(1)

V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zaznamenalo hospodárstvo eurozóny v prvom polroku 2020 náhlu a hlbokú recesiu. Napriek výraznému oživeniu hospodárstva v treťom štvrťroku 2020, ktoré sprevádzalo zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, sa opätovným nárastom šírenia ochorenia COVID-19 v štvrtom štvrťroku 2020 a novými opatreniami na jeho zamedzenie sa ešte viac zvýšila neistota, pričom sa ukázalo, že v prípade pretrvávajúcej krízy v oblasti zdravia je eurozóna i naďalej zraniteľná. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 vyvolala rad veľkých otrasov na strane dopytu a ponuky, ktoré sa podľa hospodárskej prognózy útvarov Komisie z jesene 2020 premietnu do 7,8 % poklesu hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) v roku 2020. Náležite sa predpokladá, že oživenie v roku 2021 bude pomalšie, než sa pôvodne očakávalo, a veľká produkčná medzera predstavujúca približne –7,0 % potenciálneho HDP eurozóny v roku 2020 sa podľa prognóz neuzavrie ani do konca roku 2021. Pokiaľ ide o hospodársky výhľad, pretrváva značná neistota v súvislosti s vývojom pandémie ochorenia COVID-19 a zmenami správania hospodárskych subjektov. Rýchle opatrenia na vnútroštátnej a únijnej úrovni, a to aj prostredníctvom dohody dosiahnutej v Európskej rade o balíku Next Generation EU, významne prispeli k vyváženiu niektorých negatívnych dôsledkov veľkých otrasov na strane dopytu a ponuky a k stabilizácii trhov. Súkromná spotreba aj investície utŕžili ťažký úder, čo negatívne ovplyvnilo ceny a mzdy. Aj výhľad na trhu práce sa obrátil k horšiemu, čím sa prerušilo sedem rokov zlepšovania. Nárast nezamestnanosti sa doteraz zmierňoval úspešným vykonávaním ambicióznych politických opatrení vo všetkých členských štátoch, napríklad režimov skráteného pracovného času a iných podporných politík s cieľom zabrániť hromadnému prepúšťaniu a veľkým stratám príjmov, a súvisiacim znížením celkového počtu odpracovaných hodín, ako aj poklesom miery ekonomickej aktivity obyvateľstva.

(2)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 prehlbuje hospodárske rozdiely medzi členskými štátmi eurozóny. Tieto rozdiely sú dané viacerými faktormi, ako sú napríklad: intenzita a trvanie otrasu spôsobeného ochorením COVID-19, relatívna veľkosť a hospodársky význam odvetví, v ktorých dochádza k častým kontaktom ako sú cestovný ruch a gastronómia a rozdielmi v dostupnom fiškálnom priestore. Tieto rozdiely majú vplyv na dôveru, investície a vyhliadky rastu, ako aj na regionálne rozdiely, ktoré existovali už pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19, ale ktoré sa môžu ešte zhoršiť. Z dlhodobého hľadiska hrozí, že súčasná kríza spôsobená ochorením COVID-19 môže mať trvalé negatívne následky na potenciálny rast a príjmové rozdiely v dôsledku nižšieho ľudského a fyzického kapitálu, hmotného aj nehmotného. Tieto potenciálne negatívne účinky by sa mohli premietnuť do ešte nižšieho rastu produktivity práce a príjmov, ako aj do výraznejšej nerovnosti.

(3)

Rýchla a rázna reakcia Únie – aj pomocou nástroja Next Generation EU, ktorý zahŕňa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3), posilnila dôveru trhu a ukázala solidaritu i jednotu členských štátov v cieľoch, ktoré sa pretavilo do koordinovaného úsilia o obnovenie hospodárskeho rastu a posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti. Vo veľmi krátkom časovom horizonte sa schválilo niekoľko nových nástrojov pre Úniu a eurozónu. Tieto nástroje už vytvárajú záchrannú sieť pre pracovníkov prostredníctvom európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii – SURE zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/672 (4), pre podniky prostredníctvom paneurópskej schémy záruk Európskej investičnej banky a pre členské štáty s cieľom podporiť financovanie priamych a nepriamych nákladov spätých so zdravotnou starostlivosťou, liečením a prevenciou v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a to prostredníctvom nástroja podpory vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu prijatého radou guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu 15. mája 2020. Politická reakcia Únie zahŕňala aj aktiváciu všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu a dočasný rámec na využívanie flexibility pravidiel Únie o štátnej pomoci. Fondy politiky súdržnosti boli prostredníctvom Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 (5) a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 (6) presmerované tam, kde boli najviac potrebné.

