(1)

Dňa 22. októbra 2020 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036. Komisia uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu podaného 7. septembra 2020 (3) šiestimi výrobcami z Únie (ďalej len „navrhovatelia“) predstavujúcimi vyše 50 % celkovej výroby upravovaných hliníkových fólií v Únii (ďalej len „UHF“ alebo „prešetrovaný výrobok“). Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia by mala Komisia registrovať dovoz podliehajúci antidumpingovému prešetrovaniu počas obdobia predbežného poskytovania informácií okrem prípadov, keď má dostatočné dôkazy o tom, že nie sú splnené určité požiadavky. Podľa jednej z týchto požiadaviek uvedenej v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia existuje ďalší podstatný nárast dovozu popri úrovni dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania. Ako možno vidieť v tabuľke 1, dovoz upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v ČĽR klesol o 22 % za päť mesiacov nasledujúcich po začatí konania v porovnaní s obdobím prešetrovania (od 1. júla 2019 do 30. júna 2020). Keďže v spise nič nenaznačovalo tomu, že dovoz upravovaných hliníkových fólií podľa vymedzenia v odôvodnení 45 podlieha sezónnym výkyvom, Komisia nepovažovala za potrebné porovnávať aj úroveň dovozu za obdobie od novembra 2019 do marca 2020 s úrovňou dovozu za tie isté mesiace v období prešetrovania. Údaje po začatí konania vychádzali z kódov TARIC vytvorených pre dotknutý výrobok na začiatku konania. Tieto sa porovnali s priemerným mesačným objemom dovozu z ČĽR za obdobie prešetrovania.

Tabuľka 1

Dovoz z Číny v období prešetrovania a po začatí konania (v tonách)

(4)

Komisia teda dovoz dotknutého výrobku nepodmienila registráciou podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia, keďže podmienka v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia, t. j. ďalší podstatný nárast dovozu, nebola splnená.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Okrem toho osobitne informovala navrhovateľov, známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR, známych dovozcov, používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotýka, a vyzvala ich na účasť.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Niekoľko zainteresovaných strán požiadalo o vypočutie pred útvarmi Komisie. Stranám, ktoré o to v lehotách stanovených na tento účel požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(8)

Jeden používateľ, spoločnosť Manreal, ako aj konzorcium piatich dovozcov (Cartonal Italia, Cutting Packaging, Now Plastics, QualityFoil a Transparent Paper) tvrdili, že informácie v podnete boli často nekonzistentné a založené na neopodstatnených a nespoľahlivých predpokladoch. Jeden z vyvážajúcich výrobcov, spoločnosť Xiamen, predložila podobné argumenty.

(9)

Po prvé, zainteresované strany tvrdili, že podnet je nekonzistentný, pokiaľ ide o spôsob, akým boli zoskupené údaje, ktoré sa týkajú odvetvia EÚ a podielu navrhovateľov na celkovej výrobe UHF. Navrhovatelia mali uvádzať svoj podiel na výrobnom odvetví Únie rôznymi hodnotami: 69,93 %, 61,20 % a 70 % celkovej výroby v Únii.

(10)

Komisia považovala vysvetlenia podané k týmto odlišným hodnotám v podnete za dostatočne jasné. Ako sa uvádza na strane 6 podnetu, 69,93 % predstavuje percentuálny podiel všetkých navrhovateľov na celkovej výrobe v Únii. Ten by sa znížil na 61,20 %, keby sa Komisia domnievala, že jedna zo spoločností, ktoré podali podnet, musí byť vylúčená z výpočtu, keďže táto spoločnosť dováža obmedzené množstvá UHF z ČĽR. Na strane 36 navrhovatelia uvádzajú, že analýza ujmy sa vzťahuje na skupinu podnikov, ktorá spoločne predstavuje najmenej 70 % výroby v Únii, a to vrátane spoločnosti Novelis, ktorá nie je navrhovateľom. Týchto 70 % predstavuje podiel všetkých navrhovateľov na výrobe v EÚ, teda 69,93 % plus podiel spoločnosti Novelis a je zaokrúhlenou hodnotou. Keďže 70 % sa používa na opis a nie výpočet, nemá vplyv ani na analýzu vyplývajúcu zo zaokrúhlenia. Všetky tieto percentuálne podiely v každom prípade spĺňajú prahovú hodnotu stanovenú v článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(11)

Po druhé, zainteresované strany považujú za nekonzistentné, že navrhovatelia zaradili do analýzy ujmy údaje spoločnosti Novelis, ktorá zastavila výrobu dotknutého výrobku v roku 2019. Vplyv prerušenia výroby spoločnosti Novelis na celkový objem výroby UHF v Únii v roku 2019 a v období prešetrovania (pozri odôvodnenie 38), ako aj podiel na celkovej výrobe v Únii určený na vlastnú spotrebu by bol nespoľahlivý.

(12)

Komisia považovala vysvetlenia týkajúce sa dosahu údajov spoločnosti Novelis v podnete za spoľahlivé. V podnete sa prostredníctvom analýzy ujmy uviedli konkrétne údaje alebo podrobnosti týkajúce sa spoločnosti Novelis, ktoré preukázali vplyv týchto údajov. Okrem toho odchod spoločnosti Novelis z výroby dotknutého výrobku je súčasťou vývoja výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na to, že zaradenie údajov o spoločnosti Novelis bolo jasne uvedené, Komisia mohla posúdiť vplyv použitia na vlastnú spotrebu relevantný z hľadiska ujmy. Dôkazy vrátane údajov o spoločnosti Novelis sa považovali za dostatočné a spoľahlivé na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(13)

Po tretie, zainteresované strany kritizovali prístup navrhovateľov, ktorí pri výpočte celkovej výroby v Únii vychádzali z údajov EAFA (Európske združenie pre hliníkové fólie) upravených podľa objemu výroby navrhovateľov s použitím ďalšej úpravy o 5 % s cieľom zohľadniť, že dve spoločnosti, ktoré podali podnet, nevyrábajú fólie pre domácnosť, a uviedli, že tento prístup je údajne vo svojej podstate neistý a založený na domnienkach. Spoločnosť Xiamen doplnila, že pokles výroby sleduje trend spotreby a bude možno mierne lepší ako pokles spotreby. Okrem toho odchod rôznych výrobcov z Únie z trhu s UHF bol údajne opísaný skresleným spôsobom ako v dôsledku ujmy, hoci v tlačových správach bol tento krok chválený ako dobrovoľné rozhodnutia podnikov.

(14)

Komisia považovala metódu výpočtu na základe údajov EAFA za dostatočne spoľahlivú na odôvodnenie začatia prešetrovania. Argument spoločnosti Xiamen, že zníženie výroby iba sleduje pokles spotreby, je v rozpore so skutočnosťou, že výrobcovia z Únie počas tohto obdobia stratili podiel na trhu. Pozitívne znejúce tlačové správy o výrobcoch z Únie, ktorí sa rozhodli odísť z trhu, navyše nie sú konečným dôkazom skutočných dôvodov odchodu dotknutých výrobcov z trhu.

(15)

Po štvrté, zainteresované strany tvrdili, že metóda navrhovateľov odhadnúť celkový objem predaja ako „spotrebu dotknutého výrobku v EÚ zníženú o celkový objem dovozu dotknutého výrobku“ by bola skreslená, lebo by nepokrývala odlíšenie predaja na vlastnú spotrebu. Tvrdili, že iba výroba určená na voľný trh EÚ by mala byť relevantnou pre analýzu. Spoločnosť Xiamen doplnila argument, že najmenej jeden výrobca z Únie údajne vyrábal takmer výhradne hliníkové fólie pre domácnosť, a tak narušil odhadovaný celkový objem predaja.

(16)

Komisia považovala metódu navrhovateľov za dostatočne presnú na účely podnetu. Ako je zrejmé z analýzy predaja počas posudzovaného obdobia v odôvodnení 271, predaj na účely vlastnej spotreby nie je dostatočne významný na spochybnenie analýzy celkovej ujmy.

(17)

Po piate, zainteresované strany tvrdili, že údaje sú skreslené z dôvodu použitej metriky. Zatiaľ čo v podnete uvádzajú údaje v tonách, mali by sa doplniť o priemerné údaje v mikrónoch (mikrometroch), pretože trhový trend znižovania hrúbky by mal za následok zvýšenie výroby v m2 na tonu.

(18)

Komisia sa domnievala, že trend používania tenších UHF nespôsobuje nespoľahlivosť údajov uvedených v tonách, lebo sú doplnené aj údajmi o podiele na trhu a trend prechodu na tenšie fólie ovplyvňuje všetkých výrobcov rovnako.

(19)

Po šieste, zainteresované strany spochybnili spoľahlivosť a presnosť ukazovateľov v podnete poukázaním na viaceré samostatné prvky, ktoré sa týkali rozdielov v údajoch tabuliek uvedených v podnete v porovnaní s tabuľkami uvedenými vo verejných verziách prílohy 1A.2 k podnetu, ktoré údajne ovplyvnili ukazovatele.

(20)

Komisia poznamenala, že údajné nezrovnalosti v hodnotách vyplývajú zo skutočnosti, že príloha 1A.2 poskytuje zhrnutie agregovaných údajov spoločností, ktoré podali podnet, zatiaľ čo v dôvernej verzii sa uvádzajú podrobné údaje za každú spoločnosť. Okrem toho tabuľky v podnete obsahujú údaje o spoločnosti Novelis, čo sa však jasne v dokumente uvádza. Nezrovnalosti v údajoch uvádzaných v hlavnom dokumente a prílohách preto nespôsobujú nekonzistentnosť. Navyše Komisia pri svojom posudzovaní vychádzala z podrobnejších príloh pre jednotlivé spoločnosti v dôvernej verzii. Preto rozdielne spôsoby zobrazenia údajov neovplyvnili schopnosť Komisie posúdiť ukazovatele ujmy.

(21)

Po siedme, zainteresované strany tvrdili, že podnet neobsahoval nesporný dôkaz o existencii značnej ujmy pri dovoze s pôvodom z ČĽR, a poukázali na chyby v tvrdeniach o makroukazovateľoch a mikroukazovateľoch z dôvodov, že viaceré ukazovatele pokles nepreukázali alebo preukázali iba mierny pokles.

(22)

Komisia pripomenula, že v článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa vyžaduje, aby podnet v rozsahu, v akom sú primerane dostupné navrhovateľovi, obsahoval informácie o zmenách v objeme údajne dumpingového dovozu, vplyve tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následnom vplyve dovozu na výrobné odvetvie Únie, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných (nie nevyhnutne všetkých) faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5 základného nariadenia. V tomto prípade špecifická analýza ujmy uvedená v podnete obsahovala dôkazy poukazujúce na závažný prienik čínskeho dovozu na trh EÚ za ceny, ktorými sa významne podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Únie a ktoré spôsobujú predaj pod jeho cenu. Komisia sa preto usúdila, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy o značnej ujme výrobného odvetvia Únie. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(23)

Jeden používateľ, Alupol Packaging, tvrdil, že na rozdiel od vymedzenia výrobku predloženého navrhovateľmi, ktoré obsahovalo „valcované, ale ďalej neupravené“, nakupované UHF výrobcovia pravidelne podrobovali ďalšej úprave vrátane delenia, strihania na požadovanú šírku, navíjania na dané jadrá a priemery, ako aj žíhania (normalizovania).

(24)

Komisia zastávala názor, že dodatočné výrobné kroky, ktoré uviedla spoločnosť Alupol Packaging, sú neoddeliteľnou súčasťou výrobného postupu a výrobky teda možno považovať za „valcované, ale ďalej neupravené“. Okrem toho šírka tvorí súčasť štruktúry kontrolného čísla výrobku (PCN). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(25)

Vo svojich pripomienkach k začatiu konania rôzne zainteresované strany uviedli pripomienky, ktoré sa týkali žiadostí o vylúčenie UHF s hrúbkou menšou ako 6 mikrónov a UHF používaných na batérie do elektrických áut. Vo fáze začatia konania nič nenasvedčovalo tomu, že by bolo potrebné tieto segmenty analyzovať samostatne. Komisia sa však rozhodla zhromaždiť dodatočné údaje súvisiace s týmito žiadosťami. Tieto pripomienky, ako aj pripomienky týkajúce sa zavedenia spodnej hranice hrúbky do vymedzenia výrobku vo všeobecnosti, sa riešia samostatne v oddiele 2.3 týkajúcom sa žiadostí o vylúčenie. Pripomienkami, ktoré sa týkajú očakávanej nedostatočnej ponuky v prípade uloženia ciel vrátane nedostatku v dôsledku vlastnej spotreby, ako aj tvrdeniami o nedostatočných investíciách výrobného odvetvia Únie, sa zaoberá oddiel 6 o záujme Únie.

(26)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(27)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Vzorka vychádzala z objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období prešetrovania. Vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 50 % odhadovanej celkovej výroby a 40 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Žiadne pripomienky k predbežnej vzorke neboli doručené.

(28)

Vzhľadom na uvedené sa vzorka považovala za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(29)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(30)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Vzhľadom na malý počet odpovedí nebol potrebný výber vzorky neprepojených dovozcov.

(31)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(32)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo deväť vyvážajúcich výrobcov z dotknutej krajiny. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. Uvedené spoločnosti predstavovali vyše 90 % odhadovaného celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia dostali všetci známi dotknutí vyvážajúci výrobcovia a orgány dotknutej krajiny príležitosť vyjadriť pripomienky k výberu vzorky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(33)

Šesť vyvážajúcich výrobcov z Číny, ktorí požiadali o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, bolo vyzvaných, aby predložili vyplnený dotazník. Žiadny vyvážajúci výrobca však nepredložil vyplnený dotazník v stanovenej lehote. Preto nebolo možné preskúmať žiadnu požiadavku o individuálne preskúmanie.

(34)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Takisto čínskej vláde zaslala dotazník týkajúci sa deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a a ods. 2b základného nariadenia.

(35)

Komisia zaslala dotazníky výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, vybraným dovozcom, používateľom a vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia konania sprístupnené aj online (4).

(36)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, od šiestich výrobcov nezaradených do vzorky (makrodotazník), od jedného neprepojeného dovozcu, deviatich používateľov a troch vyvážajúcich výrobcov.

(37)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla v predbežnej fáze vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (5) krížovo na diaľku skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje predbežné zistenia. Komisia vykonala overenie na diaľku porovnaním týchto spoločností/strán:

(38)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(39)

Tento prípad sa začal počas prechodného obdobia, ktoré nasledovalo po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Počas tohto prechodného obdobia sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Prechodné obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania. Záverom, keďže na Spojené kráľovstvo sa už nevzťahuje právo Únie, zistenia o dumpingu a ujme sa zakladajú na trhových údajoch EÚ27.

(40)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú upravované hliníkové fólie (ďalej len „UHF“) s hrúbkou menšou ako 0,021 mm, bez podložky, valcované, ale ďalej neupravené, vo zvitkoch s hmotnosťou presahujúcou 10 kg s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti zatriedené do číselného znaku ex 7607 11 19 (kódy TARIC 7607111960 a 7607111991) (ďalej len „dotknutý výrobok“). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu.

Tieto výrobky sú vylúčené:

(41)

UHF sa dodávajú vo veľkých zvitkoch a následne sa spracúvajú na stroji na spracovanie hliníka [laminujú, poťahujú, lakujú, extrudujú (vytláčajú) formátujú]. Po spracovaní sa UHF používajú na celú paletu aplikácií, akými sú obaly potravín, farmaceutických, kozmetických a tabakových výrobkov, a ako stavebné materiály.

(42)

UHF sa vyrábajú najskôr valcovaním zohriatych ingotov (valcovania za tepla) na zvitky s hrúbkou 2 až 4 mm. Zvitky sa potom postupne valcujú za studena na požadovanú hrúbku fólie. Druhou možnou metódou valcovania fólie, kontinuálnym odlievaním, sa obchádza fáza ingotu a roztavený kov sa priamo leje do hrubého pása, okamžite valcovaného do zvitku, z ktorého sa potom valcuje fólia.

(43)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(44)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(45)

Niekoľko strán podalo žiadosti o vylúčenie výrobku, a to pre tieto výrobky: UHF s hrúbkou menšou ako 6 mikrónov (ďalej len „UHF < 6“) a UHF na batérie do elektrických áut (ďalej len „UHF na automobilové batérie“).

(46)

Niekoľkí používatelia, Walki, Gascogne a Alupol, tvrdili, že výrobcovia z Únie neponúkajú UHF < 6. Toto údajne dokazuje skutočnosť, že výrobcovia z Únie nepropagujú takéto výrobky na svojich webových sídlach ani vo svojich brožúrach a odmietajú objednávky takýchto výrobkov. Výrobcovia z Únie nemajú ani záujem ponúkať UHF < 6, keďže ich výrobná kapacita je naplnená objednávkami iných výrobkov so zreteľom aj na očakávaný dopyt po fólii na automobilové batérie. Výrobcovia z Únie nie sú v pozícii poskytovať požadovanú „obchodnú“ kvalitu, najmä pokiaľ ide o pórovitosť/priepustnosť meranú maximom pórov na štvorcové metre. Používanie tenších UHF je okrem toho ekologickejšie a z tohto dôvodu by sa takisto malo vylúčiť z rozsahu posudzovania.

(47)

Ďalší používatelia, Tetrapak a Huhtamäki, tvrdili, že výrobné odvetvie Únie má obmedzenia v dodávke tenších UHF.

(48)

Komisia požiadala všetkých deväť používateľov, ktorí spolupracujú na prešetrovaní, aby špecifikovali svoj súčasný dopyt po UHF < 6 a ich zdroje. Iba jeden používateľ potvrdil, že počas OP nakúpil od jediného čínskeho výrobcu určité množstvo UHF < 6, pričom kvalita výrobku presiahla hranicu kvality komerčnej výroby. Aj v prípade tohto používateľa však UHF < 6 predstavujú veľmi malú časť jeho spotreby UHF. Ďalší používatelia iba uviedli požiadavky od svojich príslušných zákazníkov na výrobky obsahujúce UHF < 6, ktoré mali za následok objednávky na skúšku tak pre výrobné odvetvie UHF Únie, ako aj čínskych výrobcov po skončení obdobia prešetrovania.

(49)

Z odpovedí vyplynulo, že dopyt po UHF < 6 sa začal iba celkom nedávno a má stúpajúci trend. Ako bolo uvedené v odôvodnení 50, v uplynulých desiatich rokoch existoval po nich istý obmedzený dopyt, ale žiadna jednoznačná tendencia. Toto je v súlade s vysvetleniami od výrobcov z Únie, že aj v minulosti dochádzalo k postupnému prechodu na tenšie UHF, a to z rozsahu 7 – 8 mikrónov, ktorý bol v minulosti nižším rozsahom, na 6 a 6,35 mikróna, ktorý sa stal v súčasnosti normou v mnohých aplikáciách.

(50)

Hoci v prieskume medzi výrobcami z Únie sa ukázalo, že odhliadnuc od priamych rokovaní žiadny z nich v súčasnosti aktívne nepropaguje UHF < 6, Komisia získala dostatok dôkazov o tom, že výrobcovia z Únie sú schopní vyrábať UHF < 6. Toto zahŕňa skúšobnú výrobu valcovne po skončení OP, ktorá podľa skúšobnej dokumentácie spĺňala technické požiadavky kupujúceho. Komisia ďalej mohla potvrdiť predaj UHF < 6 od rôznych výrobcov z Únie v komerčných výrobných množstvách, hoci v obmedzenej miere, počas obdobia desiatich rokov pred OP. Komisia takisto zaznamenala investície do kontroly kvality. Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie môže poskytovať kvalitu na uspokojenie dopytu na trhu.

(51)

Po druhé, kapacita výroby UHF < 6 je obmedzená posledným stupňom, t. j. valcovacími stolicami. Komisia preto analyzovala kapacitu rôznych výrobcov z Únie v tomto poslednom kroku aj s prihliadnutím na dopyt po iných výrobkoch v rôznych výrobných krokoch. Všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali dostatočnú voľnú kapacitu, ktorá im umožňovala poskytovať UHF < 6, a to aj vtedy, ak by sa v budúcnosti zvýšil dopyt po fóliách na automobilové batérie. Komisia preto nemohla potvrdiť riziko nedostatočnej ponuky v prípade budúceho zvýšenia dopytu po UHF < 6.

(52)

Po tretie, pokiaľ ide o argument, že používanie tenších UHF je ekologickejšie, Komisia pripomenula, že zamýšľaným účelom opatrení na ochranu obchodu vo forme ciel nie je zabrániť dovozu daného výrobku, ale zabezpečenie toho, aby sa s takýmto dovozom obchodovalo za ceny nespôsobujúce ujmu. Komisia ďalej pripomenula schopnosť výrobcov z Únie vyrábať UHF < 6, ako je uvedené v odôvodnení 50.

