SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/2118

z 24. novembra 2021,

ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (ďalej len „poistenie motorových vozidiel“) je osobitne dôležité pre občanov Európy, či sú poistencami alebo by sa mohli stať potenciálnymi poškodenými v dôsledku nehody. Je takisto dôležité pre poisťovne, keďže tvorí dôležitý segment trhu s neživotným poistením v Únii. Poistenie motorových vozidiel má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel, a teda aj na vnútorný trh. Preto by kľúčovým cieľom činnosti Únie v oblasti finančných služieb malo byť posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel.

(2)

V roku 2017 Komisia vykonala hodnotenie fungovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES (3) vrátane jej efektívnosti, účinnosti a súdržnosti s ostatnými politikami Únie. Z hodnotenia vyplynulo, že smernica 2009/103/ES funguje celkovo dobre a netreba vykonať zmeny vo väčšine aspektov. Boli však identifikované štyri oblasti, v ktorých by boli vhodné cielené zmeny: odškodnenie poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná, minimálne povinné výšky poistného krytia, kontroly poistenia vozidiel členskými štátmi a používanie potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie poistencov novou poisťovňou. Okrem týchto štyroch oblastí boli ako oblasti, v súvislosti s ktorými by bolo vhodné vykonať cielené zmeny, identifikované nasledovné oblasti, najmä odoslané vozidlá, nehody, ktorých účastníkom je prípojné vozidlo ťahané vozidlom, nezávislé nástroje na porovnávanie cien poistenia motorových vozidiel a informačné centrá a informácie pre poškodených. Okrem toho by sa mala zvýšiť prehľadnosť smernice 2009/103/ES nahradením pojmu „obeť“, ktorý sa v uvedenej smernici používa ako synonymum „poškodeného“, pojmom „poškodený“ prostredníctvom príslušných zmien. Uvedené zmeny majú výlučný cieľ harmonizovať terminológiu používanú v uvedenej smernici a nepredstavujú zmenu podstaty.

(3)

Od nadobudnutia účinnosti smernice 2009/103/ES sa na trh dostalo mnoho nových typov motorových vozidiel. Z nich sú niektoré poháňané výlučne elektrickým motorom a niektoré pomocným zariadením. Takéto vozidlá by sa mali zohľadniť pri vymedzení významu pojmu „vozidlo“. Uvedené vymedzenie by malo vychádzať zo všeobecných charakteristík takýchto vozidiel, najmä z ich najvyššej konštrukčnej rýchlosti a prevádzkovej hmotnosti, a malo by sa v ňom stanoviť, že sa vzťahuje len na vozidlá poháňané výlučne mechanickou energiou. Toto vymedzenie by sa malo uplatňovať nezávisle od počtu kolies, ktoré má uvedené vozidlo. Do vymedzenia by sa nemali zahrnúť invalidné vozíky určené na používanie osobami s telesným postihnutím.

(4)

Ľahké elektrické vozidlá, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie pojmu „vozidlo“, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/103/ES. Žiadne ustanovenie uvedenej smernice by však nemalo členským štátom brániť v tom, aby v rámci svojho vnútroštátneho práva vyžadovali poistenie motorových vozidiel za podmienok, ktoré stanovia, pokiaľ ide o akékoľvek motorové zariadenie používané na pevnine, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie pojmu „vozidlo“ podľa uvedenej smernice, a v prípade ktorého sa teda v uvedenej smernici takéto poistenie nevyžaduje. Uvedená smernica by tiež nemala členským štátom brániť v tom, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili, že obete nehôd spôsobených akýmkoľvek iným motorovým zariadením majú prístup k orgánu členského štátu pre náhradu škody, ako je stanovené v kapitole 4. Členské štáty by tiež mali mať možnosť rozhodnúť, že ak sú osoby s pobytom na ich území poškodené pri nehode spôsobenej takýmto iným motorovým zariadením v inom členskom štáte, v ktorom sa pre tieto motorové zariadenia nevyžaduje poistenie motorových vozidiel, tieto osoby majú mať prístup k orgánu pre náhradu škody, ako je stanovené v kapitole 4, v členskom štáte, v ktorom majú pobyt. Orgány členských štátov pre náhradu škody by mali mať možnosť uzavrieť vzájomnú dohodu o tom, akým spôsobom budú v takejto situácii spolupracovať.

(5)

Súdny dvor Európskej únie objasnil v nedávnych rozhodnutiach, najmä vo svojich rozsudkoch vo veciach Vnuk (4), Rodrigues de Andrade (5) a Torreiro (6), význam pojmu „prevádzka vozidiel“. Súdny dvor konkrétne objasnil, že motorové vozidlá majú obvykle slúžiť ako dopravný prostriedok bez ohľadu na charakteristiky takýchto vozidiel, a že prevádzka takýchto vozidiel sa vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou ako dopravný prostriedok, a to bez ohľadu na terén, na ktorom sa motorové vozidlo používa, ako aj bez ohľadu na to, či stojí alebo je v pohybe. Smernica 2009/103/ES sa neuplatňuje, ak v čase nehody je obvyklou funkciou takéhoto vozidla „používanie iné ako dopravný prostriedok“. Mohlo by to tak byť v prípade, ak sa vozidlo nepoužíva v zmysle článku 3 prvého odseku uvedenej smernice, keďže jeho obvyklou funkciou je napríklad „používanie ako priemyselný alebo poľnohospodársky zdroj energie“. V záujme právnej istoty je vhodné zohľadniť uvedenú judikatúru v smernici 2009/103/ES zavedením pojmu „prevádzka vozidla“.

(6)

Niektoré motorové vozidlá sú menšie, a preto je aj pravdepodobnosť spôsobenia vážnej ujmy na zdraví alebo škody na majetku nižšia než v prípade iných vozidiel. Bolo by neprimerané a krátkozraké zahrnúť ich do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/103/ES. Ich zahrnutie by zároveň ohrozovalo rozširovanie novších vozidiel, ako sú napríklad elektrické bicykle, ktoré nie sú poháňané výlučne mechanickou energiou, a odrádzalo od inovácií. Navyše neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že takéto menšie vozidlá by mohli spôsobiť nehody s poškodenými v rovnakom rozsahu ako v prípade iných vozidiel, napríklad osobných či nákladných automobilov. V súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality by sa preto požiadavky na úrovni Únie mali vzťahovať len na tie vozidlá, ktoré sú ako také vymedzené v smernici 2009/103/ES.

(7)

Poistenie motorových vozidiel by sa v zásade malo vzťahovať na nehody vo všetkých oblastiach členských štátov. Niektoré členské štáty však majú ustanovenia upravujúce vozidlá používané výlučne v špecifických oblastiach s obmedzeným prístupom. Tieto členské štáty by mali mať možnosť udeliť obmedzené výnimky z článku 3 smernice 2009/103/ES, pokiaľ ide o obmedzené oblasti, do ktorých by nemali vstupovať neoprávnené osoby, ako sú napríklad oblasti špecifické pre dané miesto a oblasti so zariadením v prístavoch a na letiskách. Členský štát, ktorý sa rozhodne takéto výnimky udeliť, by mal tiež prijať primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby v súvislosti s akoukoľvek stratou alebo ujmou spôsobenou takýmto vozidlom bola uhradená náhrada.

(8)

Členský štát by tiež mal mať možnosť nepožadovať povinné poistenie motorových vozidiel v prípade vozidiel, ktoré v súlade s ich vnútroštátnym právom nie sú schválené na prevádzku na verejných komunikáciách. Takýto členský štát by však mal prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bola uhradená náhrada v súvislosti s akoukoľvek stratou alebo ujmou spôsobenou takýmito vozidlami s výnimkou prípadov, keď sa členský štát takisto rozhodne udeliť výnimku z článku 10 smernice 2009/103/ES, pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenej takýmito vozidlami v oblastiach, ktoré nie sú prístupné verejnosti z dôvodu zákonného alebo fyzického obmedzenia prístupu do takýchto oblastí, ako je vymedzené v jeho vnútroštátnych právnych predpisoch. Takáto výnimka z článku 10 by sa mala uplatňovať na vozidlá, v prípade ktorých sa členský štát rozhodol udeliť výnimku z povinnosti poistenia, pretože uvedené vozidlá v súlade s jeho vnútroštátnym právom nie sú schválené na prevádzku na verejných komunikáciách, aj keď by sa na povinnosť poistenia uvedených vozidiel mohla vzťahovať aj iná výnimka stanovená v článku 5 smernice 2009/103/ES.

(9)

V niektorých členských štátoch existujú ustanovenia týkajúce sa použitia vozidiel ako prostriedku úmyselného spôsobenia ujmy na zdraví alebo škody na majetku. V prípade najzávažnejších trestných činov by členské štáty mali mať možnosť pokračovať vo svojej právnej praxi vylučovať takúto škodu z povinného poistenia motorových vozidiel alebo vymáhať sumu poistného plnenia, ktorá sa vypláca poškodeným, od osôb zodpovedných za túto ujmu alebo škodu. S cieľom neznížiť ochranu poskytovanú smernicou 2009/103/ES by sa však takáto právna prax mala povoliť len vtedy, ak členský štát zabezpečí, aby poškodení v takýchto prípadoch boli za takúto škodu odškodnení spôsobom, ktorý je čo najbližšie k spôsobu, akým by boli odškodnení podľa smernice 2009/103/ES. Pokiaľ členský štát nestanovil takýto kompenzačný mechanizmus alebo záruku, ktorými sa poškodeným zabezpečuje odškodnenie za takúto škodu spôsobom, ktorý je čo najbližšie k spôsobu, akým by boli odškodnení podľa smernice 2009/103/ES, mala by byť takáto škoda v súlade s uvedenou smernicou krytá.

