(1)

V máji 2014 Komisia uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 470/2014 (2) (ďalej len „pôvodné opatrenia“) konečné antidumpingové clo na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“).

(2)

V auguste 2015, po opätovnom absorpčnom prešetrovaní podľa článku 12 základného nariadenia, Komisia pôvodné opatrenia zmenila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/1394 (3). Individuálne antidumpingové clá sa pohybujú v rozpätí od 17,5 % do 75,4 %. Na všetky ostatné spoločnosti sa vzťahuje antidumpingové clo platné pre celú krajinu vo výške 67,1 % (ďalej len „platné opatrenia“).

(3)

Komisia v máji 2014 v samostatných konaniach uložila vyrovnávacie clá v rozsahu od 3,2 % do 17,1 % (4).

(4)

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných opatrení (5) združenie EU Pro Sun Glass (ďalej len „žiadateľ“), ktoré zastupuje výrobcov predstavujúcich viac než 25 % celkovej výroby solárneho skla v Únii, 13. februára 2019 požiadalo o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (ďalej len „žiadosť o revízne prešetrovanie“). Žiadateľ tvrdil, že uplynutie platnosti pôvodných opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) Komisia 14. mája 2019 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti platných opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Obdobie revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“) sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018. Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Predovšetkým oslovila žiadateľa, známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, známych neprepojených dovozcov, používateľov prešetrovaného výrobku v Únii a orgány ČĽR.

(8)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany okrem toho dostali možnosť požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach (ďalej len „úradník pre vypočutie“).

(9)

Jeden z výrobcov z Únie požiadal, aby sa s jeho názvom zaobchádzalo dôverne, pretože účasť skupiny, do ktorej patrí, na prešetrovaní by mohla mať negatívny dosah na podnikateľskú činnosť danej skupiny v Číne a mohla by viesť k odvetným opatreniam zo strany jej zákazníkov. Komisia túto žiadosť preskúmala. Dospela k záveru, že samotné pôsobenie danej skupiny v Číne predstavuje len neurčité nebezpečenstvo, ktoré nie je dostatočné na to, aby sa prejavilo vo forme konkrétnej hrozby odvetných opatrení. V tejto súvislosti nebol útvarom Komisie predložený žiadny dôkaz. Okrem toho sa žiadna z podnikateľských činností skupiny v Číne netýkala podnikania so solárnym sklom. Komisia sa preto rozhodla žiadosť zamietnuť.

(10)

Spoločnosť sa v tejto otázke obrátila na úradníka pre vypočutie. Úradník pre vypočutie potvrdil rozhodnutie Komisie o zamietnutí, pretože dospel k záveru, že žiadosť o anonymnosť vychádzala z domnienok o možných odvetných opatreniach, a nie zo skutočných hrozieb pre spoločnosť alebo skupinu, a pretože spoločnosť nepredložila žiadne nové skutočnosti ani informácie, ktorými by odôvodnila zmenu pôvodného rozhodnutia.

(11)

Niekoľko zainteresovaných strán požiadalo o vypočutie útvarmi Komisie. Dňa 9. januára 2020 sa uskutočnilo vypočutie medzi Komisiou a dvomi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Dňa 11. februára 2020 sa uskutočnilo vypočutie skupiny REC Group, spoločnosti Solitek a združenia EU ProSun zastupujúceho viacerých používateľov. Vypočutia sa týkali tvrdení rôznych zainteresovaných strán, ktoré sú podrobnejšie opísané v oddieloch 4 až 6 o ujme a záujme Únie.

(12)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už zrealizovala. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho objemu výroby a predaja podobného výrobku, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Vzorku tvorili dvaja výrobcovia z Únie, ktorých výroba predstavovala vyše 80 % výroby prešetrovaného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Jedinú pripomienku predložil žiadateľ, ktorý k vzorke vyjadril súhlasné stanovisko. Vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie. Tvoria ju tieto dve spoločnosti:

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, a vyzvala ich, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní.

(15)

Žiadni neprepojení dovozcovia v Únii nespolupracovali.

(16)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(17)

V príslušnej lehote sa neprihlásila nijaká spoločnosť z ČĽR. Jedna spoločnosť z ČĽR poslala oneskorené podanie, ale nakoniec nespolupracovala.

(18)

Komisia preto informovala orgány ČĽR verbálnou nótou z 24. mája 2019, že pri skúmaní pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu plánuje pristúpiť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Orgány ČĽR na verbálnu nótu nereagovali.

(19)

Komisia zaslala dotazníky vláde ČĽR (ďalej len „čínska vláda“) a dvom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Čínska vláda dotazník nevyplnila. Obaja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dotazník vyplnili.

(20)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 18 základného nariadenia, Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(21)

Keďže pri začatí prešetrovania boli dostupné dostatočné dôkazy nasvedčujúce existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda dotazník nevyplnila a v stanovenej lehote nebolo predložené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(22)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne vybrala Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia.

(23)

Komisia 14. júna 2019 formou poznámky (ďalej len „poznámka zo 14. júna“) oznámila zainteresovaným stranám relevantné zdroje, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenej poznámke poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe solárneho skla. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt potvrdila svoj úmysel vybrať ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Turecko. Komisia nedostala k poznámke zo 14. júna nijaké pripomienky.

(24)

Komisia 17. februára 2020 formou ďalšej poznámky (ďalej len „poznámka zo 17. februára“) oznámila zainteresovaným stranám relevantné zdroje, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty pri použití Turecka ako reprezentatívnej krajiny. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk na základe dostupných informácií o spoločnosti Sisecam/Trakya, výrobcu v reprezentatívnej krajine. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(25)

Komisia 26. mája 2020 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať v platnosti antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky predložil žiadateľ, t. j. združenie EU ProSun, a združenie European Solar Manufacturing Council (ďalej len „ESMC“), ktoré zastupuje výrobné odvetvie Únie v oblasti fotovoltických modulov.

(26)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. 9. júna 2020 sa uskutočnilo vypočutie medzi Komisiou a dvomi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

(27)

Prešetrovaným výrobkom je solárne sklo pozostávajúce z kaleného sodno-vápenatého tabuľového skla s obsahom železa menej ako 300 ppm, so solárnou priepustnosťou viac ako 88 % (meranou podľa AM 1,5 300 – 2 500 nm), s odolnosťou proti teplu do 250 °C (meranou podľa normy EN 12150), odolnosťou proti tepelnému šoku Δ 150 K (meranou podľa normy EN 12150) a mechanickou pevnosťou 90 N/mm2 alebo vyššou (meranou podľa normy EN 1288-3), v súčasnosti patriace pod číselný znak KN ex 7007 19 80 (kódy TARIC 7007198012, 7007198018, 7007198080 a 7007198085), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „prešetrovaný výrobok“, bežne označovaný ako „solárne sklo“).

(28)

Solárne sklo môže mať vzor alebo môže byť bez vzoru, môže mať priehľadný alebo difúzny povrch, prípadne môže mať rôzne opracované hrany. Môže mať rôzne vzory na oboch stranách alebo sa vzor môže nachádzať len na jednej strane. Solárne sklo môže mať navŕtané otvory a takisto môže byť potlačené, napríklad keramickými farbami. Povrch skla môže byť ošetrený pomocou rôznych technológií. Najbežnejšia je antireflexná povrchová úprava aplikovaná pred procesom kalenia alebo po ňom. Ďalšie technológie umožňujú povrchovú úpravu solárneho skla nanášaním tenkých funkčných vrstiev, ktoré zabezpečujú vlastnosti ako vyššia svetelná priepustnosť, samočistenie, odolnosť proti znečisteniu alebo tvrdosť.

(29)

Solárne sklo je jedným z komponentov na výrobu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a modulov s tenkým fotovoltickým filmom na výrobu elektrickej energie (ďalej len „fotovoltické moduly“ alebo „FV moduly“), ako aj plochých kolektorov fototermickej energie, ktoré sa používajú napríklad na ohrev vody (ďalej len „fototermické moduly“). Používa sa aj pri stavbe skleníkov (tzv. záhradnícke sklo alebo skleníkové sklo).

(30)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, solárne sklo vyrábané a predávané výrobným odvetvím Únie v Únii, solárne sklo vyrábané a predávané na domácom trhu v ČĽR a solárne sklo dovážané do Únie z ČĽR majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké konečné použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(31)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia, a ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(32)

Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny čínsky vyvážajúci výrobca. Žiadny z nich nepredložil nijaké informácie v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Rovnako nijaký vyvážajúci výrobca nepredložil vyplnený dotazník.

(33)

Čínska vláda nepredložila vyplnený dotazník ani sa nevyjadrila k dôkazom v spise predloženým žiadateľom vrátane „Pracovného dokumentu útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (ďalej len „správa“) (7).

(34)

Komisia 24. mája a 25. júna 2019 oznámila čínskej vláde, že vzhľadom na nespoluprácu vývozcov/výrobcov v ČĽR zamýšľa založiť svoje zistenia na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia takisto zdôraznila, že zistenia založené na dostupných skutočnostiach môžu byť pre dotknutú stranu menej priaznivé, a vyzvala ju, aby predložila pripomienky. Čínska vláda nepredložila žiadne pripomienky.

(35)

Preto boli v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu uvedené ďalej založené na dostupných skutočnostiach. Komisia konkrétne vychádzala z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie a zo štatistík založených na údajoch poskytnutých Komisii členskými štátmi v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“) a štatistík Eurostatu. Komisia navyše použila ďalšie zdroje verejne dostupných informácií, ako sú databázy Global Trade Atlas (8) (ďalej len „GTA“) a Orbis Bureau van Dijk (9) (ďalej len „Orbis“).

(36)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „[n]ormálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(37)

Ale podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „[a]k sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(38)

Ako sa bližšie vysvetľuje v oddiele 3.2.2, Komisia v tomto prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(39)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje: „Výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(40)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(41)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(42)

Na základe tohto ustanovenia Komisia vydala správu o krajine týkajúcu sa Číny (pozri odôvodnenie 33, poznámku pod čiarou č. 7), v ktorej sa preukazuje existencia značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy, ktoré v čase začatia prešetrovania obsahoval vyšetrovací spis, ktorého súčasťou bola správa. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(43)

V žiadosti o revízne prešetrovanie predloženej žiadateľom boli poskytnuté dodatočné dôkazy o výrazných deformáciách v odvetví solárneho skla v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ktoré dopĺňajú správu. Tieto dôkazy sa týkajú rôznych deformácií a uvádzajú sa ďalej v oddieloch 3.2.2.2 až 3.2.2.8.

