(1)

Pandémia COVID-19 viedla k prijatiu bezprecedentných opatrení tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie s cieľom podporiť hospodárstvo EÚ a uľahčiť jeho obnovu. Účelom väčšiny krátkodobých opatrení prijatých v reakcii na krízu je zaistiť, aby mali podniky dostatočný peňažný tok.

(2)

Opatrenia v oblasti verejného zdravia negatívne postihli najmä malé a stredné podniky (MSP) (1), keďže tie často dokážu absorbovať alebo financovať straty horšie ako väčšie spoločnosti. Zároveň je pravdepodobné, že v sektoroch podnikania, ktoré sa museli zatvoriť pre opatrenia v oblasti verejného zdravia, ako sú hotely, reštaurácie, kaviarne a bary, pôsobia viac malé a stredné podniky.

(3)

Mnohé jurisdikcie konali rýchlo s cieľom zmierniť okamžité daňové zaťaženie podnikov primeranými podpornými opatreniami, ktorých značná časť podliehala pravidlám Únie o štátnej pomoci, najmä novému dočasnému rámcu štátnej pomoci (2). Zatiaľ čo najbežnejším druhom daňového opatrenia na zvýšenie peňažného toku je odklad platby daní, zmeny predpisov týkajúcich sa započítania strát takisto predstavujú dôležitý nástroj daňovej politiky.

(4)

Členské štáty zvyčajne povoľujú tri hlavné spôsoby zaobchádzania so stratami na daňové účely. Straty zvyčajne možno a) použiť v bežnom účtovnom období, v ktorom vzniknú, tak, aby v uvedenom období nebola splatná žiadna daň. Nadmerné straty okrem toho možno: b) preniesť do budúcich období a započítať voči najbližším disponibilným budúcim ziskom s cieľom znížiť daňový záväzok; alebo, v niektorých členských štátoch c) preniesť do minulých období a započítať voči celkovým ziskom v predchádzajúcom daňovom roku alebo vo viacerých predchádzajúcich rokoch s cieľom dosiahnuť vrátenie predtým zaplatenej dane.

(5)

Ako politické opatrenie je prenos strát do budúcich období menej prínosný z hľadiska okamžitej pomoci podnikom v ťažkostiach, pretože daňovníci získajú výhodu likvidity až vtedy, keď budú znovu ziskoví a povinní platiť daň. Straty z predchádzajúcich rokov sa môžu použiť v bežnom účtovnom období, neuvoľnila by sa tým však žiadna likvidita, kým daňovník nevykazuje zisk. Prenos strát do minulých období má pre podniky postihnuté krízou oveľa väčšiu hodnotu, pretože vedie k vráteniu daní zaplatených v predchádzajúcich daňových rokoch a spoločnostiam poskytuje dodatočnú likviditu. Pre malé a stredné podniky by bol osobitne prínosný.

(6)

Prenos strát do minulých období je výhodný v tom, že ho využívajú len podniky, ktoré boli ziskové v rokoch pred pandémiou, čo znamená, že by sa týmto spôsobom v zásade podporovali zdravé podniky. V praxi len podniky, ktoré dosahovali zisk a platili dane v rokoch pred rokom 2020, si voči týmto daniam budú môcť započítať straty, ktoré utrpeli v rokoch 2020 a 2021. Zaistí sa tak, aby bolo opatrenie zamerané na podniky, ktorých problémy sú priamym dôsledkom pandémie, a verejné prostriedky sa nemíňali na pomoc súkromným podnikom, ktoré zlyhávajú z dôvodov nesúvisiacich s krízou.

(7)

Aby sa zaistilo cielené opatrenie, členské štáty, ktoré sa rozhodnú povoliť prenos do minulých období – do viac než jedného roka späť, by toto opatrenie mali obmedziť na podniky, ktoré v predchádzajúcich rokoch neboli stratové. Ak sa teda povolí prenos strát do minulých období – do dvoch alebo troch rokov späť, malo by sa to týkať podnikov, ktoré neboli stratové v rokoch 2019, 2018 alebo 2017.

(8)

Náklady na takéto opatrenia by boli predovšetkým otázkou načasovania: podniky dostanú peniaze teraz, keď to najviac potrebujú, a nebudú musieť čakať, kým budú môcť svoje straty započítať voči budúcemu daňovému záväzku. Členské štáty sa teraz zrieknu daňových príjmov, v budúcnosti však získajú daňové príjmy od podnikov, ktoré sa udržali nad vodou a znovu budú ziskové. Využitím prenosu strát do minulých období sa navyše obmedzia existujúce prenosy strát do budúcich období, čo zmierni dosah na daňové príjmy.

(9)

Niektoré členské štáty už zaviedli alebo oznámili, že zavedú opatrenia umožňujúce prenos strát dosiahnutých vo finančnom roku 2020, čo daňovníkom umožní preniesť svoje daňové straty za rok 2020 do minulých období a započítať ich voči zisku dosiahnutému za predchádzajúce finančné roky.

(10)

Členské štáty však zvyčajne uplatňujú rozdielne pravidlá, pokiaľ ide o zaobchádzanie so stratami, čo má často za následok nejednotné podmienky.

(11)

Toto odporúčanie členským štátom o domácom zaobchádzaní so stratami vychádza z osvedčených postupov a mohlo by pomôcť zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti v celej Únii.

(12)

Toto odporúčanie by sa malo uplatňovať na finančné roky 2020 a 2021 s cieľom pomôcť podnikom počas krízy COVID-19.

(13)

Členské štáty by podnikom mali umožniť prenos strát do minulých období – aspoň do predchádzajúceho finančného roka, t. j. roka 2019. Aby však daňovníci mali možnosť započítať voči daniam, ktoré predtým zaplatili, celú sumu svojich strát, členské štáty môžu tento prenos do minulých období predĺžiť – prenos do predchádzajúcich troch rokov, t. j. až do roku 2017. Toto predĺžené obdobie na prenos do minulých období zasahujúce až tri predchádzajúce roky môže byť prínosné najmä pre podniky menšej veľkosti s nižšími ziskami.

(14)

Opatrenie by malo byť obmedzené, aby sa zabránilo nadmernému vplyvu na vnútroštátne rozpočty. Limit vo výške 3 milióny EUR na stratový finančný rok by najmä pre menšie spoločnosti predstavoval cennú podporu a zároveň by zaistil určitý prínos pre všetkých daňovníkov.

(15)

Komisia pripomína, že ak členské štáty zavádzajú opatrenia spĺňajúce podmienky na to, aby predstavovali štátnu pomoc, ktorá nie je oslobodená od notifikačnej povinnosti, takéto opatrenia musia notifikovať Komisii v súlade s postupmi, ktoré sa všeobecne uplatňujú na štátnu pomoc,