(10)

Členské štáty by nemali uplatňovať smernicu 2009/103/ES na prevádzku vozidiel v rámci podujatí a činností motoristického športu vrátane pretekov a súťaží, ako aj tréningov, skúšok a predvádzania vrátane tých, ktoré sa týkajú rýchlosti, spoľahlivosti alebo zručností, ktoré sú v súlade s ich vnútroštátnym právom povolené. Takéto vyňaté činnosti by sa mali vykonávať vo vyhradenej a vymedzenej oblasti takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že bežná doprava, verejnosť a všetci, ktorí sa do týchto činností nezapájajú, nebudú môcť skutočne ani potenciálne využívať trasu, na ktorej sa jazdí. Takéto činnosti zvyčajne zahŕňajú činnosti na vyhradených tratiach alebo trasách motoristického športu a v oblastiach v ich bezprostrednej blízkosti, ako sú zabezpečené oblasti, oblasti zastávok v boxoch a garáže, kde je riziko nehody v porovnaní s bežnými cestami oveľa vyššie a do ktorých by neoprávnené osoby nemali vstupovať.

(11)

Takáto výnimka pre podujatia a činnosti motoristického športu by sa mala uplatňovať len vtedy, keď členský štát zabezpečí, aby organizátor podujatia alebo činnosti alebo akákoľvek iná strana uzatvorili alternatívne poistenie alebo poskytli inú záruku pokrývajúcu škodu spôsobenú ktorejkoľvek tretej strane vrátane divákov a ostatných okolostojacich osôb, ale nie nevyhnutne škodu spôsobenú zúčastneným vodičom a ich vozidlám. Pokiaľ organizátori alebo iné strany neuzavreli ako podmienku tejto výnimky alternatívne poistenie alebo neposkytli inú záruku, táto škoda by s možnou výnimkou škody spôsobenej zúčastneným vodičom a ich vozidlám mala byť krytá v súlade so smernicou 2009/103/ES.

(12)

S cieľom neznížiť ochranu poskytovanú smernicou 2009/103/ES by členské štáty mali zabezpečiť, aby v prípade podujatí a činností motoristického športu, ktoré sú v súlade s ich vnútroštátnym právom povolené a ktoré sú oprávnené pre uvedenú výnimku, poškodení boli za takúto škodu odškodnení spôsobom, ktorý je čo najbližšie k spôsobu, akým by boli odškodnení podľa smernice 2009/103/ES.

(13)

Vozidlá počas svojej výroby a prepravy nemajú dopravné funkcie a nepovažujú sa v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103/ES za používané. Ak sa však členský štát rozhodne v súvislosti s takýmito vozidlami neuplatňovať požiadavku uzavrieť poistenie motorových vozidiel podľa článku 28 ods. 1 smernice 2009/103/ES, malo by existovať poistenie zodpovednosti podnikov za škodu, ktoré by uvedené vozidlá mohli spôsobiť.

(14)

V súčasnosti vnútroštátne právne predpisy mnohých členských štátov spájajú povinnosť poistenia s prevádzkou vozidla v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103/ES. V takýchto členských štátoch je prevádzka vozidla povolená len vtedy, ak je vozidlo evidované. V právnych predpisoch uvedených členských štátov sa stanovuje, že vozidlo musí byť kryté poistením motorových vozidiel počas aktívnej evidencie a prevádzky tohto vozidla v zmysle článku 3 prvého odseku smernice 2009/103/ES. Členské štáty teda nevyžadujú poistné krytie v prípade prevádzky vozidiel, ktoré sú trvalo alebo dočasne vyradené z evidencie, pretože sú napríklad v múzeu, sú reštaurované alebo sa dlhší čas nepoužívajú z iného dôvodu, napríklad keď je ich použitie sezónne. Takéto členské štáty musia prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby náhrada v súlade s odškodnením, ktoré je k dispozícii podľa smernice 2009/103/ES, bola uhradená v súvislosti s akoukoľvek stratou alebo ujmou spôsobenou na ich území a na území iných členských štátov vozidlami vymedzenými v uvedenej smernici, ktoré sa používajú v zmysle jej článku 3 prvého odseku.

(15)

V súčasnosti niektoré členské štáty, v ktorých povinnosť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesúvisí s evidenciou vozidla, nevyžadujú povinné poistenie motorových vozidiel, ktoré boli formálne stiahnuté z prevádzky v súlade s ich vnútroštátnym právom. Medzi príklady takéhoto formálneho stiahnutia z prevádzky patrí zaslanie oznámenia príslušnému orgánu alebo iným určeným stranám vykonávajúcim funkciu príslušného orgánu alebo prijatie iných overiteľných fyzických opatrení. Uvedené členské štáty musia prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby náhrada v súlade s odškodnením, ktoré je k dispozícii podľa smernice 2009/103/ES, bola uhradená v súvislosti s akoukoľvek stratou alebo ujmou spôsobenou na ich území a na území iných členských štátov takýmito vozidlami.

(16)

V súčasnosti členské štáty musia upustiť od vykonávania kontroly poistenia vozidiel, pokiaľ ide o vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území iného členského štátu a pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území tretej krajiny a ktoré vstupujú na ich územie z územia iného členského štátu. Nový technologický vývoj – napríklad technológia umožňujúca automatické rozpoznávanie evidenčných čísel vozidiel – umožňuje kontrolovať poistenie vozidiel bez ich zastavenia, a teda bez zasahovania do voľného pohybu osôb. Je preto vhodné umožniť uvedené kontroly poistenia vozidiel, ale iba vtedy, ak sú nediskriminačné, potrebné a primerané, tvoria súčasť všeobecného systému kontrol na štátnom území, ktoré sa vykonávajú aj v prípade vozidiel nachádzajúcich sa obvykle na území členského štátu vykonávajúceho tieto kontroly, a nevyžadujú si zastavenie vozidla.

(17)

V členských štátoch, ktoré sa rozhodnú zaviesť systém, ktorý spracúva osobné údaje, ktoré sa môžu následne vymieňať s inými členskými štátmi, ako je napríklad technológia rozpoznávania evidenčných čísel, sa musia prijať právne predpisy s cieľom umožniť spracúvanie osobných údajov na účely boja proti riadeniu nepoistených vozidiel a súčasne stanoviť vhodné opatrenia na zaručenie práv a slobôd dotknutých osôb a ich oprávnených záujmov. Ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7) sa uplatňujú na spracúvanie osobných údajov vykonávané na účel boja proti riadeniu nepoistených vozidiel. Právnymi predpismi členských štátov by sa mali predovšetkým bližšie určiť presný účel, odkaz na príslušný právny základ, dodržiavanie príslušných bezpečnostných požiadaviek a zásad nevyhnutnosti, proporcionality a „obmedzenia účelu“ a malo by sa nimi stanoviť primerané obdobie uchovávania údajov. Takisto by sa mali uplatňovať zásady „špecificky navrhnutej ochrany osobných údajov“ a „štandardnej ochrany osobných údajov“ na všetky systémy spracúvania údajov vytvorené a používané v rámci právnych predpisov členských štátov.

(18)

V súlade s uvedenými zásadami by členské štáty nemali uchovávať osobné údaje spracúvané výlučne na účely vykonania kontroly poistenia po dlhšiu dobu, než je potrebné na overenie, či má vozidlo platné poistné krytie. Ak sa zistí, že vozidlo má poistné krytie, všetky údaje súvisiace s uvedeným overovaním by sa mali vymazať. Ak systém overovania nedokáže určiť, či je vozidlo poistené, tieto údaje by sa mali uchovávať len obmedzené obdobie, pričom sa neprekročí počet dní potrebný na určenie toho, či existuje poistné krytie. V prípade vozidiel, u ktorých sa zistilo, že nemajú uzatvorenú platnú poistnú zmluvu, je primerané požadovať, aby sa takéto údaje uchovali až do dokončenia príslušného správneho alebo súdneho konania a do uzatvorenia platnej poistnej zmluvy pre vozidlo.

(19)

V smernici 2009/103/ES sa v súčasnosti stanovujú rôzne referenčné dátumy na pravidelný prepočet minimálnych výšok poistného krytia v rôznych členských štátoch, čo vedie k rozdielnym minimálnym výškam poistného krytia v závislosti od členského štátu. Na zabezpečenie rovnakej minimálnej ochrany poškodených v celej Únii by sa uvedené minimálne výšky poistného krytia mali harmonizovať a mali by sa zaviesť jednotná doložka o preskúmaní, ktorá ako referenčnú hodnotu používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý uverejňuje Eurostat, ako aj procesné pravidlá upravujúce takéto preskúmanie a stanovujúce jednotný časový rámec.

