(1)

Digitálne technológie menia naše životy rýchlym tempom a poskytujú nové príležitosti pre spoločnosť, a teda aj pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva. Digitálne technológie ponúkajú inštitúciám správy kultúrneho dedičstva účinnejšie nástroje na digitalizáciu aktív kultúrneho dedičstva a oslovenie širšej verejnosti. Poskytuje sa tým verejnosti viac spôsobov prístupu, objavovania, skúmania a využívania kultúrnych aktív a vytvára sa viac možností na opakované použitie kultúrnych aktív na inovatívne a kreatívne služby a produkty v rôznych sektoroch, napríklad v iných kreatívnych a kultúrnych sektoroch, ako aj v cestovnom ruchu.

(2)

Ako sa zdôrazňuje v oznámení Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (1), digitálne technológie sú viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné na prácu, učenie sa, socializáciu, zábavu a prístup k širokému spektru služieb a produktov od zdravotnej starostlivosti až po kultúru.

(3)

Pandémia ochorenia COVID-19 zvýraznila silné stránky a zraniteľné miesta sektora kultúrneho dedičstva a potrebu urýchliť jeho digitálnu transformáciu s cieľom čo najlepšie využiť poskytnuté možnosti. Mnohé kultúrne inštitúcie utrpeli veľkú finančnú stratu alebo ich museli zavrieť. Napriek mnohým finančným výzvam spôsobeným pandémiou sa však mnohým takisto podarilo udržať si či dokonca zväčšiť svoje publikum rozšírením svojich digitálnych služieb (napr. zapájaním verejnosti, spoločným využívaním zbierok, ponúkaním digitálnych nástrojov), čím znovu preukázali svoju vysokú hodnotu pre spoločnosť a európske hospodárstvo.

(4)

Kultúrne dedičstvo je nielen kľúčovým prvkom pri budovaní európskej identity, ktorá sa opiera o spoločné hodnoty, ale aj významným prínosom pre európske hospodárstvo, čím sa podporuje inovácia, kreativita a hospodársky rast. Napríklad kultúrny cestovný ruch predstavuje takmer 40 % celkového cestovného ruchu v Európe (2) a podstatnú časť kultúrneho cestovného ruchu tvorí kultúrne dedičstvo. Prostredníctvom pokročilej digitalizácie aktív kultúrneho dedičstva a opakovaného použitia takéhoto obsahu sa môžu vytvárať nové pracovné miesta nielen v sektore kultúrneho dedičstva, ale aj v iných kultúrnych a kreatívnych sektoroch vrátane napríklad odvetvia videohier a filmového priemyslu. Kultúrne a kreatívne sektory prispievajú k až 3,95 % pridanej hodnoty EÚ (477 miliárd EUR), zamestnávajú 8,02 milióna ľudí a zahŕňajú 1,2 milióna podnikov, z ktorých 99,9 % sú malé a stredné podniky (3).

(5)

V hodnotení (4) odporúčania Komisie o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov (2011/711/EÚ) sa dospelo k záveru, že viaceré výzvy, ktorým sektor kultúrneho dedičstva čelil pred desiatimi rokmi, pretrvávajú aj v súčasnosti, napríklad naliehavá potreba chrániť a uchovávať európske kultúrne dedičstvo, a najmä ohrozené kultúrne dedičstvo. V hodnotení sa však uznalo aj to, že prostredie kultúrneho dedičstva sa počas uplynulých rokov výrazne zmenilo, objavili sa nové potreby, ale predovšetkým nové príležitosti, ktoré môžu ešte zvýšiť prínos kultúrneho dedičstva pre európske hospodárstvo. Preto je potrebné zabezpečiť politickú reakciu, ktorou sa naplnia tieto nové potreby a očakávania sektora kultúrneho dedičstva, kultúrnych a kreatívnych sektorov a spoločnosti všeobecne.

(6)

V tomto odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli vhodné rámce na zlepšenie obnovy a transformácie sektora kultúrneho dedičstva a na pomoc inštitúciám správy kultúrneho dedičstva stať sa v budúcnosti silnejšími a odolnejšími. Tieto opatrenia povedú k vyššej kvalite digitalizácie, opakovaného použitia a digitálneho uchovávania v rámci EÚ, pričom ich účinok presiahne aj do iných kľúčových sektorov európskeho hospodárstva (cestovný ruch, výskum a iné kultúrne a kreatívne sektory).

