(1)

Pandémia ochorenia COVID-19 a výnimočné opatrenia potrebné na obmedzenie šírenia vírusu a ochranu životov spôsobili v Európskej únii veľký a dlhodobý hospodársky šok. V treťom štvrťroku 2020 bol HDP EÚ v porovnaní s tým istým štvrťrokom predchádzajúceho roka nižší takmer o 4,2 %. Od druhého polroka 2020 nastalo výrazné, avšak neúplné oživenie. Očakáva sa, že opätovný nárast infekcií povedie k miernemu poklesu a zotavenie sa oddiali do druhého polroka 2021 (1).

(2)

Politická reakcia na pandémiu COVID-19 na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri zmiernení sociálno-ekonomického dosahu pandémie COVID-19. Využívanie režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení na udržanie pracovných miest doteraz pomohlo obmedziť nárast nezamestnanosti v pomere k poklesu ekonomickej činnosti. Na úrovni EÚ sa miera nezamestnanosti medzi prvým a tretím štvrťrokom 2020 zvýšila o menej ako jeden percentuálny bod. Politiky ťažili z flexibilného financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci investičných iniciatív v reakcii na koronavírus (CRII (2) a CRII Plus (3)) a z európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) (4).

(3)

Pokiaľ ide o budúcnosť, zmeny modelov spotreby vyvolané krízou a dvojaká ekologická a digitálna transformácia, ktorú podporuje Európska zelená dohoda (5) a európska digitálna stratégia (6), zmenia naše hospodárstva. Niektoré odvetvia môžu na úplné zotavenie potrebovať určitý čas alebo sa nemusia zotaviť vôbec a podniky sa môžu na konci krízy ocitnúť vo finančných ťažkostiach (7). Hoci Európska zelená dohoda je hnacou silou našej stratégie rastu a očakáva sa, že prechod na zelenšiu ekonomiku vytvorí do roku 2050 v celej EÚ až 2 milióny dodatočných pracovných miest (8), hrozí, že pracovné miesta v určitých odvetviach a regiónoch budú zrušené. Tento vývoj by mohol viesť v krátkodobom horizonte k nárastu nezamestnanosti, zatiaľ čo vytváranie nových kvalitných pracovných miest môže trvať určitý čas v závislosti od ekonomického výhľadu a dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily. Rastúca nezamestnanosť a zvýšená neaktivita by znamenali stratu zručností, čo by mohlo mať stigmatizujúci účinok na dotknutých jednotlivcov a hospodárstvo ako celok. Bez účinných opatrení na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu hrozí, že nezamestnanosť sa stane trvalou.

(4)

Je pravdepodobné, že ak nedôjde k primeranej politickej reakcii, najvyššiu cenu zaplatia mladí ľudia. Miera nezamestnanosti mladých ľudí sa v porovnaní so všeobecnou mierou nezamestnanosti medzi prvým a tretím štvrťrokom 2020 (9) zvýšila trojnásobne. Oneskorený vstup na trh práce by mohol túto generáciu poznačiť na niekoľko rokov.

(5)

Kríza pravdepodobne nepriaznivo ovplyvní aj situáciu na trhu práce, pokiaľ ide o skupiny, ktoré sú znevýhodnené alebo nedostatočne zastúpené na trhu práce, ako sú ženy, starší pracovníci, nízkokvalifikované osoby, osoby so zdravotným postihnutím, osoby žijúce vo vidieckych a vzdialených regiónoch, LGBTIQ osoby, Rómovia a iné etnické alebo rasové menšiny, ktorým osobitne hrozí vylúčenie alebo diskriminácia, ako aj osoby s migrantským pôvodom. Hoci priemerná miera zamestnanosti žien v EÚ je v súčasnosti vyššia ako kedykoľvek predtým, mnohé ženy stále čelia prekážkam, keď chcú vstúpiť na trh práce a udržať sa na ňom, a miera zamestnanosti žien by sa mala zlepšiť (10).

