(1)

Listom z 3. júla 2013 Komisia zaslala všetkým členským štátom komplexný dotazník s cieľom zhromaždiť informácie o zdaňovaní prístavov, ako aj o možných iných formách štátnej podpory pre rôzne druhy investícií alebo prevádzky prístavov. Talianske orgány zaslali vyplnený dotazník listom z 12. septembra 2013 a listom z 1. októbra 2013. Listami z 24. januára 2014 a 2. septembra 2014 si Komisia vyžiadala ďalšie informácie, ktoré Taliansko poskytlo listami zo 14. februára 2014, 11. septembra 2014 a 29. septembra 2014. Talianske orgány predložili ďalšie informácie listom zo 14. novembra 2014. Listom z 27. apríla 2017 si Komisia od talianskych orgánov vyžiadala ďalšie informácie a talianske orgány naň odpovedali 24. mája 2017.

(2)

Listom z 30. apríla 2018 Komisia v súlade s článkom 21 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (2) (ďalej len „procesné nariadenie“) informovala Taliansko o svojom predbežnom posúdení ustanovení týkajúcich sa zdaňovania prístavov z hľadiska štátnej pomoci a vyzvala talianske orgány, aby predložili svoje pripomienky. Dňa 22. mája 2018 a 27. júna 2018 sa uskutočnili stretnutia Komisie a talianskych orgánov. Listom z 3. júla 2018 Taliansko odpovedalo na list Komisie z 30. apríla 2018. Ďalšie informácie Taliansko poskytlo listom z 10. septembra 2018.

(3)

Komisia 8. januára 2019 navrhla vhodné opatrenia podľa článku 22 procesného nariadenia. Komisia vyzvala Taliansko, aby prijalo opatrenia, ktorými by zabezpečilo, aby orgány systému prístavov, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, podliehali dani z príjmov právnických osôb rovnako ako iné podniky. Komisia navyše vyzvala talianske orgány, aby ju v lehote dvoch mesiacov od prijatia návrhu písomne informovali, že podľa článku 23 ods. 1 procesného nariadenia bezpodmienečne, neodvolateľne a úplne akceptujú návrh vhodných opatrení.

(4)

Listom zo 7. marca 2019 Taliansko návrh Komisie formálne odmietlo. Ďalšie stretnutia talianskych orgánov s Komisiou sa uskutočnili 2. apríla 2019 a 7. mája 2019. Taliansko na týchto stretnutiach zopakovalo svoj postoj.

(5)

Keďže talianske orgány neakceptovali návrh vhodných opatrení, Komisia listom z 15. novembra 2019 rozhodla o začatí konania stanoveného v článku 108 ods. 2 zmluvy podľa článku 23 ods. 2 procesného nariadenia. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Komisia vyzvala Taliansko a zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(6)

Taliansko zaslalo Komisii svoje pripomienky listom zo 4. februára 2020.

(7)

Komisii boli doručené pripomienky týchto zainteresovaných strán:

(8)

Komisii boli doručené aj pripomienky od tzv. medzinárodného dočasného zástupcu slobodného územia Terst.

(9)

Komisia odovzdala tieto pripomienky Taliansku a dala mu možnosť vyjadriť sa k nim. Taliansko nepredložilo nijaké pripomienky.

(10)

Orgány systému prístavov (ďalej len „OSP“) v Taliansku nepodliehajú dani z príjmov právnických osôb (ďalej len „IRES“). Toto oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb pre OSP v Taliansku je opatrením, ktoré sa rieši v tomto rozhodnutí.

(11)

Zákonom č. 84/1994 (4) v znení zmien (ďalej len „zákon č. 84/1994“) sa spravujú činnosti prístavov a regulujú sa úlohy a funkcie orgánov systému prístavov, námorného úradu a iných podnikov spojených s činnosťami prístavov.

(12)

Prístavy, v ktorých sa nachádzajú OSP, sú označené ako „prístavy alebo osobitné prístavné oblasti národného a medzinárodného hospodárskeho významu“ (prístavy kategórie II, triedy I a II).

(13)

„Prístavy alebo osobitné prístavné oblasti národného a medzinárodného hospodárskeho významu“ (kategória II, trieda I a II) majú funkcie v oblasti:

(14)

Po nadobudnutí účinnosti legislatívneho dekrétu č. 169/2016 bolo v Taliansku zriadených 16 OSP zahŕňajúcich 57 najvýznamnejších prístavov. Prístavy v správe OSP sa uvádzajú v prílohe A, ktorá predstavuje neoddeliteľnú súčasť zákona č. 84/1994. Prílohu A možno zmeniť, aby sa umožnilo doplnenie prístavu alebo presun prístavu pod správu iného OSP, pričom musia byť splnené príslušné podmienky.

(15)

Podľa zákona č. 84/1994 sú OSP verejné subjekty národného významu, ktoré majú nehospodársku povahu, osobitné právne postavenie a sú autonómne z administratívneho, organizačného, regulačného, rozpočtového a finančného hľadiska. Podliehajú právomociam dohľadu ministra infraštruktúry a dopravy. Schvaľovanie ich rozpočtu a súvahy vykonáva minister infraštruktúry a dopravy po dohode s ministrom hospodárskych vecí a financií. Finančné riadenie OSP podlieha auditu Dvora audítorov.

(16)

Podľa zákona č. 84/1994 OSP vypracúvajú program strategického plánovania, v ktorom stanovia svoje ciele v oblasti rozvoja. Majú podporovať a vypracúvať plánovací dokument, pokiaľ ide o opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a používanie energie z obnoviteľných zdrojov v prístavoch.

(17)

Podľa zákona č. 84/1994 je v zodpovednosti štátu vykonávať významné práce v súvislosti s infraštruktúrou (výstavbu námorných kanálov, ochranných násypov, dokov a vybavených dokov, bagrovanie pod vodou a prehlbovanie morského dna) v prístavoch kategórie II (triedy I a II). Regióny, obce alebo OSP sa môžu zapojiť pomocou vlastných zdrojov. V záujme pokrytia ceny prác, ktoré OSP vykonali, si môžu účtovať prirážku na nakladaný alebo vykladaný tovar alebo zvýšiť sumu koncesných poplatkov.

(18)

V súlade s článkom 6 zákona č. 84/1994 OSP plnia tieto úlohy:

(19)

Podľa zákona č. 84/1994 námorný úrad zodpovedá za funkcie polície a bezpečnosti stanovené v plavebnom kódexe a v osobitných zákonoch.

(20)

V súlade s článkom 6 zákona č. 84/1994 OSP nesmú priamo ani prostredníctvom spoločností, do ktorých by investovali, vykonávať prístavné operácie (5) a úzko súvisiace činnosti. OSP navyše nemôžu poskytovať technicko-námorné služby vedenia, ťahania a uväzovania lodí a dopravy tlačným člnom.

(21)

Má sa vytvoriť poradný výbor zložený z piatich zástupcov zamestnancov podnikov pôsobiacich v prístave, jedného zástupcu zamestnancov OSP a jedného zástupcu každej z týchto kategórií podnikov pôsobiacich v prístave: vlastníci plavidiel, priemyselné podniky, spoločnosti uvedené v článkoch 16 (pozri oddiel 2.1.4) a 18 (pozri oddiel 2.1.5), zasielatelia, námorníci a agenti a cestní dopravcovia pôsobiaci v sektore prístavov. Tento výbor má mať poradné funkcie vo vzťahu k udeľovaniu, pozastavovaniu alebo rušeniu povolení a koncesií.

(22)

OSP si zriaďujú vlastné územné úrady, v rámci ktorých generálny tajomník OSP alebo jeho zástupca okrem iných úloh zodpovedajú za udeľovanie koncesií na obdobia až do štyroch rokov a za stanovovanie príslušných koncesných poplatkov, pričom sa vyžaduje stanovisko poradného výboru a riadiaceho výboru.

(23)

Príjmy OSP sa skladajú z:

(24)

Podľa správy talianskeho ministerstva infraštruktúry a dopravy predstavovali tzv. prístavné poplatky (konkrétne poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru, teda tassa portuale, a poplatky za kotvenie, teda tassa di ancoraggio) spolu s koncesnými poplatkami v roku 2017 dve hlavné zložky príjmov talianskych prístavov, pričom prístavné poplatky zodpovedali 53,2 % a koncesné poplatky 27,1 % prevádzkových príjmov (6).

(25)

Prístavné operácie sú nakládka, vykládka, prekládka, uskladňovanie a všeobecný pohyb tovaru a všetkých ostatných predmetov, vykonávané v prístavnej oblasti. Prístavné služby sú špecializované, doplnkové a pomocné služby v súvislosti s cyklom prístavných operácií. Tieto služby môžu OSP určiť prostredníctvom osobitných pravidiel, ktoré sa vydávajú prostredníctvom dekrétu ministra dopravy a plavby.

(26)

OSP regulujú prístavné operácie a prístavné služby, ako aj uplatňovanie sadzieb zverejnených jednotlivými podnikmi, vykonávajú nad nimi dohľad a pravidelne podávajú správy ministrovi dopravy a plavby.

(27)

Výkon prístavných operácií a poskytovanie prístavných služieb vo vlastnom mene alebo tretími stranami podlieha povoleniu OSP. Dané povolenie sa vzťahuje na vykonávanie prístavných operácií alebo poskytovanie jednej alebo viacerých prístavných služieb, ktoré sa uvedú v samotnom povolení.

(28)

Podniky, ktorým bolo udelené povolenie, sa zaregistrujú v samostatných registroch vedených OSP a sú povinné zaplatiť ročný poplatok a zložiť zábezpeku.

(29)

Minister dopravy a plavby na účel vydávania povolení dekrétom určí:

(30)

Sadzby za prístavné operácie zverejní OSP. Podniky, ktorým bolo udelené povolenie, oznámia OSP sadzby, ktoré mienia účtovať používateľom, ako aj akúkoľvek následnú zmenu.

(31)

Trvanie povolenia sa viaže na operačný program, ktorý podnik navrhuje, alebo v prípade, že je schválený podnik aj držiteľom koncesie v zmysle článku 18 zákona č. 84/1994 (pozri oddiel 2.1.5), je rovnaké ako trvanie samotnej koncesie. Povolenie možno obnoviť v spojení s novými operačnými programami alebo v nadväznosti na obnovenie koncesie.

(32)

OSP po porade s miestnym poradným výborom určí maximálny počet povolení, ktoré sa vydajú, pričom zohľadní prevádzkové požiadavky a premávku v prístave a v každom prípade zabezpečí maximálnu úroveň konkurencie v odvetví.

(33)

OSP poskytujú koncesiu na pozemky a doky v prístavnej oblasti podnikom uvedeným v článku 16 zákona č. 84/1994 na účely vykonávania prístavných operácií.

