(1)

Horizontálne zásady stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článkoch 9 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vrátane zásady subsidiarity a zásady proporcionality stanovených v článku 5 Zmluvy o EÚ sa majú dodržiavať pri vykonávaní fondov Únie s ohľadom na Chartu základných práv Európskej únie. Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ sa má Únia zameriavať na odstraňovanie nerovností a na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Komisia a členské štáty by sa mali zameriavať na začleňovanie rodového hľadiska do vykonávania fondov. Ciele fondov Únie by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a cieľov Únie spočívajúcich v udržiavaní, ochrane a zlepšovaní kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, pričom sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“.

(2)

Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv (ďalej len „pilier“) ako odpoveď na sociálne výzvy v Európe. Vzhľadom na meniacu sa realitu vo svete práce je potrebné, aby sa Únia pripravila na súčasné a budúce výzvy spojené s globalizáciou a digitalizáciou tým, že sa bude snažiť o inkluzívnejší rast, a zlepšovaním politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. 20 základných zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, a sociálna ochrana a začlenenie. Pilier predstavuje zastrešujúci usmerňujúci rámec pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, (ďalej len „EGF“) zriadený týmto nariadením, čím sa Únii umožní, aby príslušné zásady zavádzala v praxi v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí.

(3)

Rada 20. júna 2017 schválila odpoveď Únie na Agendu Organizácie Spojených národov (OSN) 2030 pre udržateľný rozvoj. Rada zdôraznila význam dosiahnutia udržateľného rozvoja v rámci troch rozmerov – hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho, a to vyváženým a integrovaným spôsobom. Je nesmierne dôležité, aby sa udržateľný rozvoj začleňoval do politického rámca Únie a aby bola Únia ambiciózna pri uplatňovaní politík, ktoré používa na riešenie globálnych výziev. Rada privítala oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“ ako prvý krok pri začleňovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a uplatňovaní udržateľného rozvoja ako hlavnej usmerňujúcej zásady pre všetky politiky Únie, okrem iného aj prostredníctvom jej finančných nástrojov.

(4)

Vo februári 2018 prijala Komisia oznámenie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“. V oznámení sa zdôrazňuje, že rozpočet Únie podporuje jedinečné sociálne trhové hospodárstvo Európy. Je nanajvýš dôležité zlepšiť pracovné príležitosti a riešiť výzvy súvisiace so zručnosťami, predovšetkým tie, ktoré sú spojené s digitalizáciou, automatizáciou a prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné, a to v plnom súlade s Parížskou dohodou prijatou na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“). Rozpočtová flexibilita bude kľúčovou zásadou vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021 až 2027“) zriadenom nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (4). Mechanizmy flexibility sa zachovajú, aby Únia mohla rýchlejším spôsobom reagovať a aby sa zabezpečilo, že rozpočtové prostriedky sa použijú tam, kde sú najnaliehavejšie potrebné.

(5)

Komisia vo svojej „Bielej knihe o budúcnosti Európy“ z 1. marca 2017 vyjadruje obavy v súvislosti s izolacionistickými hnutiami a rastúcimi pochybnosťami o výhodách otvoreného obchodu a sociálneho trhového hospodárstva Únie vo všeobecnosti.

(6)

Komisia vo svojom „Diskusnom dokumente o využívaní globalizácie“ z 10. mája 2017 identifikuje kombináciu globalizácie súvisiacej s obchodom a technologickej zmeny ako hlavnú hnaciu silu zvýšeného dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile a nižšieho počtu pracovných miest, ktoré si vyžadujú nižšiu kvalifikáciu. Hoci Komisia uznáva výhody otvorenejšieho obchodu, zastáva názor, že riešenie súvisiacich negatívnych vedľajších účinkov si vyžaduje primerané prostriedky. Keďže súčasné prínosy globalizácie sú už rozložené nerovnomerne medzi ľuďmi a regiónmi a majú výrazný dosah na nepriaznivo dotknuté osoby, existuje nebezpečenstvo, že technologické a environmentálne zmeny tieto účinky ďalej prehĺbia. Preto v súlade so zásadou solidarity a zásadou udržateľnosti bude nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prínosy globalizácie rozdeľovali spravodlivejšie, a to zosúladením hospodárskeho rastu a technologického pokroku s primeranou sociálnou ochranou a aktívnou podporou v oblasti prístupu k príležitostiam pre zamestnanie a samostatnú zárobkovú činnosť.