(6)

Na postupný prechod od núdzových opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou k opatreniam potrebným na uľahčenie procesu prerozdelenia pracovnej sily a kapitálu v rámci obnovy je potrebný strategický prístup na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. EÚ a členské štáty by mali konať spoločne s cieľom podporiť dynamické a inkluzívne oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest a uľahčiť zelenú a digitálnu transformáciu na európskom trhu práce. Pozornosť by sa mala venovať rizikám postupného ukončenia núdzových opatrení bez toho, aby boli zavedené účinné nové politiky na podporu pracovníkov a podnikov počas oživenia.

(7)

Na podporu zmien postavenia na trhu práce v súvislosti s oživením a dvojakou transformáciou je potrebný ucelený súbor aktívnych politík trhu práce, ktorý pozostáva z dočasných stimulov na prijímanie do zamestnania a na zmenu pracovného miesta, politík v oblasti zručností a lepších služieb zamestnanosti (ďalej len „účinná aktívna podpora zamestnanosti“ alebo opatrenia EASE) s plným využitím dostupných finančných prostriedkov EÚ na tento účel.

(8)

Včasná a dobre navrhnutá podpora zamestnanosti môže byť prínosom pre pracovníkov a podniky, ako aj pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok. Ak sú pracovníci v ekonomických odvetviach zasiahnutých krízou včas a aktívne podporovaní, je pravdepodobnejšie, že si nájdu kvalitné pracovné miesta v rozvíjajúcich sa odvetviach, ako sú zelené a digitálne odvetvia, alebo v odvetviach s inovačnými obchodnými modelmi, ale aj v sociálnom hospodárstve a v odvetviach, v ktorých chýba kvalifikovaná pracovná sila, ako sú odvetvia zdravotníctva a starostlivosti.

(9)

Dočasné stimuly na prijímanie do zamestnania na trhu práce môžu počas počiatočných fáz oživenia účinne podporovať vytváranie kvalitných pracovných miest v kontexte utlmeného hospodárskeho rastu. Mali by byť cielené a navrhnuté tak, aby uľahčovali zmenu pracovného miesta a vytváranie pracovných miest, ktoré by bez týchto stimulov nevznikli. Medzi cieľové skupiny môžu patriť zraniteľné a nedostatočne zastúpené skupiny obyvateľstva vrátane mladých ľudí vstupujúcich na trh práce. Najmä podpora učňovskej prípravy môže účinne rozvíjať zručnosti požadované na trhu práce a pomôcť mladým ľuďom nájsť si zamestnanie. Okrem toho stimuly na zmenu pracovného miesta, ktoré podporujú nových zamestnávateľov, aby prijímali pracovníkov, ktorým hrozí prepustenie, môžu prispieť k zmierneniu týchto zmien a zvýšeniu ponuky zručností v rozvíjajúcich sa odvetviach. Podpora podnikania s osobitným zameraním na mládež, ženy a sociálnych podnikateľov môže užitočne dopĺňať takéto opatrenia vrátane podpory, ktorá im pomôže riešiť niektoré z najväčších výziev MSP, ako sú regulačné povinnosti, oneskorené platby a prístup k financovaniu.

(10)

Z ekonomickej literatúry vyplýva, že stimuly na prijímanie do zamestnania môžu priniesť väčší priemerný nárast zamestnanosti než iné druhy aktívnych politík trhu práce. Spolu s programami odbornej prípravy majú najväčšie strednodobé až dlhodobé účinky, pretože zlepšujú zamestnateľnosť pracovníkov a ich zručnosti. Stimuly na prijímanie do zamestnania a na zmenu pracovného miesta spojené s odbornou prípravou na pracovisku môžu byť účinnejšie pri poskytovaní zručností relevantných pre trh práce než iné formy odbornej prípravy. Riziko, že tieto stimuly by mohli prispieť k pracovným miestam, ktoré by sa vytvorili tak či tak, možno zmierniť prostredníctvom zacielenia, monitorovania ustanovení a požiadaviek na zachovanie zamestnania. Okrem toho je toto riziko nižšie v kontexte krízy, keď je pravdepodobnejšie, že opatrenia týkajúce sa prijímania do zamestnania a rekvalifikácie budú mať pozitívny vplyv (11).