(34)

Koncesie sa poskytujú na základe vhodných foriem zverejnenia stanoveného dekrétom ministra dopravy a plavby po dohode s ministrom financií. V tom istom dekréte sa takisto určí:

(35)

V záujme udelenia koncesií musia žiadatelia:

(36)

V každom prístave musí koncesionár na štátom vlastnených pozemkoch priamo vykonávať činnosť, na ktorú bola udelená koncesia. Koncesionár nemôže zároveň byť koncesionárom na inom štátnom pozemku v rovnakom prístave okrem prípadu, keď sa činnosť, na ktorú sa vyžaduje nová koncesia, líši od činnosti, na ktorú sa vzťahujú existujúce koncesie na rovnakých štátnych pozemkoch, a nemôže vykonávať prístavné činnosti v iných priestoroch ako v tých, ktoré mu boli pridelené v rámci koncesie.

(37)

OSP vykonáva každoročné kontroly s cieľom overiť splnenie požiadaviek v čase udelenia koncesie, ako aj realizácie investícií v podnikateľskom pláne.

(38)

Ak dôjde k neodôvodnenému nesplneniu povinností, ktoré na seba prebral koncesionár, a cieľov stanovených v podnikateľskom pláne, OSP koncesiu zruší.

(39)

Talianska daň z príjmov je upravená v prezidentskom dekréte č. 917 z 22. decembra 1986: Testo Unico delle Imposte sui Redditi (konsolidovaný predpis o daniach, ďalej len „TUIR“) (7). V hlave II TUIR sa stanovujú pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb.

(40)

V ďalšom texte sa uvádzajú hlavné prvky talianskej dane z príjmov právnických osôb (Imposta sul reddito sulle società IRES, ďalej len „IRES“) (8).

(41)

Podľa článku 73 ods. 1 TUIR podliehajú dani z príjmov právnických osôb tieto subjekty:

(42)

V článku 74 TUIR sa zavádzajú osobitné ustanovenia pre štát a verejné subjekty a vymedzujú sa činnosti, ktoré sa nepovažujú za obchodné činnosti.

(43)

Podľa článku 74 ods. 1 TUIR dani z príjmov právnických osôb nepodliehajú štátne orgány a správy vrátane autonómnych správ a, ak majú právnu subjektivitu, obce, konzorciá miestnych subjektov, združenia a subjekty spravujúce verejný majetok, horské komunity, provincie a regióny. Podľa článku 74 ods. 2 TUIR výkon štátnych funkcií verejnými subjektmi nepredstavuje obchodnú činnosť.

(44)

Všetok príjem získaný spoločnosťami, ktoré vykonávajú obchodné činnosti, sa považuje za príjem z podnikateľskej činnosti a podlieha IRES (článok 81 TUIR). Zdaniteľný základ je celosvetový príjem uvedený vo výkaze ziskov a strát vypracovanom za príslušný daňový rok podľa pravidiel práva obchodných spoločností a prispôsobený podľa ustanovení daňového práva týkajúcich sa príjmov z podnikateľskej činnosti.

(45)

Zaobchádzanie s daňou z príjmov právnických osôb v prípade nehnuteľného majetku závisí od druhu nehnuteľného majetku. Ak sa nehnuteľný majetok skutočne a výlučne používa na vykonávanie obchodnej činnosti (alebo vzhľadom na jeho vlastnosti ho možno použiť iba na vykonávanie obchodnej činnosti), príjem získaný v súvislosti s nehnuteľným majetkom sa považuje za príjem z podnikateľskej činnosti. Takýto príjem je teda súčasťou zdaniteľných príjmov spoločnosti.

(46)

Zdaniteľné obdobie na účely dane z príjmov právnických osôb je daňový rok spoločnosti určený zákonom alebo stanovami. Ak daňový rok nie je určený takýmto spôsobom alebo je dlhší ako dva roky, zdaniteľným obdobím je kalendárny rok (článok 76 TUIR).

(47)

Sadzba IRES je 24 % (článok 77 TUIR) (11).

(48)

V článku 1 ods. 716 zákona č. 160 z 27. decembra 2019 sa zaviedla nová daňová prirážka k IRES vo výške 3,5 percentuálneho bodu v prípade príjmu z činností vykonávaných na základe prístavných povolení a koncesií vydaných podľa článkov 16 a 18 zákona č. 84/1994 (12). Ide o dočasné opatrenie, ktoré by sa malo vzťahovať iba na daňové roky 2019 až 2021.

(49)

OSP v Taliansku nepodliehajú dani z príjmov právnických osôb (IRES). Toto oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb pre OSP v Taliansku je opatrením, ktoré sa rieši v tomto rozhodnutí. Toto oslobodenie vychádza predovšetkým z článku 74 TUIR, ako ho vykladajú a uplatňujú talianske orgány.

(50)

Podľa článku 74 TUIR dani z príjmov právnických osôb nepodliehajú štátne orgány a správy vrátane správ s autonómnou organizáciou, a to aj keď majú právnu subjektivitu, obce, konzorciá miestnych orgánov, združenia a subjekty spravujúce spoločný majetok, horské komunity, provincie a regióny.

(51)

Podľa názoru talianskych orgánov sú OSP verejné subjekty, ktorým boli zverené výlučne správne funkcie, a preto sa na ne uplatňuje článok 74 TUIR. Podľa nich by sa v prípade článku 73 TUIR naopak predpokladalo, že dotknutý subjekt vykonáva obchodné činnosti, hoci aj ako sekundárnu činnosť, a preto by ho nebolo možné uplatniť na OSP.

(52)

Na základe článkov 73 a 74, ako ich vykladajú a uplatňujú talianske orgány, vznikla situácia, v ktorej sú OSP v Taliansku oslobodené od dane z príjmov právnických osôb, a to aj v prípade príjmu z využívania prístavnej infraštruktúry.

(53)

Komisia podľa článku 22 procesného nariadenia 8. januára 2019 navrhla vhodné opatrenia a vyzvala Taliansko, aby prijalo opatrenia, ktorými by zabezpečilo, aby OSP vykonávajúce hospodárske činnosti podliehali dani z príjmov právnických osôb rovnakým spôsobom ako iné podniky. Listom zo 7. marca 2019 však Taliansko formálne odmietlo návrh Komisie a odmietlo prijať opatrenia, ktorými by zabezpečilo, aby OSP vykonávajúce hospodárske činnosti podliehali dani z príjmov právnických osôb rovnakým spôsobom ako iné podniky.

(54)

Keďže sa Komisia stále domnievala, že oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb v prospech OSP, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, predstavuje existujúcu schému štátnej pomoci a že má pochybnosti o zlučiteľnosti tejto schémy pomoci s vnútorným trhom, rozhodla o začatí konania stanoveného v článku 108 ods. 2 zmluvy podľa článku 23 ods. 2 procesných pravidiel. V tomto rozhodnutí Komisia predbežne dospela k záveru, že oslobodenie OSP od dane z príjmov právnických osôb predstavuje existujúcu štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorú nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(55)

Taliansko a iné zainteresované strany tvrdili, že v prípade neexistencie právneho predpisu Únie o prístavoch a jednotného pojmu prístavných orgánov v práve Únie majú členské štáty právomoc určiť a regulovať povahu a funkcie riadiacich orgánov prístavu, čoho dôkazom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352 (13).

(56)

Domnievajú sa, že uplatňovanie zásad stanovených v rozhodnutiach prijatých Komisiou v osobitných prípadoch v iných členských štátoch na Taliansko nie je opodstatnené. Podľa ich názoru nie je situácia v Taliansku porovnateľná so situáciou v iných členských štátoch (14).

(57)

Podľa Talianska a väčšiny pripomienok zainteresovaných strán OSP nie sú podniky a nevykonávajú hospodárske činnosti (15). V talianskom právnom poriadku sa vyžaduje, aby boli OSP verejné subjekty národného významu, ktoré majú nehospodársku povahu a sú autonómne z administratívneho, organizačného, regulačného, rozpočtového a finančného hľadiska.

(58)

Na OSP dohliada ministerstvo infraštruktúry a dopravy a správy o ich finančnom riadení sú predmetom auditov Dvora audítorov rovnako ako v prípade všetkých subjektov, ktoré sú súčasťou verejnej správy. Sú zahrnuté v zozname vypracovanom talianskym štatistickým úradom, ktorý sa používa na určenie konsolidovanej účtovnej závierky štátu. OSP preto nielenže sú verejným vlastníctvom, ale skutočne sú verejnými subjektmi s nehospodárskou povahou (16).

(59)

Taliansko a väčšina zainteresovaných strán poznamenali, že OSP samotné neposkytujú prístavné služby ani technicko-námorné služby (17). Regulačné právomoci v oblasti technicko-námorných služieb vedenia, ťahania, uväzovania a dopravy tlačným člnom patria námornému úradu, ktorý je decentralizovanou štruktúrou ministerstva infraštruktúry a dopravy. Pravidlá zverenia týchto služieb sa stanovujú v talianskom plavebnom kódexe a vo vykonávacích právnych predpisoch. OSP nevykonávajú ani ďalšie činnosti, ako je tankovanie lodného paliva a zber odpadu.

(60)

OSP podľa talianskych orgánov a väčšiny zainteresovaných strán vo verejnom záujme zabezpečujú nediskriminačný prístup na trhy s prístavnými službami za podmienok voľnej hospodárskej súťaže, ako aj to, aby sa štátny majetok spravoval úplne transparentne a nestranne (18). Činnosti OSP určené v zákone č. 84/1994 sú usmerňované verejným záujmom na riadnom fungovaní prístavných oblastí.

(61)

Taliansko a niekoľko ďalších zainteresovaných strán sa domnievajú, že udeľovanie prístavných koncesií zo strany OSP je regulačná činnosť zameraná na produktívnejšie prideľovanie prístavnej infraštruktúry v záujme prístavnej komunity a používateľov prístavu. OSP zabezpečujú, aby sa koncesie na používanie prístavných oblastí vo verejnom vlastníctve udeľovali s cieľom zlepšiť riadenie prístavu a všetkých činností, ktoré s ním súvisia. Udeľovanie koncesií sa v žiadnom prípade neuskutočňuje na účely zisku. Nedochádza k nemu na konkurenčnom trhu (19).

(62)

Taliansko a ďalšie zainteresované strany uvádzajú, že koncesionári sa vyberajú v transparentných a nediskriminačných postupoch (20). Ich výber nemusí závisieť od perspektívy najväčšej ziskovosti v podobe vyššej odmeny za užívanie pôdy. Cieľom je skôr maximalizovať prínos a hodnotu prístavných oblastí vo verejnom záujme.

(63)

Taliansko a viaceré iné zainteresované strany sa domnievajú, že poplatky za udelenie koncesií a povolení súkromným podnikom zo strany OSP na účely obchodného využívania základnej prístavnej infraštruktúry a poskytovania služieb nepredstavujú odplatu za poskytnutú službu alebo ponúknutý tovar. Podľa ich názoru príslušné služby nemožno považovať za hospodárske činnosti (21).