(4)

Vykonávanie dobre navrhnutých politík v kontexte iniciatívy Next Generation EU a jej hlavného nástroja Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti poskytne členským štátom nový impulz na zavádzanie reforiem podporujúcich rast a zvýši úroveň a kvalitu investícií tak, aby napĺňali ciele odolnosti a zelenej a digitálnej transformácie. Toto vykonávanie by malo pomôcť budovať ľudský kapitál, podporovať pracovníkov pri úspešnej zmene pracovného miesta, ktorá bude spolu s fondmi politiky súdržnosti nevyhnutná na zabezpečenie kohézie, posilňovať zamestnanosť a produktivitu a zlepšovať hospodársku a sociálnu odolnosť. Kľúčové sú v tomto ohľade ciele Únie v oblasti rastu a vnútroštátne štrukturálne výzvy, ktoré boli identifikované napríklad v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020. Na tieto ciele sa zameriava aj ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021 stanovená v oznámení Komisie zo 17. septembra 2020, v ktorej sa uvádza sedem najvýznamnejších iniciatív rastu: 1. Naštartujme, 2. Renovujme, 3. Dobíjajme a dotankujme, 4. Pripojme sa, 5. Modernizujme, 6. Rozširujme sa, 7. Rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti. Tieto hlavné oblasti predstavujú zároveň aj spoločné výzvy, ktoré si vyžadujú koordinované investície a reformy. Členské štáty sa nabádajú, aby nasmerovali investície, vykonávali reformy a hlbšie integrovali svoje hodnotové reťazce do týchto hlavných oblastí. V nariadení (EÚ) 2021/241 sa stanovuje, že členské štáty eurozóny majú svoje plány podpory obnovy a odolnosti vypracovať tak, aby boli v súlade s výzvami a prioritami určenými v odporúčaní Rady o hospodárskej politike eurozóny. Pri posudzovaní plánov na podporu obnovy a odolnosti by sa malo prihliadať na takýto súlad.

(5)

V záujme zmiernenia vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 potrebuje eurozóna podporný, koordinovaný, komplexný a konzistentný súbor hospodárskych politík, a to v plnom súlade so zárukami zmluvy týkajúcimi sa príslušných inštitúcií. Cieľom je obmedziť akýkoľvek negatívny dlhodobý vplyv na trh práce, znížiť výrazné hospodárske a sociálne rozdiely, riešiť nerovnováhy a iné makroekonomicky významné riziká a v širšom zmysle zabrániť negatívnym dôsledkom na potenciálny rast a cenovú stabilitu a zaistiť udržateľnosť verejných financií v strednodobom horizonte. Vzájomná konzistentnosť troch základných dimenzií súboru politík eurozóny: menovej, fiškálnej a štrukturálnej, je spolu s finančnou stabilitou zásadná pre zabezpečenie podporného nastavenia celkovej politiky pre eurozónu.

(6)

Včasné intervencie Európskej centrálnej banky (ECB) v oblasti menovej politiky majú za cieľ zachovať neporušenosť transmisných kanálov menovej politiky a ochrániť strednodobú cenovú stabilitu. ECB oznámila významné nákupy aktív verejného a súkromného sektora v rámci svojho núdzového pandemického programu nákupu aktív, zriadeného rozhodnutím Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/440 (7), vo výške 1,850 miliardy EUR aspoň do konca marca 2022, ako aj v rámci programu nákupu cenných papierov podnikového sektora zriadeného rozhodnutím Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/948 (8), čisté nákupy vo výške 20 miliárd EUR mesačne spolu s dodatočným krytím vo výške 120 miliárd EUR do konca roka 2020. ECB okrem toho ponúka za veľmi priaznivých podmienok cielené dlhodobejšie refinančné operácie, ktorými sa podporujú bankové úvery podnikom a domácnostiam.