(7)

Členské štáty majú ku kultúrnemu dedičstvu rôzne prístupy, ktorými sa v rôznej miere riešia osobitné vlastnosti a potreby inštitúcií správy kultúrneho dedičstva. Komplexnou digitálnou stratégiou pre sektor kultúrneho dedičstva, v ktorej by sa stanovila jasná a konkrétna vízia a najvhodnejšie prostriedky na jej vykonávanie, by sa zabezpečila účinnejšia politická reakcia a posilnil by sa tento sektor. Na dosiahnutie účinnej digitálnej transformácie, vybudovanie dôvery a silnej spolupráce, by členské štáty mali do prípravy stratégie zapojiť všetky príslušné zainteresované strany.

(8)

Rozvoj pokročilých digitálnych technológií, napríklad 3D, umelej inteligencie, strojového učenia, cloud computingu, dátových technológií, virtuálnej reality a rozšírenej reality, priniesol bezprecedentné možnosti digitalizácie, online prístupu a digitálneho uchovávania. Pokročilé digitálne technológie vedú k efektívnejším procesom (napr. automatizované generovanie metaúdajov, extrakcia poznatkov, automatizovaný preklad, rozpoznávanie textu systémami optického rozpoznávania znakov) a ku kvalitnejšiemu obsahu. Umožňujú inovatívne formy umeleckej tvorby a zároveň otvárajú nové spôsoby digitálnej interakcie s kultúrnym obsahom a jeho využívania prostredníctvom spoločného spravovania, spoločného dizajnu a hromadného financovania, čím sa posilňuje účasť verejnosti. Umelú inteligenciu, blockchain a ďalšie pokročilé technológie možno skúmať aj s cieľom automatickej identifikácie kultúrnych objektov, s ktorými sa nedovolene obchoduje. Využívanie takýchto pokročilých technológií má významný vplyv na obnovu a rast Európy po pandémii ochorenia COVID-19 a členské štáty by ho mali podporiť prijatím vhodných opatrení.

(9)

Okrem toho by členské štáty a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva mali využiť bezprecedentné možnosti, ktoré im pokročilé technológie poskytujú, na stimulovanie opatrení v oblasti klímy a prechod na ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo EÚ, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode (5). Napríklad aktíva kultúrneho dedičstva digitalizované v podobe 3D môžu byť zdrojom relevantných poznatkov o dôsledkoch zmeny klímy, adaptácii na ňu a odolnosti voči nej (napr. 3D umožňuje vykonať nedeštruktívnu analýzu aktív, vizualizáciu škôd a získať informácie na obnovu, zachovanie atď.). Podobne digitálne dvojčatá a technológie pozorovania Zeme môžu mať kľúčový význam pri zvyšovaní odolnosti proti zmene klímy a podporovaní preventívneho zachovávania pamiatok, budov a lokalít kultúrneho dedičstva. V tomto kontexte je digitalizácia hybnou silou, aj pokiaľ ide o podporu odborníkov v boji proti trestným činom proti životnému prostrediu v konkrétnych lokalitách.

(10)

Je dôležité, aby členské štáty pokračovali vo svojom úsilí o digitalizáciu (6) a uchovávanie digitálnych záznamov aktív kultúrneho dedičstva. Nastavenie konkrétnych cieľov digitalizácie a uchovávania digitálnych záznamov na základe posúdenia potrieb a jasných a objektívnych kritérií by viedlo ku konkrétnym a merateľným výsledkom. To by bolo obzvlášť dôležité v prípade ohrozeného kultúrneho dedičstva. V takých prípadoch môže byť 3D digitalizácia s najvyššou úrovňou podrobnosti dokonca nutnosťou, napríklad na účely zachovania a obnovy. Digitalizácia by však mala byť prioritou, aj keď je riziko znehodnotenia alebo zničenia nízke, vzhľadom na vysoký potenciál opakovaného použitia aktív kultúrneho dedičstva, napr. na inovatívne skúsenosti a udržateľný cestovný ruch, ktorými sa podporí celková obnova a odolnosť hospodárstva v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Okrem toho by členské štáty mali zintenzívniť svoje úsilie v oblastiach s nízkou úrovňou digitalizácie, ako sú budovy, pamiatky a lokality, ako aj nehmotné kultúrne dedičstvo.