(20)

Účinná a efektívna ochrana poškodených v dôsledku dopravných nehôd si vyžaduje, aby uvedení poškodení mali nárok na náhradu v členskom štáte, kde majú bydlisko, a na odpoveď v primeranej lehote. Vyžaduje si tiež, aby v prípadoch, keď sú ich nároky oprávnené, boli uvedeným poškodeným vždy vyplatené príslušné sumy za ich ujmy na zdraví alebo akékoľvek škody na ich majetku, a to bez ohľadu na to, či je poisťovňa zodpovednej strany solventná. Členské štáty by preto mali zriadiť alebo poveriť orgán, ktorý má poskytnúť počiatočnú náhradu poškodeným s pobytom na ich území a ktorý má právo spätne požiadať o uvedenú náhradu orgán zriadený alebo poverený na ten istý účel v domovskom členskom štáte platobne neschopnej poisťovne, ktorá poistila vozidlo zodpovednej strany. Ak má niektorý členský štát zavedené opatrenia o náhrade, mal by mať možnosť umožniť pokračovanie ich platnosti.

(21)

Poisťovňa sa môže stať platobne neschopnou rôznymi spôsobmi, napríklad v dôsledku vyhlásenia konkurzu, z dôvodu neplnenia svojich povinností po tom, ako sa vzdala svojho povolenia vo svojom domovskom členskom štáte, alebo tým, že sa na ňu vzťahuje opatrenie o zrušení povolenia alebo rozhodnutie o zákaze jej činnosti. Ak sa vydá príkaz alebo prijme rozhodnutie o začatí konkurzného konania alebo procesu likvidácie, uvedený príkaz alebo rozhodnutie by sa mali zverejniť. Orgán zriadený alebo poverený na odškodnenie poškodených v prípade platobnej neschopnosti poisťovne v domovskom členskom štáte tejto poisťovne by mal takéto orgány vo všetkých ostatných členských štátoch o uvedenom príkaze alebo rozhodnutí informovať.

(22)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby orgán zriadený alebo poverený na odškodnenie poškodených v prípade platobnej neschopnosti poisťovne v členskom štáte, na území ktorého má poškodený bydlisko, mal vo všetkých štádiách konania právomoc požadovať informácie, informovať ostatné príslušné orgány, úrady a zainteresované strany v Únii a byť nimi informovaný a spolupracovať s nimi. Takéto informácie by mali byť dostatočné na to, aby príjemcovi umožnili aspoň všeobecné pochopenie situácie. Takéto informácie sú dôležité na zabezpečenie toho, aby orgán, ktorý poškodeného odškodňuje, mohol pred uhradením náhrady sám alebo spolu so všetkými príslušnými stranami podľa vnútroštátnych právnych predpisov zistiť, či žiadateľa v súvislosti s jeho nárokom poisťovňa už odškodnila. Nárok na náhradu, uplatnený voči tomuto orgánu, môže byť dokonca postúpený poisťovni na ďalšie preskúmanie alebo na prijatie rozhodnutia, ak si to vnútroštátne procesné právo vyžaduje. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby tento orgán požadoval podrobnejšie informácie o konkrétnych nárokoch a aby mu boli takéto informácie poskytované.

(23)

Systémom náhrad by nemalo byť dotknuté uplatniteľné právo týkajúce sa úrovne krytia poškodených. Na nárok na náhradu by sa mali uplatňovať rovnaké zásady bez ohľadu na to, či je poisťovňa solventná alebo platobne neschopná. Orgán domovského členského štátu poisťovne, ktorá poistila zodpovednú stranu, by mal uhradiť platbu pre orgán členského štátu, na území ktorého má poškodený bydlisko, v primeranej lehote po tom, ako bude orgánu domovského členského štátu poisťovne doručený nárok na náhradu v súvislosti s platbou, ktorú v prospech poškodeného uskutočnil orgán členského štátu, kde má poškodený bydlisko.

(24)

V závislosti od rôznych štádií vybavovania nárokov na náhradu, platieb uskutočnených v prospech poškodených a postupov náhrad v rôznych orgánoch môžu existovať nesplatené záväzky medzi orgánmi zriadenými alebo poverenými na odškodnenie poškodených v prípade platobnej neschopnosti poisťovne. Právo na subrogáciu by malo prejsť od orgánu, ktorý vyplatil náhradu, najprv na orgán iného členského štátu v priebehu vyplácania náhrad orgánom. Preto by na tento orgán, do takej výšky, do akej poskytol náhradu za utrpenú stratu alebo ujmu a ešte nebol odškodnený, mali prejsť práva poškodeného voči osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej poisťovni. Avšak na tento orgán by nemali prejsť práva poškodeného voči poistencovi alebo inému poistenému, ktorý spôsobil nehodu, pokiaľ by zodpovednosť poistenca alebo poisteného kryla platobne neschopná poisťovňa v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom. Každý členský štát by mal byť povinný uznať túto subrogáciu, ako je stanovená iným členským štátom.

(25)

Na zabezpečenie efektívnej a účinnej ochrany poškodených v prípade platobnej neschopnosti poisťovne je potrebné, aby členské štáty prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby finančné prostriedky potrebné na odškodnenie poškodených boli k dispozícii v čase splatnosti platieb náhrady. V súlade so zásadou subsidiarity by o týchto opatreniach mali rozhodovať domovské členské štáty na vnútroštátnej úrovni. Tieto opatrenia by však mali byť v súlade s právom Únie, a najmä so zásadami ako lex specialis a lex posterior. S cieľom zabrániť neodôvodnenému a neprimeranému zaťažovaniu poisťovateľov by sa vtedy, keď niektorý členský štát požaduje finančné príspevky od poisťovní, mali uvedené príspevky vyberať len od poisťovní, ktorým uvedený členský štát udelil povolenie. Tým by nemalo byť dotknuté financovanie akýchkoľvek iných funkcií, ktoré by mohli byť zverené orgánu zriadenému alebo poverenému na odškodnenie poškodených v prípade platobnej neschopnosti poisťovne.

(26)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie požiadaviek stanovených v tejto smernici a týkajúcich sa odškodnenia poškodených v prípade platobnej neschopnosti poisťovne by sa orgány poverené touto úlohou mali usilovať o uzavretie dohody týkajúcej sa ich funkcií a povinností a postupov náhrady. Ak sa takáto dohoda nedosiahne do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o určenie procesných úloh a povinností takýchto orgánov v súvislosti s náhradou.

(27)

V prípade platobnej neschopnosti poisťovne by poškodení mali mať nárok na náhradu od orgánu v členskom štáte, kde majú bydlisko, a to aj vtedy, keď utrpeli ujmu v dôsledku nehôd, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, než je členský štát ich bydliska. Členské štáty by mali mať možnosť prideliť funkciu odškodnenia takýchto poškodených novému alebo už existujúcemu orgánu, a to aj orgánu pre náhradu škody zriadenému alebo oprávnenému podľa článku 24 smernice 2009/103/ES. Členské štáty by mali mať tiež možnosť prideliť v prípade platobnej neschopnosti poisťovne úlohy odškodňovania poškodených v dôsledku nehôd v členskom štáte ich bydliska a poškodených v dôsledku nehôd v iných členských štátoch, než je členský štát ich bydliska, jedinému orgánu. V prípade poškodených v iných členských štátoch, než je členský štát ich bydliska, je tiež dôležité zabezpečiť výmenu informácií a spoluprácu s orgánmi pre náhradu škody zriadenými alebo oprávnenými podľa článku 24 smernice 2009/103/ES vo všetkých členských štátoch a s likvidačnými zástupcami.

(28)

Členské štáty majú možnosť zriadiť alebo poveriť viac ako jeden orgán pre náhradu škody podľa smernice 2009/103/ES, čo by prípadne mohlo poškodeným sťažiť identifikáciu orgánu, ktorému majú predkladať svoje nároky na náhradu. Členské štáty, ktoré zriadia alebo poveria viac ako jeden orgán pre náhradu škody, by preto mali zabezpečiť, aby poškodení mali prístup k základným informáciám o možných spôsoboch uplatnenia nároku na náhradu, a to tak, aby mohli ľahko pochopiť, na ktorý orgán by sa mali obrátiť.

(29)

V prípade odoslaného vozidla by osoba zodpovedná za krytie zodpovednosti za škodu mala mať možnosť vybrať si, či uzavrie poistné krytie v členskom štáte, v ktorom je vozidlo evidované, alebo na obdobie 30 dní odo dňa prijatia zásielky kupujúcim, v členskom štáte určenia, a to aj ak vozidlo nebolo formálne evidované v členskom štáte určenia. Informačné centrum členského štátu, v ktorom je vozidlo evidované, a v prípade, že je odlišný, členského štátu určenia, ako aj informačné centrum každého ďalšieho relevantného členského štátu, napríklad členského štátu, na území ktorého k nehode došlo alebo kde má poškodený bydlisko, by mali navzájom spolupracovať, aby sa zabezpečilo, že potrebné informácie o odoslanom vozidle, ktorými disponujú v súlade s článkom 23 smernice 2009/103/ES, sú k dispozícii.

(30)

V prípade nehôd s prípojnými vozidlami, v súvislosti s ktorými bolo vydané poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré je oddelené od poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú ťažným vozidlom, by poškodený mal mať možnosť uplatniť si nárok voči poisťovateľovi prípojného vozidla, ak tak ustanovuje vnútroštátne právo. Poškodený by na požiadanie mal mať možnosť získať od poisťovateľa prípojného vozidla informácie o totožnosti poisťovateľa ťažného vozidla alebo v prípade, že poisťovateľ prípojného vozidla napriek vynaloženiu primeraného úsilia nie je schopný identifikovať poisťovateľa ťažného vozidla, informácie o kompenzačnom mechanizme stanovenom v článku 10 smernice 2009/103/ES.