(7)

Zámery fiškálnej politiky boli v roku 2020 vysoko expanzívne a predpokladá sa, že podporný charakter budú mať aj v roku 2021 na úrovni eurozóny i na vnútroštátnej úrovni, odhliadnuc od núdzových opatrení a aj vďaka niektorým opatreniam s cieľom obnovy, ktoré sa už ohlásili. Koordinácia vnútroštátnych fiškálnych politík pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu je zásadná pre účinnú reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, pre udržateľnú obnovu i pre riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Komisia 20. marca 2020 konštatovala, že hospodárstvo Únie prechádza prudkým hospodárskym poklesom a že boli splnené podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Tento záver schválili ministri financií členských štátov 23. marca 2020. Členské štáty zaviedli rozsiahle rozpočtové opatrenia s cieľom obmedziť krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a poskytnúť podporu jednotlivcom a podnikom, ktorých sa osobitne dotkla, a začali proces mimoriadnej podpory likvidity, najmä prostredníctvom záruk poskytnutých spoločnostiam a bankám na zabezpečenie úverovania. Ďalšia koordinovaná fiškálna podpora sa bude poskytovať na úrovni Únie, najmä prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a všeobecná úniková doložka zostane aktívna aj v roku 2021. Komisia na jar 2021 po zohľadnení aktualizovaných makroekonomických prognóz prehodnotí situáciu a zhodnotí uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky.

(8)

Hospodársky prepad v dôsledku kríze spôsobenej ochorením COVID-19 má veľký negatívny vplyv na verejné financie. Preorientovanie fiškálnych politík na dosahovanie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, a to aj postupným ukončením núdzových opatrení, pokiaľ to umožnia zdravotné a hospodárske podmienky, prispeje k zabezpečeniu fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte. Takéto preorientovanie by sa malo uskutočniť tak, aby sa zmiernil sociálny vplyv krízy a jej vplyv na trh práce a prispelo sa k sociálnej udržateľnosti. Mimoriadne dôležité sa javia reformy zamerané na zlepšenie štruktúry národných rozpočtov a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v dlhodobom horizonte, a to aj so zreteľom na zmenu klímy a zdravotné výzvy. Zlepšenie štruktúry národných rozpočtov, najmä prostredníctvom preskúmavania výdavkov a účinných rámcov verejného obstarávania, môže vytvoriť veľmi potrebný fiškálny priestor. Postupy zeleného rozpočtovania môžu pomôcť aj pri riešení výziev súvisiacich s prispôsobením sa zmene klímy a jej zmierňovaním a ochrany životného prostredia. Primerané, efektívne a inkluzívne systémy zdravotnej a sociálnej ochrany ponúkajú veľmi potrebnú ochranu osobám, ktoré ju potrebujú, zohrávajú kľúčovú úlohu ako automatické stabilizátory a mali by uchovať fiškálnu udržateľnosť. Podobne platí, že reformy, ktoré prostredníctvom vhodnej implementácie a postupnosti posilňujú fungovanie trhu práce, kapitálu, výrobkov a služieb, zvyšujú potenciálny produkt a zároveň zabraňujú negatívnemu krátkodobému vplyvu na agregovaný dopyt.

(9)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zdôrazňuje význam reforiem pre efektívnejšie a spravodlivejšie systémy verejných príjmov. Keďže daňovo-odvodové zaťaženie práce vo väčšine členských štátov eurozóny zostáva vysoké, medzi tieto reformy patrí presun daňového zaťaženia na základy dane, ktoré sú menej škodlivé pre ponuku pracovnej sily i dopyt po nej, produktivitu, investície a rast, pričom sa zohľadňuje aj súvisiaci distribučný vplyv. Intenzívnejšie využívanie environmentálneho zdaňovania, respektíve iných foriem stanovovania cien pre externality môže prispieť k udržateľnému rastu motivovaním k „ekologickejšiemu“ správaniu. Opatrenia cielené na agresívne daňové plánovanie a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, či už na medzinárodnej úrovni alebo v Únii, môžu zlepšiť efektívnosť a spravodlivosť daňových systémov. Globalizácia si okrem toho vyžiadala úpravu daňového rámca tak, aby vyhovoval modernému a čoraz viac digitalizovanému hospodárstvu, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni. V rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa pracuje na dosiahnutí riešenia založeného na globálnom konsenze pre daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva.