(11)

Okrem toho, že 3D technológie slúžia na účely uchovávania a obnovy, môžu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva poskytnúť viac príležitostí na oslovenie širšieho publika prostredníctvom imerzívnejších zážitkov, ktoré zahŕňajú virtuálny prístup na miesta, ktoré sú bežne neprístupné (napr. pod vodou) alebo dočasne uzavreté, alebo na oslovenie osôb so zrakovým postihnutím, napríklad ponúkaním prístupných hmatových zážitkov. Vďaka osobitnému dôrazu na 3D digitalizáciu ohrozeného kultúrneho dedičstva a najnavštevovanejších pamiatok kultúrneho dedičstva, budov a lokalít by sa preto zvýšila hodnota a potenciál kultúrneho dedičstva. Zároveň by to bolo v súlade s vyhlásením o spolupráci na rozvoji digitalizácie kultúrneho dedičstva z apríla 2019 (7), v ktorom sa členské štáty dohodli na zintenzívnení svojho úsilia a na spoločnom napredovaní v rámci piliera paneurópskej iniciatívy pre 3D digitalizáciu artefaktov, pamiatok a lokalít kultúrneho dedičstva.

(12)

Digitalizácia však nutne neznamená digitálne uchovávanie. Na zabezpečenie dlhodobého prístupu k digitalizovaným aktívam musia členské štáty starostlivo naplánovať a vykonať digitálne uchovávanie svojich aktív s prihliadnutím na všetky príslušné finančné, organizačné a technické výzvy v dlhodobom horizonte. Ciele digitálneho uchovávania môžu zahŕňať nielen aktíva kultúrneho dedičstva, ktoré sa považujú za prioritné z hľadiska digitalizácie (napr. ohrozené aktíva, najnavštevovanejšie pamiatky a lokality alebo oblasti s nízkou úrovňou digitalizácie), ale aj predtým digitalizované aktíva.

(13)

Súčasný finančný rámec ponúka členským štátom bezprecedentné príležitosti využitia rôznych finančných tokov na výraznú podporu digitalizácie a uchovávania digitálnych záznamov a na vybudovanie podstatne väčšej kapacity v sektore kultúrneho dedičstva. Členské štáty by mali zvýšiť informovanosť aktérov tohto sektora o možnostiach financovania, ktoré poskytujú programy Digitálna Európa, Horizont Európa (8), fondy politiky súdržnosti (9), REACT-EU (10), Nástroj technickej podpory (11) a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (12) na podporu investícií potrebných na obnovu sektora a digitálnu transformáciu, aby umožnili širší prístup ku kultúre a mali pozitívny vplyv na miestne komunity.

(14)

Digitalizácia európskeho kultúrneho dedičstva si vyžaduje značné finančné zdroje. S cieľom vyvinúť spoločné úsilie na zabezpečenie finančných prostriedkov a zároveň urýchliť prístup verejnosti ku kultúrnemu dedičstvu inštitúcie správy kultúrneho dedičstva spolupracujú so súkromnými aktérmi. Mnohé z týchto dohôd o spolupráci však súkromným partnerom poskytujú výhradné práva. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (13) sa stanovuje súbor minimálnych pravidiel, ktorými sa riadi opakované použitie, a praktické opatrenia na uľahčenie opakovaného použitia existujúcich dokumentov v držbe subjektov verejného sektora členských štátov. Vyžaduje sa v nej najmä, aby inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ktoré patria do jej pôsobnosti (napr. múzeá, archívy, knižnice), dodržiavali osobitné ustanovenia o výhradných dohodách, ako sa uvádza v článku 12 smernice. V záujme uľahčenia spravodlivého a nediskriminačného prístupu všetkých ľudí k aktívam kultúrneho dedičstva, by sa mali inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ktoré spolupracujú so súkromným sektorom, vrátane tých, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, snažiť uplatňovať zásady stanovené v uvedenom článku 12.

