(1)

V kontexte reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 bol prijatý balík na podporu obnovy NextGenerationEU (ďalej len „NGEU“), ktorého cieľom je financovať iniciatívy obnovy a zároveň uľahčiť zelenú a digitálnu transformáciu hospodárstva Európskej únie. V tejto súvislosti sú programami NGEU tie programy, ktoré sú financované podľa článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2020/2094 (3), pokiaľ sa nimi vykonávajú opatrenia uvedené v článku 1 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(2)

Podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2020/2053 je Komisia splnomocnená vypožičať si v mene Únie na kapitálových trhoch finančné prostriedky až do výšky 750 000 miliónov EUR v cenách z roku 2018, z čoho až 360 000 miliónov EUR v cenách z roku 2018 možno použiť na poskytnutie úverov a až 390 000 miliónov EUR v cenách z roku 2018 možno použiť na výdavky.

(3)

Podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2020/2053 sa splácanie istiny finančných prostriedkov vypožičaných s cieľom použitia na výdavky a súvisiace splatné úroky majú hradiť z rozpočtu Únie.

(4)

V súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 a článkom 220 ods. 5 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (4) má náklady súvisiace s vypožičiavaním finančných prostriedkov na úvery poskytované na základe nariadenia (EÚ) 2021/241 znášať prijímajúci členský štát.

(5)

V rámci vykonávania diverzifikovanej stratégie Komisie v oblasti financovania zameranej na vykonávanie operácií vypožičiavania si v rámci NGEU a operácií riadenia dlhu v rámci NGEU sa už kapitál nezískava na základe jednotlivých transakcií. V rámci uvedeného modelu boli náklady na financovanie jasne identifikovateľné a spojené s konkrétnou transakciou vypožičiavania si a súvisiace náklady sa mohli previesť na prijímateľa úveru spolu s výnosmi vyplývajúcimi z transakcie vypožičiavania. V rámci diverzifikovanej stratégie financovania NGEU sa na rozdiel od toho úhrady v rámci NGEU majú financovať prostredníctvom jediného združeného súboru financovania zloženého z krátkodobých a dlhodobých nástrojov financovania, z ktorého sa čerpajú zdroje, keď treba prijímateľom uhradiť prostriedky. Diverzifikovanou stratégiou financovania sa zabezpečia najvýhodnejšie podmienky pri vypožičiavaní si značných súm finančných prostriedkov s rôznymi splatnosťami. Preto je potrebný prispôsobený prístup, aby bolo možné vypočítať a pripísať spoločné náklady súvisiace s každou úhradou na spravodlivom, nestrannom a transparentnom základe.

(6)

S cieľom zabezpečiť tento spravodlivý, nestranný a transparentný prístup by Komisia mala zaviesť spoločnú a jednotnú metodiku alokácie nákladov, ktorá by sa vzťahovala tak na úhrady súvisiace s úvermi, ako aj na úhrady súvisiace s vonkajšími pripísanými príjmami podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094.

(7)

Mala by sa použiť nová metodika alokácie nákladov, ktorou sa zabezpečí, aby nedochádzalo ku krížovému subvencovaniu nákladov jednej kategórie prijímateľov inou kategóriou. Náklady na vypožičané prostriedky priradené k úverom by sa mali v plnej miere pripísať členským štátom, ktoré dané úvery podľa nariadenia (EÚ) 2021/241 využívajú. Náklady na vypožičané prostriedky priradené k vonkajším pripísaným príjmom podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094 sa v plnej výške pripíšu rozpočtu Únie na základe skutočných nákladov, ktoré vznikli na získanie a uhradenie príslušného podielu na výnosoch rôznym prijímateľom. Táto metodika by mala pokrývať všetky náklady, ktoré vzniknú Komisii v súvislosti s vypožičiavaním si prostriedkov v rámci NGEU vrátane všetkých administratívnych nákladov, a mala by zabezpečovať, aby sa pre každú úhradu vypočítali rôzne kategórie nákladov.