(44)

Ako sa uvádza v odôvodnení 33, čínska vláda nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise k prípadu (vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ) o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(45)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku.

(46)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“ . Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“  (10). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (11).

(47)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nemožno oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“ , bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (12) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom Číny. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej však voľne pôsobia trhové sily.

(48)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (13). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(49)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.2.5) (14).

(50)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík zosúladiť svoju činnosť s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby primárne posudzovali ekonomické výhody daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.2.8) (15). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako sú akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (16).

(51)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (17). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (18).

(52)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (19).

(53)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(54)

Komisia má vzhľadom na nespoluprácu Číny obmedzené informácie o vlastníckej štruktúre spoločností pôsobiacich v odvetví solárneho skla v ČĽR.

(55)

Pokiaľ ide o štátne vlastníctvo, dvaja najväčší čínski výrobcovia solárneho skla, spoločnosti Xinyi Solar Holdings a Flat Glass Group, sú súkromné subjekty, zatiaľ čo viacero z ďalších významných výrobcov vrátane spoločností Dongguan CSG (súčasť CSG Holding), Luoyang Glass a CNBM predstavuje štátom vlastnené podniky.

(56)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch, ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v odvetví štátom vlastnených podnikov (20). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (21). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví solárneho skla, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.2.4.

(57)

Pokiaľ ide o vykonávanie dozoru a usmerňovania zo strany štátu v odvetví solárneho skla, príslušná analýza sa uvádza v oddieloch 3.2.2.4 a 3.2.2.5. Vysoká miera kontroly a zasahovania vlády do odvetvia solárneho skla, ako sa opisuje ďalej, bráni aj súkromným výrobcom v tomto odvetví, aby fungovali na základe podmienok voľného trhu.

(58)

Vzhľadom na vysokú mieru zasahovania vlády do odvetvia solárneho skla a vzhľadom na vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví sa aj súkromným výrobcom bráni vo fungovaní na základe trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v odvetví solárneho skla totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa uvádza v oddiele 3.2.2.5.

(59)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátnych podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (22), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (23)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (24). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (25). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane odvetvia solárneho skla. Považovalo sa teda za preukázané, že tieto pravidlá sa uplatňujú aj na výrobcov solárneho skla a na dodávateľov ich vstupov.

(60)

Prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do finančných trhov (pozri aj oddiel 3.2.2.8), ako aj do poskytovania surovín a vstupov má dodatočný rušivý vplyv na trh (26).

(61)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.2.2.8), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (27). Preto prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví solárneho skla a iných sektoroch (ako je finančný sektor a sektor vstupov) umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(62)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a určuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (28).

(63)

V 13. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR (ďalej len „13. päťročný plán“), ktorý sa týka rokov 2016 – 2020, a teda aj ORP, sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových výrobných odvetví, akým je aj solárne energetické odvetvie. 13. päťročný plán je nástupcom 12. päťročného plánu, v ktorom bolo odvetvie solárneho skla podporované ako kľúčová oblasť pre rozvoj výroby.

(64)

V kapitole 30 13. päťročného plánu je vyjadrený záväzok čínskej vlády „[budovať] moderný energetický systém“. V oddiele 1 uvedenej kapitoly sa konkrétne uvádzajú jednoznačné dôkazy, že čínska vláda naďalej považuje odvetvie solárneho skla za podporované odvetvie. V oddiele 1 sa konkrétne uvádza, že „[čínska vláda] bude pokračovať v stimulovaní rozvoja […] fotovoltickej energie“ a že „[čínska vláda] zlepší politiky na podporu výroby elektriny zo […] solárnej […] energie“. Takisto sa v kontexte projektov energetického rozvoja bude optimalizovať „rozvoj […] fotovoltickej energie v severných, severovýchodných a severozápadných regiónoch a v pobrežných oblastiach“. Tieto výňatky poukazujú na to, že čínska vláda pokračuje aj v podporovaní odvetvia solárneho skla, čo je kľúčové pre rozvoj solárneho energetického odvetvia.

(65)

Rôzne typy skla sa uvádzajú aj v 13. pláne v oblasti stavebných materiálov, napríklad kremenné sklo a výrobky vysokej čistoty, vysokovýkonné multifunkčné sklo s povrchovou úpravou, technológia prípravy elektrochromického/termochromického skla, technológia prípravy sklených výrobkov obsahujúcich fotovoltickú a fototermickú štruktúru a funkciu.

(66)

V roku 2018 čínska vláda vydala nové regulačné opatrenia týkajúce sa fotovoltických zariadení: oznámenie o fotovoltickej výrobe elektriny z roku 2018 (označuje sa ako „politika 531“, keďže oznámenie bolo vydané 31. mája 2018). V rámci týchto opatrení sa zachovávajú subvencie, ale s určitými obmedzeniami. V rámci tejto politiky čínska vláda výrazne znížila kvótu na novú solárnu kapacitu za rok, ktorá je oprávnená na štátne subvencie.

(67)

Ekologický rozvoj sa podporuje aj v stratégii Made in China 2025 (ďalej len „MIC2025“). Výroba skla je v rámci stratégie MIC2025 podporovaná a konkrétne je zaradená v katalógu „štyroch základných prvkov“ priemyselného rozvoja na rok 2016 (MIC2025), a to v kapitole 9 Nové materiály, pododdiele II Kľúčové základné materiály: pod číslom 24 sa uvádzajú sklené materiály a pod číslom 29 kremenné sklo a výrobky vysokej čistoty.

(68)

Solárne sklo sa preto považuje za súčasť podporovaného odvetvia.

(69)

Okrem toho v rozhodnutí č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní „dočasných ustanovení o podpore reštrukturalizácie priemyslu“ (ktoré sa spoločne s dočasnými ustanoveniami o podpore reštrukturalizácie priemyslu označujú ako „rozhodnutie č. 40“) sa uvádza, že čínska vláda bude aktívne podporovať rozvoj nových energetických odvetví a urýchlenie rozvoja solárnej energie (29), nariaďuje finančným inštitúciám poskytovať úverovú podporu len podporovaným projektom a zaväzuje sa k vykonávaniu „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“ (30).

(70)

Ďalej sa v rozhodnutí č. 9 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (ďalej len „rozhodnutie č. 9“) čínska vláda a verejné agentúry „aktívne povzbudzujú“, aby „usmerňovali rozvoj relevantných výrobných odvetví a optimalizovali modernizáciu priemyselnej štruktúry“. V bode 12 ods. 2 rozhodnutia č. 9 je osobitná zmienka o stimulovaní výroby „ultračíreho plaveného skla pre solárne energetické odvetvie“. Uvedené rozhodnutie, ktoré platilo do roku 2020, bolo v roku 2019 nahradené rozhodnutím č. 29 Národnej komisie pre rozvoj a reformy o uverejnení a vykonávaní katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (vydanie z roku 2019), v ktorom sa v bode 12 ods. 2 uvádza rovnaká informácia.

(71)

Napokon v štátnej koncepcii strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020), ktorá zahŕňa ORP, sa uvádza záväzok „dať na prvé miesto financovanie politiky“, „povzbudzovať finančné inštitúcie, aby poskytovali preferenčnú úverovú podporu významným štátnym vedeckým a technickým industrializačným projektom“, „vyzývať finančné inštitúcie, aby zlepšili a posilnili finančné služby pre podniky v oblasti vyspelých technológií“ a „zaviesť preferenčné daňové politiky na podporu rozvoja podnikov pôsobiacich v oblasti vyspelých technológií“. Keďže prinajmenšom niektorí z vyvážajúcich výrobcov solárneho skla spĺňajú podmienky „podniku s vyspelými a novými technológiami“, táto štátna koncepcia je ďalším potvrdením skutočnosti, že odvetvie solárneho skla je podporovaným odvetvím.

(72)

Čínska vláda podľa všetkého usmerňuje rozvoj celého solárneho energetického odvetvia, a teda aj odvetvie solárneho skla, čo je v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc. Prostredníctvom týchto politických nástrojov a smerníc čínska vláda riadi a kontroluje prakticky všetky aspekty rozvoja a fungovania odvetvia solárneho skla.

(73)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby solárneho skla. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(74)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny a to v neposlednom rade aj z toho dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (31).

(75)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (32). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (33). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (34).

(76)

Na výrobcov solárneho skla sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov z oblasti konkurzného a majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali. Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na užívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy, ktoré vychádzajú z dostupných dôkazov, sa podľa všetkého v plnej miere vzťahujú aj na odvetvie solárneho skla. So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že v odvetví solárneho skla existuje diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva.

(77)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (35). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (36). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (37). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v Číne.

(78)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie solárneho skla nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie solárneho skla teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(79)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(80)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (38), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (39), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (40). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (41).

(81)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu (42) vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(82)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom.

(83)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (43). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(84)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(85)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom pôsobenia síl voľného trhu, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(86)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(87)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v záujme liberalizácie trhu, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený zásadnými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(88)

Neboli predložené žiadne dôkazy, že odvetvia solárneho skla by sa uvedené zásahy vlády do finančného systému nemali dotýkať. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(89)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému, ako sú opísané v oddieloch 3.2.2.2 – 3.2.2.5, ako aj v časti A správy, platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.2.2.6 – 3.2.2.8 a v časti B správy.

(90)

Na výrobu solárneho skla je potrebná široká škála vstupov. Vzhľadom na nespoluprácu zo strany Číny boli dostupné len obmedzené informácie o vstupoch, ktoré kupujú výrobcovia v Číne. V prípade, že výrobcovia solárneho skla nakupujú/kontrahujú vstupy v Číne, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(91)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné používať predajné ceny prešetrovaného výrobku na domácom trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili v predmetnom prešetrovaní žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(92)

Analýza uvedená v oddieloch 3.2.2.2 až 3.2.2.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní Číny do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní osobitne do odvetvia solárneho skla, preukázala, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(93)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(94)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(95)

Komisia v poznámke zo 14. júna a v poznámke zo 17. februára, ktoré sa uvádzajú v oddiele 1.3.5, informovala zainteresované strany, že ako vhodnú reprezentatívnu krajinu použije Turecko. Zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky.

(96)

Turecko je klasifikované ako krajina na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, keďže Svetová banka ho zaraďuje do kategórie krajín „s vyššími strednými príjmami“. Jedinou ďalšou krajinou, ktorá sa rovnako zaraďuje do kategórie krajín „s vyššími strednými príjmami“ a zároveň sa v nej vyrába prešetrovaný výrobok, je Malajzia, kde sa nachádzajú dvaja výrobcovia prešetrovaného výrobku. Na rozdiel od Turecka však o žiadnej spoločnosti v Malajzii neboli verejne dostupné finančné údaje.