(64)

OSP udeľujú koncesie na základe transparentných, konkurenčných a nediskriminačných postupov. Postup udeľovania, ktorý vedie k výberu koncesionára, je úplne oddelený od výšky poplatku. OSP majú povinnosť dohliadať na koncesionára a overiť, či koncesionár dodržiava podmienky koncesie. Kontrolujú súlad a vo vzťahu ku koncesionárovi majú osobitné sankčné právomoci, ako je právomoc zrušiť koncesiu v prípade nesplnenia povinností. OSP nemajú priame zmluvné vzťahy s vlastníkmi lodí a prevádzkovateľmi pravidiel. Majú ich len koncesionári.

(65)

Podľa pripomienok Talianska a viacerých iných zainteresovaných strán existuje podstatný rozdiel medzi poskytnutím štátom vlastneného majetku koncesionárom (ako je to v prípade Talianska) a prenájmom tohto majetku (22). Práva, ktoré OSP poskytuje koncesionárovi, sú menej dôležité ako zvyčajné práva nájomcu v rámci nájomného vzťahu v tradičných prístavných modeloch prenajímateľa (landlord port models). Dôkazom sú tieto osobitosti talianskeho systému:

(66)

V dôsledku toho podľa Talianska a viacerých zainteresovaných strán koncesné poplatky, ktoré koncesionári platia OSP, nie sú nájomným ani trhovými cenami, keďže rokujúce strany nemajú priestor na voľné uváženie. Tieto poplatky sú stanovené zákonom a majú vlastnosti dane, ktorú koncesionár platí štátu prostredníctvom OSP výmenou za prístup na trh s hospodárskymi prístavnými činnosťami, najmä s cieľom vykonávať operácie a poskytovať služby s využitím verejného vlastníctva (23).

(67)

Z toho vyplýva, že OSP nevykonávajú žiadnu hospodársku činnosť, keďže nemôžu zasiahnuť do hlavného prvku žiadnej hospodárskej transakcie vykonávanej za trhových podmienok, a to do ceny za služby (24).

(68)

Niektoré zainteresované strany (25) sa vyjadrili, že podľa judikatúry Súdneho dvora nejde o hospodársku činnosť, ak sa osobitné metódy ponúkania určitého tovaru alebo určitých služieb stanovujú priamo zákonom, a preto nevychádzajú z hospodárskeho hodnotenia uchádzačov (26). Podmienkou zaradenia medzi podniky by preto bola existencia komerčného poplatku, ktorý by bol priamo stanovený podnikom prevádzkujúcim infraštruktúru (27).

(69)

Taliansko a niektoré zainteresované strany poznamenali, že činnosti, ktoré OSP vykonávajú pri správe prístavného majetku, nemajú na verejné vlastníctvo žiadny vplyv. To znamená, že hoci majú niektoré prvky činností OSP hospodársku povahu, nemôže to viesť k záveru, že OSP sú podniky (28). Podľa Talianska sa v judikatúre Súdneho dvora vylučuje, aby sa subjekty zriadené a regulované na vykonávanie verejných a nehospodárskych funkcií a činností, ktoré však zároveň vykonávajú určité hospodárske činnosti, kvalifikovali ako podniky (29).

(70)

Taliansko uznáva, že poplatky platené koncesionármi zahŕňajú hospodársku zložku. Poplatky sa určujú podľa kritérií stanovených na vnútroštátnej úrovni. V rámci poplatkov sa však zohľadňujú aj záväzky koncesionára z hľadiska objemu nákladnej dopravy, druhu investícií a objemu dopravy. Základný poplatok sa teda napríklad môže znížiť, keď koncesionári investujú do významných prác v oblasti infraštruktúry alebo vykonávajú mimoriadnu údržbu verejných statkov, ktoré patria do právomoci OSP.

(71)

Možno zhrnúť, že podľa talianskych orgánov tvorí koncesné poplatky fixná a pohyblivá zložka. Fixná zložka je úmerná ploche dotknutých oblastí a zohľadňujú sa v nej viaceré ďalšie parametre (miesto a úroveň infraštruktúry dotknutých oblastí). Pohyblivá zložka sa počíta na základe stimulačných mechanizmov na dosiahnutie lepšej produktivity, lepšej energetickej hospodárnosti a lepšieho environmentálneho správania, ako aj zlepšenia úrovne služieb, najmä pokiaľ ide o dopravu a intermodálnu integráciu prístavov. Pri stimulujúcich parametroch používaných v rámci pohyblivej zložky koncesných poplatkov sa zvyčajne zohľadňuje objem dopravy z hľadiska plavidiel, množstiev aj druhov tovaru a vývoj osobitných ukazovateľov kvality trhu a služieb (priemerný čas uskladnenia tovaru v uskladňovacích priestoroch, úroveň efektívností operácií presunu na iné druhy dopravy, úroveň energetickej a environmentálnej efektívnosti celého prístavného cyklu a úroveň produktivity na jednotku plochy prístavnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje koncesia).

(72)

Koncesný poplatok (fixná a pohyblivá zložka) teda na jednej strane pokrýva zložku odplaty za riadenie prístavu a používanie majetku v prístave ako základnej infraštruktúry, ktorá nemá hospodársku povahu, a na druhej strane pokrýva prevádzku a používanie verejného majetku, ktoré koncesionárom umožňujú vykonávať ich činnosti.

(73)

Taliansko sa domnieva, že rozdiel medzi nehospodárskou (fixná zložka) a hospodárskou (pohyblivá zložka) časťou koncesného poplatku sa nepriamo potvrdzuje v nariadení (EÚ) 2017/352. V tomto nariadení sa stanovuje, že poplatky za používanie prístavnej infraštruktúry môžu byť diferencované podľa hospodárskej stratégie dotknutého prístavu a jeho politiky v oblasti priestorového plánovania s cieľom podporiť efektívnejšie používanie prístavnej infraštruktúry (30).

(74)

Taliansko sa takisto domnieva, že pri posudzovaní povahy koncesných poplatkov sa musia zohľadniť činnosti, ktoré vykonávajú OSP ako verejné subjekty spravujúce verejný majetok. V judikatúre sa uvádza usmernenie, že v rozsahu, v akom verejný subjekt vykonáva hospodársku činnosť, ktorá môže byť oddelená od jeho výkonu verejnej moci, koná, pokiaľ ide o túto činnosť, ako podnik. V prípade, že uvedená hospodárska činnosť je neoddeliteľná od výkonu verejnej moci, si však činnosti, ktoré tento subjekt vykonáva, zachovávajú povahu činností, ktoré sa viažu k výkonu tejto moci (31).

(75)

V prípade OSP sú činnosti, ktoré by mohli mať hospodársky význam pri správe prístavného majetku a ktoré môžu byť relevantné pri určení koncesného poplatku, v každom prípade neoddeliteľné od verejných činností, ktoré sú OSP zverené zákonom, ako je kontrola a správa prístavného majetku a plánovanie všetkých činností prostredníctvom používania prístavných oblastí. Koncesné poplatky vyberané OSP by sa preto nemali považovať za príjem právnickej osoby.

(76)

Taliansko uznáva, že pohyblivá zložka koncesného poplatku má hospodársku povahu a že by to teoreticky odôvodňovalo jeho zahrnutie do daňovej základne na účely potenciálneho zdanenia príjmov podniku.

(77)

Stimulačné parametre pohyblivej zložky koncesných poplatkov však podľa jeho názoru majú účinok postupného znižovania výsledných súm poplatkov, keď koncesionári dosahujú hospodárske ciele. Podľa Talianska to vedie k celkovému zníženiu samotného koncesného poplatku. V dôsledku toho sú príjmy OSP tvorené úplne alebo takmer úplne fixnou zložkou, ktorá sa obmedzuje na odplatu za riadenie a regulačné činnosti OSP. Podľa názoru Talianska preto OSP nevykonávajú žiadnu hospodársku činnosť.

(78)

Podľa pripomienok doručených niektorými zainteresovanými stranami by oslobodenie OSP od povinnosti platiť daň z príjmov právnických osôb nepredstavovalo žiadnu stratu daňových príjmov, pretože OSP sú súčasťou štátu. Nedochádzalo by teda k žiadnej spotrebe štátnych zdrojov v podobe daňových alebo rozpočtových výdavkov (32).

(79)

Niektoré zainteresované strany takisto poznamenali, že sumy, ktoré by OSP platili štátu v prípade zdaňovania svojich príjmov, by viedli k zníženiu zdrojov OSP, ktoré by potom OSP nemali k dispozícii na plnenie svojho inštitucionálneho poslania. Od štátu by sa potom očakávalo zvýšenie príspevkov týmto orgánom.

(80)

Taliansko a väčšina zainteresovaných strán sa v súvislosti s oslobodením OSP od dane z príjmov právnických osôb (IRES) vyjadrili, že zaradenie OSP do kategórie verejných subjektov nehospodárskej povahy v rámci talianskeho konsolidovaného predpisu o daniach TUIR nevyhnutne znamená ich oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (33). Nešlo by o výnimku zo systému ani o osobitné opatrenie v prospech OSP, keďže je to v absolútnom súlade so zásadami talianskeho daňového systému (34).

(81)

Daňový systém stanovený v talianskom predpise TUIR je takisto v absolútnom súlade s povahou a funkciami priznanými OSP, keďže ide o verejné subjekty, ktorým sú zverené výlučne správne funkcie, takže sa na ne uplatňuje článok 74 TUIR. V prípade článku 73 TUIR sa naopak predpokladá, že dotknutý subjekt vykonáva obchodné činnosti, hoci aj ako sekundárnu činnosť, a preto by ho na OSP nebolo možné uplatniť (35).

(82)

Jedna zainteresovaná strana sa domnieva, že opatrenie nemá vplyv na obchod a hospodársku súťaž, keďže v Taliansku nie sú žiadne súkromné prístavy (36). OSP nemusia potenciálnych koncesionárov motivovať ponúkaním nízkych alebo znížených koncesných poplatkov, keďže dopyt po prístupe k prístavným oblastiam je v každom prípade väčší ako ponuka dostupných oblastí.

(83)

Niektoré zainteresované strany takisto uviedli, že prístavy nie sú konkurenciou iných poskytovateľov dopravných služieb, pretože rôzne dopravné infraštruktúry slúžia rôznym trhom s tovarom a rôznym dopravným trhom a nie sú zastupiteľné.

(84)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(85)

Podľa judikatúry pojem „podnik“ zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania (37). Skutočnosť, že subjekt nesleduje cieľ dosiahnuť zisk, nie je rozhodujúca z hľadiska určenia, či ide o podnik alebo nie (38). Rozhodujúca nie je ani skutočnosť, že je vo verejnom vlastníctve.