(7)

Vo svojom „Diskusnom dokumente o budúcnosti financií Únie“ z 28. júna 2017 Komisia zdôrazňuje potrebu znížiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich a zastáva názor, že hlavnou prioritou je preto investovať do udržateľného rozvoja, rovnosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do zdravia.

(8)

Globalizácia, technologické zmeny, ako aj zmena klímy budú pravdepodobne ďalej zvyšovať vzájomnú prepojenosť a závislosť svetových hospodárstiev. Prerozdelenie pracovnej sily je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou takejto zmeny. Ak sa majú prínosy vyplývajúce zo zmien spravodlivo rozdeľovať, poskytovanie pomoci pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, a tým, ktorým prepustenie hrozí, je mimoriadne dôležité. Hlavnými nástrojmi Únie na pomoc nepriaznivo zasiahnutým pracovníkom je Európsky sociálny fond plus (ESF+), ktorý má byť zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady a je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc predvídavým spôsobom, a EGF, ktorý je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc reaktívnym spôsobom v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí. Oznámenie Komisie s názvom „Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“ z 13. decembra 2013 je politickým nástrojom Únie, ktorý stanovuje rámec najlepších postupov pre predvídanie a zvládanie reštrukturalizácie podnikov. Ponúka komplexný rámec na riešenie výziev súvisiacich s ekonomickými úpravami a reštrukturalizáciou a ich dosahu na zamestnanosť a sociálnu oblasť primeranými politickými prostriedkami. Takisto vyzýva členské štáty, aby využívali finančné prostriedky Únie a vnútroštátne finančné prostriedky spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že sociálne dôsledky reštrukturalizácie, najmä jej nepriaznivé účinky na zamestnanosť, sa budú môcť účinnejšie zmierniť.

(9)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 (5) pre VFR na roky 2007 až 2013 (ďalej len „fond“), bol vytvorený s cieľom umožniť Únii prejaviť solidaritu s pracovníkmi, ktorí prišli o zamestnanie z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie.

(10)

Rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1927/2006 bol rozšírený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 (6) ako súčasť európskeho plánu na oživenie hospodárstva, uvedeného v oznámení Komisie z 26. novembra 2008, s cieľom zahrnúť pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy.

(11)

Na obdobie trvania VFR na roky 2014 až 2020 sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 (7) rozšíril rozsah pôsobnosti fondu tak, aby doň boli zahrnuté pracovné miesta zrušené v dôsledku nielen závažného narušenia hospodárstva spôsobeného pokračovaním svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorými sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009, ale aj v dôsledku akejkoľvek novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa navyše nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 zmenilo v tom zmysle, že sa okrem iného zaviedli pravidlá umožňujúce, aby sa fond vo výnimočných prípadoch vzťahoval na kolektívne žiadosti zahŕňajúce malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) nachádzajúce sa v jednom regióne, ktoré pôsobia v rozdielnych ekonomických odvetviach vymedzených na úrovni divízie klasifikácie NACE Revision 2, ak žiadajúci členský štát preukáže, že MSP sú hlavným alebo jediným typom podnikov v uvedenom regióne.

(12)

V reakcii na možné vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie bez dohody o vystúpení sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1796 (9) zmenilo nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 s cieľom spresniť, že prepúšťanie v dôsledku takéhoto vystúpenia by patrilo do rozsahu pôsobnosti fondu. Vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva na základe dohody o vystúpení sa uvedené nariadenie neuplatňovalo.

(13)

