(1)

Investovanie do vzdelávacej mobility pre všetkých bez ohľadu na pôvod a prostriedky a do spolupráce a rozvoja inovačných politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu je kľúčom k budovaniu inkluzívnych, súdržných a odolných spoločností a k zachovaniu konkurencieschopnosti Únie, a v kontexte rýchlych a hlbokých zmien vyvolaných technologickou revolúciou a globalizáciou o to dôležitejšie. Takáto investícia navyše prispieva aj k posilneniu európskej identity a hodnôt a k demokratickejšej Únii.

(2)

Komisia vo svojom oznámení zo 14. novembra 2017 s názvom „Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou“ predstavila svoju víziu práce na zriadení európskeho vzdelávacieho priestoru, v ktorom by vzdelávaniu nebránili štátne hranice. V uvedenom oznámení sa stanovila vízia Únie, v ktorej by sa pobyt v inom členskom štáte na účely štúdia a vzdelávania v akejkoľvek forme či prostredí stal normou, kde by sa ľudia bežne okrem materčiny dohovorili dvomi ďalšími jazykmi a kde by ľudia mali silný pocit o svojej identite ako Európania, ako aj silné povedomie o kultúrnom dedičstve a rozmanitosti Európy. V uvedenej súvislosti Komisia zdôraznila potrebu podporiť osvedčený program Erasmus+ vo všetkých kategóriách učiacich sa, ktoré už pokrýva, s cieľom osloviť učiacich sa s nedostatkom príležitostí.

(3)

Význam vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže pre budúcnosť Únie sa odráža v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“. V uvedenom oznámení sa zdôraznila potreba splniť záväzky prijaté členskými štátmi na sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa uskutočnil v Göteborgu 17. novembra 2017, a to aj prostredníctvom úplnej implementácie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý 17. novembra 2017 slávnostne vyhlásili a podpísali Európsky parlament, Rada a Komisia (4) a jeho zásady č. 1 týkajúcej sa vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. V uvedenom oznámení sa zdôraznila potreba zintenzívniť mobilitu a výmeny, a to aj prostredníctvom značne posilneného, inkluzívneho a rozšíreného programu Erasmus+, ako o to požiadala Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017.

(4)

V zásade č. 1 Európskeho piliera sociálnych práv sa stanovuje právo každého človeka na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. V Európskom pilieri sociálnych práv sa takisto objasňuje význam kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých.

(5)

Vedúci predstavitelia 27 členských štátov v Bratislavskej deklarácii, podpísanej 16. septembra 2016, zdôraznili svoje odhodlanie poskytnúť mládeži lepšie príležitosti. V Rímskej deklarácii, podpísanej 25. marca 2017, sa vedúci predstavitelia 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Komisie zaviazali usilovať sa o vytvorenie takej Únie, v ktorej mladí ľudia získajú to najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu a v ktorej budú môcť študovať a nájsť si prácu na celom kontinente, a ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť.

(6)

V správe Komisie z 31. januára 2018 o hodnotení programu Erasmus+ (2014 – 2020), zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (5) (ďalej len „program na roky 2014 – 2020“), v polovici jeho trvania, sa potvrdilo, že vytvorenie jednotného programu pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport viedlo k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergiám v riadení uvedeného programu, ale uzavrelo sa, že na konsolidáciu zvýšenej efektívnosti programu na roky 2014 – 2020 boli potrebné ďalšie zlepšenia. V rámci konzultácií na účely uvedeného hodnotenia programu v polovici jeho trvania a konzultácií o budúcom programe členské štáty a zainteresované strany dôrazne vyzvali na kontinuitu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti programu Erasmus+, jeho štruktúru a mechanizmy jeho realizácie, pričom vyzvali na viaceré zlepšenia, napríklad aby bol program Erasmus+ inkluzívnejší, jednoduchší a pre prijímateľov lepšie zvládnuteľný. Členské štáty a zainteresované strany tiež vyjadrili svoju plnú podporu tomu, aby bol program Erasmus+ naďalej integrovaný a opieral sa o model celoživotného vzdelávania. Európsky parlament vo svojom uznesení z 2. februára 2017 o vykonávaní programu Erasmus+ (6) privítal integrovanú štruktúru programu na roky 2014 – 2020 a vyzval Komisiu, aby plne využila potenciál dimenzie celoživotného vzdelávania uvedeného programu posilnením a podporou medzisektorovej spolupráce v programe Erasmus+. Členské štáty a zainteresované strany tiež zdôraznili potrebu ďalšieho posilnenia medzinárodného rozmeru programu Erasmus+.

(7)

V rámci otvorenej verejnej konzultácie z roku 2018, týkajúcej sa financovania z prostriedkov Únie v oblasti hodnôt a oblasti mobility, sa kľúčové zistenia správy o hodnotení programu na roky 2014 – 2020 v polovici trvania potvrdili a zároveň sa zdôraznila potreba, aby bol budúci program inkluzívnejší, ďalej sa prioritne zameriaval na modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy a posilňoval priority týkajúce sa podpory európskej identity, aktívneho občianstva a účasti na demokratickom živote.

(8)

Komisia vo svojom oznámení z 2. mája 2018 s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ vyzvala, aby sa v ďalšom finančnom rámci zvýšili investície do ľudí a prehĺbilo zameranie na mládež. Komisia v uvedenom oznámení uznala, že program Erasmus+ je jedným z najvýraznejších úspechov Únie. Komisia vo svojom oznámení z 27. mája 2020 s názvom „Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy“ uznala úlohu programu Erasmus+ pri zvyšovaní odolnosti Únie a riešení sociálnych a hospodárskych výziev. Potvrdila tiež svoje odhodlanie výrazne posilniť program Erasmus+. Umožnilo by to väčšiemu počtu ľudí presťahovať sa do inej krajiny za vzdelávaním alebo za prácou a umožnilo by to usilovať sa o inklúziu a zapojenie viac osôb s nedostatkom príležitostí.