(31)

Predchádzajúce minulé nároky na odškodnenie poistencov, ktorí sa usilujú uzatvoriť nové poistné zmluvy s poisťovňami, by mali byť ľahko overiteľné, aby sa uľahčilo uznávanie takýchto minulých nárokov pri uzatváraní nových poistných zmlúv. Na zjednodušenie kontroly a overovania potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie je dôležité, aby ich obsah a forma boli rovnaké vo všetkých členských štátoch. Okrem toho poisťovne, ktoré zohľadňujú potvrdenia o minulých nárokoch na odškodnenie na určenie poistného motorových vozidiel, by nemali diskriminovať na základe štátnej príslušnosti alebo výlučne na základe členského štátu predchádzajúceho bydliska poistenca. Okrem toho by poisťovne mali považovať potvrdenie o minulých nárokoch na odškodnenie z iného členského štátu za rovnocenné s vnútroštátnym potvrdením o minulých nárokoch na odškodnenie a uplatňovať na klienta z iného členského štátu všetky zľavy, ktoré by boli dostupné inak identickému domácemu klientovi, a to aj zľavy, ktoré vyžadujú vnútroštátne právne predpisy daného členského štátu, ako sú zľavy v rámci systému „bonus-malus“. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť slobodne prijímať vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa systémov „bonus-malus“, keďže takéto systémy sú zo svojej povahy vnútroštátne a neobsahujú žiadne cezhraničné prvky, a preto by v súlade so zásadou subsidiarity malo byť rozhodovanie o nich ponechané v právomoci členských štátov. Na to, aby členské štáty mohli overiť, či a ako poisťovne zaobchádzajú s potvrdeniami o minulých nárokoch na odškodnenie, by poisťovne mali zverejňovať všeobecný prehľad o svojich politikách v súvislosti s tým, ako používajú minulé nároky na odškodnenie pri výpočte poistného. Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (8), poisťovne nemusia uverejňovať citlivé obchodné informácie, ako sú podrobnosti o úprave sadzieb.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2009/103/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci týkajúce sa formy a obsahu potvrdenia o minulých nárokoch na odškodnenie. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(33)

Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si, aby certifikovali nástroje, ktoré spotrebiteľom umožňujú porovnávať ceny, sadzby a poistné krytie medzi poskytovateľmi poistenia motorových vozidiel, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v smernici 2009/103/ES. Ak sú tieto nástroje riadne certifikované, mohli by sa označiť ako „nezávislé nástroje na porovnávanie cien poistenia motorových vozidiel“. Členské štáty by tiež mali mať možnosť zaviesť verejné nástroje na porovnávanie cien, ktoré prevádzkuje orgán verejnej moci.

(34)	S cieľom zaistiť bezproblémové spracúvanie nárokov na náhradu v prípadoch, keď sa podľa vnútroštátneho práva vyžaduje správa o nehode, čím sa zabezpečí právo poškodeného na získanie kópie správy o nehode od príslušných orgánov, je dôležité, aby k nej poškodený mal prístup včas.

(35)	S cieľom zabezpečiť, aby sa minimálne výšky poistného krytia poistenia motorových vozidiel postupne neznižovali, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravu uvedených minimálnych výšok, aby mohli odrážať meniacu sa hospodársku realitu.

(36)

Pri prijímaní delegovaných aktov na základe splnomocnení uvedených v tejto smernici je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(37)

Ako súčasť hodnotenia fungovania smernice 2009/103/ES by Komisia mala monitorovať uplatňovanie uvedenej smernice a zároveň zohľadňovať počet poškodených, výšku nesplatených nárokov z dôvodu oneskorení v platbách následkom cezhraničných prípadov platobnej neschopnosti, úroveň minimálnych výšok poistného krytia v členských štátoch, výšku nárokov z dôvodu riadenia nepoistených vozidiel, pokiaľ ide o cezhraničnú dopravu, ako aj počet sťažností týkajúcich sa potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie.

(38)	Okrem toho by Komisia mala vypracovať správu hodnotiacu fungovanie, spoluprácu a financovanie orgánov pre náhradu škody zriadených alebo poverených na odškodnenie poškodených v prípade platobnej neschopnosti poisťovne. V prípade potreby sa k správe pripojí legislatívny návrh.

(39)

S cieľom zabezpečiť, aby smernica 2009/103/ES naďalej slúžila svojmu účelu, ktorým je ochrana potenciálnych poškodených pred nehodami s účasťou motorových vozidiel, by Komisia mala takisto monitorovať a preskúmať uvedenú smernicu vzhľadom na technologický vývoj vrátane zvýšeného používania autonómnych a poloautonómnych vozidiel. Mala by tiež analyzovať, ako poisťovne používajú systémy, v ktorých je poistné ovplyvnené potvrdeniami o minulých nárokoch na odškodnenie poistencov. Okrem toho by Komisia mala posúdiť účinnosť systémov výmeny informácií používaných na účely cezhraničných kontrol poistenia.

(40)

Keďže ciele tejto smernice, a to najmä zabezpečenie rovnakej minimálnej ochrany poškodených v dôsledku dopravných nehôd v celej Únii, zabezpečenie ich ochrany v prípade platobnej neschopnosti poisťovní a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania poisťovateľov s potvrdeniami o minulých nárokoch na odškodnenie potenciálnych poistencov, ktorí prechádzajú cez vnútorné hranice Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(41)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (11) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(42)	Smernica 2009/103/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2009/103/ES sa mení takto:

Článok 1 sa mení takto:

Bod 1 sa nahrádza takto:

„1.

„vozidlo“ je:

každé motorové vozidlo poháňané výlučne mechanickou energiou na pevnine, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach, s:

i)	maximálnou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 25 km/h alebo

ii)	maximálnou prevádzkovou hmotnosťou viac ako 25 kg a maximálnou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 14 km/h;

b)	každé prípojné vozidlo, ktoré sa má používať s vozidlom uvedeným v písmene a), bez ohľadu na to, či je pripojené alebo oddelené.

Bez toho, aby boli dotknuté písmená a) a b), sa invalidné vozíky určené výlučne na používanie osobami s telesným postihnutím nepovažujú za vozidlá uvedené v tejto smernici;“.

Vkladá sa tento bod:

„1a.	„prevádzka vozidla“ je akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s funkciou vozidla ako dopravného prostriedku v čase nehody, bez ohľadu na jeho vlastnosti, na terén, na ktorom sa takéto motorové vozidlo používa, a bez ohľadu na to, či stojí alebo je v pohybe;“.

Bod 2 sa nahrádza takto:

„2.	„poškodený“ je každá osoba, ktorá má nárok na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek stratu alebo ujmu spôsobenú vozidlami;“.

Dopĺňa sa tento bod:

„8.	„domovský členský štát“ je „domovský členský štát“, ako sa vymedzuje v článku 13 ods. 8 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (*1).

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).“ "

Článok 3 sa mení takto:

a)	Prvý odsek sa nahrádza takto: „Každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla obvykle sa nachádzajúceho na jeho území je pokrytá poistením.“

Za prvý odsek sa vkladá tento odsek:

„Táto smernica sa nevzťahuje na prevádzku vozidla na podujatiach a činnostiach motoristického športu vrátane pretekov, súťaží, tréningov, skúšok a predvádzaní vo vyhradenej a vymedzenej oblasti v členskom štáte, keď tento členský štát zabezpečí, aby organizátor podujatia alebo činnosti alebo akákoľvek iná strana uzatvorili alternatívne poistenie alebo poskytli inú záruku pokrývajúcu škodu spôsobenú ktorejkoľvek tretej strane vrátane divákov a ostatných okolostojacich osôb, ale nie nevyhnutne škodu spôsobenú zúčastneným vodičom a ich vozidlám.“

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Kontroly poistenia

1. Členské štáty upustia od kontroly poistenia zodpovednosti za škodu, pokiaľ ide o vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území iného členského štátu a pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území tretej krajiny a ktoré vstupujú na ich územie z územia iného členského štátu.

Môžu však vykonávať takéto kontroly poistenia za predpokladu, že uvedené kontroly sú nediskriminačné, potrebné a primerané na dosiahnutie sledovaného cieľa, a:

a)	vykonávajú sa ako súčasť kontroly, ktorej cieľom nie je výlučne kontrola potvrdenia o poistení, alebo

b)	tvoria súčasť všeobecného systému kontrol na štátnom území, ktoré sa vykonávajú aj v prípade vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na území členského štátu, ktorý vykonáva kontroly, a nevyžadujú si zastavenie vozidla.

2. Na základe právnych predpisov členského štátu, ktoré sa vzťahujú na orgán vykonávajúci kontrolu, osobné údaje sa môžu spracúvať, ak je to potrebné na účely boja proti riadeniu nepoistených vozidiel v členských štátoch, ktoré sú iné než členský štát, na území ktorého sa obvykle nachádzajú. Uvedené právne predpisy musia byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*2) a stanovia sa nimi aj vhodné opatrenia na zaručenie práv a slobôd dotknutej osoby a jej oprávnených záujmov.