(53)

A napokon pokiaľ ide o tvrdenie spoločností Tetrapak a Huhtamäki týkajúce sa obmedzenia dodávky, prešetrovaním sa zistilo, že výrobná kapacita UHF < 6 výrobného odvetvia Únie je značne vyššia než dopyt.

(54)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zamietla žiadosť o vylúčenie UHF < 6 z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(55)

Jedna zainteresovaná strana, spoločnosť Xiamen, požadovala vylúčenie hliníkových fólií na automobilové batérie z týchto dôvodov:

(56)

V reakcii Komisia najprv poznamenala, že spoločnou vlastnosťou všetkých zliatin uvedených zainteresovanou stranou je, že obsahujú viac ako 98 % hliníka, a podnet sa neobmedzuje na konkrétnu zliatinu. Použite odlišných zliatin na odlišné variácie výrobku nie je nezvyčajné a nemôže slúžiť ako kritérium vylúčenia.

(57)

Po druhé, lesklý/matný povrch je dôsledkom valcovania dvoch vrstiev UHF spolu na poslednej valcovacej stolici, pričom strany UHF, ktoré sú oproti sebe, počas valcovania zmatnejú. Tento výrobný postup sa uvádzal v podnete, v ktorom sa výslovne uvádza, že oba povrchy UHF môžu byť lesklé, ak to špecifikoval zákazník (6). Plánované použitie UHF na automobilové batérie preto nemôže byť dôvodom žiadneho vylúčenia z vymedzenia výrobku, pretože fyzikálne vlastnosti výrobku sú tie isté. To isté platí o vyšších nákladoch z dôvodu valcovania jedinej vrstvy.

(58)

Po tretie, výroba automobilových batérií v Únii je stále vo svojej počiatočnej fáze. Komisia zozbierala dôkazy preukazujúce, že výrobcovia z Únie sa pripravujú na uspokojenie dopytu tohto vznikajúceho trhového segmentu. Tomuto argumentu navyše odporuje tvrdenie spoločnosti Walki týkajúce sa vylúčenia UHF < 6, že výrobné odvetvie Únie sa môže natoľko zamerať na fólie na automobilové batérie, že potenciálne nebude mať záujem venovať dostatočnú výrobnú kapacitu na UHF < 6.

(59)

Po štvrté, skutočnosť, že v súčasnosti neexistuje žiadny veľký vývoz z ČĽR, je prejavom toho, že výroba batérií do elektrických áut v EÚ je stále len v plienkach, a teda nie je použiteľným argumentom na vylúčenie.

(60)

Z analýzy vyplynulo, že UHF na batérie do elektrických áut sú technicky UHF zaradené do vymedzeného rozsahu prešetrovania.

(61)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia predbežne zamietla žiadosť o vylúčenie UHF na batérie do elektrických áut z vymedzenia prešetrovaného výrobku.

(62)

Z dôkazov dostupných na začiatku prešetrovania vyplynula existencia výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia preto považovala za vhodné začať prešetrovanie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(63)

V záujme zhromaždenia potrebných údajov na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia Komisia vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine, aby jej poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu UHF. Príslušné informácie predložili siedmi vyvážajúci výrobcovia.

(64)

Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(65)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že na základe informácií dostupných v danej fáze by prípadnými vhodnými reprezentatívnymi krajinami podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia mohli byť Turecko a Brazília. Komisia takisto uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(66)

Komisia 25. novembra 2020 vydala prvú poznámku o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „prvá poznámka“), ktorou informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľa využiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenej poznámke poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe UHF. Okrem toho Komisia ako prípadné vhodné reprezentatívne krajiny identifikovala Brazíliu, Rusko a Turecko. Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky od všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(67)

Po analýze doručených pripomienok 17. marca 2021 Komisia vydala druhú poznámku o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „druhá poznámka“ a prvá poznámka a druhá poznámka spoločne ďalej len „poznámky“). V druhej poznámke Komisia aktualizovala zoznam výrobných faktorov a informovala zainteresované strany o svojom úmysle použiť Turecko ako reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. Zainteresované strany informovala takisto o tom, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe verejne dostupnej účtovnej závierky výrobcov hliníkových výliskov v Turecku. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky boli doručené od všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(68)

Po analýze pripomienok a informácií doručených k druhej poznámke Komisia predbežne dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty, je Turecko. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú podrobnejšie opísané v oddiele 3.4.

(69)

Pri začatí prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia zaslala čínskej vláde dva dotazníky týkajúce sa existencie deformácií. Čínska vláda však vyplnené dotazníky nepredložila. Komisia informovala čínsku vládu verbálnou nótou z 8. decembra 2020 o svojom úmysle použiť ustanovenie článku 18 základného nariadenia so zreteľom na možnú existenciu výrazných deformácií na čínskom domácom trhu s upravovanými hliníkovými fóliami v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia a možnou existenciou deformácií trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Komisia vyzvala čínsku vládu, aby predložila svoje pripomienky k uplatneniu článku 18. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(70)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(71)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(72)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(73)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(74)

Keďže zoznam v článku 2 ods. 6a písm. b) nie je kumulatívny, pri zisťovaní výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky faktory. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(75)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(76)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (7), v ktorej poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových faktoroch výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia konania vložená do vyšetrovacieho spisu. Podnet obsahoval aj niektoré relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú. Zainteresované strany boli v čase začatia konania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise.

(77)

Súčasťou podnetu boli informácie o dodatočných štúdiách a správach, v ktorých sa analyzuje situácia v odvetví hliníka v ČĽR. Po prvé, navrhovateľ uviedol štúdiu OECD s názvom Measuring distortions in international markets – The aluminium value chain (Meranie deformácií na medzinárodných trhoch – hodnotový reťazec v odvetví hliníka) (ďalej len „štúdia OECD“) (8), v ktorej sa podrobne analyzuje problém finančných dotácií udeľovaných spoločnostiam v odvetví hliníka. Ako poznamenávajú navrhovatelia na základe štúdie OECD, v čínskom pláne rozvoja priemyslu neželezných kovov na roky 2016 – 2020 sa okrem iného vyzýva k ochranným opatreniam prostredníctvom rozšírenia finančnej a daňovej podpory vrátane záchrany z vonkajších zdrojov alebo pomoci s problémovými úvermi. Po druhé, navrhovatelia poukázali na správu vypracovanú pre nemecké združenie odvetvia neželezných kovov WV Metalle z 24. apríla 2017 (9) (ďalej len „správa pre WV Metalle“), ktorá potvrdzuje zistenia uvedené v správe aj v štúdii OECD. Navyše navrhovatelia uviedli, že v nedávnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v súvislosti s antidumpingovým clom na dovoz určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Číne (10) Komisia potvrdila existenciu výrazných deformácií v cene hliníka a trvala na tom, že toto zistenie sa neobmedzuje na dotknutý výrobok v uvedenom konkrétnom prešetrovaní, ale vzťahuje sa aj na UHF, pri ktorých sa používajú rovnaké vstupné materiály a totožné výrobné procesy. Nakoniec navrhovatelia poukazujú na antisubvenčné prešetrovanie Ministerstva obchodu Spojených štátov (ďalej len „MO USA“) v súvislosti čínskymi hliníkovými fóliami uzavreté v roku 2018 (11), v ktorom sa zistila existencia podpory čínskej vlády poskytovanej čínskemu odvetviu hliníkových fólií a subvencovanie primárneho hliníka.

(78)

Ako sa uvádza v odôvodnení 69, čínska vláda vo fáze začatia konania nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade. Pripomienky doručené v tejto súvislosti od viacerých zainteresovaných strán sa riešia v oddiele 3.3.1.11.

(79)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj na konkrétnu situáciu na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR.

(80)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (12). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (13).

(81)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (14) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(82)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (15). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(83)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.3.1.5 ďalej) (16).

(84)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.1.8 ďalej) (17). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (18).

(85)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (19). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (20).

(86)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (21).

(87)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(88)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri aj oddiel 3.3.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (22). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (23). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví hliníka, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.3.1.5.

(89)

V štúdii OECD, ktorú navrhovateľ predložil ako dôkaz, sa odkazuje na štátom vlastnené podniky v odvetví hliníka, ktoré osobitne zdôrazňujú vo svojich regulačných podaniach, ako aspekt štátneho vlastníctva ovplyvňuje príslušné priemyselné politiky a ako sa tento aspekt štátneho vlastníctva premieta do vládnej podpory. Osobitne možno uviesť, že napr. jeden štátom vlastnený podnik vo svojom dlhopisovom prospekte z roku 2016 uvádza, že je jedným z 52 hlavných štátom vlastnených podnikov a že zohráva kľúčovú úlohu pri stanovovaní a realizácii politík v oblasti energetiky a má komplexnú a udržateľnú podporu od čínskej vlády. Iný štátom vlastnený podnik zase vo svojom dlhopisovom prospekte z roku 2017 uvádza skutočnosť, že vláda jeho provincie môže mať značný vplyv na skupinu (24).

(90)

ČĽR je najväčším svetovým výrobcom hliníka, pričom niekoľko veľkých štátom vlastnených podnikov patrí medzi najväčších výrobcov na svete. V správe pre WV Metalle sa poukazuje na štátom vlastnené podniky, ktoré majú dominantný podiel na domácom trhu (25), čo potvrdzujú ďalšie odhady, podľa ktorých štátom vlastnené podniky zodpovedajú za viac než 50 % celkovej výroby primárneho hliníka v ČĽR (26). Hoci sa rast kapacity v ostatných rokoch pripisuje čiastočne súkromným spoločnostiam, takýto rast kapacity je zvyčajne spojený s rôznymi formami účasti (miestnej) vlády, ako je napr. tolerovanie nelegálneho rozširovania kapacít (27). Kapacita výroby hliníka navyše narástla aj medzi hlavnými štátom vlastnenými podnikmi, hoci v menšej miere (28).

(91)

Čínska vláda okrem kontroly štátom vlastnených podnikov ovplyvňuje aj súkromné spoločnosti v ČĽR. Počas prešetrovania sa zistilo, že výrobcovia UHF dostali od vlády subvencie. Napríklad všetky spoločnosti zaradené do vzorky uviedli početné vládne subvencie vo výročných správach spoločnosti. Z udelenia všetkých týchto subvencií je takisto zrejmé významné zasahovanie vlády do trhu.

(92)

Vzhľadom na vysokú mieru zasahovania vlády do odvetvia hliníka a vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví nemôžu za trhových podmienok podnikať ani súkromní výrobcovia hliníka pôsobiaci v segmente UHF. Politickému dohľadu a usmerňovaniu podliehajú v skutočnosti tak verejné, ako aj súkromné podniky v odvetví hliníka, ako sa uvádza v oddiele 3.3.1.5.

(93)

Popri kontrole, ktorú má čínska vláda nad hospodárstvom prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov, je schopná zasahovať aj do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (29), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa čínskeho práva obchodných spoločností sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (30)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (31). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (32). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov hliníkových výrobkov a dodávateľov ich vstupov.

(94)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Smernice sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (33), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha straníckych výborov v súkromných podnikoch. V oddiele II.4 týchto smerníc sa uvádza: „Musíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; a v oddiele III.6: „Musíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti v oblasti predvoja a priekopníctva.“ V tomto dokumente strana zdôraznila úlohu súkromných podnikov v „práci jednotného frontu“ a snahe o posilnenie úlohy Komunistickej strany Číny v nestraníckych organizáciách a subjektoch (34).

(95)

Nasledujúce príklady dobre ilustrujú opísaný trend rastúcej miery zasahovania zo strany čínskej vlády do odvetvia hliníka.

(96)

Ako zistila Komisia v inom prešetrovaní týkajúcom sa určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Číne (35), štátom vlastnená hlinikáreň China Aluminium International Engineering Corporation Limited (ďalej len „Chalieco“) v roku 2017 zmenila svoje stanovy tak, že sa viac zamerala na úlohu straníckych buniek v spoločnosti. Do týchto stanov bola vložená celá kapitola o straníckom výbore, pričom v článku 113 sa uvádza: „Správna rada je pri rozhodovaní o zásadných podnikových záležitostiach povinná vopred tieto záležitosti prediskutovať so straníckym výborom spoločnosti.“ (36) Okrem toho sa vo výročnej správe čínskej hlinikárne Aluminum Corporation of China (ďalej len „Chalco“) za rok 2017 (37) uvádzalo, že viacerí členovia predstavenstva, členovia dozornej rady a vyššieho manažmentu – vrátane predsedu predstavenstva, výkonného riaditeľa a predsedu dozornej rady – sú členmi Komunistickej strany Číny.

(97)

Pokiaľ ide o podniky pôsobiace v oblasti výroby UHF, spoločnosť Xiamen vysvetľuje činnosti budovania strany takto: „Spoločnosť Xiashun podporuje budovanie strany a prácu odborov a celé roky je verná systému spoločných zasadnutí strany, vlády a pracovníkov, ktorý predstavuje významnú platformu účasti zamestnancov na rozhodovaní, ochrany ich práv a záujmov a vytvárania harmonickej atmosféry.“ (38)

(98)

Na trh má takisto dodatočný rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.1.8), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (39). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví hliníka a iných odvetviach (ako napr. vo finančnom sektore a v odvetví vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(99)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (40).

(100)

Vláda napríklad zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji čínskeho odvetvia hliníka. Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú odvetvia a ktoré sa vydávajú na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. Vláda prostredníctvom týchto a ďalších nástrojov riadi a kontroluje doslova každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia hliníka. Takéto politiky majú významný priamy alebo nepriamy vplyv na výrobné náklady na výrobky z hliníka.

(101)

V súlade so zisteniami Komisie v prípade určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Číne (41), v prípade hliníkových výliskov (42) a v prípade plochých valcovaných výrobkov z hliníka (predbežné opatrenia) (43) sa tieto skutočnosti rovnako vzťahujú aj na tento dotknutý výrobok, ktorý podobne predstavuje výrobok z hliníka v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca.

(102)

Hoci 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (44), ktorý sa vzťahuje na obdobie prešetrovania, neobsahuje osobitné ustanovenia o hliníku, pre odvetvie neželezných kovov vo všeobecnosti sa v ňom stanovuje stratégia podpory spolupráce zameranej na rozvoj medzinárodných výrobných kapacít a výroby zariadení. V tomto pláne sa na účely dosiahnutia uvedených cieľov potvrdzuje, že plán posilní podporné systémy súvisiace s oblasťami zdaňovania, financií, poistenia, investícií a financovania, ako aj oblasť posúdenia rizika (45).

(103)

V príslušnom odvetvovom pláne s názvom Plán rozvoja odvetvia neželezných kovov (2016 – 2020) (ďalej len „plán“) sa stanovujú konkrétne politiky a ciele, ktoré chce vláda dosiahnuť vo viacerých odvetviach neželezných kovov (46) vrátane odvetvia hliníka.

(104)

V pláne sa vytyčuje cieľ modernizácie celého radu rôznych druhov výrobkov čínskeho odvetvia hliníka, a to okrem iného aj prostredníctvom podpory inovácií. Plán obsahuje výzvu na urýchlený rozvoj systému zmiešaného vlastníctva a na podporu životaschopnosti štátom vlastnených podnikov. Okrem toho umožňuje vytváranie zásob neželezných kovov, zlepšenie bezpečnosti zdrojov, a to aj pokiaľ ide o hliník, pričom sa v ňom stanovujú konkrétne kvantitatívne ciele v oblasti znižovania spotreby energie, zvýšenia podielu recyklovaného hliníka vo výrobe a lepšieho využitia kapacity (47).

(105)

V pláne sa ďalej stanovujú štrukturálne úpravy s prísnejšou kontrolou nových taviacich zariadení a likvidáciou zastaraných kapacít. Stanovuje sa v ňom geografické rozmiestnenie spracovateľských závodov, pozornosť sa v ňom venuje projektom na zlepšenie využívania zdrojov bauxitu a oxidu hlinitého, ako aj problematike dodávok elektrickej energie a cenovej politike (48).

(106)

Plán s týmto komplexným súborom opatrení a politík predstavuje pokračovanie Plánu úpravy a revitalizácie odvetvia neželezných kovov z roku 2009, ktorý bol prijatý s cieľom zmierniť negatívne účinky finančnej krízy na odvetvie neželezných kovov. V tomto pláne boli okrem iného stanovené kľúčové ciele, ako je kontrola objemu výroby, reštrukturalizácia, zdroje surovín, politika v oblasti vývozných daní, bezpečnosť zdrojov, vytváranie zásob, technologické inovácie, finančná politika, plánovanie a vykonávanie (49).

(107)

Ďalším dokumentom upravujúcim politiku v oblasti odvetvia hliníka sú Štandardné podmienky uplatniteľné na odvetvie hliníka, ktoré 18. júla 2013 vydalo ministerstvo priemyslu a informačných technológií (ďalej len „MPIT“) s cieľom urýchliť štrukturálne úpravy a obmedziť neriadenú expanziu kapacít v oblasti tavenia hliníka. V týchto štandardných podmienkach sa stanovujú výrobné minimá pre nové závody, štandardy kvality a bezpečnosť dodávok, pokiaľ ide o dovážaný a domáci bauxit a oxid hlinitý. Zo štandardných podmienok vyplýva, že MPIT je orgán, ktorý je zodpovedný za normalizáciu a riadenie v odvetví hliníka, ako aj za uverejňovanie zoznamu podnikov, ktoré môžu pôsobiť v tomto odvetví (50).

(108)

V Usmernení o vytvorení vynikajúceho trhového prostredia, podpore štrukturálnych úprav a transformácie odvetvia neželezných kovov a zvyšovaní prínosov, ktoré vydal generálny úrad Štátnej rady v roku 2016 (2016/42) (51), čínske orgány uvádzajú ako hlavné ciele: „optimalizovať štruktúru odvetvia neželezných kovov, v zásade vytvoriť rovnováhu medzi ponukou kľúčových kategórií výrobkov a dopytom po nich, udržiavať mieru využitia výrobnej kapacity elektrolytického hliníka nad 80 %, výrazne zvýšiť kapacitu bezpečnosti dodávok nerastných surovín, ako sú meď a hliník“ (52). Zámerom tohto dokumentu je takisto „prísne kontrolovať novú výrobnú kapacitu“. Na dosiahnutie toho je potrebné: „zabezpečiť realizáciu nevyhnutných nových (reformovaných, rozšírených) projektov na budovanie zariadení na výrobu hliníka elektrolýzou, […] využívať spoločenský dohľad a ďalšie nástroje, zintenzívniť úsilie v oblasti dohľadu a kontroly, dôsledne prešetrovať a zaoberať sa novými projektmi v oblasti elektrolytického hliníka, ktoré porušujú nariadenia“ (53). Tieto ustanovenia svedčia o značnej miere zásahov čínskej vlády do odvetvia neželezných kovov vrátane odvetvia hliníka.

(109)

Uvedené zásahy štátu do fungovania odvetvia hliníka prostredníctvom plánovacích dokumentov sa odzrkadľujú aj na provinčnej úrovni. V Oznámení vlády provincie Šan-tung (kde je usadený významný výrobca UHF Donghai) zo 6. novembra 2018 o pláne vykonávania urýchlenia kvalitného rozvoja siedmich energeticky náročných priemyselných odvetví (2018/248) je napríklad cieľ „podporovať rozširovanie reťazca odvetvia elektrolytického hliníka“ prostredníctvom týchto opatrení: „ďalej zvyšovať podiel jemného a hlbokého spracovania tekutého elektrolytického hliníka a materiálov na spracovanie hliníka, urýchliť a podporiť rozšírenie reťazca odvetvia hliníka na hotové výrobky a výrobky vyššej kategórie, rozšíriť používanie hliníkových materiálov vyššej kategórie, zvýšiť možnosti rozvoja v odvetví spracovania hliníka“ (54).

(110)

Štát zasahoval do fungovania odvetvia hliníka mnoho rokov pred vydaním uvedených politických dokumentov, čo je napríklad preukázané aj v smerniciach na urýchlenie reštrukturalizácie odvetvia výroby hliníka (ďalej len „reštrukturalizačné smernice“), ktoré vydala Národná komisia pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) (55) v apríli 2006. Komisia NDRC hliník považovala za základný výrobok pre rozvoj národného hospodárstva. V reštrukturalizačných smerniciach sa uvádza, že v rámci plnenia politiky rozvoja priemyslu, ktorú schválila Štátna rada, sa majú v niektorých oblastiach dosiahnuť konkrétne ciele. Tieto oblasti zahŕňali: zvýšenie koncentrácie priemyslu, prístup k finančnému kapitálu (pozri takisto časť 3.3.1.8 ďalej), organizáciu priemyslu, prísnu kontrolu vývozu elektrolytického hliníka a likvidáciu zastaraných kapacít.

