DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2020/1303

zo 14. júla 2020,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o kritériá, ktoré by mal orgán ESMA zohľadniť pri určení toho, či je centrálna protistrana usadená v tretej krajine systémovo dôležitá alebo sa pravdepodobne stane systémovo dôležitou pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (1), a najmä na jeho článok 25 ods. 2a druhý pododsek,

keďže:

(1)

Pri posudzovaní miery systémového rizika, ktoré centrálna protistrana z tretej krajiny predstavuje pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, by orgán ESMA mal zvážiť škálu objektívnych kvantitatívnych a kvalitatívnych aspektov, ktoré odôvodňujú jeho rozhodnutie o uznaní centrálnej protistrany z tretej krajiny ako centrálnej protistrany Tier 1 alebo centrálnej protistrany Tier 2. Mal by takisto zohľadniť všetky podmienky, za ktorých Komisia mohla prijať rozhodnutie o rovnocennosti. Pri posudzovaní rizikového profilu centrálnej protistrany z tretej krajiny musí orgán ESMA zvážiť najmä objektívne a transparentné kvantitatívne ukazovatele činnosti, pokiaľ ide o obchodnú činnosť vykonávanú v súvislosti s účastníkmi zúčtovania usadenými v Únii alebo denominovanú v menách Únie, a to v čase posúdenia. Zatiaľ čo orgán ESMA musí celostne zvážiť obchodnú činnosť centrálnej protistrany, v jeho posúdení by sa malo odrážať riziko, ktoré by konkrétna centrálna protistrana mohla predstavovať pre finančnú stabilitu Únie.

(2)

Pri bližšom určení kritérií, ktoré má orgán ESMA zohľadniť pri stanovení stupňa, do ktorého sa zaradí centrálna protistrana z tretej krajiny, by sa mala zvážiť povaha transakcií zúčtovaných centrálnou protistranou vrátane ich zložitosti, rizikového profilu a priemernej splatnosti, ako aj transparentnosť a likvidita príslušných trhov a miera, v akej sú zúčtovacie činnosti centrálnej protistrany denominované v EUR alebo iných menách Únie. V tejto súvislosti môžu osobitné charakteristiky týkajúce sa niektorých zmlúv o produktoch, ako sú zmluvy o poľnohospodárskych produktoch kótované a realizované na regulovaných trhoch v tretích krajinách, ktoré sa vzťahujú na trhy, ktoré z veľkej časti slúžia domácim nefinančným protistranám v danej tretej krajine, ktoré prostredníctvom týchto zmlúv riadia svoje obchodné riziká, predstavovať pre zúčtovacích členov a miesta obchodovania v Únii zanedbateľné riziko, pretože majú nízky stupeň systémového prepojenia so zvyškom finančného systému.

(3)

Krajiny, kde pôsobí centrálna protistrana, rozsah služieb, ktoré poskytuje, vlastnosti finančných nástrojov, ktoré zúčtováva, ako aj zúčtované objemy sú objektívnymi ukazovateľmi zložitosti obchodnej činnosti centrálnej protistrany. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. a) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by preto orgán ESMA mal zvážiť vlastnícku, obchodnú a podnikovú štruktúru centrálnej protistrany, ako aj rozsah, povahu a zložitosť zúčtovacích služieb, ktoré centrálna protistrana ponúka, a mieru, do akej sú uvedené služby dôležité pre zúčtovacích členov a klientov (ďalej len „účastníci zúčtovania“) usadených v Únii. Zatiaľ čo systémový význam centrálnej protistrany by sa mal posudzovať celostne, orgán ESMA by mal osobitne zohľadniť podiel obchodnej činnosti centrálnej protistrany vykonanej v menách Únie, ako aj podiel obchodnej činnosti centrálnej protistrany pochádzajúci od účastníkov zúčtovania usadených v Únii. Pokiaľ ide o centrálnu protistranu, pri ktorej existuje väčšia pravdepodobnosť, že má systémový význam pre Úniu, je dôležité, aby orgán ESMA posúdil štruktúru a vlastníctvo skupiny, ktorej súčasťou môže byť táto centrálna protistrana, aby sa určilo, či sú ohrozené záujmy Únie. Okrem toho by sa mala posúdiť aj rozvinutosť, likvidita a transparentnosť trhov, ktorým centrálna protistrana poskytuje služby, aby orgán ESMA mohol lepšie pochopiť riziko pre zúčtovacích členov usadených v Únii pri vykonávaní aukcie v rámci riadenia zlyhania.

