(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 16. mája 2019 na základe článku 10 základného nariadenia antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Egypte (spoločne ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) (2) dňa 16. mája 2019.

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 1. apríla 2019 podala európska asociácia výrobcov technických tkanín Tech-Fab Europe (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii subvencovania a výslednej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila čínskej vláde (3) a egyptskej vláde (4), že jej bol doručený riadne doložený podnet, a vyzvala čínsku vládu a egyptskú vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Konzultácie sa uskutočnili 13. mája 2019 s čínskou aj egyptskou vládou. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Komisia 21. februára 2019 začala samostatné antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa rovnakého výrobku s pôvodom v ČĽR a Egypte (5) (ďalej len „samostatné antidumpingové prešetrovanie“). Komisia 7. apríla 2020 uložila konečné antidumpingové clá na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR a Egypte (6) (ďalej len „konečné antidumpingové nariadenie“). Analýzy ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie vykonané počas tohto antisubvenčného prešetrovania a samostatného antidumpingového prešetrovania sú mutatis mutandis zhodné, keďže definícia výrobného odvetvia Únie, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, posudzované obdobie a obdobie prešetrovania sú v obidvoch prešetrovaniach rovnaké.

(5)

Čínska vláda tvrdila, že prešetrovanie by sa nemalo začať, lebo podnet nesplnil dôkazné požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 11 ods. 2 a 3 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a článku 10 ods. 2 základného nariadenia. Podľa čínskej vlády neboli dôkazy o napadnuteľných subvenciách, ujme a príčinnej súvislosti medzi subvencovanými dovozmi a ujmou dostatočné.

(6)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Dôkazy, ktoré boli predložené spolu s podnetom, predstavovali informácie, ktoré boli primerane dostupné navrhovateľovi v danej fáze. Ako sa uvádza v správe o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, pokiaľ ide o Čínsku ľudovú republiku a Egypt, a na základe ktorých Komisia začala vyšetrovanie, vo fáze začatia prešetrovania boli dostatočné dôkazy, že údajné subvencie boli napadnuteľné vzhľadom na ich existenciu, výšku a povahu. Podnet takisto obsahoval dostatočné dôkazy o existencii ujmy pre výrobné odvetvie Únie spôsobenej subvencovaným dovozom.

(7)

Konkrétnejšie, počas konzultácií pred začatím konania čínska vláda uviedla, že odkazy navrhovateľa na akékoľvek čínske plány, programy alebo odporúčania boli irelevantné, pretože nie sú záväzné, a že odvetvie textílií zo sklenených vlákien nie je uvedené v 13. päťročnom pláne Číny ani v 13. päťročnom pláne týkajúcom sa odvetvia stavebných materiálov (2016 – 2020). Po začatí konania čínska vláda takisto uviedla, že dokument „Made in China 2025“ sa na textílie zo sklenených vlákien nevzťahuje. Komisia poznamenala, že čínska vláda nespochybňuje existenciu takýchto plánov, programov alebo odporúčaní, ale iba rozsah, v akom sú záväzné alebo do akej miery sa vzťahujú na odvetvie textílií zo sklenených vlákien. Komisia ďalej poznamenala, že navrhovateľ poskytol dôkazy, ktoré naznačujú, že „nové materiály“ sú uvedené v niekoľkých vládnych dokumentoch, zatiaľ čo „materiály na báze skla“ sú uvedené v 13. päťročnom pláne týkajúcom sa odvetvia stavebných materiálov (2016 – 2020). Čínska vláda nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by sa tieto tvrdenia nevzťahovali na dotknutý výrobok.

(8)

Čínska vláda takisto uviedla, že ani Chinese Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“), ani štátom vlastnené komerčné banky nie sú verejnými orgánmi a že čínska vláda nesplnomocnila ani neriadila súkromné banky. Komisia poznamenala, že toto tvrdenie súvisí s už uvedeným tvrdením a že v podnete sa okrem iného uvádza zákon o bankách v Číne, o ktorom čínska vláda nepopiera, že patrí k čínskym právnym predpisom. Komisia takisto zdôraznila, že sa v nedávnych antisubvenčných prešetrovaniach EÚ v tejto veci dospelo k inému záveru (7).

(9)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že úvery vývozných nákupcov sa poskytujú zahraničným spoločnostiam, a teda z nich nemajú prospech čínski výrobcovia textílií zo sklenených vlákien. Komisia však zistila, že výhody poskytované zahraničným spoločnostiam vlastneným čínskymi výrobcami textílií zo sklenených vlákien môžu byť prínosné pre týchto výrobcov.

(10)

Čínska vláda uviedla, že daňový režim týkajúci sa zrýchleného odpisovania zariadení používaných podnikmi s vyspelými technológiami na vývoj a výrobu výrobkov s vyspelou technológiou, ako aj niektoré z uvedených grantových programov boli ukončené. Komisia vzala túto pripomienku na vedomie, ale zdôraznila, že sa nevzťahuje na všetky programy ani na jednotlivé úrovne vládnych orgánov (t. j. národné, regionálne alebo miestne) uvedené v podnete. Okrem toho by daňový režim týkajúci sa zrýchleného odpisovania mohol ešte stále poskytovať ďalšie výhody, ako napríklad odpisy počas životnosti príslušného zariadenia, prípadne aj počas obdobia prešetrovania.

(11)

Čínska vláda po začatí konania ďalej tvrdila, že navrhovateľ nestanovil podmienky na uplatňovanie externej referenčnej hodnoty pre úvery a práva na využívanie pôdy. Komisia však zistila, že tvrdenia obsiahnuté v podnete sú podporené nedávnymi antisubvenčnými prešetrovaniami EÚ, v ktorých sa v týchto veciach dospelo k záveru, že sú potrebné externé referenčné hodnoty prispôsobené prevládajúcim podmienkam v ČĽR (8).

(12)

Čínska vláda okrem toho uviedla, že v podnete neboli predložené dostatočné dôkazy, keďže sa opieral najmä o predchádzajúce nariadenia EÚ, ktoré sa týkajú rôznych vymedzení výrobku. Komisia však poznamenala, že zistenia z predchádzajúcich a nedávnych antisubvenčných prešetrovaní sa týkajú rovnakých subvenčných programov uvedených v podnete. Po začatí konania čínska vláda ďalej tvrdila, že vo finančnom sektore došlo v rokoch 2016 až 2018 k podstatným zmenám a reformám a že podnet sa tak nemohol opierať o žiadnu existujúcu situáciu. Komisia však poznamenala, že navrhovateľ v podnete poskytol aj ďalšie dôkazy o nepretržitej existencii subvenčných programov bez toho, aby sa podstatne zmenili. Komisia ďalej pripomenula, že čínska vláda neposkytla dôkazy, ktoré by vyvrátili pokračovanie príslušných programov. Vo fáze začatia konania teda dostupné dôkazy mali tendenciu preukazovať, že nedošlo k žiadnej relevantnej zmene sporných subvenčných programov. Nakoniec sa to potvrdilo aj v tomto prešetrovaní.

(13)

Čínska vláda ďalej v súvislosti s rôznymi subvenciami tvrdila, že žiadateľ nepredložil dôkaz o výhodách a špecifickosti. Komisia zastáva názor, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o výhodách a špecifickosti, ktoré mal primerane k dispozícii. V každom prípade Komisia preskúmala dôkazy uvedené v podnete a poskytla vlastné posúdenie všetkých relevantných prvkov v správe o dostatočnosti dôkazov, ktorá bola po začatí konania uložená do verejne prístupného spisu. Po začatí konania čínska vláda zopakovala svoje pripomienky, neposkytla však žiadne ďalšie dôkazy.

(14)

Komisia preto dospela k záveru, že v podnete boli dostatočné dôkazy, ktoré mohli naznačovať existenciu údajného subvencovania zo strany čínskej vlády.

(15)

Osobitným prvkom tohto prípadu je napokon skutočnosť, že údajné subvencovanie v Egypte sa týka dvoch spoločností v Čínsko-egyptskej suezskej zóne hospodárskej a obchodnej spolupráce (ďalej len „zóna SETC“), osobitnej hospodárskej zóne, ktorú spolu zriadili ČĽR a Egypt, pričom ide o dve krajiny, na ktoré sa tento podnet zameriava. Komisia uviedla, že má v úmysle prešetriť všetky subvencie, ktoré tieto spoločnosti dostali v zóne SETC, bez ohľadu na ich zdroj.

(16)

Počas konzultácií pred začatím konania čínska vláda uviedla, že navrhovateľ nemal žiaden právny základ, aby napadol kroky čínskej vlády v súvislosti s dotknutým výrobkom s pôvodom v Egypte alebo vyvezeným z Egypta. Komisia vzala na vedomie obavy čínskej vlády, stále sa však domnievala, že existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania údajných napadnuteľných subvencií poskytnutých spoločnostiam v zóne SETC bez ohľadu na ich zdroj.

(17)

Po začatí konania čínska vláda tvrdila, že pri stanovovaní spotreby v Únii bola úprava údajov o dovoze z ČĽR nespravodlivá v porovnaní s úpravou údajov o dovoze z iných tretích krajín, napríklad z Ruska. Čínska vláda ďalej tvrdila, že tieto úpravy Komisia nepodrobila krížovej kontrole. Čínska vláda takisto poznamenala, že nie sú zaznamenané žiadne informácie o tom, čo predstavuje informácie o trhu/spravodajské informácie použité pri úpravách údajov o dovoze.

(18)

Ako sa uvádza aj v odôvodnení 937, v nadväznosti na dovoznú analýzu navrhovateľa na základe číselných znakov KN sa dovoz hodnotil aj na základe štatistík dovozu na úrovni kódov TARIC, porovnával s inými zdrojmi a v prípade potreby sa upravoval. Pokiaľ ide o Rusko, údaje o dovoze sa podrobili krížovej kontrole a upravili na základe údajov o dovoze od výrobcov textílií zo sklenených vlákien prepojených s výrobcami z Únie, ktorí boli jedinými známymi výrobcami textílií zo sklenených vlákien v Rusku. Táto metodika sa považovala za primeranú, čo viedlo k presnému odhadu dovozu dotknutého výrobku z Ruska. Komisia rovnakým spôsobom počas prešetrovania, ako je vysvetlené v odôvodnení 937, porovnala údaje Eurostatu na úrovni kódov TARIC s údajmi predloženými známymi výrobcami v ČĽR, ktorí sa prihlásili počas výberu vzorky. Objem vývozu textílií zo sklenených vlákien, ktorý uviedli spolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia, predstavoval celkový dovoz zaznamenaný Eurostatom pod príslušnými kódmi TARIC, a preto sa všetok vývoz považoval za dotknutý výrobok. Napokon, v rozpore s tým, čo tvrdila čínska vláda, sa v podnete vysvetľovalo, ako sa na úpravu údajov o dovoze použili informácie o trhu/spravodajské informácie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(19)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania argumentovala, že trh s textíliami zo sklenených vlákien je segmentovaný a každý z týchto segmentov predstavuje výrazne odlišné cenové pásmo. Čínska vláda tvrdila, že tri hlavné druhy výrobkov: tkané pramene (ďalej len „TP“), pletené netkané textílie (ďalej len „PNT“) a komplexné materiály (ďalej len „KM“) majú rôzne zloženie a výrobné kroky/procesy, a teda aj výrobné náklady a predajné ceny. Tieto tri druhy výrobkov majú okrem toho odlišné fyzické a technické vlastnosti, ktoré zase určujú ich konečné použitie. Podľa čínskej vlády je porovnanie cien/cenové podhodnotenie, ako aj posúdenie údajne škodlivého vplyvu čínskeho dovozu, ktoré sa v podnete vykonalo na súhrnnej úrovni, zavádzajúce a nedostatočné bez skutočného posúdenia rozsahu prítomnosti, t. j. objemu a podielu čínskych výrobcov a výrobcov z Únie na trhu v každom zo segmentov výrobkov.

(20)

Komisia usúdila, že čínska vláda nepredložila žiadny dôkaz na podporu týchto tvrdení. Navrhovateľ pri začatí konania poskytol dostatočné dôkazy týkajúce sa nákladov a cien prešetrovaného výrobku. Skutočnosť, že existujú rôzne druhy výrobkov, ktoré môžu mať rôzne výrobné procesy, náklady a predajné ceny, automaticky neznamená, že existuje segmentácia trhu. Je potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 10 ods. 2 základného nariadenia musí navrhovateľ poskytnúť informácie, ktoré má primerane k dispozícii. Keďže náklady a ceny druhov výrobkov vyrábaných v Číne sú svojou povahou dôverné a navrhovateľ nimi nedisponuje, Komisia usúdila, že podnet obsahoval dostatočné informácie, ktoré boli navrhovateľovi primerane dostupné na začatie prešetrovania.

(21)

Informácie, ktoré Komisia zhromaždila a dostala počas prešetrovania, navyše ukázali, že trh Únie s textíliami zo sklenených vlákien nie je segmentovaný. Tvrdenie, že tri druhy výrobkov – TP, PNT a KM – majú odlišné fyzické a technické vlastnosti, ktoré zase určujú ich konečné použitie, je fakticky nesprávne. Ako je vysvetlené v podnete a v odôvodneniach 129 až 138, a čínska vláda to nepopiera, dotknutý výrobok sa používa na posilnenie termoplastických a termosetových živíc v odvetví kompozitov. Existuje mnoho súbežných použití výrobku; zvolený typ tkaniny závisí od vzhľadu povrchu, toku živice, napätia, ktorému bude vystavený hotový výrobok, a techniky nanášania. Niektoré druhy výrobkov sú obzvlášť vhodné na techniky výroby v uzavretých formách alebo na ručné kladenie.

(22)

Tieto tri druhy výrobkov majú tieto hlavné a súbežné použitia: TP sa používajú vo výrobkoch z termosetu, najmä na ručné kladenie, v námorných výrobkoch (lodné trupy a paluby lodí), paneloch karosérie vozidiel (napr. nákladných automobilov, vlakov), čepeliach veterných mlynov, potrubiach a nádržiach. PNT sa používajú na výrobu námorných výrobkov (lodné trupy a paluby lodí), karosérií a panelov vozidiel (napr. nákladných automobilov, vlakov), čepelí a gondol veterných mlynov, lyží a snowboardov, potrubí a nádrží. KM sa používajú vo výrobkoch z uzavretých foriem na karosérie a panely vozidiel, námorné výrobky (lodné trupy a paluby lodí), gondoly veterných mlynov a vozidlá na voľný čas.

(23)

Komisia napokon poznamenáva, že nie je neobvyklé, aby mal dotknutý výrobok druhy výrobkov, ktoré majú odlišnú štruktúru nákladov a ceny. Komisia práve z tohto dôvodu zhromažďuje údaje na základe podrobnej klasifikácie druhov výrobkov. V tejto klasifikácii sa okrem textilných foriem rozlišovalo medzi predajnými formátmi, druhmi použitého skla, plošnou hmotnosťou a hustotou prameňov. Výpočet podhodnotenia vychádzal z porovnania jednotlivých druhov výrobku, a preto sa pri porovnaní dovozu z ČĽR s textíliami zo sklenených vlákien od výrobcov z Únie zohľadnili všetky tieto vlastnosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(24)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania ďalej tvrdila, že významné rozdiely medzi dovoznými cenami textílií zo sklenených vlákien z rôznych zdrojov takisto jasne preukazujú, že trh Únie pre rôzne druhy výrobkov je segmentovaný a dovoz z rôznych krajín je určený pre rôzne segmenty trhu.

(25)

Ako bolo uvedené, informácie zhromaždené Komisiou počas prešetrovania potvrdili, že trh Únie s textíliami zo sklenených vlákien nie je segmentovaný. Prešetrovanie ďalej ukázalo, že čínski vyvážajúci výrobcovia a egyptskí vyvážajúci výrobcovia nevyvážajú úplne odlišné formy textílií zo sklenených vlákien. Zhoda medzi výrobkom predávaným vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a Egypte bola približne na úrovni 90 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(26)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania ďalej tvrdila, že porovnávanie čínskych dovozných cien a výpočet podhodnotenia v podnete vychádzali z neporovnateľných a selektívne vybratých údajov, ktoré boli nesprávne upravené.

(27)

Ako bolo uvedené, v článku 10 ods. 2 základného nariadenia sa stanovuje štandard dôkazov, ktoré má navrhovateľ v podnete poskytnúť. Informácie teda musia byť dostatočné, ale aj primerane dostupné navrhovateľovi. Keďže informácie o nákladoch a cenách sú svojou povahou dôverné, navrhovateľovi nie sú vo fáze začatia konania primerane dostupné žiadne presné údaje o nákladoch a cenách podľa druhov výrobkov vyvážaných spoločnosťami v tretích krajinách. Poskytnuté informácie sa napriek tomu považovali za dostatočné na začatie prešetrovania, pretože vychádzali zo štatistík čínskych dovozných cien od Eurostatu.

(28)

Komisia ďalej poznamenala, že ako sa uvádza v odôvodnení 965, výpočet podhodnotenia počas prešetrovania vychádzal najmä zo skutočných podrobných údajov výrobcov z Únie a vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré na základe štatistík Eurostatu potvrdili tvrdenia o podhodnotení uvedené v podnete. Tento argument sa preto považoval za diskutabilný aj v súvislosti s údajmi použitými pri prešetrovaní.

(29)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania tvrdila, že dovoz čínskych textílií zo sklenených vlákien nespôsobil cenový tlak. Toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi.

(30)

Podnet na druhej strane obsahoval informácie o vplyve subvencovaného dovozu na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný vplyv dovozu na výrobné odvetvie Únie, ktoré sa považovali za dostatočné na začatie prešetrovania. Dôkazy poskytnuté v podnete ukázali, že egyptské aj čínske dovozné ceny výrazne podhodnotili ceny Únie.

(31)

Toto tvrdenie je navyše fakticky nesprávne. Ako Komisia zistila počas prešetrovania a vysvetlila v odôvodnení 966, čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky značne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie počas OP. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(32)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania uviedla, že kumulácia dovozu z Číny a Egypta na účely analýzy ujmy nie je v tomto prípade opodstatnená. Dôvodom je, že podmienky hospodárskej súťaže medzi dovozom z týchto krajín a medzi dovozom z týchto krajín a podobným výrobkom vyrábaným a predávaným výrobným odvetvím Únie na trhu Únie sa výrazne líšia. Čínska vláda tvrdila, že čínske textílie zo sklenených vlákien nekonkurujú egyptským textíliám zo sklenených vlákien, pretože i) dovoz egyptských textílií zo sklenených vlákien do roku 2017 prakticky neexistoval; ii) dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny a dovoz z Egypta sledoval úplne opačné trendy; iii) dovoz z Egypta je inak nacenený a iv) dovoz z Egypta sa podľa vlastných výpočtov navrhovateľa týka iba PNT, a preto nekonkuruje predaju textílií zo sklenených vlákien z Únie a Číny na trhu Únie.

(33)

Komisia najskôr poznamenala, že podnet obsahoval dostatočné dôkazy preukazujúce, že dovoz dotknutého výrobku je subvencovaný, objem dovozu je významný a spôsobuje výrobnému odvetviu Únie ujmu. Obsahoval aj niekoľko prvkov týkajúcich sa súhrnného vyhodnotenia dovozu z oboch dotknutých krajín (najmä to, že odhadované výšky subvencovania nie sú pre každú krajinu de minimis (9), že pre každú krajinu sú objemy dovozu významné (10) a že dotknuté krajiny si konkurujú navzájom, s podobným výrobkom a tretími krajinami a že výrobky vyvážané týmito krajinami majú rovnaké vlastnosti a konečné použitie ako podobný výrobok (11)), o ktorých sa vo fáze začatia konania zistilo, že idú nad rámec dôkazného bremena. Tieto dôkazy sa počas prešetrovania ďalej analyzovali a Komisia potvrdila, že podmienky na kumuláciu boli splnené, ako sa podrobne vysvetľuje v odôvodneniach 947 až 950.

(34)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že objem čínskeho dovozu sa v posudzovanom období znížil a nemohol výrobcom z Únie spôsobiť ujmu.

(35)

Ako bolo uvedené, podnet obsahoval dostatočné dôkazy o tom, že čínsky a egyptský dovoz textílií zo sklenených vlákien by sa mal posudzovať súhrnne. Podľa dôkazov v podnete si dovoz textílií zo sklenených vlákien z oboch krajín konkuruje navzájom, s podobným výrobkom, ako aj s dovozmi z tretích krajín. Dovážaný výrobok z ČĽR a Egypta vykazuje rovnaké vlastnosti výrobku a použitia a predáva sa zákazníkom v celej Únii v priamej konkurencii s textíliami zo sklenených vlákien vyrábanými výrobným odvetvím Únie a tretími krajinami.

(36)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania tvrdila, že navrhovateľ neposkytol spoľahlivé údaje o výrobnom odvetví Únie ako celku, pretože údaje týkajúce sa výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi, boli nespoľahlivé. Navrhovateľ okrem toho neposkytol informácie o niekoľkých ukazovateľoch ujmy.

(37)

Čínska vláda nevysvetlila, v čom boli údaje nespoľahlivé. Opäť musíme poznamenať, že navrhovateľ nemal k dispozícii dôverné informácie o údajoch o predaji a výrobe výrobcov z Únie, ktorí nie sú navrhovateľmi. Navrhovateľ preto poskytol odhady, ktoré sa považovali za primerané, dostatočne presné a v súlade s článkom 10 ods. 2 základného nariadenia. V súvislosti s poskytnutím dostatočných dôkazov o ujme neexistuje povinnosť poskytovať údaje o všetkých ukazovateľoch ujmy uvedených v článku 8 ods. 4 základného nariadenia a všetky ukazovatele ujmy ani nemusia vykazovať klesajúci trend.

(38)

Komisia poznamenala, že vzorka výrobcov z Únie vybraných počas prešetrovania zahŕňala najväčšieho výrobcu, ktorý nie je navrhovateľom a poskytol Komisii možnosť krížovej kontroly makroúdajov poskytnutých navrhovateľom. Komisia pri prešetrovaní zvážila aj všetky príslušné ukazovatele ujmy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(39)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania uviedla, že výrobcom z Únie nie je spôsobovaná ujma, a najmä nie z dôvodu čínskeho dovozu. Podľa čínskej vlády sa výrobnému odvetviu Únie v období od roku 2015 do OP podnetu darilo dobre a v podstate všetky ukazovatele ujmy sa vyvíjali pozitívne alebo zostávali stabilné.

(40)

Údaje v podnete jasne preukázali, že výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená značná ujma v podobe výrazného podhodnotenia subvencovaného dovozu textílií zo sklenených vlákien z predmetných krajín. Výroba, predaj a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa výrazne znížili. Navrhovatelia boli nútení znížiť investície a počet pracovných miest. Zásoby výrobcov z Únie podporujúcich podnet sa zvýšili a ich ziskovosť klesla.

(41)

Komisia poznamenala, že ukazovatele ujmy stanovené na základe skutočných overených údajov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, preukázali počas prešetrovania značnú ujmu spôsobenú dovozom z dotknutých krajín. Čínska vláda poskytla pripomienky k týmto ukazovateľom vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií (12). Tieto pripomienky sa riešia v oddiele 5.4. tohto nariadenia.

(42)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania tvrdila, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu v dôsledku súvisiaceho dovozu z tretích krajín a poklesu dopytu na trhu Únie.

(43)

Komisia nesúhlasila. Podnet ukázal, že z dôvodu nízkych objemov súvisiaceho dovozu z tretích krajín tento nemohol spôsobiť značnú ujmu. Z analýzy ukazovateľov ujmy, ktorú predložil navrhovateľ, ďalej vyplynulo, že ujmu nie je možné vysvetliť poklesom dopytu na trhu Únie, pretože pokles podielu na trhu preukazuje, že pokles predaja jednoznačne presahoval pokles spotreby.

(44)

Navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o príčinnej súvislosti medzi dovozom z dotknutých krajín a ujmou. Navrhovateľ navyše analyzoval ďalšie možné príčiny ujmy, napríklad výkonnosť výrobcov z Únie, vývoznú výkonnosť výrobcov z Únie a dovoz z iných tretích krajín.

(45)

Dovoz z tretích krajín a pokles dopytu na trhu Únie počas prešetrovania sa preskúmal v oddiele 6.2. Po konečnom poskytnutí informácií sa v pripomienkach čínskej vlády k začatiu konania neobjavili žiadne nové argumenty. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(46)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania tvrdila, že vertikálne integrovaní výrobcovia z Únie utrpeli ujmu v dôsledku nákladov spojených so „spätnou integráciou“ a zníženej schopnosti predávať na otvorenom trhu v dôsledku „integrácie smerom nadol“.

(47)

Na začiatku konania neboli k dispozícii žiadne informácie o zjavnej konkurenčnej nevýhode výrobného odvetvia Únie. Výrobcovia z Únie okrem toho nie sú prevažne vertikálne integrovaní.

(48)

Komisia navyše poznamenala, že v prešetrovaní sa nepreukázali neobvyklé náklady v dôsledku vertikálnej integrácie. Navyše, všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali predovšetkým neprepojeným zákazníkom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(49)

Čínska vláda vo svojich pripomienkach k začatiu konania uviedla, že rozdielne trendy predaja navrhujúcich výrobcov a výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi, v období od roku 2015 do OP podnetu naznačujú, že tieto dve skupiny výrobcov si navzájom konkurujú, pokiaľ ide o predaj a zákazníkov. Pokles predaja a podielu na trhu navrhujúcich výrobcov v prospech výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi, bol teda takisto pravdepodobným dôvodom, prečo navrhujúci výrobcovia utrpeli ujmu z hľadiska objemu predaja a nemohli zvyšovať ceny v období prešetrovania podnetu.

(50)

Hospodárska súťaž medzi výrobcami z Únie je dôsledkom voľného trhu a zvyčajne je skôr predpokladom (pokiaľ napr. neexistuje dôkaz o existencii protisúťažných praktík, čo nie je tento prípad), a nie faktorom vysvetľujúcim existenciu ujmy. Na trhu Únie si teda konkurujú nielen navrhujúci výrobcovia z Únie a výrobcovia z Únie, ktorí nie sú navrhovateľmi, ale aj navrhujúci výrobcovia z Únie navzájom. Táto skutočnosť sa nemôže považovať za zmiernenie príčinnej súvislosti medzi subvencovaným dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo celé výrobné odvetvie Únie. Zistenia o značnej ujme na základe platnej vzorky sa opierajú o posúdenie odvetvia ako celku vrátane údajov od navrhovateľov a výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi (mikroúdaje a makroúdaje).

(51)

Počas prešetrovania, ako je uvedené v zázname do spisu určeného na nahliadnutie zainteresovaným stranám, pokiaľ ide o konečnú vzorku výrobcov z Únie z 21. júna 2019, pozostávala vzorka výrobcov z Únie tak z navrhujúcich výrobcov z Únie, ako aj z výrobcov z Únie, ktorí nie sú navrhovateľmi. Stanovenie ujmy sa okrem toho neobmedzovalo iba na navrhujúcich výrobcov z Únie, ale na celé výrobné odvetvie Únie ako celok. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(52)

Čínska vláda nakoniec vo svojich pripomienkach po začatí konania napokon tvrdila, že kľúčovým informáciám, napríklad podporovateľom podnetu a hlavným údajom týkajúcim sa ujmy, sa poskytla neprimeraná miera dôvernosti. Čínska vláda tvrdila, že jej to bránilo v náležitom vyvrátení tvrdení o ujme, ktoré predložil navrhovateľ.

(53)

Komisia usúdila, že verzia podnetu otvorená na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahovala všetky základné dôkazy a zhrnutia dôverných údajov, ktoré nemali dôverný charakter, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje práva na obhajobu. Je potrebné pripomenúť, že článok 29 základného nariadenia umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, keď by zverejnenie znamenalo významnú konkurenčnú výhodu pre konkurenta alebo by malo významne nepriaznivý vplyv na osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej táto osoba získala informácie. Tvrdenia čínskej vlády v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(54)

Egyptská vláda tvrdila, že prešetrovanie by sa nemalo začať, lebo podnet nesplnil dôkazné požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 11 ods. 2 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a článku 10 ods. 2 základného nariadenia. Podľa egyptskej vlády neboli dôkazy o napadnuteľných subvenciách, ujme a príčinnej súvislosti medzi subvencovanými dovozmi a ujmou dostatočné. Komisia toto tvrdenie zamietla z rovnakých dôvodov, ako sa uvádza v odôvodnení 6.

(55)

Počas konzultácií pred začatím konania egyptská vláda uviedla, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, že údajné preferenčné úvery poskytuje egyptská vláda. Vzhľadom na množstvo dôkazov predložených v podnete, a najmä na dojednania medzi Čínou a Egyptom, ako aj na ciele týchto dojednaní, však Komisia zastáva názor, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy, ktoré mal primerane k dispozícii, čo dokazuje, že činnosť poskytovania subvencií prostredníctvom preferenčných úverov možno pripísať egyptskej vláde.

(56)

Egyptská vláda ďalej tvrdila, že údajné daňové výhody boli z právnych predpisov v roku 2015 odstránené a že navrhovateľ neposkytol dôkazy o tom, že by sa naďalej vzťahovali na existujúce projekty. Komisia však zistila, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o zachovaní takýchto daňových výhod, ktoré mal primerane k dispozícii.

(57)

Egyptská vláda takisto uviedla, že odpustenie dovozných ciel na suroviny nie je subvenciou, pokiaľ sa tieto dovážané výrobky opätovne vyvážajú ako také alebo spracúvajú do výrobku v ďalšom článku výrobného reťazca. Komisia uznala, že iba nadmerné odpustenie dovozných ciel na suroviny je napadnuteľnou subvenciou, a počas prešetrovania tomu venovala osobitnú pozornosť. Komisia ďalej poznamenala, že pripomienky egyptskej vlády sa nevzťahujú na výrobné zariadenia.

(58)

Egyptská vláda tvrdila, že navrhovateľ neposkytol dôkaz o výhodách z poskytovania pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu. Komisia však zistila, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o výhode, ktoré mal primerane k dispozícii.

(59)

Egyptská vláda napokon uviedla, že navrhovateľ neposkytol dôkaz o špecifickosti, pokiaľ ide o poskytovanie elektriny za nižšiu než primeranú odplatu, pretože neexistuje špecifickosť, ak prístup k subvencii podlieha objektívnym podmienkam. Komisia poznamenala, že egyptská vláda neposkytla žiadne dôkazy, pokiaľ ide o takéto objektívne podmienky počas konzultácií pred začatím konania.

(60)

Komisia preto dospela k záveru, že v podnete boli dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania údajných napadnuteľných subvencií poskytnutých priamo alebo nepriamo egyptskou vládou.

(61)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua tvrdila, že nahradenie výrobných faktorov vykonané v rámci samostatného antidumpingového prešetrovania je neprimerané, a požiadala Komisiu, aby pre vyvážajúcich výrobcov skupiny dumpingové rozpätie vypočítala bez použitia článku 2 ods. 6a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovým dovozom z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“) (13). Podľa skupiny Yuntianhua sa v antisubvenčnom prešetrovaní nenašiel žiadny dôkaz o tom, že vstupy textílií zo sklenených vlákien boli poskytnuté za nižšiu než primeranú odmenu. Podobne tvrdila, že v antisubvenčnom prešetrovaní sa akceptovala skutočnosť, že vstupy textílií zo sklenených vlákien sa nakupovali za neskreslené trhové hodnoty, pretože na výpočet výhod subvencie sa použil obrat dodávateľov vstupov a surovín.

(62)

Komisia najskôr poznamenala, že pripomienky k výpočtu a metodike použitej v samostatnom antidumpingovom prešetrovaní nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto konania. Pripomienky týkajúce sa metodiky použitej na stanovenie dumpingu by sa preto malo predložiť v rámci uvedeného prešetrovania.

(63)

Po druhé, z prešetrovania, ako je opísané v oddiele 3, vyplynulo, že kľúčoví dodávatelia vyvážajúcich výrobcov značne využívali vládne dotácie. Komisia pripomenula, že použitie obratu prepojených spoločností dodávajúcich vstupy a suroviny neznamená akceptovanie neskreslených trhových hodnôt týchto dodávok. Naopak, obrat je rozdeľovacím kľúčom, ktorý umožňuje správne rozdelenie stanovených subvencií, z ktorých mali vyvážajúci výrobcovia úžitok.

(64)

Komisia napokon poznamenala, že zistenia podľa článku 2 ods. 6a základného antidumpingového nariadenia sa týkajú výrazných deformácií, ak sú ceny alebo náklady ovplyvnené významnými vládnymi zásahmi. V tejto súvislosti sa celkovo skúma celý rad prvkov. Preto skutočnosť, že antidumpingové prešetrovanie podľa článku 2 ods. 6a sa neopiera o dôkazy týkajúce sa subvencovania surovín alebo dotknutého výrobku, nepredstavuje pre Komisiu prekážku, aby samostatne a podľa uplatniteľných pravidiel základného nariadenia preskúmala prítomnosť subvencie. Tieto tvrdenia skupiny Yuntianhua boli preto zamietnuté.

(65)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua tvrdila, že poskytnutie informácií obsahovalo nové zistenia týkajúce sa: i) absencie segmentácie trhu s textíliami zo sklenených vlákien; ii) fyzických a technických vlastností výrobku; iii) štruktúry nákladov a cien; iv) dvojitého započítania vyplývajúceho zo súbežného uloženia antidumpingových a antisubvenčných ciel, ktoré ovplyvnilo úroveň konečných antidumpingových ciel uložených 7. apríla 2020 a v) skutočnosti, že dumpingové rozpätie zistené pre túto stranu v antidumpingovom prešetrovaní bolo nesprávne a malo by sa znížiť o celú sumu subvencovania stanovenú v ČĽR, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu. Tieto prvky neboli obsiahnuté v konečnom poskytnutí informácií súbežného antidumpingového konania, ktoré preto neobsahovalo tieto základné zistenia a úvahy. V dôsledku toho by podľa tejto strany bolo konečné antidumpingové nariadenie (EÚ) 2020/492 zjavne neprimerané a nezákonné a dumpingové rozpätie 64,7 % uvedené v antidumpingovom nariadení (EÚ) 2020/492 by bolo nesprávne.

(66)

Komisia na začiatok poznamenala, že vysvetlenia obsiahnuté v dodatočnom konečnom poskytnutí informácií v tomto konaní sú reakciou na pripomienky, ktoré boli stranám poskytnuté po uvedenom poskytnutí informácií, a teda obsahujú podrobnejšie informácie o zisteniach Komisie. Nepredstavujú preto nové zistenia, ale iba sa zaoberajú pripomienkami zainteresovaných strán.

(67)

Okrem toho, pokiaľ ide o body i) – iii), ktoré uviedla táto strana, t. j. absencia segmentácie trhu s textíliami zo sklenených vlákien, vlastnosti výrobku a štruktúra nákladov a cien, Komisia poznamenala, že pripomienky v dodatočnom poskytnutí informácií týkajúce sa týchto troch bodov sa mali zaoberať novými tvrdeniami strán. Tieto nové tvrdenia boli predložené iba v súvislosti s týmto antisubvenčným konaním. Jediným tvrdením o segmentácii predloženým v antidumpingovom konaní bolo, že výrobcovia z Únie vyrábajú iba výrobky špecifické pre zákazníkov VPZ a v segmente VPZ by sa nemali prijímať žiadne opatrenia. Tieto argumenty sa v celom rozsahu riešili v odôvodnení 409 antidumpingového nariadenia (14). Komisia sa preto nemohla zaoberať týmito novými pripomienkami už v súvislosti s poskytnutím informácií v rámci antidumpingového konania. Konečné antidumpingové nariadenie obsahovalo všetky podstatné zistenia a úvahy, na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie týkajúce sa uvedeného konania, a v plnej miere sa zaoberalo všetkými argumentmi, ktoré boli predložené v rámci uvedeného konania. Zistenia v antisubvenčnom konaní nemajú vplyv na odôvodnenie poskytnuté v konečnom antidumpingovom nariadení.

(68)

Z vecného hľadiska tieto body okrem toho žiadnym spôsobom neovplyvňujú ani nemenia zistenia prešetrovania, či už antidumpingového, alebo antisubvenčného. Preto žiadny z týchto bodov nemá vplyv na situáciu strany, ktorá predložila toto tvrdenie, alebo iných strán. Napriek tomu sa Komisia rozhodla poskytnúť stranám ďalšiu príležitosť vyjadriť sa k týmto bodom. Aj keď samy osebe nepredstavovali žiadne zmeny (a teda Komisia v zásade nemala povinnosť sa nimi zaoberať v dodatočnom poskytnutí informácií, ale v konečnom nariadení), boli zahrnuté do dodatočného poskytnutia informácií. Z týchto dôvodov boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(69)

V každom prípade neexistuje žiadny rozpor medzi zisteniami oboch prešetrovaní. Jediným rozdielom je, že strany mali možnosť vyjadriť sa v neskoršej fáze a v tomto konaní predložili ďalšie pripomienky. Komisia bola povinná odpovedať na tieto pripomienky a urobila to v tomto nariadení.