(111)

Okrem toho ceny kľúčových vstupov, ako napríklad energií a elektrickej energie, sú ovplyvňované rôznymi druhmi vládneho zasahovania (56). Štát zasiahol najmä v prospech čínskych výrobcov prostredníctvom diferencovanej a výhodnejšej ceny energie. V Usmernení o vytvorení vynikajúceho trhového prostredia, podpore štrukturálnych úprav a transformácie odvetvia neželezných kovov a zvyšovaní prínosov uvedenom v predchádzajúcom texte čínske orgány uznali ako cieľ politiky „pokračovať v zavedení diferencovanej cenovej politiky elektrickej energie, podporovať oprávnených používateľov elektrickej energie, aby uzatvárali priame obchody so spoločnosťami zaoberajúcimi sa výrobou energie, určiť ceny na základe rokovaní“ (57). Komisia okrem toho zistila, že podobné politiky sa zaviedli na úrovni provincií. Napríklad v provincii Jün-nan podľa informácií, ktoré priniesol čínsky priemyselný vestník v novembri 2019: „S cieľom realizovať plán sa v provincii Jün-nan úspešne zaviedli špeciálne politiky, ako je Vykonávacie stanovisko k podpore integrovaného rozvoja vodnej energie a hliníkových materiálov a Plán na vykonávanie zvýhodnených cien na podporu využívania vodnej energie. Jasne sa zdá, že každý podnik, ktorý prinesie svoje kapacitné kvóty do provincie Jün-nan, môže využívať politiku ,zvýhodnenej ceny, úplného prenosu‘, čo znamená, že počas prvých 5 rokov sa na elektrolytický hliník bude vzťahovať špeciálna zvýhodnená cena elektrickej energie 0,25 CNY za kWh. Pokiaľ ide o hĺbkové spracovanie materiálov, poskytne sa osobitná zvýhodnená cena elektrickej energie 0,20 CNY za kWh. Podľa správ sa už na integrované projekty spoločností Henan Shenhuo a Sichuan Qiya obsahujúce kvóty, ktoré sa majú postaviť v provincii Jün-nan, vzťahovali politiky pre integrované projekty a podpísali príslušné dohody s miestnymi samosprávami, spoločnosťami spravujúcimi rozvodové elektrické siete a spoločnosťami zaoberajúcimi sa výrobou energie.“ (58)

(112)

Ďalším príkladom zasahovania štátu na úrovni provincie je to, že v Oznámení vlády provincie Šan-tung o pláne vykonávania urýchlenia kvalitného rozvoja siedmich energeticky náročných priemyselných odvetví (pozri odôvodnenie 109) orgány stanovili ciele transformácie a modernizácie pre odvetvie elektrolytického hliníka s ohľadom na využitie energie: „Do roku 2022 spotreba elektrickej energie elektrolytického hliníka na tonu hliníka klesne približne na 12 800 kWh, hodnota elektrolytického hĺbkového spracovania elektrolytického hliníka v provincii dosiahne približne 50 % a pridaná hodnota hliníka na tonu sa zvýši v priemerne viac ako o 30 %“ (59).

(113)

Pokiaľ ide o presadzovanie ustanovení nachádzajúcich sa v plánovacích dokumentoch uvedených v predchádzajúcom texte, čínske priemyselné združenia zohrávajú dôležitú úlohu. Tieto subjekty majú zaručovať, že sa v priemyselnom odvetví vykonávajú politiky čínskej vlády. Túto úlohu potvrdzuje skutočnosť, že pri svojej činnosti úzko spolupracujú so štátnymi orgánmi, čo sa odráža v ich stanovách. Pokiaľ ide o odvetvie hliníka, v stanovách Čínskeho združenia priemyslu neželezných kovov sa stanovuje najmä to, že „združenie dodržiava základnú líniu strany a jednotlivé zásady a politiky, riadi sa ústavou, zákonmi, inými právnymi predpismi a národnými politikami a dodržiava sociálne a morálne hodnoty. Bude dbať na cieľ slúžiť vláde, priemyslu, podnikom a obchodným manažérom, nastaví a zlepší mechanizmus priemyselnej sebadisciplíny, plne zapojí zamestnancov vlády na účely získania súčinnosti, bude plniť úlohu mosta medzi vládou a podnikmi“ (článok 3). Podobne sa v článku 25 stanovuje, že predseda, podpredseda a generálny tajomník združenia musia: „Dbať na líniu strany, jej zásady a politiky a mať dobré politické kvality“ (60).

(114)

Podobne sa v stanovách združenia priemyslu výroby neželezných kovov uvádza, že „združenie prijíma obchodné usmernenia, ako aj dohľad a riadenie zo strany Komisie Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ministerstva vnútra a čínskeho združenia priemyslu neželezných kovov“ (článok 4). Jedným zo zavedených prvkov rozsahu pôsobnosti združenia je aj „aktívne predkladať návrhy a stanoviská týkajúce sa vývoja priemyslu, priemyselných politík, zákonov a iných právnych predpisov v súlade so všeobecnými zásadami a úlohami strany a štátu týkajúcimi sa budovania systému socialistického trhového hospodárstva a zohľadniť aktuálnu situáciu v priemysle“ (článok 6). A napokon sa aj v článku 22 stanovuje, že predseda, podpredseda a generálny tajomník združenia musia okrem iných podmienok: „Dbať na líniu strany, jej zásady a politiky a mať dobré politické kvality“ (61).

(115)

Z uvedených mnohopočetných plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa hliníka, vydávaných na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, tak jasne vyplýva vysoká miera zasahovania zo strany čínskej vlády do odvetvia hliníka (62). Vláda prostredníctvom týchto a ďalších nástrojov riadi a kontroluje doslova každý aspekt rozvoja a fungovania tohto odvetvia.

(116)

Vládne zasahovanie do predmetného odvetvia sa uskutočňovalo popri plánoch aj inými formami, okrem iného opatreniami súvisiacimi s vývozom, ako sú napríklad vývozné clá, vývozné kvóty, výkonnostné požiadavky týkajúce sa vývozu a požiadavky v súvislosti s minimálnou vývoznou cenou rôznych surovín na výrobu hliníka.

(117)

Čínska vláda okrem toho odrádza od vývozu primárneho hliníka a jeho vstupov, a to v záujme podpory hliníkových výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Tento cieľ sa sleduje poskytnutím úplnej alebo čiastočnej úľavy na DPH v prípade hliníkových výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca v kombinácii s neúplnou úľavou na DPH a vývoznými daňami v prípade primárneho hliníka (63).

(118)

Spomedzi iných druhov vládneho zasahovania vedúcich k deformáciám trhu možno uviesť politiku vytvárania zásob prostredníctvom Úradu pre štátne rezervy a úlohu Šanghajskej burzy pre termínované obchody (ďalej len „SHFE“) (64). Okrem toho sa v rámci niekoľkých prešetrovaní na ochranu obchodu zistilo, že čínska vláda trvalo udeľovala rôzne druhy štátnej podpory výrobcom hliníka (65). Rozsiahle zásahy čínskej vlády do odvetvia hliníka viedli k nadmernej kapacite (66), čo možno považovať za najlepší príklad dôsledkov politík čínskej vlády a vyplývajúcich deformácií.

(119)

V štúdii OECD boli uvedené aj ďalšie príklady vládnej podpory, ktoré mali vplyv na trhové sily v odvetví hliníka. Táto podpora bola poskytovaná zvyčajne vo forme vstupov, a to najmä elektrickej energie a primárneho hliníka, predávaných za nižšie ako trhové ceny (67). V štúdii OECD sa ďalej opisuje, ako sa ciele čínskej vlády pre odvetvie hliníka premietali do priemyselných politík a konkrétnych opatrení na úrovni provincií a na miestnej úrovni, a to napr. aj vo forme kapitálových injekcií, prednostných práv na osvojenie si nerastných zdrojov, vládnych subvencií alebo daňových stimulov (68).

(120)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú kľúčovým priemyselným odvetviam vrátane odvetvia hliníka, ktorého súčasťou je výroba UHF. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(121)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (69).

(122)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (70). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (71). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (72).

(123)

Na výrobcov UHF sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov z oblasti konkurzného a majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali. Komisia teda dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako úplne uplatniteľné aj v sektore UHF.

(124)

Uvedené zistenie potvrdzujú aj predbežné pozitívne zistenia Ministerstva obchodu USA v rámci jeho prešetrovania v súvislosti s určitou hliníkovou fóliou z Číny, pri ktorom sa na základe dostupných skutočností zistilo, že poskytovanie pôdy zo strany čínskej vlády za nižšiu než primeranú odplatu predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 771 ods. 5 písm. D colného zákona z roku 1930 v znení zmien (73).

(125)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví hliníka, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(126)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (74). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (75). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (76). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(127)

Nebol predložený žiadny relevantný dôkaz o tom, že by sa opísaný systém čínskeho pracovného práva nemal dotýkať odvetvia hliníka vrátane výrobcov UHF. Odvetvie hliníka teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(128)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(129)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (77), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (78), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (79). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (80).

(130)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(131)

Napríklad čínska vláda celkom nedávno objasnila, že Komunistická strana Číny musí dohliadať aj na rozhodnutia súkromných komerčných bánk, ktoré musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch hlavných cieľov štátu vo vzťahu k správe bankovníctva je teraz posilnenie vedenia strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k prevádzkovým a riadiacim otázkam v podnikoch (81). Aj kritériá hodnotenia výkonnosti komerčných bánk musia v súčasnosti najmä zohľadňovať, ako subjekty „slúžia cieľom národného rozvoja a reálnej ekonomiky“, a predovšetkým ako „slúžia strategickým a rozvíjajúcim sa odvetviam“ (82).

(132)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (83).

(133)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (84). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(134)

V tejto súvislosti sa štúdia OECD odvoláva na neoficiálne dôkazy, že niektorí výrobcovia hliníka v ČĽR dostali financovanie za zvýhodnených podmienok, pričom náklady financovania zjavne nekorešpondovali s príslušnou úrovňou zadlženosti podnikov. Podľa tejto štúdie jeden štátom vlastnený podnik na výrobu hliníka v roku 2016 výslovne uvádzal vo svojom dlhopisovom prospekte, že dostáva značnú finančnú podporu od čínskych politických bánk, a to s úrokovou sadzbou pod referenčnou hodnotou. Podobne sa v dlhopisovom prospekte iného štátom vlastneného výrobcu z roku 2017 uvádza, že táto spoločnosť si uchováva silné väzby na čínske banky vrátane politických bánk, ktoré jej poskytli finančné zdroje s nízkym úrokom. V štúdii OECD sa v tejto súvislosti dospelo k záveru, že hoci môže existovať mnoho dôvodov, prečo majú tieto podniky nízke úroky, kontrast medzi zlými finančnými ukazovateľmi a nízkymi úrokovými sadzbami môže naznačovať určité potenciálne podhodnotenie rizík spojených s týmito dlžníkmi (85).

(135)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(136)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje skutočne najmenej jednu tretinu všetkých úverov ku koncu roka 2018 (86). Oficiálne médiá ČĽR nedávno oznámili, že komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie úrokovej sadzby na trhu s úvermi.“ (87) Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(137)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(138)

Aj napriek krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(139)

Nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by sa uvedené zásahy vlády do finančného systému netýkali odvetvia hliníka vrátane výrobcov UHF. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(140)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.3.1.1 – 3.3.1.5 sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.3.1.6 – 3.3.1.8.

(141)

Komisia pripomína, že na výrobu UHF je potrebná široká škála vstupov. Vo vyšetrovacom spise nie sú dôkazy o tom, že by sa zdroje týchto vstupov nachádzali mimo ČĽR. Keď výrobcovia UHF nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(142)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť predajné ceny UHF na domácom trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pôdy, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Ďalší oddiel je venovaný argumentom a dôkazom, ktoré v tejto súvislosti uviedli vyvážajúci výrobcovia.

(143)

Predchádzajúcou analýzou, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní štátu do čínskeho hospodárstva vo všeobecnosti, ako aj o jeho zasahovaní do odvetvia hliníka (vrátane dotknutého výrobku), sa preukázalo, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(144)

Spoločnosť Xiamen v reakcii na druhú poznámku tvrdila, že nie je potrebné pomôcť si referenčnými hodnotami, ak výrobné faktory za bežných trhových podmienok poskytne Xiamen. Spoločnosť Xiamen najmä argumentovala, že referenčné hodnoty cien a ceny, ktoré platí Xiamen za ingoty a dosky, sú porovnateľné, čo sa javí ako argument vyvracajúci tvrdenia o výrazných deformáciách. Navyše spoločnosť Zhongji tvrdila, že nakupovala suroviny a energie na komerčnom základe za bežných trhových podmienok.

(145)

Komisia konštatovala, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu. Podľa toho istého ustanovenia základného nariadenia sa umožňuje využitie domácich nákladov, ak sa na základe presných a primeraných dôkazov s istotou určí, že sú nedeformované. V tomto prípade však ani spoločnosť Xiamen, ani spoločnosť Zhongji nepredložili žiadny takýto presný a primeraný dôkaz. Podobné cenové hladiny určitých surovín vo vyvážajúcej krajine a v reprezentatívnej krajine samy o sebe nesvedčia o výrazných deformáciách podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, pretože ku kolísaniu cien a ich zladeniu môže dôjsť počas určitého obdobia z početných iných dôvodov. Naopak, mnoho ďalších faktorov prispieva k zisteniu výrazných deformácií, ako sa preukázalo v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9. V dôsledku toho nemôže iba jednoduchý odkaz na porovnateľnosť cien určitých surovín na domácom trhu s referenčnými hodnotami v reprezentatívnej krajine postačovať na splnenie podmienky predložiť presný a primeraný dôkaz. Preto tvrdenia spoločností Xiamen a Zhongji museli byť zamietnuté.

(146)

Vo svojich pripomienkach k začatiu konania spoločnosť Xiamen okrem toho najprv tvrdila, že článok 2 ods. 6a je nezlučiteľný s antidumpingovou dohodou WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“). Dôvodom je, že, po prvé, v článku 2.2 antidumpingovej dohody sa uvádzajú tri scenáre, v rámci ktorých je možné vytvoriť normálnu hodnotu: i) predaj sa neuskutočňuje v bežnom obchode; ii) existuje zvláštna situácia na trhu alebo iii) na domácom trhu je nízky objem predaja, preto je tento predaj nereprezentatívny. Spoločnosť Xiamen uviedla, že výrazné deformácie nespĺňajú ani jedno z týchto troch kritérií. Ďalej uviedla, že aj v prípade, ak by mohla koncepcia výrazných deformácií patriť do druhého z uvedených kritérií, porota WTO v spore DS529 Austrália – antidumpingové opatrenia na kopírovací papier A4 potvrdila, že samotná skutočnosť, že na ceny dotknutého výrobku na domácom trhu a jeho vstupy majú vplyv vládne deformácie, nestačí na prijatie záveru, že „zvláštna situácia na trhu“ má vplyv na riadne porovnanie predaja na domácom trhu a predaja na vývoz. Okrem toho spoločnosť pripomenula, že Komisia vytvárala normálnu hodnotu systematicky, zatiaľ čo mala v každom jednotlivom prípade skontrolovať, či sú splnené podmienky článku 2.2 antidumpingovej dohody. Spoločnosť Xiamen ďalej uviedla, že v článku 2.2 antidumpingovej dohody sa vyžaduje, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty prihliadalo na „náklady v krajine pôvodu’, ako sa to potvrdilo v sporoch WTO DS529 Austrália – antidumpingové opatrenia na kopírovací papier A4 a WTO DS473 Európska únia – antidumpingové opatrenia na bionaftu z Argentíny. Spoločnosť Xiamen ďalej tvrdila, že normálna hodnota by sa mala vytvárať v súlade s požiadavkami článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a dodala, že v zisteniach v správe DS473 a v rámci sporu WTO DS427 Čína – antidumpingové a vyrovnávacie clo na brojlery zo Spojených štátov sa od orgánov prešetrovania vyžadovalo zohľadnenie vykázaných nákladov vyvážajúcich výrobcov, ktoré sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami alebo v dostatočnej miere odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom posudzovaného výrobku. Aj keby vykázané náklady vyhovovali dvom uvedeným podmienkam, článok 2 ods. 6a základného nariadenia je podľa spoločnosti Xiamen nezlučiteľný s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO, pretože sa v ňom systematicky ignorujú náklady vyvážajúceho výrobcu.

(147)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú plne zlučiteľné so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Ako jednoznačne objasnil Odvolací orgán WTO v spore DS473 Európska únia – antidumpingové opatrenia pre bionaftu z Argentíny, v práve WTO sa umožňuje použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Komisia pripomenula, že spory DS529 Austrália – antidumpingové opatrenia na kopírovací papier A4 a DS427 Čína – brojlery sa netýkali výkladu článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podmienok jeho uplatňovania. Skutkový stav vo všetkých týchto uvedených sporoch sa navyše líšil od východiskovej situácie a kritérií, na základe ktorých sa uplatňuje metodika podľa daného ustanovenia základného nariadenia, ktorá sa týka existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine. Podľa článku 2 ods. 6a sa normálna hodnota vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny a ceny z reprezentatívnej krajiny alebo s odvolaním na medzinárodnú referenčnú hodnotu len vtedy, ak sa zistí výskyt výrazných deformácií, ktoré ovplyvňujú náklady a ceny. V každom prípade sa v článku 2 ods. 6a druhom pododseku tretej zarážke základného nariadenia stanovuje možnosť využitia nákladov na domácom trhu, pokiaľ sú stanovené ako nedeformované. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(148)

Po druhé, spoločnosť Xiamen uviedla, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s článkom 2.2.2 antidumpingovej dohody. Ďalej uviedla, že Odvolací orgán v spore DS219 EK – príslušenstvo k rúram a rúrkam potvrdil, že prešetrujúci orgán je povinný využiť aktuálne údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku vyvážajúcich výrobcov, ak tieto údaje existujú. Spoločnosť Xiamen preto uviedla, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s článkom 2.2.2 antidumpingovej dohody.

(149)

Komisia konštatovala, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 147, v tomto istom ustanovení základného nariadenia sa umožňuje aj využitie nákladov na domácom trhu, ak sa s istotou určí, že sú nedeformované. V tejto súvislosti mali preto vyvážajúci výrobcovia možnosť poskytnúť dôkazy o tom, že ich individuálne predajné, všeobecné a administratívne náklady a/alebo iné náklady na vstupy boli skutočne nedeformované. Ako sa však dokázalo v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9, Komisia zistila existenciu deformácií v čínskom odvetví hliníka a nebol predložený žiadny nesporný dôkaz o tom, že by výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov boli nedeformované. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(150)

Po tretie, spoločnosť Xiamen uviedla, že podľa ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia môže Komisia použiť náklady na domácom trhu a je povinná vykonať analýzu jednotlivých spoločností a ich nákladov v tomto ohľade. Preto by mala existovať osobitná analýza spoločnosti Xiamen vychádzajúca z jej vyplneného dotazníka.

(151)

Komisia konštatovala, že existencia výrazných deformácií, ktoré sú dôvodom na uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa stanovuje na úrovni celej krajiny. Ak sa stanoví existencia výrazných deformácií, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa uplatnia a priori na všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a týkajú sa všetkých nákladov na ich výrobné faktory. V každom prípade platí, že v tom istom ustanovení základného nariadenia sa stanovuje, že je možné použiť náklady na domácom trhu, ak sa nesporne stanoví, že nie sú ovplyvnené výraznými deformáciami. Ak sa toto stane v prípade jedného alebo viacerých vyvážajúcich výrobcov, potom sa v článku 2 ods. 6a treťom pododseku vyžaduje samostatné posúdenie týchto tvrdení o každom vývozcovi a výrobcovi jednotlivo bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o výbere vzoriek.

(152)

Výpočty, ktoré sa týkajú antidumpingovej sadzby pre spoločnosť Xiamen, vychádzajú z údajov, ktoré predložila samotná spoločnosť, a vykonané sú v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, najmä článku 2 ods. 6a. Neexistoval žiadny dôkaz o tom, že ceny a náklady spoločnosti Xiamen na domácom trhu neboli deformované prevládajúcimi deformáciami stanovenými na základe dostupných dôkazov, s výnimkou titánovo-bórovo-hliníkových tyčí, ako sa špecifikuje v odôvodnení 161. V predbežných dumpingových rozpätiach sa teda prihliada na osobitnú situáciu spoločnosti, ako aj na výrobné faktory a sumy, ktoré uviedla spoločnosť vo vyplnenom dotazníku, zároveň sa však riadne zohľadňuje aj existencia a vplyv výrazných deformácií v ČĽR. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(153)

Pokiaľ ide o individuálnu situáciu spoločnosti, spoločnosť Xiamen uviedla, že je spoločnosťou v súkromnom vlastníctve a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že čínske orgány ju vlastnia, ovládajú, vykonávajú nad ňou dozor alebo ju usmerňujú ako štátom vlastnený podnik, a štát nad ňou nevykonáva dozor, ani ju neusmerňuje, a teda nezasahuje do jej cien a nákladov. Tvrdila teda, že ju „nevlastnia, neovládajú, nevykonávajú nad ňou dozor ani ju usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny“, ako sa to uvádza v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážke základného nariadenia.