(4)

Základné imanie centrálnej protistrany a finančné zdroje viazané účastníkmi zúčtovania, ako aj druh a povaha nimi poskytnutého kolaterálu, sú základnými prvkami, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní schopnosti centrálnej protistrany odolávať akémukoľvek nepriaznivému vývoju. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by preto orgán ESMA mal mať prehľad o finančných zdrojoch, ktoré má centrálna protistrana k dispozícii v prípade zlyhania alebo v prípade nesúvisiacom so zlyhaním. Orgán ESMA by mal takisto zvážiť zabezpečenú, nezabezpečenú, viazanú, neviazanú, financovanú alebo nefinancovanú povahu týchto zdrojov, ako aj prostriedky, ktoré centrálna protistrana používa na zabezpečenie právnej istoty a dôvery, pokiaľ ide o vyrovnanie platieb, ktoré vykonáva, a kolaterál, ktorý musí riešiť. Orgán ESMA by napokon mal zvážiť existenciu, povahu a účinok rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií uplatňovaného na centrálne protistrany v jurisdikcii, v ktorej pôsobí centrálna protistrana žiadajúca o uznanie. Takéto rámce pre ozdravenie a riešenie krízových situácií by sa mali posudzovať na základe medzinárodne dohodnutých usmernení a kľúčových atribútov. Pri zvažovaní rizika vyrovnania a likvidity by mal orgán ESMA v prípade tých centrálnych protistrán, ktoré pravdepodobne majú systémový význam, venovať osobitnú pozornosť tomu, aký bezpečný je ich prístup k likvidite, ako aj tlakom na likviditu v menách Únie. Zatiaľ čo bezpečnosť platieb a vyrovnaní by sa mohla posilniť použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo iných moderných technológií, orgán ESMA by mal venovať pozornosť dodatočnému riziku, ktoré tieto moderné technológie môžu priniesť centrálnej protistrane, najmä pokiaľ ide o kybernetické riziko.

(5)

Povaha podmienok uložených centrálnou protistranou na účastníkov zúčtovania, aby mali prístup k jej službám, a vzájomné väzby medzi uvedenými účastníkmi zúčtovania majú vplyv na spôsob, akým môže byť centrálna protistrana ovplyvnená nepriaznivou udalosťou vo vzťahu k uvedeným účastníkom zúčtovania. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. c) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by preto orgán ESMA mal v maximálnej možnej miere zistiť totožnosť účastníkov zúčtovania centrálnej protistrany, najmä ak uvedená centrálna protistrana poskytuje služby účastníkom zúčtovania usadeným v Únii. Orgán ESMA by mal takisto určiť relevantný podiel na trhu alebo relatívny význam účastníkov zúčtovania alebo skupín účastníkov zúčtovania v rámci uvedenej centrálnej protistrany. Pokiaľ je to potrebné na posúdenie vplyvu, ktorý by to mohlo mať na štruktúru zúčtujúceho členstva, orgán ESMA by mal posúdiť podmienky a možnosti, na základe ktorých centrálna protistrana poskytuje prístup k svojim zúčtovacím službám. Pokiaľ ide o centrálnu protistranu, ktorá môže mať systémový význam pre Úniu, orgán ESMA by mal posúdiť, či sú právne požiadavky a požiadavky na obozretné podnikanie, ktoré centrálna protistrana ukladá svojim zúčtovacím členom, dostatočne prísne.

(6)

V prípade narušenia centrálnej protistrany sa účastníci zúčtovania možno budú musieť priamo alebo nepriamo spoliehať na poskytovanie podobných alebo rovnakých služieb inými centrálnymi protistranami. S cieľom posúdiť relatívny význam centrálnej protistrany, ktorá žiada o uznanie, by preto orgán ESMA mal pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. d) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 určiť, či účastníci zúčtovania môžu nahradiť niektoré alebo všetky zúčtovacie služby, ktoré poskytuje uvedená centrálna protistrana, službami, ktoré poskytujú iné centrálne protistrany, najmä ak tieto alternatívne centrálne protistrany majú povolenie alebo sú uznané v Únii. Ak zúčtovací členovia a klienti usadení v Únii môžu zúčtovávať určité produkty, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, len v jednej centrálnej protistrane z tretej krajiny, orgán ESMA by mal veľmi pozorne zvážiť systémový význam uvedenej centrálnej protistrany.