Komisia vykonala hodnotenie fondu v polovici obdobia s cieľom posúdiť, ako a do akej miery dosahoval svoje ciele. Fond sa ukázal byť účinný, keďže umožnil vyššiu mieru opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, než v predchádzajúcom programovom období. Pri hodnotení sa takisto zistilo, že fond vytváral pridanú hodnotu Únie. Platí to najmä z hľadiska jeho vplyvu na objem, čo znamená, že pomoc z fondu nielen zvýšila počet a rozmanitosť ponúkaných služieb, ale aj intenzitu týchto služieb. Okrem toho mali intervencie v rámci fondu vysokú viditeľnosť a verejnosti priamo preukázali pridanú hodnotu Únie. Napriek tomu sa identifikovali viaceré výzvy. Postup mobilizácie fondu bol považovaný za príliš zdĺhavý. Navyše mnohé členské štáty nahlasovali problémy, pokiaľ ide o vypracovanie rozsiahlej analýzy súvislostí, za ktorých došlo k udalosti vedúcej k prepúšťaniu. Hlavným dôvodom, prečo boli členské štáty odrádzané od podávania žiadostí o podporu z fondu, boli problémy s finančnou a inštitucionálnou kapacitou. Dôvodom mohol byť jednoducho nedostatok personálu: členské štáty môžu v súčasnosti požiadať o technickú pomoc len vtedy, ak implementujú podporu z fondu. Keďže k prepúšťaniam môže dôjsť nečakane, je dôležité zabezpečiť, aby boli členské štáty pripravené okamžite reagovať a mohli bezodkladne podať žiadosť. Okrem toho sa v niektorých členských štátoch javí ako nevyhnutné vynaložiť intenzívnejšie úsilie o vybudovanie inštitucionálnej kapacity, aby sa zabezpečila účinná a efektívna implementácia prípadov poskytnutia podpory z EGF. Prahová hodnota 500 zrušených pracovných miest sa navyše kritizovala ako príliš vysoká, najmä v menej obývaných regiónoch.

(14)

Úloha EGF ako flexibilného nástroja na podporu pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie v kontexte rozsiahlych reštrukturalizačných udalostí, a na poskytnutie pomoci týmto pracovníkom, aby si čo najskôr našli iné zamestnanie, je aj naďalej dôležitá. Únia by mala naďalej poskytovať špecifickú jednorazovú podporu na uľahčenie opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, do dôstojného a udržateľného zamestnania v oblastiach činnosti, odvetviach, na územiach alebo trhoch práce, ktorými otriasli závažné narušenia hospodárstva. Vzhľadom na vzájomné pôsobenie a vzájomné účinky otvoreného obchodu a hospodárskeho a finančného vývoja, ako sú asymetrické hospodárske otrasy, technologické zmeny, digitalizácia, významné zmeny v obchodných vzťahoch Únie alebo v zložení vnútorného trhu, ako aj ďalšie faktory vrátane prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, a vzhľadom na to, že je čoraz ťažšie určiť konkrétny faktor, ktorý spôsobuje zrušenie pracovných miest, by mala byť mobilizácia EGF založená iba na výraznom dosahu reštrukturalizačnej udalosti. Vzhľadom na účel EGF, ktorým je poskytovať podporu v núdzi, a to ako doplňujúcu podporu k predvídavejšej pomoci poskytovanej z ESF+, EGF by mal byť aj naďalej flexibilným a osobitným nástrojom mimo rozpočtových stropov VFR, ako sa stanovuje v oznámení Komisie z 2. mája 2018 s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ a jeho prílohe.

(15)

S cieľom zachovať celoeurópsky charakter EGF by sa žiadosť o podporu mala podať vtedy, keď má veľká reštrukturalizačná udalosť výrazný dosah na hospodárstvo na miestnej alebo regionálnej úrovni. Takýto dosah by sa mal určiť odkazom na minimálny počet zrušených pracovných miest v konkrétnom referenčnom období. So zreteľom na výsledky hodnotenia v polovici obdobia by sa prahová hodnota mala stanoviť na 200 zrušených pracovných miest v referenčnom období štyroch mesiacov (alebo šesť mesiacov v prípadoch týkajúcich sa určitých odvetví). Vzhľadom na to, že vlny prepúšťania v rôznych odvetviach v tom istom regióne majú rovnako výrazný dosah na miestny trh práce, malo by byť možné predkladať aj žiadosti na úrovni regiónu. Na malých trhoch práce, aké sú v malých členských štátoch alebo vzdialených regiónoch vrátane najvzdialenejších regiónov, ako sa uvádzajú v článku 349 ZFEÚ, alebo za výnimočných okolností by malo byť možné predkladať žiadosti v prípade nižšieho počtu zrušených pracovných miest. Členské štáty by vo všeobecnosti nemali predkladať žiadosti o pomoc z EGF neskôr ako 12 týždňov po skončení referenčného obdobia. S cieľom predísť medzere vo financovaní z toho dôvodu, že toto nariadenie nadobudne účinnosť po 1. januári 2021, a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa však plynutie uvedenej lehoty malo pozastaviť medzi 1. januárom 2021 a nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(16)

EGF by sa ako fond navrhnutý pre veľké reštrukturalizačné udalosti nemal mobilizovať v prípadoch prepúšťania vo verejnom sektore v dôsledku rozpočtových škrtov. EGF by však mal byť schopný podporovať pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, z podnikov aktívnych na konkurenčnom trhu, ktoré dodávajú tovar alebo poskytujú služby verejne financovaným subjektom zasiahnutým rozpočtovými škrtmi. EGF by mal mať tiež možnosť podporovať samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť bola ukončená v dôsledku rozpočtových škrtov.