(86)

Ako objasňujú súdy Únie, hospodársku činnosť predstavuje akákoľvek činnosť spočívajúca v ponúkaní tovaru a služieb na danom trhu, to znamená v poskytovaní služieb, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu. Základná vlastnosť odplaty spočíva v skutočnosti, že táto odplata predstavuje hospodárske protiplnenie daného poskytnutia služby (39). Aj neziskové subjekty môžu ponúkať tovar a služby na trhu (40).

(87)

Pokiaľ ide o výstavbu a využívanie verejnej infraštruktúry, súdy Únie objasnili, že to, či financovanie výstavby takejto infraštruktúry patrí do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci Únie, sa určuje na základe budúceho použitia infraštruktúry, teda jej hospodárskeho využitia (41). Uznáva sa, že komerčné prevádzkovanie a výstavba prístavnej alebo letiskovej infraštruktúry na účely takejto komerčnej prevádzky predstavujú hospodárske činnosti (42).

(88)

V súlade s uvedenou judikatúrou Komisia v sérii rozhodnutí dospela k záveru, že výstavba a komerčné využívanie prístavných infraštruktúr predstavujú hospodárske činnosti (43). Napríklad komerčné využívanie prístavného alebo letiskového terminálu sprístupneného používateľom za poplatok predstavuje hospodársku činnosť (44). Verejné financovanie prístavnej infraštruktúry teda podporuje hospodársku činnosť, a preto v zásade podlieha pravidlám štátnej pomoci (45).

(89)

Investície do infraštruktúry nevyhnutnej na vykonávanie činností, ktoré patria do zodpovednosti štátu v rámci výkonu jeho verejných právomocí, naopak nepatria do rozsahu pravidiel štátnej pomoci (46). Nehospodársku povahu majú len infraštruktúry, ktoré sú súčasťou základných funkcií štátu.

(90)

Taliansko a väčšina zainteresovaných strán tvrdia, že OSP sú verejné subjekty národného významu, ktoré majú nehospodársku povahu a sú autonómne z administratívneho, organizačného, regulačného, rozpočtového a finančného hľadiska. Podľa ich názoru OSP nevykonávajú hospodárske činnosti a nie sú podnikmi.

(91)

Komisia sa domnieva, že zaradenie OSP medzi verejné subjekty nehospodárskej povahy podľa talianskeho právneho poriadku nie je dostatočné na vyvodenie záveru, že tieto orgány nie sú podnikmi. Na určenie toho, či v prípade činností vykonávaných OSP ide o činnosti podniku v zmysle zmluvy, je potrebné určiť povahu týchto činností (47).

(92)

Na základe opisu činností OSP (pozri oddiely 2.1.2 až 2.1.5) sa Komisia domnieva, že poskytovanie prístupu k prístavom za odplatu (poplatky za kotvenie a poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru), udeľovanie povolení na výkon prístavných operácií za odplatu a udeľovanie koncesií za odplatu predstavujú hospodárske činnosti. Komisia preto dospela k záveru, že OSP vykonávajú nehospodárske aj hospodárske činnosti.

(93)

Komisia nepopiera, že orgánom systému prístavov môže byť zverený výkon určitých verejných právomocí, ktoré majú nehospodársku povahu (napríklad riadenie a bezpečnosť námornej dopravy alebo dohľad na účely boja proti znečisťovaniu, ktoré vykonávajú samy alebo spolu s inými verejnými subjektmi, ako je námorný úrad) (48). Pri výkone týchto činností nie sú podnikmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(94)

Skutočnosť, že OSP pri výkone niektorých svojich činností vykonávajú právomoci verejného orgánu, však sama osebe nebráni tomu, aby sa kvalifikovali ako podniky (49).

(95)

OSP vykonávajú aj hospodárske činnosti. Poskytujú všeobecné služby používateľom prístavov (vlastníkom lodí a prevádzkovateľom plavidiel) tým, že poskytujú lodiam prístup k prístavnej infraštruktúre výmenou za odplatu, ktorá sa vo všeobecnosti nazýva prístavné poplatky (najmä poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru a poplatky za kotvenie). Udeľovaním povolení a koncesií za odplatu sprístupňujú určitú infraštruktúru alebo pozemky podnikom, ktoré tieto priestory využívajú na vlastné účely alebo na poskytovanie služieb vlastníkom lodí a prevádzkovateľom plavidiel.

(96)

Taliansko a viaceré ďalšie zainteresované strany tvrdia, že OSP nemajú priame zmluvné vzťahy s vlastníkmi lodí a prevádzkovateľmi plavidiel (majú ich len koncesionári). Komisia napriek tomu zastáva názor, že skutočnosť, že koncesionári používajú určité prístavné pozemky a prístavnú infraštruktúru na ponúkanie služieb vlastníkom lodí a prevádzkovateľom plavidiel, nevylučuje, že určité činnosti, ktoré vykonávajú OSP, ako je prenájom prístavných pozemkov a prístavnej infraštruktúry týmto podnikom, ktoré sú tretími stranami, takisto majú hospodársku povahu (50).

(97)

Táto pozícia je v súlade s pozíciou Komisie prijatou vo viacerých prípadoch súvisiacich so štátnou pomocou talianskym OSP (51). V prípadoch, ktoré sa týkali oslobodenia prístavov v Belgicku a Francúzsku od dane z príjmov právnických osôb, navyše Komisia objasnila, že prenájom verejného vlastníctva za odplatu predstavuje hospodársku činnosť (52). Všeobecný súd toto stanovisko potvrdil (53).

(98)

Možno zhrnúť, že OSP sa bude považovať za podnik, ak skutočne vykonáva jednu alebo viac hospodárskych činností, a to v rozsahu, v akom ich skutočne vykonáva (54). OSP poskytujú vlastníkom lodí a prevádzkovateľom plavidiel prístup k prístavnej infraštruktúre výmenou za odplatu (konkrétne poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru a poplatky za kotvenie). Za odplatu (poplatky za povolenie) udeľujú povolenia na prístavné operácie a za odplatu (koncesné poplatky) prenajímajú verejné vlastníctvo. Tieto činnosti sa kvalifikujú ako hospodárske činnosti. Komisia sa preto domnieva, že OSP sú vo vzťahu k vykonávaným hospodárskym činnostiam podnikmi.

(99)

Taliansko a viaceré zainteresované strany tvrdia, že OSP nekonajú na základe obchodnej logiky a neusilujú sa o maximalizáciu zisku. V tejto súvislosti by chcela Komisia zdôrazniť, že skutočnosť, že tovary alebo služby nie sú ponúkané s cieľom zisku, nebráni tomu, aby sa subjekt vykonávajúci tieto činnosti na trhu považoval za podnik (55).

(100)

Komisia poznamenáva, že Taliansko ani zainteresované strany netvrdia, že poplatky, ktoré účtujú OSP, sú iba symbolické alebo že nesúvisia s nákladmi na poskytované služby. Komisia takisto konštatuje, že prístavné poplatky (najmä poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru a poplatky za kotvenie), ako aj poplatky za povolenia a koncesné poplatky predstavujú najväčšiu časť príjmov OSP. Podľa správy talianskeho ministerstva infraštruktúry a dopravy prístavné poplatky (poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru a poplatky za kotvenie) v roku 2017 predstavovali 53,2 % príjmov OSP a koncesné poplatky 27,1 % ich príjmov (56).

(101)

Taliansko a viaceré zainteresované strany tvrdia, že poplatky za koncesie a povolenia, ktoré OSP udeľujú súkromným podnikom na obchodné využívanie základnej prístavnej infraštruktúry a zabezpečovanie prístavných operácií a služieb, nepredstavujú odplatu za poskytnutú službu alebo ponúknutý tovar (pozri oddiel 3.2.3).

(102)

Taliansko tvrdí, že koncesné poplatky sú stanovené zákonom. OSP by preto nevykonávali hospodárske činnosti, pretože nemôžu zasiahnuť do hlavného prvku žiadnej hospodárskej transakcie vykonávanej za trhových podmienok, a to do ceny za služby.

(103)

Komisia chce na úvod pripomenúť, že podľa judikatúry možno ako hospodárske činnosti charakterizovať služby, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu. Základná vlastnosť odplaty spočíva v skutočnosti, že táto odplata predstavuje protiplnenie danej výhody (57). Existencia odplaty je preto určujúcim faktorom pri preukazovaní existencie hospodárskej činnosti (58).

(104)

Poskytovanie služieb za odplatu stanovenú zákonom samo osebe nestačí na to, aby predmetná činnosť nebola posudzovaná ako hospodárska činnosť (59).

(105)

Podľa názoru Komisie preto argument, že sú koncesné poplatky stanovené zákonom, nie je postačujúci na vyvodenie záveru, že OSP nevykonávajú hospodárske činnosti. Komisia takisto poznamenáva, že v zákone sa stanovujú iba minimálne poplatky za koncesie, takže OSP majú priestor na ovplyvnenie poplatkov v súlade so svojimi obchodnými stratégiami. Aj keby bola pravda, že koncesné poplatky sú úplne stanovené zákonom, v každom prípade by to nebolo relevantné, pretože OSP sprístupňujú určité infraštruktúry alebo pozemky podnikom za odplatu, čo sa považuje za hospodársku činnosť.

(106)

Komisia teda dospela k záveru, že udeľovanie koncesií za odplatu by sa malo považovať za hospodársku činnosť.

(107)

Komisia poznamenáva, že stanovenie poplatkov zákonom nevylučuje, aby sa poplatky aspoň čiastočne stanovili na základe hospodárskych dôvodov. V tomto prípade dochádza pred stanovením poplatkov za koncesie a povolenia na prístavné operácie na národnej úrovni ku konzultáciám s početnými verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami (národnými a regionálnymi orgánmi, OSP a inými verejnými subjektmi, podnikmi zabezpečujúcimi prístavné služby a prístavné operácie, odborovými zväzmi). To iste platí v prípade prístavných poplatkov (poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru a poplatky za kotvenie).

(108)

Komisia sa domnieva, že oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb priznané OSP im umožňuje ukladať nižšie poplatky. Výška poplatkov je dôležitým prvkom obchodnej politiky, ktorú vykonávajú prístavy na povzbudenie vlastníkov lodí a prevádzkovateľov plavidiel, aby využívali prístavnú infraštruktúru, a spoločností, aby sa tam usadili a aby rozvíjali svoju výrobnú činnosť alebo služby (60).

(109)

Zároveň v prípade koncesií je na národnej úrovni stanovená len jedna časť koncesného poplatku (minimálny poplatok). Táto časť poplatku je fixnou zložkou koncesného poplatku. Prostredníctvom pohyblivej zložky koncesného poplatku môžu OSP uplatňovať svoje vlastné obchodné stratégie podľa osobitných trhových okolností.