(11)

Príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu zamerané na potreby trhu práce môžu byť prínosom pre všetky firmy a pracovníkov, najmä pre tých, ktorí boli prepustení alebo ktorým hrozí prepustenie v súvislosti s významnými štrukturálnymi zmenami na trhoch práce. Tieto opatrenia by mali byť založené na informovanosti pre relevantnú oblasť zručností a individualizovanom prístupe, čím sa zabezpečí, aby pracovníci mali prístup k individuálnym nárokom na odbornú prípravu. Okrem podpory partnerstiev medzi verejnými a súkromnými subjektmi môžu dôležitú úlohu zohrávať krátke kurzy odbornej prípravy, ktoré sa môžu osvedčiť mikrocertifikátmi.

(12)

Účinné politiky na podporu zmeny pracovného miesta by mali sprevádzať dobre fungujúce služby zamestnanosti s posilnenou inštitucionálnou kapacitou, ktoré sú schopné uchádzačom o zamestnanie poskytovať individualizovanú podporu, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho využívania digitálnych nástrojov.

(13)

Európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (12) a rámec kvality pre stáže (13) poskytujú usmernenia a najlepšie postupy, ktoré sa v súvislosti s oživením stanú ešte dôležitejšími. Pri poskytovaní učňovskej prípravy by sa mali podporovať najmä malé a stredné podniky (MSP), a to prípadne aj prostredníctvom dočasných bonusov za prijatie do zamestnania alebo zníženia nákladov práce.

(14)

Sociálni partneri musia pri obnove našich hospodárstiev k lepšiemu zohrávať kľúčovú úlohu a prostredníctvom dialógu zároveň prispievať k riešeniu dôsledkov pandémie na zamestnanosť a sociálnu situáciu, ako aj výziev spojených s dvojakou transformáciou. Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie podporuje okrem iného ich zapojenie do reštrukturalizačných operácií, do predvídania zmien a do identifikácie potrieb v oblasti zručností.

(15)

V kontexte reštrukturalizácie podnikov bude rozhodujúce zjednodušenie prerozdelenia pracovnej sily. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 (14) sa zabezpečuje, aby životaschopné podniky, ktoré majú finančné ťažkosti, mali prístup k účinným nástrojom včasného varovania a rámcom preventívnej reštrukturalizácie, aby mohli naďalej fungovať. V rámci kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie (15) sa opisujú osvedčené postupy na predvídanie potrieb v oblasti zručností a odbornej prípravy v procesoch reštrukturalizácie podnikov.

(16)

Cieľom novej priemyselnej stratégie pre Európu (16) je vybudovať celosvetovo konkurencieschopný, klimaticky neutrálny, čistý, obehový a digitalizovaný európsky priemysel. Táto stratégia sa týka európskych priemyselných ekosystémov, ktoré zahŕňajú všetky subjekty pôsobiace v hodnotovom reťazci: od podnikov po akademickú obec, výskumné subjekty, poskytovateľov služieb a dodávateľov. Identifikácia ekosystémov môže poskytnúť užitočný rámec na mapovanie potrieb v oblasti zručností.

(17)

Podľa Európskeho piliera sociálnych práv má každý právo na podporu zlepšenia vyhliadok na zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť vrátane podpory pri hľadaní zamestnania a odbornej príprave, pričom podmienky zamestnávania by mali spĺňať kritériá kvality (17).

(18)

Podpora inkluzívnosti si vyžaduje poskytovanie rovnakých príležitostí pri zmenách postavenia na trhu práce bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo presvedčenie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na dospelých s nízkou kvalifikáciou/úrovňou zručností a osoby s migrantským pôvodom. Podobne by sa nemalo zabudnúť na žiadne oblasti, od veľkých miest po vidiecke, pobrežné alebo vzdialené regióny v celej EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov.