V uvedených opatreniach členských štátov sa predovšetkým špecifikuje, na aký presne stanovený účel sa údaje spracúvajú, uvedie odkaz na príslušné právne normy, dodržia príslušné bezpečnostné požiadavky a zásady nevyhnutnosti, proporcionality a obmedzenia účelu a stanoví primerané obdobie uchovávania údajov. Osobné údaje spracúvané podľa tohto článku výlučne na účely vykonania kontroly poistenia sa uchovávajú len dovtedy, kým sú na tieto účely potrebné, a hneď, ako sa to uskutoční, sa úplne vymažú. Ak sa pri kontrole poistenia preukáže, že vozidlo má uzavreté povinné poistenie podľa článku 3, orgán vykonávajúci kontrolu tieto údaje ihneď vymaže. Ak sa pri kontrole nepodarí určiť, či má vozidlo uzavreté povinné poistenie podľa článku 3, údaje sa uchovajú len na obmedzené obdobie, pričom sa neprekročí počet dní potrebný na určenie toho, či existuje poistné krytie.

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“ "

V článku 5 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3. Členský štát sa môže odchýliť od článku 3 v súvislosti s vozidlami, ktoré sú dočasne alebo trvalo stiahnuté z prevádzky a ktorých používanie je zakázané, za predpokladu, že bolo zavedené formálne správne konanie alebo iné overiteľné opatrenie v súlade s vnútroštátnym právom.

Každý členský štát, ktorý takto odchylne koná, zabezpečí, že s vozidlami uvedenými v prvom pododseku sa zaobchádza rovnako ako s vozidlami, v prípade ktorých poistná povinnosť stanovená v článku 3 nebola splnená.

Záručný fond členského štátu, v ktorom k nehode došlo, si tak môže uplatniť nárok voči záručnému fondu v členskom štáte, v ktorom sa vozidlo obvykle nachádza.

4. Členský štát sa môže odchýliť od článku 3, pokiaľ ide o vozidlá používané v súlade s jeho vnútroštátnym právom výlučne v oblastiach s obmedzeným prístupom.

Záručný fond členského štátu, v ktorom k nehode došlo, si tak môže uplatniť nárok voči záručnému fondu v členskom štáte, v ktorom sa vozidlo obvykle nachádza.

5. Členský štát sa môže odchýliť od článku 3, pokiaľ ide o vozidlá, ktoré v súlade s jeho vnútroštátnym právom nie sú schválené na prevádzku na verejných komunikáciách.

Každý členský štát, ktorý sa odchýli od článku 3, pokiaľ ide o vozidlá uvedené v prvom pododseku, zabezpečí, že sa s týmito vozidlami zaobchádza rovnako ako s vozidlami, v prípade ktorých poistná povinnosť stanovená v článku 3 nebola splnená.

Záručný fond členského štátu, v ktorom k nehode došlo, si tak môže uplatniť nárok voči záručnému fondu v členskom štáte, v ktorom sa vozidlo obvykle nachádza.

6. Keď sa členský štát podľa odseku 5 odchýli od článku 3, pokiaľ ide o vozidlá, ktoré nie sú schválené na prevádzku na verejných komunikáciách, tento členský štát sa môže takisto odchýliť od článku 10, pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenej takýmito vozidlami v oblastiach, ktoré nie sú prístupné verejnosti z dôvodu zákonného alebo fyzického obmedzenia prístupu do takýchto oblastí, ako je vymedzené v jeho vnútroštátnych právnych predpisoch.

7. Pokiaľ ide o odseky 3 až 6, členské štáty oznámia Komisii použitie výnimky a konkrétne opatrenia týkajúce sa jej vykonávania. Komisia uverejní zoznam týchto výnimiek.“

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Minimálne sumy

1. Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek vyššie poistné krytie, ktoré môže byť stanovené členskými štátmi, každý členský štát požaduje, aby poistenie uvedené v článku 3 bolo povinné pre tieto minimálne sumy:

a)	v prípade ujmy na zdraví: 6 450 000 EUR na nehodu bez ohľadu na počet poškodených alebo 1 300 000 EUR na poškodeného;

b)	v prípade škody na majetku 1 300 000 EUR na nehodu bez ohľadu na počet poškodených. V prípade členských štátov, ktoré neprijali euro, sa minimálne sumy prepočítajú na ich národnú menu použitím výmenného kurzu z 22. decembra 2021 uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Každých päť rokov od 22. decembra 2021 Komisia prehodnotí sumy uvedené v odseku 1 v súlade s harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (ďalej len „HICP“), ako je stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 (*3).

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 28b, pokiaľ ide o úpravu týchto súm podľa HICP, do šiestich mesiacov po skončení každého päťročného obdobia.

V prípade členských štátov, ktoré neprijali euro, sa sumy prepočítajú na ich národnú menu použitím výmenného kurzu k dátumu výpočtu nových minimálnych súm, ako je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

(*3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/792 z 11. mája 2016 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien a indexe cien nehnuteľností na bývanie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 2494/95 (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 11).“ "

6.	Názov kapitoly 4 sa nahrádza takto: „KAPITOLA 4 NÁHRADA ŠKODY SPÔSOBENEJ NEIDENTIFIKOVANÝM VOZIDLOM ALEBO VOZIDLOM, V PRÍPADE KTORÉHO NEBOLA SPLNENÁ POVINNOSŤ POISTENIA STANOVENÁ V ČLÁNKU 3, A NÁHRADA ŠKODY V PRÍPADE PLATOBNEJ NESCHOPNOSTI “.

Článok 10 sa mení takto:

V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Prvý pododsek sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov považovať náhradu zo strany orgánu za doplnkovú alebo nedoplnkovú a právo ustanoviť urovnanie nárokov medzi orgánom a osobou alebo osobami zodpovednými za nehodu, a inými poisťovateľmi alebo orgánmi sociálneho zabezpečenia, ktorí sú povinní odškodniť poškodeného v súvislosti s tou istou nehodou. Členské štáty však nesmú tomuto orgánu umožniť, aby podmienil uhradenie náhrady tým, aby poškodený akýmkoľvek spôsobom preukázal, že zodpovedná osoba nie je schopná platiť alebo odmieta platiť.“

b)	V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „2. Poškodený sa môže v každom prípade obrátiť priamo na orgán, ktorý je na základe informácií, ktoré mu na vlastnú žiadosť poškodený poskytne, povinný poskytnúť poškodenému odôvodnenú odpoveď, pokiaľ ide o uhradenie akejkoľvek náhrady.“

V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak však orgán uhradil náhradu za vážnu ujmu na zdraví komukoľvek, kto utrpel ujmu v dôsledku tej istej nehody, pri ktorej bola škoda na majetku spôsobená neidentifikovaným vozidlom, členské štáty nesmú vylúčiť uhradenie náhrady za škodu na majetku na základe toho, že vozidlo nie je identifikované. Členské štáty však môžu stanoviť spoluúčasť vo výške nepresahujúcej 500 EUR, ktorú znáša poškodený, ktorý takúto škodu na majetku utrpí.“

d)	Odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Každý členský štát uplatňuje na uhradenie náhrady orgánom svoje zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia bez toho, aby tým bol dotknutý akýkoľvek iný postup, ktorý je pre poškodeného výhodnejší.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

Ochrana poškodených v súvislosti so škodou vzniknutou v dôsledku nehôd, ku ktorým došlo v členskom štáte ich bydliska, v prípade platobnej neschopnosti poisťovne

1. Každý členský štát zriadi alebo poverí orgán na poskytovanie náhrady poškodeným, ktorí majú bydlisko na jeho území, aspoň do výšky povinného poistenia, za škodu na majetku alebo ujmy na zdraví spôsobené vozidlom poisteným poisťovňou, a to od okamihu, keď:

a)	sa poisťovňa ocitne v konkurznom konaní alebo

b)	sa poisťovňa ocitne v procese likvidácie, ako sa vymedzuje v článku 268 ods. 1 písm. d) smernice 2009/138/ES.

2. Každý členský štát prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgán uvedený v odseku 1 mal k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na odškodnenie poškodených v súlade s pravidlami stanovenými v odseku 10, keď sú platby náhrady splatné v situáciách uvedených v odseku 1 písm. a) a b). Uvedené opatrenia môžu zahŕňať požiadavky na poskytnutie finančných príspevkov za predpokladu, že sa ukladajú len poisťovniam, ktorým udelil povolenie členský štát, ktorý ich ukladá.

3. Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek povinnosť podľa článku 280 smernice 2009/138/ES, každý členský štát zabezpečí, aby sa vždy, keď príslušný súd alebo ktorýkoľvek iný príslušný orgán vydá príkaz alebo prijme rozhodnutie o začatí konania uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo b) v súvislosti s poisťovňou, ktorej domovským členským štátom je tento členský štát, tento príkaz alebo toto rozhodnutie zverejnili. Orgán uvedený v odseku 1 zriadený v domovskom členskom štáte poisťovne zabezpečí, aby všetky orgány uvedené v odseku 1 vo všetkých členských štátoch boli bezodkladne o uvedenom príkaze alebo rozhodnutí informované.

4. Poškodený si môže uplatniť nárok na náhradu priamo voči orgánu uvedenému v odseku 1.

5. Po doručení takéhoto nároku orgán uvedený v odseku 1 informuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte poisťovne a poisťovňu, ktorá je predmetom konkurzného konania alebo procesu likvidácie, alebo jej správcu alebo likvidátora, ako sa vymedzuje v článku 268 ods. 1 písm. e) a f) smernice 2009/138/ES, o tom, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu.