(110)

Koncesné poplatky tvorí fixná a pohyblivá zložka. Fixná zložka je vo všeobecnosti úmerná k ploche oblastí, na ktoré sa koncesia vzťahuje, a zohľadňuje sa v nej niekoľko ďalších parametrov (miesto, úroveň infraštruktúry dotknutých oblastí). V pohyblivej zložke sú zahrnuté hospodárske stimulačné mechanizmy na dosiahnutie vyššej produktivity, lepšej energetickej hospodárnosti a lepšieho environmentálneho správania a na zlepšenie úrovní služieb, najmä s ohľadom na dopravu a intermodálnu integráciu prístavov.

(111)

Taliansko potvrdzuje, že pohyblivá zložka koncesných poplatkov má hospodársku povahu, a preto by sa mohla odôvodnene zohľadňovať v rámci daňovej základne pre potenciálne zdaňovanie príjmu OSP. Keď však koncesionári dosiahnu stanovené hospodárske ciele, príslušná výška poplatku by sa postupne znižovala, čo by viedlo k zníženiu celkového koncesného poplatku. Podľa talianskych orgánov v dôsledku toho príjmy OSP z koncesií v praxi tvorí takmer výhradne fixná zložka, ktorá sa obmedzuje na odplatu za riadenie a regulačné činnosti OSP. Keďže podľa Talianska táto fixná zložka koncesného poplatku predstavuje odplatu za nehospodárske činnosti, dospelo k záveru, že OSP nevykonávajú hospodársku činnosť.

(112)

Komisia však konštatuje, že ani Taliansko, ani žiadna zo zainteresovaných strán nepredložili žiadne dôkazy na podloženie svojho tvrdenia, že pohyblivá zložka poplatku vedie k zníženiu celkového koncesného poplatku.

(113)

Predovšetkým je však nesporné, že koncesné poplatky sú stanovené spôsobom, pri ktorom sa zohľadňuje hodnota poskytnutej služby (rozsah, miesto a úroveň infraštruktúry). Koncesné poplatky zároveň nie sú len symbolické.

(114)

Komisia preto dospela k záveru, že skutočnosť, že pohyblivá zložka koncesných poplatkov môže viesť k zníženiu celkového príjmu z koncesných poplatkov, keď koncesionári naplnia hospodárske ciele stanovené v koncesnej zmluve, nepostačuje na to, aby sa vylúčilo to, že OSP vykonávajú hospodárske činnosti. Komisia je zároveň presvedčená, že skutočnosť, že z týchto príjmov z koncesných poplatkov môžu byť financované aj niektoré nehospodárske činnosti, nemení nič na tom, že sú tieto poplatky vyberané výmenou za službu, konkrétne za prístup k prístavnej infraštruktúre (61).

(115)

Taliansko a niekoľko zainteresovaných strán ďalej tvrdia, že poplatky splatné OSP majú vlastnosti dane, ktorú koncesionár prostredníctvom OSP platí štátu.

(116)

Komisia sa domnieva, že tento argument nie je relevantný na určenie toho, či OSP vykonáva hospodársku činnosť, keďže samotné národné kvalifikácie nemožno použiť na obídenie uplatnenia spoločných pravidiel Únie. Služby možno charakterizovať ako hospodárske činnosti vtedy, keď sa bežne poskytujú za odplatu (62). Poplatky, ktoré prijímajú OSP, predstavujú odplatu, ktorú im používatelia vyplácajú za poskytovanie osobitných služieb. Ako už Všeobecný súd uviedol v prípade španielskych prístavov, ktoré takisto tvrdili, že prístavné poplatky sú dane, prístavné poplatky sú poplatky za využívanie prístavnej infraštruktúry (63).

(117)

Taliansko zastáva názor, že hospodárske činnosti, ktoré vykonávajú OSP v rámci riadenia prístavov, sú okrajové a nedostatočné na to, aby OSP mohli byť považované za podniky. Judikatúra Súdneho dvora by vylúčila, aby sa orgány vytvorené a regulované na účely vykonávania verejných a nehospodárskych funkcií a činností, ktoré však zároveň vykonávajú určité hospodárske činnosti, klasifikovali ako podniky (64).

(118)

Taliansko sa zároveň domnieva, že činnosti, ktoré môžu mať hospodársky význam z hľadiska správy prístavného majetku a ktoré môžu byť relevantné pri stanovovaní koncesných poplatkov, sú neoddeliteľné od verejných činností, ktoré sú zákonom zverené OSP, ako je napríklad kontrola a riadenie prístavného majetku. Podľa Talianska by sa preto poplatky vyberané zo strany OSP nemali považovať za podnikové príjmy.

(119)

Komisia chce pripomenúť, že skutočnosť, že určitý subjekt má pri výkone časti svojich činností verejnú moc, nebráni tomu, aby bol kvalifikovaný ako podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže s ohľadom na jeho hospodárske činnosti (65).

(120)

Ak podľa judikatúry verejný subjekt vykonáva hospodársku činnosť, ktorá môže byť oddelená od jeho výkonu právomocí ako orgánu verejnej moci, daný subjekt z hľadiska tejto činnosti koná ako podnik. Na druhej strane, ak je daná hospodárska činnosť neoddeliteľná od výkonu jeho právomocí ako orgánu verejnej moci, všetky činnosti, ktoré tento subjekt vykonáva, si zachovávajú povahu činností, ktoré sa viažu k výkonu týchto právomocí (66).

(121)

Komisia konštatuje, že ani Taliansko, ani žiadna zo zainteresovaných strán nepredložili dôkazy, ktoré by preukazovali, že hospodárske činnosti vykonávané prístavmi sú neoddeliteľné od ich právomocí ako orgánu verejnej moci. Samotná možnosť ekonomického prepojenia medzi týmito činnosťami v tom, že hospodárske činnosti prístavov umožňujú financovať, úplne alebo sčasti, ich nehospodárske činnosti, nestačí na potvrdenie neoddeliteľnosti týchto činností v zmysle judikatúry (67).

(122)

Komisia takisto pripomína, že v tomto prípade hospodárske činnosti OSP nie sú stanovené ako povinné v dôsledku ich nehospodárskych činností vo verejnom záujme a že v prípade ich absencie nemusia nehospodárske činnosti stratiť svoj význam (68).

(123)

Komisia zároveň konštatuje, že ani Taliansko, ani zainteresované strany nepreukázali, že hospodárske činnosti prístavov sú vedľajšie vo vzťahu k ich nehospodárskym činnostiam vykonávaným vo verejnom záujme (69). Naopak, prístavné poplatky (konkrétne poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru a poplatky za kotvenie) a koncesné poplatky predstavujú väčšinu prevádzkových príjmov OSP, keďže súvisiace činnosti predstavujú hlavnú obchodnú činnosť OSP (70).

(124)

Komisia preto dospela k záveru, že hospodárske činnosti OSP nie sú neoddeliteľné od ich nehospodárskych činností vykonávaných vo verejnom záujme v zmysle judikatúry (71). V dôsledku toho Komisia zastáva názor, že OSP by sa mali považovať za podnik, ak skutočne vykonávajú jednu alebo viac hospodárskych činností, a to v rozsahu, v akom ich skutočne vykonávajú (72).

(125)

Taliansko a niektoré zainteresované strany tvrdia, že OSP nemajú žiadnu konkurenciu a neexistuje žiadny trh, na ktorom by pôsobili. V prípade absencie trhu, na ktorom môžu ponúkať svoje služby, by sa OSP nemohli považovať za podniky. Niektoré zo zainteresovaných strán zároveň uvádzajú, že riadenie prístavov je iné ako riadenie letísk.

(126)

V tomto ohľade Komisia konštatuje, že subjekt, ktorý má zákonný monopol, môže bez problémov ponúkať tovar a služby na trhu, a teda byť podnikom v zmysle článku 107 zmluvy. Pojem hospodárskej činnosti má objektívnu povahu, ktorá vyplýva zo skutkových okolností, najmä z existencie trhu pre dotknuté služby (73).

(127)

Komisia zároveň pripomína, že súdy Únie rozhodli, že poskytovanie letiskových zariadení leteckým spoločnostiam za poplatok je hospodárskou činnosťou (74). Komisia sa domnieva, že medzi poskytnutím prístupu k infraštruktúre letiska za letiskové poplatky a poskytnutím prístupu k prístavnej infraštruktúre za prístavné poplatky neexistuje žiadny zásadný rozdiel (75), najmä vzhľadom na to, že aj letiská majú zákonný monopol podobný monopolu talianskych OSP. OSP samy osebe prevádzkujú prístavnú infraštruktúru, keď za odplatu poskytujú vlastníkom lodí a prevádzkovateľom plavidiel prístup k prístavnej infraštruktúre alebo ju za odplatu prenajímajú (76).

(128)

Komisia sa preto domnieva, že argumenty, ktoré predložilo Taliansko a niektoré zainteresované strany, nie sú dostatočné na preukázanie toho, že činnosti vykonávané OSP sú nehospodárske.

(129)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že OSP vykonávajú hospodárske činnosti a vo vzťahu k nim patria do kategórie podnikov v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(130)

Na to, aby opatrenie mohlo byť kvalifikované ako štátna pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy, sa požaduje, aby bolo poskytované v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov. V súčasnom prípade je oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb založené najmä na článku 74 TUIR, ako ho vykladajú a uplatňujú talianske orgány (pozri odôvodnenia 50 až 52). Podľa článku 74 TUIR sa na štátne orgány a správy a ďalšie územné subjekty, ako napríklad regióny a obce, daň z príjmov právnických osôb nevzťahuje. Podľa názoru talianskych orgánov sú OSP verejné subjekty, ktorým boli zverené výhradne administratívne funkcie, a preto sa na ne vzťahuje článok 74 TUIR. Opatrenie je preto pripísateľné štátu.

(131)

Strata daňových príjmov sa zároveň rovná spotrebe štátnych prostriedkov vo forme fiškálnych výdavkov.

(132)

Ako rozhodli súdy Únie, opatrenie, ktorým orgány verejnej moci poskytujú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré hoci nezahŕňa peňažný prevod zo štátnych prostriedkov, stavia osoby, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, do priaznivejšej finančnej situácie ako ostatných daňovníkov, skutočne spĺňa pojem „štátne prostriedky“ v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (77).

(133)

Preto sa talianske orgány oslobodením OSP, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, od dane z príjmov právnických osôb zriekajú príjmov predstavujúcich štátne prostriedky. Komisia sa preto domnieva, že uvedené opatrenie znamená stratu štátnych prostriedkov, a preto sa poskytuje zo štátnych prostriedkov.