(9)

V tejto súvislosti treba zriadiť Erasmus+, program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (ďalej len „program“), ako nástupcu programu na roky 2014 – 2020. Mal by sa posilniť integrovaný charakter programu na roky 2014 – 2020, ktorý zahŕňa vzdelávanie vo všetkých kontextoch, či už formálnom, neformálnom alebo informálnom, a vo všetkých etapách života, aby sa podporili flexibilné vzdelávacie dráhy, čím by sa umožnilo ľuďom získavať a zlepšovať vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sú potrebné na osobný rozvoj, a zvládanie výziev a čo najlepšie využitie príležitostí 21. storočia.

(10)

Program by sa mal zriadiť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 stanoveného nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (7) (ďalej len „VFR na roky 2021-2027“).

(11)

Program by mal byť vybavený takými mechanizmami, ktoré mu umožnia stať sa ešte užitočnejším pri plnení politických cieľov a priorít Únie v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu. Jednotný prístup založený na celoživotnom vzdelávaní je dôležitý na to, aby ľudia zvládali prechod medzi rôznymi etapami počas svojho života. Takýto prístup by sa mal podporovať účinnou medzisektorovou spoluprácou. V záujme rozvíjania takéhoto prístupu by sa v nasledujúcom programe malo zachovať úzke prepojenie s celkovým strategickým rámcom pre politickú spoluprácu Únie v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy a mládeže vrátane politických programov pre školy, vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu a vzdelávanie dospelých a zároveň by sa mali posilňovať a rozvíjať nové synergie s inými súvisiacimi programami a oblasťami politiky Únie.

(12)

Program je kľúčovou zložkou budovania európskeho vzdelávacieho priestoru. Komisia v nadväznosti na svoje oznámenie zo 14. novembra 2017 s názvom „Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou“ opätovne pripomenula vo svojom oznámení z 30. septembra 2020 o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, že program Erasmus+ je naďalej kľúčový pri dosahovaní cieľov v oblasti kvalitného a inkluzívneho vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania a pri príprave Únie na zvládnutie digitálnej a zelenej transformácie. Program by mal byť vybavený takými mechanizmami, aby prispieval k rámcu nasledujúcemu po strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave a k aktualizovanému Európskemu programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť stanovenom v oznámení Komisie z 1. júla 2020 so spoločným záväzkom v prospech strategického významu zručností, kľúčových kompetencií a vedomostí na udržanie pracovných miest a podporu rastu, konkurencieschopnosti, inovácie a sociálnej súdržnosti v súlade s odporúčaním Rady z 22. mája 2018 (8). Program by mal prispievať k realizácii akčného plánu digitálneho vzdelávania, stanoveného v oznámení Komisie z 30. septembra 2020 s názvom „Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027: Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku“. Program by mal reagovať na potrebnú digitálnu transformáciu vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu. Program by tiež mal byť oporou pre členské štáty pri dosahovaní cieľov Parížskej deklarácie zo 17. marca 2015 o podpore občianstva a spoločných hodnôt, ako sú sloboda, tolerancia a nediskriminácia, prostredníctvom vzdelávania.

(13)

V súlade so stratégiou Európskej únie pre mládež na roky 2019-2027 (9), rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2019 – 2027 založeným na oznámení Komisie z 22. mája 2018 s názvom „Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež“, by sa prostredníctvom programu mala podporovať kvalitná práca s mládežou, nástroje a systémy na odbornú prípravu pracovníkov s mládežou, potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a kvalitné prístupy na posilnenie postavenia mládežníckych organizácií. Programom by sa mal podporiť inkluzívny a široký Európsky dialóg s mládežou, ktorého priority vychádzajú z potrieb mladých ľudí.

(14)

V programe by sa mal zohľadniť príslušný pracovný plán Európskej únie pre šport, ktorý je rámcom spolupráce na úrovni Únie v oblasti športu. Mala by sa zabezpečiť konzistentnosť a komplementárnosť medzi príslušným pracovným plánom Európskej únie pre šport a akciami v oblasti športu podporovanými v rámci programu. Je potrebné zamerať sa najmä na šport pre všetkých, keďže šport zohráva významnú rolu pri podpore pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu, medziľudských vzťahov, sociálneho začleňovania a rovnosti. Programom by sa mala podporiť vzdelávacia mobilita pracovníkov v športe, v prvom rade v športe pre všetkých. Aj pracovníci v inej oblasti ako je šport pre všetkých vrátane tých, ktorí sa venujú dvojitej športovej a nešportovej kariére, môžu zlepšiť dopad vzdelávania a prenos vedomostí na pracovníkov a organizácie športu pre všetkých. Programom by preto malo byť možné podporiť aj príležitosti v oblasti vzdelávacej mobility pre pracovníkov v inej oblasti ako je šport pre všetkých, ak účasť takýchto pracovníkov môže byť prínosom pre šport pre všetkých. Program by mal prispieť k podpore spoločných európskych hodnôt prostredníctvom športu, dobrej správy a integrity v športe, udržateľného rozvoja a vzdelávania, odbornej prípravy a zručností v športe a prostredníctvom športu. Neziskové športové podujatia podporované programom by mali mať európsky rozmer a vplyv.

(15)

Programom by malo byť možné podporiť všetky študijné odbory a mal by prispieť najmä k posilňovaniu inovačnej kapacity Únie podporou činností, ktoré pomáhajú ľuďom rozvíjať vedomosti, zručnosti, kompetencie a postoje, ktoré potrebujú vo výhľadovo orientovaných študijných odboroch alebo oblastiach, ako sú veda, technika, inžinierstvo, humanitné vedy, a matematika, zmena klímy, ochrana životného prostredia, udržateľný rozvoj, čistá energia, umelá inteligencia, robotika, analýza údajov, dizajn a architektúra a digitálna a mediálna gramotnosť. Inovácia sa môže podporovať prostredníctvom všetkých akcií vzdelávacej mobility a spolupráce riadených či už priamo, alebo nepriamo.