(10)

Vzhľadom na vysokú mieru neistoty spôsobenú krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a jej škodlivého vplyvu na investície je osobitne dôležité prednostne uskutočniť reformy, ktoré by odstránili investičné prekážky a obmedzenia na strane ponuky. Nevyhnutné sú opatrenia urýchľujúce čerpanie finančných prostriedkov Únie a účinné a efektívne využívanie zdrojov, a to najmä v členských štátoch, ktoré v týchto oblastiach zaostávajú a kde sa z fondov Únie financuje významný podiel investícií. Reformy, ktoré znižujú administratívnu záťaž pre firmy, ako sú digitalizácia verejnej správy vrátane elektronickej identifikácie alebo reformy súdnictva, a zabraňujú zneužívaniu finančných prostriedkov, napríklad prostredníctvom boja proti korupcii, podvodom, alebo boja proti praniu špinavých peňazí, môžu zlepšiť podnikateľské prostredie a pomôcť podporiť súkromné investície, vytváranie pracovných miest či zakladanie firiem.

(11)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 priniesla mnohým firmám značné straty príjmov a ohrozuje platobnú schopnosť podnikov v celej eurozóne. Účinné rámce upravujúce platobnú neschopnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore životaschopných firiem, ktoré čelia dočasným problémom, a pri zabezpečovaní riadneho zániku neživotaschopných firiem. Skvalitnenie rámcov pre platobnú neschopnosť môže zároveň prispieť k zvládnutiu pravdepodobného nárastu nesplácaných úverov a zachovaniu úverovania hospodárstva, keďže umožní očistiť bankové súvahy a z dlhodobého hľadiska podporí cezhraničné investície. V tejto súvislosti bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 (9), ktorou sa do vnútroštátnych právnych predpisov všetkých členských štátov týkajúcich sa platobnej schopnosti zavádzajú minimálne normy s cieľom zabezpečiť, aby dlžníci vo finančných ťažkostiach mali k dispozícii rámce preventívnej reštrukturalizácie, aby sa stanovili postupy vedúce k oddlženiu nadmerne zadlžených podnikateľov a aby sa zvýšila účinnosť všetkých druhov insolvenčných konaní. Je dôležité pokročiť v transpozícii a vykonávaní smernice (EÚ) 2019/1023. Komisia zároveň v akčnom pláne pre úniu kapitálových trhov stanovenom v jej oznámení z 24. septembra 2020 s názvom „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“ avizovala, že pracuje na minimálnej harmonizácii, respektíve vyššej konvergencii v cieľových oblastiach základnej nebankovej platobnej neschopnosti. Okrem toho majú členské štáty priestor na ďalšie posúdenie efektívnosti a účinnosti svojich rámcov pre platobnú neschopnosť v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi a na riešenie zostávajúcich nedostatkov.

(12)

Ďalšie prehlbovanie jednotného trhu s tovarom a službami a prispôsobovanie eurozóny na digitálnu éru môže byť hlavnou hnacou silou rastu, konvergencie a odolnosti. Spoločná mena a jednotný trh pôsobia kombinovanou silou na vytváranie lepších podmienok pre hospodársku stabilizáciu a dlhodobý rast. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 posilnila využívanie digitálnych nástrojov, zdôraznila význam digitálneho jednotného trhu a urýchlila používanie digitálnych a bezhotovostných platobných metód. Jednotný trh je však stále neúplný, a to najmä v oblasti služieb a konkrétnejšie v oblasti maloobchodu a profesionálnych služieb. Jednotný trh má potenciál obmedziť cenovú nepružnosť, čo sa pozitívne prejaví na transmisii menovej politiky aj odolnosti hospodárstva. Jednotný trh prispieva aj k mobilite výrobných faktorov, ktorá umožňuje odvetviam, regiónom a členským štátom minimalizovať hospodárske náklady, napr. nezamestnanosť, v reakcii na otrasy. Pre ďalšiu integráciu jednotného trhu s tovarom a službami bude potrebné odstrániť všetky zvyšné zbytočné obmedzenia, posilniť mechanizmy trhového dohľadu a prijať opatrenia na zaručenie potrebnej administratívnej kapacity na dosiahnutie takýchto cieľov.

