(1)

Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Všeobecná úniková doložka stanovená v článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 a v článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (2) uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia v uvedenom oznámení vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 boli splnené podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s posúdením Komisie. Všeobecná úniková doložka poskytla členským štátom rozpočtovú flexibilitu na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Uľahčila koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Jej aktivácia umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa každého členského štátu za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Komisia 17. septembra 2020 vo svojom oznámení o ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 oznámila, že všeobecná úniková doložka zostane aktívna aj v roku 2021.

(2)

Rada 20. júla 2020 prijala odporúčanie (3) (ďalej len „odporúčanie Rady z 20. júla 2020“). Rada odporučila Grécku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie ochorenia COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň Grécku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožňujú – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní miery investícií.

(3)

V odporúčaní Rady týkajúcom sa hospodárskej politiky eurozóny na rok 2021 sa poukazuje na to, že vo všetkých členských štátoch eurozóny by sa počas celého roku 2021 malo pokračovať v podporných fiškálnych politikách a opatrenia v príslušných oblastiach politiky by mali byť prispôsobené konkrétnej situácii v krajine a mali by byť včasné, dočasné a cielené. Keď to epidemiologické a hospodárske podmienky umožnia, mali by sa postupne ukončovať núdzové opatrenia a zároveň by sa mal riešiť sociálny vplyv krízy, ako aj jej vplyv na trh práce. Členské štáty by mali realizovať fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní miery investícií. Členské štáty by mali uskutočňovať reformy, ktoré posilnia rozsah pokrytia, primeranosť a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany pre všetkých.

(4)

Komisia 18. novembra 2020 prijala stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2021, ktoré boli založené na kvalitatívnom posúdení fiškálnych opatrení. Komisia zastávala názor, že návrh rozpočtového plánu Grécka je celkovo v súlade s odporúčaniami v oblasti fiškálnej politiky stanovenými v odporúčaní Rady z 20. júla 2020, a že väčšina opatrení zahrnutých do návrhu rozpočtového plánu podporuje hospodársku činnosť v kontexte značnej neistoty.

(5)

Nástrojom NextGenerationEU vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zabezpečí udržateľná, inkluzívna a spravodlivá obnova. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (4), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude poskytovať finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prinesie fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispeje k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií podporujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a posilní odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Pomôže tiež k návratu verejných financií k priaznivejším pozíciám v krátkodobom horizonte a prispeje k posilneniu udržateľných verejných financií, ako aj k rastu a vytváraniu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte.

(6)

Komisia 3. marca 2021 prijala oznámenie, v ktorom poskytla ďalšie usmernenia v príslušnej oblasti politiky na uľahčenie koordinácie fiškálnych politík a prípravy programov stability a konvergenčných programov členských štátov. Celkové zámery fiškálnej politiky by vzhľadom na štátne rozpočty a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti mali v rokoch 2021 a 2022 zostať podporné. Vzhľadom na očakávanie, že hospodárska činnosť sa bude v druhej polovici roku 2021 postupne normalizovať, by sa zároveň mali fiškálne politiky členských štátov v roku 2022 viac diferencovať. Fiškálne politiky členských štátov by mali zohľadňovať stav obnovy, fiškálnu udržateľnosť a potrebu znižovať hospodárske, sociálne a územné rozdiely. Keďže v Únii treba podporovať udržateľnú obnovu, členské štáty, ktoré z hľadiska udržateľnosti čelia menšiemu riziku, by mali svoje rozpočty v roku 2022 orientovať na zachovanie podpornej fiškálnej politiky a zohľadniť v nich vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Členské štáty s vysokou úrovňou zadlženia by mali uskutočňovať obozretné fiškálne politiky a zároveň zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov a využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných vysokokvalitných investičných projektov a štrukturálnych reforiem. V období po roku 2022 by fiškálne politiky mali naďalej zohľadňovať silu obnovy, stupeň hospodárskej neistoty a aspekty fiškálnej udržateľnosti. Preorientovanie fiškálnych politík na dosahovanie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, a to aj postupným ukončením podporných opatrení vo vhodnom čase, prispeje k zabezpečeniu fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

(7)

Vo svojom oznámení z 3. marca 2021 Komisia uviedla, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať ako celkové posúdenie stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Na základe prognózy Komisie z jari 2021 Komisia 2. júna 2021 usúdila, že podmienky na pokračovanie v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky v roku 2022 a jej deaktiváciu v roku 2023 boli splnené. Situácia jednotlivých krajín sa bude naďalej zohľadňovať aj po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky.