(16)

Synergiami s programom Horizont Európa, zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (10) (ďalej len „program Horizont Európa“), by sa malo zabezpečiť, aby sa kombinované zdroje z programu a programu Horizont Európa využívali na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Z programu Horizont Európa sa v prípade potreby doplní podpora programu určená na iniciatívu Európske univerzity v rámci vývoja nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácie. Synergie s programom Horizont Európa pomôžu podporiť integráciu vzdelávania a výskumu, a to najmä v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania.

(17)

Nové a vznikajúce technológie ponúkajú významné príležitosti pre vzdelávanie a výmenu a počas pandémie ochorenia COVID-19 sa ukazujú ako osobitne dôležité. Okrem fyzickej vzdelávacej mobility, ktorá zostáva hlavnou akciou programu, by sa mali podporovať virtuálne formáty, ako je virtuálne vzdelávanie, s cieľom doplniť alebo podporiť fyzickú vzdelávaciu mobilitu, ponúknuť zmysluplné príležitosti na vzdelávanie pre tých, ktorí nie sú schopní fyzicky sa presťahovať do inej krajiny, ako je ich krajina pobytu, alebo podporovať výmeny prostredníctvom inovačných vzdelávacích formátov. V relevantných prípadoch by sa v rámci programu mala podporovať virtuálna spolupráca. Komisia by mala tam, kde je to možné a vhodné, zabezpečiť, aby sa virtuálne vzdelávacie nástroje vyvinuté v rámci programu sprístupnili širšej verejnosti.

(18)

Program by mal byť pri plnení svojich cieľov inkluzívnejší, a to tak, že sa zlepší miera účasti osôb s nedostatkom príležitostí. Účasti osôb s nedostatkom príležitostí na programe by mohol pomôcť rad opatrení vrátane lepšieho a cielenejšieho kontaktu s verejnosťou, komunikácie, poradenstva a pomoci, zjednodušených postupov, pružnejších formátov vzdelávacej mobility a zvýšenej spolupráce s malými organizáciami, najmä začínajúcimi organizáciami a miestnymi komunitnými organizáciami, ktoré pracujú priamo so znevýhodnenými učiacimi sa všetkých vekových kategórií. Je dôležité uznať, že nízka úroveň účasti osôb s nedostatkom príležitostí má rôzne príčiny a závisí od rôznych kontextov. Preto by sa ako súčasť celoúnijného rámca takýchto opatrení zameraných na zvýšenie účasti osôb s nedostatkom príležitostí mali vypracovať akčné plány začleňovania, ktoré by sa mali prispôsobiť cieľovým skupinám a špecifickým okolnostiam v každom členskom štáte.

(19)

V niektorých prípadoch je z finančných dôvodov menej pravdepodobné, že sa osoby s nedostatkom príležitostí zúčastnia na programe, či už z dôvodu svojej ekonomickej situácie, alebo pre vyššie náklady na účasť, ktoré ich osobitná situácia prináša, ako je to často v prípade osôb so zdravotným postihnutím. V takýchto prípadoch by sa ich účasť mohla uľahčiť cielenou finančnou podporou. Komisia by preto mala zabezpečiť zavedenie takýchto finančných podporných opatrení, a to aj prostredníctvom možných úprav grantov na vnútroštátnej úrovni. Dodatočné náklady súvisiace s opatreniami na uľahčenie začleňovania by nemali byť dôvodom na zamietnutie žiadosti.

(20)

Mal by sa prijať celý rad opatrení na zjednodušenie postupov v rámci programu na úrovni vykonávania, aby sa program stal prístupnejší pre začínajúce organizácie a organizácie s menšou administratívnou kapacitou a aby bol pre prijímateľov lepšie zvládnuteľný. V tejto súvislosti by systémy informačných technológií programu mali byť používateľsky ústretové a mali by poskytovať jednoduchý prístup k príležitostiam, ktoré program ponúka. Aj postupy zavedené na vykonávanie programu by mali byť konzistentné a jednoduché a mali by ich sprevádzať vysokokvalitné podporné opatrenia a informácie. Na tento účel by sa mali organizovať pravidelné stretnutia siete národných agentúr.

(21)

Komisia vo svojom oznámení zo 14. novembra 2017 s názvom „Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou“ zdôraznila kľúčovú úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie, kultúra a šport pri podpore aktívneho občianstva a spoločných hodnôt u najmladších generácií. Posilňovanie európskej identity a podpora aktívnej účasti jednotlivcov a občianskej spoločnosti na demokratických procesoch sú nesmierne dôležité pre budúcnosť Európy a demokratických spoločností. Cesta do zahraničia za štúdiom, učením sa, odbornou prípravou a prácou alebo z dôvodu účasti na mládežníckych a športových činnostiach prispieva k posilňovaniu uvedenej európskej identity v celej jej rozmanitosti. Zvyšuje pocit spolupatričnosti s kultúrnym spoločenstvom a podporuje medzikultúrne vzdelávanie, kritické myslenie a aktívne občianstvo u ľudí všetkých vekových kategórií. Účastníci činností vzdelávacej mobility by sa mali zapájať do života svojich miestnych komunít a spájať sa s miestnymi komunitami vo svojej hostiteľskej krajine, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Programom by sa mali podporovať činnosti spojené s posilňovaním všetkých aspektov tvorivosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže a so zlepšovaním jednotlivých kľúčových kompetencií.

(22)

V rámci programu by sa mali podporovať len také akcie a činnosti, ktoré predstavujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu. Pojem európska pridaná hodnota má byť chápaný široko a možno ho preukázať rôznymi spôsobmi, napríklad ak majú akcie alebo činnosti nadnárodný charakter, najmä pokiaľ ide o vzdelávaciu mobilitu a spoluprácu zameranú na dosiahnutie udržateľného systémového vplyvu, dopĺňajú alebo podporujú synergie s inými programami a politikami na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, alebo prispievajú k účinnému využívaniu nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií.