(154)

Komisia opätovne zdôraznila, že po stanovení výrazných deformácií sa metodika z článku 2 ods. 6a základného nariadenia uplatňuje na celú krajinu, ak sa nesporne nestanoví, že na určité náklady nemajú deformácie vplyv. Spoločnosť Xiamen neposkytla žiadny taký dôkaz, ale len všeobecné tvrdenia o určitých kritériách uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia týkajúcich sa existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine ako celku a nie jej konkrétnych nedeformovaných nákladov. Tvrdením spoločnosti Xiamen, že je nezávislá od kontroly štátu, nemožno spochybniť rozsiahly súbor dôkazov a závery v oddieloch 3.3.1.3 až 3.3.1.5, z ktorých vyplýva rozsah a všadeprítomnosť vplyvu vlády a Komunistickej strany Číny v čínskom hospodárstve, a to aj v odvetví hliníka. Okrem toho, ako sa uvádza v oddiele 3.3.1.8, vláda disponuje veľkým množstvom nástrojov a finančných stimulov na riadenie spoločností, a to aj v súkromnom vlastníctve, ktoré ich prostredníctvom usmerňuje. Ako sa opisuje v tom istom oddiele, finančné inštitúcie vrátane súkromných majú k dispozícii stimuly na uľahčovanie prístupu k financiám v prípade projektov, ktoré zodpovedajú plánom vlády, čo má veľký vplyv na spoločnosti v súkromnom vlastníctve, ktoré teda musia spĺňať vládne pokyny, ak si chcú zabezpečiť finančnú likviditu. Preto by sa tvrdenie spoločnosti Xiamen, že nepodlieha žiadnym vládnym vplyvom, ani ju nevlastnia, neovládajú alebo nevykonávajú nad ňou dozor, ani ju neusmerňujú čínske orgány, malo zamietnuť.

(155)

Konkrétnejšie Komisia konštatovala, že Štátna rada spoločnosť Xiamen formálne označuje ako: kľúčový národný podnik s vyspelou technológiou; Komisia pre hospodárstvo a informačné technológie provincie Fu-ťien ju označuje ako nosný podnik provincie Fu-ťien v strategických a rozvíjajúcich sa odvetviach; Úrad pre vedu a technológie provincie Fu-ťien, Komisia pre hospodárstvo a informačné technológie provincie Fu-ťien, Združenie odborových organizácií provincie Fu-ťien a Komisia ľudovej vlády pre správu aktív vo vlastníctve štátu provincie Fu-ťien (88) ako inovačný podnik provincie Fu-ťien. Na získanie týchto oficiálnych označení musela spoločnosť splniť príslušné požiadavky oprávnenosti, ku ktorým okrem iného patrí dodržiavanie oficiálnej línie čínskej vlády a oficiálnych vládnych stratégií a politík. To je potrebné aj na zachovanie týchto označení a využívanie ďalších výhod vyplývajúcich z priamej alebo nepriamej vládnej podpory, ktorá je ich súčasťou. K niektorým špecifickým politikám, cieľom a prínosom, ktoré súvisia s označením za nosný podnik provincie Fu-ťien v strategických a rozvíjajúcich sa odvetviach, čo je označenie priznané spoločnosti Xiamen, patria napríklad: „Nosné podniky by mali viesť a ísť príkladom, posilňovať a zrýchľovať vedecký rozvoj strategických rozvíjajúcich sa odvetví v provincii Fu-ťien, ako aj dosahovať ciele a plniť úlohy stanovené v Pláne vykonávania urýchlenia rozvoja strategických rozvíjajúcich sa odvetví v provincii Fu-ťien.“„Podporovať rôzne druhy fondov rizikového kapitálu provincie Fu-ťien, ktoré sú určené pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia, s cieľom realizovať kapitálové investície do prípravy kľúčových projektov nosných podnikov.“„Povzbudzovať a podporovať nosné podniky v strategických rozvíjajúcich sa odvetviach provincie pri vstupe na verejné trhy a vydávaní podnikových dlhopisov s cieľom získať financovanie a krátkodobé finančné úvery atď. a poskytovať relevantnú podporu a služby v oblasti podnikového financovania.“„Spoločne s hospodárskymi a obchodnými odbormi okresov a miest Komplexnej experimentálnej zóny Pching-tchan a s provinčnou (holdingovou) skupinou spoločností zaviedol Provinčný hospodársky a obchodný výbor systém spolupráce a kontaktov s nosnými podnikmi v rozvíjajúcom sa odvetví s cieľom nadviazať s nimi spoluprácu a riešiť ťažkosti a problémy, s ktorými sa pri svojom rozvoji stretávajú, ako aj zabezpečovať monitorovanie a analýzu rozvoja nosných podnikov (89).“ Komisia preto neprijíma špecifickú obhajobu spoločnosti Xiamen, že ju neovládajú, nevykonávajú nad ňou dozor ani ju usmerňujú orgány ČĽR.

(156)

Spoločnosť Xiamen ďalej uviedla, že je v úplnom vlastníctve zahraničného podniku a vzťahujú sa na ňu čínske zákony. Jej akcionárom bola spoločnosť Daching Enterprises Limited založená v Hongkongu. Ďalej uviedla, že audit jej účtovnej závierky sa vykonal podľa medzinárodných účtovných štandardov, keďže tvorí súčasť medzinárodnej skupiny, a že bola založená podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o zahraničnom obchode, zákona Čínskej ľudovej republiky o zahraničných investíciách a zákona Čínskej ľudovej republiky o obchodných spoločnostiach a že sa na ňu vzťahuje zákon Čínskej ľudovej republiky o podnikových konkurzoch. Podľa uvedených právnych predpisov je chránená konkurzným právom a jej kapitál možno v súlade s nimi voľne prevádzať do spoločnosti aj z nej. Ďalej tvrdila, že jej účtovnú závierku auditovala na základe medzinárodných účtovných štandardov spoločnosť Ernst & Young a keby bolo jej finančné zdravie ohrozené, musela by postupovať podľa medzinárodných štandardov a pravdepodobne vyhlásiť konkurz.

(157)

Komisia pripomenula, ako sa opisuje v oddiele 3.3.1.6, že deformácie v ČĽR v oblasti právnych predpisov nevyplývajú zo skutočnosti, že by čínske zákony neboli primerané svojmu účelu. Naopak, čínske zákony boli vypracované po vzore podobných zákonov v iných krajinách, a preto nejde o problém ich kvality. Problém spočíva v neprimeranom presadzovaní týchto zákonov a v úlohe, ktorú štát zastáva v insolvenčnom konaní. Vzhľadom na zistenia uvedené v oddiele 3.3.1.6 a chýbajúce dôkazy o tom, že na spoločnosť Xiamen sa nevzťahujú deformácie na úrovni celej krajiny, pokiaľ ide o konkurzné konanie, sa toto tvrdenie zamietlo.

(158)

Spoločnosť Xiamen ďalej pripomenula, že svoje nezávislé rokovania o cenách viedla so svojimi zákazníkmi v EÚ aj inde na základe výrobných nákladov a prevládajúcich podmienok na trhu. Takisto dodala, že predaj jej zákazníkom v EÚ sa uskutočňoval za cenu, ktorá vychádzala z konverznej prémie, ku ktorej sa pripočítala kótovaná cena hliníka na predaj do EÚ stanovená na Londýnskej burze kovov.

(159)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa musí normálna hodnota vytvoriť na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt, ak sa určí, že z dôvodu existencie výrazných deformácií v danej krajine nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine. Tvrdenia zhrnuté v predchádzajúcom odôvodnení sa týkajú vývoznej ceny do EÚ (alebo inde) a nie normálnej hodnoty. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(160)

Pokiaľ ide o suroviny, spoločnosť Xiamen uviedla, že v ČĽR neexistujú žiadne diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu. Podľa jej názoru si môže slobodne vyberať svojich dodávateľov, výrobcov alebo distribútorov za slobodne dohodnuté ceny. Okrem toho dodala, že nákupná cena surovín a ďalších vstupov sa určila na základe rokovaní a ponukového konania s viacerými dodávateľmi. Spoločnosť Xiamen ďalej dodala, že niektoré suroviny nakupovala v zahraničí. Konkrétne sa to týka titánovo-bórovo-hliníkových tyčí, ktoré nakupuje výhradne v Spojenom kráľovstve.

(161)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že spoločnosť Xiamen nepredložila dôkaz, na základe ktorého by bolo možné nesporne stanoviť, že na jej náklady na vstupy zo zdrojov na domácom trhu nemalo vplyv značné zasahovanie vlády vyplývajúce zo zistení uvedených v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9. Prešetrovaním sa stanovili deformácie v celom reťazci odvetvia hliníka. Uvedené deformácie sa týkajú aj dodávateľov surovín, ktorí sú vystavení všetkým druhom deformácií zistených v ČĽR, a to aj v oblastiach nákladov na elektrinu, prácu, v prístupe k financiám atď. Naopak, v prípade nákupov spoločnosti Xiamen v zahraničí sa na základe predložených dôkazov, ktoré boli následne na diaľku krížovo skontrolované a ku ktorým patrí vyplnený dotazník a analýza cien týchto nákupov (z ktorej vyplynuli ceny podobné cenám používaným v reprezentatívnej krajine), ako aj vzhľadom na chýbajúci dôkaz o deformáciách v prípade tohto vstupu v Spojenom kráľovstve, nesporne stanovilo, že nákupná cena titánovo-bórovo-hliníkových tyčí zo Spojeného kráľovstva (ktorá predstavuje malú časť celkových nákladov tejto spoločnosti na suroviny) nie je deformovaná a nemusí byť nahradená údajmi z reprezentatívnej krajiny.

(162)

Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že spoločnosť Xiamen spoločne so štátom vlastneným podnikom Yunnan Yunlv Yongxin Metal Processing Co., Ltd. založili v okrese Ťien-šuej v provincii Jün-nan podnik s názvom Yunnan Yongshun Aluminium Co., Ltd. Hlavnou činnosťou uvedenej spoločnosti je výroba veľkých tabúľ z hliníkovej zliatiny, pričom táto spoločnosť je dodávateľom spoločnosti Xiamen. Z uvedených príkladov vyplýva, po prvé, že spoločnosť Xiamen úzko spolupracuje s čínskym štátom, keďže vytvorila spoločný podnik so štátom vlastneným podnikom, a po druhé, že deformácie v celej krajine sa týkajú aj jej dodávateľov.

(163)

Spoločnosť Xiamen ďalej uviedla, že vláda nemá žiadny vplyv na jej schopnosť získať prístup k úverom ani na podmienky, za ktorých spoločnosť úvery získala, a že úverové podmienky, ku ktorým patrí napríklad úroková sadzba, sa určujú na základe príslušnej sadzby prevažujúcej na trhu. Spoločnosť Xiamen takisto uviedla, že jej predajné, všeobecné a administratívne náklady sú nedeformované a primerané a mali by sa zohľadniť.

(164)

Komisia pripomenula, že na účely preukázania existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa analyzuje potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z deformujúcich faktorov uvedených v danom ustanovení z hľadiska cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. Ak by aj vyvážajúci výrobca nepožíval výhody vyplývajúce z akéhokoľvek významného priameho financovania zo strany štátu, čo nie je tento prípad, spoločnosť Xiamen bola oprávnená získať finančnú podporu opísanú v oddieloch 3.3.1.8 a 3.3.1.5. Dôvodom je to, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.3.1.5, že na vyvážajúceho výrobcu, ako aj na všetky spoločnosti v odvetví hliníka, sa vzťahovali plánovacie a usmerňovacie dokumenty čínskeho štátu a mohli využívať prístup k financovaniu prostredníctvom čínskeho finančného systému opísaného v oddiele 3.3.1.8. V tejto súvislosti banky a iné finančné inštitúcie, ktoré postupujú podľa usmernení vlády ČĽR, uľahčujú prístup k financiám pre účastníkov trhu vrátane výrobcov hliníkových výrobkov, čím pre tieto podniky vytvárajú finančnú záchrannú sieť a poskytujú im výhodu v porovnaní s protistranami, ktoré sa nachádzajú mimo ČĽR. Ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodnení 118, na spoločnosť Xiamen, ktorá má postavenie strategického rozvíjajúceho sa odvetvia, sa vzťahuje finančná podpora dostupná pre spoločnosti s týmto postavením.

(165)

Pokiaľ ide o prácu, spoločnosť Xiamen uviedla, že má zavedený primeraný a normálny systém mzdových nákladov. So svojimi zamestnancami si dohodla individuálne mzdy na základe trhových sadzieb a ich osobných odborných znalostí a výsledkov. Dodala, že v ČĽR štát nemá mandát na kontrolu miezd.

(166)

Komisia pripomenula, že v oddiele 3.3.1.7 sa stanovili na úrovni celej krajiny deformácie na trhu práce. Vnútorné problémy čínskeho trhu práce vrátane nedostatku odborov, ktoré by boli nezávislé od vlády, a obmedzenia mobility pracovnej sily v dôsledku systému registrácie domácností opísané v odôvodnení 130 majú deformujúci vplyv na tvorbu miezd v ČĽR. V tejto súvislosti nemožno na základe žiadnych dôkazov stanoviť, že deformujúce vplyvy nedostatku nezávislých odborov na úrovni celej krajiny a problém systému registrácie domácností, sa na spoločnosť Xiamen nevzťahujú. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(167)

Napokon spoločnosť Xiamen uviedla, že jej predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sú nedeformované a primerané a mali by sa pri výpočtoch zohľadniť.

(168)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, Komisia predovšetkým konštatovala, že je všeobecné a nepodložené, keďže jednoducho iba odkazuje na ďalšie tvrdenia tohto vyvážajúceho výrobcu, ktoré boli všetky zamietnuté. V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa ďalej špecificky vyžaduje, aby v prípade zistenia výrazných deformácií vytvorená normálna hodnota zahŕňala nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Keďže o to ide pri tomto prešetrovaní a na vyvážajúceho výrobcu, ako aj jeho dodávateľov majú tieto deformácie vplyv, tieto tvrdenia sa zamietli.

(169)

V dôsledku toho a s náležitým prihliadnutím na výnimku, pokiaľ ide o titánovo-bórovo-hliníkové tyče, Komisia pokračovala vo vytvorení normálnej hodnoty na základe výrobných nákladov a nákladov na predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, t. j. v tomto prípade na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa uvádza v nasledujúcom oddiele.

(170)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(171)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 70 a 71, Komisia vydala a do spisu vložila dve poznámky týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V poznámkach sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a rozoberajú sa pripomienky, ktoré predložili strany k týmto prvkom a k relevantným zdrojom. V druhej poznámke Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Turecko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Posúdenie Komisie možno zhrnúť takto.

(172)

V prvej poznámke Komisia identifikovala 55 krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína. V období prešetrovania Svetová banka zaradila tieto krajiny na základe ich hrubého národného dôchodku medzi krajiny s „vyššími strednými príjmami“. Značný objem výroby prešetrovaného výrobku však sa zistil len v piatich z týchto krajín, a to v Arménsku, Brazílii, Indonézii, Ruskej federácii a Turecku.

(173)

Vzhľadom na nedostupnosť zmysluplných údajov o dovoze/vývoze a/alebo finančných údajov o výrobcoch UHF v Arménsku a Indonézii sa uvedené krajiny ďalej neskúmali ako potenciálne reprezentatívne krajiny.

(174)

V nadväznosti na prvú poznámku spoločnosť Xiamen tvrdila, že Komisia by mal vziať do úvahy Malajziu ako možnú reprezentatívnu krajinu. Tento vyvážajúci výrobca uviedol, že v Malajzii sa vyrábajú dostatočne reprezentatívne množstvá hliníkových fólií, a poukázal na dve spoločnosti, ktoré vyrábajú dotknutý výrobok, a to Alcom a UACJ Foil Malaysia. Spoločnosť Xiamen znovu pripomenula svoje tvrdenie, ktoré nasledovalo po druhej poznámke.

(175)

Po prvé, Komisia poznamenala, že v Malajzii platia obchodné obmedzenia vývozu vo forme licenčných požiadaviek a vývozných daní na hliníkový šrot. Tento výrobný faktor predstavuje približne 5 % až 10 % výrobných nákladov. Po druhé, spoločnosť Alcom sa nejavila ako výrobca UHF a spoločnosť UACJ Foil Malaysia bola v strate vyplývajúcej z najnovších finančných údajov dostupných za rok 2019 (ktorý sa čiastočne prekrýval s OP) podľa databázy Dun & Bradstreet (91) (ďalej len „D&B“). Poznámky napokon obsahujú konkrétnu prílohu na usmernenie strán pri predkladaní informácií o možných dodatočných reprezentatívnych krajinách a/alebo spoločnostiach na účely článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Spoločnosť Xiamen neposkytla informácie požadovanej úrovne a s požadovanou mierou podrobnosti stanovené v uvedenej prílohe. Z uvedených dôvodov bolo tvrdenie spoločnosti Xiamen zamietnuté.

(176)

Navyše, pokiaľ ide o Rusko, zistili sa platné obmedzenia vývozu vo forme vývoznej dane týkajúcej sa hliníkového šrotu (92), významného vedľajšieho produktu, ktorý možno do určitej miery opätovne použiť v procese výroby UHF. Okrem toho väčšina hliníkových pásov (ktoré sú kľúčovým vstupom na výrobu UHF predstavujúcim vyše 90 % výrobných nákladov v závislosti od výrobného procesu) sa dováža z Číny alebo z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (93) (ďalej len „nariadenie 2015/755“). Komisia preto vyradila Rusko zo svojich úvah a v poznámkach ako potenciálne reprezentatívne krajiny podrobnejšie analyzovala Brazíliu a Turecko.

(177)

V nadväznosti na prvú poznámku všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že Brazília nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou vzhľadom na existenciu rôznych deformácií na brazílskom trhu z hliníkom. Takisto tvrdili, že Novelis do Brasil Ltda, spoločnosť navrhnutá za reprezentatívneho výrobcu Komisiou, je nevhodná najmä z hľadiska neobvykle vysokého vykazovaného zisku, ktorý sa považoval za nereprezentatívny pre dotknuté priemyselné odvetvie a za nevhodný na použitie v tomto prípade.

(178)

Komisia si je vedomá, že brazílske orgány 29. júla 2020 začali antidumpingové prešetrovanie čínskeho dovozu hliníkových výrobkov do Brazílie (obežník č. 46 z 28. júla 2020 – obežník č. 46 brazílskeho sekretariátu zahraničného obchodu – SECEX) (94). Vymedzenie prešetrovaného výrobku uvedeného v obežníku č. 46 sa do veľkej miery prekrýva s vymedzením dotknutého výrobku v rámci tohto prešetrovania, ktoré je uvedené v oddiele 2. V obežníku č. 46 boli vo forme indexu uverejnené aj príjmy navrhovateľov (tri spoločnosti vrátane Novelis do Brasil) pred započítaním úrokov a daní, z ktorých vyplynulo, že v období 2015 – 2019 navrhovatelia zaznamenali straty.

(179)

Na základe tohto dôkazu Komisia považovala za nepravdepodobné, že zisk vykázaný spoločnosťou Novelis do Brasil (19,4 % v poslednom účtovnom období) bol dosiahnutý v súvislosti s dotknutým výrobkom. Vzhľadom na to, a keďže spoločnosť vyrába rozsiahly sortiment výrobkov, Komisia usúdila, že takýto zisk sa s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahol vo veľkej miere za iné výrobky, ktoré spoločnosť Novelis do Brasil vyrába, napríklad za výrobky pre letecké a automobilové odvetvie a nápojové plechovky.

(180)

Komisia preto usúdila, že údaje o spoločnosti Novelis do Brasil nepredstavujú vhodnú referenčnú hodnotu na stanovenie primeraných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku za prešetrovaný výrobok. Komisia teda vo fáze druhej poznámky zamietla Brazíliu ako voľbu vhodnej reprezentatívnej krajiny a vo svojej analýze sa zamerala na Turecko.

(181)

Z analýzy dovozu hlavných výrobných faktorov do Turecka vyplynulo, že dovoz hliníkových pásov do Turecka nebol výrazne ovplyvnený dovozom z Číny alebo z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu 2015/755. Okrem toho sa zistilo, že o Turecku boli dostupné presnejšie údaje o dovoze hlavných vstupov (vrátane hliníkových pásov) než o Brazílii.