(13)

Nevyhnutné sú reformy a investície, ktoré zlepšia integráciu do trhu práce a zmeny postavenia na trhu práce, s osobitným dôrazom na digitálne a ekologické pracovné miesta, aby sa zvýšila hospodárska a sociálna odolnosť a podporila sa obnova. Bezprostredne prijaté krízové opatrenia na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie obmedzili negatívny hospodársky a sociálny vplyv na pracovníkov. Zároveň sa ukázala čoraz naliehavejšia potreba mnohých dlho odkladaných reforiem, ako sú napríklad: účinné aktívne politiky trhu práce vrátane individualizovanej podpory, zlepšenie kvality a inkluzívnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom posilniť výsledky vzdelávania od útleho veku, dôrazné opatrenia zamerané na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie a investície do vzdelávania a odbornej prípravy dospelých a do online vzdelávacích platforiem, riešenie nedostatkových zručností a zlepšenie vyhliadok na zamestnanie pre najzraniteľnejšie skupiny pracujúceho obyvateľstva vrátane mladých a dlhodobo nezamestnaných, ako aj odstránenie rodových rozdielov. Podpora vytvárania kvalitných pracovných miest a zlepšovanie pracovných podmienok, najmä zabezpečením primeraných minimálnych miezd a riešením segmentácie trhu práce a prekážok v mobilite pracovnej sily, sú kľúčom k podpore udržateľnej a inkluzívnej obnovy. Dialóg medzi sociálnymi partnermi a kolektívne vyjednávanie zohrávajú dôležitú úlohu v úspešnom navrhovaní a vykonávaní politík.

(14)

Pre hospodársku a sociálnu odolnosť je dôležitý prístup k primeraným, inkluzívnym a udržateľným systémom zdravotnej a sociálnej ochrany, ktoré počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 fungujú ako automatické stabilizátory. Prístup k týmto systémom prispieva k zachovaniu sociálnej súdržnosti, dôstojnej životnej úrovne a dobrého zdravotného stavu obyvateľstva, čo je základom hospodárstva s produktívnou pracovnou silou, a to počas celého hospodárskeho cyklu, a pomáhajú pri odstraňovaní chudoby a sociálneho vylúčenia. Investície na podporu reforiem zdravotníctva a na podporu odolných systémov zdravotnej starostlivosti musia zostať prioritou členských štátov. Kľúčom, podľa ktorého by sa mali riadiť politiky, je vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2017. V kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je ešte dôležitejšie zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu pre všetkých, a to z hľadiska kvalitnej zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a z hľadiska náhrady príjmu pre všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov s atypickými zmluvami a samostatne zárobkovo činných osôb. Mnohé členské štáty prijali dočasné opatrenia na podporu príjmu a sociálnu pomoc pre zraniteľné skupiny s veľmi nízkymi príjmami a pre pracovníkov, ktorí nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti. Prijali sa opatrenia týkajúce sa dávok, podmienok oprávnenosti a ďalších vecných plnení. Primeranosť a pokrytie v systémoch sociálnej ochrany sa musia posilniť tak, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť verejných financií a medzigeneračná spravodlivosť.

(15)

V posledných rokoch sa dosiahol významný pokrok, ale hospodársky výpadok v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 opäť vyvolal tlak na finančný sektor. Banky eurozóny vstúpili do súčasnej krízy s väčšou schopnosťou absorbovať straty v porovnaní s obdobím pred vypuknutím globálnej finančnej krízy. Spolu s opatreniami menovej a fiškálnej politiky sa tým zabránilo sprísneniu podmienok pre trhové financovanie, a to aj po odznení počiatočnej fázy krízy, takže súkromný sektor môže aj naďalej čerpať úvery. Kríza pravdepodobne vyvinie ďalší tlak na už aj tak nízke úrovne ziskovosti bánk a podiely nesplácaných úverov. Nepriaznivý vývoj v týchto oblastiach by mohol brzdiť poskytovanie úverov, ktoré sú nevyhnutné pre obnovu. Rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi, v príslušných prípadoch účinné využitie vnútroštátnych správcovských spoločností a reforma rámcov pre platobnú neschopnosť sú mimoriadne dôležité na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti spolu s riešením štrukturálnych problémov nízkej ziskovosti. Promptné a rozsiahle politické intervencie prispievajú k dôvere a pomáhajú zachovať makrofinančnú stabilitu. Systémy štátnych záruk za úvery síce pomáhajú udržať poskytovanie úverov v hospodárstve, chránia podniky a zmierňujú nepriaznivé mechanizmy spätnej väzby pre bankový sektor, ale zároveň vytvárajú podmienené záväzky pre rozpočty členských štátov. Predlžovanie moratórií a vyhlásenie platobnej neschopnosti a odkladanie splatnosti nesplácaných úverov nesie so sebou náročné hľadanie rovnováhy medzi zabezpečením trvalej podpory životaschopným firmám a rizikom nesprávnej alokácie finančných prostriedkov, zároveň zvýšilo straty v dôsledku prípadného konkurzu a znížilo zreteľnosť, pokiaľ ide o podkladovú úverovú kvalitu.