(134)

Pokiaľ ide o argument, ktorý predložili niektoré zainteresované strany, že oslobodenie OSP od povinnosti platiť daň z príjmov právnických osôb by neznamenalo žiadnu stratu daňových príjmov, keďže OSP sú súčasťou štátu, treba pripomenúť, že právny poriadok Únie je z hľadiska úpravy vlastníckych vzťahov neutrálny (78) a žiadnym spôsobom sa nedotýka práva členských štátov pôsobiť ako hospodárske subjekty. Zároveň keď orgány verejnej moci priamo alebo nepriamo vykonávajú hospodárske transakcie v akejkoľvek podobe, platia pre ne pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci (79). V súlade s ustálenou judikatúrou je preto potrebné rozlišovať medzi povinnosťami, ktoré štát prijíma ako vlastník spoločnosti, a jeho povinnosťami ako orgánu verejnej moci (80). Znamená to, žepríjmy, ktoré môže štát získať na základe vlastníctva verejnej obchodnej spoločnosti, nemožno zohľadniť v rámci posudzovania toho, či daňové zvýhodnenie udelené tejto spoločnosti ovplyvňuje štátne prostriedky. Okrem toho ani Taliansko, ani žiadna zainteresovaná strana nepredložili žiadny argument, ktorým by preukázali, že daňové zvýhodnenie súvisiace s oslobodením OSP od dane z príjmov právnických osôb by sa vzťahovalo len na sumu potrebnú na financovanie inštitucionálnych úloh OSP.

(135)

Na to, aby opatrenie mohlo byť kvalifikované ako štátna pomoc, musí takisto poskytnúť príjemcovi finančnú výhodu. Pojem výhoda zahŕňa nielen pozitívne prínosy, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách zmierňujú poplatky, ktoré normálne platí podnik (81).

(136)

Na základe súčasného opatrenia sú OSP oslobodené od dane z príjmov právnických osôb, zatiaľ čo na ostatné podniky sa daň z príjmov právnických osôb v princípe vzťahuje. Daňové zvýhodnenie znižuje zaťaženie, ktoré je obvykle zahrnuté v prevádzkových nákladoch podniku vykonávajúceho hospodárske činnosti. Poskytuje hospodársku výhodu OSP v porovnaní s inými podnikmi, ktoré by takéto daňové zvýhodnenie nemohli získať, hoci vykonávajú hospodárske činnosti. Z toho vyplýva, že toto opatrenie zahŕňa výhodu pre OSP.

(137)

Komisia konštatuje, že talianske orgány netvrdia, že OSP sú poverené vykonávaním záväzkov služby vo verejnom záujme a že oslobodenie od dane nahrádza OSP náklady, ktoré im pri vykonávaní týchto záväzkov vzniknú. Komisia zároveň nepovažuje za splnené kritériá „rozsudku vo veci Altmark“ (82), keďže OSP nemajú povinnosť plniť záväzky služby vo verejnom záujme, ktoré sú jasne definované. Okrem toho predmetné opatrenie, na základe ktorého sa suma pomoci spája s dosiahnutým ziskom, nesúvisí s čistými nákladmi na plnenie úlohy v rámci služby vo verejnom záujme ani sa neobmedzuje na tieto náklady. Nevyplýva ani z mandátu poskytnutého príjemcom opatrenia na vykonávanie tejto úlohy.

(138)

Preto talianske orgány oslobodením OSP, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, od dane z príjmov právnických osôb poskytujú týmto orgánom výhodu. Komisia preto dospela k záveru, že predmetné opatrenie poskytuje OSP výhodu.

(139)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy na to, aby opatrenie mohlo byť kvalifikované ako pomoc, musí ovplyvňovať obchod v rámci Únie a narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením.

(140)

Komisia predovšetkým pripomína, že v rámci verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami o návrhu nariadenia o prístavoch všetky zainteresované strany zdôraznili potrebu stabilných a spravodlivých rovnakých podmienok z hľadiska hospodárskej súťaže medzi prístavmi v Únii (83).

(141)

Je pravda, že v niektorých členských štátoch je prevádzka základnej prístavnej infraštruktúry zákonne vyhradená pre určité subjekty. V tejto súvislosti prevádzkovatelia z iných členských štátov nemôžu prevádzkovať základnú prístavnú infraštruktúru v týchto členských štátoch, takže príslušný osobitný trh môže byť aspoň do určitej miery vnímaný ako neliberalizovaný alebo neotvorený hospodárskej súťaži. Tento osobitný trh však nie je jediným trhom, na ktorom by výhoda priznaná prístavným orgánom mohla narušiť hospodársku súťaž (84).

(142)

Po prvé, logistické a prepravné spoločnosti, ktoré chcú prepravovať tovar, môžu na tento účel použiť rôzne spôsoby vrátane použitia iných (zahraničných alebo domácich) prístavov riadených inými prístavnými orgánmi, či dokonca nepoužitia žiadneho prístavu. Prístavy z rôznych členských štátov môžu mať rovnaké vnútrozemie, takže prístavné orgány súťažia v rámci poskytovania prepravných služieb prevádzkovateľom, ktorí chcú dané vnútrozemie obsluhovať. To sa môže týkať napríklad prevádzkovateľov prístavov v severozápadnom Taliansku a južnom Francúzsku. Služby, ktoré ponúka OSP (poskytovanie prístupu do prístavov), preto aspoň do určitej miery konkurujú službám, ktoré poskytujú iné prístavné orgány a iní poskytovatelia dopravných služieb v Taliansku a iných členských štátoch. Komisia vo všeobecnosti konštatuje, že keďže sa prístavy vo veľkej miere podieľajú na medzinárodnej preprave tovaru a cestujúcich, akákoľvek výhoda poskytnutá talianskym OSP môže zároveň svojou povahou ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod v rámci Únie.

(143)

V tejto súvislosti skutočnosť, že OSP sú jedinými subjektmi oprávnenými prevádzkovať svoju vlastnú prístavnú infraštruktúru (a ponúkať prístup k nej), nespochybňuje existenciu širšieho konkurenčného trhu, na ktorom prepravné služby (prístup k prístavnej infraštruktúre) poskytované zo strany OSP konkurujú službám ponúkaným inými prevádzkovateľmi dopravy so sídlom v Taliansku a inými prístavmi alebo poskytovateľmi dopravy v ďalších členských štátoch (85). Používatelia prístavnej infraštruktúry môžu používať iné prístavy (v Taliansku alebo v zahraničí) a iné spôsoby prepravy, takže OSP poskytujú služby, ktoré konkurujú iným prevádzkovateľom na rozsiahlom trhu prepravných služieb a užšom trhu prístavných služieb (prístup na trh Únie, a teda aj do Talianska, umožňujú aj iné prístavy Únie, niekedy v kombinácii s cestnou, železničnou alebo vodnou dopravou) (86).

(144)

Koncesionári, ktorí chcú poskytovať prístavné služby, tak môžu robiť aj v iných prístavoch, ktoré riadia iné prístavné orgány. OSP súťažia v snahe prilákať týchto prevádzkovateľov (koncesionárov poskytujúcich prístavné služby). Výška poplatkov, ktoré si OSP účtujú za poskytovanie pozemkov a infraštruktúry (prístavného vybavenia) koncesionárom, takisto zohráva úlohu v rozhodovaní koncesionárov, v ktorom prístave sa usadia (87). Existencia hospodárskej súťaže a cezhraničných účinkov na tomto trhu je uznaná judikatúrou (88).

(145)

Okrem toho podniky, ktoré sa chcú usadiť v blízkosti prístavu, sa môžu usadiť aj mimo prístavu (a nie nevyhnutne na pozemku, ktorý vlastnia alebo spravujú prístavné orgány), takže OSP konkurujú ostatným prevádzkovateľom, ktorí prenajímajú pozemky mimo prístavov.

(146)

Na záver sa Komisia domnieva, že OSP môžu konkurovať jeden druhému, ako aj ďalším prístavom v Európe a že oslobodenie OSP od dane preto pravdepodobne ovplyvní aj hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(147)

Opatrenie poskytnuté štátom sa považuje za opatrenie, ktoré narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, ak sa ním môže zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcu v porovnaní s inými podnikmi, ktorým konkuruje (89). Narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy sa vo všeobecnosti pokladá za existujúce vtedy, keď štát poskytne finančnú výhodu podniku v odvetví, v ktorom existuje alebo môže existovať hospodárska súťaž (90). Podpora z verejných zdrojov môže narúšať hospodársku súťaž aj vtedy, keď nepomáha podniku, ktorý je jej príjemcom, rozširovať sa a získať podiel na trhu. Stačí, že mu pomoc umožňuje udržať si silnejšie konkurenčné postavenie, než by mal v prípade, keby mu pomoc nebola poskytnutá. V tejto súvislosti na to, aby sa pomoc považovala za narúšajúcu hospodársku súťaž, zvyčajne stačí, keď pomoc poskytne príjemcovi výhodu tým, že ho oslobodí od výdavkov, ktoré by inak musel znášať pri svojich obvyklých obchodných operáciách (91).

(148)

Keďže predmetné opatrenie predstavuje schému pomoci, ktorá sa vzťahuje na OSP rôznych veľkostí, s rôznymi geografickými polohami a činnosťami, nie je nevyhnutné individuálne preukázať, že toto opatrenie vedie pri každom OSP k narušeniu hospodárskej súťaže a k ovplyvneniu obchodu, aby sa stanovilo, že skúmané opatrenie predstavuje štátnu pomoc (92).

(149)

Oslobodením od dane z príjmov právnických osôb získavajú OSP výhodu, ktorá pravdepodobne zlepší ich konkurenčné postavenie. Najmä cena služieb, ktoré poskytujú OSP (poplatky za povolenia a koncesné poplatky, poplatky z vykladaného a nakladaného tovaru a poplatky za kotvenie), je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú relatívnu konkurencieschopnosť jednotlivých prístavov v Európe (93).

(150)

Taliansko tvrdilo, že OSP majú len obmedzený vplyv na stanovovanie poplatkov za svoje činnosti. V kritériách na stanovenie poplatkov za povolenia a koncesných poplatkov, ktoré sa uvádzajú vo verejnom dekréte, sa však vymedzuje len minimálny poplatok a pri stanovovaní výšky poplatkov sa teda OSP ponecháva priestor na voľné uváženie (pozri oddiel 4.1.1.5). V každom prípade ani existencia poplatkov, ktoré sú výhradne stanovené na centrálnej úrovni – bez akéhokoľvek priestoru na voľné uváženie pre jednotlivé OSP, aby mohli tieto centrálne stanovené poplatky ovplyvniť –, by nevylúčila narušenie hospodárskej súťaže, keďže podniky môžu konkurovať aj necenovými parametrami (kvalita služieb atď.) a keďže výhoda, ktorá bola OSP priznaná predmetným oslobodením od daní, im môže takisto pomôcť vylepšiť kvalitu ponuky a prilákať vlastníkov lodí a prevádzkovateľov plavidiel.