(182)

V tomto prípade Komisia identifikovala dvoch tureckých výrobcov UHF, a to Assan Aluminyum a Asaş Aluminyum. Zatiaľ čo spoločnosť Assan Aluminyum dosiahla vo finančnom roku 2019 (čiastočne sa prekrývajúcim s OP) stratu, zisk spoločnosti Asaş Aluminyum bol v roku 2019 tesne nad nulou. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, ako je uvedené v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, že „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Zisk tesne nad nulou nemožno považovať za primeraný, najmä vzhľadom na úroveň zisku dosahovanú inými tureckými spoločnosťami v odvetví hliníka (95). Preto sa údaje za spoločnosť Asaş Aluminyum ako výrobcu UHF predbežne považovali za nevhodnú referenčnú hodnotu.

(183)

Vzhľadom na to, že neexistovala vhodná referenčná hodnota na stanovenie primeraných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku za prešetrovaný výrobok v Turecku Komisia predbežne usúdila, že za týchto okolností môžu byť vhodné údaje o spoločnostiach v odvetví vyrábajúcom podobný produkt. Konkrétnejšie Komisia usúdila, že vhodné budú údaje o tureckých spoločnostiach aktívnych v odvetví hliníkových výliskov. Komisia založila svoj záver na poznatkoch a informáciách, ktoré už boli dostupné v inom nedávnom antidumpingovom prešetrovaní (96) v tom istom odvetví (hliníka) a týkali sa podobného výrobku a podobného obdobia, a to hliníkových výliskov. Toto bolo doplnené dodatočným prieskumom.

(184)

Hliníkové výlisky sú výrobky s podobným zložením zdrojových materiálov ako UHF. Pokiaľ ide o výrobný proces, hliník môže byť prostredníctvom pretláčania, valcovania alebo odlievania vytvarovaný do podoby rôznych výrobkov. Výlisky sa spolu s UHF považujú za hliníkové polotovary, a tak patria do rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov. Okrem toho spoločnosti vyrábajúce výlisky v niektorých prípadoch vyrábajú aj iné hliníkové výrobky vrátane valcovaných výrobkov, medzi ktoré patria takisto UHF (viac informácií sa nachádza v odôvodnení 193). Tým sa odôvodňuje výber výrobcov výliskov na stanovenie zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov v reprezentatívnej krajine.

(185)

Na účely tohto prípadu sa najskôr stanovila dostupnosť údajov spoločností za účtovný rok 2019, ktorý pokrýva polovicu obdobia prešetrovania. Za rok 2020 neboli k dispozícii žiadne finančné údaje. Následne sa vybrali spoločnosti ziskové (97) v uvedenom finančnom období. Z identifikovaných spoločností sa pri troch spoločnostiach (98) zistila primeraná miera ziskovosti na základe údajov v databáze D&B z roku 2019.

(186)

Okrem toho sa na základe doplnkového prieskumu uskutočneného Komisiou zistilo, že spoločnosť Asaş Aluminyum (výrobca UHF), ako aj dve ďalšie spoločnosti identifikované spoločnosťou Zhongji v jej pripomienkach v odpovedi na prvú poznámku (P.M.S. Metal Profil Aluminyum Sanayi Ve Ticaret Anonim Sirketi a Cansan Aluminyum Profil Sanayi Ve Ticaret Anonim Sirketi) sa okrem výroby iných hliníkových polotovarov venujú výrobe hliníkových výliskov (99). Okrem toho sú finančné údaje spoločností P.M.S. Metal a Cansan Aluminyum ľahko dostupné v databáze D&B a na rozdiel od spoločnosti Asaş Aluminyum uvedené spoločnosti uviedli aj primeranú úroveň zisku v roku 2019. Komisia preto na účely tohto prípadu považuje aj uvedené dve spoločnosti za reprezentatívnych výrobcov v Turecku (úplný zoznam vybraných spoločností sa nachádza v odôvodnení 223).

(187)

V reakcii na druhú poznámku všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky namietali proti použitiu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločností z odvetvia výliskov, pričom namiesto toho požadovali použitie príslušných údajov buď tureckých výrobcov UHF (na základe buď skutočných, alebo upravených údajov), alebo výrobcov iných hliníkových výrobkov, ako je hliníková fólia. Tieto spoločnosti tvrdili, že výlisky a UHF nepatria do rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov a/alebo odvetví a že tieto dva výrobky sa vôbec nezhodujú, či už pokiaľ ide o fyzické, alebo technické vlastnosti, konečné použitia, výrobný proces alebo výrobné náklady.

(188)

V prvom rade sa pripomína, že cieľom Komisie je identifikovať skutočné, primerané a nedeformované údaje o zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch v reprezentatívnej krajine. Ako sa naznačilo v druhej poznámke, ak chýba reprezentatívny výrobca UHF, pri hľadaní vhodných referenčných hodnôt v reprezentatívnej krajine Komisia v prípade potreby môže zvážiť výrobcov vyrábajúcich výrobok v tej istej všeobecnej kategórii a/alebo odvetví prešetrovaného výrobku. Hoci určité vlastnosti, konečné použitia, výrobné procesy a výrobné náklady na UHF a hliníkové výlisky nemusia byť rovnaké, v tomto prípade tieto aspekty nemožno považovať za rozhodujúce. Okrem dôvodov uvedených už v odôvodnení 184 odvetvie hliníkových výliskov patrí do rovnakej všeobecnej kategórie ekonomickej činnosti a priemyslu ako výroba UHF, a to na základe štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Únii (100).

(189)

Vzhľadom na tvrdenie, že Komisia by mala použiť výrobcov iných hliníkových výrobkov, najmä hliníkovej fólie (inej ako UHF), daná strana nevysvetlila, prečo je tento výrobok a jeho vlastnosti a použitie vhodnejšie ako hliníkový výlisok a v akej miere sú s ním porovnateľné. Okrem toho vyvážajúci výrobcovia nenavrhli výrobcov hliníkovej fólie s dostupnými finančnými údajmi a primeraným ziskom z potenciálnej reprezentatívnej krajiny. Ako sa uvádza ďalej v odôvodnení 190, spoločnosti predbežne použité v tomto prešetrovaní sú v každom prípade reprezentatívne pre širšiu skupinu hliníkových výrobkov vrátane valcovaných výrobkov.

(190)

Po druhé, spoločnosti považované za vhodné v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia často vyrábajú viac ako jeden výrobok. Podobne je bežné, že úroveň podrobnosti verejne dostupných údajov o vhodných spoločnostiach v reprezentatívnej krajine neumožňuje podrobnejšiu analýzu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na úrovni jednotlivého výrobku. Podobne aj v tomto prípade sú identifikované finančné údaje výrobcov výliskov dostupné len na súhrnnej úrovni v databáze D&B, hoci, ako sa uvádza v odôvodnení 186, niektorí výrobcovia výliskov takisto vyrábajú iné hliníkové polotovary. Dostupné finančné údaje spoločností vyrábajúcich hliníkové výlisky sú preto reprezentatívne nielen výlučne pre situáciu na trhu s výliskami, ale týkajú sa aj na trhu so širšou skupinou výrobkov vrátane valcovaných výrobkov. Žiadosť o použitie alternatívnych finančných údajov sa preto zamietla.

(191)

Okrem toho všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky namietali proti skutočnosti, že Komisia nezohľadnila spoločnosť Asaş Aluminyum (výrobcu UHF), pretože mala príliš nízky zisk, a zároveň zohľadnila všetky ziskové spoločnosti vyrábajúce hliníkové výlisky ako potenciálne reprezentatívnych výrobcov bez ohľadu na ich individuálne úrovne zisku. Spoločnosť Zhongji ďalej uviedla, že ziskovosť spoločnosti Asaş Aluminyum nebola v odvetví UHF neprimeraná.

(192)

Komisia poznamenala, že použitie zoskupených a vážených finančných údajov skupiny spoločností s primeranými údajmi o zisku (nad zápornou úrovňou zisku alebo prahom ziskovosti) je na účely zistenia primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vhodnejšie ako preskúmanie výkonnosti jediného výrobcu. Ako sa uvádza v odôvodnení 177 aj v poznámkach k spisu, v tomto prípade zisk približujúci sa k prahu ziskovosti založený výlučne na údajoch jedinej spoločnosti nemožno považovať za primeraný v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(193)

Spoločnosť Zhongji ďalej uviedla, že zistenia Komisie o finančných údajoch, ktoré sa majú použiť o reprezentatívnych výrobcoch, je potrebné znova spracovať po sprístupnení údajov za rok 2020. Podľa spoločnosti Zhongji pandémia COVID-19 prevažne neovplyvnila údaje čínskych ani iných výrobcov v potenciálnych reprezentatívnych krajinách za rok 2019, zatiaľ čo údaje za rok 2020 pandémia ovplyvnila v plnej miere.

(194)

V odpovedi Komisia konštatovala, že po prvé, pandémia COVID-19 bola vyhlásená až v marci 2020 (101), teda sa prekrývala s OP len jeden štvrťrok. Po druhé, OP pokrývalo obdobie od júla 2019 do júna 2020, čo znamená, že údaje za rok 2019 aj 2020 sú pre Komisiu na účely posúdenia rovnako relevantné. Komisia však neidentifikovala žiadne dostupné finančné údaje za rok 2020 relevantné pre tento prípad. Okrem toho je tvrdenie spoločnosti Zhongji týkajúce sa vplyvu pandémie COVID-19 na výrobcov nepodložené a vzhľadom na výkonnosť vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v OP v porovnaní s rokom 2019 sa zdá nepravdepodobné.

(195)

Finančné údaje reprezentatívnej skupiny výrobcov hliníkových výliskov, o ktorých sa usudzuje, že vypovedajú o situácii a úrovni zisku v segmente hliníkových polotovarov (vrátane UHF), sú dostupné a považujú sa za vhodné na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(196)

Po stanovení Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v tejto fáze prešetrovania na základe všetkých uvedených okolností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

(197)

Vzhľadom na uvedenú analýzu a v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia Komisia plánuje (v súlade s druhou poznámkou) použiť Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a použiť finančné údaje výrobcov hliníkových výliskov, ako sú uvedené v odôvodnení 223.

(198)

Na základe informácií, ktoré predložili zainteresované strany, a ďalších relevantných informácií, ktoré sú k dispozícii v spise, Komisia v prvej poznámke stanovila úvodný zoznam výrobných faktorov, ako sú napríklad materiály, energia a práca, ktoré sa využívajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(199)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia identifikovala aj zdroje, ktoré sa majú použiť na stanovenie nedeformovaných cien a referenčných hodnôt. Hlavným zdrojom, ktorý Komisia navrhla použiť, bola aj databáza Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“). Komisia napokon identifikovala kódy harmonizovaného systému (ďalej len „HS“) pre jednotlivé výrobné faktory, ktoré sa podľa informácií poskytnutých zainteresovanými stranami pôvodne mali použiť na analýzu na základe databázy GTA.

(200)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách jednotlivých výrobných faktorov uvedených v prvej poznámke. Komisia následne v druhej poznámke aktualizovala informácie o viacerých výrobných faktoroch na základe pripomienok doručených od zainteresovaných strán.

(201)

Komisia ďalej zistila, že veľký počet výrobných faktorov pôvodne uvedených v poznámkach by sa nemal zohľadňovať na účely stanovenia normálnej hodnoty, keďže ich v skutočnosti žiadny z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v procese výroby UHF nepoužíval (viac informácií sa nachádza v odôvodneniach 230 – 231).

(202)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli v prípade Turecka identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely vytvorenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 2

Výrobné faktory súvisiace s UHF

(203)

Na stanovenie nedeformovanej ceny surovín Komisia použila ako základ váženú priemernú dovoznú cenu CIF do reprezentatívnej krajiny, ako sa uvádza v databáze GTA, zo všetkých tretích krajín s výnimkou ČĽR, krajín, ktoré nie sú členmi WTO, a krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu 2015/755. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne (pozri oddiel 3.3.1). Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že týmito deformáciami je ovplyvnený aj vývoz. Vážená priemerná dovozná cena bola v prípade potreby upravená o dovozné clá.

(204)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti.

(205)

V prípade malého počtu výrobných faktorov predstavujú v období prešetrovania skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia pristupovala k týmto výrobným faktorom ako k spotrebným materiálom, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 227.

(206)

V odpovedi na druhú poznámku spoločnosť Zhongji tvrdila, že databázy, z ktorých vychádza Komisia (najmä GTA a D&B), nie sú všeobecne dostupné a sú prístupné len predplatiteľom a že ak strany nemajú predplatený prístup, nemôžu si uplatňovať svoje právo obhajoby. Okrem toho spoločnosť Zhongji vyjadrila pochybnosti o spoľahlivosti údajov obsiahnutých v databáze D&B, pričom poukázala na nepresnosti odhalené v údajoch hongkonskej afiliácie spoločnosti Zhongji zapísaných v databáze. Spoločnosť Zhongji napokon tvrdila, že Komisia v druhej poznámke nesprístupnila aktualizované hodnoty, ktoré sa mali použiť pre každý výrobný faktor, ani východiskové zdrojové údaje a vykonané výpočty.

(207)

Po prvé, Komisia poznamenala, že podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia údaje nemusia byť „verejne dostupné“, ale „ľahko dostupné“. Komisia poznamenala, že „verejne dostupné“ znamená dostupné širokej verejnosti, kým „ľahko dostupné“ znamená dostupné pre každého za predpokladu, že boli splnené určité podmienky, napríklad úhrada poplatku. Po druhé, databáza D&B je komplexným a bežne používaným a uznávaným obchodným adresárom, ktorý Komisia nediskriminačným spôsobom používa na identifikáciu výrobcov v potenciálnych reprezentatívnych krajinách. Žiadne potenciálne nepresnosti o pridruženom hongkonskom subjekte spoločnosti Zhongji zapísané v databáze neboli podložené. Záznamy tejto spoločnosti nie sú vôbec dostupné v databáze D&B (102) a okrem toho výpis poskytnutý spoločnosťou Zhongji obsahuje modelované, a nie skutočné príjmy. V každom prípade by údajné nepresnosti neboli dôvodom na spochybnenie spoľahlivosti údajov, ktoré Komisia v tomto prípade použila, keďže údaje pridruženého subjektu spoločnosti Zhongji v Hongkongu sa v žiadnom ohľade nepoužili na účely uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Po tretie, všetky relevantné informácie použité na vytvorenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov vrátane všetkých podkladových údajov a podrobných výpočtov sa sprístupnili výrobcom všeobecným poskytnutím informácií alebo osobitným poskytnutím informácií konkrétnym spoločnostiam, ktoré im umožnilo náležite uplatňovať svoje právo na obhajobu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(208)

V odpovedi na druhú poznámku spoločnosti Donghai a Zhongji opakovane napadli zahrnutie dovozného cla zaplateného v reprezentatívnej krajine za každý surovinový vstup použitý na vytvorenie normálnej hodnoty. Podľa spoločnosti Zhongji Komisia zahrnutím dovozných ciel do nákladov deformuje tieto náklady a nedospieva k nedeformovaným výrobným nákladom v Číne. Spoločnosť Zhongji ďalej tvrdila, že príslušné náklady v Číne v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia nezahŕňajú dovozné clá, keďže vstupy sa vyrábajú na domácom trhu. Okrem toho spoločnosť Donghai v tomto zmysle poznamenala, že keďže v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia sa hodnotenie vykonáva samostatne pre každého vývozcu a výrobcu, zahrnutie dovozných ciel za suroviny, ktoré čínske spoločnosti nakupujú na domácom trhu, nemožno považovať za primerané.

(209)

Je potrebné poznamenať, že na účely uplatňovania článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia je cieľom stanoviť nedeformované ceny vstupov na reprezentatívnych trhoch. Keďže neexistujú dostupné údaje o cenách na domácom trhu v možných reprezentatívnych krajinách (čo je aj v tomto prípade), používajú sa údaje o dovozných cenách, ktoré sú pre Komisiu ľahko dostupné. Aby sa zistila primeraná náhrada predstavujúca nedeformovanú cenu na domácom trhu vybranej reprezentatívnej krajiny, je potrebné upraviť identifikované dovozné ceny pripočítaním príslušných dovozných ciel, keďže tie takisto ovplyvňujú skutočnú cenu na domácom trhu. V prípade chýbajúcich dovozných ciel by cena nebola reprezentatívna pre trhovú cenu v reprezentatívnej krajine. Okrem toho sa toto vyhodnotenie vykonalo pre každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky samostatne v rámci stanovenia ich samostatných dumpingových rozpätí. Tvrdenia strán sa preto museli zamietnuť.

(210)

V odpovedi na druhú poznámku spoločnosti Donghai a Zhongji uviedli, že hliníkový šrot, ktorý vytvárajú v celom procese výroby UHF, má rovnakú alebo podobnú čistotu ako hliníkový ingot a že tento šrot sa vo fáze odlievania používa rovnakým spôsobom ako hliníkové ingoty. Podľa týchto spoločností by následne kód HS uvádzaný Komisiou v poznámkach (7602 00) alebo aj osemciferný kód 7602 00 90 odkazoval na iný výrobok, konkrétne na hliníkový šrot s rôznymi zdrojmi, menšou čistotou a iným zložením zliatin a nezodpovedal by kvalite šrotu, ktoré tieto spoločnosti v skutočnosti vytvárajú.

(211)

Po prvé, Komisia pri procese krížovej kontroly na diaľku na základe dôkazov predložených spoločnosťami Donghai a Zhongji zistila, že hliníkový šrot používaný (a predávaný) týmito vyvážajúcimi výrobcami nemal cenu stanovenú na rovnakej úrovni ako hliníkové ingoty, ale v závislosti od jeho triedy sa na účely zohľadnenia čistoty šrotu uplatňoval odpočet z ceny. Potvrdilo sa teda, že cena hliníkového ingotu bola vyššia ako cena vyprodukovaného hliníkového šrotu.

(212)

Po druhé, Komisia zistila, že v tureckej nomenklatúre sa v rámci príslušného kódu tovaru rozlišuje medzi tzv. výrobným šrotom s osemciferným kódom tovaru 7602 00 19 a šrotom s osemciferným kódom tovaru 7602 00 90. Na základe preskúmania príslušných kódov a argumentov predložených stranami, ktoré uskutočnila Komisia, sa zdá, že kód 7602 00 19 lepšie odráža druh šrotu spotrebúvaného a produkovaného spoločnosťami Donghai a Zhongji. Preto sa Komisia rozhodla použiť ako referenčnú hodnotu dovoznú cenu v rámci kódu tovaru 7602 00 19, a nie dovoznú cenu ingotu, ako navrhovali spoločnosti.

(213)

V odpovedi na druhú poznámku spoločnosť Zhongji tvrdila, že vychádzanie z tureckých údajov o dovoze v databáze GTA na základe osemciferného kódu tovaru pre hliníkové pásy (7606 12 92) nie je reprezentatívne a nezodpovedá ani nákladom spoločnosti Zhongji na hliníkové pásy. Spoločnosť Zhongji konkrétne tvrdila, že turecké ceny v databáze GTA sú vyššie než ceny v Únii. Podľa tejto spoločnosti okrem toho údaje o dovoze pre kód tovaru 7606 12 92 takisto zahŕňajú dovoz hliníkových pásov používaných na súčasti lietadiel a v automobilovom priemysle, čo údajne vedie k značnej cenovej inflácii. Spoločnosť Zhongji ďalej uviedla, že v údajoch v databáze GTA sa nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi zliatin. Zatiaľ čo spoločnosť Zhongji na svoje hliníkové pásy používa len určité lacnejšie druhy zliatin, údaje z databázy GTA, z ktorých Komisia vychádzala, pokrývajú všetky zliatiny. Spoločnosť Zhongji preto žiadala, aby sa údaje z databázy GTA upravili na základe ceny konkrétnej zliatiny s podobnými chemickými a kovovými zložkami na triedy použité spoločnosťou Zhongji v správe CRU (103). Spoločnosť Zhongji tvrdila, že podnet takisto vychádza z údajov CRU konkrétne v kontexte Turecka ako reprezentatívnej krajiny. Spoločnosť Donghai predložila tvrdenie v podobnom zmysle, podľa ktorého je vhodnejšie použiť údaje CRU, pretože umožňujú rozlišovať výrobky podľa konkrétnych druhov zliatin. Napokon spoločnosť Zhongji tvrdila, že pri viacerých dovozných transakciách obsiahnutých v databáze GTA sú jednotkové ceny pri dovoze hliníkových pásov nezvyčajne vysoké a mali by sa vylúčiť.