(23)

Takisto by sa mal podporiť medzinárodný rozmer programu s cieľom ponúknuť viac príležitostí na vzdelávaciu mobilitu, spoluprácu a politický dialóg s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu. Vychádzajúc z úspešnej realizácie medzinárodných činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mládeže v rámci predchádzajúcich programov v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy a mládeže by sa činnosti v oblasti medzinárodnej vzdelávacej mobility mali rozšíriť do iných sektorov, napríklad do oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ako aj športu. S cieľom zvýšiť vplyv uvedených činností je dôležité posilniť synergie medzi programom a nástrojmi vonkajšej činnosti Únie, ako sú Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009, a Nástroj predvstupovej pomoci (IPA III), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj predvstupovej pomoci (IPA III). Nástroje Únie pre vonkajšiu činnosť by sa mali zameriavať na zvýšenie príležitostí najmä pre jednotlivcov a organizácie z tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, pričom by v týchto krajinách mali podporovať najmä budovanie kapacít, rozvoj zručností a výmeny medzi ľuďmi a zároveň ponúkať viac príležitostí na spoluprácu, vzdelávaciu mobilitu a politický dialóg.

(24)

Základná štruktúra programu na roky 2014 – 2020, ktorý bol rozdelený na tri kapitoly, a to vzdelávanie a odborná príprava, mládež a šport, a bol členený podľa troch kľúčových akcií, sa ukázala ako úspešná a mala by sa zachovať. Mali by sa zaviesť zlepšenia na zefektívnenie a racionalizáciu akcií podporovaných v rámci programu. Stabilita a kontinuita by sa mala zabezpečiť aj z hľadiska riadenia a spôsobov implementácie. Celkovo by sa aspoň 75 % rozpočtu programu malo plniť v rámci nepriameho riadenia národnými agentúrami. To zahŕňa akcie, ako je vzdelávacia mobilita vo všetkých oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu a partnerstvá spolupráce vrátane malých partnerstiev v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a mládeže. V prípade potreby by sa pre akcie zahŕňajúce siete na úrovni celej Únie a európske organizácie v rámci kľúčových akcií 2 a 3 s výnimkou malých partnerstiev mali zaviesť osobitné opatrenia na priame riadenie.

(25)

V rámci programu by sa mal realizovať súbor akcií na podporu vzdelávacej mobility, spolupráce medzi organizáciami a inštitúciami, rozvoja politík a spolupráce a akcií Jean Monnet. V tomto nariadení by sa mali stanoviť uvedené akcie a ich opis vrátane činností, ktoré by sa v rámci týchto akcií v priebehu programového obdobia mohli realizovať.

(26)

Programom by sa mali posilniť existujúce príležitosti v oblasti vzdelávacej mobility najmä v tých sektoroch, v ktorých by program mohol najviac zvýšiť svoju efektívnosť, aby sa rozšíril dosah takýchto príležitostí a uspokojil vysoký neuspokojený dopyt. Malo by sa to dosiahnuť najmä zvýšením a uľahčením vzdelávacej mobility vysokoškolských študentov, žiakov, učiacich sa v oblasti vzdelávania dospelých a učiacich sa v sektore odborného vzdelávania a prípravy, ako napríklad učňov a stážistov, a to aj na účely zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie. Čerství absolventi a osoby, ktoré nedávno získali kvalifikáciu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na vzdelávacej mobilite. Účasť čerstvých absolventov na vzdelávacej mobilite by mala byť založená na objektívnych kritériách a malo by byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie. S cieľom osloviť viac mladých ľudí by sa mali rozšíriť aj príležitosti vzdelávacej mobility pre mládež, ktorá sa zúčastňuje na činnostiach v oblasti neformálneho vzdelávania. Vzdelávacia mobilita zamestnancov v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu by sa mala tiež posilniť vzhľadom na jej pákový efekt. Príležitosti v oblasti vzdelávacej mobility by mohli mať rôzne formy vrátane stáží, učňovskej prípravy, mládežníckych výmen, školských výmen, výučby alebo účasti na činnostiach profesijného rozvoja a mali by vychádzať z osobitných potrieb jednotlivých sektorov. Programom by sa mala podporiť kvalita v oblasti vzdelávacej mobility, a to aj kvalita na základe zásad stanovených v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 (11) a v odporúčaniach Rady z 28. júna 2011 (12), z 20. decembra 2012 (13), z 15. marca 2018 (14), z 26. novembra 2018 (15) a z 24. novembra 2020 (16).

(27)

V súlade s víziou skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru by sa mala programom takisto zvýšiť miera vzdelávacej mobility a výmen a podporovať účasť vysokoškolských študentov na vzdelávacích, kultúrnych a športových činnostiach podporovaním digitalizácie procesov napríklad prostredníctvom iniciatívy európska študentská karta. V tejto súvislosti by Komisia mala rozvíjať iniciatívu európska študentská karta najmä pre študentov vysokoškolského vzdelávania, ktorí sa zúčastňujú na programe. Iniciatíva európska študentská karta by mohla byť významným krokom k tomu, aby sa zo vzdelávacej mobility pre všetkých stala skutočnosť, umožňujúc inštitúciám vysokoškolského vzdelávania vysielať a prijímať na výmenné pobyty viac vysokoškolských študentov na účely výmen, súčasne zvyšujúc kvalitu vzdelávacej mobility vysokoškolských študentov a uľahčujúc ich prístup k rôznym službám, ako sú knižnice, doprava a ubytovanie, pred ich fyzickým príchodom na zahraničnú inštitúciu.