(7)

Centrálne protistrany môžu byť mnohorako spojené s inými finančnými infraštruktúrami, ako sú napríklad iné centrálne protistrany alebo centrálne depozitáre cenných papierov. Narušenie týchto spojení môže nepriaznivo ovplyvniť dobré fungovanie centrálnej protistrany. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. e) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by preto orgán ESMA mal posúdiť rozsah spojení centrálnej protistrany s inými infraštruktúrami finančného trhu alebo finančnými inštitúciami, ktorý by mohol ovplyvniť finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov. Orgán ESMA by pritom mal týmto spojeniam a prepojeniam so subjektmi nachádzajúcimi sa v Únii venovať osobitnú pozornosť. Orgán ESMA by mal napokon identifikovať a posúdiť povahu služieb, ktoré centrálna protistrana zabezpečuje externe, ako aj riziko, ktoré by takéto dohody mohli predstavovať pre centrálnu protistranu, ak by akokoľvek došlo k prerušeniu alebo narušeniu jej činnosti.

(8)

Ak sa na základe objektívnych kvantitatívnych ukazovateľov určí významná expozícia zúčtovacích členov a klientov usadených v Únii voči centrálnej protistrane, orgán ESMA by mal pri každom kritériu posúdiť dodatočné prvky. Čím viac týchto ukazovateľov centrálna protistrana spĺňa, o to vyššia je pravdepodobnosť, že orgán ESMA dospeje k záveru, že uvedená centrálna protistrana má systémový význam pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

(9)	Toto delegované nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, aby sa zabezpečilo čo najskoršie uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2099 (2),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Povaha, veľkosť a zložitosť obchodnej činnosti centrálnej protistrany

1. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. a) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 orgán ESMA posúdi tieto prvky:

a)	krajiny, kde centrálna protistrana poskytuje alebo má v úmysle poskytovať služby;

b)	rozsah, v akom centrálna protistrana okrem zúčtovacích služieb poskytuje aj iné služby;

c)	typ finančných nástrojov, ktoré centrálna protistrana zúčtováva alebo má zúčtovávať;

d)	či finančné nástroje, ktoré centrálna protistrana zúčtováva alebo má zúčtovávať, podliehajú zúčtovacej povinnosti podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

priemerné hodnoty zúčtovávané centrálnou protistranou za jeden rok na týchto úrovniach:

i)	úroveň centrálnej protistrany;

ii)	úroveň každého zúčtovacieho člena, ktorý je subjektom usadeným v Únii alebo subjektom, ktorý je súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii;

iii)	úroveň zúčtovacích členov usadených mimo Únie alebo zúčtovacích členov, ktorí nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii, ak títo zúčtovací členovia zúčtovávajú v mene klientov a nepriamych klientov usadených v Únii, a to úhrnom;

f)	či centrálna protistrana dokončila posúdenie svojho rizikového profilu na základe medzinárodne dohodnutých noriem alebo inak, použitá metodika a výsledok posúdenia.

2. Na účely odseku 1 písm. e) orgán ESMA osobitne posúdi tieto hodnoty:

a)	v prípade transakcií s cennými papiermi [vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (3)]: hodnota otvorených pozícií alebo otvoreného záujmu;

b)	v prípade derivátových transakcií obchodovaných na regulovanom trhu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4): hodnota otvoreného záujmu alebo obratu;

c)	v prípade transakcií s mimoburzovými (OTC) derivátmi: hrubá a čistá nesplatená nominálna hodnota.

Tieto hodnoty sa posudzujú podľa meny a podľa triedy aktív.

3. Ak sa uplatňuje akýkoľvek z ukazovateľov uvedených v článku 6, orgán ESMA posudzuje okrem prvkov uvedených v odseku 1 tohto článku aj tieto prvky:

a)	vlastnícka štruktúra centrálnej protistrany;

b)	ak centrálna protistrana patrí do tej istej skupiny ako iná infraštruktúra finančného trhu, ako je napríklad iná centrálna protistrana alebo centrálny depozitár cenných papierov: podniková štruktúra skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana;

c)	či centrálna protistrana poskytuje zúčtovacie služby klientom alebo nepriamym klientom usadeným v Únii prostredníctvom zúčtovacích členov usadených mimo Únie;

d)	povaha, rozvinutosť a likvidita trhov, ktorým poskytuje služby, a úroveň dostupných informácií o primeraných cenových údajoch pre účastníkov trhu a všetky všeobecne akceptované a spoľahlivé zdroje tvorby cien;

e)	či sú uverejnené kotácie, nákupné a predajné ceny pred obchodovaním a veľkosti obchodných záujmov;

f)	či je uverejnená cena, objem a čas transakcií vykonaných alebo uzatvorených na trhoch a mimo trhov, na ktorých centrálna protistrana poskytuje služby.