(214)

V rámci predbežnej poznámky sa pripomína, že v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia bolo cieľom Komisie identifikovať príslušné výrobné náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja, akú má vyvážajúca krajina, alebo, ak to považovala za vhodné, nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty (104).

(215)

V tomto prípade sú dovozné ceny do Turecka k dispozícii v databáze GTA (105). Pokiaľ ide o hliníkové pásy, údaje v databáze GTA sú dostupné na osemcifernej úrovni, čo Komisii umožňuje osobitne zachytiť dovoz hliníkových pásov s hrúbkou používanou výrobcami UHF (s hrúbkou menšou ako 3 mm). Osemciferný kód rovnako nezahŕňa hliníkové pásy, ktoré sú hrubšie, a fólie určené na iné konečné použitia, ako je materiál na nápojové plechovky alebo hliníkové pásy s poťahom. Údaje z databázy GTA na osemcifernej úrovni preto nielen zachytávajú všetky druhy hliníkových pásov používaných na výrobu UHF, ale v značnej miere vylučujú aj druhy hliníkových pásov používaných na iné účely. Tieto údaje preto nie sú vhodné na účely uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(216)

Okrem toho na rozdiel od údajov z databázy GTA, ktoré spoľahlivo zahŕňajú hliníkové pásy používané výrobcami UHF, údaje pochádzajúce zo správy CRU majú početné vlastnosti, pre ktoré sú menej vhodné na použitie. Po prvé, údaje CRU, z ktorých vychádzajú spoločnosti Donghai a Zhongji, sa týkajú len cien hliníkových pásov vyrobených z konkrétneho druhu zliatiny 1050. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky na druhej strane nielenže používali rôzne zliatiny skupiny 1xxx, ale v značných množstvách používali aj zliatiny skupiny 8xxx, ktoré sú známe svojou mimoriadnou kvalitou (čo sa takisto potvrdilo počas krížovej kontroly na diaľku so spoločnosťou Zhongji), a preto sú drahšie ako zliatiny skupiny 1xxx. Cenu zliatiny 1050 preto nemožno považovať za reprezentatívnu pre ceny hliníkových pásov, ktoré výrobcovia UHF skutočne používajú vo výrobnom procese. Ceny CRU navrhované stranami ďalej súviseli s cenami vo viacerých členských štátoch Únie (Nemecko, Taliansko, Francúzsko) a v Spojenom kráľovstve, a preto neodrážali situáciu v reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ani medzinárodné referenčné hodnoty. Okrem toho, hoci sa v podnete použili údaje CRU, bolo to na účely stanovenia výrobnej kapacity a spotreby UHF v Turecku, a nie na identifikáciu referenčných hodnôt výrobných faktorov.

(217)

Komisia napokon posudzovala dostupné údaje o dovoze hliníkových pásov ako celok. Použitie priemernej ceny znižuje vplyv akýchkoľvek potenciálne nezvyčajných cien na dolnom a hornom konci rozpätia a zároveň odráža kombináciu rôznych úrovní kvality použitej suroviny (v tomto prípade napr. druhy zliatin zo skupín 1xxx a 8xxx) na dotknutom reprezentatívnom trhu.

(218)

Na stanovenie referenčnej hodnoty nákladov práce Komisia použila najnovšie štatistiky uverejnené Tureckým štatistickým úradom (106). Tento úrad uverejňuje podrobné informácie o nákladoch práce v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia stanovila referenčnú hodnotu na základe hodinových nákladov práce za rok 2016 v rámci hospodárskej činnosti C.24 (Výroba základných kovov) (107). Hodnoty boli ďalej upravené o infláciu na základe cenového indexu domácich výrobcov (108) uverejneného Tureckým štatistickým úradom, aby odrážali náklady v období prešetrovania.

(219)

Spoločnosti Donghai a Zhongji tvrdili, že pokiaľ ide o referenčnú hodnotu použitú pre prácu, výroba UHF sa viac približuje k činnostiam patriacim pod kód 25 (Výroba kovových konštrukcií, okrem strojov a zariadení), konkrétne k triede 25.50 (Kovanie, lisovanie, razenie a valcovanie kovov; prášková metalurgia) alebo k triede 25.92 (Výroba obalov z ľahkých kovov) ako k činnostiam s kódom C.24. Spoločnosť Zhongji ďalej tvrdila, že niektorí výrobcovia z Únie (Amcor a Carcano Antonio) sa zaraďujú do triedy NACE 25.92.

(220)

Komisia uviedla, že na základe štatistickej klasifikácie hospodárskych činností v Únii (ktorá je v súlade s medzinárodnou klasifikáciou OSN) patrí výroba hliníka do divízie 24, konkrétne do skupiny 24.4 (Výroba drahých a ostatných neželezných kovov) a triedy 24.42 (109). Uvedená trieda pokrýva výrobu hliníka vrátane činností, ako je výroba polotovarov z hliníka a výroba hliníkovej obalovej fólie. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia UHF môžu byť zaradení do inej triedy NACE (ako napríklad 25.92), jednoducho znamená, že tieto spoločnosti okrem iného vyrábajú aj kovové obaly, ktoré sa však nepovažujú za UHF. Komisia preto trvala na tom, že správne stanovila referenčnú hodnotu na základe nákladov práce pre hospodársku činnosť C.24 (Výroba základných kovov), a tvrdenia strán sa museli zamietnuť.

(221)

Na stanovenie referenčnej ceny elektriny Komisia použila ceny elektriny pre spoločnosti (priemyselných odberateľov) v Turecku uverejnené Tureckým štatistickým úradom (110). Referenčná hodnota sa stanovila na základe cien elektriny uverejnených 23. septembra 2020. Uvedená cena je priemerom za druhý polrok 2019 a prvý polrok 2020. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny v pásme spotreby 70 000 ≤ T < 150 000 MWh a > 150 000 MWh. Komisia použila čisté ceny (bez DPH).

(222)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(223)

Na stanovenie nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk piatich spoločností v Turecku, ktoré boli identifikované ako výrobcovia podobného výrobku (okrem iných hliníkových polotovarov), t. j. hliníkových výliskov, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 190 – 196. Ako sa uvádza v týchto odôvodneniach, Komisia použila čísla týkajúce sa finančných údajov za rok 2019, keďže tie boli najnovšími dostupnými údajmi, ktoré sa okrem toho za pol roka prekrývajú s OP. Použili sa údaje týchto piatich spoločností:

(224)

Na základe opísaných nedeformovaných cien a referenčných hodnôt Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(225)

Na účely stanovenia nedeformovaných priamych výrobných nákladov pre každý právny subjekt vyrábajúci a vyvážajúci dotknutý výrobok Komisia v prípade každého vyvážajúceho výrobcu nahradila výrobné faktory zakúpené od prepojených aj neprepojených strán výrobnými faktormi uvedenými v tabuľke 2.

(226)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady na základe výrobných faktorov zakúpených každou spoločnosťou. Potom použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Od priamych výrobných nákladov Komisia odpočítala nedeformované náklady na vedľajšie produkty, ktoré sa opätovne použili vo výrobnom procese.

(227)

Po druhé, s cieľom získať celkové nedeformované priame výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa zvýšili o náklady na spotrebné materiály uvedené v odôvodnení 205 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(228)

Napokon Komisia pripočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk určené na základe piatich tureckých spoločností (pozri odôvodnenie 223). Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované celkové priame výrobné náklady dosiahli 8,7 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na celkové nedeformované priame výrobné náklady dosiahol 7,5 %.

(229)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(230)

Spoločnosť Donghai tvrdila, že pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty, k subjektu vyrábajúcemu UHF spolu s ďalšími subjektmi patriacimi do rovnakej skupiny spoločností (skupina Nanshan) by sa malo pristupovať konsolidovaným spôsobom, t. j. Komisia by mala zvážiť nahradenie cien len tých výrobných faktorov, ktoré skupina Nanshan nakupuje na začiatku výrobného procesu od neprepojenej strany za referenčné ceny. Spoločnosť Donghai sa v tejto súvislosti odvolala na prax Komisie uplatňovanú pri stanovovaní vývoznej ceny spočívajúcu v koncepcii „jedného hospodárskeho subjektu“. Spoločnosť Zhongji takisto tvrdila, že jej subjekt vyrábajúci UHF získaval väčšinu hliníkových pásov od prepojených podnikov a že Komisia by mala pri vytváraní normálnej hodnoty výrobného subjektu spoločnosti Zhongji zohľadňovať zložky nákladov (na výrobu hliníkových pásov) týchto prepojených podnikov. Podľa spoločnosti Zhongji by sa mala náležite zohľadniť skutočnosť, že výrobný subjekt spoločnosti Zhongji je súčasťou integrovanej skupiny spoločností a získava suroviny od prepojených subjektov, a k tejto skutočnosti by sa malo pristupovať inak ako k scenáru, v ktorom suroviny dodávajú neprepojení dodávatelia.

(231)

Po prvé, Komisia poznamenala, že koncepcia „jedného hospodárskeho subjektu“ sa uplatňuje na stanovenie vývoznej ceny alebo ceny na domácom trhu, pokiaľ sa na nej zakladá identifikácia relevantnej ceny pre nezávislých zákazníkov a možné úpravy týchto cien, ak predaj na domácom trhu alebo predaj na vývoz uskutočňuje prepojený obchodník. V porovnaní s tým sa otázka, ktorú predložili spoločnosti Donghai a Zhongji, týka výrobného procesu, podľa ktorého postupujú výrobné subjekty pri výrobe dotknutého výrobku, a príslušných vstupov, ktoré tieto subjekty používajú. V tejto súvislosti Komisia v praxi (rovnako ako v tomto prípade) sústavne vytvára normálnu hodnotu pre každý jednotlivý subjekt vyvážajúceho výrobcu na základe konkrétneho výrobného procesu a vstupov, ktoré nakupuje každý právny subjekt vyrábajúci dotknutý výrobok. Požiadavka, aby sa výrobný proces stanovil na konsolidovanom základe a pomocou výrobných faktorov prepojených výrobcov pre výrobky v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca iné ako UHF, by zastrela odvetvovú a hospodársku realitu subjektov vyrábajúcich UHF, keďže by sa neopodstatnene predpokladalo, že skupina prepojených podnikov predstavuje jeden integrovaný výrobný subjekt. Tvrdenia predložené spoločnosťami Donghai a Zhongji sa preto zamietli.

(232)

Prvý z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, Donghai, vyvážal dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojeného podniku nachádzajúceho sa v Číne, pričom vývoznou cenou bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena dotknutého výrobku skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(233)

Okrem toho spoločnosť Donghai predávala dotknutý výrobok do Únie aj prostredníctvom ďalšieho prepojeného podniku usadeného v Únii, ktorý pôsobí ako dovozca. V prípade tohto predaja sa vývozná cena vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát opätovne predaný nezávislým zákazníkom v Únii. S cieľom stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu na hranici Únie sa vykonali úpravy všetkých nákladov, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ako aj úpravy zisku.

(234)

Druhá spoločnosť zaradená do vzorky, Zhongji, vyvážala dotknuté výrobky nezávislým zákazníkom v Únii priamo, ako aj prostredníctvom prepojeného podniku nachádzajúceho sa v Hongkongu. Vývozná cena spoločnosti Zhongji za dotknutý výrobok bola skutočne zaplatená cena alebo splatná pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(235)

Napokon tretí výrobca zaradený do vzorky, spoločnosť Xiamen, vyvážal dotknutý výrobok prostredníctvom prepojeného podniku nachádzajúceho sa v Hongkongu a v menších množstvách priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozná cena spoločnosti Xiamen za dotknutý výrobok bola skutočne zaplatená cena alebo splatná pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(236)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(237)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vývozná cena sa upravila o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, balenie, províziu, zľavy, úverové náklady, bankové poplatky, koncoročné rabaty a clá.

(238)

Celý predaj dotknutého výrobku na vývoz uskutočňovala spoločnosť Donghai prostredníctvom domáceho obchodníka v Číne, ktorý predával UHF nezávislým zákazníkom v Únii buď priamo, alebo prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti v Nemecku. Podľa spoločnosti Donghai domáci obchodník pôsobil ako interné oddelenie predaja výrobných spoločností. Na základe posúdenia dostupných dôkazov Komisia toto tvrdenie predbežne prijala a nevykonala žiadne úpravy týkajúce sa domáceho obchodníka podľa článku 2 ods. 10 písm. i).

(239)

Spoločnosti Zhongji a Xiamen okrem toho počas obdobia prešetrovania vyvážali UHF do Únie prostredníctvom prepojených obchodníkov nachádzajúcich sa mimo Únie, a to v Hongkongu. Komisia zistila, že funkcie týchto obchodníkov boli podobné ako funkcie zástupcu, keďže za svoje služby dostávali prirážku.

(240)

V tejto súvislosti spoločnosť Xiamen žiadala o uplatňovanie postavenia „jedného hospodárskeho subjektu“ na svojho obchodníka nachádzajúceho sa v Hongkongu. Zistilo sa, že: i) obchodník spoločnosti Xiamen sa nenachádzal v priestoroch ani v blízkosti výrobcov a svoje účtovné záznamy uchovával vo svojich vlastných priestoroch; ii) okrem svojich obchodných činností obchodník takisto pôsobí ako nákupný subjekt skupiny pre určité pomocné materiály a takisto sa zapája do hedžingu a finančných operácií ako holdingová spoločnosť skupiny; iii) na základe overeného výkazu ziskov a strát vlastný zisk prepojeného obchodníka pokrýval jeho kancelárske výdavky; iv) obchodník prevzal riziko zlyhania zákazníka; v) obchodník platil poplatky za námornú prepravu a bankové poplatky za predaj dotknutého výrobku na vývoz do Únie; vi) nie všetok tovar vyrábaný spoločnosťou Xiamen sa predáva prostredníctvom prepojeného obchodníka – približne [20 % – 30 %] predaja dotknutého výrobku do EÚ a 100 % predaja iných výrobkov do EÚ a iných tretích krajín uskutočňuje priamo spoločnosť Xiamen. So zreteľom na uvedené sa argument spoločnosti Xiamen musel zamietnuť.

(241)

Následne sa podľa článku 2 ods. 10 písm. i) vykonala úprava predaja prostredníctvom obchodných spoločností prepojených so spoločnosťami Xiamen a Zhongji. Na účely analogického uplatňovania článku 2 ods. 9 úprava spočívala v odpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov príslušných obchodných spoločností a hypotetického zisku založeného na ziskovom rozpätí jediného spolupracujúceho neprepojeného dovozcu v tomto prípade.

(242)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku s cieľom vypočítať dumpingové rozpätie.

(243)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(244)

Na tomto základe predstavuje predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 69,6 %.

(245)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je stanovená na základe objemu vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadreného ako podiel na celkovom objeme vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

(246)

Úroveň spolupráce sa v tomto prípade považuje za vysokú, keďže vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval viac ako 90 % celkového vývozu do Únie. Komisia preto považovala za vhodné stanoviť celoštátne dumpingové rozpätie uplatniteľné na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni najvyššieho zisteného dumpingového rozpätia vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a to spoločnosti Donghai. Takto stanovené dumpingové rozpätie bolo 98,9 %.

(247)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(248)

Ako sa uvádza v odôvodnení 39, prechodné obdobie na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ sa skončilo 31. decembra 2020 a na Spojené kráľovstvo sa od 1. januára 2021 prestalo vzťahovať právo Únie. Komisia teda požiadala zainteresované strany, aby poskytli aktualizované informácie za krajiny EÚ27. Nasledujúce ukazovatele, ako aj rozpätia podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu sa následne vypočítali výlučne na základe údajov krajín EÚ27.

(249)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok jedenásť výrobcov v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(250)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na približne 209 000 ton. Komisia určila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ako sú odpovede výrobcov z Únie zaradených do vzorky na antidumpingové dotazníky, ako aj odpovede na makrodotazník od výrobcov z Únie nezaradených do vzorky. Spoľahlivosť a úplnosť týchto údajov sa overila porovnaním s údajmi v podnete. Ako sa uvádza v odôvodnení 27, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(251)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia skúmala, či a v akom rozsahu sa následné použitie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie malo zohľadniť v analýze.

(252)

V snahe poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie tak Komisia získala údaje za celkovú výrobu UHF a určila, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo na voľný trh.

(253)

Komisia zistila, že časť celkovej výroby výrobcov z Únie bola určená na trh vlastnej spotreby, ako sa uvádza ďalej v tabuľke 3. Trh vlastnej spotreby sa za posudzované obdobie zvýšil, ale počas OP zostal na relatívne nízkej úrovni približne 15 % spotreby. V tejto fáze prešetrovania však Komisia nemá žiadne presvedčivé dôkazy o tom, či si spoločnosti používajúce UHF na výrobu v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca môžu slobodne vybrať dodávateľa, keďže informácie o predaji a výrobe na vlastnú spotrebu sa takisto zakladajú na údajoch získaných od spoločností nezaradených do vzorky. Komisia predbežne usúdila, že medzi nimi môže byť konkurencia, a teda všetky podiely na trhu sa vypočítali na základe celkovej spotreby v EÚ. V tejto fáze ide o najkonzervatívnejší prístup, ktorým sa nič nemení na zisteniach týkajúcich sa ujmy.

(254)

Komisia preskúmala určité ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie výlučne na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, rast, objem vývozu a vývozné ceny, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Keď to bolo možné a odôvodnené, zistenia z preskúmania sa porovnali s údajmi týkajúcimi sa trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie.

(255)

Ostatné ekonomické ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia na vlastnú spotrebu vo výrobnom odvetví Únie. Ide o tieto ukazovatele: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál. Tieto ukazovatele závisia od celej činnosti, či už ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo predaj na voľnom trhu.

(256)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe antidumpingových dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie, makrodotazníka, ako aj dovozu na základe údajov Eurostatu.

(257)

V posudzovanom období sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii (v tonách)

(258)

Počas posudzovaného obdobia sa v roku 2018 spotreba najskôr mierne zvýšila takmer o 1 %, následne v roku 2019 klesla o 5 % a potom ešte o 1 % v OP. V dôsledku toho sa spotreba počas posudzovaného obdobia znížila o 6 %. Zníženie prinajmenšom čiastočne spôsobili všeobecné usmernenia oznámené EÚ v roku 2019 týkajúce sa obehového hospodárstva vrátane cieľov v oblasti recyklovateľnosti základných materiálov, ako je hliník, oceľ, sklo atď. Lamináty, na ktoré sa používajú tenké fólie v kombinácii s inými základnými materiálmi, ako sú plastové fólie, papier atď., podliehajú prísnemu dohľadu, keďže ich ťažko možno recyklovať pomocou existujúcich technológií. To malo negatívny vplyv na dopyt po tenkých hliníkových fóliách.

(259)

Zdá sa, že pandémia COVID-19 spotrebu neovplyvnila. Podľa informácií poskytnutých výrobcami z Únie vytváranie zásob potravín na začiatku pandémie spočiatku skutočne zvýšilo spotrebu, potom sa však tieto výrobky v priebehu nasledujúcich mesiacov spotrebovali, pričom sa mierne znížil objem predaja potravinových obalov.

(260)

Komisia stanovila objem dovozu na základe dvoch kódov TARIC (111) získaných z databázy Eurostatu. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu z dotknutej krajiny v porovnaní s objemom celkovej spotreby v Únii, ako je uvedené v tabuľke 3.

(261)

Dovoz z dotknutej krajiny sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu a podiel na trhu

(262)

Objem dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 21 % a jeho podiel na trhu sa zvýšil o 5 percentuálnych bodov, čím v OP dosiahol 23 %. Pred pandémiou, t. j. v roku 2019, podiel čínskeho dovozu na trhu dosiahol až 24 %.

(263)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu podľa kódov TARIC uvedených v odôvodnení 260.

(264)

Vážená priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (v EUR/t)

(265)

Priemerné ceny dovozu z Číny sa v posudzovanom období znížili o 3 % z 2 869 EUR/t na 2 782 EUR/t. Tieto ceny zostali v posudzovanom období výrazne pod predajnými cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sa to uvádza v tabuľke 9.

(266)

Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

(267)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky v období prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 3,9 % až 14,2 %. Vážený priemer podhodnotenia ceny bol zistený na úrovni 10,8 %.

(268)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie dosahu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(269)

Ako sa uvádza v odôvodnení 27, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(270)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z antidumpingového dotazníka vyplneného výrobcami zaradenými do vzorky, ako aj z makrodotazníka vyplneného výrobcami nezaradenými do vzorky, ktoré overila porovnaním s údajmi v podnete. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú reprezentatívne.