(17)

S cieľom vyjadriť solidaritu Únie s nezamestnanými osobami by sa miera spolufinancovania EGF ako reaktívneho fondu mala zosúladiť s najvyššou mierou spolufinancovania ESF + ako proaktívneho fondu v dotknutom členskom štáte, ale v žiadnom prípade by nemala byť nižšia ako 60 %.

(18)

Komisia by mala časť rozpočtu Únie vyčlenenú na EGF plniť v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Preto by Komisia a členské štáty mali pri vykonávaní EGF v rámci zdieľaného riadenia rešpektovať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ako je napríklad správne finančné riadenie, transparentnosť a nediskriminácia.

(19)

Európske stredisko pre sledovanie zmien, ktoré má sídlo v Európskej nadácii na zlepšovanie životných a pracovných podmienok v Dubline, poskytuje Komisii a členským štátom podporu pri vypracúvaní kvalitatívnych a kvantitatívnych analýz s cieľom pomáhať pri posudzovaní trendov globalizácie, technologických a environmentálnych zmien, reštrukturalizácie a využívania EGF. Európsky monitor reštrukturalizácie, ktorý sa aktualizuje na dennom základe, sleduje podávanie správ o rozsiahlych reštrukturalizačných udalostiach v celej Únii pomocou siete národných spravodajcov. Mohol by pomôcť identifikovať potenciálne prípady pre intervenciu v počiatočnom štádiu.

(20)

Pracovníci, ktorí prišli o zamestnanie, a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť bola ukončená, by mali mať rovnaký prístup k EGF bez ohľadu na ich typ pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru. Preto by sa za možných prijímateľov EGF na účely tohto nariadenia mali považovať pracovníci, ktorí prišli o zamestnanie, a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť bola ukončená.

(21)

Finančné príspevky z EGF by mali byť zamerané najmä na opatrenia aktívnej politiky trhu práce a personalizované služby zamerané na rýchle opätovné začlenenie prijímateľov do dôstojného a udržateľného zamestnania v rámci alebo mimo ich pôvodného odvetvia činnosti a zároveň na ich prípravu na ekologickejšie a digitálnejšie európske hospodárstvo. Cieľom tejto podpory by mala byť aj podpora samostatnej zárobkovej činnosti a zakladania podnikov, a to aj prostredníctvom zakladania družstiev. Opatrenia by mali zohľadňovať očakávané potreby na miestnom alebo regionálnom trhu práce. Vždy, keď je to relevantné, by sa však mala podporovať aj mobilita pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, s cieľom pomôcť im pri hľadaní nového zamestnania na inom mieste. Osobitný dôraz by sa mal klásť na šírenie zručností potrebných v digitálnom veku a v príslušnom prípade na prekonávanie rodových stereotypov v zamestnaní. Zahrnutie peňažných dávok do koordinovaných balíkov personalizovaných služieb by sa malo obmedziť. Opatrenia podporované z EGF by nemali nahrádzať pasívne opatrenia sociálnej ochrany. Zamestnávatelia by sa mohli podnecovať k tomu, aby sa zúčastňovali na vnútroštátnom spolufinancovaní opatrení podporovaných z EGF, a to popri opatreniach, ktoré sú povinní poskytovať na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv.

(22)

Pri vykonávaní a vypracúvaní koordinovaného balíka personalizovaných služieb, ktorého cieľom je uľahčiť reintegráciu dotknutých prijímateľov, by sa členské štáty mali zaoberať cieľmi digitálnej agendy a stratégie Jednotného digitálneho trhu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozdielu v odmeňovaní žien a mužov v odvetviach informačných a komunikačných technológií a vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM – science, technology, engineering and mathematics) prostredníctvom podpory preškolenia a rekvalifikácie žien do týchto odvetví. Pri vykonávaní a vypracúvaní koordinovaného balíka personalizovaných služieb by sa členské štáty mali zamerať na zvýšenie zastúpenia menej zastúpeného pohlavia, čím by prispeli k zníženiu rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov.