(70)

Pokiaľ ide konkrétne o posledné dva problémy v bodoch iv) a v) v odôvodnení 67 o možnom dvojitom započítaní a dumpingovom rozpätí, Komisia poznamenala toto. Po prvé, ako už bolo vysvetlené v odpovedi na pripomienky strán ku konečnému poskytnutiu informácií v rámci tohto konania, najmä v odôvodnení 1137, Komisia sa potenciálnym problémom dvojitého započítania zaoberala v plnom rozsahu a všetkým stranám poskytla dostatočný priestor na predloženie pripomienok v priebehu tohto konania. V kontexte vtedy prebiehajúceho antidumpingového konania to nebolo možné. Po druhé, Komisia poznamenáva, že v rámci samostatného antidumpingového a antisubvenčného konania týkajúceho sa toho istého výrobku s pôvodom v tej istej krajine, v ktorom k uloženiu vyrovnávacieho cla dôjde neskôr ako k uloženiu antidumpingového cla, neexistuje iná možnosť ako úprava predtým uložených antidumpingových ciel. Musí sa to urobiť, aby sa zohľadnili nové vyrovnávacie clá a súčasne sa zabránilo dvojitému započítaniu a aby sa v príslušných a relevantných prípadoch dodržalo pravidlo nižšieho cla. Na tento účel je v týchto prípadoch legislatívnou technikou uložiť príslušné vyrovnávacie clá a potom zároveň prostredníctvom toho istého nariadenia zodpovedajúcim spôsobom upraviť príslušné uplatniteľné antidumpingové clá. V rozpore s tým, čo tvrdí táto strana, antidumpingové nariadenie (EÚ) 2020/492 preto nie je zjavne nesprávne a neprimerané. V tomto nariadení sa v plnom rozsahu riešili príslušné posúdenia a tvrdenia, čo tiež predstavuje základ pre úpravu konečného antidumpingového nariadenia. Keďže príslušné antidumpingové clo uplatniteľné na skupinu Yuntianhua sa podľa tohto nariadenia takisto zodpovedajúcim spôsobom mení, ako je podrobne vysvetlené v oddiele 8, aj tvrdenie tejto strany, že úroveň jej antidumpingového cla v nariadení (EÚ) 2020/492 je nesprávne, je fakticky aj právne nesprávne. Z týchto dôvodov sa tvrdenia skupiny Yuntianhua zamietajú.

(71)

Navrhovateľ 31. júla 2019 predložil žiadosť o registráciu dovozu textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v dotknutých krajinách na základe článku 24 ods. 5 základného nariadenia. Navrhovateľ 21. novembra 2019 opätovne predložil žiadosť o registráciu podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia s aktualizovanými údajmi o dovoze.

(72)

Podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia dovozy dotknutého výrobku podliehajú registrácii s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, že výsledkom prešetrovania budú zistenia vedúce k uloženiu konečných vyrovnávacích ciel, sa tieto clá mohli, ak sú splnené nevyhnutné podmienky, vyberať so spätnou účinnosťou z registrovaných dovozov v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami.

(73)

V reakcii na žiadosť o registráciu predložili zainteresované strany pripomienky, ktorými sa Komisia zaoberala v nariadení o registrácii. Komisia mala k dispozícii dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu registrácie dovozu.

(74)

Komisia 21. januára 2020 zverejnila vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/44 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) (15), ktorým sa od 22. januára 2020 zavádza registrácia dovozu textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte.

(75)

Počas prešetrovania sa ukázalo, že je možné, že niektoré hospodárske subjekty sa neprihlásili na základe nesprávneho pochopenia definície prešetrovaného výrobku. Z tohto dôvodu Komisia 18. septembra 2019 uverejnením oznámenia (ďalej len „objasňujúce oznámenie“) (16) objasnila znenie opisu vymedzenia výrobku uvedeného v oznámení o začatí konania. Objasňujúce oznámenie takisto poskytovalo stranám možnosť, aby sa v určenej lehote prihlásili a vyžiadali si dotazník, ak chcú spolupracovať. Ani jedna zainteresovaná strana nepodala pripomienky k objasňujúcemu oznámeniu ani si nevyžiadala dotazník.

(76)

Po uverejnení objasňujúceho oznámenia a v nasledujúcom prešetrovaní sa potvrdilo, že neexistuje ani jeden hospodársky subjekt, ktorému by v prihlásení zabránilo možné nepochopenie definície dotknutého výrobku uvedenej v oznámení o začatí konania.

(77)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(78)

Súčasné antisubvenčné, ako aj antidumpingové prešetrovanie uvedené v odôvodnení 4 prebiehali v rovnakom období prešetrovania a v tom istom posudzovanom období.

(79)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, egyptskú vládu, čínsku vládu, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(80)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Skupina Yuntianhua požiadala o intervenciu úradníka pre vypočutie, aby vyjadrila svoje obavy týkajúce sa lehoty stanovenej na odpoveď na písomné upozornenie na nedostatky. Spoločnosť tvrdila, že si nevšimla písomné upozornenie na nedostatky, pretože jej IT server chybne považoval e-mail: Komisie za nevyžiadanú poštu, a požiadala o predĺženie lehoty o 18 dní. Úradník pre vypočutie vyzval Komisiu, aby rozšírila lehotu o šesť dní.

(81)

Ako sa uvádza v oddiele 1.3, Komisia počas prešetrovania objasnila vymedzenie výrobku a zainteresovaným stranám dotknutým týmto objasnením alebo stranám, ktoré sa možno ešte neprihlásili, lebo si mysleli, že sa ich toto konanie netýka, poskytla príležitosť, aby sa v stanovenej lehote prihlásili a vyžiadali si dotazník. Žiadne nové strany sa neprihlásili.

(82)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(83)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa pri prešetrovaní rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie na primeraný počet uplatnením výberu vzorky. Dodala, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie na základe vykázaného objemu výroby podobného výrobku v Únii medzi októbrom 2017 a septembrom 2018, a to aj vzhľadom na geografické rozloženie. Túto vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie, ktorých výroba predstavovala vyše 40 % celkového odhadovaného objemu výroby textílií zo sklenených vlákien v Únii. Ani jedna zo zainteresovaných strán neposkytla pripomienky, a preto sa potvrdila predbežná vzorka. Vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(84)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(85)

Iba jeden neprepojený dovozca (Euroresins UK Ltd.) poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet spolupracujúcich dovozcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(86)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(87)

Osem vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zahrnutím do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Skupiny výrobcov vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali vyše 79 % vykázaného vývozu textílií zo sklenených vlákien z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania.

(88)

Do vzorky vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov patria tieto spoločnosti:

(89)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi ČĽR.

(90)

Pripomienky k výberu vzorky boli prijaté od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, spoločností Jushi a Hengshi, ktoré patria do skupiny CNBM. Hoci spoločnosť Jushi ani spoločnosť Hengshi nespochybnili skutočnosť, že sú prepojenými podnikmi, tvrdili, že nie sú prepojené so spoločnosťou Taishan. Spoločnosť Jushi tvrdila, že Komisia nemôže automaticky uplatňovať článok 127 ods. 1 písm. d) alebo f) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (17) (ďalej len „vykonávací akt k Colnému kódexu Únie“) a považovať spoločnosti Hengshi, Jushi a Taishan za jediný subjekt. Na podporu svojho tvrdenia sa spoločnosť Jushi odvolala na správu poroty WTO vo veci Kórea – niektoré druhy papiera (18) a usmernenia Šanghajskej burzy cenných papierov pre prepojené transakcie kótovaných spoločností.

(91)

Zdôraznili, že i) nemali spoločné priame vlastníctvo akcií; ii) nedošlo k prekrývaniu členov ich správnych rád; iii) nedošlo k žiadnym súvisiacim transakciám medzi spoločnosťami Hengshi/Jushi a spoločnosťou Taishan a iv) boli konkurentmi na trhu.

(92)

Po výbere vzorky sa 13. novembra 2019 uskutočnilo vypočutie so spoločnosťou Taishan, v ktorom boli uvedené argumenty opäť predložené.

(93)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť China National Building Materials (ďalej len „CNBM“) je čínsky štátom vlastnený podnik, ktorý priamo a nepriamo vlastní zo 41,27 % materská skupina CNBM, ktorú zas úplne vlastní Komisia Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“). Spoločnosť CNBM vlastní 26,97 % podiel v spoločnosti China Jushi Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť China Jushi“), ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Jushi (19).

(94)

V septembri 2017 spoločnosť CNBM uzatvorila dohodu o fúzii (20) so spoločnosťou Sinoma, ktorá nadobudla platnosť v máji 2018. Sinoma je prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Sinoma Science & Technology Co. vlastníkom spoločnosti Taishan. Po fúzii bola spoločnosť Sinoma prebratá spoločnosťou CNBM a zlúčila sa s ňou. V dôsledku toho CNBM vlastní 26,97 % podielu v spoločnosti China Jushi (jedinom akcionárovi spoločnosti Jushi) a 60,24 % v spoločnosti Sinoma Science & Technology Co., Ltd. (jedinom akcionárovi spoločnosti Taishan).

(95)

V článku 127 ods. 1 písm. d) vykonávacieho aktu k Colnému kódexu sa stanovuje, že dve osoby sa považujú za prepojené, ak: tretia strana priamo alebo nepriamo vlastní, ovláda alebo má v držbe aspoň 5 % hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby. CNBM vlastní 26,97 % podielu v spoločnosti China Jushi (jedinom akcionárovi spoločnosti Jushi) a 60,24 % v spoločnosti Sinoma Science & Technology Co., Ltd. (jedinom akcionárovi spoločnosti Taishan). Z tohto dôvodu sa spoločnosti považujú za prepojené.

(96)

Navyše podľa správy o spoločnosti z roku 2019 vypracovanej čínskou maklérskou spoločnosťou Guotai Junan Securities (21) CNBM od roku 2017 reorganizuje svoje hospodárske subjekty s cieľom posilniť regionálnu koordináciu a odstrániť horizontálnu konkurenciu medzi kótovanými dcérskymi spoločnosťami. CNBM okrem toho plánuje vyriešiť problém horizontálnej konkurencie do roku 2020. Podľa verejne dostupných informácií uvedených v správe CNBM plánovala začať tento proces konsolidáciou svojho podnikania v oblasti sklenených vlákien prostredníctvom zvýšenia aktív medzi spoločnosťou China Jushi a spoločnosťou Sinoma Science & Technology (jediným akcionárom spoločnosti Taishan). Dôkazný materiál zhromaždený počas prešetrovania teda nepodporuje tvrdenie spoločností, že spoločný majetkový podiel nemá praktické dôsledky a že spoločnosti fungujú nezávisle od seba. Z týchto dôkazov, naopak, vyplýva, že okrem samotného vlastníctva akcií (ktoré by samo osebe mohlo byť rozhodujúce pre záver, že spoločnosti sú prepojené) sú tieto tri spoločnosti takisto schopné navzájom významne ovplyvňovať svoje obchodné rozhodnutia a že cieľom ich ovládajúcej spoločnosti (CNBM) je prinajmenšom koordinovať, ak nie priamo zlúčiť ich činnosti („vyriešiť problém horizontálnej konkurencie“). To znamená, že subvencie, ktoré získala ktorákoľvek z týchto spoločností, sa môžu bez rozdielu použiť v prospech dotknutého výrobku. Komisia preto zamietla tvrdenie, že vo svojom závere, že by sa tieto tri spoločnosti mali považovať za prepojené, nezohľadnila faktické a hospodárske skutočnosti.

(97)

Pokiaľ ide o argument, podľa ktorého Komisia nemohla považovať spoločnosti Hengshi, Jushi a Taishan za jedinú skupinu na účely vypočítania výšky subvencií poskytovaných na dotknutý výrobok, Komisia pripomenula, že s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie opatrení, a najmä zabrániť presmerúvaniu vývozu prostredníctvom prepojenej spoločnosti s najnižším clom, Komisia v praxi stanovuje prepojenie medzi vyvážajúcimi výrobcami na základe kritérií stanovených v článku 127 vykonávacieho aktu k Colnému kódexu Únie. Všetky strany o tom boli jasne informované v oznámení o začatí konania na začiatku konania. Okrem toho, odkaz na článok 127 vykonávacieho aktu k Colnému kódexu Únie sa výslovne nachádza v článku 2 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia (22) a Komisia by mala v antidumpingovom aj antisubvenčnom konaní zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so stranami (23). Okrem toho sa podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia výpočet výšky subvencovania vykonáva na jednotku subvencovaného výrobku vyvážaného do Únie. Výpočet výšky napadnuteľných subvencií na základe dotknutého výrobku vyvážaného do Únie znamená, že ak sú spoločnosti prepojené, keďže peniaze sú zameniteľné, môžu tieto výhody pre dotknutý výrobok využívať bez rozdielu, a teda najmä bez ohľadu na vyvážajúceho výrobcu. V tomto prípade, keďže spoločnosti Hengshi, Jushi a Taishan vyrábajú a vyvážajú dotknutý výrobok, výška napadnuteľných subvencií, ktoré sa im poskytujú, by mala odzrkadľovať skutočnosť, že z dôvodu svojho vzťahu sú schopné preniesť tieto výhody na dotknutý výrobok vyvážaný do Únie tak, ako to považujú za vhodné. Z toho vyplýva, že výhody poskytnuté týmto vyvážajúcim výrobcom v súvislosti s dotknutým výrobkom by mali viesť k jedinej sume pre danú skupinu.

(98)

Napokon, vec v rámci WTO (24), na ktorú sa odvoláva spoločnosť Jushi v odôvodnení 90, nepodporuje tvrdenie spoločnosti. Na rozdiel od toho, čo sa spoločnosť Jushi snaží naznačiť, porota WTO v danej veci v skutočnosti potvrdila, že na účely stanovenia dumpingu v antidumpingových prešetrovaniach sa podľa pravidla v článku 6.10 antidumpingovej dohody WTO (podľa ktorého by sa malo dumpingové rozpätie vypočítať pre jednotlivých vyvážajúcich výrobcov) nevyhnutne nevylučuje zaobchádzanie s odlišnými právnymi subjektmi ako s jediným vývozcom alebo výrobcom. Porota uviedla, že toto zaobchádzanie sa povolí, „ak je štrukturálny a obchodný vzťah medzi danými spoločnosťami dostatočne blízky na to, aby sa považovali za jediného vývozcu“ (25). Pri uplatnení tohto posúdenia porota WTO nestanovila kritériá, ktoré prešetrujúce orgány musia uplatňovať pri posudzovaní toho, či sú spoločnosti prepojené. Porota len skúmala konkrétne prvky (ako je majetkový podiel, správna rada, predajné kanály), ktoré mal v danej veci k dispozícii prešetrujúci orgán. Odvolací orgán vo veci ES – spojovacie materiály potvrdil možnosť zaobchádzať s niekoľkými vývozcami ako s jedným subjektom, pričom vymenoval aj prvky, ktoré môžu byť relevantné, ako je napríklad i) existencia podnikových a štrukturálnych väzieb medzi vývozcami, ako napríklad spoločná kontrola, vlastníctvo a riadenie; ii) existencia podnikových a štrukturálnych väzieb medzi štátom a vývozcami, ako je spoločná kontrola, vlastníctvo podielov a riadenie; a iii) kontrola alebo významný vplyv štátu, pokiaľ ide o stanovovanie cien a produkciu (26). Vzhľadom na to je z právnych a skutkových okolností tejto veci nesporné, že medzi spoločnosťami Jushi, Hengshi a Taishan existujú podnikové väzby.

(99)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že na účely tohto prešetrovania sú tieto spoločnosti prepojenými podnikmi, a všetky tvrdenia v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(100)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Taishan namietala proti uplatňovaniu vyrovnávacieho cla v spojení so spoločnosťami Hengshi a Jushi. Táto zainteresovaná strana tvrdila, že spoločný konečný akcionár CNBM mal len veľmi obmedzenú kontrolu nad obchodnými a prevádzkovými rozhodnutiami spoločností Jushi alebo Hengshi. Spoločnosť zopakovala, že spoločnosti Taishan a Hengshi/Jushi si na trhu konkurujú, a konštatovala, že v minulosti predložila dôkazy, ktoré podporujú tieto tvrdenia. Spoločnosť Taishan ponúkla, že sa písomne zaviaže, že fakticky preruší akékoľvek obchodné väzby medzi ňou a spoločnosťami Hengshi a Jushi, v dôsledku čoho nebude možné presmerovať žiaden vývoz textílií zo sklenených vlákien od spoločností Hengshi a Jushi do Únie cez spoločnosť Taishan.

(101)

Ako sa uvádza v odôvodnení 96, pri prešetrovaní sa zistilo, že tieto tri spoločnosti sú prostredníctvom svojich spoločných akcionárov schopné navzájom významne ovplyvňovať svoje obchodné rozhodnutia. Z dôkazov zaznamenaných v spise vyplynulo, že spoločnosti prechádzajú procesom konsolidácie a koordinácie činností týkajúcich sa sklenených vlákien. Na vyvrátenie týchto zistení neboli predložené nijaké nové informácie či dôkazy. Spoločnosť Taishan v skutočnosti nevzniesla námietky proti plánom svojho hlavného akcionára na konsolidáciu svojich činností v oblasti sklenených vlákien. Tieto plány sú jednoznačne v rozpore s akýmkoľvek záväzkom na prerušenie obchodných väzieb medzi spoločnosťou Taishan a spoločnosťami Hengshi/Jushi. Okrem toho bez ohľadu na to, či by Komisia mohla prijať takýto záväzok, spoločnosť jasne nie je v postavení, aby prijala akýkoľvek druh záväzku bez súhlasu subjektov, ktoré ju v konečnom dôsledku ovládajú. Tvrdenia spoločnosti Taishan a jej žiadosť o prijatie záväzku sa preto zamietli.

(102)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina CNBM tvrdila, že subvencie prijaté prepojeným obchodníkom Jushi Hong Kong Co. Ltd. sa nemôžu vyrovnávať, pretože táto spoločnosť má sídlo v Hongkongu, a nie v Číne. Hongkong je nezávislým členom WTO, a preto sa považuje za nezávislú jurisdikciu podľa práva WTO a na účely prešetrovaní na ochranu obchodu Únie. Keďže sa súčasné antisubvenčné konania nezačali proti Hongkongu, nemali by sa brať do úvahy žiadne subvencie, ktoré údajne získala spoločnosť Jushi Hong Kong. Komisia poznamenala, že skupina CNBM nespochybnila zistenia Komisie týkajúce sa subvencovania v prípade tohto prepojeného obchodníka. Bez ohľadu na štatút Hongkongu v tomto prešetrovaní sa skutočné centrum činnosti a kontroly spoločnosti Jushi Hong Kong nachádza v pevninskej Číne. Ako uviedla samotná spoločnosť: „V skutočnosti je spoločnosť Jushi Hong Kong papierová spoločnosť, ktorá nemá žiadneho zamestnanca, pozemky, fyzickú kanceláriu ani výhody, ani daňové programy, ani granty“. Účtovné záznamy sa nachádzali v spoločnosti Jushi Group Co. Ltd., kde sa nachádzali aj príslušní pracovníci na overovanie, a subvencie v prospech dotknutého výrobku poskytovali čínske subjekty. Okrem toho, ako potvrdil Odvolací orgán v dokumente Spojené štáty – Antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia na veľké práčky do domácností z Kórey, pre výpočet výšky subvencovania ad valorem môžu byť relevantné subvencie udelené príjemcovi v iných krajinách, ako je subvencujúci člen (27). Tvrdenie spoločnosti sa preto zamietlo.

(103)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua tvrdila, že jej subvenčné rozpätie sa zvýšilo pridaním subvencií poskytnutých spoločnostiam, ktoré nedodávali vstupy použité pri výrobe dotknutého výrobku, a preto požiadala, aby sa subvencie týchto spoločností nezohľadňovali pri výpočte vyrovnávacieho cla.

(104)

V článku 1 základného nariadenia sa stanovuje, že vyrovnávacie clo môže byť uložené s cieľom kompenzovať subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo pre výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu. Komisia má dôkazy, že spoločnosti zahrnuté do prešetrovania, ktorých subvenčné výhody prispeli ku clu pre túto skupinu, sa priamo alebo nepriamo zúčastňovali na poskytovaní vstupov, služieb, materiálov alebo aktív, ktoré sa použili pri výrobe dotknutého výrobku, ako je opísané v článku 1 základného nariadenia. V tejto súvislosti neboli pripomienky skupiny Yuntianhua podporené konkrétnymi dôkazmi.

(105)

Komisia však poznamenala, že jedna z prepojených spoločností, ktorých subvencie boli napadnuté, bola pôvodne požiadaná o účasť na prešetrovaní, keďže prenajímala strojové zariadenia jednému z vyvážajúcich výrobcov. Na základe doručených pripomienok však Komisia upravila rozdeľovací kľúč, ktorý sa týka lízingových činností spoločnosti, ktoré súviseli s dotknutým výrobkom. Keďže výhody, ktoré bolo možné prideliť prostredníctvom lízingových činností, boli považované za zanedbateľné, Komisia sa rozhodla ich nezohľadniť.

(106)

Piati čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí zaslali formulár na výber vzorky, informovali Komisiu o svojom úmysle požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Komisia sprístupnila dotazník online v deň začatia konania. Vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky okrem toho informovala, že sa od nich požaduje, aby predložili vyplnený dotazník, pokiaľ chcú byť preskúmaní individuálne. Žiadna z týchto spoločností však vyplnený dotazník nepredložila. V dôsledku toho neboli možné žiadne individuálne preskúmania.

(107)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Egypte, aby sa na ňu obrátili. Prihlásili sa dvaja prepojení vyvážajúci výrobcovia, ktorí predstavujú 100 % vývozu do Únie a 100 % výroby textílií zo sklenených vlákien v Egypte:

(108)

Dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a v Egypte boli sprístupnené online (28) v deň začatia konania.

(109)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od dvoch skupín čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, dvoch egyptských vyvážajúcich výrobcov, od štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, piatich používateľov a jedného neprepojeného dovozcu. Ani jeden z čínskych vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky nezaslal vyplnený dotazník.

(110)

Komisia zaslala dotazník aj čínskej vláde a egyptskej vláde. Dotazník pre čínsku vládu obsahoval konkrétne dotazníky pre China Development Bank (ďalej len „CDB“), Export Import Bank of China (ďalej len „EXIM“) a Sinosure. Na uvedené finančné inštitúcie sa v podnete osobitne odkazovalo ako na verejné orgány alebo subjekty, ktorým bolo nariadené poskytovanie subvencií alebo ktoré boli poverené poskytovaním subvencií. Čínska vláda bola okrem toho požiadaná, aby tento osobitný dotazník pre finančné inštitúcie postúpila aj ďalším finančným inštitúciám, ktoré poskytli úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, alebo zákazníkom spoločností zaradených do vzorky. Čínska vláda bola takisto v záujme administratívneho zjednodušenia požiadaná, aby zozbierala vyplnené dotazníky poskytnuté týmito finančnými inštitúciami a zaslala ich priamo Komisii.

(111)

Dotazník pre egyptskú vládu obsahoval osobitné dotazníky pre Egyptskú národnú banku, banky Ahli Bank a Bank Misr. Na uvedené finančné inštitúcie sa v podnete osobitne odkazovalo ako na verejné orgány alebo subjekty, ktorým bolo nariadené poskytovanie subvencií alebo ktoré boli poverené poskytovaním subvencií. Egyptská vláda bola okrem toho v záujme administratívneho zjednodušenia požiadaná, aby tento osobitný dotazník pre finančné inštitúcie postúpila aj ďalším finančným inštitúciám, ktoré poskytli úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Dotazník pre egyptskú vládu okrem toho obsahoval osobitné dotazníky pre Egypt-TEDA Investment Company (ďalej len „Egypt TEDA“) a pre Egyptian Chinese JV Company for Investment (ďalej len „ECCI“), ktoré boli určené v podnete ako štátom vlastnené subjekty pôsobiace v zóne SETC. Egyptská vláda bola požiadaná, aby zhromaždila všetky odpovede, ktoré poskytli tieto finančné inštitúcie a iné subjekty, a aby ich zaslala priamo Komisii.

(112)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od čínskej vlády s vyplnenými osobitnými dotazníkmi od spoločností EXIM a Sinosure, ako aj od egyptskej vlády s vyplnenými osobitnými dotazníkmi od Egyptskej národnej banky, Bank Misr a spoločnosti Egypt TEDA.

(113)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 28 základného nariadenia, Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné a ktoré strany včas poskytli na účely stanovenia subvencie, ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch čínskeho ministerstva obchodu a zúčastnili sa na ňom aj úradníci z iných príslušných ministerstiev. Na overovaní na mieste boli okrem nich prítomní aj zástupcovia EXIM, CDB a Sinosure.

(114)

Overovanie na mieste sa uskutočnilo aj v priestoroch Egypt TEDA, ako aj v priestoroch týchto egyptských vládnych orgánov:

(115)

Okrem toho Komisia vykonala overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia v priestoroch týchto spoločností:

(116)

Vzhľadom na hrozbu prenosu ochorenia COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na vypuknutie choroby (30) Komisia nemohla overiť údaje predložené viacerými spoločnosťami patriacimi do skupiny jedného z vyvážajúcich výrobcov so sídlom v ČĽR. Vzhľadom na to, že táto nepredvídaná situácia nastala vo veľmi neskorom štádiu konania, a vzhľadom na to, že nebolo možné žiadne iné riešenie, Komisia na výpočet subvencie výnimočne použila informácie predložené týmito spoločnosťami, ktoré sa overili na základe dostupných informácií.

(117)

Komisia v súlade s článkom 29a ods. 2 základného nariadenia 24. januára 2020 informovala zainteresované strany, že má v úmysle neuložiť predbežné opatrenia a pokračovať v prešetrovaní.

(118)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(119)

Komisia 27. februára 2020 informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antisubvenčné clo na dovoz dotknutého výrobku do Únie (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“).

(120)

Všetkým stranám sa poskytla lehota 15 dní, v ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Viaceré zainteresované strany požiadali o predĺženie lehoty. Komisia týmto stranám predĺžila lehotu na poskytnutie pripomienok do 20. a 23. marca 2020. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(121)

Komisia 19. decembra 2019 vykonala v rámci samostatného antidumpingového prešetrovania konečné poskytnutie informácií stranám o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz dotknutého výrobku do Únie. Zainteresovaným stranám boli okrem toho 10. februára 2020 poskytnuté aj dodatočné informácie.

(122)

Komisia sa v tomto nariadení zaoberala pripomienkami predloženými počas antisubvenčného postupu. Toto nariadenie sa nezaoberalo pripomienkami predloženými v rámci samostatného antidumpingového prešetrovania, pokiaľ strany výslovne neuviedli, že predložené pripomienky sa vzťahujú na obidva postupy.

(123)

Po konečnom poskytnutí informácií žiadna strana nepožiadala o vypočutie pred úradníkom pre vypočutie.

(124)

Zainteresovaným stranám okrem toho bolo 17. apríla 2020 predložené dodatočné konečné poskytnutie informácií a bola im poskytnutá lehota do 22. apríla 2020 na predloženie pripomienok („dodatočné konečné poskytnutie informácií“).

(125)

Zainteresované strany okrem toho dostali 24. apríla 2020 druhé dodatočné konečné poskytnutie informácií a bola im poskytnutá lehota do 27. apríla 2020 na predloženie pripomienok („druhé dodatočné konečné poskytnutie informácií“).

(126)

Komisia sa zúčastnila na vypočutiach s výrobným odvetvím Únie, vyvážajúcimi výrobcami Jushi/Hengshi China a egyptskými vyvážajúcimi výrobcami Jushi/Hengshi Egypt, ako aj egyptskou vládou.

(127)

Dotknutým výrobkom (31) sú textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2 (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“), s pôvodom v ČĽR a v Egypte, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7019 39 00, ex 7019 40 00, ex 7019 59 00 a ex 7019 90 00 (kódy TARIC 7019390080, 7019400080, 7019590080 a 7019900080) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(128)

Textílie zo sklenených vlákien majú širokú škálu použitia, napríklad na výrobu listov veterných turbín, pri výrobe člnov, nákladných vozidiel a športového vybavenia, ako aj v systémoch na renováciu potrubí.

(129)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(130)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(131)

Jeden vyvážajúci výrobca a Ministerstvo obchodu Egyptskej arabskej republiky tvrdili, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien by nemali patriť do rozsahu prešetrovania. Tvrdili, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien sú výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca vyžadujúce si dodatočné výrobné kroky, ktoré majú odlišné fyzikálne vlastnosti vzhľadom na ich menšie rozmery. Vyrábajú sa v rôznych formách a odlišnom balení a pozostávajú z niekoľkých menších kusov textílií prešitých dovedna. Okrem toho tvrdili, že v prípade vyňatia zostáv neexistuje riziko obchádzania, keďže proces rezania je nevratný, a že výrobok nemožno zameniť s nenarezanými textíliami zo sklenených vlákien.

(132)

Navrhovateľ tvrdil, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien a nenarezané textílie zo sklenených vlákien majú rovnaké základné vlastnosti a konečné použitia. Keďže textílie zo sklenených vlákien sú spevňovacie materiály, ich narezanie do tvaru je nevyhnutné na to, aby vyhovovali forme výrobku, ktorý potrebuje spevniť, nemenia sa tým však ich základné vlastnosti ako také. Rezanie môže vykonávať výrobca textílií zo sklenených vlákien, nezávislý podnik zaoberajúci sa rezaním alebo sám zákazník. Rezanie je veľmi jednoduchou a nenákladnou operáciou. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že používatelia nevnímajú narezané textílie zo sklenených vlákien inak než iné textílie zo sklenených vlákien, keďže sa textílie zo sklenených vlákien vo všeobecnosti vyrábajú podľa špecifikácií používateľov. Ak by sa rezaním zmenili vlastnosti textílií zo sklenených vlákien, pre daného zákazníka by sa stali nepoužiteľnými.

(133)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že narezaním a prípravou zostáv sa nemenia základné fyzikálne, technické ani chemické vlastnosti textílií zo sklenených vlákien ani ich základné konečné použitia. Zákazníci obidvoch výrobkov sú zväčša tí istí a obidva výrobky sa predávajú prostredníctvom rovnakých distribučných kanálov.

(134)

Pri prešetrovaní sa takisto potvrdilo, že pre väčšinu použití sa textílie zo sklenených vlákien vyrábajú na objednávku podľa špecifikácií zákazníkov. Zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien predstavujú iba ďalšiu špecifikáciu v zákazníkovej objednávke. Ani skutočnosť, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien sa balia odlišne, nemení ich vlastnosti. Keďže sa textílie zo sklenených vlákien čoraz viac objednávajú vo forme zostáv narezaných textílií zo sklenených vlákien a keďže stúpa využívanie služieb externých podnikov zaoberajúcich sa prípravou zostáv, v prípade vyňatia narezaných textílií zo sklenených vlákien z rozsahu prešetrovania by vzniklo vysoké riziko obchádzania. Komisia preto dospela k záveru, že nie je vhodné vyňať narezané textílie zo sklenených vlákien z rozsahu prešetrovania.

(135)

Iný vyvážajúci výrobca tvrdil, že priadza zo sklenených vlákien by sa mala považovať za vyňatú z rozsahu prešetrovania. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že priadza zo sklenených vlákien nebola výslovne uvedená v dotazníku, podnete ani v oznámení o začatí konania, z čoho by vyplývalo, že sa jej netýka vymedzenie výrobku. Ďalej tvrdil, že textílie zo sklenených vlákien z priadze nemožno zatriediť podľa vlastností kontrolného čísla výrobku, že textílie zo sklenených vlákien z priadze by sa dovážali pod inými číselnými znakmi KN, než sú číselné znaky KN uvedené v podnete, a že na priadzu zo sklenených vlákien sa nevzťahujú ani opatrenia voči prameňom zo sklenených vlákien uložené v iných konaniach.

(136)

Navrhovateľ a ďalší výrobca z Únie (ktorý nie je stranou podnetu) tvrdili, že predmetom prešetrovania by mali byť iba textílie z nezakrútenej priadze (angl. non-twisted alebo zero-twisted) zo sklenených vlákien, kým zakrútenú priadzu možno vylúčiť z rozsahu prešetrovania. Navrhovateľ tvrdil, že nezakrútená priadza zo sklenených vlákien má rovnaké vlastnosti ako pramene zo sklenených vlákien, keďže ich tvoria zväzky nezakrútených vlákien alebo pramienkov, a takisto sa používajú na rovnaké účely ako pramene a zvyčajne majú priemer 13 – 24 mikrometrov a hustotu 300 – 4 800 texov.

(137)

Pokiaľ ide o zaradenie textílií z priadze zo sklenených vlákien, v oznámení o začatí konania bol prešetrovaný výrobok definovaný ako „textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna…“ (32). Z prešetrovania vyplýva, že nezakrútená priadza zo sklenených vlákien má rovnaké vlastnosti ako pramene zo sklenených vlákien, keďže ju tvoria zväzky nezakrútených vlákien alebo pramienkov, a takisto sa používajú na rovnaké účely. Pramene aj priadza majú zvyčajne priemer 13 – 24 mikrometrov a hustotu 300 – 4 800 texov. Nebolo by preto vhodné vyňať tieto druhy výrobku z rozsahu prešetrovania.

(138)

V súvislosti s textíliami zo sklenených vlákien vyrábanými prevažne zo zakrútenej priadze zo sklenených vlákien Komisia konštatovala, že tento výrobok, ktorý má odlišné základné vlastnosti a ktorý má aj iné konečné použitia, napr. v doskách tlačených obvodov, nikdy nebol zahrnutý do dotknutého výrobku. Komisia túto skutočnosť zreteľne vysvetlila v objasňujúcom oznámení.

(139)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme subvencií alebo programov subvencovania Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre viac ako jednu zo subvencií alebo z programov subvencovania. Zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania tvoria súčasť vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády na podporu odvetvia textílií zo sklenených vlákien z týchto dôvodov.

(140)

V 12. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR (ďalej len „12. päťročný plán“) sa kladie dôraz na význam odvetví nových materiálov, medzi ktoré patria textílie zo sklenených vlákien, ako na „strategické novovznikajúce odvetvie“ a uvádza sa v ňom, že by sa malo rozvíjať prostredníctvom všeobecnej politickej podpory a usmernení (33) tak, aby sa z nej stal „hlavný pilier priemyslu“. Okrem toho je cieľom 13. päťročného plánu národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR (ďalej len „13. päťročný plán“), ktorý sa vzťahuje na obdobie 2016 – 2020, ďalej rozvíjať odvetvia nových materiálov, a to prostredníctvom posilňovania výskumu a vývoja a zlepšovania inovačnej schopnosti výrobného priemyslu (34).

(141)

V 13. päťročnom pláne sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových výrobných odvetví. Zdôrazňuje sa v ňom úloha inovácie technológií v hospodárskom rozvoji ČĽR, ako aj pretrvávajúci význam zásad „ekologického“ rozvoja. Podľa jeho kapitoly 5 je jednou z hlavných línií rozvoja podpora modernizácie tradičnej priemyselnej štruktúry, ako to bolo aj pri 12. päťročnom pláne. V kapitole 22 sa ďalej rozpracúva táto myšlienka, v ktorej sa vysvetľuje stratégia modernizácie tradičného priemyslu v ČĽR, a to prostredníctvom podpory jeho technologickej premeny. V tomto ohľade sa v 13. päťročnom pláne uvádza, že spoločnosti budú motivované k tomu, aby sa „komplexne zlepšovali v oblastiach ako produktová technológia, priemyselné vybavenie, ochrana životného prostredia a energetická účinnosť“.

(142)

V 13. päťročnom pláne sa uvádzajú nové materiály v niekoľkých prípadoch: „rýchlejšie dosiahneme pokrok v základných technológiách v oblastiach, ako je ďalšia generácia informačných a komunikačných technológií, nová energetika, nové materiály…“ (35). V pláne sa navyše predpokladá budúce vykonávanie projektov, ktoré súvisia s výskumom, vývojom a uplatňovaním kľúčových nových materiálov (36).

(143)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda zopakovala svoje základné stanovisko k čínskym päťročným plánom, pričom tvrdila, že nie sú povinné ani právne záväzné, ale sú iba usmerňujúcimi dokumentmi, pretože neobsahujú skutočné právne ustanovenia, sankcie ani pravidlá uplatniteľnosti. Čínska vláda ďalej uviedla, že 12. päťročný plán sa už ďalej neuplatňuje a aj v prípade, že by bol 13. päťročný plán právne záväzný, čo nie je, neuvádzajú sa v ňom textílie zo sklenených vlákien. Navyše, hoci plán obsahuje odkaz na „nové materiály“, nedefinuje sa v ňom tento pojem. Napokon, 13. päťročný plán nie je špecifický pre odvetvie textílií zo sklenených vlákien alebo „odvetvie nových materiálov“, ale zahŕňa takmer celé hospodárstvo.

(144)

Komisia s touto argumentáciou nesúhlasila. V 17. kapitole 13. päťročného plánu sa uvádza: „Stratégia a plán národného rozvoja sa budú uplatňovať ako usmerňujúce a nevyhnutné.“ V tomto pláne sa teda neuvádzajú len všeobecné vyhlásenia na podporu, ale používa sa jazyk, z ktorého vyplýva, že tento plán je záväzný.