6. Poisťovňa, ktorá je predmetom konkurzného konania alebo procesu likvidácie, alebo jej správca alebo likvidátor informuje orgán uvedený v odseku 1, keď poskytuje náhradu alebo odmieta zodpovednosť v súvislosti s nárokom na náhradu, ktorý dostal aj orgán uvedený v odseku 1.

7. Členské štáty zabezpečia, aby orgán uvedený v odseku 1 poškodenému poskytol okrem iného na základe informácií, ktoré na jeho žiadosť poskytol poškodený, odôvodnenú ponuku náhrady alebo odôvodnenú odpoveď, ako sa stanovuje v druhom pododseku tohto odseku, v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom do troch mesiacov odo dňa, keď si poškodený uplatnil voči tomuto orgánu nárok na náhradu.

Na účely prvého pododseku orgán:

a)	predloží odôvodnenú ponuku náhrady, ak zistil, že je povinný uhradiť náhradu podľa odseku 1 písm. a) alebo b), nárok na náhradu nespochybňuje a škoda bola čiastočne alebo úplne vyčíslená;

b)	poskytne odôvodnenú odpoveď na body uvedené v nároku na náhradu, ak zistil, že nie je povinný uhradiť náhradu podľa odseku 1 písm. a) alebo b), alebo ak je zodpovednosť odmietnutá alebo nebola jasne určená, alebo ak škoda nebola úplne vyčíslená.

8. Ak sa náhrada uhrádza v súlade s odsekom 7 druhým pododsekom písm. a), orgán uvedený v odseku 1 ju uhradí poškodenému bez zbytočného odkladu a v každom prípade do troch mesiacov odo dňa, keď poškodený prijal odôvodnenú ponuku náhrady uvedenú v odseku 7 druhom pododseku písm. a).

Ak bola škoda vyčíslená len čiastočne, požiadavky týkajúce sa úhrady náhrady stanovené v prvom pododseku sa uplatňujú v súvislosti s touto čiastočne vyčíslenou škodou a od okamihu prijatia príslušnej časti odôvodnenej ponuky náhrady škody.

9. Členské štáty zabezpečia, aby orgán uvedený v odseku 1 mal všetky právomoci a kompetencie, aby mohol včas spolupracovať s ostatnými takýmito orgánmi v iných členských štátoch, s orgánmi zriadenými alebo poverenými podľa článku 25a vo všetkých členských štátoch a s ostatnými zainteresovanými stranami vrátane poisťovne, ktorá je predmetom konkurzného konania alebo procesu likvidácie, jej správcu alebo likvidátora a príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov, a to vo všetkých fázach konania uvedeného v tomto článku. Takáto spolupráca zahŕňa vyžiadanie, prijímanie a poskytovanie informácií, v relevantných prípadoch vrátane podrobných informácií o konkrétnych nárokoch na náhradu.

10. Ak je domovský členský štát poisťovne uvedenej v odseku 1 iný ako členský štát, v ktorom má poškodený bydlisko, orgán uvedený v odseku 1 v členskom štáte, v ktorom má poškodený bydlisko, ktorý nahradil škodu uvedenému poškodenému v súlade s odsekom 8, je oprávnený požadovať úplnú úhradu sumy, ktorú vyplatil ako náhradu, od orgánu uvedeného v odseku 1 v domovskom členskom štáte poisťovne.

Orgán uvedený v odseku 1 v domovskom členskom štáte poisťovne uskutoční platbu orgánu uvedenému v odseku 1 v členskom štáte, v ktorom má poškodený bydlisko, ktorý nahradil škodu uvedenému poškodenému v súlade s odsekom 8, po tom, ako dostane žiadosť o takúto úhradu, v primeranej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov, pokiaľ sa tieto orgány písomne nedohodli inak.

Na orgán, ktorý poskytol náhradu podľa prvého pododseku prechádzajú práva poškodeného voči osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej poisťovni, s výnimkou práv poškodeného voči poistencovi alebo inému poistenému, ktorý nehodu spôsobil, pokiaľ by zodpovednosť poistenca alebo poisteného kryla platobne neschopná poisťovňa v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom. Každý členský štát je povinný uznať túto subrogáciu, ako je stanovená ktorýmkoľvek iným členským štátom.

11. Odseky 1 až 10 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov:

a)	považovať náhradu, ktorú vyplatil orgán uvedený v odseku 1, ako doplnkovú alebo nedoplnkovú;

prijať opatrenie na náhradu v súvislosti s tou istou nehodou medzi:

i)	orgánom uvedeným v odseku 1;

ii)	osobou alebo osobami zodpovednými za nehodu;

iii)	inými poisťovňami alebo orgánmi sociálneho zabezpečenia, ktoré sú povinné nahradiť plnenie poškodenému.

12. Členské štáty neumožnia orgánu uvedenému v odseku 1, aby podmienil uhradenie náhrady splnením iných požiadaviek, než sú stanovené v tejto smernici. Predovšetkým členské štáty neumožnia orgánu uvedenému v odseku 1, aby podmienil uhradenie náhrady splnením požiadavky, aby poškodený preukázal, že zodpovedná právnická alebo fyzická osoba nie je schopná platiť alebo odmieta platiť.

13. Orgány uvedené v odseku 1 alebo subjekty uvedené v druhom pododseku tohto odseku sa usilujú, aby uzavreli dohodu do 23. decembra 2023 na účely vykonávania tohto článku, pokiaľ ide o ich funkcie a povinnosti a postupy náhrady podľa tohto článku.

Na tento účel do 23. júna 2023 každý členský štát:

a)	zriadi alebo poverí orgán uvedený v odseku 1 a splnomocní ho, aby rokoval o takejto dohode a uzavrel ju, alebo

b)	určí subjekt a splnomocní ho prerokovať a uzavrieť takúto dohodu, ktorej zmluvnou stranou sa stane orgán uvedený v odseku 1, keď bude zriadený alebo poverený.

Dohoda uvedená v prvom pododseku sa bezodkladne oznámi Komisii.

V prípade, že dohoda uvedená v prvom pododseku nie je uzavretá do 23. decembra 2023, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 28b s cieľom spresniť procesné úlohy a procesné povinnosti orgánov uvedených v odseku 1, pokiaľ ide o náhradu.“

V článku 11 sa prvý odsek nahrádza takto:

„V prípade sporu medzi orgánom uvedeným v článku 10 ods. 1 a poisťovateľom zodpovednosti za škodu o tom, kto je povinný odškodniť poškodeného, členské štáty prijmú vhodné opatrenia zamerané na to, aby jedna z týchto strán bola určená ako prvá zodpovedná za bezodkladné zaplatenie odškodného poškodenému.“

10.	Názov kapitoly 5 sa nahrádza takto: „KAPITOLA 5 OSOBITNÉ KATEGÓRIE POŠKODENÝCH, DOLOŽKY O VYLÚČENÍ, JEDINÉ POISTNÉ, VOZIDLÁ ODOSLANÉ Z JEDNÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU DO DRUHÉHO “.

11.	Názov článku 12 sa nahrádza takto: „ Osobitné kategórie poškodených “.

12.

Článok 13 sa mení takto:

V odseku 1:

úvodná časť prvého pododseku sa nahrádza takto:

„1.

Každý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že každé zákonné ustanovenie alebo zmluvná doložka obsiahnuté v poistnej zmluve vydanej v súlade s článkom 3 sa budú považovať za neplatné, pokiaľ ide o nároky tretích strán poškodených v dôsledku nehody, v prípadoch, ak uvedené zákonné ustanovenie alebo zmluvná doložka vylučujú z poistenia prevádzku alebo riadenie vozidla:“;

ii)	tretí pododsek sa nahrádza takto: „Členské štáty majú možnosť – v prípade, že došlo k nehodám na ich území – neuplatniť ustanovenie v prvom pododseku, ak môže poškodený získať náhradu za utrpené škody od orgánu sociálneho zabezpečenia.“

V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty, ktoré v prípade odcudzených alebo násilím získaných vozidiel ustanovia, aby orgán uvedený v článku 10 ods. 1 zaplatil náhradu škody, môžu, pokiaľ ide o škodu na majetku, stanoviť spoluúčasť vo výške nepresahujúcej 250 EUR, ktorú znáša poškodený.“

13.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Odchylne od článku 13 bodu 13 písm. b) smernice 2009/138/ES, ak je vozidlo odoslané z jedného členského štátu do druhého, za členský štát, v ktorom je umiestnené riziko sa v závislosti od výberu osoby zodpovednej za krytie zodpovednosti za škodu považuje buď členský štát evidencie, alebo, ihneď po prijatí zásielky kupujúcim, členský štát určenia na obdobie 30 dní, a to aj ak vozidlo nebolo formálne evidované v členskom štáte určenia.