(23)

Vzhľadom na to, že digitálna transformácia hospodárstva si vyžaduje určitú úroveň digitálnych kompetencií pracovnej sily, malo by sa šírenie zručností potrebných v digitálnom veku považovať za horizontálny prvok každého koordinovaného balíka ponúkaných personalizovaných služieb.

(24)

Pri vypracúvaní opatrení aktívnej politiky trhu práce by členské štáty mali uprednostniť opatrenia, ktoré významnou mierou prispievajú k zamestnateľnosti prijímateľov. Členské štáty by sa mali usilovať o to, aby bol čo najväčší počet prijímateľov zúčastňujúcich sa na týchto opatreniach čo najskôr v priebehu šiestich mesiacov po skončení obdobia implementácie opätovne začlenený do udržateľného zamestnania. Návrh koordinovaného balíka personalizovaných služieb by mal v relevantných prípadoch zohľadňovať dôvody prepúšťania a budúce očakávané vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti. Koordinovaný balík personalizovaných služieb by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné.

(25)

Pri vypracúvaní opatrení aktívnej politiky trhu práce by členské štáty mali klásť osobitný dôraz na znevýhodnených prijímateľov vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb s odkázanými rodinnými príslušníkmi, mladých a starších nezamestnaných osôb, osôb s nízkou kvalifikáciou, osôb, ktoré majú migrantský pôvod, a osôb, ktoré sú ohrozené chudobou, keďže tieto skupiny čelia pri opätovnom zaradení na trh práce osobitným problémom. Napriek tomu by sa pri vykonávaní EGF mali dodržiavať a presadzovať zásada rodovej rovnosti a zásada nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a ktoré sú zakotvené v pilieri.

(26)

S cieľom účinne a rýchlo podporiť prijímateľov by mali členské štáty vynaložiť maximálne úsilie o predloženie úplných žiadostí, keď žiadajú o finančný príspevok z EGF. Ak Komisia požaduje ďalšie informácie na účely posúdenia žiadosti, mala by sa na poskytnutie takýchto informácií stanoviť lehota. Členské štáty aj inštitúcie Únie by sa mali usilovať o čo najrýchlejšie spracovanie žiadostí.

(27)

V záujme prijímateľov a orgánov zodpovedných za vykonávanie opatrení by žiadajúci členský štát mal všetkých aktérov zapojených do postupu predkladania žiadosti informovať o stave spracovania žiadosti a podľa možnosti ich zapájať aj v priebehu vykonávania opatrení.

(28)

V súlade so zásadou správneho finančného riadenia by finančné príspevky z EGF nemali nahrádzať, ale podľa možnosti dopĺňať podporné opatrenia, ktoré sú pre prijímateľov dostupné z fondov Únie alebo iných politík alebo programov Únie.

(29)

Mali by sa zahrnúť osobitné ustanovenia o informačných a komunikačných činnostiach týkajúcich sa prípadov poskytnutia podpory z EGF a ich výsledkov. Členské štáty a zainteresované strany EGF by mali zvyšovať povedomie o úspechoch financovania z prostriedkov Únie informovaním verejnosti. Činnosti na zabezpečenie transparentnosti a komunikácie majú kľúčový význam pre zviditeľnenie činnosti Únie v praxi a mali by byť založené na presných a aktuálnych informáciách. S cieľom propagovať EGF a preukázať jeho pridanú hodnotu v rámci rozpočtu Únie by sa mali inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie na požiadanie sprístupniť informačné a zviditeľňujúce materiály vypracované členskými štátmi. Únii by sa preto mala udeliť bezplatná, nevýhradná a neodvolateľná licencia na používanie takýchto materiálov a všetky už existujúce práva, ktoré sú s nimi spojené.

(30)

Aby sa uľahčilo vykonávanie tohto nariadenia, výdavky by mali byť oprávnené na finančný príspevok z EGF buď od dátumu, keď členský štát začne poskytovať personalizované služby, alebo od dátumu, keď členskému štátu vzniknú administratívne výdavky pri vykonávaní EGF.

(31)

S cieľom pokryť potreby, ktoré vznikajú najmä počas prvých mesiacov každého roka, ak sú možnosti presunov z iných rozpočtových riadkov mimoriadne obmedzené, by sa v rámci ročného rozpočtového postupu mala v rozpočtovom riadku EGF sprístupniť primeraná suma platobných rozpočtových prostriedkov.