(145)

Aj keď sa už 12. päťročný plán neuplatňuje, je to predchodca súčasného plánu, v ktorom sa zdôraznil význam odvetvia nových materiálov ako „vznikajúceho strategického odvetvia“, čo sa v 13. päťročnom pláne ďalej rozvíjalo. Ako je preukázané v odôvodneniach 148 a 149, odvetvie nových materiálov zahŕňa odvetvie textílií zo sklenených vlákien. Ako sa uvádza v odôvodnení 141, v 13. päťročnom pláne sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových výrobných odvetví, preto sa v ňom uprednostňujú určité odvetvia a technológie vrátane textílií zo sklenených vlákien.

(146)

Tvrdenia čínskej vlády v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(147)

Odvetvie nových materiálov je takisto odvetvím podporovaným v rámci iniciatívy Made in China 2025 (37) a v dôsledku toho môže čerpať značné štátne finančné prostriedky. Vytvorilo sa niekoľko fondov na podporu iniciatívy Made in China 2025, a teda nepriamo aj na podporu odvetvia textílií zo sklenených vlákien, ako je napríklad národný fond pre integrované obvody, fond pokročilej výroby a investičný fond pre novovznikajúce odvetvia (38).

(148)

Navyše textílie zo sklenených vlákien sa často označujú súhrnným pomenovaním „nové materiály“. Plán Made in China 2025 (39) obsahuje zoznam desiatich strategických sektorov, ktoré pre čínsku vládu predstavujú kľúčové odvetvia priemyslu. Opisuje sa v ňom sektor 9 tzv. nových materiálov a jeho podkategórie vrátane moderných základných materiálov (bod 9.1), kľúčových strategických materiálov (bod 9.2) vrátane vysokovýkonných vlákien a kompozitných materiálov, nových energetických materiálov (40). Nové materiály teda využívajú výhody vyplývajúce z mechanizmov podpory uvedených v tomto dokumente, okrem iného vrátane politík finančnej podpory, fiškálnej a daňovej politiky, dohľadu a podpory Štátnej rady (41).

(149)

Navyše popri pláne Made in China 2025 v novembri 2016 bol zoznam desiatich strategických sektorov prepracovaný na katalóg štyroch základných prvkov, ktorý zverejnil Poradný výbor pre národnú stratégiu výroby (NMSAC), poradná skupina Celoštátneho vedúceho výboru pre vybudovanie národnej výrobnej veľmoci. V tomto katalógu sa každý z desiatich strategických sektorov člení na štyri kapitoly: i) hlavné základné náhradné diely; ii) kľúčové základné materiály; iii) moderné základné procesy/technológie a iv) platformy priemyselných technológií. Sklenené vlákna patria do sektora 7: elektrické zariadenia, bodu II – kľúčový základný materiál: podbodu 16 – izolačné dosky zo sklenených vlákien, a do sektora 9: nové materiály, bodu II – kľúčové základné materiály, podbodu 10. Vysokovýkonné vlákna, monomérne a kompozitné materiály a podbodu 24. Materiály na báze skla.

(150)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že textílie zo sklenených vlákien sa nespomínajú v iniciatíve Made in China 2025, ktorá je široko dostupná v celom hospodárstve, a že iniciatíva Made in China 2025 nie je povinná, ale predstavuje iba usmernenie.

(151)

V tejto súvislosti Komisia opakuje, že iniciatíva Made in China 2025 sa jasne zameriava na odvetvia nových materiálov, ktoré zahŕňajú odvetvie textílií zo sklenených vlákien, ako už bolo preukázané. Poskytuje strategickú podporu a záruku okrem iného prostredníctvom lepšej politiky finančnej podpory a vyššej podpory politiky fiškálneho zdanenia. Napríklad sa v ňom jasne stanovuje „zvýšenie podpory novej generácie informačných technológií, špičkových zariadení, nových materiálov atď.“

(152)

V iniciatíve Made in China 2025 sa uvádza, že ide o „program akcií v prvých desiatich rokoch vykonávania stratégie výrobnej veľmoci“, a stanovujú sa v nej jasné strategické politiky a ciele. V rámci iniciatívy Made in China 2025 sa ďalej stanovuje, že „rôzne regióny vypracujú osobitný implementačný program a spresnia politické opatrenia na zabezpečenie rôznych úloh, ktoré sa majú vykonať“, a ďalej sa uvádza, že „ministerstvo priemyslu a informačných technológií posilní sledovaciu analýzu, dohľad a riadenie spoločne s príslušnými rezortmi a včas informuje o významných udalostiach Štátnu radu.“ Iniciatíva Made in China 2025 je okrem toho podporená vykonávacími opatreniami, ako je plán Made in China 2025 a „Oznámenie generálneho úradu ministerstva priemyslu a informačných technológií o vydaní Sprievodcu financovaním transformácie a inovácie priemyslu na rok 2017 (Made in China 2025)“ (42), v ktorom sa stanovujú finančné prostriedky, z ktorých mali prospech niektorí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia textílií zo sklenených vlákien. Okrem toho sa rozvojový plán týkajúci sa odvetvia stavebných materiálov na obdobie 2016 – 2020 uvedený v odôvodnení 153 „pripravuje na základe plánu 13. päťročného plánu národného hospodárstva a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky a stratégie Made in China 2025“. Vzhľadom na uvedené sa nezdá, že iniciatíva Made in China 2025 je iba usmernením; naopak, zdá sa, že má fakticky povinný charakter a je do značnej miery implementovaná. Tvrdenia čínskej vlády boli preto zamietnuté.

(153)

V rozvojovom pláne týkajúcom sa odvetvia stavebných materiálov (2016 – 2020) sa takisto podporuje odvetvie sklenených vlákien. V tomto pláne sa vyzýva na optimalizáciu štruktúry priemyslu, okrem iného prostredníctvom rozvoja novovznikajúcich odvetví, ako sú napríklad materiály na báze skla, priemyselná keramika, vnútroočné šošovky, vysokovýkonné vlákna a kompozitné materiály a grafén a modifikované materiály. Tento cieľ sa má dosiahnuť vládnymi politikami financovania, daňovými, finančnými, cenovými a energetickými politikami a politikami ochrany životného prostredia a podporou prístupu ku kapitálu na účasť na fúziách, nadobúdaní a reštrukturalizácii podnikov pôsobiacich v oblasti stavebných materiálov prostredníctvom rozličných prostriedkov vrátane pôžičiek (43).

(154)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že rozvojový plán týkajúci sa odvetvia stavebných materiálov sa uplatňuje na všetky stavebné materiály, a preto je tiež všeobecne dostupný v celom hospodárstve. Tento plán sa ďalej týka iba všeobecných informácií o vládnej politike.

(155)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 166, v rozvojovom pláne týkajúcom sa odvetvia stavebných materiálov sa stanovujú konkrétne opatrenia zamerané na priemysel stavebných materiálov, do ktorého patrí aj odvetvie textílií zo sklenených vlákien. Komisia preto nesúhlasí s tvrdením čínskej vlády, že je k dispozícii v celom hospodárstve.

(156)

Hoci sa rozvojový plán týkajúci sa odvetvia stavebných materiálov môže javiť iba ako usmerňovací dokument, ako sa uvádza v odôvodnení 152, ide o vykonávanie 13. päťročného plánu a stratégie Made in China 2025. Zameriava sa na „podporu transformácie a modernizácie priemyslu stavebných materiálov, uľahčenie transformácie priemyslu stavebných materiálov z veľkého na silné odvetvie a dosiahnutie udržateľného rozvoja počas obdobia 13. päťročného plánu“ a stanovujú sa v ňom jasné úlohy a projekty s cieľom dosiahnuť stanovené ciele počas vymedzeného konkrétneho päťročného obdobia (44). Jeho čisto usmerňujúci charakter je preto sporný, a to najmä pri skúmaní v širšom kontexte.

(157)

Na odvetvie sklenených vlákien sa ďalej vzťahuje rozvojový plán inteligentnej výroby na obdobie 2016 – 2020, ktorý uverejnilo čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológií (ďalej len „MIIT“), v ktorom sa stanovuje desať kľúčových úloh zameraných na skrátenie cyklu vývoja výrobkov, zlepšenie efektívnosti výroby, kvalitu výrobkov, zníženie prevádzkových nákladov, spotrebu zdrojov a energie a urýchlenie rozvoja inteligentnej výroby. Štátna rada v roku 2018 oznámila plány Číny na rozšírenie svojho programu inteligentnej výroby, a to pridaním približne 100 pilotných projektov v ten istý rok, pričom podľa verejne dostupných informácií jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, spoločnosť Taishan Fiberglass, Inc., bol ministerstvom MIIT zaradený v roku 2015 medzi „Inteligentné výrobné závody“ (45).

(158)

Podľa čínskej vlády je rozvojový plán inteligentnej výroby na obdobie 2016 – 2020 irelevantný, pretože nie je špecifický pre odvetvie textílií zo sklenených vlákien, ale týka sa celého výrobného priemyslu. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že plán nie je záväzným dokumentom, ale iba usmernením.

(159)

Rozvojový plán inteligentnej výroby na obdobie 2016 – 2020 sa „pripravuje v súlade s plánom 13. päťročného plánu národného hospodárstva a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky a stratégiou Made in China 2025“ (46). Preto implementuje stratégiu stanovenú v týchto dokumentoch. Ako už bolo vysvetlené, 13. päťročný plán a stratégia Made in China 2025 sa zameriavajú konkrétne na určité priemyselné odvetvia, medzi ktoré patrí odvetvie textílií zo sklenených vlákien ako súčasť odvetví nových materiálov. Okrem toho sa rozvojový plán inteligentnej výroby v mnohých prípadoch týka desiatich kľúčových oblastí stratégie Made in China 2025. Najmä v časti „osobitný stĺpec 6 – dôraz na inteligentnú transformáciu v kľúčovej oblasti“ sa stanovuje, že „v prípade novej generácie informačných technológií […] nových materiálov, […] stavebných materiálov […], sa podporuje dôsledné uplatňovanie inteligentných a digitálnych technológií vo výskume a vývoji a projektovaní, výrobe, logistike a skladovaní, prevádzke a riadení, popredajnom servise a ďalších kľúčových prepojeniach podnikov.“ Rozvojový plán inteligentnej výroby na obdobie 2016 – 2020 je preto špecifický pre kľúčové odvetvia stanovené v stratégii Made in China 2025 a týka sa okrem iného sektorov nových materiálov a stavebných materiálov, do ktorých patrí aj odvetvie textílií zo sklenených vlákien.

(160)

Komisia ďalej poznamenáva, že jazyk používaný v rozvojovom pláne inteligentnej výroby na obdobie 2016 – 2020 naznačuje povinný charakter dokumentu. Najmä v oddiele II časti III „Ciele rozvoja“ sa stanovuje, že „do roku 2025 sa musí implementovať stratégia zložená z dvoch krokov na podporu inteligentného rozvoja výroby: Prvým krokom bude, že do roku 2020 sa výrazne zintenzívni základná a podporná kapacita rozvoja inteligentnej výroby, digitálna výroba sa v zásade zrealizuje v kľúčovej oblasti tradičného výrobného priemyslu a v oblasti inteligentnej transformácie kľúčového priemyslu s podmienkami a financovaním sa dosiahne zrejmý pokrok; druhým krokom bude, že do roku 2025 sa v zásade zavedie systém podpory inteligentnej výroby a spustí sa inteligentná transformácia v kľúčovom odvetví“. V oddiele V „Organizácia a vykonávanie“ sa ďalej stanovuje, že „ministerstvo priemyslu a informačných technológií a ministerstvo financií sú zodpovedné za organizáciu a vykonávanie plánu, za posilnenie vedenia, starostlivé organizovanie a včasné riešenie problémov, ktoré sa vyskytnú v procese implementácie plánu, a podporu vykonávania rôznych úloh a opatrení“ a  „príslušné oddelenia priemyslu a informačných technológií a financií v rôznych regiónoch rýchlo sformulujú implementačnú schému spojenú s plánom, implementujú príslušné podporné politiky a dokončia prácu na informačnej spätnej väzbe podľa pridelenia zodpovednosti“. Komisia preto dospela k záveru, že rozvojový plán inteligentnej výroby má jasne definované ciele, ktoré sú záväzné pre príslušné spoločnosti.

(161)

Na základe uvedených zistení sa tvrdenia čínskej vlády zamietli.

(162)

Okrem toho sa v čínskom katalógu výrobkov na vývoz s vyspelou technológiou vydanom ministerstvom vedy a techniky, ministerstvom zahraničného obchodu a všeobecnou správou colných úradov uvádza 1900 výrobkov s vyspelou technológiou v ôsmich kategóriách, ktoré čínska vláda zameriava na politiky preferenčného vývozu. Jednou z kategórií je kategória „nových materiálov“, ktoré zahŕňajú aj textílie zo sklenených vlákien (47). V čínskom katalógu výrobkov s vyspelou technológiou vydanom ministerstvom vedy a techniky, ministerstvom financií a štátnou daňovou správou sa odkazuje na 11 oblastí, medzi ktoré patrí „kategória nových materiálov“. Podľa zákona ČĽR o pokroku v oblasti vedy a techniky môžu podniky pôsobiace v oblasti vyspelých technológií so sídlom v zónach rozvoja vyspelých technológií okrem toho využívať zoznam preferenčných politík, ktoré zahŕňajú: i) sadzby dane z príjmov podnikov vo výške 15 % namiesto bežnej sadzby 25 %; ii) ak výstupná hodnota vývozných výrobkov dosiahne 70 % celkovej hodnoty za daný rok, sadzba dane z príjmov podnikov sa ďalej zníži na 10 %; iii) novozaložené podniky pôsobiace v oblasti vyspelých technológií sú oslobodené od dane z príjmov podnikov počas prvých dvoch rokov od začiatku výroby; iv) novozaložené podniky pôsobiace v oblasti vyspelých technológií sú oslobodené od dane z výstavby; v) pre podniky pôsobiace v oblasti vývoja a výrobu nových technológií a ich prevádzky sú pozemky na výskum a vývoj oslobodené od dane; vi) zariadenia, ktoré používajú podniky pôsobiace v oblasti vyspelých technológií na výrobu a vývoj vyspelých technológií, podliehajú zrýchleným odpisom; vii) výrobky na vývoz vyrábané podnikmi pôsobiacimi v oblasti vyspelých technológií sú oslobodené od vývozných ciel okrem ciel obmedzených štátom alebo týkajúcich sa konkrétnych výrobkov atď. (48).

(163)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že čínsky katalóg výrobkov s vyspelou technológiou v spojení so zákonom ČĽR o pokroku v oblasti vedy a techniky nie je špecifický pre určité priemyselné odvetvia, pretože v týchto dokumentoch sa stanovujú objektívne kritériá oprávnenosti, ktoré sa uplatňujú automaticky.

(164)

V tejto súvislosti, ako už bolo uvedené v odôvodnení 162, sa v čínskom katalógu výrobkov s vyspelou technológiou na vývoz uvádzajú výrobky s vyspelou technológiou v 8 kategóriách vrátane „nových materiálov“. Komisia ďalej poznamenáva, že čínsky katalóg výrobkov s vyspelou technológiou sa týka 11 oblastí, medzi ktorými figuruje oblasť „6. Nové materiály“. Vzhľadom na to, že oba katalógy sa obmedzujú na určitý počet oblastí, nemožno dospieť k záveru, že sa vzťahujú na všetky priemyselné odvetvia. Tvrdenie čínskej vlády bolo preto zamietnuté.

(165)

Dočasné ustanovenia o podpore úpravy priemyselnej štruktúry (rozhodnutie Štátnej rady č. 40 2005) (ďalej len „rozhodnutie č. 40“), kapitola III, odkazujú na „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“, ktorý pozostáva z troch druhov obsahu, a to z obsahu podporovaných projektov, obsahu obmedzených projektov a obsahu vylúčených projektov. Podľa článku XVII rozhodnutia, ak „investičný projekt patrí k podporovanému obsahu, musí sa preskúmať, schváliť a zaznamenať podľa príslušných vnútroštátnych predpisov o investíciách; všetky finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami; dovezené vybavenie na vlastné používanie v celkovej výške investície, s výnimkou komodít v Obsahu dovážaných komodít domácich investičných projektov neoslobodených od daní (v znení zmien z roku 2000) vydanom ministerstvom financií, môže byť oslobodené od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty prepojenej s dovozom, pokiaľ neexistujú nové právne predpisy o obsahu od daní neoslobodených investičných projektov. Ostatné obľúbené politiky podporovaných priemyselných projektov sa vykonávajú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

(166)

V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) sa uvádza (49) v časti „Kategória I Podpora“

„XII.   Stavebné materiály:

[…]

(167)

Podľa čínskej vlády nie je rozhodnutie č. 40 špecifické pre podnik alebo priemysel, ako sa vyžaduje v článku 2.1 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ale pre určité podporované projekty. Rozhodnutie č. 40 navyše nie je záväzné. Čínska vláda potvrdila, že Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu, na ktorý odkazuje Komisia, nie je relevantný, pretože Komisia odkazuje na verziu tohto katalógu z roku 2011, ktorej platnosť už uplynula. Podľa čínskej vlády sa v novej verzii tohto katalógu textílie zo sklenených vlákien neuvádzajú.

(168)

Po prvé, Komisia pripomína, že sa odvolávala na „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013)“; čiže sa neodvoláva na verziu z roku 2011, ale zmenenú verziu z roku 2013. Podľa poznatkov Komisie bola posledná zmena katalógu schválená vyhláškou Národnej komisie pre rozvoj a reformu Čínskej ľudovej republiky č. 29 z 27. augusta 2019, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020 (50). Týmto novým „Katalógom na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019)“ sa skutočne zrušil „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (zmenené znenie)“. Bol však prijatý a nadobudol účinnosť po období prešetrovania. Preto sa počas obdobia prešetrovania uplatňoval „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013)“. V každom prípade, na rozdiel od vyhlásenia čínskej vlády, vo verzii „Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“ z roku 2019 sa odkazuje na textílie zo sklenených vlákien v oddiele I „Podporované odvetvia“ takto:

„XII.   Stavebné materiály

[…]

(169)

Po druhé, Komisia nesúhlasí s tým, že rozhodnutie č. 40 nemá záväzný charakter. V rozhodnutí č. 40 sa skutočne stanovujú dočasné nariadenia na podporu reštrukturalizácie priemyslu a odkazuje sa v ňom na „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“, kde sa definujú tri druhy obsahu: obsah podporovaných projektov, obsah obmedzených projektov a obsah vylúčených projektov. V článku XVII rozhodnutia č. 40 sa však stanovuje povinné zaobchádzanie s investičnými projektmi, ktoré patria do podporovaného obsahu, napr. „všetky finančné inštitúcie poskytnú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami“, „ostatné zvýhodňované politiky týkajúce sa podporovaných priemyselných projektov sa implementujú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi“. V článku XXI sa okrem toho uvádza, že „príslušné preferenčné politiky implementované podľa obsahu priemyselných odvetví, výrobkov a technológií, ktoré v súčasnosti štát osobitne podporuje (v znení zmien z roku 2000), sa upravia tak, aby sa implementovali na základe podporného obsahu Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“. Rozhodnutie č. 40 má preto v tomto ohľade záväzný charakter. V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu sa v „Kategórii I Podpora“ uvádza určitý počet projektov v rámci určitého počtu odvetví. Ako je vysvetlené v odôvodnení 166, zahŕňa odvetvie stavebných materiálov a konkrétne projekty súvisiace s odvetvím textílií zo sklenených vlákien. V dôsledku toho sa v rozhodnutí č. 40 spolu s Katalógom na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu stanovuje osobitné zaobchádzanie s určitými projektmi v rámci určitých podporovaných odvetví. Aj keď sa teda tieto dokumenty vzťahujú na konkrétne projekty, najskôr sa v nich stanovujú osobitné podporované odvetvia a následne určité projekty v týchto odvetviach, ktoré by mohli mať prospech z preferenčného zaobchádzania stanoveného v rozhodnutí č. 40. Komisia preto zamietla tieto tvrdenia čínskej vlády.

(170)

Na odvetvie textílií zo sklenených vlákien sa okrem toho vzťahuje rozvojový plán týkajúci sa odvetvia stavebných materiálov na obdobie 2016 – 2020 (51), v ktorom sa okrem iného počíta s prechodom odvetvia stavebných materiálov z veľkého na silné priemyselné odvetvie. Plánuje sa v ňom aj optimalizácia štruktúr stavebného sektora, zvýšenie bezpečnosti dodávok kľúčových materiálov, zvýšenie úrovne koncentrácie v priemysle, ako aj posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti. V tomto pláne sa stanovujú kvantitatívne ciele rozvoja, vládna kontrola výrobnej kapacity, podrobné ciele výroby, geografické rozmiestnenie priemyslu v provinciách ČĽR, bezpečnosť zásobovania, rozvoj konkrétnych odvetví, kontrola vlády nad podnikmi a jej vplyv na ne a opatrenia na podporu priemyslu (52). Preukazuje to výraznú prítomnosť štátu v odvetví výroby sklenených vlákien a jeho vplyv naň.

(171)

13. päťročný plán týkajúci sa odvetvia výroby vlákien a kompozitných materiálov (53) je plán, ktorý je zameraný osobitne na odvetvie výroby materiálov z vlákien. Tento plán jasne usmerňuje vývoj tohto sektora, napríklad v oddiele III.3 sa stanovuje cieľ:

(172)

„Aktívne integrovať a zmodernizovať dodávateľský a odberateľský koniec priemyselného reťazca s cieľom udržiavať zdravý a stabilný rozvoj odvetvia sklenených vlákien a kompozitných materiálov: podporiť podniky s veľkými vaňovými pecami, aby plynulo vykonávali rozvojovú stratégiu založenú na prechode na globálnu úroveň a aby zaviedli modely globálnej výrobnej kapacity. Na tomto základe treba: – udržať kontrou nad mierou rastu objemu domácej výroby sklenených vlákien na pomerne nízkej úrovni, – zároveň znížiť vývozný koeficient doma vyrobených sklenených vlákien a výrobkov z nich, – aktívne prispôsobiť štruktúry výrobkov, […] – aktívne prispôsobiť štruktúru výrobkov a usmerniť podniky, aby zaviedli diferencovaný vývoj, dôrazne rozvíjať hĺbkové spracovanie výrobkov zo sklenených vlákien, zväčšiť veľkosť trhu s výrobkami zo sklenených vlákien a kompozitných materiálov v oblastiach uplatňovania strednej a vyššej kategórie a zvýšiť kvalitu výrobkov a ich pridanú hodnotu. Zabezpečiť, aby bola ročná miera rastu hlavného podnikateľského príjmu podnikov v odvetví výroby sklenených vlákien a kompozitných materiálov vyššia než miera rastu národného HDP o 5 až 6 percentuálnych bodov, čo znamená, že od roku 2020 celkový výnos podnikov nad určenú veľkosť dosiahne 500 miliárd jüanov, čiže dvojnásobok v porovnaní so stavom existujúcim na konci 12. päťročného plánu.“ (54)

(173)

V oddiele IV.3.4 tohto plánu sa navyše stanovuje základ pre vládne usmerňovanie podnikov a celého priemyslu:

(174)

„Priviesť rozličné druhy podnikov k tomu, aby sa zapojili do diferencovaných operácií s ohľadom na ich individuálne prednosti a konkrétne trhové segmenty. Konkrétne je potrebné nasmerovať malé a stredné podniky, aby sledovali cestu rastu pozostávajúcu z vypĺňania konkrétnych medzier, z doplňujúcej úlohy malých podnikov voči veľkým podnikom, zo zohľadnenia špecializácie ako cesty k úspechu. Vďaka diferencovaným operáciám sa zabráni vzniku konkurencie z hľadiska rozsahu medzi veľkými podnikmi a vzniku konkurencie medzi podobnými podnikmi, čím sa na trhu odstráni nízkonákladová konkurencia. Zároveň si malé a stredné podniky prostredníctvom špecializovanej výroby môžu vyslúžiť aj rešpekt a pozornosť veľkých podnikov, nadviazať s nimi úzke vzťahy založené na spolupráci a účinne podporiť a posilniť rozvoj veľkých podnikov.“

(175)

Priemyselné združenia sú úzko prepojené so štátom, najmä prostredníctvom významu Komunistickej strany Číny budovanému v týchto združeniach (55). Ustanovenia oddielu IV.3.6 toho istého plánu môžu poukazovať aj na zasahovanie štátu do výroby sklenených vlákien vrátane odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien:

(176)

Čínska ľudová republika aktívne podporovala odvetvia textílií zo sklenených vlákien na rozličných úrovniach verejnej správy; príkladom miestnej iniciatívy týkajúcej sa jednej zo spoločností zaradených do vzorky môže byť 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Ťiou-ťiang (Jiujiang):

(177)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že 13. päťročný plán týkajúci sa odvetvia výroby vlákien a kompozitných materiálov a 13. päťročný plán mesta Ťiou-ťiang (Jiujiang) sa týkajú iba všeobecných informácií o vládnej politike bez priameho prepojenia s ktorýmkoľvek z údajných subvenčných programov, a nie sú teda „dostatočným dôkazom“ špecifickosti.

(178)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 171 a 172, 13. päťročný plán týkajúci sa odvetvia výroby sklenených vlákien a kompozitných materiálov sa osobitne zameriava na odvetvie materiálov zo sklenených vlákien a jasne usmerňuje rozvoj tohto odvetvia. Hoci tento dokument nemusí mať priame prepojenie s údajnými subvenčnými programami, ako to tvrdí čínska vláda, poukazuje sa v ňom na konkrétne opatrenia na podporu odvetvia výroby sklenených vlákien a kompozitných materiálov. Ako sa uvádza v odôvodnení 176, 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Ťiou-ťiang (Jiujiang) sa navyše konkrétne zameriava na skupinu Jushi, ktorá je jedným zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tieto dokumenty preto preukazujú, že čínske orgány sa zameriavajú konkrétne na dané odvetvie, ktoré zahŕňa odvetvie textílií zo sklenených vlákien, a na určité spoločnosti v tomto odvetví. Tvrdenia čínskej vlády boli v dôsledku toho zamietnuté.

(179)

Vzhľadom na uvedené možno povedať, že odvetvie výroby textílií zo sklenených vlákien sa preto považuje za kľúčové/strategické odvetvie, ktorého rozvoj čínska vláda aktívne sleduje ako politický cieľ.

(180)

Čínska vláda po konečnom poskytnutí informácií namietala proti posúdeniu Komisie, že odvetvie textílií zo sklenených vlákien je podporovaným odvetvím, a uviedla, že tvrdenie Komisie, že odvetvie textílií zo sklenených vlákien je v Číne podporované, nepreukazuje, že sporné opatrenia sú špecifické v zmysle článku 2 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(181)

Komisia s týmto tvrdením čínskej vlády nesúhlasila. Zistenia uvedené v odôvodneniach 140 až 178 ukazujú, že odvetvie textílií zo sklenených vlákien ako súčasť odvetvia „stavebných materiálov“ a „nových materiálov“ je osobitne cielené a podporované prostredníctvom rôznych politických a regulačných nástrojov a uvádza sa v katalógoch podporovaných priemyselných odvetví. Skutočnosť, že v týchto dokumentoch sa stanovujú osobitné opatrenia v súvislosti s určitými odvetviami vrátane odvetvia textílií zo sklenených vlákien, je dostatočná na preukázanie ich špecifickosti v zmysle článku 2 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(182)

V záujme administratívneho zjednodušenia Komisia požiadala čínsku vládu o postúpenie osobitných formulárov dvom konkrétnym štátom vlastneným bankám, ktoré boli uvedené v podnete, spoločnosti Sinosure, ako aj všetkým ďalším finančným inštitúciám, ktoré poskytli úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky.

(183)

Čínska vláda skutočne zaslala osobitné dotazníky bankám. 15 pobočiek bánk potvrdilo svoje nesplatené úvery v prípade spoločností zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania, ale bez vyplnenia dotazníka ako takého. Na otázky uvedené v dotazníku odpovedala iba vlastná banka jedného z vyvážajúcich výrobcov (CNBM Finance) a jedna štátom vlastnená banka (Export-Import Bank of China). CDB okrem toho nevyplnila dotazník, bola však k dispozícii na otázky počas overovania na mieste.

(184)

Čínska vláda podľa svojho tvrdenia nemala právomoc požadovať informácie od štátom vlastnených bánk, ktoré nevyplnili dotazníky, keďže fungujú nezávisle od nej.

(185)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé, Komisia sa domnieva, že informácie vyžiadané od štátom vlastnených subjektov (či už od spoločností, alebo verejných/finančných inštitúcií) sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o aktívach štátom vlastnených podnikov (57) agentúry pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ktoré sú zriadené Komisiou Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ako aj miestne ľudové samosprávy vykonávajú povinnosti a úlohy kapitálového prispievateľa podniku s majetkovou účasťou štátu v mene vlády. Takéto agentúry sú teda oprávnené prijímať výnosy z aktív, zúčastňovať sa na prijímaní zásadných rozhodnutí a vyberať zamestnancov na manažérske pozície v podnikoch s majetkovou účasťou štátu. Okrem toho podľa článku 17 uvedeného zákona o aktívach vo vlastníctve štátu musia podniky s majetkovou účasťou štátu akceptovať správu a dohľad zo strany samospráv a príslušných vládnych oddelení a agentúr, ako aj akceptovať verejný dohľad a zodpovedať sa poskytovateľom kapitálu.

(186)

Čínska vláda okrem toho má potrebné právomoci, pokiaľ ide o súčinnosť finančných inštitúcií, a to aj v prípade, ak nie sú vo vlastníctve štátu, keďže patria do právomoci čínskeho bankového regulačného orgánu. Podľa článkov 33 a 36 zákona o bankovom dohľade (58) má napríklad Čínska komisia pre bankovú a poisťovaciu reguláciu (ďalej lej „CBIRC“) právomoc vyžadovať od všetkých finančných inštitúcií zriadených v ČĽR, aby predložili informácie, ako sú finančné výkazy, štatistické správy a informácie týkajúce sa obchodných operácií a riadenia. CBIRC môže takisto nariadiť finančným inštitúciám, aby zverejnili informácie verejnosti.

(187)

Okrem toho, hoci jediná spolupracujúca štátom vlastnená banka poskytla niekoľko všeobecných vysvetlení o fungovaní systémov schvaľovania úverov a riadenia rizika, neposkytla konkrétne informácie týkajúce sa úverov poskytnutých spoločnostiam zaradeným do vzorky. Tvrdila, že je viazaná zákonnými a regulačnými požiadavkami a zmluvnými doložkami, pokiaľ ide o dôvernosť informácií týkajúcich sa spoločností zaradených do vzorky.

(188)

Komisia preto požiadala skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky, aby poskytli prístup k informáciám týkajúcim sa jednotlivých spoločností, ktoré majú k dispozícii všetky banky, štátom vlastnené aj súkromné, od ktorých dostali úvery. Hoci spoločnosti zaradené do vzorky súhlasili s poskytnutím prístupu k bankovým údajom, ktoré sa ich týkali, spolupracujúce banky odmietli požadované podrobné informácie poskytnúť.

(189)

Komisia napokon získala požadované informácie o štruktúre spoločností a vlastníctve len od spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, ale nezískala ich od žiadnej z ďalších finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Ani jedna z týchto finančných inštitúcií navyše neposkytla žiadne konkrétne informácie o posúdení rizika pri úveroch poskytnutých skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky.

(190)

Vzhľadom na to, že Komisia nemala žiadne informácie týkajúce sa väčšiny štátom vlastnených bánk, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, ani žiadne informácie týkajúce sa jednotlivých spoločností o úveroch poskytovaných spolupracujúcimi bankami, bola toho názoru, že jej neboli poskytnuté zásadné informácie týkajúce sa tohto aspektu prešetrovania.

(191)

Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(192)

V odpovedi na list Komisie čínska vláda namietala proti uplatneniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Vo všeobecnosti tvrdila, že požadované konkrétne informácie neboli potrebné na začatie konania, pretože konanie bolo založené na podnete, ktorý nesplnil požiadavky dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a základného nariadenia, pokiaľ ide o dostatočné dôkazy. Komisia sa domnievala, že dostatočné dôkazy k podnetu sa už riešili v oddiele 1.1.1, a preto trvala na svojom závere, že v podnete boli predložené dostatočné dôkazy, ktoré naznačovali existenciu údajného subvencovania zo strany čínskej vlády.

(193)

Čínska vláda konkrétnejšie namietala aj proti uplatneniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia, pokiaľ ide o preferenčné úvery. Čínska vláda zopakovala, že nemá nad bankami žiadne právomoci. Čínska vláda takisto usúdila, že spolupracuje v rámci svojich najlepších možností, že Komisia na ňu uložila neprimerane veľké bremeno a že chýbajúce informácie neboli „potrebné“ v zmysle článku 28 základného nariadenia, keďže už boli k dispozícii vo vyplnených dotazníkoch. Čínska vláda zopakovala tieto tvrdenia po konečnom poskytnutí informácií.

(194)

Komisia trvala na svojom stanovisku, že čínska vláda má právomoc vyžiadať si informácie od bánk z dôvodov uvedených v odôvodneniach 185 a 186. Uznala, že čínska vláda postúpila príslušné dotazníky bankám a že získala zmysluplný vyplnený dotazník od jednej štátom vlastnenej banky. Komisia takto poskytnuté informácie využila a doplnila dostupnými skutočnosťami iba v prípade chýbajúcich častí.

(195)

Tieto chýbajúce informácie sa týkajú najmä dvoch aspektov. Po prvé, informácie o vlastníctve a štruktúre správy a riadenia nespolupracujúcich bánk, ktoré boli potrebné na to, aby Komisia mohla určiť, či sú tieto banky verejnými orgánmi, alebo nie. Po druhé, týkajú sa informácií o jednotlivých spoločnostiach od spolupracujúcich bánk, ako sú informácie o vnútornom postupe banky pri schvaľovaní úverov a o posúdení úverovej bonity bánk v prípade úverov poskytovaných spoločnostiam zaradeným do vzorky, ktoré boli potrebné v zmysle článku 28 základného nariadenia na stanovenie toho, či sa úvery poskytovali spoločnostiam zaradeným do vzorky za preferenčné sadzby. Okrem toho takéto interné dokumenty môžu poskytnúť iba banky, nemôžu ich teda poskytnúť prostredníctvom vyplnených dotazníkov spoločnosti zaradené do vzorky.

(196)

Čínska vláda takisto tvrdila, že informácie špecifické pre jednotlivé spoločnosti sa nemohli poskytnúť z regulačných dôvodov. Aj keď Komisia mala všeobecný písomný súhlas od spoločností zaradených do vzorky, ktoré sa vzdali svojich práv na dôvernosť, čínska vláda tvrdila, že od príslušných bánk alebo finančných inštitúcií by sa vyžadovalo, aby požiadali strany každej úverovej transakcie o ich výslovné povolenie, pokiaľ ide o každú konkrétnu transakciu, a že tieto povolenia by museli overiť príslušné finančné inštitúcie.

(197)

Komisia však poznamenala, že súhlas sa požadoval osobitne od každej spoločnosti pre úverové transakcie každej konkrétnej banky. Komisia sa domnievala, že takýto osobitný súhlas by ako taký mal byť dostatočný na to, aby umožnil prístup k záznamom o spoločnostiach zaradených do vzorky. Niektoré banky navyše poskytli prehľad o svojich nesplatených úveroch spoločnostiam, čo preukazuje, že sa neobmedzovali len na poskytovanie informácií o konkrétnych transakciách. Žiadna z týchto bánk však neposkytla žiadne informácie týkajúce sa ich vlastného interného posúdenia transakcií, ktoré boli zverejnené.

(198)

A napokon, Komisia nie je toho názoru, že uvalila na čínsku vládu neprimerané bremeno. Od začiatku Komisia obmedzila svoje prešetrovanie iba na tie finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Komisia čínsku vládu nezaťažovala ani identifikáciou týchto finančných inštitúcií, keďže zoznam s názvami a adresami bánk, ako aj žiadosť o postúpenie dotazníkov doručila čínskej vláde na samom začiatku prešetrovania, konkrétne v júni 2019. Čínska vláda tak mala dostatok času na vyhovenie žiadosti Komisie. Komisia preto dospela k záveru, že urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby úlohy požadované od čínskej vlády čo najviac uľahčila.

(199)

Komisia preto trvala na tom, že pri preskúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytovaného prostredníctvom preferenčných úverov musela čiastočne vychádzať z dostupných skutočností.

(200)

Spoločnosť Sinosure čiastočne vyplnila osobitný dotazník týkajúci sa poistenia vývozných úverov poskytovaných spoločnostiam zaradeným do vzorky. Spoločnosť konkrétne neposkytla špecifické informácie o poistení vývozných úverov, ktoré poskytovala odvetviu textílií zo sklenených vlákien, úrovni poistného ani podrobné číselné údaje týkajúce sa ziskovosti podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia vývozných úverov.

(201)

Sinosure okrem toho neposkytla požadovanú doplňujúcu dokumentáciu týkajúcu sa správy a riadenia spoločnosti, ako je výročná správa alebo stanovy spoločnosti, pričom argumentovala, že ide o dôverné informácie.