(8)

V tejto metodike výpočtu a alokácie nákladov by sa mali rozlišovať tri kategórie nákladov. Prvou kategóriou sú náklady na financovanie, ktoré vyplývajú z úrokov a iných poplatkov, ktoré musí Komisia zaplatiť za jednotlivé nástroje emitované na financovanie príslušných úhrad. Druhou kategóriou sú náklady na riadenie likvidity, čo sú náklady, ktoré vznikli v dôsledku súm, ktoré sú dočasne držané na účtoch likvidity ako rezervy na krytie budúcich platieb. Treťou kategóriou sú administratívne náklady na budovanie a udržiavanie technických a prevádzkových kapacít na vykonávanie diverzifikovanej stratégie financovania.

(9)

Výpočet nákladov na financovanie, ktoré vyplývajú z dlhodobých transakcií vypožičiavania si, by mal byť odvodený od nákladov vyplývajúcich zo všetkých operácií vypožičiavania si vykonaných počas šesťmesačného obdobia, do ktorého spravidla patrí dátum úhrady. Toto rozdelenie nákladov na financovanie do šesťmesačných období je opodstatnené potrebou zabezpečiť, aby náklady na financovanie účtované v súvislosti s úhradou úzko súviseli s bežnými trhovými sadzbami v čase, keď k úhrade dôjde, a neboli založené na nákladoch na financovanie, ktoré vzniknú v určitom vzdialenom časovom období. Takto sa zabezpečí, aby sa nástroje financovania a súvisiace náklady alokovali do príslušných komponentov. Presná podoba združeného súboru nástrojov financovania sa stanoví až pri uzavretí šesťmesačného časového komponentu. To by malo umožniť uplatnenie rovnakých nákladov na financovanie na všetky súbežné úhrady priradené do rovnakého časového komponentu a zabezpečiť najmä spravodlivý, nestranný a transparentný prístup medzi členskými štátmi. Členské štáty a rozpočet EÚ pre vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094 by mali uhradiť svoj príslušný podiel. Zabráni sa tak svojvoľnosti alebo náhodnosti, ktorá charakterizovala tradičný systém back-to-back, v rámci ktorého náklady pre každého konkrétneho prijímateľa záviseli od podmienok, ktoré bolo možné získať v konkrétny deň, v ktorom došlo k vypožičaniu si prostriedkov. S výnimkou prvého časového komponentu, ktorý by sa mal vzťahovať na obdobie od 1. júna 2021 do 31. decembra 2021, by sa každý časový komponent mal vzťahovať na obdobie šiestich mesiacov začínajúce 1. januára alebo 1. júla. Aktívne obdobie posledného časového komponentu by sa malo skončiť 31. decembra 2026, čo znamená, že by existovalo jedenásť časových komponentov. Časové komponenty by mali zaniknúť vtedy, keď sa dosiahne úplné splatenie financovaných úhrad.

(10)

Zatiaľ čo úrokové sadzby účtované prijímateľom úverov budú stabilné, bude dochádzať k pravidelnému a marginálnemu prepočítavaniu sadzieb, keď bude potrebné nahradiť splatné nástroje v združenom súbore financovania. Komisia bude rozvíjať svoju schopnosť využívať deriváty, ako sú swapy, na riadenie akéhokoľvek zostávajúceho úrokového rizika a na to, aby dokázala ponúknuť členským štátom možnosť úverov s pevnou úrokovou sadzbou. Náklady na tento nástroj s pevnou úrokovou sadzbou by mali v plnej miere a výlučne znášať členské štáty využívajúce túto možnosť.

(11)

Sumy úhrad v rámci časového komponentu by sa mali rovnať sume nástrojov dlhodobého financovania priradenej do daného časového komponentu. Vo väčšine prípadov sa úhrady výnosov uskutočnia v tom istom časovom komponente, v ktorom dôjde k emisii nástrojov dlhodobého financovania použitých na získanie týchto výnosov, a do toho istého časového komponentu sa aj priradia. Nepredvídané oneskorenia pri úhradách však môžu viesť k situáciám, keď sa výnosy z dlhodobého financovania získali, no nemôžu byť uhradené podľa pôvodného plánu. V takom prípade sa úhrada môže oneskoriť a uskutočniť počas obdobia nasledujúceho časového komponentu. Ak sa však finančné prostriedky na tieto konkrétne potreby financovania už získali a priradili do predchádzajúceho časového komponentu, nemôžu sa v tomto časovom komponente použiť na iné potreby. Za týchto okolností by malo byť možné priradiť súvisiace úhrady do časového komponentu, do ktorého boli priradené nástroje financovania. Rovnako by malo byť možné priradiť nástroje dlhodobého financovania nasledujúceho časového komponentu do predchádzajúceho časového komponentu vtedy, keď suma nástrojov dlhodobého financovania uvedeného časového komponentu nepostačuje na pokrytie sumy úhrad.