(28)

Programom by sa mala podporovať účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe okrem iného podporou činností, ktoré prispievajú k výchove k občianstvu, a projektov zameraných na účasť mladých ľudí, ktoré im majú pomôcť zapájať sa a naučiť ich zapájať sa do života občianskej spoločnosti, čím sa zvyšuje povedomie o spoločných európskych hodnotách vrátane základných práv, ako aj európskej histórii a kultúre, spájaním mladých ľudí a osôb s rozhodovacími právomocami na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a prispievaním k procesu európskej integrácie.

(29)

Na základe hodnotenia a ďalšieho rozvoja iniciatívy DiscoverEU, ktorá sa začala ako prípravná akcia v roku 2018, by mal program mladým ľuďom ponúknuť viac príležitostí objavovať všetky destinácie v Európe prostredníctvom skúseností získaných počas vzdelávania v zahraničí. Mladí ľudia, najmä tí s nedostatkom príležitostí, by mali dostať šancu na prvú, krátkodobú individuálnu alebo skupinovú skúsenosť s cestovaním po celej Európe v rámci informálnej a neformálnej vzdelávacej činnosti, ktorá je zameraná na posilnenie ich pocitu príslušnosti k Únii a umožňuje im objaviť jej kultúrne a jazykové rozmanitosti. Účastníci by sa mali vyberať na základe jasných a transparentných kritérií. Orgány zodpovedné za vykonávanie programu by mali presadzovať opatrenia na zabezpečenie toho, aby bola iniciatíva DiscoverEU inkluzívna a geograficky vyvážená, a to pokiaľ ide o pridelené cestovné poukazy aj navštívené členské štáty, a na podporu činností so silným vzdelávacím rozmerom. V tejto súvislosti by mal program prostredníctvom cielených opatrení, ako sú nadväzovanie kontaktu s verejnosťou, informačné stretnutia pred odchodom a podujatia pre mladých ľudí, podporovať aj výber menej navštevovaných členských štátov a okrajových regiónov. Ak nie je k dispozícii železničná doprava alebo je jej použitie veľmi nepraktické, mali by sa zvážiť iné dopravné prostriedky najmä so zreteľom na špecifickú situáciu v mieste určenia. Cieľom iniciatívy DiscoverEU by malo byť budovanie väzieb s príslušnými miestnymi, regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi iniciatívami, ako je akcia Únie s názvom „Európske hlavné mestá kultúry“, Európske hlavné mestá mládeže, Európske hlavné mestá dobrovoľníctva a Európske hlavné zelené mestá.

(30)

Učenie sa jazykov prispieva k vzájomnému porozumeniu a mobilite v rámci Únie a mimo nej a jazykové kompetencie sú nevyhnutnými životnými a pracovnými zručnosťami. Programom by sa preto malo podporovať učenie sa jazykov, v relevantných prípadoch vrátane národných posunkových jazykov, a to aj prostredníctvom rozšíreného využívania online nástrojov, keďže elektronické vzdelávanie môže pri učení sa jazykov ponúkať ďalšie výhody, pokiaľ ide o prístup a flexibilitu. Zároveň je v záujme zabezpečenia širokého a inkluzívneho prístupu k programu dôležité, aby bola viacjazyčnosť kľúčovou zásadou pri vykonávaní programu.

(31)

Programom by sa mali podporovať opatrenia, ktoré zintenzívňujú spoluprácu medzi inštitúciami a organizáciami, ktoré pôsobia v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu, čím sa uzná zásadná úloha týchto inštitúcií a organizácií, pokiaľ ide o vybavovanie jednotlivcov vedomosťami, zručnosťami a kompetenciami potrebnými v meniacom sa svete, a pomôže sa týmto inštitúciám a organizáciám primerane využívať potenciál v oblasti inovácie, tvorivosti a podnikania najmä v digitálnom hospodárstve.

(32)

Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby podnikli viaceré iniciatívy s cieľom pozdvihnúť európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na novú úroveň, a to aj podporou vytvorenia „Európskych univerzít“, pozostávajúcich zo sietí univerzít vytvorených prístupom zdola nahor v celej Únii, do roku 2024. Európska rada vo svojich záveroch z 28. júna 2018 vyzvala na podporu spolupráce medzi oblasťami výskumu, inovácie a vzdelávania, a to aj prostredníctvom iniciatívy Európske univerzity. V rámci programu by sa uvedené Európske univerzity mali podporovať v rozvoji dlhodobých stratégií pre vysokokvalitné vzdelávanie, výskum a inováciu a pre služby pre spoločnosť.

(33)

Bruggské komuniké zo 7. decembra 2010 o posilnenej európskej spolupráci v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 obsahovalo výzvu na podporu excelentnosti v odbornom vzdelávaní v záujme inteligentného a udržateľného rastu. Komisia vo svojom oznámení z 18. júla 2017 s názvom „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“ vyzvala členské štáty na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s inovačnými systémami v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu na regionálnej úrovni. Program by mal poskytnúť prostriedky, ktoré umožnia reagovať na uvedené výzvy, a podporiť rozvoj nadnárodných platforiem pre centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave zakomponovaných v miestnych a regionálnych stratégiách pre udržateľný rast, inováciu a konkurencieschopnosť. Uvedené centrá excelentnosti by mali pôsobiť ako hnacia sila kvalitných odborných zručností v kontexte sektorových výziev a zároveň by mali podporovať celkové štrukturálne zmeny a sociálno-hospodárske politiky v Únii.

(34)

Používateľsky ústretové online platformy a nástroje virtuálnej spolupráce môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore zabezpečovania vzdelávania a odbornej prípravy a politiky v oblasti mládeže v Únii. V záujme zintenzívnenia virtuálnej spolupráce by sa malo prostredníctvom programu podporovať systematickejšie a jednotnejšie využívanie online platforiem, ako sú eTwinning, School Education Gateway, Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe, Európsky portál pre mládež a online platformy pre vysokoškolské vzdelávanie a v prípade potreby akákoľvek ďalšia online platforma, ktorá by mohla vzniknúť v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže.