(151)

Preto Komisia dospela k záveru, že talianske orgány oslobodením OSP, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, od dane z príjmov právnických osôb poskytujú týmto orgánom výhodu, ktorá môže potenciálne ovplyvniť hospodársku súťaž. Komisia preto zastáva názor, že predmetné opatrenie narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže.

(152)

Podpora podnikov z verejných zdrojov predstavuje podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátnu pomoc len vtedy, keď ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Nie je potrebné preukázať, že má pomoc skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi, ale len to, že táto pomoc môže tento obchod ovplyvniť (94). Súdy Únie najmä rozhodli, že keď štátna finančná pomoc posilňuje v rámci obchodu v rámci Únie postavenie jedného podniku voči ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hľadieť ako na podniky ovplyvnené pomocou (95).

(153)

Túto judikatúru možno aplikovať aj v predmetnom prípade, keďže oslobodením od dane z príjmov právnických osôb sa posilňuje postavenie OSP. Vďaka tomu môžu OSP znižovať poplatky a zvyšovať atraktívnosť prístavnej infraštruktúry, ktorú riadia, pre vlastníkov lodí a prevádzkovateľov plavidiel, najmä tých z iných členských štátov.

(154)

Keďže v predmetnom prípade sa talianske prístavy zúčastňujú na obchode v rámci Únie, výhoda priznaná dotknutým OSP tento obchod v rámci Únie ovplyvňuje. Talianske prístavy sa aktívne zúčastňujú na obchode v rámci Únie a viaceré z nich patria k najvýznamnejším prístavom Únie z hľadiska kontajnerovej dopravy a tonáže nákladu. Podľa verejne dostupných informácií sa zdá, že medzi 15 najvýznamnejšími kontajnerovými prístavmi v Európe boli v roku 2019 dva talianske prístavy, konkrétne Janov a Gioia Tauro. (96)

(155)

Oslobodením týchto OSP od povinnosti platenia dane z príjmov právnických osôb, ktorú by inak museli znášať a ktorú znášajú konkurenčné podniky, sa pre tieto podniky uvoľňujú finančné prostriedky, ktoré môžu investovať do svojich obchodných činností, čo následne ovplyvňuje podmienky, za ktorých môžu ponúkať svoje výrobky a služby na trhu, a tým sa narúša hospodárska súťaž na vnútornom trhu. V dôsledku toho oslobodenie OSP od dane ovplyvňuje obchod v rámci Únie.

(156)

Pokiaľ ide o argument Talianska, že väčšina talianskych prístavov ani zďaleka nepredstavuje konkurenciu v rámci európskych trhov, a to ani potenciálnu, ale konkuruje najmä prístavom v severnej Afrike, Komisia konštatuje, že talianske orgány nepredložili žiadny prvok, ktorým by toto stanovisko podporili (97).

(157)

Preto talianske orgány oslobodením OSP, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, od dane z príjmov právnických osôb poskytujú týmto orgánom výhodu, ktorá môže potenciálne ovplyvniť obchod v rámci Únie.

(158)

Aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí byť selektívne (98) v tom zmysle, že musí zvýhodňovať len určité podniky alebo výrobu určitých tovarov. Podľa ustálenej judikatúry (99) pozostáva posúdenie materiálnej selektívnosti daňového opatrenia z troch krokov: po prvé je potrebné identifikovať a preskúmať bežný alebo „normálny“ režim (ďalej len „referenčný rámec“), ktorý sa vzťahuje na dotknutý členský štát. Po druhé, vo vzťahu k tomuto bežnému alebo „normálnemu“ režimu je potrebné posúdiť a určiť, či môže byť nejaká výhoda vyplývajúca z dotknutého daňového opatrenia selektívna. K tomu musí dôjsť preukázaním, že opatrenie predstavuje výnimku z tohto bežného režimu, pretože sa pri ňom rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na cieľ režimu v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Po tretie, ak takáto výnimka existuje, je potrebné preskúmať, či vyplýva z povahy alebo všeobecnej štruktúry daňového systému, ktorého je súčasťou, a mohla by sa teda odôvodniť povahou alebo logikou systému. V tomto kontexte je na členskom štáte, aby preukázal, že rozdielne daňové zaobchádzanie je priamo odvodené zo základných alebo hlavných zásad tohto systému (100).

(159)

Na účely posúdenia selektívnosti daňového opatrenia je potrebné najprv vymedziť primeraný referenčný rámec a následne stanoviť, či predmetné opatrenie vedie k diskriminácii podľa tohto rámca. Referenčný rámec tvorí jednotný súbor pravidiel, ktoré sa všeobecne uplatňujú – na základe objektívnych kritérií – na všetky podniky patriace do rozsahu jeho pôsobnosti vymedzeného cieľom rámca.

(160)

V predmetnom prípade Komisia za referenčný rámec považuje taliansky systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý sa stanovuje v talianskom konsolidovanom daňovom predpise TUIR (pozri odôvodnenia 38 až 43) vrátane vymedzenia pojmov zdaniteľné osoby a zdaniteľný príjem, ktoré vyplýva z článku 72 v spojení s článkom 73 TUIR.

(161)

V článku 72 TUIR sa stanovuje zásada, že daň z príjmov právnických osôb sa vzťahuje na všetky príjmy v hotovosti alebo v naturáliách.

(162)

Podľa článku 73 ods. 1 TUIR sa daň z príjmov právnických osôb vzťahuje na všetky typy spoločností vrátane vzájomných poisťovní, ako aj družstiev, verejných a súkromných subjektov, ktoré nie sú spoločnosťami, a trustov, či už majú alebo nemajú ako výlučný alebo hlavný cieľ výkon obchodných činností.

(163)

V článku 75 sa stanovuje zásada, že daň z príjmov právnických osôb sa vyberá z celkového čistého príjmu a že platia odlišné pravidlá na vymedzenie zdaniteľného príjmu pre spoločnosti a verejné alebo súkromné subjekty, ktorých výlučným alebo hlavným cieľom je výkon obchodných činností, na jednej strane (články 81 až 141 TUIR) (101) a pre verejné alebo súkromné subjekty, ktorých výlučným alebo hlavným cieľom nie je výkon obchodných činností, na strane druhej (články 143 až 150 TUIR) (102). V článkoch 76 a 77 sa vymedzuje sadzba dane a zdaňovacie obdobie pre daň z príjmov právnických osôb.

(164)

Z uvedeného vyplýva, že podľa pravidiel dane z príjmov právnických osôb platných v Taliansku sa daň z príjmov právnických osôb vzťahuje v zásade na všetky typy príjmov dosiahnutých spoločnosťami [článok 73 ods. 1 písm. a)] alebo verejnými či súkromnými subjektmi, ktoré nie sú spoločnosťami [článok 73 ods. 1 písm. b) a c)], a to vrátane prípadov, keď príslušné subjekty nemajú ako výlučný alebo hlavný cieľ výkon obchodnej činnosti.

(165)

Článkom 74 TUIR sa stanovujú pravidlá, ktoré sa vzťahujú osobitne na štát a verejné subjekty. V tomto ustanovení sú identifikované aj činnosti, ktoré sa nepovažujú za obchodné činnosti.

(166)

Podľa článku 74 TUIR sa daň z príjmov právnických osôb nevzťahuje na štátne orgány a správy vrátane tých s autonómnou organizáciou, a to ani keď majú právnu subjektivitu, samosprávy, konzorciá medzi miestnymi orgánmi, združenia a subjekty spravujúce spoločný majetok, horské spoločenstvá, provincie a regióny. Talianske orgány považujú OSP za subjekty spravujúce verejný majetok. Preto článok 74 TUIR tak, ako ho vykladajú a uplatňujú talianske orgány, vedie k situácii, v dôsledku ktorej sú OSP v Taliansku oslobodené od dane z príjmov právnických osôb, a to vrátane príjmov vyplývajúcich z využívania infraštruktúry OSP.

(167)

Keď opatrenie zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, ktoré sú v právnej a skutkovej situácii, ktorá je porovnateľná vzhľadom na cieľ referenčného systému, takéto opatrenie je prima facie selektívne. V predmetnom prípade sú OSP a ďalšie právne subjekty v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii vzhľadom na cieľ IRES, ktorým je zdaňovať príjem spoločností a iných právnych subjektov bez ohľadu na to, či je ich výlučným alebo hlavným cieľom výkon obchodných činností. Preto článok 74 TUIR tak, ako ho vykladajú a uplatňujú talianske orgány, zvýhodňuje OSP oproti iným právnym subjektom, na ktoré sa vzťahuje IRES, vzhľadom na jej cieľ.

(168)

Podľa talianskych orgánov oslobodenie OSP od dane z príjmov právnických osôb nepredstavuje výnimku zo všeobecných zásad talianskeho systému dane z príjmov právnických osôb, ale skôr zachováva jeho logiku, konkrétne to, že na neobchodné činnosti sa táto daň vo všeobecnosti nevzťahuje. To by znamenalo, že všetky činnosti OSP majú neobchodný charakter. Komisia však konštatuje, že podľa článku 73 sa daň z príjmov právnických osôb vzťahuje na všetky verejné a súkromné subjekty vrátane tých, ktoré nemajú ako výlučný alebo hlavný cieľ výkon obchodných činností. To, že v článku 74 TUIR sa od dane z príjmov právnických osôb oslobodzuje štát a iné verejné subjekty, predstavuje výnimku z tejto zásady.

(169)

Talianske orgány sa zároveň domnievajú, že na OSP sa nevzťahuje článok 73 TUIR, ale článok 74 TUIR. Podľa talianskych orgánov sa v článku 74 TUIR predpokladá, že na verejné subjekty, ktorým boli zverené výhradne administratívne funkcie (pozri odôvodnenia 51 a 52), sa daň z príjmov právnických osôb nevzťahuje. Podľa názoru talianskych orgánov preto článok 74 TUIR nemožno vykladať ako výnimku z článku 73 TUIR. Články 73 a 74 TUIR majú namiesto toho rozličný a súbežný rozsah pôsobnosti. Podľa talianskych orgánov sa v nich stanovujú dva rôzne všeobecné daňové režimy, ktoré sa vzťahujú na osobitné kategórie subjektov, vymedzené všeobecným a abstraktným spôsobom, ktorých faktická a právna situácia nie je porovnateľná. Preto Taliansko tvrdí, že oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nie je selektívne, keďže článok 74 TUIR sa vzťahuje na OSP, ako aj na štát, na rôzne verejné subjekty a iné subjekty, ktoré na základe objektívnych, všeobecných a abstraktných kritérií patria k verejnej správe. Všetky subjekty, na ktoré sa vzťahuje článok 74 TUIR, by boli v rovnakej faktickej a právnej situácii.