(97)

Zo skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii, vyplynulo, že v Turecku bol jeden výrobca prešetrovaného výrobku: spoločnosť Sisecam/Trakya. Komisia okrem toho dokázala získať verejne dostupné finančné výkazy tejto spoločnosti prostredníctvom databázy Orbis.

(98)

Komisia dôkladne analyzovala všetky príslušné údaje dostupné v spise k výrobným faktorom v Turecku a skonštatovala tieto skutočnosti:

(99)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch. Ako už bolo uvedené, Komisia konštatovala, že o tureckom vyvážajúcom výrobcovi Sisecam/Trakya boli verejne dostupné finančné výkazy, ktoré bolo možné použiť ako náhradu na určenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(100)

So zreteľom na uvedenú analýzu a údaje dostupné v spise Komisia použila údaje Turecka a tureckej spoločnosti Sisecam/Trakya, aby stanovila príslušné výrobné a predajné náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(101)

Ako sa uvádzalo v poznámke zo 14. júna a v poznámke zo 17. februára, Komisia analyzovala všetky dostupné údaje o výrobných faktoroch a s cieľom určiť normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa rozhodla použiť tieto zdroje a hodnoty:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade solárneho skla

(102)

Solárne sklo si pri výrobnom procese zvyčajne vyžaduje rad surovín s nízkym obsahom železa. Výroba sa začína roztavením týchto surovín s drveným sklom v žiaruvzdornej nádrži pri teplote približne 1 500 °C. Roztavené sklo sa potom formuje (valcuje) medzi dvoma oceľovými/zliatinovými valcami chladenými vodou. Tieto valce môžu mať negatívny odtlačok vzoru, ktorý sa prenesie na roztavené sklo. Alternatívnym spôsobom je formovanie pomocou foriem obsahujúcich roztavený cín (výroba plaveného skla). Vytvára sa tak spojitý nekonečný sklený pás. Tento pás sa v kontinuálnom alebo diskontinuálnom procese (na linke alebo mimo nej) reže na jednotlivé veľkosti. Po narezaní nečíreného skla sa obrúsia hrany, sklo sa premyje a potom prechádza kalením. Pred kalením alebo po kalení sa môže na sklo rôznymi metódami aplikovať funkčná vrstva. Táto vrstva môže zvýšiť priepustnosť svetla alebo abrazívnu odolnosť, prípadne odolnosť proti znečisteniu. Konečný výrobok môže mať prípadne aj antireflexnú povrchovú úpravu. Na štruktúru nákladov na solárne sklo majú výrazný vplyv náklady na suroviny, najmä na piesok a energiu.

(103)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v oddiele 3.2.2 dospela k záveru, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia z dôvodu existencie výrazných deformácií nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že vývozné ceny sú ovplyvnené rovnakými deformáciami. Podobne boli vylúčené aj údaje o dovoze do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (52). Podľa ustanovení článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné. Po vyňatí ČĽR zostal dovoz z iných tretích krajín do značnej miery reprezentatívny a pohyboval sa v rozmedzí od 70 % do 100 % z celkového objemu dovozu do Turecka s výnimkou jednej suroviny (53), ktorej dovoz predstavoval 21 %, pričom sa naďalej považoval za reprezentatívny.

(104)

S cieľom stanoviť normálnu hodnotu je podľa metodiky Komisie potrebné k týmto dovozným cenám bežne pripočítať dovozné clo výrobných faktorov a materiálov dovážaných do Turecka, ako aj náklady na vnútroštátnu dopravu. Vzhľadom na zistenia uvedené v odôvodneniach 116 a 117, ako aj na povahu tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa zameriava skôr na zistenie, či dumping v období revízneho prešetrovania pokračoval, ako na zistenie jeho presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy na zohľadnenie dovozných ciel a vnútroštátnej dopravy nie sú potrebné, pretože takýmito úpravami by sa normálna hodnota len zvýšila, čím by sa zvýšilo aj dumpingové rozpätie.

(105)

Úrad TurkStat uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia použila najnovšie dostupné štatistické údaje (2016) o priemerných nákladoch práce v odvetví 23 podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, bežne nazývanej NACE, ktoré zahŕňajú náklady práce v sklárskom spracovateľskom priemysle (54).

(106)

Cenu elektrickej energie pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Turecku uverejňuje úrad TurkStat vo svojich pravidelných tlačových správach. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie v príslušnom pásme spotreby v kuruşoch/kWh (55) uverejnené 26. marca 2019 (vzťahujúce sa na obdobie revízneho prešetrovania) (56).

(107)

Cenu zemného plynu pre spoločnosti v Turecku uverejňuje úrad TurkStat vo svojich pravidelných tlačových správach. Komisia použila príslušné ceny pre priemyselných používateľov z tlačovej správy zverejnenej 26. marca 2019 (vzťahujúce sa na obdobie revízneho prešetrovania) (57).

(108)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) druhého pododseku základného nariadenia „[v]ytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(109)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov o spoločnosti Sisecam/Trakya preto Komisia stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou v závislosti od vyrábaného modelu.

(110)

S cieľom stanoviť nedeformovanú a primeranú sumu na režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Sisecam/Trakya za rok 2018 získaných z databázy Orbis.

(111)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(112)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe solárneho skla, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto údaje o miere spotreby poskytnuté žiadateľom boli overené počas overovania. Komisia vynásobila spotrebu výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Turecku ako reprezentatívnej krajine.

(113)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie, ako sa uvádza v odôvodneniach 108 – 110. Určili sa na základe finančných výkazov spoločnosti Sisecam/Trakya (pozri oddiel 3.2.3). Komisia do nedeformovaných priamych výrobných nákladov započítala tieto položky:

(114)

V dôsledku nespolupráce sa vývozné ceny stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia použila pri určení vývozných cien údaje o čínskom dovoze uvedené v databáze podľa článku 14 ods. 6

(115)

Keďže tieto údaje sa uvádzajú na základe cien CIF (náklady, poistenie a prepravné), boli upravené na úroveň cien zo závodu odpočítaním príslušnej výšky nákladov na dopravu medzi ČĽR a hranicou Únie a poistenie. Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia použila na úpravu rovnaký percentuálny podiel ako v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní (11,7 %).

(116)

Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na základe ceny zo závodu s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu do Únie.

(117)

Zistené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavovalo 33 %.

(118)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun tvrdilo, že údaje, ktoré Komisia použila na výpočet dumpingového rozpätia, nezodpovedali skutočným cenám a nákladom, s ktorými sa v praxi stretávali výrobcovia solárneho skla, a nebolo možné ich zosúladiť so skutočnosťou, že ceny výrobného odvetvia Únie boli nižšie než vypočítaná normálna hodnota a niekedy aj nižšie než dovozné ceny.

(119)

Komisia pripomenula, že dumpingové rozpätie sa určilo porovnaním vytvorenej normálnej hodnoty na základe údajov z reprezentatívnej tretej krajiny podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia so štatistickými údajmi o priemerných čínskych vývozných cenách do Únie, ktoré boli upravené na úroveň ceny zo závodu. Ceny výrobného odvetvia Únie teda na výpočet dumpingového rozpätia nemajú nijaký vplyv.

(120)

Komisia preto dospela k záveru, že počas ORP dumping pokračoval.

(121)

Existencia pokračujúceho dumpingu počas ORP poukazuje na pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Komisia navyše analyzovala aj pravdepodobnosť zvýšenia objemov dumpingového vývozu, ak sa umožní uplynutie platnosti opatrení. Na tento účel Komisia analyzovala tieto prvky: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR, cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie. V dôsledku nespolupráce výrobcov/vývozcov v ČĽR Komisia pri svojom posúdení vychádzala z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(122)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu ani jeden čínsky vývozca/výrobca neposkytol nijaké informácie o výrobnej kapacite v Číne. Žiadateľ tvrdil, že výrobná kapacita čínskeho odvetvia solárneho skla presahuje 750 miliónov m2 ročne (58). Žiadosť o revízne prešetrovanie obsahuje dôkazy, že tento objem predstavuje 78 % celosvetovej výrobnej kapacity solárneho skla (59). Žiadateľ ďalej predložil tvrdenie, že domáci dopyt po solárnom skle v Číne dosahoval v roku 2016 len 600 miliónov m2 a v druhej polovici ORP ešte viac klesol v dôsledku vykonávania politiky 531 (60). Tento vplyv sa potvrdil napríklad vo výročnej správe jedného z čínskych vyvážajúcich výrobcov (61). Pre porovnanie výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie v ORP dosahovala [33 – 38] miliónov m2 (odôvodnenie 151), pričom dopyt v Únii predstavoval [13 – 18] miliónov m2 (odôvodnenia 133 a 136). Čínska výrobná kapacita teda výrazne presahuje dopyt Únie (približne 37-násobne) a v dôsledku politiky 531 sa môže prejavovať jej zvýšené zameranie na trh Únie.

(123)

Komisia na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 navyše zistila, že jeden čínsky vyvážajúci výrobca počas ORP zabezpečoval veľkú väčšinu vývozu prešetrovaného výrobku do Únie. Na webovom sídle tohto vyvážajúceho výrobcu sa uvádza výrobná kapacita [15 – 25] tisíc m2denne alebo [5,5 – 9] miliónov m2 ročne. Počas ORP sa len [10 – 20] % uvedenej výrobnej kapacity použilo na vývoz na trh Únie. Je veľmi pravdepodobné, že kombinácia politiky 531 a ukončenia platných opatrení bude mať za následok použitie väčšieho podielu uvedenej výrobnej kapacity na vývoz na trh Únie.

(124)

Záverom, vzhľadom na kombináciu veľkej výrobnej kapacity, zmien v čínskom dopyte, relatívne obmedzeného dopytu v Únii a dostupných údajov o spoločnostiach je pravdepodobné, že objem dumpingového vývozu z ČĽR sa zvýši, ak sa umožní uplynutie platnosti opatrení.

(125)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia musela pri stanovení vývozných cien z Číny na trhy iných tretích krajín vychádzať z dostupných skutočností. Keďže neexistujú nijaké ďalšie spoľahlivé informácie, Komisia použila údaje o vývoze z databázy GTA. Tieto údaje boli dostupné len na úrovni šesťmiestneho colného kódu, čo znamená, že popri prešetrovanom výrobku zahŕňali aj niekoľko ďalších sklených výrobkov. Komisia dospela k záveru, že tieto údaje nie sú dostatočne presné na to, aby sa mohli použiť pri prešetrovaní.

