(1)

Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je postupne eliminovať odhadzovanie úlovkov v rybolove Únie zavedením povinnosti vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu, a v Stredozemnom mori aj úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú minimálne veľkosti.

(2)

V súlade s článkom 15 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa povinnosť vylodiť úlovky pri rybolove druhov žijúcich pri morskom dne v Stredozemnom mori uplatňuje na druhy charakterizujúce daný rybolov najneskôr od 1. januára 2017 a na všetky ostatné druhy najneskôr od 1. januára 2019.

(3)

Plány pre odhadzovanie úlovkov prijaté Komisiou podľa nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 môžu obsahovať špecifikácie uvedené v článku 15 ods. 5 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 vrátane stanovenia minimálnych ochranných referenčných veľkostí.

(4)

Článkom 15a nariadenia (ES) č. 1967/2006 a článkom 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1241 sa Komisia splnomocňuje, aby na účely prijatia plánov pre odhadzovanie úlovkov a pre druhy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, stanovila minimálne ochranné referenčné veľkosti s cieľom zabezpečiť ochranu juvenilných jedincov morských organizmov. Podľa uvedených článkov sa minimálne ochranné referenčné veľkosti môžu v prípade potreby odchyľovať od veľkostí stanovených v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) 2019/1241.

(5)

Na základe odporúčania, ktoré predložilo Taliansko, po konzultácii s Poradnou radou pre Stredozemné more a s prihliadnutím na odporúčanie výboru STECF a nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) 2019/1241 sa delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/3 (4) na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2022 stanovil plán pre odhadzovanie úlovkov venušiek rodu Venus (Venus spp.) v talianskych pobrežných vodách. Uplatňovanie zníženej minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti pre venušky rodu Venus stanovenej na 22 mm však bolo obmedzené na jeden rok, do 31. decembra 2020. Zároveň bola do 31. decembra 2022 udelená výnimka z dôvodu vysokej miery prežitia úlovkov venušiek rodu Venus, ktoré nedosahujú minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť.

(6)

Taliansko je jediným členským štátom s priamym hospodárskym záujmom na love venušiek rodu Venus v talianskych pobrežných vodách geografických podoblastí GFCM 9, 10, 17 a 18. Taliansko 2. marca 2020 predložilo spoločné odporúčanie, ktorým požiadalo o predĺženie platnosti výnimky z minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti stanovenej v nariadení (EÚ) 2020/3 pre populáciu venušiek rodu Venus do 31. decembra 2022.

(7)

Spoločné odporúčanie predložené Talianskom preskúmal so zreteľom na ciele a zámery uvedené v článkoch 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2019/1241 výbor STECF (STECF 20-01) (5).

(8)

Výbor STECF skonštatoval, že z dĺžkovej štruktúry úlovkov (2017 až 2019) uvedenej v novom spoločnom odporúčaní vyplýva, že od prvého uplatňovania nižšej minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti v roku 2017 na základe delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2376 (6) (z 25 na 22 mm) v niektorých oblastiach regiónu Marche došlo v rámci populácie k nárastu abundancie jedincov väčších ako 22 mm. Výbor STECF okrem toho dospel k záveru, že v oblastiach, pre ktoré sú k dispozícii dostatočné informácie, je stav populácií podľa všetkého stabilný alebo sa zlepšuje. Výbor STECF z toho vyvodil záver, že riadiaci plán obsahuje ustanovenia, ktoré budú z hľadiska regulovania výlovu v populáciách venušiek rodu Venus pravdepodobne účinnejšie než podmienky z obdobia pred rokom 2017. Okrem toho výbor STECF dospel k záveru, že znížená minimálna ochranná referenčná veľkosť venušiek rodu Venus je tak ako doposiaľ väčšia ako veľkosť pri dosiahnutí pohlavnej zrelosti (zistená ako 15 až 17 mm), a teda je pravdepodobné, že nebude mať negatívny vplyv na reprodukčnú schopnosť populácie a že jej vplyv na výlov juvenilných jedincov bude minimálny.

(9)

Komisia zastáva názor, že na základe informácií, ktorými momentálne disponuje, t. j. informácií v spoločnom odporúčaní a posúdeniach výboru STECF (STECF 19-02 a 20-01), je výnimka z minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti v súlade s cieľmi udržateľného výlovu v populáciách venušiek rodu Venus v talianskych pobrežných vodách. Hoci výbor STECF uviedol, že informácie o regiónoch Marche a Apúlia boli menej úplné, Komisia zastáva názor, že štruktúra populácie venušiek rodu Venus v týchto regiónoch sa za posledné dva roky zlepšila a existujú dôkazy o dobrej úrovni doplnenia týchto populácií. Komisia zastáva názor, že keďže navrhovaná znížená minimálna ochranná referenčná veľkosť venušiek rodu Venus je tak ako doposiaľ väčšia ako veľkosť pri dosiahnutí pohlavnej zrelosti (zistená ako 15 až 17 mm), jej vplyv na výlov mladých jedincov bude minimálny, čo je v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2019/1241. Zníženie minimálnej ochrannej referenčnej veľkosti prispelo aj k zníženiu vplyvu rybolovných činností na morské ekosystémy vzhľadom na to, že umožnila výrazne znížiť používanie dredží v danej oblasti. Na základe uvedených skutočností sa zdá, že navrhovaná znížená ochranná referenčná veľkosť je v súlade s požiadavkami stanovenými pre technické opatrenia v článku 15 a článku 18 nariadenia (EÚ) 2019/1241. Vzhľadom na uvedené závery je vhodné udeliť požadovanú výnimku do 31. decembra 2022. Komisia okrem toho uviedla, že Taliansko bude v súlade so svojím národným riadiacim plánom pozorne monitorovať populácie venušiek rodu Venus prostredníctvom výročných správ, ktoré sa majú zasielať Komisii.

(10)

Opatrenia navrhované v spoločnom odporúčaní sú v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(11)

Nariadenie (EÚ) 2020/3 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Keďže opatrenia stanovené v tomto nariadení majú priamy vplyv na ekonomické činnosti súvisiace s rybolovom a plánovaním rybárskeho hospodárskeho roka plavidiel Únie, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,