Členské štáty zabezpečia, aby informačné centrum uvedené v článku 23 členského štátu, v ktorom je vozidlo evidované, členského štátu určenia v prípade, že je odlišný, a akéhokoľvek ďalšieho relevantného členského štátu, napríklad členského štátu, v ktorom k nehode došlo alebo kde má poškodený bydlisko, navzájom spolupracovali, aby sa zabezpečilo, že potrebné informácie o odoslanom vozidle, ktorými disponujú v súlade s článkom 23, sú k dispozícii.“

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Ochrana poškodených pri nehodách, ktorých účastníkom je prípojné vozidlo ťahané vozidlom

1. V prípade nehody spôsobenej súpravou vozidiel pozostávajúcou z vozidla ťahajúceho prípojné vozidlo, keď má prípojné vozidlo samostatné poistenie zodpovednosti za škodu, poškodený môže uplatniť svoj nárok priamo voči poisťovni, ktorá poistila prípojné vozidlo, ak:

a)	prípojné vozidlo je možné identifikovať, ale vozidlo, ktoré ho ťahalo, nie je možné identifikovať, a

sa v uplatniteľnom vnútroštátnom práve stanovuje, že poisťovateľ prípojného vozidla je povinný uhradiť náhradu.

Poisťovňa, ktorá odškodnila poškodeného, sa obráti na poisťovňu, ktorá poistila ťažné vozidlo, alebo na orgán uvedený v článku 10 ods. 1, ak a v rozsahu, v akom to ustanovuje uplatniteľné vnútroštátne právo.

Týmto odsekom nie je dotknuté uplatniteľné vnútroštátne právo, ktoré stanovuje pravidlá, ktoré sú pre poškodeného výhodnejšie.

2. V prípade nehody spôsobenej súpravou vozidiel pozostávajúcou z vozidla ťahajúceho prípojné vozidlo poisťovateľ prípojného vozidla, pokiaľ sa podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva nevyžaduje, aby poskytol úplnú náhradu, poškodeného na jeho žiadosť bez zbytočného odkladu informuje:

a)	o totožnosti poisťovateľa ťažného vozidla alebo

b)	v prípade, že poisťovateľ prípojného vozidla nevie identifikovať poisťovateľa ťažného vozidla, o kompenzačnom mechanizme stanovenom v článku 10.“

15.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Výpis nárokov na odškodnenie tretej strany

Členské štáty zabezpečia, že poistenec má právo kedykoľvek požiadať o výpis nárokov na odškodnenie tretej strany, zahŕňajúc vozidlo alebo vozidlá kryté poistnou zmluvou najmenej počas predošlých piatich rokov zmluvného vzťahu, alebo potvrdenie o neprítomnosti takýchto nárokov (ďalej len „potvrdenie o minulých nárokoch na odškodnenie“).

Poisťovňa alebo orgán, ktorý mohol byť menovaný členským štátom na poskytovanie povinného poistenia alebo na vydávanie takýchto potvrdení, poskytne toto potvrdenie poistencovi do 15 dní od požiadania. Urobí tak použitím formulára potvrdenia o minulých nárokoch na odškodnenie.

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne pri zohľadňovaní potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie vydaných inými poisťovňami alebo inými orgánmi uvedenými v druhom odseku nezaobchádzali s poistencami diskriminačným spôsobom alebo aby nezvýšili ich poistné z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo len na základe členského štátu ich predchádzajúceho bydliska.

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovňa v prípade, keď pri určovaní poistného zohľadňuje potvrdenia o minulých nárokoch na odškodnenie, zaobchádzala s potvrdeniami vydanými v iných členských štátoch rovnako ako s potvrdeniami vydanými poisťovňou alebo orgánmi uvedenými v druhom odseku v tom istom členskom štáte, a to aj pri uplatňovaní akýchkoľvek zliav.

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne zverejnili všeobecný prehľad o svojich postupoch, pokiaľ ide o používanie potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie pri výpočte poistného.

Komisia prijme do 23. júla 2023 vykonávacie akty, v ktorých sa prostredníctvom vzoru bližšie určí forma a obsah potvrdenia o minulých nárokoch na odškodnenie uvedeného v druhom odseku. Tento vzor musí obsahovať informácie o:

a)	poisťovni alebo orgáne vydávajúcich potvrdenie o minulých nárokoch na odškodnenie;

b)	totožnosti poistenca vrátane jeho kontaktných údajov;

c)	poistenom vozidle a identifikačnom čísle vozidla;

d)	dátume začiatku a ukončenia poistného krytia vozidla;

e)	počte nárokov tretích strán uhradených na základe poistnej zmluvy poistenca počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje potvrdenie o minulých nárokoch na odškodnenie, vrátane dátumu každého jednotlivého nároku;

f)	dodatočných informáciách relevantných podľa pravidiel alebo postupov uplatniteľných v členských štátoch.

Komisia pred prijatím uvedených vykonávacích aktov konzultuje so všetkými zainteresovanými stranami a úzko spolupracuje s členskými štátmi.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 28a ods. 2.“

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 16a

Nástroje na porovnávanie cien poistenia motorových vozidiel

1. Členské štáty sa môžu rozhodnúť certifikovať nástroje, ktoré spotrebiteľom umožňujú bezplatne porovnávať ceny, sadzby a poistné krytie poskytovateľov povinného poistenia uvedeného v článku 3, ako „nezávislé nástroje na porovnávanie cien poistenia motorových vozidiel“, ak sú splnené podmienky odseku 2.

2. Nástroj na porovnávanie v zmysle odseku 1:

a)	je od poskytovateľov povinného poistenia uvedeného v článku 3 prevádzkovo nezávislý a zaisťuje, že vo vzťahu k výsledkom vyhľadávania sa s poskytovateľmi služieb zaobchádza rovnako;

b)	obsahuje jasnú informáciu o totožnosti majiteľov a prevádzkovateľov nástroja na porovnávanie;

c)	obsahuje jasné, objektívne kritériá, na ktorých sa porovnávanie zakladá;

d)	používa zrozumiteľný a jednoznačný jazyk;

e)	poskytuje presné a aktuálne informácie a uvádza čas poslednej aktualizácie;

je k dispozícii pre všetkých poskytovateľov povinného poistenia uvedeného v článku 3, sprístupňuje potrebné informácie, zahŕňa širokú škálu ponúk, ktoré pokrývajú podstatnú časť trhu s poistením motorových vozidiel, a v prípade, že prezentované informácie neposkytujú úplný prehľad o tomto trhu, používateľa na túto skutočnosť pred zobrazením výsledkov jasne upozorňuje;

g)	poskytuje účinný postup oznamovania nesprávnych informácií;

h)	obsahuje vyhlásenie, že ceny vychádzajú z poskytnutých informácií a nie sú pre poskytovateľov poistenia záväzné.“

17.

Článok 23 sa mení takto:

Vkladá sa tento odsek:

„1a.	Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne alebo iné subjekty boli povinné poskytovať informácie uvedené v odseku 1 písm. a) bode i), ii) a iii) informačným centrám a informovať ich vždy, keď sa poistná zmluva stane neplatnou alebo sa inak už nevzťahuje na vozidlo s evidenčným číslom.“

b)	Odsek 6 sa nahrádza takto: „6. Spracúvanie osobných údajov vyplývajúce z odsekov 1 až 5 sa uskutočňuje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.“

18.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Ochrana poškodených v súvislosti so škodou vzniknutou v dôsledku nehôd, ku ktorým došlo v inom členskom štáte, než je členský štát ich bydliska, v prípade platobnej neschopnosti poisťovne

1. Každý členský štát zriadi alebo poverí orgán poverený úlohou poskytovať náhradu poškodeným, ktorí majú bydlisko na jeho území, v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1, aspoň do výšky povinného poistenia, za škodu na majetku alebo ujmy na zdraví spôsobené vozidlom poisteným poisťovňou, a to od okamihu, keď:

a)	sa poisťovňa ocitne v konkurznom konaní alebo

b)	sa poisťovňa ocitne v procese likvidácie, ako sa vymedzuje v článku 268 ods. 1 písm. d) smernice 2009/138/ES.

3. Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek povinnosť podľa článku 280 smernice 2009/138/ES, každý členský štát zabezpečí, aby sa vždy, keď príslušný súd alebo ktorýkoľvek iný príslušný orgán vydá príkaz alebo prijme rozhodnutie o začatí konania uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo b) v súvislosti s poisťovňou, ktorej domovským členským štátom je tento členský štát, tento príkaz alebo toto rozhodnutie zverejnili. Orgán uvedený v odseku 1 zriadený v domovskom členskom štáte poisťovne zabezpečí, aby všetky orgány uvedené v odseku 1 a všetky orgány pre náhradu škody uvedené v článku 24 vo všetkých členských štátoch boli bezodkladne o tomto príkaze alebo rozhodnutí informované.

4. Poškodený si môže uplatniť nárok na náhradu priamo voči orgánu uvedenému v odseku 1.

5. Po doručení takéhoto nároku orgán uvedený v odseku 1 informuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte poisťovne, orgán pre náhradu škody podľa článku 24 v členskom štáte bydliska poškodeného a poisťovňu, ktorá je predmetom konkurzného konania alebo procesu likvidácie, alebo jej správcu alebo likvidátora, ako sa vymedzuje v článku 268 ods. 1 písm. e) a f) smernice 2009/138/ES, o tom, že od poškodeného dostal nárok na náhradu.

6. Poisťovňa, ktorá je predmetom konkurzného konania alebo procesu likvidácie, alebo jej správca alebo likvidátor informuje orgán uvedený v odseku 1, či poskytuje náhradu alebo odmieta zodpovednosť v súvislosti s nárokom na náhradu, ktorý dostal aj orgán uvedený v odseku 1.