Článok 2

Vplyv zlyhania alebo narušenia centrálnej protistrany

1. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 orgán ESMA posúdi tieto prvky:

a)	základné imanie vrátane nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany;

druh a hodnota kolaterálu, ktorý centrálna protistrana prijala a má v držbe, uplatnené zníženia hodnoty, zodpovedajúca metodika zníženia hodnoty, meny, v ktorých je kolaterál denominovaný, a rozsah, v akom kolaterál poskytujú subjekty, ktoré sú usadené v Únii alebo ktoré sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii;

c)	maximálna výška marží vybraných centrálnou protistranou v jeden deň počas obdobia 365 dní pred posúdením orgánom ESMA;

maximálna výška marží vybraných centrálnou protistranou v jeden deň počas obdobia 365 dní pred posúdením orgánom ESMA od každého zúčtovacieho člena, ktorý je subjektom usadeným v Únii alebo subjektom, ktorý je súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii, v prípade potreby podľa triedy aktív alebo oddeleného fondu pre prípad zlyhania;

e)	v prípade potreby pre každý fond centrálnej protistrany pre prípad zlyhania: maximálne príspevky do fondu pre prípad zlyhania, ktoré centrálna protistrana požadovala a mala v držbe v jeden deň počas obdobia 365 dní pred posúdením orgánom ESMA;

v prípade potreby pre každý fond centrálnej protistrany pre prípad zlyhania: maximálne príspevky do fondu pre prípad zlyhania, ktoré centrálna protistrana požadovala a mala v držbe v jeden deň počas obdobia 365 dní pred posúdením orgánom ESMA od každého zúčtovacieho člena, ktorý je subjektom usadeným v Únii alebo subjektom, ktorý je súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii;

g)	odhadovaná najväčšia platobná povinnosť za jeden deň spolu a v každej mene Únie, ktorá by bola spôsobená zlyhaním jedného alebo dvoch najväčších jednotlivých zúčtovacích členov (a ich pridružených subjektov) za extrémnych, ale realistických trhových podmienok;

h)	celková suma likvidných finančných zdrojov a suma likvidných finančných zdrojov za každú menu Únie, ktoré má k dispozícii centrálna protistrana, rozdelená podľa druhu zdrojov vrátane hotovostných vkladov či viazaných alebo neviazaných zdrojov;

i)	suma likvidných finančných zdrojov viazaných v centrálnej protistrane subjektmi usadenými v Únii alebo subjektmi, ktoré sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii.

2. Ak sa uplatňuje akýkoľvek z ukazovateľov uvedených v článku 6, orgán ESMA posudzuje okrem prvkov uvedených v odseku 1 tohto článku aj tieto prvky:

a)	totožnosť poskytovateľov likvidity usadených v Únii alebo poskytovateľov likvidity, ktorí sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii;

b)	priemerné a maximálne súhrnné denné hodnoty prijatých a odoslaných platieb v menách Únie;

c)	rozsah, v akom sa peniaze centrálnej banky používajú na zúčtovanie a platbu, alebo či sa na zúčtovanie alebo platbu používajú iné subjekty;

d)	rozsah, v akom centrálna protistrana vo svojom zúčtovacom/platobnom procese používa technológie, ako je napríklad technológia distribuovanej databázy transakcií;

e)	plán ozdravenia centrálnej protistrany;

f)	režim riešenia krízových situácií uplatniteľný na centrálnu protistranu;

g)	či bola pre uvedenú centrálnu protistranu zriadená skupina pre krízové riadenie.

Článok 3

Štruktúra zúčtujúceho členstva centrálnej protistrany

1. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. c) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 orgán ESMA posúdi tieto prvky:

a)	zúčtujúce členstvo a, ak sú tieto informácie k dispozícii, či a ktorí klienti alebo nepriami klienti usadení v Únii alebo klienti, ktorí sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii, využívajú zúčtovacie služby centrálnej protistrany, ako aj

b)	rôzne dostupné možnosti prístupu k zúčtovacím službám centrálnej protistrany (vrátane rôznych modelov členstva a modelov priameho prístupu pre klientov), všetky podmienky pre udelenie, odmietnutie alebo ukončenie prístupu.

2. Ak sa uplatňuje akýkoľvek z ukazovateľov uvedených v článku 6, orgán ESMA osobitne posudzuje okrem prvkov uvedených v odseku 1 tohto článku všetky právne požiadavky alebo požiadavky na obozretné podnikanie uložené centrálnou protistranou na zúčtovacích členov na účel prístupu k jej zúčtovacím službám.

