajú všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(10)

Nástroj by mal zabezpečovať podporu vo forme grantov poskytovaných Úniou v kombinácii s úvermi, ktoré poskytuje finančný partner v súlade so svojimi pravidlami, úverovými politikami a postupmi. Finančné krytie grantovej zložky, ktoré vykonáva Komisia v rámci priameho riadenia, by v súlade s článkom 125 nariadenia o rozpočtových pravidlách malo mať formu financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi. Táto forma financovania by mala pomôcť stimulovať predkladateľov projektov k tomu, aby sa zapájali a aby prispievali k účinnému dosahovaniu cieľov nástroja pomerne k výške úveru. Úverovú zložku by mala poskytovať Európska investičná banka (ďalej len „EIB“). Malo by byť možné rozšíriť nástroj, aby sa umožnilo ďalším finančným partnerom poskytnúť úverovú zložku, ak sú k dispozícii dodatočné zdroje na grantovú zložku alebo ak je to potrebné na správne vykonávanie nástroja. V takýchto prípadoch by Komisia mala informovať členské štáty a Európsky parlament o úmysle nástroj rozšíriť a vybrať ďalších finančných partnerov, pričom zohľadní ich schopnosť plniť ciele nástroja, prispievať svojimi vlastnými zdrojmi a zabezpečovať primerané geografické pokrytie.

(11)

Medzi Komisiou a finančnými partnermi by sa mali podpísať administratívne dohody. V uvedených dohodách by sa mali stanoviť vykonávacie pravidlá na hodnotenie a monitorovanie projektov, ako aj príslušné práva a povinnosti každej zmluvnej strany vrátane podrobných dojednaní týkajúcich sa auditu, podávania správ a komunikácie. Dojednania v oblasti komunikácie by mali zahŕňať najmä povinnosť uverejňovať informácie o každom jednotlivom projekte alebo úverovej schéme, ktoré dostávajú podporu v rámci nástroja.

(12)

Riešením investičných potrieb vyplývajúcich z transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo na územiach, ktoré sú ním najviac postihnuté, by mal nástroj kľúčovým spôsobom prispieť k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy. Zdroje z grantovej zložky nástroja preto prispejú k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy v rovnakom rozsahu ako FST.

(13)

250 000 000 EUR z grantovej zložky nástroja by sa malo financovať z rozpočtu Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2020/2093, pričom táto suma by mala v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (10).

(14)

275 000 000 EUR grantovej zložky nástroja by sa malo financovať z prostriedkov vrátených pochádzajúcich z finančných nástrojov zriadených v rámci programov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu. Takéto príjmy pochádzajú z ukončených programov nezávislých od nástroja a mali by sa považovať za vonkajšie pripísané príjmy odchylne od článku 21 ods. 3 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách na základe článku 322 ods. 1 ZFEÚ.

(15)

1 000 000 000 EUR grantovej zložky nástroja by sa malo financovať z predpokladaného prebytku rezerv na záruku EÚ, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (11). Preto by sa mala uplatniť výnimka z článku 213 ods. 4 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa stanovuje povinnosť vrátiť do rozpočtu každý prebytok rezerv na rozpočtovú záruku, aby bolo možné pripísať tento prebytok v prospech nástroja. Takéto pripísané príjmy by sa mali považovať za vonkajšie pripísané príjmy odchylne od článku 21 ods. 3 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách na základe článku 322 ods. 1 ZFEÚ.

(16)

V súlade s článkom 12 ods. 4 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa rozpočtové prostriedky zodpovedajúce vonkajším pripísaným príjmom mohli automaticky preniesť do nasledujúceho programu alebo akcie. Na základe tohto ustanovenia možno zosúladiť viacročný harmonogram pripísaných príjmov s vykonávaním projektov financovaných z nástroja.

(17)

Mali by sa zabezpečiť aj zdroje na poradenskú podporu s cieľom podporiť prípravu, vývoj a vykonávanie oprávnených projektov a včasnú prípravu projektov pred podaním žiadosti o finančné prostriedky prijímateľom z nástroja. Časť týchto zdrojov by sa mala vyčleniť na podporu vnútornej kapacity prijímateľov s cieľom zabezpečiť udržateľnosť oprávnených projektov.

(18)

V záujme zabezpečenia toho, aby všetky členské štáty mali možnosť využívať grantovú zložku, by sa mal vytvoriť mechanizmus na predbežné pridelenie národných podielov počas prvej fázy, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2021/1056. Na zosúladenie tohto cieľa s potrebou optimalizovať hospodársky vplyv nástroja a jeho vykonávanie by však tieto národné podiely nemali byť predbežne pridelené pre obdobie po 31. decembri 2025. Po tomto dátume by sa zvyšné zdroje, ktoré sú k dispozícii na grantovú zložku, mali poskytovať bez akéhokoľvek predbežne prideleného národného podielu a na konkurenčnom základe na úrovni Únie, pričom by sa mala zabezpečiť predvídateľnosť pre investície a mal by sa uplatňovať prístup založený na potrebách a regionálnej konvergencii.