(202)

Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(203)

Komisia sa domnieva, že čínska vláda má informácie požadované od štátom vlastnených podnikov (či už od spoločností, alebo verejných/finančných inštitúcií) k dispozícii v prípade všetkých subjektov, v ktorých je hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Uvedené platí aj v prípade spoločnosti Sinosure, ktorá je subjektom v úplnom vlastníctve štátu. Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom poistenia vývozných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(204)

V odpovedi na list Komisie čínska vláda namietala proti uplatneniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia, pokiaľ ide o poistenie vývozných úverov, pričom poukázala na skutočnosť, že spoločnosť Sinosure poskytla vyplnený dotazník a odpovedala na otázky Komisie počas overovania na mieste.

(205)

Spoločnosť Sinosure naozaj poskytla vyplnený dotazník a zástupcovia spoločnosti Sinosure boli prítomní pri overovaní v priestoroch čínskej vlády. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 200 a 201, poskytnuté informácie boli neúplné. Spoločnosť Sinosure napríklad poskytla globálne údaje o svojej ziskovosti, ale nie o ziskovosti svojej poisťovacej činnosti v oblasti krátkodobých vývozných úverov ako takej. Poskytnuté informácie neumožnili Komisii vypracovať závery týkajúce sa najdôležitejších častí prešetrovania poistenia vývozných úverov, teda či je spoločnosť Sinosure verejným orgánom a či boli sumy poistného účtované spoločnostiam zaradeným do vzorky zlučiteľné so situáciou na trhu.

(206)

Komisia teda dospela k záveru, že sa musí v prípade zistení týkajúcich sa poistenia vývozných úverov čiastočne opierať o dostupné skutočnosti.

(207)

Podľa dotazníka o subvenciách zaslaného vyvážajúcim výrobcom sa od holdingových spoločností vyžaduje, aby vyplnili oddiely A a E dotazníka. Spoločnosť China National Building Materials Co. Ltd. (ďalej len „CNBM“), konečný vlastník vyvážajúcich výrobcov Jushi, Hengshi a Taishan, však takúto odpoveď neposkytla.

(208)

Spoločnosť CNBM sa domnievala, že sa nezúčastňuje na obchodovaní s textíliami zo sklenených vlákien a že nemá žiadne priame transakcie s vyvážajúcimi výrobcami. Komisia však zistila, že došlo k významnému zvýšeniu kapitálu financovanému spoločnosťou CNBM v súvislosti s jedným z vyvážajúcich výrobcov. Komisia okrem toho našla dôkaz, že granty poskytované niektorým subjektom v skupine boli prevedené cez bankové účty spoločnosti CNBM a že niektoré granty boli pridelené medzi rôznymi subjektmi v skupine prostredníctvom účtov kapitálových rezerv.

(209)

Komisia sa domnieva, že bez vyplneného dotazníka od materskej spoločnosti CNBM nie je možné určiť úplný rozsah subvencií, ktoré dostala skupina CNBM. Za týchto okolností Komisia usúdila, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(210)

Komisia preto informovala skupinu CNBM, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého spoločnosti CNBM, materskej spoločnosti skupiny CNBM, možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(211)

V odpovedi na list Komisie spoločnosť Jushi namietala proti uplatneniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti CNBM. Spoločnosť Jushi zopakovala, že CNBM zohráva skôr úlohu kapitálového investora než úlohu skutočného kontrolóra spoločnosti China Jushi, že sa nezúčastňuje na obchode s textíliami zo sklenených vlákien a že nemá žiadne priame transakcie s vyvážajúcimi výrobcami. Okrem toho, hoci je CNBM najväčším akcionárom spoločnosti China Jushi, jej podiel na vlastnom imaní predstavuje iba 26,97 %.

(212)

Pokiaľ ide o zvýšenie kapitálu, spoločnosť Jushi uviedla, že podiel na vlastnom imaní CNBM v spoločnosti China Jushi sa znížil zo 60,25 % v roku 1998 na 26,97 % na konci obdobia prešetrovania. V posledných troch rokoch sa schválené základné imanie spoločnosti China Jushi zvýšilo iba prostredníctvom vlastných kapitálových rezerv, takže podiel CNBM zostal stabilný na úrovni 26,97 %.

(213)

Komisia sa najskôr v každom prípade domnievala, že holdingové spoločnosti by mali poskytnúť vyplnený dotazník, aby sa dalo zistiť, či boli poskytnuté nejaké subvencie na úrovni materskej spoločnosti, ktoré sa môžu týkať vyvážajúceho výrobcu. Bez vyplneného dotazníka nie je možné určiť úplný rozsah subvencií týkajúcich sa vyvážajúcich výrobcov.

(214)

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa skutočnej kontroly CNBM nad spoločnosťou Jushi, Komisia odkazuje na argumenty rozvinuté v odôvodneniach 93 až 96, ktoré sa týkajú prepojenia medzi spoločnosťami Jushi a Taishan. Na tomto základe sa tieto tvrdenia zamietli.

(215)

Po tretie, čo sa týka zvýšenia kapitálu, hoci je pravda, že sa podiel na vlastnom imaní CNBM postupne relatívne znížil, v období 2010 – 2018 sa v absolútnom vyjadrení zvýšil.

(216)

Napokon, skutočnosti uvedené v odôvodnení 208 sa netýkajú iba spoločností Jushi a Hengshi, ale aj spoločnosti Taishan. V dôsledku toho, aj keby Komisia prijala pripomienky spoločnosti Jushi, nezmenilo by to zistenia Komisie týkajúce sa skupiny CNBM ako takej.

(217)

Komisia teda dospela k záveru, že sa musí v prípade zistení týkajúcich sa CNBM, materskej spoločnosti skupiny CNBM, čiastočne opierať o dostupné skutočnosti.

(218)

Spoločnosť Yunnan Yuntianhua Group Co. Ltd. neposkytla včas úplné informácie o finančných prostriedkoch získaných prostredníctvom iných kapitálových nástrojov určitými akcionármi spoločnosti.

(219)

Napriek opakovaným žiadostiam Komisie spoločnosť počas overovania na mieste a po ňom neposkytla vyžiadané informácie. Komisia preto oznámila predmetnej spoločnosti, že zvažuje, že pri svojich zisteniach bude čiastočne vychádzať z dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia (t. j. pokiaľ ide o informácie týkajúce sa ostatných kapitálových nástrojov). V odpovedi Komisii spoločnosť uviedla, že z dôvodu úradného odstavenia v Číne počas posledného januárového a prvého februárového týždňa nebola schopná reagovať na žiadosť Komisie o informácie v stanovenej lehote.

(220)

Keďže v tejto fáze neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy týkajúce sa prostriedkov získaných prostredníctvom iných kapitálových nástrojov uvedených v odôvodnení 218, Komisia naďalej čiastočne vychádzala z dostupných skutočností, pokiaľ ide o jej zistenia týkajúce sa týchto finančných prostriedkov, ktoré boli získané prostredníctvom iných kapitálových nástrojov určitými akcionármi spoločnosti, ako je podrobne uvedené v oddiele 3.4.3.4.

(221)

Na základe informácií uvedených v podnete sa v oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie prešetrilo údajné subvencovanie prostredníctvom týchto subvencií od čínskej vlády:

(222)

Podľa informácií, ktoré poskytli dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, im finančné prostriedky poskytlo 36 finančných inštitúcií so sídlom v ČĽR. Z týchto 36 finančných inštitúcií bolo 29 štátom vlastnených bánk (59). Ostatné finančné inštitúcie boli buď v súkromnom vlastníctve (štyri inštitúcie), alebo Komisia nebola schopná určiť, či boli vo vlastníctve štátu alebo v súkromnom vlastníctve (tri inštitúcie). Osobitný dotazník však vyplnila iba jedna štátom vlastnená banka, a to aj napriek žiadosti čínskej vláde, ktorá sa vzťahovala na všetky finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky.

(223)

Banka EXIM poskytuje úvery s preferenčnými sadzbami podmienené vývozom čínskym spoločnostiam, ktoré vyrábajú nové výrobky a výrobky s vyspelou technológiou, výrobky s pôvodnými právami duševného vlastníctva, vlastné značky, výrobky s vysokou pridanou hodnotou a softvérové produkty, ktoré sú registrované v rámci orgánov v oblasti priemyslu a obchodu (60). Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, majú čínski výrobcovia textílií zo sklenených vlákien nárok na úvery orientované na vývoz ako nové výrobky a výrobky s vyspelou technológiou a/alebo ako vlastné značky, keďže viacerí výrobcovia sú uznávaní ako „národné podniky s vyspelými technológiami“ alebo získali štatút známej značky, najlepšej značky atď.

(224)

Okrem toho banka EXIM takisto pomáha vývozcom prostredníctvom vývozných úverov pre nákupcov. Vývozné úvery pre nákupcov sa poskytujú zahraničným spoločnostiam na financovanie ich dovozu čínskych výrobkov, technológií a služieb (61).

(225)

Komisia zisťovala, či štátom vlastnené banky pôsobili ako verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. V tomto zmysle sa na stanovenie toho, že štátom vlastnený podnik je verejným orgánom, uplatňuje táto skúška (62): „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie toho, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.“

(226)

Komisia sa usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne indície vládnej kontroly v bankách vo vlastníctve štátu. Komisia takisto analyzovala, či bola kontrola vykonávaná účinným spôsobom. Na tento účel Komisia musela čiastočne vychádzať z dostupných skutočností z toho dôvodu, že čínska vláda a banky vo vlastníctve štátu odmietli poskytnúť dôkazy o rozhodovacom procese, ktorý viedol k poskytovaniu preferenčných úverov.

(227)

Pri vykonávaní tejto analýzy Komisia najskôr preskúmala informácie od štátom vlastnených bánk, ktoré vyplnili osobitný dotazník a umožnili overovanie.

(228)

Iba jedna štátom vlastnená banka, konkrétne EXIM, poskytla vyplnený dotazník, ktorý bol overený na mieste.

(229)

Na základe informácií získaných z vyplneného dotazníka a počas overovania na mieste Komisia zistila, že čínska vláda priamo či nepriamo vlastní viac ako 50 % akcií každej z týchto finančných inštitúcií.

(230)

Pokiaľ ide o formálne indície vládnej kontroly v spolupracujúcich štátom vlastnených bankách, Komisia ich všetky označila za „kľúčové štátom vlastnené finančné inštitúcie“. V oznámení o dočasných predpisoch o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách sa uvádza, že: „kľúčovými štátom vlastnenými finančnými inštitúciami uvedenými v týchto predpisoch sa označujú štátom vlastnené politické banky, obchodné banky, spoločnosti na správu finančných aktív, spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi, poisťovne a podobne (ďalej uvádzané ako ‚štátom vlastnené finančné inštitúcie‘), do ktorých Štátna rada vysiela dozornú radu.“

(231)

Dozornú radu hlavných štátom vlastnených finančných inštitúcií vymenúva Štátna rada v zmysle Dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách (dekrét Štátnej rady č. 282). Na základe článkov 3 a 5 uvedených dočasných predpisov Komisia zistila, že členov dozornej rady vysiela Štátna rada, ktorej sa zodpovedajú, čo poukazuje na inštitucionálnu kontrolu štátu nad ekonomickou činnosťou spolupracujúcej štátom vlastnenej banky. Okrem týchto všeobecne platných indícií Komisia zistila v súvislosti s bankou EXIM toto:

(232)

Banka EXIM bola založená a vykonáva činnosť v súlade s Oznámením o založení banky Export-Import Bank of China, ktoré vydala Štátna rada, ako aj v súlade so stanovami banky EXIM. Podľa stanov banky štát priamo vymenúva manažment banky EXIM. Dozornú radu vymenúva Štátna rada v zmysle Dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách a ďalších zákonov a predpisov a zodpovedá sa Štátnej rade.

(233)

V stanovách banky je ďalej uvedené, že Výbor strany banky EXIM zohráva vedúcu a politicky ústrednú úlohu v zabezpečovaní toho, že banka EXIM vykonáva politiky a významné zapojenie strany a štátu. Vedenie strany je zapojené do všetkých aspektov správy a riadenia spoločnosti.

(234)

V stanovách sa ďalej uvádza, že banka EXIM sa venuje podpore rozvoja zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce, cezhraničných investícií, iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, spolupráce v rámci medzinárodnej kapacity a výroby zariadení. Jej rozsah podnikateľskej činnosti zahŕňa krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery v schválenej podobe a v súlade so štátnou politikou zahraničného obchodu a s politikou otvárania sa navonok (politika „going out“), napríklad vývozné úvery, dovozné úvery, úvery na inžinierske zákazky zadané v zahraničí, zahraničné investičné úvery, úvery čínskej vlády na zahraničnú pomoc a úvery pre vývozných nákupcov.

(235)

Komisia ďalej zistila, že štátom vlastnené finančné inštitúcie v roku 2017 zmenili svoje stanovy s cieľom posilniť úlohu Komunistickej strany Číny (ďalej len „KSČ“) na najvyššej rozhodovacej úrovni bánk.

(236)

V novom znení stanov je uvedené, že:

(237)

Tieto dôkazy svedčia o tom, že vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním tejto inštitúcie.

(238)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spolupracujúcich štátom vlastnených bánk, pokiaľ ide o ich postupy poskytovania úverov a hodnotenie rizika v prípadoch, keď poskytovali úvery odvetviu textílií zo sklenených vlákien. V tejto súvislosti boli zohľadnené tieto regulačné dokumenty:

(239)

Po preskúmaní týchto regulačných dokumentov Komisia zistila, že finančné inštitúcie v ČĽR pôsobia vo všeobecnom právnom prostredí, v ktorom majú nariadené zosúladiť pri prijímaní finančných rozhodnutí svoje činnosti s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády, a to z týchto dôvodov.

(240)

Pokiaľ ide o banku EXIM, jej verejný politický mandát sa stanovuje v oznámení o založení banky EXIM, ako aj v jej stanovách.

(241)

Vo všeobecnosti sa v článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“. Hoci sa v článku 4 zákona o bankách stanovuje, že „komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky preberajú samostatne občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby“, z prešetrovania vyplynulo, že článok 4 zákona o bankách sa uplatňuje s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, ak štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu.

(242)

Okrem toho sa v článku 15 Všeobecných pravidiel pre úvery stanovuje, že „v súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach.“

(243)

Podobne sa v rozhodnutí č. 40 uvádza pokyn, aby všetky finančné inštitúcie poskytovali úverovú podporu konkrétne „podporovaným“ projektom. Ako už bolo vysvetlené v oddiele 3.1 a konkrétnejšie v odôvodnení 166, projekty odvetvia textílií zo sklenených vlákien patria do „podporovanej“ kategórie. Rozhodnutím č. 40 sa teda potvrdzuje predchádzajúce zistenie, pokiaľ ide o zákon o bankách, že banky vykonávajú vládnu právomoc vo forme preferenčných úverových operácií. Komisia takisto zistila, že CBIRC má ďalekosiahlu schvaľovaciu právomoc nad všetkými aspektmi riadenia všetkých finančných inštitúcií zriadených v ČĽR (vrátane finančných inštitúcií v súkromnom a zahraničnom vlastníctve), ako napríklad (63):

(244)

Zákon o bankách je právne záväzný. Záväzný charakter päťročných plánov a rozhodnutia č. 40 bol konštatovaný v oddiele 3.1. Záväzný charakter regulačných dokumentov CBIRC vychádza z jej právomocí bankového regulačného orgánu. Záväzný charakter ďalších dokumentov je zrejmý z doložiek o dohľade a hodnotení, ktoré uvedené dokumenty obsahujú.

(245)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že žiaden z regulačných dokumentov, na ktoré sa odvoláva Komisia, nepostačuje na preukázanie toho, že čínska vláda mala nad bankou EXIM významnú kontrolu. Čínska vláda konkrétnejšie tvrdila, že článok 34 čínskeho zákona o komerčnom bankovníctve nie je ničím iným ako všeobecným vyhlásením bez akýchkoľvek praktických dôsledkov. Dodala, že článok 34 by sa nemal vykladať izolovane, ale v spojení s článkami 4, 5 a 41 zákona o bankách, ktoré sa údajne týkajú autonómie bánk bez zasahovania subjektov, jednotlivcov alebo vlád. Čínska vláda tiež požiadala, aby sa nezohľadnil článok 15 všeobecných pravidiel o úveroch, pretože nie je záväzný. Čínska vláda nakoniec uviedla, že rozhodnutie Štátnej rady č. 40 nebolo záväzné, a odkázala na článok 17 tohto rozhodnutia, podľa ktorého sú všetky finančné inštitúcie povinné prijímať rozhodnutia o úveroch na základe trhových zásad.

(246)

Komisia najskôr pripomenula, že ako sa uvádza v odôvodnení vyššie, dospela k záveru, že zákon o bankách a rozhodnutie č. 40 sú záväzné. Zistenia z tohto prešetrovania (ako aj zistenia Komisie z predchádzajúcich prešetrovaní týkajúce sa rovnakého programu subvencií (64)) navyše nepodporili tvrdenie, že banky nezohľadňujú vládnu politiku a plány. Z prešetrovania skôr vyplynulo, že článok 15 všeobecných pravidiel pre úvery sa skutočne uplatňoval v praxi a že články 4, 5 a 41 zákona o bankách sa uplatňovali s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, ak štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu. Zistenia tohto prešetrovania nepodporujú tvrdenie, že banky pri prijímaní úverových rozhodnutí nezohľadňujú vládnu politiku a plány. Komisia napríklad zistila, že vyvážajúci výrobcovia ťažia z podobne nízkych úrokových sadzieb prostredníctvom preferenčných úverov.

(247)

Komisia tiež poznamenala, že v rozhodnutí Štátnej rady č. 40 sa dáva všetkým finančným inštitúciám pokyn, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, a sľubuje sa vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“. Na základe uvedeného sú banky povinné poskytovať odvetviu textílií zo sklenených vlákien úverovú podporu. Hoci sa v článku 17 toho istého rozhodnutia zároveň od banky požaduje, aby dodržiavala úverové zásady, Komisia nedokázala počas prešetrovania dokázať, či sa tak deje v praxi. Rozhodnutím č. 40 sa teda potvrdilo predchádzajúce zistenie, pokiaľ ide o zákon o bankách, že banky vykonávajú vládnu právomoc vo forme preferenčných úverových operácií.

(248)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu textílií zo sklenených vlákien.

(249)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych úverov. Počas overovania na mieste spolupracujúca štátom vlastnená banka tvrdila, že v praxi pri udeľovaní predmetných úverov využívala podrobne vypracované politiky a modely posudzovania úverového rizika. Ako sa už uviedlo v odôvodneniach 187 až 190, neposkytli sa však konkrétne príklady týkajúce sa spoločností zaradených do vzorky. Spolupracujúca štátom vlastnená banka odmietla poskytnúť informácie vrátane konkrétnych posúdení úverového rizika týkajúcich sa spoločností zaradených do vzorky na základe regulačných a zmluvných dôvodov, hoci im Komisia predložila písomný súhlas spoločností zaradených do vzorky, v ktorom sa vzdali svojich práv na zachovanie dôvernosti.

(250)

Keďže Komisia nemala konkrétne dôkazy o posúdení úverovej bonity, preskúmala celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 238 až 245, v spojení so správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky. Toto konanie bolo v rozpore s jej oficiálnym vyjadrením počas overovania na mieste, keďže v praxi nekonala na základe dôkladného posúdenia rizika vychádzajúceho zo situácie na trhu.

(251)

Na základe overovania na mieste sa odhalilo, že s jedinou výnimkou určitých úverov v cudzej mene boli úvery poskytnuté dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky pri úrokových sadzbách blížiacich sa referenčným úrokovým sadzbám Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“), a to bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu v oblasti úverového rizika. Úvery boli teda poskytnuté pod úrovňou trhovej sadzby, ak ich porovnáme so sadzbou zodpovedajúcou rizikovému profilu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Spoločnosti zaradené do vzorky okrem toho dostali revolvingové úvery, vďaka ktorým môžu okamžite nahradiť kapitál splatený z úverov v termíne splatnosti novým kapitálom z nových úverov.

(252)

Komisia ďalej zistila, že úvery, ktoré mali banky v národnom centrálnom úverovom registri označiť ako „nie bežné úvery“, spolupracujúca štátom vlastnená banka takto nie vždy označila. Táto povinnosť oznamovania „nie bežných úverov“ existuje najmä v prípade reštrukturalizácie úverov, keď dlžník mešká so splátkami, alebo pri poskytnutí revolvingových úverov. K uvedenej situácii došlo v prípade obidvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Podľa Usmernení ku klasifikácii úverov podľa rizika, ktoré vydala CBIRC, mali byť všetky tieto prípady uvedené v centrálnom úverovom registri. Skutočnosť, že to finančné inštitúcie neoznámili, skresľuje obraz o úverovej situácii spoločnosti v centrálnom úverovom registri, keďže sa v ňom neukáže skutočná úverová bonita spoločnosti. V dôsledku toho, ak by finančná inštitúcia aj posúdila riziko na základe situácie na trhu, urobila by tak na základe nepresných informácií.

(253)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a hodnotenie rizika týkajúce sa odvetvia textílií zo sklenených vlákien.

(254)

Komisia zistila, že spolupracujúca štátom vlastnená finančná inštitúcia vykonávala uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií vo vzťahu k odvetviu textílií zo sklenených vlákien. Konala preto ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(255)

Ako je uvedené v oddiele 3.2, ani jedna z ostatných štátom vlastnených bánk, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, nevyplnila osobitný dotazník. Banka CDB nevyplnila dotazník, bola však k dispozícii na otázky počas overovania na mieste v priestoroch ministerstva obchodu. Počas tohto overovania CDB uviedla, že vyhlásenia, ktoré urobila počas predchádzajúceho antisubvenčného prešetrovania EÚ v roku 2012, sú stále platné a odvtedy nenastali žiadne väčšie zmeny. CDB neposkytla žiadne ďalšie podrobné informácie o svojej riadiacej štruktúre, hodnotení rizika ani príkladoch týkajúcich sa osobitných úverov pre odvetvie textílií zo sklenených vlákien.

(256)

Z toho dôvodu a v súlade so závermi uvedenými v odôvodneniach 182 až 199 sa Komisia rozhodla na určenie toho, či je možné uvedené štátom vlastnené banky považovať za verejné orgány, využiť dostupné skutočnosti.

(257)

V predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (65) Komisia zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili tieto banky, ktoré poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v daných prešetrovaniach: China Development Bank, China Construction Bank, Industrial and Commercial Bank of China, Bank of Communications, China Everbright Bank, Postal Savings Bank, China Merchants Bank, Shanghai Pudong Development Bank, China Industrial Bank, Shenyang Rural Commercial Bank, Bank of Shanghai, Ningbo Bank, China CITIC Bank, China Guangfa Bank, China Bohai Bank, Huaxia Bank, Hankou Bank, Hubei Bank, Huishang Bank, Dongying Bank, Bank of Tianjin, Bank of Kunlun, Shanghai Rural Commercial Bank, China Industrial International Trust Limited, Daye Trust Co., Ltd. a Sinotruk Finance Co., Ltd. Keďže neboli predložené nijaké informácie naznačujúce opak, Komisia v tomto prešetrovaní zachovala rovnaký záver.

(258)

Na základe verejne dostupných informácií, ako sú webové sídla bánk, výročné správy, informácie dostupné v registroch bánk alebo na internete, Komisia ďalej zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili tieto banky, ktoré poskytli úvery alebo finančný lízing dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky:

(259)

Komisia z dôvodu chýbajúcich informácií od predmetných finančných inštitúcií, ktoré by svedčili o opaku, konštatovala vlastníctvo a kontrolu zo strany čínskej vlády na základe formálnych indícií z tých istých dôvodov, aké sú uvedené v oddiele 3.4.1.2. Najmä pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov a dozorné orgány v nespolupracujúcich štátom vlastnených bankách – na základe dostupných skutočností – podľa všetkého ich vymenúva čínska vláda, ktorej sa títo riadiaci pracovníci a dozorné orgány aj zodpovedajú, a to rovnakým spôsobom ako v prípade spolupracujúcej štátom vlastnenej banky.

(260)

Pokiaľ ide o vykonávanie významnej kontroly, Komisia usúdila, že zistenia týkajúce sa spolupracujúcej finančnej inštitúcie by sa mohli považovať za reprezentatívne aj pre nespolupracujúce štátom vlastnené finančné inštitúcie. Normatívny rámec analyzovaný v oddiele 3.4.1.2 sa na ne vzťahuje rovnako. Bez akýchkoľvek známok svedčiacich o opaku, na základe dostupných skutočností platí, že konkrétne dôkazy o posúdeniach úverovej bonity v uvedených finančných inštitúciách chýbajú takisto ako v prípade spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, a teda pre ne rovnako platí analýza konkrétneho uplatňovania normatívneho rámca podľa oddielu 3.4.1.2.

(261)

Komisia navyše zistila, že väčšina úverových zmlúv, ktoré dostala od spoločností zaradených do vzorky, mala podobné podmienky a že úverové sadzby, ktoré boli dohodnuté, boli podobné alebo sa čiastočne prekrývali so sadzbami, ktoré poskytla spolupracujúca štátom vlastnená banka.

(262)

Komisia preto usúdila, že vzhľadom na uvedené podobnosti úverových podmienok a sadzieb zistenia týkajúce sa spolupracujúcej štátom vlastnenej banky tvoria dostupné skutočnosti podľa článku 28 základného nariadenia na posúdenie ostatných štátom vlastnených bánk.

(263)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že ostatné štátom vlastnené banky, ktoré poskytujú úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

(264)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia sa opierala iba o predchádzajúce prešetrovania a znaky formálnej kontroly, aby preukázala, že nespolupracujúce štátne banky konajú ako verejné orgány. Pre jednotlivé banky sa nevykonala žiadna osobitná analýza. Okrem toho, keďže EXIM je politickou bankou, jej situáciu nebolo možné transponovať na komerčné banky

(265)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že pri neexistencii spolupráce zo strany iných štátom vlastnených bánk sa Komisia musela opierať o dostupné skutočnosti. Komisia dospela k záveru, že informácie z predchádzajúcich prešetrovaní v kombinácii s formálnymi náznakmi kontroly a zisteniami samotného prešetrovania týkajúceho sa banky EXIM a skutočného správania sa bánk k vyvážajúcim výrobcom v tomto prípade predstavujú najlepšie dostupné skutočnosti. Čínska vláda v každom prípade nepredložila nijaký dôkaz ani argument, ktorý by vyvrátil zistenia Komisie týkajúce sa skutočnosti, že ostatné štátom vlastnené banky, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia. Komisia preto trvala na svojom stanovisku.

(266)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že všetky čínske štátom vlastnené finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery alebo finančný lízing dvom skupinám spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

(267)

Navyše, aj keby sa štátom vlastnené finančné inštitúcie nepovažovali za verejné orgány, Komisia určila, že by sa považovali za orgány poverené alebo riadené čínskou vládou na vykonávanie úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v odôvodneniach 269 až 272. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

(268)

Komisia sa následne zamerala na zostávajúce finančné inštitúcie. Tieto finančné inštitúcie sa na základe zistení, ku ktorým sa dospelo v predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (67), a po doplnení verejne dostupných informácií, považovali za súkromné: China Minsheng Bank, Sumitomo Mitsui Banking (China) Co., Ltd, Standard Chartered Bank, Ping An Bank. Vzhľadom na nespoluprácu a nedostatok verejne dostupných informácií nemohla Komisia zistiť, či ide o inštitúcie vo vlastníctve štátu alebo v súkromnom vlastníctve, pri týchto finančných inštitúciách: Chongqing Runyin Financial Leasing Co., Ltd., Wuxi International Platinum Co., Ltd., Liangjiang Financial Leasing Co., Ltd., Taian Bank a Taian Daiyue Rural Commercial Bank Co., Ltd. Na základe konzervatívneho prístupu Komisia tieto inštitúcie analyzovala rovnakým spôsobom ako finančné inštitúcie v súkromnom vlastníctve a ďalej sa budú označovať ako „finančné inštitúcie v súkromnom vlastníctve“. Komisia analyzovala, či čínska vláda poverila tieto finančné inštitúcie alebo či im nariadila, aby udeľovali subvencie odvetviu textílií zo sklenených vlákien v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(269)

Podľa Odvolacieho orgánu WTO k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a výrazom „nariadiť“ sa odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom (68). V obidvoch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako splnomocnenca pri poskytovaní finančnej pomoci a „vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“ (69). Podľa bodu iv) sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ (70) alebo keď zámer vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“ (71). Naopak, poverenie alebo nariadenie znamená skôr „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“ (72).

(270)

Komisia poznamenala, že normatívny rámec týkajúci sa odvetvia uvedeného v odôvodneniach 238 až 245 sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR vrátane súkromných finančných inštitúcií. Na ilustráciu možno uviesť, že zákon o bankách a rozličné nariadenia CBIRC sa týkajú všetkých bánk financovaných z čínskych prostriedkov a bánk financovaných zo zahraničných investícií pod správou CBIRC.

(271)

V rámci overovania na mieste v spoločnostiach zaradených do vzorky sa navyše odhalilo, že väčšina úverových zmlúv, ktoré Komisia získala od spoločností zaradených do vzorky, mala podobné podmienky a že úverové sadzby poskytnuté súkromnými finančnými inštitúciami boli podobné a čiastočne sa prekrývali so sadzbami, ktoré poskytli verejné finančné inštitúcie.

(272)

Keďže Komisia nedostala od súkromných finančných inštitúcií žiadne odlišné informácie, dospela k záveru, že pokiaľ ide o odvetvie textílií zo sklenených vlákien, všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom CBIRC boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu textílií zo sklenených vlákien poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami.

(273)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna zo strán tvrdila, že skutočnosť, že každá zo skupín spoločností zaradených do vzorky mala počas obdobia prešetrovania prospech z rôznych druhov úverov alebo finančného lízingu, s odchýlkami, pokiaľ ide napr. o splatnosť, kolaterál, záruky a ďalšie súvisiace podmienky uvedené v odôvodnení 281, naznačuje, že nie sú poverené alebo riadené štátom. Táto strana ďalej tvrdila, že prekrývanie sadzieb v súkromných bankách a bankách vo verejnom vlastníctve ukázalo, že banky vo verejnom vlastníctve úvery poskytujú za trhových podmienok, nie naopak. Komisia sa ďalej pokúsila presunúť dôkazné bremeno tým, že uviedla, že jej závery sa uplatňujú, keďže „nedostala od súkromných finančných inštitúcií žiadne odlišujúce sa informácie“. Komisia by však mala najprv stanoviť fumus boni iuris.

(274)

V reakcii na tieto tvrdenia Komisia pripomenula, že vzhľadom na nespoluprácu zo strany bánk sa Komisia musela opierať o skutočnosti dostupné pre súkromné banky. Dôkazné bremeno preto nepresunula. Okrem toho, keďže spolupracovala iba jedna štátom vlastnená banka, Komisia použila na porovnanie podmienok ponúkaných nespolupracujúcimi súkromnými bankami informácie od spolupracujúcej strany, ktorá sa považovala za verejný orgán. Skutočnosť, že došlo k prekrývaniu sadzieb, ukazuje, že aj súkromné banky poskytovali úvery za priaznivejších než trhových podmienok, nie naopak. Držať sa odôvodnenia danej strany by znamenalo konštatovať, že informácie založené na dostupných skutočnostiach sú spoľahlivejšie ako závery založené na overených informáciách. Skutočnosť, že spoločnosti počas obdobia prešetrovania využívali rôzne typy úverov s rôznymi súvisiacimi podmienkami, to nemení. Strana v každom prípade nepredložila žiadny dôkaz ani argument, ktorý by vyvrátil zistenia Komisie. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(275)

Okrem toho, normatívny rámec uplatňovaný na všetky banky v Číne je oveľa širší než len dve nariadenia upravujúce CBIRC, ako sa uvádza v odôvodnení 238, a právne záväzný je celý súbor regulačných dokumentov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 244, takže spoločne tvoria viac než len akty na podporu. Pri overovaniach na mieste v spoločnostiach zaradených do vzorky sa okrem toho nezistili žiadne zásadné rozdiely medzi úverovými podmienkami alebo sadzbami poskytovanými súkromnými a verejnými finančnými inštitúciami.

(276)

Čínska vláda po poskytnutí informácií uviedla, že právne predpisy, na ktoré sa odvoláva Komisia, majú iba usmerňujúci charakter a samotná usmerňujúca úloha vlády nepostačuje na zistenie poverenia alebo riadenia. V tejto súvislosti čínska vláda zdôraznila, že článok 34 zákona o bankách nie je ničím iným ako všeobecným vyhlásením bez praktických dôsledkov.

(277)

Článok 15 všeobecných pravidiel pre úvery takisto nie je záväzný, ale iba umožňuje finančným inštitúciám zohľadniť štátnu politiku. Ani rozhodnutie č. 40 nie je záväzným dokumentom a výslovne sa v ňom finančné inštitúcie poverujú poskytovaním finančnej podpory „podľa úverových zásad“.

(278)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila, pretože normatívny rámec vzťahujúci sa na všetky banky v Číne je právne záväzný, ako je vysvetlené v odôvodnení 244, takže predstavuje viac ako len akty podpory alebo usmernenia zo strany vlády. Pokiaľ ide o rozhodnutie č. 40, Komisia už v odôvodnení 247 stanovila, že v rozhodnutí č. 40 sa nariaďuje všetkým finančným inštitúciám, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, hoci v článku 17 toho istého rozhodnutia sa tiež vyžaduje, aby banka dodržiavala úverové zásady. Komisia preto trvala na svojom stanovisku.

(279)

V predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach už Komisia zistila, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam nie sú spoľahlivé, a to na základe štúdie uverejnenej Medzinárodným menovým fondom (73), v ktorej sa preukázali nezrovnalosti medzi medzinárodnými a čínskymi úverovými ratingmi, a rovnako na základe zistení v rámci prešetrovania týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky. Podľa MMF má vskutku viac ako 90 % čínskych dlhopisov rating udelený miestnymi ratingovými agentúrami AA až AAA. Táto situácia je neporovnateľná s inými trhmi, ako je trh EÚ alebo USA. Na trhu USA majú takého vysoké ratingy len necelé 2 % spoločností. Čínske ratingové agentúry sú preto výrazne vychýlené k najvyššej hranici ratingovej stupnice. Majú veľmi rozsiahle ratingové stupnice a zvyčajne zaraďujú dlhopisy s výrazne odlišnými kreditnými rizikami do jednej širokej kategórie ratingu (74).

(280)

Okrem toho zahraničné ratingové agentúry ako Standard & Poor’s a Moody’s pri udeľovaní ratingu čínskym dlhopisom vydaným v zahraničí zvyčajne uplatňujú zvýšenie základného úverového ratingu emitenta na základe odhadu strategického významu firmy pre čínsku vládu a sily akejkoľvek implicitnej záruky (75). Agentúra Fitch napríklad jasne uvádza, že v relevantných prípadoch takéto záruky tvoria základ jej úverového ratingu čínskych spoločností (76).

(281)

Komisia takisto zistila ďalšie informácie na doplnenie tejto analýzy. Po prvé, Komisia zistila, že štát môže vykonávať určitý vplyv nad trhom s úverovými ratingmi. Podľa dvoch štúdií uverejnených v roku 2016 bolo na čínskom trhu aktívnych 12 ratingových agentúr, z ktorých väčšina je vo vlastníctve štátu. Celkovo 60 % všetkých podnikových dlhopisov s ratingom v Číne dostalo rating od štátom vlastnenej agentúry (77).

(282)

Čínska vláda počas obdobia prešetrovania potvrdila, že na čínskom trhu s dlhopismi bolo 15 aktívnych ratingových agentúr, z ktorých 12 bolo domácich ratingových agentúr vrátane Shanghai Brilliance Credit Rating & Investors Service Co., Ltd, Dagong Global Credit Rating Co., Ltd, Golden Credit Rating International Co., Ltd, China Bond Rating Co., Ltd, CSCI Pengyuan Credit Rating Co., Ltd, Fareast Credit Rating Co., Ltd, China Chengxin Securities Rating Co., Ltd, United Credit Ratings Co., Ltd, Shanghai Credit Information Services Co., Ltd, China Securities Index Co., Ltd, Beijing North Joint Credit Evaluation Co., Ltd a Sichuan Dapu Credit Rating Limited Company. Väčšina domácich ratingových agentúr bola vo vlastníctve štátu. Okrem toho existovali aj tri ratingové agentúry vo forme čínsko-zahraničného spoločného podniku, konkrétne China Lianhe Credit Rating Co. Ltd, S&P Global China Rating a China Chengxin International Credit Rating Co., Ltd.

(283)

Po druhé, na čínsky trh s úverovými ratingami nie je voľný vstup. Je to v zásade zatvorený trh, keďže ratingové agentúry potrebujú pred začatím vykonávania činnosti schválenie od Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere (ďalej len „CSRC“) alebo od PBOC (78). PBOC v polovici roka 2017 oznámila, že zahraničné ratingové agentúry budú mať povolené vykonávať úverové ratingy na časti domáceho trhu s dlhopismi za určitých podmienok. Počas obdobia prešetrovania však ešte nebola prijatá žiadna zahraničná ratingová agentúra (79). Zahraničné agentúry však medzičasom založili spoločné podniky s niektorými domácimi ratingovými agentúrami, ktoré poskytujú úverové ratingy pre emisie domácich dlhopisov. Tieto ratingy sa však udeľujú v súlade s čínskymi ratingovými stupnicami, a preto nie je možné ich presné porovnanie s medzinárodnými ratingmi, ako už bolo vysvetlené.