(16)

Dobudovanie štruktúry HMÚ má aj naďalej zásadný význam. Vyplnenie zostávajúcich medzier by mohlo zvýšiť stabilitu a odolnosť eurozóny ešte viac a následne posilniť medzinárodnú úlohu eura, ktoré zostalo v posledných rokoch celkovo stabilné. V rámci ďalších krokov by sa mali zohľadniť poznatky získané z európskej komplexnej reakcie hospodárskej politiky na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Nástroj Next Generation EU má okrem krátkodobého stabilizačného účinku a úlohy pri podpore obnovy potenciál na to, aby stimulovaním investícií podporujúcich rast a realizácie štrukturálnych reforiem, ako aj zvyšovaním odolnosti eurozóny voči budúcim otrasom ovplyvňoval HMÚ aj z dlhodobého hľadiska. Masívnym vydávaním dlhopisov denominovaných v eurách vrátane zelených a sociálnoinvestičných dlhopisov sa zvýši hĺbka a likvidita na trhu kvalitných dlhových cenných papierov denominovaných v eurách a týmto spôsobom sa môže prispieť k posilneniu eura ako medzinárodnej rezervnej meny. V HMÚ však stále chýbajú dôležité prvky, ako je napríklad dobudovaná banková únia a prehĺbená únia kapitálových trhov. Posilnenie bankovej únie je aj naďalej kľúčové. To si vyžaduje, aby sa bezodkladne, s rovnakou úrovňou ambícií a na základe konsenzu pokračovalo v práci na všetkých prvkoch vrátane tých, o ktorých sa rokovalo v pracovnej skupine na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov. Ďalší dôležitý krok smerom k dobudovaniu bankovej únie a posilneniu HMÚ predstavuje pokračovanie balíku reforiem európskeho mechanizmu dohľadu a, vzhľadom na pokrok dosiahnutý pri znižovaní rizika a ďalšie opatrenia uvedené vo vyhlásení Euroskupiny z 30. novembra 2020, nadobudnutie účinnosti spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií v predstihu, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (10), do začiatku roka 2022. Ďalej sa bude pracovať na riešeniach, ako prekonať obmedzenia v súčasnom systéme poskytovania likvidity v prípade riešenia krízových situácií. Prehĺbenie únie kapitálových trhov je kľúčovou prioritou, o čom svedčí aj nový akčný plán zo septembra 2020. Silná a odolná HMÚ bude dôležitá aj pre posilnenie medzinárodnej úlohy eura a zabezpečenie hospodárskej a finančnej autonómie Únie ako sa uvádza v oznámení Komisie z 19. januára 2021 s názvom „Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti“, pričom sa bude plne rešpektovať vnútorný trh Únie a bude sa presadzovať otvoreným a transparentným spôsobom vo vzťahu k členským štátom, ktoré nepatria do eurozóny,

1.

Zabezpečiť nastavenie politiky, ktoré podporuje obnovu z krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Keďže núdzová situácia v oblasti zdravia pretrváva, prijať fiškálne politiky, ktoré zostanú expanzívne vo všetkých členských štátoch eurozóny aj počas roka 2021. Prijať politické opatrenia, ktoré budú prispôsobené okolnostiam jednotlivých krajín a budú včasné, dočasné a cielené. Naďalej koordinovať opatrenia s cieľom účinne riešiť pandémiu ochorenia COVID-19, posilniť hospodárstvo a podporovať udržateľnú obnovu. Ak to epidemiologické a hospodárske podmienky umožnia, postupne ukončiť núdzové opatrenia a zároveň bojovať proti vplyvu krízy na sociálnu oblasť a trh práce. Vykonávať fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečiť udržateľnosť dlhovej služby pri súbežnej podpore investícií. Uskutočňovať reformy, ktoré posilnia pokrytie, primeranosť a udržateľnosť systémov zdravotnej a sociálnej ochrany pre všetkých. Venovať osobitnú pozornosť kvalite rozpočtových opatrení. Zlepšiť rámce verejného obstarávania a riadenie verejných financií, najmä investičných rámcov a využívanie nástrojov ekologického rozpočtovania. Využívať preskúmavanie výdavkov s cieľom lepšie zamerať verejné výdavky na potreby obnovy a odolnosti.