(15)

Ako sa zdôrazňuje v Európskom programe v oblasti zručností (14), pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila už existujúce rozdiely v digitálnych zručnostiach, pričom sa objavili nové nerovnosti, keďže mnohí odborníci nemajú požadovanú úroveň digitálnych zručností, ktoré sú potrebné na pracovisku. Platí to aj pre sektor kultúrneho dedičstva, kde digitálna priepasť spôsobuje, že najmä malé inštitúcie (napr. múzeá) majú problémy s využívaním pokročilých technológií, ako je 3D alebo umelá inteligencia. V súlade s Európskym programom v oblasti zručností a jeho prvou hlavnou iniciatívou, Paktom o zručnostiach a na podporu akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (15) by preto členské štáty mali stanoviť konkrétne ciele pre zvyšovanie úrovne zručností alebo rekvalifikáciu odborníkov v oblasti kultúrneho dedičstva. V nadväznosti na to a na základe aliancie Blueprint pre kultúrne dedičstvo (CHARTER) sa v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov ako jednom zo 14 ekosystémov uvedených v stratégii jednotného trhu v súčasnosti buduje rozsiahle partnerstvo pre rozvoj zručností, ktoré by sa malo pripojiť k Paktu o zručnostiach.

(16)

Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva sa pri digitalizácii a spoločnom využívaní kultúrneho dedičstva stretávajú s rôznymi prekážkami súvisiacimi s autorskými právami, ako sú náklady spojené s vysporiadaním práv, nedostatočné odborné znalosti v oblasti autorských práv medzi odborníkmi v oblasti kultúrneho dedičstva, obmedzenia cezhraničnej spolupráce medzi inštitúciami. Na úrovni EÚ sa preto prijali osobitné opatrenia na riešenie týchto výziev. Napríklad v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 (16) o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu sa stanovujú rôzne ustanovenia, ktorými sa modernizuje rámec autorských práv, ktorým sa riadi fungovanie inštitúcií správy kultúrneho dedičstva v digitálnom prostredí. Jednou z najdôležitejších zmien, ktoré sa smernicou zavádzajú, je jasný rámec pre digitalizáciu a šírenie obchodne nedostupných diel, ktoré majú inštitúcie správy kultúrneho dedičstva vo svojich zbierkach. Okrem toho sa smernicou zavádzajú zosúladené a povinné výnimky, pokiaľ ide o vyhotovovanie rozmnoženín na účely ich zachovania inštitúciami správy kultúrneho dedičstva a vyťažovanie textov a dát na účely vedeckého výskumu. V smernici sa napokon objasňuje štatút voľných diel výtvarného umenia vo verejnom vlastníctve s cieľom zvýšiť právnu istotu. Novými pravidlami v oblasti autorského práva sa uľahčí najmä základné poslanie vo verejnom záujme inštitúcií správy kultúrneho dedičstva tým, že sa nimi podporí zachovávanie a dostupnosť kultúrneho dedičstva a výrazne uľahčí používanie diel, ktoré už nie sú obchodne dostupné, v prospech európskej kultúry a všetkých občanov. Členské štáty preto musia zabezpečiť účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti autorského práva, aby inštitúcie správy kultúrneho dedičstva mohli v plnej miere ťažiť z rámca autorských práv, ktorý bol aktualizovaný najmä smernicou (EÚ) 2019/790.

(17)

Europeana (17) zohrala kľúčovú úlohu pri posilňovaní cezhraničnej spolupráce a normalizačných činností v EÚ aj mimo nej. Sektor kultúrneho dedičstva v Európe a na medzinárodnej úrovni vo veľkej miere prebral jej normalizované rámce pre spoločné využívanie digitálneho obsahu a metaúdajov online, najmä dátový model Europeany (18), stanoviská v oblasti dodržiavania práv (19) a rámec Europeany pre uverejňovanie (20). Dátový model Europeany napríklad umožňuje normalizované zobrazovanie údajov, ktoré do Europeany zasielajú inštitúcie správy kultúrneho dedičstva z rôznych oblastí a v rôznych formátoch. Rámec RightsStatements.org poskytuje súbor normalizovaných stanovísk v oblasti dodržiavania práv, ktoré môžu inštitúcie správy kultúrneho dedičstva používať na informovanie verejnosti o štatúte autorských práv a opakovaného použitia digitálnych objektov. V súvislosti s interoperabilitou sa však o vyvíja nepretržité úsilie, pokiaľ ide o formáty a normy pre digitálny obsah a metaúdaje, napríklad v prípade 3D alebo používania kontextových subjektov a úradných záznamov na účely sémantickej interoperability. Vo vyhlásení o spolupráci na rozvoji digitalizácie kultúrneho dedičstva z apríla 2019 sa členské štáty dohodli, že zintenzívnia svoje úsilie o ďalší rozvoj a podporu noriem a rámcov interoperability v iniciatívach v oblasti digitalizácie. Členské štáty a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by preto mali zintenzívniť svoje úsilie o podporu alebo dodržiavanie príslušných noriem a rámcov s cieľom urýchliť výmenu a opakované použitie údajov.