(35)

V súlade s príslušnými rámcami a nástrojmi Únie by mal program prispieť k uľahčeniu transparentnosti a uznávania kompetencií, zručností a kvalifikácií, a prenosu kreditov alebo jednotiek vzdelávacích výstupov s cieľom posilniť zabezpečovanie kvality a podporiť potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, riadenie a usmerňovanie zručností. V tejto súvislosti by sa mala programom poskytovať aj podpora kontaktným miestam a sieťam na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré uľahčujú výmeny v celej Únii, a rozvoj flexibilných vzdelávacích dráh medzi jednotlivými oblasťami vzdelávania a odbornej prípravy a mládeže a medzi formálnym a neformálnym prostredím. Programom by sa mala poskytnúť aj podpora bolonskému procesu.

(36)

Programom by sa mal mobilizovať potenciál bývalých účastníkov programu Erasmus+ a mali by sa ním podporovať súvisiace činnosti najmä sietí absolventov Erasmus+, ambasádorov a europartnerov (tzv. Europeers), a to tak, že ich bude nabádať k propagácii programu s cieľom zvýšiť účasť.

(37)

Ako spôsob zabezpečenia spolupráce s inými nástrojmi Únie a podpory iných politík Únie by sa mali ľuďom v rôznych oblastiach činnosti, ako je verejný a súkromný sektor, poľnohospodárstvo a podnikanie, ponúknuť príležitosti na vzdelávaciu mobilitu, aby mali možnosť získať skúsenosti so vzdelávaním v zahraničí, ktoré by im v ktorejkoľvek etape ich života umožnili rásť a rozvíjať sa osobne, najmä rozvíjaním povedomia o európskej identite a pochopenia európskej kultúrnej rozmanitosti, ako aj v profesijnom rozmere vrátane nadobudnutia zručností relevantných pre trh práce. Programom by sa mal ponúkať vstupný bod pre nadnárodné programy Únie v oblasti mobility so silným vzdelávacím rozmerom, čím by sa zjednodušila ponuka takýchto programov pre prijímateľov a tých, ktorí sa na týchto činnostiach zúčastňujú. Malo by sa uľahčiť rozširovanie projektov programu. Mali by sa zaviesť osobitné opatrenia, ktoré realizátorom projektov v rámci programu pomôžu žiadať o granty alebo rozvíjať synergie s podporou z fondov politiky súdržnosti a z programov týkajúcich sa migrácie, bezpečnosti, spravodlivosti a občianstva, zdravia, médií a kultúry a dobrovoľníctva. Na základe obmedzeného súboru kritérií by malo byť možné udeliť kvalitným návrhom projektov, ktoré nie je možné financovať v rámci programu z dôvodu rozpočtových obmedzení, značku Známka excelentnosti. Značkou Známka excelentnosti sa oceňuje kvalita návrhu a zjednodušuje sa hľadanie alternatívneho financovania z Európskeho fondu regionálneho rozvoja zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (ďalej len „Európsky fond regionálneho rozvoja“) alebo Európskeho sociálneho fondu plus zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (ďalej len „Európsky sociálny fond plus“).

(38)

Je dôležité stimulovať výučbu, vzdelávanie a výskum v záležitostiach európskej integrácie vrátane budúcich výziev a príležitostí Únie, a podnecovať diskusiu o týchto otázkach s podporou akcií Jean Monnet v oblasti vysokoškolského vzdelávania a v iných oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, a to najmä prostredníctvom odbornej prípravy učiteľov a zamestnancov. Posilňovanie pocitu európskej príslušnosti a záväzku voči Európe je osobitne dôležité vzhľadom na výzvy súvisiace so spoločnými hodnotami, na ktorých je Únia založená a ktoré sú súčasťou spoločnej európskej identity, a s prihliadnutím na skutočnosť, že občania preukazujú nízku úroveň angažovanosti. Programom by sa malo naďalej prispievať k rozvoju excelentnosti v štúdiách európskej integrácie. Je vhodné, aby sa pokrok, ktorý inštitúcie financované v rámci akcií Jean Monnet dosahujú pri plnení cieľov programu, pravidelne monitoroval a vyhodnocoval. Mali by sa podporiť výmeny informácií medzi uvedenými inštitúciami a inými inštitúciami na vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni, a to pri plnom rešpektovaní ich akademickej slobody.

(39)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (17) a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, týmto programom sa zamýšľa prispievať k zohľadňovaniu akcií v oblasti klímy a k dosahovaniu celkového cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. V súlade s Európskou zelenou dohodou ako koncepciou udržateľného rastu by sa pri akciách podľa tohto nariadenia mala rešpektovať zásada „nespôsobiť škodu“ bez toho, aby sa zmenil základný charakter programu. Počas vykonávania programu by sa príslušné akcie mali určiť a zaviesť a opätovne sa posúdiť v kontexte príslušných postupov hodnotenia a preskúmania. Je tiež vhodné merať príslušné akcie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy vrátane tých, ktoré sú určené na zníženie vplyvu programu na životné prostredie.

(40)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (18). Uvedené finančné krytie zahŕňa sumu 0,5 miliardy EUR v stálych cenách roku 2018 v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 16. decembra 2020 o posilnení osobitných programov a prispôsobení základných aktov (19).

(41)

V rámci základného finančného krytia akcií, ktoré majú riadiť národné agentúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, by sa malo vymedziť pridelenie minimálnej výšky rozpočtových prostriedkov podľa sektora, aby sa zaručilo, že kritická výška pridelených rozpočtových prostriedkov dosiahne plánovaný výstup a výsledky v každom z týchto sektorov: vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava, školské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých.