(19)

V pracovnom programe a vo výzve na predkladanie návrhov by sa mali stanoviť podmienky oprávnenosti a kritériá na vyhodnotenie návrhov. V týchto podmienkach oprávnenosti a kritériách na vyhodnotenie návrhov by sa mala zohľadniť relevantnosť projektu v kontexte rozvojových potrieb opísaných v plánoch spravodlivej transformácie územia, celkový cieľ podpory regionálnej a územnej konvergencie a význam grantovej zložky pre životaschopnosť projektu. V pracovných programoch by sa mali stanoviť aj kritériá na vyhodnotenie návrhov v prípadoch, v ktorých by zdroje nestačili na podporu oprávnených projektov. Prioritu by mali dostať projekty v menej rozvinutých regiónoch, projekty priamo prispievajúce k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a projekty podporované subjektmi verejného sektora, ktoré prijali plány dekarbonizácie, a to v príslušných prípadoch s touto zodpovedajúcou hierarchiou kritérií. Podpora Únie poskytnutá v rámci nástroja by sa preto mala poskytovať len tým členským štátom, ktoré majú aspoň jeden schválený plán spravodlivej transformácie územia. V pracovnom programe a vo výzvach na predkladanie návrhov by sa mali zohľadniť aj plány spravodlivej transformácie územia, ktoré členské štáty predložili s cieľom zabezpečiť súdržnosť v rámci rôznych pilierov mechanizmu. S cieľom optimalizovať vplyv nástroja by jednotlivé projekty podporované v rámci nástroja nemali dostávať podporu z iných programov Únie s výnimkou prípravy projektov. V prípade operácií pozostávajúcich z identifikovateľných samostatných projektov však možno tieto projekty podporiť z rôznych programov Únie v súlade s uplatniteľnými pravidlami oprávnenosti.

(20)

S cieľom optimalizovať účinnosť pomoci Únie a zabrániť nahradeniu potenciálnej podpory a investícií z alternatívnych zdrojov by sa podpora v rámci nástroja mala poskytovať len na projekty bez dostatočného toku príjmov na pokrytie ich investičných nákladov. Tieto príjmy by mali zodpovedať iným príjmom ako rozpočtovým presunom, ktoré plynú priamo z činností vykonávaných v rámci projektu, ako sú napríklad predaj, poplatky alebo mýta a prírastkové úspory dosiahnuté modernizáciou existujúcich aktív.

(21)

Keďže grantová zložka by mala zohľadňovať rozdielne rozvojové potreby regiónov v členských štátoch, takáto podpora by mala byť prispôsobená v prospech menej rozvinutých regiónov. Keďže subjekty verejného sektora v menej rozvinutých regiónoch majú vo všeobecnosti nižšiu kapacitu verejných investícií, sadzby grantov uplatňované na úvery poskytované takýmto subjektom by mali byť pomerne vyššie.

(22)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie nástroja môže byť potrebné poskytovať poradenskú podporu pri príprave, rozvoji a vykonávaní projektov. Takáto podpora by sa mala poskytovať prostredníctvom Poradenského centra InvestEU na oprávnené projekty a prípravu projektov pred podaním žiadostí, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať prijímateľom s nižšou administratívnou kapacitou alebo prijímateľom nachádzajúcim sa v menej rozvinutých regiónoch. Malo by byť možné, aby sa takáto podpora poskytla aj v rámci iných programov Únie.

(23)

Komisia by s cieľom zmerať účinnosť nástroja, jeho schopnosť plniť svoje ciele a podporiť prípravu jeho prípadného predĺženia po roku 2027 mala vykonať priebežné a záverečné hodnotenie, prípadne vrátane posúdenia možnosti prijať ustanovenia o posúdení vplyvu na rodovú rovnosť, a mala by predložiť hodnotiace správy Európskemu parlamentu a Rade. Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12) by sa nástroj mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii.

(24)

S cieľom urýchliť vykonávanie a zabezpečiť, aby sa zdroje využívali včas, by sa v tomto nariadení mali stanoviť osobitné záruky, ktoré by sa mali zahrnúť do dohôd o grante. Vzhľadom na tento cieľ by Komisia v súlade so zásadou proporcionality mala mať možnosť v prípade závažného nedostatočného pokroku pri vykonávaní projektu znížiť alebo ukončiť akúkoľvek podporu Únie. Na nástroj sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. S cieľom zabezpečiť súdržnosť pri vykonávaní programov financovania z prostriedkov Únie by sa nariadenie o rozpočtových pravidlách malo vzťahovať na grantovú zložku a na zdroje určené na poradenskú podporu poskytovanú v rámci nástroja.

(25)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (14), (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a (EÚ) 2017/1939 (16) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (17). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(26)

S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o kľúčové ukazovatele výkonnosti na monitorovanie vykonávania a pokroku nástroja. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(27)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o pracovné programy a podmienky a postupy výberu iných finančných partnerov ako EIB. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18).

(28)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to podporiť územia najviac postihnutých transformáciou ku klimatickej neutralite riešením zodpovedajúcich rozvojových potrieb prostredníctvom verejných investícií, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože pre subjekty verejného sektora je problematické podporovať investície, ktoré nevytvárajú dostatočné toky príjmov na pokrytie ich investičných nákladov, ale z dôvodu potreby jednotného vykonávacieho rámca v oblasti priameho riadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,