1.

Bod 2.1.1 sa nahrádza takto:

„Princíp

Zložky živočíšneho pôvodu, ktoré sa môžu vyskytovať v kŕmnych surovinách a v kŕmnych zmesiach, sa zisťujú na základe typických, mikroskopicky identifikovateľných vlastností ako svalové vlákna a iné časti mäsa, chrupavky, kosti, rohovina, srsť, štetiny, krv, guľôčky mlieka, kryštály laktózy, perie, vaječné škrupiny, rybie kosti a šupiny.“

2.

Bod 2.1.2.1.3.2 sa nahrádza takto:

„Glycerol (neriedený, viskozita: 1 490 cP) alebo preparačné činidlo s rovnocennými vlastnosťami na prípravu natívneho preparátu.“

3.

Bod 2.1.2.2.2 sa nahrádza takto:

„Mlecie zariadenie: nôž alebo rotorový mlyn. Ak sa používa rotorový mlyn, nesmú sa v ňom používať sitá s veľkosťou ôk ≤ 0,5 mm.“

4.

Bod 2.1.2.2.3 sa nahrádza takto:

„Sitá so štvorcovými okami so šírkou 0,25 mm a 1 mm. S výnimkou predbežného preosievania vzorky by priemer sít nemal presahovať 10 cm, aby sa zabránilo strate materiálu. Kalibrácia sít sa nevyžaduje.“

5.

Do bodu 2.1.2.2 sa dopĺňajú tieto body:

6.

Bod 2.1.3.1 sa nahrádza takto:

„Odber vzoriek

Používa sa reprezentatívna vzorka odobraná podľa postupov stanovených v prílohe I k tomuto nariadeniu.“

7.

Bod 2.1.3.3.1 sa nahrádza takto:

„Sušenie vzoriek: vzorky s obsahom vlhkosti > 14 % sa pred manipuláciou vysušia podľa prílohy III k tomuto nariadeniu.“

8.

Bod 2.1.3.3.2 sa nahrádza takto:

„Predbežné preosievanie vzoriek: s cieľom zhromaždiť informácie o možnej kontaminácii krmiva z okolitého prostredia sa odporúča vopred preosiať granulované a jadrové krmivo sitom s veľkosťou ôk 1 mm a následne pripraviť, analyzovať a osobitne nahlasovať dve vzniknuté frakcie, ktoré sa musia považovať za samostatné vzorky.“

9.

V bode 2.1.3.3.4 sa posledný odsek nahrádza takto:

„Sediment sa zachytáva na filtračnom papieri umiestnenom do lievika, aby sa umožnilo oddelenie zostávajúceho tetrachlóreténu a zároveň zabránilo usadzovaniu tuku do sedimentu. Sediment sa vysuší. Odporúča sa následne odvážiť sediment (s presnosťou na 0,001 g) s cieľom kontrolovať krok sedimentácie. Napokon sa sediment preoseje sitom s veľkosťou ôk 0,25 mm a vzniknuté dve frakcie sa zanalyzujú, pokiaľ sa nepovažuje za potrebné ďalšie preosievanie.“

10.

Prvá veta bodu 2.1.4.1 sa nahrádza takto:

„Mikroskopické podložné sklíčka sa pripravia zo sedimentu a, podľa úvahy osoby vykonávajúcej analýzu, buď z flotátu, alebo zo suroviny.“

11.

Bod 2.1.4.2 vrátane schém č. 1 a č. 2 sa nahrádza takto:

„Vývojový diagram pozorovania na účely zisťovania živočíšnych častíc v kŕmnych zmesiach a v kŕmnych surovinách

Pripravené mikroskopické podložné sklíčka sa pozorujú v súlade s vývojovými diagramami pozorovania, ktoré sú stanovené v schémach č. 1 a č. 2.

Mikroskopické pozorovania sa uskutočňujú pomocou kombinovaného mikroskopu, pričom sa pozoruje sediment a podľa úvahy osoby vykonávajúcej analýzu buď na flotáte, alebo na surovine. Pre hrubšie frakcie možno okrem kombinovaného mikroskopu použiť aj stereoskopický mikroskop. Celá plocha mikroskopického podložného sklíčka sa preskúma pri rôznom zväčšení. Presné vysvetlenia, ako používať vývojové diagramy pozorovania, sú podrobne opísané v štandardných operačných postupoch (SOP), ktoré stanovilo a na svojom webovom sídle uverejnilo Referenčné laboratórium EÚ pre živočíšne proteíny v krmivách (EURL-AP).