(271)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(272)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(273)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(274)

Objem výroby zostal v rokoch 2017 až 2018 takmer nezmenený a následne klesol v roku 2019 a potom znova v období prešetrovania. Celkový objem výroby v posudzovanom období klesol o 13 %. Vzhľadom na situáciu na voľnom trhu a klesajúci objem predaja (pozri tabuľku 7), výrobcovia z Únie zvýšili svoj objem predaja na vlastnú spotrebu (pozri tabuľku 7), ako aj objem predaja na vývoz (pozri tabuľku 14), aby zachovali výrobu a rozložili fixné náklady. Napriek tomuto úsiliu objem výroby naďalej klesal.

(275)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia znížila o 6 %. Išlo o primeranú reakciu s cieľom obmedziť ujmu vo vzťahu ku klesajúcemu objemu predaja na voľnom trhu, ktorý spôsobil zníženie výroby počas posudzovaného obdobia. Keďže výroba klesla prudšie ako výrobná kapacita, využitie kapacity kleslo v posudzovanom období o 7 %, pričom v období prešetrovania dosiahlo úroveň 75 %.

(276)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(277)

Celkový predaj v EÚ vykazoval v posudzovanom období klesajúci trend a dosiahol (–11 %). V rokoch 2018 a 2019 došlo k najvýraznejšiemu poklesu (–10 %), po ktorom nasledoval mierny nárast o 2 %, ku ktorému došlo v rovnakom čase ako k narušeniam dodávateľských reťazcov v dôsledku vypuknutia pandémie COVID-19 v ČĽR.

(278)

Ako sa uvádza v odôvodnení 253, časť celkovej výroby výrobcov z Únie bola určená na trh vlastnej spotreby. Táto časť tvorila v období prešetrovania 15 % spotreby v Únii a v posudzovanom období sa zvýšila o 12 %. K rastu došlo najmä v rokoch 2018 a 2019 a počas OP.

(279)

Celkový predaj výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období znížil o 15 %. V dôsledku toho sa podiel výrobného odvetvia Únie na predaji na voľnom trhu znížil zo 63 % v roku 2017 na 57 % v období prešetrovania. Po poklese o 5 percentuálnych bodov v období 2018 – 2019 sa koncom OP zvýšil o 1 percentuálny bod.

(280)

V súvislosti s klesajúcou spotrebou výrobné odvetvie Únie nestratilo len objemy predaja v EÚ, ale aj podiel na voľnom trhu, ako vyplýva z oddielu 4.5.2.2.

(281)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(282)

Zamestnanosť sa v posudzovanom období znížila o 10 %, keďže výrobné odvetvie Únie sa snažilo zabezpečiť svoju udržateľnosť a zosúladiť ju s dopytom na domácom trhu.

(283)

Jeho produktivita sa následne najskôr v roku 2018 zvýšila zo 108 na 112 ton na ekvivalent plného pracovného času a potom po znížení objemu výroby klesla. Celková produktivita sa tak zhoršila o 3 %. Dôvodom je, že v roku 2018 klesla zamestnanosť, kým výroba zostala relatívne stabilná. Od roku 2019 do konca OP však výroba klesala rýchlejšie ako zamestnanosť v dôsledku nižšieho objemu predaja, ktorý spôsobil zodpovedajúci pokles produktivity.

(284)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(285)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Na posúdenie vplyvov možného minulého dumpingu preto neboli dostupné žiadne údaje.

(286)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(287)

Predajné ceny na voľnom trhu sa najskôr v roku 2018 zvýšili z 3 396 na 3 557 EUR/t. Následne sa v roku 2019 znížili na 3 408 a v období prešetrovania ďalej klesli na 3 359 EUR/t.

(288)

Jednotkové výrobné náklady výrobcov zaradených do vzorky sa v roku 2018 zvýšili z 3 423 EUR/t o 6 % a následne v roku 2019 o ďalšie 3 %, pričom dosiahli úroveň 3 733 EUR/t. Tento údaj zostal počas OP viac-menej stabilný. Jednému z výrobcov z Únie zaradených do vzorky vznikli náklady súvisiace s reštrukturalizáciou (najmä s balíkmi odstupného), čo malo v OP vplyv na výrobné náklady. Aj bez týchto nákladov by však jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli v OP o 3 % vyššie než v roku 2017.

(289)

Celkové zvýšenie jednotkových výrobných nákladov za posudzované obdobie spôsobil najmä pokles objemu výroby o 13 % (15 % u výrobcov z Únie zaradených do vzorky). Bez ohľadu na mimoriadne náklady na reštrukturalizáciu sa to prejavilo najmä v roku 2019, keď boli tieto náklady nízke, ale pokles výroby u výrobcov z Únie zaradených do vzorky bol veľmi výrazný (–19 %). Následne sa všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky začali prispôsobovať, v dôsledku čoho sa objem predaja a výroby počas OP mierne zlepšil, a to aj z dôvodu nižšieho objemu dovozu z ČĽR po vypuknutí pandémie. Táto eliminácia a rozloženie časti fixných nákladov malo za následok zníženie jednotkových výrobných nákladov počas OP (ak sa nezohľadnia náklady na reštrukturalizáciu).

(290)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(291)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v roku 2018 zvýšili o 6 % a následne v roku 2019 znížili o 7 %. V OP sa potom zvýšili o 26 %, čo je faktorom nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré vznikli výrobcovi z Únie. Ak by sa tieto mimoriadne náklady nezohľadňovali, údaj by v OP bol [77 000 – 81 000], čo predstavuje [2 – 7] % nárast od roku 2017.

(292)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(293)

Konečný stav zásob zostal v celom posudzovanom období na primeranej úrovni. Keďže odvetvie UHF vo všeobecnosti funguje na základe výroby na objednávku, tento ukazovateľ má v celkovej analýze ujmy menšiu dôležitosť.

(294)

Percentuálny podiel konečného stavu zásob na výrobe vykazuje mierny pokles v roku 2019 a mierny nárast v OP. Nejde však o mimoriadne zmeny zásob.

(295)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(296)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(297)

Predaj výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom sa zmenil zo stratového v roku 2017 na o niečo menej stratový v roku 2018, na výrazne stratový v roku 2019 a ešte stratovejší v OP (–9,6 %). Je potrebné poznamenať, že jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky začal v OP s reštrukturalizáciou. Náklady na túto reštrukturalizáciu vrátane vyplácania odstupného negatívne ovplyvnili druhú časť OP. Aj bez týchto mimoriadnych výdavkov by však výrobcovia zaradení do vzorky boli v OP stratoví na úrovni –5,6 %.

(298)

Je jasné, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu už v roku 2017. Vzhľadom na podiel čínskeho dovozu na trhu (18 % v roku 2017) za ceny nielen pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie, ale aj pod úrovňou jeho výrobných nákladov, to nie je prekvapivé. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 260 a 261, náklady výrobcov z Únie sa zvýšili viac ako ich ceny, čo viedlo k zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie únie nedokázalo zvýšiť ceny v rovnakej miere, v akej dochádzalo k zvyšovaniu nákladov, pričom dôvodom bol tlak na znižovanie spôsobený dovozom z ČĽR (tak z hľadiska objemov, ako aj nízkych cien). Počas celého posudzovaného obdobia boli čínske ceny skutočne stabilne nízke a výrazne pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľky 5 a 9), čím obmedzovali zvyšovanie cien. Výsledkom bolo stlačenie cien a klesajúca ziskovosť, ktoré pokračovali počas OP. Po miernom zvýšení o 1 % v roku 2018 čínske ceny v roku 2019 skutočne klesli o 3 % a následne o 0,7 % v OP. Zostávali hlboko pod cenovou úrovňou, ktorú dosahovalo výrobné odvetvie Únie. Dokazujú to aj značné rozpätia podhodnotenia ceny uvedené v odôvodnení 224.

(299)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend v oblasti čistého peňažného roku sa v posudzovanom období vyvíjal negatívne v súlade s vývojom ziskovosti.

(300)

Investície sa počas posudzovaného obdobia znížili o 23 %. Ambiciózne investičné plány sa zastavili v dôsledku nedostatočnej ziskovosti. Namiesto nich sa realizovali menej ambiciózne plány.

(301)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. V posudzovanom období sa vyvíjal negatívne z –2 % v roku 2017 na –24 % v OP. Tento vývoj sleduje klesajúcu ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(302)

Ako sa uvádza v odôvodnení 256, pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky je čoraz ťažšie získať kapitál na investície. Keďže návratnosť investícií tak rýchlo klesá, schopnosť výrobcov zaradených do vzorky získavať v budúcnosti kapitál je ešte viac ohrozená.

(303)

V posudzovanom období sa dovoz UHF z ČĽR, ktorý bol už v roku 2017 značný, výrazne zvýšil v absolútnom (+21 %) aj v relatívnom vyjadrení (+5 percentuálnych bodov v podiele na trhu), pričom spotreba v EÚ sa znížila o 6 %. V období prešetrovania dovozné ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky podhodnocovali ceny Únie v priemere o 10,8 %. Okrem špecifického podhodnotenia cien zisteného v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia zistila aj to, že čínske ceny boli počas celého posudzovaného obdobia stále nízke a výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľky 5 a 9). Výrobné odvetvie únie nedokázalo zvýšiť ceny v rovnakej miere, akou dochádzalo k zvyšovaniu nákladov, pričom dôvodom bol tlak smerom nadol spôsobený dovozom z ČĽR (z hľadiska objemov aj nízkych cien).

(304)

Už na začiatku posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie vykazovalo znaky ujmy. Vzhľadom na 18 % podiel čínskeho dovozu na trhu v roku 2017 a na skutočnosť, že jeho cena bola výrazne pod úrovňou ceny výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľky 5 a 9), to nie je prekvapivé.

(305)

Všetky makroekonomické ukazovatele, ako napríklad výroba, využitie kapacity, objem predaja na trhu EÚ, podiel na trhu, zamestnanosť a produktivita, vykazovali v posudzovanom období negatívny trend. Podobne aj úplne všetky mikroekonomické ukazovatele, ako napríklad predajné ceny na voľnom trhu EÚ, výrobné náklady, náklady práce, ziskovosť, konečný stav zásob, peňažný tok, investície a návratnosť investícií, vykazovali v posudzovanom období negatívny trend. Tie isté ukazovatele ujmy sa vyvíjali negatívne aj pri pohľade na obdobie 2017 – 2019, teda pred začatím pandémie COVID-19. V prípade mnohých ukazovateľov bola situácia v OP lepšia než v roku 2019. Je to najmä z dôvodu nižšej úrovne dovozu z ČĽR, ktorú spôsobilo vypuknutie pandémie koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020. Toto ďalej zdôrazňuje vplyv tohto dovozu na celkovú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(306)

Na základe uvedeného Komisia predbežne dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(307)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či v rovnakom čase mohli výrobné odvetvie Únie poškodiť aj iné známe faktory, a zaistila, aby sa akákoľvek možná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingový dovoz z dotknutej krajiny nepripisovala dumpingovému dovozu. Identifikovali sa tieto potenciálne faktory: spotreba, pandémia COVID-19, údajný nedostatok investícií, reštrukturalizácia výrobného odvetvia Únie, vysoké výrobné náklady v Únii, dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(308)

Zhoršovanie situácie výrobného odvetvia Únie sa zhodovalo s výrazným prenikaním dovozu z Číny, ktorým dochádzalo k trvalému podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie a k stlačeniu cien na trhu Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 224, dovozné ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky podhodnocovali ceny Únie v priemere o 10,8 %.

(309)

Objem dovozu z ČĽR sa zvýšil (ako sa uvádza v tabuľke 4) z 36 660 ton v roku 2017 na 44 276 ton v období prešetrovania, čo predstavuje nárast o 21 %. Podiel na trhu sa následne zvýšil o 29 %, t. j. z 18 % na 23 %. V rovnakom období (ako sa uvádza v tabuľke 7) sa predaj výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu znížil o 15 % a jeho podiel na voľnom trhu klesol zo 63 % na 57 %, čo predstavuje pokles o 10 %.

(310)

Situácia v období 2017 – 2019 je ešte názornejšia, keďže čínsky dovoz sa zvýšil o 27 % (z 36 660 ton na 46 595 ton) a dosiahol 24 % podiel na trhu, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu klesol na 56 % (pokles o 12 %). Napriek poklesu v spotrebe v období od roku 2018 do roku 2019 sa čínsky dovoz naozaj naďalej zvyšoval a prevzal podiel na trhu od výrobného odvetvia Únie.

(311)

V posudzovanom období sa ceny dumpingového dovozu znížili o 3 % (ako sa uvádza v tabuľke 5) z 2 869 na 2 781 EUR/t. Na porovnanie, ceny výrobného odvetvia Únie sa v rovnakom období znížili iba o 1 %, t. j. z 3 396 EUR/t v roku 2017 na 3 359 EUR/t v období prešetrovania. Hoci teda čínske ceny začínali v roku 2017 na nižšej úrovni, klesli v posudzovanom období viac (–88 EUR/t) ako ceny výrobného odvetvia Únie (–37 EUR/t). V období 2017 – 2019 čínske ceny takisto klesli o 2 %, zatiaľ čo ceny výrobného odvetvia Únie sa zvýšili takmer o 1 % (12 EUR/t).

(312)

Tlak, ktorý vyvíjal dumpingový dovoz, tak spôsobil výrobnému odvetviu Únie značné stláčanie cien. Výrobné odvetvie únie nedokázalo zvýšiť ceny v miere, v akej dochádzalo k zvyšovaniu nákladov, pričom dôvodom bol tlak smerom nadol spôsobený dovozom z Číny (z hľadiska objemov aj nízkych cien). Miera tohto tlaku smerom nadol je zrejmá prinajmenšom zo skutočnosti, že počas celého posudzovaného obdobia boli čínske ceny stabilne nízke a výrazne pod úrovňou cien a výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, čo obmedzilo možnosť zvyšovania cien (pozri odôvodnenie 265). Výsledkom bol pokles ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(313)

Rozdiel medzi rokom 2019 a OP je mimoriadne názorný, pokiaľ ide o súvislosť medzi dovozom z ČĽR a situáciou výrobného odvetvia Únie. Keď klesol dovoz v dôsledku narušenia výroby a vývozu spôsobeného v ČĽR pandémiou, výroba výrobcov Únie zaradených do vzorky, predaj, jednotkové výrobné náklady a ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa mierne zlepšili (bez ohľadu na mimoriadne náklady na reštrukturalizáciu).

(314)

Na základe uvedeného Komisia predbežne dospela k záveru, že dovoz z Číny spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(315)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že nahrádzanie UHF inými výrobkami v niektorých segmentoch by mohlo byť zdrojom ujmy výrobného odvetvia Únie.

(316)

Ako sa uvádza v odôvodnení 258, spotreba v Únii skutočne v roku 2019 a v OP klesla. Napriek tomu sa počas celého posudzovaného obdobia zvyšoval objem dovozu z ČĽR, zatiaľ čo spotreba klesala. Logicky totiž možno očakávať, že zníženie dopytu bude mať podobný vplyv na všetkých výrobcov, prípadne že aj vývoz v porovnaní s domácou spotrebou (predajom v Únii) ešte viac klesne vzhľadom na blízkosť domácich výrobcov a ich zákazníkov. Napriek tomu sa počas celého posudzovaného obdobia zvýšil dovoz z ČĽR o 21 % (27 % v roku 2019), zatiaľ čo predaj Únie na voľnom trhu sa znížil o 15 % (16 % v roku 2019). Okrem toho k miernemu zlepšeniu niektorých ukazovateľov rozoberaných v odôvodnení 284 došlo v rovnakom čase ako k nepretržitému poklesu spotreby, ako sa uvádza v tabuľke 4. Jediným výrazným rozdielom medzi týmito dvomi obdobiami boli nižšie úrovne lacného dovozu z ČĽR v dôsledku pandémie.

(317)

Pandémia COVID-19, ktorá sa začala v prvej polovici roka 2020, ovplyvnila situáciu na trhu EÚ rôzne. Ako sa uvádza v odôvodnení 259, keďže celkovú spotrebu to neovplyvnilo, došlo k miernemu poklesu dovozu z ČĽR.

(318)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 262, dumpingový čínsky dovoz sa už v období 2017 – 2019 medziročne stabilne zvyšoval, pričom na začiatku pandémie COVID-19 v prvej polovici roka 2020 dosiahol viac ako 27 % zvýšenie. Inými slovami, značná ujma, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie, sa prejavila už pred vypuknutím pandémie COVID-19, ako to dokladá negatívny vývoj všetkých makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov v období 2017 – 2019. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 284, nižší objem dovozu z ČĽR spôsobený pandémiou začiatkom roka 2020 mal pozitívny vplyv na niektoré ukazovatele ujmy. To je ďalším príkladom silnej súvislosti medzi dovozom a výskytom ujmy výrobného odvetvia Únie.

(319)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia predbežne dospela k záveru, že pandémia COVID-19 neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(320)

Jeden vyvážajúci výrobca a dvaja používatelia tvrdili, že nedostatok investícií výrobného odvetvia Únie do výrobných zariadení je jedným z dôvodov ujmy.

(321)

Ako sa uvádza v odôvodnení 256, je pravda, že viaceré ambiciózne investície výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa pozastavili. To však bolo dôsledkom výskytu ujmy výrobného odvetvia Únie a nie jeho príčinou. Napriek vážnej situácii výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia prešetrovanie odhalilo investície do mechanizmov in-line kontroly kvality a inej modernizácie existujúceho strojového parku. Viaceré spoločnosti ďalej investovali do výskumu a vývoja zameraného na výrobu tenších UHF a UHF na výrobu batérií do elektrických áut. Svedčí to o tom, že výrobné odvetvie Únie sa v rámci svojich finančných možností prispôsobilo požiadavkám trhu.

(322)

Hoci nemožno vylúčiť, že na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti výrobného odvetvia Únie môžu byť potrebné ďalšie investície do najnovšej technológie, Komisia dospela k záveru, že stav výrobných zariadení výrobného odvetvia Únie a vývoj jeho prevádzkových nákladov neoslabujú príčinnú súvislosť stanovenú medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(323)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia predbežne dospela k záveru, že obmedzené investície neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(324)

Jeden používateľ poukázal na to, že dôvodom výskytu ujmy výrobného odvetvia Únie je to, že výrobcovia z Únie opúšťajú trh a uskutočňujú reštrukturalizáciu.

(325)

K väčšine odchodov z trhu, na ktoré poukázal používateľ, došlo pred posudzovaným obdobím. Neexistovali dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že by k tomuto zatváraniu došlo za spravodlivých trhových podmienok. Naopak, podobne ako v prípade situácie týkajúcej sa investícií vysvetlenej v odôvodnení 271, zatváranie výrobných zariadení a podnikov je dôsledkom výskytu ujmy výrobného odvetvia Únie a nie jeho príčinou. V rámci reštrukturalizácie a adaptácie takéto zatváranie zvyčajne ujmu nezhorší, ale ju zmierni.

(326)

Ako sa uvádza v odôvodnení 253, je pravda, že náklady jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky v druhej polovici OP mohli mať vplyv na niektoré ukazovatele, ako sú výrobné náklady, náklady na pracovné miesta a ziskovosť. Preto v odôvodneniach 260 – 261, 263 a 268 Komisia takisto posudzovala výskyt ujmy bez ohľadu na tieto náklady. Aj bez týchto nákladových prvkov je jasné, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu počas celého posudzovaného obdobia vrátane OP.

(327)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia predbežne dospela k záveru, že reštrukturalizácia výrobného odvetvia Únie neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(328)

Jeden používateľ tvrdil, že vysoké mzdy a ceny energií sú dôvodom výskytu ujmy výrobného odvetvia Únie.

(329)

Výrobcovia z Únie od roku 2017 do OP znížili počet zamestnancov vo výrobe a v administratíve, čím značne znížili svoje celkové náklady práce, aby si zachovali konkurencieschopnosť s menším podielom na trhu. Ako je znázornené v tabuľke 10, priemerné náklady na zamestnanca sa v OP zvýšili, ale bolo to hlavne z dôvodu reštrukturalizácie jedného z výrobcov zaradených do vzorky. Bez ohľadu na tieto mimoriadne náklady zostávajú priemerné náklady na zamestnanca počas celého posudzovaného obdobia relatívne stabilné, zatiaľ čo výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vykazujú naďalej stratu na úrovni –5,6 % (pozri odôvodnenie 268).

(330)

Pokiaľ ide o náklady na energiu, predstavujú relatívne malý podiel výrobných nákladov (približne 3 %) a ako také nemajú významný vplyv na zvýšenie výrobných nákladov uvedených v tabuľke 9. Zatiaľ čo náklady na energiu na tonu UHF vyrobených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky sa počas celého posudzovaného obdobia zvýšili o 12 %, čiastočne vyplývajú zo zníženého objemu výroby a v každom prípade nemôžu byť vzhľadom na podiel nákladov na energiu na výrobných nákladoch zodpovedné za nárast výrobných nákladov v tabuľke 9.