(126)

Žiadateľ tvrdil, že výrobné odvetvie Únie je jediným dostatočne veľkým trhom pre zvyšné solárne sklo mimo ČĽR, pričom vzhľadom na politiku 531 je čínsky trh už nasýtený (62). Čínsky podiel na trhu dosahoval počas ORP 9 % aj napriek platným opatreniam, preto je trh Únie pre čínskych výrobcov solárneho skla naďalej atraktívnym vývozným trhom. Zároveň sa očakáva, že trh Únie porastie, ako sa uvádza v oddiele 6.2.3. Pre nedostatky spojené s databázou GTA uvedené v predchádzajúcom texte nebolo možné vykonať porovnanie cien s údajmi týkajúcimi sa čínskeho vývozu do iných krajín.

(127)

Komisia takisto poukázala na to, že iné krajiny, konkrétne India a Turecko, majú v súvislosti s prešetrovaným výrobkom zavedené opatrenia na ochranu obchodu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že tok vývozu z ČĽR môže smerovať do Únie.

(128)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že Únia je pre čínsky vývoz atraktívnym trhom.

(129)

Vzhľadom na značnú výrobnú kapacitu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k zvýšeniu dumpingových objemov.

(130)

Komisia so zreteľom na svoje zistenia v súvislosti s pokračovaním dumpingu počas ORP a v súvislosti s pravdepodobným vývojom dovozu v prípade uplynutia platnosti opatrení dospela na základe dostupných skutočností k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu dumpingu.

(131)

Podobný výrobok vyrábali počas ORP 11 výrobcovia z Únie. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(132)

Celková výroba v Únii počas ORP bola stanovená približne na 12 miliónov m2. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií, ako sú žiadosť o revízne prešetrovanie a vyplnené dotazníky spoločností zaradených do vzorky. Ako je uvedené v odôvodnení 13, do vzorky boli zaradení výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 80 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(133)

Na účely ochrany citlivých obchodných dôverných informácií podľa článku 19 základného nariadenia sa údaje týkajúce sa týchto dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky prezentujú vo forme indexov alebo ako rozpätia.

(134)

Komisia určila spotrebu v Únii sčítaním objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a objemu dovozu z ČĽR a tretích krajín na základe údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 Objemy predaja výrobcov z Únie sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Objem dovozu bol krížovo skontrolovaný s údajmi z Eurostatu.

(135)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(136)

Spotreba prešetrovaného výrobku počas posudzovaného obdobia klesla o 35 %. Najvýraznejší pokles (o 19 percentuálnych bodov) nastal medzi rokom 2017 a ORP. Spôsobil ho nižší dopyt výrobcov fotovoltických modelov v Únii.

(137)

Na trhu Únie sa solárne sklo začalo čoraz viac využívať na trhu pre stavbu skleníkov. Dopyt (a s ním prepojená spotreba) sa však naďalej odvíjal od konkrétnych projektov a bol obmedzený v porovnaní so súčasnou spotrebou solárneho skla na trhoch s fotovoltickými alebo so solárnymi termickými modulmi.

(138)

Komisia určila objem dovozu na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 a vykonala krížovú kontrolu s údajmi z Eurostatu. Podiel na trhu sa určil na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 2. Dovoz z ČĽR do Únie a podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu z ČĽR a podiel na trhu

(139)

Objem dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia klesol o 76 % z viac než 5 miliónov m2 v roku 2015 na 1,2 milióna m2 v ORP. V rovnakom období trhový podiel dovozu z ČĽR klesol z 24 % na 9 % (pokles o 64 %). Najvýraznejší pokles podielu na trhu (74 %) nastal medzi rokmi 2015 a 2016 po prijatí antiabsorpčných opatrení v auguste 2015 (63), keď sa sadzba antidumpingového cla platného pre celú krajinu zvýšila z 25 % na 67,1 %. Od roku 2016 do ORP však trhový podiel dovozu z ČĽR vzrástol o 3 percentuálne body a v ORP dosahoval 9 %.

(140)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia určila priemernú dovoznú cenu dovozu z ČĽR na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe informácií obsiahnutých v databáze podľa článku 14 ods. 6 Údaje boli krížovo skontrolované s údajmi z Eurostatu. Priemerná dovozná cena bola počas ORP 6,34 EUR/m2.

Tabuľka 4

Priemerné ceny dovozu z ČĽR

(141)

V posudzovanom období priemerné dovozné ceny vzrástli o 26 %. Cena na trhu Únie v rovnakom období vzrástla o 19 % (pozri tabuľku 9).

(142)

Komisia zistila, že dovozné ceny boli oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené. Cenové podhodnotenie počas ORP určila porovnaním váženého priemeru predajnej ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovanej neprepojeným zákazníkom na trhu Únie na úrovni ceny zo závodu so zodpovedajúcim váženým priemerom ceny dovozu z ČĽR určenej na základe cien CIF (náklady, poistenie a prepravné) a upravenej so zohľadnením cla a nákladov po dovoze.

(143)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel hypotetického obratu počas ORP. Získal sa vynásobením priemernej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie množstvom vyvážaným do Únie. Z porovnania cien vyplynul vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny na úrovni takmer 10 %, pokiaľ ide o dovoz z ČĽR na trh Únie.

(144)

Objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín a ich podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín

(145)

Objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 194 %. Podiel tohto dovozu na trhu sa počas ORP zvýšil z 3 % v roku 2015 na 12 %. Spomedzi krajín, na ktoré sa nevzťahujú opatrenia, najviac vyváža do Únie Malajzia, ktorá vstúpila na trh len v roku 2017, no počas ORP už dosahovala podiel na trhu vo výške 7 %. Indický vývoz sa takisto výrazne zvýšil a v ORP dosiahol 3 % podiel na trhu. Podiel Turecka na trhu zaznamenal pokles z úrovne približne 4 % v roku 2016 na 2 % počas ORP. Priemerná cena všetkých dovozov z tretích krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam, narástla počas posudzovaného obdobia o 20 % a v ORP dosiahla 7,31 EUR/m2.

(146)

V posudzovanom období, s výnimkou roku 2016, bola priemerná cena dovozu z iných tretích krajín vyššia než priemerná cena čínskeho dovozu. V ORP bola priemerná dovozná cena čínskych výrobcov (6,34 EUR/m2) približne o 13 % nižšia než priemerná cena dovozu z iných tretích krajín (7,31 EUR/m2).

(147)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(148)

Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie a v overených vyplnených dotazníkoch. Tieto údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie a vzťahujú sa na: výrobu, výrobnú kapacitu, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivitu, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(149)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov v overených vyplnených dotazníkoch od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Tieto údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky a vzťahujú sa na: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, priemerné náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(150)

Komisia stanovila objem výroby a kapacitu na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto údaje sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(151)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(152)

Zvýšenie objemu výroby, kapacity a využitia kapacity medzi rokmi 2015 a 2016 zodpovedalo uloženiu vyšších antidumpingových ciel v nadväznosti na opätovné absorpčné prešetrovanie (64), zatiaľ čo zníženie po uvedenom dátume nasledovalo po poklese spotreby v Únii, ako sa opisuje v odôvodnení 135.

(153)

V roku 2016 sa celková výroba v Únii zvýšila o 3 % a potom dva roky po sebe klesala, čo sa medzi rokom 2015 a ORP prejavilo ako pokles o 26 %. Podobný trend nastal z hľadiska výrobnej kapacity a využitia kapacity výrobného odvetvia Únie. Významným dôvodom týchto poklesov je konkurz jedného veľkého výrobcu z Únie v roku 2017 (spoločnosť Ducatt, ktorá v roku 2015 predstavovala približne 20 % výroby v Únii a približne 15 % kapacity).

(154)

Komisia stanovila objem predaja na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto údaje sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Predaj a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v rámci Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu v Únii

(155)

Medzi rokmi 2015 a 2016 sa objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil o 8 %. V roku 2017 medziročne klesol o 11 % a dosiahol o 3 % nižšiu úroveň než v roku 2015. V ORP bol pokles predaja výrobného odvetvia Únie výraznejší a počas ORP dosiahol o 29 % nižšiu úroveň než v roku 2015. Pokiaľ ide podiel na trhu, trend je podobný, ale počas ORP výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj podiel na trhu zo 73 % na 79 % v dôsledku 35 % poklesu spotreby v Únii v rovnakom období (pozri tabuľku 2).

(156)

Medzi rokom 2015 a ORP spotreba solárneho skla klesla o 35 %. Pokles spotreby sa negatívne prejavil na objeme výroby a objeme predaja výrobného odvetvia Únie. Objem výroby však klesol len o 26 % a objem predaja o 29 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa, naopak, zvýšil o 8 %.

(157)

Komisia určila údaje týkajúce sa zamestnanosti a produktivity na základe údajov v žiadosti o revízne prešetrovanie. Tieto údaje sa krížovo skontrolovali a v prípade potreby aktualizovali vzhľadom na overené informácie od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V posudzovanom období sa vo výrobnom odvetví Únie zaznamenal takýto vývoj zamestnanosti a produktivity:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(158)

Počas posudzovaného obdobia zamestnanosť v Únii klesla o 26 %. Tento pokles zodpovedá poklesu výroby o 29 % zaznamenanému v rovnakom období (pozri tabuľku 6).

(159)

Ako sa vysvetľuje v oddiele 4.4, podiel čínskeho dovozu na trhu od roku 2016 vzrástol a v ORP dosiahol 9 %. Dumping zostal počas obdobia revízneho prešetrovania na značne vysokej úrovni, ako sa uvádza v oddiele 3, a ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej do značnej miery podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(160)

Z analýzy ukazovateľov ujmy vyplýva, že vyššia sadzba cla uložená v roku 2015 po opätovnom antiabsorpčnom prešetrovaní mala na výrobné odvetvie Únie pozitívny vplyv a toto odvetvie sa z minulého dumpingu zotavilo. Dumpingový dovoz však naďalej vyvíjal na výrobné odvetvie Únie tlak. Kombinovaný vplyv rastúceho objemu dumpingového dovozu z ČĽR za nízke ceny a skutočného dumpingového rozpätia neumožnil výrobnému odvetviu Únie úplné zotavenie z minulého dumpingu.

(161)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajná cena a výrobné náklady

(162)

V posudzovanom období sa priemerné jednotkové predajné ceny za štvorcový meter zvýšili o 19 %. Na druhej strane výrobné náklady ostali viac-menej na stabilnej úrovni.

(163)

V posudzovanom období sa priemerné náklady práce vo výrobnom odvetví Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Náklady práce

(164)

Medzi rokom 2015 a ORP sa priemerné náklady práce na zamestnanca pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky zvýšili o 18 %.