(32)

Vo VFR na roky 2021 až 2027 a v Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (10) sa určuje rozpočtový rámec pre EGF.

(33)

V záujme prijímateľov by mala byť pomoc poskytovaná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Členské štáty a inštitúcie Únie zapojené do procesu rozhodovania o EGF by mali vynaložiť maximálne úsilie na skrátenie obdobia spracovania žiadostí a zjednodušenie postupov, a zabezpečiť tak hladké a rýchle prijímanie rozhodnutí o mobilizácii EGF.

(34)

MSP sú oporou hospodárstva Únie. Propagácia podnikania a podpora MSP sú preto kľúčom k zabezpečeniu hospodárskeho rastu, inovácie, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie. Únia aktívne podporuje podnikanie tým, že nabáda ľudí, aby začali podnikať. V prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí by malo byť možné poskytnúť pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, pomoc pri začatí ich vlastného podnikania. V prípade podniku, ktorý ukončuje činnosť, by malo byť tiež možné poskytnúť pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, pomoc na prevzatie určitých alebo všetkých činností ich bývalého zamestnávateľa.

(35)

Na účely transparentnosti a poskytovania informácií by členské štáty mali v záverečných správach zverejniť podrobnosti o každej štátnej pomoci alebo financovaní z prostriedkov Únie, ktoré podnik prepúšťajúci pracovníkov dostal v priebehu piatich rokov predchádzajúcich správe. Táto požiadavka by sa však nemala vzťahovať na mikropodniky alebo MSP, najmä na startupy a scaleupy, aby sa predišlo neprimeranému administratívnemu zaťaženiu členských štátov, najmä v prípade odvetvových žiadostí o príspevok z EGF, ktoré sa týkajú viac ako jedného mikropodniku alebo MSP.

(36)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11) by sa EFG mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov EFG v praxi.

(37)

Aby mohol Európsky parlament vykonávať politickú kontrolu a aby Komisia mohla nepretržite monitorovať výsledky dosiahnuté s pomocou EGF, mali by dotknuté členské štáty predložiť záverečnú správu o vykonávaní EGF.

(38)

Členské štáty by mali podporovať Komisiu pri vykonávaní hodnotení poskytovaním relevantných údajov, ktoré majú k dispozícii.

(39)

S cieľom uľahčiť budúce hodnotenia by sa mal po implementácii každého finančného príspevku z EGF uskutočniť prieskum medzi prijímateľmi. Prieskum medzi prijímateľmi by mal byť pre účastníkov otvorený aspoň štyri týždne a mal by sa začať v šiestom mesiaci po ukončení obdobia implementácie. Členské štáty by mali pomôcť Komisii pri uskutočňovaní prieskumu medzi prijímateľmi, pričom podporia účasť prijímateľov zaslaním pozvánky na účasť a aspoň jednej upomienky. Členské štáty by mali informovať Komisiu o tom, ako kontaktovali prijímateľov. Komisia by mala zozbierané údaje použiť na účely hodnotenia. V záujme zabezpečenia porovnateľnosti medzi jednotlivými prípadmi by Komisia mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovať vzor prieskumu medzi prijímateľmi a zabezpečiť preklad do všetkých úradných jazykov inštitúcií Únie.

(40)

V súlade s cieľom odstrániť nerovnosti a podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi by analýzy a správy týkajúce sa EGF mali obsahovať rodovo rozčlenené informácie.

(41)

V prílohe k tomuto nariadeniu by sa mal uviesť zoznam ukazovateľov na účely monitorovania využívania EGF, a najmä pokroku pri dosahovaní jeho cieľov. Komisia môže v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na zmenu týchto ukazovateľov.

(42)

Členské štáty by mali byť naďalej zodpovedné za implementáciu finančného príspevku a za riadenie a kontrolu akcií, ktoré sa podporujú z finančných prostriedkov Únie, v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách. Členské štáty by mali odôvodniť použitie finančného príspevku prijatého z EGF. Vzhľadom na krátke obdobie implementácie intervencií EGF by povinnosti týkajúce sa podávania správ mali odrážať osobitnú povahu uvedených intervencií.

(43)

Členské štáty by mali predchádzať akýmkoľvek nezrovnalostiam vrátane podvodov zo strany prijímateľov, odhaľovať ich a účinne ich riešiť. Okrem toho má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (12) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (13) a (Euratom, ES) č. 2185/96 (14) administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (15) splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (16).