Minimálny počet podložných sklíčok, ktoré sa majú pozorovať, treba dôsledne dodržať v každom kroku vývojového diagramu pozorovania s výnimkou prípadu, keď celý materiál frakcie neumožňuje dosiahnutie stanoveného počtu podložných sklíčok, napríklad ak sa nezíska žiadny sediment. Na zaznamenanie počtu častíc sa použije najviac 6 podložných sklíčok na jednotlivé stanovenia.

V prípade, že sa na flotáte alebo surovine pripravia ďalšie podložné sklíčka s použitím špecifickejšieho vyfarbovacieho činidla, ako je stanovené v bode 2.1.2.1.4, s cieľom podrobnejšie charakterizovať štruktúry (napr. častice peria, srsti, svalov alebo krvi), ktoré boli zistené na podložných sklíčkach pripravených s použitím iných preparačných činidiel, ako je stanovené v bode 2.1.2.1.3, počet častíc sa počíta na základe najviac 6 podložných sklíčok na jednotlivé stanovenia vrátane dodatočných podložných sklíčok so špecifickejším preparačným činidlom.

Osoba vykonávajúca pozorovanie môže na účely uľahčenia identifikácie povahy a pôvodu častíc využiť podporné nástroje, ako sú napr. podporné systémy na rozhodovanie, knižnice snímok a referenčné vzorky.

(schéma č. 1 a schéma č. 2 sa vzťahujú na prvé a druhé stanovenie; *: suchozemské stavovce, ryby)

(schéma č. 1 a schéma č. 2 sa vzťahujú na prvé a druhé stanovenie; *: suchozemské stavovce, ryby)

„

12.

Bod 2.1.4.3 sa nahrádza takto:

„Počet stanovení

Stanovenia sa vykonávajú na rôznych podvzorkách, pričom každá z nich má hmotnosť 50 g.

Ak sa po prvom stanovení, ktoré sa vykonalo v súlade s vývojovým diagramom pozorovania uvedeným v schéme č. 1, nezistili žiadne živočíšne častice, ďalšie stanovenie nie je potrebné a výsledky analýzy sa nahlasujú s použitím terminológie stanovenej v bode 2.1.5.1.

Ak sa po prvom stanovení, ktoré sa vykonalo v súlade s vývojovým diagramom pozorovania uvedeným v schéme č. 1, zistila jedna alebo viaceré živočíšne častice danej povahy (t. j. suchozemské stavovce alebo ryby) a povaha zistených častíc potvrdí deklarovaný obsah vzorky, druhé stanovenie nie je potrebné. Ak je počet živočíšnych častíc danej povahy zistený počas prvého stanovenia vyšší ako 5, za každú živočíšnu povahu sa nahlasuje výsledok analýzy s použitím terminológie stanovenej v bode 2.1.5.3. Inak sa výsledok analýzy nahlasuje za každú živočíšnu povahu s použitím terminológie stanovenej v bode 2.1.5.2.

V ostatných prípadoch vrátane prípadov, keď laboratóriu nebol deklarovaný obsah, sa vykoná druhé stanovenie z novej podvzorky.

Ak je po druhom stanovení, ktoré sa vykonalo v súlade s vývojovým diagramom pozorovania uvedeným v schéme č. 2, celkový počet živočíšnych častíc danej povahy zistený počas dvoch stanovení vyšší ako 10, za každú živočíšnu povahu sa nahlasuje výsledok analýzy s použitím terminológie stanovenej v bode 2.1.5.3. Inak sa výsledok analýzy nahlasuje za každú živočíšnu povahu s použitím terminológie stanovenej v bode 2.1.5.2.“

13.

Bod 2.1.5 sa nahrádza takto:

„Vyjadrenie výsledkov

Pri nahlasovaní výsledkov laboratórium uvedie druh materiálu, na ktorom sa analýza uskutočnila (sediment, flotát alebo surovina). V správe sa jasne uvedie počet vykonaných stanovení a či sa nevykonalo preosievanie frakcií pred prípravou podložných sklíčok v súlade s posledným odsekom bodu 2.1.3.3.4.

Laboratórna správa musí obsahovať aspoň informáciu o prítomnosti zložiek pochádzajúcich zo suchozemských stavovcov a z rýb.

Jednotlivé situácie sa oznamujú takto: