(1)

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve, ktorý bol podpísaný 7. decembra 1944 v Chicagu a ktorý upravuje medzinárodnú leteckú dopravu (ďalej len „Chicagsky dohovor“), nadobudol platnosť 4. apríla 1947. Týmto dohovorom bola zriadená Medzinárodná organizácia civilného letectva (ďalej len „ICAO“).

(2)

Členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Chicagskeho dohovoru a zmluvnými štátmi ICAO, pričom Únia má v niektorých orgánoch ICAO štatút pozorovateľa.

(3)

Rada ICAO môže v súlade s článkom 54 Chicagskeho dohovoru prijať medzinárodné normy (ďalej len „normy“) a odporúčané postupy pre letectvo a označiť ich za prílohy k Chicagskemu dohovoru (ďalej len „prílohy ICAO“), najmä pokiaľ ide o bezpečnosť civilného letectva.

(4)

Podľa článku 90 Chicagskeho dohovoru každá príloha ICAO alebo každá zmena prílohy ICAO má nadobudnúť účinnosť v lehote troch mesiacov po jej predložení zmluvným štátom ICAO alebo na konci dlhšieho obdobia, ktoré určí Rada ICAO, pokiaľ v danej lehote nevyjadrí nesúhlas väčšina zmluvných štátov ICAO.

(5)

Prijaté normy, ktoré nadobudli účinnosť, sú záväzné pre všetky zmluvné štáty ICAO vrátane všetkých členských štátov Únie v súlade s obmedzeniami stanovenými v Chicagskom dohovore a v rámci nich.

(6)

Podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru každý zmluvný štát ICAO, ktorý považuje za nevykonateľné vyhovieť vo všetkých ohľadoch akejkoľvek norme alebo plne zosúladiť svoje predpisy alebo postupy s takouto zmenenou normou, alebo ktorý považuje za potrebné prijať predpisy alebo postupy, ktoré sa v nejakom ohľade líšia od predpisov alebo postupov stanovených určitou normou, musí bezodkladne oznámiť ICAO rozdiely medzi svojimi vlastnými predpismi alebo postupmi a predpismi alebo postupmi zavedeným danou normou. V prípade zmien noriem platí, že každý štát, ktorý neuskutoční príslušné zmeny svojich predpisov alebo postupov, to oznámi Rade ICAO do šesťdesiatich dní od prijatia zmeny normy alebo uvedie opatrenia, ktoré navrhuje prijať.

(7)

Z dôvodu vnútorných pravidiel ICAO, najmä lehôt na oznamovanie rozdielov stanovených organizáciou ICAO pre zmluvné štáty ICAO pokiaľ ide o normy, ako aj počtu rozdielov v oblasti bezpečnosti letectva, ktoré sa musia každý rok oznámiť, je zložité včas pre každý nahlasovaný rozdiel stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie, v rozhodnutí Rady na základe článku 218 ods. 9 zmluvy. Normy prijaté Radou ICAO v oblasti bezpečnosti letectva sa okrem toho do veľkej miery týkajú záležitostí, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie. Je preto efektívne a vhodné, aby sa stanovil rámec pre kritériá a postup, ktoré sa majú dodržiavať pri oznamovaní rozdielov v súvislosti s normami v oblasti bezpečnosti letectva, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti členských štátov podľa Chicagskeho dohovoru.