Na účely prvého pododseku orgán:

a)	predloží odôvodnenú ponuku náhrady, ak zistí, že je povinný uhradiť náhradu podľa odseku 1 písm. a) alebo b), nárok na náhradu nespochybňuje a škoda bola čiastočne alebo úplne vyčíslená;

b)	poskytne odôvodnenú odpoveď na body uvedené v nároku na náhradu, ak zistí, že nie je povinný uhradiť náhradu podľa odseku 1 písm. a) alebo b), alebo ak je zodpovednosť odmietnutá alebo nebola jasne určená, alebo ak škoda nebola úplne vyčíslená.

8. Ak sa náhrada má uhradiť v súlade s odsekom 7 druhým pododsekom písm. a), orgán uvedený v odseku 1 ju uhradí poškodenému bez zbytočného odkladu a v každom prípade do troch mesiacov odo dňa, keď poškodený prijal odôvodnenú ponuku náhrady uvedenú v odseku 7 druhom pododseku písm. a).

9. Členské štáty zabezpečia, aby orgán uvedený v odseku 1 mal všetky právomoci a kompetencie potrebné na to, aby mohol včas spolupracovať s ostatnými takýmito orgánmi v iných členských štátoch, s orgánmi zriadenými alebo poverenými podľa článkov 10a a 24 vo všetkých členských štátoch a s ostatnými zainteresovanými stranami vrátane poisťovne, ktorá je predmetom konkurzného konania alebo procesu likvidácie, jej likvidačného zástupcu alebo správcu, alebo likvidátora a príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov, a to vo všetkých fázach konaní uvedených v tomto článku. Takáto spolupráca zahŕňa vyžiadanie, prijímanie a poskytovanie informácií, v relevantných prípadoch vrátane podrobných informácií o konkrétnych nárokoch na náhradu.

Orgán uvedený v odseku 1 v domovskom členskom štáte poisťovne uskutoční platbu orgánu uvedenému v odseku 1 v členskom štáte, v ktorom má poškodený bydlisko, ktorý nahradil škodu poškodenému v súlade s odsekom 8, po tom, ako dostane žiadosť o takúto úhradu, v primeranej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov, pokiaľ sa tieto orgány písomne nedohodli inak.

Na orgán, ktorý poskytol náhradu podľa prvého pododseku prechádzajú práva poškodeného voči osobe, ktorá nehodu spôsobila, alebo voči poisťovni, s výnimkou práv poškodeného voči poistencovi alebo inému poistenému, ktorý nehodu spôsobil, pokiaľ by zodpovednosť poistenca alebo poisteného kryla platobne neschopná poisťovňa v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom. Každý členský štát je povinný uznať túto subrogáciu, ako je stanovená ktorýmkoľvek iným členským štátom.

11. Odseky 1 až 10 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov:

a)	považovať náhradu, ktorú vyplatil orgán uvedený v odseku 1, za doplnkovú alebo nedoplnkovú;

prijať opatrenie na náhradu v súvislosti s tou istou nehodou medzi:

i)	orgánom uvedeným v odseku 1;

ii)	osobou alebo osobami zodpovednými za nehodu;

iii)	inými poisťovňami alebo orgánmi sociálneho zabezpečenia, ktoré sú povinné nahradiť škodu poškodenému.

Na tento účel do 23. júna 2023 každý členský štát:

a)	zriadi alebo poverí orgán uvedený v odseku 1 a splnomocní ho, aby rokoval o takejto dohode a uzavrel ju, alebo

b)	určí subjekt a splnomocní ho prerokovať a uzavrieť takúto dohodu, ktorej zmluvnou stranou sa orgán uvedený v odseku 1 stane, keď bude zriadený alebo poverený.

Dohoda uvedená v prvom pododseku sa bezodkladne oznámi Komisii.

19.	V článku 26 sa prvý odsek nahrádza takto: „Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia na uľahčenie včasného poskytovania základných údajov pre poškodených, ich poisťovateľov alebo ich zákonných zástupcov, ktoré sú potrebné na urovnanie nárokov.“

20.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 26a

Informácie pre poškodených

Členské štáty, ktoré zriadia alebo poveria rôzne orgány pre náhradu škody podľa článku 10 ods. 1, článku 10a ods. 1, článku 24 ods. 1 a článku 25a ods. 1, zabezpečia, aby poškodení mali prístup k základným informáciám o možných spôsoboch uplatnenia nároku na náhradu.“

21.

V článku 28 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty môžu vyžadovať poistenie motorových vozidiel, ktoré spĺňa požiadavky tejto smernice, pre každé motorové zariadenie používané na pevnine, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie pojmu „vozidlo“ v článku 1 bode 1 a na ktoré sa nevzťahuje článok 3.“

22.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 28a

Postup výboru

1. Komisii pomáha Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES (*4). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*5).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 28b

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 22. decembra 2021.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10a ods. 13 štvrtom pododseku a článku 25a ods. 13 štvrtom pododseku sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 22. decembra 2021. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 2, článku 10a ods. 13 štvrtom pododseku a článku 25a ods. 13 štvrtom pododseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertami určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*6).

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 2, článku 10a ods. 13 štvrtého pododseku a článku 25a ods. 13 štvrtého pododseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 28c

Hodnotenie a preskúmanie

1. Najneskôr päť rokov od príslušných dátumov uplatňovania článkov 10a a 25a uvedených v článku 30 druhom, treťom a štvrtom odseku Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní, spolupráci a financovaní orgánov uvedených v článkoch 10a a 25a. V prípade potreby sa k správe pripojí legislatívny návrh. Pokiaľ ide o financovanie týchto subjektov, táto správa obsahuje aspoň:

a)	posúdenie kapacít financovania a finančných potrieb orgánov pre náhradu škody v súvislosti s ich potenciálnymi záväzkami, pričom sa zohľadní riziko platobnej neschopnosti poisťovateľov motorových vozidiel na trhoch členských štátov;

b)	posúdenie harmonizácie prístupu orgánov pre náhradu škody k financovaniu;

c)	ak je k správe pripojený legislatívny návrh, posúdenie vplyvu príspevkov na zmluvné poistné v rámci poistenia motorových vozidiel.

2. Najneskôr 24. decembra 2030 Komisia predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, v ktorej vyhodnotí vykonávanie tejto smernice, s výnimkou prvkov, ktorých sa týka hodnotenie uvedené v odseku 1, a to aj pokiaľ ide o:

a)	uplatňovanie tejto smernice v súvislosti s technologickým vývojom, najmä pokiaľ ide o autonómne a poloautonómne vozidlá;

b)	primeranosť rozsahu pôsobnosti tejto smernice, berúc do úvahy riziká nehôd, ktoré predstavujú rôzne motorové vozidlá;

(vo forme preskúmania) účinnosť systémov výmeny informácií na účely kontrol poistenia v cezhraničných situáciách, v prípade potreby vrátane posúdenia realizovateľnosti využívania existujúcich systémov výmeny informácií v takýchto prípadoch, a v každom prípade analýzu cieľov systémov výmeny informácií a posúdenie ich nákladov, a

d)	používanie takých systémov poisťovňami, v ktorých je poistné ovplyvnené potvrdeniami o minulých nárokoch na odškodnenie poistencov, okrem iného systémov „bonus-malus“ alebo bonus za bezškodový priebeh.

V prípade potreby sa táto správa doplní legislatívnym návrhom.

(*4) Rozhodnutie Komisie 2004/9/ES z 5. novembra 2003, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2004, s. 34)."

(*5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13)."

(*6) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“ "

23.

V článku 30 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Článok 10a ods. 1 až 12 sa uplatňuje od dátumu dosiahnutia dohody uvedenej v článku 10a ods. 13 prvom pododseku alebo od dátumu uplatňovania delegovaného aktu Komisie uvedeného v článku 10a ods. 13 štvrtom pododseku.

Článok 25a ods. 1 až 12 sa uplatňuje od dátumu dosiahnutia dohody uvedenej v článku 25a ods. 13 prvom pododseku alebo od dátumu uplatňovania delegovaného aktu Komisie uvedeného v článku 25a ods. 13 štvrtom pododseku.

Článok 10a ods. 1 až 12 a článok 25a ods. 1 až 12 sa však neuplatňujú pred 23. decembrom 2023.

Článok 16 druhý odsek druhá veta a tretí, štvrtý a piaty odsek sa uplatňujú od 23. apríla 2024 alebo od dátumu uplatňovania vykonávacieho aktu Komisie uvedeného v článku 16 šiestom odseku, podľa toho, čo nastane neskôr.“

Článok 2

Transpozícia

1. Do 23. decembra 2023 členské štáty prijmú a uverejnia opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Uvedené opatrenia uplatňujú od 23. decembra 2023.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, do 23. júna 2023 členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s pozmeňujúcimi návrhmi stanovenými v článku 1 bodoch 8 a 18 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 10a ods. 13 druhý pododsek a článok 25a ods. 13 druhý pododsek smernice 2009/103/ES.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v tomto odseku alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 24. novembra 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predseda

A. LOGAR

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 85.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 21. októbra 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. novembra 2021.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11).

(4) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 2014, Vnuk, C-162/13, ECLI:EU:C:2014:2146.

(5) Rozsudok Súdneho dvora z 28. novembra 2017, Rodrigues de Andrade, C-514/16, ECLI:EU:C:2017:908.

(6) Rozsudok Súdneho dvora z 20. decembra 2017, Torreiro, C-334/16, ECLI:EU:C:2017:1007.

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.