(8)

Grécko po úspešnom ukončení programu finančnej pomoci v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu v roku 2018 podlieha sprísnenému dohľadu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (5). Aktiváciou sprísneného dohľadu pre Grécko podľa vykonávacích rozhodnutí Komisie (EÚ) 2018/1192 (6) a (EÚ) 2021/271 (7) sa uznáva, že zo strednodobého hľadiska musí Grécko pokračovať v prijímaní opatrení na odstránenie potenciálnych zdrojov makroekonomických nerovnováh a zároveň uskutočňovať štrukturálne reformy na podporu robustného a udržateľného hospodárskeho rastu. Grécko prijalo na zasadnutí Euroskupiny 22. júna 2018 záväzok pokračovať vo všetkých hlavných reformách prijatých na základe programu až do ich úplného dokončenia. Takisto sa zaviazalo, že vykoná osobitné opatrenia týkajúce sa fiškálnych a fiškálno-štrukturálnych politík, sociálneho zabezpečenia, finančnej stability, trhu práce a trhu s výrobkami, privatizácie, fungovania justičného systému, verejnej správy a boja proti korupcii. Tieto štrukturálne reformy majú pre Grécko v kontexte jeho úsilia o oživenie jeho hospodárstva čoraz väčší význam. Úspešné vykonávanie a dokončenie týchto reforiem by malo významne prispieť k podpore rastu Grécka v strednodobom i dlhodobom horizonte. Na Grécko sa vzťahuje povinnosť predkladať každý štvrťrok správy o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich záväzkov v rámci sprísneného dohľadu. Priaznivá správa môže – na polročnom základe – byť základom pre uvoľnenie opatrení v oblasti dlhovej úľavy v hodnote 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Euroskupina odsúhlasila uvoľnenie prvých štyroch platieb v súvislosti s politicky podmienenými dlhovými opatreniami v celkovej výške 3 252 miliónov EUR, a to na zasadnutiach v apríli 2019, decembri 2019, júni 2020 a novembri 2020. Desiata správa o sprísnenom dohľade, v ktorej sa posudzuje pokrok Grécka dosiahnutý pri plnení jeho záväzkov, bola uverejnená 2. júna 2021.

(9)

Grécko predložilo 29. apríla 2021 svoj program stability na rok 2021 v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1466/97.

(10)

Na základe údajov overených Eurostatom bol v roku 2020 deficit verejných financií Grécka na úrovni 9,7 % HDP, zatiaľ čo verejný dlh sa zvýšil na 205,6 % HDP. Ročná zmena primárneho rozpočtového salda dosiahla 11,3 % HDP, a to vrátane diskrečných rozpočtových opatrení vo výške 5,9 % HDP na podporu hospodárstva a vrátane fungovania automatických stabilizátorov. Grécko takisto poskytlo spoločnostiam a domácnostiam podporu likvidity (napríklad záruky a odklady platenia daní, čo nemá priamy a okamžitý vplyv na rozpočet) v odhadovanom objeme 2,2 % HDP; skutočné využitie verejných záruk v roku 2020 odhaduje Komisia na úrovni pod 0,5 % HDP.

(11)

Komisia 2. júna 2021 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. Táto správa sa zaoberá rozpočtovou situáciou Grécka, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2020 presiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve, pričom jeho verejný dlh presiahol referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve a neznižoval sa uspokojivým tempom. V správe sa konštatovalo, že nebolo dodržané kritérium deficitu ani dlhové kritérium.

(12)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je na rok 2021 opatrný a očakáva sa v ňom, že rast reálneho HDP bude približne o 0,5 percentuálneho bodu nižší, než sa uvádza v prognóze Komisie z jari 2021. Tento rozdiel je spôsobený odlišnými predpokladmi, pokiaľ ide o vývoj pandémie ochorenia COVID-19, čerpanie finančných prostriedkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a tempo obnovy v sektore cestového ruchu. Makroekonomické projekcie na rok 2022 v rámci programu stability na rok 2021 sú úzko zosúladené s prognózou Komisie z jari 2021.

(13)

Vláda vo svojom programe stability na rok 2021 plánuje zvýšenie deficitu verejných financií z 9,7 % HDP v roku 2020 na 9,9 % HDP v roku 2021, pričom miera zadlženosti by sa mala v roku 2021 znížiť na 204,8 % HDP. Zmena primárneho rozpočtového salda v roku 2021 v porovnaní s úrovňou pred krízou (2019) má podľa programu stability na rok 2021 dosiahnuť -11,6 % HDP, pod čo sa podpísali diskrečné rozpočtové opatrenia vo výške 6,4 % HDP na podporu hospodárstva a fungovanie automatických stabilizátorov. Prognózy deficitu verejných financií sú v súlade s prognózou Komisie z jari 2021. Pokiaľ ide o mieru zadlženosti, prognózy prezentované v programe stability na rok 2021 sú nižšie než tie, ktoré sú uvedené v prognóze Komisie z jari 2021 a v ktorých sa očakáva, že miera zadlženosti dosiahne 208,8 % HDP. Tento rozdiel je odzrkadlením odlišných predpokladov v oblasti výnosov z privatizácie, čistej akumulácie finančných aktív a úprav vyplývajúcich z rozdielov medzi hotovostným a akruálnym účtovníctvom.