(8)

Vzhľadom na osobitosť sektora bezpečnosti letectva v porovnaní s inými sektormi, ktorými sa zaoberá ICAO, najmä na vysoký počet noriem, ktoré v tomto sektore prijíma Rada ICAO, a na počet rozdielov, ktoré sa musia každoročne oznamovať, sa toto rozhodnutie týka len oblasti bezpečnosti letectva s cieľom zefektívniť procesy a efektívne spracúvať početné oznámenia. Na úrovni ICAO sa normy bezpečnosti letectva uvádzajú najmä v prílohách ICAO 1, 6, 8, 14, 18 a 19. Na úrovni Únie sa na požiadavky obsiahnuté v týchto normách vzťahuje najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (1), a vykonávacie a delegované akty prijaté na jeho základe, najmä nariadenia Komisie (EÚ) č. 1178/2011 (2), (EÚ) č. 748/2012 (3), (EÚ) č. 965/2012 (4), (EÚ) č. 139/2014 (5), (EÚ) č. 452/2014 (6), (EÚ) č. 1321/2014 (7) a (EÚ) č. 2015/640 (8), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 (9) a (EÚ) č. 376/2014 (10).

(9)

Toto rozhodnutie by sa okrem toho malo obmedziť na pozície, ktoré sa majú v mene Únie zaujať v rámci ICAO v oblastiach, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie.

(10)

Rozdiely v porovnaní s normami prijatými Radou ICAO môžu vyplývať z práva Únie v dôsledku prijatia novej alebo zmenenej normy uvedenou Radou alebo zo zmeny práva Únie. V prípade takýchto rozdielov by pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, mala byť založená na písomnom dokumente, ktorý Komisia včas predloží Rade na prerokovanie a schválenie.

(11)

Rozdiely v porovnaní s normami prijatými Radou ICAO v oblasti bezpečnosti letectva môžu vyplývať aj z vnútroštátnych opatrení prijatých podľa článku 71 nariadenia (EÚ) 2018/1139 v prípade naliehavých nepredvídateľných okolností, ak sa tieto opatrenia líšia od noriem a vyžadujú si preto oznámenie rozdielov organizácii ICAO podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru. Z tohto dôvodu je tiež vhodné, aby sa v tomto rozhodnutí vymedzil postup, ktorý sa má dodržiavať pri definovaní takýchto rozdielov. Uvedený postup by mal závisieť od rozsahu a trvania prijatých vnútroštátnych opatrení v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality a mal by členským štátom umožniť, aby bezodkladne splnili svoje medzinárodné záväzky podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru. Týmto postupom by nemali byť dotknuté podmienky a postup stanovené v článku 71 nariadenia (EÚ) 2018/1139.

(12)

Rozdiely oznamované organizácii ICAO by mali byť v relevantných prípadoch založené najmä na informáciách poskytnutých Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva v súlade s článkom 90 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1139. Oznamované by mali byť vo formáte vymedzenom organizáciou ICAO vo formulári ICAO na oznamovanie súladu alebo rozdielov (Form on Notification of Compliance With or Differences) alebo – ak tak požaduje ICAO – prostredníctvom elektronického systému oznamovania rozdielov (Electronic Filing of Differences). Ak sa na základe tohto rozhodnutia pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, stanoví v písomnom dokumente, ktorý Komisia predloží Rade na prerokovanie a schválenie, v takomto dokumente by sa v prípade potreby a na individuálnom základe malo uviesť, či by sa členským štátom mala pri oznamovaní dotknutých rozdielov poskytnúť flexibilita. Komisia by sa okrem toho mala usilovať začať s prípravou takéhoto dokumentu čo najskôr, aby bolo na takúto prípravu dosť času vrátane akýchkoľvek vhodných konzultácií na úrovni expertov.

(13)

Vykonávanie tohto rozhodnutia by nemalo viesť k porušeniu záväzkov členských štátov podľa práva Únie alebo ich medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z Chicagskeho dohovoru, najmä pokiaľ ide o dodržanie lehoty na oznámenie rozdielov organizácii ICAO.

(14)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať počas obmedzeného obdobia, a to do obdobia po zasadnutí Rady ICAO, ktoré sa uskutoční po najbližšom zasadnutí zhromaždenia ICAO, aby Rada mohla posúdiť účinnosť tohto rozhodnutia a na základe návrhu Komisie rozhodnúť o tom, či predĺži jeho uplatňovanie alebo ho inak zmení,