(19)

Vzhľadom na osobitné ťažkosti, ktorým čelia mladí ľudia v celej EÚ, bol prijatý balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí (18) s cieľom poskytnúť im odrazový mostík, a prispieť tak k ich stabilnej integrácii na trhu práce. V reakcii na to členské štáty prijali dve odporúčania Rady na posilnenie záruky pre mladých ľudí (19), ako aj odborného vzdelávania a prípravy (20) a v súčasnosti ich vykonávajú.

(20)

Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (21) obsahuje komplexný plán, ktorý pomáha rozvíjať lepšie zručnosti a zvyšuje ich počet s cieľom uľahčiť prispôsobenie sa meniacemu sa trhu práce. Okrem toho sa v rámci Paktu o zručnostiach (22) vyzývajú verejné a súkromné organizácie, aby spojili svoje sily a prijali konkrétne opatrenia na zvýšenie zručností a rekvalifikáciu ľudí v Európe.

(21)

Politické balíky opatrení EASE budú v celkovom kontexte udržateľných verejných financií najúčinnejšie, ak budú podporené správnymi rámcovými podmienkami vrátane moderných inštitúcií trhu práce, odstránenia prekážok brániacich investíciám, vstupu, rastu a odchodu firiem, účinného systému daňových výhod, dobre fungujúcej verejnej správy. Vykonávanie súvisiacich odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala Rada v rámci európskeho semestra, je o to dôležitejšie na podporu oživenia hospodárstva a zabezpečenie jeho trvalých účinkov.

(22)

Riešenie výziev na trhu práce v súvislosti s oživením a dvojakou transformáciou si vyžaduje vyčlenenie primeraných zdrojov na financovanie opatrení EASE. Horizontálnou zásadou je, že členské štáty musia zabezpečiť, aby nedochádzalo k dvojitému financovaniu z programov a nástrojov Únie. Takisto musia zabezpečiť, aby tieto podporné opatrenia boli navrhnuté tak, aby v prípade potreby boli v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

(23)

Aktívne opatrenia na trhu práce a opatrenia na zvýšenie kapacít verejných služieb zamestnanosti môžu získať podporu v rámci štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) (23) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) (24), ako aj v rámci Fondu na spravodlivú transformáciu (25), Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) (26), Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU) (27) a pobrexitovej adaptačnej rezervy (28). Členské štáty môžu využívať aj podporu z Nástroja technickej podpory (29) (TSI) na navrhovanie a vykonávanie reforiem v oblasti zručností a aktívnych politík trhu práce.

(24)

Opatrenia uvedené v tomto odporúčaní na podporu vytvárania pracovných miest a zamestnanosti, najmä tie, ktoré riešia príslušné výzvy identifikované v súvisiacich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, môžu byť podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako súčasť ucelených balíkov reforiem a investícií. Opatrenia EASE, ktoré členské štáty navrhujú vo svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti, by mali rešpektovať kritériá oprávnenosti a posudzovania stanovené v nariadení, ktorým sa mechanizmus zriaďuje (30). Mechanizmom sa spravidla nemôžu financovať opakujúce sa výdavky s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a môžu sa financovať len reformy a investície, ktoré majú trvalý vplyv a vedú k štrukturálnej zmene vo verejnej správe alebo v príslušných politikách. Financovanie v rámci mechanizmu sa poskytne len po kladnom posúdení jednotlivých opatrení navrhnutých členským štátom zo strany Komisie, schválení plánov Radou a uspokojivom splnení súvisiacich míľnikov a cieľov.

(25)

V záveroch Rady o európskom semestri 2021 (31) sa členské štáty vyzývajú, aby do svojich plánov podpory obnovy a odolnosti zahrnuli základné reformy a investície v oblasti trhu práce, sociálnej politiky, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania a odbornej prípravy. V usmerneniach Komisie pre členské štáty k plánom (32) sa zdôrazňuje, že by mali byť príležitosťou na presadzovanie silnej politickej reakcie tým, že sa podporí zmena v politikách zamestnanosti, a to od zachovania zamestnania k vytváraniu kvalitných pracovných miest a podpore zmeny pracovného miesta s cieľom uľahčiť a urýchliť štrukturálne zmeny,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.