(14)

Grécko prijalo v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a súvisiaci hospodársky pokles rozpočtové opatrenia na posilnenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šírenia pandémie ochorenia COVID-19 a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť zasiahnuté. Táto rázna reakcia v príslušnej oblasti politiky zmiernila pokles HDP, čo zase pribrzdilo nárast deficitu verejných financií a verejného dlhu. Fiškálne opatrenia by mali maximalizovať podporu obnovy bez toho, aby obmedzovali budúce fiškálne trajektórie. Opatrenia by preto nemali trvalo zaťažiť verejné financie. Ak členské štáty zavedú trvalé opatrenia, mali by ich riadne financovať, aby bola v strednodobom horizonte zabezpečená rozpočtová neutralita. Opatrenia, ktoré Grécko prijalo v rokoch 2020 a 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, ako aj tie, ktoré oznámila na rok 2022, sú dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami.

(15)

V programe stability na rok 2021 sa predpokladajú investície a reformy financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške 0,9 % HDP v roku 2021, 1,7 % HDP v roku 2022, 1,6 % HDP v roku 2023, 1,6 % HDP v roku 2024, 1,5 % HDP v roku 2025 a 1,5 % HDP v roku 2026. V programe sa predpokladajú aj úvery v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške 1,4 % HDP v roku 2021, 1,4 % HDP v roku 2022, 1,1 % HDP v roku 2023, 1,1 % HDP v roku 2024, 1,1 % HDP v roku 2025 a 0,5 % HDP v roku 2026. V rámci prognózy Komisie z jari 2021 sú tieto granty zahrnuté do rozpočtových projekcií, zatiaľ čo pri úveroch sa na rok 2022 predpokladá nižšia suma na základe jednotného ročného vyplácania po roku 2021.

(16)

Stanovené ukazovatele fiškálnej úpravy uvedené v nariadení (ES) č. 1466/97 treba zvážiť v kontexte súčasných okolností. Po prvé, s odhadmi produkčnej medzery sa spája značná neistota. Po druhé, je potrebné, aby fiškálna politika bola pripravená rýchlo sa prispôsobiť vývoju pandémie ochorenia COVID-19 a aby sa po zmiernení zdravotných rizík presunula od núdzovej pomoci k cielenejším opatreniam. Po tretie, súčasný kontext sa vyznačuje významnou reakciou v príslušnej oblasti politiky s cieľom podporiť hospodársku činnosť. Vzhľadom na značné transfery z rozpočtu Únie (napríklad z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) nezachytávajú stanovené ukazovatele celý impulz, ktorý hospodárstvu poskytujú fiškálne politiky. Štrukturálne saldo sa preto za súčasných okolností nejaví ako primeraný ukazovateľ. Takisto treba prispôsobiť referenčnú hodnotu pre výdavky (8) a doplniť ju o dodatočné informácie, aby bolo možné v plnej miere posúdiť orientáciu fiškálnej politiky.

(17)

Podobne ako pri posudzovaní návrhov rozpočtových plánov na rok 2021 boli z výdavkového agregátu vylúčené dočasné núdzové opatrenia. Tieto dočasné núdzové opatrenia súvisiace s krízou slúžia na podporu systémov zdravotnej starostlivosti a odškodnenie pracovníkov a podnikov za straty príjmov v dôsledku obmedzení pohybu a narušení dodávateľského reťazca; ich zrušenie zo strany verejných orgánov je podmienené návratom situácie v oblasti verejného zdravia a hospodárskej situácie do normálneho stavu. Na posúdenie celkových zámerov fiškálnej politiky v súčasnej situácii by sa do príslušného výdavkového agregátu mali zahrnúť značné transfery z rozpočtu Únie (napríklad z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti). Celkové zámery fiškálnej politiky sa preto následne merajú na základe zmeny primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou) vrátane výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie. Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky sa analýza zameriava aj na posúdenie toho, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou. Preto sa osobitná pozornosť venuje vývoju primárnych bežných výdavkov a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov.