(331)

Jeden používateľ tvrdil, že nedostatok vertikálnej integrácie je zdrojom značnej ujmy výrobného odvetvia Únie.

(332)

Komisia poukázala na to, že nedostatok vertikálnej integrácie neprerušuje reťazec príčinných súvislostí, keďže tento faktor sa počas celého posudzovaného obdobia nezmenil. Okrem toho nie sú ani všetci čínski vyvážajúci výrobcovia vertikálne integrovaní. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(333)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia predbežne dospela k záveru, že mzdy, náklady na energiu a nedostatok vertikálnej integrácie neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(334)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín

(335)

Dovoz z tretích krajín bol relatívne obmedzený. Priemerné ceny dovozu z tretích krajín boli počas celého posudzovaného obdobia stabilne nad úrovňou čínskych cien. Mierne pod úrovňou cien Únie boli len v rokoch 2017 a 2018 a následne ich presiahli v roku 2019 a v OP. V posudzovanom období sa objem dovozu z tretích krajín znížil (–21 %). Vzhľadom na pokles spotreby jeho podiel na trhu zostal počas celého posudzovaného obdobia približne na úrovni 5 %. Jeho ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 12 %.

(336)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že vývoj dovozu z iných krajín za posudzované obdobie neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(337)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(338)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšil o 7 % približne z 57 356 ton v roku 2017 približne na 61 811 ton v období prešetrovania.

(339)

Priemerná cena tohto vývozu sa najskôr v roku 2018 zvýšila o 4 % a potom sa postupne znižovala na nižšiu úroveň ako v roku 2017 (–3 %) v období prešetrovania. Priemerná cena tohto vývozu zostala stabilne nad cenou, ktorú bolo schopné výrobné odvetvie Únie dosiahnuť na trhu EÚ.

(340)

Vzhľadom na úrovne cien vývozu výrobného odvetvia Únie do tretích krajín Komisia predbežne dospela k záveru, že vývozná výkonnosť neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(341)

Existuje jasná súvislosť medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie a zvýšením dovozu z ČĽR.

(342)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Žiadne z faktorov neprispeli k negatívnemu vývoju ukazovateľov ujmy v posudzovanom období, a to ani samostatne, ani vo vzájomnej kombinácii.

(343)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory posudzované individuálne alebo kolektívne neoslabili kauzálnu súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou.

(344)

V Únii je známych jedenásť skupín spoločností, ktoré vyrábajú UHF. Výrobné odvetvie Únie priamo zamestnáva viac ako 2 000 pracovníkov, pričom nepriamo od neho závisia mnohí ďalší. Výrobcovia sú rozšírení po celej Únii.

(345)

Neexistencia opatrení bude mať pravdepodobne významný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, pokiaľ ide o ďalšie stláčanie cien, nižšie objemy predaja a ďalšie zhoršovanie ziskovosti. Tieto opatrenia umožnia výrobnému odvetviu Únie dosiahnuť svoj potenciál na trhu Únie, získať späť stratený podiel na trhu a zvýšiť ziskovosť na úrovne očakávané za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

(346)

Vzhľadom na to Komisia dospela k záveru, že uloženie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie a jeho dodávajúcich výrobcov.

(347)

Ako sa uvádza v odôvodnení 36, dotazník vyplnilo deväť používateľov zastupujúcich odvetvie flexibilných obalov, ako aj odvetvie stavebných materiálov. Týchto deväť spoločností tvorí približne 27 % čínskeho dovozu počas OP. Pripomienky predložili dvaja ďalší používatelia, nevyplnili však dotazník. Na základe týchto odpovedí Komisia nezistila významnú závislosť od UHF dovážaných z ČĽR. U väčšiny spolupracujúcich používateľov UHF z ČĽR predstavovali nula až 7 % výrobných nákladov na výrobu výrobkov, na ktoré sa používajú UHF. Výnimkou boli dvaja používatelia (jeden z odvetvia stavebníctva a druhý z odvetvia obalov), ktorí dovážajú [80 – 95] % a [85 – 100] % UHF z ČĽR v uvedenom poradí, čo tvorí [15 – 25] % a [20 – 30] % nákladov na ich príslušnú výrobu. V tejto fáze prešetrovania sa v informáciách poskytnutých v ich odpovediach nachádzajú medzery a nemožno spoľahlivo posúdiť ich schopnosť preniesť alebo absorbovať dodatočné náklady. Tento aspekt sa bude ďalej prešetrovať.

(348)

Štyria používatelia tvrdili, že výrobcovia z Únie nemôžu poskytovať rovnako kvalitné UHF ako čínski výrobcovia z dôvodu nedostatku investícií do nových strojov a vybavenia na in-line kontrolu kvality. Hoci je pravda, že výrobcovia z Únie majú všeobecne starší strojový park ako čínski výrobcovia, výrobcovia z Únie doň investujú a takisto používajú in-line nástroje na sledovanie kvality. Ako vyplýva z údajov výrobného odvetvia Únie o vývoze, výrobcovia z Únie sú takisto schopní úspešne konkurovať na trhoch tretích krajín, čo dokazuje, že ich výrobok spravidla nie je nižšej kvality v porovnaní so svetovým štandardom. Hoci niektoré čínske spoločnosti s vedúcim postavením na trhu majú zariadenia schopné efektívne vyrábať vysokokvalitný výrobok, z analýzy kvality, ktorú predložil používateľ, vyplynulo, že to neplatí pre celé odvetvie UHF v ČĽR a všetkých jeho vyvážajúcich výrobcov.

(349)

Traja používatelia tvrdili, že výrobcovia z Únie nedodávajú veľké šírky alebo majú prinajmenšom dodávateľské obmedzenia určitých rozmerov. Z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia z Únie môžu poskytovať všetky šírky požadované na trhu. Určité šírky môžu byť nákladovo efektívnejšie ako iné v závislosti od maximálnej šírky valcovacej stolice, čo sa následne odráža v rokovaniach o cene, taká však je bežná obchodná prax.

(350)

Traja používatelia tvrdili, že výrobcovia z Únie nie sú schopní poskytovať kvalitné UHF s hrúbkou menej ako 6 mikrónov. Ako sa uvádza v odôvodnení 50, Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie nielenže má existujúcu kapacitu a uskutočňuje komerčný predaj v tomto segmente, ale takisto investuje do výroby hrúbok menej ako 6 mikrónov, ktoré v OP predstavovali rozvíjajúci sa trhový segment s relatívne nízkou spotrebou.

(351)

Dvaja používatelia tvrdili, že antidumpingové clá by spôsobili prerušenie dodávateľského reťazca. Hoci v určitých situáciách špičkový dopyt môže spôsobiť dlhšie dodacie lehoty a čínski výrobcovia môžu mať väčšiu finančnú flexibilitu na vytvorenie zásob surovín, je potrebné poznamenať, že rovnako môže dôjsť k prerušeniu dodávateľského reťazca z ČĽR, ako to bolo v prípade COVID-19, v dôsledku čoho je prežitie výrobcov z Únie dôležitým faktorom stability dodávok v Európe. Ako sa uvádza v tabuľke 6, v každom prípade majú používatelia v Únii k dispozícii značnú voľnú výrobnú kapacitu.

(352)

Dvaja používatelia tvrdili, že antidumpingové clá ohrozia konkurencieschopnosť spracovateľského odvetvia, ktoré na trhu Únie súťaží s výrobcami z krajín mimo Únie, keďže zvyšovanie nákladov nebudú môcť preniesť na svojich zákazníkov. Európski spracovatelia by preto mohli presunúť výrobu mimo Únie. Neboli však predložené žiadne konkrétne dôkazy o neschopnosti preniesť dodatočné náklady na spracovateľov.

(353)

Dvaja používatelia tvrdili, že clá by boli v rozpore s európskym cieľom udržateľnosti, keďže používanie tenších UHF by pomohlo dosiahnuť tieto ciele. Hoci Komisia už v predchádzajúcom texte (pozri odôvodnenie 50) dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie má výborné predpoklady na výrobu tenších UHF, je potrebné poznamenať, že Európska únia nemôže budovať udržateľnú ekologickú politiku, ktorej prvkom sú aj ekologické izolačné materiály pre stavebníctvo, na výrazne dumpingovom a ujmu spôsobujúcom dovoze z ČĽR.

(354)

Jeden používateľ tvrdil, že clá by narušili trh, keďže dvaja z najväčších výrobcov UHF, ktorí sú takisto spracovateľmi, by mali vlastnú spotrebu väčšiu ako 70 % ich výroby. Vzhľadom na počet výrobcov z Únie je vysoko nepravdepodobné, že by vlastná spotreba dvoch integrovaných výrobcov UHF, ktorí sú aj spracovateľmi, deformovala trh. V EÚ je navyše dostupná značná voľná kapacita na výrobu UHF. Napokon by neuloženie antidumpingových opatrení z tohto dôvodu znamenalo uprednostnenie jedného obchodného modelu (neintegrovanej výroby) pred druhým.

(355)

Jeden používateľ tvrdil, že namiesto uloženia antidumpingových ciel by sa mohla výrobnému odvetviu Únie ponúknuť štátna pomoc. Komisia však podotkla, že štátna pomoc nie je vhodným nástrojom na boj proti dumpingu spôsobujúcemu ujmu.

(356)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neexistuje jednotný záujem používateľov, a to ani v prospech, ani proti uloženiu opatrení. Používatelia, ktorí sa vyjadrili proti uloženiu opatrení, najmä dvaja používatelia uvedení v odôvodnení 339, môžu čeliť určitým negatívnym následkom.

(357)

Pripomienky k začatiu konania poskytlo konzorcium piatich neprepojených dovozcov. Len jeden neprepojený dovozca, predstavujúci [15 – 25 %] dovozu z ČĽR, predložil vyplnený dotazník pre dovozcov. V tejto fáze prešetrovania sa v informáciách poskytnutých v jeho odpovediach nachádzajú medzery a nemožno spoľahlivo posúdiť jeho schopnosť preniesť alebo absorbovať dodatočné náklady. Tento aspekt sa bude ďalej prešetrovať.

(358)

Konzorcium tvrdilo, že výrobcovia z Únie nie sú schopní vyrábať celú škálu UHF v požadovanej kvalite a objeme z dôvodu technických obmedzení vyplývajúcich z nedostatku vertikálnej integrácie väčšiny výrobcov z Únie. To by spôsobilo vyššie výrobné náklady, nižšiu kvalitu, závislosť od trhu so surovinou (hliníkovými pásmi) a dlhšie dodacie lehoty v dôsledku dlhšieho dodávateľského reťazca. Konzorcium ďalej tvrdilo, že nedostatok investícií, najmä do systémov in-line detekcie, vedie k problémom s kvalitou. Konzorcium preto očakáva nedostatok dodávok, najmä v prípade tenkých UHF, ak by sa uložili opatrenia. Spolu s vyššími cenami by to oslabilo konkurencieschopnosť spracovateľov (používateľov) z Únie.

(359)

Ako sa uvádza v oddiele 4.6.2.1, zdá sa, že výrobné odvetvie Únie má dostatočnú voľnú kapacitu, a to aj s prihliadnutím na vysokú úroveň použitia na vlastnú spotrebu dvoch veľkých výrobcov z Únie. V rozpore s tvrdením konzorcia dovozcov sa investuje do in-line kontroly kvality a z údajov jasne nevyplýva vyššia kvalita čínskych UHF.

(360)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že uloženie opatrení nemusí byť nevyhnutne v záujme dovozcov. Podrobnejšie však posúdila pravdepodobné účinky týchto opatrení s prihliadnutím na rôzne predmetné záujmy (pozri oddiel 6.4).

(361)

V súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia Komisia posúdila protichodné záujmy a venovala osobitnú pozornosť potrebe odstrániť účinky dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktoré narúšajú obchod, a obnoviť účinnú hospodársku súťaž.

(362)

Pokiaľ ide o zvýšenie cien, z prešetrovania vyplynulo, že čínske ceny podhodnocovali ceny Únie v priemere o 10,8 % a že stláčanie cien viedlo k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie. Komisia usúdila, že aj keby sa ceny znovu zvýšili na udržateľné úrovne, toto zvýšenie by bolo vzhľadom na úroveň hospodárskej súťaže na trhu Únie obmedzené. Ako sa uvádza v oddiele 4.6.2.1, výrobné odvetvie Únie má dostatočnú voľnú kapacitu. Vzhľadom na to by bol aj negatívny vplyv na používateľov naďalej obmedzený. Tento záver nemenia žiadne z konkrétnych argumentov predložených používateľmi a dovozcami rozobraných v odôvodneniach 340 až 348 a 350 až 351.

(363)

Pri posudzovaní významnosti negatívnych účinkov na dodávateľov Komisia najskôr poznamenala, že úroveň spolupráce bola relatívne nízka, keďže len jeden z piatich spolupracujúcich dovozcov predložil vyplnený dotazník. Ako sa uvádza v odôvodnení 349, v tejto fáze prešetrovania nemožno stanoviť, či by dovozca bol schopný absorbovať zvýšenie ceny, keďže neposkytol príslušné údaje.

(364)

Na základe uvedeného Komisia predbežne dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody vedúce k záveru, že uloženie predbežných opatrení na dovoz UHF s pôvodom v Číne nie je v záujme Únie.

(365)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Únie.

(366)

V tomto prípade navrhovatelia tvrdili, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Na vykonanie posúdenia vhodnej úrovne opatrení preto Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Následne preskúmala, či by dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo vyššie ako ich rozpätie predaja pod cieľovú cenu (pozri odôvodnenie 380).

(367)

Komisia najprv stanovila výšku cla potrebného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tomto prípade by sa ujma odstránila, keby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov „vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia“ (článok 7 ods. 2d základného nariadenia) a dosiahnuť primeraný zisk (ďalej len „cieľový zisk“).

(368)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory:

(369)

Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(370)

V posudzovanom období dokázala len jedna spoločnosť zaradená do vzorky dosiahnuť v roku 2017 zisk vyšší ako 6 %. Ostatné dve spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré spolu tvorili [65 – 85] % predaja všetkých spoločností zaradených do vzorky v Únii, boli počas celého posudzovaného obdobia stratové. Konsolidované ziskové rozpätie výrobného odvetvia Únie, so zohľadnením najvyššieho ziskového rozpätia každej spoločnosti zaradenej do vzorky, predstavovalo v posudzovanom období stratu 1 %.

(371)

Vzhľadom na uvedené bolo stanovené ziskové rozpätie 6 % v súlade s ustanoveniami článku 7 ods. 2c.

(372)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú počas obdobia uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Komisia stanovila dodatočné náklady v rozpätí od 9,93 do 15,64 EUR/t, o ktoré sa dotknutým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky zvýšila cena nespôsobujúca ujmu. Poznámka do spisu o spôsobe, akým Komisia stanovila tieto dodatočné náklady, je k dispozícii v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie.

(373)

Tieto náklady zahŕňali dodatočné budúce náklady na zabezpečenie súladu so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (ďalej len „EU ETS“). Systém EU ETS je základným kameňom politiky EÚ zameranej na dosiahnutie súladu s mnohostrannými environmentálnymi dohodami. Takéto dodatočné náklady boli vypočítané na základe priemerných odhadovaných dodatočných emisných kvót, ktoré sa budú musieť nakúpiť v období uplatňovania opatrení (2021 až 2025). Emisné kvóty použité vo výpočte nezahŕňali bezplatné dostupné kvóty a boli upravené tak, aby sa zabezpečilo, že sa vzťahujú výlučne na podobný výrobok. Pri dodatočných nákladoch sa prihliadlo aj na nepriame náklady na CO2 vyplývajúce zo zvýšenia cien elektriny v období 2021 až 2025 v súvislosti so systémov EU ETS. Tieto nepriame náklady na CO2 vychádzali aj z emisných kvót a nezahŕňali žiadne kompenzácie prijaté od vnútroštátnych orgánov.

(374)

Náklady na emisné kvóty boli extrapolované tak, aby zohľadňovali očakávané zmeny cien počas trvania opatrení. Zdrojom týchto predpokladaných cien je správa spoločnosti Bloomberg New Energy Finance z 2. marca 2021. Priemerná predpokladaná cena emisných kvót za toto obdobie predstavuje 35,50 EUR/t vypusteného CO2.

(375)

Komisia na tomto základe vypočítala cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(376)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(377)

Pokiaľ ide o reziduálne rozpätie, vzhľadom na to, že spolupráca s čínskymi vývozcami bola rozsiahla, a vzhľadom na ďalšie úvahy vysvetlené v odôvodnení 289, Komisia stanovila reziduálne rozpätie na úrovni najvyššieho rozpätia predaja pod cieľovú cenu stanoveného pre druhy výrobkov predávaných v reprezentatívnych množstvách, a to na základe údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Takto vypočítané reziduálne rozpätie predaja pod cieľovú cenu sa stanovilo na úrovni 29,1 %.

(378)

Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

(379)

Ako je vysvetlené v oznámení o začatí konania, navrhovateľ poskytol Komisii dostatočné dôkazy o tom, že v dotknutej krajine existujú v súvislosti s prešetrovaným výrobkom deformácie trhu so surovinami. Preto sa v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia týmto prešetrovaním preskúmali údajné narušenia, aby bolo možné posúdiť, či by v prípade potreby bolo na odstránenie ujmy postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie.

(380)

Navrhovateľ tvrdil, že v ČĽR sa na jednu zo surovín používanú pri výrobe dotknutého výrobku vzťahovala vývozná daň, a preto v súvislosti s ňou dochádzalo k narušeniam. Surovinou spôsobujúcou narušenia boli hliníkové ingoty, ktoré podľa navrhovateľa tvorili viac ako 17 % výrobných nákladov na dotknutý výrobok.

(381)

Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že ČĽR uplatňovala v OP vývoznú daň na hliníkové ingoty. Táto daň predstavuje 15 % vývoznej ceny ingotov. Komisia preto dospela k záveru, že dané opatrenie patrí do zoznamu opatrení, ktoré prispievajú k narušeniu v súvislosti so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(382)

Komisia potvrdila, že hliníkové ingoty tvorili viac ako 17 % výrobných nákladov na dotknutý výrobok. Komisia ďalej v súlade s článkom 7 ods. 2a druhým pododsekom preskúmala, či bola cena tejto suroviny výrazne nižšia v porovnaní s cenami na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. Na účely tohto porovnania Komisia predbežne použila referenčnú cenu stanovenú na výpočet normálnej hodnoty, konkrétne dovoznú cenu hliníkových ingotov do Turecka, ako sa uvádza v tabuľke 2 v odôvodnení 208, pretože v danom prípade sa predpokladalo, že táto cena zároveň tvorí cenu na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. Komisia porovnala túto referenčnú cenu s cenou hliníkových ingotov, ktorú skutočne platili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a na základe toho zistila, že nákupná cena tejto suroviny v ČĽR pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nebola výrazne pod úrovňou referenčnej ceny v reprezentatívnej krajine, a to v priemere v rozsahu [0 % – 5 %]. Z dôkazov v spise takisto vyplynulo, že ceny hliníkových ingotov na domácom trhu kolísali nad aj pod úrovňou medzinárodných cien.

(383)

Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že cena hliníkových ingotov nebola výrazne nižšia ako ceny na reprezentatívnych medzinárodných trhoch. Komisia preto v tejto fáze usúdila, že podmienky článku 7 ods. 2a základného nariadenia neboli splnené, v dôsledku čoho sa na stanovenie úrovne predbežného cla uplatnili ustanovenia článku 7 ods. 2.

(384)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti, záujmu Únie a úrovni opatrení, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(385)

V súlade s pravidlom nižšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali v nadväznosti na predbežný záver uvedený v odôvodnení 383 o možnom uplatnení článku 7 ods. 2a základného nariadenia uložiť na dovoz UHF s pôvodom v Čínskej ľudovej republike predbežné antidumpingové opatrenia.

(386)

Komisia porovnala rozpätia predaja pod cenu a dumpingové rozpätia (odôvodnenie 377). Výška cla bola stanovená z dumpingového rozpätia a rozpätia predaja pod cenu na úrovni toho, ktoré bolo nižšie.

(387)

Na základe toho by mali byť predbežné antidumpingové colné sadzby vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(388)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážali preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

(389)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(390)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 4 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(391)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(392)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(393)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj všeobecnej verejnosti na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám boli poskytnuté tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(394)

V nadväznosti na predbežné poskytnutie informácií boli doručené pripomienky od dvoch vyvážajúcich výrobcov (Xiamen a Donghai), ako aj od jedného používateľa (Manreal). Z týchto pripomienok sa žiadne netýkali chýb v písaní, a preto nepatrili do rozsahu pôsobnosti predbežného poskytovania informácií.

(395)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(396)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,