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovali pri ochrane finančných záujmov Únie, udeľovali nevyhnutné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečovali, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali Komisii podávať správy o akýchkoľvek odhalených nezrovnalostiach vrátane podvodov a o akýchkoľvek následných krokoch, ktoré podnikli v súvislosti s takými nezrovnalosťami a v súvislosti s akýmikoľvek vyšetrovaniami vykonávanými OLAF-om. Členské štáty by mali vo všetkých prípadoch podozrenia z podvodu alebo preukázaného podvodu spolupracovať s Komisiou, OLAF-om, Dvorom audítorov a v relevantných prípadoch s Európskou prokuratúrou, a to v súlade s článkom 63 ods. 2 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(44)

Na zvýšenie ochrany rozpočtu Únie by Komisia mala sprístupniť integrovaný a interoperabilný informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika, aby sa umožnil prístup k príslušným údajom a ich analýza, a Komisia by mala podporovať jeho využívanie v záujme všeobecného uplatňovania zo strany členských štátov.

(45)

Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(46)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja by mali opatrenia podľa tohto nariadenia prispievať k dosahovaniu cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie, a k ambícii, aby v roku 2024 odrážalo výdavky na biodiverzitu 7,5 % rozpočtu Únie a v rokoch 2026 a 2027 10 %, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

(47)

Aby sa umožnilo lepšie monitorovanie využívania EGF, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré sa majú oznamovať, a údajov, ktoré majú členské štáty poskytnúť na účely predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a nápravy vrátane podvodov a vymáhania neoprávnene vyplatených súm spolu s úrokmi z omeškania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(48)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o vykonávanie prieskumov medzi prijímateľmi a formu nahlasovania nezrovnalostí, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(49)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(50)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť vykonávanie od začiatku VFR na roky 2021 až 2027 je potrebné stanoviť, aby sa toto nariadenie uplatňovalo od začiatku rozpočtového roka 2021. Komisia by však mala začať rozpočtový postup až po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(51)

Nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 by sa preto malo zrušiť,

1.

„pracovník, ktorý prišiel o zamestnanie,“ je pracovník, bez ohľadu na typ alebo trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu, ktorého pracovná zmluva alebo pracovný pomer sa skončili predčasne pre nadbytočnosť alebo ktorého pracovná zmluva alebo pracovný pomer sa neobnovili z ekonomických dôvodov;

2.

„samostatne zárobkovo činná osoba“ je fyzická osoba, ktorá zamestnáva menej ako 10 pracovníkov;

3.

„prijímateľ“ je fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na opatreniach spolufinancovaných z EGF;

4.

„nezrovnalosť“ je porušenie uplatniteľného práva vyplývajúce z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na vykonávaní EGF, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie rozpočtu Únie tým, že by bol zaťažený neoprávnenými výdavkami;

5.

„obdobie implementácie“ je obdobie, ktoré sa začína dátumami uvedenými v článku 8 ods. 7 písm. j) a končí 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku podľa článku 15 ods. 2

a)

dátum, ku ktorému zamestnávateľ písomne oznámi príslušnému verejnému orgánu plánované hromadné prepúšťanie v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice Rady 98/59/ES (18);

b)

dátum individuálnej výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorou sa pracovník stáva nadbytočným alebo sa ňou ukončuje pracovná zmluva alebo pracovný pomer pracovníka;

c)

dátum de facto ukončenia pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru alebo uplynutia obdobia, na ktoré boli pracovná zmluva alebo pracovný pomer uzavreté;

d)

dátum ukončenia pridelenia pracovníka do užívateľského podniku;

e)

v prípade samostatne zárobkovo činných osôb dátum ukončenia činností stanovený v súlade s vnútroštátnym právom alebo správnymi opatreniami.

a)

pracovníci, ktorí prišli o zamestnanie, a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť bola ukončená, na základe ich počtu určeného v súlade s článkom 5 počas referenčných období stanovených v článku 4 ods. 1 až 4;

b)

pracovníci, ktorí prišli o zamestnanie, a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť bola ukončená, na základe ich počtu určeného v súlade s článkom 5 mimo referenčného obdobia stanoveného v článku 4, a to šesť mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia alebo medzi koncom referenčného obdobia a posledným dňom pred dátumom, ku ktorému Komisia dokončila posudzovanie žiadosti