(165)

V posudzovanom období sa úroveň zásob výrobného odvetvia Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(166)

Úroveň zásob sa počas posudzovaného obdobia v absolútnom vyjadrení zvýšila o 32 % a v relatívnom vyjadrení o 29 %. Vzhľadom na rozdielne veľkosti, vzory, povrchovú úpravu a iné vlastnosti prešetrovaného výrobku vyplývajúce z potrieb jednotlivých zákazníkov však výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábali len na objednávku. Zásoby týchto spoločností preto obsahovali výrobky, ktorých výroba bola rozložená počas daného roka, boli však určené pre konkrétneho zákazníka, ktorému mali byť neskôr predané.

(167)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(168)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. V posudzovanom období sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie zvýšila z [–10 % – 0 %] na [5 % – 15 %], zatiaľ čo peňažný tok sa zvýšil o 365 %. Nominálne investície počas posudzovaného obdobia klesli o 75 %. Návratnosť investícií, vyjadrená ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty dlhodobého majetku, počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástla.

(169)

Trend peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoje činnosti, bol počas dotknutého obdobia pozitívny. Vzhľadom na nárast ziskovosti a peňažného toku sa schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál medzi rokom 2015 a ORP výrazne zvýšila.

(170)

V posudzovanom období mal na ekonomické ukazovatele výrobného odvetvia Únie vplyv pokles spotreby solárneho skla v Únii o 35 % medzi rokom 2015 a ORP.

(171)

Napriek zníženej spotrebe si výrobné odvetvie Únie v rokoch 2015 až 2017 udržalo pomerne stabilný objem výroby. Objem výroby klesol vo významnejšej miere (o 25 %) medzi rokom 2017 a ORP. Podiel výrobného Únie odvetvia na trhu vzrástol zo 73 % v roku 2015 na 79 % v ORP.

(172)

Napriek úvodnému poklesu podielu čínskeho dovozu na trhu po zavedení antiabsorpčných opatrení v auguste 2015 ostal podiel čínskeho dovozu na trhu počas ORP na relatívne významnej úrovni (9 %).

(173)

Makroekonomické ukazovatele odzrkadľovali nestabilnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Zlepšili sa po prijatí antiabsorpčných opatrení v auguste 2015, no pre slabšiu spotrebu v Únii sa následne zhoršili. Ako sa vysvetľuje v oddiele 4.6, tento trend možno pozorovať v prípade výroby v Únii/výrobnej kapacity, využitia kapacity, objemu predaja a podielu na trhu, ako aj produktivity. Počet zamestnancov v posudzovanom období trvalo klesal.

(174)

Mikroekonomické ukazovatele naopak poukazovali na zlepšenie situácie výrobného odvetvia Únie. Jednotkové výrobné náklady boli v posudzovanom období stabilné, zatiaľ čo ceny na trhu Únie sa zvýšili. Táto pozitívna situácia sa prejavila na ziskovosti, ktorá vzrástla z [–10 % – 0 %] v roku 2015 na [5 % – 15 %] v ORP.

(175)

Na základe uvedených skutočností Komisia v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa vo veľkej miere zotavilo zo značnej ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR. Napriek tomu však situácia výrobného odvetvia Únie ostala nestabilná vzhľadom na zníženú spotrebu v Únii a relatívne veľký podiel čínskeho dumpingového dovozu na trhu.

(176)

Keďže výrobné odvetvie Únie už ďalej netrpelo značnou ujmou, Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia preskúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(177)

S cieľom stanoviť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: výrobná kapacita a voľné kapacity v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(178)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov bola analýza výrobných kapacít a voľných kapacít v ČĽR v súlade s článkom 18 základného nariadenia založená na dostupných skutočnostiach. V tejto súvislosti Komisia vychádzala z databázy podľa článku 14 ods. 6, údajov Eurostatu, databáz uvedených v odôvodnení 35 a dôkazov, ktoré predložil žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(179)

Komisia ďalej analyzovala vplyv pravdepodobného opätovného výskytu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie. V analýze sa zohľadnila aj pravdepodobnosť budúceho zvýšenia spotreby solárneho skla v Únii a situácia výrobného odvetvia Únie z pohľadu ziskovosti na konci posudzovaného obdobia.

(180)

Čína je najväčším výrobcom solárneho skla na svete. Jej výrobná kapacita zaznamenala od roku 2015 výrazný nárast zo 460 miliónov m2 v roku 2015 na takmer 770 miliónov m2 v ORP. Takáto kapacita výrazne presahovala domácu spotrebu, ktorá bola od roku 2018 negatívne ovplyvnená politikou 531, ktorú zaviedla čínska vláda, ako sa uvádza v odôvodnení 66.

(181)

Zároveň existujú dôkazy o tom, že kapacity niektorých čínskych vyvážajúcich výrobcov sa rozširujú (65).

(182)

Trh Únie je pomerne veľký a je pravdepodobné, že v budúcnosti bude rásť (66). Napriek počiatočnému poklesu medzi rokmi 2015 a 2016 dovoz čínskych vyvážajúcich výrobcov od roku 2016 rastie, pričom v ORP dosiahol úroveň 9 %. To naznačuje, že trh Únie bol pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej atraktívny aj napriek platným opatreniam.

(183)

Okrem toho boli ceny v Únii počas ORP relatívne vyššie v porovnaní s cenami súčasného čínskeho dovozu (pozri tabuľky 4 a 9). Čínske dovozné ceny boli počas ORP oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené. Trh Únie je preto z hľadiska cien atraktívny. Je teda veľmi pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínsky vývoz významne zasahoval do spotreby v Únii jednoducho z dôvodu nízkych cien.

(184)

Okrem toho obchodné ochranné opatrenia proti dovozu prešetrovaného výrobku zavedené v Indii a Turecku, ktoré predstavujú ďalšie významné trhy, obmedzujú možnosti čínskych vyvážajúcich výrobcov vyvážať do týchto krajín, čo ešte viac zvyšuje atraktívnosť trhu Únie, na ktorý sa tento vývoz môže presmerovať v prípade uplynutia platnosti opatrení týkajúcich sa dovozu solárneho skla do Únie.

(185)

Vzhľadom na rozsiahle voľné kapacity v Číne, atraktívnosť trhu Únie a relatívne vysoké ceny v Únii je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti týchto opatrení sa do Únie budú vyvážať významné objemy čínskeho dumpingového solárneho skla za ceny, ktoré sú oproti cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené.

(186)

Komisia preskúmala, aký vplyv by pravdepodobne malo uplynutie platnosti opatrení na ukazovatele ujmy.

(187)

Podľa výrobcov z Únie by pravdepodobný nárast dumpingového dovozu z Číny mal vážny negatívny vplyv na ich finančnú situáciu. Domnievajú sa, že používatelia by pravdepodobne začali kupovať solárne sklo z Číny za nízke ceny a prestali by využívať výrobné odvetvie Únie ako hlavného dodávateľa. Výrobcovia z Únie zastávali stanovisko, že predaj solárneho skla ich zákazníkom by následne klesol o 30 % až 75 % v závislosti od konkrétnej spoločnosti a zákazníka. Na základe nízkych čínskych cenových ponúk, ktoré mali k dispozícii, sa domnievali, že vznikne tlak na ceny výrobného odvetvia Únie, pre ktorý by tieto ceny v závislosti od konkrétnej spoločnosti a zákazníka následne klesli o 0,9 až 2,6 EUR/m2. Výrobcovia z Únie sa okrem toho domnievali, že v prípade záhradníckeho skla sa tento vplyv prejaví v menšej miere, pretože solárne sklo používané pri stavbe skleníkov sa reže na konkrétny tvar, objednávky závisia od jednotlivých projektov a kľúčovú úlohu zohráva včasné dodanie.

(188)

Na základe uvedených predpokladov výrobné odvetvie Únie vypracovalo rôzne predpokladané scenáre pravdepodobného vplyvu opatrení na svoju finančnú situáciu a simulovalo vplyv poklesu predaja a/alebo cien na štruktúru svojich nákladov. V jednom zo scenárov sa zohľadňoval predpovedaný rast trhu. Simulácie vo všetkých týchto rôznych scenároch naznačovali, že uplynutie platnosti opatrení by výrobnému odvetviu Únie spôsobilo výrazné straty.

(189)

Komisia uvedené scenáre posúdila z hľadiska ich realistickosti. V rokoch 2009 až 2012 (t. j. pred uložením opatrení) dovoz solárneho skla do Únie prudko vzrástol z 1,2 milióna m2 v roku 2009 na 8,35 milióna m2 v roku 2012. Prudký nárast dovozu za nízke ceny viedol k poklesu ceny, strate podielu na trhu a zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie a spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu (67).

(190)

V tomto kontexte Komisia analyzovala pravdepodobný vplyv dovozu za nízke ceny na súčasnú situáciu výrobného odvetvia Únie, pričom východiskovým bodom analýzy boli overené informácie výrobcov z Únie. Na základe skutočností zistených v pôvodnom prešetrovaní Komisia usúdila, že ak by sa znovu zvýšil dovoz čínskeho solárneho skla na trh Únie za nízke ceny, pravdepodobne by tento dovoz získal podiel na trhu najskôr na úkor výrobného odvetvia Únie a až potom by prevzal trhový podiel vývozu výrobcov z tretích krajín do Únie.

(191)

Komisia na základe toho vypočítala, že ak by sa čínsky dovoz za nízke ceny zvýšil na úkor predaja Únie o 3,5 milióna m2, následný pokles výroby v Únii a následné zvýšenie jednotkových výrobných nákladov z dôvodu fixných nákladov by viedlo k poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie až na prah rentability (t. j. do bodu, keď sa príjmy rovnajú súčtu fixných a variabilných nákladov).

(192)

Vo výpočte sa zohľadňuje povaha výroby solárneho skla, s ktorou sa spája mimoriadne vysoký podiel fixných výrobných nákladov. Výrobný proces sa navyše nemôže zastaviť a v prípade poklesu predaja sú dostupné obmedzené možnosti minimalizovania vstupov (68). Pre toto odvetvie má preto kľúčový význam zachovanie minimálnej výroby na pokrytie fixných nákladov a zachovanie minimálnych objemov predaja.

(193)

Tento výpočet je konzervatívny. Keďže čínske spoločnosti majú rozsiahlu výrobnú kapacitu a ich súčasné nízke ceny sú oproti cenám výrobného odvetvia Únie výrazne podhodnotené, je pravdepodobné, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú vyvážať objemy väčšie než 3,5 milióna m2 a budú tlačiť ceny Únie nadol, čo výrobnému odvetviu Únie spôsobí ďalšie straty a ujmu.