2.

Ďalej zlepšovať konvergenciu, odolnosť a udržateľný a inkluzívny rast. Zmierňovať riziko ďalších divergencií a posilňovať hospodársku a sociálnu odolnosť v eurozóne pokračujúcim riešením štrukturálnych výziev, vykonávaním reforiem, ktoré posilňujú produktivitu a zamestnanosť, zabezpečujú hladkú realokáciu zdrojov a zlepšujú fungovanie trhov a verejnej správy, zvyšovaním úrovne verejných investícií a podnecovaním súkromného investovania na podporu spravodlivej a inkluzívnej obnovy v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou. Hlbšie integrovať jednotný trh s tovarom a službami vrátane digitálneho jednotného trhu, a to odstránením zbytočných obmedzení, posilnením trhového dohľadu a zaručením dostatočnej administratívnej kapacity. Zabezpečovať účinné aktívne politiky trhu práce a podporu pre zmenu pracovného miesta, najmä smerom k zelenému a digitálnemu hospodárstvu. Presadzovať spravodlivé pracovné podmienky, riešiť segmentáciu trhu práce pri posilnení začlenenia. Zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík a posilňovať dialóg medzi sociálnymi partnermi a kolektívne vyjednávanie. Posilňovať inkluzívne systémy vzdelávania a odbornej prípravy a investície do zručností s dôrazom na nedostatkové zručnosti. Pokračovať v rámci Rady v práci na riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva založenom na globálnom konsenze, a to v inkluzívnom rámci OECD pre problematiku narúšania základu dane a presun ziskov s očakávaním, že dohoda sa na tomto fóre dosiahne do polovice roku 2021. Zapojiť sa do príslušných prípravných prác v kontexte napredovania v riešení týchto daňových výziev vznikajúcich z digitálneho hospodárstva, a to aj v prípade, že sa do polovice roku 2021 medzinárodný konsenzus nedosiahne. Pokročiť v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu, znižovať daňovo-odvodové zaťaženie a podporovať posun smerom k stanovovaniu cien uhlíka a environmentálnemu zdaňovaniu.

3.

Posilňovať vnútroštátne inštitucionálne rámce. Uskutočňovať a uprednostňovať reformy, ktoré riešia prekážky brániace investíciám, a zabezpečiť efektívne a včasné využívanie finančných prostriedkov Únie vrátane prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Posilňovať efektívnosť a digitalizáciu verejnej správy vrátane súdnictva a zdravotníckych systémov, ako aj verejných služieb zamestnanosti. Znižovať administratívne zaťaženie podnikov a zlepšovať podnikateľské prostredie. Pokračovať v zlepšovaní rámcov na boj proti podvodom, korupcii a na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Podporovať konkrétne opatrenia na zvýšenie efektívnosti, účinnosti a primeranosti rámcov pre platobnú neschopnosť, riešiť problémové expozície a zabezpečiť efektívnu alokáciu kapitálu.

4.

Zabezpečiť makrofinančnú stabilitu. Zachovať úverové kanály pre ekonomiku a opatrenia na podporu životaschopných spoločností, pokiaľ to bude potrebné počas núdzovej situácie plynúcej z tejto bezprecedentnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Udržiavať zdravé súvahy bankového sektora, a to aj pokračovaním v riešení nesplácaných úverov, okrem iného prostredníctvom rozvoja sekundárnych trhov pre nesplácané úvery.

5.

Dobudovať HMÚ a posilniť medzinárodnú úlohu eura. Pokročiť pri prehlbovaní HMÚ s cieľom zvýšiť odolnosť eurozóny dobudovaním bankovej únie, bezodkladne a s rovnakou úrovňou ambícií pokračovať v práci na všetkých prvkoch vrátane tých, o ktorých sa rokovalo v pracovnej skupine na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov, a prehĺbením únie kapitálových trhov, ako aj prostredníctvom podpory iniciatív, ktorými sa vykonávajú politiky v oblasti digitálneho financovania, retailového financovania a udržateľného financovania. Ďalej sa zamerať na riešenia na prekonanie obmedzení súčasného nastavenia poskytovania likvidity pri riešení krízových situácií a na posilnenie regulačného rámca a rámca dohľadu Únie, aj zabezpečením konzistentného a účinného dohľadu nad dodržiavaním pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a presadzovaním práva v tejto oblasti.