(18)

Vytvorením spoločného európskeho priestoru pre údaje o kultúrnom dedičstve sa poskytne inštitúciám správy kultúrneho dedičstva možnosť stavať na rozsahu jednotného trhu v súlade s Európskou dátovou stratégiou (21). Podporí sa opakované používanie obsahu a podnieti tvorivosť v rôznych sektoroch, čo bude mať hodnotu pre celé hospodárstvo a spoločnosť. Predovšetkým sa ním poskytne vysokokvalitný obsah a efektívny, dôveryhodný a ľahko použiteľný prístup k aktívam európskeho digitálneho kultúrneho dedičstva. Posilní sa ďalšia spolupráca, partnerstvá a zapojenie siete dátových partnerov (napr. múzeí, galérií, knižníc, archívov v celej Európe), agregátorov a odborníkov pôsobiacich v oblasti digitálneho kultúrneho dedičstva. Dátový priestor bude vychádzať zo súčasnej stratégie Europeany na roky 2020 – 2025 (22), ktorej cieľom je podporiť inštitúcie správy kultúrneho dedičstva pri ich digitálnej transformácii.

(19)

Europeana v súčasnosti poskytuje prístup k 52 miliónom aktív kultúrneho dedičstva, pričom 45 % z nich možno opakovane použiť v rôznych sektoroch. Obrázky a texty tvoria 97,5 % aktív, pričom iba 2,47 % tvorí audiovizuálny obsah a 0,03 % je v 3D. Zvýšením podielu vysokokvalitných digitalizovaných aktív, napríklad v 3D, by sa podporila inovácia a tvorba prostredníctvom používania a opakovaného používania digitalizovaných aktív kultúrneho dedičstva v rôznych kľúčových oblastiach (napr. vzdelávanie, inteligentné mestá a environmentálne modelovanie, udržateľný cestovný ruch a kultúrne a kreatívne sektory). Sprístupnením ďalších 40 miliónov vysokokvalitných, digitalizovaných a diverzifikovaných typov aktív prostredníctvom dátového priestoru by sa prispelo k množstvu materiálu dostupného online a zároveň by sa ďalej spropagovalo naše európske kultúrne dedičstvo. Týmto zvýšením by sa umožnilo aj lepšie opakované použitie, a teda potenciálne nové služby a aplikácie. Je dôležité, aby inštitúcie správy kultúrneho dedičstva s podporou členských štátov významne prispievali do dátového priestoru.

(20)

Národné agregátory a agregátory spojené s doménou alebo tematické agregátory zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti kultúrneho dedičstva tým, že vytvárajú mosty medzi rôznymi aktérmi v rámci sektora kultúrneho dedičstva a mimo neho na vnútroštátnej a európskej úrovni. Prostredníctvom národných agregátorov sa napríklad agreguje a obohacuje obsah pre Europeanu, sprístupňujú a propagujú aktíva kultúrneho dedičstva príslušnej krajiny a združujú cenné zdroje a poznatky pre sektor kultúrneho dedičstva. Hoci väčšina agregátorov v celej EÚ má oficiálny mandát na svoju činnosť, stále však existuje mnoho ďalších agregátorov, ktoré ho potrebujú a ktoré sa snažia zabezpečiť dostatočné a udržateľné zdroje alebo organizačnú podporu. Členské štáty by mali túto výzvu riešiť posilnením úlohy agregátorov, poskytovaním primeranej podpory a podporovaním ich príspevku k spoločnému európskemu priestoru pre údaje o kultúrnom dedičstve.

(21)

Očakávaný nárast počtu a zložitosti digitálnych aktív si bude vyžadovať bezpečné, odolné, efektívne a udržateľné cloudové riešenia na spracovanie, sprístupňovanie a správu takýchto súborov údajov. Podpora Európskej federácie infraštruktúry a služieb cloud to edge zo strany členských štátov (23) bude preto kľúčová pre účinný prístup k digitalizovaným aktívam kultúrneho dedičstva.

(22)

Toto odporúčanie vychádza z odporúčania 2011/711/EÚ a nahrádza ho.