(42)

Na program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (20) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(43)

Druhy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. V rámci uvedenej voľby by sa malo zvážiť aj použitie jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Rozpočtové prostriedky pridelené na realizáciu akcií riadených národnými agentúrami by mali byť sprevádzané primeranou podporou prevádzkových nákladov národných agentúr vo forme príspevku na riadenie s cieľom zabezpečiť účinné a udržateľné vykonávanie delegovaných úloh riadenia. Pri vykonávaní programu by sa mali dodržiavať zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(44)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (21), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Dvoru audítorov potrebné práva a prístup na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí. Plné zapojenie tretích krajín do programu by malo podliehať podmienkam stanoveným v osobitných dohodách, ktoré sa vzťahujú na zapojenie dotknutej tretej krajiny do programu. Z plného zapojenia okrem toho vyplýva povinnosť zriadiť národnú agentúru a riadiť niektoré akcie programu v rámci nepriameho riadenia. Právne subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, by mali mať možnosť zapojiť sa do niektorých akcií programu vymedzených v pracovných programoch a výzvach na predkladanie návrhov, ktoré uverejnila Komisia. Pri vykonávaní programu by sa mohli zohľadniť aj konkrétne dohody týkajúce sa zapojenia právnych subjektov z európskych mikroštátov.

(45)

Vzhľadom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v súlade s oznámením Komisie z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ by sa mala v programe zohľadniť osobitná situácia najvzdialenejších regiónov podľa uvedeného článku. Mali by sa prijať opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách, a to v relevantných prípadoch aj prostredníctvom finančnej podpory pre vzdelávaciu mobilitu. Mali by sa podporovať výmeny v rámci mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z uvedených regiónov a tretích krajín, najmä z krajín, ktoré s nimi susedia. Takéto opatrenia by sa mali pravidelne monitorovať a vyhodnocovať.

(46)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (22) sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnené získať financovanie pod podmienkou, že budú zachované pravidlá a ciele programu a prípadné dojednania uplatniteľné na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri vykonávaní programu by sa mali zohľadňovať obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti uvedených krajín alebo území. Účasť uvedených krajín a území na programe by sa mala monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(47)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by Komisia mala prijať pracovné programy a informovať o nich Európsky parlament a Radu. V pracovných programoch by sa mali stanoviť opatrenia potrebné na ich vykonávanie v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu, kritériá výberu a udeľovania grantov a iné požadované prvky. Pracovné programy a akékoľvek ich zmeny by sa mali prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania.

(48)

Na posúdenie pokroku a prípadné zlepšenie vykonávania programu by Komisia mala vykonať jeho priebežné hodnotenie. Uvedené priebežné hodnotenie by sa malo doplniť záverečným hodnotením programu na roky 2014 – 2020 a príslušné ponaučenia z tohto hodnotenia by sa mali začleniť aj do priebežného hodnotenia. Okrem posúdenia celkovej účinnosti a výkonnosti programu je obzvlášť dôležité, aby sa v priebežnom hodnotení dôkladne posúdila realizácia nových iniciatív a zavedené opatrenia na začleňovanie a zjednodušovanie. V prípade potreby a na základe priebežného hodnotenia by mala Komisia predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. Komisia by mala všetky hodnotenia postúpiť Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(49)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (23) by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. Preto by ustanovenia prijaté prostredníctvom súvisiacich delegovaných aktov nemali viesť k významnému dodatočnému zaťaženiu členských štátov. Požiadavky na monitorovanie by mali zahŕňať konkrétne, merateľné a realistické ukazovatele, ktoré možno merať v priebehu času, ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(50)

Na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni by sa mal zabezpečiť primeraný kontakt s verejnosťou, propagácia a šírenie informácií, pokiaľ ide o príležitosti a výsledky akcií podporovaných programom, pričom by sa mali zohľadniť hlavné cieľové skupiny v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu a v relevantných prípadoch aj široká škála ďalších cieľových skupín, ako napríklad profesijné poradenstvo a služby zamestnanosti, kultúrne organizácie, podniky a nadácie. Na činnostiach zameraných na kontakt s verejnosťou, propagačných činnostiach a činnostiach zameraných na šírenie informácii by sa mali podieľať všetky orgány zodpovedné za vykonávanie programu, a v relevantných prípadoch by mali mať podporu ďalších relevantných zainteresovaných strán. Okrem toho by Komisia mala pravidelne počas celého životného cyklu programu spolupracovať so širokou škálou zainteresovaných strán vrátane organizácií zúčastňujúcich sa na programe s cieľom uľahčiť výmenu osvedčených postupov a výsledkov projektov a získať spätnú väzbu o programe. Národné agentúry by sa mali pozvať, aby sa na uvedenom procese zúčastnili.

(51)

S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie by finančné zdroje pridelené na komunikáciu podľa tohto nariadenia mali prispievať aj k zahrnutiu inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie do tej miery, do akej tieto priority súvisia s cieľmi programu.

(52)

S cieľom zabezpečiť, aby bolo toto nariadenie efektívne a účinné vykonávané, by mal program v maximálnej možnej miere využívať už existujúce mechanizmy realizácie. Vykonávanie programu by sa preto malo zveriť Komisii a národným agentúram. Ak je to možné a s cieľom maximalizovať efektívnosť, malo by ísť o tie isté národné agentúry, ktoré boli určené na riadenie programu na roky 2014-2020. Rozsah ex-ante posúdenia zhody by sa mal obmedziť na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre program, pokiaľ to nie je odôvodnené inak, ako napríklad v prípade závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti dotknutej národnej agentúry.

(53)

S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie a právnu istotu v každom členskom štáte alebo v každej tretej krajine pridruženej k programu, by mal každý národný orgán určiť nezávislý audítorský subjekt. Ak je to možné a s cieľom maximalizovať efektívnosť, malo by ísť o tie isté nezávislé audítorské subjekty, ktoré boli určené v rámci programu na roky 2014-2020.

(54)

Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok, ktoré by mohli brániť v prístupe k programu alebo v jeho správnom fungovaní. Patrí sem podľa možnosti a to bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, vyriešenie otázok, v dôsledku ktorých vznikajú ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt.