Článok 4

Alternatívne zúčtovacie služby poskytované inými centrálnymi protistranami

1. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. d) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 orgán ESMA posúdi, či zúčtovací členovia a klienti usadení v Únii môžu mať prístup k niektorým alebo všetkým zúčtovacím službám poskytovaným centrálnou protistranou prostredníctvom iných centrálnych protistrán a či majú tieto centrálne protistrany povolenie alebo sú uznané podľa článkov 14 a 25 uvedeného nariadenia.

2. Ak sa uplatňuje akýkoľvek z ukazovateľov uvedených v článku 6, orgán ESMA okrem prvkov uvedených v odseku 1 tohto článku posúdi aj to, či sa služby poskytované centrálnou protistranou týkajú určitej triedy derivátov, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Článok 5

Vzťahy, vzájomná závislosť alebo iné interakcie centrálnej protistrany

1. Pri zohľadnení kritéria stanoveného v článku 25 ods. 2a písm. e) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 orgán ESMA posúdi rozsah funkcií, služieb alebo činností, ktoré centrálna protistrana zabezpečuje externe.

2. Ak sa uplatňuje akýkoľvek z ukazovateľov uvedených v článku 6, orgán ESMA posudzuje okrem prvkov uvedených v odseku 1 tohto článku aj tieto prvky:

a)	možné účinky, ktoré by nespôsobilosť poskytovateľa externe zabezpečovaných funkcií, služieb alebo činností splniť svoje záväzky vyplývajúce z dohôd o externom zabezpečovaní činností mala na Úniu alebo jeden či viacero jej členských štátov;

b)	či centrálna protistrana poskytuje služby miestam obchodovania usadeným v Únii;

či má centrálna protistrana dohody o interoperabilite alebo dohody o vzájomnom urovnaní portfólií s centrálnymi protistranami usadenými v Únii, alebo prepojenia s inými infraštruktúrami finančného trhu nachádzajúcimi sa v Únii, ako sú napríklad centrálne depozitáre cenných papierov alebo platobné systémy, či účasť v nich.

Článok 6

Ukazovatele minimálnej expozície zúčtovacích členov a klientov usadených v Únii voči centrálnej protistrane

1. Ukazovatele na účely článkov 1 až 5 sú tieto:

maximálny otvorený záujem transakcií s cennými papiermi vrátane transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov alebo derivátov obchodovaných na burze denominovaných v menách Únie, ktoré centrálna protistrana zúčtovala počas obdobia jedného roka pred posúdením alebo zamýšľala zúčtovať počas obdobia jedného roka po posúdení, predstavuje viac ako 1 000 miliárd EUR;

b)	maximálna nesplatená nominálna hodnota transakcií s OTC derivátmi denominovanými v menách Únie, ktoré centrálna protistrana zúčtovala počas obdobia jedného roka pred posúdením alebo zamýšľala zúčtovať počas obdobia jedného roka po posúdení, predstavuje viac ako 1 000 miliárd EUR;

priemerná súhrnná maržová požiadavka a príspevky do fondu pre prípad zlyhania v prípade účtov vedených v centrálnej protistrane zúčtovacími členmi, ktorí sú subjektmi usadenými v Únii alebo subjektmi, ktoré sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii, vypočítané centrálnou protistranou na čistom základe na účtovnej úrovni zúčtovacích členov za obdobie dvoch rokov pred posúdením, predstavujú viac ako 25 miliárd EUR;

odhadovaná najväčšia platobná povinnosť, ku ktorej sa zaviazali subjekty usadené v Únii alebo subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny podliehajúcej konsolidovanému dohľadu v Únii, vypočítaná za obdobie jedného roka pred posúdením, ktorá by bola spôsobená zlyhaním aspoň dvoch najväčších jednotlivých zúčtovacích členov a ich pridružených subjektov za extrémnych, ale realistických trhových podmienok, predstavuje viac ako 3 miliardy EUR.

Na účely písmena d) uvedená platobná povinnosť zahŕňa záväzky vo všetkých menách Únie, prevedené v prípade potreby na EUR.

2. Orgán ESMA môže na základe kritérií bližšie určených v článkoch 1 až 5 stanoviť, že centrálna protistrana z tretej krajiny je centrálnou protistranou Tier 2, len ak je splnený aspoň jeden z ukazovateľov uvedených v odseku 1.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. júla 2020

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. V. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2099 z 23. októbra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy a príslušné orgány na povoľovanie centrálnych protistrán a požiadavky na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 322, 12.12.2019, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).