(12)

Komisia bude zároveň musieť v rámci predchádzajúceho časového komponentu predvídať potreby v oblasti úhrad, ktoré vzniknú v ranom štádiu nasledujúceho časového komponentu. S cieľom riešiť takéto situácie a zabezpečiť, aby Komisia mala k dispozícii zdroje za výhodných podmienok na úhrady, ktoré sa uskutočnia v blízkosti prechodu medzi časovými komponentmi, by Komisia mala mať možnosť priradiť nástroje dlhodobého financovania do nasledujúceho časového komponentu.

(13)

Schopnosť riadiť likviditu operácií financovania prístupom ku krátkodobým výpožičkám a držbe hotovosti na prudenciálne účely je ústrednou a charakteristickou črtou diverzifikovanej stratégie financovania. Toto riadenie likvidity umožní Komisii uspokojiť všetky platobné potreby a prispôsobiť emisie trhovým podmienkam. Táto kapacita vedie k nákladom na získavanie výnosov prostredníctvom emisie krátkodobých cenných papierov a dočasnej držby určitých výnosov na účte likvidity s cieľom zaručiť schopnosť realizovať všetky platby na požiadanie. Týmto rozhodnutím by sa mal stanoviť základ pre výpočet týchto nákladov na likviditu a ich účtovanie na spravodlivom a nestrannom základe všetkým relevantným prijímateľom výnosov v priebehu daného roka.

(14)

Potreby úhrad prevyšujúce sumu nástrojov dlhodobého financovania alokovaných do príslušného časového komponentu alebo úrokové platby môžu mať za následok deficit likvidity v rámci určitého časového komponentu. Potreby úhrad, ktoré sú nižšie než suma nástrojov dlhodobého financovania alokovaných do príslušného časového komponentu alebo splátkové platby prijaté nástrojom NGEU v súvislosti s neuhradenými úhradami alokovanými do časového komponentu, môžu viesť k prebytku likvidity. Kompenzácia týchto prebytkov alebo deficitov likvidity je nevyhnutnou požiadavkou vykonávania stratégie financovania NGEU. Tieto náklady by nemali znášať príslušné časové komponenty, ale mali by sa izolovať a riadiť ako súčasť osobitných nákladov na riadenie likvidity. Je nevyhnutné ustanoviť mechanizmus na odčleňovanie nákladov vyplývajúcich z deficitov alebo prebytkov likvidity, aby ich mohol absorbovať širší program financovania vo forme nákladov na riadenie likvidity. Komisia by mala využívať komponent riadenia likvidity na vyrovnanie všetkých kladných alebo záporných hotovostných zostatkov v rámci časových komponentov vo vzťahu k celkovej sume úhrad.

(15)

Vykonávanie diverzifikovanej stratégie financovania si vyžaduje nadobudnutie nových kapacít potrebných na získanie čo najvýhodnejšieho prístupu na kapitálové trhy a zabezpečenie nepretržitej a účinnej údržby takejto infraštruktúry. To zahŕňa náklady potrebné na vedenie účtov likvidity, na získanie kapacity na organizovanie aukcií pokladničných poukážok a dlhopisov EÚ a na zavedenie nových interných kapacít na spracovanie údajov. Takéto náklady, ktoré vyplývajú priamo z vykonávania operácií vypožičiavania si a úhrad v rámci NGEU, by sa mali považovať za režijné náklady, v ktorých rámci sa rozlišuje medzi nákladmi súvisiacimi so zriadením a s údržbou infraštruktúry vypožičiavania si a platieb v rámci NGEU. Tieto náklady by mali byť obsiahnuté v nákladoch na službu v rámci administratívnej réžie.