(55)

Systémom predkladania správ o výkonnosti by sa malo zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie a na hodnotenie vykonávania programu získavali efektívne, účinne a včas a aby boli primerane podrobné. Takéto údaje by sa mali oznamovať Komisii spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami o ochrane údajov.

(56)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (24).

(57)

S cieľom zjednodušiť požiadavky na prijímateľov by sa v maximálnej možnej miere malo využívať financovanie v podobe zjednodušených grantov, a to vo forme jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb. V prípade zjednodušených grantov na podporu vzdelávacej mobility v rámci programu, ako ich vymedzuje Komisia, by sa mali zohľadňovať životné náklady a náklady spojené s pobytom v hostiteľskej krajine. Komisia a národné agentúry vysielajúcich krajín by mali mať možnosť upraviť uvedené zjednodušené granty na základe objektívnych kritérií najmä s cieľom zabezpečiť prístup osobám s nedostatkom príležitostí. Členské štáty by sa mali takisto nabádať k tomu, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili uvedené granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie; rovnako by sa malo zaobchádzať s grantmi pridelenými jednotlivcom verejnými alebo súkromnými právnymi subjektmi.

(58)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (25) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (26), (Euratom, ES) č. 2185/96 (27) a (EÚ) 2017/1939 (28) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má OLAF právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (29). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(59)

Treba zabezpečiť komplementárnosť a konzistentnosť akcií programu vrátane akcií, ktoré nemajú nadnárodný alebo medzinárodný charakter, s činnosťami vykonávanými členskými štátmi a inými činnosťami Únie, najmä činnosťami týkajúcimi sa vzdelávania a odbornej prípravy, kultúry a médií, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začleňovania, výskumu a inovácie, priemyslu a podnikania, digitálnej politiky, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka so zameraním na mladých poľnohospodárov, životného prostredia a klímy, súdržnosti, regionálnej politiky, migrácie, bezpečnosti a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

(60)

Zatiaľ čo regulačný rámec v rámci programu na roky 2014-2020 umožnil členským štátom a regiónom vytvoriť synergie v programovom období na roky 2014-2020 medzi týmto programom a inými nástrojmi Únie, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, z ktorých sa takisto podporuje kvalitatívny rozvoj systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže v Únii, tento potenciál sa doteraz nevyužíval v dostatočnej miere, čím sa obmedzili systémové účinky projektov a vplyv na politiku. Na vnútroštátnej úrovni by mala prebiehať účinná komunikácia a spolupráca medzi národnými orgánmi zodpovednými za riadenie uvedených rôznych nástrojov s cieľom maximalizovať ich príslušný vplyv. Program by mal umožňovať aktívnu spoluprácu s uvedenými nástrojmi najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade potreby zaviedli primerané opatrenia finančnej podpory na podporu osôb s nedostatkom príležitostí.

(61)

V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie by sa malo vyvíjať úsilie o synergie najmä medzi programom a inými programami Únie vrátane finančných prostriedkov implementovaných v rámci zdieľaného riadenia. Na maximalizáciu uvedených synergií by sa mali zabezpečiť kľúčové podporné mechanizmy vrátane kumulovaného financovania jednej akcie z programu a z iného programu Únie, pokiaľ takéto kumulatívne financovanie nepresiahne celkové oprávnené náklady na akciu. Na tento účel by sa v tomto nariadení mali stanoviť primerané pravidlá, najmä pokiaľ ide o možnosť vykazovať programu a inému programu Únie rovnaké náklady alebo výdavky na pomernom základe.

(62)

S cieľom prispôsobiť sa v prípade potreby vývoju v príslušných oblastiach a zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom zmeniť prílohu I k tomuto nariadeniu doplnením opisu akcií programu a zmeniť prílohu II k tomuto nariadeniu pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti programu a doplniť toto nariadenie ustanovenia o zriadení rámca na monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(63)

Je vhodné zabezpečiť, aby bol program na roky 2014-2020 správne ukončený, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2021 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré ešte neboli ukončené v rámci programu na roky 2014-2020 do 31. decembra 2020.

(64)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi ženami a mužmi a práva na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a podporovať uplatňovanie článkov 21 a 23 charty. V súlade s článkom 13 charty by sa tiež malo zaručiť, aby krajiny, ktoré využívajú finančné prostriedky v rámci programu, rešpektovali akademickú slobodu.

(65)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Ak má príspevok Únie formu jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb, úrovne finančnej podpory by sa mali pravidelne preskúmavať a v prípade potreby upravovať v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, pričom sa v prípade potreby zohľadnia životné náklady a náklady spojené s pobytom v hostiteľskej krajine a cestovné náklady. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(66)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách je možné udeliť na už začatú akciu grant pod podmienkou, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené na financovanie z prostriedkov Únie. V súlade s článkom 193 ods. 4 uvedeného nariadenia náklady vzniknuté pred dátumom podania žiadosti o grant, nie sú oprávnené na financovanie z prostriedkov Únie ani v prípade grantov na prevádzku a v takom prípade sa má dohoda o grante podpísať do štyroch mesiacov od začiatku rozpočtového roka prijímateľa. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by malo byť možné v rozhodnutí o financovaní stanoviť, že počas obmedzeného obdobia na začiatku VFR na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch sú činnosti a náklady oprávnené od 1. januára 2021, a to aj v prípade, že tieto činnosti boli vykonané a tieto náklady vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(67)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie z dôvodu nadnárodného charakteru programu, vysokého objemu a širokého geografického rozsahu financovaných činností v oblasti vzdelávacej mobility a spolupráce, jeho vplyvu na prístup k vzdelávacej mobilite a všeobecnejšie na integráciu Únie a z dôvodu posilneného medzinárodného rozmeru programu, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(68)

Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 by sa preto malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021.

(69)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť, aby sa vykonávanie programu začalo od začiatku VFR na roky 2021 – 2027, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,