(194)

Ďalším faktorom je, že výrobné odvetvie Únie nevyrába výrobky do zásoby, ale musí svoju výrobu organizovať v závislosti od zmlúv so zákazníkmi alebo objednávok zákazníkov (pozri oddiel 4.6.3.3 Zásoby). Akýkoľvek výrazný pokles objemov predaja spoločností by preto mohol viesť k neudržateľným stratám a ku konkurzu.

(195)

Komisia preto dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení na dovoz z ČĽR by malo pravdepodobne v krátkom čase za následok opätovný výskyt značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(196)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu pravdepodobného opätovného výskytu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie a používateľov.

(197)

V odôvodnení 195 sa dospelo k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie by sa pravdepodobne vážne zhoršila v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení. Pokračovanie opatrení by preto bolo pre výrobné odvetvie Únie prínosné, pretože by mu poskytlo možnosť udržať si objemy predaja, podiel na trhu, ziskovosť a ešte viac zlepšiť svoju hospodársku situáciu.

(198)

Naopak, ukončenie platnosti opatrení by pravdepodobne spôsobilo významné zvýšenie čínskeho dovozu na trh Únie za dumpingové podhodnotené ceny, ktoré by viedli k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a ohrozili by jeho životaschopnosť.

(199)

V počiatočnej fáze bolo oslovených 40 používateľov. Dotazník vyplnili štyria používatelia.

(200)

Niekoľkí používatelia solárneho skla (výrobcovia fotovoltických a fototermických modulov) vyjadrili k pokračovaniu opatrení záporné stanovisko.

(201)

Argumenty používateľov sa týkali zvýšených výrobných nákladov, schopnosti výrobcov solárneho skla uspokojiť dopyt, plánovaných investícií do výroby solárnych panelov a environmentálnych aspektov. Poukazovali aj na to, že po uplynutí platnosti antidumpingových a antisubvenčných ciel na dovoz FV modulov a článkov z Číny bolo výrobné odvetvie Únie poškodené nekalou súťažou zo strany Číny. Používatelia považujú za nespravodlivé, že zatiaľ čo na dovoz solárnych článkov a modulov nie sú v súčasnosti zavedené žiadne opatrenia na ochranu obchodu, dovoz jedného z komponentov FV modulov, teda solárneho skla, clám naďalej podlieha (69). Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun znovu poukázalo na to, že prístup k tomuto odvetviu nie je koherentný. Na jednej strane platnosť opatrení uložených na dovoz solárnych modulov a článkov uplynula, na druhej strane však bola Komisia pripravená zachovať v platnosti opatrenia uložené na solárne sklo. Podobne aj združenie ESMC zastupujúce výrobné odvetvie Únie v oblasti solárnych modulov po poskytnutí informácií uviedlo, že zachovanie dovozných ciel na solárne sklo by súčasným výrobcom solárnych modulov v Únii spôsobilo ťažkosti, pretože sa tak zvyšujú ich náklady na sklo, zatiaľ čo moduly dovážané do Únie takýmto sadzbám nepodliehajú, a to ani vtedy, keď sa na ich výrobu používa čínske sklo.

(202)

Komisia pripomenula, že to, že v septembri 2018 uplynula platnosť opatrení uložených na solárne moduly, neznamená, že výrobcom solárnych modulov vzniká nárok na zrušenie opatrení aj na výrobky v predchádzajúcom článku výrobného/distribučného reťazca. Naopak, podľa článku 21 základného nariadenia Komisia musí vykonať test záujmu Únie zvlášť pri každom prešetrovaní. Komisia preto overila, či by pokračovanie opatrení uložených na solárne sklo malo neprimeraný negatívny vplyv na používateľov, ako sa bližšie uvádza ďalej.

(203)

Niekoľkí používatelia tvrdili, že antidumpingové clá mali negatívny vplyv na ich podnikateľskú činnosť, pretože spôsobili zvýšenie ich výrobných nákladov. Skutočnosť, že museli platiť vyššie ceny než ich konkurenti mimo Únie, predstavovala podľa ich názoru pre výrobcov solárnych panelov z Únie priamu konkurenčnú nevýhodu oproti dovážaným solárnym panelom. Používatelia ďalej tvrdili, že zatiaľ čo ceny rôznych komponentov FV modulov sa za posledné roky výrazne znížili, cena solárneho skla zostala na rovnakej úrovni. Relatívne náklady na toto sklo v rámci FV modulov sa teda zvýšili. Solárne sklo preto teraz predstavuje druhý najvyšší faktor ovplyvňujúci náklady na výrobu solárnych panelov.

(204)

Používatelia ďalej poznamenali, že hoci väčšina modulov, ktoré vyrábajú, sú tzv. moduly typu sklo – plast (t. j. majú sklenú prednú časť a plastovú fóliu na zadnej strane), čoraz viac vyrábajú aj tzv. moduly typu sklo – sklo (t. j. také, ktoré majú sklo z oboch strán). Keďže pri moduloch typu sklo – sklo je potrebné použiť dve sklené tabule namiesto jednej, podiel solárneho skla v rámci výrobných nákladov sa zdvojnásobuje.

(205)

Združenie EU ProSun zastupujúce viacerých používateľov tvrdilo, že podiel nákladov na solárne sklo v rámci solárneho panela je 10 %. Dvaja ďalší používatelia tvrdili, že podiel skla na nákladoch predstavuje 7 %, resp. 10 % v prípade modulov typu sklo – plast a 14 %, resp. 22 % v prípade modulov typu sklo – sklo.

(206)

Združenie EU ProSun zastáva názor, že vplyv opatrení na náklady by sa prejavil vo výške 3 % v prípade modulov typu sklo – plast a vo výške 6 % v prípade modulov typu sklo – sklo.

(207)

Združenie EU ProSun Glass, ktoré zastupuje výrobné odvetvie Únie v oblasti solárneho skla, tvrdilo, že vplyv ciel na výrobné náklady spojené s modulmi bol obmedzený. Predložilo výpočty založené na súčasných cenách solárneho skla v Únii, z ktorých vyplynulo, že podiel nákladov na solárne sklo v rámci FV modulu predstavoval 4 %. Dodatočné náklady vyplývajúce zo zavedených opatrení na základe súčasných čínskych cenových ponúk predstavovali podľa jeho výpočtov 1,5 % konečných nákladov na modul. Združenie EU ProSun Glass zastáva názor, že vplyv dodatočných nákladov na používateľov bol ešte obmedzenejší, pretože väčšina používateľov v Únii pôsobila v segmente trhu zameranom na domácnosti a nepredávala len moduly, ale aj kompletný balík vrátane montáže a batérie. Pri predaji kompletného balíka predstavoval podiel skla v rámci modulu menej než 0,5 %.

(208)

V pôvodnom prešetrovaní sa určilo, že solárne sklo predstavuje len obmedzenú časť (približne 6 – 8 %) nákladov na výrobu solárnych modulov (70). Okrem toho, keďže používatelia kupovali významné množstvá solárneho skla od výrobcov z Únie a keďže mohli kupovať toto sklo z iných krajín ako ČĽR, dospelo sa k záveru, že vplyv pôvodných opatrení na náklady na výrobu solárnych panelov bol menej než 1 %.

(209)

Od pôvodného prešetrovania sa však úroveň antidumpingových opatrení zvýšila z 25 % na 67 %, čo v porovnaní so situáciou pri pôvodnom prešetrovaní predstavovalo ďalší vplyv na náklady.

(210)

Komisia dospela k záveru, že napriek argumentom používateľov sa štruktúra nákladov na solárne moduly od pôvodného prešetrovania výrazne nezmenila. Podľa štúdie uskutočnenej nezávislým inštitútom, ktorá vychádzala z cenových úrovní v rokoch 2017 – 2018, predstavoval relatívny podiel nákladov na solárne sklo v rámci modulu v priemere 9 % (71). Znamená to teda, že nebol výrazne vyšší než podiel 6 – 8 % stanovený v pôvodnom prešetrovaní. Komisia uviedla, že to zodpovedá informáciám od používateľov, ktorí uviedli, že podiel skla na nákladoch v rámci modulu dosahoval 7 – 10 % (pozri odôvodnenie 205).

(211)

Pokiaľ ide o zvyšujúci sa podiel modulov typu sklo – sklo na trhu, Komisia zistila, že v ORP tento typ predstavoval približne 10 % spotreby v Únii, preto bol jeho relatívny podiel na trhu stále obmedzený. Aj keď tento podiel rástol, neočakáva sa, že v najbližších piatich rokoch by presiahol 30 % (72).

(212)

Napokon používatelia naďalej kupovali väčšinu skla na trhu Únie a niekoľkí používatelia uviedli, že v tom budú pokračovať aj v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(213)

Na základe uvedených skutočností Komisia poznamenala, že malý relatívny nárast podielu solárneho skla v rámci výrobných nákladov na solárne moduly, ktorý sa uvádza v odôvodnení 205, zvyšujúca sa výroba modulov typu sklo – sklo a zvýšenie úrovne opatrení sa prejavili vyšším vplyvom opatrení na náklady používateľov, než bol vplyv určený pri pôvodnom prešetrovaní. Podľa odhadu Komisie predstavuje vplyv opatrení na náklady pre výrobcov FV modulov 2 až 3 %.

(214)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun tvrdilo, že informácie, ktoré poskytol Fraunhofer Institute für Solare Energiesysteme ISE (ďalej len „Fraunhoferov inštitút“) o podiele nákladov na solárne sklo v rámci solárneho modulu, ktorý Komisia uviedla v odôvodnení 210, boli neaktuálne. Podľa najnovších informácií, ktoré združenie EU ProSun dostalo od Fraunhoferovho inštitútu, sa podiel nákladov na solárne sklo v rámci nákladov na solárne moduly od roku 2019 zvýšil z 9 % na 11 %. Združenie EU ProSun okrem toho tvrdilo, že podľa toho istého zdroja bude podiel modulov typu sklo – sklo v budúcnosti vyšší, než Komisia uvádza v odôvodnení 211, pretože štúdia, na ktorú sa Komisia v tom istom odôvodnení odvolávala, sa vzťahuje na svetový trh, a nie iba na trh Únie. Podľa Fraunhoferovho inštitútu sa očakáva, že na trhu Únie dôjde k zvýšeniu podielu modulov typu sklo – sklo. Združenie EU ProSun ďalej uviedlo, že v súčasnosti predstavuje podiel modulov sklo – sklo 18,5 %, a nie 10 %, ako sa uvádza v štúdii.