(16)

Náklady na službu v rámci administratívnej réžie v sebe kombinujú všetky administratívne náklady, ktoré vznikli priamo pri vykonávaní NGEU. Tieto náklady vznikajú buď ako náklady na zriadenie, náklady súvisiace s jednorazovými výdavkami na budovanie určitých prevádzkových kapacít alebo ako opakujúce sa náklady, ktoré sú nevyhnutnými nákladmi priamo priraditeľnými operáciám v rámci NGEU a ktoré vznikajú v priebehu času.

(17)

Zatiaľ čo opakujúce sa náklady by mali tvoriť hlavnú časť pravidelných ročných nákladov účtovaných k úhradám, ktoré sa uskutočňujú v danom roku, náklady na zriadenie by sa mali účtovať ako jednorazové výdavky.

(18)

Administratívne náklady zahrnuté do nákladov na službu v rámci administratívnej réžie by mali byť obmedzené na uzavretý zoznam nákladov, ktoré priamo súvisia s NGEU. Súhrnné náklady na službu v rámci administratívnej réžie predstavujú veľmi obmedzenú časť súhrnných nákladov na operácie NGEU. Ak by sa v budúcnosti vyskytla oprávnená potreba rozšíriť zoznam administratívnych nákladov, Komisia by najprv uskutočnila náležité konzultácie vrátane konzultácií s expertmi z členských štátov. Takéto konzultácie by sa uskutočnili aj pred úpravou iných aspektov tejto metodiky, ktoré budú mať vplyv na náklady, ktoré znáša rozpočet Únie alebo členské štáty.

(19)

Proces fakturácie ex post by mal byť navrhnutý tak, aby zabezpečoval návratnosť nákladov počínajúc rokom 2022 až do okamihu, keď náklady v súvislosti s operáciami vypožičiavania si a riadenia dlhu v rámci NGEU prestanú vznikať.

(20)

Komisia by mala vydať potvrdenie o každej úhrade, či už ide o vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094 alebo o úvery poskytnuté členským štátom na základe nariadenia (EÚ) 2021/241 (ďalej len „úvery RRF“).

(21)

Úvery na základe nariadenia (EÚ) 2021/241 sa majú vykonávať za štandardných finančných podmienok (splatnosť a profil splácania) pre každú úhradu realizovanú v prospech členských štátov. V prípade úhrad týkajúcich sa vonkajších pripísaných príjmov podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094 by potvrdenie malo byť hlavným dokladom určujúcim tieto finančné podmienky pre rozpočet EÚ. Potvrdením sa má stanoviť nárok na úhradu nákladov na základe ním stanovených finančných podmienok. Tieto podmienky by mali zahŕňať dátum úhrady, sumu finančnej podpory, dátum platieb nákladov na financovanie vonkajších pripísaných príjmov podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2020/2094.

(22)

Vhodnými odkazmi v dohodách o pôžičkách podpísaných členskými štátmi sa objasní, že náklady na úhrady sa určia uplatnením metodiky stanovenej v tomto rozhodnutí.

(23)

Metodikou alokácie nákladov sa určuje metóda výpočtu nákladov na vypožičiavanie si, ktoré znáša rozpočet v súlade s článkom 5 ods. 2 prvým pododsekom rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2020/2053 a členské štáty v súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/241. Preto predstavuje dojednanie na riadenie operácií vypožičiavania si a poskytovania úverov v zmysle článku 5 ods. 3 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2020/2053 a článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(24)

S cieľom zabezpečiť jednotnú alokáciu nákladov v rámci balíka na podporu obnovy NGEU by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. júna 2021. Keďže toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať na transakcie vypožičiavania si a úhrad v rámci NGEU, ku ktorým došlo pred nadobudnutím jeho účinnosti, malo by nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto rozhodnutie by sa malo začať uplatňovať na úvery na základe nariadenia (EÚ) 2021/241 s členskými štátmi po tom, ako nadobudnú platnosť príslušné úverové dohody,