(284)

V nedávnej štúdii, ktorú uskutočnila samotná PBOC, sa potvrdzujú zistenia Komisie, ktorá vo svojich záveroch uvádza, že „ak je úroveň investícií zahraničných dlhopisov nastavená na medzinárodný rating BBB a vyšší, potom môže byť investičný stupeň domácich dlhopisov ohodnotený na úroveň AA a viac, pri zohľadnení rozdielu medzi priemerným domácim ratingom a medzinárodným ratingom 6 alebo viac stupňov“ (80).

(285)

Vzhľadom na situáciu opísanú v odôvodneniach 279 až 284 Komisia dospela k záveru, že čínske úverové ratingy neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že hoci niektoré zo spoločností zaradených do vzorky získali od čínskej ratingovej agentúry dobrý úverový rating, tento rating nie je spoľahlivý. Tieto ratingy boli takisto skreslené politickými cieľmi na podporu kľúčových strategických odvetví, ako sú textílie zo sklenených vlákien.

(286)

V súlade so zisteniami pri prešetrovaniach týkajúcich sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla a pneumatík (81) revolvingové úvery sú úvery, ktoré umožňujú spoločnosti nahradiť kapitál splatený z úverov v termíne splatnosti novým kapitálom z nových úverov. Revolvingové úvery zvyčajne naznačujú problémy s krátkodobou likviditou dlžníka a predstavujú väčšiu rizikovú expozíciu pre banky, ktoré ich poskytujú. Existencia revolvingových úverov v konkrétnej spoločnosti sa preto považovala za náznak toho, že spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s problémami s krátkodobou likviditou.

(287)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že revolvingové úvery nie sú nevyhnutne znakom problémov s likviditou. Je to zrejmé z webových sídiel popredných európskych bánk. Revolvingové úverové linky a úvery sú napríklad súčasťou štandardného podnikania bánk, ako sú ING (82) a BNP Paribas (83), a nie sú spojené s vyššími úrokovými sadzbami.

(288)

Komisia nesúhlasila s posúdením čínskej vlády. Samotné čínske orgány považujú revolvingové úvery za dodatočný faktor úverového rizika. Ako sa uvádza v „Usmerneniach pre klasifikáciu úverov na základe rizika“, ktoré vydalo CBRC, revolvingové úvery by sa mali vykazovať aspoň ako „potenciálne problémové“ úvery (84). Ak úver patrí do tejto kategórie, znamená to, že hoci je dlžník v súčasnosti schopný splácať istinu aj úrok z úveru, existujú faktory, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho splatenie.

(289)

V Európe skutočne existujú revolvingové kreditné facility, ale ich podmienky sa veľmi líšia od čínskych revolvingových úverov. Revolvingové kreditné facility v Únii sú v podstate úverové linky s vopred stanovenou maximálnou sumou, ktorú možno opakovane čerpať a splatiť počas vopred stanoveného obdobia. Takéto kreditné facility okrem toho znamenajú ďalšie náklady, či už ide o zmluvné rozpätie nad rámec obvyklých krátkodobých trhových sadzieb (85), alebo o vopred určený správny poplatok. Okrem toho aj v prípade BNP Paribas, ktorú ako príklad uviedla čínska vláda, bol stanovený poplatok za nevyužitý kapitál počas trvania kreditnej facility.

(290)

Na druhej strane podmienky revolvingových úverov, ktoré boli zistené počas overovaní na mieste v čínskych spoločnostiach zaradených do vzorky, sa ničím nelíšili od iných krátkodobých úverov. Neboli označené ako úverové linky alebo revolvingové kreditné facility a neboli s nimi spojené žiadne mimoriadne poplatky alebo marže. Na prvý pohľad sa zdalo, že ide o krátkodobé úvery. Účelom úveru však niekedy bolo „splácanie úverov“. Pri kontrole splácania týchto úverov počas overovania na mieste sa navyše ukázalo, že kapitál sa v skutočnosti splácal novými úvermi, ktoré v tej istej výške poskytla tá istá banka týždeň pred alebo po dátume splatnosti pôvodného úveru. Komisia následne rozšírila svoju analýzu na ďalšie úvery v úverových tabuľkách a väčšinou zistila ďalšie prípady s presne takými istými charakteristikami. Vzhľadom na všetky tieto dôvody Komisia trvala na svojom stanovisku, pokiaľ ide o revolvingové úvery.

(291)

V priebehu prešetrovania Komisia zistila, že niektoré spoločnosti zaradené do vzorky emitovali dlhopisy s osobitným účelom splácania dlhov, konkrétne úverov. Komisia zistila, že reštrukturalizáciou svojho dlhu prostredníctvom tohto nástroja niektoré spoločnosti mohli preskupiť a odložiť svoje záväzky, ako aj získať finančné prostriedky, bez ktorých by neboli schopné plniť svoje povinnosti splácania, čo poukazuje na problémy so získavaním finančných prostriedkov.

(292)

Použitie dlhopisov na tento účel vyvoláva obavy týkajúce sa schopnosti danej spoločnosti splácať svoje dlhy, čo spochybňuje nielen jej krátkodobú likviditu, ale aj dlhodobú platobnú schopnosť. Existencia dlhopisov vydaných na účely splatenia úverov v danej spoločnosti sa preto považuje za náznak toho, že spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s krátkodobým a dlhodobým financovaním.

(293)

Ako je preukázané v odôvodneniach 238 až 245, vo viacerých právnych dokumentoch, ktoré sú osobitne zamerané na spoločnosti v tomto odvetví, sa finančným inštitúciám nariaďuje, aby odvetviu textílií zo sklenených vlákien poskytli úvery s preferenčnými sadzbami. Na základe týchto dokumentov sa preukázalo, že finančné inštitúcie poskytujú preferenčné úvery len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády.

(294)

Čínska vláda po konečnom poskytnutí informácií namietala proti záverom o špecifickosti týkajúcim sa preferenčných úverov. Podľa čínskej vlády sa v článkoch 4 a 34 zákona o bankách stanovujú iba všeobecné usmernenia týkajúce sa správania komerčných bánk a neuvádza sa, ktorým spoločnostiam alebo odvetviam by sa úvery mali poskytovať. V článku 15 všeobecných pravidiel pre úvery sa okrem toho výslovne a jednoznačne neobmedzuje dostupnosť tejto konkrétnej subvencie pre spoločnosti v sektore textílií zo sklenených vlákien. Rozhodnutie č. 40 nie je špecifické pre určitý podnik alebo odvetvie, ale pre určité podporované projekty, čo nie je synonymné. Rozhodnutie č. 40 navyše nie je záväzné a vzhľadom na mimoriadne široké spektrum hospodárskych sektorov a odvetví, na ktoré sa vzťahuje, nie je možné dospieť k záveru, že tento dokument výslovne obmedzuje prístup určitých podnikov k údajnej subvencii.

(295)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že hoci sa v zákone o bankách a všeobecných pravidlách pre úvery nešpecifikuje odvetvie textílií zo sklenených vlákien ako také, odkazuje sa v nich na priemyselné politiky štátu, ktoré sú spísané v dokumentoch uvedených v oddiele 3.1. Komisia sa preto odvolala na vymenované dokumenty a dosiahnuté závery z oddielu 3.1. Podľa jej názoru sú navyše odkazy na odvetvie textílií zo sklenených vlákien dostatočne jasné, keďže toto priemyselné odvetvie je buď pomenované, alebo sa uvádza odkaz na výrobok, ktorý vyrába, alebo na odvetvovú skupinu, do ktorej patrí. Navyše zo skutočnosti, že čínska vláda podporuje obmedzenú skupinu zvýhodnených odvetví, medzi ktoré patrí odvetvie textílií zo sklenených vlákien, vyplýva, že subvencia je špecifická. Komisia preto trvala na svojich záveroch.

(296)

Komisia preto dospela k záveru, že subvencie vo forme poskytovania preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné, ale sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše ani jedna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že poskytovanie preferenčných úverov je založené na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(297)

Komisia následne vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie. Na tento výpočet posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatí za preferenčný úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na trhu.

(298)

V tejto súvislosti si Komisia na čínskom trhu s textíliami zo sklenených vlákien všimla viaceré špecifiká. Ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.4.1.1 až 3.4.1.7, úvery poskytnuté čínskymi finančnými inštitúciami sú prejavom podstatných vládnych zásahov a neodzrkadľujú sadzby, ktoré by sa normálne zistili na funkčnom trhu.

(299)

Skupiny spoločností zaradené do vzorky sa z hľadiska ich všeobecného finančného postavenia líšia. Počas obdobia prešetrovania každá z nich využívala iný typ úveru alebo finančného lízingu, pričom rozdiely sa týkali napr. splatnosti, kolaterálu, záruk a iných súvisiacich podmienok. Z týchto dvoch dôvodov mala každá spoločnosť inú priemernú úrokovú sadzbu na základe vlastnej skupiny prijatých úverov.

(300)

Komisia jednotlivo posúdila finančnú situáciu každej skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradenej do vzorky, aby tieto špecifiká zohľadnila. V tejto súvislosti Komisia použila metodiku výpočtu preferenčných úverov stanovenú v antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR, ako aj v antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa pneumatík s pôvodom v ČĽR (86), ktorá je vysvetlená v odôvodneniach ďalej. Komisia takto vypočítala výhody z preferenčných úverových postupov jednotlivo pre každú skupinu vyvážajúcich výrobcov zaradenú do vzorky a pripísala túto výhodu dotknutému výrobku.

(301)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 250 až 252, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli žiadne posúdenia úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine CNBM boli na trhovej úrovni.

(302)

Vyvážajúci výrobcovia skupiny CNBM sa podľa svojich finančných účtov prezentovali vo všeobecne ziskovej finančnej situácii. Jeden z vyvážajúcich výrobcov nemal žiadne úvery. Komisia však poznamenala, že financovala 65 % svojich nákupov preferenčným krátkodobým finančným nástrojom (návrhy bankových akceptov). Ako je vysvetlené v oddiele 3.4.3.2, návrhy bankových akceptov sú typom dlhového nástroja; ich rozsiahle využívanie preto poukazuje na krátkodobé problémy s likviditou. Druhý vyvážajúci výrobca dosahoval v období 2016 – 2018 stály zisk a na prvý pohľad mal zdravé finančné ukazovatele, napríklad nízky pomer dlhu k aktívam. Zdalo sa však, že táto spoločnosť má krátkodobé problémy s likviditou, a to z týchto dôvodov: nesplatený krátkodobý dlh spoločnosti predstavoval takmer 100 % jej obratu; vydala dlhopis na splatenie bankových úverov; na financovanie svojich nákupov použila veľké množstvo návrhov bankových akceptov a použila revolvingové úvery, čo naznačuje, že spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov. Tretí vyvážajúci výrobca vykázal podobný stav, síce ziskovú situáciu, ale rozsiahlejšie využívanie návrhov bankových akceptov a dlhopis vydaný na splácanie bankových úverov.

(303)

Prvá sprostredkovateľská materská spoločnosť, China Jushi, bola zisková v období 2016 – 2017 a v období prešetrovania, ale na financovanie svojich nákupov vo veľkej miere využila návrhy bankových akceptov. Komisia ďalej zistila, že niektoré úvery poskytnuté na úrovni China Jushi boli revolvingové úvery a že China Jushi vydala dva dlhopisy s cieľom splácať bankové úvery. Revolvingové úvery sa našli aj v druhej sprostredkovateľskej materskej spoločnosti Sinoma Technology.

(304)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 207 až 217, materská spoločnosť CNBM nespolupracovala. Pri pohľade na verejne dostupnú výročnú správu za rok 2018 sa však objavuje podobná situácia: spoločnosť má vysoký pákový efekt, s čistým pomerom dlhu 130 % a pomerom dlhu k aktívam 68 %. Počas obdobia prešetrovania spoločnosť uzavrela dohodu o konverzii dlhu na kapitál so štátom vlastnenými bankami s cieľom zlepšiť svoju dlhovú štruktúru. V rámci takejto dohody by spoločnosť mohla previesť časť svojho dlhu voči štátom vlastneným bankám na akcie, a tak znížiť záväzky vo svojej súvahe.

(305)

Komisia poznamenala, že čínske ratingové agentúry udelili rôznym spoločnostiam v skupine CNBM ratingy v rozsahu od AA– do AA+. Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 279 až 285 Komisia dospela k záveru, že tento rating nie je spoľahlivý.

(306)

Komisia usúdila, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu BB, čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“. „Investičný stupeň“ znamená, že ratingová agentúra dlhopisy emitované spoločnosťou hodnotí tak, že pri nich pravdepodobne budú splnené platobné povinnosti a banky do nich môžu investovať.

(307)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina CNBM tvrdila, že Komisia udelila spoločný úverový rating celej skupine CNBM predovšetkým na základe úverového ratingu CNBM, hoci úroveň zadlženosti CNBM nemohla mať nepriaznivý vplyv na spoločnosť China Jushi, v ktorej má len 27 % podiel. Spoločnosť CNBM navyše nemohla previesť svoje dlhové záväzky na spoločnosť China Jushi, pretože spoločnosti v skupine sú samostatné právnické osoby s ručením obmedzeným, čo znamená, že dlhy akcionárov alebo dcérskych spoločností nie je možné previesť. Skupina CNBM sa okrem toho domnieva, že návrhy bankových akceptov nie sú rovnocenné krátkodobým úverom, preto by sa pri posudzovaní úverového ratingu spoločností nemali brať do úvahy.

(308)

Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasila. Ako sa uvádza v odôvodneniach 301 až 304, Komisia vykonala individuálne posúdenie každej zo spoločností v rámci týchto skupín. V konkrétnom prípade skupiny CNBM, bez ohľadu na situáciu opísanú na úrovni spoločnosti CNBM, väčšina kontrolovaných spoločností preukazovala podobný obraz vrátane revolvingových úverov, rozsiahleho využívania bankových akceptov a dlhopisov využívaných na splácanie úverov. Okrem toho, na rozdiel od toho, čo uviedla spoločnosť, bol dlh skutočne prevedený medzi rôznymi spoločnosťami v skupine prostredníctvom medzipodnikových úverov. Komisia sa preto rozhodla prideliť skupine spoločný úverový rating. Ako sa uvádza v oddiele 3.4.3.2, Komisia považovala návrhy bankových akceptov za ďalší druh finančného nástroja rovnocenného krátkodobému úveru, ktorý sa teda môže použiť na určenie úverových ratingov. Tvrdenia spoločnosti boli teda zamietnuté.

(309)

Očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s týmto ratingom (BB) sa následne uplatnilo na štandardnú úverovú sadzbu PBOC s cieľom určiť trhovú sadzbu.

(310)

Táto prirážka sa určila výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom BB na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčným úrokovým sadzbám, týkajúcim sa rovnakej splatnosti úveru ako predmetný úver, zverejneným bankou PBOC v deň poskytnutia úveru (87). Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver poskytnutý spoločnosti.

(311)

Po konečnom poskytnutí informácií niekoľko strán tvrdilo, že použitie relatívneho rozpätia bolo chybné. Všetky tvrdili, že Komisia mala použiť absolútne, a nie relatívne rozpätie medzi americkými podnikovými dlhopismi s ratingom AA a americkými podnikovými dlhopismi s ratingom BB. Odôvodnili to takto:

(312)

Tieto problémy už boli predstavené v predchádzajúcom prešetrovaní (88). Ako je zjavné z odôvodnení 175 až 187 v konaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla a z odôvodnenia 256 v konaní týkajúcom sa pneumatík, Komisia zamietla tieto argumenty z týchto dôvodov.

(313)

Po prvé, hoci Komisia uznala, že komerčné banky zvyčajne používajú prirážku vyjadrenú v absolútnom vyjadrení, zistila, že táto prax zjavne vychádza najmä z praktických dôvodov, keďže úroková sadzba je v konečnom dôsledku absolútnym číslom. Toto absolútne číslo je však výsledkom posúdenia rizika, ktorého základom je relatívne hodnotenie. Riziko zlyhania spoločnosti s úverovým ratingom BB je o X % pravdepodobnejšie než zlyhanie verejnej správy alebo spoločnosti nezaťaženej žiadnym rizikom. Ide o relatívne hodnotenie.

(314)

Po druhé, úrokové sadzby neodrážajú iba rizikové profily spoločností, ale aj riziká súvisiace s konkrétnou krajinou a menou. Relatívne rozpätie teda zachytáva zmeny základných trhových podmienok, ktoré nie sú vyjadrené pri použití logiky absolútneho rozpätia. Často, ako aj v tomto prípade, sa riziká súvisiace s konkrétnou krajinou a menou menia v priebehu času a zmeny sa v prípade rôznych krajín líšia. V dôsledku toho sa bezrizikové sadzby v priebehu času výrazne menia a niekedy sú nižšie v Spojených štátoch, inokedy zase v Číne. Tieto rozdiely súvisia s faktormi, ako je zistený a očakávaný rast HDP, ekonomický sentiment a výška inflácie. Keďže bezriziková sadzba sa mení v čase, to isté nominálne absolútne rozpätie môže znamenať veľmi rozdielne posúdenie rizika. Napríklad, keď banka odhaduje, že riziko zlyhania konkrétnej spoločnosti je o 10 % vyššie ako bezriziková sadzba (relatívny odhad), výsledné absolútne rozpätie môže byť medzi 0,1 % (pri bezrizikovej sadzbe 1 %) a 1 % (pri bezrizikovej sadzbe 10 %). Z pohľadu investora je preto relatívne rozpätie lepším meradlom, pretože odráža rozsah rozpätia výnosov a spôsob, akým naň vplýva výška základnej úrokovej sadzby.

(315)

Po tretie, relatívne rozpätie je aj neutrálne z hľadiska krajín. Napríklad, keď je bezriziková sadzba v USA nižšia než bezriziková sadzba v Číne, metóda povedie k vyšším absolútnym prirážkam. Na druhej strane, keď je bezriziková sadzba v Číne nižšia než bezriziková sadzba v USA, metóda povedie k nižším absolútnym prirážkam.

(316)

Pokiaľ ide o tretí bod, v konaní týkajúcom sa pneumatík už boli analyzované údaje z minulosti preukazujúce vývoj absolútneho a relatívneho rozpätia v priebehu času. Z analýzy Komisie vyplynulo, že absolútne rozpätie nie je také stabilné, ako sa tvrdí, ale naopak sa v priebehu času pohybuje v rozmedzí od 1 % do 4,5 %. Okrem toho za posledných 23 rokov relatívne rozpätie vykazovalo presne taký istý trend ako absolútne rozpätie, t. j. ak sa zvyšuje relatívne rozpätie, zvyšuje sa aj absolútne rozpätie a naopak. Pokiaľ ide o údajnú volatilitu relatívneho rozpätia, rozsah zmien bol podobný – rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou bol 530 % v prípade relatívneho rozpätia a 450 % v prípade absolútneho rozpätia (89).

(317)

Čínska vláda tiež namietala proti použitiu externej referenčnej hodnoty ako takej. V tejto súvislosti poznamenala, že Komisia mala najprv hľadať porovnateľné komerčné úvery, ktoré vyvážajúci výrobcovia na trhu mohli skutočne získať. Inak by sa referenčná hodnota mala zakladať na nesporných dôkazoch a odôvodnených vysvetleniach, že všetky úvery na dotknutom trhu boli narušené vládnymi zásahmi tak, že porovnateľný úver na domácom trhu neexistuje.

(318)

Ako je vysvetlené v oddiele 3.4.1.7, Komisia v tejto súvislosti stanovila, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam ako také nie sú spoľahlivé a že sú tiež narušené politickými cieľmi na podporu kľúčových strategických odvetví, ako sú textílie zo sklenených vlákien. Čínske úverové ratingy preto neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva a Komisia musela hľadať referenčnú hodnotu založenú na neskreslených úverových ratingoch. Komisia okrem toho konštatovala, že výsledná úroková miera vo výške približne 9 % pre spoločnosti s ratingom BB nie je neopodstatnená, a to vzhľadom na skutočnosť, že výnos z podnikových dlhopisov s ratingom BB na čínskom domácom trhu bol na konci obdobia prešetrovania na úrovni 21 % (90). Z tohto dôvodu boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(319)

Čínska vláda tiež tvrdila, že použitie externej referenčnej hodnoty nie je vhodné, pretože táto referenčná hodnota sa náležite neupravila, aby odrážala prevládajúce podmienky na čínskom finančnom trhu, a že Komisia nezohľadnila okrem iných faktorov existujúce rozdiely vo výške úverov, podmienky splácania a to, či úvery boli alebo neboli zaručené.

(320)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila, keďže ako východisko výpočtu sa použila referenčná úroková miera PBOC. Použitím relatívneho rozpätia sa okrem toho zachytia zmeny základných trhových podmienok krajiny, ktoré by neboli vyjadrené, ak by sa postupovalo podľa logiky absolútneho rozpätia, ako sa vysvetľuje v odôvodnení vyššie. Komisia okrem toho poznamenala, že do náhrady nie je možné zahrnúť všetky faktory individuálneho posúdenia rizika banky. V metodike výpočtov Komisie sa však zohľadňujú parametre jednotlivých úverov, napríklad dátum začatia a trvanie úveru, ako aj variabilita úrokovej sadzby. Tvrdenia čínskej vlády sa preto zamietli.

(321)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách v ČĽR platí rovnaká situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery poskytujú tie isté čínske finančné inštitúcie. Ako už teda bolo uvedené, na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(322)

Okrem toho, ako bolo vysvetlené v oddiele 3.4.2.1., existencia revolvingových úverov v konkrétnej spoločnosti sa preto považuje za náznak toho, že spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s problémami s krátkodobou likviditou. Revolvingové úvery sa skutočne poskytujú zvyčajne krátkodobo. Je veľmi nepravdepodobné, že by mal revolvingový úver splatnosť dlhšiu ako dva roky, pričom tento záver podporujú aj dôkazy o úveroch overené v spoločnostiach zaradených do vzorky.

(323)

Preto, aby sa zohľadnila zvýšená riziková expozícia bánk pri poskytovaní krátkodobého financovania spoločnostiam s revolvingovými úvermi, Komisia posunula ratingy na ratingovej stupnici rizika o jeden stupeň nadol a prispôsobila výpočet relatívneho rozpätia pre všetko krátkodobé financovanie dotknutých spoločností. Komisia tak porovnala americké podnikové dlhopisy s ratingom AA a americké podnikové dlhopisy s ratingom B (namiesto BB) s rovnakým trvaním. Podľa vymedzenia úverového ratingu agentúry Standard & Poor’s je dlžník s ratingom B zraniteľnejší ako dlžník s ratingom BB, ale tento dlžník má v danom období stále kapacitu plniť si svoje finančné záväzky. Nepriaznivé obchodné, finančné alebo hospodárske podmienky však môžu narušiť schopnosť alebo ochotu dlžníka plniť si finančné záväzky. Táto referenčná hodnota sa preto považuje za vhodnú na vyjadrenie dodatočného rizika vyplývajúceho z použitia revolvingových úverov ako krátkodobého financovania.

(324)

Komisia to preto použila ako relevantnú referenčnú hodnotu pre všetky krátkodobé dlhy vrátane úverov so splatnosťou dva roky alebo kratšou poskytnuté spoločnostiam, ktoré využívali revolvingové úvery.

(325)

Pokiaľ ide o zvyšné úvery so splatnosťou dlhšou ako 2 roky a spoločnosti, ktoré nemali revolvingové úvery, Komisia sa vrátila k všeobecnej referenčnej hodnote a udelila dlhopisom najvyššiu úroveň „neinvestičného stupňa“, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 306.

(326)

Komisia zistila, že určité spoločnosti v skupine emitovali dlhopisy s cieľom reštrukturalizácie dlhu. V tomto prípade, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.4.2.2, sa Komisia domnievala, že dotknuté spoločnosti sú v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s krátkodobým a dlhodobým financovaním. S cieľom zohľadniť zvýšenú rizikovú expozíciu Komisia posunula stupnicu ratingu rizika o jeden stupeň nadol a prispôsobila výpočet relatívneho rozpätia aj pre ich dlhodobé financovanie vrátane úverov, a to porovnaním amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom B.

(327)

Napokon, keďže materská spoločnosť CNBM nespolupracovala, výhoda pre preferenčné úvery na úrovni CNBM sa stanovila pomocou metodiky vysvetlenej v tomto oddiele, ktorá sa použila na verejne dostupné informácie vo výročnej správe tejto spoločnosti za rok 2018, ako napríklad nesplatené pasíva, priemerné kapitálové náklady a priemerné trvanie pôžičiek.

(328)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 250 až 252, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli žiadne posúdenia úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine Yuntianhua boli na trhovej úrovni.

(329)

Vyvážajúci výrobcovia skupiny Yuntianhua sa podľa svojich finančných účtov prezentovali vo všeobecne ziskovej finančnej situácii.

(330)

Analýza krátkodobej likvidity však vyvoláva obavy v prípade obidvoch vyvážajúcich spoločností, pretože krátkodobé dlhy v období prešetrovania predstavujú od 90 do vyše 100 percent obratu spoločností s rastúcou tendenciou z predchádzajúceho roka. Využívanie krátkodobého dlhu je významné v obidvoch spoločnostiach. Napriek tomu, že jeden z vyvážajúcich výrobcov nemá počas obdobia prešetrovania žiadne úvery, financoval väčšinu svojich nákupov, ako aj časť iných neprevádzkových nákladov prostredníctvom návrhov bankových akceptov, čo je nástroj so splatnosťou zvyčajne nižšou ako jeden rok.

(331)

Spoločnosť CPIC, prvý priamy akcionár a kľúčový dodávateľ pre vyvážajúcich výrobcov, bola počas obdobia prešetrovania zisková. Znížila však návratnosť vlastného kapitálu z predchádzajúceho roka. Spoločnosť má okrem toho problémy s likviditou, pretože jej krátkodobé dlhy predstavujú 80 až 90 % celkového dlhu. Porovnanie obežného majetku spoločnosti s jej obežnými záväzkami poskytuje ukazovateľ bežnej likvidity (91) s nízkou hodnotou pod 1, čo vyvoláva obavy z jej schopnosti splácať krátkodobé dlhy. Komisia podobne zistila rozsiahle využívanie návrhov bankových akceptov na financovanie nákupov spoločnosti.

(332)

Yunnan Yuntianhua Group Co., Ltd., materská spoločnosť skupiny Yuntianhua Group zapojená do dodávateľského reťazca prešetrovaného výrobku, bola počas obdobia prešetrovania stratová. Porovnanie obežného majetku spoločnosti s jej obežnými záväzkami prostredníctvom ukazovateľa bežnej likvidity pod hodnotou 1 vyvoláva vážne obavy týkajúce sa jej likvidity a schopnosti splácať krátkodobé dlhy. Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že spoločnosť vydala dlhopisy na výslovný účel vyplatenia dlhu. Využívanie revolvingových úverov sa zaviedlo podobným spôsobom.

(333)

Komisia zistila, že skupina Yuntianhua dostala od čínskej ratingovej agentúry rating AA. Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 279 až 285 Komisia dospela k záveru, že tento rating nebol spoľahlivý.

(334)

Komisia usúdila, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu BB, čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“. „Investičný stupeň“ znamená, že ratingová agentúra dlhopisy emitované spoločnosťou hodnotí tak, že pri nich pravdepodobne budú splnené platobné povinnosti a banky do nich môžu investovať.

(335)

Očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s týmto ratingom (BB) sa následne uplatnilo na štandardnú úverovú sadzbu PBOC s cieľom určiť trhovú sadzbu.

(336)

Táto prirážka sa určila výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom BB na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčným úrokovým sadzbám, týkajúcim sa rovnakej splatnosti úveru ako predmetný úver, zverejneným bankou PBOC v deň poskytnutia úveru (92). Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver a finančný lízing poskytnutý spoločnosti.

(337)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách v ČĽR platí rovnaká situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery poskytujú tie isté čínske finančné inštitúcie. Ako už teda bolo uvedené, na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(338)

Okrem toho, ako bolo vysvetlené v oddiele 3.4.2.1., existencia revolvingových úverov v konkrétnej spoločnosti sa preto považuje za náznak toho, že spoločnosť je v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s problémami s krátkodobou likviditou. Revolvingové úvery sa skutočne poskytujú zvyčajne krátkodobo. Je veľmi nepravdepodobné, že by mal revolvingový úver splatnosť dlhšiu ako dva roky, pričom tento záver podporujú aj dôkazy o úveroch overené v spoločnostiach zaradených do vzorky.

(339)

Preto, aby sa zohľadnila zvýšená riziková expozícia bánk pri poskytovaní krátkodobého financovania spoločnostiam s revolvingovými úvermi, Komisia posunula ratingy na ratingovej stupnici rizika o jeden stupeň nadol a prispôsobila výpočet relatívneho rozpätia pre všetko krátkodobé financovanie dotknutých spoločností. Komisia tak porovnala americké podnikové dlhopisy s ratingom AA a americké podnikové dlhopisy s ratingom B (namiesto BB) s rovnakým trvaním. Podľa vymedzenia úverového ratingu agentúry Standard & Poor’s je dlžník s ratingom B zraniteľnejší ako dlžník s ratingom BB, ale tento dlžník má v danom období stále kapacitu plniť si svoje finančné záväzky. Nepriaznivé obchodné, finančné alebo hospodárske podmienky však môžu narušiť schopnosť alebo ochotu dlžníka plniť si finančné záväzky. Táto referenčná hodnota sa preto považuje za vhodnú na vyjadrenie dodatočného rizika vyplývajúceho z použitia revolvingových úverov ako krátkodobého financovania.

(340)

Komisia to preto použila ako relevantnú referenčnú hodnotu pre všetky krátkodobé dlhy vrátane úverov so splatnosťou dva roky alebo kratšou poskytnuté spoločnostiam, ktoré využívali revolvingové úvery.

(341)

Pokiaľ ide o zvyšné úvery so splatnosťou dlhšou ako 2 roky a spoločnosti, ktoré nemali revolvingové úvery, Komisia sa vrátila k všeobecnej referenčnej hodnote a udelila dlhopisom najvyššiu úroveň „neinvestičného stupňa“, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 306.

(342)

Komisia zistila, že určité spoločnosti v skupine emitovali dlhopisy s cieľom reštrukturalizácie dlhu. V tomto prípade, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.4.2.2, sa Komisia domnievala, že dotknuté spoločnosti sú v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s krátkodobým a dlhodobým financovaním. S cieľom zohľadniť zvýšenú rizikovú expozíciu Komisia posunula stupnicu ratingu rizika o jeden stupeň nadol a prispôsobila výpočet relatívneho rozpätia aj pre ich dlhodobé financovanie vrátane úverov, a to porovnaním amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom B.

(343)

Z prešetrovania vyplynulo, že všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získali počas obdobia prešetrovania výhodu vyplývajúcu z preferenčných úverov. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť Komisia preferenčné úvery považovala za napadnuteľnú subvenciu.

(344)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s preferenčnými úvermi počas obdobia prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Preferenčné financovanie: úvery

(345)

V rámci prešetrovania sa ukázalo, že čínske finančné inštitúcie spolu s poskytovaním financovania každej zo spoločností zaradených do vzorky poskytovali aj úverové linky za preferenčných podmienok. Pozostávali z rámcových dohôd, na základe ktorých banka umožňuje spoločnostiam zaradeným do vzorky využívať rôzne dlhové nástroje, ako sú úvery na prevádzkový kapitál, návrhy bankových akceptov, dokumentárne zmenky, iné formy financovania obchodu atď. v rámci určitej maximálnej sumy.

(346)

Účelom úverovej linky je stanoviť úverový limit, ktorý môže spoločnosť kedykoľvek použiť na financovanie svojej bežnej prevádzky, čím sa v prípade potreby flexibilne a okamžite sprístupní financovanie prevádzkového kapitálu. Prešetrovaním sa ukázalo, že dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali dohody o úverových linkách s rôznymi bankami, ktoré pokrývali rôzne nástroje krátkodobého financovania s cieľom financovať prevádzkové náklady. Komisia sa preto domnievala, že na všetko krátkodobé financovanie spoločností zaradených do vzorky by sa v zásade mal vzťahovať určitý nástroj úverových liniek vrátane návrhov bankových akceptov, ktoré sa pravidelne vydávajú na financovanie bežnej prevádzky.

(347)

Komisia preto porovnala výšku úverových liniek dostupných spolupracujúcim spoločnostiam počas obdobia prešetrovania s výškou krátkodobého financovania, ktoré tieto spoločnosti použili počas toho istého obdobia, aby zistila, či všetko krátkodobé financovanie bolo kryté úverovou linkou. V prípade, že výška krátkodobého financovania prekročila limit úverovej linky, Komisia zvýšila sumu existujúcej úverovej linky o sumu skutočne použitú vyvážajúcimi výrobcami nad tento limit úverovej linky.

(348)

Za bežných okolností na trhu by úverové linky podliehali takzvanému zriaďovaciemu poplatku alebo poplatku za sprostredkovanie, ktorý by kompenzoval náklady alebo riziká na strane banky pri otvorení úverovej linky, ako aj poplatku za obnovenie, ktorý sa účtuje ročne za obnovenie platnosti úverových liniek. Komisia však zistila, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky čerpali výhodu z úverových liniek poskytnutých bezplatne.

(349)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda argumentovala, že tvrdenie Komisie, že za normálnych trhových okolností podliehajú úverové linky poplatkom za záväzok, bolo vzhľadom na jej vlastnú úvahu v konaniach týkajúcich sa lietadiel neopodstatnené. Podľa čínskej vlády sa poplatky za záväzok uplatňujú iba vtedy, keď je úverová linka viazanou úverovou linkou. Komisia však nepreukázala, že príslušné úverové linky sú viazanými úverovými linkami. Čínska vláda pripomenula, že v prípade „ES – Lietadlá“ samotná EÚ tvrdila, že skutočnosť, že EIB neúčtovala poplatky za záväzok, bola opodstatnená, pretože “… i) v prípade zmlúv s „otvorenou sadzbou“ (t. j. zmlúv, v ktorých sadzby nie sú stanovené ex ante), neexistuje istota, pokiaľ ide o načasovanie dostupnosti finančných prostriedkov a EIB sa nezaväzuje k presnej úrokovej sadzbe“.

(350)

Komisia v reakcii na toto tvrdenie poznamenala, že porota sa vo svojich konečných zisteniach neriadila argumentom EÚ v súvislosti s poplatkami za sprostredkovanie v konaní ES – Lietadlá. Porota predovšetkým skonštatovala, že to, že EIB neúčtovala poplatky za záväzok na kompenzáciu záväzku EIB poskytnúť finančné prostriedky, bolo výhodnejšie ako porovnateľný úver od komerčného veriteľa a predstavovalo výhodu (93). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(351)

Podľa článku 6 písm. d) bodu ii) základného nariadenia Komisia za výhodu takto poskytnutú príjemcom považovala rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatila ako poplatok za otvorenie alebo obnovenie úverových liniek čínskymi finančnými inštitúciami, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľnú úverovú linku, ktorú by spoločnosť mohla získať na trhu.

(352)

Niekoľko strán po poskytnutí informácií tvrdilo, že Komisia nevykonala analýzu špecifickosti úverových liniek. Čínska vláda ďalej zopakovala svoje pripomienky rozvinuté v oddiele 3.1, v ktorých uviedla, že odvetvie textílií zo sklenených vlákien nie je podporovaným odvetvím a žiaden z dokumentov, na ktoré sa Komisia v tejto súvislosti odvoláva, nepreukazuje, že úverové linky poskytnuté odvetviu textílií zo sklenených vlákien sú špecifické v zmysle článku 2 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(353)

Komisia nevykonala samostatnú analýzu špecifickosti, pretože úverové linky sú neoddeliteľne prepojené s inými typmi preferenčných pôžičiek, ako sú úvery, a preto sa pri úveroch riadia rovnakou analýzou špecifickosti, ako sa uvádza v oddiele 3.4.2.3. V dôsledku toho sa tieto tvrdenia zamietli.

(354)

Na základe verejne dostupných údajov (94) vzťahujúcich sa na otvorenie podobných úverových liniek sa primeraná referenčná hodnota zriaďovacieho poplatku stanovila na 1,5 % v podobných (ale nedeformovaných) situáciách. Výška zriaďovacieho poplatku je splatná na základe paušálnej sumy v čase otvorenia úverovej linky. Komisia preto uplatnila referenčnú hodnotu na množstvo úverových liniek otvorených počas obdobia prešetrovania.

(355)

Na základe rovnakého zdroja sa v prípade úverových liniek, ktoré existovali pred začiatkom obdobia prešetrovania a obnovili sa počas obdobia prešetrovania, ako referenčná hodnota použil poplatok za obnovenie vo výške 1,25 %. Výška poplatku za obnovenie je splatná ročne na základe paušálnej sumy v čase obnovenia úverovej linky. Komisia preto uplatnila referenčnú hodnotu na množstvo úverových liniek obnovených počas obdobia prešetrovania.