(215)

Združenie EU ProSun takisto tvrdilo, že marže odvetvia solárnych panelov dosahovali väčšinou menej než 5 % alebo sa dokonca pohybovali v záporných hodnotách. Tvrdilo teda, že trh Únie so solárnymi modulmi bol z hľadiska cien veľmi citlivý a ďalšie zvýšenie nákladov o 2 – 3 % by preto viedlo k ďalšiemu zatváraniu výrobných závodov a prepúšťaniu.

(216)

Komisia vzala na vedomie informácie o zvýšení podielu nákladov na solárne sklo v rámci nákladov na solárne moduly od roku 2019, ktoré združeniu EU ProSun poskytol Fraunhoferov inštitút. Poznamenala, že tento vývoj nespadá do obdobia revízneho prešetrovania, a môže sa preto vziať do úvahy až pri posudzovaní budúceho zaťaženia výrobcov solárnych modulov. Ďalej, pokiaľ ide o podiel modulov typu sklo – sklo na trhu, Komisia vzala na vedomie informáciu o tom, že štúdia uvedená v odôvodnení 211 sa vzťahuje na svetový trh a že situácia, ako aj budúce výhľady môžu byť v prípade Únie iné. Pokiaľ však ide o presný podiel, domnievala sa, že podiel vo výške 18,5 % uvedený zdužením EU ProSun nebol podložený žiadnymi dôkazmi. Pri analýze overených údajov výrobcov z Únie v období prešetrovania Komisia zistila, že súčasný podiel modulov typu sklo – sklo na trhu predstavuje len 14 %. Keďže dvaja overení výrobcovia v období revízneho prešetrovania predstavovali na trhu so solárnym sklom viac než 80 % predaja, Komisia dospela k záveru, že daný podiel bol z hľadiska situácie na trhu reprezentatívny.

(217)

Navyše, aj keby sa podiel modulov typu sklo – sklo po období revízneho prešetrovania mierne zvýšil, nezmenil by sa tým záver, že vplyv na náklady by pri zachovaní súčasnej úrovne opatrení bol pre používateľov naďalej obmedzený. Ako potvrdilo združenie EU ProSun a niekoľko používateľov, používatelia kupovali veľké množstvá solárneho skla od výrobcov z Únie a podľa používateľov by sa na tom v budúcnosti nemalo nič zmeniť. Používatelia okrem toho mohli dovážať solárne sklo z iných krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam, pričom v období revízneho prešetrovania predstavoval dovoz skla z takýchto krajín 12 % podielu na trhu (pozri tabuľku 5).

(218)

Pokiaľ ide o tvrdenie používateľov, že ďalšie zvýšenie nákladov o 2 – 3 % by viedlo k ďalšiemu zatváraniu výrobných závodov a prepúšťaniu, Komisia pripomenula, že zachovanie opatrení by neviedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien, pretože sa iba zachovávajú už existujúce clá na solárne sklo z Číny. Ako sa uvádza v odôvodnení 217, používatelia budú vzhľadom na geografickú blízkosť naďalej získavať väčšinu solárneho skla od výrobcov z Únie a/alebo by mohli solárne sklo dovážať z iných krajín, ktoré opatreniam nepodliehajú, napríklad z Turecka, Malajzie a Indie.

(219)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že zachovanie opatrení by v súčasnosti pravdepodobne viedlo k zvýšeniu výrobných nákladov pre používateľov v porovnaní s nákladmi vyplývajúcimi z pôvodných opatrení, keďže relatívne náklady na sklo v rámci celkových výrobných nákladov sa mierne zvýšili. Pri porovnaní so súčtom celkových výrobných nákladov však Komisia dospela k záveru, že vplyv na náklady by pre používateľov naďalej ostal relatívne obmedzený a nebol by teda kritický z hľadiska udržania ich podnikateľskej činnosti v Únii.

(220)

Používatelia zastávajú názor, že výrobné odvetvie Únie v oblasti solárneho skla nemá dostatočnú výrobnú kapacitu na uspokojenie dopytu po solárnom skle na trhu. Ďalej tvrdili, že výrobcovia solárneho skla z Únie nezvýšili svoje kapacity a ani ich zvýšiť neplánujú. Podľa ich názoru sú súčasné výrobné kapacity nižšie než súčasný dopyt po solárnom skle. Používatelia zastávajú názor, že táto situácia ich núti používať sklo dovážané z iných krajín ako Malajzia či Turecko alebo dovážať sklo z Číny za vyššie ceny. Domnievajú sa však, že sklo dovážané z uvedených krajín nemá vždy dostatočnú kvalitu.

(221)

Výrobné odvetvie Únie naopak zastávalo názor, že dodávky solárneho skla na trhu sú dostatočné na pokrytie dopytu. Podľa odvetvia nikdy nebolo nutné odmietnuť dodávku akémukoľvek výrobcovi solárnych panelov z Únie pre údajný nedostatok dostupnej kapacity. Naopak, bolo pripravené rokovať o prípadných ďalších objednávkach a potvrdilo, že je pripravené dodávať vo vyšších objemoch.

(222)

Komisia po prvé poznamenala, že spotreba solárneho skla v ORP predstavovala [13 – 18] miliónov m2 (pozri tabuľku 2). Po druhé celková výroba výrobného odvetvia Únie, ktorú Komisia overila, dosahovala úroveň [11 – 14] miliónov m2. Po tretie celková overená kapacita dvoch výrobcov z Únie bola [14 – 18] miliónov m2.

(223)

Komisia preto dospela k záveru, že len samotní dvaja overení výrobcovia solárneho skla mali v ORP voľnú kapacitu [5 – 8,5] milióna m2 a tento objem bolo možné dodať bez akýchkoľvek dodatočných investícií. Komisia preto považovala tento argument používateľov za nepodložený.

(224)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun tvrdilo, že výrobná kapacita výrobcov solárneho skla už v čase po skončení obdobia revízneho prešetrovania nepokrývala dopyt používateľov po solárnom skle, pretože dvaja z používateľov v rokoch 2019 – 2020 investovali do nových kapacít v celkovom objeme 950 MW. Združenie EU ProSun na základe toho tvrdilo, že ponuka solárneho skla na trhu je nedostatočná už dnes. V reakcii na uvedené tvrdenie združenie EU ProSun Glass, ktoré zastupuje výrobcov z Únie, po poskytnutí informácií znovu uviedlo, že niekoľko významných výrobcov solárnych panelov, ktorých združenie EU ProSun Glass uviedlo ako výrobcov pôsobiacich na trhu, už ukončilo svoju výrobu. Novo vytvorené kapacity preto nahradili existujúcu kapacitu.

(225)

Komisia po prvé poznamenala, že výrobcovia solárnych modulov podľa informácií od združenia EU ProSun mali v roku 2019 kombinovanú kapacitu 5 GW. Zároveň však poznamenala, že niekoľko výrobcov solárnych modulov skutočne už ukončilo výrobu. Kombinované kapacity spoločností, ktoré ukončili výrobu, presahovali 1 GW (73). V zisteniach Komisie sa preto potvrdilo, že novo postavené kapacity čiastočne nahradili investície niekoľkých spoločností zrealizované v rokoch 2019 – 2020, ktoré uviedlo združenie EU ProSun.

(226)

Po druhé, Komisia dospela k záveru, že existujúce a novo postavené kapacity nemuseli nevyhnutne zodpovedať objemu výroby solárnych modulov. Podľa údajov združenia EU ProSun sa v roku 2019 využívala len menej ako polovica kapacity výroby solárnych modulov. Komisia preto dospela k záveru, že novo postavené kapacity sa automaticky neprejavili v zodpovedajúcom objeme výroby a raste dopytu po solárnom skle, resp. prinajmenšom nie hneď po ich vybudovaní.

(227)

Po tretie, Komisia pripomenula, že v období revízneho prešetrovania existovali popri dvoch overených výrobcoch solárneho skla aj ďalší výrobcovia solárneho skla. Podľa informácií od výrobného odvetvia Únie v oblasti solárneho skla celková kapacita výrobcov solárneho skla dosahovala [33 – 38] miliónov m2 (pozri tabuľku 6) (74). Celková kapacita na výrobu solárneho skla na trhu teda presahuje jeho súčasnú výrobu takmer trojnásobne.

(228)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zamietla tvrdenie združenia EU ProSun, že ponuka solárneho skla na trhu Únie je v súčasnosti nedostatočná.

(229)

Všetky zainteresované strany sa zhodli, že dopyt po solárnych paneloch, a teda aj po solárnom skle, rastie a tento rast bude v najbližších rokoch vo významnej miere pokračovať. Medzi hlavné faktory patrí cieľ Únie v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, prípadná revízia tohto cieľa smerom nahor a vo všeobecnosti aj európska zelená dohoda, ktorej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutrálnosť a podporiť výrobné odvetvie EÚ v oblasti zelených technológií vrátane oblasti obnoviteľných zdrojov energie a iných nízkouhlíkových technológií. Rast sa očakáva vo všetkých segmentoch trhu (v segmente domácností, obchodu, priemyselných zariadení a verejných služieb) v závislosti od vývoja verejných politík v jednotlivých členských štátoch.

(230)

Výroba prostredníctvom solárnych modulov v Únii v súčasnosti dosahuje 1,7 GW (75). V očakávaní vyššieho dopytu v budúcnosti niekoľkí používatelia v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Rakúsku a Slovinsku oznámili, že sa pripravujú na rozšírenie svojich výrobných kapacít. V prípade úplnej realizácie plánov na novú kapacitu a jej využívania by plánované investície používateľov v priebehu nasledujúcich dvoch až troch rokov – popri objeme 900 MW uvedenom v oddiele 6.2.2 – celkovo dosiahli úroveň 2,9 GW dodatočnej výroby, čím by sa výroba FV modulov strojnásobila. Okrem toho združenie EU ProSun tvrdilo, že jedna z plánovaných investícií by v 2. fáze svojej realizácie predstavovala dodatočnú kapacitu 2 GW. Poukázalo aj na švajčiarsko-nemeckú spoločnosť, ktorá plánuje investovať do výroby rádovo v GW objeme.

(231)

Združenie EU ProSun a niektorí používatelia na základe toho tvrdili, že v prípade zachovania opatrení by boli ich plánované investície ohrozené, pretože by museli znášať dodatočné náklady a pretože na trhu by nebola dostupná dostatočná ponuka solárneho skla.

(232)

Výrobné odvetvie Únie v oblasti solárneho skla zastávalo stanovisko, že oznámené nové zvýšenie kapacity by bolo pre toto odvetvie prínosné. Podľa jeho názoru však nové plánované kapacity do určitej miery nahrádzali kapacity v minulosti zavretých výrobných prevádzok. Okrem toho sa domnievalo, že podobne ako v minulosti ani teraz sa nové investície nemusia realizovať tak, ako boli oznámené. Ďalej tvrdilo, že nové zariadenia, ktoré sa majú postaviť, nebudú fungovať na úrovni svojej plnej kapacity hneď od ich uvedenia do prevádzky.