(170)

Komisia konštatuje, že článkom 74 sa štát a iné verejné subjekty oslobodzujú od dane z príjmov právnických osôb v rozsahu, v ktorom ich činnosti súvisia s výkonom funkcií orgánov verejnej moci. Naopak na obchodné činnosti týchto subjektov sa daň z príjmov právnických osôb v princípe vzťahuje. Ak by v dôsledku článku 74 TUIR – alebo jeho výkladu zo strany správnych orgánov – OSP nemuseli platiť daň z príjmov právnických osôb vo všetkých prípadoch (vrátane výkonu činností, ktoré sa podľa pravidiel štátnej pomoci považujú za hospodárske činnosti), viedlo by to k vzniku diskriminácie medzi podnikmi, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti v zmysle článku 107 ZFEÚ. V takom prípade by článok 74 TUIR tak, ako ho vykladajú talianske orgány, viedol k vzniku výhod pre osobitnú kategóriu podnikov (103), konkrétne pre OSP, ktoré sú v skutkovej a právnej situácii porovnateľnej s inými podnikmi (z hľadiska príjmov, ktoré získavajú z hospodárskych činností) (104).

(171)

Komisia sa domnieva, že OSP sa neriadia „osobitnými zásadami fungovania, ktoré ich jasne odlišujú od ostatných hospodárskych subjektov“, ktoré podliehajú dani z príjmov právnických osôb (105). Predovšetkým skutočnosť, že OSP nevykonávajú činnosť zameranú na dosiahnutie zisku, nie je dostatočná na preukázanie toho, že sa ich situácia líši od situácie iných prevádzkovateľov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb (106). Žiadny z argumentov, ktoré Taliansko uviedlo s cieľom preukázať, že OSP nie sú podnikmi a nevykonávajú hospodárske činnosti (pozri oddiel 3.2), nie je relevantný a konzistentný z hľadiska cieľa systému dane z príjmov právnických osôb, ktorým je zdaňovať príjmy spoločností a iných právnych subjektov (107).

(172)

Preto aj keby článok 74 TUIR predstavoval právny základ pre neplatenie dane z príjmov právnických osôb zo strany OSP, toto oslobodenie od dane by bolo prima facie selektívne s ohľadom na hospodárske činnosti OSP (108).

(173)

Keďže Komisia sa domnieva, že predmetné oslobodenie od dane je prima facie selektívne, bude musieť v súlade s judikatúrou súdov Únie rozhodnúť, či je toto oslobodenie možné odôvodniť povahou alebo všeobecným režimom systému, ktorého súčasť tvorí. Opatrenie spočívajúce vo výnimke z uplatnenia všeobecného daňového systému preto možno odôvodniť, ak dotknutý členský štát môže preukázať, že opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad jeho daňového systému.

(174)

Talianske orgány ani zainteresované strany neposkytli žiadne takéto argumenty. Ani Komisia nevedela určiť takéto odôvodnenie. Komisia sa preto domnieva, že opatrenie nie je odôvodnené logikou daňového systému. Komisia tak dospela k názoru, že opatrenie je selektívne.

(175)

Preto Komisia dospela k záveru, že oslobodenie talianskych OSP od dane z príjmov právnických osôb bez skutočného odôvodnenia predstavuje výnimku zo zásady talianskeho systému dane z príjmov právnických osôb, podľa ktorého sa daň z príjmov právnických osôb vzťahuje na všetky typy príjmov dosiahnutých spoločnosťami alebo verejnými či súkromnými subjektmi, ktoré nie sú spoločnosťami. Aj keby sa vychádzalo zo skutočnosti, že oslobodenie OSP od dane z príjmov právnických osôb je v súlade s talianskym systémom dane z príjmov právnických osôb, pretože podľa talianskych orgánov plnia výhradne verejné funkcie, viedlo by to k situácii, v ktorej sú „určité“ podniky alebo výroba „určitého“ tovaru zvýhodnené v zmysle článku 107 ZFEÚ (109). Preto Komisia dospela k záveru, že nepodliehanie hospodárskych činností OSP dani z príjmov právnických osôb im poskytuje selektívnu výhodu.

(176)

Okrem toho Komisia dospela k záveru, že takéto priaznivejšie zaobchádzanie s podnikmi zo strany štátu, ktoré je pripísateľné štátu, môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod v rámci Únie. Preto Komisia dospela k záveru, že oslobodenie od dane priznané OSP predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (110).

(177)

Opatrenia štátnej pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe výnimiek stanovených v článku 93, článku 106 ods. 2, článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 zmluvy.

(178)

V článku 93 zmluvy sa stanovuje, že pomoc, ktorá „slúži na koordináciu dopravy alebo tvorí náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou“, sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(179)

Komisia v prvom rade konštatuje, že v predmetnom prípade sa nevyskytujú žiadne indikácie, že sa pomoc využíva na financovanie opatrení, ktoré slúžia na koordináciu dopravy. Pomoc naopak spočíva v oslobodení od dane z príjmov právnických osôb, ktoré nesúvisí so žiadnou konkrétnou investíciou a nemá žiaden súvis s koordináciou dopravy. Opatrenie nie je zamerané ani na náhrady za plnenie záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou.

(180)

V dôsledku toho je Komisia presvedčená, že toto opatrenie nemožno pokladať za zlučiteľné na základe článku 93 zmluvy.

(181)

Keďže skúmané opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, malo by sa preskúmať, či je zlučiteľné s vnútorným trhom na základe výnimiek stanovených v článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 zmluvy.

(182)

Talianske orgány neposkytli žiadne argumenty týkajúce sa uplatňovania výnimiek opísaných v článku 107 ods. 2 alebo článku 107 ods. 3 zmluvy v prípade oslobodenia OSP od dane z príjmov právnických osôb.

(183)

Komisia sa domnieva, že žiadna z výnimiek uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy sa nedá uplatniť, lebo skúmané opatrenie sa nezameriava na žiadny z cieľov uvedených v tomto ustanovení. Konkrétne skúmané opatrenie nesúvisí s pomocou sociálnej povahy poskytovanou jednotlivým spotrebiteľom alebo pomocou určenou na náhradu škody pôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami, alebo pomocou poskytovanou hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko.

(184)

V článku 107 ods. 3 zmluvy sa stanovuje, že: za zlučiteľnú s vnútorný trhom možno považovať a) pomoc na podporu rozvoja určitých oblastí; b) pomoc na účely niektorých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu; c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo oblastí; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva a e) iné druhy pomoci vymedzené rozhodnutím Rady.

(185)

Článkom 107 ods. 3 písm. a) zmluvy sa povoľuje pomoc, ktorou sa podporuje hospodársky rozvoj tých oblastí, kde je mimoriadne nízka životná úroveň alebo kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť. Táto výnimka sa v predmetnom prípade neuplatňuje.

(186)

Opatrenie navyše nepodporuje vykonávanie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu ani nápravu vážneho narušenia fungovania talianskeho hospodárstva podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(187)

Okrem toho cieľom opatrenia nie je podporovať kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva, ako sa stanovuje v článku 107 ods. 3 písm. d) zmluvy.

(188)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy možno považovať pomoc poskytnutú na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za zlučiteľnú za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Dostupné informácie však nenasvedčujú tomu, že udelené daňové zvýhodnenie súvisí s osobitnými investíciami oprávnenými na poskytnutie pomoci v súlade s pravidlami a usmerneniami Únie.

(189)

Komisia sa naopak domnieva, že toto opatrenie predstavuje zníženie poplatkov, ktoré by OSP mali za normálnych okolností platiť v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti, a preto by mohlo byť považované za prevádzkovú pomoc. Takáto forma pomoci sa vo všeobecnosti nepovažuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak nie je obmedzená časovo ani nie je potrebná alebo primeraná vzhľadom na finančné náklady súvisiace s plnením presne identifikovaného cieľa európskeho záujmu.

(190)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že výnimky stanovené v článku 107 ods. 3 zmluvy sa v tomto prípade neuplatňujú.

(191)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že toto opatrenie nemožno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 zmluvy.

(192)

V prípade, ak štát príjemcu pomoci poveril poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, môže byť pomoc zlučiteľná aj podľa článku 106 ods. 2 zmluvy.

(193)

Talianske orgány však neposkytli žiadne informácie, na základe ktorých by bolo možné uzavrieť, že oslobodenie OSP od dane z príjmov právnických osôb by mohlo byť odôvodnené podľa článku 106 ods. 2 zmluvy. Predmetné opatrenie, na základe ktorého sa suma pomoci spája so zdaniteľným ziskom subjektov, nesúvisí s čistými nákladmi na plnenie úlohy v rámci služby vo verejnom záujme, ani sa neobmedzuje na tieto náklady. Nevyplýva ani z mandátu poskytnutého príjemcom opatrenia na vykonávanie tejto úlohy. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že dané opatrenie nemožno považovať za náhradu za vykonávanie verejnej služby zlučiteľnú s vnútorným trhom, a nie je zlučiteľné na základe článku 106 ods. 2 zmluvy.

(194)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že oslobodenie OSP od dane z príjmov právnických osôb v Taliansku nemožno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(195)

Existujúca pomoc podľa vymedzenia v článku 1 písm. b) procesného nariadenia by znamenala opatrenie zavedené pred nadobudnutím účinnosti zmluvy v Taliansku, opatrenie, ktoré bolo schválené, opatrenie, ktoré sa považuje za existujúcu pomoc podľa článku 17 procesného nariadenia, alebo opatrenie, ktoré v čase zavedenia nepredstavovalo pomoc, ale v dôsledku vývoja spoločného trhu sa na pomoc zmenilo. Každá pomoc, na ktorú sa nevzťahuje vymedzenie existujúcej pomoci, by sa považovala za novú pomoc podľa článku 1 písm. c) procesného nariadenia.

(196)

Oslobodenie talianskych OSP od dane z príjmov právnických osôb vychádza z článku 74 TUIR tak, ako ho vykladajú a uplatňujú talianske orgány.

(197)

Talianske orgány potvrdili, že pred rokom 1958 sa na OSP vzťahoval presne taký istý daňový režim ako dnes. Potvrdili najmä to, že na prístavné orgány sa nikdy nevzťahovala daň z príjmov právnických osôb. Komisia navyše nemá k dispozícii žiadny prvok, ktorý by bol v rozpore s týmto tvrdením.

(198)

Komisia sa preto domnieva, že toto opatrenie predstavuje existujúcu pomoc v súlade s článkom 1 písm. b) bodom i) procesného nariadenia.

(199)

Oslobodenie talianskych OSP od dane z príjmov právnických osôb predstavuje existujúcu schému štátnej pomoci, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(200)

Preto je vhodné, aby talianske orgány zrušili oslobodenie talianskych OSP od dane z príjmov právnických osôb a túto schému pomoci tak ukončili. Toto opatrenie by sa malo prijať do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia a malo by sa uplatňovať najneskôr na príjmy z hospodárskych činností dosiahnuté od začiatku daňového roka nasledujúceho po prijatí tohto opatrenia a najneskôr od roka 2022,