(356)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna zo strán uviedla, že banky sa zvyčajne vzdávajú nákladov na poplatky za zriadenie a obnovenie, aby si zabezpečili veľkých komerčných klientov. Spoločnosť ďalej uviedla príklad banky v Spojených štátoch, ktorá neúčtovala poplatok za zriadenie a účtovala iba 0,25 % ročný poplatok za obnovenie sprostredkovanej úverovej linky od 100 001 do 3 miliónov USD. (95) Navyše, vzhľadom na to, že Spojené štáty sú oveľa väčší trh ako Spojené kráľovstvo a že Komisia sa pri určovaní úverovej bonity opierala o ratingy dlhopisov zo Spojených štátov, považovala sa táto referenčná hodnota za vhodnejšiu ako britská referenčná hodnota pre malé podniky, ktorú používa Komisia.

(357)

Komisia poznamenala, že tvrdenie, že banky sa zvyčajne vzdávajú nákladov na poplatky za zriadenie a obnovenie, aby si zabezpečili veľkých komerčných klientov, nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Komisia okrem toho preskúmala referenčnú hodnotu navrhnutú spoločnosťou a zistila, že táto referenčná hodnota sa konkrétne týkala úverových liniek pre malé podniky s maximálnou sumou 3 milióny USD a konkrétnejšie sa týkala krátkodobých potrieb prevádzkového kapitálu. Naopak, referenčná hodnota použitá Komisiou mala minimálnu hranicu 25 000 GBP, ale nie hornú hranicu, neexistovali žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o použitie poskytnutého kapitálu alebo trvanie, a bola oddelená od iného finančného produktu spomenutého v rovnakom dokumente, ale osobitne prispôsobená pre malé podniky. Vlastná referenčná hodnota Komisie bola preto vhodnejšia pre veľkých klientov. Americká banka poskytujúca úverové linky v príklade vybranom navrhovateľom je navyše banka pôsobiaca výlučne na americkom trhu, zatiaľ čo HSBC (referenčná hodnota použitá Komisiou) je globálna banka, ktorá pôsobí aj na čínskom trhu. Komisia nemá k dispozícii žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že HSBC sa vzdáva poplatkov v závislosti od veľkosti zákazníka Aj v tomto ohľade sa preto kritérium Komisie javilo ako vhodnejšie. Tvrdenia spoločnosti boli následne zamietnuté.

(358)

Návrhy bankových akceptov predstavujú finančný produkt zameraný na rozvoj aktívnejšieho domáceho peňažného trhu rozšírením prostriedkov úverovania. Je to forma krátkodobého financovania, ktorá by mohla „znížiť náklady na financovanie a zvýšiť kapitálovú efektívnosť“ vystaviteľa (96).

(359)

Návrhy bankových akceptov sa môžu použiť iba na vyrovnanie skutočných obchodných transakcií a vystaviteľ musí v tejto súvislosti predložiť dostatočné dôkazy, napr. prostredníctvom kúpno-predajnej zmluvy, faktúry a dodacieho príkazu atď. Návrhy bankových akceptov možno použiť ako štandardný platobný prostriedok v kúpnych zmluvách spolu s ďalšími platobnými prostriedkami, ako je príkaz na úhradu či peňažný prevod.

(360)

Návrh bankových akceptov vyhotoví žiadateľ (vystaviteľ, ktorý je zároveň kupujúcim v rámci základnej obchodnej transakcie) a banka ho akceptuje. Prijatím návrhu banka súhlasí s tým, že príjemcovi platby/doručiteľovi v určený deň (dátum splatnosti) uskutoční bezpodmienečnú platbu sumy peňazí uvedenej v návrhu.

(361)

Zmluvy o bankových akceptoch vo všeobecnosti obsahujú zoznam transakcií, na ktoré sa vzťahuje suma návrhu s uvedením dátumu splatnosti u dodávateľa a dátumu splatnosti návrhu bankového akceptu.

(362)

Komisia zistila, že vo všeobecnosti sa návrhy bankových akceptov vydávajú v rámci dohody o návrhu bankového akceptu, v ktorej sa uvádzajú identifikačné údaje banky, dodávateľov a nákupcu, povinnosti banky a nákupcu a podrobnosti o hodnote pripadajúcej na dodávateľa, období splatnosti dohodnutej s dodávateľom a dátume splatnosti návrhu bankového akceptu.

(363)

Komisia takisto stanovila, že v dohodách o úverových linkách sa vo všeobecnosti uvádza zoznam návrhov bankových akceptov ako možné využitie finančného limitu spolu s inými krátkodobými finančnými nástrojmi, ako sú úvery na prevádzkový kapitál.

(364)

V závislosti od podmienok stanovených každou bankou možno od vystaviteľa požadovať, aby vložil malý vklad na určený účet, zložil záložné právo a zaplatil províziu za prijatie. V každom prípade je vystaviteľ povinný previesť celú sumu návrhu bankového akceptu na určený účet najneskôr v deň splatnosti návrhu bankového akceptu.

(365)

Keď ho banka prijme, vystaviteľ schváli návrh bankového akceptu a prevedie ho na príjemcu platby, ktorý je zároveň dodávateľom príslušnej obchodnej transakcie, ako vyplatenie faktúry. V dôsledku toho sa platobná povinnosť kupujúceho (vystaviteľa) voči dodávateľovi (príjemcovi platby) ruší. Pre akceptujúcu banku sa vytvára nová platobná povinnosť kupujúceho v rovnakej výške (vystaviteľ je povinný zaplatiť banke v hotovosti pred splatnosťou návrhu bankového akceptu). Vydanie návrhov bankových akceptov má preto za následok to, že sa povinnosť vystaviteľa voči jeho dodávateľovi nahradí povinnosťou voči banke.

(366)

Splatnosť návrhov bankových akceptov sa líši v závislosti od podmienok stanovených každou bankou a môže trvať až jeden rok.

(367)

Príjemca platby (alebo doručiteľ) návrhu bankového akceptu má pred splatnosťou tri možnosti:

(368)

Dátum vydania návrhu bankového akceptu vo všeobecnosti zodpovedá dátumu splatnosti dohodnutému s dodávateľom, ale môže to byť aj dátum pred dátumom splatnosti alebo za ním. Prešetrovaním sa zistilo, že pokiaľ ide o spoločnosti zaradené do vzorky, dátum vydania bol vo všeobecnosti dátum lehoty splatnosti alebo pred dátumom platby s dodávateľom a v niektorých prípadoch dokonca aj dátum po lehote splatnosti. Komisia zistila, že splatnosť návrhov bankových akceptov spoločností zaradených do vzorky je vo väčšine prípadov od 6 mesiacov do 12 mesiacov od dátumu splatnosti faktúry.

(369)

Pokiaľ ide o účtovné zaobchádzanie s návrhmi bankových akceptov, vykazujú sa ako záväzky voči banke na účtoch vystaviteľov, t. j. vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(370)

Úverové referenčné centrum Čínskej ľudovej banky (ďalej len „CRCP“) uznáva návrhy bankových akceptov ako „nevysporiadaný úver“ poskytovaný bankami na rovnakej úrovni ako úvery, akreditívy alebo financovanie obchodu. Takisto je potrebné uviesť, že CRCP získava prostriedky z finančných inštitúcií, ktoré poskytujú rôzne druhy úverov a že tieto finančné inštitúcie preto považujú návrhy bankových akceptov za záväzky voči nim. Navyše, v zmluvách o bankových akceptoch zhromaždených počas prešetrovania sa uvádza, že ak kupujúci nesplatí celú sumu v deň splatnosti návrhov bankových akceptov, banka bude považovať nesplatenú sumu za úver po lehote splatnosti voči banke.

(371)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca zo skupiny CNBM tvrdil, že CRCP v správach o úveroch neuznáva návrhy bankových akceptov ako záväzok voči banke. Táto zainteresovaná strana poukázala na poznámku k záväzkom v správe o úvere CRCP, kde sa uvádza, že „Zostatok dlhu zahŕňa nevyplatené preddavky, úvery, triedne úvery, financovanie obchodu, faktoring, skontovateľnosť zmeniek, záruky, kompenzované dlhy tretích strán a dlhy spravované správcovskou spoločnosťou v čase štatistiky.“ Ďalej dodala, že v jednej zo spoločností v skupine sa „súhrnné informácie“ v správe o úvere vzťahujú na „aktuálny zostatok záväzku“, ktorý nezahŕňal čiastky návrhov bankových akceptov, ale iba výšku úverov.

(372)

Komisia v tejto súvislosti poukazuje na to, že v správach o úveroch je v časti „Súhrnné informácie o nevyrovnaných úveroch“ uvedený zoznam návrhov bankových akceptov na rovnakej úrovni ako úvery, akreditívy, neskontovateľné zmenky, faktoring alebo financovanie obchodu. Skutočnosť, že návrhy bankových akceptov sa nezapočítavajú do „zostatku dlhu“ alebo do „aktuálneho zostatku záväzku“ v konkrétnom čase, keď bola správa vydaná, nemá vplyv na ich klasifikáciu ako úveru, čo CRCP vo svojich správach o úveroch jasne uznáva.

(373)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 358, návrhy bankových akceptov sú formou krátkodobého financovania. Okrem toho, ako uvádza Čínska ľudová banka na svojom webovom sídle, „návrh bankových akceptov môže zaručiť uzavretie a plnenie zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim a zároveň podporiť kapitálový obrat prostredníctvom zásahu úveru Čínskej banky “ (97). Okrem toho banka DBS Bank na svojom webovom sídle propaguje návrhy bankových akceptov ako prostriedok na „zlepšenie prevádzkového kapitálu odložením platieb“ (98).

(374)

Komisia zistila, že návrhy bankových akceptov sa vo veľkej miere používajú ako platobný prostriedok v obchodných transakciách ako náhrada za peňažný príkaz, čím sa uľahčuje peňažný obrat a prevádzkový kapitál vystaviteľa. Z hľadiska peňažných prostriedkov sa týmto nástrojom fakticky poskytuje vystaviteľovi odložená lehota splatnosti šesť mesiacov alebo jeden rok, pretože skutočná hotovostná platba sumy transakcie nastane pri splatnosti návrhu bankového akceptu, a nie v okamihu, keď ho vystaviteľ musel zaplatiť dodávateľovi. Pri neexistencii takéhoto finančného nástroja by vystaviteľ použil buď svoj vlastný prevádzkový kapitál, čím mu vznikajú náklady, alebo by uzavrel zmluvu o krátkodobom úvere na prevádzkový kapitál s bankou, aby zaplatil svojim dodávateľom, čím mu takisto vznikajú náklady. V skutočnosti platí, že pri platbe návrhom bankového akceptu vystaviteľ využíva dodané tovary alebo služby počas šiestich mesiacov až jedného roka bez postúpenia akejkoľvek hotovosti a bez znášania akýchkoľvek nákladov. Ako príklad použitia návrhov bankových akceptov ako náhrady za krátkodobé úvery Komisia určila, že jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nemal žiadne úvery. Návrhy bankových akceptov, ktoré tento vyvážajúci výrobca vydal počas obdobia prešetrovania, však predstavovali 70 % jeho prevádzkových nákladov. Podobne aj návrhy bankových akceptov na konci obdobia prešetrovania predstavovali viac ako 53 % celkových záväzkov.

(375)

Za normálnych trhových okolností by ako finančný nástroj znamenali návrhy bankových akceptov pre vystaviteľa náklady na financovanie. Prešetrovaním sa ukázalo, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré počas obdobia prešetrovania použili návrhy bankových akceptov, zaplatili iba províziu za akceptačnú službu poskytovanú bankou, ktorá sa pohybovala v rozpätí od 0,05 % do 0,1 % menovitej hodnoty návrhu. Ani jedna zo spoločností zaradených do vzorky však nemusela znášať náklady na financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov tým, že odložila hotovostnú platbu za dodávku tovarov a služieb. Komisia preto usúdila, že prešetrované spoločnosti využívali výhodu z financovania vo forme návrhov bankových akceptov, za ktoré neniesli žiadne náklady.

(376)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že systém bankových akceptov zavedený v ČĽR poskytoval všetkým vyvážajúcim výrobcom bezplatné financovanie bežnej prevádzky, ktoré poskytlo napadnuteľnú výhodu opísanú v odôvodneniach 395 až 399 v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) a článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.

(377)

Po konečnom poskytnutí informácií obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uviedli poznámku, že návrhy bankových akceptov nepredstavujú úver ani inú formu finančnej pomoci a že Komisia nesprávne predpokladala, že využitie návrhov bankových akceptov má rovnaký účinok ako krátkodobý úver. Argumentovali, že predĺžená lehota splatnosti v prípade využitia návrhu bankového akceptu nie je bezúročný krátkodobý úver poskytnutý bankou, ale skôr predĺženie termínu splatnosti, ktoré sa predávajúci rozhodne poskytnúť. Skupina Yuntianhua tvrdila, že Komisia v prípade návrhov bankových akceptov nepreukázala existenciu finančného príspevku. Obidvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia trvali na tom, že návrhy bankových akceptov nezahŕňajú žiadne financovanie, pretože banka nepreviedla žiadnej strane peniaze.

(378)

Jedna spoločnosť zo skupiny CNBM tvrdila, že bankový akcept slúži iba na uľahčenie transakcií medzi navzájom neznámymi stranami, a to tak, že banka pridá svoju vlastnú záruku, že platba bude vykonaná v deň splatnosti. Návrh bankového akceptu okrem toho nemení dátum platby, ktorý bol pôvodne stanovený v kúpnej zmluve, a banka preto prijatím návrhu neposkytuje krátkodobý úver. Táto strana ďalej uviedla, že spôsob, akým sa návrhy bankových akceptov zaúčtujú v interných účtovných knihách spoločnosti, nemení záver, že návrhy bankových akceptov nie sú druhom krátkodobého financovania. Táto strana tiež tvrdila, že keďže predávajúci podľa kúpnej zmluvy dostane platbu až o 6 mesiacov alebo 1 rok, kupujúci nemusí na okamžité splatenie pohľadávky použiť vlastný prevádzkový kapitál alebo uzavrieť zmluvu o krátkodobom úvere, pretože predajca už akceptuje, že platba bude oneskorená.

(379)

Komisia v tejto súvislosti zdôraznila, že nestanovila, že návrhy bankových akceptov predstavujú úver. Dospela však k záveru, že majú ekonomické účinky podobné krátkodobému financovaniu.

(380)

Ako sa uvádza v odôvodnení 374, Komisia stanovila, že návrhy bankových akceptov sa vo veľkej miere používajú ako platobný prostriedok v obchodných transakciách ako náhrada za peňažný príkaz, čím sa uľahčuje peňažný obrat a prevádzkový kapitál vystaviteľa. Komisia ďalej zistila, že z hľadiska hotovostných prostriedkov nástroj odkladá platbu v hotovosti pri splatnosti návrhu bankového akceptu. Dodávateľ je v skutočnosti v deň splatnosti dohodnutom v zmluve vyplatený návrhom bankového akceptu namiesto hotovosti. Hotovostná platba v deň splatnosti je platba zo strany vystaviteľa banke na základe zmluvného vzťahu uzavretého medzi vystaviteľom a bankou v rámci návrhu bankového akceptu. Dodávatelia môžu schváliť návrhy bankových akceptov aj ako platbu iným poskytovateľom (namiesto hotovosti). Ako je uvedené v odôvodnení 374, použitie návrhov bankových akceptov teda umožnilo vystaviteľom využívať dodané tovary alebo služby počas obdobia šiestich mesiacov až jedného roka bez predbežného uhradenia akejkoľvek hotovosti a bez znášania akýchkoľvek nákladov. Komisia ďalej zopakovala, že Čínska ľudová banka prezentuje návrhy bankových akceptov ako nástroj, ktorý by mohol „znížiť náklady na financovanie a zvýšiť kapitálovú efektívnosť“ vystaviteľa, „ a zároveň podporiť kapitálový obrat prostredníctvom zásahu úveru Čínskej banky “ (99) a banka DBS Bank propaguje návrhy bankových akceptov ako prostriedok na „zlepšenie prevádzkového kapitálu odložením platieb“ (100). Čínska vláda okrem toho nespochybnila záver Komisie, že návrhy bankových akceptov sú formou financovania. CBIRC navyše nedávno vydala oznámenie, v ktorom sa uvádza, že s cieľom posilniť úverovú podporu nadväzujúcich podnikov v hlavných podnikoch bankové finančné inštitúcie môžu poskytovať úverovú podporu nadväzujúcim podnikom s cieľom získať tovar a zaplatiť za tovar otvorením bankových akceptov, domácich akreditívov, predbežného financovania atď. (101). Toto je ďalší dôkaz, že čínska vláda vníma návrhy bankových akceptov ako ďalšiu formu úverovej podpory.

(381)

Skutočnosť, že v čase vydania návrhu bankového akceptu nedochádza k žiadnemu prevodu peňazí z banky žiadnej strane, nemení uvedené odôvodnenie a závery. Ako už bolo vysvetlené, návrhy bankových akceptov, ako sú zavedené v ČĽR, sú platobným prostriedkom v obchodných transakciách, ktoré uprednostňujú vystaviteľov tým, že uľahčujú ich hotovostný obrat a prevádzkový kapitál. Z ekonomického a finančného hľadiska vystaviteľovi umožňuje použitie tohto nástroja uhradiť záväzky bez použitia finančných zdrojov spoločnosti, a preto predstavuje formu financovania jeho hospodárskych operácií. Na rozdiel od toho, čo tvrdia spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, toto financovanie neposkytuje dodávateľ, ale banka. Ako je vysvetlené v odôvodnení 365, hneď ako banka prijme návrh bankového akceptu a potvrdí ho príjemcovi platby (t. j. dodávateľovi), platobná povinnosť kupujúceho (vystaviteľa) voči dodávateľovi (príjemcovi) sa zruší. Príjemca (dodávateľ) je skutočne vyplatený návrhom bankového akceptu v okamihu dohodnutom v kúpnej zmluve (t. j. k dátumu splatnosti platby). Čínska vláda to potvrdila aj počas overovania na mieste, konkrétne, že hneď ako spoločnosť zaplatí dodávateľovi návrhom bankového akceptu, už viac nemá povinnosť vo vzťahu k dodávateľovi, ale voči banke, pretože ten, kto požiadal o vydanie návrhu bankového akceptu, bude banke musieť v deň splatnosti zaplatiť celú sumu. Dodávateľ okrem toho môže použiť návrh bankového akceptu ako platobný prostriedok na úhradu svojich záväzkov voči iným stranám. Dodávateľ preto neposkytuje predĺženie termínu splatnosti platby. Naopak, banka poskytuje predĺženie termínu skutočnej platby transakcie v hotovosti, na ktorú sa vzťahuje návrh bankového akceptu, o 6 mesiacov alebo 1 rok a umožňuje, a tak umožňuje vystaviteľovi vyhnúť sa akýmkoľvek nákladom na financovanie.

(382)

Komisia nesúhlasila s pripomienkou, že keďže predávajúci podľa kúpnej zmluvy dostane platbu až o 6 mesiacov alebo 1 rok, kupujúci nemusí na okamžité splatenie pohľadávky použiť vlastný prevádzkový kapitál alebo uzavrieť zmluvu o krátkodobom úvere. Komisia rovnako nesúhlasila s tvrdením, že spôsob, akým vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zaevidujú návrhy bankových akceptov vo svojich interných účtovných knihách, nie je relevantný. Ako už bolo spomenuté, návrhy bankových akceptov sú v podstate platobným prostriedkom, ktorý vystaviteľ využíva na splnenie svojich záväzkov voči príjemcovi platby. Vyhlásenie, že „predávajúci dostane platbu až o 6 mesiacov alebo 1 rok“, je fakticky nesprávne, pretože predávajúci dostane platbu vo forme návrhu bankového akceptu v deň splatnosti dohodnutý v zmluve. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 374, návrhy bankových akceptov sú stanovené ako platobný prostriedok v obchodných transakciách namiesto platby v hotovosti, s čím súhlasí predávajúci aj kupujúci. Hotovostná platba za tovar a služby sa však odkladá do dátumu splatnosti návrhu bankového akceptu a tento odklad poskytuje banka. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 365, ak je predávajúci vyplatený návrhom bankového akceptu, ruší sa záväzok vystaviteľa voči predávajúcemu a vznikajú dva nové záväzky: záväzok vystaviteľa voči prijímajúcej banke a záväzok prijímajúcej banky voči predajcovi (príjemcovi) alebo doručiteľovi návrhu bankového akceptu. Na rozdiel od tvrdenia čínskej vlády, spôsob, akým vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zaznamenajú návrhy bankových akceptov vo svojich interných účtovných knihách, je dôležitým prvkom, ktorý ukazuje, že na jednej strane je zodpovednosť voči predávajúcemu platbou prostredníctvom návrhu bankového akceptu zrušená a na druhej strane vzniká nový záväzok vystaviteľa voči banke. Ide o ďalší dôkaz, že pri použití návrhov bankových akceptov ako platobného prostriedku povoleného bankou, ktorá návrh prijala, vystaviteľ nemusí dodávateľovi (príjemcovi) zaplatiť v hotovosti v dohodnutom termíne splatnosti v zmluve. Vystaviteľ je skôr povinný zaplatiť banke v hotovosti v deň splatnosti návrhu bankového akceptu, čo je o 6 mesiacov alebo o 1 rok neskôr. Čínska vláda to potvrdila aj počas overovania na mieste, keď uviedla, že návrhy bankových akceptov „sú zaujímavé z hľadiska zmiernenia záťaže peňažného toku spoločnosti“.

(383)

Komisia ďalej nesúhlasila s pripomienkou, že banka prijatím návrhu bankového akceptu iba pridáva vlastnú záruku, že platba sa uskutoční v deň splatnosti. Po prvé, ako už bolo uvedené, návrh bankového akceptu je platobným prostriedkom, prostredníctvom ktorého si vystaviteľ plní svoj záväzok voči príjemcovi platby (dodávateľovi). Platba dodávateľovi zo strany vystaviteľa sa teda uskutoční v okamihu schválenia návrhu bankového akceptu, pričom v čase splatnosti si vystaviteľ splní svoju platobnú povinnosť voči banke Po druhé, návrh bankového akceptu nemožno klasifikovať iba ako dodatočnú záruku budúcej platby, pretože návrh bankového akceptu je platobným prostriedkom uznaným v kúpnych zmluvách a platobná povinnosť vystaviteľa voči dodávateľovi je platbou návrhom bankového akceptu zrušená. Platba v hotovosti splatná banke v deň splatnosti nie je predĺžením lehoty splatnosti poskytnutej dodávateľovi, ale je povinnosťou voči banke. Čínska vláda to navyše počas overovania na mieste potvrdila, keď uviedla, že z právneho hľadiska je rozdiel medzi bankovou zárukou a návrhom bankového akceptu taký, že „pri záruke je za platbu zodpovedná v prvom rade spoločnosť A, a pokiaľ ide o bankové akcepty, je to vydávajúca banka“.

(384)

Komisia na základe uvedených skutočností zopakovala svoj záver, že z hľadiska účinkov sú návrhy bankových akceptov formou krátkodobého financovania spôsobom, ktorý vyvážajúcim výrobcom umožnil financovať svoje nákupy. Výhoda poskytnutá spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom je úspora nákladov na financovanie v dôsledku skutočnosti, že využitie financovania prostredníctvom návrhov bankových akceptov nebolo odmenené.

(385)

Vzhľadom na to, že návrhy bankových akceptov majú skutočne rovnaký účel a účinky ako krátkodobé úvery na prevádzkový kapitál a že ich spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vo veľkej miere využívali na financovanie svojich súčasných operácií namiesto využívania krátkodobých úverov na prevádzkový kapitál, mali by zahŕňať rovnaké náklady ako financovanie prostredníctvom krátkodobého úveru na prevádzkový kapitál. Tento záver potvrdila aj čínska vláda počas overovania na mieste, keď uviedla, že pokiaľ ide o voľbu spoločnosti medzi návrhom bankového akceptu a krátkodobým úverom, rozhodnutie je na spoločnosti, ale „svojou povahou sú podobné“.

(386)

Komisia na základe uvedených skutočností zamietla tvrdenia, že návrhy bankových akceptov nie sú formou krátkodobého financovania.

(387)

Pokiaľ ide o špecifickosť uvedenú v odôvodnení 165, podľa rozhodnutia č. 40 finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu podporovaným odvetviam.

(388)

Komisia dospela k záveru, že návrhy bankových akceptov sú ďalšou formou preferenčnej finančnej podpory finančných inštitúcií pre podporované priemyselné odvetvia, ako je aj odvetvie textílií zo sklenených vlákien. Ako sa uvádza v oddiele 3.1, sektor textílií zo sklenených vlákien je skutočne jedným z podporovaných odvetví, a preto je oprávnený na akúkoľvek možnú finančnú podporu. Nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že by akýkoľvek podnik v ČĽR (iný ako v rámci podporovaných odvetví) mohol využívať výhody návrhov bankových akceptov za rovnakých preferenčných podmienok.

(389)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina CNBM tvrdila, že návrh bankového akceptu je v ČĽR bežnou obchodnou praxou, ktorá je dostupná pre všetky priemyselné odvetvia, a že jediný zákonný limit pre používateľa návrhu bankového akceptu je uvedený v článku 6 zákona Čínskej ľudovej republiky o obchodovateľných nástrojoch, t. j. „ak osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ju má obmedzenú, podpíše obchodovateľné nástroje, podpis je neplatný“. Tvrdila aj, že vyvážajúci výrobcovia nie sú zodpovední za vyvrátenie domnienky, že údajný program subvencovania je špecifický a že je zodpovednosťou Komisie, aby odôvodnila svoje určenie špecifickosti na základe nesporných dôkazov, najmä porovnaním podmienok ponúkaným spoločnostiam zaradeným do vzorky s podmienkami ponúkanými iným čínskym spoločnostiam. Jedna spoločnosť zo skupiny CNBM napokon Komisiu požiadala, aby vysvetlila, prečo sa podobný systém v Kanade, ktorý Komisia uviedla v prípade elektrických bicyklov, nepovažuje za špecifický program subvencovania, zatiaľ čo systém v ČĽR sa za špecifické subvencovanie považuje.

(390)

V tejto súvislosti sa Komisia odvolala na odôvodnenie 165, v ktorom predložila dôkaz, že podľa rozhodnutia č. 40 sú finančné inštitúcie povinné poskytovať úverovú podporu podporovaným odvetviam. Návrhy bankových akceptov sú ako forma financovania súčasťou preferenčného systému finančnej podpory poskytovanej finančnými inštitúciami podporovaným odvetviam, ako je napríklad odvetvie textílií zo sklenených vlákien.

(391)

Komisia zdôraznila, že svoje posúdenie týkajúce sa špecifickosti systému subvencovania založila na dostupných vládnych dokumentoch, ako sú plány a nariadenia týkajúce sa podporovaných odvetví. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že čínska vláda jasne definovala, ktoré odvetvia sú podporované a obmedzila špecifické výhody preferenčného financovania len na tieto odvetvia. Preto aj keď niekoľko ďalších odvetví, ktoré sú špecificky definované ako podporované, vyžíva rovnaké alebo podobné preferenčné podmienky ako odvetvie textílií zo sklenených vlákien, neumožňuje to preferenčné financovanie, a najmä návrhy bankových akceptov nie sú všeobecne dostupné pre všetky priemyselné odvetvia.

(392)

Navyše, aj keby mohla byť určitá forma financovania v zásade k dispozícii spoločnostiam vo všetkých odvetviach priemyslu, konkrétne podmienky, za ktorých sa takéto financovanie spoločnostiam z určitého odvetvia ponúka, napríklad finančná odmena a objem financovania, by mohli spôsobiť jej špecifickosť. Ako bolo uvedené, Komisia v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov skutočne zistila, že všetci z nich využívali krátkodobé financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov bez toho, aby znášali akékoľvek náklady, a že niektorí z nich ťažili zo značného objemu návrhov bankových akceptov v porovnaní s inými krátkodobými finančnými prostriedkami, ako sú krátkodobé úvery. Ani jedna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že preferenčné financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov spoločností v odvetví textílií zo sklenených vlákien je založené na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(393)

Pokiaľ ide o pripomienku k systému návrhov bankových akceptov v Kanade, Komisia zdôraznila, že podľa článku 4 ods. 2 základného nariadenia sa posúdenie špecifickosti subvenčného programu vykonáva iba vo vzťahu k prešetrovaným subvenciám. Od Komisie sa preto nevyžaduje, aby preukázala, že podobné systémy v iných krajinách sú špecifické.

(394)

Vzhľadom na uvedené argumenty boli tvrdenia spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov týkajúce sa špecifickosti návrhov bankových akceptov zamietnuté.

(395)

Na účely výpočtu výšky napadnuteľnej subvencie Komisia posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia prešetrovania.

(396)

Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 358 a 373, návrhy bankových akceptov sú formou krátkodobého financovania, ktoré zvyšuje kapitálovú efektívnosť vystaviteľa tým, že uľahčujú jeho prevádzkový kapitál a uspokojujú jeho hotovostné potreby, keďže sa vo veľkej miere používajú ako prostriedok platby v obchodných transakciách namiesto hotovosti. Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky použili návrhy bankových akceptov na riešenie potrieb krátkodobého financovania bez zaplatenia odmeny. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 346, Komisia sa domnievala, že na všetko krátkodobé financovanie spoločností zaradených do vzorky vrátane návrhov bankových akceptov by sa mala vzťahovať úverová linka. Výhoda týkajúca sa úverových liniek bola stanovená v oddiele 3.4.3.1.

(397)

Komisia preto dospela k záveru, že vystavitelia bankových akceptov by mali platiť odmenu za obdobie financovania. Na účely výpočtu Komisia usúdila, že obdobie financovania začalo buď v deň splatnosti dohodnutý s dodávateľom v prípadoch, keď bol návrh bankového akceptu vydaný pred dňom splatnosti platby, alebo v deň vydania návrhu bankového akceptu v prípadoch, keď bol návrh bankového akceptu vydaný v deň splatnosti platby alebo po nej. Obdobie financovania sa považovalo za ukončené v deň splatnosti návrhu bankového akceptu.

(398)

V súlade s článkom 6 písm. b) základného nariadenia Komisia usúdila, že takto poskytnutá výhoda pre príjemcov je rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť skutočne zaplatila ako odmenu za financovanie prostredníctvom návrhov bankových akceptov, a sumou, ktorú by vyplatila uplatnením krátkodobej úrokovej sadzby financovania.

(399)

Komisia stanovila výhodu vyplývajúcu z nezaplatenia krátkodobých finančných nákladov. V tejto súvislosti, ako už bolo uvedené v odôvodnení 358, sú návrhy bankových akceptov formou krátkodobého financovania. Majú totiž ten istý účel ako krátkodobý úver na prevádzkový kapitál. Komisia preto usúdila, že návrhy bankových akceptov by mali znášať náklady, ktoré sa rovnajú financovaniu krátkodobých úverov. Komisia preto uplatnila rovnakú metodiku ako na financovanie krátkodobých pôžičiek denominovaných v jüanoch, ako je opísané v oddiele 3.4.2.4.

(400)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna spoločnosť zo skupiny CNBM uviedla, že keďže návrh bankového akceptu je úver poskytnutý predajcom kupujúcemu, Komisia by mala vypočítať výhodu v súvislosti so subvenčným programom „poskytnutie tovaru a služieb za nižšiu než primeranú odplatu“ a mala by najprv určiť, či dodávatelia zodpovedajú „verejným orgánom“ v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia.

(401)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 379 až 383, Komisia nesúhlasila s tým, že návrhy bankových akceptov sú úverom poskytnutým predajcom a dospela k záveru, že návrhy bankových akceptov sú formou preferenčného financovania, ktoré banka poskytla vystaviteľovi. Uvedená pripomienka sa preto zamietla.

(402)

Ďalšia spoločnosť zo skupiny CNBM tvrdila, že Komisia mala odpočítať skutočne poskytnutú platobnú lehotu od predpokladaného obdobia bankového financovania.

(403)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 397, Komisia pri výpočte obdobia financovania zohľadnila dátum splatnosti dohodnutý s dodávateľom. Pokiaľ ide o spoločnosť skupiny CNBM, ktorá dané tvrdenie uviedla, pri prešetrovaní sa ukázalo, že lehota splatnosti príslušných faktúr pri vydaní zodpovedajúcich návrhov bankových akceptov už v skutočnosti uplynula alebo že medzi predloženými faktúrami a návrhmi bankových akceptov sa nezistilo žiadne prepojenie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(404)

Jedna spoločnosť zo skupiny CNBM tvrdila, že Komisia by mala od údajnej výhody odpočítať poplatky skutočne zaplatené výrobcami zaradenými do vzorky. Skupina Yuntianhua okrem toho tvrdila, že podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia musí Komisia odpočítať akýkoľvek poplatok za žiadosť alebo iné náklady, ktoré nevyhnutne vznikli pri splnení podmienok na získanie subvencie alebo jej získavaní.

(405)

Komisia už v odôvodnení 375 uviedla, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaplatili províziu za službu týkajúcu sa akceptov poskytovanú bankou, ktorá sa pohybovala v rozpätí od 0,05 % do 0,1 % menovitej hodnoty návrhu bankového akceptu. Táto provízia zaplatená za spracovanie návrhu bankového akceptu je v skutočnosti prvkom odlišujúcim sa od financovania poskytnutého bankou, za ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia neniesli žiadne náklady. Tento poplatok sa platí s cieľom pokryť administratívne náklady banky spojené so spracovaním návrhov bankových akceptov. Komisia napadla iba časť návrhov bankových akceptov týkajúcu sa financovania (konkrétne časť ekvivalentnú krátkodobému financovaniu); neanalyzovala, či provízia za prijatie zahŕňala napadnuteľnú subvenciu. Vplyv poplatku na výšku subvencie sa v každom prípade pohybuje v rozmedzí od 0,01 % do 0,04 % v závislosti od vyvážajúceho výrobcu, a teda nie je významný. Komisia preto nepovažovala za potrebné analyzovať toto tvrdenie v jeho podstate a posúdiť aj napadnuteľnosť tejto výhody.

(406)

Jedna spoločnosť zo skupiny CNBM tvrdila, že základ pre výpočet výhody by sa mal znížiť o výšku vkladov, ktoré musela poskytnúť ako záruku na návrhy bankových akceptov.

(407)

V tejto súvislosti, ako Komisia usúdila v predchádzajúcich prešetrovaniach (102), je potrebné najprv poznamenať, že je bežnou praxou, že banky pri poskytovaní financovania požadujú od svojich klientov záruky a zábezpeky. Ďalej treba poznamenať, že takéto záruky sa používajú na zabezpečenie toho, aby vyvážajúci výrobca niesol finančnú zodpovednosť voči banke, a nie voči dodávateľovi. Prešetrovaním sa ďalej odhalilo, že čínske banky tieto záruky systematicky nepožadujú a nie vždy sú spojené s konkrétnymi návrhmi bankových akceptov. Údajné vklady v tejto súvislosti nepredstavujú zálohovú platbu zo strany vystaviteľa banke, ale iba dodatočnú záruku, ktorú banky občas požadujú a ktorá nemá žiadny vplyv na rozhodnutie banky vydať návrhy bankových akceptov bez ďalších dodatočných úrokov z úveru pre vystaviteľa. Okrem toho môžu mať rôzne formy vrátane termínovaných vkladov a záložných práv. Vklady sú úročené v prospech vystaviteľa, a preto preňho nepredstavujú náklady na návrh bankového akceptu. Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(408)

Jedna spoločnosť zo skupiny CNBM tvrdila, že Komisia by mala zo svojich výpočtov vylúčiť návrhy bankových akceptov vydané prepojeným stranám, pretože predĺženie platobnej lehoty pre prepojenú stranu prostredníctvom návrhu bankového akceptu neprináša príjemcovi výhodu vo forme zvýšenej likvidity, pretože o porovnateľnú sumu znižuje likviditu súvisiacej protistrany.

(409)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že ako už bolo uvedené, návrh bankového akceptu je platobným prostriedkom, a preto nemá za následok predĺženie lehoty splatnosti dohodnutej s dodávateľom, ale má za následok odloženie platby v hotovosti. Príjemca (dodávateľ) môže použiť návrh bankového akceptu ako platobný prostriedok na vyrovnanie svojich záväzkov voči iným stranám. Preto nedochádza k úmernému zníženiu likvidity prepojených strán, ktoré dostali návrh bankového akceptu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(410)

Skupina Yuntianhua tvrdila, že Komisia pri výpočte návrhov bankových akceptov pre niektoré prepojené spoločnosti nevyužila údaje uvedené vo vyplnenom dotazníku.

(411)

Komisia poznamenala, že výpočet sa opieral o naposledy predložené údaje poskytnuté spoločnosťami a overené počas overovania na mieste. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(412)

Jedna spoločnosť zo skupiny CNBM napokon predložila osobitné tvrdenie týkajúce sa návrhov bankových akceptov vydaných prepojenou spoločnosťou, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu. Komisia zamietla toto tvrdenie. Keďže sú však podrobnosti tohto tvrdenia dôverné, Komisia sa ním zaoberala v poskytnutí informácií špecifickom pre dotknutú spoločnosť.

(413)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čínske finančné inštitúcie diskontovali pohľadávky voči niektorým spoločnostiam zaradeným do vzorky výmenou za hotovosť.

(414)

Prostredníctvom tejto operácie finanční sprostredkovatelia postúpili spoločnostiam sumy pohľadávok pred dátumom ich splatnosti. Spoločnosti dostali predčasné finančné prostriedky prevedením práv na budúce pohľadávky na finančné inštitúcie po odpočítaní poplatkov a uplatniteľných diskontných sadzieb.