(233)

Komisia znovu posúdila svoje zistenia, aby tieto tvrdenia preskúmala. Zopakovala tieto skutočnosti: po prvé, dôkazy v spise nepoukazujú na to, že plánované investície budú podmienené zrušením zavedených antidumpingových opatrení. V skutočnosti dôkazy v spise poukazujú skôr na to, že mnohé z oznámených projektov boli motivované predovšetkým perspektívou budúceho rastu trhu so solárnymi panelmi, a nie existenciou alebo absenciou opatrení uložených na solárne sklo. Rozhodnutie o zachovaní alebo zrušení opatrení na solárne sklo preto nemožno označovať ako rozhodujúci faktor pri plánovaní alebo realizácii uvedených projektov rozširovania.

(234)

Po druhé Komisia pripomenula, že z posúdenia vplyvu na náklady uvedeného v oddiele 6.2.1 vyplynulo, že náklady súvisiace s opatreniami boli pre dotknutých používateľov pomerne nízke. Plánovanými investíciami sa uvedený záver nespochybňuje, keďže náklady spojené s touto dodatočnou výrobou v odvetví používateľov by dosahovali rovnako obmedzenú mieru.

(235)

Po tretie Komisia na základe analýzy uvedenej v oddiele 6.2.2 znovu zopakovala, že súčasná kapacita výrobného odvetvia Únie pravdepodobne uspokojí zvýšený dopyt spôsobený plánovanými investíciami. Okrem toho akékoľvek zvýšenie dopytu by v každom prípade malo postupný priebeh, čo by odvetviu solárneho skla umožnilo prispôsobiť sa zmene dopytu a podľa potreby zvýšiť svoju kapacitu, ako samo tvrdí. Používatelia by navyše mohli naďalej získavať sklo z iných krajín, ako je Turecko, Malajzia a India, podobne ako počas ORP.

(236)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun ďalej tvrdilo, že výrobcovia solárneho skla nemali kapacitu na uspokojenie budúceho dopytu po solárnom skle. Takisto tvrdilo, že používatelia nemohli sklo dovážať, pretože kvalita dovážaného skla nebola dostatočne vysoká. Na podporu svojho tvrdenia predložilo správu jedného z používateľov, v ktorej sa uvádzalo, že konkrétna objednávka dodaná jednou malajzijskou spoločnosťou obsahovala nedostatky.

(237)

Komisia nebola presvedčená o tom, že kvalita solárneho skla z iných tretích krajín, ktoré nepodliehajú opatreniam, je taká nízka, že by európsky výrobca modulov nemohol takýto zdroj solárneho skla považovať za spoľahlivú alternatívu. Pri antidumpingovom prešetrovaní Komisie týkajúcom sa dovozu solárneho skla z Malajzie sa všetky strany zhodli, že malajzijský dovoz predstavoval skutočnú konkurenciu pre solárne sklo vyrábané v Únii. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, dovoz solárneho skla z Malajzie do Únie sa zvýšil a v období revízneho prešetrovania dosiahol podiel na trhu vo výške 7 %. Naznačuje to, že malajzijské solárne sklo má vo všeobecnosti dostatočne vysokú kvalitu aj napriek tomu, že v jednotlivých prípadoch malo solárne sklo dovezené z uvedenej krajiny pri dodaní nedostatky a nezodpovedalo v plnej miere dohodnutým podmienkam a špecifikáciám. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(238)

Po poskytnutí informácií združenie EU ProSun takisto tvrdilo, že ujma, ktorú by potenciálne spôsobilo zachovanie opatrení uložených na solárne sklo, by mala okamžitý dosah na viac než 1 000 pracovných miest a investície približne v objeme 50 miliónov EUR a na viac ako 4 000 pracovných miest a investície v objeme jednej miliardy EUR počas nasledujúcich dvoch rokov.

(239)

Komisia toto tvrdenie zamietla a pripomenula, že mnohé z plánov na rozšírenie sa zrealizovali už vtedy, keď boli opatrenia v platnosti, a to bez ohľadu na rozhodnutie o zachovaní opatrení alebo ich zrušení. Vzhľadom na závery zhrnuté v oddieloch 6.2.1 až 6.2.3 zaujala stanovisko, že zachovanie opatrení nebránilo realizácii plánovaných investícií viacerých používateľov.

(240)

Zatiaľ čo pripomienky predložené po poskytnutí informácií znovu potvrdili, že pokračovanie opatrení je v rozpore so záujmom používateľov, zároveň sa v nich potvrdilo, že dané odvetvie stojí ešte len na začiatku prebiehajúceho investičného procesu. Komisia dospela k záveru, že vplyv opatrení na štruktúru nákladov používateľov v súčasnosti nie je neprimeraný, že vzhľadom na voľné kapacity dostupné v Únii, ako aj na alternatívne zdroje nedumpingového dovozu nie je ohrozená ich bezpečnosť dodávok a takisto že ich investičné plány sa zatiaľ dostatočne nezrealizovali.

(241)

V každom prípade, ak by opak bol pravdou a došlo by k trvalej zmene situácie, Komisia pripomenula, že výrobné odvetvie používateľov môže podať žiadosť o prešetrenie formy a/alebo úrovne opatrení, ktoré bude obmedzené na ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie v spojení so situáciou dodávok z hľadiska odvetvia používateľov podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, na základe čoho sa môže pristúpiť k novému posúdeniu záujmu Únie.

(242)

Používatelia tvrdili, že zachovanie opatrení uložených na solárne sklo nie je v súlade s cieľmi Komisie týkajúcimi sa používania čistých energií. Naopak, predĺženie platnosti opatrení uložených na solárne sklo by spôsobilo, že výrobné odvetvie Únie v oblasti solárnych modulov by nemohlo vykonať nové investície. Okrem toho, aj keď trh Únie v oblasti montáže solárnych modulov má podľa očakávaní rásť, výrobné odvetvie Únie vyrábajúce solárne moduly by bolo vytláčané z trhu, pretože by pre nedostatočné dodávky solárneho skla neuskutočnilo plánované nové investície a nebolo by teda konkurencieschopné.

(243)

V kontexte všeobecnejšej európskej zelenej dohody Komisia v marci 2020 navrhla záväzný európsky právny predpis v oblasti klímy, v ktorom má byť zakotvený cieľ klimatickej neutrálnosti do roku 2050 (76). Európska zelená dohoda navyše obsahuje výslovný cieľ, pokiaľ ide o „[b]ezpečné dodávky čistej a cenovo dostupnej energie“ (77), najmä prostredníctvom prípadného zrevidovania cieľa Únie v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 smerom nahor

(244)

Na oboch trhoch, teda na trhu so záhradníckym (skleníkovým) sklom a na trhu s fotovoltickými a fototermickými modulmi, výrobcovia solárneho skla z Únie vyvíjajú nové inovačné riešenia, ako podporiť používanie zelenej energie, spolupracujú s výskumnými inštitútmi a univerzitami a investujú do výskumu a vývoja. V tomto kontexte Komisia dospela k záveru, že zachovanie platnosti opatrení má kľúčový význam z hľadiska zabezpečenia životaschopnosti odvetvia solárneho skla a podpory výskumu a vývoja v tejto oblasti.

(245)

Komisia sa ďalej domnieva, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by bola ohrozená životaschopnosť odvetvia solárneho skla a používatelia (predovšetkým výrobcovia FV modulov) by boli závislí od dovozu, a to s najväčšou pravdepodobnosťou od dovozu z Číny. Uplynutie platnosti opatrení by malo za následok aj to, že odvetvie solárneho skla by nemohlo investovať do inovácií, výskumu a vývoja. Komisia preto dospela k záveru, že z environmentálneho hľadiska je kľúčové udržať životaschopnosť odvetvia solárneho skla.

(246)

Zároveň sa v rámci zelenej politiky Komisie podporuje používanie energie z obnoviteľných zdrojov v Únii. Hlavný inovačný potenciál spočíva vo výrobe článkov, ktorú zabezpečuje odberateľské odvetvie. Pri zachovaní opatrení by táto časť „zeleného“ odvetvia, t. j. predovšetkým výrobcovia solárnych modulov, musela znášať určité dodatočné náklady. So zreteľom na analýzu uvedenú v oddiele 6.2.1 však Komisia dospela k záveru, že dodatočné náklady používateľov nie sú natoľko významné, že by im bránili vo fungovaní alebo budúcom rozširovaní podnikania.

(247)

Komisia preto dospela k záveru, že zachovanie opatrení celkovo nepoškodzuje environmentálne politiky Únie.

(248)

Skupina pôsobiaca v oblasti distribúcie solárneho skla na stavbu skleníkov vyjadrila podporné stanovisko, pokiaľ ide o pokračovanie opatrení. Táto skupina nebola priamym používateľom, ale úzko spolupracovala s používateľmi/poľnohospodármi pri hľadaní vhodného skla na stavbu skleníkov. Tvrdila, že na zabezpečenie účinnosti skleníkov je nevyhnutné používať vysokokvalitné sklo s nízkym obsahom železa a s rôznymi vzormi. Zastávala názor, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, nebolo by možné takéto sklo zabezpečovať ani úzko spolupracovať s výrobcami pri hľadaní inovačných riešení, čo by malo negatívny vplyv na výrobu solárneho skla v Únii. Podľa uvedenej skupiny nebolo možné podobné sklo dovážať, pretože zahraniční výrobcovia neponúkajú rovnakú škálu vzorov a variácií, s ktorými by bolo možné úspešne dokončiť príslušné projekty v bežnom časovom rámci.

(249)

V rámci prešetrovania nespolupracoval žiadny dovozca. Vzhľadom na chýbajúce údaje neboli k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom týchto strán.

(250)

Na základe dostupných informácií, ktoré sa týkajú záujmu Únie, Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôvody proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz solárneho skla s pôvodom v ČĽR.

(251)

Z uvedených skutočností vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz solárneho skla s pôvodom v Číne by sa mali zachovať.

(252)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(253)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatniť individuálne sadzby antidumpingového cla, nemal by to byť jediný prvok, ktorý majú colné orgány zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž mali aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, vykonať svoje obvyklé kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je oprávnené, a to v súlade s colnými predpismi.

(254)

Ak by sa konkrétne po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. V takej situácii možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. Týmto prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba zrušenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(255)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Číne a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(256)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (78). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

(257)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (79), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(258)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,