(18)

V programe stability na rok 2021 sa predpokladá, že deficit verejných financií Grécka v roku 2022 klesne na 2,9 % HDP, a to najmä v dôsledku očakávanej obnovy hospodárstva a ukončenia dočasných podporných opatrení prijatých v rokoch 2020 a 2021. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy v roku 2022 klesne na úroveň 189,5 % HDP. Prognózy deficitu verejných financií sú v súlade s prognózou Komisie z jari 2021. Pokiaľ ide o mieru zadlženosti, prognózy prezentované v programe stability na rok 2021 sú nižšie než tie, ktoré sú uvedené v prognóze Komisie z jari 2021. Tento rozdiel vyplýva z odlišných predpokladov v oblasti hotovostného salda, výnosov z privatizácie a čistej akumulácie finančných aktív. Na základe prognózy Komisie z jari 2021 a osobitnej metodiky, ktorá zohľadňuje uvedené výzvy, sa celkové zámery fiškálnej politiky odhadujú na -2,4 % HDP (9) – a to vrátane vplyvu investícií financovaných zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu Únie, najmä z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na celkový dopyt v roku 2022. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie má poskytnúť zvýšenie o 0,3 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú predstavovať expanzívny príspevok vo výške 0,9 percentuálneho bodu HDP (10). Predpokladá sa, že primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) budú predstavovať expanzívny príspevok vo výške 0,3 percentuálneho bodu HDP.

(19)

Zdá sa, že mimoriadne dôležitá je kvalita rozpočtových opatrení členských štátov. Fiškálne štrukturálne reformy zamerané na zlepšenie zloženia štátnych rozpočtov môžu podporiť potenciálny rast, vytvoriť veľmi potrebný fiškálny priestor a pomôcť zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť v dlhodobejšom horizonte, a to aj vzhľadom na zmenu klímy a zdravotné výzvy. Na strane príjmov zvýšila kríza spôsobená ochorením COVID-19 význam reforiem zameraných na efektívnejšie a spravodlivejšie systémy verejných príjmov. Na strane výdavkov ešte viac podčiarkla zásadný význam toho, aby sa zvýšila úroveň a kvalita udržateľných investícií podporujúcich rast, a to spôsobom, ktorý je konzistentný s plnením cieľov zvýšenia rastového potenciálu, hospodárskej a sociálnej odolnosti a dvojakej – zelenej a digitálnej – transformácie. Národné plány obnovy a odolnosti umožnia zlepšiť zloženie štátnych rozpočtov.

(20)

Podľa strednodobých rozpočtových plánov programu stability na rok 2021 sa predpokladá, že deficit verejných financií v roku 2023 dosiahne 0,4 % HDP a v roku 2024 sa zmení na prebytok vo výške 0,6 % HDP. Na základe programu stability na rok 2021 sa celkové zámery fiškálnej politiky – vrátane vplyvu investícií financovaných zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu Únie, najmä z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na celkový dopyt – v rokoch 2023 a 2024 odhadujú v priemere na 0,6 % HDP. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie sa má znížiť o 0,1 percentuálneho bodu HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov majú predstavovať neutrálny príspevok (11). Predpokladá sa, že primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 0,6 percentuálneho bodu HDP. Desaťročný priemerný nominálny potenciálny rast sa v súčasnosti odhaduje na 1,25 % (12). Tento odhad však nepočíta s vplyvom reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a mohli by preto posilniť potenciálny rast Grécka.

(21)

Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy klesne zo 176,7 % HDP v roku 2023 na 166,1 % HDP v roku 2024. Vzhľadom na vysokú mieru zadlženosti, ktorá má časom len postupne klesať, možno konštatovať, že Grécko čelí v strednodobom horizonte vysokým rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti, ako vyplynulo z najnovšej analýzy udržateľnosti dlhovej služby. V desiatej správe o sprísnenom dohľade sa uvádzajú ďalšie faktory, ktoré sú relevantné pre celkové posúdenie udržateľnosti dlhovej služby, konkrétne že zloženie verejného dlhu a jeho profil splatnosti sú pre zraniteľné miesta v oblasti dlhu zmierňujúcim faktorom, zatiaľ čo podmienené záväzky sú dodatočným rizikom.

(22)

Vzhľadom na súčasný stále mimoriadne vysoký stupeň neistoty by usmernenie v oblasti fiškálnej politiky malo zostať prevažne kvalitatívne. Presnejšie kvantifikované usmernenie na ďalšie roky by sa malo poskytnúť v roku 2022, ak sa dovtedy stupeň neistoty uspokojivo zníži.

(23)

Rada posúdila program stability na rok 2021 a následné opatrenia prijaté Gréckom v nadväznosti na odporúčanie Rady z 20. júla 2020,