(415)

Uplatniteľná diskontná sadzba by mala osobitne kompenzovať riziko zlyhania, ktoré je vysoko ovplyvnené úverovým ratingom posledného subjektu, ktorý je povinný splniť platobnú povinnosť.

(416)

Diskontované pohľadávky, ktoré sa vyskytli počas prešetrovania, mali rôzne formy, ako sú zmenky, dlhopisy, faktoring, bankové akcepty a obchodné akcepty. Každá forma funguje za osobitných podmienok a podobne zahŕňa aj rôzne stupne základného rizika. V prípade návrhov bankových akceptov je poslednou zodpovednou osobou emitent bankového akceptu, ktorým je banka. Pri iných druhoch pohľadávok, ako sú napr. zmenky alebo akreditív, by poslednou povinnou osobou bola obvykle obchodná spoločnosť.

(417)

Za normálnych trhových okolností by príslušná diskontná sadzba mala kompenzovať náklady a riziká banky. Komisia však zistila, že niektorým spoločnostiam zaradeným do vzorky sa mohli poskytnúť preferenčné sadzby, čo im poskytlo napadnuteľnú výhodu.

(418)

Prínosom pre príjemcov by teda bol rozdiel medzi diskontnou sadzbou uplatňovanou čínskymi finančnými inštitúciami a diskontnou sadzbou uplatniteľnou na porovnateľnú operáciu na trhu, ako sú napríklad krátkodobé úvery.

(419)

Informácie obsiahnuté v dokumentácii však neumožňujú rozlišovať medzi rôznymi uplatniteľnými diskontnými sadzbami. Komisia okrem toho odhadla, že výhoda poskytnutá touto formou subvencovania bola pri tomto prešetrovaní zanedbateľná. Preto sa rozhodla ju nenapadnúť.

(420)

Komisia na základe verejne dostupných informácií zistila, že spoločnosť CNBM uskutočnila počas obdobia prešetrovania konverziu dlhu na kapitál za 4 miliardy jüanov od Agricultural Bank of China (ďalej len „ABC“) a Bank of Communications („COMM“). Ako sa uvádza v odôvodneniach 208 až 217, spoločnosť CNBM neposkytla vyplnený dotazník a nespolupracovala pri prešetrovaní. Pokiaľ ide o posúdenie tejto transakcie, Komisia sa preto musela uchýliť k dostupným skutočnostiam.

(421)

ABC a COMM sú štátom vlastnené banky, ktoré sa považujú za verejné orgány a/alebo boli poverené alebo riadené podľa oddielu 3.4.1.4. Okrem toho sa zistilo, že v predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach boli ABC aj COMM verejnými orgánmi alebo boli poverené alebo riadené tak, aby vykonávali funkcie obvykle zverené vláde (103). V dokumentácii súčasného prešetrovania nie sú dôkazy, ktoré by boli v rozpore s týmito predchádzajúcimi zisteniami.

(422)

Komisia dospela k záveru, že banka by za normálnych trhových podmienok bez ďalšej kompenzácie nekonvertovala svoj dlh na kapitál. Kapitál je v skutočnosti oveľa rizikovejším nástrojom ako dlh, pretože neexistuje záruka, že banka svoje kapitálové investície získa späť. Kapitál navyše nevyhnutne nezaručuje návratnosť investícií v rozpore s úrokovou sadzbou z úveru. Zvýšené riziko, ku ktorému sa banky zaväzujú vďaka tejto konverzii dlhu na kapitál, dokazuje slabá finančná situácia uvedená vo výročnej správe spoločnosti za účtovný rok 2018: spoločnosť má veľmi vysoký pomer čistého dlhu (od 120 % do 145 %), krátkodobé úvery, ktoré sa majú splatiť do jedného roka, sa rovnajú dvojnásobku ročného hrubého zisku spoločnosti a celkové záväzky predstavujú 2/3 jej ročného obratu. V tlačovom článku na webovom sídle CNBM sa napokon konkrétne uvádzali ciele priemyselnej politiky a veľký význam strategickej spolupráce medzi CNBM a týmito dvoma bankami ako dôvod tejto konverzie. V tlačovom článku sa uvádza, že konverzia pomôže spoločnosti CNBM dosiahnuť „štrukturálnu reformu na strane ponuky“ ako priemyselný cieľ.

(423)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že počas obdobia prešetrovania konverzia dlhu na kapitál poskytovala spoločnosti CNBM výhodu, pretože ju poskytovali verejné orgány alebo inak štátom poverené alebo riadené subjekty za preferenčných podmienok pri sledovaní cieľov priemyselnej politiky.

(424)

Komisia usúdila, že preferenčné financovanie prostredníctvom konverzie dlhu na kapitál je špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže investori sú subjekty, ktoré pôsobia podľa usmernení štátnej politiky, ktorá označuje odvetvie textílie zo sklenených vlákien za podporované odvetvie. V každom prípade dostupné informácie poukazujú na poskytnutie tejto subvencie ad hoc pre CNBM, čím je táto subvencia špecifická pre podnik.

(425)

Vzhľadom na neexistenciu ďalších dôkazov v dôsledku nespolupráce nemala Komisia prístup k dohodám medzi CNBM a bankami. Komisia teda nemohla posúdiť, či boli významné riziká, ktoré banky znášajú, nejakým spôsobom kompenzované. Všetky prvky vysvetlené v odôvodnení 422 však poukazujú na ťažkú finančnú situáciu spoločnosti CNBM a na priemyselné ciele sledované touto transakciou, čím sa dospelo k záveru, že nemala trhovú logiku odrážajúcu významné skutočné riziká, ktoré by s tým súviseli. V dôsledku toho Komisia považovala transakciu za rovnocennú odpusteniu dlhu a počas obdobia prešetrovania ju považovala za grant. Keďže sa grant poskytol v plnej výške v období prešetrovania, vypočítal sa na základe celkového obratu celej skupiny. Výsledkom bolo subvencovanie vo výške 1,83 %.

(426)

Počas obdobia prešetrovania spoločnosť zaradená do vzorky (Yunnan Yuntianhua Group Co., Ltd) využívala finančné prostriedky poskytnuté štátom kontrolovanými subjektmi prostredníctvom osobitných foriem kapitálových injekcií.

(427)

Tieto prostriedky boli prevedené vo forme zvýšenia vlastného imania, ktoré však automaticky neposkytlo investorom plné práva akcionárov. V tejto súvislosti sa prostriedky previedli výmenou za budúcu kmeňovú akciu v prijímajúcej spoločnosti, ktorá by nadobudla účinnosť až po neurčitom časovom období.

(428)

Prešetrovaním sa zistilo, že keď spoločnosť dostala finančné prostriedky, boli zaúčtované ako iné kapitálové nástroje bez očakávanej zmeny podielu na vlastníctve spoločnosti. Investori napriek tomu, že previedli finančné prostriedky, nezískali plný prístup k právam akcionárov, ani výmenou za to nedostali žiadne vyplatenie úrokov. Až po neurčitom časovom období, ale spravidla dlhšie ako jeden rok, a po schválení komisiou SASAC sa časť finančných prostriedkov previedla na splatený kapitál. Až v tom okamihu nadobudli investori plné práva akcionárov.

(429)

Komisia takisto zistila, že obdobie medzi kapitálovou injekciou a udelením práv akcionárov mohlo trvať dlhšie ako jeden rok. V tejto súvislosti Komisia určila podstatné sumy kapitálových injekcií, ktoré počas celého obdobia prešetrovania nepriznali žiadne práva akcionárov.

(430)

V dôsledku toho má spoločnosť v praxi až do uznania práv akcionárov počas dlhšieho obdobia ako jeden rok k dispozícii finančné prostriedky výmenou za budúci prevod vlastníctva, ale bez toho, aby jej vznikli akékoľvek náklady.

(431)

Za normálnych trhových okolností by spoločnosť na účely náhrady za použitie finančných prostriedkov previedla časť vlastníctva spoločnosti krátko po prijatí finančných prostriedkov alebo by tieto prostriedky zaznamenala ako dlh. Vzhľadom na osobitné okolnosti týchto opatrení v danom prípade je však táto hybridná forma financovania v skutočnosti bližšia klasickej bezúročnej akcionárskej pôžičke na dlhšie obdobie ako kapitálovému nástroju.

(432)

Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že počas obdobia prešetrovania spoločnosť Yunnan Yuntianhua Group Co., Ltd., ktorá je súčasťou skupiny Yuntianhua, využívala prístup k podstatným sumám financovania počas predĺženého obdobia, počas ktorého neznášala žiadne náklady. Keďže uvedená osobitná forma kapitálových injekcií automaticky nepriznávala investorom práva akcionárov, Komisia usúdila, že mali podobný účinok ako bezúročný úver.

(433)

S cieľom určiť, či sa investori mohli považovať za verejné orgány alebo či ich čínska vláda mohla poveriť alebo riadiť, požiadala Komisia skupinu Yuntianhua o konkrétne informácie o akcionároch, ktorí poskytli prostriedky prostredníctvom iných kapitálových nástrojov. Investormi boli: Investičné centrá Kunming Heze Investment Center, Yunnan Jinrun Zhonghao Investment Center a Partnerstvo kapitálového investičného fondu pre reformu štátom vlastnených podnikov v Jün-nane č. 2 (Fond pre reformu štátom vlastnených podnikov).

(434)

Informácie požadované Komisiou zahŕňali informácie o spoločnosti, ako sú mená hlavných akcionárov a zloženie a pravidlá predstavenstva každého investora. Komisia sa takisto pýtala na informácie o investičných politikách uvedených investorov a ďalšie podrobnosti o konkrétnych prevodoch finančných prostriedkov prostredníctvom iných kapitálových nástrojov.

(435)

Okrem toho sa Komisia obrátila na čínsku vládu a požiadala o rovnaké informácie, ako sú uvedené v odôvodnení 434. Čínska vláda odpovedala, že nemá ani nedisponuje informáciami o konkrétnych spoločnostiach a o všetkých subjektoch v Číne, v ktorých môže mať majetkovú účasť. Preto odmietla odpovedať priamo, ale odložila svoju odpoveď do času odpovede, ktorú má poskytnúť dotknutá spoločnosť zaradená do vzorky.

(436)

Vzhľadom na chýbajúcu úplnú odpoveď sa Komisia v súlade s odôvodneniami 218 až 220 rozhodla použiť dostupné skutočnosti a určiť, či sa títo investori kvalifikujú ako verejné orgány.

(437)

Na základe verejne dostupných informácií, napríklad výročných správ, informácií dostupných v adresároch podnikov, na webových sídlach investorov alebo vo verejne dostupných databázach, Komisia zistila, že investori, ktorí poskytli skupine Yuntianhua finančné prostriedky prostredníctvom iných kapitálových nástrojov, boli čiastočne alebo úplne vo vlastníctve štátu.

(438)

Pokiaľ ide o investičné centrum Kunming Heze Investment Center, Komisia zistila, že viac ako 98 % akcií v konečnom dôsledku vlastní miestna vláda a štátom vlastnené podniky (104). Komisia medzi jej akcionármi zistila konkrétne viac ako 24 % akcií, ktoré vlastní štátom vlastnený podnik Yunnan State Owned Capital Operations Ltd. (Yunnan guoyou ziben yunying youxian gongsi). Komisia takisto zistila, že viac ako 74 % akcií investičného centra Kunming Heze Investment Center je vo vlastníctve China Fortune International (Huaxin International Trust), štátom vlastnenej finančnej spoločnosti China Huadian Group Co., Ltd. Okrem toho je investičné centrum Kunming Heze Investment Center spravované prostredníctvom investičného fondu určeného na investovanie do verejných provinčných spoločností. Komisia okrem toho v tomto subjekte a medzi akcionármi tohto subjektu našla právnych zástupcov a člena predstavenstva, ktorí zastávali bývalé výkonné pozície v rámci Yunnan SASAC, ako aj členov KSČ (105).

(439)

Pokiaľ ide o investičné centrum Yunnan Jinrun Zhonghao Investment Center (106), Komisia zistila, že prinajmenšom 46 % akcií v konečnom dôsledku vlastní miestna vláda a štátom vlastnené podniky. V rámci vlastníckej štruktúry akcionárov Komisia konkrétne našla spoločnosť China Construction Bank Trust a správu kapitálového investičného fondu kapitálových operácií Jinrun vo vlastníctve štátu v provincii Jün-nan.

(440)

Komisia podobne určila, že Partnerstvo kapitálového investičného fondu pre reformu štátom vlastnených podnikov v Jün-nane č. 2 (Fond pre reformu štátom vlastnených podnikov) je vo vlastníctve štátom vlastnenej skupiny Yunnan Energy Investment Group.

(441)

Komisia ďalej preukázala existenciu formálnych dôkazov o kontrole týchto investorov zo strany štátu. Najmä, keďže chýbali konkrétne informácie, ktoré by naznačovali opak, Komisia usúdila, že riadiaci pracovníci a orgány dohľadu v štátom vlastnených podnikoch, ktoré vlastnia predmetné subjekty, sa považujú za vymenované štátom, a teda sa zodpovedajú štátu na základe záverov dosiahnutých v oddieloch 3.4.1.5 a 3.4.1.6.

(442)

Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 431, Komisia zistila, že ich činnosti sa neriadili čisto trhovou logikou a neodrážali skutočné trhové riziká spojené s prešetrovanými transakciami. V súlade s vládnymi politikami zameranými na podporu konkrétnych odvetví, ako je stanovené v oddiele 3.1, títo investori konali skôr iracionálne a finančne podporovali vyvážajúceho výrobcu.

(443)

Na základe uvedených skutočností Komisia stanovila, že štátom kontrolované subjekty, ktoré poskytovali prostriedky prostredníctvom iného kapitálového nástroja skupine Yuntianhua, sú štátnymi orgánmi v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

(444)

Aj keby sa štátom kontrolované subjekty nepovažovali za verejné orgány, Komisia stanovila, že by sa považovali za orgány poverené alebo riadené čínskou vládou v záujme vykonávania úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v odôvodnení 269. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

(445)

Komisia usúdila, že preferenčné financovanie prostredníctvom kapitálových injekcií je špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže investori sú subjekty, ktoré pôsobia podľa usmernení štátnej politiky, ktorá označuje odvetvie textílií zo sklenených vlákien za podporované odvetvie. V každom prípade dostupné informácie poukazujú na poskytnutie tejto subvencie ad hoc pre Yunnan Yuntianhua Group Co., Ltd., čím je táto subvencia špecifická pre podnik.

(446)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 432, Komisia sa domnievala, že spoločnosť Yunnan Yuntianhua Group Co., Ltd. využila výhodu významného financovania prostredníctvom kapitálových injekcií, ktorá mala podobný účinok ako bezúročné úverové financovanie. Komisia sa preto rozhodla dodržať metodiku výpočtu pre úvery, ako je uvedené v oddiele 3.4.2. Znamená to, že na referenčné úrokové sadzby zverejnené bankou PBOC sa uplatňuje relatívne rozpätie medzi americkými podnikovými dlhopismi AA a uplatniteľnými americkými podnikovými dlhopismi BB alebo B s rovnakým trvaním s cieľom stanoviť trhový úrok pre úvery, ktorý sa potom porovná so skutočnou úrokovou sadzbou, ktorú zaplatila spoločnosť, s cieľom stanoviť výhodu. Výsledkom bolo subvencovanie vo výške 0,3 %.

(447)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky využívali preferenčné financovanie vo forme dlhopisov.

(448)

V Číne sú aktérmi na trhu s dlhopismi v zásade tie isté subjekty, ktoré sú aktívne na trhu s úvermi. Spoločnosti, ktoré chcú vydávať dlhopisy, musia využívať služby finančnej inštitúcie, ktorá pôsobí ako upisovateľ. Upisovatelia organizujú vydávanie dlhopisov a navrhujú úrokové sadzby, s akými bude dlhopis predstavený investorom. Týmito upisovateľmi sú tie isté štátom vlastnené banky, ktoré poskytujú preferenčné financovanie opísané v oddiele 3.4.2. Navyše investormi, ktorí nakupujú dlhopisy, sú takisto prevažne čínske (štátom vlastnené) banky, keďže viac ako 95 % celkového objemu obchodovania s dlhopismi sa uskutočňuje na medzibankovom trhu (107).

(449)

Ako už bolo opísané v oddiele 3.4.1.1, tieto finančné inštitúcie sa vyznačujú silnou prítomnosťou štátu a čínska vláda má možnosť významne na ne vplývať.

(450)

Všeobecný právny rámec, v rámci ktorého tieto finančné inštitúcie vykonávajú činnosť a ktorý už bol opísaný v oddiele 3.4.1, je takisto uplatniteľný na dlhopisy. Okrem toho sa na dlhopisy osobitne uplatňujú tieto regulačné dokumenty:

(451)

Podľa regulačného rámca sa v Číne dlhopisy nemôžu voľne emitovať, ani sa s nimi nemôže voľne obchodovať. Emisiu každého dlhopisu musia schváliť rôzne vládne orgány, ako sú PBOC, NDRC alebo CSRC, v závislosti od druhu dlhopisu a druhu emitenta. Okrem toho podľa nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov existujú ročné kvóty na emisiu podnikových dlhopisov.

(452)

Ďalej by mala podľa článku 16 zákona o cenných papieroch verejná emisia dlhopisov spĺňať tieto požiadavky: „investície uskutočnené prostredníctvom získaných finančných prostriedkov sú v súlade s priemyselnými politikami štátu…“ a „získané finančné prostriedky… sa použijú na overené účely“ . V článku 12 nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov sa opätovne zdôrazňuje, že účel získaných finančných prostriedkov musí byť v súlade s priemyselnými politikami štátu.

(453)

Podľa správnych opatrení pre emitovanie podnikových dlhopisov a obchodovanie s nimi sa môžu na verejnú emisiu ponúkať iba tie dlhopisy, ktoré vyhovujú prísnym kritériám kvality, akým je napr. úverový rating AAA. Väčšina dlhopisov sa teda emituje súkromne pre takzvaných kvalifikovaných investorov, ktorých schválila CSRC a ktorí sú v podstate čínskymi inštitucionálnymi investormi.

(454)

A napokon, úrokové sadzby podnikových dlhopisov sa nestanovujú voľne, keďže v článku 18 nariadení týkajúcich sa správy podnikových dlhopisov sa uvádza, že „úroková sadzba ponúkaná pre akékoľvek podnikové dlhopisy nie je vyššia ako 40 % prevažujúcej úrokovej sadzby, ktorú platia banky jednotlivcom za termínované sporiace vklady s rovnakou splatnosťou“.

(455)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych emisií dlhopisov. Preskúmala preto celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 450 až 454, spolu s konkrétnymi zisteniami prešetrovania.

(456)

Overovaniami na mieste sa odhalilo, že dlhopisy boli zvyčajne emitované dvomi skupinami vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky za úrokové sadzby blížiace sa referenčným úrokovým sadzbám Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“), a to bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu v oblasti úverového rizika.

(457)

V praxi má na úrokové sadzby na dlhopisy vplyv úverový rating, podobne ako pri úveroch. Ako sa však opisuje v odôvodneniach 279 až 285, miestny trh s úverovými ratingmi je skreslený a úverové ratingy sú nespoľahlivé. Dokazuje to skutočnosť, že dlhopisové prospekty a správy o úverových ratingoch za dlhopisy emitované spoločnosťami zaradenými do vzorky nekorešpondovali so skutočnou situáciou spoločností.

(458)

Napríklad v jednom prípade sa v podrobnom dlhopisovom prospekte upozorňovalo na to, že úrovne zisku spoločnosti klesajú, že zábezpekou značnej časti čistých aktív boli záruky interného financovania, že došlo k vysokému tlaku na vyplatenie krátkodobého dlhu a že spoločnosť predpokladala niekoľko rozsiahlych kapitálovo náročných projektov, aj keď už mala vysoký pomer dlhu k aktívam. Napriek tomu sa však v správe na záver udeľuje ponuke dlhopisov úverový rating AA+.

(459)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že čínske finančné inštitúcie organizujúce emisie dlhopisov pre spoločnosti zaradené do vzorky sú verejnými orgánmi alebo sú poverené či riadené vládou v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia, ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.4.1.5 a 3.4.1.6. Okrem toho bola vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky poskytnutá výhoda, pretože dlhopisy sa emitovali za nižšie sadzby, ako sú trhové sadzby zodpovedajúce ich skutočnému rizikovému profilu.

(460)

Komisia sa domnieva, že preferenčné financovanie prostredníctvom dlhopisov je špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže dlhopisy nemožno emitovať bez schválenia vládnymi orgánmi, a v zákone ČĽR o cenných papieroch sa uvádza, že emitovanie dlhopisov musí byť v súlade so štátnymi priemyselnými politikami. Ako sa už uvádza v odôvodneniach 140 až 177, odvetvie textílií zo sklenených vlákien sa považuje za kľúčové/strategické odvetvie.

(461)

Keďže dlhopisy sú v zásade len ďalším druhom dlhového nástroja podobným úverom a keďže metodika výpočtu pre úvery už vychádza z koša dlhopisov, Komisia sa rozhodla postupovať podľa metodiky výpočtu pre úvery, ako sa opisuje v oddiele 3.4.2. Znamená to, že na referenčné úrokové sadzby zverejnené bankou PBOC sa uplatňuje relatívne rozpätie medzi americkými podnikovými dlhopismi AA a americkými podnikovými dlhopismi BB s rovnakým trvaním s cieľom stanoviť trhovú úrokovú sadzbu pre dlhopisy, ktorá sa potom porovná so skutočnou úrokovou sadzbou, ktorú zaplatila spoločnosť, s cieľom stanoviť výhodu.

(462)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 291, Komisia zistila, že niektoré spoločnosti emitovali dlhopisy na účel reštrukturalizácie dlhu. V týchto prípadoch, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.4.2.2, Komisia usúdila, že dotknuté spoločnosti sú v horšej finančnej situácii, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať na základe finančných výkazov, a že existuje dodatočné riziko súvisiace s krátkodobým a dlhodobým financovaním. S cieľom zohľadniť zvýšenú rizikovú expozíciu Komisia posunula stupnicu ratingu rizika o jeden stupeň nadol a prispôsobila výpočet relatívneho rozpätia aj pre ich financovanie vrátane dlhopisov, a to porovnaním amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom B.

(463)

Prešetrovaním sa ukázalo, že všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky využili preferenčné financovanie vo forme návrhov bankových akceptov a dlhopisov a dve zo spoločností zaradených do vzorky využili preferenčné financovanie formou kapitálových injekcií počas obdobia prešetrovania. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť Komisia považovala tieto typy preferenčného financovania za napadnuteľnú subvenciu.

(464)

Pokiaľ ide o CNBM, keďže táto spoločnosť nespolupracovala, výhoda pre ďalšie typy preferenčného financovania na úrovni CNBM sa stanovila pomocou metodiky vysvetlenej v každom z uvedených oddielov, ktorá sa použila na verejne dostupné informácie vo výročnej správe tejto spoločnosti za rok 2018, ako napríklad emisie dlhopisov a dlžné sumy za splatné zmenky.

(465)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s preferenčným financovaním opísaným vyššie počas obdobia prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Preferenčné financovanie: ostatné typy financovania

(466)

Navrhovateľ tvrdil, že spoločnosť Sinosure poskytuje okrem iného krátkodobé, strednodobé a dlhodobé poistenie vývozných úverov, poistenie investícií a záruky dlhopisov, okrem iných služieb, a to na základe zvýhodnených podmienok pre podporované priemyselné odvetvia. Podľa nedávnej štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) čínsky priemysel s vyspelými technológiami, ktorého je súčasťou aj odvetvie textílií zo sklenených vlákien, získal 21 % z celkového poistenia vývozných úverov poskytnutého spoločnosťou Sinosure (108). Okrem toho spoločnosť Sinosure zohrala aktívnu úlohu pri plnení iniciatívy „Made in China 2025“, keďže usmerňovala podniky, aby využívali národné úverové zdroje, uskutočňovali vedecké a technologické inovácie a technologické zlepšenia a pomáhali podnikom otvárať sa navonok („going out“), a tak sa stať konkurencieschopnejšími na globálnom trhu (109).

1.

oznámenie o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov (Shang Ji Fa [2004] č. 368), ktoré vydali spoločne ministerstvo obchodu a spoločnosť Sinosure,

2.

takzvaný plán 840 zahrnutý v oznámení Štátnej rady z 27. mája 2009,

3.

oznámenie Štátnej rady o zdokonaľovaní a rozvoji pri rozmachu novovznikajúcich odvetví strategického významu [Guo Fa (2010) č. 32 z 18. októbra 2010], vydané Štátnou radou, a vykonávacie pokyny k tomuto oznámeniu [Guo Fa (2011) č. 310 z 21. októbra 2011],

4.

oznámenie o vydaní Vývozného katalógu čínskych výrobkov s vyspelou technológiou na rok 2006, Guo Ke Fa Ji Zi (2006) č. 16,

5.

oznámenie ministerstva pre vedu a technológiu o zostavení sprievodcu ku katalógu čínskych výrobkov s vyspelou technológiou, G.K.B.J. (2009) č. 61 z 9. októbra 2009.

(467)

Dve skupiny spoločností zaradené do vzorky mali počas obdobia prešetrovania so spoločnosťou Sinosure platné dohody na poistenie vývozu.

(468)

Ako sa uvádza v odôvodnení 201, spoločnosť Sinosure neposkytla požadovanú doplňujúcu dokumentáciu o správe a riadení spoločnosti, ako sú napríklad stanovy spoločnosti.

(469)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 200, spoločnosť takisto neposkytla konkrétne informácie o poistení vývozných úverov, ktoré poskytovala odvetviu textílií zo sklenených vlákien, úrovni svojho poistného ani podrobné číselné údaje týkajúce sa ziskovosti podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia vývozných úverov.

(470)

Komisia preto musela poskytnuté informácie doplniť dostupnými skutočnosťami.

(471)

Podľa informácií poskytnutých v predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (110) je Sinosure štátom vlastnenou poisťovacou spoločnosťou, ktorú zriadil a ktorú financuje štát s cieľom podporovať zahraničný hospodársky rozvoj a rozvoj obchodu ČĽR, ako aj spoluprácu. Spoločnosť je v 100 % vlastníctve štátu. Má predstavenstvo a radu orgánov dohľadu. Vláda má právomoc vymenúvať a odvolávať vrcholových manažérov spoločnosti. Na základe týchto informácií dospela Komisia k záveru, že existujú formálne indície vládnej kontroly, pokiaľ ide o spoločnosť Sinosure.

(472)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad správaním spoločnosti Sinosure, pokiaľ ide o odvetvie textílií zo sklenených vlákien. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že vo Vývoznom katalógu čínskych výrobkov s vyspelou a novou technológiou sa uvádzajú výrobky zo sklenených vlákien vrátane textílií zo sklenených vlákien ako výrobky, ktorých vývoz sa podporuje (111).

(473)

Okrem toho podľa Oznámenia o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov by mala spoločnosť Sinosure zvýšiť svoju podporu pre kľúčové výrobné odvetvia a výrobky posilnením svojej celkovej podpory vývozu výrobkov s vyspelou a novou technológiou. Odvetviam, ako sú „nové materiály“, a ostatným odvetviam technológií s vyspelou a novou technológiou uvedeným vo Vývoznom katalógu čínskych výrobkov s vyspelou a novou technológiou by mala venovať najväčšiu obchodnú pozornosť a poskytovať komplexnú podporu, pokiaľ ide o postupy upisovania, schválenie s obmedzeniami, rýchlosť vyrovnania nárokov a flexibilitu sadzby. Pokiaľ ide o flexibilitu sadzby, výrobkom by mala poskytovať najvyššie možné zníženie sadzby poistného v rámci rozpätia pohyblivých sadzieb, ktoré poskytuje ako poisťovateľ úverov. Ako sa uvádza v odôvodneniach 148 a 162, odvetvie textílií zo sklenených vlákien je zahrnuté do všeobecnejšej kategórie „nových materiálov“. Vo výročnej správe spoločnosti Sinosure za rok 2017 sa okrem toho uvádza, že spoločnosť Sinosure aktívne poistila transakcie strategických rozvíjajúcich sa odvetví, ako sú nové materiály (112).

(474)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spoločnosti Sinosure.

(475)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych poistných dohôd. Počas overovania na mieste spoločnosť Sinosure tvrdila, že v praxi bolo jej poistné trhovo orientované a založené na zásadách posúdenia rizika. Neposkytla však žiadne konkrétne príklady, pokiaľ ide o odvetvie textílií zo sklenených vlákien alebo spoločnosti zaradené do vzorky.

(476)

Keďže Komisia nemala k dispozícii konkrétne dôkazy, preskúmala konkrétne správanie spoločnosti Sinosure, pokiaľ ide o poistenie poskytované spoločnostiam zaradeným do vzorky. Toto správanie bolo v rozpore s jej oficiálnym stanoviskom, keďže nekonala na základe trhových zásad.

(477)

Po porovnaní celkových poistných plnení s celkovými poistenými sumami na základe údajov vo výročnej správe spoločnosti Sinosure za rok 2017 (113) Komisia dospela k záveru, že priemerne bude spoločnosť Sinosure musieť účtovať 0,26 % poistenej sumy ako poistné, aby pokryla náklady na poistné plnenia (a to bez zohľadnenia režijných nákladov). V praxi bolo však poistné, ktoré zaplatili spoločnosti zaradené do vzorky, oveľa nižšie ako minimálny poplatok potrebný na pokrytie prevádzkových nákladov.

(478)

Okrem toho Komisia zistila, že niektorí vyvážajúci výrobcovia získali čiastočnú alebo úplnú náhradu poistného za poistenie vývozných úverov zaplatené spoločnosti Sinosure.

(479)

Komisia preto dospela k záveru, že uvedený právny rámec vykonáva spoločnosť Sinosure pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s odvetvím textílií zo sklenených vlákien. Spoločnosť Sinosure konala ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO. Okrem toho bola vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky poskytnutá výhoda, keďže poistenie bolo poskytnuté za sadzby nižšie ako minimálny poplatok potrebný nato, aby spoločnosť Sinosure pokryla svoje prevádzkové náklady.

(480)

Komisia stanovila aj to, že subvencie poskytnuté v rámci programu poistenia vývozu sú špecifické, pretože by ich nebolo možné získať bez vývozu, a preto sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(481)

Počas overovania na mieste spoločnosť Sinosure uviedla, že na trhu existuje päť účastníkov trhu a že nemá informácie o jej podiele na trhu. Podľa informácií poskytnutých v predchádzajúcom antisubvenčnom prešetrovaní, ktorého obdobie prešetrovania trvalo od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 (114), však spoločnosť Sinosure predstavovala v tom čase približne 90 % domáceho trhu s poistením vývozu v ČĽR a mala teda dominantné postavenie na trhu. Komisii sa nepodarilo zistiť trhové domáce poistné. V súlade s predchádzajúcimi antisubvenčnými prešetrovaniami preto Komisia použila najvhodnejšiu externú referenčnú hodnotu, pre ktorú boli jednoducho prístupné informácie, t. j. sadzby poistného uplatňované bankou Export-Import Bank (ďalej len „Ex-Im Bank“) Spojených štátov amerických na nefinančné inštitúcie pre vývoz do krajín OECD.

(482)

Náhrady poistného za poistenie vývozu poskytnuté počas obdobia prešetrovania sa považovali za grant. Keďže neexistovali dôkazy o ďalších nákladoch, ktoré by vznikli spoločnostiam a pre ktoré by boli potrebné úpravy, výhoda sa vypočítala v plnej výške náhrady získanej počas obdobia prešetrovania.

(483)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Preferenčné financovanie a poistenie: poistenie vývozných úverov

(484)

Keďže prešetrované skupiny spoločností boli vertikálne integrované, Komisia do vyšetrovania zahrnula hlavných dodávateľov surovín a subvencie získané na úrovni týchto prepojených dodávateľov boli začlenené do výpočtov pre každú schému subvencií.

(485)

Na druhej strane Komisia nenašla dostatočné dôkazy, ktorými by odôvodnila tvrdenie o poskytovaní tovaru za cenu nižšiu než primeranú odmenu neprepojenými dodávateľmi výrobcom textílií zo sklenených vlákien.

(486)

Všetky pozemky v ČĽR vlastní buď štát, alebo družstvo (ktoré tvoria obce alebo samosprávy) predtým, ako ich vlastnícke právo alebo majetkový záujem na pozemok možno patentovať alebo ho udeliť firemným alebo individuálnym vlastníkom. Všetky pozemky v mestských oblastiach vlastní štát a všetky pozemky vo vidieckych oblastiach vlastnia obce alebo ich správne oblasti.

(487)

Podľa ústavného práva ČĽR a pozemkového práva si však spoločnosti alebo jednotlivci môžu kúpiť „práva na užívanie pozemkov“. V prípade priemyselných pozemkov je bežné obdobie prenájmu 50 rokov a je obnoviteľné na ďalších 50 rokov.

(488)

Podľa čínskej vlády sa v článku 137 zákona Čínskej ľudovej republiky o majetku stanovuje, že čo sa týka „pozemkov využívaných na účely priemyslu, obchodu, zábavy alebo komerčných obytných domov atď., ako aj pozemkov, ktoré užívajú dvaja alebo viacerí užívatelia, pri prevode vlastníctva sa musia použiť prostriedky, ako sú dražba, výzva na prekladanie ponúk alebo akákoľvek iná metóda verejného ponukového konania“. Okrem toho čínska vláda odkazuje na článok 3 predbežných nariadení Čínskej ľudovej republiky týkajúcich sa udeľovania a prevodu práva na užívanie pozemku vo vlastníctve štátu v mestských oblastiach, V tomto článku sa stanovuje, že „každá spoločnosť, podnik, iná organizácia a jednotlivec v Čínskej ľudovej republike alebo mimo nej môže, pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak, získať právo na užívanie pozemkov a podieľať sa na rozvoji, využívaní a správe pozemkov v súlade s ustanoveniami týchto právnych predpisov.“

(489)

Čínska vláda usudzuje, že v ČĽR existuje voľný trh s pozemkami a že cena, ktorú priemyselný podnik zaplatí za právo na prenájom pozemku, je vyjadrením trhovej ceny.

(490)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov patrí v Číne do rozsahu pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov. Súčasťou právneho základu sú okrem toho aj tieto dokumenty:

(491)

Podľa článku 10 predpisu o udeľovaní práva na užívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk, dražby a súťažného konania miestne úrady stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý sa aktualizuje len každé tri roky, a podľa priemyselnej politiky vlády.

(492)

Počas overovania na mieste čínska vláda uviedla, že v máji 2019 ministerstvo financií vydalo usmernenia o užívaní priemyselných pozemkov s cieľom poskytnúť účastníkom lepšie informácie a zabezpečiť dodávky v súlade s potrebami trhu. V týchto usmerneniach sa uvádza, že sa vytvárajú rovnaké podmienky a všetci účastníci trhu majú za rovnakých podmienok prístup k priemyselným pozemkom. Tieto usmernenia sa však neuplatňovali počas obdobia prešetrovania a v čase, keď práva na užívanie pozemkov získali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(493)

Počas predošlých prešetrovaní Komisia zistila, že ceny platené za práva na užívanie pozemkov v ČĽR nezodpovedajú trhovej cene, ktorú určuje ponuka a dopyt na voľnom trhu, keďže sa zistilo, že systém aukcií bol nejasný, netransparentný a v praxi nefungoval, pričom ceny svojvoľne stanovovali orgány. Ako sa spomína v predchádzajúcom odôvodnení, orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, v ktorom sa okrem iných kritérií vyžaduje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zohľadňovali aj priemyselnú politiku.

(494)

V rámci tohto prešetrovania sa v tejto súvislosti neukázali žiadne výrazné zmeny. Komisia napríklad zistila, že len niektorí z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky prešli ponukovým konaním alebo podobným postupom verejnej ponuky v súvislosti s ich právami na užívanie pozemkov, dokonca aj v súvislosti s nedávno získanými právami na užívanie pozemkov. Pre väčšinu spoločností zaradených do vzorky boli práva na užívanie pozemkov pridelené miestnymi orgánmi za dohodnuté ceny.

(495)

Komisia konštatovala, že okrem systému monitorovania mestských pozemkov existuje aj systém dynamického monitorovania pozemkov. Pri revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti týkajúcom sa solárnych panelov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (115) Komisia zistila, že tieto ceny sú vyššie než minimálne referenčné ceny, ktoré sú stanovené v rámci systému oceňovania mestských pozemkov a ktoré využívajú miestne orgány verejnej správy, pretože minimálne referenčné ceny sa aktualizujú iba každé tri roky, zatiaľ čo ceny v systéme dynamického monitorovania sa aktualizujú štvrťročne. Nič však nenaznačovalo, že by ceny pozemkov boli založené na cenách v systéme dynamického monitorovania. V skutočnosti čínska vláda počas prešetrovania týkajúceho sa solárnych panelov potvrdila, že systém dynamického monitorovania cien mestských pozemkov monitoruje výkyvy cenovej úrovne pozemkov v určitých oblastiach ČĽR (t. j. v 105 mestách) a je zameraný na posudzovanie vývoja cien pozemkov. Východiskové ceny v ponukových konaniach a dražbách však boli založené na referenčných cenách stanovených v systéme oceňovania pozemkov. Táto situácia naďalej platila aj počas obdobia prešetrovania. Navyše v tomto prípade väčšina skupín spoločností zaradených do vzorky dostala pozemky pridelením.

(496)

Pokiaľ ide o pozemky, ktoré boli poskytnuté prostredníctvom ponukového konania, Komisia zistila, že v každom prípade bol iba jeden uchádzač o pozemok a zaplatená cena zodpovedala počiatočnej cene ponukového konania. Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie podrobné informácie týkajúce sa skutočného priebehu dražby, nebolo isté, či sa pôvodná cena stanovila nezávisle a zodpovedala trhovej hodnote práva na užívanie pozemkov.

(497)

Čínska vláda po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že konečná cena získaná v mechanizme predkladania ponúk neodzrkadľuje iba cenu, za ktorú je predajca ochotný predať, alebo pôvodnú cenu predloženej ponuky, ale odráža aj cenu, ktorú sú kupujúci ochotní zaplatiť, a konečná cena dosiahnutá pomocou tohto mechanizmu teda odráža dopyt aj ponuku. Ak po ukončení ponukového mechanizmu konečná cena „zodpovedala počiatočnej cene ponukového konania“, potom to jednoducho znamená, že ide o cenu, ktorá odráža dopyt aj ponuku v danom okamihu. Komisia súhlasila s čínskou vládou, pokiaľ ide o základné zásady opísaných mechanizmov predkladania ponúk, ale poznamenala, že takýto mechanizmus môže fungovať len vtedy, ak je o určitý pozemok niekoľko záujemcov. Komisia však počas tohto prešetrovania ani v predchádzajúcich prešetrovaniach nenašla jediný prípad, kde by existoval viac ako jeden uchádzač o pozemok a kde by sa tak mohlo pozorovať vzájomné pôsobenie dopytu a ponuky. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(498)

Komisia takisto zistila, že niektoré spoločnosti získali náhrady od miestnych orgánov ako kompenzáciu za cenu, ktorú zaplatili za práva na užívanie pozemkov. Okrem toho niektoré práva na užívanie pozemkov, ktoré získali spoločnosti zo skupiny CNBM, sa museli zaplatiť až niekoľko rokov po uvedení pozemku do užívania.

(499)

Uvedené dôkazy sú v rozpore s tvrdeniami čínskej vlády, že ceny zaplatené za práva na užívanie pozemkov v ČĽR predstavujú trhovú cenu, ktorá je určená ponukou a dopytom na voľnom trhu.

(500)

Zo zistení tohto prešetrovania vyplýva, že situácia v oblasti nadobúdania práv na užívanie pozemkov v ČĽR je netransparentná a že orgány stanovovali ceny svojvoľne.

(501)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov zo strany čínskej vlády by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme poskytnutia tovarov, ktorým sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam. Ako sa uvádza v odôvodneniach 491 až 499, v ČĽR neexistuje fungujúci trh s pozemkami a použitím externej referenčnej hodnoty (pozri odôvodnenia 506 až 515 ďalej) sa preukazuje, že suma, ktorú zaplatili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky za práva na užívanie pozemkov, je výrazne pod normálnou trhovou sadzbou.

(502)

V súvislosti s preferenčným prístupom spoločností patriacich do určitých odvetví k priemyselným pozemkom Komisia konštatovala, že v cene stanovenej miestnymi orgánmi sa musí zohľadňovať priemyselná politika vlády, ako sa uvádza v odôvodnení 493. V tejto priemyselnej politike sa pritom odvetvie textílií zo sklenených vláken uvádza ako podporovaný priemysel (116). V rozhodnutí č. 40 navyše Štátna rada od verejných orgánov požaduje, aby zabezpečovali poskytovanie pozemkov podporovaným odvetviam. V článku 18 rozhodnutia č. 40 sa objasňuje, že odvetvia, ktoré sú „obmedzené“, nebudú mať prístup k právam na užívanie pozemkov. Z toho možno vyvodiť, že subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože preferenčné poskytovanie pozemkov je obmedzené na spoločnosti patriace do určitého odvetvia, v tomto prípade odvetvia textílií zo sklenených vlákien, a vládne postupy v tejto oblasti sú nejasné a netransparentné.

(503)

Čínska vláda po konečnom poskytnutí informácií zopakovala pripomienky uvedené v oddiele 3.1 aj vo vzťahu k právam na užívanie pozemkov, pričom uviedla, že žiadny z dokumentov, na ktoré sa Komisia odvoláva, nemá priamu súvislosť s odvetvím textílií zo sklenených vlákien a žiadnym z nich sa neobmedzuje údajne preferenčné udeľovanie práv na užívanie pozemkov niektorým podnikom. V rozhodnutí č. 40 navyše Štátna rada nespomína, že verejné orgány by mali zabezpečiť poskytovanie pozemkov podporovaným odvetviam.

(504)

Komisia sa v reakcii na to odvolala na argumenty, ktoré už boli rozvinuté v oddiele 3.1, a zdôraznila, že odvetvie textílií zo sklenených vlákien je skutočne podporovaným odvetvím. Okrem toho, v rozhodnutí Štátnej rady č. 40 v článku XII sa uvádza, že „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“ je dôležitým referenčným materiálom na usmerňovanie investícií, vládne riadenie investičných projektov a formuláciu a implementáciu daňových, úverových, pozemkových (zvýraznenie pridané) politík a dovozu a vývozu.“ Ďalej sa v rozhodnutí č. 40 uvádza, že „všetky príslušné ministerstvá urýchlia kroky pri formulovaní a zmene príslušných politík v oblasti daní, úverov, pôdy (zvýraznenie pridané) a dovozu a vývozu atď. a posilnia koordináciu s priemyselnými politikami s cieľom ďalej zdokonaľovať politický systém podpory priemyselnej reštrukturalizácie.“ Naopak, v článku XVIII rozhodnutia č. 40 sa uvádza, že v prípade odvetví patriacich do obmedzenej kategórie „Ministerstvá, ktoré riadia investície, nepreskúmajú, neschvália ani nezaznamenajú žiadne záznamy, žiadna finančná inštitúcia nemôže poskytnúť úver, žiadne iné ministerstvá spravujúce riadenie pôdy , urbanizmus a výstavbu, ochranu životného prostredia, kontrolu kvality, hasenie požiarov, clá, priemysel a obchod atď., nemôžu prejsť príslušnými postupmi“(zvýraznenie pridané). Existuje teda jasná súvislosť medzi priemyselnou politikou podporovaných odvetví a politikou poskytovania pôdy. Tvrdenia čínskej vlády sa preto zamietli.

(505)

Komisia preto túto subvenciu považovala za napadnuteľnú.

(506)

Ako pri predchádzajúcich prešetrovaniach (117) a v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia sa ako externá referenčná hodnota použili ceny pozemkov zo samostatného colného územia Taiwan, Penghu, Kinmen a Matsu (ďalej len „čínsky Tchaj-pej“) (118). Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou, ktorú skutočne zaplatil každý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky (t. j. skutočnou cenou zaplatenou podľa zmluvy a cenou uvedenou v zmluve zníženou o sumu náhrady/grantu od miestnej vlády, ak existuje) za práva na užívanie pozemkov, a sumou, ktorá by sa mala bežne zaplatiť na základe referenčnej hodnoty čínskeho Tchaj-peja.

(507)

Komisia považuje čínsky Tchaj-pej za vhodnú externú referenčnú hodnotu z týchto dôvodov:

(508)

V súlade s metodikou uplatnenou pri predchádzajúcich prešetrovaniach (119) Komisia použila priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú v čínskom Tchaj-peji a upravenú o infláciu a vývoj HDP od dátumov uvedených na príslušných zmluvách o právach na užívanie pozemkov. Informácie týkajúce sa cien priemyselných pozemkov za rok 2015 sa získali z webového sídla priemyselného úradu Ministerstva hospodárstva Taiwanu (120). V predchádzajúcich rokoch sa ceny upravovali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Taiwan podľa údajov, ktoré uverejnil MMF za rok 2015.

(509)

Po konečnom poskytnutí informácií viaceré strany tvrdili, že čínsky Tchaj-pej nebol vhodnou externou referenčnou hodnotou. Jedna strana navrhla použitie Indie namiesto čínskeho Tchaj-peja z týchto dôvodov:

(510)

V tvrdení tejto strany však nebol zohľadnený jeden kľúčový prvok jej analýzy, konkrétne úroveň hospodárskeho rozvoja v týchto provinciách. Podľa verejne dostupných zdrojov je úroveň HDP na obyvateľa v týchto indických provinciách oveľa nižšia ako v mestách/provinciách, kde majú sídlo vyvážajúci výrobcovia. HDP na obyvateľa v štáte Maháraštra (121), ktorý je najväčší v rámci uvedených troch provincií, predstavoval v rokoch 2018 – 2019 len 3 000 USD, zatiaľ čo zistená úroveň HDP v provincii Zhejiang (použitá na účely porovnania navrhovateľom) dosiahla v roku 2018 14 907 USD (122). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a faktory uvedené v odôvodnení 507 muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(511)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že v tomto prípade by sa mali použiť vnútroštátne ceny, pretože súkromné spoločnosti sa tiež podieľajú na prenajímaní alebo prevode práv na užívanie pozemkov v Číne, a čínska vláda teda nie je jediným aktérom na tomto trhu. Na účely preskúmania tohto tvrdenia by Komisia musela najprv zistiť povahu a veľkosť trhu s pozemkami pre súkromných aktérov v porovnaní s trhom riadeným vládou, ako aj akékoľvek možné zasahovanie ústredných a miestnych orgánov do toho, čo je údajne súkromne prevádzkovaným trhom s pozemkami. Okrem toho by bolo potrebné mať k dispozícii komplexné a aktuálne údaje o cenách transakcií. Čínska vláda však neposkytla žiadne štatistiky ani údaje, ktoré by Komisii umožnili preskúmať daný návrh, a Komisia nedokázala nájsť žiadne verejne dostupné údaje o tejto téme. Navyše, aj keby takéto informácie dostala, týkali by sa len sekundárneho trhu prevodov, pretože na primárnom trhu je iba jeden aktér (t. j. pôvodné prideľovanie práva na užívanie pozemkov vždy vykonáva čínska vláda). Primárny trh pôvodného prideľovania na 50 rokov sa skutočne líši od prenajímania na sekundárnom trhu, ktoré by za normálnych okolností malo byť omnoho kratšie alebo aspoň s rôznymi doložkami o precenení, ukončení atď. Komisia sa preto naďalej spoliehala na informácie dostupné pre primárny trh, ktorý je v tomto prípade predmetom prešetrovania.

(512)

Čínska vláda takisto tvrdila, že v prípade, že by sa Komisia rozhodla pristúpiť k externému referenčnému hodnoteniu, mal by sa upraviť faktor hustoty obyvateľstva, čo následne ovplyvňuje dopyt a ceny. V rokoch 2015 až 2018 bola hustota obyvateľstva v čínskom Tchaj-peji skutočne 4,4-krát vyššia ako v Číne. Konkrétne, zatiaľ čo hustota obyvateľstva v Číne v období rokov 2015 až 2018 bola približne 147 ľudí na štvorcový kilometer pôdy, hustota obyvateľstva v prípade čínskeho Tchaj-peja bola v tom istom období približne 650 ľudí na km2 pôdy. Situácia s pozemkami a ceny v týchto dvoch krajinách sú teda neporovnateľné.

(513)

Komisia však poznamenala, že čínska vláda porovnávala údaje o hustote obyvateľstva na úrovni celej krajiny. Pri pozornejšom pohľade na hustotu obyvateľstva v skutočných lokalitách vyvážajúcich výrobcov sa zdá, že údaje o hustote obyvateľstva sú vlastne dosť podobné. Napríklad v roku 2018 bola hustota obyvateľstva mesta Zhejiang 560 ľudí na m2 a hustota obyvateľstva mesta Shandong 640 ľudí na km2 (123). Komisia preto usúdila, že úprava nie je opodstatnená.

(514)

Čínska vláda tiež požiadala Komisiu, aby poskytla ďalšie informácie o podobnosti medzi typom pozemku a transakciami použitými na zostavenie príslušnej referenčnej hodnoty, ako sa uvádza v odôvodnení 507. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila, že v oboch prípadoch sa transakcie týkajú priemyselných pozemkov určitej veľkosti nachádzajúcich sa v priemyselných oblastiach.

(515)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia bola výška subvencie priradená k obdobiu prešetrovania použitím bežnej dĺžky trvania práv na užívanie pozemkov využívaných na priemyselné účely, t. j. 50 rokov. Táto suma sa rozložila na celkový obrat príslušnej spoločnosti počas obdobia prešetrovania, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených ani prepravených množstiev.

(516)

Skupina Yuntianhua po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že v hodnote použitej v konkrétnej zmluve o právach na užívanie pozemku sa vyskytla administratívna chyba. Komisia prijala toto tvrdenie a zodpovedajúcim spôsobom sumu opravila.

(517)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina CNBM argumentovala, že jedna zmluva o právach na užívanie pozemku by sa mala odstrániť, pretože bola prijatá po období prešetrovania. Okrem toho by sa mala výhoda za práva na užívanie pozemku zakúpené v roku 2018 vypočítať pomerne na obdobie prešetrovania. Skupina CNBM napokon uviedla, že v prípade iného pozemku, ktorý odkúpila prepojená spoločnosť v roku 1998 a do ktorého vyvážajúci výrobca investoval v roku 2004, mala Komisia na výpočet výhody použiť údaje z transakcie z roku 2004. Komisia zamietla prvé tvrdenie, pretože kúpna zmluva na predmetné právo na užívanie pozemku bola v roku 2018 už podpísaná, a vlastníctvo teda prešlo do rúk spoločnosti počas obdobia prešetrovania. Komisia akceptovala druhé tvrdenie týkajúce sa pomerného výpočtu a zodpovedajúcim spôsobom upravila výpočet výhody pre všetky spoločnosti, ktoré v roku 2018 zakúpili práva na užívanie pozemku. Posledné tvrdenie bolo zamietnuté, pretože transakcia z roku 2004 sa týkala medzipodnikového prevodu, a teda neodrážala skutočnú hodnotu, za ktorú skupina pozemok pôvodne získala.

(518)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií skupina CNBM tvrdila, že Komisia mala ako východiskový bod na výpočet výhody použiť dátum, ku ktorému boli pozemky odovzdané. Ako sa však uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, vlastníctvo pozemku s príslušnými právami a povinnosťami už spoločnosť nadobudla k dátumu kúpnej zmluvy. V kúpnej zmluve sa okrem toho stanovila aj cena pozemku, na ktorej je založený aj výpočet výhody. Tvrdenia spoločnosti sa preto zamietli.

(519)

Výška subvencie stanovená pre túto subvenciu počas obdobia prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu

(520)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky si zakúpili elektrinu.

(521)

Pokiaľ ide o niektoré zo spoločností zaradených do vzorky, obstarávacia cena elektriny vychádzala z oficiálne určených cenových úrovní stanovených na provinčnej úrovni pre veľkých priemyselných klientov. Ako sa zistilo počas predchádzajúcich prešetrovaní (124), na tejto úrovni nebola udelená špecifická výhoda pre týchto veľkých priemyselných klientov. Komisia však zistila, že prešetrované spoločnosti z dvoch skupín zaradených do vzorky využívali zníženia alebo náhrady časti svojich nákladov na elektrinu vo forme grantov.

—

obežník Národnej komisie pre rozvoj a reformu a Národnej energetickej správy o aktívnej podpore trhovo orientovaných energetických transakcií a o ďalšom zlepšovaní obchodného mechanizmu, Fa Gua Yun Xing (2018) č. 1027, vydaný 16. júla 2018,

—

viacero stanovísk Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady k ďalšiemu prehlbovaniu reformy energetickej sústavy [Zhong Fa (2015) č. 9],

—

oznámenie Výboru pre hospodárstvo a informačné technológie v Šan-tungu o úsilí o budovanie trhu s energiou v roku 2017, LJXDL (2017) č. 93,

—

oznámenie Národného dozorného úradu pre správu energie v Šan-tungu o zmene pravidiel priameho obchodovania s elektrickou energiou z roku 2017, LJNSC (2017) č. 36.

(522)

Komisia zistila, že niektorí kľúčoví veľkí priemyselní používatelia elektrickej energie môžu nakupovať elektrickú energiu priamo od výrobcov elektrickej energie namiesto nákupu zo siete, a to buď podpísaním dohôd o priamom nákupe, alebo kvalifikáciou na účasť na „trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou“. Niektoré zo spoločností zaradených do vzorky mali takéto priame dohody o nákupe elektrickej energie alebo sa kvalifikovali na účasť na „trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou“ počas obdobia prešetrovania. Pre väčšinu prešetrovaných spoločností boli ceny prijaté prostredníctvom takýchto zmlúv/systému obchodovania nižšie ako fixné ceny stanovené na provinčnej úrovni pre veľkých priemyselných klientov.

(523)

Možnosť uzavrieť takéto priame zmluvy alebo byť kvalifikovaný na účasť v „trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou“ nie je v súčasnosti otvorená pre všetkých veľkých priemyselných spotrebiteľov. Na vnútroštátnej úrovni sa v stanoviskách Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady o ďalšom prehlbovaní reformy energetickej sústavy uvádza napríklad to, že „podniky, ktoré nie sú v súlade s národnou priemyselnou politikou a ktorých výrobky a procesy sú vylúčené, by sa nemali zúčastňovať na priamych transakciách“. (125)

(524)

V praxi vykonávajú priame obchodovanie s elektrickou energiou provincie. Spoločnosti musia požiadať provinčné orgány o schválenie účasti na pilotnom programe priameho odberu elektrickej energie a musia spĺňať určité kritériá.

(525)

Napríklad v provincii Šan-tung sa v oznámení Národného dozorného úradu pre správu energie v Šan-tungu o zmene pravidiel priameho obchodovania s elektrickou energiou z roku 2017 uvádza, že „používatelia, ktorí sa zúčastňujú na priamom obchodovaní s elektrickou energiou, sa potvrdia podľa prístupových podmienok z roku 2017 schválených Výborom pre hospodárstvo a informačné technológie v Šan-tungu. Na to, aby sa podniky predávajúce elektrickú energiu mohli zapojiť do priameho obchodovania s elektrickou energiou, musia stredisku obchodovania s elektrickou energiou v Šan-tungu predložiť žiadosť o registráciu a mohli by sa zúčastniť na priamom obchodovaní s elektrickou energiou po tom, ako ju centrum preskúma a zverejní“. V tejto súvislosti sa vypracuje zoznam oprávnených podnikov, ktoré sa kvalifikujú na účasť na trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou, a tento zoznam sa zverejní v oznámení Výboru pre hospodárstvo a informačné technológie v Šan-tungu (126).

(526)

Pre niektoré spoločnosti neexistujú žiadne skutočné trhové rokovania ani ponukové konanie, keďže objemy zakúpené na základe zmlúv na priamy odber nevychádzajú zo skutočnej ponuky a dopytu. Výrobcovia a odberatelia energie naozaj nemôžu slobodne predávať ani odoberať všetku energiu priamo. Obmedzujú ich kvantitatívne kvóty, ktoré im priraďuje miestna samospráva.

(527)

Okrem toho, hoci by mali o cenách rokovať priamo výrobcovia a odberatelia energie alebo spoločnosti poskytujúce sprostredkovateľské služby, faktúry spoločnostiam v skutočnosti vystavuje štátna spoločnosť rozvodnej siete. Napríklad v oznámení o zmene pravidiel priameho obchodovania s elektrickou energiou z roku 2017 Národného dozorného úradu pre správu energie v Šan-tungu sa stanovuje, že „Štátna rozvodná spoločnosť elektrickej energie v Šan-tungu bude účtovať poplatok za priame obchodovanie s elektrickou energiou“ a že „Štátna rozvodná spoločnosť elektrickej energie v Šan-tungu musí vystaviť faktúru s DPH používateľom a elektrárenským podnikom“.

(528)

A napokon, všetky podpísané zmluvy o priamom odbere sa musia na informačné účely predložiť miestnej samospráve.

(529)

Čínska vláda vydala v roku 2018 obežník Národnej komisie pre rozvoj a reformu a Národnej energetickej správy o aktívnej podpore trhovo orientovaných energetických transakcií a o ďalšom zlepšovaní obchodného mechanizmu (Fa Gua Yun Xing [2018] č. 1027). Komisia však poznamenáva, že tieto právne predpisy boli vydané počas obdobia prešetrovania a ešte sa nezačalo s ich vykonávaním. Okrem toho, hoci cieľom obežníka je zvýšiť počet priamych transakcií na trhu s elektrickou energiou, osobitne sa v ňom uvádzajú určité odvetvia vrátane odvetvia stavebných materiálov a odvetvia vyspelých technológií, ktoré sú podporované a využívajú liberalizáciu trhu s elektrickou energiou. V obežníku sa stanovuje najmä to, že sa „podporujú používatelia s ročnou spotrebou elektrickej energie viac ako 5 miliónov kWh na vykonávanie priamych transakcií s elektrickou energiou s podnikmi vyrábajúcimi energiu. V roku 2018 sa zliberalizujú plány výroby elektrickej energie pre uhlie, železo a oceľ, neželezné kovy, stavebné materiály a ďalšie štyri priemyselné odvetvia“. Ďalej sa v obežníku zdôrazňuje, že „podpora rozvíjajúcich sa odvetví s vysokou pridanou hodnotou, ako sú vyspelé technológie, internet, veľké dáta a špičkové výrobné odvetvia, ako aj podniky s výraznými výhodami a vlastnosťami a vysoko technologickým charakterom, sa môžu zúčastňovať na transakciách, a to bez úrovní napätia a obmedzení spotreby energie.“

(530)

V právnych predpisoch sa preto stanovuje selektívne uplatňovanie priamych transakcií na trhu s elektrickou energiou na určité priemyselné odvetvia, ako je odvetvie stavebného materiálu a odvetvia s vyspelou technológiou. Toto selektívne uplatňovanie má za následok to, že štát uplatnil na spoločnosti z týchto odvetví lacnejšie ceny elektrickej energie.

(531)

Komisia dospela k záveru, že predmetná znížená sadzba za elektrickú energiu predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády (t. j. prevádzkovateľa rozvodnej siete), ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná úspore ceny za elektrinu, keďže elektrina bola poskytovaná za sadzby nižšie ako bežná cena v rozvodnej sieti, ktorú platili iní veľkí priemyselní odberatelia, ktorí nemôžu využívať priamu dodávku. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotným právnym predpisom sa obmedzuje uplatnenie tohto programu len na podniky, ktoré dodržiavajú určité ciele priemyselnej politiky stanovené štátom a ktorých výrobky alebo proces neboli vyradené ako neoprávnené.

(532)

Komisia preto dospela k záveru, že v období prešetrovania existovala subvenčná schéma a že je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia.

(533)

Čínska vláda po poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia nepreukázala, že subjekty dodávajúce elektrinu za údajne znížené sadzby, t. j. že výrobcovia energie a štátne rozvodné spoločnosti sú verejnoprávnymi subjektmi alebo sú riadené či poverené vládou.

(534)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 523 až 528, Komisia v tomto kontexte poznamenala, že systém priameho obchodovania s elektrinou a podmienky, za ktorých sa spoločnosti môžu zapojiť, sú stanovené štátom a vykonávané provinciami. Spoločnosti musia skutočne získať súhlas provinčných orgánov na účasť na priamej pilotnej schéme elektrickej energie. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 527, hoci by mali o cenách rokovať priamo výrobcovia a odberatelia energie alebo spoločnosti poskytujúce sprostredkovateľské služby, faktúry spoločnostiam vystavuje štátna spoločnosť rozvodnej siete. Vzhľadom na fakt, že systém priameho obchodovania s elektrickou energiou je navrhnutý a kontrolovaný štátom prostredníctvom jeho vykonávania provinčnými orgánmi a že štátna spoločnosť rozvodnej siete vystavuje faktúry, Komisia dospela k záveru, že dohodnuté znížené sadzby poskytujú verejné orgány. Tvrdenie čínskej vlády bolo preto zamietnuté.

(535)

Čínska vláda sa ďalej domnievala, že Komisia nepreukázala, že poskytovanie elektrickej energie za údajne znížené sadzby je špecifické v zmysle článku 2 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Tvrdila, že stanoviskami Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady o ďalšom prehlbovaní reformy energetickej sústavy, na ktoré sa Komisia odvolávala, sa neobmedzuje prístup k tejto údajnej subvencii iba na určité podniky, keďže nemajú záväzný, ale iba usmerňujúci charakter. Čínska vláda sa okrem toho domnievala, že tvrdenie Komisie o špecifickosti je nekonzistentné, pretože Komisia na jednej strane tvrdila, že odvetvie textílií zo sklenených vlákien je podporovaným odvetvím, a na druhej strane tvrdila, že na využívanie systému priameho obchodovania s elektrickou energiou sú oprávnené len niektoré spoločnosti zaradené do vzorky.

(536)

V tejto súvislosti, ako sa uvádza v odôvodnení 523, možnosť uzavrieť takéto priame zmluvy alebo byť kvalifikovaný na účasť na „trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou“ nie je v súčasnosti otvorená pre všetkých veľkých priemyselných spotrebiteľov. Spoločnosti musia skutočne požiadať provinčné orgány o schválenie účasti na pilotnom programe priameho odberu elektrickej energie a musia spĺňať určité kritériá, napríklad „byť v súlade s národnou priemyselnou politikou“. Skutočnosť, že stanoviská Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a Štátnej rady o ďalšom prehlbovaní reformy energetickej sústavy nemusia mať de jure záväzný charakter, nie je relevantná, pretože prešetrovaním sa zistilo, že iba niektoré spoločnosti získali schválenie, aby sa mohli podieľať na systéme priameho obchodovania s elektrickou energiou a mohli tak ťažiť zo znížených cien elektrickej energie. Skutočnosť, že spoločnosti podliehajú osobitnému schváleniu, aby mohli využívať znížené ceny elektrickej energie, takisto poukazuje na špecifický charakter tohto systému. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(537)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna zo spoločností zo skupiny CNBM namietala proti záveru Komisie, že skutočnosť, že určité spoločnosti sú schválené na účasť v „trhovo orientovanom systéme obchodovania s elektrickou energiou“ nákupom elektrickej energie priamo od poskytovateľov namiesto prostredníctvom štátnej rozvodnej siete, predstavuje „ušlé príjmy“ čínskej vlády. Táto zainteresovaná strana poukázala na to, že v článku 3 základného nariadenia sa subvencia vymedzuje ako prípad, keď „vládne príjmy, ktoré sú inak splatné, nebudú vyberané“, a že keďže čínska vláda výslovne nepredávala elektrickú energiu vyvážajúcim výrobcom prostredníctvom štátnej rozvodnej siete, nevznikli jej žiadne príjmy za používanie štátnej rozvodnej siete.

(538)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako sa uvádza v odôvodnení 527, hoci by mali o cenách rokovať priamo výrobcovia a odberatelia energie alebo spoločnosti poskytujúce sprostredkovateľské služby, faktúry spoločnostiam vždy vystavuje štátna spoločnosť rozvodnej siete. Komisia preto v odôvodnení 534 dospela k záveru, že keďže je systém priameho obchodovania s elektrickou energiou navrhnutý a kontrolovaný štátom prostredníctvom jeho vykonávania provinčnými orgánmi a faktúry vydáva štátna spoločnosť rozvodnej siete, dohodnuté znížené sadzby elektrickej energie poskytujú verejné orgány. Selektívnym uplatňovaním znížených sadzieb elektrickej energie na určitých priemyselných odberateľov, zatiaľ čo oficiálne stanovené ceny všeobecne uplatniteľné na všetkých priemyselných používateľov sú vyššie, štát teda prostredníctvom sprostredkovateľa v podobe štátnej rozvodnej siete nevybral príjmy z predaja elektrickej energie na úrovni oficiálne stanovených cien. Takýto postup sa považuje za prípad, keď „vládne príjmy, ktoré sú inak splatné, nebudú vyberané“ v zmysle článku 3 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(539)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou cenou za elektrinu splatnou podľa bežnej sadzby rozvodnej siete a celkovou cenou za elektrinu splatnou podľa zníženej sadzby.

(540)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Poskytovanie elektriny za zníženú sadzbu

(541)

Podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov podnikov (127) podniky s vyspelými a novými technológiami, ktorým štát musí poskytnúť kľúčovú podporu, využívajú zníženú sadzbu dane z príjmov podnikov vo výške 15 % namiesto štandardnej sadzby dane vo výške 25 %.

(542)

Právnym základom tohto programu je článok 28 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 93 vykonávacích predpisov k zákonu ČĽR o dani z príjmov podnikov (128), ako aj tieto dokumenty:

(543)

Spoločnosti, ktoré môžu využívať zníženie daní, sú súčasťou určitých kľúčových oblastí vyspelých a nových technológií, ktoré podporuje štát, ako aj aktuálnych priorít v oblastiach vyspelých technológií, ktoré podporuje štát, ako sa uvádza v usmerneniach k oblastiam rozvoja najnovších kľúčových priorít v odvetviach s vyspelými technológiami. V týchto usmerneniach sa ako prioritné oblasti jasne uvádzajú technológia výroby a kľúčové suroviny na výrobu skla vrátane textílií zo sklenených vlákien.

(544)

Okrem toho, že musia byť oprávnené, musia spoločnosti spĺňať tieto kritériá:

(545)

Spoločnosti využívajúce výhody tohto opatrenia musia podávať daňové priznanie s príslušnými prílohami. Skutočná výška výhody sa uvádza v daňovom priznaní.

(546)

Komisia usúdila, že táto kompenzácia dane predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov čínskej vlády, ktorým sa poskytuje výhoda dotknutým spoločnostiam.

(547)

Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože samotný právny predpis obmedzuje uplatnenie tohto programu len na podniky, ktoré pôsobia v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií, ktoré určuje štát, ako sú napríklad niektoré kľúčové technológie v rámci odvetvia textílií zo sklenených vlákien.

(548)

Čínska vláda po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že zvýhodnená daň z príjmov pre podniky s vyspelými a novými technológiami nie je špecifická, pretože v právnych predpisoch, podľa ktorých tento program funguje, sa jasne stanovujú objektívne kritériá oprávnenosti (129) a tieto kritériá sa uplatňujú automaticky, t. j. príslušné orgány pri stanovovaní osobitnej daňovej sadzby nedisponujú žiadnou možnosťou voľného uváženia, ak sú splnené podmienky pre vznik nároku. Čínska vláda sa odvoláva na poznámku pod čiarou č. 2 dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, podľa ktorej sa kritériá oprávnenosti považujú za objektívne, ak sú neutrálne, nezvýhodňujú určité podniky oproti ostatným, majú ekonomický charakter a ich uplatňovanie je horizontálne. Čínska vláda usúdila, že tieto podmienky sú v prípade kritérií oprávnenosti na túto preferenčnú daňovú sadzbu splnené, pretože nižšia sadzba je dostupná pre všetky podniky a nezvýhodňuje určité podniky oproti ostatným, pretože spoločnosti zo všetkých sektorov z celého hospodárstva sú oprávnené získať certifikát ako podnik s vyspelými a novými technológiami. Navyše sa odvolala na rozsudok Všeobecného súdu vo veci Xinyi PV products/Komisia (T-586/14) (130), kde sa vysvetľuje, že: „… uvedené zvýhodnenia boli poskytnuté príslušnými orgánmi nie na základe voľnej úvahy, ale v dôsledku toho, že boli splnené objektívne podmienky na ich priznanie, konkrétne skutočnosť, že predmetný podnik patrí do oblasti špičkových technológií […] V každom prípade z článku 28 zákona Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov právnických osôb (Corporate income tax law of the Peoples’s Republic of China) a z článku 93 jeho vykonávacích pravidiel vyplýva, že daňové zvýhodnenia poskytované podnikom patriacim do oblasti špičkových technológií, ako je žalobkyňa, čo Komisia nespochybňuje, sú poskytované len ak sú splnené určité objektívne podmienky, a to najmä, že predmetné podniky pôsobia v odvetví nových pokročilých technológií, sú majiteľmi práv duševného vlastníctva, ich výrobky alebo služby patria do odvetví špičkovej technológie osobitne podporovanej štátom, náklady na výskum a vývoj dosahujú určité percento celkových výdavkov, príjem vytvorený uvedenými výrobkami alebo službami dosahuje určité percento všetkých ich príjmov a počet ich technikov predstavuje určité percento z celkového počtu zamestnancov.“

(549)

Komisia nesúhlasila s postojom čínskej vlády z nasledujúcich dôvodov: Kapitola IV zákona o dani z príjmov podnikov obsahuje ustanovenia týkajúce sa „preferenčného daňového zaobchádzania“. V článku 25 zákona o dani z príjmov podnikov, ktorý je úvodom kapitoly IV, sa uvádza, že: „štát ponúkne preferencie v oblasti dane z príjmu podnikom zapojeným do priemyselných odvetví alebo projektov, ktorých rozvoj štát osobitne podporuje a podnecuje“. V článku 28 zákona, ktorý je tiež súčasťou tejto kapitoly, sa stanovuje, že „sadzba dane z príjmu právnických osôb pre podniky so špičkovými a novými technológiami, ktoré potrebujú osobitnú podporu štátu, sa zníži na 15 %“. V článku 93 vykonávacích predpisov k zákonu o dani z príjmov podnikov sa objasňuje, že:

„,Významné podniky v oblasti špičkových a nových technológií, ktoré má štát podporovať“, ako sa uvádza v doložke 2 článku 28 zákona o dani z príjmov podnikov, sú na podniky, ktoré vlastnia kľúčové práva duševného vlastníctva a spĺňajú tieto podmienky:

(550)

V uvedených ustanoveniach sa jasne uvádza, že znížená sadzba dane z príjmov podnikov je vyhradená pre „významné podniky v oblasti špičkových a nových technológií, ktoré má štát podporovať“, ktoré vlastnia kľúčové práva duševného vlastníctva a spĺňajú určité podmienky, napríklad „patria do kľúčových štátom podporovaných oblastí špičkových a nových technológií“.

(551)

Ako sa uvádza v odôvodnení 543, oblasti vyspelých technológií, ktoré štát podporuje, sú uvedené v usmerneniach k oblastiam rozvoja najnovších kľúčových priorít v odvetviach s vyspelými technológiami a v týchto usmerneniach sa ako prioritné oblasti jasne uvádza technológia výroby a kľúčové suroviny na výrobu skla vrátane textílií zo sklenených vlákien.

(552)

Vzhľadom na to, že znížená sadzba dane z príjmov podnikov je vyhradená iba pre významné podniky v oblasti vyspelých a nových technológií, ktoré majú byť podporované štátom a ktoré patria do rozsahu kľúčových a štátom podporovaných špičkových a nových technológií, Komisia dospela k záveru, že toto opatrenie sa neuplatňuje na základe objektívnych kritérií alebo podmienok, ktoré nezvýhodňujú určité podniky oproti ostatným. Tento záver je ďalej podporený skutočnosťou, že „oblasti rozvoja kľúčových priorít v odvetviach s vyspelými technológiami“ predstavujú výber oblastí v odvetviach s vyspelými technológiami na základe priorít v určitom časovom období a pravdepodobne sa časom zmenia. Na rozdiel od tvrdenia čínskej vlády sa v právnych predpisoch uplatniteľných na zníženú sadzbu dane z príjmov podnikov preto nestanovujú objektívne kritériá oprávnenosti.

(553)

Pokiaľ ide o zistenia súdu vo veci T-586/14, Komisia poznamenala, že Súdny dvor rozsudok zrušil rozsudkom C-301/16 P (131). Vyhlásenie Všeobecného súdu bolo navyše vydané v kontexte článku 2 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia, a teda v inom kontexte.

(554)

Komisia na základe uvedených skutočností potvrdila špecifickosť opatrenia a zamietla tvrdenia čínskej vlády.

(555)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou splatnou podľa bežnej sadzby dane a celkovou daňou splatnou podľa zníženej sadzby dane.

(556)

Výška subvencie pre tento konkrétny program pre skupinu Yuntianhua bola stanovená vo výške 0,88 % a pre skupinu CNBM vo výške 2,98 %.

(557)

Kompenzácia dane za výdavky na výskum a vývoj umožňuje spoločnostiam, ktoré vykonávajú činnosti výskumu a vývoja v určitých prioritných oblastiach vyspelých technológií určených štátom, využívať preferenčné daňové zaobchádzanie, ak sa dosiahnu určité hranice týchto výdavkov.

(558)

Výdavky na výskum a vývoj vzniknuté v dôsledku vývoja nových technológií, nových výrobkov a nových zručností, ktoré netvoria nehmotný majetok a účtujú sa do ziskov a strát aktuálneho obdobia, sa odpočítavajú v plnej miere vzhľadom na súčasnú situáciu a následne sa odpočítavajú ešte raz vo výške 50 %. Ak tieto výdavky na výskum a vývoj predstavujú nehmotný majetok, sú predmetom odpisovania na základe 150 % nákladov na nehmotný majetok.

(559)

Právnym základom tohto programu je článok 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov a vykonávacie predpisy k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov podnikov, ako aj tieto oznámenia: